29.10.2014 Views

Starnutie a predlžovanie pracovného života - Inštitút pre výskum ...

Starnutie a predlžovanie pracovného života - Inštitút pre výskum ...

Starnutie a predlžovanie pracovného života - Inštitút pre výskum ...

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Inštitút <strong>pre</strong> výskum práce a rodiny<br />

Institute for Labour and Family Research<br />

Rodina a práca<br />

<strong>Starnutie</strong> a <strong>pre</strong>dlžovanie<br />

pracovného života<br />

Bernardína Bodnárová<br />

Zuzana Kostolná<br />

2/2009<br />

Bratislava, apríl 2009


Rodina a práca<br />

R<br />

odina<br />

a<br />

Obsah čísla 2/2009<br />

<strong>Starnutie</strong> populácie a <strong>pre</strong>dlžovanie pracovného<br />

života na Slovensku<br />

(PhDr. Bernardína Bodnárová, CSc.) . . . 5<br />

Literatúra . . . 25<br />

Postavenie starších osôb na trhu práce<br />

vo svetle výskumných zistení<br />

(PhDr. Zuzana Kostolná) . . . 27<br />

Literatúra . . . 55<br />

Rodina a práca<br />

Vydáva Inštitút <strong>pre</strong> výskum práce a rodiny<br />

p<br />

ráca Ne<strong>pre</strong>dajné<br />

Šéfredaktorka: doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.<br />

Technická spolupráca: Marta Červenková<br />

Návrh obálky: Bc. Peter Repka<br />

Technický redaktor: Bc. Peter Repka<br />

© Inštitút <strong>pre</strong> výskum práce a rodiny<br />

Župné námestie 5-6, 812 41 Bratislava<br />

Prešlo jazykovou korektúrou<br />

ISSN: 1336-7153<br />

Reg. číslo: 3394/2005


<strong>Starnutie</strong> a <strong>pre</strong>dlžovanie<br />

pracovného života<br />

Bernardína Bodnárová<br />

Zuzana Kostolná


Anotácia<br />

Aktuálne číslo bulletinu je venované problematike aktívneho starnutia<br />

obyvateľstva s akcentom na <strong>pre</strong>dlžovanie pracovného života. V súlade<br />

s konceptom aktívneho starnutia boli do tohto čísla zaradené dva príspevky.<br />

Prvý príspevok sa zaoberá <strong>pre</strong>dĺžením pracovného života v dôsledku<br />

<strong>pre</strong>dlžovania života obyvateľstva vo všeobecnosti. Druhý príspevok<br />

<strong>pre</strong>dstavuje výskumnú reflexiu názorov a postojov zamestnávateľov k zamestnávaniu<br />

starších pracovníkov.<br />

Kľúčové slová<br />

Demografický vývoj obyvateľstva, <strong>pre</strong>dlžovanie života, aktívne starnutie,<br />

starší pracovníci, trh práce, miera zamestnanosti starších pracovníkov,<br />

zamestnávatelia.<br />

Abstract<br />

The <strong>pre</strong>sented issue of the bulletin brings two contributions referred<br />

to active ageing agenda with special interest on working life prolongation.<br />

The first contribution is interested in prolongation working life as<br />

consequence of exceeding life of population generaly. The second one<br />

<strong>pre</strong>sents employer´s attitudes to older workers.<br />

Key words<br />

Demographic development of population, life extending, Active ageing,<br />

older workers (aged 50 and up), labour market, employment, employers


<strong>Starnutie</strong> populácie a <strong>pre</strong>dlžovanie pracovného<br />

života na Slovensku<br />

PhDr. Bernardína Bodnárová, CSc.<br />

Abstrakt<br />

Predlžovanie pracovného života považujú viacerí odborníci i politici<br />

za jeden z krokov, ktoré pomôžu riešiť viaceré otázky vznikajúce v dôsledku<br />

starnutia populácie. Táto práca sa zameriava na možnosti zvyšovania<br />

miery zamestnanosti starších pracovníkov na Slovensku. Vychádza zo súčasného<br />

demografického vývoja a miery zamestnanosti starších pracovníkov,<br />

hovorí o bariérach, ktoré sú v pozadí nízkej miery zamestnanosti<br />

starších pracovníkov. Opiera sa o súčasné teoretické poznanie a využíva<br />

viaceré zdroje štatistických dát a sociologických výskumov, ktoré vznikli<br />

na Slovensku v posledných rokoch.<br />

Úvod<br />

Už dlhšiu dobu sme svedkami toho, ako demografické procesy menia<br />

populačnú mapu Slovenska. Príčinou spomínaného vývoja je podľa demografov<br />

pokles pôrodnosti a <strong>pre</strong>dlžovanie života obyvateľstva. Dôsledky<br />

sa výrazne <strong>pre</strong>javujú v poklese detskej zložky populácie a náraste sku-<br />

5


piny osôb v poproduktívnom veku. Všeobecným dôsledkom toho procesu<br />

je starnutie populácie a vyjadruje ho index starnutia ).<br />

<strong>Starnutie</strong> populácie so sebou prináša celý rad nových otázok. Vo<br />

verejných diskusiách sa dlhú dobu venovala pozornosť <strong>pre</strong>važne sociálnej<br />

ochrane starších ľudí a ich ekonomickému zabezpečeniu v starobe,<br />

v posledných rokoch sa však intenzívnejšia pozornosť sústreďuje<br />

na dlhodobú starostlivosť o starých ľudí a do po<strong>pre</strong>dia sa dostávajú<br />

otázky spojené s <strong>pre</strong>dĺžením pracovného života starších osôb. Súčasťou<br />

týchto snáh je definícia starších pracujúcich, vymedzenie vekových<br />

hraníc starších pracujúcich, analýza podmienok ich zotrvania na<br />

trhu práce a pod.<br />

Predĺženie pracovného života sa objavuje aj v dokumentoch medzinárodných<br />

inštitúcií. Medzinárodná organizácia práce definovala<br />

starnúcich pracovníkov ako “všetkých, ktorí môžu vo svojom zamestnaní<br />

alebo pri práci čeliť ťažkostiam v dôsledku pokročilého<br />

veku“ (citované podľa Ilmarinena, 2008, s. 40). Vypracovala odporúčania,<br />

ako zaobchádzať so staršími pracovníkmi a odporúča<br />

<strong>pre</strong>dchádzať diskriminácií starších pracovníkov <strong>pre</strong>venciou. Svetová<br />

zdravotnícka organizácia sa vo svojich aktivitách zaoberá zlepšovaním<br />

situácie starších pracovníkov a definuje ich ako pracujúcich<br />

vo veku 45 a viac rokov (Ilmarinen, 2008). Aj Európska komisia<br />

venuje pozornosť otázkam zamestnávania starších pracovníkov. Jedným<br />

z cieľov aktivít Európskej únie je zvýšiť mieru zamestnanosti<br />

Index starnutia vyjadruje počet osôb vo veku 65 a viac rokov pripadajúcich na 100 osôb vo veku<br />

0 – 14 rokov (Štatistická ročenka SR 2007). V roku 2007 pripadlo na 100 obyvateľov patriacich<br />

do vekovej skupiny 0 - 14 ročných 76 osôb starších ako 65 rokov (Trendy sociálneho vývoja<br />

v Slovenskej republike 2008, s. 2).<br />

starších osôb vo veku 55 – 64 rokov na 50 % a tomu by mali pomôcť<br />

stratégie aktívneho starnutia.<br />

<strong>Starnutie</strong> populácie a možnosť <strong>pre</strong>dĺženia pracovného života priťahuje<br />

čoraz viac pozornosti špecialistov v oblasti výskumu – hlavne<br />

sociológov, ekonómov, gerontológov a psychológov. Za posledné<br />

roky vzniklo viacero odborných prác, napríklad štúdia J. Ilmarinena<br />

Ako si <strong>pre</strong>dĺžiť aktívny život. <strong>Starnutie</strong> a kvalita pracovného života<br />

v Európskej únii (2008). Práca je zhrnutím celého radu výskumných<br />

poznatkov a venuje sa starnutiu populácie a starším pracovníkom<br />

komplexne - počnúc zdravotnými otázkami, cez bezpečnosť práce,<br />

až po schopnosť učiť sa a produktivitu práce starších pracovníkov.<br />

Ďalšia štúdia s názvom Living longer, living better, ktorú v roku<br />

2007 vypracovala firma IBM v spolupráci s Lisabonským výborom,<br />

vidí <strong>pre</strong>dĺženie pracovného života ako súčasť pozitívnej špirály. Jej<br />

roztočenie prinesie starším obyvateľom viac zdrojov na užívanie,<br />

vytvorí lepšie <strong>pre</strong>dpoklady na budúci dôchodok a <strong>pre</strong> mladších pracovníkov<br />

sa profitom stane dlhodobá udržateľnosť systému, do ktorého<br />

prispievajú. R. Sigg považuje rozšírenie pracovného života za<br />

kľúč k zvládnutiu starnutia populácie. Vo svojej štúdii konštatuje, že<br />

aj keď jednotlivé krajiny prijímajú na zvládnutie existujúcej situácie<br />

skôr čiastkové opatrenia, ich pozitívne dôsledky sú viditeľné, aj keď<br />

zatiaľ dosť vzdialené od globálnejších efektov (Extending working<br />

life, 2007).<br />

Niekoľko prác, ktoré sa aspoň čiastočne dotkli tejto problematiky,<br />

vzniko aj na Slovensku. V porovnaní s vyššie uvedenými sa<br />

zameriavali viac na zamestnanosť a zamestnateľnosť starších žien,<br />

ktoré začínajú mať problémy s udržaním sa na trhu práce už po do-<br />

6 7


siahnutí veku 45 rokov. Boli vypracované hlavne v rámci výskumných<br />

projektov zameraných na rovnosť príležitostí žien a mužov na<br />

trhu práce a teda neboli programovo orientované na riešenie problémov<br />

starších pracovníkov ani starnúcej pracovnej sily. Poznatky<br />

z nich možno vo všeobecnosti využiť ako dobré argumenty <strong>pre</strong> tvorbu<br />

opatrení na udržanie starších žien (a nielen ich) na trhu práce<br />

(Filadelfiová, 2007, Bútorová a kol., 2008, Perichtová a kol., 2008,<br />

Piscová (ed.), 2006).<br />

Tento text sa zameriava na možnosti zvyšovania miery zamestnanosti<br />

starších pracovníkov a pracovníčok na Slovensku. Vychádza<br />

zo súčasného demografického vývoja a miery zamestnanosti starších<br />

pracovníkov a pracovníčok, hovorí o bariérach, ktoré sú v pozadí<br />

nízkej miery ich zamestnanosti. Opiera sa o súčasné teoretické poznanie<br />

a využíva viaceré zdroje štatistických dát a sociologických<br />

výskumov.<br />

Populácia na Slovensku v číslach<br />

Populácia na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa<br />

mení a starne. Ak sa pozrieme na jej vývoj podľa základných demografických<br />

skupín ) od roku 1950 po súčasnosť, vidíme, ako sa<br />

viaceré zmeny <strong>pre</strong>javili v štruktúre populácie. Údaje ukazujú, že na<br />

začiatku sledovaného obdobia <strong>pre</strong>dproduktívna zložka zvyšovala<br />

svoj podiel na celkovej populácii, potom dlhú dobu vykazovala<br />

viac-menej fluktuujúci vývoj a od 90. rokov prudko klesá. Pomaly<br />

sa zvyšoval podiel poproduktívnej skupiny a rástol hlavne podiel<br />

skupiny v produktívnom veku. Vo všeobecnosti je v tomto vývoji<br />

citeľný vplyv silných ročníkov narodených v 50. rokoch, ktoré sú<br />

v súčasnosti na prahu dôchodkového veku a postupne budú z trhu<br />

práce odchádzať (časť z nich je už v dôchodku). Masový odchod do<br />

dôchodku sa citeľne <strong>pre</strong>javí aj v poklese objemu pracovnej sily na<br />

trhu práce v dôsledku nedostatočnej náhrady z populačne slabších<br />

ročníkov. Pomerne vysoká plodnosť zo 70. rokov, keď si v podmienkach<br />

realizácie masívnych propopulačných opatrení zakladali<br />

rodiny silné ročníky narodené v 50. rokoch, sa podstatne znížila<br />

v 90. rokoch. Súčasná mapa populácie, ktorá je dôsledkom <strong>pre</strong>dchádzajúcich<br />

vĺn pôrodnosti, zároveň <strong>pre</strong>durčuje vývoj v najbližších<br />

rokoch i desaťročiach. Podľa <strong>pre</strong>dikcie by mal v roku 2020<br />

oproti roku 2008 klesnúť podiel <strong>pre</strong>dproduktívnej zložky o takmer<br />

57 tisíc osôb, produktívnej zložky o približne 158 tisíc osôb a početnosť<br />

poproduktívnej skupiny by sa v tomto období mala zvýšiť<br />

o cca 264 tisíc osôb (Eurostat, Europop, 2008). Uvedená prognóza<br />

budúceho obrazu spoločnosti v dimenzii zvyšujúceho sa ekonomického<br />

zaťaženia ) by mohla vzbudzovať pesimistické úvahy a obavy<br />

o budúcnosť krajiny. Účinné opatrenia na zvyšovanie vzdelanostnej<br />

úrovne v spoločnosti, celoživotné vzdelávanie, tvorba pracovných<br />

miest vhodných <strong>pre</strong> starších pracujúcich by však ekonomické<br />

zaťaženie mohli zmierniť.<br />

Predproduktívna skupina (0 - 14 rokov), produktívna (15 - 65 rokov) a poproduktívna (65 a viac<br />

rokov).<br />

Vyjadruje ho index ekonomického zaťaženia, ktorý je pomerom <strong>pre</strong>dproduktívnej a poproduktívnej<br />

zložky k produktívnej zložke populácie.<br />

8 9


Graf . č. 1: Vývoj obyvateľstva v SR podľa základných demografických skupín<br />

od roku 1950 s prognózou do roku 2030 (%)<br />

4500000<br />

4000000<br />

3500000<br />

3000000<br />

2500000<br />

2000000<br />

1500000<br />

1000000<br />

500000<br />

0<br />

1950 1961 1970 1980 1991 2001 2010 2020 2030<br />

0-14 15-64 65 a viac<br />

Zdroj: Historická ročenka ČSSR (do roku 1980), Federální statistický úřad. Praha 1985.<br />

