Moldavsko - Ministerstvo zahraničných vecí SR

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU
Moldavská republika
Všeobecné informácie o krajine
Vyhotovila: Ing. Dagmar Repčeková
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 1

I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE
___________________________________________________________________________
Základná charakteristika hospodárstva
Moldavská republika je parlamentnou republikou o rozlohe 33 843 km 2 , ktorá sa
nachádza vo východnej Európe medzi Ukrajinou a Rumunskom. Hlavným mestom je Kišiňov
a krajina má 3,562 mil. obyvateľov (2010). Moldavská republika získalo nezávislosť od ZSSR
v roku 1991, odkedy sa rozvíja v krajine trhová ekonomika. Na jej území sa nachádza
separatistický prorusky orientovaný región Podnestersko (hlavné mesto Tiraspol) a jedna
autonómna oblasť Gagauzia (hlavné mesto Comrat). Priemerná dĺžka života v krajine
dosahuje 69,3 rokov a miera gramotnosti populácie v aktívnom veku 98,9%.
Moldavská republika mala uzatvorenú úverovú dohodu vo výške 186 mil. USD
s Medzinárodným menovým fondom (MMF) na krytie rozpočtových potrieb. V januári 2010
bola s MMF uzatvorená nová úverová dohoda na 574 mil. USD (finančný program na roky
2010-2012).
Zákon o štátnom rozpočte bol prijatý koncom roku 2011 a vstúpil do platnosti
25.1.2012. Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2012 by mali tvoriť 21,367 mld. lei (1,4 mld. €),
výdavky 22,164 mld. lei (1,45 mld. €), rozpočtový deficit predstavuje 797 mil. lei (52 mil. €), t.j.
0,9 % HDP. Rozpočtový deficit by mal byť krytý predajom štátnych istín (150 mil. lei),
privatizáciou štátneho majetku (260 mil. lei) a zahraničnou finančnou pomocou (371 mil. lei).
Príjmy by mali byť kryté daňami (78,1% - 16,686 mld. lei), ktoré by mali vzrásť o 12,5 %
v porovnaní s rokom 2011. Nedaňové príjmy by mali tvoriť 10,4 % - 830,75 mil. lei. Hlavnými
daňovými zdrojmi by mali byť zdroje z výberu DPH z dovážanej produkcie (45,4%), DPH
z domácej výroby a služieb (16 %) a cudzie zdroje (6,5%). Pokiaľ ide o štruktúru výdavkov, 384
mil. lei (1,7%) by malo ísť do systému súdnictva, 360 mil. lei (1,6%) na vedu a inovácie, 334 mil.
lei (1,5%) na kultúru, umenie a šport, 977 mil. lei (4,4 %) na poľnohospodárstvo, 2,101 mld. lei
(9,5%) na dopravu, komunikačné a informačné technológie, 2,286 mld. lei (10,3%) na
vzdelávanie a 2,721 mld. lei (12,3%) na zdravotníctvo. Na poľnohospodárske dotácie je
plánovaných 400 mil. lei, do regionálneho rozvojového fondu 174,7 mil. lei a do cestného
fondu 1,025 mld. lei.
Finančné bankové prevody moldavských občanov zo zahraničia predstavovali v roku
2011 cca 30 % HDP a za obdobie január-november 2011 presiahli objem 1 mld. €. Najväčší
podiel mali prevody v eurách (42,1%), USD (40,5%) a v ruských rubľoch (17,4%). Základná
úroková miera Národnej banky Moldavskej republiky na krátkodobé transakcie bola znížená
z 10,0 na 9,5%.
Moldavská republika si zlepšila pozíciu aj vo Svetovom indexe ekonomickej slobody,
keď postúpila zo 124. na 120. pozíciu, napriek tomu zostáva v skupine krajín s prevažne
neslobodnou ekonomikou. Najväčším problémom výraznejšieho ekonomického rozvoja je
nedostatok vlastných finančných zdrojov na sektorové rozvojové politiky a silná energetická
závislosť krajiny (od RF). V marci 2010 sa v Bruseli uskutočnila konferencia donorov Moldavskej
republiky, kde na podporu obnovy a rozvoja ekonomiky boli dané finančné prísľuby vo výške
1,8 mld. USD. Napriek tomu asi 30 % populácie žije v extrémnej chudobe.
Vo vzťahu k EÚ je Moldavská republika zaradená medzi 6 krajín tzv. Východného
partnerstva a patrí medzi najúspešnejšie krajiny tohto programu. Moldavská vláda vedie s EÚ
rokovania o Asociačnej dohode, dohode o vízovej liberalizácii a dohode o voľnom obchode.
Programové a sektorové financovanie EÚ prebieha cez Delegatúru EÚ v Kišiňove.
Vo vládnom projekte Národnej stratégie rozvoja „Moldavsko 2020“, ktorý sa
nachádza v súčasnosti vo verejnej diskusii, boli prijaté tri kľúčové priority ekonomického
smerovania: 1. Financie: dostupné a rozumné ceny, 2. Obchod: s jasnými pravidlami hry, 3.
Energie: bezpečné dodávky, efektívne využívanie.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 2

Vývoj základných ekonomických ukazovateľov (zdroj Štatistický úrad MD, Národná
banka MD):
Ukazovateľ 2012* 2011 2010 2009
Rast reálneho HDP (%) 3,5-4,0 5,5-6,0 6,9 -6,0
HDP/obyv. v bežných cenách (USD)* 2.080 1.885 1.632 1.525
Miera inflácie (%) 104,9 107,5 106,1 100,4
Nezamestnanosť (%) 6,2 7,4 6,4
Rozpočtový deficit/HDP (%) 2,5 6,3
Vonkajšia zadlženosť (mil. USD)** 5.215,9 4.778,7 4.364,1
Výmenný kurz meny EUR:MDL 15,8230 16,3995 15,5248
Rast priemyselnej výroby (%)** 108,9 107,0 77,8
Poľnohospodárska výroba (%)** 104,6 107,9 90,1
Priemerná mzda (USD) 292 266 240 247
Priame zahraničné investície (mil. USD) 2.837,48 2.649,5
*prognóza
** údaje 1.-11./ 2011, resp. vonkajšia zadĺženosť k 30.09.11
Priemerná mesačná mzda predstavovala v roku 2011 sumu 3.193,9 lei, nominálna
mzda v roku 2011 vzrástla o 11,6%, avšak reálna mzda poklesla o -3,7%. Priemerná nominálna
mzda v decembri 2011 bola vo výške 3.707,4 lei (+8,4% oproti decembru 2010). Minimálna
mzda je vo výške 600,- lei. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo predstavuje 41,6 % populácie.
Príjmy moldavských občanov pracujúcich v zahraničí cez bankové transfery predstavovali
v roku 2010 až 38,3 % HDP. V roku 2010 vzrástli verejné výdavky o 7,2 % a dosiahli úroveň 29,3
mld. lei, čo predstavovalo 40,8 HDP. V rámci štruktúry rozpočtových výdakov bolo
smerovaných 73,0 % na sociálno-kultúrne účely, 10,9 % na národné hospodárstvo, 5,3 % na
obranu, verejný poriadok a národnú bezpečnosť a 4,9 % všeobecne na vládne účely. Nárast
výdavkov bol najmä na vzdelávanie (+16,0 %), sociálnu pomoc a poistenie (+12,8%)
a zdravotníctvo (+3,9%).
V roku 2010 štátny rozpočet získal zdroje v rámci finančnej pomoci vo forme externých
grantov vo výške 153,3 mil. USD a pôžičiek vo výške 212,0 mil. USD. Išlo o pomoc poskytnutú
medzinárodnými finančnými organizáciami a donorskými krajinami.
Platobná bilancia vykáala v roku 2010 schodok 482,27 mil. USD, čo predstavuje 8,3 %
podiel na HDP.
Štruktúra tvorby HDP (%)
Sektor 2008 2009 2010
Poľnohospodárstvo 8,8 8,5 11,9
Priemysel celkom
v tom:
13,9
13,3
13,2
- baníctvo
0,5
0,4
0,4
- výrobný priemysel
11,3
10,6
10,6
- výroba elektriny, plyn a voda
2,1
2,3
2,3
Služby 61,7 63,9 60,2
zdroj: Ministerstvo hospodárstva MD
31,3 % ekonomicky činnej populácie je zamestnanej v poľnohospodárstve, 12,8 %
v priemysle, 5,9 % v stavebníctve a 53,8 % v službách.
Podnestersko – dostupné informácie
V roku 2011 vzrástli ceny o 15,98 % v porovnaní s 13,24 % rastom v roku 2010. Najväčší
cenový nárast zaznamenali nepotravinárske výrobky - 18,26%. Ceny potravín vzrástli o 16,41%
a služieb o 13,01%. Miera inflácie v roku 2011 by mala byť na úrovni 12% a v roku 2012 sa
očakáva na úrovni 13%.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 3

