Starnutie a predlžovanie pracovného života - Inštitút pre výskum ...

piny osôb v poproduktívnom veku. Všeobecným dôsledkom toho procesu
je starnutie populácie a vyjadruje ho index starnutia ).
Starnutie populácie so sebou prináša celý rad nových otázok. Vo
verejných diskusiách sa dlhú dobu venovala pozornosť prevažne sociálnej
ochrane starších ľudí a ich ekonomickému zabezpečeniu v starobe,
v posledných rokoch sa však intenzívnejšia pozornosť sústreďuje
na dlhodobú starostlivosť o starých ľudí a do popredia sa dostávajú
otázky spojené s predĺžením pracovného života starších osôb. Súčasťou
týchto snáh je definícia starších pracujúcich, vymedzenie vekových
hraníc starších pracujúcich, analýza podmienok ich zotrvania na
trhu práce a pod.
Predĺženie pracovného života sa objavuje aj v dokumentoch medzinárodných
inštitúcií. Medzinárodná organizácia práce definovala
starnúcich pracovníkov ako “všetkých, ktorí môžu vo svojom zamestnaní
alebo pri práci čeliť ťažkostiam v dôsledku pokročilého
veku“ (citované podľa Ilmarinena, 2008, s. 40). Vypracovala odporúčania,
ako zaobchádzať so staršími pracovníkmi a odporúča
predchádzať diskriminácií starších pracovníkov prevenciou. Svetová
zdravotnícka organizácia sa vo svojich aktivitách zaoberá zlepšovaním
situácie starších pracovníkov a definuje ich ako pracujúcich
vo veku 45 a viac rokov (Ilmarinen, 2008). Aj Európska komisia
venuje pozornosť otázkam zamestnávania starších pracovníkov. Jedným
z cieľov aktivít Európskej únie je zvýšiť mieru zamestnanosti
Index starnutia vyjadruje počet osôb vo veku 65 a viac rokov pripadajúcich na 100 osôb vo veku
0 – 14 rokov (Štatistická ročenka SR 2007). V roku 2007 pripadlo na 100 obyvateľov patriacich
do vekovej skupiny 0 - 14 ročných 76 osôb starších ako 65 rokov (Trendy sociálneho vývoja
v Slovenskej republike 2008, s. 2).
starších osôb vo veku 55 – 64 rokov na 50 % a tomu by mali pomôcť
stratégie aktívneho starnutia.
Starnutie populácie a možnosť predĺženia pracovného života priťahuje
čoraz viac pozornosti špecialistov v oblasti výskumu – hlavne
sociológov, ekonómov, gerontológov a psychológov. Za posledné
roky vzniklo viacero odborných prác, napríklad štúdia J. Ilmarinena
Ako si predĺžiť aktívny život. Starnutie a kvalita pracovného života
v Európskej únii (2008). Práca je zhrnutím celého radu výskumných
poznatkov a venuje sa starnutiu populácie a starším pracovníkom
komplexne - počnúc zdravotnými otázkami, cez bezpečnosť práce,
až po schopnosť učiť sa a produktivitu práce starších pracovníkov.
Ďalšia štúdia s názvom Living longer, living better, ktorú v roku
2007 vypracovala firma IBM v spolupráci s Lisabonským výborom,
vidí predĺženie pracovného života ako súčasť pozitívnej špirály. Jej
roztočenie prinesie starším obyvateľom viac zdrojov na užívanie,
vytvorí lepšie predpoklady na budúci dôchodok a pre mladších pracovníkov
sa profitom stane dlhodobá udržateľnosť systému, do ktorého
prispievajú. R. Sigg považuje rozšírenie pracovného života za
kľúč k zvládnutiu starnutia populácie. Vo svojej štúdii konštatuje, že
aj keď jednotlivé krajiny prijímajú na zvládnutie existujúcej situácie
skôr čiastkové opatrenia, ich pozitívne dôsledky sú viditeľné, aj keď
zatiaľ dosť vzdialené od globálnejších efektov (Extending working
life, 2007).
Niekoľko prác, ktoré sa aspoň čiastočne dotkli tejto problematiky,
vzniko aj na Slovensku. V porovnaní s vyššie uvedenými sa
zameriavali viac na zamestnanosť a zamestnateľnosť starších žien,
ktoré začínajú mať problémy s udržaním sa na trhu práce už po do-
6 7