5/2009 - Inštitút pre výskum práce a rodiny

Inštitút pre výskum práce a rodiny
Institute for Labour and Family Research
Rodina a práca
Pro-zamestnanecká perspektíva
neformálne opatrujúcich osôb
Kvetoslava Repková
5/2009
Bratislava, august 2009

Rodina a práca
R
odina
a
Obsah čísla 5/2009
Úvod . . . 5
1. Základné pojmy . . . 7
2. Konceptualizácia témy pro-zamestnaneckej
perspektívy NOO . . . 16
3. Pro-zamestnanecká perspektíva NOO
ako výskumná agenda . . . 31
4. Záverom: k ďalšiemu smerovaniu výskumu . . . 49
Literatúra . . . 51
Rodina a práca
Vydáva Inštitút pre výskum práce a rodiny
p
ráca Nepredajné
Šéfredaktorka: doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.
Technická spolupráca: Marta Červenková
Návrh obálky: Bc. Peter Repka
Technický redaktor: Bc. Peter Repka
© Inštitút pre výskum práce a rodiny
Župné námestie 5-6, 812 41 Bratislava
Prešlo jazykovou korektúrou
ISSN: 1336-7153
Reg. číslo: 3394/2005

Pro-zamestnanecká perspektíva
neformálne opatrujúcich osôb
Pro-employment perspective
of the informal carers
Kvetoslava Repková

Abstrakt
V bulletine sa zaoberáme otázkami pro-zamestnaneckej perspektívy
neformálne opatrujúcich osôb. Bližšie vymedzujeme pojem neformálne
opatrujúca osoba s ohľadom na vývoj terminológie v tejto
oblasti v európskom a národnom priestore. Zdôvodňujeme aj pojem
pro-zamestnanecká perspektíva neformálne opatrujúcich osôb vo
vzťahu k pojmu zosúlaďovanie/harmonizácia práce a rodiny. Konceptualizujeme
problematiku pro-zamestnaneckej perspektívy neformálne
opatrujúcich osôb s ohľadom na komplexnosť životných sfér, chápanie
práva na podporu pro-zamestnaneckej perspektívy ako sociálnoekonomického
práva, vrátane práva na adekvátne podmienky výkonu
opatrovania. Jadrom textu sú otázky pro-zamestnaneckej perspektívy
neformálne opatrujúcich osôb vo výskume. Autorka sprostredkováva
vybrané kľúčové informácie o tejto problematike zo zahraničných
projektov a následne informuje o vlastných zisteniach v rámci výskumnej
úlohy realizovanej v roku 2008. Záverom formuluje ďalšie
zámery výskumu pro-zamestnaneckej perspektívy neformálne opatrujúcich
osôb v roku 2009 a v nasledovnom období.
Kľúčové slová
Neformálne opatrujúca osoba, pro-zamestnanecká perspektíva, Európska
charta rodinných opatrovateľov/liek, poberateľ/ľka peňažného príspevku
za opatrovanie, rodinný osobný asistent/tka.

Summary
In the issue we deal with the agenda on pro-employment perspective
of the persons caring for dependent family members on informal basis.
We specify the term informal carer (caregiver) taking into account terminology
utilised in this area within European and national setting. We
argue our utilising of the term pro-employment perspective of informal
carers in relation to the term reconciliation of caring and working. We try
to conceptualise the agenda on pro-employment perspective of informal
carers based on complexity of life spheres, by recognition of the right
for pro-employment support as a social and economic right, including
the right for adequate conditions for caring. The crucial part of the issue
deals with the mentioned agenda within the research analysis. The author
mediates some key findings about the agenda from international research
projects and continues with the key findings from her own research conducted
in 2008. Finally, she formulates intentions for ongoing research in
the year 2009 and forthcoming time.
Key words
Informal carer, pro-employment perspective, European charter on family
carers, care allowance recipient, family personal assistant.

Úvod
Do jednotlivých vydaní bulletinu Rodina a práca zvykneme takmer pravidelne
zaraďovať príspevky zamerané na otázky zdravotného postihnutia,
potrieb osôb s funkčnými obmedzeniami či tých, ktorí im poskytujú systematickú
starostlivosť. Z mnohodimenzionálnej štruktúry predmetnej agendy
sme sa rozhodli do tohto čísla zaradiť vybrané terminologické a konceptualizačné
otázky pro-zamestnaneckej perspektívy neformálne opatrujúcich
osôb, ktoré nemajú v sociálnom výskume na Slovensku svoju tradíciu. Nesporne
to súvisí s faktom, že poskytovanie systematickej starostlivosti (opatery)
o osoby odkázané na pomoc inej osoby sa tradične v podmienkach Slovenska
zvyklo považovať za doménu rodiny, osobitne jej dospelých členiek
(matiek, manželiek, dospelých dcér, neviest či sestier), ťažko zlučiteľnú s
prácou a profesionálnou kariérou. V rámci modernej politiky starostlivosti
sa však podpora zamestnanosti neformálne opatrujúcich osôb považuje za
jeden z kľúčových aspektov politiky zameranej na zosúlaďovanie ich pracovného
a rodinného života, prostredníctvom ktorej sa napĺňa ich právo na
informovaný výber považované za garantované sociálne právo.
Problematika pro-zamestnaneckej perspektívy a podpory ľudí, ktorí
zabezpečujú intenzívnu starostlivosť o odkázaných členov rodiny, sa
začala výraznejšie tematizovať koncom minulého, resp. začiatkom tohto
desaťročia primárne ako významná sociálno-politická agenda spájaná
s napĺňaním cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti „Zamestnanosť a sociálna
kohézia“ (okruh 1 stratégie). V záujme dosiahnutia plnej zamestnanosti
sa v stratégii v rámci kvantitatívnych ukazovateľov očakáva do
roku 2010 (okrem iného) zvýšenie celkovej miery zamestnanosti na 70%
5

a miery zamestnanosti žien na 60% a v rámci kvalitatívnych ukazovateľov
je úlohou, okrem iného, odstrániť demotivujúce faktory ekonomickej
participácie žien (napr. aj predčasným odchodom do dôchodku za účelom
zabezpečovania systematickej starostlivosti o závislého člena rodiny).
Práve ekonomická participácia a podpora zamestnanosti starších pracovníkov,
žien a reprezentantov menšín sa v súvislosti s Lisabonskými cieľmi
a zámermi považovala v období prípravy stratégie za najproblémovejší
okruh a závažnú výzvu pre celú Európu i jednotlivé členské štáty.
Uvedené ciele sa začali postupne premietať do kľúčových dokumentov
a projektov ako synergická snaha o zlepšovanie nielen života ľudí odkázaných
na pomoc iných (závislých osôb), ale aj tých, ktorí im pomoc (starostlivosť)
poskytujú. V rámci Regionálnej stratégie napĺňania Madridského akčného
plánu pre starnutie (prijatá v septembri 2002 v Berlíne UNECE ministerskou
konferenciou zameranou na otázky starnutia) sú v jednotlivých záväzkoch
(najmä č. 8) formulované úlohy v oblasti uznania rodinného opatrovania
a postavenia rodinných opatrovateľov/liek vo svete práce so založením práv
v oblasti sociálneho poistenia a ochrany pred rizikovými sociálnymi situáciami
(napr. invaliditou alebo starobou), a to osobitne u žien, ktoré zabezpečujú
väčšinu úkonov dlhodobej starostlivosti. (Regional, 2002).
V texte sa budeme venovať vybraným terminologickým a konceptualizačným
otázkam, ktoré možno považovať za základ dizajnovania výskumu
v oblasti pro-zamestnaneckej perspektívy neformálne opatrujúcich osôb.
Predstavíme kľúčové zistenia vybraných medzinárodných výskumov a následne
vlastného prieskumu realizovaného v roku 2008 k mapovaniu základných
charakteristík neformálne opatrujúcich osôb v podmienkach Slovenska.
Záverom budeme informovať o pokračovaní výskumu v roku 2009, najmä
s ohľadom na nové legislatívne rámce výkonu neformálnej starostlivosti.
6

1 Základné pojmy
1.1 Neformálne opatrujúca osoba – pojem
1.1.1 Pojem neformálne opatrujúca osoba v európskom diskurze
V európskom diskurze neexistuje jednotné vymedzenie pojmu neformálne
opatrujúca osoba (angl. informal carer) a s ním spojených pojmov
formálna a neformálna starostlivosť. Ak sa totiž hovorí o ľuďoch, ktorí
opatrujú odkázaných členov rodiny na neprofesionálnej báze, myslia
sa najčastejšie osoby z okruhu blízkych, preto je zaužívanejším pojem
„opatrujúci člen rodiny“ alebo „rodinný opatrovateľ/ľka“. Pre potreby
tohto vydania bulletinu sme sa rozhodli pre slovenský variant „neformálne
opatrujúca osoba“ (ďalej „NOO“) z dôvodu jeho rodovej citlivosti a na
prvý pohľad zrejmej odlišnosti od formalizovaného pojmu „opatrovateľ/
opatrovateľka“.
Dôvody terminologickej nejednoznačnosti pojmu NOO nie sú dané
len zaužívaným pojmoslovím, ale aj jeho obsahovou náplňou. Existuje
totiž viacero definičných znakov, pomocou ktorých možno k vymedzeniu
tohto pojmu pristupovať a ktorých rozličnou kombináciou možno dospieť
k rozličnej typológii NOO. V rámci európskeho projektu INTERLINKS
sa v súčasnosti intenzívne diskutuje o základných definičných kritériách
pre jeho vymedzenie tak, aby ho bolo možné odlíšiť od iných pojmov
sektora starostlivosti (napr. formálna starostlivosť, formálny opatrovateľ/
ľka). Diskutuje sa napr. o:
Je to projekt kofinancovaný v rámci 7. rámcového programu EÚ so zameraním na modelovanie
systému dlhodobej starostlivosti o starších ľudí v Európe. IVPR je členom európskeho konzorcia
projektu.
7

• vzťahu osoby, ktorá starostlivosť poskytuje, voči odkázanej osobe (či
to musí byť len blízka osoba, alebo aj širší okruh osôb),
• mieste výkonu starostlivosti (či je to starostlivosť poskytovaná výlučne
v domácom prostredí),
• charaktere úkonov, ktoré sa v rámci starostlivosti poskytujú (či sa za
osobitnú starostlivosť považujú špeciálne úkony pomoci pri sebaobsluhe
a bežných denných činnostiach, alebo čokoľvek, čo osoba vykonáva
v prospech iného člena rodiny alebo známeho),
• intenzite starostlivosti (či musí starostlivosť dosahovať určitú intenzitu
vyjadrenú napr. v minimálnom počte hodín poskytovanej starostlivosti
denne/týždenne, aby sa dala chápať ako mimoriadna starostlivosť
súvisiaca so zdravotným postihnutím či vekom, alebo či ide aj o
najširšiu vnútrorodinnú solidaritu a sociálnu výmenu),
• dĺžke starostlivosti (či je za NOO považovaná osoba, ktorá opatruje
dlhodobo, alebo je postačujúca krátkodobá mimoriadna opatera
– napr. pri akútnom zdravotnom probléme),
• význame platby za starostlivosť (či je to platená, alebo neplatená starostlivosť,
resp. ako chápať sociálnu dávku/príspevok na opatrovanie,
ktorý sa pri starostlivosti poskytuje),
• kvalifikovanosti výkonu (či má mať NOO k výkonu opatrovania nejakú
formalizovanú kvalifikáciu, alebo sa vykonáva spontánne, bez
potreby akéhokoľvek zaučenia, resp. „zaučenie“ poskytne samotná
opatrujúca osoba ).
Na princípe nekvalifikovanej asistencie a zaučenia samotnou odkázanou osobou je od počiatku
nastavený systém osobnej asistencie. Hovorí sa v ňom o de-profesionalizácii výkonu osobnej
asistencie za účelom podpory sebaurčenia osoby so zdravotným postihnutím. Bližšie pozri napr.
A. Madunová, M. Duračinská, 2009.
8

