KAZAŠSKÁ REPUBLIKA - REPUBLIC OF KAZAKHSTAN - Sario

KAZAŠSKÁ REPUBLIKA - REPUBLIC OF KAZAKHSTAN
Kazachstan pokrýva plochu 2 742 900 metrov štvorcových
Dĺžka štátnej hranice 12 187 km
Hraničí s RF, Čínou, Kirgizskom, Uzbekistanom, Turkménskom
Počet obyvateľov 15 miliónov
Hustota osídlenia 5,5 obyvateľa/meter štvorcový
Hlavné mesto Astana
Štátny jazyk kazaština
Hlavné náboženstvá islam a pravoslávne náboženstvo
Mena KZT (kazašský tenge)
Štátne sviatky: 25.10. Deň Republiky, 16. 12. Deň nezávislosti
Symbolmi politickej nezávislosti a suverenity KZ sú vlajka, znak a hymna, ktoré
boli oficiálne potvrdené 4.6. 1992
Vznik štátu: december 1991
Na počiatku existencie štátu zatvorený SEMIPALATINSKÝ POLYGÓN,
demontované atómové zbrane nachádzajúce sa na teritóriu KZ, Kazachstan sa
pridáva k dohode o nerozširovaniu atómových zbraní a o všeobecnom zákaze
atómových pokusov
Člen OSN: od roku 1992
Priorita obojstranných vzťahov: s RF, Čínou, štátmi SNŠ, USA, štátmi EÚ.
Japonskom, Indiou, Tureckom a Iránom
Hlavný strategický partner: RF
Armáda: prijatá v roku 2000 nová vojenská doktrína, s výlučne obranným
charakterom, 80 000 ľudí, pozemné vojská, vzdušná obrana, vojensko - morské sily.
Od roku 1996 sa Armáda KZ zúčastňuje programu NATO „Partnerstvo pre mier“.
Prápor mierotvorcov „Kazbat“ je súčasťou „modrých prilieb“ OSN.
Člen: SNŠ, ŠOS, Eurazes
Ambície: vstup do WTO (druhý polrok 2006), predsedanie OBSE (OSCE) v roku
2009
ADMINISTRATÍVNY A POLITICKÝ SYSTÉM
Unitárny štát-republika s prezidentskou formou vládnutia. Prezident Republiky je
hlavou štátu a jeho najvyšším oficiálnym predstaviteľom. Prezident Republiky
Kazachstan sa volí v súlade s konštitučným zákonom plnoletými občanmi Republiky
na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva pri tajnom hlasovaní
na sedem rokov.
PREZIDENT NURSULTAN ABIŠEVIČ NAZARBAJEV
Narodený 6.7.1940 v Kaskelenskom kraji, v obci Čemolgan
Celonárodným hlasovaním zvolený 1.12. 1991
Doba prezidentských právomocí predĺžená do 29.4. 1995
10.1.1999 zvolený na alternatívnej osnove za Prezidenta Republiky na sedemročné
obdobie, dostal vo voľbách 79,78 % hlasov občanov.
4.12.2005 v prezidentských voľbách zvolený za prezidenta Republiky Kazachstan na
šesťročné volebné obdobie. (v súlade s článkami 12, 44 a 65 Ústavy Republiky

Kazachstan zo dňa 28.9.1995 "O voľbách v Republike Kazachstan“). Za
Nazarbajeva hlasovalo 6 147 517 voličov respektíve 91,15 percent hlasov voličov,
ktorí sa zúčastnili hlasovania.
PARLAMENT
Parlament Republiky Kazachstan je najvyšším orgánom Republiky Kazachstan,
ktorý vypĺňa zákonodárne funkcie. Parlament pozostáva z dvoch Komôr: Senátu
a Mažilisu. Poslanci senátu sú volení na šesť rokov, mažilisu na päť rokov.
VLÁDA
Vláda Republiky v súlade s Konštitúciou realizuje výkonnú moc Republiky
Kazachstan, riadi systém výkonných orgánov a realizuje riadenie ich činnosti.
