2. swot analýza žilinského samosprávneho kraja

ANALÝZA SOCIÁLNO-EKONOMICKEJ SITUÁCIEŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJAA OKRESU LIPTOVSKÝ MIKULÁŠA NÁVRHY NA ZLEPŠENIE V SOCIÁLNEJA HOSPODÁRSKEJ OBLASTI23. október 2009

21. Charakteristika Žilinského samosprávneho krajaŽilinský samosprávny kraj (ŽSK) sa nachádza v severozápadnej a severnej častiSlovenskej republiky. Prevažne hornaté územie, cez ktoré preteká najdlhšia slovenská riekaVáh, sa člení na päť historických regiónov – Kysuce, Orava, Liptov, Horné Považie a Turiec.Na rozlohe 6 801 km² žije 695 698 obyvateľov, hustota obyvateľstva je 102 obyv./km².Sídlom kraja je mesto Žilina. Okresnými mestami v regióne Kysúc sú Čadca a Kysucké NovéMesto; v regióne Oravy Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín; v regióne Liptova Ružomberoka Liptovský Mikuláš; v regióne Horného Považia Bytča a Žilina a v regióne Turca Martina Turčianske Teplice. Územie ŽSK je rozčlenené na 11 okresov. Rozlohou najväčší okresje Liptovský Mikuláš (1 341 km²). Najľudnatejším okresom je Žilina, kde na rozlohe815 km² žije 158 029 obyvateľov. Prehľad sídelnej štruktúry dokumentuje tabuľka č. 1.Tabuľka č. 1: Prehľad počtu obyvateľov a hustoty zaľudnenia v okresoch ŽSK k 31. 12. 2008k 31. 12. 2008OkresRozloha/km ² PočetZ tohoHustotaobyvateľovpodiel žienzaľudnenia/km ²(v %)Bytča 282 31 036 50,76 110,06Čadca 760 92 424 50,29 121,61Dolný Kubín 490 39 490 50,82 80,59Kysucké Nové Mesto 174 34 010 50,69 195,46Liptovský Mikuláš 1 341 73 289 51,59 54,65Martin 736 97 515 51,41 132,49Námestovo 690 58 944 49,60 85,43Ružomberok 647 59 011 51,60 91,21Turčianske Teplice 393 16 735 51,05 42,58Tvrdošín 479 35 864 50,03 74,87Žilina 815 158 029 51,41 193,90ŽSK 6 807 696 347 50,97 102,30Slovenská republika 49 034 5 412 254 51,41 110,38Zdroj: ŠÚ SR1.1. Sociálno-ekonomický vývoj1.1.1 DemografiaV ŽSK žije celkovo 696 347 obyvateľov. Najvyšší podiel na tomto počte tvoriaobyvatelia slovenskej národnosti, českej národnosti a rómskej národnosti. Podrobný prehľadnárodnostného zloženia kraja sa nachádza v tabuľke č. 2.Tabuľka č. 2: Prehľad národnostného zloženia obyvateľov ŽSK v r. 2001 - 2007

3Z toho národnosťRokPočetobyvateľovspoluslovenskámaďarskárómskačeskárusínskaukrajinskánemeckápoľskáruská2001 692 434 674 863 657 2 799 6 413 129 229 454 464 1142002 693 041 675 391 644 2 806 6 443 129 235 454 470 1182003 693 499 675 804 632 2 808 6 452 129 253 451 468 1182004 694 129 676 201 634 2 810 6 537 130 248 460 489 1202005 694 763 676 239 633 2 815 6 637 130 274 499 571 1272006 695 326 676 183 638 2 818 6 776 130 298 522 809 *2007 695 698 676 073 639 2 822 6 916 131 317 545 907 *Zdroj: ŠÚ SRPozn.: údaje nedostupnéZ hľadiska vekového zloženia obyvateľov ŽSK možno konštatovať, že 71,8 % jehoobyvateľov je v produktívnom veku. Druhou najpočetnejšou skupinou sú obyvateliav predproduktívnom veku 16,8 %. Počtom najmenšou skupinou obyvateľstvasú obyvatelia v poproduktívnom veku predstavujúci len 11,3 % z celkového počtuobyvateľov. V kraji bol zaznamenaný neustály rast počtu obyvateľov v produktívnoma v poproduktívnom veku. Naopak, počet obyvateľstva v predproduktívnom veku od roku2001 do konca roka 2007 poklesol z pôvodných 139 290 na 117 035 obyvateľov.Demografický vývoj v ŽSK v rokoch 2001 - 2007 charakterizuje postupné spomaľovaniereprodukcie obyvateľstva.1.1.2 Vývoj nezamestnanostiVývoj nezamestnanosti v ŽSK je od konca r. 2008 poznačený negatívnym vplyvomsvetovej hospodárskej krízy. Miera evidovanej nezamestnanosti predstavovalak 30. 6. 2009 9,79 %, čím kraj dosiahol približne rovnakú mieru nezamestnanosti akov období pred vstupom zahraničných investorov. Vývoj miery evidovanejnezamestnanosti dokumentuje tabuľka č. 3.Tabuľka č. 3: Vývoj miery evidovanej nezamestnanostiv ŽSK od r. 2001 do 30. 6. 2009Miera evidovanejRoknezamestnanosti(v %)2001 16,402002 14,702003 13,202004 11,102005 9,302006 7,002007 5,602008 6,20k 30. 6. 2009 9,79Zdroj: ŠÚ SR

41.1.3 Trh práceNa trhu práce v ŽSK bolo k 30. 6. 2009 evidovaných 32 391 disponibilnýchuchádzačov o zamestnanie, čo z celkového počtu 330 697 ekonomicky aktívnehoobyvateľstva tvorilo 9,79 % mieru nezamestnanosti. Najvyššia miera evidovanejnezamestnanosti bola zaznamenaná v okrese Bytča (13,34 %), Dolný Kubín (13,07 %),Tvrdošín (12,40 %), Kysucké Nové Mesto (12,14 %), Námestovo (11,35 %) a LiptovskýMikuláš (10,36 %). V tabuľke č. 4 je uvedený disponibilný počet uchádzačov o zamestnaniea vývoj miery nezamestnanosti v jednotlivých okresoch ŽSK.Tabuľka č. 4: Vývoj počtu evidovaných disponibilných uchádzačov o zamestnaniea miery nezamestnanosti podľa okresov ŽSK k 30. 6. 2009okresDisponibilný početuchádzačov o zamestnanieMiera evidovanejnezamestnanosti(v %)Bytča 1 885 13,34Čadca 4 355 10,22Dolný Kubín 2 383 13,07Kysucké Nové Mesto 1 907 12,14Liptovský Mikuláš 4 003 10,36Martin 4 753 9,77Námestovo 2 659 11,35Ružomberok 2 863 10,01Turčianske Teplice 840 10,12Tvrdošín 1 982 12,40Žilina 4 761 6,23Žilinský kraj 32 391 9,79Zdroj: ŠÚ SR1.1.4 Sociálna infraštruktúraStav sociálnej infraštruktúry v Žilinskom samosprávnom kraji zaznamenaný v roku2007 bol nasledovný: celkový počet zariadení sociálnych služieb bol 92 s kapacitou4 360 miest, z toho v domovoch dôchodcov 2 001 miest, v penziónoch pre dôchodcov48 miest, v domovoch sociálnych služieb pre dospelých 1 571 miest, v domovochsociálnych služieb pre deti 189 miest a v detských domovoch 551 miest. Z hľadiskaposkytovania zdravotnej starostlivosti došlo v zdravotníckych zariadeniach v porovnateľnomobdobí k postupnej redukcii lôžkového fondu na úroveň 5 847 lôžok, z tohov nemocniciach a pôrodniciach sa nachádza 3 797 lôžok, v liečebniach 509 lôžoka v prírodných liečebných kúpeľoch 1 541 lôžok.Na území ŽSK v r. 2007 bolo 342 materských škôl s kapacitou 18 705 miesta 272 základných škôl s kapacitou 69 994 žiakov. Počet gymnázií bol 29 s kapacitou13 876 študentov, stredných odborných škôl bolo 32 s kapacitou 10 331 študentova v 17 stredných odborných učilištiach študovalo 6 422 učňov, združených stredných škôlbolo v kraji 21 s počtom študentov 12 772. V Žilinskom samosprávnom kraji sanachádzajú štyri vysoké školy a detašované pracoviská vysokých škôl, v ktorých študujeformou denného štúdia 15 189 študentov a formou externého štúdia 7 575 študentov.V ŽSK sa nachádzajú 4 divadlá s priemernou ročnou návštevnosťou 87 278 osôb,

570 múzeí, 17 galérií a 305 verejných knižníc.1.1.5 Ekonomický vývojŽSK z hľadiska tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) patrí z celoštátnehohľadiska k stredne výkonným regiónom. Tvorba HDP mala od r. 2000 stúpajúci trend,čo naznačovalo progresívny vývoj jeho ekonomiky. Objem vytvoreného HDP predstavovalv r. 2006 v rámci SR 10,4 % podiel. Ekonomický vývoj kraja v súčasnom obdobíje významnou mierou poznačený negatívnymi vplyvmi hospodárskej krízy.Na území ŽSK je zastúpené široké spektrum priemyselných odvetví. Medzinajvýznamnejšie odvetvia patrí: výroba a rozvod elektriny, plynu a vody;automobilový priemysel; výroba papiera a papierenských výrobkov; strojárska výroba;výroba elektrotechnických zariadení; stavebníctvo; kovospracujúci priemysel;drevospracujúci priemysel a potravinárska výroba. V kraji pôsobí celkovo 11 760podnikov, z toho 13,8 % v oblasti priemyselnej výroby a približne 57 000živnostníkov, z ktorých 26 % pôsobí v oblasti priemyselnej výroby. Priemyselnépodniky v kraji zamestnávali v roku 2008 priemerne 57 942 zamestnancov, čopredstavovalo medziročný nárast o 11,3 %. Podiel ŽSK na celoslovenskom objemetržieb za vlastné výkony a tovar v priemysle bol na úrovni 12,6 %, čím sa zaradilza Bratislavský samosprávny kraj a Trnavský samosprávny kraj. Medzi odvetvia snajvyšším medziročným rastom tržieb za vlastné výkony a tovar, patrila úprava a rozvodvody (o 142,2 %) a výroba motorových vozidiel (o 74,8 %).Prvé významné investície v kraji v oblasti automobilového priemyslu boli vloženédo spoločnosti INA Kysuce (začiatok výroby v r. 2000, ložiskový priemysel)a Volkswagen Martin (začiatok výroby od r. 2000, komponenty pre automobily).Vplyvom investičných stimulov poskytnutých v období od 1. 1. 2001 do 30. 6. 2006vzniklo v ŽSK približne 3 300 nových pracovných miest (spoločnosti Kia MotorsSlovakia, s. r. o., Mobis Slovakia, s. r. o.). Investičné stimuly poskytnuté v obdobíod 1. 7. 2006 do 31. 12. 2007 umožnili v ŽSK vznik približne 1 400 nových pracovnýchmiest (spoločnosti Donghee Slovakia, s. r. o., Glovis Slovakia, s. r. o., Kia MotorsSlovakia, s. r. o., Hysco Slovakia, s. r. o., spoločnosť MAR SK, s. r. o. – kovospracujúcipriemysel a Eltek Energy Slovakia, s. r. o. – elektrotechnický priemysel. Najvyšší objeminvestičných stimulov v Žilinskom samosprávnom kraji v období od 1. 1. 2001do 30. 6. 2009 získali spoločnosti pôsobiace v automobilovom priemysle.Medzi ďalšie investície v ŽSK možno uviesť: Plastico, Čadca, strojársky priemysel,Česká republika; GPI, Liptovský Mikuláš, automobilový priemysel, Slovenská republika;TFC Cable Assemblies, Námestovo, elektrotechnický priemysel, Veľká Británia. Za účelompodpory investovania vypracoval v r. 2009 úrad ŽSK „Katalóg investičných príležitostíŽilinského samosprávneho kraja“, ktorý v tlačenej a elektronickej podobe v slovensko– anglickej verzii prezentuje viac ako sto investičných príležitostí v kraji.1.4.2 Vývoj podnikateľského prostrediaPodnikateľské prostredie v ŽSK sa v posledných rokoch výrazne zlepšovalo.K jeho pozitívnemu vývoju prispeli predovšetkým veľké zahraničné investície,ktoré predstavovali príležitosti i pre domácich podnikateľov a živnostníkov.V súčasnosti sa však podnikateľské subjekty musia vyrovnávať s vplyvomhospodárskej krízy, ktorá koncom r. 2008 zasiahla Slovenskú republiku, čím sa trendpozitívneho vývoja ekonomiky zastavil a je badateľný jeho významný pokles.