V odbornej literatúre sa pojem NOO zvykne vymedzovať cez pojem
neformálna starostlivosť. Odborníci OECD v glosári pojmov dlhodobej
starostlivosti vymedzujú neformálnu starostlivosť (informal care) ako
„starostlivosť, ktorú poskytujú neformálni poskytovatelia (informal carers)
ako manželia a partneri, iní členovia domácnosti a rodiny, priatelia,
susedia a iní, ktorí zvyčajne, ale nie nevyhnutne, už majú s osobou, ktorej
poskytujú starostlivosť, existujúce sociálne vzťahy. Neformálna starostlivosť
je zvyčajne poskytovaná doma a je typicky neplatená“ (Long-Term
Care, 2005:17). H. Rothgang, K. Engelke (2009:1) vymedzujú neformálnu
starostlivosť ako takú, „ktorá je vykonávaná neformálnymi a predovšetkým
neplatenými opatrovateľmi/ľkami, napr. opatrovateľmi/ľkami,
ktorí opatrovanie nevykonávajú ako zamestnanie (napr. členovia rodiny
alebo priatelia)“. M. Anderson, K. Parent (2000) používajú pre neformálnych
opatrovateľov/ľky (informal caregivers) alternatívne pomenovanie
rodinní opatrovatelia/ľky (family caregivers), primárni opatrovatelia/ľky
(primarely caregivers), prirodzení opatrovatelia/ľky (natural caregivers).
Doposiaľ zaznamenávame určitú mieru stotožňovania neformálnej starostlivosti
s rodinnou starostlivosťou, neformálne opatrujúcich osôb s rodinnými
príslušníkmi zabezpečujúcimi opateru. V najnovších európskych
projektových iniciatívach však existujú ambície osobitne špecifikovať
pojem rodinný opatrovateľ/ľka (family carer; family caregiver). Európska
charta rodinných opatrovateľov/liek (2007, posledná verzia 2009:1)
definuje rodinného opatrovateľa/ľku ako „neprofesionálnu osobu, ktorá
primárne poskytuje osobe závislej na pomoci čiastočnú alebo úplnú pomoc
v bežnom živote v jej prirodzenom prostredí. Riadna starostlivosť
sa poskytuje permanentne alebo nie trvalo a môže zahŕňať rozličné formy,
osobitne: ošetrovateľskú pomoc, opatrovanie, pomoc pri vzdelávaní
9

a sociálnom živote, pri administratívnych formalitách, koordináciu, permanentný
dohľad, psychologickú podporu, komunikáciu, pomoc pri domácich
prácach, atď.“ Rozhodujúci je pritom nielen obsah, ale aj rozsah
starostlivosti. V rámci európskeho výskumného projektu EUROFAM-
CARE financovaného z 5. rámcového programu EÚ sa napr. za rodinnú
starostlivosť, ktorá vyžaduje osobitnú pozornosť, považuje starostlivosť
alebo podpora príbuzných poskytovaná odkázanej osobe minimálne
4 hodiny týždenne (Döhner, Kofahl, http://www.uke.uni-hamburg.de/
eurofamcare/). V prípade, že rodinní príslušníci poskytujú starostlivosť
spĺňajúcu vyššie uvedené kritériá, považuje sa ich situácia za takú, ktorá
vyžaduje osobitnú verejnú podporu. O charaktere tejto podpory budeme
bližšie hovoriť v ďalšom texte.
1.1.2 Pojem neformálne opatrujúca osoba v slovenskej
legislatíve a praxi
Ani v podmienkach Slovenska nie je pojem NOO bežne používaný,
nie je ani súčasťou legislatívnej terminológie. Jeho zavedenie do odborného
povedomia ako jednej z alternatív možného označovania by sme
považovali za prospešné nielen s ohľadom na zmeny, ktoré nastali v sociálnej
legislatíve od 1. januára 2009, ale aj s ohľadom na potrebu zapájania
sa do rozličných medzinárodných porovnávacích štúdií.
Legislatívne sú v podmienkach Slovenska európskemu chápaniu NOO
najbližšie situácie, keď opatrovanie odkázaného člena rodiny poskytuje
V určitých alternatívach sa používa skôr vo výskumnom prostredí. Napr. E. Pavlíková, A. Kondášová
(2001) použili vo svojom výskumnom projekte pojem „rodinný príslušník – opatrovateľ“, my sme
využívali vo svojej výskumnej práci doposiaľ pojem „rodinný opatrovateľ/ľka“ (Repková, 2008).
V rámci európskeho projektu INTERLINKS je to napr. v roku 2009 analýza postavenia NOO
v rámci sektora dlhodobej starostlivosti o odkázané staršie osoby, ich vzťah k systému formálnych
sociálnych a zdravotných služieb.
10

fyzická osoba opatrujúca občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného
na opatrovanie (ide o osobu z okruhu blízkych na účely poskytovania
peňažného príspevku na opatrovanie) alebo iná fyzická osoba
(ide o osobu mimo okruhu blízkych v prípade, že táto osoba zdieľa s odkázanou
osobou spoločnú domácnosť, rovnako na účely poskytovania
peňažného príspevku na opatrovanie) alebo osobný asistent/tka z okruhu
blízkych osôb podľa zákonom presne stanovených podmienok (na účely
poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Vo všetkých
ostatných prípadoch zabezpečovania opatrovania/asistencie v prirodzenom
prostredí odkázanej osoby ide o režim spadajúci do rámca formálnej
starostlivosti (keď opatrovateľ/ľka poskytuje opatrovanie v rámci
platenej opatrovateľskej služby alebo keď osobný asistent/tka z okruhu
nie blízkych osôb vykonáva osobnú asistenciu a je za to odmeňovaný/á
z prostriedkov peňažného príspevku na osobnú asistenciu poskytovaného
odkázanej osobe).
Možnosť angažovať do intenzívnej domácej starostlivosti aj iné ako
blízke osoby bola do slovenskej sociálnej legislatívy zavedená od januára
2009 po nadobudnutí účinnosti nového zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Keďže podmienkou je, že takéto osoby musia zdieľať s odkázanou osobou
spoločnú domácnosť, možno predpokladať, že sa budú rekrutovať
primárne z okruhu susedov, priateľov a známych. Časom sa tak zrejme
V rámci dostupnej sociálnej štatistiky nemáme možnosť získať informácie o počte poberateľov/
liek peňažného príspevku na opatrovanie mimo okruhu blízkych. Osobná komunikácia so
zamestnancami/kyňami úradov práce, sociálnych vecí a rodiny však potvrdzuje náš predpoklad,
že sú to najčastejšie osoby z okruhu vzdialenejšej rodiny alebo susedia s prechodným pobytom
v domácnosti opatrovanej osoby (či naopak). Na druhej strane, poskytnutá možnosť pre angažovanie
iných fyzických osôb v systematickom opatrovaní na neprofesionálnej báze je doposiaľ využívaná
menej, ako sa predpokladalo.
11

vytvorí skupina ľudí kombinujúca blízkych, vzdialenejšiu rodinu a ostatných
známych angažujúcich sa v systematickom opatrovaní, ktorá sa
v Európe tradične poníma ako skupina neformálne opatrujúcich osôb.
Ak by sme zobrali za základ všeobecnej charakteristiky NOO definičné
znaky, ktoré sme uviedli vyššie v rámci časti 1.1.1, potom by bolo
možné, vychádzajúc z platnej slovenskej legislatívy, vymedziť NOO nasledovne:
• sú to osoby staršie ako 18 rokov z okruhu najbližších odkázanej osoby.
V prípade, že sú mimo tohto okruhu, zdieľajú s odkázanou osobou
spoločnú domácnosť,
• starostlivosť zabezpečujú výlučne v domácom prostredí (buď v domácnosti
odkázanej osoby, alebo vo vlastnej, príp. inej domácnosti),
• zabezpečujú starostlivosť najmä pri úkonoch sebaobsluhy (stravovanie
a pitný režim, vyprázdňovanie, osobná hygiena, obliekanie a vyzliekanie,
zmena polohy, sedenie, státie, pohyb po schodoch a rovine, orientácia
v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu ).
Na základe odkázanosti na pomoc pri týchto úkonoch sa určuje celkový
stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby, ktorý musí dosahovať minimálny
stupeň 5. Rozsah odkázanosti na pomoc pri udržiavaní domácnosti
a vykonávaní ostatných sociálnych aktivít sa osobitne neposudzuje,
nakoľko za ich základ sa považuje pomoc pri sebaobsluhe,
• starostlivosť musí byť intenzívna, zodpovedajúca minimálne 8 hodinám
dennej pomoci pri úkonoch uvedených vyššie (táto hranica intenzity
starostlivosti zodpovedá stupňu 5 odkázanosti na pomoc inej osoby),
Do tohto vymedzenia sme nepoňali rodinných osobných asistentov/tky, nakoľko kritériá v oblasti
intenzity či zamerania starostlivosti sú u nich trochu odlišné, a navyše, ich počet je na Slovensku
minimálny (uvedieme ďalej).
Príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.
12

• poskytujú starostlivosť osobám, ktoré sú na ňu odkázané dlhšiu dobu,
resp. existuje predpoklad, že budú na ňu odkázané viac ako rok (tým sa
líši od odkázanosti na pomoc pri akútnych zdravotných problémoch),
• za starostlivosť nedostávajú plat, ale sociálnu dávku (peňažný príspevok
na opatrovanie) alebo sú za ňu odmeňované z peňažného príspevku
na osobnú asistenciu, ktorý dostáva odkázaná blízka osoba,
• pre výkon opatrovania sa od nich nevyžaduje osobitná formálna kvalifikácia.
V prípade, že je starostlivosť poskytovaná v inom režime (napr. na profesionálnej
báze, v nižšom rozsahu, sporadicky, atď.), nemožno ju na účely
textu považovať za starostlivosť vykonávanú neformálne opatrujúcimi osobami.
To samozrejme neznamená, že by si nezasluhovala verejnú pozornosť
a podporu. Nie je však evidovateľná cez bežné sociálne štatistiky, preto je
skúmateľná len cez špeciálne dizajnované (dopytovo orientované) výskumy.
Je evidentné, že vyššie nastavené kritériá pre vymedzenie NOO sú
oveľa prísnejšie ako kritériá stanovené napr. pre potreby projektu EURO-
FAMCARE. Tento fakt často komplikuje porovnateľnosť údajov v uvedenej
oblasti, najmä ak ide o zisťovanie, v akom rozsahu sa v jednotlivých
krajinách neformálni a rodinní príslušníci angažujú v domácej starostlivosti
o odkázaných členov rodiny.
1.2 Pro-zamestnanecká perpektíva NOO: pojem
Pojem „pro-zamestnanecká perspektíva“ (akejkoľvek skupiny ľudí)
nenachádzame tradične v odbornej literatúre, nemá oporu ani v platnej
sociálnej legislatíve. Vytvorili sme ho účelovo na rovnakom princípe, ako
13

