Vplyv informačných technológií na ekonomický rast a ... - Menbere

ÚSTAV SLOVENSKEJ A SVETOVEJ EKONOMIKY SAV, BRATISLAVA
Edičný rad: D Expertízne štúdie: 56
Vplyv informačných technológií na
ekonomický rast a zamestnanosť:
teoretické a empirické pohľady
(S aplikáciou na efekty komerčného modelu Microsoft
Slovakia na slovenskú ekonomiku)
Bratislava 2004
1

Vplyv informačných technológií na ekonomický rast a zamestnanosť: teoretické
a empirické pohľady
(S aplikáciou na efekty komerčného modelu Microsoft Slovakia na slovenskú ekonomiku)
1. Štúdia bola vypracovaná na základe Dohody medzi spoločnosťou Microsoft
Slovakia a Ústavom slovenskej a svetovej ekonomiky SAV.
2. Vedúci projektu: Dr. Ing. Menbere Workie Tiruneh, Ph.D.
3. Autorský kolektív: Ing. Daneš Brzica, Ph.D.
Mgr. Ján Ďuraš
Ing. Saleh Mothana Obadi, Ph.D.
Ing. Jaroslav Vokoun
Dr. Ing. Menbere Workie Tiruneh, Ph.D.
4. Technické spracovanie: Lenka Bartošová
Mgr. Viliam Klimo
Mária Lacková
5. Riaditeľ ústavu: Doc. Ing. Milan Šikula, DrSc.
6. Riešiteľské pracovisko: Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV
2

O B S A H
CELKOVÉ ZHRNUTIE ................................................................................................. 5
GENERAL SUMMARY ................................................................................................. 10
ÚVOD .......................................................................................................................... 15
1. VPLYV INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ (IT) NA EKONOMICKÝ RAST
A ZAMESTNANOSŤ: TEORETICKÉ A EMPIRICKÉ POHĽADY ........................... 17
1.1 Vplyv IT sektora na ekonomický rast a zamestnanosť:
teoretický pohľad .................................................................................. 17
1.1.1 Vplyv (návratnosť) IT sektora na ekonomický rast ................... 17
1.1.2 Determinanty IT sektora ............................................................ 19
1.2 Vplyv IT sektora na ekonomický rast a zamestnanosť:
empirické dôkazy .................................................................................. 20
1.2.1 Determinanty IT pomocou Pearsonových korelácií .................. 20
1.2.2 Vplyv IT na ekonomický rast:
empirické dôkazy na báze panelových dát ................................ 23
1.3 Záver .................................................................................................... 28
2. POZÍCIA SLOVENSKÉHO IT SEKTORA V GLOBÁLNOM
A REGIONÁLNOM KONTEXTE ......................................................................... 29
2.1 Slovenský IT sektor v globálnom kontexte .......................................... 29
2.1.1 Globálny obraz vývoja IT .......................................................... 29
2.1.2 Miesto slovenského IT sektora v Európskej únii ....................... 36
2.1.3 Miesto slovenského IT sektora
v regióne východoeurópskych krajín ......................................... 38
3

3. FINANČNÁ POZÍCIA PODNIKOV V IT SEKTORE ............................................. 45
3.1 Plnenie záväzkov .................................................................................. 46
3.2 Zadlženosť ............................................................................................ 47
3.3 Rentabilita ............................................................................................. 48
3.4 Pridaná hodnota .................................................................................... 48
3.5 Záver ..................................................................................................... 53
4. ZHODNOTENIE IT SEKTORA NA BÁZE ANALÝZ INPUT-OUTPUT ................... 55
4.1 Produkcia, pridaná hodnota a produktivita práce ................................. 55
4.2 Vstupy a výstupy IT sektora
(vzťahy s ostatnými odvetviami a konečnou spotrebou) ...................... 57
4.3 Priame a nepriame efekty IT sektora na ekonomiku SR ...................... 59
4.4 Záver ..................................................................................................... 61
5. DOPADY SPOLOČNOSTI MICROSOFT NA IT SEKTOR SLOVENSKA ............... 62
5.1 Podiel spoločnosti Microsoft Slovakia na slovenskom sektore ............ 64
5.2 Sieťové efekty spoločnosti Microsoft vo výrobe a spotrebe ................. 67
5.3 Význam spoločnosti Microsoft Slovakia pre inovačný proces ............. 70
5.4 Efekty spoločnosti Microsoft Slovakia pre spotrebiteľov,
partnerov a štát ...................................................................................... 71
6. EFEKTY KOMERČNÉHO MODELU MICROSOFT SLOVAKIA
NA SLOVENSKÚ EKONOMIKU: ZHRNUTIE NA ZÁKLADE
PRIESKUMU A EXPERTÍZNYCH ODHADOV ...................................................... 81
7. ZHRNUTIE A IMPLIKÁCIE TEJTO ŠTÚDIE
PRE HOSPODÁRSKU POLITIKU ........................................................................ 85
LITERATÚRA ............................................................................................................... 87
4

CELKOVÉ ZHRNUTIE
1. Celkový prínos IT pre ekonomiku: empirické dôkazy
• Vysoké investície do IT sektora vedú k rýchlejšiemu ekonomickému rastu. Z analýzy
19 krajín Európy vyplýva:
o zvýšenie investícií do IT o 1 % zvyšuje rast HDP o 0,11 % a rast HDP pripadajúceho
na obyvateľa o 0,12 %;
o kumulatívne zvýšenie investícií do softvéru a služieb o 1 % zvyšuje rast
HDP o 0,08 % a rast HDP pripadajúceho na obyvateľa o 0,09 %.
• Investície do IT sektora bez akumulácie ľudského kapitálu a rozvoja IT
infraštruktúry neprinesú očakávaný efekt.
• Investície do IT sektora vedú k expanzii iných odvetví, najmä sektora služieb.
• Z hľadiska tvorby pracovných príležitostí, slovenský IT sektor zamestnal v roku
2000 18 423 pracovníkov, v roku 2003 31 140 a predpokladá sa, že zamestnanosť
v tomto sektore bude rásť na 43 786 pracovníkov v roku 2006. Tieto odhady však
nezahŕňajú IT zamestnancov v distribučných firmách.
• Investície do IT sektora zvyšujú produktivitu práce a vedú k rastu miezd, poklesu
nákladov firiem a zvýšeniu ich konkurencieschopnosti.
2. Kde sa nachádza IT sektor Slovenskej republiky v globálnom
i regionálnom kontexte
• Pomer investícií do IT sektora k HDP v roku 1995 predstavoval približne 1,59 %,
čo je výrazne pod priemerom iných tranzitívnych krajín. Na základe odhadu IDC,
tento pomer by sa mal zvýšiť z 2,17 % v roku 2000 na 2,93 % v roku 2006.
• Výdavky na IT pripadajúce na jedného obyvateľa v SR v roku 2003 predstavovali
161 USD. To predstavuje len 76 % výdavkov pripadajúcich na jedného obyvateľa
v Českej republike, 55 % v Slovinsku a 70 % v Maďarsku.
• IT sektor sa v SR podieľal na celkovej zamestnanosti 0,86 %-mi v roku 1995
a tento podiel sa zvýšil v roku 2003 na takmer 1,6 %, čo je takmer dvojnásobný
nárast v priebehu 8 rokoch.
5

• Z uvedeného vyplýva, že napriek priaznivému vývoju investície do IT sektora
sú v SR nedostatočné v porovnaní s inými krajinami a predovšetkým s ľudským
potenciálom a ďalšími možnosťami, ktorými disponuje SR.
3. V čom sa odlišuje IT sektor od ostatných odvetví v SR
• Celková produkcia IT sektora (vymedzená odvetvím č. 72) v roku 2000 bola
14,5 mld Sk, čo predstavovalo 0,66 % celkovej produkcie hospodárstva SR.
• Na celkovej pridanej hodnote sa IT sektor podieľal zhruba 0,85 % podielom.
Tento fakt svedčí o vysokej produktivite práce v tomto odvetví, keďže zamestnáva
iba 0,34 % z celkového počtu zamestnaných. V produktivite práce je IT sektor
14-ty v poradí z celkového počtu 59 odvetví. V roku 2000 sa IT sektor podieľal
na výbere dane z pridanej hodnoty 1,1 % podielom, čo predstavuje 763 mil. Sk.
• IT sektor patrí svojím podielom na produkcii hospodárstva SR medzi menšie odvetvia
(33-ty v poradí z 59 odvetví). IT sektor však patrí medzi konkurencieschopnejšie
odvetvia s vyšším podielom pridanej hodnoty na produkcii. Podľa tohto
ukazovateľa je IT sektor v poradí 15-ty z 59.
• Celkový podiel pridanej hodnoty na produkcii v hospodárstve SR je iba 38 %, IT
sektor však dosahuje 48 % podiel. Hodnoty multiplikátora IT sektora pre produkciu
(5,1) a pre pridanú hodnotu (2,0) sú dôkazom pozitívnych efektov zvýšenia
dopytu po produktoch IT sektora na celú ekonomiku.
• Väčšina podnikov IT sektora vykazuje zlepšovanie finančnej pozície. Vývoj finančnej
pozície väčšiny podnikov IT sektora charakterizuje rast likvidity, znižovanie
doby splatnosti pohľadávok a záväzkov, znižovanie zadlženosti a rast rentability.
Od týchto trendov sa odlišuje stagnácia a mierny pokles podielu pridanej
hodnoty na tržbách.
4. Efekty komerčného softvéru spoločnosti Microsoft Slovakia
na slovenskú ekonomiku
Spoločnosť Microsoft, ako jeden z najvýznamnejších nositeľov rozvoja informačných
technológií, priniesol efekty pre slovenský IT sektor a pre slovenskú ekono-
6

miku ako celok viacerými kanálmi. Samozrejme, tieto efekty sú merateľné iba aproximáciou
a nie všetky druhy efektov je možné kvantifíkovať.
4.1 Prínos spoločnosti Microsoft na slovenský IT sektor
• Trh IT rastie s tým ako sa čoraz viac spotrebiteľov a firiem orientuje na poskytovanie
a využívanie elektronického obchodu (e-commerce), vzdelávania prostredníctvom
internetu (e-learning), alebo ako štát začína postupne presadzovať správu
vecí verejných prostredníctvom internetu (e-government).
• Spoločnosť Microsoft do veľkej miery prispieva v tomto procese cez jej program
modelu komerčného softvéru, ktorý plní nasledujúce funkcie: silná podpora komunite
vývojárov; podpora spolupráce a interoperabilita a súčasná podpora inovačných
procesov; podpora rastu ziskového podnikania; a podpora investícií do
výskumu a vývoja. Cez licenčný model poskytuje produkty a prístup k zdrojovým
programom bez porušenia intelektuálnych a vlastníckych práv subjektom,
ktoré vytvárajú alebo používajú tento softvér.
• Prevažná väčšina z 1 552 firiem v IT sektore s celkovým počtom 31 000
zamestnancov má priame alebo nepriame vzťahy so spoločnosťou Microsoft,
pričom partneri Microsoft Slovakia sa nachádzajú na čele rebríčkov
najvýznamnejších poskytovateľov IT produktov a služieb. Pritom takmer 90 %
podnikov IT sektora tvoria malé podniky s ročným obratom do 25 mil. Sk.
• Podľa údajov IDC, slovenský IT sektor zaznamenal v roku 2000 tržby v objeme
19 750 mil. Sk (z toho softvér 4 109 mil. Sk), v roku 2003 31 246 mil. Sk (z toho
softvér 6 156 mil. Sk) a očakáva sa, že tržby v roku 2006 dosiahnu úroveň
42 520 mil. Sk (z toho softvér 8 392 mil. Sk), čo predstavuje podiel na HDP
0,1 % v roku 2000 a 0,2 % v roku 2003.
• Podľa našich odhadov, tržby IT sektora (bez hardvérových firiem) dosiahli v roku
2002 úroveň približne 55 mld Sk. Z toho tržby IT firiem súvisiace s činnosťou
spoločnosti Microsoft dosiahli výšku približne 10 mld Sk., čo predstavuje približne
19 % podiel na celkových tržbách IT sektora.
7

• Z našich odhadov a prieskumu v IT firmách a verejnej správe vyplýva, že
z celkových 29 565 zamestnancov v IT sektore v roku 2002, približne 7 568 bolo
spojených s činnosťou spoločnosti Microsoft, čo je takmer 26 % z celkovej zamestnanosti
v IT sektore. Tento odhad je podhodnotený nakoľko v tejto štúdii
neboli zohľadnené všetky efekty, napr. v IT oddeleniach obchodných firiem.
4.2 Prínos spoločnosti Microsoft pre ŠR SR
• Jeden z prínosov spoločnosti Microsoft sa odzrkadľuje aj v štátnom rozpočte SR.
Podľa našich odhadov, efekt spoločnosti Microsoft v súvislosti s príjmami ŠR
v roku 2002 dosiahol výšku takmer 1 026 mil. Sk. Z toho daň z príjmu podnikov
dosiahla výšku približne 72 mil. Sk a daň z príjmu zamestnancov 186 mil. Sk.
Daň z pridanej hodnoty, ktorú odviedli podniky, dosiahla výšku 468 mil. Sk a daň
z pridanej hodnoty, ktorú zaplatili IT pracovníci, dosiahla výšku 299 mil. Sk.
• Odvody do poisťovní a fondov dosiahli výšku takmer 1 182 mil. Sk, z toho podniky
prispeli 884 mil. Sk a zamestnanci 298 mil. Sk.
4.3 Celkový prínos spoločnosti Microsoft pre slovenskú ekonomiku
• Prínos spoločnosti Microsoft pre slovenskú ekonomiku je odhadnutý na základe
výdavkov IT firiem, ktoré súvisia s činnosťou spoločnosti Microsoft. Podľa našich
odhadov, tieto subjekty prispeli do slovenskej ekonomiky cez ich výdavky
sumou približne 1 739 mil. Sk v roku 2002. Druhým kanálom prínosu spoločnosti
Microsoft je cez výdavky zamestnancov, ktorý dosiahli výšku približne
3 212 mil. Sk v roku 2002.
• Z analýzy vyplýva, že celkový prínos spoločnosti Microsoft pre slovenskú ekonomiku
dosiahol výšku 4 951 mil. Sk, čo znamená, že jedna koruna vynaložená
na nákup softvéru od spoločnosti Microsoft prináša efekt do slovenskej
ekonomiky vo výške približne 7 korún.
8

• V roku 2002 odhadovaný celkový efekt pôsobenia spoločnosti Microsoft na slovenskú
ekonomiku dosiahol približne 0,5 % podiel na HDP.
Odkaz tejto štúdie pre hospodársku politiku je jednoznačný. Reálna konvergencia
slovenskej ekonomiky k vyspelým krajinám EÚ a OECD bude do značnej miery
závisieť od rozvoja a použitia informačných technológií a akumulácie ľudského kapitálu
a investícií do vedy a techniky.
9

GENERAL SUMMARY
1. The Impact of information technology (IT) on economic growth and
employment: empirical evidence
• High investment into information technology leads to higher economic growth.
The results of the empirical analyses based on data from 19 European countries
seem to suggest the following:
– A 1 % increase in investment into IT will lead to a 0.11 % and 0.12 %
increase in real GDP and real GDP per capita, respectively, controlling for
other factors.
– A 1 % increase in both investments into software and services will generate
a 0.08 % and 0.09 % increase in real GDP and real GDP per capita,
respectively, controlling for other factors.
• The correlation analyses for the same countries also suggest that:
– Investment into IT would not generate required returns without investment
into human capital accumulation and IT infrastructures.
– Investment into IT leads to the expansion of other sectors, especially the
service sector.
– Investment into IT increases multifactor productivity and leads to an
increase in wages, a decrease in cost of production and eventually boosts
firms‘ competitiveness. Firms can’t be price-competent without being
competent in cost of production.
– From the perspectives of employment, the Slovak IT sector employed
nearly 18 423 people in 2000, 31 140 in 2003 and the number of employees
in this sector is expected to grow to 43 786 in 2006. However, these figures
do not include the number of employees in the Channels.
2. What is the position of the Slovak IT sector in global and regional context
• The ratio of investment into IT to GDP in Slovakia was about 1.59 % in 1995,
which was significantly below the average ratios of other transitive economies.
10

Based on IDC estimation, this ratio for Slovakia reached about 2.17 % in the year
2000 and is expected to increase to about 2.93 % of GDP in the year 2006.
• In terms of per capita expenditure on IT, Slovakia’s per capita expenditure was
about 161 USD in 2003. This represents only 76 %, 55 %, and 70 % of the per
capita expenditures on IT of the Czech Republic, Slovenia and Hungary,
respectively.
• The Slovak IT sector accounted for a 0.86 % of the total employment in 1995,
which is estimated to have increased to about 1.6 % in 2003.
• While the study recognizes the positive progress that has been achieved in the
Slovak IT sector, compared to other countries and given the human potential
and other endowments Slovakia posses, this sector should receive a more
serious attention in the future.
3. What makes the IT sector different from other branches in Slovakia
• The total production in the IT sector (which belongs to No. 72 according to
Statistical Classification of Economic Activities in the European Community –
NACE, Rev. 1) reached 14.5 bn. SK in 2000, which accounted for 0.66 % of the
total production of Slovakia during the same year.
• In terms of value added, the IT sector has the share of 0.85 % on the total value
added in the year 2000. This clearly indicates the high value added contributed
by this sector taking into account that this sector employed only 0.34 % the total
employment in the same year. In terms of labor productivity, the IT sector ranks
14 th out of the total 59 branches in the Slovak economy in 2000. In the same
year, the IT sector accounted for 1.1 % (763 mil. SK) of the total collected value
added tax.
• In terms of its share in total production, the IT sector in Slovakia belongs to the
smallest branches, ranking only 33 rd out of the 59 branches. However, in terms of
its degree of competitiveness, this sector belongs to one of the highly
competitive, ranking 15 th out of the total 59 branches.
11

• While the total share of value added in the Slovak economy is about 38 %, the
share of the IT in total value added is roughly 48 %. Moreover, the values of the
IT multiplier for production (5.1) and for value added (2.0) clearly indicate the
impact of an increase in the demand for the IT sector on the Slovak economy.
• The financial position of most IT firms is also improving. The financial position
of most IT firms is characterized by an increase in liquidity, a decrease in the
length of repayment of accounts receivable and accounts payable, a decline in
indebtedness and an increase in profitability. In contrast, there is a stagnation or
marginal decline in the share of value added in revenues.
4. The effects of Commercial Software Model of Microsoft Slovakia on
the Slovak economy
Microsoft Enterprise as one of the most significant bearer of the expansion of
information technology contributes to the Slovak economy via several channels.
Obviously, these effects can only be roughly estimated and it is not possible to
measure all the effects generated by Microsoft Enterprise.
4.1 The contribution of Microsoft Slovakia to the Slovak IT sector
• The IT sector grows with the increase in the number of consumers and firms in
offering and using electronic commerce (e-commerce), education through the
internet (e-learning), and the government’s program in offering its services to the
wider public via the internet (e-government).
• Microsoft Enterprise contributes to a great extent to the development of the IT
sector through its program of Commercial Software Model, which fulfils the
following functions: great assistance to the community of software developers;
helping cooperation and interoperability and contribution to the innovation
processes; encouraging profitable business; and investment into science and
development. Moreover, through its license model, Microsoft Enterprise offers
12

products and allows subjects that use and develop software to have access to
resources programs without violating the intellectual and property rights.
• Part of the 1 552 firms in the Slovak IT sector with the total employees of 31 000
has direct or indirect relationship with Microsoft Slovakia. The partners of
Microsoft Slovakia belong to the most significant providers of IT products and
services. It is also interesting to note that almost 90 % of the firms in the IT
sector consists of small businesses with the annual return of 25 mil. SK or less.
• Based on IDC estimates, the Slovak IT sector generated revenues nearly 19 750
mil. SK (of which software 4 109 mil. SK) in 2000, 31 246 mil. SK (of which
software 6 156 mil. SK) in 2003 and it is expected that the amount of revenue
would reach 42 520 mil. SK (of which software 8 392 mil. SK) in 2006. In terms
of share, the revenues accounted 0.1 % of GDP in 2000 and is expected to
account 0.2 % of GDP in 2006.
• Our estimates suggest that revenues in the Slovak IT sector (excluding hardware
firms) achieved about 55 bn. SK in 2002. Of this the revenue of firms, related to
Microsoft Slovakia are estimated to be about 10 bn., which indicates a 19 %
share in the total IT sector revenue in the year under consideration.
• Our estimates, based on the surveys in firms and the public sector, also suggest
that of the 29 565 employees in the IT sector in 2002, almost 7 568 were
employed in firms with Microsoft-related activities, which accounted for 26 % of
the total employment in the IT sector. These estimations are biased downward as
not all effects have been included in this survey, including effects in IT
departments of business firms.
4.2 The contribution of Microsoft for the Slovak state budget
• One of the contributions of Microsoft enterprise comes through its resource
transfers to the state budget. Our estimates suggest that the contribution of
Microsoft Enterprise for the state budget reached almost 1 026 bn. in 2002. This
amount steamed from the income tax of firms (which was almost 72 mil. SK) and
income tax of employees (which reached almost 186 mil. SK). Another
13

contribution comes from the value added tax paid by firms (with the amount
reaching almost 468 mil. SK) and the value added tax paid by employees (with
the amount of almost 299 mil. SK).
• The amount of transfers to insurance companies and funds reached the amount
1 182 mil. SK, of which 884 mil. SK was paid by firms and almost 298 mil. paid
by employees.
4.3 Total effects of Microsoft Enterprise on the Slovak economy
• The effects of Microsoft Enterprise on the Slovak economy has been estimated
based on the expenditures of IT firms with Microsoft-related activities. Our
estimates indicate that these firms contributed almost 1 739 mil. SK to the Slovak
economy via their expenditures in the year 2002. The second expenditure channel
comes through the expenditure of employees, which generated almost 3 212 mil. SK
in the year under investigation.
• This implies that the total contribution of Microsoft enterprise to the Slovak
economy reached almost 4 951 mil. SK in 2002. Assuming that Microsoft
generated 647 mil. SK revenue from its sale of license in the same year, then
1 SK spent on purchasing a software from Microsoft would generate a nearly
7 SK effect on the Slovak economy.
• In 2002, the estimated total effect of Microsoft Enterprise on the Slovak
economy was nearly 0.5 % of GDP.
The policy implication of this study is quite straightforward. The real
convergence of the Slovak economy towards the economies of advanced countries in
the European Union and OECD depends to a great extent on the development and use
of information technology along with the accumulation of human capital and
investment into research and development.
14