6Tabuľka č. 5: Vývoj počtu právnických osôb v r. 2005 a 2008 v ŽSKPodiel okresovOkres, kraj 2005 2008 Index 2008/2005 (v %)Bytča 310 402 1,30 2,33Čadca 1 173 1 585 1,35 9,21Dolný Kubín 929 1162 1,25 6,75Kysucké Nové Mesto 453 587 1,30 3,41Liptovský Mikuláš 1 587 2 031 1,28 11,80Martin 2 492 3 045 1,22 17,69Námestovo 525 744 1,42 4,32Ružomberok 857 1226 1,43 7,12Turčianske Teplice 278 363 1,31 2,11Tvrdošín 489 620 1,27 3,60Žilina 4 194 5 452 1,30 31,67ŽSK 13 287 17 217 1,30 100,00Zdroj: ŠÚ SRTabuľka č. 6: Počet fyzických osôb – podnikateľov v ŽSK podľa právnych foriemv r. 2005 a 2008Spoluv tom:Okres, kraj (fyzické osoby apodnikatelia)Slobodné Samostatne hosp.Živnostnícipovolania roľnícirok 2005 2008 2005 2008 2005 2008 2005 2008Bytča 2 186 2 660 2 092 2 561 46 55 48 44Čadca 6 493 7 833 6 137 7 485 177 164 179 184Dolný Kubín 2 660 2 991 2 483 2 820 91 100 86 71Kys. N. Mesto 2 735 3 002 2 634 2 873 58 78 43 51Lipt. Mikuláš 5 067 5 737 4 685 5 332 161 232 221 173Martin 6 603 7 580 6 288 7 224 199 257 116 99Námestovo 5 562 6 421 5 352 6 184 92 126 118 111Ružomberok 3 700 4 036 3 440 3 786 115 154 145 96Turč. Teplice 1 046 1 214 999 1 164 24 28 23 22Tvrdošín 2 859 3 263 2 703 3 095 62 88 94 80Žilina 13 850 15 093 13 306 14 454 397 505 147 134ŽSK 52 761 59 830 50 119 56 978 1 422 1 787 1 220 1 065Zdroj: ŠÚ SRNajvyšší počet živnostníkov v r. 2008 bol zaznamenaný v okresoch Žilina (14 454),Čadca (7 485) a Martin (7 224), najnižší počet bol zaznamenaný v okrese TurčianskeTeplice (1 164) a Dolný Kubín (2 820).z toho:Podniky spoluz toho:Okres, krajSúkromný sektorZahraničné Medzinárodnépočet podiel (%) počet podiel (%) počet podiel (%) počet podiel (%)

7Bytča 270 2,30 268 2,29 13 1,92 18 3,60Čadca 1 145 9,74 1 138 9,73 84 12,43 48 9,60Dolný Kubín 709 6,03 704 6,02 28 4,14 29 5,80Kys. N. Mesto 422 3,59 421 3,60 24 3,55 8 1,60Lipt. Mikuláš 1 249 10,62 1 240 10,61 62 9,17 54 10,80Martin 1 885 16,03 1 878 16,06 93 13,76 100 20,00Námestovo 443 3,77 434 3,71 19 2,81 10 2,00Ružomberok 801 6,81 791 6,77 27 3,99 27 5,40Turč. Teplice 194 1,65 192 1,64 11 1,63 12 2,40Tvrdošín 387 3,29 384 3,28 35 5,18 21 4,20Žilina 4 255 36,18 4 242 36,28 280 41,42 173 34,60ŽSK 11 760 100,00 11 692 100,00 676 100,00 500 100,00Zdroj: ŠÚ SRTabuľka č. 7: Podniky podľa vybraných druhov vlastníctva v k 31. 12. 2008Najvyšší počet podnikov k 31. 12. 2008 bol zaregistrovaný v okrese Žilina (4 255),čo predstavuje 36,18 % podiel na celkovom počte (11 760) podnikov. V tomto smerek najmenej rozvinutým okresom v kraji patria okresy: Turčianske Teplice, Bytča,Tvrdošín, Kysucké Nové Mesto a Námestovo.1.4.3 Výskum a vývoj, podpora rozvoja inovácií a budovanie klastrovExistencia vysokých škôl a organizácii výskumu a vývoja v kraji poskytuje potenciálnajmä pre rozvoj dopravných systémov a služieb, technológií, materiálov a systémov prestrojársky a automobilový priemysel, IKT a systémov pre elektrotechnický priemysel.Vysoké školy pôsobiace v kraji: Žilinská univerzita (7 fakúlt), Jesseniova lekárska fakultav Martine, Katolícka univerzita v Ružomberku, Akadémia ozbrojených síl M. R. Štefánikav Liptovskom Mikuláši. Organizácie pôsobiace v oblasti výskumu a vývoja a inovácií:Výskumný ústav dopravný v Žiline, Vývoj v Martine, Stredoeurópsky technologický inštitút,Slovenské centrum produktivity, Ústav konkurencieschopnosti a inovácií, Žilinskáuniverzita, VÚVT – Engineering v Žiline, IPA Slovakia v Žiline, Vedecko – technologickýpark v Žiline a i.V r. 2006 bola spracovaná „Rámcová stratégia Žilinského samosprávneho kraja“pre oblasť inovačného rozvoja, ktorú regionálna samospráva plní prostredníctvomnasledovných aktivít: Od r. 2007 podporuje vznik a budovanie odvetvových klastrov,ide o tri klastre cestovného ruchu - Klaster Liptov, Klaster Orava a Klaster Turiec.Od r. 2008 začalo udeľovanie ocenenia „Inovácia Žilinského samosprávneho kraja“v 2 kategóriách – „Malé a stredné podniky“ a „Regionálny rozvoj“; kraj sazapája do medzinárodných projektov so zameraním na podporu inovačných aktivítv sektore malých a stredných podnikov; od r. 2007 kraj vyvíja snahu o vytvorenieRegionálneho inovačného centra.1.4.4 Cestovný ruchCestovný ruch sa v Žilinskom samosprávnom kraji vyvíja veľmi pozitívne.Od r. 2004 bol zaznamenaný neustály rast počtu návštevníkov. V r. 2009 však v dôsledku

8hospodárskej situácie v SR nastal ich pokles ako aj pokles počtu prenocovaní.Tabuľka č. 8: Vývoj cestovného ruchu v ŽSK v r. 2004 až 30. 6. 2009PočetPočet Kapacita lôžoknávštevníkovObdobie ubytovacích v ubytovacíchv ubytovacíchzariadení zariadeniachzariadeniachPočetprenocovanínávštevníkovr. 2004 688 30 452 577 808 1 987 306r. 2005 646 29 389 625 790 2 095 016r. 2006 650 29 601 652 770 2 255 610r. 2007 872 37 206 689 531 2 358 745r. 2008 988 35 197 767 274 2 535 960k 30. 6. 2009 923 33 744 302 601 982 317Zdroj: ŠÚ SRPrírodné a kultúrne bohatstvo kraja je veľkým stimulom nielen pre domácichi zahraničných návštevníkov. Významnú skupinu zahraničných návštevníkov v minulostitvorili najmä českí a poľskí turisti, pre ktorých bol kraj obľúbenou a vyhľadávanoudestináciou. Po vstupe SR do EMÚ, vplyve hospodárskej krízy a zvyšujúcej sa infláciiv okolitých krajinách, nastal prudký prepad návštevnosti, ktorý bol zaznamenaný v priebehuroka 2009. ŽSK má vypracovanú Stratégiu rozvoja cestovného ruchu pre roky 2007-2013, ktorú kraj v spolupráci s miestnou samosprávou a podnikateľskými subjektmiod r. 2008 plní. Cieľom aktivít zameraných na podporu cestovného ruchu je, aby okresykraja disponovali kvalitnou a variabilnou ponukou pre cestovný ruch a aby sazvyšovala návštevnosť regiónu i kvalita ponúkaných služieb.1.4.5 Dopravná a informačná infraštruktúraDoprava zohráva dôležitú funkciu pre celkový rozvoj regiónu. Hustota cestnej,ale aj železničnej siete ŽSK je mierne pod celoštátnym priemerom. Hlavným problémomje nedobudovanosť severojužných a východozápadných medzinárodných dopravnýchkoridorov. Krajom prechádzajú nasledovné dopravné koridory: Multimodálny koridor, vetvač. Va Viedeň – štátna hranica SR/Rakúsko – Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – štátnahranica SR/Ukrajina – Užhorod v trase vysokorýchlostnej trate (VRT), diaľnice D1,modernizovaných železničných tratí č. 120, 180 a pripravovaná Vážska vodná cesta;Multimodálny koridor, č. VI. Gdaňsk – Katowice – Zwardoň – štátna hranica SR/PR – Čadca– Žilina v trase VRT, diaľnice D3, modernizovaných železničných tratí č. 127 a 129, návrhprieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou; doplnková sieť TINAČadca – štátna hranica SR/ČR – Český Těšín – Ostrava v trase železničnej trate č. 127;doplnková sieť TINA Martin – Kremnica – Šášovské Podhradie – Zvolen – Šahy – štátnahranica SR/MR – Budapešť v trase rýchlostnej cesty R3. Celková dĺžka ciest a diaľnicv Žilinskom samosprávnom kraji je 2 028 340 km. Najväčšie zastúpenie pritom majúcesty III. triedy o celkovej dĺžke 1 120 820 km, ďalej nasledujú cesty II. triedy, ktorýchcelková dĺžka je 326 208 km a cesty I. triedy o celkovej dĺžke 511 955 km.1.4.6 Poľnohospodárstvo a lesníctvoCelková výmera pôdy v Žilinskom samosprávnom kraji bola k 31.12.2008 približne681 000 ha. Poľnohospodárska pôda zaberala 245 738 ha a nepoľnohospodárska pôda

9435 134 ha. Stupeň zornenia bol na úrovni 25,6 %, čo výrazne zaostáva za celoslovenskýmpriemerom (58,7 %). Za posledné 4 roky dochádzalo v kraji k postupnému znižovaniu plochyornej pôdy (z 63 433 ha v r. 2004 na 62 896 ha v r. 2008). Naopak, pri výmere lesnej pôdydošlo k nárastu z 377 184 ha na 379 932 ha.1.4.7 Životné prostredieViac ako 52 % rozlohy ŽSK sa nachádza v rôznom stupni ochrany, čo zaraďuje krajmedzi regióny s najvyšším podielom chránených území v rámci Slovenskej republiky.Na území kraja sa nachádzajú, alebo do neho čiastočne zasahujú 4 národné parkya 3 chránené krajinné oblasti. Na území ŽSK bol v r. 2006 až 2007 zaznamenaný negatívnynárast objemu komunálneho odpadu na obyvateľa. Pozitívny vývoj je možné sledovaťv objeme separovaného odpadu, ktorý v sledovanom období zaznamenal pozitívny nárast.V tomto období sa podarilo znížiť objem emisií základných znečisťujúcich látok, ktorýchobjem poklesol z 30 452 ton v r. 2006 na 29 403 ton v r. 2007.1.4.8 Energetická infraštruktúraNa území kraja sa nachádzajú viaceré tepelné a vodné elektrárne, ktoré zabezpečujúzákladnú výrobu elektrickej energie. Z netradičných zdrojov energie sa využíva: solárnaenergia, len na prípravu teplej úžitkovej vody a prikurovanie; veterná energia, ktorása využíva v Skalitom a Veličnej; geotermálne vody, ktoré sú v 4 oblastiach – Turčianska,Žilinská, Liptovská kotlina a Skorušina, avšak ich vyžitie je nízke, väčšinou slúžia narekreačné účely. Netradičné a obnoviteľné zdroje elektrickej energie majú v ŽSK charakterdoplnkových zdrojov. Prenos elektrickej energie sa uskutočňuje po prenosovom systémeVVN 400, 220 kV a VN 110 kV.2. SWOT ANALÝZA ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHOKRAJASilné stránkySlabé stránky

10Výskum, vývoj a inovácie· Spracované strategické materiály a RIS(záujem samosprávy o rozvoj inovačnéhopotenciálu)· Vzdelávanie v IKT na vybraných školácha inštitúciách· Kvalitné stredné školstvo, existencia 4 univerzít;detašovaných pracovísk vysokých škôla univerzít· Potenciál oblasti výskumu a vývojaVzdelávanie· Rôzne typy akreditovaných vzdelávacíchinštitúcií, stredné školy, vysoké školy· Relatívne vysoká úroveň vzdelania prac. sílRelatívne vysoký podiel stredoškolský vzdelanejpracovnej silyPotenciál rastu odbornosti a zručnosti ľudskýchzdrojovZamestnanosť· Rast počtu pracovných miest v novýchsektoroch a nových typoch služieb· Nové, inovatívne prístupy k aktívnej politikezamestnanosti· Komplexné územné pokrytie verejnýmislužbami zamestnanosti· Nástroje aktívnej politiky trhu práce vrátanenástrojov na podporu pracovného uplatneniamarginalizovaných skupín· Potenciál nových zdrojov zamestnanosti,· Rozvoj malého a stredného podnikania· Veková štruktúra obyvateľstva· Vysoká miera ekonomickej aktivity žien,· Rozvinutá sieť sociálnych služiebPodnikateľské prostredie· Zachovalé prírodné a kultúrne dedičstvo,tradícia kúpeľníctva, potenciál pre turizmus,· Výhodná geografická poloha a strategickápoloha – doprava· Stabilizovaný typ populácie s priaznivýmVýskum, vývoj a inovácie· Chýba koordinácia využitia prenosovýchslužieb a nerozvinuté e-službyNedostatok vlastných investičných prostriedkova prostriedkov pre inovácie, výskum a vedu,vzdelávanieNedostatok kvalifikovaných zamestnancov preoblasť inovácií· Nízky počet podnikov a inštitúcií sospracovanou inovačnou stratégiou· Existujúci odmeňovací systém pre inovačnémyšlienky· Nízka úroveň výdavkov na inovácieNízka úroveň čerpania finančných prostriedkovz fondov EÚ· Nízky stupeň spolupráce s inými podnikmi ainštitúciami pri inovačných aktivitách podnikovVzdelávanieNedostatočná previazanosť medzi vzdelávacousústavou a trhom práce· Nedostatočne rozvinuté systémy predvídaniazmien v kvalifikačných potrebách trhu práce· Nedostatočná väzba aktívneho odbornéhovzdelávania a prípravy na potreby spoločnostizaloženej na vedomostiachAbsencia uceleného systému ďalšieho vzdeláv.,Absencia modelu zabezpečujúceho participáciusociálnych partnerov na organizáciia financovaní odborného vzdelávania· Nedostatok informačných a poradenskýchslužieb o vzdelávaní a trhu práce· Absencia stratégie celoživotného vzdelávaniaa poradenstva· Nedostatočne rozvinuté poradenskéa vzdelávacie služby pre oblasť podnikaniaZamestnanosť· Absencia systému celoživotného poradenstva· Miera nezamestnanosti s výraznýmiregionálnymi rozdielmi· Vysoká úroveň dlhodobej nezamestnanosti· Nedostatočná efektívnosť súkromného sektora· Nízky vplyv aktívnej politiky trhu práce napodporu zamestnateľnosti nezamestnaných amarginalizovaných skupín ohrozenýchsociálnou exklúziouVysoká úroveň nezamestnanosti osôb s nízkymstupňom vzdelaniaNízka flexibilita trhu práce v oblasti využívaniapružných modelov organizácie práce a prac.času· Nízky stupeň využívania rekvalifikácie, jejnedostatočná cielenosť a efektívnosť·Podnikateľské prostredieNedobudovanosť nadradenej dopravnej sústavy– diaľnic a rýchlostných komunikácií· Nedostatok štartovacieho, rozvojovéhoa rizikového kapitálu· Vysoký podiel výroby s nízkou pridanouhodnotou, existencia základných výrob s

