GEOEKOLÓGIA A ENVIRONMENTALISTIKA - Fakulta humanitných ...

2. GEOGRAICKÉ PARADIGMY V ENVIRONMENTÁLNOM PLÁNOVANÍ
(J. Drdoš)
K¼ÚÈOVÉ SLOVÁ: geografia, krajinná ekológia, geoekológia, environmentálne plánovanie,
územné plánovanie, krajinné plánovanie, územný systém ekologickej stability,
posudzovanie vplyvov na životné prostredie, hodnotenie environmentálnych rizík, paradigmy
geografie, kontinuita a diskontinuita geosféry, geosystém, priestor a èas,
priestorová diferenciácia, geografické dimenzie, èlovek a prostredie, náuka o využívaní
zeme, kultúrna geografia
1. OSVETLENIE PROBLEMATIKY
V literatúre sa o environmentálnom (najèastejšie však o krajinnom) plánovaní
uvádza, že je produktom vývoja krajinnej ekológie, resp. vývoja jej aplikaèných aspektov
(napr. Leser, 1976, 1997, Bauer, 1978, Reichholf, 1983, Mosiman a ränzle,
1993, Naveh a Lieberman, 1993 a ïalší). Krajinná ekológia za posledných 25 rokov
získala tak významnú interdsciplinárnu povahu, že sa zabúda na jej geografický pôvod
i na význam jej geografického prístupu, tvoriaceho jej metodické jadro. Je to však dané
aj všeobecným exaktizaèným procesom vývoja predmetu, pojmov a metód v geografii,
z ktorej sa krajina ako výskumný predmet takmer „vytratila“ (spomeòme postupný zánik
jednotnej geografie i súèasné názory na geografiu ako sociálnu vedu - pozri napr. Drdoš,
2004). To nevyluèuje skutoènos , že sa v geografii rozvíja geoekológia, predmetom
ktorej je geosystém ako systémový model krajiny.
V súèasnej, interdisciplinárnej krajinnej ekológii podstatnú rolu hrá geografia
a ekológia (pozn.: ekológia hlavne pojmom ekosystému, ktorý však najmä geografi,
napr. Neumeister a kol., 1988, ale aj niektorí ekológovia, ako napr. Rowe, 1961, formulovali
v modifikovanej podobe, pozri Drdoš, 2004). Základná paradigma krajinnej
ekológie je výrazne geografická (je systémovou vedou o krajine, ktorá sa v prvom rade
vníma ako krajinný priestor, a to aj v jej „ekologickom odvetví“, porovnaj napr. orman
a Godron, 1993, Turner a kol., 2001), s èím súvisí, že jej teória, metodika, prístupy,
zákonitosti, ktoré sleduje, jej predmet i mnohé pojmy sú geografické (pozri v súhrnnej
podobe Drdoš, 2004). Nemožno však neuvies , že do urèitej miery ide o ich modifikáciu
pod vplyvom ekológie (resp. systémovej teórie v ekologickej podobe), a že sa
v nej uplatòuje tiež ekologická teória, metodika, prístupy a pojmy (ale aj iných vedných
odborov, napr. pedológie, èo je dané špecifickou situáciou pri jej formovaní v 60. r. 20.
stor., pozri Drdoš, 2004). V tomto kontexte je pozoruhodná poznámka Anuèina (1970),
pod¾a ktorého „nech by sa v rámci akejko¾vek vedy riešil geografický problém, nestratí
svoj geografický charakter a neprestane by geografickým, lebo je urèený objektom, ku
ktorému sa vz ahuje“.
Ak chceme analyzova environmentálne plánovanie a jeho teoreticko-metodické
základy, nemôžeme, z vyššie uvedených dôvodov, obís geografiu.
2. ODVETVIA ENVIRONMENTÁLNEHO PLÁNOVANIA
Krajinná ekológia sa pod¾a Bastiana a Schreibera (1994) „svojimi analýzami
a hodnoteniami týka širokej palety problémov spojených s krajinou, napr. od otázok
6