SLOVENSKO

SLOVENSKO

Slovenská republika
Hoci Slovenská republika patrí medzi najmladšie európske štáty,
osídlenie jej územia má veľmi bohatú históriu. Jeho obyvatelia
– Slováci dlho žili a vyvíjali sa v uhorskom kráľovstve a neskôr
v rakúsko-uhorskej monarchii. Slovensko nejestvovalo ako konkrétny
administratívny celok a v súvislosti s ním sa hovorilo skôr poeticky
ako o krajine niekde medzi Dunajom a Tatrami. Ešte pred sto rokmi len
málokto vo svete vedel niečo o Slovákoch, ktorí dlho nemali možnosť
sa samostatne rozhodovať o svojej budúcnosti.
Až 20. storočie prinieslo naplnenie snov a túžob viacerých generácií
Slovákov po samostatnom štáte. Slováci sa najprv dočkali naplnenia svojich
štátotvorných snáh a na začiatku 21. storočia sa zaradili ku spoločenstvu krajín
Európskej únie. Príbeh mladej a dynamickej krajiny, ktorý píšu jej obyvatelia,
je príkladom tzv. success story. Takto ho v ostatných rokoch označujú takmer
všetky svetové médiá.
Rozloha: 49 034 km 2
Počet obyvateľov: 5 417 000
Hlavné mesto: Bratislava
(426 000 obyvateľov)

Poloha
Slovensko je krajinou ležiacou v srdci Európy. Za jej
geografický stred sa považuje Kostol sv. Jána v Kremnických
Baniach na strednom Slovensku. S rozlohou
viac ako 49 000 km 2 a takmer 5,5 mil. obyvateľmi nepatrí
k veľkým štátom. Je len o trošku väčšie ako napríklad
Dánsko, Švajčiarsko alebo Holandsko. Jeho územie sa
dá preletieť lietadlom za polhodinu.
Slovensko akoby vypĺňalo priestor medzi severnejším
Poľskom a južnejším Maďarskom, s ktorými má najdlhšie
spoločné hranice. Zo západu susedí s Českou republikou
a Rakúskom, na východe s Ukrajinou, s ktorou ho
naopak spája najkratšia hranica (96 km).
Z prírodných prvkov chýba Slovensku najmä more.
Najbližšie na juhu leží Jadranské more (361 km). Ak by
sme sa chceli okúpať v Baltskom mori, museli by sme
od severných hraníc krajiny prekonať vzdušnou čiarou
vzdialenosť 440 km.
Trenčín
Trnava
Bratislava Nitra
Žilina
Banská Bystrica
Prešov
Košice

História
● asi 100 000 rokov pred Kr.
Pri teplých prameňoch na
Spiši žil neandertálsky
človek. Odliatok
mozgovej dutiny
neandertálskej ženy
našli v travertínovej
kope v Gánovciach.
● 5. až 1. storočie pred Kr.
Na území Slovenska žili Kelti. Stavali
oppidá, tavili
železo a razili
mince. Patrili
k prvej
vyspelej
civilizácii
svojho druhu
na území
dnešného
Slovenska.
● rok 179
Rímski legionári vytesali do
trenčianskej hradnej skaly nápis
oslavujúci víťazstvo nad germánskymi
Markomanmi.
● 5. storočie
Prví Slovania prekročili karpatské
priesmyky a objavili sa na území
dnešného Slovenska.
● roky 623 až 658
Franský kupec Samo sa postavil na čelo
kmeňového zväzu Slovanov. Vytvoril
a viedol Samovu ríšu – prvý štátny útvar
západných Slovanov.
● rok 833
Moravský knieža Mojmír II. vyhnal
knieža Pribinu z Nitry a spojením Moravského
a Nitrianskeho kniežatstva vytvoril
Veľkomoravskú ríšu.
● rok 863
Na Veľkú Moravu prišli s misijným
poslaním sv. Konštantín (Cyril) a Metod
z gréckeho mesta Solún. Vierozvestov pozval
veľkomoravský knieža Rastislav.

● rok 1000
Vznikol uhorský štát na čele s kráľom
Štefanom I. Územie dnešného
Slovenska sa stalo jeho súčasťou.
● rok 1238
Trnava ako prvé mesto
na Slovensku získala
mestské výsady.
Udelil jej ich uhorský
kráľ Belo IV.
● roky 1241 a 1242
Do Uhorska vtrhli tatárske hordy.
Po tatárskom vpáde sa začali
stavať kamenné hrady a na obnovu
spustošenej krajiny pozval
kráľ Belo IV. hostí, kolonistov
z Nemecka.
● roky 1412 až 1769
Uhorský kráľ Žigmund dal do
zálohu 16 spišských miest poľskému
panovníkovi Vladislavovi
II. Záloh miest zrušila až Mária
Terézia.
● roky 1467 až 1490
V Prešporku (dnešná Bratislava)
pôsobila prvá vysoká škola na
území dnešného Slovenska –
Univerzita Istropolitana.
● rok 1526
Uhorské vojsko utrpelo 29. augusta v bitke
pri Moháči zdrvujúcu porážku. V boji
s Turkami padol aj kráľ Ľudovít II.
● rok 1536
Uhorský snem povýšil Prešporok (dnešná
Bratislava) na hlavné mesto Uhorska.
● rok 1635
Kardinál Peter Pázmány založil v Trnave
univerzitu.
● roky 1740 až 1780
V Uhorsku vládla osvietená kráľovná Mária
Terézia. Jej syn Jozef II. pokračoval v reformách,
ktoré priniesli prevratné spoločenské
zmeny.
● rok 1787
Anton Bernolák kodifikoval prvý slovenský
spisovný jazyk, ktorý sa však neujal.

● rok 1843
Druhá kodifikácia spisovnej
slovenčiny, ktorej autorom bol
Ľudovít Štúr, bola úspešnejšia
a stala sa základom dnešnej
spisovnej slovenčiny.
● roky 1848 a 1849
Slovenský zbor dobrovoľníkov
uskutočnil prvé ozbrojené
povstanie Slovákov. Tri
ťaženia zboru bojujúceho na
strane cisára však slovenskému
národu nepriniesli
vytúženú slobodu.
● roky 1861 až 1863
Národné zhromaždenie Slovákov v Martine
v roku 1861 prijalo Memorandum slovenského
národa. O dva roky neskôr v Martine založili Maticu
slovenskú, prvú národnú inštitúciu zameranú
na povznesenie vzdelanosti a kultúry Slovákov.
● rok 1867
Rakúsko-maďarské vyrovnanie prinieslo
zosilnenie národnostného útlaku Slovákov zo
strany Maďarov.
● rok 1918
Slovensko sa stalo
súčasťou Československej
republiky, ktorú
vyhlásili 28. októbra
v Prahe. Pripojenie
Slovákov k novému štátu
potvrdila 30. októbra
v Martine Slovenská
národná rada. Bratislava
sa stala jeho súčasťou až
1. januára 1919 a zároveň
sa stala hlavným mestom
Slovenska.
● rok 1939
V Bratislave vyhlásili
14. marca samostatnú Slovenskú
republiku. Prezidentom
slovenského štátu vytvoreného
z vôle fašistického Nemecka sa
stal katolícky kňaz Jozef Tiso.
● rok 1944
Na strednom Slovensku vypuklo Slovenské národné
povstanie. Vyhlásili ho 29. augusta v Banskej Bystrici. Po
obsadení hlavných povstaleckých centier ustúpili slovenskí
vojaci a partizáni do hôr.
● roky 1944 a 1945
Vstupom Červenej armády 6. októbra 1944 na Slovensko
v oblasti Duklianskeho priesmyku sa začalo oslobodzovanie
krajiny od fašistickej nadvlády. Dňa 4. apríla
1945 oslobodili Bratislavu.
● roky 1947 a 1948
Vo voľbách na jeseň 1947 slovenskí komunisti nezvíťazili
tak ako v Čechách, avšak po komunistickom prevrate
vo februári 1948 sa aj Slovensko dostalo do područia
komunistov a Sovietskeho zväzu.