Od 01.01.12 bola zvýšená cena plynu pre domácnosti na 0,96 podnesterských rubľov
(ďalej len TR) za 1 m 3 plynu; rozhodnutím prezidenta z 20.01.12 sa znížili platby opäť na úroveň
roku 2011, t.j. 0,82 rubľov/1m 3 .
Podnesterská národná banka ustanovila oficiálnu výmennú hodnotu miestnej meny TR
na úrovni 1 USD = 11,1 TR. Priemerná výmenná hodnota v roku 2012 sa očakáva na úrovni
1USD = 12 TR. V roku 2011 bola hodnota miestnej meny 3x devalvovaná.
Nový prezident Jevgenij Ševčuk zrušil od januára 2012 100 % clá na dovozy tovarov
z moldavskej časti krajiny. 100 % clo bolo zavedené bývalým vodcom Smirnovom v roku 2006
ako odpoveď na ekonomickú blokádu Podnesterska.
Hlavné odvetvia hospodárstva
Rast výroby v hlavných odvetviach nepotravinárskeho priemyslu
Odvetvie Index rastu 2009/2008 Index rastu 2010/2009
Výroba čerpadiel, kompresorov a
48,1 186,5
hydrauliky
Výroba domácich spotrebičov 71,2 138,5
Kožiarsky priemysel a kožená galantéria 71,5 122,2
Výroba farieb a lakov 95,2 117,3
Výroba lekárskych, optických a presných
44,7 113,1
zariadení a nástrojov
Výroba liekov a farmaceutických
77,4 112,0
výrobkov
Výroba nábytku 76,0 103,4
Výroba poľnohospodárskych strojov 62,7 102,2
zdroj: Ministerstvo hospodárstva MD
Podľa informácií ministerstva hospodárstva v roku 2010 až 325 zo 697 veľkých
priemyselných podnikov (46,6 %) znížilo objem výroby. Najväčší podiel na priemyselnej výrobe
má výroba domácich spotrebičov (56,6 %) a výroba polotovarov (21,9%). Zisk z odbytu
priemyselnej výroby vzrástol v roku 2010 o 121,6 % a potravinárskeho priemyslu o 117,1 %.
Export priemyselnej výroby v roku 2010 predstavoval 30,5 %.
Ďalšie informácie k priemyselnej výrobe, programom na podporu malých a stredných
podnikov, mladých podnikateľov a pod., je možné nájsť na stránke ministerstva hospodárstva
MD: www.mec.gov.md; informáciu o výstavách a veľtrhoch na stránke výstavnej spoločnosti
Moldexpo: www.moldexpo.md/exhibitions.
Doprava
Cestná dopravná sieť nie je v Moldavskej republike vo veľmi dobrom stave. Cestná
sieť meria 10.537 km, v čom je 3.870 km národných ciest a 6.867 km lokálnych ciest, diaľnice
v krajine neboli postavené. Železničná sieť je o dĺžke 1.157,1 km, z toho obojsmerné trate sú
len v dĺžke 84,5 km, trate o rozchode 1.520 mm tvoria 1.146,1 km, trate o rozchode 1.435 mm
tvoria 11,0 km. Cez Moldavskú republiku vedú dve vodné cesty – po rieke Prut a rieke Dnester.
V Moldavskej republike sú dve medzinárodné letiská – v hlavnom meste Kišiňov a v Baltoch.
Z letiska v Kišiňove existuje denné priame letecké spojenie do Viedne.
Informácie o plánovaných projektoch dopravnej infraštruktúry je možné nájsť na
stránke ministerstva dopravy a cestnej infraštruktúry: www.mtid.gov.md; treba však
poznamenať, že v súčasnosti sa výstavba a oprava ciest realizuje predovšetkým
z prostriedkov donorských krajín a medzinárodných organizácií ako je napr. Svetová banka.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 4

Poľnohospodárstvo
Dynamika poľnohospodárskeho sektoru v číslach:
Indikátor 2009 2010 01.-06./2011
Podiel poľnohospodárstva na HDP (%) 8,5 11,9 7,6
Rast poľnohospodárskej výroby (%)
v tom:
90,4
107,9
103,9
- rastlinná výroba
82,8
105,2
100,9
- živočíšna výroba
112,1
113,6
104,2
Export celkom (mil. USD) 1.287,5 1.541,5 1.000,5
Hodnota exportu agropotravinárskych
633,0 811,4 435,3
tovarov (mil. USD)
Podiel exportu agropotravinárskych tovarov 492 52,6 43,5
na celkovom exporte (%)
Dovoz celkom (mil. USD) 3.278,3 3855,3 2.375,4
Hodnota dovozu agropotravinárskych
513,6 593,6 327,3
tovarov (mil. USD)
Podiel dovozu agropotravinárskych tovarov 15,7 15,4 13,8
na celkovom dovoze (%)
Podiel zamestnaných v poľnohospodárstve 28,2 31,3 37,6
z celkového počtu ekonomicky činných obv.
Priemerný plat v poľnohospodárstve
53,5 55,1 54,6
k priemerného platu v hospodárstve MD (%)
zdroj: Ministerstvo poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu MD
Ďalšie informácie z oblasti poľnohospodárskeho sektoru – napr. k subvenčnej politike,
podporným programom a pod., je možné nájsť na web stránke ministerstva
poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu MD: www.maia.gov.md; na stránke
Federácie poľnohospodárov Moldavskej republiky: www.agroinform.md; na stránke Národnej
agentúry pre vidiecky rozvoj: www.acsa.md; informácie o exporte moldavskej
poľnohospodárskej produkcie na stránke: http://export.acsa.md.
Zameranie výroby: pestovanie hrozna a výroba vína a destilátov, zelenina, pšenica,
kukurica, jačmeň, sója, cukrová repa, slnečnica, mäso, mlieko, vajcia, tabak, vlašské orechy,
včelárstvo.
Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch
Moldavská republika je členom mnohých medzinárodných svetových a regionálnych
organizácií, napr.: OSN, Rady Európy, OBSE, WTO, Svetovej banky (vrátane IFC a MIGA),
EBRD, Medzinárodného menového fondu, Energetickej charty a regionálnych zoskupení ako
sú napr.: GUAM, Stredoeurópska iniciatíva, BSEC, SNŠ, CEFTA, Energetické spoločenstvo krajín
juhovýchodnej Európy a pod.
II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA
___________________________________________________________________________
Podnikateľská legislatíva
Orgánom štátnej správy, ktorý má v kompetencii podnikateľskú legislatívu a
zahraničný obchod, je Ministerstvo hospodárstva Moldavskej republiky: www.mec.gov.md.
Zahraničný obchod a investície podporuje tiež Moldavská agentúra pre podporu obchodu
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 5