11indexom vitality a reprodukcie· Kvalitný ľudský potenciál s pomerne vysokouvzdelanostnou a kvalifikačnou štruktúrouTradícia priemyselnej výroby, živnost. remesiel,· Diverzifikovaná priemyselná štruktúra -dominuje odvetvie celulózo-papierenské,elektrotechnické, strojárske, automobilovýpriemysel· Bohatstvo lesných zdrojov a dostatok drevnejhmoty pre jej priemyselné spracovanieCezhraničná spolupráca s možnosťou realizáciespoločných programov (Slovensko-Poľsko,Slovensko-Česko)· Potenciál pre rozvoj aktivít v oblastiinformačných technológiinízkym stupňom finalizácie výrobyJednostranná zameranosť investičných stimulovv r. 2007-2009 na automobilový priemyselAbsencia akejkoľvek finančnej podpory rozvojaklastrovNedostatočná úroveň využitia domácich surovín· Nedostatočná pripravenosť MSP na pôsobeniev rámci jednotného vnútorného trhuVysoká miera opotrebovanosti technologickýchzariadení, nízka technologická a technickáúroveň výroby a konkurencieschopnosť· Nerozvinutý systém poradenstva pre MSP· Nízky prílev zahraničných investícií,nepripravené územie pre vstup zahraničnýchinvestorovMálo rozvinutý marketing v cest. ruchu, kvalitamanažmentu, väčšinou slabý imidž· Nedostatok doplnkových aktivít pre voľný časv strediskách cestovného ruchu· Nedostatočná propagácia regiónuKlimatické zmeny a energetika· Dostatočný potenciál pre využívanieobnoviteľných zdrojov energiePríležitostiVýskum, vývoj a inovácie· Podpora výskum, vývoja a inovácií na oblasťstrojárstva, automobilového priemyslu, IKTRozvoj informatizácie - postupné nasadzovaniee-služieb v priorit. oblastiach rozvoja regiónu· Impulzy pre inovačné projekty od dodávateľovzariadení, materiálov a komponentov· Inovačné správanie konkurenčných firiemvyvolávajúce tlak na zvyšovanie inovačnéhoúsilia súťažiacich firiem· Teoreticky a prakticky podložený poznatok opozitívnom vplyve inovačných aktivít prezvýšenie konkurencieschopnosti firiem· Rozvoj informačno – komunikačnýchtechnológií a tým zvyšovanie možnosti získaniainformácií o trhoch, konkurentoch a možnostízískavania podpory pre inovačné aktivity firiemOhrozeniaVýskum, vývoj a inovácie· Zaostávanie vo využívaní IKT v prioritnýchoblastiach rozvoja regiónu· Nedostatok pracovníkov so špecifickýmivedomosťami a zručnosťami pre výskuma vývoj (VaV) a inovácie· Nedostatočné prepojenie výskumu, vývoja avýroby, výrazné kapacitné a technickéoslabenie priemyselnej VaV základne· Neefektívna národná inovačná politika štátu· Nedostatočná ponuka verejnej finančnejpodpory od miestnych alebo regionálnychorgánov štátnej správy a od štátu· Nízky stupeň informovanosti z okoliapodávajúcej podnety pre inovačné projekty· Nízka angažovanosť univerzít pre transferpoznatkov do podnikateľského prostredia· Vysoké náklady na inovácie v existujúcejfinančnej situácii podnikov· Pomerne neistý dopyt po inovov. produktoch.Vzdelávanie· Možnosť čerpať rôzne typy finančneja nefinančnej podpory na podporu novýchforiem vzdelávania v kontexte CŽV pre strateg.oblasti a v súlade s potrebami trhu práce· Zvýšenie dostupnosti vzdelávania pre všetkytypy obyvateľstva vo všetkých oblastiachs dôrazom na ich potreby· Realizácia cielených rekvalifikačných kurzov· Potenciál rastu odbornosti a zručnosti· Sieť inštitúcií na vzdelávanie dospelých· Kvalitné zastúpenie stredného a vysokéhoVzdelávanie· Prehlbovanie izolovanosti vzdelávacej sústavyod potrieb trhu práceZníženie kvality odbor. vzdelávania a prípravy· Odchod pedagog. pracovníkov zo školstvaPrehlbovanie štrukturálneho nesúladu dopytu aponuky práce· Strata konkurencieschopnosti pracovnej sily vpodmienkach jednotného trhu EÚ· Negatívny vývoj v uplatňovaní absolventovškôl a ďalších skupín obyvateľov· Odchod ľudí s vyšším vzdelaním do

12školstva· Realizácia Národného programu výchovy avzdelávania a Koncepcie rozvoja strednéhoškolstva ŽSK· Intenzívna spolupráca školského systému azamestnávateľskej sféry s cieľom prispôsobiťobsah a rozsah vzdelávania požiadavkám trhupráce· Rozvoj celoživotného vzdelávania ako zárukyrozvoja adaptability pracovnej silyekonomicky silnejších krajín EurópyZamestnanosťEfektívna realizácia národných akčných plánovzamestnanosti· Posilnenie systémov a štruktúr na zníženiedlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanostiznevýhodnených účastníkov na trhu práce· Prehĺbenie spolupráce so sociálnymi aregionálnymi partnermi pri rozvíjaní miestnejzamestnanosti· Zlepšenie zamestnateľnosti skupín ohrozenýchsociálnou exklúziou· Rozvíjanie nových, progresívnych foriemslužieb zamestnanosti· Rozvoj nových zdrojov zamestnania a miestnejzamestnanosti· Rozvoj samozamestnania· Zapojenie miestnych iniciatív do riešeniaproblémov trhu práce· Príležitosť využitia územia na tranzitnúprepravu ako predpoklad vzniku novýchpracovných príležitostíPodnikateľské prostredie· Možnosť čerpať rôzne typy finančneja nefinančnej podpory na podporu maléhoa stredného podnikania v prioritných oblastiach· Budovanie integrovaného systému dopravy naregionálnej úrovni a nadregionálne prepojeniesmerom k blízkym trhomZamestnanosť· Prehlbovanie nerovnováhy na trhu práce a rastdlhodobej nezamestnanosti· Nízka ponuka pracovných príležitostív niektorých častiach regiónu – Orava, Kysuce· Prehlbovanie štrukturálnych rozdielov medzidopytom a ponukou práce· Stagnácia verejných služieb zamestnanosti anerozvinutosť nových foriem služiebzamestnanostiNeprehľadná legislatíva, nemotivujúca daňová,odvodová a úverová politika pre začínajúcepodnikateľské subjekty· Ďalší rast marginalizácie, vytláčanie čorazväčšieho počtu rizikových skupín účastníkov ztrhu práce a prehĺbenie sociálnej exklúziePodnikateľské prostredie· Nedostatok finančných prostriedkov nadobudovanie infraštruktúry, najmä dopravnej,45 neustále odďaľovanie výstavby D1 naúsekoch Hričovské Podhradie - Višňové -Dubná Skala - Hubová45 absentujúca podpora trasovaniarýchlostnej komunikácie R3 cez Turiecnezahrnutie do priorít realizáciu cestnéhospojenia Žilina – Skalité – Zwardoň –Bielsko Biala a Čadca - Svrčinovec –Český TešínNedostatok podpory a absencia koncepčnéhoprístupu k rozvoju klastrov – inovatívnejforme podporujúcej spoluprácu akonkurencieschopnosťPomalá vnútorná reštrukturalizácia priemyslua modernizácia výrobného zariadeniaa technológií· Technologické a poznatkové zaostávanie· Rastúca konkurencia na domácom azahraničnom trhu,· Rast konkurencieschopnosti areštrukturalizácie konkurentov na blízkychtrhoch· Nemotivujúce podnikateľské prostredie,

13Klimatické zmeny a energetika· Výskyt významných prírodných zdrojova možnosť ich využitia (podzemné a minerál.vody, suroviny na výrobu biopalív)· Zmena štruktúry priemyslu, služieba poľnohospodárstva smeromk ekologickým/čistým technológiámZmena prístupu k tvorbe krajiny, dosiahnutiu jejcieľovej kvality, k manažmentu chránenýchúzemí i voľnej krajiny.absencia systémových nástrojov podporyNedostatočná ekonomická výkonnosť a nízkaúroveň finančnej disciplíny· Odliv kvalifikovaných síl z regiónu· Nedostatočne vybudovaná technickáinfraštruktúra obmedzujúca prílev priamychinvestícii do regiónu· Nedoriešenie kompetencií a na ne viazanýchfinancií v regionálnej politike cest. RuchuKlimatické zmeny a energetika· Nekoncepčný prístup k manažmentu krajiny· Nedostatočné investície do tvorby krajinya na dosiahnutie cieľovej kvality krajiny· Nedostatočná pozornosť voči ekolog.záťažiam.3. Strategická časť3.1. Priority Žilinského samosprávneho krajaZvýšiť konkurencieschopnosť a výkonnosť Žilinského samosprávneho kraja, bohatstvoa kvalitu života jeho obyvateľov do roku 2013 na úroveň minimálne 65 %priemeru HDP EÚ. Uvedená priorita Žilinského samosprávneho kraja vychádzaz jeho dlhodobej stratégie a je konkretizovaná vo forme strategických a špecifickýchcieľov v nasledovných oblastiach:1. INFRAŠTRUKTÚRA A REGIONÁLNA DOSTUPNOSŤDosiahnutie vysokej úrovne dopravnej infraštruktúry, občianskej vybavenosti a kvalitnéhoživotného prostredia. Zvýšenie dopravnej dostupnosti a bezpečnosti dopravy, znižovanieprepravnej náročnosti v ŽSK. Podpora zabezpečenia trvalej udržateľnosti kvality životnéhoprostredia. Zvyšovanie úrovne občianskej vybavenosti vrátane infraštruktúry cestovnéhoruchu.2. POZNATKOVÁ EKONOMIKAZvýšenie informatizácie v rámci kraja. Dosiahnutie vyššej konkurencieschopnosti podnikova služieb najmä prostredníctvom inovácií. Skvalitnenie výskumu a vývoja a zvyšovaniestupňa jeho využiteľnosti ich výstupov pre prax. Elektronizácia verejnej správy a rozvojelektronických služieb. Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnovaichinfraštruktúry. Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu.3. ĽUDSKÉ ZDROJEZvýšenie kvality života vytvorením vhodných podmienok pre dostupnosť dobrého vzdelania,získanie vhodného a dostatočne oceneného zamestnania s podporou rodiny, kvalitná sociálnaa zdravotná starostlivosť, rovnosť príležitostí, dostatočné kultúrne, športové a voľnočasové vyžitie.4. KONKURENCIESCHOPNOSŤ SUBREGIÓNOVZachovanie rôznorodosti a zlepšenie spolupráce subregiónov pri posilnení pozície Žilinského

