1 Analýza palivovo-energetických surovín a možnosti využívania ...

Analýza palivovo-energetických surovín a možnosti využívania zásob
a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efektívnosti
Rámcové dokumenty v oblasti energetiky
Vláda Slovenskej republiky schválila nasledovné materiály v oblasti energetiky:
Aktualizácia surovinovej politiky Slovenskej republiky pre oblasť nerastných surovín
(schválená uznesením vlády SR č. 722/2004),
45 Návrh energetickej politiky SR (schválený uznesením vlády SR č. 29/2006),
Návrh stratégie energetickej bezpečnosti SR (schválený uznesením vlády SR č. 732/2008).
Schválené materiály majú spoločného menovateľa, ktorým sú disponibilné nerastné
energetické zdroje, možnosť ich využívania v energetike a prínos pre energetickú
bezpečnosť Slovenskej republiky.
Aktualizácia surovinovej politiky SR pre oblasť nerastných surovín kladie okrem iného
dôraz najmä na:
45 efektívne využívanie domácej surovinovej základne,
koordináciu využívania ochrany nerastných surovín s ohľadom na životnosť overených
geologických zásob,
stanovenie miery sebestačnosti v jednotlivých druhoch nerastných surovín v dlhodobej
perspektíve,
stabilizáciu sociálnej politiky a rozvoj zamestnanosti v regiónoch s výskytom ložísk
nerastných surovín a s nadväzujúcim spracovateľských priemyslom,
útlmové programy v neefektívnej ťažbe niektorých druhoch nerastných surovín a ich
zefektívnenie,
ekonomické hodnotenie ložísk nerastných surovín pred ich využívaním konkrétnym
investorom a určenie miery rizika v podnikaní.
Strategickými surovinami z hľadiska potrieb národného hospodárstva sú ropa a zemný
plyn, uhlie, rudné suroviny, urán a nerudné suroviny.
Cieľom Energetickej politiky SR v dlhodobom časovom horizonte je:
zabezpečiť taký objem výroby elektriny, ktorá pokryje dopyt na ekonomicky efektívnom
princípe,
zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem
energie v požadovanom množstve a kvalite,
znižovať podiel hrubej domácej spotreby energie na hrubom domácom produkte
znižovaním energetickej náročnosti.
Pre dosiahnutie tohto cieľa sa stanovili nasledovné základné priority:
využívať domáce primárne energetické zdroje na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky
efektívnom princípe,
využívať jadrovú energiu ako diverzifikovanú, ekonomicky efektívnu a primerane
environmentálne akceptovateľnú možnosť výroby elektriny.
Z hľadiska pohľadu energetickej bezpečnosti SR je spracovaný dlhodobý výhľad
potrieb a možností, pri presadení národných záujmov v rámci rozvíjajúceho sa hospodárstva,
spoluprácu a koordináciu činností so štátmi integrujúcimi sa v rámci EÚ.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR má rozpracované scenáre vývoja energetickej
bezpečnosti SR pre energetické nerastné suroviny, uhlie, ropu, zemný plyn a urán
i s prioritami do roku 2030.
1

Prehľad geologických zásob a ťažby na evidovaných ložiskách energetických surovín so
stavom k 1. 1. 2009
V štruktúre nerastného bohatstva SR majú energetické suroviny svoje
nezastupiteľnémiesto. Z hľadiska množstva zásob tvoria približne 7 % z celkových
evidovaných zásobnerastných surovín, rovnakú pozíciu majú aj z hľadiska celkovej ťažby
v rámci Slovenskej republiky.
Obrázok 1
Celkové zásoby nerastných surovín SR
v roku 2008 (spolu 16 615 mil. t)
Obrázok 2
Celková ťažba nerastných surovín SR v roku
2008 (spolu 36,8 mil. t)
Na území Slovenskej republiky je so stavom k 1. 1. 2009 evidovaných celkom 82
výhradných ložísk energetických surovín (antracit, bituminózne horniny, gazolín, hnedé uhlie,
lignit, neživičné plyny, ropa neparafinická, ropa poloparafinická, urán, zemný plyn)
v množstve 1 147 217 tis. t (bez podzemných zásobníkov zemného plynu). Najvýznamnejšiu
časť predstavujú zásoby hnedého uhlia a lignitu (spolu 94 % z celkových zásob).
Tabuľka 1
Prehľad geologických zásob a ťažby energetických surovín v roku 2008
Surovina
Počet
ložísk
spolu
Počet
ťažených
ložísk
Geologické
zásoby
spolu
Bilančné
zásoby
Nebilančné
zásoby
Ťažba
v roku
2008
Antracit (tis. t) 1 - 8 006 2 008 5 998 -
Bituminózne horniny (tis. t) 1 - 10 797 10 797 - -
Gazolín (tis. t) 8 3 395 201 194 3
Hnedé uhlie (tis. t) 11 4 461 391 226 884 234 507 2 075
Lignit (tis. t) 8 1 619 110 278 093 340 017 87
Neživičné plyny (mil. m 3 ) 1 - 6 380 - 6 380 -
Ropa neparafinická (tis. t) 3 - 3 422 1 632 1 790 -
Ropa parafinická (tis. t) 8 4 6395 132 6 263 18
Urán (tis. t) 2 - 5 272 1 396 3 876 -
Zemný plyn (mil. m 3 ) 39 12 26 049 9 563 16 486 111
Tabuľka 2
Prehľad geologických zásob a ťažby hnedého uhlia za roky 2004 - 2008
Hnedé uhlie 2004 2005 2006 2007 2008
Počet ložísk spolu 11 11 11 11 11
Počet ťažených ložísk 4 4 4 4 4
Geologické zásoby spolu (tis. t) 488 344 474 605 468 382 464 718 461 391
Ťažba (tis. t) 2 523 2 268 2 016 1 839 2 075
2

Tabuľka 3
Prehľad geologických zásob a ťažby lignitu za roky 2004 - 2008
Lignit 2004 2005 2006 2007 2008
Počet ložísk spolu 8 8 8 8 8
Počet ťažených ložísk 1 1 1 1 1
Geologické zásoby spolu (tis. t) 619 882 619 816 619 810 619 790 619 110
Ťažba (tis. t) 289 35 6 20 87
Tabuľka 4
Prehľad geologických zásob a ťažby ropy a gazolínu za roky 2004 - 2008
Ropa a gazolín 2004 2005 2006 2007 2008
Počet ložísk spolu 19 19 19 19 19
Počet ťažených ložísk 9 7 5 5 7
Geologické zásoby spolu (tis. t) 10 321 10 286 10 256 10 233 10 212
Ťažba (tis. t) 42 35 30 23 21
Tabuľka 5
Prehľad geologických zásob a ťažby zemného plynu za roky 2004 - 2008
Zemný plyn 2004 2005 2006 2007 2008
Počet ložísk spolu 39 39 39 39 39
Počet ťažených ložísk 15 13 11 14 12
Geologické zásoby spolu (mil. m 3 ) 27 545 27 174 27 068 25 869 26 049
Ťažba (mil. m 3 ) 179 211 135 134 111
Časť zásob zemného plynu sa uskladňuje v podzemných zásobníkoch zemného plynu,
situovaných v južnej časti slovenského úseku Viedenskej panvy a v južnej časti Podunajskej
panvy. Tieto objekty sa taktiež evidujú ako výhradné ložiská napriek tomu, že nejde o
prirodzené akumulácie nerastnej suroviny. Podzemné zásobníky zemného plynu nie sú síce
ložiskami v klasickom ponímaní, ich význam a prínos pre ekonomiku Slovenska je však
veľký a ich využívanie úzko súvisí s energetickou bilanciou a surovinovým zázemím štátu.
S podzemnými zásobníkmi plynu bezprostredne súvisí aj transport zemného plynu cez naše
územie.
Tabuľka 6
Prehľad geologických zásob a ťažby z podzemných zásobníkoch zemného plynu za roky 2004 - 2008
Podzemné zásobníky zemného plynu 2004 2005 2006 2007 2008
Počet ložísk spolu 8 8 8 6 9
Počet ťažených ložísk 2 4 - 1 -
Geologické zásoby spolu (mil. m 3 ) 2 450 2 151 2 151 1790 2 246
Ťažba (mil. m 3 ) 9 299 - 361 -
3