SNTL –Nakladatelství technické literatúry a ALFA – Vydavateľstvo technickej a ekonomickej<br />

literatúry. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 za SR a okresy. Obecné tabuľky -<br />

dáta za rok 2001. ŠÚ SR , BA 2000. Eurostat, EUROPOP 2008 convergence scenario, 72/2008<br />

- Statistics in focus - prognózy 2008 až 2060.<br />

Jedným z argumentov, ktorý sa v diskusiách o <strong>pre</strong>dĺžení pracovného<br />

života často používa, je stredná dĺžka života ), ktorá dosahuje vyššie hodnoty<br />

u žien ako u mužov. V roku 1960 <strong>pre</strong>dstavovala priemerná hodnota<br />

tohto ukazovateľa u mužov 67,7 roka a u žien 72,4 roka. Do roku 2005 sa<br />

stredná dĺžka života zvýšila u mužov na 70,2 roka a u žien na 78,1 roka.<br />

Údaje ukazujú, že stredná dĺžka života sa v priebehu 45 rokov zvýšila<br />

u obidvoch pohlaví: u mužov o 2,5 roka a u žien o 5,7 roka. Rozdielna<br />

Stredná dĺžka života pri narodení je počet rokov, ktoré v priemere <strong>pre</strong>žije práve narodená osoba<br />

za <strong>pre</strong>dpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia (zdroj: Štatistická ročenka SR 2007).<br />

Stredná dĺžka života v určitom veku (nádej na dožitie) je počet rokov, ktoré v priemere ešte <strong>pre</strong>žije<br />

osoba v príslušnom veku za <strong>pre</strong>dpokladu, že sa úmrtnostné pomery nezmenia (zdroj: Štatistická<br />

ročenka SR 2007).<br />

dĺžka dožitia <strong>pre</strong>dpokladaná pri narodení sa u obidvoch pohlaví udržiavala<br />

v celom sledovanom období, ale rozdiel v prospech žien sa zvýšil zo<br />

4,7 roka v roku 1960 na 7,9 roka v roku 2005.<br />

Graf č. 2: Stredná dĺžka života pri narodení<br />

80<br />

78<br />

76<br />

74<br />

72<br />

70<br />

68<br />

66<br />

64<br />

62<br />

60<br />

1960 1980 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006<br />

muži<br />

ženy<br />

Zdroj: Štatistická ročenka 2001 a Štatistická ročenka SR 2007. ŠÚ SR. Bratislava.<br />

Napriek tomu, že sa stredná dĺžka života v priebehu posledných 45<br />

rokov na Slovensku zvyšovala, v porovnaní s inými krajinami dosahuje<br />

tento indikátor menej priaznivé hodnoty, a to u mužov aj u žien. Ako ukazujú<br />

údaje v grafe č. 3, nižšie hodnoty ako Slovensko vykazuje iba Maďarská<br />

republika. V ostatných porovnávaných krajinách sa muži i ženy<br />

dožívajú dlhšieho veku. Za hlavnú príčinu kratšieho života obyvateľstva<br />

na Slovensku odborníci z oblasti medicíny označujú <strong>pre</strong>dčasné úmrtia na<br />

vybrané choroby <strong>pre</strong>dovšetkým v dôsledku nezdravého spôsobu života<br />

(nezdravé stravovanie, málo pohybu, alkohol, cigarety), ale i nedostatočnej<br />

zdravotníckej <strong>pre</strong>vencie.<br />

10 11


90<br />

80<br />

70<br />

60<br />

50<br />

40<br />

30<br />

20<br />

10<br />

0<br />

Graf č. 3: Stredná dĺžka života vo vybraných krajinách (v roku 2005)<br />

78,1 79,3<br />

70,2<br />

72,9 77,2 82,3 82,9 82,5<br />

79,3<br />

76,7 78,5<br />

75,6 80,8 74,6<br />

68,7 70,8<br />

ženy muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy muži ženy muži<br />

samo osebe ako argument na <strong>pre</strong>dĺženie pracovného života nepostačí.<br />

Bude potrebné vypracovať a realizovať podporné opatrenia, ktoré<br />

na jednej strane podporia ochotu (zainteresujú, motivujú) starších<br />

pracovníkov dlhšie pracovať a na druhej strane, t.j. u zamestnávateľov,<br />

zase ochotu zamestnávať starších pracovníkov a vytvárať im<br />

vyhovujúce podmienky.<br />

Graf č. 4: Počet osôb v 5 ročných vekových skupinách a počet pracujúcich v daných<br />

vekových skupinách v roku 2006<br />

Slovensko<br />

Česká<br />

republika<br />

Maďarsko Poľsko Rakúsko Švédsko Fínsko priemer v<br />

EU 27<br />

450000<br />

400000<br />

Zdroj: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/.<br />

350000<br />

300000<br />

250000<br />

200000<br />

Predĺženie života – zvýšenie miery zamestnanosti?<br />

150000<br />

100000<br />

50000<br />

Úvahy o <strong>pre</strong>dĺžení pracovného života vychádzajú hlavne z rastúceho<br />

veku obyvateľstva vo vyspelých krajinách, ale i z očakávaného<br />

nedostatku pracovných síl po odchode silných vekových ročníkov<br />

narodených v 50. rokoch z trhu práce. Odborníci <strong>pre</strong>dpokladajú, že<br />

ak sa situácia nezačne riešiť, obidva faktory sa <strong>pre</strong>mietnu do zvyšovania<br />

napätosti v už aj tak napätých verejných rozpočtoch. Rast<br />

podielu starších osôb v populácií bude zvyšovať nároky na financovanie<br />

zdravotných a sociálnych služieb a náklady na dôchody. Ako<br />

jedno z možných riešení sa ponúka <strong>pre</strong>dĺženie pracovného života,<br />

ktoré na jednej strane šetrí dôchodkové fondy a na druhej strane<br />

posilňuje verejné rozpočty tým, že starší ľudia pracujú, odvádzajú<br />

dane a platia odvody. Domnievame sa však, že <strong>pre</strong>dĺženie života<br />

12<br />

0<br />

15-19 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 60-64 65+<br />

počet v danej vekovej skupine muži<br />

počet v danej vekovej skupine ženy<br />

počet pracujúcich v danej vekovej skupine muži počet pracujúcich v danej vekovej skupine ženy<br />

Zdroj: Zdroj: Štatistická ročenka SR, 2007. ŠÚ SR. Bratislava.<br />

Graf č. 4 ukazuje dve skutočnosti spojené s vekovou štruktúrou slovenskej<br />

populácie v ekonomicky aktívnom veku. Po prvé, krivky znázorňujúce<br />

početnosť mužov a žien cca do 50 rokov života majú takmer<br />

<strong>pre</strong>krývajúci sa priebeh, po <strong>pre</strong>kročení päťdesiatky sa však rozdiel medzi<br />

mužmi a ženami <strong>pre</strong>hlbuje. Predčasné úmrtia mužov sa <strong>pre</strong>javujú v poklese<br />

ich početného zastúpenia vo vyšších vekových skupinách (hovoríme<br />

aj o feminizácií staroby). Po druhé, pokiaľ ide o ďalšie dve krivky znázor-<br />

13


ňujúce vývoj počtov pracujúcich mužov a žien, tak ich priebeh vykazuje<br />

viac odlišností. Najväčšie rozdiely v počtoch pracujúcich mužov a žien<br />

sú zaznamenané v období medzi 26. a 34. rokom a v období medzi 55.<br />

a 59. rokom veku. Kým v prvom prípade sú nižšie počty pracujúcich žien<br />

zapríčinené hlavne plnením materských povinnosti, v druhom intervale je<br />

hlavnou príčinou „dôchodkový vek“.<br />

Miera zamestnanosti na Slovensku<br />

a vo vybraných krajinách<br />

Miera zamestnanosti obyvateľstva podľa päťročných vekových skupín<br />

vykazuje odlišnosti. Najnižšiu mieru zamestnanosti majú najmladšie<br />

a najstaršie vekové skupiny. Kým u mladých je príčinou nízkej miery<br />

zamestnanosti hlavne príprava na povolanie, u ľudí po päťdesiatpäťke<br />

a šesťdesiatke je to odchod z trhu práce a nástup do dôchodku. Najvyššiu<br />

mieru zamestnanosti na Slovensku majú ľudia vo veku od 30 do 50<br />

rokov, samozrejme v závislostí od pohlavia. Miera zamestnanosti oboch<br />

pohlaví sa najviac približuje vo vekových skupinách 40 - 44 rokov a 45<br />

- 49 rokov.<br />

Miera zamestnanosti 15 – 64 podľa VZPS sa vypočíta podľa vzorca:<br />

počet pracujúcich osôb vo veku 15 – 64<br />

Miera zamestnanosti 15 – 64 v % = –––––––––––––––––––––––––––––––––– x 100<br />

počet obyvateľov vo veku 15 – 64<br />

Miera zamestnanosti vyjadruje podiel zamestnaných osôb vo veku 15 – 64 rokov na celkovom počte<br />

obyvateľstva tej istej vekovej skupiny (Štatistická ročenka SR 2007 – medzinárodné <strong>pre</strong>hľady).<br />

Miera zamestnanosti starších pracujúcich vyjadruje podiel zamestnaného obyvateľstva vo veku<br />

55 – 64 rokov na celkovom počte obyvateľstva rovnakej vekovej skupiny (Štatistická ročenka<br />

Slovenskej republiky 2007 – medzinárodné <strong>pre</strong>hľady).<br />

100<br />

80<br />

60<br />

40<br />

20<br />

0<br />

Graf č. 6: Miera zamestnanosti podľa 5-ročných vekových skupín<br />

na Slovensku v 1. Q. 2008 (v%)<br />

15-19 20-24 25-29 30-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 60-64 65 +<br />

muži 5,3 55,2 84,3 88,4 88,6 86,1 83,3 80,2 72,4 27,9 2,2<br />

ženy 3,4 40,3 60 67 75,6 82,5 78,5 72,9 34,4 7,1 1<br />

muži<br />

ženy<br />

Zdroj: Výsledky výberového zisťovania pracovných síl za 1. štvrťrok 2008. ŠÚ SR,<br />

Bratislava 2008.<br />

Miera zamestnanosti starších pracovníkov na Slovensku a vo<br />

vybraných krajinách<br />

V ďalšej časti práce sa zameriame na vekové skupiny mužov a žien<br />

nad 55 rokov. Z grafu č. 6 je vidieť, že na Slovensku miera zamestnanosti<br />

prudko klesá po dosiahnutí veku 60 rokov u mužov a už po dosiahnutí<br />

veku 55 rokov u žien. Nižšia miera zamestnanosti starších mužov a žien<br />

na Slovensku je aj dôsledkom nižšieho veku <strong>pre</strong> vznik nároku na dôchodok<br />

ako v niektorých iných krajinách. )<br />

V Maďarsku je dôchodkový vek 62 rokov <strong>pre</strong> mužov a 60 rokov <strong>pre</strong> ženy, vo Francúzsku 60 rokov<br />

<strong>pre</strong> obidve pohlavia, v Dánsku 67 rokov <strong>pre</strong> mužov i ženy, v Poľsku 65 rokov <strong>pre</strong> mužov i ženy.<br />

