1 Analýza palivovo-energetických surovín a možnosti využívania ...

panvách prebieha zväčša hlboko pod eróznou bázou, všetky ložiská majú obtiažne až veľmi
obtiažne hydrogeologické pomery, ktorým sa musí prispôsobiť ich ťažba (Čáry, Nováky,
Handlová, Modrý kameň). Na piesčité kolektory v nadloží i v podloží sú často viazané
podzemné vody s tlakovým režimom (tzv. artézske) s výdatnosťami aj niekoľko l.s -1 . S ich
izoláciou a odčerpávaním počíta vlastná technológia ťažby suroviny, ktorá zabraňuje aj
možným prievalom aj tzv. tekutých pieskov do banských diel. Ťažba si často vyžaduje
v predstihu odvodňovať územie vrtmi, čo má za následok aj výrazné zmeny
hydrogeologických pomerov v širokom okolí a tiež stratu vody vo využívaných studniach.
Nad vydobytými priestormi vznikajú plošne rozsiahle poklesy, v ktorých sa tvoria
bezodtokové depresie. Vyžadujú si rozsiahle investície do premiestnenia stavieb, korýt tokov
i ostatnej infraštruktúry. Z hľadiska ťažby je nebezpečnou skutočnosť, že staré prieskumné
vrty v týchto depresiách (o ich likvidácii často nie je k dispozícii žiadna dokumentácia)
môžu sprostredkovať komunikáciu povrchových vôd s uhoľným slojom v podzemí.
V prípade bezprostredného kontaktu neogénnej panvy s neogénnym vulkanickým
komplexom (Handlová) podmieňujú rozdielne geotechnické vlastnosti jednotlivých vrstiev
a hornín (ílovité členy, andezity, tufy, tufity) v ložiskovej oblasti vznik závažných svahových
deformácií a zosuvov, ktoré ohrozujú hospodárske využívanie územia. Aj pomalé zosúvanie
skalných andezitových masívov pohoria do depresií nad vydobytými priestormi v neogénnej
panve spôsobuje, napr. v pohorí Vtáčnik vznik hlbokých zátrhov a roztvorených trhlín.
Na uhoľných ložiskách v Juhoslovenskej panve (Modrý Kameň, Horné Strháre,
Červeňany, Ľuboriečka, Žihľava - Vátovce, Veľký Lom) k vyššieuvedeným
hydrogeologickým problémom pristupuje aj silné preplynenie podzemnej vody prírodným
oxidom uhličitým, hlavne v tektonicky exponovaných častiach ložiska a v intenzívne
zvodnených pieskových polohách pôtorských vrstiev. Ložiská majú veľmi zložité banskotechnické
podmienky dobývania (zvodnenie si vyžaduje čerpanie vôd, závaly zapríčinené
tekutými pieskami výstuž a úseky s prítomnosťou oxidu uhličitého intenzívne vetranie), čo si
pre ťažbu vyžaduje značné investície.
Podrobný geologický a hydrogeologický prieskum je potrebný aj v prípade otvárky
doposiaľ neťažených ložísk (Hnojné vo Východoslovenskej panve pod pohorím Vihorlat,
Beladice, Pukanec a ostatné). Zložité bansko-technické podmienky ložiska Hnojné je možné
predpokladať vzhľadom na zatopenie severnej a severozápadnej časti ložiskového územia
vodnou nádržou Zemplínska Šírava. Zložité technické podmienky pre prípadné banské práce
predstavujú nielen tektonicky porušené pásma, ale aj plasticita a nasiakavosť okolitých
ílovito-prachovitých hornín a potenciálna drenáž minerálnych vôd Sobraneckých kúpeľov,
ktorých prúdenie z primárnej infiltračnej oblasti (mezozoikum Humensko-užhorodskej hraste)
je usmernené juhovýchodným smerom tektonickými zlomami regionálneho charakteru a
viazané je na bezprostredné podložie uhoľonosného komplexu. Podrobný geologický a
hydrogeologický prieskum bude potrebný aj v prípade otvárky ložiska Beladice. Zložité
technické podmienky pre prípadné banské práce predstavuje výrazná tektonická predispozícia
ako aj inžiniersko-geologické a geotechnické vlastnosti okolitých hornín ložiska.
Z hľadiska bansko-technických podmienok je výnimkou ložisko antracitu vo Veľkej
Tŕni, avšak vzhľadom na malé množstvo zásob sa s ťažbou pre energetické účely neráta.
Prítoky podzemných vôd hlbšieho obehu (aj pod tlakovým režimom) sa predpokladajú len
pozdĺž zlomov a v hĺbke sa predpokladá tiež výskyt väčšieho množstva plynných
uhľovodíkov. Exploatácia ložiska je však vo významnom strete záujmov s využívaním
územia ako Tokajskej vinárskej oblasti (vplyv na povrchové a podzemné vody, haldovanie,
znečisťovanie a pod.). Pre prípadný nový rozvoj ťažby sú predovšetkým
z environmentálnych hľadísk nutné rozsiahle investície.
Súhrnne možno konštatovať, že banská činnosť má dopady najmä na podzemné vody,
pôdu a horninové prostredie, čiastočne môže byť dotknutá aj povrchová voda. Dopady sú
14