● rok 1968
Do udalostí Pražskej jari sa aktívne
zapojili aj slovenskí politici na čele s Alexandrom
Dubčekom. Nádejnú demokratizáciu
štátu a spoločnosti v auguste 1968
násilne zastavili okupačné vojská Varšavskej
zmluvy.
● rok 1989
Novembrová revolúcia priniesla zásadné
politické zmeny. Komunistov zbavila moci
a otvorila cestu demokracii a pluralite. Na
masových demonštráciách sa aktívne zúčastnili
Bratislavčania a obyvatelia ďalších
slovenských miest a dedín.
● rok 1993
Dňa 1. januára sa Slovenská republika stala samostatným
a zvrchovaným štátom, ktorý 19. januára
prijali za člena OSN. 15. februára zvolila Národná rada
SR Michala Kováča za prvého prezidenta nového
demokratického štátu.
● rok 2004
Dňa 1. mája sa Slovenská republika stala členom
Európskej únie. 29. marca sa Slovenská republika
stala členskou krajinou NATO (Severoatlantická
aliancia).
● rok 2007
Slovenská republika sa 21. decembra stala členom
spoločenstva štátov schengenského priestoru, označovanom
ako „priestor bezpečnosti, slobody
a spravodlivosti“.
● rok 2009
Dňa 1. januára Slovenská republika
oficiálne vstúpila do eurozóny a oficiálnym
platidlom sa stalo euro.

Osobnosti
Matej Bel (1684 – 1749)
Matej Bel bol najvýznamnejším
encyklopedistom Uhorska 18. storočia
a autorom najvýznamnejšieho
a najrozsiahlejšieho historicko-zemepisného
diela z územia Slovenska.
Pre veľké vedomosti a úroveň
vedeckej práce ho označovali ako
„Magnum Decus Hungariae“ –
„veľká ozdoba Uhorska“.
Móric Beňovský
(1746 - 1786)
Gróf Móric Beňovský
bol cestovateľom, spisovateľom
a vojakom. Najväčšiu
slávu získal ako kráľ na
Madagaskare.
Ján Jessenius (1566 – 1621)
Ján Jessenius bol najvýznamnejším
predstaviteľom rodu Jesenských
z Turca a ako lekár sa
preslávil prvou verejnou pitvou
v Európe.
Ľudovít Štúr (1815 – 1856)
Najvýznamnejšou osobnosťou národno-buditeľského
obdobia Slovákov počas ich existencie v rakúsko-uhorskej
monarchii bol Ľudovít Štúr – kodifikátor spisovnej slovenčiny,
ideológ a vodca národného hnutia, politik, jazykovedec,
spisovateľ, básnik, novinár a redaktor.

Pavol Dobšinský (1828 – 1885)
Z Gemera ležiaceho na juhovýchode
Slovenska pochádzal
najznámejší slovenský rozprávkar
Pavol Dobšinský, evanjelický
kňaz, ktorého tvorba sa
vyrovná dielam Hansa-Christiana
Andersena alebo bratov
Grimmovcov.
Martin Benka (1888 – 1971)
Maliar, grafik a ilustrátor Martin
Benka bol jedným zo zakladateľov
slovenskej výtvarnej
moderny v prvej polovici 20.
storočia. Vo svojom diele sa
venoval najmä horskej prírode
Slovenska, ku ktorej sa výtvarne
neustále vracal.
Milan Rastislav Štefánik
(1880 – 1919)
Milan Rastislav Štefánik
bol pravdepodobne najvýznamnejšou
slovenskou
osobnosťou histórie, pretože sa významnou mierou zaslúžil
o vznik Československej republiky. Bol v nej prvým ministrom
vojny a okrem politickej činnosti bol svetovo uznávaným
vedcom – astronómom.
Pavol Országh-Hviezdoslav
(1849 – 1921)
Pavol Országh-Hviezdoslav bol
najvýznamnejším slovenským
básnikom, dramatikom
a prekladateľom. Je považovaný
za jednu z najvýznamnejších
osobností slovenskej literatúry
a slovenskej kultúry vôbec.
Alexander Dubček
(1921 – 1992)
Alexander Dubček bol najvýznamnejším
slovenským politikom
obdobia tzv. Pražskej jari
a stal sa symbolom obrodného
hnutia v roku 1968. V zahraničí
je považovaný za najznámejšieho
Slováka.

Jozef Gabčík
(1912 – 1942)
Jozef Gabčík bol
slovenským vojakom
a členom výsadkovej
skupiny Anthropoid.
V roku 1942 vykonal
atentát na ríšskeho
protektora v Čechách
Reinharda Heydricha.
Štefan Osuský (1889 – 1973)
Slovenský politik, právnik,
diplomat, pedagóg a publicista
Štefan Osuský patril k výnimočným
osobnostiam európskej
i svetovej politiky. Jeho víziou
bola zjednotená demokratická
a slobodná Európa bez vojen.
Ján Papánek (1896 - 1991)
Slovenský diplomat a právnik Ján Papánek
patril k najvýznamnejším tvorcom textu Charty
OSN a zastupoval ČSR na pôde OSN. Bol
aj hlavným zakladateľom Amerického fondu
na pomoc česko-slovenským utečencom.
Otto Smik
(1922 – 1944)
Leteckým „esom“ a najúspešnejším slovenským
pilotom v druhej svetovej vojne bol
Otto Smik. Postupne sa stal bezkonkurenčne
najlepším československým stíhacím pilotom
v službách RAF.
Ondrej Nepela (1951 – 1989)
Najúspešnejší slovenský krasokorčuliar
a dodnes jediný zlatý medailista zo Zimných
olympijských hier v Sappore (1972). Bol
trojnásobným majstrom sveta a päťnásobným
majstom Európy.

Jozef kardinál Tomko
(11. 3. 1924)
Významný cirkevný
hodnostár a náboženský
spisovateľ Jozef kardinál
Tomko je emeritným
prefektom Kongregácie
pre evanjelizáciu
národov a emeritným
predsedom Pápežského
komitátu pre medzinárodné
eucharistické
kongresy.
Ivan Bella (21. 5. 1964)
Ivan Bella je prvým a dodnes
jediným slovenským kozmonautom.
Pre Slovákov sa stal
tým, čím Gagarin pre Rusov.
Slovensko sa jeho letom
zaradilo do exkluzívneho klubu
kozmických krajín.
Štefan Nosáľ
(20. 1. 1927)
Štefan Nosáľ je choreografom najznámejšieho
folklórneho súboru Lúčnica a priekopníkom
v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca.
Zároveň je pedagógom a jediným profesorom
ľudového tanca na Slovensku.
Edita Gruberová (23. 12. 1946)
Najvýznamnejšia súčasná slovenská
operná speváčka Edita Gruberová – operná
diva a sólistka Štátnej opery vo Viedni,
hosťovsky účinkovala na najznámejších
operných pódiách po celom svete.
Michal Martikán
(18. 3. 1979)
Slovenský vodný slalomár Michal
Martikán je dvojnásobným olympijským
víťazom a štvornásobným
majstrom sveta. Na letných olympiádach
získal i dve strieborné medaily
a raz sa stal aj majstrom Európy.