14samosprávneho kraja a Považia v kontexte Európy regiónov.Priority v záujme plnenia stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvojaŽilinský samosprávny kraj ako koordinátor aktivít v regióne v záujme plnenia stratégiehospodárskeho a sociálneho rozvoja vyžaduje podporu v nasledovných oblastiach:Dobudovanie a obnova dopravnej infraštruktúry v kraji a to najmä prostredníctvom:Výstavby diaľnice D1 na úsekoch Hričovské Podhradie - Višňové - Dubná Skala -Hubová v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie na celoštátnej (KÚRS 2001)a medzinárodnej úrovni v oblasti dopravy bez časovej a finančnej závislosti od realizácievýstavby úsekov D1 Dubná Skala - Ivachnová, D1 Jánovce - Jablonov, D1 Fričovce – Sviniaa R1 Nitra, západ - Tekovské Nemce, R1 Banská Bystrica, severný obchvat;Výstavby diaľnice D3 v trase Žilina – hranica Slovenská republika – Poľská republika,ktorá bude zabezpečovať prepojenie na Poľsko a odkloní kamiónovú tranzitnú dopravuz komunikácií prechádzajúcich intravilánmi obcí, ktoré nespĺňajú potrebné kapacitné anitechnické požiadavky vzhľadom na intenzitu dopravy;Rekonštrukcie vybraných mostných objektov v Žilinskom samosprávnom kraji, ktorésú dôležité z hľadiska prepojenia regiónov;Sanácie zosuvov ciest II. a III. triedy v Žilinskom samosprávnom kraji;Realizácie komplexnej rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky Budatínsky hrad,nakoľko ide o kultúrnu pamiatku s celoslovenským významom, ktorá je od roku 2006 preverejnosť zatvorená z dôvodu zlého až havarijného technického stavu a ktorého komplexnárekonštrukcia presahuje finančné možnosti zriaďovateľa a súčasne niekoľkonásobnepresahuje možnosti maximálnej výšky poskytovania finančného príspevkuv rámci Regionálneho operačného programu, opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciáluregiónov;Obnovy a modernizácie školskej infraštruktúry a to aj prostredníctvom výstavbyšportovísk pri stredných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávnehokraja;Podpory hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti regiónu - vytvorením národnéhosystémového nástroja na poskytovanie dotácií na činnosť klastrov.INFORMÁCIA O PROJEKTOCH A PLÁNOVANÝCH INVESTÍCIÁCHA O ICH VPLYVE NA ROZVOJ EKONOMIKY ŽSKV Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK pre roky 2007 – 2013 sú uvedenéindikatívne alokácie z jednotlivých operačných programov Národného strategickéhoreferenčného rámca 2007 - 2013 pre Žilinský samosprávny kraj. Cieľom je dosiahnuť čerpaniena úrovni indikatívnych alokácií uvedených v tabuľke:

15Indikatívne alokácie z jednotlivých operačných programov NSRR SRv r. 2007-2013 pre Žilinský samosprávny krajOperačný programIndikatívna alokácia (v euro)Regionálny operačný program 204 366 639Doprava 357 540 681 - 2 066 987 170Životné prostredie 229 631 354 - 471 549 756Výskum a vývoj 124 815 294Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 108 402 696Vzdelávanie 83 520 000Zdravotníctvo 34 139 500 – 35 876 500Zamestnanosť a sociálna inklúzia 121 800 000Informatizácia spoločnosti 93 012 551Spolu za OP 1 358 193 719 – 3 310 330 606Rybné hospodárstvo 1 739 569Program rozvoja vidieka 259 926 752Vzhľadom na potrebu koordinácie strategického plánovania v regióne a potrebu definovaniakonkrétnych aktivít a projektov ŽSK a organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti,prostredníctvom ktorých bude samospráva napĺňať ciele stanovené v Programehospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK pre roky 2007-2013 bol zastupiteľstvom ŽSKuznesením č.15/17 schválený a následne uznesením č. 5/21 aktualizovaný Akčný plán ŽSKna roky 2008 – 2010. Aktuálny Akčný plán obsahuje 191 projektových zámerov ŽSK a OvZPŽSK na obdobie rokov 2008 – 2010. Z celkového počtu plánovaných projektových zámerovbolo k 30. 6. 2009 ukončených 44 projektov a v realizácii bolo 31 projektov (cca 40 %z celkového počtu projektov) v celkovej sume približne 54,4 mil. eur (tzn. cca 82 %z odhadovaných plánovaných nákladov v období 1. 1. 2008 - 30. 6. 2009. Stručný prehľadplnenia Akčného plánu za obdobie 1. 1.2008 - 30. 6. 2009 je uvedený v tabuľke:Plnenie Akčného plánu Úradu ŽSK v období 1. 1. 2008 - 30. 6. 2009 v členení podľa priorítPriorita Počet projektov SumaSpolu ukončené v realizácii(v mil. eur)1. 122 38 26 25,72. 53 5 4 27,63. 16 1 1 1,1Spolu 191 44 31 54,41. Charakteristika okresu Liptovský MikulášOkres Liptovský Mikuláš leží vo východnej časti Žilinského samosprávneho kraja,hraničí s Banskobystrickým a Prešovským samosprávnym krajom. Jeho katastrálne územietvorí 54 obcí a 2 mestá - Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Administratívno-správnymcentrom okresu je mesto Liptovský Mikuláš.

16Tabuľka č. 1: Okres Liptovský Mikuláš Územné vymedzenie regiónu – obceOkres Liptovský Mikuláš Územné vymedzenie regiónu - obce54 obcíBeňadiková, Bobrovček, Bobrovec, Bobrovník, Bukovina,Demänovská Dolina, Dúbrava, Galovany, Gôtovany, Huty,Hybe, Ižipovce, Jakubovany, Jalovec, Jamník, Konská, KráľovaLehota, Kvačany, Lazisko, Liptovská Anna, Liptovská Kokava,Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovské Beharovce,Liptovské Kľačany, Liptovské Matiašovce, Liptovský Ján,Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Ľubela,Malatíny, Malé Borové, Malužiná, Nižná Boca, PartizánskaĽupča, Pavčina Lehota, Pavlova Ves, Podtureň, Pribylina,Prosiek, Smrečany, Svätý Kríž, Trstené, Uhorská Ves,Vavrišovo, Važec, Veľké Borové, Veterná Poruba, Vlachy,Východná, Vyšná Boca, Závažná Poruba, Žiar2 mestáLiptovský Mikuláš, Liptovský HrádokZdroj: MsÚ Liptovský Mikuláš, 2009Mesto Liptovský Mikuláš je najväčším sídelným útvarom v oblasti HornéhoLiptova. Jeho ďalší rozvoj podmieňuje úroveň hospodárskej prosperity okresua dynamický rozvoj jeho priemyselných zón. Rozvoj regionálnej a nadregionálnejvybavenosti sa sústredí najmä na sektor služieb. Mesto, vzhľadom na svoju polohumá mimoriadne vhodné podmienky na rozvoj cestovného ruchu.Územie okresu je z južnej strany ohraničené pohorím Nízkych Tatier (Ďumbierskaa Kráľovohoľská časť), zo severnej strany ho ohraničujú Západné Tatry, ktoré prechádzajúna severozápade do pohoria Chočských vrchov. Jadrové územie okresu sa rozprestierav podtatranskej kotline, v ktorej sa nachádza vodná nádrž Liptovská Mara. Rozloha okresuje 1 340 m². Jeho geografická poloha významne ovplyvňuje hospodárske smerovaniejednotlivých oblastí. Priemyselná výroba je sústredená v okolí miest, naopakpoľnohospodárstvo a strediská cestovného ruchu medzinárodného významusa nachádzajú v horských a podhorských oblastiach, prevažne vo vidieckom prostredí.Na území okresu sa okrem horstiev a vodných nádrží nachádzajú aj termálne pramene,ktoré sú využívané najmä v oblasti cestovného ruchu. Horské a podhorské oblasti patriado veľkoplošných chránených území - Národného parku Nízke Tatry a Tatranskéhonárodného parku a ich ochranných pásiem. Značná časť národných parkov a ochrannýchúzemí bola vyhlásená za chránené vtáčie územia (CHVU) a územia Európskeho významuNATURA 2000.Rozširovanie obytnej štruktúry mesta vo vzťahu k predpokladanému vývoju počtuobyvateľov je potrebné zamerať na jeho rekonštrukciu a zvyšovanie štandardu bývania.V roku 2009 boli zaevidované žiadosti na stavbu 183 nájomných bytov, avšak vzhľadom namožnosti ich financovania sa ich podarilo realizovať iba 70. Mesto ako centrum rozvíjajúcichsa služieb plní funkciu priemyselného zázemia okresu. V jeho okrajovej časti –Okoličné v priamom prepojení na obec Závažná Poruba vzniká priemyselná zóna, ktorápo jej dobudovaní zvýši v okrese tvorbu pracovných miest.1.1. Sociálno-ekonomický vývoj1.1.1 DemografiaZ celoštátneho hľadiska demografický vývoj obyvateľstva od konca 80. rokov 20.storočia charakterizovalo postupné spomaľovanie reprodukcie obyvateľstva. Tento trendsa prejavil aj v okrese Liptovský Mikuláš.

17Tabuľka č. 2: Počet obyvateľov v okrese a v meste Liptovský Mikuláš a LiptovskýHrádokÚzemie Stav k 30. 6. 2007OkresLiptovský MikulášCelkovýpočet73 361z toho počet mužovz toho počet žienLiptovský Mikuláš 32 759 15 729 17 030Liptovský Hrádok 7 756 3 661 4 095Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky v Liptovskom Mikuláši, 2009Okres Liptovský Mikuláš sa vyznačuje špecifickým národnostným zloženímobyvateľstva. Podľa sčítania osôb, domov a bytov (SODB) Žilinského samosprávneho krajadosiahol v r. 2001 v okrese najvyšší podiel občanov českej národnosti (1,41 %), maďarskejnárodnosti (0,19 %) a rómskej národnosti (2,07 %), pričom na území okresuje koncentrovaných až 54 % občanov rómskej národnosti v rámci celého kraja. Podľaodhadu v meste Liptovský Mikuláš žije 2 000 občanov rómskej národnosti.1.1.2 Trh práceNajvyšší vzdelanostný potenciál v ŽSK je sústredený v okresoch, v ktorých sídliavysoké školy, alebo ich detašované pracoviská v Žiline, Martine, Liptovskom Mikulášia v Ružomberku.Z hľadiska vývoja nezamestnanosti bol pre okres Liptovský Mikuláš najkritickejší rok2001, kedy sa miera nezamestnanosti blížila k úrovni 16 %. Najnižšiu mieru nezamestnanosti5,4 % okres dosiahol v novembri 2007. Od začiatku roka 2009 vplyvom hospodárskej krízybol opäť zaznamenaný kontinuálny nárast nezamestnanosti. V septembri 2009 bolo naúrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) evidovaných 4 738 nezamestnanýcha miera nezamestnanosti predstavovala 12,3 %. Hlavnými príčinami nárastunezamestnanostisú sektorové ťažkosti v textilnom a kožiarskom priemysle(ukončenie textilnej výroby v akciovej spoločnosti Velvetex, ukončenie činnostiodštepného závodu Gabor), pokles návštevnosti v odvetví cestovného ruchu o cca 30%. Nezamestnanosť v okrese je vážnym problémom, ktorý je potrebné riešiť.Tabuľka č. 3: Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných osôb v okrese v obdobír. 2005 a predbežne k 30. 9. 2009OkresBezVŠ VyššieLiptovskýÚSO ÚS SOU ZŠ vzdelaniavzdelanieMikulášr. 2005 172 13 641 353 1 563 1 163 82r. 2009 363 62 921 645 1 670 987 90Zdroj: MsÚ Liptovský Mikuláš, 2009Graf č. 1: Štruktúra nezamestnaných osôb v okrese podľa vzdelania k 30. 9. 2009

18Zdroj: ÚPSVR v Liptovskom Mikuláši, 2009V štruktúre nezamestnaných osôb prevládajú najmä osoby so základným vzdelaníma so vzdelaním stredných odborných učilíšť (vyučení bez maturity).1.1.3 Ekonomický vývojOkres Liptovský Mikuláš má diverzifikovanú ekonomickú základňu. V podnikovejštruktúre prevládajú malé a stredné podniky. V okrese má zastúpenie výrobatelekomunikačných, elektrických a optických zariadení, výroba potravín a nápojov,spracovanie kože a výroba kožených výrobkov, výroba strojov, spracovanie dreva a výrobavýrobkov z dreva. Medzi hlavné podniky v potravinárskom sektore v okrese patrí: Liptovskámliekareň, a. s., Liptovský Mikuláš; Liptovské pekárne a cukrárne Včela – Lippek,komanditná spoločnosť, Liptovský Mikuláš; St. Nicolaus, a. s., Liptovský Mikuláš;Pečivárne, s. r. o., Liptovský Hrádok, Liptovská Porúbka OR – LI, s. r. o. Dovalovo,Liptovský Hrádok.Automobilový priemysel sa stal významným faktorom rastu ekonomiky v rámci celéhoŽilinského samosprávneho kraja. V roku 2007 začala výroba osobných automobilov v novomzávode juhokórejskej spoločnosti KIA Motors Slovakia, s. r. o. a u jeho subdodávateľov.Výrobou dopravných prostriedkov sa zaoberá podnik Craemer a spol., s. r. o., LiptovskýMikuláš so sídlom v Závažnej Porube. Strojársky priemysel v okrese reprezentuje podnikLiptovské strojárne, a. s. – spoločnosť Haco a ostatné menšie strojárske podniky.Elektrotechnický priemysel je jedným z najdynamickejších odvetví okresu. Významné centráelektrotechnickej produkcie sú v Liptovskom Hrádku (Tesla Liptovský Hrádok, a.s., Liptovský Hrádok; Alcatel - Lucent Slovakia, a. s., Liptovský Hrádok, Eltec Valere, s.r. o., Liptovský Hrádok, Tecwings Slovakia, s. r. o., Liptovský Hrádok). Spracovanie drevamá rozvinutú surovinovú základňu, jeho hlavnými subjektmi sú podniky: SwedwoodSlovakia, odštepný závod Jasná; Rettenmeier Tatra Timber, s. r. o., Liptovský Hrádok;Drevomax, s. r. o., Liptovský Mikuláš. V okrese sa nachádza množstvo menšíchspracovateľských firiem (píly, výroba nábytku a pod.) Výrobu nábytku reprezentuje podnikThermospor, spol. s. r. o., Liptovský Mikuláš. Kožiarsky a obuvnícky priemysel disponujekvalifikovanou pracovnou silou, čo podmieňuje rast uvedeného odvetvia v podniku SlovTanContract Tannery s. r. o., Tatra – Leder, s. r. o, Ďumbier s. r. o., Liptospol, s. r. o., NicolausLeather, s. r. o., Split Slovakia, s. r. o. V minulom roku došlo k ukončeniu ekonomickejčinnosti v podniku Gabor Slovensko, s. r. o. a v akciovej spoločnosti Velvetexv Liptovskom Mikuláši.1.1.4 Vývoj podnikateľského prostredia