14 15


OECD považuje ľudí za starších až po dosiahnutí 65 rokov veku a táto<br />

hranica sa používa i v medzinárodných porovnávaniach. Pokúsili sme<br />

sa <strong>pre</strong>to porovnať mieru zamestnanosti mužov a žien na Slovensku a v<br />

niekoľkých vybraných krajinách <strong>pre</strong>d dosiahnutím tejto hranice, t.j. vo<br />

vekovej skupine 55 - 64 rokov. Ak sa pozrieme najprv na mužov danej<br />

vekovej skupiny (graf č. 9), vidíme, že miera zamestnanosti sa v období<br />

rokov 2000 a 2006 zvýšila vo všetkých porovnávaných krajinách. K<br />

zvýšeniu došlo pravdepodobne prijatím niektorých opatrení, napríklad<br />

sťažením odchodu do <strong>pre</strong>dčasného dôchodku, zvýšením dôchodkového<br />

veku, reformou celého systému dôchodkového zabezpečenia na starobu.<br />

Druhou informáciou je, že v danej vekovej skupine mali v roku 2000<br />

nižšiu mieru zamestnanosti ako na Slovensku iba muži v Maďarsku a vo<br />

Francúzsku. Údaje z roku 2006 ukazujú, že miera zamestnanosti v danej<br />

vekovej skupine sa na Slovensku zvýšila a ku krajinám s nižšou mierou<br />

zamestnanosti ako na Slovensku pribudlo ešte Poľsko.<br />

Graf č. 9: Miera zamestnanosti mužov vo veku 55 - 64 rokov v SR a vybraných<br />

zahraničných krajinách v rokoch 2000 a 2006 (v%)<br />

80<br />

60<br />

40<br />

20<br />

0<br />

Slovensko<br />

Česká<br />

republika Maďarsko Poľsko Francúzsko Dánsko EU 27 0<br />

2000 35,2 51,6 33 37,4 32,9 61,9 46,9<br />

2006 49,8 59,3 41,4 38,4 40,1 67,1 52,6<br />

2000 2006<br />

Zdroj: EU Labour Force Survey, data updated in June 2007<br />

Ak porovnávame situáciu v miere zamestnanosti žien vekovej skupiny<br />

55 - 64 rokov (graf č. 10), Slovensko dosahovalo v porovnávaných<br />

rokoch 2000 a 2006 rokoch najnižšie hodnoty. Aj v prípade žien sa miera<br />

zamestnanosti v roku 2006 oproti roku 2000 zvýšila a priblížila sa k<br />

hranici, ktorú dosahuje Poľsko. Poľsko je zároveň jedinou z vybraných<br />

krajín, kde miera zamestnanosti žien danej vekovej skupiny v roku 2006<br />

oproti roku 2000 klesla.<br />

Graf č. 10: Miera zamestnanosti žien vo veku 55 - 64 rokov v SR a vybraných<br />

zahraničných krajinách v rokoch 2000 a 2006 (v%)<br />

60<br />

50<br />

40<br />

30<br />

20<br />

10<br />

Slovensko<br />

Česká<br />

republika<br />

Maďarsko Poľsko Francúzsko Dánsko EU 27<br />

2000 10,2 22,1 13 21,8 26,1 46,2 27,4<br />

2006 18,9 32,1 27,1 19 35,2 54,3 34,8<br />

2000 2006<br />

Zdroj: EU Labour Force Survey, data updated in June 2007<br />

Diskusia<br />

Štatistické údaje ukazujú, že populácia na Slovensku, podobne ako<br />

v zahraničí, starne. Okrem dôsledkov na systém sociálnej ochrany a zdravotníckych<br />

služieb majú zmeny v demografickej skladbe populácie do-<br />

16 17


pad aj na oblasť trhu práce. Na Slovensku sa v rokoch 2004 a 2005 uskutočnila<br />

reforma sociálneho zabezpečenia na starobu. Sformoval sa nový<br />

systém sociálnej ochrany v starobe, ktorý je založený na troch pilieroch<br />

(solidárnom, kapitalizačnom a doplnkovom dôchodkovom poistení). Súčasťou<br />

reformy bolo zvýšenie dôchodkového veku a jeho zjednotenie na<br />

hranici 62 rokov <strong>pre</strong> obidve pohlavia.<br />

Postoje verejnosti k reforme boli rôzne. Zvýšenie a zjednotenie dôchodkového<br />

veku <strong>pre</strong> mužov a ženy bolo prijaté pomerne nepriaznivo.<br />

Podľa zistení sociologického výskumu so zjednotením vekovej hranice<br />

<strong>pre</strong> obidve pohlavia „rozhodne nesúhlasilo“ až 45,8 % účastníkov výskumu<br />

a „skôr nesúhlasilo“ 31,5 % účastníkov výskumu. Zamietavé postoje<br />

vyjadrovali viac ženy ako muži (s týmto krokom rozhodne nesúhlasilo<br />

57,6% žien a 33,2% mužov, skôr nesúhlasilo 27,4% žien a 35,8% mužov)<br />

(Bahna, 2006).<br />

Dlhú dobu zaužívaná prax naznačuje, že legálne stanovená hranica<br />

dôchodkového veku ako keby signalizovala vhodný okamih odchodu<br />

z trhu práce a mnohí ju mali natoľko osvojenú, že ani nerozmýšľali<br />

o inom konaní. Zo sociologického výskumu z roku 2007 (3 roky po zvýšení<br />

dôchodkového veku) vyplynulo, že verejnosť pokladá za optimálny<br />

dôchodkový vek u muža 59,3 roka a u ženy 55,4 roka (Bútorová a kol.,<br />

2008, s. 94), čo sa skôr blíži vekovým hraniciam platným <strong>pre</strong>d dôchodkovou<br />

reformou a signalizuje slabé nastavenie verejnosti na koncept aktívnej<br />

staroby (Bútorová a kol., 2008, s. 94). Bude potrebné vynaložiť veľké<br />

úsilie a pripraviť argumenty podložené faktami, ktoré by <strong>pre</strong>sviedčali<br />

ľudí o potrebe zotrvať dlhšie v pracovnom živote, lebo mnohí ľudia sú<br />

už v mladosti nastavení na vzorec správania, podľa ktorého po dosiahnutí<br />

dôchodkového veku treba opustiť zamestnanie a užívať si rodinu a voľný<br />

čas. Empirické údaje získané vo výskumnej sonde zameranej na mladé<br />

rodiny na Slovensku ukázali, že len necelých 27 % mladých ľudí by súhlasilo<br />

s názorom, že človek vo vyššom veku, ak mu to dovolí zdravie,<br />

by mal pokračovať v zamestnaní čo najdlhšie. V Českej republike takýto<br />

názor zastávalo 38,5% ) z rovnako štruktúrovanej výskumnej vzorky.<br />

Reforma systému sociálnej ochrany v starobe v Slovenskej republike<br />

síce posunula hranicu dôchodkového veku na vyššiu úroveň, ale tá sa<br />

bude dosahovať postupne. Aj keď jednotlivé vekové ročníky idú do dôchodku<br />

len o niekoľko mesiacov neskôr oproti <strong>pre</strong>dchádzajúcej, štatutárne<br />

stanovenej hranici dôchodkového veku, počet pracujúcich vo vyššom<br />

veku sa zvyšuje. Kým v roku 2004 pracovalo vo veku 60 - 64 rokov 21<br />

300 osôb, v roku 2005 sa počet pracujúcich v tejto vekovej skupine zvýšil<br />

na 28 900.<br />

Ak sa pozrieme na ženy, v danej vekovej skupine sa ich počet zvýšil<br />

z 5 700 v roku 2004 na 8 000 v roku 2005.<br />

Zvýšil sa aj počet mužov pracujúcich vo veku nad 65 rokov, a to zo 7<br />

700 osôb v roku 2004 na 8 200 v roku 2005. Pokiaľ ide o pracujúce ženy<br />

rovnakej vekovej skupiny, v priebehu jedného roka sa ich počet zvýšil z 2<br />

900 na 3 100 (Štatistická ročenka 2007, tab. 4 -2).<br />

Ak sa máme zamerať na <strong>pre</strong>dĺženie pracovného života, zrejme máme<br />

na mysli programové <strong>pre</strong>dĺženie v záujme rovnocenného udržania starších<br />

pracovníkov na trhu práce, ktoré nebude len „dočasnou nutnosťou“<br />

vyplývajúcou z posunutia dôchodkového veku o pár mesiacov.<br />

Výskumná úloha „Rodina, zamestnanie a vzdelanie“ 1J051/05-DP2. Úloha bola riešená v spolupráci<br />

s Výskumným ústavom práce a sociálnych vecí v Prahe a bola financovaná Ministerstvom práce<br />

a sociálnych vecí v ČR. Výskumnú vzorku na Slovensku tvorilo 503 domácnosti, v ktorých žijú<br />

manželské páry vo veku 20 -35 rokov. Z týchto domácnosti bola ¼ bezdetná a ¾ s deťmi, kde<br />

jedno bolo vo veku 3 - 7 rokov. Zber empirického materiálu sa uskutočnil v marci 2006.<br />

18 19


Pravdou je, že vyšší vek so sebou prináša viaceré obmedzenia v osobnom<br />

živote i v práci. Môžu to byť obmedzenia fyzické (rýchlejšia únava,<br />

zhoršovanie zmyslového vnímania), ale i v mentálnej sfére (starší sa<br />

ťažšie učia, menej sa nadchýnajú novotami). To sú však <strong>pre</strong>konateľné<br />

<strong>pre</strong>kážky, ktoré sa darí odstraňovať, napríklad používaním pomôcok na<br />

odstránenie zmyslových nedostatkov, prispôsobením pracovného miesta,<br />

uplatňovaním skráteného či deleného pracovného času, zavedením častejších<br />

<strong>pre</strong>stávok v práci s cieľom zabrániť fyzickej únave.<br />

Okrem zaužívanej sociálnej praxe, ktorú môžeme považovať za bariéru<br />

<strong>pre</strong>dlžovania pracovného života, za ďalší problém môžeme označiť zdravotný<br />

stav starších osôb. Podľa zistených údajov svoje všeobecné zdravie<br />

označilo ako veľmi dobré 23,1% populácie vo veku nad 16 rokov, za skôr<br />

dobré ho považovalo 29,1%, za priemerné 29,8%, za skôr zlé 13,1% a za<br />

veľmi zlé 4,9%. Odpovede sa veľmi líšili podľa vekových skupín. Kým<br />

svoje všeobecné zdravie označilo za veľmi dobré až 59,8% respondentov<br />

vo veku do 24 rokov, vo vekovej skupine 55 - 64 ročných to bolo len<br />

2,1%. Naproti tomu za veľmi zlé svoje zdravie označilo 8,1% osôb zo<br />

skupiny 55 - 64 ročných a len 2,1% mladých ľudí vo veku do 24 rokov<br />

(SILC 2006 UDB verzia 15/05/07).<br />

Pomerne veľká časť (27,4%) populácie nad 16 rokov trpí chronickými<br />

(trvalými) chorobami alebo stavmi. Situácia sa líši podľa veku respondentov.<br />

Kým z mladších respondentov vo veku do 24 rokov trpí chronickými<br />

chorobami 9,9 %, vo veku 55 - 64 rokov <strong>pre</strong>dstavoval podiel chronických<br />

ochorení 45,2 % ((SILC 2006 UDB verzia 15/05/07). Nepriaznivý zdravotný<br />

stav v <strong>pre</strong>ddôchodkovom veku, ale hlavne chronické choroby spôsobujú, že<br />

mnohí pracovníci odchádzajú do invalidity, prípadne <strong>pre</strong>dčasného dôchodku.<br />

Ak chceme hovoriť o reálnom <strong>pre</strong>dĺžení pracovného života, je potrebné<br />

20<br />

viac sa venovať stratégiám aktívneho starnutia, ako aj <strong>pre</strong>vencii v pracovnom<br />

i všeobecnom lekárstve, ktorá môže zvýšiť kvalitu života mladších osôb a zároveň<br />

vytvoriť zdravotné <strong>pre</strong>dpoklady <strong>pre</strong> <strong>pre</strong>dĺženie pracovného života.<br />

Často spomínanou <strong>pre</strong>kážkou zotrvania starších osôb na trhu práce je<br />

nižšia či nedostatočná kvalifikácia, či ochota učiť sa nové veci zamerané<br />

na zvládnutie nových technológii. Prieskum z roku 2004 ), ktorý sa zameral<br />

na zisťovanie kvalifikácie pracovnej sily, priniesol poznatky o tom, že<br />

až 76 % respondentov získalo kvalifikáciu výučbou v rámci vzdelávacieho<br />

systému, 15 % školeniami počas zamestnania, 6 % rekvalifikačnými<br />

kurzami a 3 % iným spôsobom. Školenia počas zamestnania viedli k získaniu<br />

kvalifikácie vo väčšej miere u starších oslovených pracovníkov vo<br />

vekovej skupine 50 - 59 rokov a 60 a viac rokov a u nekvalifikovaných<br />

robotníkov. To ukazuje, že aj starší pracovníci sú ochotní prijímať nové<br />

poznatky, informácie, ktoré potrebujú <strong>pre</strong> výkon svojej práce. Spôsob<br />

sprístupnenia poznatkov by mal zodpovedať konkrétnej potrebe i veku.<br />

Preto bude potrebné rozpracovať nové metódy učenia sa, ktoré budú prispôsobené<br />

na starších pracovníkov. S veľkou pravdepodobnosťou to budú<br />

metódy zamerané na zdokonalovanie existujúcich poznatkov a zručnosti.<br />

Dobrým príkladom je program „New Deal – 50 plus“, ktorý rozvinuli vo<br />

Veľkej Británii. Realizuje ho agentúra, s ktorou môže osoba vo veku nad<br />

50 rokov nadviazať kontakt, a spolu s prideleným poradcom pripraviť<br />

vhodný program – akčný plán, ktorý identifikuje potreby a <strong>pre</strong>dpoklady<br />

záujemcu, vytypuje vhodné zamestnanie a pripraví ho naň. Podobné<br />

programy sa realizujú i vo Fínsku a v ďalších krajinách.<br />

Názory 2, informačný bulletin, ročník 15/2004 , Ústav verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR.<br />

Kvalifikácia pracovnej sily. Ústav <strong>pre</strong> výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR. Terénny zber dát: 1.<br />

- 10. 6. 2004 počet respondentov : 1312<br />

21


Ochotu zotrvať na trhu práce aj vo vyššom veku pravdepodobne podporuje<br />

aj dobrá pracovná klíma, vzťahy na pracovisku, nediskriminačný<br />

prístup manažmentu, spokojnosť so zamestnaním. Výskum z roku 2008,<br />

ktorý meral spokojnosť so zamestnaním na päťbodovej škále, ukázal, že<br />

starší pracovníci častejšie používali najvyššie stupne škály hodnotenia<br />

spokojnosti ako mladí. Najvyššiu spokojnosť so zamestnaním vyjadrovali<br />

najstarší pracovníci vo veku nad 65 rokov, z ktorých až 65% použilo<br />

najvyššie hodnotenie. V mladšej vekovej skupine (55 - 64) už bola<br />

spokojnosť nižšia – najvyššiu hodnotu pri meraní vybralo 39,8% respondentov<br />