Súčasnosť
Nová demokratická situácia na začiatku
90. rokov postupne priniesla rozpad spoločného
štátu Čechov a Slovákov a vznik
samostatnej Slovenskej republiky. Od
1. januára 1993 sa Slovensko stalo samostatným
zvrchovaným štátom a v tomto
roku ho prijali za člena OSN. Obyvatelia
si zvolili prvého prezidenta
a postupne sa uskutočnilo
niekoľko slobodných
demokratických volieb. Slovensko sa
stalo členom európskych inštitúcií. Od
roku 2004 je Slovenská republika členom
Severoatlantickej aliancie (NATO)
a ešte v tom istom roku sa stala aj
rovnoprávnym členom Európskej únie.
V roku 2007 bola Slovenská republika
začlenená do schengenského priestoru
a od roku 2009 je v poradí 16. členom
Európskej menovej
únie – eurozóny.
Prijatím eura sa
zavŕšil proces
integrácie do
Európskej
únie.

Slovenská republika je od júla 1996 členená na osem krajov a 79
okresov. V roku 2001 sa začala reforma verejnej správy posilňujúca
postavenie
samosprávnych
orgánov.
Vzniklo osem vyšších územných
celkov, ktoré sú geograficky
zhodné s administratívnymi jednotkami
na úrovni krajov. Na ich čele stojí župan.
Slovensko je parlamentnou demokratickou republikou. Na jej
čele stojí prezident volený na päťročné funkčné obdobie. O moc
v krajine sa delí s parlamentom, ktorého oficiálny názov je
Národná rada Slovenskej republiky. Najvyšší zákonodarný orgán
Slovenskej republiky je jednokomorový a má 150 členov. Poslanci
sú volení na štvorročné funkčné obdobie. Najvýznamnejším
legislatívnym dokumentom je Ústava Slovenskej republiky z roku
1992. Výkonnú moc v krajine uplatňuje vláda Slovenskej republiky
na čele s predsedom vlády. Prezident, parlament a vláda sídlia
v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava.

Hospodárstvo
Hospodárstvo Slovenskej republiky postupne dokončuje obdobie transformácie.
Viaceré hospodárske odvetvia tu majú dlhú a veľmi úspešnú tradíciu.
V minulosti Slovensko patrilo k hospodársky najvyspelejším častiam Uhorska.
Rozvinuté bolo najmä baníctvo, hutníctvo, sklárstvo, strojárstvo a potravinárstvo.
V období medzi prvou a druhou svetovou vojnou sa na Slovensko presunuli
mnohé zbrojárske továrne z Čiech. V povojnovej komunistickej ére sa na Slovensku
odohrala masívna industrializácia. Rozvíjali sa najmä odvetvia ťažkého
priemyslu. Pád komunizmu však zmenil hospodárske pomery a nastala masívna
hospodárska transformácia.
Hoci je Slovensko malou krajinou, patrí medzi najväčších výrobcov áut na
svete. V prepočte na jedného obyvateľa sa dokonca na Slovensku vyrobí najviac
automobilov na svete (viac ako 100 áut na tisíc obyvateľov). Zaslúžila sa o to
najmä nemecká automobilová spoločnosť Volkswagen, ktorá po roku 1989 kúpila
Bratislavské automobilové závody a vybudovala tu areál na výrobu viacerých
typov áut značky VW.
Ďalšia významná investícia prišla do Trnavy
(PSA Peugeot Citroen) a do Žiliny
(KIA).
Slovensko je aj významným
producentom železa
a ocele, ako aj oceliarskych
a železiarskych
výrobkov.
Dominuje mu
americký hutnícky
gigant U. S.
Steel, ktorý kúpil
Východoslovenské
železiarne
v Košiciach.

Naďalej sa rozvíja chemický priemysel, ktorý
reprezentujú najmä závody v Bratislave – závod na
spracovanie ropy Slovnaft a petrochemický kombinát
Istrochem. Vyrábajú sa v nich viaceré druhy
benzínov, nafta, syntetické látky, umelé vlákna
a výrobky organickej chémie. Veľkú tradíciu má
na Slovensku aj výroba papiera a celulózy a závod
Mondi SCP v Ružomberku na strednom Slovensku
patrí k najväčším v Európe. Jedným z najdôležitejších
priemyselných odvetví na Slovensku je aj
elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň
napríklad spoločnosť Sony, pri Galante a Trnave
spoločnosť Samsung.
Úlohou súčasných zmien v hospodárstve je najmä
pritiahnuť na Slovensko zahraničný kapitál a znížiť
nezamestnanosť, ktorá v niektorých regiónoch
presahuje 20 %. Takmer každým rokom sa v nedávnej
minulosti zvyšovali zahraničné investície do
ekonomiky Slovenska, ktoré napríklad v roku 2008
predstavovali vyše miliardy eur. Najvýznamnejším
trendom v príleve priamych
zahraničných investícií je posun od automobilového
priemyslu k strojárskemu
a elektrotechnickému priemyslu.
Okrem výrobkov hutníckeho, strojárskeho,
chemického a papierenského
priemyslu bolo Slovensko oddávna aj
dôležitým producentom textilu a potravín.
Slovenské textilné a bavlnárske
závody patrili
už v 19. storočí
k najväčším
v strednej
Európe a tradícia
výroby
textilných
výrobkov pokračuje aj dnes.
Z potravín preslávili Slovensko
výborné syry a bryndza (napr.
liptovský syr), pivá (Topvar,
Corgoň, Zlatý bažant) a čokoláda
(Figaro).
Slovensko má veľké perspektívy
najmä v oblasti tzv. turistického
priemyslu. Obrovský potenciál
v oblasti cestovného ruchu nie je
však zatiaľ dostatočne využívaný.
K jeho lepšiemu využitiu však
treba dobudovať najmä modernú
dopravnú infraštruktúru, t. z. sieť
diaľnic a rýchlych železníc, ktorých
na Slovensku nie je dosť.
Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol celý rad nových výziev a podnetov.
Slovenská republika má vypracovaný tzv. Národný rozvojový plán, ktorý sa týka najmä
rozvoja priemyslu, služieb, vidieka, cestovného ruchu, dopravy a ľudských zdrojov. Dôraz
sa kladie na podporu rozvoja malých a stredných podnikov, moderných a environmentálne
vhodných technológií,
budovanie priemyselných
parkov, rozvoj
vzdelávania a trvalo
udržateľného rozvoja
vidieka. Slovensko chce
v nasledujúcom období
dosiahnuť úroveň prevyšujúcu
70 % priemeru
HDP na obyvateľa v krajinách
EÚ. Tento nárast
zabezpečujú aj finančné
príspevky zo štrukturálnych
fondov Európskej
únie.