Zhodnotenie evidovaných zásob energetických surovín z hľadiska ich využiteľnosti
aživotnosti
Hnedé uhlie a lignit
Surovinové zdroje SR
Bilancované ložiská hnedého uhlia v SR sa nachádzajú v niekoľkých stratigrafických
obzoroch výhradne terciérneho veku. V súčasnosti sú hospodársky najvýznamnejšie
hnedouhoľné ložiská Nováky, Handlová a Cigeľ situované v Hornonitrianskej kotline
v súvrství vrchného bádenu. Vyvinuté sú na ploche okolo 70 km 2 . Ďalšou významnou
oblasťou s výskytom ložísk hnedého uhlia je Juhoslovenská panva, kde sú v spodnom
miocéne overené uhoľné sloje na ložiskách Modrý Kameň, Horné Strháre, Ľuboriečka,
Žihľava, Červeňany a Veľký Lom. V Podunajskej panve v štúrovskom paleogéne je známe
ložisko hnedého uhlia Štúrovo (Obid). Predstavuje severné pokračovanie dorožsko-tokodskej
uhoľnej panvy z Maďarskej republiky.
Ekonomicky významné ložiská lignitu sú známe zo slovenskej časti Viedenskej panvy,
z oblasti Gbely - Kúty, kde je exploatované jediné ložisko Gbely. V čárskom súvrství pontu
vystupuje dubniansky lignitový sloj na ploche cca 30 km 2 . V severnej časti Podunajskej
panvy, v Komjatickej priehlbine, sú známe lignitové ložiská Beladice a Pukanec. Na ložisku
Beladice sú overené sloje lignitu v bazálnej časti beladického súvrstvia pontského veku.
V severozápadnej časti Žiarskej kotliny je overené ekonomicky nevýznamné ložisko lignitu
Kosorín v samostatnej panve veku pont - ruman. Vo Východoslovenskej panve je od
päťdesiatych rokov známe ložisko Hnojné s niekoľkými lignitovými slojmi nízkej kvality.
Hlavný lignitový sloj sa nachádza vo vrchnej uhoľnej sérii veku vrchný sarmat - panón.
Severozápadná časť ložiska leží pod vodnou nádržou Zemplínska šírava. Situovanie ložísk
hnedého uhlia a lignitu je znázornené v prílohe č. 1.
Súčasní producenti
Najvýznamnejším producentom hnedého uhlia sú Hornonitrianske bane Prievidza, a.s.,
Prievidza, ťažbu realizujú na ložiskách Handlová, Nováky a Cigeľ vo výške cca 1 900 tis. t
ročne (celkový podiel na ťažbe hnedého uhlia a lignitu bol v roku 2008 v rámci Slovenskej
republiky 89 %).
Baňa Čáry a.s., Čáry vykonáva ťažbu lignitu na ložisku Gbely (87 tis. t, 4 % z celkovej
ťažby v roku 2008), po obnovení prevádzky a sprístupnení nových ťažobných kapacít v IX.
ťažobnom poli má každoročne stúpajúcu tendenciu s cieľom dosiahnuť v budúcnosti ročnú
ťažbu 500 tis. t.
Tzv. sociálna ťažba prebieha na Bani Dolina a.s., Veľký Krtíš vo výške 150 tis. t ročne
(7 % z celkovej ťažby). Likvidácia bane prebieha v súlade s uzneseniami vlády SR č.
880/1997, 1037/2001, 390/2005, 661/2007 a 611/2009. Zo zdrojov štátneho rozpočtu je
hradená najmä likvidácia povrchových objektov.
Podiel na domácej spotrebe
Domáca ťažba hnedého uhlia a lignitu pokrýva takmer 70 % spotreby v Slovenskej
republike, ostatné množstvo sa dováža takmer výlučne z Českej republiky (viac ako 90 %).
Hlavným odberateľom vyťaženého uhlia je Elektráreň Nováky a Zemianske Kostoľany.
Elektráreň Nováky zabezpečuje 7 - 8 % výroby elektrickej energie v rámci Slovenska. Predaj
triedeného uhlia predstavuje len zanedbateľnú časť produkcie. Ročná spotreba domáceho
hnedého uhlia pre Elektráreň Nováky predstavuje takmer 2,2 až 2,3 mil. t, zvyšné množstvo
(0,6 až 0,8 mil. t) sa dováža najmä z Českej republiky (93 %). Podiel importovanej suroviny
4