ÚVOD
Informačné technológie (IT) sa stávajú jedným z najdynamickejšie rastúcich
odvetví svetovej ekonomiky. Globálny obchod v sektore IT produktov a služieb dosiahol
výšku 1 trilión USD v roku 2002 (Microsoft, 2003). Tým aj generoval milióny vysoko
kvalifikovaných pracovných miest a ekvivalentné príjmy do štátnych rozpočtov.
Podľa odhadov International Data Corporation (IDC), tržby spojené s produktmi hardvéru,
softvéru a služieb spoločnosti Microsoft dosiahli výšku okolo 200 biliónov USD
v roku 2001.
Z hľadiska prínosu, existuje všeobecný konsenzus o priaznivom dopade investícií
do IT sektora na ekonomický rast a tvorbu pracovných miest. Väčšina dnešných
rozvinutých krajín dosiahla úspech najmä vďaka investíciám do IT sektora. Z tohto
pohľadu, sa za rýchlym tempom ekonomického rastu Írska, USA, Japonska a väčšiny
krajín juhovýchodnej Ázie a západnej Európy do značnej miery skrývajú investície
do IT sektora a do akumulácie ľudského kapitálu. Naproti tomu, zaostalé krajiny sú
zaostalými aj „vďaka“ zaostalosti vo využívaní informačných technológií.
Je tiež všeobecná zhoda v otázke priamych a nepriamych efektov využitia informačných
technológii v rozvinutých i novo-industriálnych krajinách. Medzi kľúčové
faktory patria: zvýšenie produktivity práce a kapitálu, pozitívne externality (cez expanziu
ďalších nových sektorov v ekonomike), zníženie transakčných nákladov firiem
pri získavaní a spracovaní informácií o trhu, dodávateľoch a odberateľoch. Tým sa
vytvára efektívne manažérske a organizačné prostredie a priame efekty na ekonomický
rast a vytváranie pracovných miest.
15

Cieľom tejto štúdie je poukázať na dopad investícií do informačných technológií
na ekonomický rast a zamestnanosť a odhadnúť efekty komerčného softvéru spoločnosti
Microsoft (ako jedného z najvýznamnejších nositeľov rozvoja informačných
technológii) na slovenskú ekonomiku.
Štúdia je rozdelená na päť častí:
Prvá časť poukazuje na vplyv informačných technológií na ekonomický rast,
vrátane determinantov informačných technológií. Druhá časť poukazuje na komparatívnu
pozíciu IT sektora Slovenskej republiky v globálnom i regionálnom meradle.
Tretia časť je venovaná analýze finančnej pozície podnikov v IT sektore v rámci SR.
Štvrtá časť analyzuje pozíciu IT sektora oproti iným odvetviam pomocou analýz
Input-Output. Piata časť je venovaná efektom komerčného modelu spoločnosti
Microsoft Slovakia na slovenskú ekonomiku. Posledná časť, na základe zhodnotenia
prieskumu vo verejnej správe a vo firmách a expertíznych odhadov, prezentuje
celkový efekt spoločnosti Microsoft Slovakia na ekonomiku SR.
16

1. VPLYV INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGII (IT) NA EKONOMICKÝ
RAST A ZAMESTNANOSŤ: TEORETICKÉ A EMPIRICKÉ POHĽADY
1.1 Vplyv IT sektora na ekonomický rast a zamestnanosť: teoretický pohľad
V kontexte globalizácie sa IT sektor stáva jedným z najdynamickejšie rastúcich
sektorov svetovej ekonomiky. Globálny obchod v sektore IT produktov a služieb dosiahol
výšku 1 trilión USD v roku 2002 (Microsoft, 2003), čím generoval aj niekoľko
miliónov vysoko kvalifikovaných pracovných miest a niekoľko biliónov príjmov do
štátnych rozpočtov. Podľa odhadov International Data Corporation (IDC) tržby spojené
s produktmi hardvéru, softvéru a služieb spoločnosti Microsoft dosiahli v roku 2001
takmer 200 biliónov USD. Z hľadiska prínosu je všeobecný konsenzus o priaznivom
dopade investícií do IT sektora na ekonomický rast a tvorbu pracovných miest. Väčšina
dnešných rozvinutých krajín dosiahla úspech najmä vďaka investíciám do IT sektora.
Z tohto pohľadu, sa za rýchlym tempom ekonomického rastu Írska, USA, Japonska,
krajín juhovýchodnej Ázie a západnej Európy do značnej miery skrývajú investície do
IT sektora a do akumulácie ľudského kapitálu. Naproti tomu, zaostalé krajiny sú
zaostalými aj „vďaka“ zaostalosti vo využívaní IT.
Cieľom tejto časti je teoreticky i empiricky poukázať na prínosy IT sektora na
ekonomický rast a tvorbu pracovných príležitostí. Po teoretických úvahách o priaznivom
dopade IT sektora a jeho determinantoch, vrátane infraštruktúry, poukazujeme na
vzťahy medzi ekonomickým rastom a investíciami do IT sektora s aplikáciou na
19 krajín EÚ a iné tranzitívne ekonomiky.
1.1.1 Vplyv (návratnosť) IT sektora na ekonomický rast
IT sektor stimuluje ekonomický rast cez viaceré kanály (Tallon, 1999; Kraemer
– Dedrick, 2001; Liikanen, 2003 a ďalší): 1
• Použitie IT vedie k efektívnej produkcii (zvýšením produktivity práce a kapitálu
– celková produktivita výrobných faktorov).
1 Táto práca sa zaoberá IT sektorom v užšom zmysle slova, kde IT sektor zahŕňa investície do hardvéru, softvéru
a služieb, ktoré sú s nimi spojené.
17

• Expanzia IT sektora vedie k expanzii ďalších nových sektorov v ekonomike (pozitívne
externality a spilloverové efekty).
• IT znižuje transakčné náklady firiem pri získavaní a spracovaní informácií o trhu,
dodávateľoch a odberateľoch, a tým vytvára efektívne manažérske a organizačné
prostredie.
• IT ma priamy efekt na ekonomický rast a vytváranie pracovných miest.
Formálny vzťah medzi ekonomickým rastom a investíciami do IT sektora je
znázornený v nasledujúcom modeli (pozri Edwards, 2001, str. 12):
Q
A
2
β + γ T − δ T
( )
η α ϕ
= AL K T H
(1)
2
( ϕ + λ T − θ T )
= A
(2)
0
kde
Q = agregátny output (HDP);
A = celkový organizačný a vedomostný kapitál;
K = fyzický kapitál;
H = ľudský kapitál;
L = práca;
T = informačné technológie;
α, β , γ , η,
ϕ,
λ,
aθ
= parametre, ktoré spĺňajú ≥ 0.
Z pohľadu konvenčnej teórie ekonomického rastu, investície do informačných
technológii (T) stimulujú ekonomický rast cez dva kanály (Edwards, str. 12). Po prvé,
investície do informačných technológií zvýšia efektívnosť ľudského kapitálu (H)
a organizačného kapitálu (A). Pre ilustráciu, z rovnice (1) a (2) je možné vidieť, že
investície do informačných technológií zvyšujú úlohu ľudského kapitálu pre ekonomický
rast, ako je znázornené v nasledujúcej rovnici.
2
( d logQ) /( d logH) β + γT
−δT
= (3)
18

Z rovnice (3) je evidentné, že vplyv zvýšenia ľudského kapitálu (d log H > 0) na
rast HDP (Q) závisí od výšky investícií do informačných technológii (T). Čim vyššie sú
investície do informačných technológii (T), tým vyšší bude príspevok ľudského kapitálu
k rastu HDP (Q). Z tejto rovnice je tiež evidentné, že zákon klesajúcich výnosov
platí aj pre investície do informačných technológií.
( d log Q) /( d logH) = β
Po druhé, investície do informačných technológií majú priamy efekt na ekonomický
rast, ktorý je možné načrtnúť v rovnici 4.
( d log Q / d log T ) ϕ + T ( log H ){ γ − 2δT
} + T ( log A0 ){ λ − 2θT
}
= (4)
Na základe tohto modelu Edwards (Edwards, 2001) konštatuje, že efekty investícií
do informačných technológií závisia od úrovne ľudského kapitálu a organizačného
kapitálu (str. 12). Na záver dodáva, že investície do informačných technológií bez
širšej hospodárskej politiky znemožňujú realizáciu ich očakávanej návratnosti, čo úzko
súvisí predovšetkým s infraštruktúrami IT sektora a hospodárskou politikou štátu na
podporu rozvoja tohto sektora.
1.1.2 Determinanty IT sektora
Hoci je evidentný prínos investícii do IT sektora na ekonomický rast, tvorbu
pracovných príležitostí, rast produktivity práce a zvýšenie celkovej konkurencieschopnosti
firiem, zo skúseností mnohých krajín je zrejmé, že vysoké investície do IT sektora
bez IT infraštruktúry nevedú k želateľnému efektu IT. Najdôležitejšie determinanty
IT sektora sú znázornené v nasledujúcej schéme. Zo schémy 1.1 je evidentné, že rozvoj
a efektívnosť IT sektora je determinovaný nasledujúcimi faktormi (Kraemer –
Dedrick, 1998):
1. Národné bohatstvo: v krajinách s vyššou úrovňou HDP, HDP na obyvateľa
a s vyšším pomerom úspor k HDP je viac prostriedkov na investície do IT sektora,
ktoré následne vedú k vyššej životnej úrovni.
19

2. Úroveň miezd a jej rast: oproti iným odvetviam je v IT sektore dosahovaná vysoká
produktivita práce a vysoká úroveň miezd. To vyplýva z toho, že podniky,
ktoré dokážu platiť vysoké mzdy, majú aj vyššiu návratnosť investícií. Dochádza
k tomu vďaka vysokej produktivite práce, ktorá vzniká buď substitúciou práce
kapitálom alebo zvýšením produktivity existujúcej práce.
3. Infraštruktúra IT sektora: jeden z argumentov tzv. paradoxu produktivity IT
sektora (IT productivity paradox) spočíva v tom, že samotné zvýšenie investícií
do IT sektora neprinesie očakávaný efekt bez informačnej infraštruktúry, do ktorej
patrí vzdelaný ľudský kapitál, jednoduchší prístup firiem ku kapitálu, telekomunikačná
infraštruktúra (telefónne linky a podobne).
4. Cena/výkonnosť IT sektora: priaznivý vývoj tohto ukazovateľa vedie k zvýšeniu
efektu IT sektora na ekonomický vývoj. Rovnako aj daňové zvýhodnenie v oblasti
rozvoja IT sektora zvyšuje atraktívnosť investícií do tohto sektora a ich návratnosť.
1.2 Vplyv IT sektora na ekonomický rast a zamestnanosť: empirické dôkazy
1.2.1 Determinanty IT pomocou Pearsonových korelácií
Zoznam krajín, ktoré sú predmetom tejto analýzy je v tabuľke 1.1. Výsledky
korelačných analýz sú zhrnuté v tabuľke 1.2. Deskriptívne štatistiky sú v tabuľke 1.3.
Z výsledkov korelačných analýz vyplývajú nasledujúce závery: po prvé, národné
bohatstvo (merané výškou HDP, HDP na obyvateľa a prístupom ku kapitálu) vedie
k vysokej miere investícií. Po druhé, investície do IT sektora sú vysoko pozitívne korelované
s akumuláciou ľudského kapitálu. Zároveň, investície do IT sektora sú vyššie
v krajinách s vysokými výdavkami na vedu a techniku. Po štvrté, telekomunikačné
služby, vrátane telefónnych liniek a prístupu k internetu, sú úzko spojené s rozvojom
IT sektora. Po piate, existuje inverzný vzťah medzi mierou nezamestnanosti a investíciami
do IT sektora, z čoho vyplýva, že v krajinách s vysokou mierou investícií do IT
sektora je nízka miera nezamestnanosti. A napokon, vysoké investície do IT sektora sú
sprevádzané vysokou pridanou hodnotou.
20

S c h é m a 1.1
Determinanty IT sektora
HDP na obyvateľa a jeho
rast
Úroveň miezd a ich
rast
Miera úspor
Veľkosť sektora
služieb
Zdroje na tvorbu
počiatočných a
následných investícií
do IT
Podpora
využitia IT
+ +
Incentíva
substitúcie
práce
Úroveň a miera rastu
investícií do informačných
technológií
+
+/-
kapitálom
Cena/výkonnosť
Infraštruktúra
informačných
technológií
Colné poplatky
a miera daňového
zaťaženia
Technický pokrok
Prameň: Kraemer – Dedrick, 1998, str. 5.
21

T a b u ľ k a 1.1
Zoznam krajín, ktoré sú zahrnuté v tejto analýze
Rozvinuté krajiny
Rakúsko
Belgicko
Dánsko
Fínsko
Francúzsko
Nemecko
Grécko
Írsko
Taliansko
Luxembursko
Holandsko
Nórsko
Portugalsko
Španielsko
Švajčiarsko
Veľká Británia
Tranzitívne ekonomiky
Bulharsko
Chorvátsko
Maďarsko
Poľsko
Rumunsko
Rusko
Slovensko
Slovinsko
T a b u ľ k a 1.2
Pearsonove korelácie o determinantoch IT sektora
IT (% HDP)
Non-IT Kapitál (% HDP)
Determinanty Koeficienty korelácie Koeficienty korelácie
Národné bohatstvo
HDP na obyvateľa 0.569 ***
(0.000)
-0.146
(0.220)
HDP 0.329 **
(0.004)
-0.346 **
(0.002)
Hrubé domáce úspory (% HDP) 0.191
(0.12)
0.042
(0.73)
Ľudský kapitál
Počet študentov SŠ 0.807 ***
(0.000)
-0.252 *
(0.065)
Počet vedcov a technických inžinierov (na
1 000 obyvateľov)
0.476 ***
(0.000)
-0.448 **
(0.001)
Kapacity R&D
Investície do R&D (%, HDP) 0.635 ***
(0.000)
-0.488 ***
(0.000)
Telekomunikačné služby
Telefónne linky (na 1 000 obyvateľov) 0.618 ***
-0.266 **
(0.000)
Počet používateľov internetu 0.367 **
(0.002)
Štruktúra ekonomiky
Služby, pridaná hodnota, (%, HDP) 0.514 ***
(0.000)
Miera nezamestnanosti a produktivity práce
Nezamestnanosť (% celkovej pracovnej
-0.455 **
sily) a (0.002)
Produktivita práce b 0.711 ***
(0.000)
(0.023)
-0.289 **
(0.017)
-0.045
(0.71)
0.224
(0.14)
-0.072
(0.54)
Poznámka:
*, **, a *** ukazujú významnosť na hladine 10 %, 5 %, resp. 1 %. Čísla v zátvorkách sú štandardné odchýlky.
a. Dáta pre roky 1999, 2000; pre ostatné premenné sú za roky 1999 – 2001.
b. Korelácie medzi produktivitou práce a IT a Non-IT kapitálom sú v logaritmoch.
22

T a b u ľ k a 1.3
Deskriptívne štatistiky premien zahrnutých v korelačných analýz
Premenné
Počet
pozorovaní
Stredná
hodnota
Štandardná
odchýlka.
HDP 72 443 088 648419 11925 2701606
Miera rastu HDP 72 3.314 2.206 -1.2 11.46
HDP na obyvateľa 72 22 528 11068 6000 62105
Miera rastu HDP na
obyvateľa 72 5.485 3.529 0.69 18.11
IT (%, HDP) 72 2.122 0.791 0.75 4.42
Non-IT kapitál
(%, HDP) 72 20.063 4.074 13.08 33.13
Telefónne linky
(na 1000 obyvateľov) 72 450.91 175.71 31 755
Počet používateľov
internetu (celkový) 67 1 778 919 2 120 704 2 000 8 500 000
Počet študentov SŠ 54 105.759 18.119 79 157
Investície do R&D
(%, HDP) 49 1.454 0.776 0.37 3.37
Počet vedcov
a technických inžinierov
(na 1000 obyvateľov) 48 2 273.4 1 066.6 912.57 50
Hrubé domáce úspory
(% HDP) 67 23.55 7.086 11 44
Služby, pridaná hodnota,
(%, HDP) 68 64.088 6.853 48 78
Produktivita práce 72 10.134 1.069 7.82 11.57
Miera nezamestnanosti 46 0.767 4.819 2 21
Min
Max
1.2.2 Vplyv IT na ekonomický rast: empirické dôkazy na báze panelových dát
• Hlavným problémom empirických analýz pomocou korelácie je, že nevieme, čo
je príčinou a čo je efektom (problémy typu: negatívny začarovaný kruh – Vicious
circle, pozitívny začarovaný kruh – Virtuous circle).
• Riešením (z hľadiska empirických analýz) je použitie regresných analýz na báze
panelových dát, ktorý je prezentovaný v schéme 1.2.
23

S c h é m a 1.2
Popis empirického modelu a premenných
( ) = β0
ln( LGDPI) + β1
ln( n + g + δ ) +
/
( IT ) + β ln( Non − IT ) + β ln( HCI)
+ γ x it
+ µ
i
+ ν
t
+
i
LGDPPG LGDPG
+ β ln
2
3
kde
LGDPPG = rast HDP na obyvateľa;
LGDPG = rast HDP;
LGDPI = počiatočný HDP na obyvateľa (konvergentný efekt);
ln ( n + g + δ ) = miera rastu populácie a miera odpisov;
ln(IT) = IT-kapitál (%, HDP);
ln(Non-IT) = Non-IT kapitál (%, HDP);
ln(HCI) = ľudský kapitál;
/
x
it = vektory ďalších premenných pre krajinu i v čase t;
γ = vektory neznámych parametrov, ktoré budú odhadované v modeli;
−
U i, a V t, sú umelé premenné pre krajiny, resp. čas;
ε celková odchýlka;
i
λ = −ln( 1+
T . β
0
) /T = miera rýchlosti konvergencie.
Poznámka: Závislé i všetky nezávislé premenné sú v prirodzených logaritmoch.
4
−
ε
T a b u ľ k a 1.4
Zahrnuté premenné, ich definícia, zdroje a očakávaný vzťah s rastom LGDPPG
a LGDPG
Premenné Definície Zdroje Očakávaný
vzťah
LGDPG Miera rastu HDP World Development Indicators
(WDI), World Bank, CD-ROM (2003)
LGPPPG Miera rastu HDP na obyvateľa WDI, World Bank, CD-ROM (2003)
LITGDP Podiel IT na HDP International Data Corporation (IDC) (+)
databáza
LHARDWARE Podiel hardvéru na HDP IDC databáza (+)
LSOFTWARE Podiel softvéru na HDP IDC databáza (+)
LSERVICE Podiel služieb na HDP WDI, World Bank, CD-ROM (2003) (+)
LSOFTSERV Podiel služieb a softvéu na HDP IDC databáza (+)
LOCAPLHDP Podiel Non-IT kapitál na HDP WDI, World Bank, CD-ROM (2003) (+)
LTEL Telefónne linky (na 1 000 obyv.) WDI, World Bank, CD-ROM (2003) (+)
LSCHOOL Počet študentov SŠ (%, celkový) WDI, World Bank, CD-ROM (2003) (+)
LOPENGDP Otvorenosť ekonomiky (export + WDI, World Bank, CD-ROM (2003) (+)
import/HDP)
LCPIG Percentuálna zmena spotrebiteľ. cien WDI, World Bank, CD-ROM (2003) (-)
LPOPG Miera rastu populácie WDI, World Bank, CD-ROM (2003) (-)
LGGCGDP Počiatočný HDP na obyvateľa WDI, World Bank, CD-ROM (2003) (-)
LFDIGDP Priame zahraničné investície, čisté WDI, World Bank, CD-ROM (2003) (+)
(%, HDP)
PRD2 Umelé premenné za rok 2000 ()
PRD3 Umelé premenné za rok 2001 ()
Poznámka: Referenčný rok je 1999. Všetky premenné sú v prirodzených logaritmoch.
24

Výsledky regresie
Výsledky regresie panelových analýz sú v tabuľkách 1.5 a 1.6, ktoré prezentujú
dopad IT sektora na rast reálneho HDP a HDP na obyvateľa v rokoch 1999 – 2001. 2
V prvých stĺpcoch (tab. 1.5 a 1.6) sú uvádzané dopady celkových investícií do IT sektora
na rast reálneho HDP a HDP na obyvateľa. Z výsledkov vyplýva, že zvýšenie investícií
do IT sektora o 1 % vedie k rastu reálneho HDP o 0,11 % a HDP na obyvateľa
o 0,12 %. Tieto výsledky sú konzistentné s predchádzajúcimi empirickými prácami
iných autorov.
Stĺpce 2 až 5 uvádzajú tzv. dekompozičný prístup, kde celkové investície do IT
sektora boli rozdelené na hardvér, softvér a služby s nimi spojené. 3 Hlavným cieľom
tohto prístupu je poukázať na význam jednotlivých komponentov investícií do IT sektora.
V druhých stĺpcoch tabuliek 1.5 a 1.6 sú uvádzané dopady investícií do hardvéru na
rast reálneho HDP a rast HDP na obyvateľa. Z výsledkov vyplýva, že zvýšenie investícií
do hardvéru o 1 % vedie k rastu reálneho HDP o 0,09 % a HDP na obyvateľa
o 0,1 %, pri nezmenených ostatných premenných.
V tretích stĺpcoch tabuliek 1.5 a 1.6 sú uvádzané dopady investícií do softvéru
na ekonomický rast. Výsledky naznačujú, že zvýšenie investícií do softvéru o 1 % vedie
k rastu reálneho HDP o 0,07 % a HDP na obyvateľa o 0,09 %. Dopady investícií
do služieb spojených s hardvérom a softvérom na rast reálneho HDP a HDP na obyvateľa
sú uvádzané v 3. stĺpcoch tabuliek 1.5 a 1.6. Z výsledkov možno konštatovať, že
zvýšenie investícií do služieb IT vedie k reálnemu rastu HDP o 0,06 % a HDP na obyvateľa
o 0,08 %, pri nezmenených ostatných premenných. Posledné stĺpce uvádzajú
interakčnú premennú, ktorá reprezentuje IT sektor bez hardvéru. Z výsledkov je zrejmé,
že zvýšenie investícií do softvéru a služieb IT vedú k rastu reálneho HDP o 0,09 %
a HDP na obyvateľa takmer o 0,1 %, pri nezmenených ostatných premenných.
2 Tieto roky boli vybrané kvôli problémom s prístupom k údajom. Napriek tomu je evidentný pozitívny vzťah
medzi rastom reálneho HDP a investíciami do IT sektora. Empirická analýza na báze údajov za dlhšie obdobie
by viac odzrkadľovala skutočný význam IT sektora pre ekonomický rast, nakoľko IT sektor prinesie vyšší efekt
na ekonomiku s určitým omeškaním.
3 Tu sme sledovali tzv. horizontálnu segmentáciu IT sektora, kde IT sektor je rozdelený na tri komponenty: Prvá
segmentácia je hardvér, ktorý zahŕňa tri súčasti: systémy IT, vrátane osobných počítačoch, serverov a Workstation;
periférie a dodatkové časti ako sú tlačiareň a skener; a systémy komunikácie s dátami. Druhá segmentácia
IT sektora je softvér, ktorý zahŕňa okrem iného operačné systémy, nástroje softvérového rozvoja, medziodvetvové
aplikácie, vrátane Word procesorov a ďalšie. Treťou segmentáciou IT sektora sú IT služby, ktoré
vedú k jeho efektívnejšiemu využitiu.
25