sa zvykne používať prívlastok „pro-aktívny“ či „pro-populačný“. Je z neho
zrejmé, že súvisí s prácou, pracovnou kariérou, zamestnaním niekoho
(v sociálnej politike zamestnaním nejakej skupiny ľudí) a s opatreniami
na jeho podporu ako niečoho dôležitého. Ak pojem pro-zamestnanecká
perspektíva rozšírime na pojem „pro-zamestnanecká perspektíva neformálne
opatrujúcich osôb“, špecifikujeme jeho záber na osoby, ktoré zabezpečujú
systematickú starostlivosť o odkázaných ľudí na neformálnej
(prevažne rodinnej) báze, čo môže mať významné dopady na ich zamestnanie
a profesionálne ambície. Skúsenosti doposiaľ dokumentujú skôr
negatívne súvislosti opatrovania a sféry práce, nakoľko sa tradične očakáva,
že v prípade potreby intenzívneho opatrovania nie je možný súčasný
výkon práce. „Pro-zamestnanecká perspektíva“ potom znamená, že je
potrebné a vhodné zabezpečovať udržiavanie kontaktu NOO so svetom
práce, podporovať flexibilnú priechodnosť týchto svetov a dať tak každému
jedincovi možnosť zvoliť si stratégiu kombinácie práce a opatery bez
penalizácie určitého typu voľby (Křížková, Vohlídalová, 2009:32).
Otázkou je, prečo je potrebné zavádzať nový pojem, keď je v odbornej
literatúre a sociálno-politickej praxi zavedený a udomácnený pojem „zosúlaďovanie/harmonizácia
práce a rodiny“. Ide o totožné pojmy (z hľadiska
obsahu) alebo sú v nich významové rozdiely? K pojmu pro-zamestnanecká
perspektíva NOO sa na účely textu prikláňame najmä z dôvodu,
že agenda zosúlaďovania práce a rodiny sa od svojho počiatku vo sfére
sociálno-politických opatrení a sociálneho výskumu vzťahovala primárne
na situácie starostlivosti o najmenšie deti, pričom sa čiastočne opomínali
tie, keď boli objektovou doménou starostlivosti väčšie deti a dospelí ľudia
so zdravotným postihnutím či staršie osoby. Keďže v starostlivosti
o tieto skupiny odkázaných osôb sa najčastejšie angažujú „staršie osoby“
14

(staršie ako osoby starajúce sa o malé deti) , potreba osobitnej podpory
ich pracovnej kariéry sa nevníma natoľko naliehavo ako v prípade rodičov
najmenších detí, ktorí z dôvodu starostlivosti prerušia štartujúcu
profesionálnu kariéru často len na určitú dobu. V nasledujúcom texte
uvedieme ďalšie rozdiely v prístupe k zosúlaďovacím opatreniam pre
rozličné skupiny ľudí, ktoré podľa nášho názoru legitimizujú používanie
rozdielnych pojmov.
Pro-zamestnaneckou perspektívou neformálne opatrujúcich osôb
budeme na účely textu rozumieť rešpektovanie práva týchto osôb na informovaný
výber v oblasti opatrovania a práce, vytváranie priateľskej
spoločenskej atmosféry k ich profesionálnym ambíciám za súčasného
vytvárania podmienok (často sociálno-politickej povahy) na naplnenie
slobodného a informovaného výberu bez ohrozenia potrieb ktorejkoľvek
strany (opatrovaná osoba a opatrujúca osoba) a penalizovania akejkoľvek
voľby.
Preferovanie pojmu „pro-zamestanencká perspektíva NOO“ samozrejme
neznamená, že v ďalšom texte nebudeme používať aj pojem „zosúlaďovanie/harmonizácia
práce a rodiny“, ktorý sa v odbornej literatúre a relevantných
dokumentoch používa bežne.
Naše výskumy, ale aj výskumy iných autorov potvrdzujú, že sú to najčastejšie osoby staršie ako
45-ročné (Huber, 2007, Repková, 2008).
15

2 Konceptualizácia témy pro-zamestnaneckej
perspektívy NOO
2.1 Komplexnosť životných sfér
V súvislosti s intenzifikáciou záujmu o vzťah sveta práce a rodiny (a
s tým spojenými opatrovateľskými povinnosťami), ktorý sa nechápe len
ako individuálna kategória, ale aj ako kategória sociálnej politiky a práva,
sa zintenzívnila aj akademická rozprava o vnútornej podstate tohto
vzťahu. S. Zedeck, K. L. Mosier (1990) opísali päť spôsobov (teórií),
ako chápať a vysvetľovať komplexnosť a dynamiku vzťahov sveta práce
a rodiny. Základom ich prístupu je skôr dôraz na jednotlivca a jeho individuálne
práva než na rodinu ako celok:
- Teória „preplietania“ (Spill-over theory) – podľa tejto teórie neexistujú
medzi svetom práce a rodiny žiadne jednoznačné hranice: čo sa
stane vo svete práce zasahuje priamo rodinnú sféru a naopak. Pracovné
uspokojenie, resp. neuspokojenie sa priamo premieta do životnej
spokojnosti, resp. nespokojnosti.
- Kompenzačná teória (Compensation theory) – základnou hypotézou
tejto teórie je vzájomná súvislosť rolí vykonávaných v práci a v rodine.
Ľudia v rozličnom rozsahu investujú svoj potenciál do týchto rolí
a jednou môžu kompenzovať to, čo im chýba v druhej.
- Teória segmentov (Segmentation theory) – práca a rodina môžu existovať
„vedľa seba“ bez významnejšieho vzájomného ovplyvňovania.
Práca je vnímaná ako neosobný svet, súťaživý a viac inštrumentálny
ako expresívny. Naopak, svet rodiny poskytuje intimitu, významné
vzťahy a je miestom efektivity.
16

- Inštrumentálna teória (Instrumental theory) – v rámci nej je jedna rola
využívaná ako prostriedok k zaobstaraniu vecí potrebných/významných
pre inú rolu. V zmysle tejto teórie ľudia pracujú preto, aby získali
prostriedky pre rodinný život. Rovnako je svet práce rozhodujúci pre
získanie prostriedkov potrebných pre trávenie voľného času.
- Teória konfliktu (Conflict theory) – je založená na premise, že úspech
v jednej role môže byť zdrojom problémov pri plnení druhej roly. Ide
o to, že svet práce a svet rodiny sú založené na rozličných normách
a požiadavkách.
Je zrejmé, že žiadna z týchto teórií (výkladov) nie je súčasným poznaním
prekonaná, či naopak, ako jediná akceptovateľná. Praktická skúsenosť
mužov a žien z výkonu pracovných a rodinno-opatrovateľských rolí
však potvrdzuje, že v priebehu individuálneho života, rovnako ako počas
rodinného cyklu sa vzťah týchto dvoch sfér čiastočne mení a má rozličnú
dynamiku. Na strane druhej možno pozorovať, že spôsob odbornej i laickej
diskusie k otázkam zosúlaďovania pracovného a rodinného života
dlhodobejšie najviac korešponduje s výkladom podľa teórie konfliktu,
častejšie spájaného s dilemou žien (ich problémom zosúladiť povinnosti
v oboch sférach) a stavajúceho oba svety akoby „proti sebe“. Podľa A.
Křížkovej, M. Vohlídalovej (2009:45) sa pritom ženy „...nedelia na tie,
ktoré chcú pracovať, a tie, ktoré sa chcú starať, aj keď ich reálna ponuka
možností k tejto voľbe ‚buď – alebo‘ často núti“.
Niektorí odborníci a odborníčky považujú tradíciu rozdeľovania ľudského
sveta na svet práce a svet rodiny (aj keď v týchto prostrediach muži
a ženy skutočne trávia najviac času) za zjednodušovanie opomínajúce
význam voľno-časových aktivít a občianstva. Účasť na činnosti rozličných
športových a kultúrnych organizácií, občianskych, charitatívnych či
17

iných spolkov a skupín tvorí často prakticky jedinú „súkromnú“ (presnejšie
„individualizovanú“) sféru človeka, v organizácii ktorej sa presadzujú
jeho individuálne občianske a kultúrne práva a záujmy. 9 Na princípe zosúlaďovania
všetkých životných sfér, resp. hľadania spôsobov, ako nastoliť
harmóniu medzi nimi, je postavený aj tzv. model trojuholníkového
kola (Triangle Weel Model). M. Meolholm, odborník dánskej organizácie
Vakuum, predstavuje jeho základné východiská nasledovne: „Trojuholníkové
kolo chápe život, ktorý žijeme, v troch základných kontextoch:
život v práci, život s rodinou, voľný čas. Základom je, že pokiaľ sme
schopní alebo máme možnosť vybalancovať našu rôznu potrebu existovať
v každom z týchto troch kontextov, je i náš život v harmónii. Pokiaľ
sa nám nedarí vytvoriť a zachovať túto rovnováhu, neuspokojíme svoje
základné potreby a naše frustrácie sa niekde rýchlo prejavia – či už na
osobnej, alebo spoločenskej úrovni“ (Meolholm, In: Jonášová, 2005:3).
Obrázok 1 : Schéma konceptu trojuholníkového kola*
Rodina
Práca
škola
Voľný
čas
Aktívne
občianstvo
* Autorka voľne spracovala podľa Meoholma
9 Aj z tohto dôvodu je uvedená oblasť skúmaná ako osobitná hodnotová doména v živote človeka
(napr. v rámci cyklického Výskumu európskych hodnôt) a prisudzuje sa jej osobitné miesto aj vo
všetkých vládnych programoch zameraných na verejné zdravie, všeobecnú sociálnu kohéziu či
afirmatívnu podporu skupín občanov ohrozených sociálnym vylúčením.
18

Z pochopenia mnohodimenzionality sfér ľudského života vychádza
aj kritika niektorých autorov/riek k samotnej podstate agendy zosúlaďovania
práce a rodiny, často alternatívne nazývanej ako „rovnováha medzi
prácou a rodinou“ (work-family balance). S. Kovacheva (2008) sa opiera
o názory iných odborníkov/čok, podľa ktorých je problematický samotný
termín „rovnováha“, nakoľko dichotomizuje svety práce a rodiny. Okrem
toho spojenie „rovnováha medzi prácou a rodinou“ zužuje ľudský život
iba na prácu a rodinu. Preto sa navrhuje skôr spojenie „integrácia pracovného
a osobného sveta“ (work-personal life integration), minimálne „integrácia
práce a bežného života“ (work-life balance). Podľa autorky posledný
menovaný termín reaguje na trend, podľa ktorého „platená práca
vplýva na naše životy spôsobom, že limituje naše možnosti participácie
v občianskom živote, priateľských sieťach a voľno-časových aktivitách,
čo sú všetko oblasti vzťahujúce sa k občianstvu...“ (Kovacheva, 2008:4).
Je zrejmé, že v diskusiách o zosúlaďovacích/harmonizačných politikách
možno identifikovať dve tendencie. Prvú by sme mohli pracovne nazvať
ako „holistickú“, v rámci ktorej ide o snahu obsiahnuť všetky vecne
rôznorodé sféry života človeka a skúmať vzťahy medzi nimi, vzájomné
ovplyvňovanie sa. Pre potreby výskumu a dôsledného zacielenia je však
nevyhnutný aj opačný proces, ktorý možno pracovne nazvať „špecializačný“.
Zameriava sa na vnútornú špecifikáciu záväzkov viažucich sa na
jednotlivé sféry života, skúma ich v diadických formáciách, ktoré môžu
mať voči sociálno-politickej praxi veľmi špecifické dopady. Aj keď takýto
prístup možno považovať skôr za pomocný konštrukt, využijeme ho pre
potreby ďalšieho textu. Predstavíme v ňom súvislosti sveta práce (plateného
zamestnania) a sveta rodiny špecifikované intenzívnymi záväzkami
starostlivosti voči odkázaným členom rodiny starším ako 6 ročným. 10
10 Osoby, ktoré zabezpečujú starostlivosť o deti do 6 rokov veku, nezvykneme nazývať neformálne
opatrujúcimi osobami. Ide skôr o klasickú rodičovskú starostlivosť o malé detí, ktorá má aj voči
sociálnej politike veľmi presné súvislosti (napr. možnosť poskytovať rodičovský príspevok do
3, v osobitných prípadoch do 6 rokov veku dieťaťa).
19