sa zrejme bude zvyšovať, najmä po doťažení ložísk Cigeľ a Handlová a plánovanom
ukončení ťažby na ložisku Modrý Kameň.
Čierne uhlie sa na Slovensku neťaží, jeho spotreba je v celom objeme krytá dovozom
(cca 5,5 mil. t ročne) najmä z Ruska (75 - 80 %), Českej republiky a Poľska. Čierne uhlie je
určené najmä pre elektroenergetiku a hutnícky priemysel. Z časti importovaného uhlia sa
vyrába koks.
Vyťažiteľné zásoby a ich životnosť
Prehodnotením zásob jednotlivých ložiskových objektov na úrovni blokov zásob boli
vyselektované ložiská, resp. ich časti (bloky), ktoré sú v súčasnosti využiteľné s ohľadom na
aktuálne bansko-technické a ekonomické podmienky vychádzajúc z prevádzkových údajov
ťažobných spoločností. Z uvedených geologických zásob boli aplikáciou redukčných
koeficientov (výrubnosť, plošné straty, znečistenie, odpisy) odhadnuté reálne vyťažiteľné
zásoby na jednotlivých ložiskách.
Z celkového množstva evidovaných geologických zásob (1 081 mil. t) predstavuje
podiel ekonomicky reálne vyťažiteľných zásob 9,8 %. Zásoby na ostatných evidovaných
uhoľných ložiskách sú vzhľadom na posudzované parametre (množstvo zásob, minimálna
hrúbka slojov, kvalita suroviny, bansko-technické podmienky, strety záujmov, odhad
investičných nákladov) považované za ekonomicky a technologicky nevyužiteľné a nie je ich
možné dobývať bez výrazných hospodárskych strát. Možnosť overenia nových ekonomicky
ťažiteľných zásob je vzhľadom na stupeň preskúmanosti územia Slovenskej republiky
nepravdepodobná.
Charakteristika ložísk hnedého uhlia a možnosti využívania ich zásob
Ložisko hnedého uhlia Nováky s úložnou výhrevnosťou 11,79 MJ.kg -1 sa nachádza
v hĺbke 80 až 450 m, priemerná hrúbka sloja dosahuje 9,48 m, ložisko má obtiažne
hydrogeologické podmienky a komplikované tektonické pomery. Strety záujmov v rámci
otvárky nového ťažobného poľa (zástavba, železnica, vodné toky, inžinierske siete) boli
vyriešené. Nevyriešené ostávajú strety 12. ťažobného poľa v západnej časti ložiska.
Z hľadiska množstva vyťažiteľných zásob predstavuje najvýznamnejší ložiskový objekt
v priestore Hornonitrianskej kotliny s najväčším podielom na ťažbe v rámci
Hornonitrianskych baní Prievidza. Po otvorení 11. ťažobného poľa sa predpokladá ťažba vo
výške až do 1 500 tis. t ročne, ktorú pri daných banskotechnických a ekonomických
podmienkach bude možné realizovať do roku 2030, reálna životnosť zásob sa odhaduje na 21
rokov. V prípade prehodnotenia zásob blokov 12. ťažobného poľa viazaných v ochranných
pilieroch zástavby, železnice a vodných tokov, sa v prípade ťažby môže životnosť ložiska
prekročiť rok 2035.
Ložisko hnedého uhlia Handlová s úložnou výhrevnosťou 16,48 MJ.kg -1 sa nachádza
v hĺbke 320 až 600 m, priemerná hrúbka sloja dosahuje 5,90 m, ložisko má stredne obtiažne
hydrogeologické podmienky a komplikované tektonické pomery. Množstvo vyťažiteľných
zásob pri ročnej ťažbe 300 tis. t teoreticky umožňuje prevádzku na ďalších 25 rokov.
Vzhľadom na geologické, bansko-technické a ekonomické podmienky dobývania je
odhadovaná reálna životnosť redukovaná na 11 rokov. Predĺženie životnosti je podmienené
investičnými nákladmi na overenie a sprístupnenie nových zásob.
Ložisko hnedého uhlia Handlová situované v dobývacom priestore Cigeľ s úložnou
výhrevnosťou 12,22 MJ.kg -1 je situované v hĺbke 1 až 290 m, priemerná hrúbka sloja
dosahuje 4,57 m, ložisko má obtiažne hydrogeologické podmienky a komplikované
tektonické pomery. Množstvo vyťažiteľných zásob pri ročnej ťažbe 400 tis. t teoreticky
umožňuje prevádzku na ďalších 17 rokov. Vzhľadom na geologické, bansko-technické
a ekonomické podmienky dobývania je odhadovaná reálna životnosť redukovaná na 5 rokov.
5

S ďalším investovaním do prieskumu a sprístupňovania zásob sa neráta.
Ložisko hnedého uhlia Modrý Kameň s úložnou výhrevnosťou 11,65 MJ.kg -1 je
situované v hĺbke 50 až 300 m, priemerná hrúbka slojov dosahuje 2,3 až 2,9 m, ložisko má
veľmi obtiažne hydrogeologické a tektonické pomery. Časť zásob 3. sloja je mimo
dobývacieho priestoru v určenom chránenom ložiskovom území Horné Strháre. V prípade
určovania dobývacieho priestoru sa vzhľadom na povrchovú situáciu (lesy, mimo chránených
prírodných území a vodných zdrojov) nepredpokladajú rozsiahle investičné náklady.
Ukončenie ťažby na ložisku sa predpokladá v roku 2012. Dotáciami zo zdrojov štátneho
rozpočtu sú hradené najmä likvidačné práce podzemných a povrchových objektov. Vzhľadom
na významné množstvo zásob 3. sloja evidované v rámci dobývacieho priestoru a priľahlého
chráneného ložiskového územia je žiadúce zhodnotiť technicko-ekonomickou štúdiou ich
potenciálny ekonomický význam. Tretí sloj doteraz nebol ťažený, v rámci dobývacieho
priestoru je evidovaných vyše 26 mil. t využiteľných zásob a ďalších takmer 22 mil. t
bilančných voľných zásob v pokračovaní 3. sloja evidovaných v chránenom ložiskovom
území Horné Strháre, spolu vyše 48 mil. t zásob. K 3. sloju v súčasnosti existuje prístup z 2.
sloja. Tieto zásoby sú momentálne prístupné cez hlavné banské diela Bane Dolina. V prípade
realizácie uznesenia vlády SR č. 611/2009 dôjde vyťažením cca 0,52 mil. t zásob
k zneprístupneniu 32 mil. t zásob. Na ich sprístupnenie v budúcnosti tak bude v prípade
potreby nutná nová otvárka viazaná na významný objem investícií. Zo strategického hľadiska
predstavujú tieto zásoby potenciálne významú surovinovú rezervu štátu, a keďže ide o baňu
v prevádzke s kompletne vybudovanou technológiou a infraštruktúrou, je pripravená pokryť
požiadavky na surovinu v relatívne krátkom čase (napr. v prípade výpadku dodávky surovín
z iných baní, resp. v prípade zvýšenia dopytu po domácej surovine). Teoretická životnosť
využiteľných voľných zásob by pri výške ročnej ťažby 500 tis. t bola takmer 30 rokov. Na
ložisku sú preukázané obtiažne bansko-technické pomery, avšak ťažba je technologicky
vyriešená. Realizovateľnosť takéhoto zámeru musí byť preukázaná príslušnou technickoekonomickou
štúdiou. Ekonomické parametre súčasnej ťažby a predbežného hodnotenia na
základe analogických podmienok predpokladajú ekonomickú efektívnosť na hranici
rentability.
Charakteristika ložísk lignitu a možnosti využívania ich zásob
Ložisko lignitu Gbely - dubňanský sloj s úložnou výhrevnosťou 10,59 MJ.kg -1 sa
nachádza v hĺbke 250 až 380 m, priemerná hrúbka sloja dosahuje 4,85 m, ložisko má
obtiažne hydrogeologické podmienky, oblasť je výrazne tektonicky ohraničená a má
charakter priekopovej prepadliny. Z hľadiska množstva vyťažiteľných zásob ložisko
predstavuje najvýznamnejší objekt v priestore slovenskej časti Viedenskej panvy. Pri
plánovanej ročnej ťažbe 500 tis. t (po obnovení prevádzky a sprístupnení nových ťažobných
kapacít v IX. ťažobnom poli) umožňuje množstvo vyťažiteľných zásob prevádzku do roku
2050, čo predstavuje reálnu životnosť 41 rokov.
Ložisko lignitu Beladice s úložnou výhrevnosťou 10,94 MJ.kg -1 sa nachádza v hĺbke
170 až 470 m, priemerná hrúbka sloja dosahuje 4,05 m, ložisko má veľmi obtiažne
hydrogeologické podmienky, ložisková oblasť má výrazný zlomovo-poklesový charakter
tektonickej stavby. Z hľadiska odhadovaného množstva vyťažiteľných zásob predstavuje
najvýznamnejší ložiskový objekt v priestore severnej časti Podunajskej nížiny. Na základe
predbežného hodnotenia časť voľných zásob ložiska vyhovuje súčasným základným banskoekonomickým
podmienkam ťažby. Prípadné investičné náklady by sa týkali najmä pôdneho
fondu, elektroenergetických sietí, trás plynovodov a vodovodov. Ložisko nie je otvorené
a vyžadovalo by si rozsiahle investície na kompletnú otvárku. Realizovateľnosť takéhoto
zámeru musí byť preukázaná príslušnou technicko-ekonomickou štúdiou. Napriek tomu
uvedenú časť zásob ložiska možno považovať za perspektívnu pre budúce energetické
6