Vládu menuje Prezident na základe návrhu Premiér-Ministra za obdobie desiatich
dní po menovaní Premiér-Ministra. Vláda je vo všetkej svojej činnosti zodpovedná
pred Prezidentom Republiky. Tiež je zodpovedná voči Parlamentu, čo sa týka
programu svojej činnosti. Členovia vlády skladajú prísahu národu a Prezidentovi
Republiky.
Premiér Minister: ACHMETOV Danial Kenžetajevič (jún 2003)
Zástupca Premiéra-Minister ekonomiky a rozpočtového plánovania: MASIMOV
Karim Kažimkanovič (január 2006 a apríl 2006)
Minister zahraničných vecí: TOKAJEV Kasymžomart Kemelevič (jún 2003)
Minister financii: KORŽOVA Natalia Artemovna (január 2006)
Minister energetiky a nerastného bohatstva: IZMUCHAMBETOV Baktykoža
Salachatdinovič (január 2006)
Minister priemyslu a obchodu: ŠKOLNIK Vladimír Sergejevič (január 2006)
Minister kultúry a informácii: ERTYSBAJEV Ermuchamet Kabidenovič (január
2006)
Minister obrany: ALTYNBAJEV Muchtar Kapaševič (december 2001)
Minister výnimočných situácii: KULMACHANOV Šalbaj (august 2005)
Minister práce a sociálnej ochrany obyvateľstva: KARAGUSOVA Guľžana
Žanpejisovna (november 2001)
Minister vzdelania a vedy: AJTYMOVA Byrganym Sarijevna (december 2004)

Minister vnútorných vecí :MUCHAMEDŽANOV Bauržan Alimovič (október 2005)
Minister spravodlivosti: BALIJEVA Zagipa Jachjanovna (apríl 2005)
Minister cestovného ruchu a športu: DOSMUCHAMBETOV Temirchan
Minajdaruly (marec 2006)
Minister dopravy a komunikácii: MAMIN Askar Uzakpajevič (august 2005)
Minister ochrany životného prostredia: ISKAKOV Nurlan Abdildajevič (apríl 2006)
Minister zdravotníctva: DOSAJEV Jerbolat Askarbekovič (apríl 2004)
Minister poľnohospodárstva: ESIMOV Achmetžan Smagulovič (január 2006)
Vedúci kancelárie premiér-ministra: TLEUBERDIN Altaj Ablajevič (december
2000)
PRÍRODNÉ BOHATSTVO
Kazachstan má približne 8% svetových zásob železnej rudy, 25% svetových zásob
uránu, 19 % olova, 13% zinku, 10% medi a železa. Podľa preskúmaných zásob
ropy je Kazachstan na 12. mieste vo Svete a podľa prognóz do roku 2015 sa dostane
do prvej desiatky krajín v objeme ťažby ropy. Volfrámové a vanádiové rudy: 1
miesto vo Svete, chrómové rudy: 2. miesto vo Svete, mangánové rudy: 3. miesto
Zásoby uhlia predstavujú 35,8 miliárd ton. Je to 3,6 % z celosvetových zásob.
V SNŠ sa Kazachstan v zásobách uhlia nachádza na 3. mieste, po RF a Ukrajine.
EXPORT ROPY A PLYNU
Kazachstan závisí od vnútornej a ruskej infraštruktúry transportu pri realizácii
exportu ropy a plynu. V súčasnosti existujú dva operačné exportné ropovody:
ropovod Atyrau-Samara, ktorý spája Kazachstan s ruskou exportnou sieťou
a Tengiz-Novorossijsk, ropovod spájajúci Tengiz s ruským prístavom na Čiernom
mori.