Príroda
Hoci je Slovensko malý stredoeurópsky štát, ponúka toľko rozmanitých prírodných
krás ako máloktorá iná krajina. Vysoké horské štíty sa na jeho území striedajú
s hlbokými dolinami a tiesňavami, rozľahlé lesy popretkávané lúkami a pasienkami
susedia s úrodnými nížinami a dravé horské bystriny sa postupne menia na pokojné
rieky. Tento prírodný obraz dopĺňa rôznorodá flóra a fauna. Na Slovensku možno
nájsť veľhory i nížiny, vyhasnuté sopky, kaňony, jaskyne i priepasti, veľtoky i vodopády,
minerálne pramene, liečivé i jedovaté rastliny, plaché i dravé živočíchy.

Pestrosť a rozmanitosť krajinných
typov je charakteristickou črtou
slovenskej prírody, v ktorej sa dodnes
zachovali mnohé takmer panenské
územia. Stačí navštíviť tajomné doliny
a rokliny stredného a severného
Slovenska alebo hlboké lesy v jeho
severovýchodnej časti a človek nájde
to, čo dnes tak veľmi chýba modernému
svetu. Nie náhodou mnohé
prírodné zákutia Slovenska s obľubou
vyhľadávajú domáci i zahraniční
návštevníci. Poskytujú totiž unikátne
obrazy, ktoré možno v súčasnosti
vidieť naozaj len v niektorých kútoch
sveta.
Slovensko je typické výškovou členitosťou. Rozdiel medzi
najvyšším (Gerlachovský štít – 2 654 m) a najnižším (Streda nad
Bodrogom – 94 m) bodom územia spôsobuje veľkú diferencova-
nosť klímy, ktorá následne ovplyvňuje
charakter pôdy, flóry a fauny.
Vlastný západokarpatský oblúk
sa na území Slovenska rozpadá na
niekoľko viac-menej rovnobežných
horských pásiem (z najnavštevovanejších
sú to napríklad Nízke Tatry,
Malá Fatra a Veľká Fatra), ktoré
väčšinou oddeľujú zníženiny. Znížené
pásma najčastejšie tvoria za sebou
usporiadané kotliny, ktoré spájajú
miestami úzke a inde širšie riečne
doliny. Rôznorodosť povrchu Slovenska
dopĺňajú tri nížiny: Záhorská
nížina na západe, Podunajská nížina
na juhozápade a Východoslovenská
nížina na juhovýchode.

Viaceré piesne a básne predstavujú
Slovensko ako „krajinu medzi Tatrami
a Dunajom“. Tatry sú drahokamom klenby
Západných Karpát, ktoré zaberajú podstatnú
časť povrchu Slovenska. Delia sa na
Západné Tatry a Východné Tatry, z ktorých
najznámejšou časťou sú Vysoké Tatry.
Budujú ich odolné žuly a kryštalické bridlice,
pričom najvyššiu nadmorskú výšku
dosahujú na Slovensku (25 z ich vrcholov
je vyšších ako 2 500 m). Najvyššie časti
pohoria vymodeloval ľadovec, vďaka čomu
dnes predstavujú nádhernú oblasť s ľadovcovými
dolinami, kotlami, plesami,
vodopádmi a štítmi.
Vzhľadom na neobyčajnú
koncentráciu prírodných
krás si Tatry vyslúžili názov
„miniatúrne Alpy“, pretože
na malej ploche (341 km 2 ,
z toho 260 km 2 sa nachádza
na slovenskej strane) sa
okrem ľadovcov vyskytuje
takmer všetko, čo ponúkajú
Alpy. Tatranské štíty sú najvyššie
v celom karpatskom
oblúku a v oblasti ležiacej
severne a východne od Álp
nemajú v Európe výškovú
konkurenciu.

Klenotom slovenskej prírody
a z turistického hľadiska
veľmi príťažlivým krajinným
prvkom sú jaskyne, ktoré zo
Slovenska vytvárajú jaskyniarsky
región svetového
významu. Nie náhodou
do Zoznamu svetového
kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO
v roku 1995 ako prvú prírodnú
lokalitu zapísali podzemnú
sústavu jaskýň Slovenského
a Aggtelekského krasu.
Na území Slovenskej
republiky je sprístupnených
12 jaskýň. Kvapľovou výzdobou
vyniká Demänovská jaskyňa slobody,
mohutnosťou ľadovej výplne sa pýši
Dobšinská ľadová jaskyňa, nevšednú
aragonitovú výzdobu možno obdivovať
v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Bohatá
a pestrá aragonitová výplň vo forme
útvarov podobných trsom koralov vytvára
rôznorodú zmes nádherných obrazov.
Vyhľadávanou atrakciou jaskyne Domica
je plavba po podzemnej riečke Styx.
Niektoré ďalšie jaskyne možno navštíviť
s odborným sprievodcom. K vrcholným
zážitkom patrí najmä návšteva Krásnohorskej
jaskyne v Slovenskom krase.
Z hydrologického hľadiska možno
Slovensko prirovnať k streche. Rieky
tu pramenia a odtekajú do susedných
štátov. Územím Slovenska prechádza
časť hlavného európskeho rozvodia, ktoré
oddeľuje úmoria Baltského a Čierneho
mora. Najväčšou riekou, ktorá na
Slovensko priteká z Nemecka a Rakúska,
je Dunaj – jeden z jeho hlavných
symbolov. Územím Slovenska preteká
len na krátkom úseku
pri Bratislave (22,5 km),
zvyšná časť slovenskej časti
jeho toku (149,5 km) tvorí
štátnu hranicu s Rakúskom
a Maďarskom. Dunaj má
najväčší prietok v lete, keď
sa v Alpách topia ľadovce.
Väčšina ostatných riek na
Slovensku (z najdlhších

Váh, Hron a Ipeľ) má maximum
vody v marci.
Najviac slovenských jazier
má ľadovcový pôvod, pričom
takmer všetky sa nachádzajú
v Tatrách. Tatranské jazerá sa
nazývajú plesá. Sú pozostatkom
ľadovcovej činnosti v poslednej
ľadovej dobe, počas ktorej voda
z roztopených ľadovcov vyplnila
povrchové priehlbiny. Len vo
Vysokých Tatrách ich možno
nájsť asi 100. Sú „očami“ Tatier
a spolu s tatranskými štítmi vytvárajú
neopakovateľné obrazy.
Každé z plies očarí návštevníkov
špecifickým zafarbením vyplý-
Nefcerka. Jeho jednotlivé stupne majú
výšku okolo 80 m. Mnohé vodopády sú
viacstupňové a ich kaskády sú atrakciou
viacerých dolín.
Na území Slovenska sa vyskytuje
množstvo minerálnych prameňov a veľké
zásoby podzemnej vody. Kým minerálnymi
prameňmi je posiate celé Slovensko,
najväčšie zásoby podzemných vôd sú
v riečnych usadeninách Dunaja a predovšetkým
Žitného ostrova, kde sa nachádza
asi 10 mld. m 3 vody. Návštevníkov tohto
regiónu však priťahujú najmä staré dunajské
zákutia a sieť dunajských ramien, v ktorých
sa akoby zastavil čas.
Hoci človek aj na Slovensku pozmenil
vegetáciu a v značnej miere odlesnil nížiny
a kotliny, v pohoriach sa doteraz zachovali
veľké lesné komplexy. Slovensko má v porovnaní
s viacerými európskymi krajinami
pomerne veľkú lesnatosť (lesy zaberajú
36 % z celkovej plochy územia).
vajúcim z jeho umiestnenia a tieňa okolitej horskej kulisy.
Najväčšie (20 ha) a najhlbšie (53 m) je Veľké Hincovo pleso.
Nerovnako intenzívnou činnosťou ľadovca vznikli v Tatrách
aj vodopády. Najvyšší z nich je Kmeťov vodopád v doline