využitie, vzhľadom na bansko-technické a ekonomické podmienky. Pri teoretickej ročnej
ťažbe 750 tis. t by umožnilo množstvo vyťažiteľných zásob prevádzku vyše 25 rokov.
Životnosť zásob hnedého uhlia a lignitu
Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na predpokladaný objem ťažby a overené
vyťažiteľné zásoby je životnosť zásob uhlia obmedzená rádovo na desiatky rokov. Podstatná
časť produkcie bude od roku 2020 pochádzať z ložísk Nováky a Gbely.
Obrázok 3
Odhadovaná životnosť zásob v rokoch na jednotlivých banských prevádzkach hnedého uhlia a lignitu
pri zachovaní súčasnej štruktúry ťažby
Prehodnotením zásob na ložiskách Modrý Kameň (Baňa Dolina) a Horné Strháre by sa
v prípade priaznivého výsledku mohla po rozšírení ťažby domáca produkcia zvýšiť
o minimálne 500 tis. t ročne na obdobie až 30 rokov. Z dlhodobého hľadiska je perspektívne
aj prehodnotenie časti zásob vyhovujúcich ekonomickým a bansko-technickým podmienkam
na ložisku lignitu Beladice, ktoré by poskytlo surovinu na 20 až 30 rokov (podľa výšky ročnej
ťažby).
Základným predpokladom dobývania na uvedených ložiskách je zabezpečenie odbytu
vyťaženého uhlia (strategickým odberateľom budú naďalej Elektrárne Nováky) pri zachovaní
ekonomickej efektivity ťažby.
Význam pre energetiku SR
Z hľadiska perspektívy využívania zásob hnedého uhlia a lignitu je podstatný fakt, že
uhlie predstavuje v súčasnosti jedinú ťaženú domácu surovinu využívanú pre výrobu
elektrickej energie, znižuje závislosť od dovozu a zabezpečuje bezpečnosť a spoľahlivosť
prevádzky elektroenergetickej sústavy prostredníctvom poskytovania podporných služieb
a záložných výkonov.
Energetická surovinová základňa Slovenska poskytuje kapacity, ktoré sú pri využití
všetkých dostupných domácich zdrojov teoreticky schopné pokryť 100 % dopytu po hnedom
uhlí pre prevádzku Elektrárne Nováky na obdobie cca 40 rokov. Prognóza je založená na
predpoklade ťažby ložísk Nováky, Handlová, Cigeľ a Gbely, pokračovania ťažby
a sprístupnenia zásob 3. sloja na ložisku Modrý Kameň a Horné Strháre, sprístupnenia zásob
v 12. ťažobnom poli ložiska Nováky a otvárky ložiska Beladice. Pri zachovaní súčasnej
štruktúry ťažby a spotreby bude po roku 2030 podiel domáceho uhlia na výrobe energie
v Elektrárni Nováky menej ako 30 %, ostatné množstvo sa bude musieť dovážať.
Po vyčerpaní zásob dobývateľných klasickým spôsobom existuje teoretická možnosť
využívania ostatných zásob pomocou nových technológií podzemného splyňovania uhlia
a výroby syntézneho plynu pre energetické alebo petrochemické účely.
Alternatívne využitie pre podzemné splyňovanie uhlia
Štúdium metód a prevádzkové skúšky podzemného splyňovania uhlia má vo svete už
takmer storočnú históriu. V minulosti bola metóda priemyselne využívaná na ruských
7

ložiskách, v súčasnosti je komerčne využívaná len v uzbeckom Angrene. Rozsiahle
poloprevádzkové pokusy sa realizujú v Austrálii, Juhoafrickej republike, Kanade, Číne
a Indii. Na Slovensku sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia problematika
podzemného splyňovania overovala na ložisku Lakšárska Nová Ves, avšak vzhľadom na
nepriaznivé geologické a hydrogeologické podmienky boli prevádzkové pokusy neúspešné.
V súčasnosti sa rieši výskumný projekt „Podzemné splyňovanie uhlia termickým
rozkladom“, po jeho ukončení bude možné odporučiť ďalší postup. Využitie novej
technológie je okrem iného silne závislé na cenách ropy a zemného plynu.
Rámcové zhodnotenie vhodností slovenských ložísk uhlia pre účely podzemného
splyňovania sú uvedené v nasledovnej tabuľke:
Tabuľka 7
Predpokladaná vhodnosť slovenských ložísk hnedého uhlia a lignitu
pre účely podzemného splyňovania (Blišťanová M., 2008, doplnené a upravené)
Ložisko
Označenie Hĺbka Hrúbka Sklon uloženia Výhrevnosť úložná
sloja (m) (m) (°)
(MJ.kg -1 )
Kritérium > 100 > 2 < 20 > 50 > 8
Modrý Kameň
1.sloj 150 - 200 2,6
11,64
2 - 3
2. sloj 100 - 150 2,1 13,18
Horné Strháre 3. sloj 150 - 200 2.93 < 5 11,65
Žihľava - Vátovce vrchný 2,16 < 5 13,26
Veľký Lom spodný 600 - 650 1,3 - 4 < 6 9,96
Handlová
spodný 350 - 430 2,5
15,7
< 20
vrchný 320 - 390 7 - 8 17,4
spojený 60 - 450 8 - 12 < 10 12,33
Cígeľ
spodný 150 - 400 0 - 5 < 20 11,8
vrchný 120 - 350 0 - 4,5 < 20 11,48
Nováky hlavný 20 - 520 8 - 10 5 - 30 11,94
Nováky - II.etapa 270-500 6,24 < 20 10,87
Hnojné hlavný 172 - 429 1,5 - 10,5 10 8,06
Gbely hlavný 1 - 296 4,6 3 - 5 10,21
Lakšárska Nová Ves 10 - 200 2 - 3 < 8 9,99
Kúty
spodný
3,29
9,74
30 - 276
< 6
vrchný 2,22 8,53
b0 41 - 479