a zahraničných investícií MIEPO www.miepo.md. Ďalšou inštitúciou, podporujúcou zahraničný
obchod je rumunská Eximbanka: www.eximbank.com.
Zoznam platnej legislatívy (texty zákonov v anglickom jazyku) v oblasti podnikania je
uvedený na adresách: www.moldova.md, www.pwc.com/md a www.kpmg.md.
Stručný prehľad programov zvýšenia konkurenčnej schopnosti a rozvoja MSP
1. Fond úverovej garancie: v roku 2011 vytvorený v hodnote 15,28 mil. lei; poskytuje
garancie od 50 – 700 tis. lei;
2. Pilotný program transferu remitencií (finančné transfery občanov pracujúcich v
zahraničí) do ekonomiky Moldavskej republiky – v roku 2011 bolo prijatých 278 žiadostí
o zapojenie do programu;
3. Národný program ekonomickej spôsobilosti mladých (PNAET) – 24 kurzov pre 656 osôb
v roku 2011;
4. Projekt zabezpečenia implementácie prvkov migrácie a rozvoja Mobilitného
partnerstva medzi EÚ a Moldavskou republikou, financovaný EÚ – podpora
podnikateľských aktivít mladých ľudí medzi 18 – 30 rokom veku; v roku 2011 bolo
organizovaných 24 kurzov s účasťou 544 osôb;
5. Efektívne vedenie podnikov (GEA) – v roku 2011 sa realizoval 9 konzultačných
modulov s účasťou 1.650 osôb a 65 kurzov s účasťou 2.060 osôb, v tom 1.456 žien;
6. Program podpory malých a stredných podnikov, financovaný Japonskom – v roku
2011 sa realizovalo 174 kontraktov;
7. Program vytvárania podnikateľských inkubátorov – nový program, identifikované boli
lokality pre 2 podnikateľské inkubátory.
Daňový systém
Odvody na sociálne poistenie
Individuálna pracovná zmluva
Samostatne zárobkovo činné osoby
Zamestnanci civilného letectva
Zamestnanci v poľnohospodárstve
23 % zamestnávateľ
6 % zamestnanec
4.044 lei ročne
6% štát
6% zamestnanec
16 % zamestnávateľ
6 % štát
6 % zamestnanec
Daň z pridanej hodnoty
štandardná sadzba 20 %
Znížená sadzba 8 % chlieb, pekárenské výrobky, mlieko a mliečne výrobky okrem detskej
stravy, ktorá je oslobodená od zdanenia
Nulová sadzba vývoz tovarov a služieb, všetky druhy medzinárodnej prepravy
pasažierov a tovarov, elektrická a termálna energia, teplá voda pre
obyvateľov, tovary a služby importované do Slobodných
ekonomických zón, služby poskytované na území Moldavska ľahkého
priemyslu podliehajúce colnému režimu, dovoz tovarov pre oficiálne
potreby diplomatických misií v Moldavsku, dovoz prostriedkov
technickej pomoci, tovary dodávané duty-free obchodmi
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 6

Daň z príjmu
Jednotlivci
okrem poľnohospodárov a podnikateľov
Právnické osoby 0 do 31.12.2011
12 % od 1.1.2012
Poľnohospodári a individuálni podnikatelia 0
Zmeny daňového systému od 1.1.2012
7 % z ročného zdaniteľného príjmu, ktorý
neprekročí 25.200 lei
18 % (pri príjme nad 25.200 lei)
- zavedenie nového jednotného environmentálneho poplatku pre výrobcov
a importérov; hodnota dane sa bude pohybovať v závislosti od druhu výrobku od 0,5
– 3 % hodnoty výrobku;
- zrušenie 0 zdanenia príjmov právnických osôb, ktoré bolo spolu s daňovou amnestiou
zavedené v roku 2007 s podmienkou reinvestície príjmov do vývoja alebo výroby. Od
1.1.12 sa zavádza jednotné 12 % zdanenie príjmov právnických osôb. Zároveň sa
zaviedla paušálna 4% daň pre malé podniky, ktorých ročný obrat neprekročí 600 tis.
lei (cca 40 tis. €), pričom podniky s obratom medzi 100 – 600 tis. lei si môžu vybrať
spôsob zdanenia – paušálne alebo jednotnou sadzbou 12 %;
- zrušenie spotrebnej dane za výrobky z krištáľu;
- zrušenie spotrebnej dane z vína a hroznových výliskov, pokiaľ sú určené ako doplnok
stravy terapeutického charakteru. Spotrebná daň z alkoholu predstavuje výšku 5 – 10
% v závislosti od obsahu alkoholu. Vinársky priemysel sa podieľa 20 – 25 % na tvorbe
HDP a tvorí cca 30 % objemu moldavského exportu;
- zvýšenie spotrebnej dane za motorové vozidlá v priemere o 6,9 %, v tom: 0,36 €/1 cm 3
za automobily s obsahom do 1.000 cm 3 ; 0,48 €/1 cm 3 pre automobily s obsahom od
1.000 – 1.500 cm 3 ; 0,73 €/1 cm 3 pre automobily s obsahom od 1.500 – 2.000 cm 3 ; 1,21
€/1 cm 3 pre automobily s obsahom 2.000 – 3.000 cm 3 a 3,5 €/1 cm 3 pre automobily
nad 3.000 cm 3 ;
- zvýšenie spotrebnej dane za ropné produkty o 7% ;
- zvýšenie spotrebnej dane za kvapalný plyn na 1.800 lei/1 tona; zvýšenie je
kompenzačným opatrením na zachovanie spotrebnej dane z cukru na súčasnej
úrovni 8 % oproti 20 %, odporúčaným Medzinárodným menovým fondom.
Verejné obstarávanie
Moldavská národná agentúra pre verejné obstarávanie koordinuje a riadi systém
verejného obstarávania v Moldavsku. Zapojenie slovenských firiem do verejného
obstarávania v Moldavsku je možné prakticky iba prostredníctvom moldavského partnera,
ktorý ovláda miestne špecifiká a zabezpečí všetky potrebné formality a náležitosti. Okrem
toho je možná účasť na medzinárodných tendroch, vypisovaných pre Moldavsko
prostredníctvom finančných programov Svetovej banky – www.worldbank.org
(http://www.tender.gov.md)
Zmluvná základňa – zmluvy ekonomického charakteru
Moldavská republika sa zúčastňuje na spolupráci v rámci Stredoeurópskej dohody
o slobodnom obchode CEFTA (spoločne s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou,
Chorvátskom, Macedónskom, Čiernou Horou, Srbskom a Kosovom), na základe
preferenčných dohôd, týkajúcich sa dovozu priemyselných produktov. Liberalizácia
obchodu s poľnohospodárskymi produktmi ostáva naďalej obmedzená. Celkovo je
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 7