(Výskum európskych..., 2008). Dlhšie, teda aj po dosiahnutí dôchodkového<br />

veku, ostávajú pracovať hlavne ľudia s vyšším vzdelaním<br />

a pravdepodobne aj zaujímavejšou prácou, ktorí na trh práce zvyčajne<br />

nastupujú neskôr.<br />

Hoci štatutárne stanovený dôchodkový vek je viac menej sociálnym<br />

signálom <strong>pre</strong> odchod z trhu práce, nie všetci po jeho dosiahnutí odchádzajú<br />

do dôchodku. Prax ukazuje, že viacerí odchádzajú z trhu práce skôr<br />

a iní zase ostávajú pracovať dlho po dosiahnutí dôchodkového veku. Niektorí<br />

odchádzajú z trhu práce <strong>pre</strong>dčasne kvôli zhoršenému zdravotnému<br />

stavu, iní <strong>pre</strong>to, že si nemôžu nájsť prácu, a sú buď nezamestnaní, alebo<br />

odchádzajú do <strong>pre</strong>dčasného dôchodku. Ďalší sa potrebujú postarať o závislého<br />

člena rodiny. Iná skupina pracovníkov ostáva na trhu práce aj<br />

vo vysokom veku, dlho po dosiahnutí dôchodkového veku. To ukazuje,<br />

že stanovený dôchodkový vek nemusí byť tým míľnikom, dňom zmeny,<br />

ktorá prináša veľké zásahy do spôsobu života. Skôr signalizuje, že táto<br />

zmena sa môže realizovať postupne, čo by s veľkou pravdepodobnosťou<br />

pomohlo ľuďom opúšťajúcim trh práce. Niektorí túto zmenu psychicky<br />

len veľmi ťažko zvládajú. Sú jednotlivci, u ktorých dochádza k zhoršeniu<br />

zdravotného stavu, sú takí, ktorí sa po nejakom čase vrátia na trh práce,<br />

často však nepokračujú v pôvodnom zamestnaní. Sú však aj početné skupiny<br />

ľudí, ktorí si nemôžu nájsť prácu a sú nezamestnaní už <strong>pre</strong>d dosiahnutím<br />

dôchodkového veku.<br />

Rozmanitosť dôvodov odchodu z trhu práce u starších pracovníkov<br />

by vyžadovala viac pozornosti. Ich <strong>pre</strong>skúmanie by sa dalo využiť na<br />

odstraňovanie <strong>pre</strong>kážok dlhšieho zotrvania na trhu práce, ako aj na tvorbu<br />

stimulov, ktoré podporia ochotu pracovať vo vyššom veku. Určité poznatky<br />

o tejto téme prináša Výberové zisťovanie pracovných síl z 2. štvrťroka<br />

2006, podľa ktorých by u rôznych osôb pri rozhodovaní o <strong>pre</strong>dĺžení<br />

zamestnania zavážila úprava pracovných podmienok. Údaje ukázali, že<br />

z celkového počtu 795 400 osôb vo veku 50 - 69 rokov by pri rozhodovaní<br />

o odchode do dôchodku až 89 400 osôb ovplyvnila možnosť zmeniť<br />

rozvrhnutie pracovného času. Za úvahu stojí aj informácia, že väčšia<br />

flexibilita by viac ovplyvnila rozhodovanie žien ako mužov. Zlepšenie<br />

bezpečnosti práce by ovplyvnilo 60 500 osôb v danej vekovej skupine,<br />

a to viac mužov ako žien. Možnosť odborného rastu by v tejto vekovej<br />

skupine považovalo za významnú 47 600 osôb – aj v tomto prípade by<br />

to zavážilo viac u mužov. Toto zisťovanie prinieslo aj ďalšie zaujímavé<br />

poznatky. Podobne by sa dalo nazerať i na situáciu nepracujúcich starších<br />

osôb vo veku 50 - 69 rokov, u ktorých empirické údaje ukázali celú škálu<br />

dôvodov <strong>pre</strong> odchod do dôchodku. Zo všetkých nepracujúcich (413 800)<br />

osôb vo veku 50 - 69 rokov uviedlo ako dôvod odchodu do dôchodku<br />

stratu zamestnania 17 300 osôb (5 500 mužov a 11 700 žien), zdravotné<br />

problémy 16 200 osôb (6 000 mužov a 10 100 žien), starostlivosť<br />

o deti alebo iné odkázané osoby 9 600 osôb (200 mužov a 9 400 žien),<br />

nespokojnosť alebo problémy v zamestnaní 8 500 osôb (3 600 mužov<br />

22 23


a 4 900 žien), finančné výhody pri odchode do dôchodku 51 000 osôb (17<br />

700 mužov a 33 200 žien), iné nešpecifikované okolnosti 311 300 osôb<br />

(98 200 mužov a 213 100 žien). Rozmanitosť odpovedí vypovedajúcich<br />

o príčinách, ktoré podporili odchod starších osôb do dôchodku, poskytuje<br />

veľmi plastický obraz, ktorý by mohol byť východiskom <strong>pre</strong> tvorbu programov<br />

zameraných na podporu <strong>pre</strong>dĺženia pracovného života. Do tvorby<br />

a realizácie programov by sa mali zapojiť subjekty, ktorých sa táto oblasť<br />

dotýka, aby ponúkané programy zodpovedali požiadavkám (boli šité na<br />

mieru) rôznych jednotlivcov či skupín starších pracovníkov.<br />

Veľa pozitívneho môžu v tomto smere vykonať zamestnávatelia – vylúčiť<br />

na pracovisku akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu vyššieho veku,<br />

ponúknuť rôzne flexibilné formy práce, resp. vhodne upraviť pracovné<br />

miesta, aby vyhovovali starším pracovníkom. Úsilie zamestnávateľov by<br />

mohli podporiť vhodné motivačné stimuly poskytované vládou – napríklad<br />

zamestnávatelia, ktorí budú zamestnávať starších pracovníkov, by<br />

mohli mať úľavy na daniach, odvodoch a pod.<br />

24<br />

Literatúra<br />

1. Bahna, M.: Rodová rovnosť a trh práce na Slovensku. Správa z re<strong>pre</strong>zentatívneho<br />

výskumu. In:. Piscová, M.(ed.): Slovensko na ceste<br />

k rodovej rovnosti. ERPA a SÚ SAV. Bratislava, 2006.<br />

2. Bodnárová a kol. Integrácia starších ľudí do spoločnosti v kontexte<br />

integrácie Slovenska do EÚ. Záverečná správa z výskumu. PÚ SAV,<br />

Bratislava, 2002.<br />

3. Bútorová, Z. a kol.: Ona a on na Slovensku zaostrené na rod a vek.<br />

Edícia Štúdie a materiály. IVO. Bratislava, 2008.<br />

4. Filadelfiová, J.: Ženy, muži a vek v štatistikách trhu práce. IVO,<br />

Bratislava, 2007.<br />

5. Historická statistická ročenka ČSSR. Federální statistický úřad. Praha<br />

1985. SNTL –Nakladatelství technické literatúry a ALFA – Vydavateľstvo<br />

technickej a ekonomickej literatúry.<br />

6. Ilmarinen, J.: Ako si <strong>pre</strong>dĺžiť aktívny život. <strong>Starnutie</strong> a kvalita pracovného<br />

života v EU. Klub strieborných hláv a Príroda. Bratislava , 2008<br />

7. Living longer, living better. Addressing the challenge of an aging workforce.<br />

IBM Global Social Segment and Lisbon Council. September 2007.<br />

8. Perichtová, B akol.: Pracovné podmienky a rodová rovnosť. IVPR,<br />

Bratislava, 2008.<br />

9. Piscová, M. (ed): Slovensko na ceste k rodovej rovnosti. ERPA a SÚ<br />

SAV. Bratislava, 2006.<br />

10. Sigg, R: Extending Working Life: Evidences, Policy Callenges and<br />

Successful Responses. In. Marin, B. and Zaidi, A (Eds): Mainstreaming<br />

Ageing. Indicators to Monitor Sustainable Policies. European<br />

Centre Vienna. Ashgate, 2007.<br />

25


11. Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2007. ŠÚ SR. Bratislava 2007.<br />

12. Štatistická ročenka Slovenskej republiky 2006. ŠÚ SR. Bratislava, 2006.<br />

13. ŠÚ, SILC 2006 UDB verzia 15/05/07.<br />

14. Výskum európskych hodnôt 2008. Slovensko. Sociologický ústav<br />

SAV, Iris , Bratislava 2008<br />

15. Výsledky výberového zisťovania pracovných síl za 1. štvrťrok 2008.<br />

ŠÚ SR, Bratislava 2008.<br />

16. http://epp.eurostat.ec.eu/.<br />

17. EULabour Force Survey, data updated in june 2007<br />

18. Eurostat, EUROPOP 2008 convergence scenario, 72/2008 - Statistics<br />

in focus<br />

2. Postavenie starších osôb na trhu práce vo svetle<br />

výskumných zistení<br />

PhDr. Zuzana Kostolná<br />

Zvýšenie úrovne participácie starších pracovníkov na trhu práce patrí medzi<br />

priority nielen z hľadiska napĺňania cieľov Lisabonskej stratégie (v roku<br />

2010 dosiahnuť 50 percentnú mieru zamestnanosti starších osôb vo veku 55 -<br />

64 rokov ), ale aj so zreteľom na demografické dôsledky súčasného populačného<br />

vývoja <strong>pre</strong>javujúceho sa v znižovaní prírastkov pracovnej sily, zrýchlení<br />

starnutia obyvateľov a zvýšení ekonomického zaťaženia obyvateľstva 10 .<br />

V kontexte s <strong>pre</strong>biehajúcou finančnou krízou a hospodárskou recesiou<br />

sa táto agenda stáva oveľa citlivejšou a monitoring zamestnávateľskej<br />

sféry, ktorý je <strong>pre</strong>zentovaný v tomto príspevku, <strong>pre</strong>dstavuje jednu z nevyhnutných<br />

súčastí komplexného prístupu k potrebe integrovanej stratégie<br />

aktívneho starnutia v nasledujúcom období.<br />

S cieľom mapovať postoje a názory zamestnávateľských subjektov na<br />

široký okruh otázok spojených s problematikou účasti starších pracovníkov<br />

na trhu práce, Inštitút <strong>pre</strong> výskum práce a rodiny realizoval re<strong>pre</strong>zentatívny<br />

empirický prieskum na podnikovej úrovni. Základné výskumné<br />

zistenia zasahovali do nasledujúcich výskumných oblastí:<br />

- stratégie zamestnávateľských subjektov uplatňované pri nábore zamestnancov<br />

a rekognoskácia možných diskriminačných <strong>pre</strong>javov<br />

z titulu vysokého veku,<br />

Miera zamestnanosti vo vekovej kohorte 55 - 64 rokov v SR sa podľa dostupných údajov v roku<br />

2006 pohybovala na úrovni 33,2%, Employment in Europe 2007.<br />

10 In: Prognóza MPSVR SR na zamestnanosť do roku 2015, MPSVR SR, október 2007.<br />

26 27


- zaobchádzanie so staršími pracovníkmi v zamestnaní ( kariérny<br />

rast a odmeňovanie starších pracovníkov, postupy uplatňované zamestnávateľmi<br />

pri <strong>pre</strong>púšťaní starších pracovníkov, vnímanie silných<br />

a slabých stránok 50 a viacročnej pracovnej sily),<br />

- postoje a prístupy zamestnávateľov k celoživotnému vzdelávaniu<br />

starších pracovníkov (získanie, dopĺňanie, zmena a zvyšovanie<br />

kvalifikácie ),<br />

- ústretovosť zamestnávateľských subjektov na využívaní flexibilných<br />

foriem organizácie práce, pracovných režimov a pracovného<br />

času pri zamestnávaní starších pracovníkov,<br />

- uplatňovanie podnikovej sociálnej politiky voči starším pracovníkom.<br />

2.1 Metodika realizácie empirického prieskumu,<br />

charakteristika výberového súboru<br />

Dotazníkový prieskum zameraný na mapovanie postojov a názorov<br />

zamestnávateľských subjektov na postavenie starších pracovníkov na<br />

trhu práce 11 ) sa realizoval v mesiaci apríl 2008. Z celkového počtu 400<br />

oslovených podnikov, firiem a organizácii v SR sa podarilo zrealizovať<br />

rozhovory a vyplniť dotazníky s 260 <strong>pre</strong>dstaviteľmi zamestnávateľských<br />

organizácii.<br />

Pre zber údajov, ktorý zabezpečila výskumná a marketingová agentúra<br />

TNS SK, s.r.o., bol vypracovaný štandardizovaný polokategorizovaný dotazník<br />

obsahujúci otázky faktického, identifikačného a postojového charakteru.<br />

Zber údajov sa uskutočnil metódou „face to face“. Na otázky anketárov<br />

odpovedali zamestnanci personálnych útvarov, majitelia, konatelia a<br />

iní poverení zástupcovia zamestnávateľských organizácii.<br />

Získané údaje boli spracované v programe SPSS a Excel.<br />

Výberovú prieskumnú vzorku tvorilo 260 zamestnávateľských subjektov.<br />

Kritériá re<strong>pre</strong>zentatívnosti výberovej vzorky sa posudzovali podľa<br />