Podunajskej panve majú z hľadiska výskytu uhľovodíkov len okrajový význam.
Slovenská časť Viedenskej panvy je najpreskúmanejšia a dosiaľ najvýznamnejšia
roponosná a plynonosná oblasť Slovenska. Patrí do nej väčšina preskúmaných a ťažených
ložísk. Ložiská a výskyty ropy a zemného plynu sa nachádzajú vo všetkých stupňoch
neogénnej výplne panvy (s výnimkou pestrého pontu), ale aj v mezozoických a flyšových
jednotkách podložia. Najvýznamnejšími roponosnými a plynonosnými súvrstviami sú báden,
sarmat a panón. Kolektorové horniny predstavujú prevažne piesky, menej slabo stmelené
pieskovce, ojedinele aj zlepence a vápence. Vo Východoslovenskej panve - druhej
najvýznamnejšej plynonosnej a roponosnej oblasti Slovenska - sú najproduktívnejšie piesčité
horizonty bádenu a sarmatu v hĺbke 500 až 2 000 m. Na týchto ložiskách prevládajú
gazolinické typy ropy. Situovanie ložísk ropy a zemného plynu sú uvedené v prílohe č. 1.
Súčasní producenti
Ťažbu ropy a zemného plynu prevádzkuje takmer výhradne spoločnosť NAFTA a.s.,
Gbely, v malej miere (10 %) sa na ťažbe zemného plynu podieľa aj ENGAS spol. s r.o.,
Nitra.
Ťažba zemného plynu prebieha najmä na západnom Slovensku vo Viedenskej panve,
kde sa ťaží približne 50 % produkcie zemného plynu (stav v roku 2008). Ložiská vo
Východoslovenskej panve sa podieľajú na slovenskej produkcii takmer 40 %. Ťažba
v Podunajskej nížine predstavuje asi 10 % celoštátnej ťažby. Ložiská sú v súčasnosti už v
štádiu doťažovania s využitím ekonomicky a technicky náročných prostriedkov. V prípade
neobjavenia nových ložísk sa produkcia zemného plynu na Slovensku zrejme ukončí.
Ťažba ropy v nevýznamnom množstve prebieha najmä vo Viedenskej panve, v menšej
miere vo Východoslovenskej nížine.
Podiel na domácej spotrebe
Ročná spotreba ropy na Slovensku (cca 5,8 mil. t v roku 2008) je krytá v podstatnom
objeme dovozom, najmä z Ruska (takmer 100 %). Domáca ťažba pokrýva len okolo 0,4 %
spotreby.
Domáca ťažba zemného plynu pokrývala v minulých rokoch asi 2 až 3 % spotreby
zemného plynu na Slovensku (4,7 mil. m 3 v roku 2008). Podstatná časť spotreby je
permanentne krytá dovozom, najmä z Ruska (99 %).
Vyťažiteľné zásoby a ich životnosť
Evidované bilančné zásoby voľné sú zároveň považované za vyťažiteľné. Ostatné zásoby
sú nebilančné a vo väčšine prípadov sú kategorizované ako viazané, keďže nie je možné ich
hospodárske využitie (sú viazané v kolektorských horninách a technologicky
nedobývateľné).
Tabuľka 8
Ložiská gazolínu s vyťažiteľnými zásobami suroviny
zásoby priemerná ročná
Ložisko
bilančné voľné ťažba (2006-2008)
teoretická životnosť
tis. t tis. t roky
Závod - mezozoikum 22 1 22
Bánovce nad Ondavou 14 0 občasná / minimálna ťažba
Ptrukša 6 0 neťaží sa
Senné 120 1 >100
Stretava 33 0 občasná / minimálna ťažba
Trhovište-Pozdišovce 3 0 občasná / minimálna ťažba
9

Spolu 198
Tabuľka 9
Ložiská ropy neparafinickej s vyťažiteľnými zásobami suroviny
zásoby priemerná ročná
Ložisko
bilančné voľné ťažba (2006-2008)
teoretická životnosť
tis. t tis. t roky
Šamorín 1 585 0 neťaží sa
Gbely 8 0 neťaží sa
Gbely-B pole 39 0 ukončené dobývanie
Spolu 1 632
Tabuľka 10
Ložiská ropy parafinickej s vyťažiteľnými zásobami suroviny
zásoby priemerná ročná
Ložisko
bilančné voľné ťažba (2006-2008)
teoretická životnosť
tis. t tis. t roky
Gajary-báden 117 14 8
Jakubov 13 1 13
Láb 2 0 neťaží sa
Spolu 132
Tabuľka 11
Ložiská zemného plynu s vyťažiteľnými zásobami suroviny
zásoby priemerná ročná
Ložisko
bilančné voľné ťažba (2006-2008)
teoretická životnosť
mil. m 3 mil. m 3 roky
Gajary-báden 31 14
2 (konverzia na
podzemný zásobník)
Jakubov-juh 5 7 1
Jakubov 132 8 16
Láb 44 0
konverzia na podzemný
zásobník
Závod-mezozoikum 554 23 24
Bánovce nad Ondavou 750 10 75
Ptrukša 224 0 neťaží sa
Rakovec nad Ondavou 193 0 v prieskume
Senné 2 308 14 >100
Stretava 2 000 7 >100
Trhovište-Pozdišovce 202 7 29
Ivanka pri Nitre - Golianovo 715 13 55
Madunice-Veľké Kostoľany 59 0 neťaží sa
Borský Jur 419 0 v prieskume
Studienka 150 2 75
Gbely-B pole 6 0 ukončené dobývanie
Kravany 163 0 v prieskume
Višňov 575 0 v prieskume
Horná Krupá 10 0 neťaží sa
Špačince-Bohunice 49 0 neťaží sa
Špačince-Bohunice I 23 0 neťaží sa
Špačince 63 0 neťaží sa
10

Spolu 8 675
Množstvo evidovaných bilančných voľných zásob pri zachovaní súčasnej výšky ťažby
teoreticky predstavuje surovinovú základňu na desiatky rokov. Predpokladaná reálna
životnosť bilančných voľných zásob je však vzhľadom na technicky a ekonomicky náročné
doťažovanie existujúcich ložísk odhadovaná pri rope na 10 až 15 rokov, pri zemnom plyne,
vzhľadom na podstatne väčšie overené zásoby a časť ložísk v prieskume, môže byť
niekoľkonásobne vyššia. Zásoby na ostatných evidovaných ložiskách sú vedené ako
nebilančné, resp. viazané, aj keď v niektorých prípadoch sa na nich vykazuje úbytok ťažbou.
Budúcnosť ťažby ropy a zemného plynu na Slovensku závisí od úspešnosti
realizovaného prieskumu. Neogén Viedenskej panvy a Východoslovenskej nížiny predstavuje
oblasti s vysokým stupňom preskúmanosti, avšak s obmedzeným potenciálom do budúcnosti.
Existujúci potenciál je viazaný na značné hĺbky (4 až 6 km), jednak v uvedených ťažobných
oblastiach a taktiež v perspektívnych oblastiach vnútrokarpatského paleogénu, flyšu a
Podunajskej panvy.
Význam pre energetiku SR
Hospodársky význam domácej produkcie ropy a zemného plynu je z hľadiska
množstva celkovej spotreby zanedbateľný. Vyťažené priestory sú však po konverzii vhodné
na ich využitie ako podzemné zásobníky zemného plynu. Zásobníky sú situované v južnej
časti slovenského úseku Viedenskej panvy. Tie sa taktiež evidujú ako výhradné ložiská,
napriek tomu, že nejde o prirodzené akumulácie nerastnej suroviny. Ich využívanie úzko
súvisí s energetickou bilanciou a surovinovým zázemím štátu. S podzemnými zásobníkmi
plynu bezprostredne súvisí aj transport zemného plynu cez naše územie poskytujúci
ekonomicky významné profity z prepravy a uskladňovania plynu.
Urán
Surovinové zdroje SR
V Západných Karpatoch sa uránové ložiská a výskyty koncentrujú do permských
súvrství dvoch typov. V severogemeridnom perme sú známe uránovo-molybdénové ložiská
prevažne stratiformného typu viazané na metaryolitové a metaandezitové tufy a tufity
krompašskej skupiny. Predstaviteľom ložísk tohto typu je v minulosti exploatované ložisko
Novoveská Huta a v súčasnosti intenzívne skúmané ložisko Košice - Jahodná, kde je okrem
uránu aj zvýšený obsah molybdénu. V perme hronika v severnej časti Nízkych Tatier a
Kozích chrbtov (Vikartovský chrbát) sú známe malé uránové ložiská, resp. výskyty,
sedimentárno-diagenetického pôvodu (Švábovce, Spišský Štiavnik, Kravany, Vikartovce),
v ktorých sú uránové minerály viazané na detrit zuhoľnatenej flóry. V minulosti sa niektoré
ložiská v malom rozsahu ťažili, v súčasnosti sú zostatkové zásoby týchto ložísk odpísané.
Situovanie ložísk uránových rúd sú uvedené v prílohe č. 1.
Vyťažiteľné zásoby a ich životnosť
V súčasnosti sú na území SR evidované 2 výhradné ložiská uránu – Košice I. a Spišská
Nová Ves - Novoveská Huta. Ložiská nie sú ťažené.
11

