Júl - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda
12.05.2015 • Views
Share Embed Flag

Júl - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Júl - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda

Júl - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
ocam.orthodox.sk

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

START NOW

<strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong><br />

Mesačník Pravoslávnej cirkvi<br />

na Slovensku<br />

Zapov¡t<br />

<strong>sv</strong>. Kirila<br />

¡ Meçod¡ä<br />

Roč. LII/2006 ISSN 0139-9012<br />

Pozvanie do skítu v Uličskom Krivom<br />

Rukopoloženie nového pastiera<br />

Pozvánka na po<strong>sv</strong>iacku nového<br />

chrámu v Bardejove<br />

Seminár „Rómska kultúra<br />

pedagógom, pedagógovia<br />

Rómom“<br />

Sympózium študentov<br />

Detašovaného pracoviska<br />

v Olomouci PBF PU<br />

v Prešove<br />

Aktuálne otázky spoločnosti<br />

z pohľadu pravoslávnej<br />

teológie

OBSAH - ЗMІСТ<br />

ÚVODNÍK<br />

Svätý Rastislav a súčasnosť<br />

(Prot. Milan Gerka)........................................... 3<br />

SVIATOK<br />

Ochridský prológ<br />

(Svätý Nikolaj Velimirovič) ............................. 7<br />

DUCHOVNOSŤ<br />

Modlitby na jazere XXIV. Ty, čo dolievaš...<br />

(Vladyka Nikolaj Velimirovič) ..................... 10<br />

Falošný pocit nehodnosti<br />

(Ján Fedik, duchovný) .................................... 11<br />

Askéza z lásky - Matka Gabriela - Betánia<br />

(upravil Mgr. Pavel Tkáč) .............................. 12<br />

Listy v aktívnej dušpastierskej službe ........ 14<br />

O jednej z požehnaných osobností našej<br />

Cirkvi. Poučenia blaženého Dionýza<br />

Svätohorského (2) .......................................... 17<br />

NA ZAMYSLENIE<br />

Hlavné podmienky chirotónie na kňaza (2)<br />

(Prof. ThDr. Štefan Pružinský, CSc.) ........... 20<br />

Úvaha o jednote vzdelania a výchovy,<br />

o kultúre a mravnosti (Janka Capuličová) 24<br />

Z DOMOVA<br />

Zasadala Metropolitná rada ........................ 26<br />

Návšteva Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosti Nikolaja,<br />

metropolitu Amissosu z Americkej Karpatoruskej<br />

pravoslávnej eparchie v USA ............. 27<br />

Účasť na oslavách <strong>sv</strong>. apoštolov Petra<br />

a Pavla v Aténach .............................................. 28<br />

Deň detí v Snine ................................................ 28<br />

Vy<strong>sv</strong>iacka novokňaza ...................................... 29<br />

Prvá <strong>sv</strong>ätá spoveď .............................................. 30<br />

Slávnosti v Jarabine .......................................... 30<br />

Chrámový <strong>sv</strong>iatok v Koňuši ........................... 31<br />

Prvá <strong>sv</strong>ätá spoveď v Choňkovciach a Koňuši 31<br />

Prvá <strong>sv</strong>ätá spoveď .......................................... 32<br />

