SLOVENSKO

Najmä vidiecke obyvateľstvo Slovenska si takmer
do dnešných čias v množstve obmien a variantov
zachovali špecifický tradičný odev. Jeho dominantným
a charakteristickým ozdobným prvkom
je predovšetkým výšivka. Vytvorila množstvo
regionálnych a lokálnych osobitostí daných strihom
a skladbou jednotlivých
odevných častí.
Podobne aj rezbárstvo
patrilo najmä
v severných
oblastiach
Slovenska k typickým
činnostiam
vidieckeho
človeka. Slovenským
špecifikom sú črpáky
– drevené vyrezávané
nádoby, ktoré sa aj dnes
používajú na salašoch na
pitie žinčice. V máloktorej
stredoeurópskej krajine
sa tak silne nadviazalo na
ľudové výtvarné umenie
ako na Slovensku.
Z ľudovej plastiky vynikali
sošky svätcov a betlehemské
figúrky, z ľudových
malieb obrázky maľované
na sklo a z ľudovej grafiky
predovšetkým kraslice. Na
južnom a západnom Slovensku
bolo rozšírené aj
hrnčiarstvo a džbankárstvo.
Krčahy, hrnce a taniere
sa zdobili maľbami
ovplyvnenými
prostredím, v ktorom
tvorili ľudoví majstri.
S kalendárnymi
a rodinnými zvykmi
sa dodnes spájajú rôzne
ľudové piesne a tance. Každý
región má špecifické tanečnohudobné
znaky a štýl, ktoré charakterizujú
prostredie, v ktorom
vznikali. Atraktívne sú napríklad
pastiersko-zbojnícke piesne
s bohatým viachlasom, ktoré
sú typické pre oblasť stredného
a severozápadného Slovenska.
Oboznámiť sa s nimi možno na
slávnostiach zvykov, piesní a
tancov – folklórnych festivaloch,
ktoré hojne navštevujú domáci
a zahraniční návštevníci. K najvýznamnejším
patria folklórne
slávnosti vo Východnej, v Myjave,
Detve, Zuberci a Červenom
Kláštore.