Tabuľka 12
Evidované zásoby na uránových ložiskách
zásoby nebilančné
Ložisko
bilančné voľné zásoby
Obsah U
tis. t tis. t t
Košice I. 1 396 0 6 003
Spišská Nová Ves - Novoveská Huta 0 3 876 3 605
Spolu 1 396 3 876 10 194
Charakteristika ložísk uránovej mineralizácie
Uránové zrudnenie na ložisku Košice I s kvalitou 0,43 % U a 0,38 % Mo je situované
na ploche 360 x 960 m, uložené je v hĺbke 250 až 750 m. Ložisko má jednoduché
hydrogeologické pomery (2. stupeň) s nízkou priepustnosťou hornín. Územie je značne
tektonicky prepracované. Podľa údajov zverejnených v nezávislom predbežnom zhodnotení
uránového projektu Kurišková je množstvo zásob na základe aktualizovaného vrtného
prieskumu zvýšené až na 4 971 tis. t. Vyťažiteľné zásoby pre ekonomické hodnotenie boli
odhadnuté na 4 200 tis. t. Pri predpokladanej ročnej ťažbe 200 tis. t životnosť zásob dosiahne
cca 20 rokov. Predbežná technicko-ekonomická štúdia na základe aktualizovaných
ložiskových údajov potvrdila ekonomickú rentabilitu projektu. Reálnu možnosť otvorenia
ložiska však musí po ďalšom detailnom vrtnom prieskume potvrdiť predbežná štúdia
využiteľnosti a následne štúdia využiteľnosti v časovom horizonte 2 až 3 rokov.
Uránové zrudnenie na ložisku Spišská Nová Ves - Novoveská Huta dosahuje kvalitu
0,09 % U a 0,02 % Mo, je rozšírené na ploche cca 300 x 600 m a uložené v hĺbke 100 až
600 m. Ložisko má stredne obtiažne hydrogeologické pomery (3.stupeň), obtiažnosť je daná
prítomnosťou skrasovatelých sadrovcových polôh a blízkosťou zvodnených zón. Územie je
postihnuté rozsiahlou tektonikou sprevádzanou výraznou puklinatosťou a bridličnatosťou.
V súčasnosti držiteľ dobývacieho priestoru realizuje ďalší prieskum a prehodnotenie
geologického modelu ložiska. Cieľom je spresniť kvalitatívne parametre na základe
pozitívnych výsledkov vrtného prieskumu v oblasti východne od dobývacieho priestoru.
Celkový potenciál prognóznych zdrojov dosahuje 12 mil. t.
Význam pre energetiku SR
Z pohľadu značného zastúpenia jadrovej energetiky na Slovensku je žiadúce
perspektívne riešiť aj zabezpečenie dostupných domácich zdrojov uránových rúd ako
strategickej energetickej suroviny. Zvyšujúca sa spotreba uránu vo svete spôsobuje jeho
deficit na trhoch, čo vedie k zvyšovaniu jeho ceny, a tým aj ceny jadrového paliva. Krajiny,
ktoré budú schopné dodať vlastný urán a požadovať len jeho prepracovanie na palivo, dokážu
vyrobiť elektrickú energiu podstatne lacnejšie. Ťažbou uránu z ložiska Košice I pri
priemernej kvalite 0,214 % U a 90 % výťažnosti pri úprave by bolo teoreticky možné pokryť
spotrebu SR na cca 25 rokov (pri ročnej spotrebe 313 t U pre potreby jadrových elektrární).
Ostatné energetické suroviny
Ložisko antracitu Veľká Tŕňa je vzhľadom na množstvo zásob, hrúbku slojov a banskotechnické
podmienky klasifikované len ako ložiskový výskyt, za súčasných podmienok bez
ekonomického využitia ako energetickej suroviny. Alternatívou je možnosť využitia suroviny
na špeciálne účely (chemický priemysel).
Ložisko bituminóznych hornín Pinciná svojimi kvalitatívnymi vlastnosťami nespĺňa
kritériá energetickej suroviny a z hľadiska využitia je vhodná ako agrosurovina pre
12

poľnohospodárske využitie. Na tento účel je v súčasnosti ložisko v procese otvárky.
Na ložisku neživičných plynov Sereď (s vysokým obsahom oxidu uhličitého a dusíka)
sú evidované len nebilančné zásoby, s ich využitím pre energetické účely sa neuvažuje.
Situácia ložísk ostatných energetických surovín je znázornená v prílohe č. 1.
Tabuľka 13
Evidované zásoby na ostatných energetických ložiskách
Zásoby
Ložisko Surovina
bilančné
Nebilančné zásoby
tis. t
tis. t
Veľká Tŕňa antracit 2 008 5 998
Pinciná bituminózne horniny 10 797 0
Sereď neživičné plyny 0 6 380
Stručné environmentálne zhodnotenie ložiskových oblastí
Ropa a zemný plyn
Ťažba ropy a zemného plynu je uzavretým cyklom a pri dodržaní technologických
postupov nemá vplyv ani na plytšie umiestnené ložiská lignitu, kolektory podzemných vôd ani
na povrch ložiskového územia. Technologické, resp. ložiskové vody, ktoré vznikajú pri ťažbe
a pri procese úpravy suroviny sa vo forme kalov zatláčajú naspäť do ložiska. Pokiaľ sa jedná
o ložiskové vody a kaly, nepredstavuje tento proces riziko pre horninové prostredie
v hlbokom podloží. Nepriaznivým vplyvom a rizikom pre ovzdušie v ložiskových
oblastiach, najmä v okolí zberných stredísk, je spaľovanie sírovodíka pri odsírovaní plynu.
Predstavuje však jediný možný spôsob jeho likvidácie (Viedenská panva).
V súvrstviach terciérnych panví Slovenska, v ktorých sa nachádzajú kolektory ropy
a plynu sa však v hlbších častiach zároveň nachádzajú aj významné kolektory geotermálnych
vôd. Záujem využívať potenciál geotemálnych vôd by tu mohol byť v strete so záujmami
ťažby ropy a plynu.
Najväčší podiel (takmer 60 %) využiteľného výkonu geotermálnej energie zo zdrojov
geotermálnych vôd je viazaný na Podunajskú panvu. Z hľadiska ropy a plynu je podrobnejšie
preskúmaná hlavne severozápadná časť panvy, kde bola síce preukázaná prítomnosť
uhľovodíkových plynov, no značná časť obzorov a priaznivých štruktúr je naplnená
neuhľovodíkovými plynmi najmä oxidom uhličitým a dusíkom (neživičné plyny).
Vysoký geotermický stupeň a geostatický tlak v tektonicky predisponovanom
a vulkanickou činnosťou poznačenom území Východoslovenskej panvy spôsobuje veľké
technologické problémy pri hĺbení vrtov do hĺbok nad 3 000 m, najmä v súvislosti
s používaním ťažkých výplachov a následnom zamedzení obnovenia primárnej priepustnosti
ropných a plynových kolektorov.
Geologický prieskum v Spišsko-šarišskom paleogéne celkovo nepriniesol výsledky
potvrdzujúce prítomnosť hospodársky ťažiteľných zásob plynu. Z hľadiska využiteľnosti sa
však zaujímavou možnosťou stal výskyt termálnej vody v karbonátových kolektoroch
križňanského príkrovu s teplotou 80 až 90 °C a výdatnosťou cca 30 l.s -1 v hlbokom podloží
paleogénu. Možné ho je rekreačne i energeticky využiť vďaka revitalizácii zakonzervovaného
vrtu s označením Lipany-1 na ropu a plyn.
Antracit, hnedé uhlie a lignit
Aj keď ťažba uhoľných slojov na našich najvýznamnejších ložiskách v neogénnych
13

