Zrkadlenie (PDF - 8MB) - Slováci vo svete
Zrkadlenie (PDF - 8MB) - Slováci vo svete
Zrkadlenie (PDF - 8MB) - Slováci vo svete
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Potom sa vrátil na Slovensko. V rokoch 1938-1940 sa vyučil za sústružníka<br />
a v rokoch 1941-1944 pracoval v Škodových zá<strong>vo</strong>doch v Dubnici nad<br />
Váhom. V roku 1939 vstúpil do ilegálnej Komunistickej strany Slovenska<br />
a zapojil sa do komunistického odboja, v ktorom bol významným činiteľom<br />
jeho otec Štefan Dubček. V roku 1944 sa aktívne zúčastnil na SNP, pri<br />
ústupových bojoch bol ranený. Po skončení <strong>vo</strong>jny do roku 1946 pracoval<br />
v droždiarni v Trenčíne. V rokoch 1949-51 bol tajomníkom OV KSS, neskôr<br />
vedúcim tajomníkom OV KSS v Trenčíne. V rokoch 1951-1952 bol vedúcim<br />
odboru ÚV KSS v Bratislave, v rokoch 1953-1955 vedúcim tajomníkom KV<br />
KSS v Banskej Bystrici, v rokoch 1955-1958 na vysokej straníckej škole pri<br />
ÚV KSSZ v Moskve. V rokoch 1958-1970 bol členom ÚV KSS, zastával rôzne<br />
funkcie v straníckom aparáte. V rokoch 1963-1968 zastával funkciu prvého<br />
tajomníka ÚV KSS, v rokoch 1968-1969 prvého tajomníka ÚV KSČ.<br />
Alexander Dubček bol jedným z hlavných predstaviteľov reformného prúdu<br />
v KSČ v šesťdesiatych rokoch. Vedúcou osobnosťou a symbolom „pražskej<br />
jari“ v roku 1968, tešiaci sa mimoriadnej popularite doma i v zahraničí.<br />
Zosobňoval dobové snahy o demokratizáciu, humanizáciu v racionalizácii<br />
socialistického spoločenského a politického systému v Československu,<br />
s využitím tunajších špecifík a tradícií (socializmus s „ľudskou tvárou“), ale<br />
pri zachovaní jeho sociálne ekonomickej podstaty. Tento program a pravé<br />
konkrétne kroky k jeho realizácii sa márne snažil obhájiť pred odmietavými<br />
reakciami politickej reprezentácie ZSSR i väčšiny ďalších štátov Varšavskej<br />
zmluvy. Na prelome júla a augusta 1968 viedol delegáciu KSČ na<br />
rokovanie s politbyrom ÚV KSSZ v Čiernej nad Tisou a potom na schôdzke<br />
predstaviteľov komunistických strán krajín sovietskeho bloku v Bratislave.<br />
V noci z 20. na 21. augusta 1968 sa spolu s väčšinou predsedníctva ÚV KSČ<br />
postavil proti sovietskej invázii do Československa a odsúdil okupáciu. Po<br />
obsadení Prahy bol s niekoľkými ďalšími čelnými predstaviteľmi zatknutý<br />
a odvlečený do Sovietskeho zväzu, kde sa v dňoch 23. – 26. 8. 1968 zúčastnil<br />
na kremeľských rokovaniach medzi československou straníckou a štátnou<br />
reprezentáciou a 26. 8. 1968 pod nátlakom spolupodpísal tzv. moskovský<br />
protokol o dočasnom pobyte sovietskych <strong>vo</strong>jsk na československom území<br />
a o „normalizácii“ pomerov v Československu. V nasledujúcich mesiacoch<br />
sa snažil uskutočňovať retardačnú politiku proti silnejúcemu náporu Moskvy<br />
a jej domácich prisluhovačov, nakoniec bol však 17. 4. 1969 donútený<br />
odstúpiť z funkcie prvého tajomníka a postupne vyradený z politického<br />
rozhodovania. Od 28. 4. 1969 do 15. 10. 1968 bol predsedom Federálneho<br />
zhromaždenia, od decembra 1969 do júna 1970 veľvyslancom v Turecku.<br />
Pri straníckych previerkach bol vylúčený z KSČ a označený za vedúceho<br />
predstaviteľa „pravico<strong>vo</strong> oportunistických síl“. V rokoch 1970-1985 pôsobil<br />
ako technický, hospodársky pracovník Západoslovenských štátnych lesov,<br />
potom odišiel do dôchodku. V 70.a 80. rokoch udržiaval kontakty s opozičným<br />
hnutím a opakovane vystupoval s kritikou normalizačného režimu. Po<br />
nástupe „perestrojky“ sa snažil nadviazať kontakty s M. S. Gorbačo<strong>vo</strong>m.<br />
71<br />
mapa pražských slovacík