Rómska kultúra pedagógom,<br />

pedagógovia Rómom .................................... 33<br />

Sympózium študentov detašovaného pracoviska<br />

v Olomouci Pravoslávnej bohosloveckej fakulty<br />

Prešovskej univerzity v Prešove ..................... 34<br />

ZO SVETA<br />

Projekt zákona pre cirkvi a náboženské<br />

spoločnosti ....................................................... 38<br />

Spoločné kolokvium Rímskokatolíckej<br />

cirkvi a Ruskej pravoslávnej cirkvi ............ 38<br />

Púť pri príležitosti ukončenia cyklu<br />

pravoslávnej katechézy ................................. 38<br />

Prepodobný Mojsej Uhrín<br />

Pečerský (1043) 26. 7. / 8. 8.<br />

Po<strong>sv</strong>iacka nového ruského pravoslávneho<br />

chrámu v Ríme ............................................... 39<br />

Stretnutie jeruzalemskeho patriarchu s generálnym<br />

tajomníkom Svetovej rady cirkví ...... 39<br />

Po<strong>sv</strong>iacka nového pravoslávneho chrámu<br />

vo Francúzsku ................................................. 39<br />

SPOLOČENSKÁ KRONIKA<br />

Srbský zápisník<br />

(jerej Peter Savčak, jerej Peter Soroka) ....... 40<br />

Blahoželanie k životnému jubileu .............. 40<br />

Pozvánka do skítu Preobraženija ............... 41<br />

Pozvánka na celoeparchiálne slávnosti<br />

v Nižnej Rybnici ............................................. 42<br />

Pozvánka na po<strong>sv</strong>iacku nového chrámu<br />

v Bardejove ...................................................... 42<br />

Prosíme všetkých prispievateľov, aby<br />

dodržiavali termín uzávierky nášho časopisu.<br />

Termín uzávierky je vždy do 15. dňa<br />

v mesiaci.<br />

Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu príspevkov.<br />

Nevyžiadané rukopisy a fotografie<br />

nevraciame. Neoznačené snímky pochádzajú<br />

od autora článku, ostatné ilustračné snímky<br />

sú z archívu redakcie alebo internetu.<br />

Ikona z titulnej strany:<br />

Svätý apoštolom rovný Rastislav,knieža<br />

moravské

S V Ä T Ý R A S T I S L A V A S Ú Č A S N O S Ť<br />

Prot. Milan Gerka<br />

Božský Spasiteľ Isus Christos vo <strong>sv</strong>ojej<br />

kázni na hore hovorí: „... <strong>sv</strong>iecou<br />

tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté,<br />

bude celé tvoje telo vo <strong>sv</strong>etle. Ale ak sa<br />

tvoje oko zahalí, bude celé tvoje telo<br />

vo tme ...“ (Mt 6, 22-23). Skutočne,<br />

sme presne takí, aké sú naše životné<br />

hodnoty. Ak sú naše hodnoty v zhode<br />

s Božou pravdou a láskou k Stvoriteľovi<br />

a stvorenstvu, potom sme tým <strong>sv</strong>etlom,<br />

ktoré čerpá energiu od Christa, o<strong>sv</strong>ecuje<br />

<strong>sv</strong>et a správne reaguje na život okolo<br />

nás. Ak neprijímame Christovu úpravu<br />

a lásku, potom sa stávame otrokmi<br />

hriechu, šíriteľmi nepravdy, sluhami<br />

lži, čo má niekedy strašný dopad na<br />

život náš i našich blížnych.<br />

Svätý Rastislav, knieža moravské,<br />

uveril v Christa ako aj mnohí z jeho<br />

súčasníkov žijúcich na Veľkej Morave.<br />

Rastislav vedel, že Christos je Pravda,<br />