T a b u ľ k a 1.5
Fixné efekty a dekompozície IT sektora (panelové dáta) a
Premenné 1 2 3 4 5
KONST 0.164
(0.23)
LITGDP 0.114 **
(3.44)
0.462
(0.62)
LHARDWARE 0.098 **
(3.47)
-0.052
(-0.07)
LSOFTWARE 0.071 **
(2.25)
-0.352
(-0.47)
LSERVICE 0.059 **
(2.23)
-20.55
(-0.28)
LSOFTSERV 0.088 **
LNON-ITGDPL -0.027
(-0.63)
LTEL 0.003
(0.09)
LSCHOOL -0.268 *
(-1.81)
LOPENGDP 0.006 **
(2.2)
LCPIG 0.001 **
(2.53)
LPOPG 0.006
(1.07)
LGGCGDP 0.125 **
(2.1)
LFDIGDP -0.002
(-0.45)
PRD2 0.009 **
(2.09)
PRD3 -0.022 **
(-2.02)
-0.031
(-0.71)
-0.003
(-0.07)
-0.276 *
(-1.86)
0.144 *
(1.8)
0.001 ***
(2.78)
0.004
(0.72)
0.125 **
(2.1)
-0.005
(-1.18)
0.012 **
(2.57)
-0.008
(-0.66)
-0.062
(-1.31)
-0.002
(-0.06)
-0.184
(-1.14)
0.179 *
(1.99)
0.0007
(1.49)
0.010
(1.46)
0.154 **
(2.3)
-0.0006
(-0.13)
0.004
(0.93)
-0.026 **
(-2.1)
-0.051
(-1.04)
0.011
(0.23)
-0.153
(-0.97)
0.199 **
(2.31)
0.0006
(1.43)
0.008
(1.23)
0.122 *
(1.8)
-0.0009
(-0.19)
0.005
(1.23)
-0.033 ***
(-2.85)
(2.62)
-4.574
(-0.97)
0.884
(0.19)
-17.31
(-1.12)
17.32 **
(2.01)
0.072
(1.56)
0.006
(0.97)
0.942
(1.46)
-0.027
(-0.06)
0.013 **
(2.24)
0.057
(1.29)
Počet krajín 19 19 19 19 19
Počet pozorovaní 51 51 51 51 51
R 2 0.70 0.70 0.63 0.63 0.65
Poznámka:
a. Závislá premenná je rast HDP (1999 – 2001). Výber času bol determinovaný prístupom k databáze.
Znaky *, **, a *** poukazujú na hladinu významnosti 10 %, 5 %, resp. 1 %.
Čísla v zátvorkách sú t-štatistiky.
26

T a b u ľ k a 1.6
Fixné efekty a dikompozicie IT sektora (panelové dáta) a
Premenné 1 2 3 4 5
KONST 0.558
(0.61)
LITGDP 0.123 ***
(2.84)
0.826
(0.85)
LHARDWARE 0.101 ***
(2.72)
0.461
(0.47)
LSOFTWARE 0.088 **
(2.3)
0.058
(0.01)
LSERVICE 0.077 **
(2.24)
24.63
(0.27)
LOFTSERV 0.095 ***
Non-ITGDP 0.025
(0.44)
LTEL -0.013
(-0.25)
LSCHOOL -0.296
(-1.55)
LOPENGDP 0.116
(1.16)
LCPIG 0.002 **
(3.17)
LPOPG -0.0004
(-0.05)
LGGCGDP 0.097
(1.25)
LFDIGDP -0.003
(-0.57)
PRD2 0.259 ***
(4.61)
PRD3 -0.027 *
(-1.9)
0.019
(0.35)
-0.022
(-0.38)
-0.298
(-1.53)
0.094
(0.89)
0.002 **
(3.25)
0.0026
(-0.32)
0.098
(1.25)
-0.006
(-1.13)
0.028 ***
(4.63)
-0.013
(-0.78)
-0.005
(-0.11)
-0.022
(-0.39)
-0.220
(-1.12)
0.109
(1.0)
0.001 **
(2.43)
0.004
(0.48)
0.130
(1.6)
-0.001
(-0.25)
0.021 ***
(3.82)
-0.029 *
(-1.94)
0.007
(0.12)
-0.005
(-0.09)
-0.181
(-0.94)
0.136
(1.29)
0.001 **
(2.37)
0.002
(0.22)
0.090
(1.09)
-0.002
(-0.32)
0.026 ***
(4.03)
-0.038 **
(-2.68)
Počet krajín 19 19 19 19 19
Počet pozorovaní 51 51 51 51 51
(2.57)
1.219
(0.21)
-789
(-0.14)
-20.36
(-1.04)
10.62
(1.01)
0.143 **
(2.51)
0.263
(0.31)
10.17
(1.28)
-0.111
(-0.19)
2.272 ***
(4.18)
-3.439 **
(-2.43)
R 2 0.85 0.85 0.84 0.84 0.85
Poznámka:
a. Závislá premenná je rast HDP na obyv. (1999 – 2001). Výber času bol determinovaný prístupom k databáze.
Znaky, *, **, a *** poukazujú na hladinu významnosti 10 %, 5 %, resp. 1 %.
Čísla v zátvorkách sú t-štatistiky.
27

T a b u ľ k a 1.7
Deskriptívne štatistiky
Premenné
Počet
pozorovaní
Stredné
hodnoty
Štandardné
odchýlky
LGDPG 72 3.239 2.108 -1.21 10.85
LGDPPG 72 5.286 3.283 0.69 16.65
HARDWARE 72 0.910 0.298 0.17 1.67
SOFTWARE 72 0.596 0.727 0.091 4.078
SERVICE 72 0.786 0.443 0.107 2.042
ITGDP 72 2.122 0.791 0.75 4.42
SOFTSERV 72 1.383 0.871 0.198 4.729
Non-ITGDP 72 20.063 4.074 13.08 33.13
TELL 72 450.9 175.7 31 755
SCHOOL 54 105.7 18.11 79 157
LCPIG 72 6.343 9.828 0.53 61.88
LPOPG 72 0.244 0.572 -2.64 1.51
GGC 72 18.319 4.571 6 28
FDIGDP 68 7.485 13.265 0 94
Min
Max
1.3 Záver
Z výsledkov empirických analýz vyplývajú nasledujúce závery:
• Vysoké investície do IT sektora vedú k rapídnemu ekonomickému rastu:
o (zvýšenie investície do IT o 1 % vedie k rastu reálneho HDP o 0,11 %
a HDP na obyvateľa o 0,12 %),
o kumulatívne zvýšenie investície do služieb a softvéru o 1 % vedie k rastu
reálneho HDP o 0,08 % a HDP na obyvateľa o 0,09 %;
• Investície do IT sektora bez akumulácie ľudského kapitálu a rozvoja IT infraštruktúry
neprinesú očakávaný efekt;
• Investície do IT sektora vedú k rastu iných odvetví, najmä sektora služieb;
• Investície do IT sektora vytvárajú pracovné príležitosti;
• Investície do IT sektora zvyšujú produktivitu práce, vedú k rastu miezd a poklesu
nákladov firiem a následnému zvýšeniu ich konkurencieschopnosti (WIN-WIN
game).
28

2. POZÍCIA SLOVENSKÉHO IT SEKTORA V GLOBÁLNOM
A REGIONÁLNOM KONTEXTE
2.1. Slovenský IT sektor v globálnom kontexte
Rast svetovej ekonomiky do značnej miery závisí od informačných technológií
a schopnosti krajín a firiem zhromaždiť, spracovať a používať informácie. Ekonomická
recesia, najmä v USA a Európe, zvýšila neistotu budúceho smerovania globalizovanej
ekonomiky. Mnohé spoločnosti, ktoré podporovali ekonomickú expanziu agresívnymi
technologickými investíciami, v súčasnosti smerujú skôr k normálnemu, bežne
udržateľnému a periodickému cyklu. Avšak, na trhoch rozvojových krajín sa stále
nachádzajú možnosti stáleho udržateľného rastu.
V mnohých štúdiách, týkajúcich sa informačných technológií (IT), sa označuje
celý informačný a komunikačný sektor (ICT), zahŕňajúci v sebe dva sektory, a to
sektor informačných (IT) a sektor komunikačných technológií (CT). V tejto časti našej
štúdie sa budeme zaoberať len sektorom informačných technológií (IT).
Informačné technológie (IT) nie sú len o svete počítačov, softvéroch a službách.
Je to kombinácia všetkých elementov obsiahnutých víziou o tom, ako by mali technológie
pomôcť organizáciám dosahovať svoje ciele. V každej spoločnosti sa informačná
prax presadzuje na základe spoločenských tlakov a predovšetkým hospodárskych potrieb.
Čím väčšia rýchlosť vývoja v tejto oblasti je a čím vyššie náklady sa na ňu vynakladajú,
a teda tým premyslenejšia musí byť informačná politika. Súčasťou informačnej
politiky musí byť podpora informačnej vedy, a to predovšetkým v troch oblastiach
vývoja: informačné technológie, spracovanie informácií a používateľské potreby a ich
uspokojovanie.
2.1.1 Globálny obraz vývoja IT
Je nesporné, že difúzia prístupu k informačným technológiám v poslednom období
bola viac než dramatická. Toto zlepšenie v prístupe k IT sa dosiahlo napriek konsolidácii
technologického sektoru a poklesu globálneho ekonomického rastu. Najväčšiu
dynamiku v rámci tohto sektoru zaznamenalo zvyšovanie počtu užívateľov internetu.
Len od roku 1999 do roku 2002 sa počet užívateľov internetu exponenciálne znásobil
29

(vyše 119 %). Kým v roku 1999 bolo na svete 329 miliónov používateľov internetu,
v roku 2002 to už bolo 605 miliónov. To znamená, že jedna z desiatich osôb na svete
je používateľom internetu. Pochopiteľne, zvýšenie používateľov internetu bolo spôsobené
aj nárastom počtu osobných počítačov zo 400 miliónov v roku 1999 na 550 miliónov
v roku 2002. Zlepšenie IT difúzie vo väčšej miere pochádzalo prevažne z najľudnatejších
krajín sveta (pozri tab. 2.1).
T a b u ľ k a 2.1
Najvýznamnejšie zvýšenie IT difúzie na svete za roky 1999 – 2002
Krajina Počet v mil. % svetového
zvýšenia
Krajina Zmena % Počet v tis.
Užívatelia internetu (odhad)
USA 53 16 Somálsko 44 400 89
Čína 50 15 Azerbajdžan 3 650 292
Japonsko 30 9 Uzbekistan 3 567 268
Nemecko 18 5 Zimbabwe 2 400 480
Južná Kórea 15 5 Lesotho 2 000 20
India 14 4 Mjanmarsko 1 900 10
Francúzsko 13 4 Pakistan 1 775 1 420
V. Británia 12 4 Sao Tome a Principe 1 700 9
Brazília 11 3 Líbya 1 686 118
Taliansko 9 3 Sudán 1 580 79
Osobné počítače
USA 37 24 Jemen 383 115
Južná Kórea 15 10 Zimbabwe 300 450
Japonsko 12 8 Guinea 250 3
Nemecko 12 7 Bangladéš 246 320
Čína 10 6 Paraguaj 233 140
Rusko 8 5 Bhutan 233 7
Brazília 7 4 Togo 200 100
Francúzsko 5 3 Maldivy 167 13
Kanada 4 3 Chorvátsko 153 460
Taliansko 4 3 Saudská Arábia 150 1 803
Prameň: WITSA Public Policy Report, 2003.
IT sektor vo svete v posledných dvoch dekádach dosiahol významný rast. Zaznamenal
tiež obrovský vnútorný rast, a to aj v segmente exportu IT služieb. Z najľudnatejších
a rozvinutých ekonomík zaznamenali najvyšší rast v počte osobných počítačov
a používateľov internetu USA, Japonsko a Nemecko. V severnej Amerike s 320
miliónmi obyvateľov je 53 % z nich užívateľmi internetu. Len v období rokov 1999 –
2002 tam zaznamenali rast okolo 51 %, čo je približne dvojnásobok rastu počtu osobných
počítačov v rovnakom období.
30

Latinská Amerika a Karibik s 38 ekonomikami a 531 mil. obyvateľov disponuje
33 mil. osobných počítačov, čo je 7 % a 36 mil. používateľmi internetu. Tento región
zaznamenal v období rokov 1999 – 2002 245 %-mi mieru rastu používateľov internetu
a 71 %-nú mieru rastu počtu osobných počítačov. V rovnakom období, najvyšší nárast
v počte osobných počítačov ako aj používateľov internetu dosiahla Brazília. Avšak,
najvyššiu mieru rastu počtu užívateľov internetu dosiahlo Haiti s 1233 %-ami
a najvyššiu mieru rastu počtu osobných počítačov Paraguaj s 233 %-ami.
V regióne východnej Ázie a Pacifiku, ktorý zahŕňa 33 ekonomík s 2,1 mld obyvateľov
bolo zaznamenaných 193 mil. užívateľov internetu. V období rokov 1999 – 2002
dosiahol tento región rast v počte používateľov internetu o 178 %, čo vyžadovalo rast
v počte osobných počítačov, a tým pádom aj softvérov. V tomto regióne vedie Čína
v počte používateľov internetu a Japonsko vedie v počte osobných počítačov. Mjanmarsko
dosiahlo v období rokov 1999 – 2002 najvyššiu mieru rastu v počte užívateľov
internetu a Južná Kórea zaznamenala najvyššiu mieru rastu v počte osobných počítačov.
Pokiaľ ide o južnú Áziu, ktorá zahŕňa 8 ekonomík s 1,4 mld obyvateľov, táto
disponuje 7,4 mil. osobných počítačov a 18,6 mil. používateľmi internetu, pričom
15 mil. z nich pribudlo počas troch rokov 1999 – 2002, čo je 512 %-mi miera rastu.
India, najväčšia ekonomika v regióne z hľadiska populácie, viedla tak v raste počtu
osobných počítačov ako aj užívateľov internetu. Avšak, najvyššiu mieru rastu počtu
používateľov internetu v rovnakom období dosiahol Pakistan a najvyššiu mieru rastu
počtu osobných počítačov zaznamenal Bangladéš.
Stredný východ a severná Afrika, región s 20 ekonomikami a 320 mil. obyvateľov
má len 13 mil. používateľov internetu, čo predstavuje približne 4 % obyvateľov.
Avšak, disponuje 14 miliónmi osobných počítačov. Tento región je jedným z mála
regiónov, kde počet osobných počítačov prevýšil počet používateľov internetu.
V období rokov 1999 – 2002 tento región zaznamenal nárast v počte používateľov
internetu o 10,2 mil., čo je 388 % a 56 % mieru rastu počtu osobných počítačov. Počas
spomínaných troch rokov najvyšší nárast v počte užívateľov internetu a osobných počítačov
dosahovali striedavo Irán a Saudská Arábia. Avšak, v rovnakom období najvyššiu
mieru rastu počtu používateľov internetu zaznamenala Líbya a najvyššiu mieru
rastu počtu osobných počítačov dosiahol Jemen.
31

Sub-saharská Afrika so 47 ekonomikami a 676 mil. obyvateľov disponuje len
7 mil. osobných počítačov a 6 mil. užívateľov internetu. Regionálna miera rastu internetu
v období rokov 1999 – 2002 bola 156 %, čo je rast o približne 3,6 mil. nových
užívateľov. V tomto regióne sa zvýšil počet užívateľov internetu menej ako v Thajwane
s 22 mil. obyvateľov. Zároveň, tento región dosiahol mieru rastu počtu osobných počítačov
v rovnakom období okolo 43 %. Južná Afrika zaznamenala najvyšší nárast
v počte užívateľov internetu a osobných počítačov. Avšak, najvyššiu mieru rastu počtu
užívateľov internetu dosiahlo Somálsko a najvyššiu mieru rastu počtu osobných počítačov
zaznamenalo Zimbabwe (pozri tab. 2.2).
T a b u ľ k a 2.2
Vedúce krajiny v raste a penetrácii v Európe
Zmena (jednotky), 1999 – 2002 Zmena (%), 1999 – 2002 Penetrácia (% populácie), 2002
Užívatelia internetu (odhad)
1 Nemecko 17,900,00 1 Azerbajdžan 3,650 1 Island 61
2 Francúzsko 13,346,00 2 Uzbekistan 3,567 2 Lichtenštajnsko 58
3 V. Británia 11,500,00 3 Bielorusko 1,517 3 Švédsko 57
4 Taliansko 8,800,000 4 Kirgizsko 1,420 4 Holandsko 53
5 Španielsko 5,026,000 5 Bosna a Herseg. 1,329 5 Fínsko 51
6 Ruská Federácia 4,500,000 6 Srbsko 700 6 Nórsko 50
7 Turecko 3,400,000 7 Litva 385 7 Dánsko 47
8 Holandsko 2,390,000 8 Ruská Federácia 300 8 Monako 46
9 Portugalsko 2,200,000 9 Albánsko 300 9 Nemecko 42
10 Belgicko 2,000,000 10 Turkménsko 300 10 Estónsko 41
Osobné počítače
1 Nemecko 11,520,94 1 Chorvátsko 153 1 Dánsko 58
2 Ruská Federácia 7,500,000 2 Ruská Federácia 136 2 Švédsko 56
3 Francúzsko 5,020,000 3 Lotyšsko 100 3 Švajčiarsko 54
4 Taliansko 4,025,000 4 Moldavsko 100 4 Luxembursko 51
5 V. Británia 4,000,000 5 Bulharsko 84 5 Nórsko 50
6 Španielsko 2,000,000 6 Arménsko 75 6 Island 45
7 Holandsko 1,200,000 7 Litva 73 7 Fínsko 44
8 Švédsko 1,000,000 8 Slovensko 64 8 Nemecko 43
9 Rakúsko 913,000 9 Gruzínsko 56 9 Holandsko 43
10 Poľsko 900,000 10 Albánsko 50 10 Írsko 38
Prameň: WITSA Public Policy Report, 2003.
Pri pohľade na 52 ekonomík v Európe s 874 miliónmi obyvateľov zistíme, že
v tomto regióne bolo zaznamenaných v roku 2002 168 mil. používateľov internetu
a 159 mil. osobných počítačov. Najväčší počet používateľov internetu a osobných počítačov
bol zaznamenaný v Nemecku. Najvyššiu mieru rastu počtu používateľov internetu
v období rokov 1999 – 2002 dosiahol Azerbajdžan a najvyššiu mieru rastu počtu
osobných počítačov zaznamenalo Chorvátsko. Slovenská republika so 64 %-ami
32

dosiahla v rokoch 1999 – 2002 ôsme miesto spomedzi 10 krajín s najvyššou mierou
rastu počtu osobných počítačov v Európe, čo vyžadovalo aj rast hardvéru, softvéru
a služieb s tým spojených.
Slovenský IT sektor z globálneho hľadiska je mimoriadne malý, ale z hľadiska
pomeru investícií k HDP je možné ho porovnávať s niektorými krajinami EÚ. Pre
identifikáciu pozície slovenského IT sektora v globálnom kontexte sme sledovali
v období rokov 1995 – 2003 mieru investícií do IT k HDP 43 krajín, z ktorých väčšina
sú európske krajiny (pozri graf 2.1 a 2.3).
Na Slovensko sa investovalo do IT v roku 1995 1,59 % HDP, čo znamená, že SR
predstihla také krajiny, ako sú napr. Španielsko, Hongkong, Slovinsko a Poľsko. V roku
2000 Slovensko síce investovalo do IT už 2,17 % HDP, ale pod úrovňou mnohých
krajín, ktoré boli v roku 1995 v tomto smere zaostalejšie napr. Egypt, Filipíny a Grécko.
G r a f 2.1
Pomer výdavkov na IT k HDP vybraných krajín v %
7,00
6,00
5,00
4,00
3,00
2,00
1,00
-
Čina India Indonez Južná
Af
Eygpt Kosta R Brazil Priemer SVK
Prameň: Vlastné výpočty na základe údajov IDC, 2003.
1995 2000 2003 2004 2006
V roku 2003 sa na Slovensko investovalo do IT 887 mil. USD (2,59 % HDP),
čo predstavovalo 12,2 %-ný rast v porovnaní s predchádzajúcim rokom, a tým predstihlo
mnohé sledované krajiny, ako sú napr. Egypt, Filipíny a Grécko, Fínsko, Thajwan,
Írsko a Dánsko atď. Podľa údajov IDC sa očakáva, že v roku 2006 slovenské investície
do IT dosiahnú 2,93 % HDP (1 207 mil. USD), čo vzhľadom na rýchly rozvoj tohto
sektora vo svete znamená, že Slovensko by nedosiahlo veľký pokrok v porovnaní so
sledovanými krajinami.
33

G r a f 2.2
Podiel investícií do IT k HDP v % za r. 1995
Podiel investícií do IT k HDP v % za r. 2000
VB
USA
Novy Z
Korea
Singap
Francu Holand
Izrael
Australia
Fins
Irsko
Czech
Belg Rakus
Nem
Malayz Japan
Lux
Južná Af
Port
Talian
MAD
SVK
Chile Hong Spain
K
Filipi
Brazil
Slov
Dans
Greck
Thajsk
Venezuel
Pol
Kosta R
Tajw an
Čina
Vietnam
Argentin
Mexiko
India
Eygpt
Indonez
Sved
0,00 0,50 1,00 1,50 2,00 2,50 3,00 3,50 4,00
Sved Japan Spain
USA Filipi Lux
Eygpt
Fins
Tajw an
Dans Francu Izrael
Čina Malayz Czech Talian Rakus
Argentin
Belg
Greck
Novy Z
Irsko
Port India Holand Pol
SVK
Brazil
MAD
Hong K
Thajsk
Slov
VB Singap Nem
Mexiko
Chile
Vietnam
Kosta R
Indonez
Korea
Venezuel Južná Af
0,00 1,00 2,00 3,00 4,00 5,00 6,00
Prameň: Vlastné výpočty na základe údajov IDC, 2003.
34

G r a f 2.3
Podiel investícií do IT k HDP v % za r. 2003
Podiel investícií do IT k HDP v % za r. 2006
Talian
Port
Čina
Fins
Irsko
Pol
Tajw an
Spain
Slov
Hong K
Chile
Filipi
Thajsk
Dans
Greck
Kosta R
Vietnam
Venezuel
Argentin
Mexiko
India
Eygpt
Indonez
VB USASingap
Novy Z
Australia
Holand
Francu
Nem Czech
Izrael
Korea
Lux
Belg
Rakus
Brazil
MAD
Malayz
Japan
SVK
Južná Af
Sved
0,00 1,00 2,00 3,00 4,00 5,00 6,00 7,00
SVK
Port
Tajw an
Spain
Filipi
Hong K
Pol
Fins
Irsko
Slov
Argentin
Thajsk
Chile
India
Dans
Greck
Kosta R
Vietnam
Venezuel
Mexiko
Eygpt
Indonez
VB
Australia
Singap
Holand
Francu
USA
Korea
Nem Novy Z
Czech
Belg
Lux
Malayz
Rakus
MAD
Brazil
Izrael
Japan
Talian
Čina
Južná Af
- 2,00 4,00 6,00 8,00 10,00
Sved
Prameň: Vlastné výpočty na základe údajov IDC, 2003.
35