panvách prebieha zväčša hlboko pod eróznou bázou, všetky ložiská majú obtiažne až veľmi
obtiažne hydrogeologické pomery, ktorým sa musí prispôsobiť ich ťažba (Čáry, Nováky,
Handlová, Modrý kameň). Na piesčité kolektory v nadloží i v podloží sú často viazané
podzemné vody s tlakovým režimom (tzv. artézske) s výdatnosťami aj niekoľko l.s -1 . S ich
izoláciou a odčerpávaním počíta vlastná technológia ťažby suroviny, ktorá zabraňuje aj
možným prievalom aj tzv. tekutých pieskov do banských diel. Ťažba si často vyžaduje
v predstihu odvodňovať územie vrtmi, čo má za následok aj výrazné zmeny
hydrogeologických pomerov v širokom okolí a tiež stratu vody vo využívaných studniach.
Nad vydobytými priestormi vznikajú plošne rozsiahle poklesy, v ktorých sa tvoria
bezodtokové depresie. Vyžadujú si rozsiahle investície do premiestnenia stavieb, korýt tokov
i ostatnej infraštruktúry. Z hľadiska ťažby je nebezpečnou skutočnosť, že staré prieskumné
vrty v týchto depresiách (o ich likvidácii často nie je k dispozícii žiadna dokumentácia)
môžu sprostredkovať komunikáciu povrchových vôd s uhoľným slojom v podzemí.
V prípade bezprostredného kontaktu neogénnej panvy s neogénnym vulkanickým
komplexom (Handlová) podmieňujú rozdielne geotechnické vlastnosti jednotlivých vrstiev
a hornín (ílovité členy, andezity, tufy, tufity) v ložiskovej oblasti vznik závažných svahových
deformácií a zosuvov, ktoré ohrozujú hospodárske využívanie územia. Aj pomalé zosúvanie
skalných andezitových masívov pohoria do depresií nad vydobytými priestormi v neogénnej
panve spôsobuje, napr. v pohorí Vtáčnik vznik hlbokých zátrhov a roztvorených trhlín.
Na uhoľných ložiskách v Juhoslovenskej panve (Modrý Kameň, Horné Strháre,
Červeňany, Ľuboriečka, Žihľava - Vátovce, Veľký Lom) k vyššieuvedeným
hydrogeologickým problémom pristupuje aj silné preplynenie podzemnej vody prírodným
oxidom uhličitým, hlavne v tektonicky exponovaných častiach ložiska a v intenzívne
zvodnených pieskových polohách pôtorských vrstiev. Ložiská majú veľmi zložité banskotechnické
podmienky dobývania (zvodnenie si vyžaduje čerpanie vôd, závaly zapríčinené
tekutými pieskami výstuž a úseky s prítomnosťou oxidu uhličitého intenzívne vetranie), čo si
pre ťažbu vyžaduje značné investície.
Podrobný geologický a hydrogeologický prieskum je potrebný aj v prípade otvárky
doposiaľ neťažených ložísk (Hnojné vo Východoslovenskej panve pod pohorím Vihorlat,
Beladice, Pukanec a ostatné). Zložité bansko-technické podmienky ložiska Hnojné je možné
predpokladať vzhľadom na zatopenie severnej a severozápadnej časti ložiskového územia
vodnou nádržou Zemplínska Šírava. Zložité technické podmienky pre prípadné banské práce
predstavujú nielen tektonicky porušené pásma, ale aj plasticita a nasiakavosť okolitých
ílovito-prachovitých hornín a potenciálna drenáž minerálnych vôd Sobraneckých kúpeľov,
ktorých prúdenie z primárnej infiltračnej oblasti (mezozoikum Humensko-užhorodskej hraste)
je usmernené juhovýchodným smerom tektonickými zlomami regionálneho charakteru a
viazané je na bezprostredné podložie uhoľonosného komplexu. Podrobný geologický a
hydrogeologický prieskum bude potrebný aj v prípade otvárky ložiska Beladice. Zložité
technické podmienky pre prípadné banské práce predstavuje výrazná tektonická predispozícia
ako aj inžiniersko-geologické a geotechnické vlastnosti okolitých hornín ložiska.
Z hľadiska bansko-technických podmienok je výnimkou ložisko antracitu vo Veľkej
Tŕni, avšak vzhľadom na malé množstvo zásob sa s ťažbou pre energetické účely neráta.
Prítoky podzemných vôd hlbšieho obehu (aj pod tlakovým režimom) sa predpokladajú len
pozdĺž zlomov a v hĺbke sa predpokladá tiež výskyt väčšieho množstva plynných
uhľovodíkov. Exploatácia ložiska je však vo významnom strete záujmov s využívaním
územia ako Tokajskej vinárskej oblasti (vplyv na povrchové a podzemné vody, haldovanie,
znečisťovanie a pod.). Pre prípadný nový rozvoj ťažby sú predovšetkým
z environmentálnych hľadísk nutné rozsiahle investície.
Súhrnne možno konštatovať, že banská činnosť má dopady najmä na podzemné vody,
pôdu a horninové prostredie, čiastočne môže byť dotknutá aj povrchová voda. Dopady sú
14