2.2 Pro-zamestnanecká podpora NOO
ako sociálno-ekonomické právo
Intenzifikácia vedecko-výskumného záujmu o problematiku kombinovania/zosúlaďovania/harmonizácie
rodinného života a práce a prozamestnaneckej
podpory NOO sa zvykne spájať s jej bezprostrednými
ekonomickými a sociálnymi súvislosťami (napr. Pokorska, Bergmann,
2008). Podľa G. Rossi, S. Mazzucchelli (2008:60) sa pojem „zosúlaďovanie
ako vzťahová kategória“ začal používať začiatkom 90-tych rokov
minulého storočia v súvislosti s európskymi dokumentmi zameranými
na prípravu politík, správ, odporúčaní pre rozličné krajiny, ako prijímať
opatrenia na ochranu možnosti zosúlaďovať rodinný život a prácu. Politické
rámce a záväzky tohto druhu však existovali už v predchádzajúcom
období. Jedným z najdôležitejších bol Dohovor Medzinárodnej organizácie
práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi
pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou
za rodinu č. 156 z roku 1981. 11 Opierame sa predovšetkým o tento
dokument z dôvodu, že najviac korešponduje s tým, čo nazývame prozamestnanecká
perspektíva NOO. Aj keď dohovor primárne vychádzal
z dokumentov zameraných na podporu rovnosti príležitostí a rovnakého
zaobchádzania so ženami, z hľadiska našej témy možno v ňom osobitne
hodnotiť najmä tieto aspekty:
- rodovú vyváženosť: uznanie práva mužov pracovníkov, rovnako žien
pracovníčok so zodpovednosťou za rodinu na vykonávanie alebo
získanie zamestnania bez toho, aby sa stali objektom diskriminácie,
11 Dohovor nadobudol platnosť 11. augusta 1983. NR SR súhlasila s dohovorom uznesením č.
1990 z 3. apríla 2002, pričom pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 14. júna 2003.
20

a podľa možností bez rozporu medzi ich zamestnaním a zodpovednosťou
za rodinu, čím sa im poskytuje možnosť zostať integrálnou
súčasťou pracovných síl,
- komplexnosť záväzkov z hľadiska objektových domén starostlivosti:
dohovor sa netýka len „osôb s rodičovskými povinnosťami“, ale
aj „osôb so zodpovednosťou za rodinu“, čím sa myslí zodpovednosť
voči širšiemu okruhu potenciálne závislých jedincov v rodine.
V zmysle dohovoru nejde len o „nezaopatrené deti“, ale aj o „iných
členov najbližšej rodiny, ktorí zjavne potrebujú starostlivosť a podporu“.
Dohovor chráni osoby so záväzkami vo sfére práce i rodiny
pred situáciou, že by zodpovednosť voči nezaopatreným deťom alebo
iným členom bližšej rodiny mala obmedzovať ich možnosti prípravy,
prístupu, účasti a postupu v ekonomickej činnosti,
- súvislosť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia: ide o ochranu
osôb s rodinnými povinnosťami pred rozličnými ekonomickými a sociálnymi
rizikami spojenými s výkonom týchto záväzkov (napr. v oblasti
dôchodkového zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti).
Právo pracovníkov a pracovníčok s rodinnými záväzkami na rovnaké
príležitosti a zaobchádzanie sa stalo súčasťou aj systému sociálno-ekonomických
práv koncentrovane vyjadrených v Európskej sociálnej charte,
v jej revidovanom znení prijatom v Štrasburgu v máji 1996. Napriek používaniu
pojmu „pracovníci s rodinnými záväzkami“ je nevyhnutné konštatovať,
že článok 27 revidovaného znenia charty vychádza z užšieho
konceptu rodinných záväzkov tým, že zmluvné strany zaväzuje prijímať
opatrenia vzťahujúce sa najmä na starostlivosť o malé deti (napr. služby
na stráženie detí a iné opatrenia starostlivosti o deti). Podľa E. Nolte, M.
21

McKee (2008) sa pritom starostlivosť 21. storočia týka stále viac osôb
mimo tohto osobného okruhu. Ide najmä o osoby s chronickými chorobami
(people with chronic conditions), medzi ktorými nie sú len osoby
s tradičnými chronickými chorobami (napr. srdcové choroby, astma či
diabetes), ale aj ľudia s duševnými poruchami (depresie, schizofrénie) či
poruchami, ktoré sa tradične nezvyknú chápať ako choroby (napr. nevidomosť
či svalovokostrové ochorenia).
Je potešiteľné, že na širšom koncepte podpory osôb poskytujúcich starostlivosť
o odkázané osoby stavia aj Odporúčanie Rec(2006)5 Výboru ministrov
členským štátom o Akčnom pláne Rady Európy na presadzovanie
práv ľudí so zdravotným postihnutím a ich plnej účasti v živote spoločnosti:
zlepšenie kvality života ľudí so zdravotným postihnutím v Európe v rokoch
2006-2015 (apríl, 2006). Členským štátom v čl. 3.8.3 odporúča „dôkladne
posudzovať potreby rodín ako poskytovateľov neformálnej starostlivosti,
najmä tých, ktoré majú deti so zdravotným postihnutím alebo sa starajú
o osoby vyžadujúce vysoký stupeň pomoci, s cieľom poskytovať informácie,
odbornú prípravu a pomoc, vrátane psychologickej podpory, aby
sa im umožnilo žiť v rodine, a venovať pritom osobitnú pozornosť zosúladeniu
súkromného a profesionálneho života a rodovej rovnosti“. Podpora
neformálne opatrujúcich osôb je obsiahnutá aj v najnovšom dokumente
Rady Európy „Odporúčanie CM/Rec(2009)6 Výboru ministrov členským
štátom o starnutí a zdravotnom postihnutí v 21. storočí: udržateľné rámce,
ktoré udržia vyššiu kvalitu života v inkluzívnej spoločnosti“ (prijaté Výborom
ministrov 8. júla 2009). Zdôrazňuje sa v ňom, že „1.17. Príbuzní by
mali dostať materiálnu a inú pomoc, ktorá im umožní podporovať osoby
so zdravotným postihnutím v domácom prostredí“ a že „1.20. Rodinným
príslušníkom by mali byť pravidelne k dispozícii odľahčovacie služby, aby
22

si spravili prestávku od svojich povinností. Cieľom je zaistiť, aby život
v domácom prostredí mohol trvať čo najdlhšie“. 12
V podmienkach Slovenska sa záväzky v oblasti zosúlaďovacej politiky
premietli do dokumentu Návrh opatrení na zosúladenie pracovného
a rodinného života na rok 2006 s výhľadom do roku 2010, ktorý schválila
vláda SR v júni 2006. Agenda zosúlaďovania pracovného a rodinného
života sa v ňom chápe ako horizontálne prierezová, ako súčasť komplexnej
reformy v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky a s tým spojenej
daňovej reformy. Cieľom návrhu opatrení je „podporiť zvýšenie zamestnateľnosti
a zamestnanosti osôb s rodinnými povinnosťami a zníženie
rizika, že budú vystavené dileme práca verzus rodina alebo sa stanú objektom
diskriminácie na trhu práce a v zamestnaní z dôvodu starostlivosti
o rodinu; rozšíriť podporné a odľahčovacie služby pre rodiny tak, aby sa
navrhnuté opatrenia stali nástrojom vytvárania priestoru pre vyrovnávanie
sa s nepriaznivými demografickými zmenami na Slovensku“ (Návrh,
2006:1). Multisektorovú povahu agendy názorne predstavuje obrázok.
Obr. 2 Zosúlaďovanie práce a rodiny (ZPR) osôb s rodinnými povinnosťami ako
multisektorová agenda a horizontálna priorita*
ZPR
Zamestnanosť
Zamestnateľnosť
Rovnaké
zaobchádzanie
na trhu
práce
Podporné
služby pre
rodiny
ZP R
Vyrovnávanie sa s demografickými zmenami a predpokladaným vývojom
*Voľne spracovala autorka.
12 Pracovný preklad originálu zabezpečila Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave.
23

V platnej slovenskej legislatíve už v súčasnosti existuje niekoľko inštitútov
bezprostredne vychádzajúcich z uvedeného cieľa:
- možnosť pracovať a zároveň získať príspevok na starostlivosť o dieťa
do troch, resp. šesť rokov veku na účely úhrady výdavkov vynaložených
na starostlivosť (zákon č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť
o dieťa), 13
- možnosť pracovať popri poberaní peňažného príspevku na opatrovanie
a mať príjem zo zárobkovej činnosti do limitovanej hranice (zákon
č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia),
- uznanie osoby, ktorá nemohla dlhodobejšie vykonávať zárobkovú
činnosť z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného
života (teda zabezpečovala aj systematické rodinné opatrovanie), ako
znevýhodnenej pri uchádzaní sa o zamestnanie s možnosťou poskytnutia
podporných služieb zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách
zamestnanosti v znení neskorších predpisov),
- „motivačným“ k pro-zamestnaneckej perspektíve by do určitej miery
mohlo byť aj opatrenie limitovanej (maximálne 12-ročnej) doby dôchodkového
poistenia NOO štátom (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov),
- nové možnosti, ktoré poskytuje pracovno-právna legislatíva za účelom
flexibility pracovných podmienok (Zákonník práce). Ide napr.
o pracovný pomer na určitú dobu, pracovný pomer na kratší pracovný
13 Možnosť pracovať popri poberaní rodičovského príspevku a mať neobmedzený príjem zo
zárobkovej činnosti, okrem situácie, ak je z dôvodu zamestnania starostlivosť o dieťa zverená
predškolskému zariadeniu financovanému z verejných zdrojov (zákon č. 280/2002 Z.z.
o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov), už neuvádzame v hlavnom texte,
nakoľko od januára 2010 definitívne zaniká.
24

