13.04.2015 Views

GEOEKOLÓGIA A ENVIRONMENTALISTIKA - Fakulta humanitných ...

GEOEKOLÓGIA A ENVIRONMENTALISTIKA - Fakulta humanitných ...

GEOEKOLÓGIA A ENVIRONMENTALISTIKA - Fakulta humanitných ...

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

3.2. OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY<br />

K¼ÚÈOVÉ SLOVÁ: ochrana prírody a krajiny, biotop, stav biotopu, genofond, stupne<br />

územnej ochrany, chránené územie, chránená krajinná oblas , národný park, chránený<br />

areál, prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáèie<br />

územie, druhová ochrana<br />

1. OSVETLENIE PROBLEMATIKY<br />

Ochrana prírody a krajiny je ved¾a trvalej udržate¾nosti jedným z urèujúcich kritérií<br />

environmentálneho plánovania, lebo jej predmetom je ochrana životných podmienok,<br />

resp. životného priestoru èloveka, ktorým je krajina (predmet krajinnej ekológie).<br />

V ochrane prírody dominoval v minulosti konzervaèný prístup spoèívajúci<br />

v ochrane vzácnych èastí prírody pred èlovekom. Od r. 1962 (Phillips, 2003) možno<br />

pozorova vývoj novej, modernej paradigmy ochrany prírody, ktorú podnietil rozvoj<br />

vedeckého myslenia, kultúrneho a sociálneho vedomia, rešpektovania ¾udských práv,<br />

politický vývoj, zdokona¾ovanie praktík manažmentu, technologický pokrok<br />

a ekonomický rozvoj. Bázou starej paradigmy bola konzervaèná ochrana, t.j. prístup<br />

k chráneným územiam ako izolovaným ostrovom prírody voèi okolitej využívanej krajine<br />

a bez úèasti miestneho obyvate¾stva na ochrane. Ochrana prírody bola v kompetencii<br />

ústredných orgánov štátu. Pod¾a novej paradigmy chránené územia majú nielen<br />

konzervaèný, ale aj sociálny, hospodársky a krajinnoekologický význam. Na ich<br />

zachovaní a riadení je zainteresované aj miestne obyvate¾stvo. Sú bohatstvom miestneho<br />

¾udského spoloèenstva. Majú tiež medzinárodný význam.<br />

Ochrana prírody na území Slovenska má bohatú tradíciu. Siaha do 13. stor. (Klinda,<br />

1985) a dlho bola zameraná na druhovú ochranu (ochrana vzácnej zveri). Prvé prírodné<br />

rezervácie boli vyhlásené až koncom 19. stor. (v r. 1895 Ponická dúbrava a Príboj).<br />

Skutoèný rozvoj ochrany prírody zaèal po vzniku ÈSR (1918), kedy boli položené základy<br />

dnešnej siete chránených území. Táto sa dotvárala po r. 1945 (v r. 1949 bol zriadený<br />

prvý národný park - TANAP) a potom po r. 1990. V r. 2004 vláda SR schválila sie<br />

chránených území NATURA 2000 (súèas európskej siete).<br />

Po zložitom inštitucionálnom vývoji od r. 1918, ale najmä 1945 sa v r. 2000 ustálila<br />

nasledovná štruktúra štátnej ochrany prírody: 1. Centrum ochrany prírody a krajiny so<br />

sídlom v Banskej Bystrici (riadiace centrum regionálnych správ v Bratislave a Prešove<br />

a správ národných parkov a chránených krajinných oblastí). 2. Správy národných parkov<br />

a chránených krajinných oblastí (spravujú aj nechránenú krajinu v pri¾ahlých obvodoch).<br />

3. Regionálna správa ochrany prírody a krajiny v Bratislave a Prešove (spravujú územie<br />

pri¾ahlých obvodov).<br />

2. VÝVOJ LEGISLATÍVY OCHRANY PRÍRODY NA SLOVENSKU<br />

V ochrane prírody získalo bývalé Èeskoslovensko svetové prvenstvo v tom, že<br />

ochrana prírody bola zakotvením v ústave ÈSSR v r. 1960 uznaná za základnú povinnos<br />

štátu a právo obèana.<br />

16

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!