Cesta a Život; že miluje človeka takého,<br />

aký je; že z lásky k človeku zostúpil na<br />

zem, „... vzal na seba podobu služobníka<br />

...“ (Fil 2, 7), preto vedel, že každý<br />

človek môže dostatočným spoznaním<br />

a prijatím pravdy Christovej v Christovi<br />

dosiahnuť večný život. Rastislav<br />

vedel, že Slovania sú ľudia prostí, jednoduchí.<br />

Môžu prijať Christa jedine,<br />

vtedy, keď pochopia podstatu Jeho<br />

náuky a budú sa môcť s ním stotožniť.<br />

Preto chcel, aby Slovania <strong>sv</strong>ojím<br />

vlastným životom, <strong>sv</strong>ojou životnou<br />

filozofiou, <strong>sv</strong>ojou národnou a duchovnou<br />

kultúrou prijali Christovu náuku<br />

a zjednotili sa s Christom.<br />

Na druhej strane tu už bola kresťanská<br />

misia Frankov. Misionári prišli aj<br />

z Vlach a Grécka, no nemali úspech.<br />

Frankovia si boli istí, že ich misia je<br />

správna, veď vnesú Evanjelium nevzdelaným<br />

Slovanom. Usilovali sa<br />

o to, aby Slovania opustili pohanstvo,<br />

prijali Christa a zároveň aby prijali<br />

v tom čase, pre Frankov jedinečnú<br />

západnú kultúru, ktorú bola akýmsi<br />

skĺbením kultúr celého vtedajšieho<br />

západného <strong>sv</strong>eta.<br />

Veľkým nedostatkom tejto misie<br />

a kultúry šírenej franskými misionármi<br />

bola snaha prispôsobiť, prevychovať<br />

slovanský <strong>sv</strong>et podľa predstáv Frankov,<br />

aby získali výhody. Prevychovávaním<br />

Slovanov podľa <strong>sv</strong>ojich záujmov vyvíjali<br />

na nich duchovný a fyzický tlak.<br />

Tí, ktorí prijali vieru v Christa cítili, že<br />

okrem určitého spoznania pravdy strácajú<br />

<strong>sv</strong>oju národno-kultúrnu identitu. Videli,<br />

že novú kultúru môžu budovať len<br />

tak, keď budú prijímať západnú kultúru.<br />

Perspektíva tu bola jasná – systémová<br />

strata národnej identity, duchovno-kultúrne<br />

podrobenie sa cudziemu, a preto<br />

to bolo neprijateľné.<br />

Slovania podľa plánov franských<br />

misionárov a franského panovníka sa<br />

mali stať tými, ktorí mali v podstate<br />

slúžiť pri posilňovaní Franskej ríše na<br />

vlastný úkor.<br />

07-2006 ÚVODNÍK 3

Svätý Rastislav, ako múdry panovník<br />

a otec vlasti, sa preto obracia k Byzancii.<br />

Žiada byzantského cisára Michala III.<br />

o misionárov, ktorí by vedeli zrozumiteľnou<br />

rečou naučiť národ pravde Christovho<br />

Evanjelia. Vo <strong>sv</strong>ojom liste hovorí:<br />

„Náš ľud odvrhol pohanstvo a pridŕža sa<br />

kresťanského zákona, no nemáme takého<br />

učiteľa, čo by nám v našej reči pravú<br />

kresťanskú vieru vy<strong>sv</strong>etlil, aby aj iné kraje,<br />

keď to uvidia, nás napodobnili. Pošli<br />

nám teda biskupa a takého učiteľa. Lebo<br />

od vás na všetky strany vždy dobrý zákon<br />

vychádza“ (Život Konštantína XIV.).<br />

V liste je zaujímavá myšlienka, kde<br />

Rastislav hovorí, „lebo od vás vždy len<br />

dobrý zákon vychádza“. Niekto by mohol<br />

povedať, že táto myšlienka má diplomatickú<br />

povahu, ale v skutočnosti tu ide<br />

o veľmi vážnu realitu. Rastislav vedel,<br />

