Starnutie a predlžovanie pracovného života - Inštitút pre výskum ...

Pravdou je, že vyšší vek so sebou prináša viaceré obmedzenia v osobnom
živote i v práci. Môžu to byť obmedzenia fyzické (rýchlejšia únava,
zhoršovanie zmyslového vnímania), ale i v mentálnej sfére (starší sa
ťažšie učia, menej sa nadchýnajú novotami). To sú však prekonateľné
prekážky, ktoré sa darí odstraňovať, napríklad používaním pomôcok na
odstránenie zmyslových nedostatkov, prispôsobením pracovného miesta,
uplatňovaním skráteného či deleného pracovného času, zavedením častejších
prestávok v práci s cieľom zabrániť fyzickej únave.
Okrem zaužívanej sociálnej praxe, ktorú môžeme považovať za bariéru
predlžovania pracovného života, za ďalší problém môžeme označiť zdravotný
stav starších osôb. Podľa zistených údajov svoje všeobecné zdravie
označilo ako veľmi dobré 23,1% populácie vo veku nad 16 rokov, za skôr
dobré ho považovalo 29,1%, za priemerné 29,8%, za skôr zlé 13,1% a za
veľmi zlé 4,9%. Odpovede sa veľmi líšili podľa vekových skupín. Kým
svoje všeobecné zdravie označilo za veľmi dobré až 59,8% respondentov
vo veku do 24 rokov, vo vekovej skupine 55 - 64 ročných to bolo len
2,1%. Naproti tomu za veľmi zlé svoje zdravie označilo 8,1% osôb zo
skupiny 55 - 64 ročných a len 2,1% mladých ľudí vo veku do 24 rokov
(SILC 2006 UDB verzia 15/05/07).
Pomerne veľká časť (27,4%) populácie nad 16 rokov trpí chronickými
(trvalými) chorobami alebo stavmi. Situácia sa líši podľa veku respondentov.
Kým z mladších respondentov vo veku do 24 rokov trpí chronickými
chorobami 9,9 %, vo veku 55 - 64 rokov predstavoval podiel chronických
ochorení 45,2 % ((SILC 2006 UDB verzia 15/05/07). Nepriaznivý zdravotný
stav v preddôchodkovom veku, ale hlavne chronické choroby spôsobujú, že
mnohí pracovníci odchádzajú do invalidity, prípadne predčasného dôchodku.
Ak chceme hovoriť o reálnom predĺžení pracovného života, je potrebné
20
viac sa venovať stratégiám aktívneho starnutia, ako aj prevencii v pracovnom
i všeobecnom lekárstve, ktorá môže zvýšiť kvalitu života mladších osôb a zároveň
vytvoriť zdravotné predpoklady pre predĺženie pracovného života.
Často spomínanou prekážkou zotrvania starších osôb na trhu práce je
nižšia či nedostatočná kvalifikácia, či ochota učiť sa nové veci zamerané
na zvládnutie nových technológii. Prieskum z roku 2004 ), ktorý sa zameral
na zisťovanie kvalifikácie pracovnej sily, priniesol poznatky o tom, že
až 76 % respondentov získalo kvalifikáciu výučbou v rámci vzdelávacieho
systému, 15 % školeniami počas zamestnania, 6 % rekvalifikačnými
kurzami a 3 % iným spôsobom. Školenia počas zamestnania viedli k získaniu
kvalifikácie vo väčšej miere u starších oslovených pracovníkov vo
vekovej skupine 50 - 59 rokov a 60 a viac rokov a u nekvalifikovaných
robotníkov. To ukazuje, že aj starší pracovníci sú ochotní prijímať nové
poznatky, informácie, ktoré potrebujú pre výkon svojej práce. Spôsob
sprístupnenia poznatkov by mal zodpovedať konkrétnej potrebe i veku.
Preto bude potrebné rozpracovať nové metódy učenia sa, ktoré budú prispôsobené
na starších pracovníkov. S veľkou pravdepodobnosťou to budú
metódy zamerané na zdokonalovanie existujúcich poznatkov a zručnosti.
Dobrým príkladom je program „New Deal – 50 plus“, ktorý rozvinuli vo
Veľkej Británii. Realizuje ho agentúra, s ktorou môže osoba vo veku nad
50 rokov nadviazať kontakt, a spolu s prideleným poradcom pripraviť
vhodný program – akčný plán, ktorý identifikuje potreby a predpoklady
záujemcu, vytypuje vhodné zamestnanie a pripraví ho naň. Podobné
programy sa realizujú i vo Fínsku a v ďalších krajinách.
Názory 2, informačný bulletin, ročník 15/2004 , Ústav verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR.
Kvalifikácia pracovnej sily. Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR. Terénny zber dát: 1.
- 10. 6. 2004 počet respondentov : 1312
21