Moldavsko viazané sedemnástimi dohodami o slobodnom obchode, okrem krajín CEFTA
a SNŠ aj s Gruzínskom.
Moldavská republika má podpísané bilaterálne dohody o vzájomnej podpore
a ochrane investícií s 38 štátmi, v tom s 22 členskými štátmi EÚ vrátane Slovenskej republiky.
Bilaterálne dohody o zamedzení dvojakého zdaňovania má uzatvorené do 44 štátmi vrátane
Slovenskej republiky.
Od roku 2008 je zo strany EÚ poskytovaný Moldavskej republike obchodný režim
v rámci tzv. autonómnych obchodných preferencií - odstránením colných obmedzení na
priemyselné výrobky a zlepšením prístupu pre poľnohospodárske produkty na európsky trh.
Udelenie ATP má taktiež aj dopad na spoločnosti registrované v Podnestersku (podporované
RF), ktoré sú motivované registrovať sa v Kišiňove z dôvodu získania certifikátu pre vývoz do
krajín EU. V roku 2012 boli otvorené rokovania o tzv. prehĺbenej dohode o voľnom obchode
medzi EÚ a Moldavskou republikou, prvé kolo rokovaní sa uskutoční v marci 2012; odhaduje
sa, že negociácie potrvajú cca 1 – 1,5 roka. V marci 2012 sa uskutoční ešte podpis dohody
o spoločnom vzdušnom priestore s EÚ a Moldavská republika získa prístup do 7. výskumného
programu EÚ.
Zmluvná základňa Slovenskej republiky s Moldavskou republikou v ekonomickej oblasti
(revízia zmluvnej základne bola ukončená v roku 2006 – č. 436/2006 Z.z.):
1. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého
zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (Kišiňov, 25.
november 2003, č. 514/2006 Z.z.);
2. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o podpore a vzájomnej
ochrane investícií (Kišiňov, 7. apríla 2008, publ. č. 398/2009 Z. z.);
3. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Moldavskej republiky o medzinárodnej
cestnej preprave osôb a nákladov (Praha, 30. mája 2000, publ. č. 421/2000 Z.z.);
4. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Moldavskej republiky o obchodnej a
hospodárskej spolupráci (Kišiňov, 10.októbra 2002, č. 62/2003 Z.z.);
5. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Moldavskej republiky o spolupráci
a vzájomnej pomoci v colných otázkach (Bratislava, 22. marca 2007);
6. Memorandum o spolupráci medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a
Ministerstvom hospodárstva a obchodu Moldavskej republiky (Bratislava, 24. novembra 2008);
7. Program spolupráce uzavretý medzi Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu
("SARIO") a Moldavskou organizáciou pre podporu investícií a exportu ("MIEPO")(Kišiňov, 20.
júna 2007).
III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM
___________________________________________________________________________
Priame zahraničné investície
Čistý prílev priamych zahraničných investícií do ekonomiky Moldavskej republiky
predstavoval v roku 2010 kumulovanú hodnotu 2.837,48 mil. USD, čo predstavuje hodnotu
USD 797/obyvateľa. Prílev priamych zahraničných investícií v roku 2010 predstavoval 360,48
mil. USD, odlev bol v hodnote 161,58 mil. USD; reinvestovaný zisk predstavoval hodnotu 22,05
mil. USD.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 8

Z geografického hľadiska najväčší podiel na priamych zahraničných investíciách (PZI)
mali štáty Európskej únie (53,3%), kde investície vzrástli najmä investíciou Rumunska do
bankového sektoru Moldavskej republiky a Cypru a Holanska do ostatných sektorov. Podiel
krajín SNŠ na PZI predstavoval 11,7 % a ostatných krajín 35,0 %. V štruktúre PZI smerovalo 4,7 %
do bankového sektoru a 95,3 % do ostatných sektorov ekonomiky Moldavskej republiky.
Rozhodujúca časť zahraničných investícií je orientovaná do sektoru veľkoobchodu
a maloobchodu, spracovateľského priemyslu, elektrickej energie, plynu a vodného
hospodárstva, dopravy a komunikácií, finančného sektoru a nehnuteľností. V bankovom
sektore je najväčia účasť EBRD, ďalej bánk Talianska, Francúzska, Rumunska a Slovinska; v PZI
investorov – spoločností dominujú investori z Rakúska, Nemecka, USA, Ruskej federácie,
Grécka, Holandska, Veľkej Británie, Českej republiky a Cypru. 69 % investícií sa sústreďuje do
hlavného mesta Kišiňov.
Medzi najvýznamnejších zahraničných investorov patrí ruský Gazprom (Moldovagaz –
distribúcia zemného plynu) a ropná spoločnosť Lukoil, španielska spoločnosť Union Fenosa
(RED – energetické distribučné siete), holandský Danube Logistics (vodná doprava
a logistika), rakúska poisťovacia spoločnosť Grawe Insurance Company, francúzsky Lafarge
(stavebné materiály), France Telecom (sieť mobilných telefónov) a Societe General
(finančníctvo), americká Coca Cola Company (výroba nealkoholických nápojov) a WNISEF
(potravinárstvo, sklené fľaše, finančníctvo), talianska Estampa (výroba kožených výrobkov –
firma Piele) a Veneto Banca, americký investičný fond NCH Capital, nemecký Steilman
(výroba odevov), Europharm (farmaceutika – firma Farmaco), potravinový reťazec Metro,
Sud Zucker (výroba cukru) a Knauf (stavebníctvo). Vo finančnom sektore bola moldavská
poisťovacia spoločnosť Asito zakúpená austrálskou finančnou skupinou QBE.
Významnejšie PZI zo strany slovenských subjektov nie sú registrované. Podľa
moldavských štatistík investovalo v Moldavskej republike 5 slovenských firiem so základným
kapitálom 1400 USD. Ďalšie informácie o investičných podmienkach je možné získať na web
stránke Národnej agentúry pre podporu zahraničných investícií a obchodu MIEPO:
www.miepo.md.
V porovnaní krajín v rámci indexu globálnej konkurencieschopnosti (GCI) Moldavská
republika získala 94 bodov zo 139 možných; v priestore štátov SNŠ sa Moldavská republika
umiestnila na 9. mieste.
Získané hodnotenia ratingových agentúr:
- Moody´s, 2010 B3
- Fitch B-
Zóny voľného obchodu
Zriaďovanie a fungovanie zón voľného obchodu (ZVO) v Moldavskej republike je
upravené zákonom o voľných ekonomických zónach č. 440-XV z 27.07.2001. Colná politika
v ZVO je upravená v časti 13, čl. 85-92 Colného poriadku Moldavskej republiky, vydaného
zákonom č. 1149-XIV z 20.07.2000. Daňový režim upravuje čl. 49 /13) Daňového poriadku
Moldavskej republiky, vydaného zákonom č. 1163-XIII z 24.04.1997 v znení ďalších zmien
a doplnkov, v tom zdaniteľné tovary VOZ sú upravené v čl. 95 (2), procedúra platieb DPH v čl.
104 f a platobné prostriedky v čl. 124 (10-11). Rozhodnutie vlády č. 686 z 30.05.2002 stanovuje
pravidlá výberu subjektov ZVO a procedúry vstupu do ZVO, rozhodnutie vlády č. 1465
z 13.11.2002 upravuje procedúru likvidácie ZVO a štátne garancie pre ich subjekty. 17.06.2002
vláda schválila koncepciu vytvárania a rozvoja ZVO.
Všetky ZVO poskytujú preferenčné podmienky pre miestnych a zahraničných
investorov pri rozvíjajní rôznych druhov podnikateľskej činnosti. Investori majú garancie
ochrany voči zmenám v legislatíve po dobu 10 rokov. V ZVO vytvorených na obdobie 25 až
30 rokov sú rezidentom poskytované nasledovné colné a daňové zvýhodnenia:
- na teritóriu ZVO sa neuplatňuje režim kontingentov a licencií pre dovoz a vývoz
tovarov a služieb;
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 9