však eliminované náležitými opatreniami, ktoré sú určované pri prejednávaní plánov otvárky,
prípravy a dobývania a v procese posudzovania vplyvov činností na životné prostredie.
Pozitívne vplyvy hlbinnej ťažby na životné prostredie sú pozorované v regióne Hornej
Nitry už viac ako 20 rokov. V území nováckeho uhoľného ložiska v miestach s intenzívnym
hlbinným dobývaním (v katastrálnych územiach Nováky a Koš) vznikli terénne depresie
vyplnené povrchovou a podzemnou vodou, ktoré sa dostali do povedomia verejnosti ako
Košsko-novácke mokrade. V území bolo pozorovaných okolo 126 druhov vtákov, pričom
niektoré sa tu nevyskytovali už od 50-tych rokov minulého storočia. Táto časť
Hornonitrianskej kotliny je odbornou verejnosťou považovaná za územie s najhodnotnejšou
biodiverzitou v rámci karpatských kotlín celej Slovenskej republiky.
Urán
Potenciálna ťažba uránových rúd na území SR prichádza do úvahy na dvoch hlavných
geologicky overených lokalitách v severogemeridnom perme Spišsko-gemerského rudohoria.
V Novoveskej Hute bola v 60. a 70. rokoch minulého storočia popri hydrotermálne –
žilnom medenom zrudnení preskúmaná a ťažená aj stratiformná uránovo-molybdénová
mineralizácia. V záverečnej etape sa na ložisku ťažili už len medené rudy. V roku 1991 bola
ťažobná činnosť na ložisku ukončená, ložisko zatopené po úroveň cca 560 m n. m. a okolie
pri ústiach všetkých štôlní dôkladne zrekultivované. Počas aktívnej banskej činnosti na
ložisku sa v ložiskovej oblasti prejavovali viaceré negatívne environmentálne vplyvy.
Negatívny dopad mali najmä na obyvateľov obce Novoveská Huta ležiacej priamo nad
ložiskom (stavebná uzávera, stabilita terénu v súvislosti s prítomnosťou podzemnej vody a
síranových hornín, rádioaktivita a vysoké radónové riziko v okolí povrchového lomu
a niektorých starých háld).
Závažnou skutočnosťou však ostáva nevyjasnená a potenciálne veľmi nepriaznivá
prognóza dôsledkov vývoja krasových procesov v 20 až 50 m hrubej polohe sadrovca
a anhydritu (na kontakte s hlavnou sulfidickou kremeň-ankeritovou žilou) vo vzťahu
k súčasnému ťaženému ložisku sadrovca v Novoveskej Hute. Dobývacie priestory oboch
ložísk sú obmedzené len hĺbkovo a v mieste priebehu hrubej síranovej polohy sa horizontálne
prekrývajú. Dobývací priestor pre ložisko sadrovca je vymedzený do úrovne 400 m n. m.
a vzájomný drenážny účinok banských diel oboch ložísk, znásobený krasovými procesmi, nie
je možné oddeliť. V prípade obnovy ťažby ložiska medeno-uránovo-molybdénových rúd, by
pri jeho odvodnení došlo k významnej aktivizácii týchto procesov s nepriaznivým vplyvom
na zastavané územie obce, vrátane ohrozenia cestnej komunikácie Spišská Nová Ves -
Rožňava. Potenciálna obnova ťažby na ložisku je tiež vo vážnom strete záujmov
s plánovaným rekreačným využívaním územia, ktoré má v územnom pláne mesto Spišská
Nová Ves ako jednu z hlavných rozvojových aktivít aj za účasti zahraničných investorov.
Ložisko Košice I. je len preskúmané, dosiaľ neťažené. Nachádza sa asi 7 km
severozápadne od Črmeľa a Bankova na Z okraji mesta Košice, v priestore lokality Kurišková
(622,1 m n. m.). Ložiskové územie leží v známej rekreačnej oblasti Jahodná a je pokryté
zmiešanými lesmi. Leží v hrebeňovej oblasti, pod ktorou pramenia potoky tečúce
severovýchodným smerom do údolia Črmeľa a juhovýchodným smerom do údolia
Myslavského potoka. Nachádza sa v infiltračnej oblasti prameňov vystupujúcich
v Črmeľskom údolí, ktoré sú využívané ako vodné zdroje pre Košice. Záujem ťažby ložiska
je tiež vo vážnom strete so záujmom mesta Košice využívať prímestskú rekreačnú oblasť
Jahodná na zimné športové a turisticko-rekreačné aktivity, ktoré sú zakomponované do
územného plánu. Okrem mesta a samosprávnych orgánov obcí, naráža záujem ťažby aj na
mimoriadne veľký odpor viacerých mimovládnych organizácií a obyvateľov.
Je predpoklad, že v prípade hlbinnej ťažby ložiska by reliéf povrchu územia dotknutý
15

nebol. Banské diela situované v infiltračnej oblasti prameňov by však svojim drenážnym
účinkom mohli ovplyvniť plytké podzemné vody územia a tým aj výdatnosť niektorých
prameňov. Problematickou ostáva vlastná otvárka ložiska s umiestnením háld
a potenciálneho odkaliska, ako aj hlavného odvodňovacieho diela ložiska. Zahraničný
investor uvažuje o sprístupnení ložiska z juhozápadnej strany hrebeňa z údolia Myslavského
potoka v okolí obce Vyšný Klátov. Je zrejmé, že realizácia ťažby si vyžiada dôkladné
a objektívne hodnotenie v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj
využitie moderných, environmentálne bezpečných technologických postupov pri ťažbe
a úprave radioaktívnej suroviny.
Záver
Slovenská republika má obmedzené zásoby palivovo-energetických surovín, čo je dané
jeho geologickou stavbou. Domáca surovinová základňa poskytuje v priemyselnom meradle
využiteľné zásoby hnedého uhlia, lignitu a uránových rúd. Slovensko je trvalo závislé na
dovoze ropy, zemného plynu a čierneho uhlia a táto závislosť sa vzhľadom na geologické
danosti a stupeň preskúmanosti územia v podstatnej miere nezmení.
Znižovanie závislosti na dovoze energetických surovín predpokladá využívanie domácej
surovinovej základne v rámci možností krajiny. Európska únia, vzhľadom na rastúcu
závislosť v dodávkach energetických surovín z dovozov mimo spoločného trhu, podporuje
členské štáty v prieskume a ťažbe zdrojov nachádzajúcich sa v rámci spoločného priestoru.
V súčasnej štruktúre výroby elektriny na Slovensku predstavuje podiel domácich
energetických surovín 7 až 8 % v rámci tepelných elektrární. Domáce vyťažiteľné zásoby sú
pri využití všetkých dostupných zdrojov teoreticky schopné pokryť 100 % dopyt po hnedom
uhlí pre prevádzku Elektrárne Nováky na obdobie cca 40 rokov.
V prípade využitia vlastných zdrojov uránovej rudy existuje perspektíva úplného
pokrytia spotreby jadrového paliva z domáceho uránu na obdobie 25 rokov. Domáca
surovinová základňa tak poskytuje kapacity vyrobiť cca 60 až 65 % elektrickej energie
z domácich nerastných energetických zdrojov (urán, hnedé uhlie a lignit) na obdobie
minimálne 25 rokov. Predpokladom využitia existujúcich strategických zásob hnedého uhlia,
lignitu a uránových rúd je ich technicko-ekonomické zhodnotenie príslušnými štúdiami
využiteľnosti, ktoré overia realizovateľnosť ťažby v súčasných ekonomických podmienkach.
Podpora racionálneho využitia domácich zásob energetických surovín má v štátoch,
ktoré nimi disponujú, potenciál perspektívne znížiť značnú závislosť od dodávok
energetických zdrojov, ktorých ceny na svetovom trhu v ostatných rokoch dynamicky rastú.
Nárast spotreby uránu spôsobuje jeho deficit na svetových trhoch, čo vedie k zvyšovaniu jeho
ceny, a tým aj ceny jadrového paliva. Krajiny, ktoré budú schopné dodať vlastný urán
a požadovať len jeho prepracovanie na palivo, dokážu vyrobiť elektrickú energiu podstatne
lacnejšie. Vzhľadom na štruktúru a dostupnosť domácich zdrojov sa javí ako strategicky
výhodné ponechať rozhodujúci podiel na výrobe jadrovým a uhoľným elektrárňam.
Zároveň by bolo vhodné v podmienkach Slovenskej republiky definovať inštitút tzv.
strategických nerastných surovín, ktorých využívanie je mimoriadne dôležité pre národné
hospodárstvo. Prieskum, pravidelné prehodnocovanie zásob, udeľovanie práv na dobývanie,
podiel štátu na dobývaní a využívaní suroviny ako aj obchodná politika by podliehali
špeciálnemu režimu, ktorý by koordinovalo príslušné ministerstvo.
16