V dôsledku pestrých ekologických
podmienok je Slovensko
veľmi bohaté na flóru a faunu.
Vyskytuje sa tu asi 2 400 pôvodných
druhov cievnych rastlín
a oveľa viac druhov rias, húb,
machov a lišajníkov, čo je viac
ako napríklad na ploche šesťkrát
väčšieho Poľska. Viaceré druhy
sa vyvinuli a zachovali len na
Slovensku.
Fauna Slovenska je takisto
mimoriadne pestrá – žije tu vyše
40 000 druhov živočíchov. Väčšina
živočíšnych druhov patrí
k lesnej zóne. K jej najväčším
obyvateľom patrí diviak, jeleň
a medveď. Raritou je zubor,
najväčší európsky suchozemský
cicavec, ktorý žije v zubrej obore
pri Topoľčiankach, a kamzík, ktorý
je známy z najvyšších polôh Tatier.
Vodné toky, jazerá a rybníky sa
intenzívne využívajú na chov rýb.
Na strednom a severnom Slovensku
sa nachádzajú atraktívne rybárske
revíry predovšetkým v oblastiach
pstruhových vôd.
Mnohé rastliny a živočíchy sú
na Slovensku chránené zákonom.
Zákon chráni aj celé územia, medzi
ktorými majú veľký význam národné
parky, chránené krajinné oblasti
a prírodné rezervácie. Na Slovensku
je viac ako 1 000 chránených
území s rozlohou väčšou ako 9 500
km 2 . V tom je zahrnutých deväť
národných parkov a 16 chránených krajinných oblastí. Národné parky
(NP) ležia v horských oblastiach Karpát. Najstarší je Tatranský národný
park, ktorý vyhlásili v roku 1948. NP Pieniny je rozlohou najmenší,
NP Nízke Tatry je najväčší. NP Slovenský raj chráni pozoruhodnú
krasovú krajinu s planinami prerezanými
hlbokými tiesňavami a jednou z najväčších
ľadových jaskýň na svete. NP Malá
Fatra sa nachádza v najzápadnejšom zo
slovenských vysokých pohorí. NP Slovenský
kras s horskou krasovou krajinou
minimálne poznačenou zásahmi človeka
leží najjužnejšie.
Najvýchodnejším parkom je NP Poloniny
s pôvodnými východokarpatskými
bukovými a jedľovo-bukovými lesmi.
Nie náhodou do Zoznamu svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO v roku 2007 zapísali viaceré
pralesy severovýchodného Slovenska.

Obyvateľstvo a sídla
V Slovenskej republike žije viac ako 5,4 milióna obyvateľov, z ktorých
najviac je Slovákov (86 %). Druhou najpočetnejšou národnostnou
menšinou sú Maďari (10 %) žijúci v južných častiach Slovenska pri
hraniciach s Maďarskom. K Rómom sa síce oficiálne hlási len málo
obyvateľov, avšak v skutočnosti na Slovensku žije asi 400 000 Rómov.
Najviac ich je vo východných a v južných okresoch. Na Slovensku žije
aj česká menšina, Rusíni a Ukrajinci. Podľa slovenských zákonov sú
mestá a dediny s vyšším ako
20-percentným zastúpením Maďari ostatní
národnostnej menšiny
označené dvojjazyčnými
Slováci
tabuľami. Takto môže
návštevník zo zahraničia
pri cestovaní ľahko zistiť,
kde žijú iné národnosti.
Slovensko v minulosti zažilo niekoľko vysťahovaleckých vĺn. Slováci
opúšťali svoju vlasť v 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia,
keď odchádzali najmä do USA za lepším živobytím. Po druhej svetovej
vojne utekali ľudia do zahraničia predovšetkým z politických dôvodov.
Dnes žijú za hranicami pôvodnej vlasti viac ako dva milióny Slovákov.
Najviac ich je v USA. Mnohí zahraniční Slováci sa v novej vlasti presadili
a stali slávni. Azda najznámejším z nich je umelec svetového mena
a zakladateľ umeleckého prúdu známeho pod názvom pop-art Andy
Warhol, ktorého rodičia pochádzajú z východného Slovenska. Korene
na Slovensku majú viaceré americké filmové hviezdy. Zo staršej generácie
je to napríklad Paul Newman alebo Steve McQueen. Česko-slovenský
pôvod má aj kozmonaut Eugene Andrew Cernan, ktorý v roku
1972 vystúpil ako dosiaľ posledný človek na povrch Mesiaca.
Väčšina obyvateľov Slovenska je veriaca, čo je vidieť najmä každú
nedeľu pri bohoslužbách. Slovensko možno označiť za katolícku
krajinu (takmer 70 % je katolíkov). Druhou najpočetnejšie zastúpenou
cirkvou sú evanjelici. Na východnom Slovensku majú zastúpenie
veriaci gréckokatolíckej a pravoslávnej
cirkvi. Okrem
bez vyznania
nich žijú na Slovensku ostatní
aj vyznávači iných
katolíci
náboženstiev. Asi 13 %
obyvateľov nevyznáva
nijaké náboženstvo.

Prvé mestá na Slovensku vznikali
už v 11. storočí. Postupne sa stávali
centrami obchodu a remesiel a od kráľov
dostávali osobitné práva. Boli obklopené
hradbami a konali sa v nich trhy. Najstarším
slobodným kráľovským mestom
na Slovensku bola Trnava. Najväčší
rozmach slovenské mestá zaznamenali
v 14. a 15. storočí v súvislosti s rozvojom
baníctva a remesiel. V súčasnosti je na
Slovensku 138 miest. Najväčšími mestami
sú Bratislava a Košice. V mestách žije
väčšina obyvateľstva.
Veľmi starým
mestom na západnom
Slovensku je Nitra, kedysi
sídlo Nitrianskeho
kniežatstva a panovníkov
Veľkej Moravy.
Dominantou mesta je
Nitriansky hrad z 11.
storočia.
Západoslovenská Trnava je pre množstvo kostolov nazývaná
aj „malý Rím“. Nad historickým jadrom mesta sa vypína mestská
veža s vyhliadkovou terasou.

Hlavným mestom Slovenska je Bratislava
ležiaca na juhozápade krajiny. Na mape Európy
nájdeme len niekoľko miest
s takou nádhernou polohou
a bohatou históriou, aké má
Bratislava. Rozkladá sa na
oboch brehoch Dunaja a na
úpätí Malých Karpát. Pýchou
Bratislavy je Dunaj
– druhý najväčší veľtok
Európy, ktorý je takmer
na všetkých pohľadniciach
mesta. V roku 1536 bola
Bratislava vyhlásená za hlavné
mesto Uhorska a korunovačné
mesto uhorských kráľov a kráľovien. V súčasnosti
je Bratislava moderným veľkomestom a dôležitým
priemyselným centrom. Hlavnou dominantou mesta je
Hrad a Dóm sv. Martina, cirkevný symbol Bratislavy.