2.1.2 Miesto slovenského IT sektora v Európskej únii
Väčšina krajín Európskej únie (15) má oproti východoeurópskym krajinám
v oblasti IT sektora veľký náskok. Avšak to neznamená, že niektoré východoeurópske
krajiny a medzi nimi aj SR nedobiehajú niektoré krajiny EÚ (15). Krajiny EÚ 15 investovali
do IT v roku 1995 v priemere 2,27 % HDP, v roku 2000 2,72 % a v roku
2003 2,81 %. Najvyššiu priečku v investovaní do IT v pomere k HDP dosiahlo Švédsko
s 3,8 %-ami v roku 1995, približne 5 % v roku 2000 a 5,46 % v roku 2003. Nasledovala
ho V. Británia 3,32 %, 4,16 % a 4,14 %. Medzi najväčších 5 krajín EÚ, ktoré
najviac investovali do IT v pomere k HDP patrí tiež Holandsko, Francúzsko a Nemecko
podľa poradia.
Keď porovnáme objem investícií SR do IT v pomere k HDP s krajinami EÚ 15
zistíme, že SR investovala do IT od roku 1995 do roku 1999 menej ako bol priemer
EÚ 15, keď predstihla iba Grécko. V období rokov 2000 – 2003 bol objem investícií
SR stále pod priemerom EÚ 15, ale SR predstihla už ďalšie štyri krajiny: Fínsko,
Portugalsko, Španielsko a Taliansko.
G r a f 2.4
IT/HDP v %
7,00
6,00
5,00
4,00
3,00
2,00
1,00
0,00
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004
Priemer VB Svd Span Port Hold
Lux Taln Irs Grk Nem Frc
Fins Bel Rak Dan SVK
Prameň: Vlastné výpočty z údajov IDC, 2003.
36

Z analýzy vyplýva, že slovenský IT sektor je v neustálom raste od roku 1995
tak z hľadiska objemu investícií ako aj z hľadiska pomeru investícií do IT k HDP. Len
od roku 1999 do roku 2003 investície do IT dosiahli rast v priemere vyše 25 %
a očakáva sa, že do roku 2006 budú na dvojnásobnej úrovni v porovnaní s rokom 2000
a ich pomer k HDP bude 2,96 %. Z toho vyplýva, že v tomto sektore existuje ešte na
Slovensku veľký potenciál pre ďalší rast aj v budúcich rokoch, čo je potrebné na to,
aby SR mohla v tejto oblasti aspoň v strednodobom horizonte dobehnúť náskok ďalších
západoeurópskych krajín.
G r a f 2.5
Pomer výdavkov na IT k HDP vybraných krajín v %
9,00
8,00
7,00
6,00
5,00
4,00
3,00
1995
2000
2003
2004
2006
2,00
1,00
-
VB
Sved
Spain
Irsko
Greck
Nem
Fins
Priemer
SVK
Prameň: Vlastné výpočty z údajov IDC, 2003.
37

G r a f 2.6
Pomer investícií do IT k HDP (EÚ 25) v %
9,00
8,00
7,00
6,00
5,00
4,00
3,00
2,00
1,00
0,00
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Priemer VB Sved Spain Port Holand Lux
Talian Irsko Greck Nem Francu Fins Belg
Rakus Dans Slov SVK Pol MAD Czech
Prameň: Vlastné výpočty z údajov IDC, 2003.
Aj v rámci EÚ 25 slovenský IT sektor je stále na nízkej úrovni. Po zakomponovaní
EÚ 15 a vybraných nových členských krajín EÚ do našej analýzy, menovite Česko,
Maďarsko, Poľsko, Slovinsko a Slovensko sme zistili, že pomer investícií do IT k HDP
na Slovensku je stále pod priemerom EÚ 25. Avšak, v porovnaní s novými členmi je
na lepšej úrovni ako napr. v prípade Poľska a Slovinska.
2.1.3 Miesto slovenského IT sektora v regióne východoeurópskych krajín
Trh IT východoeurópskych krajín v oblasti hardvéru, softvéru ako aj služieb
s tým súvisiacich neustále rastie vzhľadom na existujúci potenciál a absorpciu výrobkov
informačno-technologického charakteru. Miera investícií do IT k HDP v spomínaných
krajinách síce rástla a pokračuje v raste, ale z objemového hľadiska miera
investícií do IT kolísala. Hlavným dôvodom tohto kolísania bola turbulentná úroveň
ekonomického rastu v mnohých krajinách regiónu.
38

G r a f 2.7
Investície do IT/HDP (RVE) v %
4,50
4,00
3,50
3,00
2,50
2,00
1,50
1,00
0,50
0,00
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Priemer Tur Yug Ukr Slov
SVK RUS Rum Pol MAD
Czech Chor Bul
Prameň: Vlastné výpočty z údajov IDC, 2003.
Najväčšie investície do IT v pomere k HDP v období rokov 1995 – 2003 zaznamenala
Česká republika. Nasledovalo ju Maďarsko a na treťom mieste spomedzi
12 východoeurópskych krajín sa nachádza Slovensko. V budúcich troch rokoch sa
predpokladá, že SR si udrží svoje miesto v tomto regióne. Pokiaľ ide o hrubé výdavky
na IT na jedného obyvateľa, Slovinsko dosiahlo v období rokov 1999 – 2003 prvé
miesto spomedzi východoeurópskych krajín so 156 USD v roku 1999 a 292 USD
v roku 2003. Nasledovalo ho Maďarsko so 110 USD v roku 1999 a 231 USD v roku
2003. Tretie a štvrté miesta dosiahli Česko a Slovensko podľa poradia. V priemere
každý obyvateľ slovenskej republiky minul v roku 1999 na IT produkty a služby len
66 USD, čo bolo síce o 6 USD viac ako priemer RVE, ale v podstate to bolo len 49 %
výdavkov pripadajúcich na jedného obyvateľa v Českej republike, 42 % v Slovinsku
a 60 % v Maďarsku. V roku 2003 sa zvýšili priemerné výdavky slovenského občana
na IT produkty a služby na 161 USD, čo predstavovalo 76 % výdavkov pripadajúcich
na jedného obyvateľa v Českej republike, 55 % v Slovinsku a takmer 70 % v Maďarsku.
Očakáva sa, že výdavky na jedného obyvateľa na Slovensku sa v roku 2006 zvýšia na
216 USD, čo bude predstavovať 86,6 % výdavkov pripadajúcich na jedného obyvateľa
v Českej republike, 58 % v Slovinsku a 70,2 % v Maďarsku.
39

G r a f 2.8
Výdavky IT na 1. obyvateľa vybraných krajín RVE v USD
400
350
300
250
Slovinsko
Maďarsko
Česká rep.
200
150
100
50
Slovensko
Chorvátsko
Poľsko
0
1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Prameň: Vlastné výpočty z údajov IDC, 2003.
Slovenský IT sektor, napriek jeho malosti na trhu, zaznamenal v minulej dekáde
významnú mieru rastu, keď dosiahol v období rokov 1995 – 2003 vyše 10,2 %
priemerný rast. Najväčšia miera rastu investícií do IT sektora bola zaznamenaná
v roku 2001 (vyše 22 %). V minulom roku 2003 dosiahli investície do IT sektora
647,1 mil. USD, čo je vyše 113 % investícií z roku 1995 a predpokladá sa, že v roku
2005 dosiahnu 163 %.
G r a f 2.9
Výdavky na IT v SR v mil. USD
1000,0
900,0
800,0
700,0
600,0
500,0
400,0
300,0
200,0
100,0
0,0
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Prameň: Vlastné výpočty z údajov IDC, 2003.
40

Prevažná časť investícií smerovala na nákup hardvéru, pričom ich podiel na
celkových investíciách do IT predstavoval v období od roku 1999 do roku 2003
približne 50 %. Očakáva sa, že ich podiel sa v budúcnosti zníži v prospech služieb,
ktorých podiel na celkových investíciách bol v roku 1999 29 % a v roku 2003 už 32 %,
pričom v budúcich troch rokoch sa očakáva zvýšenie ich podielu na 34 %. Podiel investícií
do softvérov sa stále drží na úrovni približne 20 %.
G r a f 2.10
Výdavky SR na IT v mil. USD
1 400
1 200
1 000
800
600
400
200
Služby
Softwér
Hardwér
-
1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Prameň: Vlastné výpočty z údajov IDC, 2003.
Pokiaľ ide o tržby IT sektora, slovenský IT sektor zaznamenal v priemere
v období rokov 1995 – 2003 približne 13 %-nú mieru rastu a v roku 2004 sa očakáva
mierne zníženie. Podobne, aj v ďalších dvoch rokoch sa očakáva mierne zníženie
miery rastu tržieb, keď sa predpokladá, že v roku 2006 tržby IT sektora v SR dosiahnu
približne 10 %-ný rast. Je potrebné povedať, že IT sektor v SR z hľadiska objemu
tržieb dosiahol v roku 2003 2,6 násobok roku 1995 (1 492 mil. USD) a predpokladá sa
jeho ďalší rast aj v nasledujúcich dvoch rokoch na 2 039 mil. USD v roku 2006. Tu
treba poznamenať, že v našej analýze sme vychádzali z prognóz IDC, ktorá je
optimistickejšia ako EITO (pozri tab. 2.3).
Slovenský IT sektor zamestnával 18 423 pracovníkov v roku 1995 a v roku
2002 to už bolo 31 140 pracovníkov a predpokladá sa, že v roku 2006 IT sektor bude
zamestnávať 43 786 pracovníkov (pozri grafy 2.13 a 2.14). Kým v roku 1995 sa
41

zamestnanosť IT sektora podieľala na celkovej výberovej zamestnanosti v národnom
hospodárstve SR 0,86 %-mi, v roku 2003 už 1,6 %-mi, čo predstavuje približne
dvojnásobné zvýšenie zamestnanosti v tomto sektore.
T a b u ľ k a 2.3
Výdavky slovenského IT sektora v mil. EUR
2002 2006
IDC EITO IDC EITO
Hardvér 324 290 455 351
Softvér 127 121 184 166
Služby 193 186 333 269
Total IT 644 686 982 902
Prameň: IDC, 2003, EITO, 2004.
G r a f 2.11
Zamestnanosť IT (ZIT) sektora a jej pomer k celkovej zamestnanosti (CZ) v SR
40 000
35 000
30 000
25 000
20 000
15 000
10 000
5 000
-
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003
1,80%
1,60%
1,40%
1,20%
1,00%
0,80%
0,60%
0,40%
0,20%
0,00%
Zam IT
Pomer ZIT k CZ
Prameň: Vlastné výpočty z údajov ŠÚ SR, 2003.
Štruktúra zamestnanosti jednotlivých segmentov IT sektora v SR je takmer
identická so štruktúrou zamestnanosti IT v celom regióne východnej Európy (pozri
grafy 2.11 a 2.12) až na menší rozdiel v segmente Profesionáli a distribučných firiem
(Channels). Slovenskí IT pracovníci tzv. profesionáli sa podieľali približne 55 %-mi
na celkovej zamestnanosti IT sektora a následne Channels 24 %-mi. 4
4 - Distribučné firmy (Channels): IT pracovníci vo firmách, ktoré sa zaoberajú distribúciou produktov IT
a službami s nimi spojenými a vývojárskou činnosťou.
- Profesionáli: IT pracovníci vo firmách a vo verejnej správe.
42

G r a f 2.12
a
Podiel jednotlivých segmentov IT na ceľkovom počete zamestnaných IT v r. 1995
100%
80%
60%
40%
20%
0%
BUL KRT CZ HUN POL ROM RUS SVK SL TUR UKR YUG Spolu
Hardwér Softwér Služby Channels Profesionáli
b
Podiel jednotlivých segmentov IT na ceľkovom počete zamestnaných IT v r. 2002
100%
80%
60%
40%
20%
0%
BUL
KRT
CZ
HUN
POL
ROM
RUS
SVK
SL
TUR
UKR
YUG
Spolu
Hardwér Softwér Služby Channels Profesionáli
c
100%
Podiel jednotlivých segmentov IT na ceľkovom počete
zamestnaných IT v r. 2006
80%
60%
40%
20%
0%
BUL KRT CZ HUN POL ROM RUS SVK SL TUR UKR YUG Spolu
Hardwér Softwér Služby Channels Profesionáli
Prameň: Vlastné výpočty z údajov IDC, 2003.
43

G r a f 2.13
Štruktúra pracovníkov IT sektora v SR
A, rok 1995
Hardwér
10%
Softwér
5%
Služby
6%
B, rok 2002
Hardwér
6%
Softwér
7%
Služby
8%
Profesionáli
55%
Partneri
24%
Profesionáli
55%
Partneri
24%
C, rok 2006
Hardwér
5%
Softwér
7%
Služby
8%
Profesionáli
56%
Partneri
24%
Prameň: Vlastné výpočty z údajov IDC, 2003.
G r a f 2.14
Štruktúra pracovníkov IT sektora v RVE
A, rok 1995
Hardw ér
3%
Softw ér
1%
Služby
4%
B, rok 2002
Hardw ér
3%
Softw ér
2%
Služby
5%
Profesionáli
57%
Partneri
35%
Profesionáli
60%
Partneri
30%
C, rok 2006
Hardwér
3%
Softwér
2%
Služby
8%
Profesionáli
62%
Partneri
25%
Prameň: Vlastné výpočty z údajov IDC, 2003.
44

3. FINANČNÁ POZÍCIA PODNIKOV V IT SEKTORE
Úspešnosť podniku je daná na jednej strane kvalitným produktom a službami
a na druhej strane efektívnosťou vnútropodnikových procesov. Finančné parametre
podnikania sú odrazom týchto faktorov. Dobrá finančná pozícia firmy prispieva k jej
konkurencieschopnosti a k znižovaniu nerovnováh ako v IT sektore, tak i vo vzťahu
k ďalším subjektom. V tejto časti, na základe analýzy finančnej pozície, charakterizujeme
podniky sektora IT – odvetvia č. 72 – Počítačové a súvisiace činnosti. Pri analýze
finančnej pozície využívame kvartily 5 štyroch skupín finančných ukazovateľov – likvidita,
aktivita, zadlženosť a rentabilita. Plastickejší obraz získame pomocou skúmania
vnútroodvetvovej a medziodvetvovej variability.
Podniky spoluvytvárajú vzťahy a determinujú úroveň týchto vzťahov. Kvantita
aj kvalita vzťahov ovplyvňuje podmienky pre súčasné a budúce podnikanie. Nerovnováhy,
ako prirodzená súčasť rôznych stránok ekonomiky, neustále ovplyvňujú podnikateľské
aktivity. Z pohľadu finančnej analýzy podnikov je pre prosperitu podniku
potrebná dostatočná likvidita, včasné uhrádzanie záväzkov, včasné splácanie pohľadávky,
vysoká využiteľnosť aktív, prijateľná úroveň zadlženia a rentabilita zaujímavá
pre vlastníkov.
Finančná pozícia podnikov za všetky odvetvia ekonomiky Slovenska je v tabuľke
3.5. V období rokov 1999 až 2002 dochádza k zlepšovaniu finančných pozícii
podnikov. Problémom je viac ako štvrtinová skupina (okolo 10 000 podnikateľských
subjektov) generujúca stratu, nízku pridanú hodnotu, vysoké zadlženie a dlhé doby
splácania záväzkov. Tieto podniky zvyšujú riziko v obchodných vzťahoch.
Finančná pozícia podnikov IT sektora je v tabuľke 3.1. Keďže 90 % podnikov
IT sektora tvoria malé podniky s ročným obratom do 25 mil. Sk, tak hodnoty ukazovateľov
za túto skupinu podnikov určujú hodnotu ukazovateľov celého odvetvia.
Sektor IT ako celok charakterizuje zlepšovanie finančnej situácie podnikov (tabuľka
3.1). Znižujú sa nerovnováhy, charakteristické pre 90-te roky. Zlepšuje sa likvidita,
klesá doba obratu pohľadávok a aj doba obratu záväzkov.
5 Charakteristiky v podobe kvartilov umožňujú spoznať vnútroodvetvovú variabilitu. Forma získaných údajov
umožňuje aj porovnanie ukazovateľov medzi rôzne veľkými podnikmi, v závislosti od dosiahnutého ročného
obratu. Do finančnej analýzy boli zahrnuté tie podniky IT sektora, ktoré účtujú v podvojnom účtovníctve.
45

T a b u ľ k a 3.1
Kvartily finančných ukazovateľov podnikov v IT sektore (odvetvie č. 72)
Rok Obrat v mil. Sk v r. 2002
Ukazovateľ Kvar. 1999 2000 2001 2002 do 25 25 – 100 nad 100
Počet podnikov 811 926 1062 788 713 52 23
DK 0,8 0,8 0,8 0,8 0,8 0,9 1,2
Likvidita III. stupňa koef. Me 1,2 1,3 1,3 1,3 1,3 1,3 1,4
HK 1,9 2,5 2,7 3,0 3,2 1,9 1,9
DK 19,3 17,0 16,0 14,1 12,4 31,0 36,1
Doba splatnosti pohľadávok deň Me 48,8 46,9 44,2 40,4 36,7 61,6 76,2
HK 110,0 116,2 110,6 101,4 100,7 101,3 145,9
DK 13,9 10,3 10,1 8,5 6,8 22,0 30,2
deň Me 39,7 38,0 36,1 33,1 29,6 50,3 58,6
Doba splatnosti
krátkodobých pohľadávok
z obch. styku HK 88,1 92,1 90,4 83,6 83,5 88,3 88,4
Doba splatnosti záväzkov
Doba splatnosti krátkodobých
záväzkov z obch. styku
Obrat aktív
Celková zadlženosť aktív
Prevádzková rentabilita tržieb
Podiel pridanej hodnoty
na tržbách
DK 48,5 42,0 40,0 37,9 36,0 52,2 56,9
deň Me 98,3 88,1 83,6 80,6 82,7 72,9 80,0
HK 203,1 207,5 193,2 183,8 202,3 127,0 112,5
DK 6,3 2,9 2,3 2,4 2,0 17,8 18,1
deň Me 37,0 29,2 27,4 22,1 19,3 31,7 51,8
HK 95,5 96,4 83,1 65,7 66,9 57,1 65,8
DK 0,5 0,5 0,4 0,4 0,3 1,6 1,4
koef. Me 1,7 1,6 1,5 1,6 1,4 2,4 1,9
HK 2,9 3,0 3,0 2,9 2,8 3,5 2,6
DK 37,1 26,4 24,2 22,9 19,7 42,3 44,0
% Me 70,5 62,9 64,7 58,9 58,6 62,9 59,1
HK 94,1 91,3 94,6 89,6 90,8 89,0 71,6
DK -3,5 -3,5 -3,4 -1,6 -2,7 2,6 3,9
% Me 1,0 0,8 1,4 1,9 1,4 5,8 6,8
HK 4,4 5,3 6,7 6,9 5,8 14,4 17,9
DK 9,2 8,9 8,3 8,9 7,9 17,1 22,6
% Me 26,7 26,3 25,9 24,8 23,4 29,3 35,2
Poznámka: DK = dolný kvartil, ME = medián, HK = horný kvartil.
HK 47,5 50,0 48,3 47,9 47,2 55,5 49,8
Prameň: Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v SR. INFIN, 2004.
3.1 Plnenie záväzkov
Napriek zlepšujúcemu sa trendu je úroveň záväzkov v prípade malých podnikov
vysoká. Tabuľka 3.2 ukazuje, že v prípade malých podnikov existuje viac ako štvrtina
podnikov v sektore IT, v ktorých doba obratu záväzkov prekračuje dobu obratu pohľadávok
o viac ako 100 dní (horný kvartil v stĺpci s podnikmi s obratom do 25 mil. Sk
ročne). Z tohto vzťahu sa vymyká len skupina veľkých podnikov, kde vo viac ako
štvrtine firiem pohľadávky prevyšujú záväzky. Finančná sila veľkých firiem je ich
konkurenčnou výhodou.
46

T a b u ľ k a 3.2
Kvartily rozdielov medzi dobou obratu záväzkov a dobou obratu pohľadávok v podnikoch
v odvetví č. 72
Kvartil 1999 2000 2001 2002 do 25 25 – 100 nad 100
Dolný kvartil 29,3 25,0 24,1 23,8 23,5 21,2 20,9
Medián 49,5 41,3 39,4 40,2 46,1 11,4 3,7
Horný kvartil 93,1 91,4 82,7 82,4 101,6 25,7 -33,3
Prameň: Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v SR. INFIN, 2004.
V prípade vzťahu krátkodobých záväzkov a pohľadávok je situácia úplne odlišná.
Dodávateľské firmy vyžadujú rýchle plnenie finančných záväzkov a tak doba obratu
záväzkov je kratšia ako doba obratu pohľadávok (tab. 3.3). Včasným plnením krátkodobých
záväzkov prispieva väčšina firiem v IT sektore k znižovaniu nerovnováh v slovenskej
ekonomike.
T a b u ľ k a 3.3
Kvartily rozdielov medzi dobou obratu krátkodobých záväzkov a dobou obratu krátkodobých
pohľadávok v podnikoch v odvetví č. 72
Kvartil 1999 2000 2001 2002 do 25 25 – 100 nad 100
Dolný kvartil -7,7 -7,4 -7,8 -6,1 -4,8 -4,1 -12,1
Medián -2,7 -8,8 -8,8 -10,9 -10,3 -18,6 -6,8
Horný kvartil 7,4 4,3 -7,3 -17,8 -16,6 -31,2 -22,6
Prameň: Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v SR. INFIN, 2004.
3.2 Zadlženosť
Hodnota ukazovateľa celkovej zadlženosti firiem v IT sektore vypovedá o tom,
že väčšina firiem v odvetví je odkázaná z väčšej časti na cudzie zdroje financovania.
Pri nemožnosti financovať podnikanie z úverových zdrojov sa zdrojmi financovania
stávajú zadržiavané platby pre dodávateľov. Zadlženie väčšiny firiem zodpovedá stavu
podnikateľského sektora a etape transformácie ekonomiky. Extrémna situácia je vo
viac ako štvrtine podnikov, kde celková zadlženosť aktív presahuje úroveň 90 %. Tieto
podniky sú potencionálnym zdrojom vysokého rizika v obchodných vzťahoch. Možnosti
rastu vysoko zadlžených firiem sú už obmedzené, lebo dosiahnutá miera využitia
47

cudzích zdrojov financovania je bariérou pri získavaní ďalších cudzích zdrojov. Vysoká
váha cudzích zdrojov financovania následne znižuje celkovú rentabilitu firiem. Na
druhej strane, viac ako štvrtina firiem je veľmi málo zadlžená, keď dolný kvartil ukazovateľa
celkovej zadlženosti aktív je okolo 22,9 %.
3.3 Rentabilita
Vzhľadom na minulosť slovenskej ekonomiky, ktorej základnými rysmi boli
plánovitosť a absencia súkromného vlastníctva, ukazuje vývoj podnikovej sféry niektoré
špecifické črty v porovnaní s podnikmi v štandardných trhových ekonomikách.
Pre väčšinu podnikov nie je hlavným kritériom podnikania maximalizácia zisku čo sa
odzrkadľuje na dosahovanej rentabilite. Mnoho podnikov podniká so stratou alebo len
s minimálnym ziskom. V IT sektore je viac ako polovica firiem zisková, ale rentabilitu,
umožňujúcu rozvoj firmy dosahuje menšia časť podnikov. Vyššiu rentabilitu dosahujú
väčšie firmy, čo dokazuje úspešnosť ich pôsobenia.
3.4 Pridaná hodnota
Úroveň pridanej hodnoty poukazuje na zapojenie produkčných faktorov v podniku.
Najviac pozitívnou stránkou z pohľadu finančnej pozície podnikov IT sektora je
nadštandardný podiel pridanej hodnoty v porovnaní s podnikmi z iných odvetví.
Väčšina malých podnikov však vytvára nižšiu pridanú hodnotu. Vzhľadom na
dominantné zastúpenie malých podnikov v odvetví je medián podielu pridanej hodnoty
na tržbách jednotlivých podnikov IT sektora ovplyvnený malými firmami. Medián
podielu pridanej hodnoty na tržbách dosiahol 24,8 % v r. 2002. Výnimočné je postavenie
firiem s vysokou pridanou hodnotou, keď v štvrtine firiem podiel pridanej hodnoty
prekračuje 48 %. Na druhej strane, podobne veľká skupina podnikov nedosahuje
ani 9 % podiel pridanej hodnoty. Do určitej miery to vyplýva zo stratovosti a nízkej
rentability v časti týchto firiem. Na rozdiel od rozloženia tohto ukazovateľa počítaného
za všetky podniky na Slovensku (tab. 3.5), väčší podiel pridanej hodnoty v IT sektore
dosahujú väčšie firmy (s obratom nad 25 mil. Sk).
48

