Predstava o postave smrti – štúdium kultúrneho javu v sl

ponujem, a to vyplývajúc z môjho etnického pôvodu a bydliska v juhozápadnej časti
Slovenskej republiky. S príchodom do Prahy a s následným rozhodnutím zotrvať v tomto
veľkomeste dlhšiu dobu som sama prešla etapou počiatočného kontaktu a adaptácie
na prostredie, čo sa neskôr prejavilo ako nevyhnutný predpoklad porozumieť určitým
súvislostiam, výpovediam respondentov a následne aj pri ich interpretácii. To však neznamená,
že náznaky ďalších etáp etnických procesov v rámci slovenskej a maďarskej
minority nemožno pozorovať.
S opätovným prihliadnutím na vyššie uvedené funkcie jazyka je nevyhnutné ďalej
uviesť, že práve v slovnej zásobe tej-ktorej skupiny sú podľa Salzmanna analogicky zdôraznené
tie aspekty kultúry, ktoré sú jednotlivými príslušníkmi považované za dôležité
(Salzmann, 1997: 97). V tomto zmysle aj významy, pomenovania, kvality a hodnotenia,
formulované vo vlastnom jazyku a sprevádzané, resp. ovplyvnené pocitmi, zmyslami,
zážitkami považujem za kultúrne špecifické prejavy, ktoré sú vnímané a vytvárané
v kontexte aktuálnych potrieb, hodnôt, ideí a prítomných vonkajších okolností.
S problémom jednoznačnej definície kultúry sa stretávame aj v súčasnosti, preto zaznamenávame
jej pretrvávajúcu vágnosť, ako aj mnohoznačnosť, variabilitu a absenciu
všeobecne uznávanej platnosti. V tomto dôsledku bude kultúra takou, za akú ju
budú pokladať rôzni ľudia, z čoho podľa Borofskeho vyplýva, že rôzni ľudia ju budú
chápať odlišným spôsobom s rozmanitými cieľmi. Preto by sme mali na ňu nazerať ako
na pojmový prostriedok, ako potom hľadať jej fundamentálnu podstatu, resp. realitu
(Borofsky, Barth, Shweder, Rodseth, Stolzenberg, 2001: 433-434). V praxi konzekvenciou
toho by sa mala stať zvýšená pozornosť a kladenie dôrazu na kombináciu kultúrneho
porozumenia súčasne so spoločenským usporiadaním, kognitívnymi procesmi,
emocionálne založenými skúsenosťami, materiálnymi okolnosťami a mocenskými
vzťahmi, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a nakoniec utvárajú konečný výsledok (Borofsky
a kol., 2001: 440). Preto som si aj sama pri práci s pojmom kultúra zvolila taký prístup,
ktorý sa zakladá na získaných poznatkoch a zistených súvislostiach z terénu,
nachá dzajúcich sa v kontexte aktuálnych pomerov a následne sa podieľajúcich na vytváraní
obsahového rámca tohto pojmu.
Čo sa týka charakteristiky priestoru, v antropológii sa uplatňuje koncept jeho vedomého
utvárania. Teda nejde iba o geografický, ale aj o sociálny priestor a jeho konkrétna
deskripcia bude závislá od daného spoločenstva. Preto aj priestorové skúsenosti sú
ponímané ako sociálne konštruované (Gupta, Ferguson, 1992: 11) a v dôsledku toho
som sa rozhodla preferovať pojem sociálny priestor namiesto fyzického, resp. geografického.
Úlohu tu zohráva aj komplex sociálnych sietí a prepojení, z ktorého tento priestor
pozostáva (Massey, 1995: 54).
Virtuálny priestor, známy aj ako kyberpriestor alebo virtuálna realita, je interakčný
priestor vytváraný pomocou počítačových sietí (Hine, 2000: 158). Umožňuje výskyt
viacerých informácií súčasne v tom istom čase a priestore, interakciu veľkého množstva
užívateľov, prepojenie s rozsiahlym prostredím a pod. (Escobar, 1994: 216), pričom
si vyžaduje aj v určitom zmysle špecializované vedomosti o jeho používaní a exis -
tuje paralelne s reálnym svetom (Soukup, 2011: 656).
Na základe výpovedí respondentov boli zvolené dve virtuálne komunity, a to virtuál -
na komunita „Som v Prahe“ (ďalej iba SvP) a „Študentský krúžok Endre Adyho“ (ďalej
iba AED). Považujem za dôležité zmieniť sa o nich, pretože reprezentujú ďalšiu vytýčenú
oblasť, kde podľa vedeckých poznatkov dochádza k utváraniu, transmisii a zdieľaniu
kultúrnych vedomostí a praktík. Avšak verifikáciou tejto skutočnosti sa v príspevku
nebudem zaoberať.
170 MATERIÁLY