čas, domácku prácu a teleprácu, príležitostnú/mimoriadnu prácu doma
alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu, pružný pracovný čas,
- možnosti, ktoré v rámci projektového financovania poskytuje Operačný
program Zamestnanosť a sociálna inklúzia do r. 2013. V rámci
globálnych cieľov - rast zamestnanosti a sociálnej inklúzie – zameranie
opatrení a rámcových aktivít na podporu členov rodín pri plnení
svojich základných funkcií a zároveň na vytvorenie plnohodnotných
podmienok pre ich uplatnenie na trhu práce.
2.3 Právo na starostlivosť a právo na podmienky výkonu
starostlivosti
Ak hovoríme o práve na starostlivosť, tradične máme jednostranne
na mysli právo odkázaných osôb na poskytovanie starostlivosti (myslí sa
osobitnej starostlivosti/opatery podmienenej funkčnými obmedzeniami).
Takéto právo je zaručené napr. čl. 13 Európskej sociálnej charty (už v jej
pôvodnom znení) „Právo na sociálnu a lekársku pomoc“, podľa ktorého
sa má každej osobe poskytnúť zo systému sociálneho zabezpečenia primeraná
pomoc, ktorú si jej stav vyžaduje. V podmienkach Slovenska naň
najnovšie nadväzuje právo na poskytnutie sociálnej služby (§6 zákona č.
448/2008 Z.z. o sociálnych službách), ktorá svojím rozsahom, formou
a spôsobom poskytovania umožňuje osobe realizovať jej základné ľudské
práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu
sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej
začlenenie do spoločnosti.
Moderný prístup (najmä v reakcii na potreby v rámci sektora starost-
25

livosti) postupne upúšťa od takto chápanej jednostrannej optiky a právo
na starostlivosť konceptualizuje ako „spojenú nádobu“ prístupnosti odkázaných
osôb k starostlivosti a podmienok, za ktorých je starostlivosť
poskytovaná. Podľa Z. Uhde (2009:15) „je treba uvažovať o starostlivosti
nielen ako o práve každého jedinca na zabezpečenie starostlivosti, ktoré
je v súčasnej dobe formálne uznané, avšak reálne nie vždy naplňované,
ale zároveň aj ako o spoločenskom záväzku, z ktorého vyplýva právo na
podmienky (umožňujúce, pozn. aut.) starostlivosť poskytovať“.
V rámci formálneho sektora starostlivosti (starostlivosť poskytovaná
profesionálnou pracovnou silou v rámci pracovno-právnych vzťahov) zaznamenávame
snahu o zlepšovanie podmienok pre jej výkon a stanovovanie
štandardov hodnotenia (napr. Litske a kol., 2006). 14 Iná situácia je
však v prípade, že ide o neformálnu starostlivosť poskytovanú primárne
členmi rodiny. Táto je, podľa Z. Uhde (2009), konceptualizovaná ako
ne-práca, ako reprodukčná a zaopatrovacia aktivita. Nevzťahujú sa na
ňu žiadne ustanovenia o pracovných podmienkach, nevyžaduje sa, aby
sa na ňu blízke osoby pripravovali, či aby bola podľa nejakých kritérií
hodnotená. Intuitívne sa predpokladá, že je prirodzeným záujmom rodiny,
aby sa starostlivosť poskytovala kvalitne, a že zodpovední členovia
rodiny jej vykonávanie považujú za morálny záväzok. Preto možno pozitívne
hodnotiť iniciatívy na mapovanie podmienok výkonu domácej neformálnej
starostlivosti, vrátane otázok nadväznosti takejto starostlivosti
na riadne zamestnanie opatrujúcich osôb, s cieľom ich systematickej
14 V podmienkach Slovenska považujeme za kľúčový moment zákonné ustanovenie podmienok
pre hodnotenie kvality sociálnych služieb, otázok kvalifikačných predpokladov či zabezpečenia
ďalšieho vzdelávania zamestnancov a zamestnankýň vykonávajúcich sociálne služby, ku
ktorému došlo v rámci právnej úpravy sociálnych služieb účinnej od januára 2009 (zákon č.
448/2008 Z.z. o sociálnych službách).
26

podpory. K jednej z takýchto iniciatív patrí aj formulovanie Európskej
charty rodinných opatrovateľov/liek (European Charter for Family Carers;
ďalej „ECHRO“), ktorá implementuje výsledky projektu „Assistance
to Family Carers“ (Pomoc rodinným opatrovateľom/ľkám) realizovaného
v rokoch 2005 - 2006 vybranými členskými organizáciami COFACE
- Handicap (Konfederácie rodinných organizácií v Európskej únii). Text
Charty získal 19. marca 2009 plnú podporu administratívneho výboru konfederácie.
Vychádza sa v ňom zo skutočnosti, že odpoveď verejných politík
na otázku závislosti ľudí na pomoci iných z dôvodu zdravotného postihnutia,
choroby, veku, úrazu, atď. je v súčasnosti vo väčšine európskych
krajín neadekvátna alebo úplne chýba. Tento nedostatok sa potom nahrádza
starostlivosťou známych a rodiny, prevažne žien. Rodinná solidarita ale za
žiadnych okolností nemôže pri poskytovaní potrebnej pomoci v živote ľudí
odkázaných na pomoc iných pri bežných denných činnostiach plne nahradiť
úlohy štátnych a verejných autorít. Kľúčovou tézou preto je uznanie
významu podpory rodinných opatrovateľov/liek, pomocou ktorej je možné
udržať a/alebo zlepšiť kvalitu života tak odkázaných osôb, ako aj tých, ktorí
im poskytujú starostlivosť. Cieľom takéhoto uznania je ochrana kvality života
rodín cestou zabezpečenia fyzického a psychického zdravia opatrovateľov/liek;
ochrana normálnych rodinných vzťahov medzi rodičmi a deťmi
alebo medzi partnermi; prevencia prepadu do stavu chudoby; umožnenie
zosúladenia práce a rodiny/ opatrovateľských záväzkov; ochrana práv každého
člena rodiny (viac informácií na adrese: www.coface-eu.org). Charta
formuluje oblasti, v rámci ktorých by sa mala rodinným opatrovateľom/
ľkám poskytovať podpora a pomoc:
• Právo výberu rodinných opatrovateľov/liek
Odkázané osoby by mali mať právo vybrať si osobu, ktorá im bude
27

poskytovať starostlivosť, recipročne by však mali mať aj rodinní príslušníci
právo výberu pri napĺňaní roly súvisiacej so starostlivosťou
buď formou plnej, alebo čiastočnej starostlivosti tak, aby mali možnosť
zosúlaďovať svoje opatrovateľské a pracovné úlohy. Výber by
mal byť slobodný, informovaný a kedykoľvek „otvorený“ k zmene.
• Národná solidarita
Skutočnosť, že sa rodina rozhodla pre zabezpečenie starostlivosti formou
blízkej osoby, by v žiadnom prípade nemala znamenať, že verejné
politiky sa zbavia povinností v oblasti podpory opatrovaných
i opatrujúcich osôb. Táto by mala vychádzať z uznania ich sociálnych
práv a práv na všetky formy sociálnej podpory.
• Rodinná solidarita
Uznáva sa, že rodinné prostredie je najlepším prostredím pre uspokojovanie
potrieb závislých osôb. Solidarita v rámci rodiny by mala byť
komplementárna s verejnou solidaritou.
• Status/miesto rodinných opatrovateľov/liek v zdravotnom systéme
Rodinní opatrovatelia/ľky by mali byť chránení v zdravotných a sociálnych
politikách. Tým by sa „formalizovala“ 15 ich pozícia v systéme
opatrovania. Majú mať právo benefitovať z rozličných programov
a sietí, ktoré poskytujú morálnu a psychologickú podporu v prípade,
že je potrebná.
• Oficiálny status rodinného opatrovateľa/ľky
Rodinní opatrovatelia/ľky by mali mať právo na rozličné formy podpory
v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania tak, aby mohli
15 Na inom mieste sme navrhli používanie pojmu „formalizovaná rodinná starostlivosť“ pre situáciu,
ak blízka osoba zabezpečuje systematické opatrovanie, poberá za jeho výkon sociálnu dávku
(peňažný príspevok za/na opatrovanie) a je poistená štátom pre účely sociálneho a zdravotného
poistenia (napr. Repková, 2007).
28

pomáhať blízkym odkázaným osobám v ich bežnom živote. Podpora
by sa mala týkať oblastí:
- zamestnanosti: flexibilný pracovný čas, dovolenka, podpora pri návrate
do zamestnania, zdravotná a sociálna ochrana,
- univerzálneho prístupu: finančná kompenzácia v oblasti dopravy,
bývania, kultúry, komunikácie, atď.,
- dôchodkových otázok: cez ich oficiálne uznanie v role opatrujúcich
osôb,
- oficiálneho uznania ich skúseností v role opatrujúcich osôb.
• Kvalita života
Opatrujúce aj opatrované osoby sú vzájomne závislé. Preto je nevyhnutné
prijímať preventívne opatrenia verejnej politiky, ktoré by zabránili
vyčerpaniu, chorobám, pracovnému preťaženiu a umožňovali
by rodinným opatrovateľom/ľkám uspokojovať ich osobné potreby.
• Právo na oddych
Nevyhnutnou potrebou pre opatrujúce osoby je podpora, dodatočná
pomoc v núdznych situáciách, poskytovanie náhradných sociálnych
služieb v rozličných fázach opatrovania v závislosti od potrieb (na
účely dovolenky, oddychu, zo zdravotných dôvodov, atď).
• Informácie/tréning
Opatrujúce osoby by mali byť informované o ich právach a povinnostiach.
Mali by mať prístup ku všetkým informáciám, tréningovým programom,
ktoré by mohli zlepšiť výkon ich opatrovateľských úloh. Tréningové systémy
by mali organizovať miestne autority v spolupráci s reprezentatívnymi
inštitúciami osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín.
• Hodnotenie
Hodnotenie starostlivosti by malo byť kontinuálne, a to tak zo stra-
29

ny opatrovaných, ako aj opatrujúcich osôb. Hodnotenie by malo napomáhať
zabezpečovať kvalitu starostlivosti a formulovať potrebné
odporúčania. Vychádza sa z toho, že opatrujúce i opatrované osoby
vedia najlepšie identifikovať svoje potreby, preto musia byť v procese
hodnotenia zastúpené osobne, príp. osobou, ktorú si samy vyberú.
V projekte EUROFAMCARE nehodnotíme pozitívne len jeho dôslednú
zacielenosť na NOO a neformálny sektor starostlivosti, ale aj snahu
o zdôrazňovanie previazanosti formálneho a neformálneho sektora starostlivosti
tým, že služby a podpora NOO sa stávajú nedeliteľnou súčasťou
uznanej formálnej starostlivosti a teda verejným záujmom.
30

3 Pro-zamestnanecká perspektíva NOO
ako výskumná agenda
3.1 Všeobecne
V predchádzajúcom texte sme konštatovali, že existuje určitá nerovnováha
v miere, v akej sú strategické materiály a legislatíva (vrátane medzinárodnej)
orientované na podporu osôb s rodičovskými povinnosťami
na jednej strane a osôb s povinnosťami voči ostatným odkázaným členom
rodiny na strane druhej. Podobnú situáciu zaznamenávame aj v oblasti
výskumu. V odbornej literatúre dostupné informácie o realizovaných výskumných
projektoch so zameraním na otázky zosúlaďovania práce a rodiny
sa prakticky výlučne (minimálne preferenčne) venujú problémom
zosúlaďovania práce a starostlivosti o malé deti (napr. Nešporová, 2005;
Kešelová, 2008; Chaloupková, Mitchell, 2009) 1016 , teda nie o ostatných odkázaných
členoch rodiny, t.j. o väčšie deti a dospelé osoby so zdravotným
postihnutím či staršie osoby odkázané na pomoc inej osoby. Existuje pritom
niekoľko dôvodov, prečo je téma problémov pri zosúlaďovaní práce
a opatrovateľských povinností vo vzťahu k dospelým a starším odkázaným
osobám v rodine minimálne rovnako dôležitá:
16 Vo februári 2008 sa napr. v bulharskom Plovdive uskutočnil medzinárodný workshop projektu
CINEFOGO venovaný otázkam zmien v práci a rodinnom živote v rozšírenej Európe vedúcim
k dilemám zosúlaďovania sfér práce a ostatných životných sfér. Väčšina príspevkov popisujúcich
realizované alebo prebiehajúce výskumné projekty v tejto oblasti bola orientovaná na osoby
s problémami zosúladenia pracovného života a starostlivosti o rodinu s malým dieťaťom
(Sociological problems, Special Issue, 2008). Iným aktuálnym príkladom je monotematické
vydanie Sociologického časopisu (45 (2009):1) pod názvom „Soukromé je veřejné: gender,
péče a veřejnost“ venujúce sa kombinácii súkromného a pracovného života ako dôležitej téme
politickej debaty demokratických spoločností. Príspevky takmer výlučne popisujú problémy
kombinácie oboch životných sfér v prípade rodičov (prevažne matiek) maloletých detí.
31