Medziodvetvové porovnanie s výberom odvetví je v tabuľke 3.6. Ako referenčné
odvetvia sme vybrali odvetvia:
15 – Výroba potravín a nápojov;
18 – Odevná výroba; spracovanie a farbenie kožušín;
22 – Vydavateľstvo, tlač a reprodukcia nahraných nosičov záznamu;
24 – Výroba chemikálií a chemických výrobkov;
29 – Výroba strojov a zariadení;
30 – Výroba kancelárskych strojov a počítačov;
34 – Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov;
45 – Stavebníctvo;
55 – Hotely a reštaurácie;
72 – Počítačové a súvisiace činnosti.
Zaujímavosťou je podobnosť ukazovateľa za medián a dolný kvartil v prípade
odvetví č. 22, 55 a 72. Pri porovnávaní skupín podnikov s najvyšším podielom pridanej
hodnoty patrí táto časť podnikov z odv. č. 72 k najlepším v slovenskej ekonomike.
Najvyššie podiely pridanej hodnoty má odv. č. 18, keď horný kvartil v r. 2002 dosiahol
až 68 %.
Vnútroodvetvové porovnanie podľa 3-miestneho OKEČ ukazuje, že najnižší
podiel pridanej hodnoty dosahujú podniky v odv. č. 725 a 721 (tab. 3.4). Najvyšší podiel
pridanej hodnoty dosahujú podniky v odv. č. 724, avšak v tomto odvetví pôsobí
najmenej podnikov – len 16 a z toho 15 patrí k malým podnikom s obratom do 25 mil. Sk,
takže váha tohto odvetvia je nízka.
49

T a b u ľ k a 3.4
Kvartily podielu pridanej hodnoty na tržbách v odvetviach s OKEČ 721 – 725
Rok Obrat v mil. Sk v r. 2002
Odv. Ukaz. 1999 2000 2001 2002 do 25 25 – 100 nad 100
72 počet 811 926 1062 788 713 52 23
DK 9,2 8,9 8,3 8,9 7,9 17,1 22,6
Me 26,7 26,3 25,9 24,8 23,4 29,3 35,2
HK 47,5 50,0 48,3 47,9 47,2 55,5 49,8
721 počet 58 65 67 50 42 5 3
DK 5,4 3,3 6,2 8,0 3,7
Me 17,6 21,6 21,2 19,5 20,1 18,3 34,8
HK 37,3 37,8 41,3 40,0 40,7
722 počet 434 497 561 412 364 32 16
DK 12,7 11,2 11,0 11,9 10,9 23,6 23,3
Me 31,0 29,0 29,2 29,2 28,5 34,8 36,7
HK 49,8 53,4 50,5 51,5 51,0 58,9 52,6
723 počet 220 265 313 221 210 10 1
DK 7,0 9,1 4,9 4,6 3,4 10,9
Me 27,1 29,6 25,1 23,2 23,2 21,4
HK 55,9 56,1 52,8 49,5 47,6 53,7
724 počet 12 9 15 16 15 1
DK 23,2 29,0 18,9 25,2 22,3
Me 34,1 46,4 36,9 38,1 38,0
HK 57,3 51,8 44,1 51,0 51,8
725 počet 54 65 83 70 64 5 1
DK 3,4 5,7 6,4 8,4 8,4
Me 11,7 13,8 14,1 15,0 13,4 35,1
HK 23,4 25,1 24,0 23,4 22,4
Poznámka:
72 – Počítačové a súvisiace činnosti; 721 – Poradenská služba k technickému vybavenia počítača (hardware);
722 – Poradenská služba a dodávanie programového vybavenia počítača (software); 723 – Spracovanie údajov;
724 – Činnosti súvisiace s databázami; 725 – Oprava a údržba kancelárskych strojov a počítačov.
Prameň: Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v SR. INFIN, 2004.
Z korelačnej analýzy vybraných podnikových charakteristík 6 vyplýva pozitívna
korelácia, keď korelačný koeficient medzi exportnou výkonnosťou a podielom pridanej
hodnoty na tržbách dosahuje hodnotu 0,42. Negatívna korelácia medzi podielom
pridanej hodnoty a produktivitou práce (korel. koef. = -0,44) je ovplyvnená firmami so
zameraním na predaj, kde na jednej strane pripadajú vysoké tržby na 1 zamestnanca,
ale na strane druhej je pridaná hodnota v týchto podnikoch nízka. V podnikoch s vyššou
rentabilitou je často dosahovaná aj vyššia pridaná hodnota pripadajúca na zamestnanca
(korel. koef. = 0,37).
6 Analyzovali sme podniky IT sektoru v širšom slova zmysle na základe údajov z časopisu Trend 29. 5. 2003,
prílohy Top IT.
50

T a b u ľ k a 3.5
Kvartily finančných ukazovateľov podnikov za celú SR
Ukazovateľ M. j. Kvar. 1999 2000 2001 2002
Obrat v mil. Sk v r. 2002
do 25 25 – 100 nad 100
Počet podnikateľských subjektov počet 39162 43415 47004 34200 28774 3640 1786
DK 0,6 0,6 0,6 0,6 0,5 0,9 0,9
Likvidita III. stupňa
koef. Me 1,0 1,0 1,0 1,0 1,0 1,1 1,1
HK 1,7 1,8 1,8 1,9 2,1 1,6 1,6
DK 19,2 17,2 15,8 16,0 12,6 26,0 30,0
Doba splatnosti pohľadávok deň Me 55,8 51,6 48,6 47,7 45,3 51,3 54,2
HK 130,3 123,3 114,8 107,3 121,6 85,4 82,9
DK 9,1 8,3 7,8 8,2 4,9 20,0 23,0
Doba splatnosti krátkodobých
deň
pohľadávok z OS
Me 40,8 38,4 36,4 36,0 33,0 42,9 45,9
HK 100,4 93,9 89,2 85,2 91,4 73,5 69,6
DK 58,4 53,0 50,8 48,0 48,6 47,9 45,3
Doba splatnosti záväzkov deň Me 131,2 124,0 116,9 109,4 126,2 85,5 72,3
Doba splatnosti krátkodobých
záväzkov z OS
Obrat aktív
deň
koef.
Celková zadlženosť aktív %
Prevádzková rentabilita tržieb %
Podiel pridanej hodnoty v tržbách %
Poznámka: DK = dolný kvartil, ME = medián, HK = horný kvartil.
HK 340,6 333,5 319,6 293,8 378,6 146,8 117,4
DK 15,5 10,8 9,4 8,7 5,5 24,0 29,6
Me 58,3 49,5 45,5 40,7 36,2 50,6 49,1
HK 157,6 144,7 131,7 115,5 132,8 94,5 79,3
DK 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 1,3 1,3
Me 1,0 1,0 1,1 1,1 0,8 2,3 2,2
HK 2,5 2,6 2,7 2,7 2,4 3,8 3,5
DK 30,1 28,6 28,8 27,7 21,3 51,8 50,9
Me 80,5 79,8 79,1 76,3 75,4 80,2 74,2
HK 103,4 104,7 103,9 102,4 107,7 95,9 91,1
DK -9,1 -8,4 -5,8 -4,4 -8,1 0,4 1,0
Me 0,3 0,4 1,0 1,4 1,0 2,3 3,0
HK 3,6 4,2 5,3 6,0 5,9 6,0 6,3
DK 3,6 3,8 3,9 4,7 3,5 7,2 7,0
Me 14,8 15,0 15,3 16,2 16,7 15,0 15,0
HK 35,1 35,2 36,1 36,7 39,3 30,9 28,8
Prameň: Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v SR. INFIN, 2004.
51

T a b u ľ k a 3.6
Kvartily podielu pridanej hodnoty na tržbách vo vybraných odvetviach
Rok Obrat v mil. Sk v r. 2002
Odv. Ukaz. 1999 2000 2001 2002 do 25 25 – 100 nad 100
počet 881 926 911 660 459 92 109
15 DK 7,6 7,3 6,2 5,3 0,4 8,0 9,7
Me 17,0 16,9 15,2 15,7 15,3 16,2 15,6
HK 30,1 28,7 26,9 27,7 31,8 24,6 22,9
počet 261 297 307 216 179 26 11
18
DK 15,7 16,4 19,6 22,6 16,7 45,5 29,5
Me 40,2 42,5 39,6 45,9 45,2 62,1 38,2
HK 60,9 67,4 65,5 68,0 66,3 72,7 69,6
počet 541 586 623 390 335 34 21
22
DK 7,4 6,5 6,2 7,7 7,3 7,1 23,0
Me 21,7 20,9 19,3 22,2 21,5 17,8 30,2
HK 36,4 35,4 33,3 35,6 36,8 27,1 35,0
počet 132 160 163 126 83 20 23
24
DK 10,6 8,3 7,9 11,9 11,9 10,0 14,1
Me 20,1 19,7 19,0 22,1 23,3 20,8 19,0
HK 31,8 32,1 29,7 32,8 37,8 26,7 29,2
počet 528 552 578 435 294 78 63
29
DK 13,9 11,5 12,8 13,6 9,7 22,7 23,2
Me 28,9 26,7 27,5 27,8 23,8 31,6 31,9
HK 42,8 39,7 39,9 40,2 40,6 40,8 38,9
počet 39 44 45 27 21 4 2
30
DK 9,4 13,3 13,7 5,6 6,1
Me 22,7 21,2 25,5 17,1 17,1 29,3
HK 45,2 40,6 32,7 42,2 35,8
počet 60 58 71 51 20 12 19
34
DK 11,4 13,6 13,8 12,7 -3,3 16,6 12,7
Me 21,6 25,3 23,6 21,6 20,2 27,7 20,8
HK 31,1 39,0 39,5 30,8 34,9 43,1 27,5
počet 3007 3276 3418 2546 2127 322 97
45
DK 7,8 7,5 7,1 7,2 6,3 9,2 11,6
Me 20,0 20,4 18,0 17,0 16,6 18,4 20,4
HK 33,5 33,7 31,7 31,8 32,9 29,7 29,0
počet 927 1076 1198 936 881 47 8
55
DK 6,4 5,1 6,5 9,1 7,8 20,6 32,2
Me 21,8 22,5 22,8 24,4 23,6 38,3 46,9
HK 37,3 38,4 37,9 38,1 36,5 53,5 55,9
počet 811 926 1062 788 713 52 23
72
DK 9,2 8,9 8,3 8,9 7,9 17,1 22,6
Me 26,7 26,3 25,9 24,8 23,4 29,3 35,2
HK 47,5 50,0 48,3 47,9 47,2 55,5 49,8
Poznámka: Kód odvetvia:
15 – Výroba potravín a nápojov; 18 – Odevná výroba; spracovanie a farbenie kožušín; 22 – Vydavateľstvo, tlač
a reprodukcia nahraných nosičov záznamu; 24 – Výroba chemikálií a chemických výrobkov; 29 – Výroba strojov
a zariadení; 30 – Výroba kancelárskych strojov a počítačov; 34 – Výroba motorových vozidiel, prívesov
a návesov; 45 – Stavebníctvo; 55 – Hotely a reštaurácie; 72 – Počítačové a súvisiace činnosti.
Prameň: Stredné hodnoty finančných ukazovateľov ekonomických činností v SR. INFIN, 2004.
52

3.5 Záver
Väčšina podnikov IT sektora vykazuje zlepšovanie finančnej pozície. Vývoj
finančnej pozície väčšiny podnikov IT sektora charakterizuje:
• rast likvidity;
• znižovanie doby splatnosti pohľadávok a záväzkov;
• znižovanie zadlženosti;
• rast rentability;
• stagnácia a mierny pokles podielu pridanej hodnoty na tržbách.
V porovnaní s ostatnými podnikmi na Slovensku, IT firmy charakterizuje lepšia
finančná pozícia. Problematická zostáva finančná pozícia viac ako štvrtiny podnikov
IT sektora, ktorá je vysoko zadlžená. Nedostatok finančných zdrojov znižuje efektívnosť
tejto skupiny podnikov a je zdrojom nerovnováhy v IT sektore. Na druhej strane,
viac ako štvrtina podnikov má nadpriemerne dobré finančné výsledky svojho pôsobenia,
čo signalizuje ich dobrú konkurenčnú schopnosť.
Typické vlastnosti priemerného podniku IT sektora z pohľadu finančnej analýzy:
• malý podnik;
• nízka úroveň pohľadávok;
• nedostatok finančných zdrojov, prejavujúci sa vo vyšších záväzkoch v pomere
k pohľadávkam;
• nízka rentabilita;
• nízka pridaná hodnota.
Väčšina veľkých podnikov z IT sektora má lepšiu finančnú pozíciu ako väčšina
malých podnikov z IT sektora. Najväčším zdrojom nerovnováhy v IT sektore je viac
ako štvrtina podnikov, ktoré neplnia svoje finančné záväzky, sú vysoko zadlžené,
nerentabilné a vytvárajú nízku pridanú hodnotu.
Vynikajúcu finančnú pozíciu má viac ako štvrtina podnikov, ktoré charakterizuje:
• dostatok potrebných finančných zdrojov;
• nadpriemerná rentabilita;
• vysoký podiel pridanej hodnoty na tržbách.
53

V porovnaní s ostatnými podnikmi na Slovensku, podniky IT sektora charakterizuje:
• nižšia miera zadlženosti;
• vyššia rentabilita;
• vyššia pridaná hodnota.
54

4. ZHODNOTENIE IT SEKTORA NA BÁZE ANALÝZ INPUT-OUTPUT
4.1 Produkcia, pridaná hodnota a produktivita práce
Input-output analýza umožňuje skúmať pozíciu IT sektora v ekonomike SR
a reláciu tohto sektora s ostatnými odvetviami, teda určiť mieru previazanosti s ostatnými
sektormi. Táto analýza je založená na údajoch z publikácie Komoditno-odvetvové tabuľky
dodávok a použitia, ktoré vydáva Štatistický úrad SR. Posledné publikované
údaje sú z roku 2000. Komoditno-odvetvové tabuľky dodávok a použitia obsahujú
ročné údaje o celkových zdrojoch a ich použití v jednotlivých odvetviach hospodárstva.
Táto publikácia obsahuje údaje o štruktúre produkcie pre 59 oddielov – odvetví
hospodárstva SR, v členení podľa medzinárodnej klasifikácie OKEČ (NACE). IT sektor
spadá pod kód 72, jeho podrobnejšie členenie na skupiny je v tabuľke 4.1.
T a b u ľ k a 4.1
Členenie IT sektora podľa OKEČ
72 Činnosti v oblasti výpočtovej techniky
72.1 Poradenstvo v oblasti hardvér
72.2 Publikovanie, dodávky a poradenstvo v oblasti softvér
72.3 Spracovanie dát
72.4 Činnosti v oblasti databáz
72.5 Opravy a údržba kancelárskych strojov a počítačov
72.6 Iné činnosti súvisiace s výpočtovou technikou
Komoditno-odvetvové tabuľky publikované ŠÚ SR poskytujú iba agregované
údaje o odvetví č. 72 bez rozdelenia na jednotlivé skupiny, detailnejšie údaje je možné
získať iba pomocou určitej aproximácie. Podiel jednotlivých oddielov na celkovej produkcii
odvetvia č. 72 za rok 2000 získaný touto aproximáciou je zobrazený v grafe 4.1.
Najväčší podiel na produkcii (41 %) má skupina 722. Najmenší (iba 2 %) podiel má
skupina 724, činnosti v oblasti databáz. Ostatné skupiny sú na produkcii zastúpené
zhruba rovnakým podielom.
55

G r a f 4.1
Podiel jednotlivých skupín na produkcii odvetvia č. 72
skupina 722
41%
skupina 721
18%
skupina 726
11%
skupina 725
14%
skupina 724
2%
skupina 723
14%
Celková produkcia odvetvia č. 72 v roku 2000 bola 14,5 mld Sk, čo predstavuje
0,66 % celkovej produkcie hospodárstva SR v tomto roku. Na celkovej pridanej hodnote
a na HDP sa IT sektor podieľal zhruba 0,85 % podielom. Tento fakt svedčí
o vysokej produktivite práce v tomto odvetví, keďže odvetvie č. 72 zamestnáva iba
0,34 % z celkového počtu zamestnaných hospodárstva SR. Podľa poradia v produktivite
práce odvetvie č. 72 je 14 z celkového počtu 59 odvetví. V roku 2000 sa odvetvie
č. 72 podieľalo na výbere dane z pridanej hodnoty 1,1 % podielom, čo predstavuje
763 mil. Sk. Celkovo teda odvetvie č. 72 svojím podielom na produkcii hospodárstva
SR nepatrí medzi najväčšie, v poradí je 33 z 59 odvetví. IT sektor však patrí medzi
konkurencieschopnejšie odvetvia s vyšším podielom pridanej hodnoty na produkcii.
Podľa tohto ukazovateľa je odvetvie č. 72 v poradí 15 z 59. Celkový priemer pridanej
hodnoty na produkcii v hospodárstve SR je iba 38 %, IT sektor dosahuje 48 %. Primárne
vstupy a medzispotreba teda vstupujú do produkcie zhruba rovnakým dielom.
G r a f 4.2
Podiel pridanej hodnoty IT sektora na celkovej pridanej hodnote
1.1%
1.0%
0.9%
0.8%
0.7%
0.6%
0.5%
0.4%
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
56

4.2 Vstupy a výstupy IT sektora
(vzťahy s ostatnými odvetviami a konečnou spotrebou)
Určitým náhľadom na postavenie IT sektora v hospodárstve a na vzájomné interakcie
IT sektora vo výrobnom procese sú údaje o medzispotrebe z Komoditnoodvetvových
tabuliek. V roku 2000 dosiahla celková medzispotreba IT sektora výšku
7,6 mld Sk. Ostatné odvetvia použili ako vstup vo svojej produkcii (ako svoju medzispotrebu)
produkciu IT sektora v hodnote 16,1 mld Sk, teda 2,1 násobne viac ako bola
celková medzispotreba IT sektora. Z odvetví, ktoré najviac využívajú IT produkty ako
vstup svojej výroby vystupujú v roku 2000 odvetvie č. 60 – pozemná a potrubná doprava
(2,6 mld Sk), odvetvie č. 51 – veľkoobchod a sprostredkovanie obchodu (2,4 mld Sk)
a odvetvie č. 65 – peňažníctvo (1,9 mld Sk). Tabuľka 4.1 zobrazuje priemerný podiel
jednotlivých odvetví na celkovej medzispotrebe produktov odvetvia č. 72 za roky
1996, 1998 a 2000, teda za roky pre ktoré boli publikované Komoditno-odvetvové tabuľky
dodávok a použitia. Z týchto údajov vyplýva, že približne štvrtina celkovej medzispotreby
produktov IT sektora je tvorená samotným IT sektorom, ďalej nasleduje skupina
tvorená odvetviami č. 51, 75, 74, 65, 60 a 52 s podielmi zhruba 5 – 10 %. Vysoké
výdavky odvetvia č. 60 v roku 2000 sú teda skôr jednorazovou skutočnosťou, stabilnú
úroveň majú výdavky odvetví č. 72, 51, 74 a 52.
V sektore IT ako vstupy okrem vlastných produktov figurujú v roku 2000 vo
väčšej miere aj vstupy z odvetví č. 30 – výroba kancelárskych strojov a počítačov
(1,1 mld Sk) a č. 74 – iné obchodné služby (1,0 mld Sk). Tabuľka 4.2 zachytáva priemerný
podiel výdavkov na produkty jednotlivých odvetví za roky 1996, 1998 a 2000
z celkových výdavkov IT sektora. Asi 45 – 50 % výdavkov na medzispotrebu IT sektora
v sledovaných rokoch smerovalo do sektora samotného. Z ostatných odvetví vystupujú
ako vstupy do produkcie IT sektora hlavne produkty odvetví č. 74 a 64 so zhruba 5 –
10 % a v menšej miere aj odvetvia č. 21, 55, 65 a 22 s podielmi 2 – 3 %.
Intuitívne teda možno očakávať, že dodatočná spotreba produkcie IT sektora
bude generovať hlavne dodatočnú produkciu odvetvia č. 72 a do určitej miery aj produkciu
iných odvetví, na ktoré je IT sektor produkčne naviazaný.
57

T a b u ľ k a 4.2.
Podiel hlavných odvetví na medzispotrebe produkcie IT sektora *
26.4 % 72 Počítačové a súvisiace činnosti
11.4 % 51 Veľkoobchod a sprostredkovanie obchodu okrem motorových vozidiel a motocyklov
8.4 % 75 Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie
7.2 % 74 Iné obchodné služby
6.8 % 65 Peňažníctvo
6.7 % 60 Pozemná doprava, potrubná doprava
5.8 % 52 Maloobchod okrem motorových vozidiel, oprava spotrebného tovaru
2.5 % 64 Spoje
2.5 % 40 Výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody
2.3 % 45 Stavebníctvo
2.0 % 27 Výroba kovov
* priemer za roky 1996, 1998, 2000.
T a b u ľ k a 4.3
Členenie medzispotreby IT sektora *
47.2 % 72 Počítačové a súvisiace činnosti
9.0 % 74 Iné obchodné služby
5.9 % 64 Spoje
3.2 % 21 Výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera
2.7 % 55 Hotely a reštaurácie
2.7 % 65 Peňažníctvo
2.3 % 22 Vydavateľstvo, tlač a reprodukcia nahraných nosičov záznamu
1.6 % 45 Stavebníctvo
1.0 % 60 Pozemná doprava, potrubná doprava
0.9 % 40 Výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody
0.9 % 80 Školstvo
* priemer za roky 1996, 1998, 2000
Produkty IT sektora v roku 2000 tvorili iba 0,17 % podiel celkovej konečnej
spotreby, na celkovom exporte SR sa podieľali 0,37 % podielom. Na celkovom dovoze
sa IT sektor podieľal 0,46 % podielom. Čistý export, teda rozdiel medzi vývozom
a dovozom produktov IT sektora bol v roku 2000 -649,9 mil. Sk, čistý export celej
ekonomiky SR -22,9 mld Sk. Na základe údajov o zahraničnom obchode pre jednotlivé
roky možno konštatovať, že trendy vo vývoji bilancie čistého exportu IT sektora sledovali
trend obchodnej bilancie celého hospodárstva SR. IT sektor teda patrí medzi
odvetvia, ktorého produkty sú v súčasnosti do značnej miery dovážané zo zahraničia, čo
je podmienené nutným modernizovaním výrobných technológií využívaných v ekonomike
SR na dosiahnutie lepšej produktivity a konkurencieschopnosti v budúcnosti.
Z grafu 4.3 vyplýva, že väčšina produkcie IT sektora je použitá ako
medzispotreba, teda ako vstup v reprodukčnom procese. Táto časť sa podieľa od roku
58