že Byzancia nemá záujem mocensky<br />

ovládnuť teritórium Veľkomoravskej<br />

ríše. Naopak, byzantské misie zvyčajne<br />

brali do úvahy duchovnú, národnú kultúru,<br />

identitu národa, ktorému hlásali<br />

kresťanstvo. Veľkú úlohu v tom zohrávala<br />

<strong>sv</strong>ätootcovská tradícia, na základe<br />

ktorej bola táto misia budovaná. Podľa<br />

nej sa skutočne hľadali spôsoby, ako<br />

priblížiť Christovo Evanjelium národu,<br />

pretože tu išlo o vnútorný duchovný<br />

prerod človeka a nie zmenu jeho kultúrnych,<br />

politických a mocenských<br />

orientácií na iné spoločenstvo, inú<br />

politickú moc.<br />

Veľmi vážnu úlohu v tomto zohrával<br />

práve patriarcha <strong>sv</strong>ätý Fótios, v tom čase<br />

<strong>sv</strong>etový učenec, ktorý dobre vedel, že základom<br />

úspešnej misie je živá a v praxi<br />

ľudu používaná reč. Preto, aby Cirkev<br />

mohla čo najlepšie osloviť veriaci ľud,<br />

odporúčal používať v bohoslužobnej<br />

praxi hovorový jazyk s rozličnými nárečiami,<br />

výrazmi a zvratmi. Svoje názory<br />

Fótios výstižne nastolil na sneme v Carihrade<br />

roku 879 – 880, kde predložil<br />

otcom snemu rozpracovaný a v dejinách<br />

pravoslávnej Cirkvi zaužívaný princíp<br />

pluralizmu.<br />

Podľa neho každá miestna cirkev<br />

má byť samosprávna, ako o tom <strong>sv</strong>edčia<br />

cirkvi na Východe. Samosprávna<br />

pri formulovaní a zavádzaní <strong>sv</strong>ojich<br />

vlastných tradícií a zvykov bez vonkajšieho<br />

zasahovania. Takto videl Fótios<br />

harmóniu medzi jednotou vo viere<br />

a rôznorodosťou v jej prejave.<br />

Zmyslom a účelom franskej misie<br />

bolo zaviesť franský poriadok a ovládnuť<br />

spoločnosť. Za týmto účelom aj franskí<br />

biskupi neraz dokázali viesť výbojné<br />

vojny proti Slovanom. Tak v Letopisoch<br />

fuldských čítame, že vrchným veliteľom<br />

jednej z vojenských výprav proti Slovanom<br />

bol mohučský arcibiskup Liutbert<br />

(863 – 889), biskup Arn a opát fuldského<br />

kláštora Sigehard. Franskí misionári<br />

a franskí panovníci potrebovali z pozícií<br />

<strong>sv</strong>ojej vyššej úradnej moci podriadiť si<br />

Slovanov a dokázať im ich slabšiu vyspelosť<br />

v každej oblasti a neschopnosť<br />

samostatne žiť, čo bolo vidieť nielen za<br />

čias <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>, ale aj počas celého<br />

viac ako tisícročného panovania kultúry<br />

západných národov nad západnými<br />

Slovanmi.<br />

Knieža Rastislav, ako otec milujúci<br />

<strong>sv</strong>oj národ, zradou Svätopluka zahynul<br />

4 ÚVODNÍK <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

v ťažkom väzení v Regensburgu. Jeho<br />

odkaz a pravda, túžba po slobode, zdravom<br />

rozvoji spoločnosti národa a Cirkvi<br />

pretrvávajú u Slovanov stále. Rovnako<br />

aj v každom jednom národe, ktorý je<br />

vystavený tlaku inej kultúry, inej moci<br />

snažiacej sa podrobiť si slabších.<br />

Slováci a Česi pochopili Christovo<br />

Evanjelium vďaka misii <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>.<br />