- z dovozných a vývozných poplatkov s výnimkou colných procedúr sú vyňaté tovary
a služby zavedené na územie ZVO z colného teritória Moldavskej republiky, dovezené
do ZVO z územia inej ZVO alebo z teritória mimo teritórium Moldavskej republiky,
vyvážané mimo colné územie Moldavskej republiky a inej ZVO;
- daň z príjmu rezidentov za export tovarov a služieb ZVO mimo colné teritórium
Moldavskej republiky sa vyberá v 50 % hodnote voči hodnote stanovenej pre
Moldavskú republiku; v ostatných prípadoch v 75 % hodnote voči hodnote stanovenej
pre Moldavskú republiku. Do 31.12.2011 sa uplatňovala 0 daň z príjmov; od 01.01.2012
sa uplatňuje 12 % sadzba dane z príjmu + investičné stimuly;
- oslobodenie od platieb spotrebnej dane za tovar dovezený do ZVO, tovar vyrobený
v ZVO ako aj tovary vyvezené zo ZVO;
- osobodenie od platieb DPH za tovary a služby importované a exportované v rámci
ZVO;
- dodávky tovarov a služieb vo vnútri ZVO ako aj medzi ZVO na území Moldavskej
republiky sú oslobodené od platieb spotrebnej dane a DPH.
Podľa zákona sa v ZVO môžu vykonávať aktivity: priemyselná výroba s výnimkou
výroby etylalkoholu, triedenie, balenie, značenie a ďalšie podobné operácie spojené
s tranzitom tovaru cez colné územie Moldavskej republiky, zahraničný obchod, dopravné
služby a ďalšie aktivity spojené s týmito činnosťami ako sú napr. zásobovanie, stravovanie,
stavebné činnosti, veľkoobchodné činnost a pod. Subjekty ZVO – rezidenti sú vyberaní tzv.
tendrovou komisiou, schválenou rozhodnutím vlády č. 686 z 30.0ť.2002.
V Moldavskej republike pôsobí zatiaľ 7 ZVO:
Názov ZVO
Giurgiulesti
medzinárodný
slobodný prístav
a podnikateľský park
Marculesti
medzinárodné
slobodné letisko
ZVO Balti
Plocha
Platnosť ZVO
45 ha
ZVO do 2030
266 ha
ZVO do 2033
136 ha
ZVO do 2035
ZVO Otaci-Business 3,71 km 2
ZVO Taraclia
ZVO Valkanes
ZVO do 2023
36 ha
ZVO do 2023
122,3 ha
ZVO do 2023
zdroj: Ministerstvo hospodárstva MD
Kontakty
+373-22-89 59 02
www.gifp.md
info@danlog.md
+373-22-23 42 99
www.airportmarculesti.com
reprezentant@mail.md
+373-231-88 882
www.zelb.md
administration@zelb.md
+373-271-92 627
otacibusiness@gmail.com
+373-294-24 483
zal.pp.taraclia@gmail.com
+373-293-782 70
www.freezone-valcanes.md
freezone-valcanes@mail.md
Hlavni investori
EASEUR HOLDING BV
EBRD
Medzinárodné
letisko Marculesti,
štátny podnik
Draexlmaier
Automotive Ltd.
nábytok, drevo,
bioplyn...
veľkoobchodné
činnosti, výroba
cementu, obuvi...
rôzne priemyselné
výroby, zahraničný
obchod
V roku 2011 v 7 ZVO pôsobilo 159 rezidentov, ktorí zamestnávali 5.177 osôb. Celková
výška investícií do ZVO predstavovala 128,7 mil. USD.
Priemyselné parky
S cieľom posilniť implementáciu stratégie industrializácie krajiny obnovením
priemyselných odvetví, bol prijatý zákon o priemyselných parkoch č. 182 z 15.07.2010
a vykonávací predpis k nemu č. 183 z 15.07.2010. Podľa nového zákona štát a miestna
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 10

administratíva poskytuje správcovskej spoločnosti a firmám sídliacim v parku nasledovné
zvýhodnenia:
- od poplatku oslobodená zmena kategórie pôdy poľnohospodárskeho určenia;
- právo na privatizáciu pôdy v štátnom vlastníctve spojenej s výstavbou, za stanovenú
normatívnu cenu pôdy;
- od poplatku oslobodený prevod aktív vo vlastníctve štátu s cieľom založenia
priemyselného parku na základe rozhodnutia vlastníka;
- zníženie poplatku za ročný prenájom pôdy v štátnom vlastníctve správcovskou
spoločnosťou koeficientom 0,3;
- optimalizácia štátnych kontrol;
- príspevok štátu na vytvorenie tehcnickej a výrobnej infraštruktúry parku – prípad od
prípadu;
- právo správcovskej spoločnosti konať ako rezident priemyselného parku;
- monitorovanie investičných projektov v priemyselnom parku Radou pre podporu
národných investičných projektov;
- minimalizácia byrokratických bariér pre investorov.
Ministerstvo hospodárstva MD, Svetová banka a Rozvojový program OSN (UNDP)
iniciovali vypracovanie 9 štúdií realizovateľnosti priemyselných parkov, v roku 2011 začal
proces vyhľadávania správcovských spoločností a zahraničných investorov. Rozhodnutím
vlády 1172 z 21.12.2010 bol vytvorený prvý priemyselný park BIOENERGAGRO a schválený
súkromný moldavsko-taliansky priemyselný park v Tarigrade, okres Drochia. Pomocou EÚ
zdrojov zo spoločného operačného programu medziregionálnej spolupráce Rumunsko-
Ukrajina-Moldavská republika na roky 2007-2013 bola vypracovaná štúdia realizovateľnosti
priemyselného parku „Verejné služby Cimislia“; projekt počíta s ďalším financovaním
technickej infraštruktúry parku z finančných zdrojov EÚ.
Prehľad vytvorených priemyselných parkov:
Umiestnenie
Edinet
okres Edinet
UMS Falesti JSC
okres Falesti
Hancesti
okres Hancesti
Cania Commune
okres Cantemir
Bioenergagro LLC
okres Drochia
Tracom JSC
MÚ Kišiňov
JSC Raut
Mestský úrad Balti
FEZ Balti, zóna 3
Mestský úrad Balti
Plocha
v ha
Určenie Kontakt Pozn.
18,6 poľnohosp. Mestský úrad Edinet
greenfield
+373-246-229 30
FS áno
www.mec.gov.md/sector/121/2604
13,2 priemysel Ministerstvo hospodárstva
FS áno
+373-22-237 743
www.mec.gov.md/sector/121/2604
6,0 poľnohosp. Mestský úrad Hancesti
greenfield
+373-269-232 86
FS áno
www.mec.gov.md/sector/121/2604
9,4 poľnohosp. Mestský úrad Cantemir
+373-273-226 39
www.mec.gov.md/sector/121/2604
13,49 priemysel Bioenergagro LLC Drochia
+373-252-220 01
www.biogaz.md
32,26 priemysel Ministerstvo hospodárstva
+373-22-237 743
www.mec.gov.md/sector/121/2604
14,5 priemysel Ministerstvo hospodárstva
+373-22-237 743
www.mec.gov.md/sector/121/2604
30,0 priemysel Balti slobodná ekonomická zóna
+373-231-534 54
www.mec.gov.md/sector/121/2604
greenfield
FS áno
greenfield
FS áno
FS áno
greenfield
FS áno
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 11

CAAN JSC
okres Straseni
Cainari
Okresné centrum
Causeni
FS = štúdia realizovateľnosti
zdroj: Ministerstvo hospodárstva MD
14,87 priemysel CAAN JSC
+373-237-223 19
www.mec.gov.md/sector/121/2604
23,4 priemysel Mestský úrad Cainari
+373-243-322 36
www.mec.gov.md/sector/121/2604
FS áno
geeenfield
FS áno
Energetická politika krajiny
Energetika ovplyvňuje ostatné segmenty národnej ekonomiky Moldavskej republiky.
Spôsobuje to 95 % závislosť na dovoze energetických zdrojov. Dôležitým elementom
konsolidácie energetickej bezpečnosti Moldavskej republiky preto zostáva politika prepojení
národných distribučných sietí elektrickej energie a plynu so sieťami susediacich krajín, čo
zvyšuje aj potenciál krajiny na budúce napojenie na siete regionálne alebo EÚ. Moldavská
republika sa stala členom Energetického spoločenstva krajín juhovýchodnej Európy a spolu
s Ukrajinou začala proces synchronizácie energetických systémov na európsku sieť
operátorov systému transferu elektrickej energie (ENTSO-E). Ďalšie plánované a realizované
investície v oblasti elektrického prepojenia sústav:
- medzi moldavskou spoločnosťou Moldelectrica a rumunskou Transelectrica bol
podpísaný zámer vybudovania a štúdia realizovateľnosti 400 kV elektrického
prepojenia Balti – Suceava (RO); hodnota projektu je cca 57 mil. €, dĺžka prepojenia
115 km); ďalšou plánovanou trasou je trasa 400 kV elektrického prepojenia Vulcanesti
– Isaccea,
- v decembri 2011 boo finalizované 110 kV elektrické prepojenie s Rumunskom na trase
Falciu – Gotesti.
-
S cieľom diverzifikovať a tak ostrániť 100 % závislosť Moldavskej republiky na dovoze
plynu z Ruskej federácie (Gazprom – Moldovagaz), bola prijatá dohoda a vypracovaná
štúdia realizovateľnost plynového prepojenia medzi Moldavskou republkou a Rumunskom na
trase Ungheni – Iasi. Trasa je dlhá 41,9 km a odhadované náklady investície sú 19-20 mil. €.
Na zabezpečenie nevyhnutnej energetickej efektívnosti krajiny bola vytvorená
Agentúra pre energetickú efektívnosť a prijatý program energetickej efektívnosti Moldavskej
republiky v rokoch 2011 – 2020. S EÚ a UNDP bol v roku 2011 spustený nový program podpory
obnoviteľných zdrojov energií „Energia a biomasa“ na roky 2011 – 2014.
IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY
___________________________________________________________________________
V období 2001 – 2010 sa objem exportu Moldavskej republiky strojnásobil, z 565,5 mil.
USD na 1,582 mld. USD, dovoz však vzrástol 4,3 viac – z 892,2 miil. USD na 3.855,3 mil. USD.
V roku 2009 export v dôsledku krízy poklesol o 19,1 % oproti roku 2008, v roku 2010 však oproti
roku 2009 vzrástol o 22,9%. Export do krajín EÚ predstavoval 47,2 % (746,5 mil. USD) a dovoz
z EÚ dosiahol 44,2 % podiel (1.704,2 mil. SD). Vývoz do krajín SNŠ mal podiel 39,4 % (624,2 mil.
USD) na celkovom vývoze, dovoz dosiahol podiel 32,6 % (1.256,9 mil. USD). Zahraničný
obchod Moldavskej republiky vykázal v roku 2010 záporné saldo - 2.273,2 mil. USD. Bilancia
služieb vykázala v roku 2010 tiež deficit - 80,31 mil. USD.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 12