Objem ropného exportu sa zvýšil vďaka spusteniu ropovodu Baku-Tbilisi-Ceyhan
(1730 ropovodných potrubí v objeme 50 miliónov ton). Ďalšie zvýšenie exportu sa
očakáva tiež po zavŕšení stavby ropovodu Atasu-Alašankou (Kazachstan-Čína),
ktorý bude mať dennú priepustnosť 20 miliónov ton.
Plynovody v súčasnosti nepracujú na plný objem. Mnohé z plynovodov začínajú
v ostatných centrálno-ázijských štátoch, vrátane Turkménska a Uzbekistanu,
a tiahnu sa cez západný Kazachstan a teritórium Ruska.
Program rozvoja Kaspického mora
Kazachstan splnil kritéria na výskum ropných nálezísk v Kaspickom mori a v apríli
2003 schálil plán, ktorý si dáva za cieľ zvýšenie ofšornej ťažby ropy do roku 2015 do
2 miliónov barelov denne. V súčasnosti, Kazachstan produkuje cca. 950 000 barelov
denne. Podľa „Kaspického plánu rozvoja ofšóru“ vláda rozmiestni „ofšornu ropu“

a náleziská plynu v konkurze. Takýmto spôsobom bude viac ako 100 blokov
k dispozícii na predaj cez otvorené dražby.
OD PLÁNOVANÉHO HOSPODÁRSTVA KU TRHOVEJ EKONOMIKE
Počas existencie ZSSR z dôvodov svojho obrovského prírodného bohatstva
Kazachstan predstavoval agrárno-surovinový dodatok sovietskeho hospodárstva.
Sovietsky Kazachstan mal za úlohu ťažbu nerastného bohatstva. KZ priemysel
nevyrábal tovary s pridanou hodnotou, nevyrábal takmer žiadne finálne výrobky.
Poľnohospodárstvo malo extenzívny a stratový charakter. Neefektívna živočíšna
výroba, obrovské osevné plochy s krajne nízkou úrodou síce pokrývali potreby štátu
ale z ekonomického hľadiska sa neosvedčili. KZ vidiek sa centrálne dotoval
hnojivami, herbicídmi, poľnohospodárskou technikou, financovaním zberu,
transportu a spracovania pšenice, mäsa a mlieka. 80% všetkých veľkých podnikov
v KZ podliehali ZSSR. Republika mala právo rozhodovať iba o potravinárskom
a ľahkom priemysle.
Rozpad ZSSR mal za následok zastavenie priemyselnej výroby alebo výrobu „na
sklad“. Prestali sa vyplácať dotácie, od ktorých záviselo poľnohospodárstvo.
Kolchozy a sovchozy, orientované na centrálny plánovaný nákup stratili všetko.
Ako následok nepostupovali do rozpočtu dane. Neboli prostriedky na výplaty
a penzie. V roku 1991 sa ekonomická situácia značne zhoršila. HDP klesol o 12%.
Na trhu bol akútny nedostatok tovaru.
MAKROEKONOMICKÁ STABILIZÁCIA
Začiatkom 90. rokov v podmienkach tovarového deficitu a narastajúcej
hyperinflácie bola v prvom rade vyhlásená liberalizácia cien. Trh sa dostatočne
rýchlo nasýtil spotrebným tovarom, zmizli rady, bol zrušený lístkový systém. Ľudia
začali organizovať svoj biznis. To bol prvý výsledok ekonomiky ponuky a dopytu.
Ale situácia ostávala zložitá, pretože KZ sa nachádzal v jedinej zóne rubľa. Ako
posledný zo štátov ZSSR sa KZ 15.11.1993 rozhodol zaviesť svoju menu - tenge. Už
v roku 1994 bola znížená hyperinflácia a v roku 1995 bola inflácia utlmená
dosiahnuc dvojčíselnú hodnotu.
Kazachstan ako prvý z republík ZSSR vykonal daňovú reformu (1995). (V roku
2002 sa DPH znížila na 16 %, sociálna daň na 26-21%. Od roku 2004 sa DPH znížila
na 15 %, sociálna daň je regresívna – od 7 do 20 %).