1996 stabilne 70 % až 80 % na celkovej produkcii IT sektora. Zo zložiek konečnej
spotreby majú najväčší podiel už spomínaný export a tvorba hrubého fixného kapitálu.
Obidva sú v priemere za roky 1996 – 2000 zastúpené zhuba rovnakým dielom, okolo
10 % až 12 % z celkovej produkcie IT sektora.
G r a f 4.3
Podiel jednotlivých zložiek na produkcii IT sektora, priemer 1996 – 2000
medzispotreba
75%
spotreba domácností
0,05%
vládna spotreba
3%
tvorba fixného
kapitálu
12%
export
10%
4.3 Priame a nepriame efekty IT sektora na ekonomiku SR
Priame a nepriame efekty IT sektora na ekonomiku možno do určitej miery
kvantifikovať pomocou Leontieffovho multiplikátora I. a II. typu (van der Ploeg,
1986). 7 Multiplikátor typu I. vyjadruje celkový dopad na ekonomiku pri zvýšení konečnej
spotreby produkcie IT sektora o jednotku. Keďže IT sektor je produkčne spojený
s ostatnými odvetviami, v rámci zvýšenia medzispotreby, ktorá je potrebná na dodatočnú
produkciu IT sektora dochádza k dodatočnej produkcii v týchto odvetviach.
Produkcia týchto odvetví opäť generuje dodatočný dopyt na medzispotrebu vo výrobnom
procese, čo vytvára multiplikačný efekt. Leontieffove multiplikátory teda zahŕňajú
jednak priame a jednak nepriame väzby v hospodárstve. Podľa výpočtov ak sa teda
zvýši dopyt po produkcii IT sektora o 1 Sk, vzrastie produkcia v hospodárstve SR
o 2,0 Sk a celková pridaná hodnota o 0,9 Sk. Tieto výsledky sú v súlade s multiplikátorom
IT sektora pre Nemecko, ktorý bol odhadnutý ako 1,91 (Kooths, Langenfurth –
Kalwey, 2003). Pri určitej aproximácii dát publikovaných ŠÚ SR a rozdelení produkcie
7 Multiplikátor typu I. je tiež nazývaný multiplikátor otvoreného modelu, multiplikátor typu II. je multiplikátor
uzavretého modelu
59

na jednotlivé skupiny je možné odhadnúť aj multiplikátory pre jednotlivé skupiny
odvetvia 72. Tieto multiplikátory sú potom nasledovné: 721: 1,4; 722: 2,1; 723: 2,0;
724: 2,2; 725: 1,4; 726: 1,9.
Rovnakým spôsobom je možné analyzovať multiplikačné efekty dopytu po
produkcii IT sektora na zamestnanosť, multiplikátor zamestnanosti, teda podiel celkových
a priamych efektov na zamestnanosť je 1,89.
O nepriamych dopadoch IT sektora je možné uvažovať aj v súvislosti s vyplatenými
odmenami zamestnancov, ktorí zo svojich príjmov vytvárajú v rámci konečnej
spotreby domácností dopyt po statkoch. Podľa ukazovateľa podiel odmien zamestnancov
na produkcii je odvetvie č. 72 v poradí 7 z 59. Odvetvie č. 72 malo v roku 2000 aj
najvyššiu priemernú mesačnú mzdu na fyzickú osobu spomedzi všetkých odvetví, až
27 500 Sk. Celkovo bolo v roku 2000 na odmenách zamestnancom vyplatených
4,3 mld Sk, čistý prevádzkový prebytok a čisté zmiešané dôchodky tvorili 1,7 mld Sk
z pridanej hodnoty. Rovnako aj ostatné odvetvia, ktorých produkcia je stimulovaná
spomenutými multiplikačnými efektmi vyplácajú dodatočné odmeny zamestnancom.
Tieto príjmy pri premene na výdavky konečnej spotreby opäť vytvárajú multiplikačný
efekt v odvetviach, do ktorých smeruje konečná spotreba. Celkový multiplikačný efekt
bude závisieť od konkrétneho zloženia výdavkov na konečnú spotrebu.
Nepriame dopady odmien zamestnancov v jednotlivých odvetviach a z nich
vyplývajúcej konečnej spotreby domácností je možné určitým spôsobom zachytiť pomocou
Leontieffovho multiplikátora typu II. Tento je rozšírením multiplikátora typu I.
práve o odmeny zamestnancov a spotrebu domácností. Podľa multiplikátora typu II. je
efekt zvýšenia dopytu po IT produktoch v rámci konečnej spotreby 3,5. Ak sa teda
zvýši dopyt po produkcii IT sektora o 1 Sk, podľa výpočtov potom vzrastie produkcia
v hospodárstve SR o 3,4 Sk a celková pridaná hodnota vzrastie o 1,4 Sk.
Po ďalšom rozšírení a zovšeobecnení analýzy o čistý prevádzkový prebytok
a čisté zmiešané dôchodky je celkový multiplikátor typu II. 5,1 a výsledný efekt na
celkovú pridanú hodnotu je 2,0. Zvýšenie dopytu po produkcii IT sektora o 1 Sk, vedie
k rastu produkcie v hospodárstve SR o 5,1 Sk a k rastu celkovej pridanej hodnoty
o 2,0 Sk. Porovnanie multiplikátorov produkcie a HDP pre IT sektor a vybrané odvetvia
ekonomiky SR je v tabuľke 4.3. Je zrejmé, že zahrnutie nepriamych dopadov
60

odmien zamestnancov umožňuje lepšiu diferenciáciu pri pohľade na efekt jednotlivých
odvetví. Vyšší prínos pre ekonomiku majú v súlade s intuíciou odvetvia s vyšším podielom
pridanej hodnoty na produkcii.
T a b u ľ k a 4.4
Multiplikátory vybraných odvetví ekonomiky SR za rok 2000
Pridaná hodnota Multiplikátor typu I. Multiplikátor typu II.
/produkcia produkcia HDP produkcia HDP
Poľnohospodárstvo 0,34 1,9 0,7 4,0 1,7
Chemický priemysel 0,31 1,8 0,6 3,7 1,4
Strojárstvo 0,30 1,9 0,7 3,9 1,5
Automobilový priemysel 0,14 2,0 0,5 3,4 1,1
Hotely a reštaurácie 0,45 2,0 0,9 4,9 1,7
IT sektor 0,47 2,0 0,9 5,1 2,1
Prameň: Vlastné výpočty na základe databáz ŠÚ SR.
4.4 Záver
Výsledky tejto input-output analýzy je potrebné brať ako hrubé odhady. Inputoutput
analýza je z podstaty svojej metodológie limitovaná, širšie zovšeobecnenie
a zahnutie ďalších efektov rozvoja IT sektora a postihnutie niektorých jeho väzieb
v hospodárstve by bolo možné iba pomocou takzvaných CGE modelov, teda modelov
všeobecnej vypočítateľnej rovnováhy.
Z predchádzajúcich analýz a na základe realizovaného a predkladaného vývoja
od roku 2000 do roku 2006, pomocou istých aproximácií a dát z IDC možno očakávať
nárast podielu IT sektora na celkovej pridanej hodnote a na HDP tak, že z 0,85 %
v roku 2000 by mohlo vzrásť na 1,1 – 1,2 % v roku 2006. IT sektor by teda
v najbližších rokoch mal naberať na dôležitosti.
61

5. DOPADY SPOLOČNOSTI MICROSOFT NA IT SEKTOR SLOVENSKA
Táto a nasledujúca časť sa zameriavajú na to, ako produkty a aktivity spoločnosti
Microsoft v Slovenskej republike kvalitatívne a kvantitatívne ovplyvňujú (a) domáce
IT odvetvie a IT trh, (b) vládny a verejný sektor, a (c) znalosť IT technológií
a internetu zo strany verejnosti a dôveru v tieto technológie.
Celosvetová pôsobnosť a vysoká konkurenčná schopnosť spoločnosti Microsoft
vedie ku priamym a nepriamym efektom pre jej zákazníkov tak na Slovensku, ako aj
v zahraničí. Microsoft Slovakia prispieva prostredníctvom svojich produktov ku
zjavným aj menej zjavným efektom stimulujúcim rozvoj slovenského IT sektoru,
ekonomiky a celej spoločnosti. Množstvo slovenských občanov má zamestnanie
v dôsledku toho, že ich zamestnávatelia, či už ide o firmy alebo verejné inštitúcie, majú
priame alebo nepriame vzťahy so spoločnosťou Microsoft alebo využívajú jej produkty.
Najzreteľnejšími príkladmi sú firmy pôsobiace ako medzičlánky (channels), IT
oddelenia vo verejných inštitúciách a pod. Ekonomický efekt pre slovenskú spoločnosť
sa však okrem vytvárania pracovných miest odvíja aj od radu ďalších zložiek, ku ktorým
je možno zaradiť:
• odvod dane z príjmu právnických a fyzických osôb spoločnosti Microsoft Slovakia
a jej partnerov;
• efekty pre spotrebiteľov/partnerov v dôsledku zliav a partnerských programov
poskytovaných spoločnosťou Microsoft;
• efekty pre spotrebiteľov/partnerov cez aktivity spoločnosti Microsoft v smere
rozširovania počtu a typu funkcií jej produktov (technologické balíky);
• podnikateľské výdavky (regionálna/národná úroveň);
• mzdové výdavky.
Na slovenskom IT trhu existuje jeden významný špecifický segment, ktorým je
slovenská vláda a verejný sektor. Nakoľko produkty spoločnosti Microsoft vykonávajú
zaobstarávanie, udržiavanie, podporu, operácie a výcvik pre interné IT systémy, môžu
v strednodobom a dlhodobom horizonte zlepšiť administratívnu efektívnosť týchto
systémov a tak znížiť celkové náklady štátnej a miestnej správy. Preto je v tejto štúdii
62

venovaná pozornosť aj tomuto špecifickému trhovému segmentu, na ktorom operuje aj
spoločnosť Microsoft.
Slovenská republika začala prechod od technologicky nerozvinutej krajiny ku
krajine s vysokou mierou vybavenia počítačmi a prístupom na internet meraný hodnotami
na obyvateľa. To dalo podnet pre vznik nových kategórií zamestnancov v oblasti
výskumu a vývoja od roku 1989. Avšak ako je vidieť z tabuľky 5.1, je tu skôr stagnácia
v zmysle celkovej veľkosti pracovnej sily s miernym medziročným poklesom
v priebehu obdobia 2000 – 2002.
T a b u ľ k a 5.1
Pracovníci vo výskume a vývoji v SR
Ukazovateľ
Počet osôb k 31. decembru FTE (1)
2000 2001 2002 2000 2001 2002
Pracovníci vo výskume
a vývoji celkom 22 256 21 997 21 025 15 221,0 14 422,5 13 631,3
Z toho:
ženy – – 9 099 6 823,3 6 533,6 6 162,6
Výskumníci 15 747 15 923 15 385 9 955,0 9 584,8 9 181,1
Technický personál 4 406 4 108 3 792 3 596,8 3 323,2 3 032,2
Podporný personál 2 103 1 966 1 848 1 669,2 1 514,5 1 418,0
Poznámka: (1) Ekvivalent plnej pracovnej doby.
Prameň: Štatistický úrad SR.
Istá technologická závislosť a nižšia konkurenčná schopnosť krajiny je naznačená
skutočnosťou, že SR má celkovo pasívnu bilanciu v oblasti licencií. To potvrdzuje
aj rozdiel medzi objemom poplatkov za celkový objem predaných a nakúpených
licencií. Slovenská republika vydala v roku 2002 101 mil. Sk za nakúpené licencie,
kým v tom istom roku získala za predané licencie len 5,3 mil. Sk. Spoločnosť Microsoft
tu má významné postavenie dokonca aj keď sa neberie len IT odvetvie ale ekonomika
ako celok. 8 Viac podrobností je uvedených v tabuľke 5.2. Tabuľka 5.2 jasne
naznačuje, že slovenské firmy, inštitúcie a vládne orgány nemajú dostatočne rozvinuté
kapacity a politiky, ktoré by umožnili vytvoriť dostatok licencií aby sa zabezpečila
aktívna bilancia SR v tejto oblasti. Jedným z očakávaní je, že komerčný model spoločnosti
Microsoft by mal stimulovať nerozvinuté kapacity.
8 Približné údaje boli k dispozícii autorom štúdie, ale spoločnosť Microsoft oficiálne nezverejňuje tieto údaje.
63

T a b u ľ k a 5.2
Celkový počet licencií v ekonomike SR*
Ukazovateľ 2000 2001 2002
Počet
pasívnych (kúpených) licencií 36 46 49
Aktívnych (predaných) licencií 4 13 5
Poplatky za nákup licencií (1 000 Sk) 70 215 215 727 101 841
Príjmy za licencie z predaja licencií (1 000 Sk) 1 222 11 097 5 382
* Nové licencie v referenčnom roku v celej ekonomike SR.
Prameň: Štatistický úrad SR.
Rozvoj IT sektora a význam pôsobenia spoločnosti Microsoft na slovenskom
trhu je daný horeuvedeným kontextom dlhodobého zaostávania ekonomiky a domácich
firiem vo všetkých oblastiach s inovačným potenciálom. Dôsledky pretrvávania
tejto situácie po roku 1989 až do súčasnosti súviseli s viacerými faktormi – počínajúc
hospodárskou politikou štátu, investíciami do vzdelania a výskumu a vývoja ako aj
nízkou mierou priamych zahraničných investícií v oblasti moderných odvetví. Postupne
sa situácia zlepšuje aj vďaka rozvoju IT sektora.
5.1 Podiel spoločnosti Microsoft Slovakia na slovenskom IT sektore
Slovenský trh informačných a komunikačných technológií (ICT) patrí ku najrozvinutejším
ICT trhom v strednej a východnej Európe. Celková veľkosť slovenského
ICT trhu bola v roku 2002 595 mil. USD. Výhľady do roku 2006 predpokladajú ďalší
nárast tohto trhu. Podľa údajov IDC predstavoval v roku 2002 predaj počítačového
hardvéru hodnotu 297 mil. USD, v prípade softvéru to bolo 114 mil. USD a u IT služieb
predaj dosiahol 184 mil. USD.
Situácia pre podnikanie a obchodovanie na tomto trhu je pomerne priaznivá. Pre
dovoz počítačov a periférií nie sú žiadne tarifné bariéry, ale tarifné sadzby pre ICT
zariadenia sa pohybujú medzi 0,9 a 4,3 percentami. Na všetky produkty bez ohľadu na
ich pôvod sa vzťahuje 19 % daň z pridanej hodnoty (DPH). Takáto daňová sadzba
však môže do istej miery spomaľovať rýchlosť difúzie IT na Slovensku v porovnaní
64

s krajinami, ktoré majú sadzbu dane z pridanej hodnoty nižšiu, čo môže urobiť krajinu
potenciálne menej konkurencieschopnú.
Na slovenskom trhu operuje spoločnosť Microsoft už pomerne dlho. Jej aktivity
na lokálnom trhu však ďalej vzrástli po vzniku samostatnej Slovenskej republiky
v roku 1993. Skutočnosť, že spoločnosť disponuje širokou škálou produktov, 9 jej
umožňuje budovať širokú sieť predajcov/partnerov. Aj keď Microsoft nemá v Slovenskej
republike vybudovanú veľkú firemnú základňu (spoločnosť zamestnáva vo svojej
bratislavskej centrále približne 25 pracovníkov), využíva pre zlepšenie svojich podnikateľských
aktivít a zvýšenie konkurenčnej schopnosti aktívne kooperačné prostredie
tvorené partnerskými firmami a rovnako aj podporu sesterskej spoločnosti so sídlom
v Írsku (Microsoft Ireland). Jej dlhodobou politikou, podobne ako v prípade celej materskej
firmy, je pokračovať v otváraní sa spotrebiteľom a potenciálnym partnerom.
Prevažná väčšina z 1 552 firiem v IT sektore s celkovým počtom 31 000
zamestnancov (2002, údaje IDC) má dlhodobé alebo krátkodobé, priame alebo
nepriame, vzťahy ku spoločnosti Microsoft prostredníctvom rozličných
podnikateľských kanálov a usporiadaní (pozri graf 5.1 pre odhad aktivity partnerov
spoločnosti Microsoft). Ako ukazuje graf 5.1, partneri spoločnosti Microsoft sa
nachádzajú na čele rebríčkov najvýznamnejších poskytovateľov IT produktov
a služieb. Pritom u najväčších firiem v tomto segmente predaja dosahuje kumulatívny
obrat okolo 1,26 mld Sk. Zložená ročná miera rastu (compound annual growth rate –
CAGR, ako je meraná IDC) je u tohto sektoru veľmi dynamická a predstavovala
v období 1995 – 2001 7,4 percenta a pre obdobie 2001 – 2006 sa očakáva jej hodnota
5,7 percent.
9 Spoločnosť vyrába aplikačný softvér, ktorý beží na operačných systémoch skupiny Windows, najmä MS-
Office Suite Microsoft vyrába softvér, vrátane operačných systémov pre PC, operačných systémov pre lokálne
siete a internetové servery, back-office produkty pre siete a internetové servery, internetových klientov, internetové
a sieťové servery, desktop aplikácie, hry, a programovacie jazyky. Spoločnosť Microsoft poskytuje aj
služby, vrátane internetových služieb, internetový obsah a podporu produktov. V ponuke firmy nechýbajú ani niektoré
hardvérové produkty, ako sú značkové myši, klávesnice a pod. Takmer všetky produkty spoločnosti Microsoft
sú komplementárne pre prvky skupiny operačných systémov Windows pre osobné počítače a servery.
65

Microsoft má približne desaťpercentný podiel na svetovom trhu, čo
pravdepodobne nedosahuje na slovenskom trhu. Tento podiel sa však neviaže priamo
výlučne na operácie pobočky Microsoft Slovakia, ale skôr na aktivity, ktoré idú cez
jej partnerské a zákaznícke siete rovnako ako aj cez iné pobočky spoločnosti Microsoft
umiestnené v zahraničí. Pre niektoré predajné operácie v SR je používaná pobočka
spoločnosti Microsoft umiestnená v Írsku (Microsoft Ireland), čo potvrdzuje aj jej
nedávny veľký kontrakt so štátnou správou.
Na určenie rozsahu operácií spoločnosti Microsoft na Slovensku musí byť
použitá nepriama forma odhadu. Takúto možnosť ponúka sieť partnerov spoločnosti
Microsoft. Využívajúc údaje spoločnosti Microsoft a dáta o dodávateľoch IT produktov
a služieb z TREND TOP v infotechnológiách (2004) pre dáta o roku 2003 dá
sa odhadnúť približný podiel firiem partnersky spojených so spoločnosťou Microsoft
v trhových segmentoch IT sektora. Takéto údaje (pozri graf 5.1) však môžu byť nadhodnotené,
nakoľko každý partner má rozdielne portfólio výrobkov a služieb, ktoré
často zahŕňajú produkty od rôznych firiem, prípadne podhodnotené, pretože vzorka
obsahuje len najväčšie firmy v IT sektore, ktoré sa objavili v uvedenej databáze.
66

G r a f 5.1
Podiel obratu* firiem, ktoré sú v partnerskom vzťahu so spoločnosťou Microsoft na
celkovom obrate najväčších firiem v IT sektore SR (rok 2003, v %)
60
50
40
30
20
IT produkty a služby
IT služby
Predaj softvéru
10
0
* Odhad.
Prameň: Vlastné výpočty na základe firemných údajov spoločnosti Microsoft a databáze TREND TOP info
technológií.
5.2 Sieťové efekty spoločnosti Microsoft vo výrobe a spotrebe
Trhy so sieťovými efektmi predstavujú v porovnaní s klasickými trhmi produktov
špecifické prostredie s rozdielnymi charakteristikami (pozri napr. Economides,
2000). Skutočnosť, že Microsoft operuje na tomto druhu trhov dáva potenciálne
a reálne výhody jej klientom a partnerom rovnako ako aj samotnej spoločnosti. Teória
uvádza, že trh vykazuje sieťové efekty, ak hodnota ďalšej jednotky pre kupujúceho je
vyššia keď je viac jednotiek predaných. Sieťové efekty tak vznikajú, pretože väčší
predaj istej zložky generuje väčšiu dostupnosť komplementárnych komponentov
a zvyšuje hodnotu počiatočného komponentu. Tým sa generujú ďalšie efekty. Takisto
otázka kompatibility predstavuje významnú otázku. Kompatibilita dozadu aj dopredu
je kľúčovou pre trhy so softvérom, ktoré sú zdrojom sieťových efektov.
Sieťové efekty sa realizujú nielen rastom predaja produktov v odvetví umožňujúcom
sieťové efekty, ale je podporované aj hlavnými medzičlánkami, ktorými sú tieto
efekty od spoločnosti/jej hlavných partnerov k iným klientom (partnerom, vláde alebo
širšej verejnosti) realizované. Spoločnosť Microsoft používa rozličné formy medzi-
67

článkov, ktoré pôsobia medzi ňou a finálnym zákazníkom. Tieto sa dajú rozdeliť na
dve skupiny. Prvá (FP) predstavuje oficiálne členenie foriem partnerstva tak, ako je
prezentované touto spoločnosťou. Druhá skupina vychádza z funkčného členenia na
základe dominantnej formy aktivity (DFA).
1. Forma partnerstva (FP):
Nasledujúci rámček (rámček 5.1) ukazuje zoznam partnerských kategórií spoločnosti
Microsoft. Microsoft od partnerských vývojárskych firiem nevyžaduje žiadne
obchodné záväzky. Kritériom je splnenie odbornej technickej certifikácie pracovníkov
danej firmy prípadne dodávaných produktov a pre niektoré úrovne (napr. Microsoft
Gold Certified Partner alebo Microsoft Certified Partner) aj členský poplatok. Podobný
prístup používajú aj ďalšie firmy v tomto odvetví.
R á m č e k 5.1
Kategórie partnerských foriem spoločnosti Microsoft
Microsoft Gold Certified Partner
Microsoft Certified Partner
Microsoft Large Account Reseller
Microsoft Certified Partner for Learning Solutions
Microsoft IT Academy program members
Microsoft OEM System Builder
Microsoft Authorized Distributor
Distributor Microsoft Press
Microsoft Empower Program for ISV
Prameň: Microsoft, 2004.
2. Dominantná forma aktivity (DFA):
Dominantná forma aktivity je činnosťou, ktorá pre konkrétnu firmu predstavuje
hlavnú oblasť činnosti. Firmy v IT sektore je možné rozčleniť na niekoľko skupín
podľa ich dominantnej formy aktivity. Ide o tieto DAF skupiny:
• firmy, ktoré poskytujú IT služby (napr. konzultačné služby, podporu a outsourcing)
ako svoju primárnu aktivitu;
68