Štruktúra moldavského vývozu
(v mil. USD celkom, v % podiel tovarov, pričom export celkom predstavuje 100 %)
Položka 2008 2009 2010
VÝVOZ CELKOM (mil. USD) 1.591,2 1.287,5 1.582,1
01. Potraviny, tabak, alkoholické nápoje (%) 19,6 21,8 20,0
02. Minerálne výrobky 4,0 1,1 1,1
03. Chemické výrobky 2,1 4,5 4,7
04. Umelé hmoty a výrobky z plastov 2,4 2,1 1,7
05. Surové kože, kožušiny, koža 2,1 1,9 1,6
06. Drevo, drevné uhlie a výrobky z dreva 0,3 0,3 0,4
07. Textil a textilné výrobky 19,7 20,0 16,9
08. Obuv, klobúky, dáždniky a podobné položky 3,0 2,1 1,9
09. Výrobky z kameňa, keramika, sklo a sklenené výrobky 3,3 2,0 2,2
10. Základné kovy a výrobky z nich 7,5 2,3 3,7
11. Stroje a zariadenia, elektrické zariadenia 10,5 10,8 10,9
12. Vozidlá a prepravné prostriedky a vybavenie 1,0 1,2 1,3
13. Optické, fotografické, audiovizuálne nástroje
1,8 0,9 0,8
a prístruje, chirurgické vybavenie
14. Ostatné výrobky vrátane nábytku a hračiek 3,8 3,0 3,3
zdroj: Národný štatistický úrad MD
Najdôležitejšími položkami moldavského vývozu, ktoré tvorili jeho 60 % podiel sú:
potraviny, alkoholické nápoje a tabak, textil a textilné výrobky, stroje a zariadenia, elektrické
zariadenia, audiovizuálne zariadenia, chemické výrobky, základné kovy a výrobky z nich
a ostatné výrobky vrátane nábytku a hračiek. Najsilnejšími vývoznými trhmi Moldavskej
republiky sú Ruská federácia, Rumunsko, Taliansko, Ukrajina, Turecko, Veľká Británia,
Bielorusko, Nemecko, Poľsko a Kazachstan (82,1 % celého vývozu). Práca vo mzde
predstavovala až 26 % podiel na exporte a bola smerovaná predovšetkým do Rumunska
a Talianska.
Štruktúra moldavského dovozu
(v mil. USD celkom, v % podiel tovarov, pričom dovoz celkom predstavuje 100 %)
Položka 2008 2009 2010
DOVOZ CELKOM (v mil. USD) 4.898,8 3.278,3 3.855,3
01. Potraviny, tabak, alkoholické nápoje (%) 7,0 8,8 8,0
02. Minerálne výrobky 23,0 21,9 20,9
03. Chemické výrobky 8,5 11,2 10,5
04. Umelé hmoty a výrobky z plastov 5,7 5,7 5,9
05. Surové kože, kožušiny, koža 0,7 0,8 0,7
06. Drevo, drevné uhlie a výrobky z dreva 1,8 2,0 1,9
07. Textil a textilné výrobky 5,8 7,5 7,3
08. Obuv, klobúky, dáždniky a podobné položky 0,6 0,7 0,6
09. Výrobky z kameňa, keramika, sklo a sklenené výrobky 2,8 2,6 2,6
10. Základné kovy a výrobky z nich 7,6 5,6 6,3
11. Stroje a zariadenia, elektrické zariadenia 15,6 14,3 14,9
12. Vozidlá a prepravné prostriedky a vybavenie 8,0 4,á 6,2
13. Optické, fotografické, audiovizuálne nástroje
1,5 1,ý 1,4
a prístruje, chirurgické vybavenie
14. Ostatné výrobky vrátane nábytku a hračiek 2,9 2,ý 2,6
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 13

Najväčší objem dovozu bol realizovaný z Rumunska, Ukrajiny, Ruskej federácie,
Nemecka, Talianska, Číny, Turecka, Poľska, Bieloruska a Maďarska (78 % na celkovom
dovoze). Minerálne suroviny tvorili až 20,9 % podiel na dovoze (807,1 mil. USD). 41,6%
energetických surovín sa doviezlo z Ruskej federácie, 26,5 % z Rumunska, 14,7 % z Ukrajiny
a 6,3 % z Bieloruska.
V období január - október 2011 sa zahranično-obchodná realizácia Moldavskej
republiky zintenzívnila: vývoz vzrástol o 51,6% a dovoz o 38,3%. V exporte sa tiež zvýšila
realizácia výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, dopravných prostriedkov a príslušenstva
z 12,7% na 15,6%. V dôsledku schválenia zvýšených vývozných kvót zo strany EÚ sa tiež zvýšil
vývoz vína (kvóta naplnená na 82,8 % - 120.380 hl); kukurice (30 tis. ton); raže (kvóta naplnená
na 29,4% - 8.819,2 ton) a pšenice (kvóta naplnená na 74,85 % - 29.938 ton).
Zahraničný obchod Slovenskej republiky s Moldavskou republikou
Zahranično-obchodná realizácia SR – Moldavská republika (v tis. €):
Ukazovateľ 2009 2010 Index
2010/2009
1.-11. 2011 Index 1.-11.
2011/2010
Export 19.107 22.189 116,13 20.201 99,71
Import 9.407 6.538 61,50 13.832 229,54
Obrat 28.514 28.727 100,74 34.033
Bilancia +9.700 +15.651 +6.369
zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR
Aj keď Slovenská republika dosahuje v zahraničnom obchode s Moldavskou
republikou aktívne saldo obchodnej bilancie, údaje z realizácie obchodu v roku 2011 ukazujú
pokles dynamiky slovenského vývozu a vysoký nárast dovozov z Moldavskej republiky.
Vo vývoze do Moldavskej republiky dominujú stroje, mechanicke a elektrické
zariadenia (17,9%), v tom najmä elektrické stroje a zariadenia, prístroje na záznam zvuku, TV
prijímače, kotly a ostatné stroje, prístroje a mechanické zariadenia; ďalej vozidlá, plavidlá
a iné dopravné zariadenia a ich súčasti, vrátane železničných a električkových lokomotív
a vlakových súprav (15,9%), plasty a výrobky z nich (14,7%), v tom najmä pneumatiky;
základné kovy a výrobky z nich (13,9 %), aj keď výrazne poklesol vývoz medi a predmetov
z medi, vzrástol vývoz železa a ocele a výrobkov z nich, hliníka a hliníkových výrobkov
a ďalších predmetov zo základných kovov. Textil a textilné výrobky predstavujú 11,6 % podiel
slovenského vývozu, v tom najmä špeciálne tkaniny, všívané textílie, impregnované alebo
potiahnuté textílie, koberce, umelé vlákna a hodváb; 4,9 % podiel majú nástroje a prístroje
optické, fotografické, meracie a lekárske; 3,5 % podiel majú výrobky chemického priemyslu,
v tom najmä farmaceutické výrobky a hnojivá; 2,7 % podiel nerastné výrobky, v tom najmä
soľ, síra, zeminy a kamene, cement a 1,9 % podiel výrobky z kameňa, sadry, cementu
a keramické výrobky, ktoré však zaznamenali najvyššiu dynamiku vývozu (index 411).
V dovoze z Moldavskej republiky dominuje obuv (50 %); rastlinné výrobky (18,3%),
v tom najmä olejnaté semená, rôzne priemyselné výrobky (15,9%), v tom najmä nábytok,
posteľoviny, svietidlá; textil a textilné výrobky (9,1%), v tom najmä odevy a odevné doplnky;
a výrobky potravinárskeho priemyslu (4,5 %), v tom najmä liehoviny a víno.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 14

