2. swot analýza žilinského samosprávneho kraja

8hospodárskej situácie v SR nastal ich pokles ako aj pokles počtu prenocovaní.Tabuľka č. 8: Vývoj cestovného ruchu v ŽSK v r. 2004 až 30. 6. 2009PočetPočet Kapacita lôžoknávštevníkovObdobie ubytovacích v ubytovacíchv ubytovacíchzariadení zariadeniachzariadeniachPočetprenocovanínávštevníkovr. 2004 688 30 452 577 808 1 987 306r. 2005 646 29 389 625 790 2 095 016r. 2006 650 29 601 652 770 2 255 610r. 2007 872 37 206 689 531 2 358 745r. 2008 988 35 197 767 274 2 535 960k 30. 6. 2009 923 33 744 302 601 982 317Zdroj: ŠÚ SRPrírodné a kultúrne bohatstvo kraja je veľkým stimulom nielen pre domácichi zahraničných návštevníkov. Významnú skupinu zahraničných návštevníkov v minulostitvorili najmä českí a poľskí turisti, pre ktorých bol kraj obľúbenou a vyhľadávanoudestináciou. Po vstupe SR do EMÚ, vplyve hospodárskej krízy a zvyšujúcej sa infláciiv okolitých krajinách, nastal prudký prepad návštevnosti, ktorý bol zaznamenaný v priebehuroka 2009. ŽSK má vypracovanú Stratégiu rozvoja cestovného ruchu pre roky 2007-2013, ktorú kraj v spolupráci s miestnou samosprávou a podnikateľskými subjektmiod r. 2008 plní. Cieľom aktivít zameraných na podporu cestovného ruchu je, aby okresykraja disponovali kvalitnou a variabilnou ponukou pre cestovný ruch a aby sazvyšovala návštevnosť regiónu i kvalita ponúkaných služieb.1.4.5 Dopravná a informačná infraštruktúraDoprava zohráva dôležitú funkciu pre celkový rozvoj regiónu. Hustota cestnej,ale aj železničnej siete ŽSK je mierne pod celoštátnym priemerom. Hlavným problémomje nedobudovanosť severojužných a východozápadných medzinárodných dopravnýchkoridorov. Krajom prechádzajú nasledovné dopravné koridory: Multimodálny koridor, vetvač. Va Viedeň – štátna hranica SR/Rakúsko – Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – štátnahranica SR/Ukrajina – Užhorod v trase vysokorýchlostnej trate (VRT), diaľnice D1,modernizovaných železničných tratí č. 120, 180 a pripravovaná Vážska vodná cesta;Multimodálny koridor, č. VI. Gdaňsk – Katowice – Zwardoň – štátna hranica SR/PR – Čadca– Žilina v trase VRT, diaľnice D3, modernizovaných železničných tratí č. 127 a 129, návrhprieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou; doplnková sieť TINAČadca – štátna hranica SR/ČR – Český Těšín – Ostrava v trase železničnej trate č. 127;doplnková sieť TINA Martin – Kremnica – Šášovské Podhradie – Zvolen – Šahy – štátnahranica SR/MR – Budapešť v trase rýchlostnej cesty R3. Celková dĺžka ciest a diaľnicv Žilinskom samosprávnom kraji je 2 028 340 km. Najväčšie zastúpenie pritom majúcesty III. triedy o celkovej dĺžke 1 120 820 km, ďalej nasledujú cesty II. triedy, ktorýchcelková dĺžka je 326 208 km a cesty I. triedy o celkovej dĺžke 511 955 km.1.4.6 Poľnohospodárstvo a lesníctvoCelková výmera pôdy v Žilinskom samosprávnom kraji bola k 31.12.2008 približne681 000 ha. Poľnohospodárska pôda zaberala 245 738 ha a nepoľnohospodárska pôda