V Kazachstane je vytvorený nový a dvoj úrovňový bankový systém. Národná banka
je nezávislá.
Od roku 1996 sa prijatím zákona začala reforma rozpočtového systému.
Zmenšenie objemu peňažnej masy a potlačenie inflácie mali však aj negatívny
dopad, zastavovali sa podniky, kríza neplatičov. Vtedy sa vláda a prezident rozhodli
pristúpiť k privatizácii štátneho majetku. Privatizácia v KZ mala celkovo 4 etapy.
1. Malá privatizácia: 1991-1992, 5000 objektov, 470 sovchozov bolo
odovzdaných do kolektívneho spravovania
2. 1993-1995, „Národný program odštátňovania a privatizácie štátneho
majetku“, štart rozvoja malého a stredného podnikania
3. 1995-1999, prijaté nariadenia „O privatizácii“

4. Od roku 1999 sa privatizácia realizovala iba za peňažné prostriedky. Začala
sa etapa zdokonaľovania riadenia štátnych podnikov. Cez národné
spoločnosti bol udržaný vplyv a podiel štátu v strategicky vážnych sektoroch
ekonomiky, určujúcich ekonomickú bezpečnosť krajiny. V naftárenskom
a plynárenskom sektore je to „Kazmunajgaz“, v energetike KEGOK,
v telekomunikáciách „Kazaktelekom“, na železnici „Kazachstan Temir
Žoly“.
Prakticky zavŕšená privatizácia priviedla k vytvoreniu bázových podmienok pre
reálnu konkurenciu. V súčasnosti sa okolo 85% objemu priemyselnej výroby vyrába
v súkromnom sektore.
INVESTÍCIE
V období formovania ekonomického systému dostala prioritný charakter investičná
politika. Hlavným smerom sa stala orientácia na prílev zahraničných investícii.
Vznikla Rada zahraničných investorov pri Prezidentovi KZ. Boli prijaté zákony
o investíciách. Kazachstan ako prvý spomedzi štátov SNŠ dostal kreditný rating
investičného stupňa. V roku 1993 došiel do krajiny „Chevron Oil“, s ktorým bola
podpísaná dohoda o Tengizskom nálezisku. Toto bol prvý vážny impulz pre
zahraničných investorov. Od tejto chvíľe začali prichádzať investori do
naftárenského a plynárenskeho priemyslu. Dnes v KZ pôsobia najväčšie naftárske
spoločnosti Sveta: EXXONMOBIL, SHELL, ENI, CHEVRONTEXACO, TOTAL,
BP, LUKOIL, Čínska Národná Naftárska Spoločnosť.
Spolu s objavením ropného pola Kašagan (zásoby sa odhadujú na 10 miliónov
barelov) sa Kazachstan dostal na jedno z vedúcich miest v preskúmaných zásobách
ropy.
Priame investície zdvihli efektivitu čiernej a farebnej metalurgie: Ispatkarmet,
Samsung, Kazakmis, Karmetkombinat, Kazprom, Kazaluminium.
DNEŠNÝ STAV
Kazachstan si uvedomuje, že surovinová orientácia ekonomiky nezabezpečí
dlhodobý vývoj a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Vláda preto prijala nový
program priemyselno-inovačnej stratégie: rozvoj systému tzv. kazachstanských
klasterov v nasledovných segmentoch trhu: cestovný ruch, naftárske a plynárenské
strojárenstvo, poľnohospodársky a textilný priemysel, dopravné a logistické služby,
metalurgia a stavebné materiály.
Celkovo je možné ocharakterizovať ekonomiku Kazachstanu ako dynamickú.
Prezident Republiky Kazachstan za podpory vlády Kazachstanu vypracoval
program strategického rozvoja pod názvom „Kazachstan 2030“, kde stanovil
najdôležitejšie smerovania rozvoja a cesty dosiahnutia blahobytu. Dnes si
Kazachstan stanovil cieľ – v najbližších rokoch vstúpiť medzi 50
najkonkurencieschopných krajín Sveta.