Odporúčané veľtrhy a výstavy v Moldavskej republike
MOLDAGOTECH
- JAR
- JESEŇ
medzinárodná výstava
poľnohospodárskych zariadení technológií
a materiálov
15. – 18.02.2012
24. – 27.10.2012
MOLDENERGY 14. – 17.03.2012 výstava energetických a energetickoúsporných
technológií, vykurovacej
a klimatizačnej techniky
MOLDCONSTRUCT 14. – 17.03.2012 výstava architektúry, technológií, zariadení
inštalácií, nástrojov a stavebných
materiálov
FOOD TECHNOLOGY 16. – 20.05.2012 výstava technológií a vybavenia pre
potravinársky spracovateľský priemysel
MoldMEDIZIN&MoldDENT 11. – 14.09.2012 výstava medicínskej a zubárskej techniky,
diagnostických zariadení, liekov, prístrojov
SECURITY 19. – 23.09.2012 špcializovaná výstava orientovaná na
bezpečnostné zariadenia
Ďalšie údaje je možné získať na web stránke výstavno-veľtržnej spoločnosti
MOLDEXPO: www.moldexpo.md, alebo tel.: +373-22-810 462; e-mail: info@moldexpo.md.
V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA
___________________________________________________________________________
Slovenský exportér, ktorý sa rozhodne pôsobiť na moldavskom trhu, by si mal v prvom
rade vypracovať podrobný marketingový plán pre svoju individuálnu komoditu (domáca
výroba a spotreba, dovozy/ vývozy, súčasné distribučné kanály, skúsenosti iných výrobcov zo
SR, špecifické požiadavky na certifikáciu výrobkov a pod.) s využitím informácií získaných buď
prostredníctvom OBEO alebo aj zo zdrojov uvedených v poslednej kapitole. Faktory, ktoré by
mohli ovplyvniť rozhodovanie (ekonomická situácia v krajine, jej nízka bonita, malý objem
zahraničného obchodu, náročnosť a limitovaná kapacita vnútorného trhu), sú síce
v súčasnosti menej priaznivé, neznamená to však, že možnosti rozširovania vývozu
slovenských výrobkov do Moldavska neexistujú. Výhodou je možnosť komunikácie v ruskom
jazyku.
Pri príprave na pôsobenie v Moldavsku treba rátať so skutočnosťou, že aktuálne
a relevantné trhové informácie o výrobkoch a firmách sa nezískavajú ľahko a nemožno sa
spoľahnúť iba na písomnú korešpondenciu. Aktívna prítomnosť v teritóriu buď formou účasti
alebo návštevy dôležitejších výstavných a veľtržných akcií, prípadne formou samostatnej
alebo skupinovej obchodnej misie, ako aj komunikácia s moldavskou obchodnou komorou,
aj keď väčšina informácií nie je poskytovaná bezplatne, je nevyhnutná. Využiť možno tiež
pomoc Moldavskej agentúry na podporu investícií a honorárneho konzulátu SR v Kišiňove,
ktorí ochotne poskytne informácie priamo zo zdroja, príp. sprostredkuje obchodné rokovania.
Ďalšie dôležité informácie
Podmienky vstupu a pobytu občanov SR do Moldavska : Občania SR, ktorí sú držiteľmi
platných cestovných pasov, môžu od 1.1.2007, vstupovať na územie štátu druhej zmluvnej
strany a zdržať sa tam bez víz 90 dní. Občania moldavskej národnosti podliehajú naďalej
vízovej povinnosti pri vstupe na územie SR. Pri ceste do/cez Moldavska je okrem predloženie
iných dokumentov potrebný platný podpísaný cestovný pas, ktorého platnosť prekračuje
minimálne o 6 mesiacov dobu predpokladaného posledného dňa pobytu, resp. tranzitu
územím Moldavska.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 15

Úroveň zdravotnej starostlivosti: Úroveň zdravotnej starostlivosti: je v porovnaní so SR
kvalitatívne nižšia, úroveň prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení a poskytovaná
starostlivosť o pacientov z hľadiska porovnania so SR nie je dostatočná. Pre vstup do
Moldavska síce nie je povinné zdravotné poistenie, avšak vo vlastnom záujme odporúčame
takéto poistenie uzavrieť. Vzhľadom na ekonomickú situáciu v krajine bola obmedzená
činnosť mnohých zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na to, že medzi SR a Moldavskom nie
je uzavretá dohoda o poskytovaní vzájomnej zdravotnej starostlivosti, si cudzinec, pokiaľ nie je
poistený, musí hradiť ošetrenie a lekársku pomoc z vlastných prostriedkov. Je taktiež vhodné
vziať si na cestu základné zdravotné potreby.
Bezpečnostné podmienky, úroveň kriminality:
Pri cestovaní vlastným vozidlom sa odporúča opatrnosť vzhľadom na technický stav
komunikácií. Napriek vcelku uspokojivej bezpečnostnej situácii v krajine sa neodporúča
parkovať na odľahlých alebo osamelých miestach. V miestach zvýšeného pohybu osôb
(trhoviská, prostriedky MHD a i.) a v niektorých sídlach treba počítať s nebezpečím drobnej
kriminality. V prípade dopravnej nehody, alebo inej zložitej situácie je potrebné spojiť sa
s políciou (možno sa dohovoriť aj v ruskom jazyku), s honorárnym konzulom SR v Kišiňove Ing.
Iuriom Popovičom.
Špecifická bezpečnostná situácia je na území separatistického Podnesterska. Pred cestou do
tohto regiónu, je potrebné sa informovať o aktuálnej situácii a podmienkach cestovania na
veľvyslanectve Moldavskej republiky vo Viedni, resp. u honorárneho konzula SR v Kišiňove.
Doprava
Do Moldavskej republiky, resp. do hlavného mesta krajiny Kišiňova je možné cestovať autom,
lietadlom, resp. vlakom.
Cestovanie osobným automobilom zo SR
je najrýchlejšie cez Maďarsko – Budapešť, Debrecín a maďarsko-rumunský hraničný priechod
Biharkeresztes/Bors - Oradea a ďalej cez Rumunsko, trasa Cluj -Napoca, Bistriţa, Suceava, Iaşi,
Huşi, Albiţa/Leuşeni (hlavný cestný hraničný rumunsko-moldavský prechod) – Kišiňov.
Alternatívna trasa vedie od Budapešti cez Segedín na maďarsko-rumunský hraničný prechod
Nadlak, Arad, Deva, Sibiu, Brašov, Buzău, Bârlad, Huşi, Albiţa/Leuşeni, Kišiňov. Obe uvedené
hlavné trasy sú v dobrom stave a bezpečné. Cesta od hraníc s Rumunskom po Kišiňov je dlhá
asi 100 km. V zimnom období (november-február, marec) je však potrebné na tomto úseku
počítať s vysokými snehovými závejmi, ktoré môžu na viac dní zablokovať akúkoľvek
automobilovú dopravu. V hlavnom meste Kišiňove sú komunikácie v dobrom stave.
V Moldavskej republiky nie sú diaľnice. Maximálna povolená rýchlosť je 60 km/h, mimo obec
90 km/h. Autobusom je možné sa dopraviť napr. z Bukurešti, odkiaľ premáva každý deň
autobusová linka z Gara Filoreta, pričom cesta trvá cca 7 hod.
Letecky je možné sa dopraviť do Kišiňova prostredníctvom pravidelnej leteckej linky ČSA
z Prahy, resp. linkami Austrian Airlines, resp. Tirolean Airlines z Viedne s medzipristátím
v Budapešti alebo pravidelnou leteckou linkou Moldova Air z Viedne, cez Budapešť do
Kišiňova a späť. Z Bukurešti lieta do Kišiňova pravidelná linka TAROM, Air Moldova. Cesta trvá
cca 1 hod 10 min.
Vlakom je možné cestovať do Kišiňova z Bratislavy rýchlikom Eurocity Panonia cez Budapešť,
Solnok, Békešskú Čabu, rumunské mestá Arad, Deva, Sibiu, Brašov, Bukurešť - Gara de Nord)
a ďalej treba prestúpiť na rýchlik Bukurešť – Kišiňov. Cesta vlakom trvá asi dva a pol dňa.
Druhy pohonných hmôt:
V Moldavsku je možné dostať všetky bežné druhy pohonných hmôt, vrátane bezolovnatého
benzínu. K dispozícii sú čerpadlá firiem Petrom, TIROXPETROM, LUKOIL.
Poplatky pre používateľov cestných komunikácií:
Je potrebné uhradiť ekologický poplatok cca 6 USD.
Možnosti rekreačných a kultúrnych aktivít:
Informácie o cestovaní do Moldavska možno nájsť na webových stránkach
http://www.turism.md/eng/, www.ckatos.sk; www.zeme.sopka.cz, a.i.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 16