19Počet fyzických osôb - podnikateľov sa v okrese neustále zvyšuje, čo môže byťaj signálom, že nezamestnaní hľadajú alternatívu svojho pracovného uplatnenia v podnikaníformou živnosti. Najviac živnostníkov dlhodobo pôsobí v oblasti služieb (obchodnáčinnosť). Toto konštatovanie platí aj pre počet právnických osôb – podnikateľov. Až 36 %právnických osôb sa na území okresu zaoberá obchodnou činnosťou.Tabuľka č. 4: Vývoj počtu živnostníkov podľa vybraných ekonomických činnostív okrese v r. 2001 až 2008OkresLiptovský MikulášRok2001Rok2002Rok2003Rok2004Rok2005Rok2006Rok2007Rok2008Živnostníci spolu 3 882 3 800 4 144 4 592 4 685 4 732 4 916 5 332Pôdohospodárstvo, rybolov 53 37 44 51 65 118 148 150Priemysel spolu 720 713 784 885 920 1 006 1 142 1 194z toho priemysel. výroba 716 713 783 884 919 1 006 1 142 1 194Stavebníctvo 369 370 440 524 583 606 659 797Obchod 1 561 1 461 1 568 1 650 1 621 1 652 1 657 1 675Hotely, reštaurácie 396 364 375 406 411 358 367 513Doprava, skladovanie, poštya telekomunikácie193 187 195 209 208 178 169 169Finančné sprostredkovanie 11 15 14 17 17 36 41 47Nehnuteľnosti, prenájom,obchodné činnosti372 425 474 559 564 515 481 524Školstvo 43 48 45 48 48 41 43 40Zdravotníctvo a sociálnapomoc2 4 5 5 6 5 6 9Ostatné 162 176 200 238 242 217 203 214Zdroj: ŠÚ SRTabuľka č. 5: Vývoj počtu fyzických osôb podnikateľov podľa právnych foriemv okrese v r. 2001 až 2008OkresLiptovský 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008MikulášFyz. os. podnikat. 4 276 4 197 4 531 4 991 5 067 5 138 5 320 5 737Živnostníci 3 882 3 800 4 144 4 592 4 685 4 732 4 916 5 332Slob. povolania 160 161 163 168 161 202 212 232Sam. hosp. roľníci 234 236 224 231 221 204 192 173Zdroj: ŠÚ SR, KS v ŽilineTabuľka č. 6: Vývoj počtu právnických osôb podnikateľov podľa právnych foriemv okrese v r. 2001 až 2008OkresLiptovský2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008

20Okres2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008Liptovský MikulášPráv. osoby 1 142 1 218 1 303 1 433 1 587 1 730 1 831 2 031spoluObch.spoločnosti 510 520 567 660 765 869 948 1132Družstvá 19 19 20 19 19 19 20 23Št. podniky 1 0 0 0 0 0 0 0Rozp.organizácie 86 115 113 116 120 119 118 112Prísp.organizácie 33 37 38 27 26 26 23 21Ostat.organizácie 493 527 565 611 657 697 722 743Zdroj: ŠÚ SRTabuľka č. 7: Najvýznamnejší zahraniční investori v okrese Liptovský MikulášInvestorKrajinapôvoduSpoločnosťNera - Networks Nórsko Nera - Networks, s. r. o.,Liptovský HrádokTecwings - Seidel Tecwings Seidel, s. r. o.,Liptovský HrádokSwedwood Švédsko Swedwood, s. r. o., odštepnýzávod Slovakia,Závažná PorubaRettenmeier Tatra Nemecko Rettenmeier,TimberLiptovský HrádokSchafstallNemecko Schafstall, s. r. o., LiptovskýHandelsgesellschaftMikulášEltec Nemecko Eltec Valere, s. r. o.,Liptovský HrádokPaul Craemer GmbH Nemecko Craemer, s. r. o., LiptovskýMikulášEnel Taliansko Slovenské elektrárne, a.s.,prevádzky Liptovská Mara,Čierny VáhBongrain SBA Francúzsko Liptovská mliekareň, a. s.,Liptovský MikulášGélatines Weishardt Francúzsko GeLiMa,Liptovský MikulášZdroj: MsÚ v Liptovskom Mikuláši, 2009Odvetvie priemysluInformačné technológieVýroba káblova káblových zväzkovVýroba nábytkuDrevársky priemyselKožiarsky priemyselTelekomunikačnátechnikaStrojársky priemyselenergetikaPotravinárskypriemyselPotravinárskypriemyselV oblasti budovania priemyselných parkov má mesto Liptovský Mikuláš zámer vybudovaťdva priemyselné parky :Priemyselný park Liptovský Mikuláš - Okoličné – Závažná Poruba (hnedý + zelenýpriemyselný park): mesto v tejto lokalite zlúčilo pozemky a vysporiadalo vlastníckevzťahy. V súčasnosti prebieha príprava vydania územného rozhodnutia a stavebnéhopovolenia.

21Priemyselný park Liptovský Mikuláš - Skleníky (zelený priemyselný park):V súčasnosti prebieha príprava projektovej dokumentácie na vybudovanieinfraštruktúry priemyselného parku. Očakáva sa intenzívnejšia prezentácia investičnýchpríležitostí na medzinárodnom fóre vrátane podpory Slovenskej agentúry prerozvoj investícií a obchodu (SARIO) pri hľadaní vhodných investorov.1.1.5 Cestovný ruchRozvoj cestovného ruchu v okrese podmieňuje jeho geografická poloha. Okresobklopujú najväčšie hory na Slovensku: Vysoké Tatry, Západné Tatry a Chočské vrchyna severe, Nízke Tatry na juhu a Popradská kotlina na východe. Cez Liptov preteká Váhv dĺžke 43,5 km a jeho prítok Belá. Nachádza sa tu známa priehrada Liptovská Mara.Okrem lyžovania a turistiky okres poskytuje aj menej tradičné športy ako paragliding, rafting,jazdu na koni, vyhliadkové lety, horolezectvo, cykloturistiku, poľovníctvo, rybárstvo.Známe sú termálne kúpaliská v Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Jáne. V zimnejsezónesú vyhľadávanými zimnými strediskami Demänovská dolina, Jasná,Chopok, Bocká dolina, Jánska dolina. Na Liptove sú sprístupnené tri najkrajšie jaskyne naúzemí Slovenska. Vzhľadom na ojedinelosť prírodných krás a bohatstvo kultúrnohistorickýchpamiatok patrí okres k najatraktívnejším oblastiam Slovenska. Knajčastejším motívom zimnej rekreácie patrí najmä zjazdové a bežecké lyžovaniea relaxovanie v aquaparkoch. V lete je to pešia turistika, cykloturistika, relaxovaniev aquaparkoch a termálnych kúpaliskách a tzv. adrenalínové športy, ktoré sa špecializujú naterénne štvorkolky, buginy a vznášadlá.Za prírodným bohatstvom okresu nezaostávajú ani kultúrno-historické pamiatky. MestoLiptovský Mikuláš a celý okres má bohatý kultúrno–historický potenciál, ktorýje predpokladom na rozvoj poznávacieho turizmu a mestského marketingu. V manažmentekrajov, okresov, miest a obcí nadobúda stále väčší význam regionálny alebo mestskýmarketing. Zatiaľ čo marketing možno chápať ako prvok na dosahovanie cieľov organizácieprostredníctvom uspokojovania potrieb zákazníkov, marketing územia sa zameriavana dosahovanie cieľov obcí a regiónov prostredníctvom uspokojovania potrieb obyvateľstva,návštevníkov a potenciálnych investorov. V okrese sa nachádzajú významné stavebnépamiatky z rôznych historických období: Židovská synagóga, drevený kostol vo Sv. Kríži,ktorý je jednou z najväčších drevených stavieb v Európe, kúrie a kaštiele vo viacerýchobciach, pamiatky ľudovej architektúry, z ktorých sa viaceré nachádzajú v múzeu v prírodev Pribyline. Regionálne remeselné tradície tvoria bohatý potenciál pre využitie v produktochcestovného ruchu: liptovskí murári, syrári, bryndziari, garbiari, pltníci. Z historickéhohľadiska možno navštíviť miesto skonu Jánošíka, oživiť spomienky na hybského zbojníkaPacha a Bitku pri Švihrove.Územný celok Liptov z hľadiska cestovného ruchu v súčasnosti disponujekapacitou 14 307 lôžok, čo predstavuje 42 %-ný podiel na kapacite lôžok Žilinskéhosamosprávneho kraja. Liptov má na návštevnosti kraja 49 %-ný podiel a v tržbách zaubytovanie až 56 %-ný podiel.Tabuľka č. 8: Vývoj cestovného ruchu v okresoch Liptovský Mikuláš, Ružomberok a v ŽSKv r. 2006 – 2Q/09Ukazovateľ Spolu za región Liptov - okresLiptovský Mikuláš a okresRužomberokŽilinský samosprávny kraj (ŽSK) Podiel regiónuLiptov na ŽSKv %

22Rok 2006 2007 2008 2Q/09 2006 2007 2008 2Q/09 2007 2008 1Q/09Počet prenocov. 1 202 487 1 237 314 1 317 330 517 359 2 255 610 2 358 745 2 535 960 982 317 52 52 53Počet lôžok 13 729 16 113 14 784 14 307 29 601 37 206 35 197 33 744 43 42 42Počet návštev. 336 299 348 593 380 834 149 761 652 770 689 531 767 274 302 601 51 50 49Počet ubyt.zariadení 229 290 345 332 650 872 988 923 33 35 36Priem. dĺžkapobytu 3,58 3,55 3,55 3,75 3,46 3,42 3,30 3,40 - - -Tržby za ubyt.spolu (v Sk) 570 245 656 577 783 862 12 152 €(366 093)1 069 236 1 245 978 1 442 020 652 37253 54 56Využitiestálych lôžok 36 34 32 28 29,83 27,12 24,78 20,40 - - -čisté (%)Priem. cena zaubytovanie 487 564 618 643 474 528 569 603 - - -Zdroj: MsÚ Liptovský Mikuláš, 2009Tabuľka č. 9: Vývoj cestovného ruchu v meste Liptovský Mikuláš v r. 2003 – jún 2009Vývoj cestovného ruchu v meste Liptovský Mikulášukazovateľ / rok 2003 2004 2005 2006 2007 2008 Jún ´09Hodnota vybranej dane z ubytovania v tis. Sk 600 800 1 300 3 100 2 700 4 500 2 000Hodnota sadzby dane z ubytovania v Sk 10 10 10 10 10 20 20Hodnota vybranej dane znehnuteľností u subjektov cest. ruchuv tis. Skv tis. €800 800 3 200 3 200 3 200 3 500 1 80059,7Počet registrovaných subjektovplatiacich daň z ubytovania 150 150 260 390 430 460 430Počet registrovaných lôžok 1 000 1 000 1 900 2 200 2 300 2 400 2 300Počet registrovaných reštauračnýchsubjektov_s povolením 103 109 118 124 118 121 119Počet stoličiek v registrovanýchreštauráciách 1 070 1 130 1 260 1 300 1 260 1 290 1 270Počet prevádzok na doplnkové služby 14 16 17 19 18 20 20Zdroj: MsÚ Liptovský Mikuláš, 2009Okres Liptovský Mikuláš a územný celok Liptov je jednou z najatraktívnejších oblastícestovného ruchu v rámci Slovenskej republiky, má dostatočné kapacity ubytovacíchzariadení, má vybudovanú organizáciu destinačného manažmentu a bohatý kultúrnohistorickýpotenciál.Klaster LiptovMesto Liptovský Mikuláš má z celoštátneho hľadiska vedúce postavenie v odvetvícestovného ruchu. Z týchto dôvodov v rámci územného celku Liptova koordinoval postuphlavných aktérov v cestovnom ruchu. Začiatkom roku 2008 inicioval stretnutie troch miest- Liptovského Mikuláša, Liptovského Hrádku a Ružomberka a ich hlavných subjektovcestovného ruchu: Jasná a. s., Nízke Tatry, Aquapark Tatralandia, Thermal Park Bešeňová,SkiPark, Ružomberok. V apríli 2008 vznikol Klaster Liptov – združenie cestovného ruchu.Klaster za krátke obdobie svojej existencie uskutočnil nasledovné aktivity:· vytvoril systém financovania z vlastných zdrojov,