nasledovných znakov:<br />

• veľkosť zamestnávateľských organizácii,<br />

• odvetvová príslušnosť zamestnávateľských organizácii,<br />

• regionálne zastúpenie zamestnávateľských organizácii.<br />

Vo výberovom súbore podľa veľkosti podnikov dominovali malé podniky<br />

a organizácie s evidenčným počtom zamestnancov od 20 do 49 osôb<br />

(pozri graf Štruktúra výberového súboru podľa veľkosti podnikov).<br />

Štruktúra výberového súboru podľa veľkosti podnikov<br />

stredný podnik<br />

( od 50- 249)<br />

32,7%<br />

veľký podnik<br />

(viac ako 250)<br />

7,3%<br />

malý podnik<br />

( od 20 do 49 )<br />

60,0%<br />

11 Starší pracovníci boli vo výskume zadefinovaní ako pracovníci vo veku 50 a viac rokov.<br />

28 29


Z hľadiska odvetvovej príslušnosti výberový súbor re<strong>pre</strong>zentovali<br />

podniky, firmy a organizácie z odvetví poľnohospodárstva, priemyslu,<br />

stavebníctva, služieb a verejných služieb. V štruktúre podľa<br />

odvetvovej príslušnosti zamestnávateľských subjektov začlenených<br />

do výberového súboru boli takmer paritne zastúpené podniky a organizácie<br />

sektora verejných služieb (verejná správa a obrana, povinné<br />

sociálne zabezpečenie, školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť)<br />

a sektora služieb (veľkoobchod, maloobchod, oprava motorových<br />

vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru, hotely a reštaurácie,<br />

doprava a skladovanie, pošta a telekomunikácie, peňažníctvo a<br />

poisťovníctvo, nehnuteľnosti, <strong>pre</strong>najímanie a obchodné služby, výskum<br />

a vývoj). Štruktúru výberového súboru podľa odvetví ilustruje<br />

nasledujúci graf.<br />

Regionálna štruktúra zamestnávateľských organizácii zaradených do<br />

výberového súboru zodpovedala regionálnej distribúcii základného súboru<br />

zamestnávateľských subjektov so sídlom na území Slovenskej republiky<br />

a je zachytená v nasledujúcom grafe .<br />

Štruktúra výberového súboru podľa regiónov<br />

Košický<br />

11,2%<br />

Prešovský<br />

14,2%<br />

Banskobystrický<br />

10,8%<br />

Žilinský<br />

9,6%<br />

Nitriansky<br />

12,7%<br />

Trenčiansky<br />

8,8%<br />

Trnavský<br />

11,9%<br />

Štruktúra výberového súboru podľa odvetvia hospodárstva<br />

Bratislavský<br />

20,8%<br />

0,00% 5,00% 10,00% 15,00% 20,00% 25,00%<br />

verejné služby<br />

33,8%<br />

služby<br />

30,8%<br />

stavebníctvo<br />

7,7%<br />

priemysel<br />

22,7%<br />

poľnohospodárstvo a chov 5,0%<br />

0,00% 5,00% 10,00% 15,00% 20,00% 25,00% 30,00% 35,00%<br />

Z hľadiska štruktúry vlastníkov (zahraničnej účasti) zamestnávateľských<br />

subjektov vo výberovom súbore boli zastúpené v drvivej väčšine<br />

(85,4%) tuzemské podniky. Medzinárodné podniky (tuzemské so<br />

zahraničnou účasťou ) participovali vo výberovom súbore 7,7%-ami<br />

a zahraničné podniky 5,8%-ami. Vlastnícku štruktúru neuviedlo 1,2%<br />

zamestnávateľských subjektov<br />

30<br />

31


2. 2 Starší pracovníci optikou zamestnávateľov: analýza<br />

výsledkov empirického prieskumu<br />

Ktoré skupiny pracovníkov podľa veku by u<strong>pre</strong>dnostnili<br />

zamestnávatelia na voľné pracovné miesto<br />

2.2.1 Vek ako faktor uplatňovanej personálnej politiky zamestnávateľov:<br />

nábor pracovníkov, <strong>pre</strong>púšťanie pracovníkov, identifikácia možných<br />

50 a viac rokov ;<br />

3,8%<br />

neviem;<br />

7,3%<br />

do 29 rokov;<br />

27,3%<br />

diskriminačných <strong>pre</strong>javov z titulu vysokého veku, kariérny postup<br />

starších pracovníkov<br />

Podľa poznatkov získaných z výskumu zamestnávatelia by v prípade<br />

rovnakého vzdelania, kvalifikácie a odborných zručností záujemcu<br />

o prácu u<strong>pre</strong>dnostnili pracovníkov vo veku 30 - 49 rokov.<br />

Orientáciu na záujemcov stredného veku, o ktorých sa dá <strong>pre</strong>dpokladať,<br />

že sú zaučení a disponujú pracovnými skúsenosťami, potvrdili<br />

takmer dve tretiny zamestnávateľských subjektov (61,5%). Necelá<br />

tretina (27,3%) by v prípade rozhodovania dala <strong>pre</strong>dnosť mladým<br />

záujemcom do 29 rokov.<br />

Výskum potvrdil, že v prípade možnosti výberu pracovníkov zamestnávatelia<br />

u<strong>pre</strong>dnostňujú pracovníkov z mladších vekových skupín.<br />

Len 3,8% oslovených zamestnávateľov by za daných podmienok<br />

u<strong>pre</strong>dnostnilo záujemcov o prácu zastúpených vekovou kohortou 50<br />

a viacročných.<br />

Tendencia pozitívnej klímy k náboru pracovníkov z vekovej skupiny<br />

starších bola výskumne zaznamenaná skôr v malých podnikoch od 20 do<br />

49 zamestnancov, v priemysle a verejných službách a <strong>pre</strong>važne v tuzemských<br />

firmách (90%).<br />

30-49 rokov;<br />

61,5%<br />

Neutrálne, respektíve nediskriminičné nastavenie postupov a procesov<br />

prijímania pracovníkov v implementačnej praxi re<strong>pre</strong>zentujú údaje,<br />

podľa ktorých dve tretiny zamestnávateľských subjektov (66,2%) napriek<br />

deklarovanému nastaveniu na mladšiu pracovnú silu v časovom období<br />

od januára 2006 do marca 2008 prijali na voľné pracovné miesta staršieho<br />

pracovníka 12 ). Tretina oslovených respondentov (31,2%) uviedla, že<br />

v sledovanom čase sa neuchádzal o prácu v ich firme, organizácii, podniku<br />

<strong>pre</strong>dstaviteľ tejto vekovej skupiny.<br />

Odmietnutie uchádzača o prácu z dôvodu veku <strong>pre</strong>zentovalo 2,7%<br />

respondentov (v absolútnom vyjadrení 7 zamestnávateľských subjektov).<br />

12 Poznatky z re<strong>pre</strong>zentatívneho empirického prieskumu , ktorý sa realizoval v rámci projektu „Analýza<br />

kvalifikačných potrieb dopytu po práci a kvalifikačnej štruktúry ponuky práce na regionálnom trhu práce“,<br />

IVPR 2008, dokumentujú, že takmer polovica zamestnávateľských subjektov (41,9%) neobsadené<br />

voľné pracovné miesta rieši zamestnávaním starších pracovníkov v dôchodkovom veku. Popri najviac<br />

využívanom spôsobe (80,4%) , ktorým je prijatie nových pracovníkov a ich zaškolenie, je tento spôsob<br />

riešenia nesúladu kvalifikačných potrieb a štruktúry ponuky práce zamestnávateľmi najviac využívaný.<br />

32 33


Dôvody, <strong>pre</strong> ktoré odmietli prijať na voľné pracovné miesto staršieho<br />

uchádzača o prácu , zachytáva nasledujúci graf.<br />

že volí tzv. „najmenej bolestný spôsob“ a <strong>pre</strong>púšťa pracovníkov, ktorí<br />

dovŕšili vek odchodu do dôchodku. Takmer rovnaký počet zamestnávateľov<br />

(40,4%) vo výskume deklaroval , že u<strong>pre</strong>dnostňuje postupy založené<br />

Dôvody odmietnutia prijať staršieho uchádzača na voľné pracovné<br />

miesto<br />

nevhodné <strong>pre</strong> nich niektoré prac. činnosti<br />

57,1% 28,6%<br />

majú vysoké požiadavky na mzdu 0,0% 71,4%<br />

majú zastaralú kvalifikáciu<br />

42,9% 42,9%<br />

majú slabšie pracovné tempo<br />

42,9% 42,9%<br />

neovládajú cudzie jazyky<br />

42,9% 42,9%<br />

majú menší záujem o ďaľšie vzdelávanie 28,6% 42,9%<br />

neovládajú prácu spočítačom<br />

42,9% 28,6%<br />

ťažšie sa učia nové veci<br />

57,1% 14,3%<br />

horšie sa prispôsobujú novým podmienkam<br />

57,1% 28,6%<br />

0,00% 10,00% 20,00% 30,00% 40,00% 50,00% 60,00% 70,00% 80,00% 90,00%<br />

áno<br />

nie<br />

na posudzovaní pracovnej kvality zamestnancov. Zanedbateľný počet zamestnávateľov<br />

(5,7%) pripustil, že v prípade znižovania počtu pracovníkov<br />

volí stratégiu založenú na <strong>pre</strong>pustení zamestnancov, ktorým vznikol<br />

nárok na <strong>pre</strong>dčasný starobný dôchodok. Iný spôsob riešenia uviedlo 7,8%<br />

zamestnávateľov. Išlo o zamestnávateľov, ktorí zatiaľ neboli vystavení<br />

potrebe znižovať počet zamestnancov, a podľa ich vyjadrenia by v danej<br />

situácii u<strong>pre</strong>dnostnili individuálny prístup. Rozloženie odpovedí zamestnávateľov<br />

na otázku, ktorý postup u<strong>pre</strong>dnostňujú, resp. by u<strong>pre</strong>dnostnili<br />

pri znižovaní počtu pracovníkov, ilustruje nasledujúci graf.<br />

Neochota prijať staršieho uchádzača o prácu sa u zamestnávateľov,<br />

ktorí v sledovanom období (od 1.1. 2006 do 31.12.2007) odmietli prijať<br />

do pracovného pomeru pracovníka staršieho ako 50 rokov, výraznejšie<br />

viaže s akceptáciou zažitých stereotypov o nižšej flexibilite starších pracovníkov<br />

a nevhodnosti niektorých pracovných činností <strong>pre</strong> túto vekovú<br />

Aký postup u<strong>pre</strong>dnostňujú zamestnávatelia pri znižovaní počtu<br />

pracovníkov<br />

7,8%<br />

46,1%<br />

skupinu. Zamestnávatelia razantne odmietli (71,4%) tvrdenie, že odmietavý<br />

postoj k starším pracovníkom by mohol byť determinovaný vysokými<br />

mzdovými nárokmi tejto skupiny uchádzačov o prácu.<br />

40,4%<br />

5,7%<br />

2.2.2 Postupy zamestnávateľov pri znižovaní počtu pracovníkov<br />

<strong>pre</strong>pustia pracovníkov , ktorí dovŕšili dôchodkový vek<br />

u<strong>pre</strong>dnostnia posudzovanie pracovnej kvality<br />

<strong>pre</strong>pustia pracovníkov s nárokom na <strong>pre</strong>dčasný dôchodok<br />

iný postup<br />

Podľa poznatkov získaných z výskumu pri znižovaní počtu pracovníkov<br />

takmer polovica zamestnávateľských subjektov (46,1%) pripustila,<br />

Výsledky prieskumu <strong>pre</strong>ukázali, že veľkosť podniku, odvetvie<br />

hospodárstva a zahraničná účasť vo vlastníckej štruktúre signifi-<br />

34 35


kantne ovplyvňujú stratégie zástupcov podnikov pri znižovaní počtu<br />

pracovníkov. Prepustenie pracovníkov, ktorí dovŕšili dôchodkový<br />

vek, v prípade znižovania počtu zamestnancov u<strong>pre</strong>dnostňuje takmer<br />

polovica zamestnávateľov, ktorí re<strong>pre</strong>zentujú malé (s počtom<br />

zamestnancov od 20 do 49) a stredné (s počtom zamestnancov od<br />

50 do 249) podniky. Veľkí zamestnávatelia (s počtom zamestnancov<br />

250 a viac) podľa výskumných zistení volia <strong>pre</strong>važne postupy<br />

založené na posudzovaní kvality pracovnej sily. Tretina z veľkých<br />

zamestnávateľov (33,3%) pripustila, že v prípade potreby znižovania<br />

počtu pracovníkov <strong>pre</strong>pustia zamestnancov, ktorí dovŕšili vek<br />

odchodu do starobného dôchodku.<br />

Prepúšťanie pracovníkov, ktorí dovŕšili vek odchodu do dôchodku, je<br />

významnejšie uplatňované v stavebníctve (63,6%) a vo verejných službách<br />

(59,2%). V odvetviach poľnohospodárstvo a chov, priemysel a služby<br />

respondenti uvádzali, že sa v prípade znižovania počtu pracovníkov<br />

prikláňajú k postupom založeným na posudzovaní pracovnej kvality zamestnancov.<br />

Posudzovanie pracovnej kvality zamestnancov je postup , ktorí<br />

u<strong>pre</strong>dnostňujú takmer tri štvrtiny (72,7%) podnikov, firiem a organizácii<br />

so zahraničným zastúpením vo vlastníckej štruktúre. V tuzemských<br />

zamestnávateľských organizáciách <strong>pre</strong>vládajú postupy založené<br />

na <strong>pre</strong>pustení pracovníkov, ktorí dovŕšili vek odchodu do starobného<br />

dôchodku (48,8%). V subjektoch so zahraničným majetkovým zastúpením<br />

je stratégia <strong>pre</strong>púšťania rovnomerne rozložená medzi subjekty,<br />

ktoré u<strong>pre</strong>dnostňujú <strong>pre</strong>pustenie pracovníka v dôchodkovom veku<br />

(40,0%), a subjekty, ktoré u<strong>pre</strong>dnostňujú posudzovanie kvality pracovníka<br />