• firmy, ktoré predávajú výrobky vytvorené prostredníctvom integrácie produktov
iných predajcov;
• firmy, ktorých primárnou úlohou je vývoj softvéru;
• firmy, ktoré ďalej predávajú IT produkty a poskytujú k nim služby a nie sú primárne
zapojené do výroby produktov.
Aby sa dal odhadnúť celkový efekt súvisiaci so spoločnosťou Microsoft, bolo
by potrebné sústrediť sa na rad štrukturálnych otázok súvisiacich so špecifikami trhov
so sieťovými efektmi. Ide napríklad o štandardy, trhový podiel, individuálne efekty
rovnako ako aj otázky kompatibility výrobkov. Poskytnúť kvantitatívne odhady týchto
efektov z hľadiska tejto komplexnej štruktúry však prekračuje rámec tejto štúdie. 10 Naviac
v súčasnosti neexistujú v SR databázy údajov, ktoré by sa dali využiť pre spracovanie
takejto komplexnej analýzy. 11 Ako však naznačujú výskumy v iných krajinách,
existujú niektoré všeobecné efekty spoločnosti Microsoft, ktoré pôsobia na národné
prostredie a zainteresované subjekty. Tieto zahŕňajú: (a) efekty pre partnerov (registrovaných
partnerov); (b) efekty pre spotrebiteľov (ide o konečných užívateľov z radu
širšej verejnosti) 12 a (c) efekty pre vládu a verejný sektor a tak priamo i nepriamo na
ich efektivitu práce.
Noví partneri spoločnosti Microsoft so sebou prinášajú potenciál pre ďalší rozvoj
sieťovej ekonomiky a budú takisto v budúcnosti spoluutvárať slovenský trh. S ohľadom
na rozličné formy týchto partnerov je nemožné predpovedať budúcu štruktúru,
veľkosť a dynamiku takejto siete.
Dynamický rast IT trhu umožnil dosiahnuť vyšší sieťový efekt. Sieťové efekty
patria ku tým faktorom, ktoré prispievajú ku vyššej pridanej hodnote u aktivít založených
na produktoch spoločnosti Microsoft. Rozširovanie základne produktov na platforme
Microsoft a nové typy partnerov spolu s nárastom dopytu sú faktormi, ktoré poskytujú
klientom výhodu v efektívnosti podnikania a nových trhových príležitostiach.
10 Kvantifikácia základných kategórií efektov spoločnosti Microsoft je uvedená v ďalšej časti. Ide o oblasť
miezd, daňových odvodov, zamestnanosti a i.
11 Situácia je sťažená aj preto, že spoločnosť Microsoft niektoré údaje nezverejňuje za jednotlivé pobočky, ale
uvádza len konsolidované údaje za celú spoločnosť.
12 K efektom patrí napríklad inovačná aktivita, cenová hladina alebo voľba v zmysle sortimentu.
69

5.3 Význam spoločnosti Microsoft Slovakia pre inovačný proces
Trh IT na Slovensku rastie s tým, ako sa čoraz viac spotrebiteľov a firiem orientuje
na poskytovanie a využívanie elektronického obchodu (e-commerce), vzdelávania
prostredníctvom internetu (e-learning), alebo ako štát začína postupne presadzovať
správu vecí verejných prostredníctvom internetu (e-government). Takéto aktivity poskytujú
dodatočný podnet pre banky, finančné inštitúcie a verejný sektor, aby vydávali
viac za produkty a služby IT. Ľahko dostupné hardvérové a softvérové produkty kombinované
s vyššími sieťovými efektmi (ako bolo popísané v predchádzajúcej časti 5.2.)
poskytujú ďalšie príležitosti pre spoločnosti ako je Microsoft, aby inovovali svoje produkty
tak, aby boli schopné pokryť možnosti zo zväčšujúcich sa užívateľských a výrobných
základní. Nedávna štúdia Federica Etra ukazuje, že dokonca aj firmy s vysokým
podielom na trhu inovujú a robia tak dokonca oveľa extenzívnejšie ako to robia
menšie firmy, čo sa prezentuje ako tradičný pohľad (The Economist, 2004, 84). Takýto
názor získal dodatočný argument pre lepšie pochopenie vzoru komplexnejšej stratégie
firiem s vysokým podielom na trhu, aká je predstavovaná spoločnosťou Microsoft.
Rastúca prítomnosť zahraničných investorov v ekonomike ďalej stimuluje vzájomnú
závislosť medzi odvetviami a v rámci odvetví a ICT sektor v tomto smere nie je
výnimkou. Pohľad na vybraných dodávateľov malých ekonomických systémov
(SSES) ukazuje, že veľa z nich využíva pre svoje vlastné produkty platformu Microsoft.
Na základe vzorky 16 takýchto SSES dodávateľov len jedna firma nepoužíva pre
svoje vlastné softvérové produkty systém Windows. Táto vzorka firiem vykázala celkovo
približne predaj za 152 mil. Sk v roku 2001 a 166 mil. Sk v roku 2002.
Nakoľko má operačný systém Windows schopnosť pridávať hodnotu pre aplikácie,
ktoré bežia na jeho základe, umožňuje ďalšie rozšírenie tohoto systému vytvárať
množstvo aplikácií založených na Windows. Tie sú vytvárané partnermi spoločnosti
Microsoft. Spoločnosť Microsoft prostredníctvom svojich kompetenčných programov
navyše umožňuje firmám vzdelávať svojich zamestnancov a tým, nepriamo, prispievať
k budúcim procesným inováciám (pozri časť 5.4. o programe Microsoft Partner).
Dotazník distribuovaný medzi inštitúciami verejnej správy (predovšetkým nimi
sú ministerstvá) ukázali, že respondenti považujú za hlavné doterajšie efekty
70

z aplikácie IT v inštitúcii umožnenie nových činností (67 %) a to isté aj pri očakávaných
efektoch (do roku 2006 – 72 %). Jednou z nových progresívnych oblastí, v ktorých
sa spoločnosť Microsoft angažuje, je rádiofrekvenčná identifikačná technológia
(RFID technology). Táto technológia by mala priniesť zmenu v spôsobe fungovania
viacerých procesov v distribúcii a maloobchode. Zároveň vytvorí nové značné obchodné
príležitosti pre dodávateľov informačných technológií. Veľké IT spoločnosti
ako Sun Microsystems, Microsoft, Oracle a IBM už začali predávať produkty a služby,
ktoré majú pomôcť výrobcom a maloobchodníkom v nasadzovaní RFID. Spoločnosť
Microsoft chce ponúknuť platformu na vývoj RFID produktov a služieb postavenú na
vlastných produktoch Windows CE, databázy SQL a serverovom softvére BizTalk
(Trend, 2004). Aj tento smer vývoja môže zvýšiť efekty spoločnosti a jej partnerov
a zákazníkov na trhu IT.
5.4 Efekty spoločnosti Microsoft Slovakia pre spotrebiteľov,
partnerov a štát
Efekty pre spotrebiteľov sa líšia tak vo veľkosti, ako aj rozsahu. Závisí to prevažne
od špecifických podmienok odvodených od dĺžky spolupráce, typu partnerstva,
veľkosti operácií a ich komplexnosti a iných aspektov. Pre zákazníkov spoločnosti
Microsoft existujú v princípe tri hlavné oblasti pozitívnych efektov. Po prvé, spotrebitelia
môžu získať prospech z relatívne nízkej cenovej úrovne produktov Microsoft. Po
druhé, spotrebitelia môžu využívať široký rozsah možností v zmysle sortimentu a kvality.
Pretože sa produkty Microsoft používajú na celom svete, množstvo firiem založilo
svoje nové výrobky na/alebo ich urobilo kompatibilnými s produktmi Microsoft. Po
tretie, zákazníci môžu mať prospech z prebiehajúcej inovačnej aktivity, čím si môžu
udržiavať svoju konkurenčnú schopnosť prostredníctvom čoraz väčšej kvality a sofistikovanosti
nových produktov. Avšak súčasne môžu byť identifikované niektoré potenciálne
hrozby, ktoré sú vyvolané vyššou konkurenciou na trhu alebo v dôsledku
posunu dopytu.
71

Výrobné aktivity spoločnosti Microsoft sa skladajú z nasledujúcich dvoch
základných skupín – (1) operačné systémy (všetok softvéru operačných systémov);
a (2) aplikácie (všetky zostávajúce softvérové produkty).
Koncepcia komerčného modelu softvéru (Commercial Software Model – CSM)
rozvinutá spoločnosťou Microsoft je dnes bežne akceptovaná partnermi a naznačuje
dôležitosť nových modelov v oblasti podnikania, technológií a marketingu. Ak sú
partnerské firmy schopné vytvoriť svoje vlastné produkty z ľahko dostupných komponentov
MS, potom konkurenčná schopnosť takýchto firiem sa stane čoraz väčšou.
Model komerčného softvéru spoločnosti Microsoft ponúka medzičlánkom (často
nimi sú partneri spoločnosti Microsoft) dobrý ukazovateľ efektu k nákladom, čo
umožňuje potenciálne vyššiu konkurenčnú schopnosť, konkurenčne schopné ziskové
marže a lepšie služby pre koncových užívateľov, či už ide o súkromné firmy alebo verejné
inštitúcie. Súčasné zmeny naznačujú nedostatky v mnohých existujúcich internetových
komerčných modeloch (reklama ako primárny zdroj príjmov; pôsobenie za
predpokladu, že trhový podiel sa rovná výnosom; alebo “teraz bezplatné služby,
neskôr platené služby”) (Mundie, 2001). Efekty súčasnej fáze vyžadujú prepojenie
v súčasnosti oddelených komplexných systémov informácií a transakcií 13 a robia
ich dostupné jednotlivcom v pohotovo prístupnom formáte na množstve zariadení.
Technologické odvetvie musí podľa tohto autora potvrdiť svoje úsilie na zaistenie
súkromia a bezpečnosti, aby sa podporilo užívateľské prijatie týchto technológií.
Okrem toho Mundie zdôrazňuje, že ďalšia fáza musí byť prezentovaná jednoduchou a
presvedčivou formou tak, aby ich jednotlivci a podniky mohli ľahko využívať.
Komerčným modelom spoločnosti Microsoft je v súčasnosti „Model komerčného
softvéru“ (Commercial Software Model – CSM). Tento model zahŕňa päť prvkov:
1. Komunita: silná podpora komunite vývojárov.
13 Microsoft NET stratégia je reakciou na túto novú fázu. Je to súbor služieb spojených s webom, ktoré sú skôr
orientované na užívateľa ako na zariadenie. To je posun v smerovaní od individuálnych webových stránok alebo
zariadení k novému systému produktov, ktoré pracujú spolu, aby priniesli širšie riešenia. Ľudia budú mať kontrolu
nad tým ako, kedy a aké informácie im budú dodané. Všetky produkty budú schopné priamo spolupracovať
jeden s druhým a podniky budú schopné ponúkať svoje produkty a služby spôsobom, ktorý umožňuje zákazníkom
zabudovať ich vo svojom používaní webu podľa ich želania. Inovačné investície a softvéroví vývojári budú
potrebovať vyvolať ďalšiu generáciu webu, ktorá, prostredníctvom komerčného modelu, poskytne trvalú príležitosť
pre investície do výskumu a vývoja (Mundie, 2001).
72

2. Štandardy: podporovať spoluprácu a interoperabilitu a súčasne podporovať inovácie
a zdravú súťaž.
3. Komerčný model podporuje rast ziskového podnikania.
4. Investície: úroveň investícií do výskumu a vývoja usmerňujú zdrojov k budúcim
inováciám.
5. Licenčný model: poskytuje produktový a zdrojový prístup bez porušenia intelektuálnych
vlastníckych práv tých, ktorí vytvárajú alebo používajú tento softvér
(Mundie, 2001).
Spoločnosť Microsoft vybudovala veľkú komunitu softvérových vývojárov,
ktorá v súčasnosti, ako vývojárska sieť spoločnosti Microsoft (Microsoft developer
network – MSDN), predstavuje komunitu s približne piatimi miliónmi vývojárov na
celom svete. Prvok modelu komerčného softvéru pre súčasnosť, ktorý si Microsoft
želá zlepšovať, je jeho licenčný model. Microsoft rozširuje svoj licenčný model tak,
aby zahŕňal Microsoft Shared Source Philosophy (Princíp filozofie zdieľania zdrojov –
SSP). Shared Source je vyrovnaný prístup, ktorý spoločnosti Microsoft umožňuje
zdieľať zdrojový kód so zákazníkmi a partnermi a súčasne si udržiavať intelektuálne
vlastníctvo potrebné pre podporu silného softvérového podnikania. Táto podnikateľská
filozofia predstavuje rámec podnikateľskej hodnoty, technickej inovácie a licenčných
podmienok. Zahŕňa škálu prístupnosti, ktorá sa prejavuje v škále zdrojových licenčných
programov ponúkaných spoločnosťou Microsoft.
R á m č e k 5.2
Princípy filozofie zdieľania zdrojov (Shared Source Philosophy)
– Napomáhať zákazníkom a partnerom byť úspešnými prostredníctvom programov prístupu ku zdroju.
– Vytváranie vývojárskej komunity a ponúkanie im nástroje na výrobu veľkého softvéru.
– Zlepšovanie procesu spätnej väzby preto, aby sa vytvárali lepšie produkty pre zákazníkov a partnerov spoločnosti
Microsoft.
– Udržiavanie integrity v prostredí našich zákazníkov.
– Narastajúci prístup ku vzdelaniu, aby sa technológia dostala do rúk univerzít na celom svete a naštartovať
budúcnosť silného technologického odvetvia.
– Ochrana softvérového intelektuálneho vlastníctva založená na presvedčení spoločnosti, že softvér ponúka
hodnotu ako základ úspešného podnikania.
Prameň: Mundie, 2001.
73

Je možné ukázať, že efekty spoločnosti Microsoft pre jej zákazníkov a partnerov
sú viaczložkové a dosahujú svetové štandardy. Medzi nimi sú:
• vysoké sieťové efekty (zmienené podrobne v časti 5.2.);
• nízke náklady výrobkov/služieb;
• vysoká flexibilita;
• technická výlučnosť (prevaha).
Neexistuje však dostatok údajov pre špecifikovanie všetkých horeuvedených
efektov. Navyše niektoré z nich sú špecifické pre niektoré produkty alebo služby alebo
čiastočne/značne závisia od partnerov spoločnosti Microsoft a typu partnerstva. V roku
2003 patrila spoločnosť Microsoft medzi najväčších dodávateľov IT pre štátnu správu.
Zákazníkom bolo už spomínané Ministerstvo školstva SR a kontrakt, ktorý toto ministerstvo
uzatvorilo pri nákupe IT technológií mal hodnotu 538 mil. Sk. Kontrakt sa uskutočnil
prostredníctvom spoločnosti Microsoft Ireland Operation Ltd., ktorá sídli v Írsku.
Už v minulosti však existovala spolupráca medzi spoločnosťou Microsoft a štátom.
Štát vo všeobecnosti získava výhodu z niekoľkých efektov daných operáciami
IT firiem vo všeobecnosti a špeciálne z operácií spoločnosti Microsoft. Tieto sú
prestavované:
• široko akceptovanými štandardmi (alebo široko pojatými sieťovými efektami);
• bezpečnosťou;
• jednoduchosťou (jeden štandard je ľahšie spravovať a konfigurovať);
• servisom a konzultáciami;
• širokou škálou kompatibilných produktov;
• kompatibilitou (produkty Microsoft sú používané partnerskými inštitúciami
v Európskej únii a NATO v rámci rovnakých dohôd Microsoft Enterprise – ME).
V podobnej štruktúre je možné uviesť očakávané efekty pre štát zo spolupráce
medzi spoločnosťou Microsoft a štátom. Sem patria (a) jednoduchosť; (b) právny
a legalizačný aspekt; (c) modernizačný aspekt; (d) finančný aspekt; (e) ekonomický
aspekt; (f) bezpečnostný aspekt a (g) iné aspekty rozličných foriem. Príklad hlavných
cieľov vlády, ktoré v minulosti štát očakával od partnerstva so spoločnosťou Microsoft
(pozri rámček 5.3) dáva predstavu o zámeroch vlády v oblasti IT technológií.
74

R á m č e k 5.3
Hlavné ciele vlády očakávané od partnerstva so spoločnosťou Microsoft
(1) Urýchliť úsilie Slovenska pri transformácii k informačnej spoločnosti a zvýšiť efektívnosť všetkých služieb
verejnej správy.
(2) Vytvoriť strategické partnerstvo, ktoré pomáha podporiť obchodný potenciál a konkurenčnú schopnosť
firiem na Slovensku v ich získavaní západných trhov.
(3) Stimulovať rozvoj moderného IT odvetvia v SR s cieľom pomôcť Slovensku stať sa najlepším prostredím pre
vývoj softvéru v Európe.
Prameň: Na základe materiálu „Letter of Intent between SR and Microsoft company“ (návrh, nedatované).
Kontinuálne dodávky, permanentné updatovanie, upgradovanie a modernizácia
individuálnych produktov a možnosť rozvíjať vlastné produkty založené na IT produktoch
alebo komponentoch spoločnosti Microsoft zaručujú vysokú konkurenčnú
schopnosť partnerských firiem. Dlhodobým cieľom všetkých firiem “novej ekonomiky”
je dosiahnuť technickej prevahy nad konkurentmi. To sa týka takisto partnerských
firiem spoločnosti Microsoft. Tým, že je táto spoločnosť schopná konkurovať v poskytovaní
najlepších služieb umožňuje a podporuje to, aby partnerské firmy vstúpili do jej
programu Microsoft Partner Program/Microsoft Competency (pozri rámček 5.1). Na
základe súboru kompetenčných programov vytvorila spoločnosť Microsoft prostredie
permanentných zmien v zmysle inovácií, vzdelávania a sieťovania. Tie jej samotnej
ako aj partnerom umožňujú zostať dlhodobo konkurenčne schopnými.
Jedným z najdôležitejších efektov z pohľadu hlavných koncových užívateľov je
nízka cena produktov Microsoft. Výskumy z USA sa zaoberali touto otázkou. Nebolo
žiadnym prekvapením, že sa zistilo, že spoločnosť Microsoft má dominantné postavenie
na trhu operačných systémov pre osobné počítače založené na procesoroch Intel.
Bez ohľadu na existenciu značných bariér vstupu a veľmi vysoký trhový podiel spoločnosti
Microsoft na trhu operačných systémov situácia neukazovala, že by spoločnosť
Microsoft mala monopolnú moc. Avšak boli tu takisto náznaky v opačnom smere.
Jedna z foriem teórie nízkych cien vyvolaných sieťovými efektmi naznačovala, že
stratégiou spoločnosti Microsoft mohlo byť stanovovať nízku cenu, aby firma pritiahla
spotrebiteľov a generovala sieťové efekty, zatiaľ čo by plánovala zvýšiť cenu "v budúcnosti".
Táto teória však bola podľa Economidesa obzvlášť nepravdepodobná,
75

pretože Microsoft dominuje trhu osobných počítačov a zdvojnásobil jej trhový podiel
v posledných rokoch bez zvýšenia ceny pre Windows, zatiaľ čo rozšíril jej funkčnosť
(Economides, 2001).
Hlavní partneri spoločnosti Microsoft očakávajú pomerne optimistický vývoj
predaja produktov Microsoft v období rokov 2004 – 2006. Situáciu naznačuje graf
5.2. U predaja softvéru predpokladá pre obdobie rokov 2004 – 2006 pokles len 8 %
respondentov.
G r a f 5.2
Očakávania rastu v predaji produktov spoločnosti Microsoft pre obdobie 2004 – 2006
(percento partnerov spoločnosti Microsoft očakávajúcich rast predaja v konkrétnom
segmente*)
100
80
60
40
20
Predaj hardvéru
Predaj softvéru
Predaj služieb
Iné
0
Poznámka:
* Zvyšné percentá v každej kategórii do 100 % predstavujú očakávania poklesu alebo stagnácie predaja.
Prameň: ÚSSE SAV.
Aby boli lepšie (a efektívnejšie) vzťahy so štátnym sektorom/správou, krajina
potrebuje mať ministerstvo pre informatiku (nasledujúc trend z Českej republiky
a iných krajín strednej a východnej Európy). Súčasná situácia je menej priaznivá
nakoľko každé ministerstvo má v súčasnosti svoje vlastné oddelenie pre informatiku.
Na druhej strane, nová Informačná stratégia, predstavená vo februári 2004, by mohla
urobiť situáciu na tomto trhu ešte priaznivejšou.
Na Slovensku sa zavádza len obmedzený počet projektov relevantných pre
oblasť e-vlády. Medzi nimi, ako je uvedené v práci Sabol a kolektív (2003), sú:
76

• Elektronické zasadnutia vlády (Úrad vlády) – stránka na poskytovanie informácií
o slovenskej vláde a Úradu vlády SR;
• Register podnikov – verejné informácie o podnikoch v SR;
• JASPI (jednotný informačný systém pre právne informácie) – vládny projekt
jednotného informačného systému pre informácie o zákonoch a iných jurisdikčných
informáciách.
Okrem toho existuje napríklad projekt IST “Web Technologies Supporting Direct
Participation in Democratic Processes” (Webové technológie podporujúce priamu
účasť na demokratických procesoch – Webocracy). Je koordinovaný Technickou univerzitou
v Košiciach a zameriava sa na rozvoj systému založenom na využívaní internetu.
Mal by umožniť občanom novú formu komunikácie, zvýšenú participáciu na
demokratických procesoch a vyššiu transparentnosť a prístupnosť verejnej správy (Sabol
a kol., 2003). Efekty sa očakávajú aj z využívania produktov spoločnosti Microsoft
v rámci štátnej a verejnej správy. Celkom 94 % respondentov, ktorí odpovedali na dotazník
zameraný na inštitúcie verejnej správy sa domnieva, že elektronizácia verejnej
správy môže pozitívne ovplyvniť efektívnosť verejnej správy.
Existujú takisto pozitívne efekty pre spotrebiteľov. Spoločnosť Microsoft je
kľúčovou firmou dominujúcou na trhu operačných systémov a nemá žiadnych konkurentov,
ktorí by ju výrazne ohrozovali a má možnosť pomerne voľne stanovovať ceny
pre svoje produkty. V dôsledku kompatibility a ľahkého použitia a množstva iných
efektov produktov spoločnosti Microsoft je dopyt po nich vysoký. Ak by produkty
spoločnosti Microsoft nevykazovali takéto priaznivé charakteristiky, neboli by tak
atraktívne pre spotrebiteľov. Nakoľko spotrebiteľské výhody z používania produktov
spoločnosti Microsoft zjavne prevažujú tie z používania produktov konkurencie, firma
dominuje na svetovom trhu.
Rámček 5.4 ukazuje, aké negatívne efekty sú vyvolané ilegálnym softvérom,
alebo softvérovým pirátstvom. Nie je tu žiadna pochybnosť, že takáto aktivita má
škodlivé efekty pre spotrebiteľov a slovenskú ekonomiku.
77