23· vytvoril organizáciu destinačného manažmentu v regióne Liptov,· vytvoril marketingovú značku destinácie a začal s jej marketingovou podporou,· vytvoril regionálnu kartu umožňujúcu využitie zľavy.Hlavné problémy v cestovnom ruchu Liptova:A. Problémy cestovného ruchu, ktoré samospráva nemôže riešiť bez podpory vlády SRProblém Príčina Návrh riešeniaNedostatočná marketingovápodpora územného celku –Klaster Liptov. Zatiaľvyužíva len vlastné zdrojena propagáciuChýbajúca legislatíva a mechanizmusfinancovania destinačnéhomanažmentu regiónovNeexistujúca funkčnáštruktúra riadeniacestovného ruchu v regióneChýbajúca finančná podpora rozvojacestovného ruchu v územnom celkuLiptovChýbajúca legislatíva a mechanizmusfinancovania destinačnéhomanažmentu regiónovVytvorenie zákona, ktorý buderiešiť problém financovaniadestinačného manažmenturegiónovUbytovanie „na čierno“Represívny zásah polícievoči zahraničným turistomMechanizmus udeľovaniavíz turistov z krajíns vízovou povinnosťouProblémy koordinovaniarôznych aktivít s obcouDemänovská dolinaMalí ubytovatelia do 10 lôžok súpovinní v zmysle zákona podnikať nazáklade živnosti a odvádzať odvodydo systému sociálneho a zdravotnéhopoistenia, čím sa podnikanie pre nichstáva nerentabilnýmJazyková bariéra, nedostatokpropagačných materiálov, ktoré bycudzincom pomohli v ich orientáciiv doprave a v poskytovaní služiebZložité postupy pri udeľovaní vízturistom s vízovou povinnosťouAdministratívno-správne odčlenenieDemänovskej doliny od mestaLiptovský MikulášÚprava legislatívy tak, aby mohliposkytovatelia služieb ubytovaniado kapacity 10 lôžok podnikaťbez živnostiZabezpečiť fungovanie účinnýchkontrolných mechanizmov naidentifikovanie ubytovateľov bezživnostenského oprávneniaPrávny poriadok má vymedziťpostup orgánov polície tak, abynedochádzalo k porušovaniu právcudzincov na informácie napr.o parkovacích miestach,o možnostiach dopravy a pod.Zjednodušiť a urýchliť procesudeľovania víz turistom z krajíns vízovou povinnosťouAdministratívno-správne začleniťobec Demänovskú dolinu domesta Liptovský MikulášB. Problémy cestovného ruchu, ktoré samospráva rieši prostredníctvom podporyštrukturálnych fondov EÚProblém Príčina Návrh riešeniaSlabá propagácia mestskéhocestovného ruchu,chýbajúce produktymestského cestovnéhoruchuNedostatok vlastných finančnýchzdrojovChýbajúce informačnéalebo návštevnícke centráJasná, Tatralandia,zastaraný informačnýa navigačný systémNedostatok vlastných finančnýchzdrojovPríprava projektu budovaniamestského cestovného ruchua jeho marketingovej podporyPríprava projektu budovaniacestovného ruchu a jeho podpory

24Chýbajúce cyklotrasy,turistické chodníkyNedostatok vlastných finančnýchzdrojovPríprava projektu vybudovaniacyklochodníka v meste LiptovskýMikuláš a ekotrasyOkres Liptovský Mikuláš má bohatý kultúrno-historický potenciál a tradície,ktoré môže využiť pre plnohodnotný život svojich obyvateľov a pre rozvoj cestovnéhoruchu. Na území mesta sa nachádzajú významné kultúrno–historické pamiatky -cintorín s pamätníkom v Háji-Nicovô a Židovská synagóga, ktoré vyžadujú obnovu,ktorú však mesto nemôže realizovať z vlastných zdrojov. V budúcom roku sauskutočnia oslavy 65. výročia ukončenia II. svetovej vojny a mesto má ambíciu pripraviťdôstojné celoslovenské oslavy.1.1.6 Dopravná a informačná infraštruktúraOkresom prechádza diaľnica D1 v úseku Ivachnová - Važec. Na jeho územie vstupujediaľnica pri obci Vlachy a vedie až po obec Važec. Táto trasa sa nachádza v tesnejblízkosti miest Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok a vytvára významný dopravnýkoridor spojnice Bratislava - Žilina - Poprad s prepojením do Poľska cez Dolný Kubína Trstenú. Ďalšou významnou dopravnou osou je cesta I. triedy I/18, ktorá tvorila predvybudovaním diaľnice D1 hlavný dopravný koridor. Dnes je najdôležitejšou spojnicou medziokresmi Ružomberok – Liptovský Mikuláš – Poprad. Vzhľadom na urbanistické zámery,prekládku železničnej trate a budovanie priemyselného parku v lokalite Okoličné -Závažná Poruba, je nevyhnutné dobudovať nové prepojenie štátnej cesty I. triedy 1/18na úseku na úseku Benice – Stošice. Pri obci Kráľova Lehota sa na cestu I/18 napája cestaI. triedy I/72, ktorá prechádza cez horský prechod Čertovica do okresu Brezno a tvorí jedinývýznamný dopravný prechod z okresu Liptovský Mikuláš do Banskobystrickéhosamosprávneho kraja. Horský prechod Čertovica je využívaný ako náhradná trasa prineprejazdnosti horského prechodu Donovaly. Ďalšie dopravné trasy okresu tvoriakomunikácie II. a III. triedy a miestne komunikácie. Z hľadiska zaťaženosti a dôležitosti ideo nasledovné úseky: cesta II triedy č. 584, ktorá vedie Demänovskou dolinou cez mestoLiptovský Mikuláš po ľavom brehu vodnej nádrže Liptovská Mara a tvorí dopravnéprepojenie medzi dvoma významnými centrami cestovného ruchu - Jasná a AquaparkTatralandia a pokračuje ďalej na Oravu s napojením do Poľska; cesta II triedy 537, ktorá sanapája na cestu I/18 v Liptovskom Hrádku a obec Liptovský Peter, Vavrišovo aPribylinu smeruje na Podbanské a hranicu okresu Poprad. Táto trasa tvorí hlavnýdopravný koridor do oblasti Vysokých Tatier – smer Štrbské Pleso. Letisko Poprad,bude po dobudovaní diaľnice D1 dostupné z Liptovského Mikuláša, čo môže veľmipozitívne ovplyvniť rozvoj cestovného ruchu.Okresom prechádza železničná trať Bratislava – Žilina – Košice, ktorá je súčasťoueurópskeho koridoru č. V. Je to jediná železničná trať, ktorá sa v okrese nachádza.Okres pretína v súbehu s diaľnicou D1 a s cestou I triedy I/18. Prechádza mestami LiptovskýMikuláš a Liptovský Hrádok. V prípade realizácie prekládky železničnej trate –v úseku Galovany – Važec pri realizácii stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina –Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad –Tatry“ vznikajú na základe užvydaného územného rozhodnutia podmienené investície, ktoré majú vplyv na dopravnýsystém okresu. Súčasný stav – príprava projektovej dokumentácie pre stavebnépovolenie nepokračuje, pretože nebolo rozhodnuté o uvoľnení finančných prostriedkov.Rozsiahla investícia celoštátneho významu značne ovplyvní výstavbu územia okresua kostrový dopravný systém. S prekládkou železničnej trate bude súbežne rekonštruovanáa dobudovaná komunikácia, ktorá bude tvoriť základ pre nové vedenie cesty 1/18 na územímesta Liptovský Mikuláš.

25Údolie rieky Váh a vodná nádrž Liptovská Mara spolu s okolitými pohoriami tvoriaurbanistické ťažisko okresu. V okolí rieky a v ústí jej prítokov sa sústredila prevažnáčasť jeho osídlenia.1.1.7 Životného prostredieÚzemie okresu Liptovský Mikuláš patrí do typu krajiny ktorá v sebe kumuluje vnútrohorskú kotlinu, podhorské oblasti a horské až vysokohorské pásmo. V okrese predstavujeplocha Národných parkov (NAPANT a TANAP) výmeru 73 048 ha t.j. 49,8 % z celkovejvýmery národných parkov. Ochranné pásmo je vo výmere 60 985 ha, čo predstavuje 43,3 %z celkovej výmery ochranných pásiem. Navrhované územia európskeho významu NATURA2000 (európska sieť osobitne chránených území) predstavujú výmeru 23 233,82 ha. Nadmernáochrana niektorých živočíšnych druhov však spôsobuje na niektorých územiach opačný efekta dochádza k devastácii prostredia, premnoženiu škodcov a predátorov (podkôrnikový hmyz,medveď a pod.), čo spôsobuje kolaps lesných porastov a úbytok iných druhov zveri a zároveňškody na dobytku a ovciach chovaných na voľných pastvinách.Najväčšími zdrojmi vody okresu sú krasový vodný zdroj Vyvieračka v jaskyni„Vyvieranie“ v Demänovskej doline a pramenisko Liptovská Porúbka (11 vrtov a 2 pramene).Paradoxne, však patria aj medzi vodné zdroje s najväčším ohrozením kvality vody. Prezabezpečenie dostatočného množstva pitnej vody v budúcom období, ako aj v súvislostis možným ohrozením kvality vody a so znižovaním výdatnosti existujúcich vodných zdrojovje potrebné získanie nových zdrojov vody v Suchej doline nad obcou Liptovské Matiašovce.Stav odkanalizovania okresu nie je priaznivý a 28 obcí z 56 (vrátane miest) nemávybudovanú kanalizáciu, alebo ju má iba rozostavanú. Najkritickejšou oblasťou je okolieLiptovskej Mary, kde vplyvom vypúšťania odpadových vôd priamo do vodnej nádržedochádza k jej značnému znečisťovaniu, čo je z hľadiska jej športovo-rekreačného využitianeprípustné. Aktuálne sa bude v okrese realizovať projekt odkanalizovania obcí Hybe,Východná a Važec. Súčasne sa začína s intenzifikáciu mestskej čistiarne odpadových vôd,ktorá zabezpečí dodržanie stanovených limitov.V okrese sa nachádzajú tri skládky tuhého komunálneho odpadu, plánuje sa rozšírenieexistujúcej skládky vo Veternej Porube. Vplyvom zabezpečenia financovania sa podarilozabezpečiť separovanie odpadu v rámci okresu vo všetkých obciach a to najmä plastov,tetrapakov, papiera, kovového odpadu a skla.1.1.8 Sociálna infraštruktúraDemografický vývoj na Slovensku bol od konca 80. rokov 20. storočia charakterizovanýpostupným spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva, poklesom pôrodnosti. V sledovanomobdobí od roku 1997 do roku 2008 došlo v okrese k postupnému znižovaniu počtuobyvateľstva a k lokálnej migrácii, ktorá už nebola viazaná na presídľovanie obyvateľovz obcí do miest, ale vyznačovala sa presídľovaním zo vzdialenejších obcí do obcí bližšíchk mestám. Vyššia migrácia za prácou najmä mladých osôb spôsobuje generačnú odlúčenosťrodín a z toho plynúcu osamelosť starých ľudí, bez možnosti ich zaopatrenia vlastnýmirodinnými príslušníkmi. Nároky na zabezpečenie starostlivosti o starých občanovinými osobami majú vzostupnú tendenciu – ide o dennú opatrovateľskú službu,o sústavnú starostlivosť v domovoch sociálnej starostlivosti, domovoch dôchodcova pod. Poskytovateľov služieb pre seniorov je v okrese Liptovský Mikuláš nedostatok.

26Celkovo je v zariadeniach poskytujúcich sociálne služby pre seniorov v okrese len 208miest, čo nepokrýva existujúci dopyt. V meste Liptovský Mikuláš sa nachádzajúnasledovné sociálne zariadenia:Miesto Názov zariadenia Zriaďovateľ Počet miestLiptovský Mikuláš, Zariadenie pre seniorov a DSS a útulok VÚC Žilina 116Jefremovská ulicaLiptovský Mikuláš, Zariadenie pre seniorov a DSS Mesto LM 44Palúčanská ulicaLiptovský Mikuláš, Zariadenie opatrovateľskej služby Mesto LM 11Štefánikova ulicaLiptovský Hrádok, Domov sociálnych služieb VÚC Žilina 37Pod LipamiSpolu 208Zdroj: MsÚ Liptovský Mikuláš, 2009Na základe uskutočnených prieskumov a analýz psychologických poradní,ale aj v spolupráci s mestskou a štátnou políciou bol v okrese zaznamenaný nárastdomáceho násilia páchaného najmä na ženách. Túto skutočnosť ovplyvňuje aj mentalitarómskej národnostnej menšiny na území okresu ako aj v samotnom meste Liptovský Mikuláš.Domáce násilie však nie je doménou iba rómskej komunity, ale týka sa aj ostatnej populácie.V mnohých prípadoch týrané ženy hľadajú útočisko u príbuzných. Ide však o krátkodobéa nie veľmi bezpečné riešenia. Vzhľadom na narastajúci počet žien celého okresu, ktorévyžadujú ochranu je potrebné v rámci mesta Liptovský Mikuláš vybudovať pre nichpobytové ochranné zariadenie s dostatočnou kapacitou.Riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny je jednou z priorít Plánuhospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta. Mesto ako prvé na Slovensku vypracovalo„Stratégiu riešenia rómskej problematiky“, ktorú postupne uskutočňuje. V rámciriešenia rómskej problematiky bolo realizovaných viacero projektov podporených Úradomsplnomocnenca vlády SR pre rómsku komunitu, Ministerstvom práce, sociálnych vecía rodiny SR, Fondom sociálneho rozvoja a Úradom vlády SR. Ministerstvom školstva SRbol podporený Projekt ADAM 2 „Vzdelávanie k rovnosti„ zameraný na rozvíjaniepozitívneho vzťahu k ľudským hodnotám a právam. V rámci projektu bol vytvorený aj Klubrómskej mládeže, ktorý pokračuje vo svojej činnosti aj po skončení projektu. Celkom bolouskutočnených päť projektov s podporou v objeme 222 tis. eur. V súčasnosti mestopripravuje Komplexnú stratégiu lokálneho prístupu riešenia rómskej otázky.Mesto je svojou polohou predurčené pre rozvoj letných a zimných športov. Najlepšievýsledky dosahujú v súčasnosti vodní slalomári - krajania, dvojnásobný olympijský víťazMichal Martikán a dvojnásobná olympijská víťazka Elena Kaliská. Napriek zastaranémuzimnému štadiónu bol zaznamenaný historický úspech – umiestnenie „A“ družstvav extralige na 5. mieste. V ďalšom masovom športe – futbale, Mestský futbalovýklub Tatran, Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši postúpil do I. ligy. Mesto mávynikajúcich športovcov aj v iných športoch dosahujúcich celosvetovú úroveň napr. vkick–boxe, v modernej gymnastike, v modelárstve a v streľbe. Pre mesto je finančnemimoriadne náročné udržať úroveň týchto športov od amatérskej až po profesionálnu úroveňa zabezpečiť vyhovujúce podmienky pre ich rozvoj. Rekonštrukcie veľkých športovýchobjektov ako sú lodenica v Areáli vodného slalomu, zimný štadión a krytá plaváreň nieje možné realizovať z rozpočtu samosprávy.Stav čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondovv meste Liptovský Mikuláš