(40%).<br />

2.2.3 Kariérny postup starších pracovníkov - starší pracovníci<br />

v riadiacich pozíciách<br />

Väčšina zamestnávateľov (80%) deklarovala názor, že starší pracovníci<br />

majú rovnaké možnosti postupu v zamestnaní ako mladší. Každý desiaty<br />

zamestnávateľ (10%) si myslí , že starší pracovníci sú na tom v porovnaní<br />

s mladšími dokonca lepšie, a len každý dvanásty zamestnávateľ<br />

sa prikláňa k názoru, že starší pracovníci sú na tom v tejto oblasti horšie<br />

(8,5%). Zamestnávatelia, ktorí <strong>pre</strong>zentovali horšie perspektívy z hľadiska<br />

pracovného postupu starších pracovníkov v porovnaní s mladšími, patrili<br />

k veľkým podnikom nad 250 zamestnancov a k podnikom so zahraničným,<br />

prípadne medzinárodným vlastníkom.<br />

Monitoring pracovných pozícii starších pracovníkov v podnikoch<br />

zaradených do výskumnej vzorky <strong>pre</strong>ukázal, že vo viac ako polovici<br />

(55,8%) podnikov starší pracovníci zastávajú pozície na úrovni vrcholového<br />

riadenia, napr. štatutár, riaditeľ, konateľ. Výskumné poznatky zároveň<br />

upozornili na to, že starší pracovníci vo vrcholových funkciách riadenia<br />

podnikov sú príznační skôr <strong>pre</strong> malé podniky s počtom zamestnancov<br />

od 20 do 49 (57, 9%), z odvetvia verejných služieb (51,0%) a takmer<br />

výlučne z tuzemských podnikov (91,7%).<br />

Úroveň nižšieho stupňa riadenia, napr. vedúci útvarov, odborov, oddelení,<br />

starší pracovníci zastávajú v dvoch tretinách podnikov (65,8%).<br />

Štruktúra odpovedí podľa veľkosti podnikov, odvetvia hospodárstva či<br />

zahraničnej účasti je takmer totožná, ako bola <strong>pre</strong>zentovaná pri zastúpení<br />

vo vrcholových pracovných pozíciách. Pozície na nižších stupňoch riadenia<br />

sú podľa výskumných zistení prístupnejšie v odvetviach priemyslu<br />

(22,8%), služieb (26,3%) a verejných služieb (36,8%)<br />

36 37


2.2.4 Starší pracovníci optikou zamestnávateľov:<br />

silné a slabé stránky<br />

Vnímanie základných pracovných charakteristík starších pracovníkov<br />

v porovnaní s mladšími vyznieva vo vyjadreniach <strong>pre</strong>dstaviteľov<br />

zamestnávateľov pozitívne <strong>pre</strong> skupinu starších. Starším pracovníkom<br />

sú prisudzované pozitívne atribúty vyššieho veku, akými sú zodpovedný<br />

vzťah k firme, lojálnosť, lepšia pracovná disciplína, nepostrádateľnosť<br />

v určitých profesiách, cenné pracovné kontakty a schopnosť riešiť veci<br />

s nadhľadom v širších súvislostiach. Postoje zamestnávateľov 13 ) uvádza<br />

nasledujúci graf.<br />

Vnímanie silných stránok starších pracovníkov v porovnaní s<br />

mladšími<br />

cenné pracovné kontakty v oblasti pôsobenia<br />

nižšie nároky na mzdu<br />

schopnosť riešiť problémy v širších súvislostiach<br />

lepšia pracovná disciplína<br />

zodpovedný vzťah k firme,lojálnosť<br />

nepostrádateľnosť v niektorých profesiách<br />

74,6% 25,4%<br />

29,6% 70,4%<br />

74,2% 25,8%<br />

78,8% 21,2%<br />

90,4% 9,6%<br />

76,5% 23,5%<br />

0,00% 10,00% 20,00% 30,00% 40,00% 50,00% 60,00% 70,00% 80,00% 90,00%100,00%<br />

áno<br />

13 Zamestnávatelia odpovedali na otázku: „Pripúšťate, že starší zamestnanci v porovnaní s mladšími<br />

zamestnancami sú v niektorých profesiách nepostrádateľní, majú zodpovedný vzťah k firme sú<br />

lojálni, majú lepšiu pracovnú disciplínu, sú schopní riešiť problémy s nadhľadom a v širších<br />

súvislostiach, majú nižšie nároky na mzdy, majú vybudované cenné kontakty v oblasti svojho<br />

pôsobenia?“<br />

nie<br />

Najviac „cenenou“ pracovnou charakteristikou starších pracovníkov<br />

v porovnaní s mladšími, na ktorej sa oslovení zamestnávatelia<br />

zhodli, je vysoký stupeň lojálnosti a zodpovedný vzťah k firme<br />

(90,4%). Zamestnávatelia v uskutočnených rozhovoroch upozorňovali<br />

na skúsenosti s mladými zamestnancami, ktorí odchádzajú, zatiaľ čo<br />

starší zotrvajú na pracovnom mieste, sú spoľahliví a ústretovejší pri<br />

riešení problémov.<br />

Napriek celkovo pozitívnemu hodnoteniu vybraných pracovných<br />

charakteristík starších pracovníkov v porovnaní s mladšími treba upozorniť<br />

na skutočnosť, že takmer štvrtina zamestnávateľov (23,5%) nepripúšťa,<br />

že starší pracovníci sú v niektorých profesiách nepostrádateľní,<br />

a viac ako štvrtina <strong>pre</strong>dstaviteľov zamestnávateľských subjektov<br />

nepripúšťa, že v porovnaní s mladšími majú vybudované cenné pracovné<br />

kontakty v oblasti svojho pôsobenia (25,4%) a že sú schopní riešiť<br />

problémy s nadhľadom a v širších súvislostiach (25,8%).Viac ako<br />

dve tretiny zamestnávateľov (70,4%) nepripúšťa , že starší zamestnanci<br />

majú nižšie nároky na mzdu.<br />

Uznanie vyššieho veku za činiteľ, ktorý negatívne determinuje<br />

pracovné schopnosti zamestnancov, sa významne ne<strong>pre</strong>ukázalo<br />

v postojoch zamestnávateľov. Väčšina <strong>pre</strong>dstaviteľov zamestnávateľských<br />

subjektov sa nestotožnila s výrokmi, podľa ktorých<br />

starší pracovníci pracujú pomalšie, pomalšie sa rozhodujú,<br />

nie sú ochotní sa vzdelávať, a sú častejšie PN. Mieru<br />

stotožnenia sa s jednotlivými výrokmi, ku ktorým sa vyjadrovali<br />

<strong>pre</strong>dstavitelia zamestnávateľských subjektov, uvádza nasledujúca<br />

tabuľka.<br />

38 39


Postoje zamestnávateľov k vybraným pracovným charakteristikám<br />

starších pracovníkov<br />

Starší pracovníci vo veku 50 a viac Miera súhlasu Miera nesúhlasu<br />

skôr áno úplne áno skôr nie vôbec nie<br />

pracujú pomalšie 18,4% 3,5% 51,2% 27,0%<br />

pomalšie sa rozhodujú 23,0% 4,3% 51,8% 21,0%<br />

nie sú ochotní sa vzdelávať 22,5% 5,8% 50,4% 21,3%<br />

sú často PN 10,1% 3,5% 54,7% 31,8%<br />

Na tendenčnosť týchto tvrdení upozornili viacerí oslovení respondenti,<br />

podľa ktorých sa vekový faktor <strong>pre</strong>ceňuje. Podľa nich z hľadiska<br />

pracovného uplatnenia je rozhodujúca dosiahnutá kvalifikačná úroveň,<br />

prax a výsledky konkrétneho pracovníka. Z hľadiska veku za dôležitejšie<br />

považujú absenciu rovnomerného vekového rozloženia pracovníkov<br />

a ohrozenie v dôsledku možnosti odchodu väčšieho počtu kvalifikovaných<br />

zamestnancov.<br />

uplatnenie odb. zručností<br />

Postavenie starších zamestnancov v porovnaní s mladšími vo<br />

vybraných oblastiach - hodnotenie zamestnávateľov<br />

17,7% 78,8% 2,7%<br />

odmeňovanie 10,4% 85,4% 3,5%<br />

0,4%<br />

možnosť vzdelávania<br />

88,5% 10,4%<br />

Prevažná väčšina zamestnávateľov <strong>pre</strong>zentovala názor, že starší pracovníci<br />

majú rovnaké možnosti ako mladší v oblasti uplatnenia odborných<br />

zručností a pracovných skúseností (78,8%), odmeňovania (85,4%), zúčastňovania<br />

sa na vzdelávaní (88,5%), v možnostiach odborného rastu (85,0%),<br />

v možnostiach kariérového rastu vyjadreného postupom v zamestnaní<br />

(80,4%), ale aj v oblasti ohrozenia rizikom <strong>pre</strong>púšťania (85,0%).<br />

Vyjadrenia na póloch pozitívneho alebo negatívneho hodnotenia postavenia<br />

starších pracovníkov v porovnaní s mladšími boli štatisticky menej významné.<br />

Podľa vyjadrenia necelej pätiny zamestnávateľov (17,7%) majú starší pracovníci<br />

lepšie možnosti pri uplatňovaní odborných zručností a pracovných skúseností.<br />

Každý desiaty zamestnávateľ si myslí, že starší pracovníci majú lepšiu<br />

pozíciu v odmeňovaní (10,4%) a v postupe v zamestnaní (10,0%).<br />

V hodnotení zamestnávateľov štatisticky významnejšie zarezonovalo<br />

vnímanie horšieho postavenia starších pracovníkov v porovnaní s mladšími<br />

v oblasti získavania nových požadovaných zručností a odborných znalostí.<br />

Približne každý desiaty zamestnávateľ vníma starších pracovníkov<br />

v horšej pozícii pri zabezpečovaní ich odborného rastu (11,2%) a vzdelávania<br />

(10,4%). Horšie postavenie v oblasti účasti a prístupu k vzdelávaniu<br />

starších pracovníkov v porovnaní s ich mladšími kolegami významnejšie<br />

deklarovali re<strong>pre</strong>zentanti malých podnikov (s počtom zamestnancov od<br />

20 do 49) a tuzemských zamestnávateľských subjektov.<br />

riziko <strong>pre</strong>pustenia<br />

možnosť odborného rastu<br />

postup v zamestnaní<br />

5,0% 85,0% 9,2%<br />

3,1% 85,0% 11,2%<br />

10,0% 80,4% 8,5%<br />

2.2.5 Vzdelávanie starších pracovníkov: postoje a prístupy zamestnávateľov<br />

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%<br />

lepšie rovnako horšie<br />

Zamestnávatelia s výnimkou tzv. normatívneho vzdelávania v oblasti<br />

bezpečnosti práce, v prípade potreby zabezpečenia kvalifikácie zaškolením<br />

40 41


alebo zaučením, poskytnutia rekvalifikácie v prípade <strong>pre</strong>chodu na nové pracovisko<br />

alebo na nový druh práce alebo spôsob práce nie sú povinní starať sa<br />

o zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov 14 ). Podľa výskumných zistení:<br />

• Väčšina zamestnávateľských subjektov, takmer dve tretiny, nezabezpečuje<br />

ani neumožňuje zamestnancom zúčastňovať sa rekvalifikácie.<br />

Rekvalifikáciu <strong>pre</strong> svojich zamestnancov zabezpečuje 35,9% zamestnávateľských<br />

subjektov. Hlavná argumentácia tých zamestnávateľov,<br />

ktorí nevykonávajú rekvalifikácie, sa opiera o tvrdenia „potrebujeme<br />

hotových odborníkov“ (69,9%), „rozvoj odborných zručností je vecou<br />

samotných zamestnancov“ (55,4%), „rekvalifikácia je zbytočná v dôsledku<br />

ustálenosti odborných nárokov na pracovné miesto“ (54,2%).<br />

• Šance starších pracovníkov na vzdelávanie sú podľa väčšiny zamestnávateľov<br />

rovnaké ako šance ich mladších kolegov (88,5%), len každý<br />

desiaty zamestnávateľ (10,4%) si myslí, že možnosti vzdelávania<br />

starších pracovníkov v porovnaní s mladšími sú horšie. Šance starších<br />

pracovníkov v oblasti vzdelávania považoval v porovnaní s mladšími za<br />

lepšie jeden z oslovených zamestnávateľov.<br />

• Väčšina zamestnávateľov (71,7%) sa nestotožnila s tvrdením, že starší<br />

pracovníci nie sú ochotní sa vzdelávať.<br />

• Potreba systematického <strong>pre</strong>hlbovania a zdokonalovania odbornej<br />

a kvalifikačnej úrovne starších pracovníkov ako jeden z kľúčových<br />

<strong>pre</strong>dpokladov zvyšovania ich profesijnej mobility v rámci firmy a medzi<br />

firmami a ako jeden zo spôsobov udržania sa na trhu práce je akceptovaná<br />

väčšinou zamestnávateľov.<br />

14 Zákoník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.v znení neskorších <strong>pre</strong>dpisov) vychádza z <strong>pre</strong>pokladu , že<br />

je vecou a povinnosťou zamestnanca starať sa o svoj odborný rast. Zamestnávateľ má vytvoriť<br />

možnosti, aby sa zamestnanec vzdelával.<br />

Postoje zamestnávateľov k potrebe ďalšieho vzdelávania starších<br />

pracovníkov<br />

Zvyšovanie stupňa vzdelávania, získavanie nových zručností a rekvalifikáciu<br />

vnímajú ako nevyhnutnosť <strong>pre</strong> udržanie pracovných miest<br />

a pracovných pozícií starších pracovníkov viac ako dve tretiny zamestnávateľských<br />