R á m č e k 5.4
Softvérové pirátstvo na Slovensko
Na základe výsledkov novej globálnej štúdie spoločnosti International Planning and Research Corporation
organizácia Business Software Alliance (BSA) oznámila, že miera softvérového pirátstva dosiahla v roku 2002
na Slovensku úroveň 45 %. To značí, že na 45 percentách všetkých počítačov predaných v roku 2002 v SR bol
nainštalovaný ilegálny softvér. V porovnaní s rokom 2001 to predstavuje pokles o jedno percento a v porovnaní
s rokom 1994 ide o pokles o 21 percent. Medzi krajinami strednej a východnej Európy Slovensko bolo v roku
2002 krajinou s druhou najnižšou úrovňou softvérového pirátstva tesne za ČR. V porovnaní so západnými krajinami
to je však ešte stále vysoká miera.
Významnými dôsledkami softvérového pirátstva sú pre odvetvie softvéru, ako aj pre ekonomiky jednotlivých
krajín, finančné straty vyplývajúce z používania ilegálneho softvéru. Na Slovensku finančné straty vyplývajúce
zo softvérového pirátstva dosiahli v roku 2002 úroveň 907 mil. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2001 nárast
o 155 %. Celosvetové finančné straty vyvolané softvérovým pirátstvom dosiahli v roku 2002 úroveň 13,08 mld USD,
čo predstavuje v porovnaní s rokom 2001 nárast o 19 %.
Prameň: BSA, 2003.
Pokiaľ ide o finančný aspekt, významnou otázkou najmä v časoch, kedy si štát
želá zlepšiť a stabilizovať svoju rozpočtovú výdavkovú politiku, zmluvy so spoločnosťou
Microsoft umožňujú usporiť 60 percent nákladov moderných počítačov a softvéru. 14
Zvyčajne sú takéto cenové zľavy poskytované len zákazníkom, ktorí majú viac ako
desaťnásobne vyšší počet počítačov. Mimo tento spomínaný kontrakt poskytol už Microsoft
72 tisíc licencií pre slovenské školy za symbolický jeden USD za licenciu.
Vyjadrené v slovenských korunách to značí dar v hodnote asi 4,5 mil. USD. Kontrakt
so štátom je vyrátaný na 12,95 mil. USD s rovnomernými splátkami rozvrhnutými do
troch rokov, tzn., 4,32 mil. USD (2003), 4,32 mil. USD (2004) a 4,32 mil. USD (2005).
Ministerstvo školstva SR sa tak stalo druhým najväčším obstarávateľom v roku 2003
s kombinovaným kontraktom vo výške 593 mil. Sk (dodávky sú uskutočňované
prostredníctvom už spomínanej dodávky od spoločnosti Microsoft Ireland Operation
Ltd. a dodávky spoločnosti Hewlett-Packard Slovakia).
V roku 2000 boli na stretnutí Rady ministrov v Lisabone formulované ambiciózne
ciele pre krajiny EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2010 (Lisabonská stratégia),
kde sa očakáva, že by ICT mali zohrávať kľúčovú úlohu. Aby sa dosiahli tieto
14 Predchádzajúci program (MS SELECT) pre školy umožnil cez veľkých predajcov (large account reseller –
LAR) nakupovať upgrade pre programy Microsoft o 80 až 90 percent lacnejšie ako bola oficiálna cena. Tento
program začal v roku 2000. Avšak táto politika neumožňovala používať tento program pre nákup nových
programov, kde boli aplikované štandardné OEM ceny. V súčasnosti nový program Ministerstva školstva a spoločnosti
Microsoft zmienený v hlavnom texte nahradil tento program.
78

ciele Slovenská republika a ďalšie členské krajiny podpísali túto stratégiu, ktorá obsahuje
Akčný plán zviazaný s ICT. To dáva priestor pre to, aby sa venovala väčšia pozornosť
IT a aby sa riešilo množstvo ekonomických a sociálnych úloh. Na pomoc
členským krajinám pri poskytovaní smerníc špecifikovala Európska Komisia DG Informačná
spoločnosť (EC, 2002) štádiá dôležité pre budovanie elektronických verejných
služieb. Tieto zahŕňajú:
• Štádium 1 – Informácia: on-line informácia o verejných službách.
• Štádium 2 – Interakcia: stiahnutie formulárov.
• Štádium 3 – Dvojcestná interakcia: spracovávanie formulárov, vrátane autorizácie.
• Štádium 4 – Transakcia: zaoberanie sa prípadom, rozhodnutie a doručenie (platba).
Verejné služby by mali podporiť celý proces zlepšovania v štátnej správe
a podnikateľskom sektore a tým, že tak činia by mali stimulovať vyššiu efektívnosť
a konkurenčnú schopnosť. Sú to tieto procesy, ktoré, podporované unifikovaným
softvérovým systémom môžu poskytnúť komplexné 15 , bezpečné a garantované
riešenie pre štát a verejnú správu. Spoločnosť Microsoft patrí medzi firmy, ktoré aj
v tejto oblasti zohrávajú a budú zohrávať významnú úlohu.
Je zrejmé, že moderná spoločnosť a moderná štátna správa potrebuje zefektívňovať
svoje štruktúry s podporou moderných ICT. Teda úloha, ktorú plní Microsoft
a ďalšie ICT spoločnosti v ekonomike môže byť považovaná za pozitívnu. Podobne
však je to štát, ktorý je zodpovedný za to, že umožňuje tak zavedeným ako aj novým
firmám, aby sa ďalej rozvíjali a tým podporovali podnikateľskú prosperitu a blahobyt.
15 To zahŕňa operačné systémy pre workstation Win9x, WinNT, Win2000, Win XP a licencie umožňujúce
prístup klientom, kam patria servere: Windows NT (2000), Exchange, Systém Management a SPPS.
79

Ak zhrnieme horeuvedené výsledky je možné konštatovať, že:
1. Microsoft má v SR veľký a stabilný podiel na trhu.
2. Microsoft využíva svoju trhovú silu na trhu operačných systémov PC na zlepšenie
pozície svojich slovenských partnerov a zákazníkov.
3. Microsoft podporuje zlepšovanie inovačného procesu v SR.
4. Podnikateľské aktivity spoločnosti Microsoft v SR zvyšujú hodnotu pre spotrebiteľov.
V kontexte analýz efektov IT firiem na domáce ekonomiky sa nesmie zabudnúť
na jednu dôležitú otázku. Je skutočnosťou, že spolu so zameraním sa na podporu IT
odvetvia musí vláda pokračovať vo svojom úsilí podporovať väčšiu mieru inovácií vo
vzdelávacom sektore, či už to bude s podporou komerčných firiem, ako je napríklad
Microsoft, alebo s inými nekomerčnými organizáciami. Bez tohto predpokladu sa
môže v strednodobom a dlhodobom horizonte znížiť absorpčná schopnosť ekonomiky
a spoločnosti vo vzťahu ku novým technológiám.
80

6. EFEKTY KOMERČNÉHO MODELU MICROSOFT SLOVAKIA NA
SLOVENSKÚ EKONOMIKU: ZHRNUTIE NA ZÁKLADE
PRIESKUMU A EXPERTÍZNYCH ODHADOV
S c h é m a 6.1
PRÍNOS MICROSOFT SR PRE EKONOMIKU SR
PARTNERI MS
PARTNERI MS
IT sektor
IT sektor
MICROSOFT SR
MICROSOFT SR
PODNIKY
PODNIKY
IT pracovníci
IT pracovníci
VEREJNÁ SPRÁVA
VEREJNÁ SPRÁVA
IT pracovníci
IT pracovníci
VÝDAVKY
VÝDAVKY
ZAMESTNANCI
ZAMESTNANCI
EKONOMIKA SR
EKONOMIKA SR
Prínos firmy a jej produktov na určitom trhu má merateľné i nemerateľné efekty.
V prípade spoločnosti Microsoft sa zameriame na merateľné efekty generované vymedzenými
subjektami.
Firma Microsoft ponúka na slovenskom trhu svoje produkty v tak úspešnej miere,
že vo svojich segmentoch získava významné trhové podiely. Existujúce rozšírenie
produktov vytvára výhodný priestor pre pôsobenie mnohých IT firiem. IT firmy tieto
produkty predávajú, ponúkajú v súvislosti s týmito produktmi služby a vytvárajú softvér
na platforme Microsoft. Na týchto aktivitách sa podieľajú IT pracovníci IT firiem, IT
pracovníci obchodných firiem a IT pracovníci vo verejnom sektore.
Efekt, ktorý vchádza do slovenskej ekonomiky na základe pôsobenia firmy spoločnosť
Microsoft je kvantifikovateľný jednak cez výdavky IT firiem a jednak cez
náklady práce IT pracovníkov v IT firmách, v obchodných spoločnostiach a vo verejnom
sektore. V prípade IT firiem je kľúčová ich pridaná hodnota.
81

Predmetom analýzy sú 3 skupiny IT firiem:
• tie, čo vyvíjajú softvér na platforme spoločnosti Microsoft;
• tie čo ponúkajú služby v súvislosti so softvérom;
• tie, ktoré sa sústreďujú na distribúciu softvéru.
V mnohých prípadoch je skutočnosťou mix týchto činností v jednotlivej firme.
Na základe prieskumu v IT firmách a na základe expertných odhadov je priemerná
váha spoločnosti MS na tržbách IT firiem 19 %.
Firme pri podnikaní vznikajú náklady, ktoré sú na druhej strane výkonmi iných
firiem. Vzájomné ekonomické vzťahy medzi firmami spoluvytvárajú ekonomický
život krajiny. V prípade „výdavkového efektu“ sme zohľadnili tie výdaje, ktoré sa
prejavia v slovenskej ekonomike. Majú podobu nakupovaných tovarov a služieb, ktoré
umožňujú pokračovanie a rozvoj IT firiem. Náklady na predávaný softvér, zväčša
importovaný, sme z analýzy vylúčili. Náklady, súvisiace so mzdami IT pracovníkov,
sme priradili k efektu, ktorý súvisí so zamestnanosťou.
V prípade zamestnancov je efekt pôsobenia spoločnosti Microsoft merateľný
v podobe miezd a odvodov, ktoré so mzdami súvisia. Prínos na strane zamestnancov
sme sledovali na širšom základe ako je to v prípade výdavkov IT firiem. Okrem zamestnancov
v samotných IT firmách sme skúmali aj efekt v segmentoch IT zamestnancov
obchodných spoločností a IT zamestnancov vo verejnom sektore. Váha spoločnosti
MS na zamestnanosti v jednotlivých segmentoch je rozdielna. Na základe prieskumu
a expertných odhadov sú váhy spoločnosti Microsoft na zamestnanosti IT pracovníkov
nasledovné:
• IT firmy – 19 %;
• IT zamestnanci obchodných firiem – 29 %;
• IT zamestnanci vo verejnom sektore – 62 %.
Odlišná je aj mzdová hladina v jednotlivých segmentoch. Na základe údajov zo
ŠÚ SR, z prieskumu a expertných odhadov, vstupovali do výpočtov nasledujúce priemerné
mesačné mzdy:
• IT firmy – 35 460 Sk;
• IT zamestnanci v distribučných firmách – 26 480 Sk;
• IT zamestnanci obchodných firiem – 24 000 Sk;
82

• IT zamestnanci vo verejnom sektore – 17 500 Sk.
V súvislosti s nákladmi na prácu sú významnou položkou, okrem miezd zamestnancov,
náklady na strane zamestnávateľa, ktorý zamestnávateľ hradí do poisťovní
a fondov vo výške 38 % zo mzdy zamestnanca. V prípade IT pracovníkov verejného
sektoru sme odhadli prínos pôsobenia spoločnosti Microsoft v ústrednej vláde a samospráve.
Súčasťou kvantifikácie nie je efekt generovaný v sektoroch Ministerstva obrany,
školstva a zdravotníctva z dôvodu chýbajúcej údajovej základne.
Súčasťou prínosov spoločnosti Microsoft do slovenskej ekonomiky sú dane
a odvody, platené firmami a zamestnancami. V súvislosti s príjmami štátneho rozpočtu
sme kvantifikovali nasledovne:
• v prípade IT firiem dane z príjmu právnických osôb a DPH;
• v prípade zamestnancov daň z príjmu a DPH, ktorú platia pri kúpe tovarov a služieb.
V súvislosti s povinnými odvodmi do poisťovní a fondov sme kvantifikovali
nasledovne:
• veľkosť odvodov, ktoré platia zamestnanci;
• veľkosť odvodov, ktoré platia zamestnávatelia za svojich zamestnancov.
S c h é m a 6.2
PRÍSPEVKY DO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU, POISŤOVNÍ A FONDOV
Daň
Daň
z
z
príjmu
príjmu
podniky
podniky
72 mil. Sk
72 mil. Sk
Daň
Daň
z
z
príjmu
príjmu
zamestnanci
zamestnanci
186 mil. Sk
186 mil. Sk
DPH
DPH
podniky
podniky
468 mil. Sk
468 mil. Sk
DPH
DPH
zamestnanci
zamestnanci
299 mil. Sk
299 mil. Sk
ŠTÁTNY ROZPOČET
ŠTÁTNY ROZPOČET
príjmy
príjmy
1 026 mil. Sk
1 026 mil. Sk
Odvody
Odvody
podniky
podniky
884 mil. Sk
884 mil. Sk
Odvody
Odvody
zamestnanci
zamestnanci
298 mil Sk
298 mil Sk
ODVODY DO
ODVODY DO
POISŤOVNÍ A
POISŤOVNÍ A
FONDOV
FONDOV
1 182 mil. Sk
1 182 mil. Sk
83

S c h é m a 6.3
PRÍNOS MICROSOFT SLOVAIKIA PRE EKONOMIKU SR
PARTNERI MS
PARTNERI MS
IT
IT
sektor
sektor
MICROSOFT SR
MICROSOFT SR
PODNIKY
PODNIKY
IT
IT
pracovníci
pracovníci
VEREJNÁ SPRÁVA
VEREJNÁ SPRÁVA
IT
IT
pracovníci
pracovníci
VÝDAVKY
VÝDAVKY
1 739 mil. Sk
1 739 mil. Sk
ZAMESTNANCI
ZAMESTNANCI
3 212 mil. Sk
3 212 mil. Sk
EKONOMIKA SR
EKONOMIKA SR
4 951 mil. Sk
4 951 mil. Sk
S c h é m a 6.4
Efekt Microsoft Slovakia na tvorbu pracovných príležitostí
MICROSOFT
(25)
Channel a IT sektor
(2270)
Podniky
(5017)
Verejná sprava
(256)
Celkový efekt
(7568)
84

7. ZHRNUTIE A IMPLIKÁCIE TEJTO ŠTÚDIE
PRE HOSPODÁRSKU POLITIKU
Z predloženej štúdie vyplývajú nasledujúce závery:
• Zvýšenie investícií do IT sektora o 1 % zvyšujú rast HDP o 0,11 % a rast HDP
na obyvateľa o 0,12 %.
• Kumulatívne investície do softvéru a služieb o 1 % zvyšujú rast HDP o 0,08 %
a rast HDP na obyvateľa o 0,09 %, z čoho vyplýva, že je v záujme tvorcov hospodárskej
politiky, aby presadzovali takú hospodársku politiku, ktorá podporuje
rozvoj IT sektora a zvlášť komerčného softvéru a služieb.
• IT sektor svojim podielom na produkcii hospodárstva SR patrí medzi menšie odvetvia,
vyznačuje sa však sieťovými efektmi, vysokou produktivitou práce a pridanou
hodnotou, čo prispieva k zvýšeniu konkurencieschopnosti celej ekonomiky.
Firmy nemôžu byť cenovo konkurencieschopné bez toho, aby boli konkurencieschopnými
v oblasti nákladov.
• Hodnoty multiplikátorov IT sektora pre produkciu (5,1) a pre pridanú hodnotu
(2,0) sú relatívne vysoké a svedčia o pozitívnych efektoch zvýšenia dopytu po
produktoch IT sektora na celú ekonomiku. Z expertíznej analýzy vyplýva, že
jedna koruna vynaložená na nákup softvéru Microsoft prináša efekt do slovenskej
ekonomiky vo výške približne 7 korún. V roku 2002 celkový efekt firmy
Microsoft na slovenskú ekonomiku dosiahol približne 0,5 % podiel na HDP.
• IT sektor môže zvýšiť efektívnosť administratívneho aparátu štátu. Prevažná väčšina
respondentov z verejnej správy považuje elektronizáciu verejnej správy za nástroj,
ktorý zvýši efektívnosť.
• Investície do IT sektora napomáhajú k expanzii ďalších sektorov, predovšetkým
sektora služieb. Tým sa dynamizuje štruktúra ekonomiky, čo okrem iného vedie
k vytváraniu pracovných príležitostí.
• Z analýz tiež vyplýva, že nositeľmi IT sektora sú hlavne malé podniky, z čoho
vyplýva, že rozvoj IT sektora na Slovensku je determinovaný aj politikou vlády
85

na podporu malých a stredných podnikov, vrátane uľahčenia prístupu k IT,
resp. spolufinancovania investícií do IT.
• Znižovanie nelegálneho využívania softvérov bude vytvárať priestor pre vyšší
dopyt po produktoch IT sektora. V roku 2002, podľa štúdií organizácie Business
Alliance (BSA), miera softvérového pirátstva na Slovensku dosiahla úroveň
45 %, čo naznačuje, že 45 % všetkých počítačov predaných v tomto roku má
nainštalovaných ilegálny softvér. Pritom sa straty z pirátstva odhadujú v roku
2002 na 907 mil. Sk a pre celý svet dosiahli výšku 13,08 mld USD.
• Z analýz tiež vyplýva, že investície do informačných technológií bez rozvoja
infraštruktúry neprinesú očakávaný efekt. Z toho vyplýva, že štát by mal venovať
plnú pozornosť rozvoju infraštruktúry IT sektora, vrátane investícií do vedy
a techniky, ľudských zdrojov, rozšírení prístupu na internet a iných služieb.
• Súčasťou informačnej politiky štátu by mala byť podpora informačnej vedy, a to
predovšetkým v troch oblastiach: informačných technológií, spracovania informácií
a používateľských potrieb a ich uspokojení.
• Celkový efekt IT sektora bude determinovaný dynamikou štruktúry celej ekonomiky.
Iba tak je možné, aby sa slovenská ekonomika priblížila k vyspelým krajinám
Európskej únie.
86

LITERATÚRA
1. BSA (2003): Miera softwarovej kriminality na Slovensku sa znižuje. Business Software
Alliance. Bratislava, 3. júna 2003. http://www.bsa.sk.
2. Creating a Vibrant Information Technology Sector: Growth, Opportunity and Partnership
(2003). White Paper, Microsoft.
3. Dotazníky pripravené výskumným tímom Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky
SAV pre partnerov spoločnosti v roku 2004.
4. EC (2002): Web-based Survey on Electronic Public Services. Summary Report. Results
of the second measurement: April 2002, European Commission DG Information Society.
5. ECONOMIDES, Nicholas (2001): The Microsoft Antitrust Case. Discussion Paper,
November 2000, revised April 2, 2001.
http://www.stern.nyu.edu/networks/Microsoft_Antitrust.pdf
6. EDWARDS, Sebastian (2001): Information Technology and Economic Growth in the
Emerging Economies.
http://www.anderson.ucla.edu/faculty/sebastian.edwards/NewEco_Edwards_new1.pdf
7. European Information technology Observatory (2004). CD.
8. IDC report (2003). Information Technology: Growth & Opportunity.
9. KOOTHS, S. – LANGENFURTH, M. – KLAWEY, N. (2003): The Impact of Microsoft
Deutschland GmbH on the German IT Sector. MICE Economic Research Studies,
Muenster.
10. KRAEMER, Kenneth L. – DEDRICK, J. (1999): National Policies for the Information Age:
IT and Economic Development. Center for Research on Information Technology and
Organizations“, University of California, USA.
11. KRAEMER, Kenneth L. – DEDRICK, J. (2001): Payoffs from Investment in Information
Technology: Lessons from the Asia-Pacific Region. Center for Research on Information
Technology and Organizations“, University of California, USA.
http://repositories.cdlib.org/cgi/viewcontent.cgiarticle=1116&context=crito
12. LIIKANNEN, Erki (2003): The Impact of ICT for European Competitiveness and Growth.
Berlin, 2003.
http://europa.eu.int/comm/commissioners/liikanen/media/speeches/index_el.htm
13. McConnell International (2001): Ready Not. Go, Partnerships Leading the Global
Economy. www.mcconnellinternational.com
14. MUNDIE, Craig (2001): The Commercial Software Model. Microsoft CTO New York
University Stern School of Business, May 3, 2001 (posted on the web on March 2003).
http://www.microsoft.com/resources/sharedsource/Initiative/speeches/mundie.mspx>
15. Návrh Multilicenčnej zmluvy Microsoft Enterprise Agreement pre štátnu a verejnú
správu Slovenskej republiky.
16. NIININEN, Petri (1998): Computers and Economic Growth in Finland. WIDER, Working
Papers No. 184.
17. Oficiálne webové stránky spoločnosti Microsoft. http://www.microsoft.com/slovakia/
87

18. PLOEG, F., van der (1986): Mathematical Methods in Economics. J. Wiley & Sons, New
York.
19. SABOL, Tomas et al. (2003): eGovernment in selected EU Accession States. Prisma
Strategic Guidelines, 8, April 2003, Information Societies Technologies (IST) Program,
p. 39.
20. Splátkový Kalendár pre Návrh Multilicenčnej zmluvy Microsoft Enterprise Agreement
pre štátnu a verejnú správu Slovenskej republiky.
21. ŠÚ SR (2000): Komoditno-odvetvové tabuľky dodávok a použitia. Bratislava: Štatistický
úrad Slovenskej republiky.
22. ŠÚ SR (2003): Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy. Bratislava: Štatistický úrad
Slovenskej republiky.
23. The Economist (2004): Slackers or pace-setters The Economist, May 22-28, p. 84.
24. Trend (2004): Dodávatelia IT sa tešia na nový biznis. Trend, č. 17, 29. apríla 2004,
s. 44.
25. Trend Top (2003): Trendtop v infortechnológiách. Trend, máj 2003.
26. Trend Top (2004): Trendtop v infortechnológiách. Trend, máj 2004.
27. TULLON, Paul P. – KRAEMER, Kenneth L. (1999): The Impact of Information
Technology on Ireland’s Economic Growth and Development: Lessons for Developing
Countries. Proceedings of the 32nd Hawaii International Conference on System Science.
28. Údaje získané z dotazníka zaslaného spoločnosti Microsoft a osobné konzultácie.
29. WITSA Public Policy Report (2003). www.witsa.org
30. World Development Indicators (2003). World Bank, CD.
88

Vplyv informačných technológií na ekonomický rast a zamestnanosť: teoretické
a empirické pohľady
(S aplikáciou na efekty komerčného modelu Microsoft Slovakia na slovenskú ekonomiku)
MENBERE WORKIE TIRUNEH A KOLEKTÍV
Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied,
Šancová 56, 811 05 Bratislava 1
Telefón: 00421-2-52 49 54 80, Fax: 00421-2-52 49 51 06
E-mail: menberew2000@yahoo.com
URL: http://www.ekonom.sav.sk
89