27Prehľad projektov implementovaných z fondov Európskej únieLiptovský Mikuláš v priebehu rokov 2007 - 2008Názov projektuOperačný programmestomschválená výška NFPInfraštruktúra strediska cestovného ruchumedzinárodného významu LM – LM - RáztokyOP Priemysel a služby 170 000 000 SkRoluz Liptov SOP Ľudské zdroje 5 674 508 SkProjektová dokumentácia k cyklochodníku natrase Žiar - Smrečany - LM - Lipt. TrnovecINTERREG IIIA3 307 170 SkÚzemný generel dopravy mesta LM OPZI opatrenie 3.3. 2 497 000 SkProgram hospodárskeho a sociálneho rozvojaLM ako centra regiónu Liptova do r. 2013 s OPZI opatrenie 3.3.610 000 Skvýhľadom do r. 2020Participácia mládeže v Euroregióne Tatry INTERREG IIIA 419 550 SkEqualový petanque pre 3S Európsky sociálny fond 290 304 SkSpolu 182 798 532 SkMesto Liptovský Mikuláš má schválené žiadosti o nenávratnú finančnú pomoc (NFP)z eurofondov v rámci programovacieho obdobia rokov 2007 – 2013 vo výške 7 915 939€.2. SWOT analýzaSilné stránkyĽudské zdrojeKvalifikovaná pracovná sila (elektotechnickýstrojársky, potravinársky, drevospracujúcipriemysel, IT)Kapacity stredného školstvaExistujúce vysoké školy a ich detašovanépracoviská (Bankovní institut, VŠ Praha, Žilinskáuniverzita, Akadémia ozbrojených síl)Slabé stránkyĽudské zdrojeNedostatok pracovných príležitostíVysoká nezamestnanosť u osôb s nízkymvzdelaním (základné a vyučení)Migrácia mladých kvalifikovaných osôbUdržateľnosť pracovných návykov dlhodobonezamestnaných osôbModernizačný dlh voči infraštruktúre vzdelávania(detské jasle, MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ)Doprava, infraštruktúra, informačné technológieExistujúce diaľničné spojenie D1Dobré železničné spojenie (hlavná trať BA-KE)Existencia základnej dopravnej kostry I. triedaSpracovaná a schválená koncepcia informačnýchsystémovSilné stránkyDoprava, infraštruktúra, informačné technológieDoprava, infraštruktúra, informačnétechnológieMálo priamych prepojení miestnej dopravnej sietena diaľnicu (len Liptovský Mikuláša Liptovský.Ján)Železnica nedosahuje požadované parametrepre európsky koridor č. V. (nízka rýchlosť)Slabé stránkyDoprava, infraštruktúra, informačnétechnológieTechnický stav dopravnej infraštruktúryNedostatok parkovacích miest v meste LiptovskýMikulášNedostatok finančných prostriedkov na implementáciukoncepcie informačných systémovPodnikanieDiverzifikovaná štruktúra priemysluPodnikanieInvestície do rozvoja podnikania

28Kvalifikované ľudské zdrojeCestovný ruchAtraktívne geografické a kultúrno-historické podmienkyKoncentrácia turistických atrakcií (vleky,aquaparky, turistické trasy, možnosti zimnýcha letných športov)Infraštruktúra cestovného ruchuMožnosti organizácie destinačného manažmentuProblémy budovania priemyselných parkovPrezentácia investičných príležitostíPodpora vytvárania malých a stredných podnikovPodpora budovania sociálnych podnikovCestovný ruchMarketingová podpora územného celku LiptovRozvoj destinačného manažmentuExistencia „čierneho“ ubytovaniaPodpora mestského cestovného ruchuKapacity informačného centra pri vstupedo Demänovej a Tatralandie, zastaranosťinformačného a navigačného systémuSociálna oblasťMiestna stratégia riešenia rómskej problematikyKlubová činnosť seniorov, výhody pre seniorov(zľavy v MHD, daňové úľavy, relaxačné pobytyv aquaparku)Klubová činnosť osôb so zdravotným postihnutímČinnosť Komunitného centra. Existujúce sociálneslužbyŽivotné prostredie a bývanieKvalita prírodného potenciálu (hory, termálnepramene, národné parky a chránené územia)Separovaný zber odpadov v okreseTechnická infraštruktúra – základná kanalizačnákostra (ISPA)Využívanie Programu rozvoja bývania na obnovua rozvoj bytového fonduKultúra a športKultúrno-historický potenciál územia okresuTradície využitia vodných športov, krajania -olympionici – „Liptovský Mikuláš - mestoolympijských víťazov“Tradície využitia zimných športov - lyžovanie,hokej, turistika (krajania – majstri sveta,olympionici)PríležitostiFinančné zdroje EÚ, ŚR SR, VÚCZískanie investorov v na rozvoj priemyselnýchodvetví, najmä cestovného ruchuRozvoj verejných a súkromných poskytovateľovsociálnych služiebVytváranie verejno-súkromných partnerstievSociálna oblasťNízka vzdelanostná úroveň Rómov, ich nezáujemo riešenie problémovNevyhovujúce životné podmienky rómskejkomunityNedostatok sociálnych bytov pre sociálne slabšieskupiny obyvateľstvaDemografický vývoj obyvateľstva, ponuka a dopytpo sociálnych službáchFinančná podpora budovania krízového centra pretýrané osoby,Finančná podpora na vybudovanie dennéhostacionára pre seniorov a osoby so zdravotnýmpostihnutímŽivotné prostredie a bývanieStav regionálnej environmentálnej infraštruktúry voblasti zásobovania pitnou vodou, odvádzania ačistenia odpadových vôdRozvoj kanalizačnej siete v rámci mesta a okresuVypúšťanie odpadových vôd do Liptovskej MaryÚzemný plán rozvoja Liptovskej Mary(environmentálna štúdia, pravidlá rozvoja)Udržateľnosť fauny (premnoženie medveďov),Stav ochrany pred povodňamiMožnosti využitia technického potenciáluobnoviteľných energetických zdrojovKultúra a šport a mládežTechnický stav kultúrno-historických pamiatok:Areál piety Háj-Nicovô, Židovská synagóga,)Technický stav infraštruktúry vodných športov(Lodenica - sociálne vybavenie)Technický stav zimného štadiónu, ktorý jev rozpore s bežným štandardomStatika plavárne napriek opakovaným investíciámdo jej rekonštrukcieHrozbyProblémy hospodárskej krízyEnergetická kríza a rast cien energiíSociálno-ekonomická udržateľnosť demografickéhovývojaIntegrácia Rómov

29Tvorba legislatívy - Zákon o turizmeOrganizácia destinačného manažmentuMarketingová podpora cestovného ruchu nanárodnej a medzinárodnej úrovniPodpora budovania nových stredísk cestovnéhoruchu, rozvoj poznávacieho a zážitkového turizmu– rozvoj nových produkty cestovného ruchuVyužitie vodného zdroja v oblasti Suchej dolinyPrekládka železničnej trate v súlade územnýmrozhodnutímDobudovanie preložky 1/18 mimo mesta LiptovskýMikulášPodpora budovania priemyselných parkovPodpora budovania sociálnych podnikov3. Strategická časť3.1 Priority okresu Liptovský Mikuláš1. Cestovný ruch2. Dopravná infraštruktúra3. Podnikanie4. Sociálna oblasť5. Kultúra a šport, mládež6. Životné prostredie a bývanie1. Cestovný ruch

30Popis priorít:Strategickým zámerom mesta a okresu v oblasti cestovného ruchu je:- budovať funkčnú organizáciu destinačného manažmentu- marketingovo podporovať značku Liptov na domácich a zahraničných trhoch- navrhnúť legislatívne riešenie, ktoré by eliminovalo využitie ubytovania na čierno- podporovať rozvoj stredísk cestovného ruchu medzinárodného významuJe nevyhnutné: prijať zákon o turizme , ktorý umožní riešiť problém financovaniadestinačného manažmentu regiónov a regionálnej marketingovej podpory;Podporiť projekty zamerané na zvýšenie zamestnanosti – budovanie Rezidenčnorekreačnéhokomplexu Liptovský Mikuláš - Liptovská Mara, čo predstavuje investíciuminimálne 150 mil. eur (pričom sa ráta s vytvorením približne 500 pracovných miest),lokálna spotreba minimálne 25 mil. eur/rok;Vytvoriť pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov mesta Liptovský Mikuláš, ktorej cieľombude vypracovanie návrhu novelizácie zákona o živnostenskom podnikaní, ktorá umožní,aby malí súkromní poskytovatelia ubytovania mohli túto ekonomickú činnosť poskytovať bezživnostenského oprávnenia;Vytvoriť účinné mechanizmy kontroly poskytovania ubytovacích služieb bezživnostenského oprávnenia;Umožniť prístup turistov do našej krajiny – zjednodušiť udeľovanie turistických vízkrajinám s vízovou povinnosťou, a tým podporiť rozvoj cestovného ruchu našej krajiny.Projekty, ktoré môže realizovať samospráva pre rozvoj cestovného ruchuprostredníctvom podpory zo štrukturálnych fondov EÚMestský cestovný ruch - projekt budovania mestského cestovného ruchu, vrátane produktovcestovného ruchu a ich marketingovej podpory;Zámer: vybudovať poznávacie okruhy v meste, ktoré využijú kultúrno-historický potenciál(Jánošíkovské, židovské tradície, história mesta a osobnosti Aurel Stodola, Tranoscius,Žiadosti slovenského národa) a zabezpečiť ich propagáciu.Rozpočet: 300 tis. eurInformačné návštevnícke centrá - projekt budovania moderného informačného centrav meste Liptovský Mikuláš ako „moderného informačného centra – pilotnej kanceláriedestinácie cestovného ruchu v Liptove“ a dvoch nových informačných centier pri vstupe doDemänovej (Jasná, Nízke Tatry) a Tatralandie.Rozpočet : 500 tis. eurVybudovanie cyklochodníka v Liptovskom Mikuláši (mestská časť Okoličné - most)Rozpočet: 1,5 mil. eurVybudovanie ekotrasy pre cyklistov a peších (Iľanovo, Ploštín, Demänová, Bodice)Rozpočet: 500 tis. eur2. Dopravná infraštruktúraPrioritné projekty dopravnej infraštruktúry v kompetencii Ministerstva dopravy, pôšta telekomunikácií SR:Doriešenie finančného krytia projektovej prípravy pre stavebné povolenie na stavbu

31Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad -Tatry. Prekládka železničnej trate na úseku Galovany - Liptovský Hrádok a následnézačlenenie zvršku existujúcej železničnej trate do dopravného systému mesta LiptovskýMikuláš a Liptovský Hrádok. Zabezpečenie údržby a opráv cesty I. triedy I/18 na prieťahumestom Liptovský Mikuláš. Oprava cesty I. triedy I/18 v úseku Liptovský Mikuláš- Partizánska Ľupča - hranica okresu (20 km). Dobudovanie dvoch úsekov cesty 1/18: Benice -Demänová, Okoličné – Stošice (spolu cca 5 km). Oprava cesty I/18 v úseku Pribylina -hranica okresu. Budovanie miestnych parkovísk na sídliskách.Prioritné projekty dopravnej infraštruktúry, v kompetencii Žilinského samosprávnehokraja:Kompletná rekonštrukcia cesty I/72 Kráľova Lehota horský prechod Čertovica (jedinéprepojenie okresu s okresom Brezno a Banskobystrickým krajom). Zvýšenie kapacity cestyII. triedy č 584 spájajúcej Demänovskú dolinu - Liptovský Mikuláš – Aquapark Tatralandia -obec Trnovec s napojením na Oravu. Dobudovanie dopravného systému v mesteLiptovský Mikuláš v nadväznosti na spracovaný generel dopravy mesta.3. PodnikanieMesto Liptovský Mikuláš plánuje vybudovanie dvoch priemyselných parkov:Priemyselný park, Liptovský Mikuláš - Okoličné (hnedý park a zelený park)Celková výmera: 5 haVlastníci: mesto Liptovský MikulášVyužitie: presunutie výrobných prevádzok z centra mesta Liptovský Mikuláš, predpokladása rozvoj ľahkého priemyslu a strojárskeho priemysluTechnická infraštruktúraElektrická energia: vybudovanie novej elektrickej prípojky a trafostanice s príkonom800 kWPlynovod: vybudovanie nového prípojného bodu 0,3 MPaVodovod: zokruhovanie vodovodu priemyselná zóna Okoličné – Liptovský Mikuláš,Priemyselná ul.Dopravné napojenie: napojenie na obslužnú komunikáciu III/018134 smer L.Mikuláš -Závažná PorubaPredpokladané investičné náklady na infraštruktúru: 5,6 mil. eurZelený priemyselný park, Liptovský Mikuláš - SkleníkyCelková výmera: 5 haVlastníci: mesto Liptovský MikulášMožné využitie: mesto Liptovský Mikuláš a súkromný vlastníkTechnická infraštruktúraElektrická energia: vybudovanie prípojky s príkonom 400 kWPlynovod: vybudovanie nového bodu napojeniaVodovod: vybudovanie nového bodu napojeniaDopravné napojenie: I/18Predpokladané investičné náklady na infraštruktúru : 5 mil. eur4. Sociálna oblasťVzhľadom na demografický vývoj v okrese, ktorý dokumentuje analýza, možno odhadnúť, žeponuka existujúcich domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb nebude dostatočná