- odkázanosť na túto starostlivosť je na rozdiel od odkázanosti na starostlivosť
podmienenú nízkym vekom (v prípade malých detí) vyvolaná
prítomnosťou dlhodobejšieho zdravotného problému odkázanej osoby,
- takáto starostlivosť spravidla trvá dlhšie ako intenzívna osobná starostlivosť
o dieťa do troch, resp. 6 rokov veku, t.j. opatrujúcej osobe na
dlhšiu dobu znemožňuje, minimálne komplikuje kontakt so svetom práce
(nie náhodou v podmienkach Slovenska zákon o sociálnom poistení
počíta sumárne až s obdobím maximálne 12 rokov, za ktoré môže byť
na účely sociálneho poistenia osoba opatrujúca dieťa staršie ako 6 rokov
či akúkoľvek inú odkázanú osobu poistencom/kyňou štátu; z výskumu
Bodnárovej a kol. (2005) napr. vyplynulo, že takmer 30% rodín s odkázanými
členmi poskytovali starostlivosť v rozsahu 3 až 5 rokov a ďalších
takmer 20% v rozsahu 6 až 10 rokov),
- v porovnaní s osobami, ktoré opatrujú malé deti, sa táto starostlivosť
týka spravidla starších osôb v produktívnom veku, u ktorých dlhodobejší
výpadok z trhu práce dramaticky zvyšuje predpoklad komplikácií
pri návrate na trh práce po ukončení opatrovania (z nášho výskumu
z roku 2008 vyplynulo, že medzi osobami, ktoré poberajú peňažný
príspevok na opatrovanie, sú najčastejšie osoby vo veku od 51 do 64
rokov; Repková, 2008),
- samotná starostlivosť je namáhavejšia, nakoľko je podmienená zlým
zdravotným stavom a prítomnosťou závažných funkčných limitov
opatrovanej osoby. Je preto vyšší predpoklad výskytu nepriaznivých
fenoménov spojených so systematickou starostlivosťou (napr. syndróm
vyhorenia, nebezpečenstvo zlého zaobchádzania v opatrovateľských
vzťahov, zhoršovanie zdravotného stavu opatrujúcej osoby, atď.),
- predpoklad postupného zvyšovania rozsahu závislosti na pomoci iných
32

na rozdiel od starostlivosti o malé deti, kde je výsledkom starostlivosti
postupné osamostatňovanie sa dieťaťa.
Všetky tieto a samozrejme mnohé iné dôvody legitimizujú záujem
o otázky podpory neformálne, osobitne rodinne opatrujúcich osôb ako
významnej sociálno-politickej a vedecko-výskumnej priority.
3.2 Pro-zamestnanecká perspektíva NOO - vybrané výskumné
zistenia
V tejto časti bulletinu sprístupníme vybrané informácie týkajúce sa
pro-zamestnaneckej perspektívy NOO získané z niektorých zahraničných
a domácich výskumných projektov.
3.2.1 Vybrané zahraničné výskumné zistenia
Projekt EUROFAMCARE
Za kľúčový možno považovať projekt EUROFAMCARE (Services
for Supporting Family Carers of Elderly People in Europe: Characteristics,
Coverage a nd Usage) zameraný na služby podporujúce NOO, ktoré
sa starajú o staršie osoby v Európe. NOO boli predovšetkým definované
zabezpečovaním týždenne minimálne 4-hodinovej starostlivosti o osoby
staršie ako 65 ročné. Sledovala sa situácia v šiestich európskych krajinách
(DE, EL, IT, PL, SE, UK) na základe zberu primárnych dát u 6 000
rodinných opatrovateľov/liek poskytujúcich starostlivosť o staršie osoby.
Výsledky boli sumarizované v rámci správy TEUSURE (Trans-European
Survey Report, Transeurópska správa z prieskumu). Vyplynulo z nej, že
33

NOO strávili týždenne priemerne 45,6 hodín starostlivosťou o odkázanú
staršiu osobu; viac ako polovica žila s odkázanou osobou v spoločnej domácnosti
a jedna tretina súčasne opatrovala mladšieho aj staršieho člena
rodiny (tzv. sendvičová generácia). 41% takto opatrujúcich osôb bolo zamestnaných,
pričom 42% z nich vykonávalo závislú činnosť vo verejnom
sektore, 37% v súkromnom sektore a 17% vykonávalo samostatnú zárobkovú
činnosť. Nepracujúce NOO boli predovšetkým osoby v dôchodkovom
veku (od 54% v Španielsku po 1% vo Švédsku). 15% pracujúcich
NOO muselo z dôvodu zabezpečovania starostlivosti redukovať svoj pracovný
čas a u väčšiny došlo v dôsledku opatrovania k zníženiu príjmu zo
zárobkovej činnosti.
Viac informácií o projekt na adrese http://www.uke.de/extern/eurofamcare/.
Špeciálny Eurobarometer „Zdravotná a dlhodobá starostlivosť v Európskej
únii“
V roku 2007 sa v rámci Eurobarometra uskutočnilo špeciálne sledovanie
zamerané na otázky zdravotnej a dlhodobej starostlivosti o staršie osoby
v Európskej únii. Zúčastnilo sa ho 28 660 Európanov/niek z 27 krajín
(vrátane Chorvátska a Turecka). Eurobarometer sa zameriaval na životný
štýl starších osôb v Európe, ich zdravotné limity a postoje k situácii reálnej
alebo potenciálnej odkázanosti na pomoc inej osoby; na postoje k otázkam
starostlivosti o staršie a iné odkázané osoby; na problematiku dlhodobej
starostlivosti a starostlivosti o staršie osoby vrátane problematiky zlého zaobchádzania
so staršími odkázanými osobami a jeho predchádzania.
Respondenti a respondentky sa mali vyjadrovať aj k reálnym a očakávaným
súvislostiam opatrovania starších členov rodiny s ich zamestnaním
34

a profesionálnou kariérou. Na otázku, či museli niekedy zanechať prácu,
aby sa mohli systematicky starať o svojich starších rodičov (QA15), 2%
odpovedali áno (kompletne museli zanechať prácu), 3% museli redukovať
svoje pracovné povinnosti z plného na čiastočný úväzok a 2% uviedli,
že nevedia. Celkovo boli početnosti veľmi nízke, pričom najčastejšie
museli definitívne zanechať prácu alebo ju obmedziť respondenti/tky zo
Slovenska a Rumunska (10%). Častejšie sa negatívny dopad na zamestnanosť
týkal žien ako mužov (6% : 4%), osôb od 40 rokov vyššie, samostatne
zárobkovo činných jedincov a osôb v domácnosti.
Výraznejšie súvislosti zamestnania a opatrovania sa prejavili v prípade
očakávaní do budúcnosti (QA16). V tomto prípade síce zostal podiel tých,
ktorí by v dôsledku opatrovania očakávali úplný odchod zo zamestnania,
rovnaký (2%), vyššie však boli zastúpení tí, ktorí očakávali prechod z úplného
na čiastočný pracovný úväzok (6%). Až 11% respondentov/tiek nevedelo
na túto otázku odpovedať. Negatívne súvislosti práce a opatrovania
očakávali najmä respondenti a respondentky z Turecka (25%) a Lotyšska
(15%); častejšie ženy ako muži (9% : 6%); najčastejšie mladšie osoby (15
až 24 rokov) a osoby ešte študujúce (15%); z hľadiska ekonomického statusu
to boli najčastejšie študenti/tky (15%) a nezamestnané osoby (11%).
Dôležité je uviesť, že mladšie vekové kategórie pripúšťali do budúcnosti
predovšetkým potrebu zamestnania na kratší pracovný úväzok, nie úplné
zanechanie práce (s ohľadom na nízky vek v ich prípade možno dokonca
predpokladať, že ide o situáciu začiatku pracovnej kariéry so zníženým pracovným
úväzkom, nie zanechanie „plnej“ práce).
Viac informácií na adrese: http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_283_en.pdf/
35

Projekt Proměny 2005 a Rodiče 2005
A. Křížková, M. Vohlídalová (2009) informovali o výskumných iniciatívach
Sociologického ústavu AV ČR Proměny 2005 a Rodiče 2005
zameraných na skúmanie príležitostí kombinovať prácu a rodičovstvo rodičov
detí do 18 rokov veku (táto kategória čiastočne zasahuje aj náš výskumný
záujem). Uvádzajú, že viac ako 57% takýchto rodičov malo pevne
stanovený začiatok a koniec pracovnej doby a len necelých 9% pracovalo
bez pevne stanoveného pracovného režimu. Pevný pracovný režim mali
pritom paradoxne častejšie ženy ako muži (70% matiek a 44,8% otcov).
Iba 8% rodičov spadalo pod typ pozitívnej flexibility (možnosť spoluurčovať
pracovnú dobu s dlhodobo naplánovaným pracovným rozvrhom);
vyše 45% malo neflexibilnú prácu (stabilný pracovný rozvrh a nepružná
pracovná doba); najmenej rozšírený (cca 6% rodičov) bol typ čiastočne
negatívnej flexibility (prispôsobená pracovná doba s naplánovaným pracovným
rozvrhom aspoň mesiac dopredu); necelých 17% patrilo do typu
slabej kontroly nad pracovným časom (nemožnosť rozhodovať o pracovnej
dobe s naplánovaným pracovným rozvrhom len na niekoľko dní); cca
15% rodičov vykazovalo typ pozitívnej flexibility v kombinácii s krátkodobým
pracovným plánom; napokon 12% otcov a necelých 6% matiek
bolo možné zaradiť do typu najslabšej kontroly časovej flexibility (pracovný
rozvrh je stanovený najviac na jeden deň bez možnosti flexibilne
upravovať svoju pracovnú dobu).
Podľa ďalších informácií autoriek väčšina otcov (99,6%) a matiek
(93%) detí do 18 rokov veku v prípade, že pracovali, boli zamestnaní na
plný úväzok. Záujem o prácu na čiastočný úväzok prejavilo 40% matiek
detí do 5 rokov veku a viac ako 28% matiek detí od 6 do 15 rokov veku;
záujem u otcov bol výrazne nižší (okolo 9%). Autorky uzatvárajú, že
36

český sociálny štát podporuje svojimi štrukturálnymi charakteristikami
princíp oddelených svetov práce a rodičovstva a definuje ich ako v zásade
nezlučiteľné. Zároveň charakterom svojich opatrení limituje životné
voľby mužov a žien, čím dochádza k genderovým nerovnostiam na trhu
práce (Křížková, Vohlídalová, 2009).
3.2.2 Vybrané domáce výskumné zistenia
Výskumy zamerané na životnú situáciu a pro-zamestnaneckú perspektívu
NOO v podmienkach Slovenska nemali doposiaľ svoju systematickú
tradíciu. V roku 2001 uskutočnil Výskumný ústav práce, sociálnych vecí
a rodiny výskumný projekt zameraný na mapovanie sociálno-ekonomickej
situácie rodín so zdravotne postihnutým členom (Pavlíková, Kondášová,
2001). Súčasťou výskumného projektu bolo aj monitorovanie situácie
rodinných príslušníkov poskytujúcich starostlivosť o členov rodiny so
zdravotným postihnutím (autorky ich nazvali rodinní príslušníci – opatrovatelia),
pričom približne jedna tretina z nich bola ekonomicky aktívna,
najmä ak išlo o osoby s vyšším vzdelaním. S danou problematikou súvisí
aj výskumný projekt B. Bodnárovej a kol. (2005) zameraný na výskum
potrieb rodín, ktoré zabezpečujú starostlivosť o odkázaných členov.
Na túto skúsenosť nadviazal Inštitút pre výskum práce a rodiny 3-
ročným výskumným projektom „Neformálni opatrovatelia/ľky v sektore
dlhodobej starostlivosti“, ktorý začal realizovať v roku 2008 na základe
kontraktu s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Cieľom
výskumného projektu bolo a je zvýšiť povedomie o dôležitosti podpory
NOO pri zosúlaďovaní ich opatrovateľských záväzkov a vlastných
profesionálnych ambícií ako významnej agendy verejného záujmu (t.j.
podporiť možnosti ich informovaného výberu a ich pro-zamestnaneckú
37