subjektov (68,8%). Necelá pätina zamestnávateľov (19,6%)<br />

považuje ďalšie vzdelávanie starších pracovníkov za zbytočné.<br />

Názor zamestnáteľov na úlohu rekvalifikácie, zvyšovania<br />

vzdelania, získavania nových zručností u straších pracovníkov<br />

v tomto veku je to<br />

zbytočné; 19,6%<br />

iný názor;<br />

11,5%<br />

nevyhnutnosť<br />

udržania pracovného<br />

miesta, pozície;<br />

68,6%<br />

Iný názor <strong>pre</strong>zentovalo 11,5% respondentov. Argumentácia, ktorú<br />

použili respondenti s iným názorom, sa opierala o tvrdenia, že nemajú<br />

v podniku také pozície, ktoré by vyžadovali vzdelávanie a rekvalifikáciu,<br />

že potrebujú už hotových ľudí, a tvrdenie, že otázka ďalšieho vzdelávania<br />

závisí od postavenia a najmä schopností konkrétneho jednotlivca.<br />

42 43


Postoje k poskytovaniu vzdelávania starším pracovníkom významne<br />

ovplyvňuje veľkosť podniku, jeho odvetvová príslušnosť a zahraničná<br />

účasť na vlastníctve. Názor o zbytočnosti rekvalifikácie, zvyšovania<br />

stupňa vzdelania a získavania nových zručností u starších<br />

pracovníkov <strong>pre</strong>vládal v malých podnikoch s počtom zamestnancov<br />

od 20 do 49. Takmer dve tretiny (64,7%) zamestnávateľov z malých<br />

podnikov, firiem a organizácii zdieľa názor o zbytočnosti ďalšieho<br />

vzdelávania <strong>pre</strong> túto vekovú skupinu. K tomuto názoru sa prikláňa<br />

menej ako tretina stredných podnikov s počtom zamestnancov od 50<br />

do 249 a 5,9% re<strong>pre</strong>zentantov z veľkých podnikov (s počtom zamestnancov<br />

viac ako 250).<br />

Významným indikátorom prístupu k potrebe vzdelávania, vrátane<br />

vzdelávania starších pracovníkov, je popri veľkosti podniku aj príslušnosť<br />

k odvetviu hospodárstva. Názor o zbytočnosti vzdelávania starších<br />

pracovníkov <strong>pre</strong>zentovaný respondentmi z vybraných odvetví hospodárstva<br />

ilustruje nasledovná tabuľka:<br />

Tento názor zdieľalo len 7,8% respondentov re<strong>pre</strong>zentujúcich zahraničné<br />

podniky a 3,9% respondentov z medzinárodných podnikov (tuzemské<br />

podniky so zahraničnou účasťou).<br />

Druhy vzdelávania, na ktoré sú vysielaní starší pracovníci<br />

Implementačná prax upozorňuje na to, že pokiaľ zamestnávatelia realizujú<br />

odborné vzdelávanie svojich zamestnancov, orientujú sa skôr na<br />

mladších pracovníkov, u ktorých sú väčšie <strong>pre</strong>dpoklady , že sa im prostriedky<br />

vložené do ich vzdelávania vrátia v podobe vyššej produktivity<br />

práce, resp. vyššieho výkonu. Väčšina zamestnávateľov <strong>pre</strong>to investície<br />

do vzdelávania starších pracovníkov obmedzuje skôr na bežné formy<br />

podnikového vzdelávania, akými sú školenia a odborné kurzy (63,5%).<br />

Nasledujúci graf ilustruje, na aké druhy vzdelávania zamestnávatelia vysielajú<br />

starších pracovníkov.<br />

Druhy vzdelávania na ktoré zamestnávatelia vysielajú starších<br />

pracovníkov<br />

Rozloženie názorov respondentov o zbytočnosti rekvalifikácie, zvyšovania<br />

vzdelania a získavania nových zručností <strong>pre</strong> starších pracovníkov podľa<br />

odvetví<br />

zvyšovanie stupňa<br />

vzdelania<br />

kurzy osobnostného<br />

rozvoja<br />

16,2%<br />

20,0%<br />

poľnohospodárstvo<br />

a chov<br />

priemysel stavebníctvo služby verejné služby<br />

rekvalifikácia v zamestnaní<br />

kurzy výpočtovej techniky<br />

16,5%<br />

35,0%<br />

5,9% 21,6% 5,9% 41,2% 25,5%<br />

kurzy cudzieho jazyka<br />

15,8%<br />

odborné kurzy a školenia<br />

63,5%<br />

K názoru o zbytočnosti vzdelávania starších pracovníkov sa v <strong>pre</strong>važnej<br />

miere (88,2%) prikláňali zamestnávatelia z tuzemských podnikov.<br />

0,0% 10,0% 20,0% 30,0% 40,0% 50,0% 60,0% 70,0%<br />

44 45


2.2.6 Ústretovosť zamestnávateľov k flexibilným formám<br />

organizácie práce a pracovného času vo vzťahu k starším<br />

pracovníkom<br />

Vhodné pracovné podmienky, vrátane flexibilne usporiadaného pracovného<br />

času a flexibilnej organizácie práce, sú považované za kľúčové<br />

systémové opatrenia využívané v prístupe k starším pracovníkom. Postupný<br />

odchod do dôchodku z dôvodu zdravotných ťažkostí spojených so<br />

starnutím, zmiernenie transície z aktívneho pracovného života do neaktivity,<br />

potreba kombinovať prácu so starostlivosťou o vnúčatá a iné osoby,<br />

ale aj snaha o zachovanie jedinečných znalostí a kvalifikácie starších<br />

pracovníkov sú dôvody, <strong>pre</strong> ktoré sa v súvislosti so staršou pracovnou silou<br />

“volá“ po vyššom stupni ústretovosti a využívaní flexibilných foriem<br />

organizácie práce a pracovného času..<br />

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi uzatvárať so zamestnancom<br />

okrem tzv. „štandardnej“ formy pracovnoprávneho vzťahu, ktorou je<br />

pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú<br />

, pracovný pomer na kratší pracovný čas, využívať domácku prácu a teleprácu.<br />

Zamestnávateľovi je umožnené na zabezpečenie plnenia svojich<br />

úloh uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných<br />

mimo pracovného pomeru formou dohody o vykonaní práce a dohody<br />

o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov<br />

15 ) využiť nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času (dĺžka<br />

pracovného času v jednotlivých týždňoch je rôzna), pružný pracovný čas<br />

(pružný pracovný deň, pružný pracovný týždeň, pružné štvortýždňové<br />

15 V prípade , že zástupcovia zamestnancov nie sú konštituovaní, zamestnávateľ sa musí dohodnúť<br />

so samotným zamestnancom, ktorého sa toto rozvrhnutie týka.<br />

pracovné obdobie). Novela Zákonníka práce vytvorila pomerne veľký<br />

priestor <strong>pre</strong> dohodu zmluvných partnerov v oblasti organizácie pracovného<br />

času (tzv. „flexikonto“).<br />

Implementačnú prax využívania vybraných 16 ) foriem flexibilného<br />

usporiadania organizácie práce a pracovného času <strong>pre</strong> starších pracovníkov<br />

na základe poznatkov z výskumu uvádza nasledujúci graf<br />

Využívanie pružných foriem organizácie práce a pracovného času<br />

<strong>pre</strong> starších pracovníkov<br />

iné pružné formy<br />

dohoda o pracovnej činnosti<br />

dohoda o vykonaní práce<br />

3,5%<br />

28,5% 68,8%<br />

37,7% 61,5%<br />

nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času 15,0% 83,5%<br />

telepráca<br />

1,2%<br />

97,3%<br />

práca z domu<br />

1,9%<br />

96,5%<br />

pracovný pomer na kratší pracovný čas<br />

25,4% 74,6%<br />

Výskumné zistenia potvrdili, že celkovo nízke využívanie flexibilných<br />

foriem organizácie práce a organizácie pracovného času v podmienkach<br />

Slovenska 17 ) <strong>pre</strong>trváva aj pri organizovaní práce starších pracovníkov.<br />

16 V prílohe Typológia organizácie práce na základe 3 výskumných zdrojov EU LFS 2004, European<br />

Working Conditions Survey, 2005, Establishment Survey on working Time 2005 in:. Employment<br />

in Europe 2007.<br />

17 Hanzelova, E. v štúdii Analýza trhu práce SR z hľadiska integrovaného prístupu k stratégii<br />

flexiistoty – vybrané aspekty, IVPR, 2008, uvádza, že podiel zamestnaných z celkového počtu<br />

pracujúcich , ktorí pracovali v dočasnej forme práce, <strong>pre</strong>dstavoval roku 2007 5,1%, podiel<br />

pracujúcich na kratší pracovný čas 2,3%. Pružné formy pracovného času využíva 3% pracujúcich<br />

žien a 7% pracujúcich mužov vo veku 25 - 49 rokov.<br />

95,0%<br />

0,00% 10,00% 20,00% 30,00% 40,00% 50,00% 60,00% 70,00% 80,00% 90,00% 100,00%<br />

áno<br />

nie<br />

46 47


Pokiaľ zamestnávatelia volia iné ako štandartné usporiadanie organizácie<br />

práce so starším pracovníkom, u<strong>pre</strong>dnostňujú uzatváranie dohôd mimo<br />

pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti).<br />

V rámci pracovnoprávnych vzťahov sa najviac využíva pracovný<br />

pomer na kratší pracovný čas. Využívanie ostatných neštandardných foriem<br />

organizácie práce je zanedbateľné.<br />

2.2.7 Inhibitory využívania flexibilných foriem organizácie<br />

práce a pracovného času <strong>pre</strong> starších pracovníkov: reflexia<br />

zamestnávateľov<br />

Slovensko patrí ku krajinám s nízkou ochotou na využívanie „neštandardných“<br />

flexibilných foriem organizácie práce a pracovného času 18 ).<br />

Bariéry sú tak na strane zamestnávateľov, ako aj na strane samotných pracovníkov.<br />

U starších pracovníkov môžeme <strong>pre</strong>dpokladať, že okrem obavy<br />

z ukončenia pracovného pomeru akcentuje nižšiu mieru ochoty pracovať<br />

v niektorom z neštandardných pracovných pomerov skutočnosť, že väčšinu<br />

svojej zamestnaneckej kariéry <strong>pre</strong>žili v režime pracovného pomeru<br />

na dobu neurčitú a v dôsledku zažitých stereotypov sú menej prístupní<br />

k iným formám organizácie práce a pracovného času.<br />

18 Vysokú mieru ochoty využívať tzv neštandardné modely pracovných pomerov s flexibilnou<br />

úpravou pracovného času deklarovali nezamestnaní uchádzači o zamestnanie. Z výsledkov<br />

prieskumu , ktorý realizoval IVPR medzi uchádzačmi o zamestnanie evidovanými na úradoch<br />

PSVR v auguste 2008, vyplynulo , že dve tretiny starších respondentov sú ochotní pracovať<br />

v krátkodobom alebo dočasnom zamestnaní, viac ako polovica je ochotná pracovať na zmeny,<br />

necelá polovica by bola ochotná prijať sezónnu prácu a skoro každý druhý z oslovených starších<br />

respondentov by bol ochotný pracovať na skrátený pracovný čas. Ústretovosť respondentov<br />

k pracovným miestam s vyššou mierou pracovnej neistoty sa <strong>pre</strong>ukázala bez ohľadu na vek<br />

uchádzačov o zamestnanie. Na základe týchto zistení môžeme <strong>pre</strong>dpokladať, že faktor , ktorý<br />

významnejšie ako vek ovplyvňuje ochotu prijať platenú prácu v tzv neštandardných pracovných<br />

pomeroch, súvisí skôr s fenoménom pracovnej neistoty , ktorú vyvoláva dĺžka trvania<br />

nezamestnanosti (in: Kostolná, Z., Aktívne starnutie v kontexte trhu práce SR, IVPR, 2008).<br />