Medzi jeho zaujímavosti patrí nádherná veža
s pozlátenou napodobeninou uhorskej kráľovskej
koruny, ktorá symbolizuje korunovácie
uhorských kráľov.
Úzkymi stredovekými uličkami sa možno
dostať na Hlavné námestie s renesančnou
Maximiliánovou fontánou. Znázorňuje cisára
Maximiliána II. v postave legendárneho rytiera
Rolanda – ochrancu miest.
Košice (235 000 obyvateľov) sú metropolou
východného Slovenska a druhým najväčším
mestom Slovenska. Dominuje mu nádherná
stavba Dómu sv. Alžbety zo 14. storočia,
najväčší gotický chrám na Slovensku. Dospelí
a deti sa radi prechádzajú po nádhernom
centrálnom námestí s hrajúcou fontánou. Do
centra svetovej pozornosti sa Košice dostali
v roku 2008, keď získali titul Európske hlavné
mesto kultúry na rok 2013.

Na strednom Slovensku ležia tri bývalé
slobodné banské mestá: „medená“ Banská
Bystrica (známa v minulosti výrobou
medi), „zlatá“ Kremnica, v ktorej sa razili
zlaté mince známe ako kremnické dukáty,
a „strieborná“ Banská Štiavnica, ktorá
patrila k hlavným producentom striebra
v Uhorsku a bola jedným z najvýznamnejších
európskych banských miest.
V 18. storočí sa stala sídlom prvej banskej
vysokej školy na svete – Baníckej a lesníckej akadémie. Atrakciou
mesta je Banské múzeum v prírode, kde dospelým i deťom nasadia
banícke prilby a v baníckych plášťoch sa spustia do podzemia.
Banskú Štiavnicu v roku 1993 zapísali do Zoznamu svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Pod Tatrami v oblasti
zvanej Spiš osídlenej
kedysi nemeckými
kolonistami ležia
dve nádherné mestá:
Levoča a Kežmarok.
Perlou Spiša je najmä
Levoča (od roku 2009
zapísaná do Zoznamu
svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva
UNESCO) s krásnymi
meštianskymi
domami, nádhernou
radnicou a Kostolom
sv. Jakuba.
Na severe východného Slovenska
leží Bardejov, najgotickejšie
mesto Slovenska. Jeho
dominantou je gotický Kostol
sv. Egídia zo začiatku 15. storočia
a goticko-renesančná
budova starej radnice, v ktorej je
umiestnená mimoriadne cenná
a na Slovensku najrozsiahlejša
zbierka ikon. Mestské opevnenie
s baštami patrí k najzachovanejším
stredovekým opevneniam
na Slovensku. Bardejov v roku
2000 zapísali do Zoznamu svetového
kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO.

Kultúrno-historické
pamiatky
Slovensko je krajina bohatá na kultúrno-historické opevnené a reprezentačné objekty bývania.
Na jeho území možno napočítať viac ako 100 hradov a zámkov a minimálne dvakrát toľko kaštieľov
postavených v rôznych historických epochách.
Hrady mali podobu kamenných pevností a stavali sa na
strategických a ťažko prístupných miestach.
Okrem obrannej a administratívnej funkcie
slúžili aj na bývanie. Iný typ hradov tvorili
tzv. mestské hrady (napr. Zvolenský hrad,
Kremnický hrad a Banskobystrický
hrad), ktoré stavali predovšetkým
bohaté mestá na svoju obranu.
V 17. a 18. storočí začala väčšina
hradov pustnúť, pričom mnohé boli
na kráľovský príkaz vypálené a ostali
v ruinách. Panovník ich totiž považoval
za centrá protihabsburského
odporu, čím sa ich osud spečatil.
Niektoré sa však zachovali
dodnes a stali sa sídlom expozícií
približujúcich chod historických
udalostí a spôsob života v danom
regióne. Spišský hrad s okolitými
pamiatkami v roku 1993
zapísali do Zoznamu svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva
UNESCO.

Niektoré hrady a pevnosti boli
v 16. a 17. storočí prebudované
na pohodlnejšie a reprezentatívnejšie
objekty, v ktorých ich
majitelia bývali do 20. storočia.
Takéto stavby sa označovali
ako zámky. Z tohto dôvodu sa
napríklad pre Oravský hrad alebo
Zvolenský hrad často používa
aj pomenovanie zámok. Viaceré
slovenské hrady a pevnosti po
prestavbe získali podobu romantických
zámkov (napr. Bojnický
zámok, Smolenický zámok).
Kaštiele, ktoré vystriedali
stredoveké hrady a zámky, sa
väčšinou stavali na rovinatom
území na mieste malých
gotických hrádkov. Pôvodne plnili predovšetkým obrannú
funkciu, avšak od konca 16. storočia sa
dôraz kládol skôr na ich reprezentatívnosť
a komfort.
Viaceré zo zachovaných kaštieľov
sú v súčasnosti premenené na múzeá
so vzácnymi umeleckými zbierkami
(Svätý Anton, Betliar, Markušovce,
Strážky, Topoľčianky), stali sa tvorivými
domami umelcov (Budmerice,
Dolná Krupá, Moravany) alebo v nich
umiestnili domovy dôchodcov či
ústavy sociálnej starostlivosti.

Budovanie kostolov ako kresťanských
kultových stavieb slúžiacich
na verejné bohoslužby sa na
Slovensku v porovnaní s južnou
Európou oneskorilo. Hoci niektoré
archeologické výskumy naznačujú,
že tradícia sakrálneho staviteľstva
je o niečo staršia, prvé kostoly
sa na území dnešného Slovenska
s najväčšou pravdepodobnosťou
začali stavať až v 9. storočí počas
existencie Veľkomoravskej ríše.
Základy jednoloďového veľkomoravského
kostola sa našli na
Nitrianskom hrade a základy trojloďovej
veľkomoravskej baziliky
objavili pri Bratislavskom hrade.
bazilík (Banská Štiavnica,
Bíňa, Diakovce, Spišská Kapitula)
a malých jednoloďových
kostolov (Dražovce, Hamuliakovo).
Gotika mala na Slovensku
dve významné centrá: Bratislavu
a Košice. Klasickým
príkladom bratislavskej gotiky
ovplyvnenej viedenským
prostredím je Dóm sv. Martina
v Bratislave, východoslovenskú
gotiku zase predstavuje
Dóm sv. Alžbety v Košiciach.
Na architektúre slovenských
kostolov sa podpísali aj ďalšie
stavebné slohy. Renesanč-
Okrem nálezov
veľkomoravských
kostolov
patrí k najstarším
architektonickým
sakrálnym pamiatkam
na Slovensku
predrománsky Kostol
sv. Juraja v Kostoľanoch
pod Tribečom,
ktorý pochádza pravdepodobne
z prvej
polovice 11. storočia.
Románske obdobie
prinieslo budovanie
né prvky možno
nájsť napríklad na
farskom kostole
v Sabinove, barokové
staviteľstvo
zanechalo stopy
na univerzitnom
kostole v Trnave
a kláštornom kostole
v Jasove a klasicistickú
architektúru
reprezentujú najmä
evanjelické kostoly
v Banskej Bystrici,
Levoči a Kremnici.