orientáciu/perspektívu). V rámci dizajnovania výskumného projektu sa
od počiatku vychádzalo z faktu, že pri rozhodovaní o prijímaní sociálno-politických
opatrení v tejto oblasti sa vlády nezriedka opierajú skôr
o intuitívnu než evidovanú skúsenosť. Preto sa predmetom prvej fázy
výskumného projektu pre rok 2008 stala podrobná analýza štatistických
údajov a iných informácií o rodinných opatrovateľoch/ľkách prístupných
na úradoch špecializovanej štátnej správy, na základe ktorých sa tejto
skupine ľudí poskytuje finančná podpora pri opatrovaní. Výsledky tohto
unikátneho prieskumu sa stali základom angažovania Inštitútu pre výskum
práce a rodiny v rozsiahlom európskom projekte INTERLINKS,
o ktorom sme hovorili v predchádzajúcich častiach. V ďalšom texte predstavíme
vybrané výsledky prvej fázy výskumného projektu informujúce
o štruktúre NOO z hľadiska jednotlivých sociálno-demografických charakteristík,
vrátane základných súvislostí s ich pracovnou kariérou. 1117
Projekt Situácia rodinných opatrovateľov/liek vo svetle sociálnych
štatistík
Projekt realizovaný v roku 2008 bol prvou fázou projektu „Neformálni
opatrovatelia/ľky v sektore dlhodobej starostlivosti“. Venovali sme sa
v ňom tým osobám, ktoré zabezpečovali opatrovanie blízkych v režime
peňažného príspevku za opatrovanie (ďalej „PPPO“) alebo peňažného
príspevku na osobnú asistenciu (ďalej „ROA“). Išlo teda o osoby evidované
v sociálnych štatistikách. Na účely prieskumu sme spolupracovali
s územnými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny a ich detašovanými
pracoviskami. Do prieskumu za zapojilo celkovo 86 pracovísk z celé-
17 Komplexná informácia o výsledkoch 1. fázy výskumného projektu je dostupná na adrese: http://
www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2008/Repkova/Repkova.pdf
38

ho Slovenska 1218 . Úlohou pracovísk bolo na základe štúdia dokumentácie
PPPO a ROA poskytnúť na účely analýzy nasledujúce informácie:
U poberateľov/liek peňažného príspevku za opatrovanie (PPPO) do 64
rokov ich:
- pohlavie,
- vek,
- ekonomický status a jeho súvislosť s výkonom opatrovania,
- rodinný vzťah voči opatrovanej osobe,
- situáciu redukovanej rodiny (rodič sám vychovávajúci nezaopatrené
dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím),
- spoločnú domácnosť s opatrovanou osobou,
- dôvody ukončenia opatrovania a poberania peňažného príspevku za
opatrovanie.
U rodinných osobných asistentov/tiek (ROA):
- pohlavie,
- vek,
- mesačný rozsah vykonávanej osobnej asistencie,
- rodinný vzťah voči osobe odkázanej na osobnú asistenciu,
- „druh odkázanosti“.
Celkovo sme získali informácie o 57 034 PPPO. V záujme získať čo
najpestrejšie informácie o profile PPPO sme analyzovali situáciu nielen
tých, ktorí v čase prieskumu poberali peňažný príspevok na opatrovanie
18 Išlo prakticky o celé územie Slovenska s výnimkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo
Veľkom Krtíši, s ktorým sa nám nepodarilo napriek opakovanej snahe nadviazať spoluprácu.
39

(celkovo 40 030 osôb), ale aj tých, ktorí v predchádzajúcom období začali
systematicky opatrovať (vrátane poberania peňažného príspevku za opatrovanie)
a v rokoch 2006, 2007 až do marca 2008 prestali peňažný príspevok
z dôvodu ukončenia opatrovania poberať (celkovo 17 004 osôb).
Takýto typ analýzy prispel k poznaniu súvislostí medzi opatrovaním, zamestnaním,
príp. inými súvisiacimi okolnosťami života rodinných opatrovateliek
a opatrovateľov, ktoré sa v prípade aktívnych (v čase konania
prieskumu) opatrovateliek/ľov nedali identifikovať.
Čo sa týka výkonu osobnej asistencie rodinnými príslušníkmi (skupina
ROA), tento bol v čase realizácie prieskumu zákonne limitovaný
nielen charakterom činností (pomoc pri vstávaní, líhaní, osobnej hygiene,
podávaní liekov, akútnom ochorení či premiestňovaní), ale aj rozsahom:
- najviac 3 hodiny denne pri odkázanosti na minimálne 14 hodín osobnej
asistencie denne, ak osoba odkázaná na osobnú asistenciu nepracuje
a nechodí do školy,
- alebo v rozsahu 50%, najviac 4 hodiny denne, ak osoba odkázaná na
osobnú asistenciu pracuje alebo chodí do školy.
Takto striktne definované podmienky viedli na Slovensku k situácii,
že len na 46 úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny z 86 (t.j. na 53% úradoch)
boli evidované ROA - osoby spĺňajúce nami požadované kritériá.
Aj na tých úradoch, kde boli evidované, sa vyskytovali vo veľmi malej
početnosti - celkove len 234 osôb na celom Slovensku.
Rodové a vekové charakteristiky rodinných opatrovateľov/liek
- V rodinnej starostlivosti sa angažovalo necelých 18% PPPO-mužov a cca
82% PPPO-žien. V prípade osobnej asistencie bola účasť ROA-mužov
40

vyššia. Dosahovala až takmer 40% voči cca 60% účasti ROA-žien. Predpokladáme,
že úlohu zohrával zákonom obmedzený rozsah možného výkonu
osobnej asistencie rodinnými príslušníkmi (najviac 4 hodiny denne),
čo zásadnejšie neprekáža výkonu riadneho zamestnania.
- Rodinní opatrovatelia/ľky starnú. Najvyšší absolútny nárast sme v rokoch
2003-2007 zaznamenali v kategórii 60+ mužov, pričom účasť
žien bola stabilizovaná, dokonca u žien do 60 rokov slabo klesajúca.
Ak zo všetkých dlhodobo opatrovaných osôb tvoria ženy 65+ viac ako
dve tretiny a zároveň rodinná opatrovateľská sila starne, je nevyhnutná
zvýšená angažovanosť mužov.
- Najviac PPPO aj ROA bolo vo vekovej kategórii 51 až 64 rokov (47%
a 42%). Až 20% PPPO však popri opatrovaní poberalo dôchodkovú
dávku (najmä starobný dôchodok). Preto bolo minimálne rovnako dôležité
zistenie, že takmer 36% PPPO (najčastejšie v Košickom regióne)
a 30% ROA bolo vo vekovej kategórii 36 až 50 rokov.
Vzťah k opatrovanej osobe, spoločná domácnosť
- Najčastejšie bolo v pozícii PPPO dospelé dieťa (vyše 40%) a rodič
(necelých 20%). Medzi mužmi boli častejšie pozície manžela, dospelého
dieťaťa a vnuka (išlo o opatrovanie starších odkázaných ľudí)
a medzi ženami pozície matky a nevesty (opatrovali nielen staršie osoby,
ale aj zdravotne postihnuté deti).
- Takmer tri štvrtiny opatrovaných a opatrujúcich osôb žilo v spoločnej domácnosti,
najmä vo vekovej kategórii 31 až 50 ročných PPPO, pričom
zdieľanie spoločnej domácnosti sa vyskytlo častejšie u PPPO-mužov.
- V rozsahu 4,4% všetkých situácií systematického opatrovania išlo
o také, keď závislé nezaopatrené dieťa opatroval samostatne vycho-
41

vávajúci rodič. Vo vyše 80% prípadov to bola matka, najčastejšie vo
vekovej kategórii 18 až 35 rokov veku, hneď po ukončení štúdia alebo
súvisle po ukončení rodičovského príspevku či príspevku pri starostlivosti
o blízku osobu.
Ekonomický status rodinných opatrovateľov/liek
- Takmer polovica (45%) PPPO vo veku 18 až 64 rokov začala opatrovať
v situácii vlastnej nezamestnanosti, najčastejšie v Košickom regióne
(58%). Výraznejšie sa táto situácia vyskytovala u mužov (takmer
65% všetkých PPPO-mužov oproti 41%-tám u PPPO-žien). Zanechať
prácu pre potrebu opatrovania museli najčastejšie PPPO vo vekovej
kategórii 36 až 50 (necelých 13%).
Ukončenie opatrovania a jeho dôvody
- Dve tretiny prípadov ukončenia opatrovania súviselo s prirodzenými
dôvodmi (úmrtie opatrovanej osoby najmä u starších osôb či zánik
zdravotných dôvodov pre opatrovanie najmä u detí) a vyskytlo
sa častejšie medzi PPPO-ženami. Len cca 13% prípadov ukončenia
opatrovania bolo spôsobené nastúpením do zamestnania a zverením
starostlivosti iným a necelých 7% nezáujmom ďalej opatrovať. Tieto
„aktívne“ stratégie odchodu zo systému opatrovania častejšie uplatňovali
PPPO-muži a mladšie kategórie PPPO. V starších kategóriách
PPPO medzi dôvodmi pre ukončenie opatrovania prevládali úmrtie
opatrovanej osoby, ako aj vlastné zdravotné problémy.
Rodinní príslušníci/čky ako osobní asistenti/tky
- Najvyššie zastúpenie ROA bolo v Bratislavskom regióne (vyše 30%).
42

Predpokladáme súvislosť s obdobím pilotného zavádzania osobnej
asistencie na Slovensku a s najvyššou mierou odborného povedomia
a skúseností s týmto moderným nástrojom podpory sebaurčenia osôb
so zdravotným postihnutím.
- Takmer polovica ROA (44%) poskytovala osobnú asistenciu v maximálne
zákonom povolenom rozsahu (do 120 hodín mesačne, t.j.
do 4 hodín denne). Išlo o prípady, keď odkázaná osoba pracovala
alebo študovala, pomoc pri úkonoch osobnej hygieny, premiestňovania
či akútneho ochorenia mu poskytovala ROA a pri ostatných
úkonoch asistoval „cudzí“ osobný asistent/tka. Zvyšok ROA poskytovalo
osobnú asistenciu v rozsahu maximálne 3 hodiny denne
v situácii, keď odkázaná osoba nepracovala, ani nenavštevovala
školu.
- Polovica ROA bola voči odkázanej osobe rodičom. ROA-muži sa angažovali
v osobnej asistencii častejšie v pozícii manželov a dospelých
detí (napr. voči svojim rodičom stredného veku) než v pozícii rodičov
menších detí. To je skôr doména ROA-žien.
Z hľadiska vecného zamerania bulletinu prinášame napokon podrobnejšie
informácie o tých, ktorí zároveň opatrovali aj pracovali.
Pracujúce a zároveň opatrujúce osoby
V celkovej vzorke PPPO bolo 886 osôb (2,2%), ktoré súčasne pracovali
aj opatrovali odkázaného člena rodiny staršieho ako 6 rokov.
43

Graf 1: Pracujúci/e PPPO (v%)
Z 886 PPPO bolo 653 (73,7%) v zamestnaneckom pomere a 233
(26,3%) v pozícii samostatne zárobkovo činnej osoby (živnostníka/čky).
Podiel SZČO v tejto vzorke bol celkovo vyšší ako priemer na Slovensku,
ktorý v roku 2006 predstavoval necelých 16% (Správa o sociálnej situácii
obyvateľstva v roku 2006, MPSVR SR, www.employment.gov.sk).
Z tohto zistenia možno usudzovať, že práca v režime samostatnej zárobkovej
činnosti poskytuje flexibilnejšie možnosti zosúlaďovania pracovných
a rodinno-opatrovateľských povinností.
Graf 2: Pracujúci/e PPPO podľa pohlavia
44