Výskum zamestnávateľov nepotvrdil vyššiu mieru ústretovosti k možnosti<br />

flexibilnej úpravy pracovného času a organizácie práce <strong>pre</strong> starších<br />

pracovníkov. Z celkového počtu oslovených zamestnávateľov takmer<br />

polovica (45,3%) nevyužíva žiadne flexibilné formy organizácie práce a<br />

pracovného času <strong>pre</strong> starších pracovníkov.<br />

Medzi dôvodmi, ktoré zamestnávatelia uvádzali, dominoval argument:(47,5%)<br />

„nikdy sme neboli o to starším pracovníkom požiadaní“<br />

Takmer rovnaké zastúpenie (41,5%) mal argument zamestnávateľov, že<br />

nemajú vytvorené podmienky na uplatnenie flexibilnej organizácie práce<br />

a pracovného času. Rastom nákladov a administratívnej záťaže argumentovalo<br />

1,9% zamestnávateľov.<br />

Jednoznačne odmietavé stanovisko k využívaniu flexibilných foriem<br />

práce uviedli traja zamestnávatelia, čo <strong>pre</strong>dstavuje 1,2%<br />

2.3. Kľúčové fakty a výskumné zistenia<br />

V oblasti prijímania a náboru pracovníkov<br />

Postupy zamestnávateľov pri prijímaní pracovníkov môžu byť z vekového<br />

hľadiska hodnotené ako neutrálne, nediskriminačné (len 2,7%<br />

zamestnávateľov odmietlo uchádzača o prácu z dôvodu veku ).V období<br />

od 1.1.2006 do 31.12 2007 dve tretiny zamestnávateľov (66,2%) prijalo<br />

na pracovné miesto staršieho pracovníka vo veku 50 a viac rokov .<br />

Pozitívnu klímu v nábore starších pracovníkov môže vytvárať existujúci<br />

nesúlad kvalifikačných potrieb a štruktúry ponuky práce, keď podľa výskumných<br />

zistení takmer polovica zamestnávateľských subjektov (41,9%)<br />

obsadzuje voľné pracovné miesta pracovníkmi v dôchodkovom veku.<br />

48 49


Sťaženú pozíciu starších pracovníkov signalizuje skutočnosť, že v prípade<br />

rozhodovania sa o prijatí pracovníka by za <strong>pre</strong>dpokladu rovnakého<br />

vzdelania, kvalifikácie a odborných zručností zamestnávatelia u<strong>pre</strong>dnostnili<br />

mladších uchádzačov o prácu (61,5% vo veku 30 - 49 rokov, 27,3%<br />

vo veku do 29 rokov). Len 3,8% zamestnávateľov by u<strong>pre</strong>dnostnilo staršiu<br />

pracovnú silu.<br />

Odmietavy postoj k prijímaniu starších pracovníkov sa u časti zamestnávateľov<br />

viaže s akceptáciou zažitých stereotypov o nižšej flexibilite<br />

starších pracovníkov a nevhodnosti niektorých pracovných činností <strong>pre</strong><br />

túto vekovú skupinu<br />

Postupy zamestnávateľov v oblasti znižovania počtu pracovníkov<br />

Pri znižovaní počtu zamestnancov takmer polovica zamestnávateľov<br />

(46,1%) volí tzv. „najmenej bolestný spôsob“ a <strong>pre</strong>púšťa pracovníkov,<br />

ktorí dovŕšili vek odchodu do dôchodku. Postupy založené na posudzovaní<br />

pracovnej kvality zamestnancov u<strong>pre</strong>dnostňuje 40,4% zamestnávateľov<br />

a 5,7% zamestnávateľov by <strong>pre</strong>pustilo zamestnancov, ktorým<br />

vznikol nárok na <strong>pre</strong>dčasný starobný dôchodok. Stratégie zamestnávateľov<br />

pri <strong>pre</strong>púšťaní pracovníkov ovplyvňuje veľkosť podniku, odvetvie<br />

hospodárstva a štruktúra vlastníctva. Veľkí zamestnávatelia, podniky<br />

s medzinárodnou účasťou a zamestnávatelia z odvetví poľnohospodárstvo,<br />

priemysel a služby u<strong>pre</strong>dnostňujú v prípade znižovania počtu<br />

pracovníkov postupy založené na posudzovaní kvality pracovnej sily.<br />

Malí a strední zamestnávatelia z odvetví stavebníctvo a verejné služby<br />

u<strong>pre</strong>dnostňujú postupy založené na <strong>pre</strong>púšťaní pracovníkov v dôchodkovom<br />

veku.<br />

V oblasti kariérneho postupu starších pracovníkov:<br />

Kariérny postup pracovníkov nie je podľa zamestnávateľov určovaný<br />

vekom . Väčšina zamestnávateľov (80%) vyjadrila názor, že starší pracovníci<br />

majú rovnaké možnosti postupu v zamestnaní ako mladší. Každý desiaty<br />

zamestnávateľ si myslí, že starší pracovníci sú na tom dokonca lepšie,<br />

a len 8,5% si myslí, že starší pracovníci sú na tom v tejto oblasti horšie.<br />

Vo viac ako polovici (55,8%) organizácii, firiem a podnikov starší zamestnanci<br />

zastávajú pozície na úrovni vrcholového riadenia, napr. štatutár,<br />

riaditeľ, konateľ, a v dvoch tretinách zamestnávateľských organizácii<br />

(65,8%) pôsobia na úrovni nižšieho stupňa riadenia, napr. vedúci útvarov,<br />

odborov, oddelení.<br />

V oblasti reflexie pracovných schopností a pracovných charakteristík<br />

starších pracovníkov<br />

Výskum zamestnávateľov nepotvrdil akceptáciu veku ako negatívneho<br />

činiteľa determinujúceho pracovné schopnosti starších pracovníkov. Zamestnávatelia<br />

upozorňovali na tendenčnosť tvrdení, že starší pracovníci<br />

pracujú pomalšie, pomalšie sa rozhodujú, nie sú ochotní sa vzdelávať a sú<br />

častejšie chorí. Najviac „cenenou“ pracovnou charakteristikou starších<br />

pracovníkov v porovnaní s mladšími, na ktorej sa zhodli zamestnávatelia,<br />

je vysoký stupeň lojálnosti a zodpovedný vzťah k firme (90,4%). Zamestnávatelia<br />

v uskutočnených rozhovoroch upozorňovali na skúsenosti<br />

s mladými zamestnancami, ktorí odchádzajú, zatiaľ čo starší zotrvajú na<br />

pracovnom mieste, sú spoľahliví a ústretovejší pri riešení problémov.<br />

V oblasti vzdelávania starších pracovníkov<br />

Šance na vzdelávanie sú u starších pracovníkov podľa väčšiny zamest-<br />

50 51


návateľov rovnaké ako u mladších kolegov (88,5%), len každý desiaty<br />

zamestnávateľ (10,4%) si myslí, že možnosti vzdelávania starších pracovníkov<br />

v porovnaní s mladšími sú horšie. Šance starších pracovníkov<br />

v oblasti vzdelávania v porovnaní s mladšími považoval za lepšie jeden<br />

z oslovených zamestnávateľov.<br />

Väčšina zamestnávateľov (71,7%) sa nestotožnila s tvrdením, že starší<br />

pracovníci nie sú ochotní sa vzdelávať<br />

Potreba systematického <strong>pre</strong>hlbovania a zdokonalovania odbornej a kvalifikačnej<br />

úrovne starších pracovníkov ako jeden z kľúčových <strong>pre</strong>dpokladov<br />

zvyšovania ich profesijnej mobility v rámci firmy a medzi firmami a ako<br />

jeden zo spôsobov udržania sa na trhu práce je akceptovaná viac ako dvomi<br />

tretinami zamestnávateľov (68,5%). Necelá pätina (19,6%) zamestnávateľov<br />

považuje ďalšie vzdelávanie starších pracovníkov za zbytočné. Názor<br />

o zbytočnosti vzdelávania starších pracovníkov <strong>pre</strong>vládal u <strong>pre</strong>dstaviteľov<br />

malých podnikov s počtom zamestnancov do 49, výrazne v odvetví služieb<br />

a u zamestnávateľov v tuzemských podnikoch.<br />

Implementačná prax však naznačuje, že pokiaľ zamestnávatelia realizujú<br />

odborné vzdelávanie, orientujú sa skôr na mladšie pracovné sily, u ktorých<br />

sú väčšie <strong>pre</strong>dpoklady, že sa vložené finančné prostriedky vrátia v podobe<br />

vyššej produktivity práce, resp. rastúceho výkonu. Investície do vzdelávania<br />

starších pracovníkov sa obmedzujú na bežné formy podnikového vzdelávania.<br />

Výskum potvrdil, že školenia a odborné kurzy sú najviac využívanou<br />

formou (63,5%), na ktorú vysielajú zamestnávatelia starších pracovníkov .<br />

V oblasti využívania flexibilných foriem organizácie práce a pracovného času<br />

Výskum zamestnávateľov nepotvrdil významnosť veku (50 a viac)<br />

ako faktora, ktorý by podporoval vyššiu mieru akceptácie flexibilnej<br />

možnosti úpravy pracovného času a organizácie práce u tejto vekovej<br />

skupiny. Z celkového počtu oslovených zamestnávateľov takmer polovica<br />

(45,3%) nevyužíva žiadne flexibilné formy organizácie práce a pracovného<br />

času <strong>pre</strong> starších pracovníkov.<br />

Bariéry sú tak na strane zamestnávateľov, ako aj na strane samotných<br />

pracovníkov. Medzi dôvodmi, ktoré uvádzali zamestnávatelia, dominoval<br />

argument (47,5%) „nikdy sme neboli o to starším pracovníkom požiadaní“.<br />

Takmer rovnaké zastúpenie (41,5%) mali argumenty zamestnávateľov,<br />

ktorí nevyužívajú tento typ organizácie práce a pracovného času<br />

z dôvodu, že nemajú na to vytvorené podmienky. Rastom nákladov a administratívnej<br />

záťaže argumentovalo 1,9% zamestnávateľov. Jednoznačne<br />

odmietavé stanovisko k využívaniu flexibilných foriem práce uviedli<br />

traja zamestnávatelia, čo <strong>pre</strong>dstavuje 1,2%<br />

Pokiaľ zamestnávatelia volia iné ako štandardné pracovnoprávne<br />

vzťahy so staršími pracovníkmi, u<strong>pre</strong>dnostňujú uzatváranie dohôd mimo<br />

pracovného pomeru, a to dohody o vykonaní práce (37,3%) a dohody<br />

o pracovnej činnosti ( 28,5%). V rámci pracovnoprávnych vzťahov sa<br />

najviac využíva pracovný pomer na kratší pracovný čas (25,4%). Využívanie<br />

ostatných flexibilných foriem organizácie práce je zanedbateľné.<br />

V oblasti podnikovej sociálnej politiky<br />

Sociálna politika väčšiny podnikov, firiem a organizácii nie je postavená<br />

na vekovom hľadisku. V niektorých podnikoch, firmách a organizáciách<br />

sa zohľadňuje dĺžka pôsobenia u zamestnávateľa. Špecifické programy<br />

orientované na starších pracovníkov boli zaznamenané v oblasti<br />

doplnkového dôchodkového sporenia, keď 3 zamestnávatelia uviedli, že<br />

príspevok zamestnávateľa sa zvyšuje v závislosti od veku a odpracova-<br />

52 53


ných rokov, a v oblasti zdravotnej starostlivosti, keď niektorí zamestnávatelia<br />

hradia starším praconíkom častejšie <strong>pre</strong>ventívne zdravotné <strong>pre</strong>hliadky,<br />

príspevky na kúpeľnú liečbu a ozdravovacie pobyty. Pomerne<br />

rozvinutá je agenda aktivít poskytovaných bývalým zamestnancom, napríklad<br />

stretnutia pri rôznych príležitostiach, možnosť stravovania, firemné<br />

podujatia.<br />

Postupy a procesy, ktoré sú z hľadiska veku neutrálne nastavené, <strong>pre</strong>zentujú<br />

zamestnávatelia ako <strong>pre</strong>dnosť firemnej kultúry.<br />

Literatúra<br />

Bariéry a príležitosti pro pracovní uplatenení pracovníku ve věku 50+.<br />

Součást projektu „Třetí kariéra“ zaměřeného na podporu celoživotního<br />

vzdělávaní a na zlepšení podmínek na trhu práce pro cílovou skupinu<br />

50 +, STEM 2006.<br />

Boosting jobs and incomes: policy lessons from re –assessing the OECD<br />

Jobs Strategy , OECD 2006.<br />

Employment in Europe 2007, chapter 2 Active ageing and labour market<br />

trends for older workers.<br />

Employment and labour market policies for an ageing workforce and initiatives<br />

at the workplace national overview report: Slovakia, European<br />

Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions.<br />

Increasing the employment of older workers and dealaying the exit from<br />

the labour market COM (2004) final.<br />

Ilmarinen, J.: Ako si <strong>pre</strong>dĺžiť aktívny život , <strong>Starnutie</strong> a kvalita pracovného<br />

života v Európskej únii, Príroda a Klub strieborných hláv, 2008.<br />

Kotíková, J.: Problematika zaměstnanosti starších osob v kontextu českého<br />

trhu práce. Fórum sociální politiky 1/2008.<br />

Kostolná, Z.: Aktívne starnutie v kontexte trhu práce SR: stratégia aktívneho<br />

starnutia ako nástroj zvýšenia zamestnanosti starších pracovníkov,<br />

IVPR, december 2008.<br />

Mandl, I., Dorr, A., Oberholzner, T.: Age and employment in the new<br />

Member States, European Foundation for the improvement of living<br />

and working Conditions, 2006.<br />

Older workers, Living longer, working longer, DELSA Newsletter Issue<br />

2 ,OECD 2006.<br />

54 55


Oznámenie komisie „Kľúčové závery zo správy zamestnanosť v Európe<br />

v roku 2007“ KOM (2007) 733 v konečnom znení.<br />

Oznámenie komisie Zelená kniha „Ako čeliť demografickým zmenám,<br />

nová solidarita medzi generáciami“ KOM (2005) v konečnom znení.<br />

Postavení zaměstnanců nad 50 let na trhu práce. Součást projektu „Třetí<br />

kariéra“ zaměřeného na podporu celoživotního vzdělávaní a na zlepšení<br />

podmínek na trhu práce pro cílovou skupinu 50 +. STEM 2006.<br />

Projekt Plus <strong>pre</strong> ženy 45 +. Infostav.sk 12/02/2008.<br />

Remr, J.,Kotíková J.: Podpora zaměstnávaní starších osob. Souhrnná<br />

správa. Markent, s.r.o., a VÚPSV, Praha, květen 2007.<br />

Stratton, D., Lundstrom,F.: Older workers and employment agencies in<br />

Ireland Senior selectretain and retrain, 2007.<br />

Vihlídal, J., Mareš,P.: Měníci se rizika a šance na trhu práce. Analýza<br />

postavení a šancí vybraných rizikových skupin na trhu práce. VÚPSV<br />

Praha, výzkumné centrum Brno, 2006.<br />

Vohralíková, L., Rabušic,L.: Čeští seniori včera, dnes a zítra. VUPSV<br />

Výzkumné centrum Brno, 2004.<br />

56

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!