Špecifickým príkladom
sakrálneho staviteľstva sú
drevené kostoly. Ľudoví
stavitelia v nich vyjadrili harmóniu
duše človeka s prírodou
a snahu odpútať sa od všedného
života. K najstarším patria gotické drevené
kostoly, z ktorých ako najhodnotnejšie
možno označiť kostoly v Hervartove v Šariši
alebo Tvrdošíne na Orave.
K druhému typu kostolov patria tzv. artikulárne
kostoly (napr. evanjelické kostoly
vo Sv. Kríži v Liptove, v Leštinách na
Orave, Kežmarku na Spiši,
Hronseku na Pohroní), ktoré
sa stavali na základe
zákonného článku
(tzv. artikula)
cisára Leopolda I.
na konci 17. storočia.
Myšlienky reformácie
sa totiž šírili
aj v Uhorsku, a tak
cisár v niektorých
stoliciach
povolil výstavbu
dvoch evanjelických
kostolov.
Artikulárne
kostoly, ktoré
majú pôdorys
v tvare gréckeho
kríža, sa však
museli stavať
na okraji
obce mimo
mestských hraníc, nesmeli mať vežu
so zvonom a vchádzať sa do
nich mohlo zo strany, ktorá bola
odvrátená od obce.
Skvostom ľudovej architektúry
je aj tretí typ drevených
kostolov postavených na východnom Slovensku.
Ako máloktoré iné pamiatky reprezentujú
umenie, šikovnosť a zručnosť karpatských
tesárov. Pochádzajú väčšinou z 18. storočia.
Pôvodne boli gréckokatolícke, neskôr niektoré
pozmenili na pravoslávne. Osobitosti východokresťanského
obradu podmienili charakter ich
vybavenia a výzdoby interiéru. Dominujú
v nich unikátne karpatské
ikony, ktoré sú zvyčajne osadené do
ikonostasov vyzdobených v štýle
baroka a rokoka.

Ľudová architektúra
a umenie
Ľudovú architektúru a umenie možno obdivovať
v mnohých prírodných múzeách ľudovej architektúry,
z ktorých najznámejšie sú v Martine, Novej Bystrici, Zuberci,
Pribyline, Starej Ľubovni a Bardejove. Prehliadku
jednotlivých objektov, ktoré predstavujú typické ľudové
stavby a spôsob bývania vo viacerých slovenských regiónoch,
si možno spríjemniť návštevou rôznych kultúrno-spoločenských
podujatí. V skanzenoch sa organizujú
pravidelne počas letnej sezóny a približujú život, prácu
a zábavu predkov dnešných Slovákov.
Aj za hranicami
Slovenska je najznámejší
Vlkolínec
s mimoriadne pozoruhodným
súborom
drevených stavieb,
ktoré v roku 1993
zapísali do Zoznamu
svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva
UNESCO.
Okrem múzeí ľudovej
architektúry v prírode
na Slovensku existujú
aj viaceré pamiatkové
rezervácie ľudovej architektúry
(napr. Čičmany
s drevenými domami
a bielou ornamentálnou
výzdobou, Podbiel
so zrubovými domami
a šindľovými strechami,
Brhlovce s obydliami
vysekanými do sopečného
tufu, atď.).

Najmä vidiecke obyvateľstvo Slovenska si takmer
do dnešných čias v množstve obmien a variantov
zachovali špecifický tradičný odev. Jeho dominantným
a charakteristickým ozdobným prvkom
je predovšetkým výšivka. Vytvorila množstvo
regionálnych a lokálnych osobitostí daných strihom
a skladbou jednotlivých
odevných častí.
Podobne aj rezbárstvo
patrilo najmä
v severných
oblastiach
Slovenska k typickým
činnostiam
vidieckeho
človeka. Slovenským
špecifikom sú črpáky
– drevené vyrezávané
nádoby, ktoré sa aj dnes
používajú na salašoch na
pitie žinčice. V máloktorej
stredoeurópskej krajine
sa tak silne nadviazalo na
ľudové výtvarné umenie
ako na Slovensku.
Z ľudovej plastiky vynikali
sošky svätcov a betlehemské
figúrky, z ľudových
malieb obrázky maľované
na sklo a z ľudovej grafiky
predovšetkým kraslice. Na
južnom a západnom Slovensku
bolo rozšírené aj
hrnčiarstvo a džbankárstvo.
Krčahy, hrnce a taniere
sa zdobili maľbami
ovplyvnenými
prostredím, v ktorom
tvorili ľudoví majstri.
S kalendárnymi
a rodinnými zvykmi
sa dodnes spájajú rôzne
ľudové piesne a tance. Každý
región má špecifické tanečnohudobné
znaky a štýl, ktoré charakterizujú
prostredie, v ktorom
vznikali. Atraktívne sú napríklad
pastiersko-zbojnícke piesne
s bohatým viachlasom, ktoré
sú typické pre oblasť stredného
a severozápadného Slovenska.
Oboznámiť sa s nimi možno na
slávnostiach zvykov, piesní a
tancov – folklórnych festivaloch,
ktoré hojne navštevujú domáci
a zahraniční návštevníci. K najvýznamnejším
patria folklórne
slávnosti vo Východnej, v Myjave,
Detve, Zuberci a Červenom
Kláštore.

Kultúra a múzeá
Slovenská kultúra a umenie
sú síce mladé, ale už
mnoho storočí sa na území
dnešného Slovenska formovalo
kultúrne povedomie
a vznikali hodnotné umelecké
diela. V multikultúrnom
prostredí dnešného
Slovenska boli kultúrnymi
a umeleckými protagonistami
príslušníci všetkých
tu žijúcich národností.
S tvorbou najvýznamnejších
slovenských umelcov a ďalšími
umeleckými dielami sa možno
oboznámiť v Slovenskej národnej
galérii alebo v Slovenskom
národnom múzeu v Bratislave.
Hodnotné umelecké zbierky
sú aj v regionálnych galériách
a múzeách niektorých zámkoch
a kaštieľoch (Bojnice, Červený
Kameň, Strážky, Sv. Anton,
atď.).

Doslova európskou raritou je Múzeum moderného umenia
Andyho Warhola v Medzilaborciach na východnom Slovensku,
ktorého zbierka je ojedinelá v Európe. Andy Warhol
(1928-1987), čelný predstaviteľ hnutia známeho pod názvom
pop-art, sa narodil v americkom Pittsburgu v rodine slovenských
prisťahovalcov Andreja a Júlie Warholovcov pochádzajúcich z Mikovej neďaleko Medzilaboriec.
Múzeum vzniklo v roku 1991 a zbierkový fond tvoria predovšetkým výtvarné diela
a autentické dokumenty,
získané od Spoločnosti
Andyho Warhola. Okrem
troch stálych expozícií
(kolekcia 16 originálnych
serigrafií Andyho
Warhola, diela
Paula a Jamesa
Warholovcov
a expozícia
o pôvode Andyho
Warhola) si
návštevníci môžu
pozrieť i videofilmy
o živote
a diele Andyho
Warhola.
Novodobou kultúrnou udalosťou Slovenska
je získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry
na rok 2013, ktorý v septembri 2008 prisúdila
medzinárodná porota metropole východu Slovenska
— Košiciam. Košický projekt Interface
je projektom dlhodobej transformácie mesta
prostredníctvom kultúry, ktorý chce vytvoriť
priaznivé prostredie pre kultúru a kreativitu.