Z celkového počtu 886 pracujúcich PPPO bolo 730 (82,4%) žien
a 156 (17,6%) mužov. V rámci mužskej pracujúcej populácie sa počty
rodinných opatrovateľov v zamestnaneckom pomere a so statusom SZČO
takmer rovnali – s miernou prevahou v prospech samostatnej zárobkovej
činnosti, na rozdiel od situácie u žien, kde až 80% prípadov malo povahu
zamestnaneckého pomeru.
Graf 3: Pracujúci/e PPPO podľa veku (v%)
Polovica osôb súčasne pracujúcich i opatrujúcich patrila do vekovej
kategórie 36 až 50-ročných, hoci celkovo tvorili v populácii PPPO necelých
36%. Znamená to, že v tejto kategórii sa vyskytoval súčasný výkon
práce a opatrovania kumulovanejšie než v kategórii mladších a starších
PPPO. Zastúpenie zamestnaneckého pomeru a statusu SZČO bolo vo
všetkých troch kategóriách prakticky vyrovnané.
45

Graf 4: Pracujúci/e PPPO podľa regiónu (v%)
Najviac pracujúcich PPPO bolo v Žilinskom kraji (19,1%) a Nitrianskom
kraji (17,6%), výrazne najmenej v Bratislavskom kraji (4,6%)
a v Trenčianskom kraji (7,9%). Status SZČO pritom mali PPPO najčastejšie
v Bratislavskom kraji (54%), Košickom kraji (41%) a Bansko-Bystrickom
kraji (39%), najmenej v Žilinskom kraji (11%) a Trnavskom kraji (13%).
Graf 5: Pracujúci/e PPPO podľa vzťahu k opatrovanej osobe (v%)
46

Najčastejšie pracovalo opatrujúce dospelé dieťa (takmer každý druhý
PPPO, ktorý pracuje a súčasne opatruje), pracovala aj viac ako jedna
pätina rodičov (21,8%), približne každá desiata nevesta a zať (11,2%) či
vnuk a vnučka (9,1%).
Graf 6: Pracujúci/e PPPO a spoločná domácnosť s opatrovanou osobou (v%)
Takmer 73% pracujúcich PPPO žilo v spoločnej domácnosti s opatrovanou
osobou, čo korešponduje s podielom všetkých PPPO žijúcich
v spoločnej domácnosti bez ohľadu na to, či pracovali, alebo nie (ten
dosahuje 72,1%). Spoločná domácnosť opatrovanej a opatrujúcej osoby
teda nezohrávala rozhodujúcu rolu vo vzťahu k výkonu zárobkovej
činnosti. Medzi osobami v zamestnaneckom pomere bola spoločná domácnosť
o niečo viac zastúpená (73,5%) ako medzi osobami pracujúcimi
v režime SZČO (70%), rozdiel však nebol výrazný.
Na tomto mieste nepovažujeme za potrebné diskutovať k jednotlivým
zisteniam, nakoľko sme sa im podrobne venovali na inom mies-
47

te. 1319 Sú dokonca väčšinou porovnateľné s výsledkami iných domácich
a zahraničných projektov, z ktorých niektoré sme bližšie uviedli v predchádzajúcom
texte (napr. najčastejšie opatrujúce osoby z hľadiska veku;
podiel osôb, ktoré z dôvodu opatrovania museli zanechať prácu; spoločné
zdieľanie domácnosti opatrovanej a opatrujúcej osoby). Zásadnejší
rozdiel sme zaznamenali len v podiele osôb, ktoré popri opatrovaní
pracujú. Kým v projekte EUROFAMCARE až 41% opatrujúcich osôb
bolo zamestnaných, v našom prieskume to bolo len niečo vyše 2%. Je
evidentné, že takýto významný rozdiel spôsobili definičné kritériá pre
výber výskumnej vzorky. V projekte EUROFAMCARE im zodpovedali
osoby opatrujúce minimálne 4 hodiny týždenne, zatiaľ čo v slovenskom
prieskume to boli osoby zabezpečujúce celodennú, osobnú a riadnu starostlivosť.
Aj keď sa v projekte EUROFAMCARE napokon ukázalo,
že väčšina respondentov/tiek poskytovala týždenne viac ako 45 hodín
starostlivosti starším odkázaným osobám, ani tento rozsah nezodpovedá
kritériám stanoveným v rámci nášho prieskumu. Predpokladáme,
že z podobných dôvodov bol výskyt opatrujúcich a zároveň pracujúcich
osôb výrazne vyšší aj vo výskume E. Pavlíkovej, A. Kondášovej
(2001). Takéto zistenia potvrdzujú relevantnosť dôslednej terminologickej
a konceptualizačnej prípravy výskumných projektov zameraných
na otázky postavenia NOO v rámci zabezpečovania dlhodobej starostlivosti
o odkázané osoby. Preto sme sa uvedeným otázkam podrobnejšie
venovali v úvodných častiach bulletinu.
19 V prípade záujmu má čitateľ/ľka možnosť oboznámiť sa s rozsiahlou diskusiou k výsledkom
tejto časti projektu v rámci záverečnej správy dostupnej na adrese:
http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2008/Repkova/Repkova.pdf
48

4 Záverom: k ďalšiemu smerovaniu výskumu
Výskumný projekt „Neformálni opatrovatelia/ľky v sektore dlhodobej
starostlivosti“ pokračuje v roku 2009 druhou fázou zameranou na veľmi
podrobnú analýzu situácie tých, ktorí zároveň opatrujú aj pracujú. V roku
2008 sa nám síce podarilo získať základné informácie o týchto osobách,
ako napr. ich pohlavie, vekovú štruktúru, regionálnu príslušnosť, rodinný
vzťah k opatrovanej osobe, zdieľanie spoločnej domácnosti s opatrovanou
osobou či typ pracovného pomeru (závislá alebo samostatná zárobková
činnosť). Na ich základe sa však nedá bližšie poznať, aké formy podpory
im pomáhajú zosúlaďovať pracovné a opatrovateľské povinnosti,
akú úlohu zohráva v rámci napĺňania ich pro-zamestnaneckých záujmov
rodina a širšie sociálne vzťahy, v čom je nápomocný, či naopak limitujúci
prístup zamestnávateľov, akú úlohu zohrávajú nástroje verejnej sociálnej
politiky či občiansky sektor. Všetkým týmto a iným súvisiacim otázkam
sa venujeme v roku 2009 v rámci intenzívnych hĺbkových rozhovorov
s vybranými poberateľmi a poberateľkami peňažného príspevku na opatrovanie,
ktorí/é zároveň pracujú. Do výskumného dizajnu významne zasiahli
aj kľúčové zmeny, ktoré nastali na Slovensku v súvislosti s prijatím
novej právnej úpravy v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia (zákon č. 447/2008 Z.z.) a v oblasti
sociálnych služieb (zákon č. 448/2008 Z.z.). Došlo k rozšíreniu okruhu
osôb, ktoré môžu poskytovať opatrovanie, aj na iné ako blízke osoby,
k vytvoreniu právnych podmienok poskytovania odľahčovacích služieb
pre neformálne opatrujúce osoby, k deklarovaniu priority poskytovania
sociálnych služieb terénnou, ambulantnou a týždennou formou, k dôrazu
49

na kvalitu v sociálnych službách a na jej meranie. Je však potrebné spomenúť
aj nepriaznivé súvislosti spojené s ekonomickou a hospodárskou
krízou, ktoré dramaticky menia pomery na trhu práce (rovnováha medzi
dopytom a ponukou pracovnej sily) a parametre zamestnateľnosti osôb,
ktoré boli dlhodobo mimo trh práce, či naopak, v dôsledku krízy sa dostali
mimo neho. To sú len niektoré aspekty/prvky, ktoré môžu významne
ovplyvniť rozhodovanie blízkych a iných ľudí v otázkach zamestnania
a opatrovania odkázaných osôb a ktoré si zasluhujú systematické výskumné
úsilie.
50

Literatúra
Anderson, M., Parent, K. 2000. Care in the home: Public responsibility
– private roles? Ontario: Queen´s University
Bodnárová, B., Filadelfiová, J., Gerbery, D.: Výskum potrieb a poskytovania
služieb pre rodiny zabezpečujúce starostlivosť o závislých členov.
SŠPR, Bratislava 2005
Huber, M.: The Future of Social Services of General Interest. Synthesis
Report. www.peer-review-social-inclusion.net
Chaloupková, J., Mitchell, E.: Návrat do zaměstnání po rodičovské dovolené: rozdíly
podle rodinného uspořádání. In. Fórum sociální politiky. 2009 č. 3, s. 2-8
Jonášová, K.: Proč muži tak často nevyužívají právo být se svými dětmi.
Aspekt, 2005, www.aspekt.sk
Kešelová, D.: Analýza špecifík zamestnávania jednotlivých skupín ekonomicky
aktívneho obyvateľstva, vrátane analýzy príčin nerovností
v prístupe, resp. návrate na trh práce. IVPR Bratislava, 2008
Kovacheva, S.: Work-Life Dilemmas – Changes in Work and Family Life in the
Enlarged Europe. In: Sociological Problems. Special issue. 2008, pp. 3-4
Křížková, A., Vohlídalová, M.: Rodiče na trhu práce: mezi prací a péčí.
In: Sociologický časopis, 45 (2009) 1, s. 31-60
Litske, H., Anderson, R., Vermeylen, G.: Employment in social care in
Europe. European Foundation for the Improvement of Living and
Working Conditions, 2006.
Long-Term Care for Older People. The OECD Health Project. OECD 2005
Regional Implementation Strategy for the Madrid International Plan of
Action on Ageing 2002. ECE/AC.23/2002/2/Rev.6
51

Madunová, A., Duračinská, M.: Osobná asistencia: teória a prax. Vydala
OMD v SR, 2008
Nešporová, O.: Harmonizace rodiny a zaměstání. Rodiny s otci na rodičovské
dovolené. VÚPSV Praha, 2005
Nolte, E., Mc Kee, M.: Caring for people with chronic conditions. A health
system perspective. European Observatory on Health Systems
and Policies Series. 2008
Pavlíková, E., Kondášová, A. Sociálno-ekonomická situácia rodín so
zdravotne postihnutým členom. Bratislava: VÚPSVR, 2001
Pokorska, A., Bergman, M.: Families and their experiences from reconciliation
of private life and work in Poland, Greece, Spain and France.
In: Sociological Problems. Special issue. 2008, pp. 46-59
Repková, K.: Rodinná starostlivosť na Slovensku ako verejný záujem.
IVPR, Bratislava 2007
Repková, K.: Situácia rodinných opatrovateľov/liek vo svetle sociálnych
štatistík. IVPR, Bratislava 2008
Rossi, G., Mazzucchelli, S.: Family, Work and Welfare Policies: Looking
at Central, Eastern and Southern Europe. In: Sociological Problems.
Special issue. 2008, pp. 60-76. ISSN 0324-1572
Rothgang, H., Engelke, K. 2009. Long-term care: How to organise affordable,
sustainable long-term care given the constraints of collective
versus individual arrangements and responsibilities. Disscussion Paper.
Peer Review, The Netherlands
Uhde, Z.: K feministickému pojetí péče jako kritické kategorie sociální
nerovnosti. In: Sociologický časopis, 45 (2009) 1, s. 9-29
Zedeck, S., Mosier, K.L.: Work in the family and employing organisation.
In: American Psychology, 1999, pp. 240-250
52