Praktické informácie o možnostiach ubytovania a stravovania:
Cena jednolôžkovej izby v hoteli strednej kategórie v Kišiňove je cca 70 -110 USD (***).
Informácie o ubytovaní, resp. stravovaní možno nájsť i na webovej stránke www.turism.md
Čas:
GMT + 2 h (odlišnosť od času v SR + 1 hod.)
Štátny sviatok: 27. august – Deň nezávislosti (výročie nezávislosti z roku 1991)
Ďalšie informácie:
Veľvyslanectvo SR v Bukurešti (Rumunsko)
Tel. : +40-21-3006107
Fax. : +40-21-3006101
E-mail: emb.bucharest@mzv.sk
Internet: www.mzv.sk/bukurest
Honorárny konzulát Slovenskej republiky v Moldavskej republike
Str. Sfatul Tarii Nr. 59
Chisinau
Republica Moldova
Tel.: 00-373-22-227286
Tel./ fax: 00-373-22-227416
Mobil: 00-373-691-42373
vitusea_po@mail.ru
Kontakt: Mr. Iurie Popovici, honorárny konzul
Kontaktné adresy ďalších moldavských inštitúcií:
Obchodná a priemyselná komora Moldavskej republiky
Chamber of Commerce and Industry of the Republic of Moldova
MD-2012, Chişinău, str. Ştefan cel Mare, 151
Republica Moldova
Tel: (37322) 23 53 32
Fax: (37322) 22 13 91
e-mail: foreign@chamber.md
www.chamber.md
Moldovan Investment and Export Promotion Organisation MIEPO
65, A.Mateevici, MD-2009 Chisinau
Tel. (373 22) 27-36-54; 24–20–55; 23-24-84
Fax. (373 22) 22-43-10; 23-31-97
Web site: www.miepo.md
E-mail: office@miepo.md
Kompass Moldova
Sarmizegetusa 15, of. 307
Chisinau,MD2015 Republica Moldova
Tel.: 00373 22-567 281,
Fax: 00373 22-567 953
Email: info@kompass.md
Web Site: www.kompass.md
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 17

National Tourism Agency
Piata Marii Adunari Nationale, 1
Chisinau MD-2033
Tel: (+373 22) 234 492 233 837
Fax: (+373 22) 234 264
E-mail: tourism_ant@moldova.md
UNDP
United Nations Development Programme
131, 31 August str., Chisinau, MD 2012, Republic of Moldova
Tel.: (+373 22) 22-00-45 (switchboard)
Fax: (+373 22) 22-00-41
E-mail: registry.md@undp.md
Web Site: http://www.undp.md
UNICEF
United Nations Children Fund
Mrs. Giovanna Barberis
Chisinau, Str. 31 August 1989 nr. 131, Republic of Moldova
tel. (+373-22) 22 00 34,
fax (+373-22) 22 02 44.
e-mail: chisinau@unicef.md
Local Web Site: www.unicef.md
Global Web Site: www.unicef.md
WORLD BANK
20/1 Puskin str., Chisinau, MD-2012, Republic of Moldova
Tel.: (+373 22) 20-07-06
Fax: (+373 22) 23-70-53
Web Site: http://www.worldbank.org.md
IMF
International Monetary Fund
Government House, Room 105, 107
1, Piata Marii Adunari Nationale,
Chisinau, MD-2033, Republic of Moldova
Tel.: (+373 22) 23-32-32
Fax: (+373 22) 23-27-67
E-mail: resrep@imf.md
Web Site: http://www.imf.md
OSCE Mission
Str. Metropolit Dososftei, 108,
tel. (+373-22) 22 34 95,
fax (+373-22) 22 34 96.
e-mail: secretary@osce.md
Web Site: www.osce.org/moldova/
Anti-Monopoly and Competition Department
1 Piata Marii Adunari Nationale 1,office 235
Chisinau MD 2033, Moldova
Tel.: (373 22) 23 41 33/23 42 50
Fax: (373 22) 23 40 64
E-mail: crivciun@moldova.md
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 18

Department of Privatisation
and State Property Administration
26 Pushkin Str. Chisinau MD 2012, Moldova
Tel./fax: (373 22) 23 43 50
E-mail: privatization@dnt.md
Fiscal Inspectorate
9 Cosmonautilor Str.
Chisinau MD 2005, Moldova
Tel.: +373 22 220693, +373 22 823353
Fax: +373 22 823354, +373 22 214077
E-mail: mail@fisc.md
Poradenské služby
KPMG Moldova SRL
Chisinau, 202 Stefan cel Mare Blvd.
Republic of Moldova
Phone: +373 22 580 580
Fax: +373 22 540499
E-mail: kpmg@kpmg.md
www.kpmg.md
Zdroje informácií o Moldavskej republike:
www.moldova.md
oficiálna WEB stránka Moldavskej republiky
www.bnm.md
Národná banka Moldavska
www.statistica.md
Štatistický úrad Moldavskej republiky
www.parlament.md
Parlament Moldavskej republiky
www.mfa.gov.md
Ministerstvo zahr. vecí a Európskej integrácie MD
www.turism.md
Úrad pre kultúru a cestovný ruch MD
www.mec.gov.md
Ministerstvo hospodárstva MD
www.registru.md
Ministerstvo informácií MD
www.moldpres.md
Štátna tlačová agentúra MD
www.agepi.md
Štátna agentúra na ochranu priemyselného vlastníctva
www.moldexpo.md
Medzinárodné výstavné centrum Kišiňov,
www.moldse.com
Burza cenných papierov MD
www.chamber.md
Obchodná a priemyselná komora MD
www.imf.md
stránka Medzinárodného menového fondu
www.patent.md
Agentúra na ochranu duševného vlastníctva
www.miepo.md
Moldavská agentúra na podporu investícií a exportu
www.lex.md
Kompletná legislatívna databáza MD
www.kompass.md
Informačná databáza Kompass MD
http://mkaccdb.eu.int
informácie o obchodnej politike Moldavska,
tarifné a netarifné prekážky obchodu
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti Strana 19