Pokiaľ od roku 1989 tvorba HDP a priemyslová výroba prudko klesala, v
roku 1996 dochádza k rastu HDP o 1,4%, priemyslovej výroby o 0,3% a

poľnohospodárstva o 3,9%. V roku 1997 tendencia ozdravovania ekonomiky
pokračovala: kazachstanské zdroje uvádzajú rast HDP 4% (resp. údaj uvádzaný
odborníkmi programu EU TACIS - 2,5%), priemyselnej výroby o 0,7% a
poľnohospodárstva o 4%. Podľa štatistík stúpal HDP aj v roku 1998 a táto
tendencia pokračovala aj v ďalších rokoch.
Od roku 2000 prichádza k rastu HDP. Rast HDP v období rokov 2000-2005
predstavuje v medziročnom priemere 9%, vďaka čomu sa Kazachstan dostal medzi
prvú desiatku krajín s najrýchlejším tempom rozvoja. V roku 2004 bol prírastok
HDP 9,4%, rast priemyselnej výroby 10,1%, rast poľnohospodárskej výroby 0,1,
inflácia 6,9%. V roku 2003 dosiahol rast HDP 9,2%, rast priemyselnej výroby 8,8%,
rast poľnohospodárskej výroby 1,4%, inflácia dosiahla cca 6,6 %.
Na raste priemyselnej výroby sa podieľal najmä ťažobný a priemysel a spracovanie
neželezných kovov. V oblasti poľnohospodárskej výroby je obdivuhodné, že sa po
rekordných úrodách v rokoch 2002 a 2003 vôbec podarilo dosiahnuť prírastok
v poľnohospodárskej výrobe. Štrukturálne problémy a nerovnomernosť podielu
všetkých odvetví na raste HDP a priemyselnej výroby sa však nedarí odstrániť
(najmä v spracovateľskom priemysle). Nezanedbateľným faktorom je aj vysoká
cena ropy na svetových trhoch (hlavná vývozná položka Kazachstanu). Takmer
60% podiel ropy z celého vývozu je podľa ekonómov alarmujúcim dôkazom o
štrukturálnych problémoch ekonomiky a zvýšení závislosti ekonomiky na svetových
cenách ropy.
V roku 2005 bola rast HDP na úrovni 9,5% avšak rast priemyselnej výroby
(rok 2005) predstavoval iba 4,7%, čo je malý prírastok vzhľadom ku výške HDP
(pri proporcionálnej zladenosti by mal rast priemyselnej výroby predstavovať
aspoň 7%, okrem toho sú v krajine vysoké úrokové miery a tomu odpovedá nízka
miera ziskov v priemysle). Miera nezamestnanosti za január 2003 predstavovala 2,6
% ekonomicky aktívneho obyvateľstva, v septembri 2005 iba 1,3% (iba
registrovaná nezamestnanosť!).
Inflácia za rok 2005 predstavuje 7,5% (inflácia v krajine stúpa kvôli vysokým
cenám na ropy vo Svete, Národná banka umelo udržuje kurz nákupom USD na
burze aby udržovala stabilný kurz tenge a vypúšta veľké množstvo tenge do obehu).
Ďalším vážnym ukazovateľom stabilnosti v ekonomike je stabilita bankového
sektoru. Celkový vlastný kapitál bankovej systémy vyrástol od roku 2000 sedem
krát. Aktíva bánk narástli viac ako 10 krát a predstavujú 20 miliárd USD.
Kazachstan je zaradený Celosvetovou bankou do zoznamu 20 investične
najpríťažlivejších krajín Sveta. Dnes má Kazachstan ratingy investičnej úrovne od
všetkých hlavných rejtingových agentúr.
HDP v mil.
