16Tabuľka č. 1: Okres Liptovský Mikuláš Územné vymedzenie regiónu – obceOkres Liptovský Mikuláš Územné vymedzenie regiónu - obce54 obcíBeňadiková, Bobrovček, Bobrovec, Bobrovník, Bukovina,Demänovská Dolina, Dúbrava, Galovany, Gôtovany, Huty,Hybe, Ižipovce, Jakubovany, Jalovec, Jamník, Konská, KráľovaLehota, Kvačany, Lazisko, Liptovská Anna, Liptovská Kokava,Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovské Beharovce,Liptovské Kľačany, Liptovské Matiašovce, Liptovský Ján,Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Ľubela,Malatíny, Malé Borové, Malužiná, Nižná Boca, PartizánskaĽupča, Pavčina Lehota, Pavlova Ves, Podtureň, Pribylina,Prosiek, Smrečany, Svätý Kríž, Trstené, Uhorská Ves,Vavrišovo, Važec, Veľké Borové, Veterná Poruba, Vlachy,Východná, Vyšná Boca, Závažná Poruba, Žiar2 mestáLiptovský Mikuláš, Liptovský HrádokZdroj: MsÚ Liptovský Mikuláš, 2009Mesto Liptovský Mikuláš je najväčším sídelným útvarom v oblasti HornéhoLiptova. Jeho ďalší rozvoj podmieňuje úroveň hospodárskej prosperity okresua dynamický rozvoj jeho priemyselných zón. Rozvoj regionálnej a nadregionálnejvybavenosti sa sústredí najmä na sektor služieb. Mesto, vzhľadom na svoju polohumá mimoriadne vhodné podmienky na rozvoj cestovného ruchu.Územie okresu je z južnej strany ohraničené pohorím Nízkych Tatier (Ďumbierskaa Kráľovohoľská časť), zo severnej strany ho ohraničujú Západné Tatry, ktoré prechádzajúna severozápade do pohoria Chočských vrchov. Jadrové územie okresu sa rozprestierav podtatranskej kotline, v ktorej sa nachádza vodná nádrž Liptovská Mara. Rozloha okresuje 1 340 m². Jeho geografická poloha významne ovplyvňuje hospodárske smerovaniejednotlivých oblastí. Priemyselná výroba je sústredená v okolí miest, naopakpoľnohospodárstvo a strediská cestovného ruchu medzinárodného významusa nachádzajú v horských a podhorských oblastiach, prevažne vo vidieckom prostredí.Na území okresu sa okrem horstiev a vodných nádrží nachádzajú aj termálne pramene,ktoré sú využívané najmä v oblasti cestovného ruchu. Horské a podhorské oblasti patriado veľkoplošných chránených území - Národného parku Nízke Tatry a Tatranskéhonárodného parku a ich ochranných pásiem. Značná časť národných parkov a ochrannýchúzemí bola vyhlásená za chránené vtáčie územia (CHVU) a územia Európskeho významuNATURA 2000.Rozširovanie obytnej štruktúry mesta vo vzťahu k predpokladanému vývoju počtuobyvateľov je potrebné zamerať na jeho rekonštrukciu a zvyšovanie štandardu bývania.V roku 2009 boli zaevidované žiadosti na stavbu 183 nájomných bytov, avšak vzhľadom namožnosti ich financovania sa ich podarilo realizovať iba 70. Mesto ako centrum rozvíjajúcichsa služieb plní funkciu priemyselného zázemia okresu. V jeho okrajovej časti –Okoličné v priamom prepojení na obec Závažná Poruba vzniká priemyselná zóna, ktorápo jej dobudovaní zvýši v okrese tvorbu pracovných miest.1.1. Sociálno-ekonomický vývoj1.1.1 DemografiaZ celoštátneho hľadiska demografický vývoj obyvateľstva od konca 80. rokov 20.storočia charakterizovalo postupné spomaľovanie reprodukcie obyvateľstva. Tento trendsa prejavil aj v okrese Liptovský Mikuláš.
17Tabuľka č. 2: Počet obyvateľov v okrese a v meste Liptovský Mikuláš a LiptovskýHrádokÚzemie Stav k 30. 6. 2007OkresLiptovský MikulášCelkovýpočet73 361z toho počet mužovz toho počet žienLiptovský Mikuláš 32 759 15 729 17 030Liptovský Hrádok 7 756 3 661 4 095Zdroj: Regionálny štatistický úrad Slovenskej republiky v Liptovskom Mikuláši, 2009Okres Liptovský Mikuláš sa vyznačuje špecifickým národnostným zloženímobyvateľstva. Podľa sčítania osôb, domov a bytov (SODB) Žilinského samosprávneho <strong>kraja</strong>dosiahol v r. 2001 v okrese najvyšší podiel občanov českej národnosti (1,41 %), maďarskejnárodnosti (0,19 %) a rómskej národnosti (2,07 %), pričom na území okresuje koncentrovaných až 54 % občanov rómskej národnosti v rámci celého <strong>kraja</strong>. Podľaodhadu v meste Liptovský Mikuláš žije 2 000 občanov rómskej národnosti.1.1.2 Trh práceNajvyšší vzdelanostný potenciál v ŽSK je sústredený v okresoch, v ktorých sídliavysoké školy, alebo ich detašované pracoviská v Žiline, Martine, Liptovskom Mikulášia v Ružomberku.Z hľadiska vývoja nezamestnanosti bol pre okres Liptovský Mikuláš najkritickejší rok2001, kedy sa miera nezamestnanosti blížila k úrovni 16 %. Najnižšiu mieru nezamestnanosti5,4 % okres dosiahol v novembri 2007. Od začiatku roka 2009 vplyvom hospodárskej krízybol opäť zaznamenaný kontinuálny nárast nezamestnanosti. V septembri 2009 bolo naúrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) evidovaných 4 738 nezamestnanýcha miera nezamestnanosti predstavovala 12,3 %. Hlavnými príčinami nárastunezamestnanostisú sektorové ťažkosti v textilnom a kožiarskom priemysle(ukončenie textilnej výroby v akciovej spoločnosti Velvetex, ukončenie činnostiodštepného závodu Gabor), pokles návštevnosti v odvetví cestovného ruchu o cca 30%. Nezamestnanosť v okrese je vážnym problémom, ktorý je potrebné riešiť.Tabuľka č. 3: Vzdelanostná štruktúra nezamestnaných osôb v okrese v obdobír. 2005 a predbežne k 30. 9. 2009OkresBezVŠ VyššieLiptovskýÚSO ÚS SOU ZŠ vzdelaniavzdelanieMikulášr. 2005 172 13 641 353 1 563 1 163 82r. 2009 363 62 921 645 1 670 987 90Zdroj: MsÚ Liptovský Mikuláš, 2009Graf č. 1: Štruktúra nezamestnaných osôb v okrese podľa vzdelania k 30. 9. 2009