Starnutie a predlžovanie pracovného života - Inštitút pre výskum ...

pad aj na oblasť trhu práce. Na Slovensku sa v rokoch 2004 a 2005 uskutočnila
reforma sociálneho zabezpečenia na starobu. Sformoval sa nový
systém sociálnej ochrany v starobe, ktorý je založený na troch pilieroch
(solidárnom, kapitalizačnom a doplnkovom dôchodkovom poistení). Súčasťou
reformy bolo zvýšenie dôchodkového veku a jeho zjednotenie na
hranici 62 rokov pre obidve pohlavia.
Postoje verejnosti k reforme boli rôzne. Zvýšenie a zjednotenie dôchodkového
veku pre mužov a ženy bolo prijaté pomerne nepriaznivo.
Podľa zistení sociologického výskumu so zjednotením vekovej hranice
pre obidve pohlavia „rozhodne nesúhlasilo“ až 45,8 % účastníkov výskumu
a „skôr nesúhlasilo“ 31,5 % účastníkov výskumu. Zamietavé postoje
vyjadrovali viac ženy ako muži (s týmto krokom rozhodne nesúhlasilo
57,6% žien a 33,2% mužov, skôr nesúhlasilo 27,4% žien a 35,8% mužov)
(Bahna, 2006).
Dlhú dobu zaužívaná prax naznačuje, že legálne stanovená hranica
dôchodkového veku ako keby signalizovala vhodný okamih odchodu
z trhu práce a mnohí ju mali natoľko osvojenú, že ani nerozmýšľali
o inom konaní. Zo sociologického výskumu z roku 2007 (3 roky po zvýšení
dôchodkového veku) vyplynulo, že verejnosť pokladá za optimálny
dôchodkový vek u muža 59,3 roka a u ženy 55,4 roka (Bútorová a kol.,
2008, s. 94), čo sa skôr blíži vekovým hraniciam platným pred dôchodkovou
reformou a signalizuje slabé nastavenie verejnosti na koncept aktívnej
staroby (Bútorová a kol., 2008, s. 94). Bude potrebné vynaložiť veľké
úsilie a pripraviť argumenty podložené faktami, ktoré by presviedčali
ľudí o potrebe zotrvať dlhšie v pracovnom živote, lebo mnohí ľudia sú
už v mladosti nastavení na vzorec správania, podľa ktorého po dosiahnutí
dôchodkového veku treba opustiť zamestnanie a užívať si rodinu a voľný
čas. Empirické údaje získané vo výskumnej sonde zameranej na mladé
rodiny na Slovensku ukázali, že len necelých 27 % mladých ľudí by súhlasilo
s názorom, že človek vo vyššom veku, ak mu to dovolí zdravie,
by mal pokračovať v zamestnaní čo najdlhšie. V Českej republike takýto
názor zastávalo 38,5% ) z rovnako štruktúrovanej výskumnej vzorky.
Reforma systému sociálnej ochrany v starobe v Slovenskej republike
síce posunula hranicu dôchodkového veku na vyššiu úroveň, ale tá sa
bude dosahovať postupne. Aj keď jednotlivé vekové ročníky idú do dôchodku
len o niekoľko mesiacov neskôr oproti predchádzajúcej, štatutárne
stanovenej hranici dôchodkového veku, počet pracujúcich vo vyššom
veku sa zvyšuje. Kým v roku 2004 pracovalo vo veku 60 - 64 rokov 21
300 osôb, v roku 2005 sa počet pracujúcich v tejto vekovej skupine zvýšil
na 28 900.
Ak sa pozrieme na ženy, v danej vekovej skupine sa ich počet zvýšil
z 5 700 v roku 2004 na 8 000 v roku 2005.
Zvýšil sa aj počet mužov pracujúcich vo veku nad 65 rokov, a to zo 7
700 osôb v roku 2004 na 8 200 v roku 2005. Pokiaľ ide o pracujúce ženy
rovnakej vekovej skupiny, v priebehu jedného roka sa ich počet zvýšil z 2
900 na 3 100 (Štatistická ročenka 2007, tab. 4 -2).
Ak sa máme zamerať na predĺženie pracovného života, zrejme máme
na mysli programové predĺženie v záujme rovnocenného udržania starších
pracovníkov na trhu práce, ktoré nebude len „dočasnou nutnosťou“
vyplývajúcou z posunutia dôchodkového veku o pár mesiacov.
Výskumná úloha „Rodina, zamestnanie a vzdelanie“ 1J051/05-DP2. Úloha bola riešená v spolupráci
s Výskumným ústavom práce a sociálnych vecí v Prahe a bola financovaná Ministerstvom práce
a sociálnych vecí v ČR. Výskumnú vzorku na Slovensku tvorilo 503 domácnosti, v ktorých žijú
manželské páry vo veku 20 -35 rokov. Z týchto domácnosti bola ¼ bezdetná a ¾ s deťmi, kde
jedno bolo vo veku 3 - 7 rokov. Zber empirického materiálu sa uskutočnil v marci 2006.
18 19