GEOEKOLÃGIA A ENVIRONMENTALISTIKA - Fakulta humanitných ...
GEOEKOLÃGIA A ENVIRONMENTALISTIKA - Fakulta humanitných ...
GEOEKOLÃGIA A ENVIRONMENTALISTIKA - Fakulta humanitných ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
3.2. OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY<br />
K¼ÚÈOVÉ SLOVÁ: ochrana prírody a krajiny, biotop, stav biotopu, genofond, stupne<br />
územnej ochrany, chránené územie, chránená krajinná oblas , národný park, chránený<br />
areál, prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáèie<br />
územie, druhová ochrana<br />
1. OSVETLENIE PROBLEMATIKY<br />
Ochrana prírody a krajiny je ved¾a trvalej udržate¾nosti jedným z urèujúcich kritérií<br />
environmentálneho plánovania, lebo jej predmetom je ochrana životných podmienok,<br />
resp. životného priestoru èloveka, ktorým je krajina (predmet krajinnej ekológie).<br />
V ochrane prírody dominoval v minulosti konzervaèný prístup spoèívajúci<br />
v ochrane vzácnych èastí prírody pred èlovekom. Od r. 1962 (Phillips, 2003) možno<br />
pozorova vývoj novej, modernej paradigmy ochrany prírody, ktorú podnietil rozvoj<br />
vedeckého myslenia, kultúrneho a sociálneho vedomia, rešpektovania ¾udských práv,<br />
politický vývoj, zdokona¾ovanie praktík manažmentu, technologický pokrok<br />
a ekonomický rozvoj. Bázou starej paradigmy bola konzervaèná ochrana, t.j. prístup<br />
k chráneným územiam ako izolovaným ostrovom prírody voèi okolitej využívanej krajine<br />
a bez úèasti miestneho obyvate¾stva na ochrane. Ochrana prírody bola v kompetencii<br />
ústredných orgánov štátu. Pod¾a novej paradigmy chránené územia majú nielen<br />
konzervaèný, ale aj sociálny, hospodársky a krajinnoekologický význam. Na ich<br />
zachovaní a riadení je zainteresované aj miestne obyvate¾stvo. Sú bohatstvom miestneho<br />
¾udského spoloèenstva. Majú tiež medzinárodný význam.<br />
Ochrana prírody na území Slovenska má bohatú tradíciu. Siaha do 13. stor. (Klinda,<br />
1985) a dlho bola zameraná na druhovú ochranu (ochrana vzácnej zveri). Prvé prírodné<br />
rezervácie boli vyhlásené až koncom 19. stor. (v r. 1895 Ponická dúbrava a Príboj).<br />
Skutoèný rozvoj ochrany prírody zaèal po vzniku ÈSR (1918), kedy boli položené základy<br />
dnešnej siete chránených území. Táto sa dotvárala po r. 1945 (v r. 1949 bol zriadený<br />
prvý národný park - TANAP) a potom po r. 1990. V r. 2004 vláda SR schválila sie<br />
chránených území NATURA 2000 (súèas európskej siete).<br />
Po zložitom inštitucionálnom vývoji od r. 1918, ale najmä 1945 sa v r. 2000 ustálila<br />
nasledovná štruktúra štátnej ochrany prírody: 1. Centrum ochrany prírody a krajiny so<br />
sídlom v Banskej Bystrici (riadiace centrum regionálnych správ v Bratislave a Prešove<br />
a správ národných parkov a chránených krajinných oblastí). 2. Správy národných parkov<br />
a chránených krajinných oblastí (spravujú aj nechránenú krajinu v pri¾ahlých obvodoch).<br />
3. Regionálna správa ochrany prírody a krajiny v Bratislave a Prešove (spravujú územie<br />
pri¾ahlých obvodov).<br />
2. VÝVOJ LEGISLATÍVY OCHRANY PRÍRODY NA SLOVENSKU<br />
V ochrane prírody získalo bývalé Èeskoslovensko svetové prvenstvo v tom, že<br />
ochrana prírody bola zakotvením v ústave ÈSSR v r. 1960 uznaná za základnú povinnos<br />
štátu a právo obèana.<br />
16