USD
2002 2003 2004 2005
24636,5 30832,8 43150,1 56118,8

Prognóza na rok 2006:
Podľa prognóz na rok 2006 tempo rastu HDP bude predstavovať 8%, inflácia
dostihne takmer 9%. Túto prognóza bola publikovaná Oddelením krajín Blízkeho
východu a Centrálnej Ázie Medzinárodného menového fondu. Ďalej podľa
predpovedí MMF sa v Kazachstane udrží prebytok rozpočtu a platobnej bilancie.
Tempo ekonomického rastu bol v posledných rokoch v Kazachstane veľmi vysoký,
čo bolo spôsobené najmä vysokými cenami ropy vo Svete. Kľúčovou úlohou
kazachstanskej ekonomiky je momentálne sprísnenie peňažno-kreditnej politiky
a tiež upevnenie bankovej regulácie a regulácia inflácie. Cieľom je využiť zisky
z ropy na zvyšovanie kvality infraštruktúry, vzdelávania, zdravotníctva.
Zo zásadných úloh vytýčených najvyšším vedením štátu v hospodárskej oblasti pre
rok 2006 je možné vydeliť najmä:
1) snaha o ďalší rast HDP,
2) dosiahnuť opäť pozitívnu platobnú a obchodnú bilanciu,
3) prehĺbiť štrukturálne zmeny v priemysle, smerované do rozvoja nových
technológií najmä v spracovateľskom priemysle,
4) zásadná prestavba a modernizácia infraštruktúry,
5) ďalší rozvoj priemyslu (prostredníctvom domácich a zahraničných investícii),
6) modernizácia a rozvoj priemyslu spracovania ropy,
7) zníženie nezamestnanosti.
Záver:
Podľa uvedených štatistických údajov je možné všeobecne skonštatovať, že
Kazachstan nabral od roku 2000 stabilný smer na dosiahnutie všestranného
rozvoja ekonomiky. Výrazné úspechy KZ ekonomiky
Najvýraznejšie úspechy sú:
• rast reálneho HDP na 9.3% v roku 2004 v porovnaní s 9.2% v roku 2003 a
9.5% v roku 2002.
• stúpajúce HDP na obyvateľa: 2,500 USD v roku 2004, 1,990 USD v roku
2003 and 1,646 USD v roku 2002 (cieľ do roku 2010 dosiahnuť 7000 USD na
obyvateľa).
• HDP za 2004 sa odhaduje na 37,0 miliárd USD, rast z 30,4 miliárd USD v
roku 2003.
• oživenie rezerv Národnej banky z 1,15 miliárd USD v roku 1999, na 4,9
miliárd koncom 2003, a predpokladaných 8,6 miliárd koncom roka 2004.
• Kazachstan je prvou republikou v bývalom ZSSR, ktorá v predtermíne (!)
vrátila svoj dlh MMF.
Nemôžme však neuviesť niektoré faktory, ktoré dosiahnuté úspechy stavajú do
iného svetla:
- nestabilita cien ropy

- stále nevykonaná zásadná reštrukturalizácia spracovateľského priemyslu, vrátane
modernizácie a obnovy základných fondov
- zlý stav infraštruktúry
- netransparentná legislatíva pre podnikanie
- korupcia, ktorá zvyšuje cenu a komplikuje podnikanie zahraničným ako aj
miestnym firmám.
- nestála a iracionálna realizácia a interpretácia colných regulácii a daňových
zákonov.
- rozdielna interpretácia zákonov centrálnej vlády a miestnych úradov.
- zdĺhavá byrokracia, menlivá a nerovnako uplatňovaná legislatíva a slabé
súdnictvo.
- existujúce obmedzenia vydávania pracovných povolení pre zahraničných
manažerov a odborníkov.
- nové naftárske a plynárenské dodávateľské zákony, ktoré uprednostňujú
miestnych dodávateľov a nariaďujú rozsiahly vplyv vlády v procese získavaní
licencii.
- časté sú snahy vlády o zmenu interpretácie existujúcich dohovorov, najmä
v plynárenskom a naftárskom sektore.