SLOVENSKO

Váh, Hron a Ipeľ) má maximum
vody v marci.
Najviac slovenských jazier
má ľadovcový pôvod, pričom
takmer všetky sa nachádzajú
v Tatrách. Tatranské jazerá sa
nazývajú plesá. Sú pozostatkom
ľadovcovej činnosti v poslednej
ľadovej dobe, počas ktorej voda
z roztopených ľadovcov vyplnila
povrchové priehlbiny. Len vo
Vysokých Tatrách ich možno
nájsť asi 100. Sú „očami“ Tatier
a spolu s tatranskými štítmi vytvárajú
neopakovateľné obrazy.
Každé z plies očarí návštevníkov
špecifickým zafarbením vyplý-
Nefcerka. Jeho jednotlivé stupne majú
výšku okolo 80 m. Mnohé vodopády sú
viacstupňové a ich kaskády sú atrakciou
viacerých dolín.
Na území Slovenska sa vyskytuje
množstvo minerálnych prameňov a veľké
zásoby podzemnej vody. Kým minerálnymi
prameňmi je posiate celé Slovensko,
najväčšie zásoby podzemných vôd sú
v riečnych usadeninách Dunaja a predovšetkým
Žitného ostrova, kde sa nachádza
asi 10 mld. m 3 vody. Návštevníkov tohto
regiónu však priťahujú najmä staré dunajské
zákutia a sieť dunajských ramien, v ktorých
sa akoby zastavil čas.
Hoci človek aj na Slovensku pozmenil
vegetáciu a v značnej miere odlesnil nížiny
a kotliny, v pohoriach sa doteraz zachovali
veľké lesné komplexy. Slovensko má v porovnaní
s viacerými európskymi krajinami
pomerne veľkú lesnatosť (lesy zaberajú
36 % z celkovej plochy územia).
vajúcim z jeho umiestnenia a tieňa okolitej horskej kulisy.
Najväčšie (20 ha) a najhlbšie (53 m) je Veľké Hincovo pleso.
Nerovnako intenzívnou činnosťou ľadovca vznikli v Tatrách
aj vodopády. Najvyšší z nich je Kmeťov vodopád v doline