Dovolenka na Slovensku
Všestranná krása, pôvab a rôznotvárnosť
krajiny doplnená priaznivými
klimatickými a rastlinnými podmienkami,
bohatstvom kultúrno-historických
pamätihodností a pestrým folkloristickým
obrazom priťahuje na Slovensko
ročne čoraz viac návštevníkov. Záujem
je upriamený predovšetkým na návštevu
kultúrnych a historických pamätihodností
miest (Bratislava, Trenčín, Levoča,
Košice, Bardejov), centier letnej turistiky
a lyžiarskych stredísk (Vysoké Tatry,
Nízke Tatry, Veľká Fatra a Malá Fatra),
národopisných centier a folklórnych
podujatí (Východná, Zuberec, Pribylina,
Červený Kláštor) a areálov termálnych
kúpalísk.
Osobitnú skupinu v návštevnosti tvoria kúpeľné
mestá, ktoré vybavením, príjemným prostredím
a predovšetkým liečivými účinkami geotermálnych
vôd tradične patria k hlavným atraktivitám cestovného
ruchu na Slovensku.
Slovensko je krajina
letných a zimných
športov. Pretína ho
viac ako 12 000 km
značkovaných a dobre
udržiavaných turistických
chodníkov či
lyžiarskych bežeckých
trás.
Cykloturisti majú
k dispozícii značkované
cyklistické trasy
najmä v Podunajsku,
na Považí a v Tatrách.
Vodáci majú
možnosť splavovať
slovenské
rieky, z ktorých
najatraktívnejšie sú
Dunajec a Hron.
Jazda na koni vo
viacerých strediskách
alebo preteky
psích záprahov
na Donovaloch
len podčiarkujú
pestrosť športového
vyžitia na
Slovensku.

Slovensko možno pokojne nazvať turistickým rajom
z hľadiska podmienok pre pešiu turistiku a cykloturistiku.
Členitá krajina striedajúcich sa horských pásiem a zníženín
ponúka mimoriadne pestrú paletu peších a cyklistických
trás pre všetky vekové a výkonnostné
kategórie. Kroky domácich a zahraničných
turistov smerujú predovšetkým do Západných
a Východných Tatier, Nízkych Tatier,
Slovenského raja, Malej a Veľkej Fatry,
ktoré sú priam posiate značkovanými turistickými
chodníkmi.
Najmä Vysoké Tatry patria k turisticky
najpríťažlivejším oblastiam Slovenska
s pestrou ponukou vysokohorských túr.
Turistov zavedú do podmanivého vysokohorského
prostredia plného ľadovcových
dolín, horských bystrín, vodopádov a jazier,
ktoré spolu s okolitou horskou kulisou skál
a štítov umožňujú vychutnať drsnú krásu
vysokohorskej prírody.
Slovensko je v prevažnej miere hornatá
krajina typická vertikálnou členitosťou.
Tento fakt spolu s vnútrozemskou klímou
vytvára na Slovensku priaznivé podmienky
z hľadiska lyžovania. Ideálne prírodné
podmienky predurčili najmä Tatry, aby
sa v miestnych strediskách už od konca
19. storočia naplno rozvíjali zimné športy.
Milovníci lyžovania poznajú predovšetkým
svetoznáme stredisko Štrbské Pleso a jeho
Areál snov s lyžiarskymi mostíkmi,
bežeckými pretekárskymi traťami
a zjazdovkami.
Nároční lyžiari navštevujú Tatranskú
Lomnicu, odkiaľ sa lanovkou
vyvezú na Skalnaté pleso,
kde až do mája existuje
výborná lyžovačka.
Popri ďalších známych
tatranských a fatranských
lyžiarskych
strediskách vzniklo aj
v nižších pohoriach
viacero stredísk, ktoré
majú mechanické zasnežovanie
a rozširujú
ponuku na lyžovanie.

Čoraz obľúbenejším návštevným cieľom jednotlivých oblastí
Slovenska sa stávajú prírodné jazerá alebo umelé vodné nádrže.
Najrozšírenejšie sú priehradné vodné nádrže.
Vyznávači letného
pobytu pri vode dobre
poznajú Sĺňavu pri Piešťanoch,
vodnú nádrž
Orava, Liptovskú Maru,
Domašu alebo Zemplínsku
šíravu. Čoraz väčšiu
atraktívnosť z hľadiska
oddychu získava
komplex vodného diela
Gabčíkovo na Dunaji,
ktoré sa postupne stáva
obľúbeným výletným
miestom slovenských i zahraničných návštevníkov.
Turisticky zaujímavé sú aj umelé vodné nádrže v Štiavnických vrchoch,
nazývané tajchy, ktoré v stredoveku slúžili banskej činnosti. Nemožno
zabudnúť ani na množstvo areálov termálnych kúpalísk a vodných parkov
najmä na juhozápadnom a severnom Slovensku, ktoré vznikli pri geotermálnych
vrtoch (Senec, Galanta, Dunajská
Streda, Oravice, Bešeňová, Liptovský
Mikuláš a Poprad).

Slovensko je mimoriadne bohaté na minerálne
vody, z ktorých mnohé majú charakter
liečivých minerálnych vôd (z najznámejších
Santovka, Slatina, Fatra, Salvator a i.).
Na Slovensku sa nachádza viac ako 1 200
prameňov minerálnych vôd a niet takmer
oblasti, v ktorej by sa nevyskytovali. Mnohé
z minerálnych prameňov sú termálne (s teplotou
nad 20 °C) a majú balneologické účinky.
Pri minerálnych a termálnych
prameňoch vyrástol rad
liečebných i rekreačných
kúpeľov. Svetoznáme sú
predovšetkým kúpele
Piešťany, kde teplota vody
dosahuje vyše 60 °C, ďalej
Trenčianske, Turčianske
a Sklené Teplice, Bojnice,
Sliač, Kováčová, Dudince,
Bardejovské kúpele, Vyšné
Ružbachy, atď.
Výskyt minerálnych prameňov s liečivými
účinkami umožnil v týchto lokalitách vybudovanie
širokej siete zariadení pre liečebné
účely a cestovný ruch. Okrem balneologických
kúpeľov sú čoraz vyhľadávanejšie klimatické
kúpele na liečenie chorôb dýchacích ciest
najmä v oblasti Vysokých Tatier.

© Geografia, s. r. o., 2009
Autor textu: Daniel Kollár
Jazyková úprava: Jana Hyžová
Fotografie: Pavol Bella, Ivan Bohuš, Radka Cíglerová, Ján Hanušin, Ján Hladík, Peter Hönsch, Peter Chromek, Ivan Klučiar, Ján Lacika,
Martin Licko, Gabriel Lipták, Štefan Podolinský, Radimír Siklienka, Ľubo Stacho, Jozef Štefunko, TASR, SITA, MZV SR, AÚ SAV,
SKANSKA, Kúpele Sklené Teplice, Kúpele Rajecké Teplice a Kúpele Trenčianske Teplice
Dizajn: Kamila Kollárová
Typografia: Marianna Lázničková