32na pokrytie dopytu. Rozšírenie kapacít existujúceho domova dôchodcov a domovasociálnych služieb - budovaním nových kapacít uvedených sociálnych zariadení v mesteLiptovský Mikuláš. Mesto má v súčasnosti pripravený projekt rozšírenia týchtozariadení do 50 lôžok. Podporiť aktivity mesta v oblasti sociálnych služieb, ktorévyplynú z Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Liptovský Mikuláš.Podporiť vybudovanie Krízového centra pre osoby vystavené týraniu (ženy, deti, staríľudia) v meste Liptovský Mikuláš. V rámci okresu je nevyhnutné riešiť problémymarginalizovaných skupín obyvateľov a ich sociálnu inklúziu a ohrozené skupinyobyvateľov (týrané ženy, deti, starí ľudia).V nadväznosti na uplatňovanú miestnu stratégiu riešenia problémov Rómov,realizovať projekty, ktoré umožnia ich komplexné riešenie v meste a okrese LiptovskýMikuláš.5. Kultúra a šport, mládežNa území mesta Liptovský Mikuláš sa nachádzajú významné kultúrno–historické pamiatky:cintorín s pamätníkom na Háji-Nicovô a Židovská synagóga a športové zariadenia (lodenicav areáli vodného slalomu, zimný štadión a krytá plaváreň), ktoré si vyžadujú rekonštrukciu.Mesto hľadá investorov, ktorí by zabezpečili financovanie projektov na ich rekonštrukciu.Celoslovenské oslavy 65. výročia ukončenia II. svetovej vojnyNajvýznamnejšou udalosťou r. 2010 bude 65. výročie ukončenia II. svetovej vojny a vrátanerekonštrukcie bojov o oslobodenie mesta Liptovský Mikuláš. Mesto má ambíciu pripraviťdôstojné celoslovenské oslavy, preto je nevyhnutné zabezpečiť podporu zo štátnehorozpočtu v objeme 200 tis. eur.Projekt „Zámer obnovy NKP - cintorín s pamätníkom Háj-Nicovô“Na území mesta sa nachádza cintorín s pamätníkom, ktorý je kultúrno-historickou pamiatkouzapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Súčasný stav tejto pamiatky vyžadujerozsiahlu rekonštrukciu, nakoľko sa v predchádzajúcom období realizoval len údržba hrobovbez rekonštrukcie pamätníka.V rámci grantového programu Ministerstva kultúry SR Obnov si svoj dom, mestopodalo v tomto roku žiadosť na poskytnutie finančných prostriedkov vo výške634 220 eur na realizáciu projektu „Zámer obnovy NKP397/1-3 cintorín s pamätníkomHáj-Nicovô Liptovský Mikuláš“. V tomto roku mesto získalo 14 000 eurna vypracovanie projektovej dokumentácie na rekonštrukciu NKP - cintoríns pamätníkom Háj-Nicovô. V budúcom roku by mesto chcelo realizovať rekonštrukciucintorína s pamätníkom Háj-Nicovô.Rozpočet: 667,6 tis. eurŽidovská synagóga - Synagóga bola postavená v polovici 19. storočia, súčasnú podobuzískala po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1906. Po druhej svetovej vojne postupne prestalaslúžiť svojmu pôvodnému účelu. V 80. rokoch minulého storočia došlo v dôsledku necitlivéhovyužívania priestorov synagógy (sklady OD Prior) k rozsiahlemu poškodeniu jej interiérua exteriéru. Po r. 1989 sa vďaka dobrovoľníckej práci (projekt Mosty-Gesharim) ainvestíciám Liptovského Mikuláša (viac ako 5 mil. Sk) podarilo synagógu čiastočnezrekonštruovať tak, aby sa v roku 1997 mohla vrátiť Ústrednému zväzu židovskýchnáboženských obcí v SR (ÚZŽNO v SR). Mesto ju na základe zmluvy o nájme mohlonaďalej sprístupňovať turistom a počas letných mesiacov využívať ako priestor pre kultúrnepodujatia (výstavy, koncerty a pod.). Synagóga sa využívala až do roku 2008, v letnýchmesiacoch roku 2009 však musela byť na základe nepriaznivého statického posudku prehavarijný stav spôsobený dlhodobým problémom so zatekajúcou strechou pre verejnosť

33uzatvorená. V uplynulých mesiacoch sa po dohode medzi majiteľom ÚZŽNO v SR anájomcom mestom Liptovský Mikuláš, resp. Múzeom Janka Kráľa uskutočnili základnérekonštrukčné práce na streche synagógy. Aby mohla byť synagóga opätovne sprístupnenáverejnosti, bude potrebné vykonať jej rozsiahlu rekonštrukciu. Židovské kultúrno-historickétradície predstavujú silný potenciál pre rozvoj cestovného ruchu. Mesto má zámer oživiť tietotradície a vytvoriť produkt „Po stopách Mikulášskych židov“ a podporuje vybudovaniePamätníka holokaustu, ktorý plánuje v objekte synagógy realizovať Ústredný zväzžidovskej náboženských obcí v SR. Veľkú podporu projektu vyjadruje aj Združeniebývalých občanov Slovenska v Izraeli pod vedením pána Natana Steinera, honorárnehokonzula SR v Izraeli, ktorý je súčasne krajanom Liptovského Mikuláša.Posádkový dom armády (PDA) je kultúrnym zariadením v správe Ministerstva obrany SR,ktoré postupne prevádzku uvedeného objektu ukončilo. Zariadenie sa nachádza v centremesta vedľa Domu kultúry a je sním prepojené spojovacou chodbou. Zariadenie prenajímapriestory na prevádzkovanie mestského kina, krúžkov záujmovej činnosti a na činnosťfolklórneho súboru Váh. Mesto má záujem využiť potenciál tohto zariadenia na rozvojkultúry, uskutočnili sa rokovania o jeho prenájme. V súčasnosti je vypísané výberovékonaniena prenajímateľa PDA, v ktorom sa mesto o tento prenájom uchádza.Dôvodom je zachovanie a rozšírenie kultúrno–spoločenských aktivít vrátane sociálnozdravotnejstarostlivosti o vojenských dôchodcov. Najvhodnejším riešením pre mestoLiptovský Mikuláš bude, ak sa objekt PDA stane majetkom mesta a tým zabezpečí jehozachovanie pre sociálno-zdravotnú starostlivosť o vojenských dôchodcov.Lodenica (Areál vodného slalomu) - lodenica v Areáli vodného slalomu bola vybudovanápre 45 rokmi, nemá vyhovujúce sociálne vybavenie pre prípravu a výchovu reprezentáciea organizáciu medzinárodných podujatí. Bola vypracovaná projektová dokumentáciana výstavbu novej lodenice a sociálneho zázemia pre športovcov. Po rokovaniachs Ministerstvom obrany SR bude výstavbu lodenice realizovať ministerstvo podľavypracovaného projektu. Stavebným úradom v Liptovskom Mikuláši bolo júni 2009 vydanéstavebné povolenie, stavba zatiaľ nezačala. Dodávateľom stavby bude Dukla Banská Bystrica,v súčasnosti sa pripravuje verejné obstarávanie.Zimný štadión - zimný štadión má viac ako 40 rokov, mesto realizovalo jeho údržbuz vlastných zdrojov. Jeho bežná údržba a opravy iba zachraňujú existujúci havarijný stav.Zimný štadión a jeho sociálne zariadenia nevyhovujú súčasným podmienkam. Kapacitazimného štadiónu je pre tento druh masového športu nedostatočná pre návštevníkov,ako i pre hráčsku základňu. Navyše, súčasná legislatíva vyžaduje v oblasti športu zabezpečiťďalšie technické úpravy ako kamerový systém a riešenie tribún z dôvodu bezpečnosti. Mestomá pripravenú projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu zimného štadióna.Krytá plaváreň - mestská plaváreň má viac ako 20 rokov. Ročne ju navštevuje v priemere68 tisíc návštevníkov (údaj z roku 2008). Mesto realizovalo rekonštrukciu strechy krytejplavárne a bežné opravy a údržbu. V súčasnej dobe je v havarijnom stave detský bazén,je však nevyhnutná aj rekonštrukcia veľkého plaveckého bazéna, šatní a sociálnychzariadení. Mesto chce vytvoriť podmienky aj pre prístup imobilných občanov, čo vyžadujeďalšie investície. V roku 2010 je nevyhnutné uvedenú rekonštrukciu realizovať.Rozpočet : 500 tis. eurCentrum olympijskej prípravy - mesto reagovalo na výzvu Ministerstva školstva SR, ktorá

34sa týkala možnosti zriadenia centra olympijskej prípravy. Vzhľadom na úspechy vo vodnomšporte a jeho dobrú členskú základňu, Liptovský Mikuláš ako „Mesto olympijskýchvíťazov“, požiadalo o zriadenie centra olympijskej prípravy. V súčasnosti kritériám pre totozriadenie vyhovuje olympijský šport - kanoistika na divokej vode a lyžovanie. V školskomroku 2009/2010 vzniklo detašované pracovisko Športového gymnázia v Žiline v GymnáziuM. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Pre školský rok 2010/2011 má mesto snahuvytvoriť samostatné centrum olympijskej prípravy s celoslovenskou pôsobnosťou prešporty kanoistika na divokej vode, moderná gymnastika a zjazdové lyžovanie, nakoľkosú v meste vytvorené dobré materiálno-technické podmienky pre vzdelávaniea športovú prípravu.4. Životné prostredie a bývanieVplyvom finančnej podpory sa podarilo zabezpečiť separovanie odpadu v rámci okresuvo všetkých jeho obciach. Bola vybudovaná základná kanalizačná kostra ISPA. Niektoré obcenemajú vybudovanú kanalizáciu, najmä obce v okolí Liptovskej Mary, ktoré vypúšťajú odpaddo Liptovskej Mary, čo predstavuje hrozbu pre jej využitie na rekreačné účely.V oblasti rozvoja bývania mal okres v tomto roku pripravenú dokumentáciu a žiadostina stavbu 183 nájomných bytov, vzhľadom na finančné možnosti sa podarilo realizovať70 bytov.Návrh opatrení, ktoré treba riešiť v oblasti životného prostredia a rozvoja bývania:Zabezpečiť dostatok vodných prameňov pre zásobovanie pitnou vodou v okrese, ako doplnokk existujúcim dvom základným vodným zdrojom prameňom v Suchej doline (vrty CHK –1, CH – 12, CH – 5, CHD – 4). V súvislosti s riešením inžinierskych sietí a ďalším rozvojomv oblasti Liptovskej Mary je potrebné poskytnúť prostriedky na vytvorenie územnoplánovacejdokumentácie rozvoja pre vodnú nádrž Liptovská Mara. Podporiť projekty navybudovanie kanalizácie a čistenie odpadových vôd z obcí nachádzajúcich sa pri vodnejnádrži Liptovská Mara. Podporiť projekt rozvoja cestovného ruchu Rezidenčnorekreačnýkomplex Liptovský Mikuláš - Liptovská Mara prostredníctvom prevodupozemkov s rozlohou cca 100 ha na mesto Liptovský Mikuláš. Upraviť podmienky nariešenie premnoženia medveďov.Podporiť zo ŠFRB kúpu dvoch bytových domov v Liptovskom Mikuláši (15 bytovýchjednotiek) a vo Svätom kríži (30 bytových jednotiek) v objeme 1 546 630 eur.Podpora riešenia administratívno-správnej oblastiOsobité postavenie v rozvoji cestovného ruchu v okrese má Demänovská dolina, ktorá máz hľadiska administratívno-správneho štatút obce. Obec Demänovská Dolina vzniklaodčlenením od obce Demänová (dnes mestská časť Liptovského Mikuláša) v druhej polovici60. rokov ako umelý administratívno-správny celok. Aj táto skutočnosť je dôvodomsúčasných problémov samosprávy obce. Viac než 90 % územia obce vlastnia urbárskepozemkové spoločenstvá v Liptovskom Mikuláši (Vrbica, Iľanovo, Demänová, Bodice).V záujme lepšej koordinácie cestovného ruchu a transparentnosti vzťahov, mestoodporúča administratívno-správne začlenenie Demänovskej doliny do mesta LiptovskýMikuláš.