Po Metodovej smrti však boli násilne<br />

zahnaní pod správu Vichinga, ktorý<br />

konal podľa mocenských záujmov Franskej<br />

ríše. Celé tisícročie života Čechov<br />

a Slovákov je poznamenané zápasom<br />

o slobodu. Po skončení Prvej <strong>sv</strong>etovej<br />

vojny Slováci a Česi vytvorili jeden štát<br />

a začali budovať <strong>sv</strong>oju vlastnú národnú<br />

kultúru.<br />

V súčasnosti sú Slovania ovplyvňovaní<br />

nezdravou kultúrou, ktorej sa<br />

neustále viac a viac zmocňuje liberálny<br />

prístup ku všetkým hodnotám, o ktorých<br />

učí božský Spasiteľ Isus Christos.<br />

Tak sa stáva, že v živote tzv. modernej<br />

spoločnosti pomaly slabnú predstavy<br />

o hodnotách, ako je manželstvo, rodina<br />

ako základná bunka spoločnosti, otázka<br />

duchovnej a morálnej čistoty, čo je preukázateľné<br />

najmä pri vydávaní zákonov<br />

o interrupcii, uzatváraní manželstiev<br />

osôb rovnakého pohlavia a iné.<br />

Z uvedeného vidíme, že všade tam,<br />

kde nie je kladený dôraz na uvedomelé<br />

prijatie Christovej pravdy, kde nie je<br />

dostatočne zabezpečovaná kresťanská<br />

výchova, nielen na úrovni teórie,<br />

ale predovšetkým duchovnej práce<br />

človeka, rastie niečo, čo je od prírody<br />

antikresťanské. Spoločnosť, ktorej charakteristickou<br />

povahou je konzum, privádza<br />

človeka k tomu, že ľudia obyčajne,<br />

i keď si to vo väčšine prípadov neuvedomujú,<br />

slúžia tomu, čo Christos nazval<br />

mamonou. Definoval to jasne slovami:<br />

„... Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“<br />

(Mt 6, 24 ).<br />

V dejinách slovanských národov bol<br />

ateistický režim, ktorý neraz hrubo<br />

a barbarsky ničil kresťanské hodnoty.<br />

Žijeme na prahu nového tisícročia.<br />

Možno povedať, že sme prešli hlbokou<br />

školou, z ktorej si môžeme do života<br />

zobrať poznatky a rozhodnúť sa pre<br />

to, čo je prvoradé, ako hovorí Christos<br />

Marte: „...Marta, Marta, starostlivá si<br />

a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len<br />

jedno je potrebné. Mária si vybrala<br />

lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme“<br />

(Lk 10, 41-42).<br />

Ak sme <strong>sv</strong>etlom, ktoré má <strong>sv</strong>ietiť<br />

v pohnutých dejinách ľudstva i v každodennom<br />

živote, musíme byť dobrým<br />

<strong>sv</strong>etlom, t.j. takým, ktoré nebliká a má<br />

dostatočnú <strong>sv</strong>ietivosť.<br />

Preto, ak niekedy počujeme, že naša<br />

doba v Európe je tzv. postkresťanská, neznamená<br />

to, že aj Christove slová sú už<br />

postpravdivé. Pravda zostáva pravdou.<br />

Naším poslaním a úlohou je žiť v tejto<br />

pravde. Nevieme, čo nás v budúcnosti<br />

čaká, isto však vieme, že ak nebudeme<br />

dbať o čistotu našej viery a našich skutkov,<br />

vždy sa nájde niečo, čo nás zavedie<br />

do tmy a labyrintu, ktorý niečo a najmä<br />

niekto mocensky ovládne.<br />

Poučení z dejinného vývoja by sme sa<br />

mali usilovať o pravé poznanie pravdy.<br />

Nesmieme pozerať na to, ako konzum-<br />

07-2006 ÚVODNÍK 5

ný <strong>sv</strong>et pozerá na Christove prikázania.<br />

Pevne verím, že všetci si dnes<br />

uvedomujeme, že Christove slová boli,<br />

sú a budú vždy pravdivé. To, že spoločnosť<br />

nepozná pravé hodnoty duchovnej<br />

a morálnej čistoty, že sa ľudia ženú za<br />

mamonou na úkor <strong>sv</strong>ojich blížnych, na<br />

ktorých je páchané častokrát hrubé násilie,<br />

ešte neznamená, že Christovo slovo,<br />

Christova pravda stratila na <strong>sv</strong>ojom<br />

význame a moci. Usilujme sa preto, aby<br />

každý kresťan, každý z nás sa usiloval<br />

žiť v bratskom spoločenstve k oddanosti<br />

Christu a Jeho Cirkvi.<br />

Toto všetko nemá byť pre nás len<br />

nejaká pekná fráza, ale zápas každého<br />

jedného z nás – zápas so samým sebou,<br />

zápas o dobrú výchovu našich detí, pri<br />

ktorej Pán Boh a rodič sú najvyššími<br />

autoritami životnej pravdy.<br />

Tragédiou súčasnosti je, že rodičia<br />

v snahe po tzv. vyžití sa a zabezpečení<br />

dostatočných prostriedkov a podmienok<br />

pre normálny život nenachádzajú čas na<br />

výchovu <strong>sv</strong>ojich detí. Namiesto múdreho,<br />

láskavého, dobrého rodičovského<br />

slova dajú dieťaťu drahú hračku, peniaze<br />

alebo nejakého iného technického spoločníka,<br />

ktorý má na dieťa taký vplyv,<br />

pre aký je naprogramovaný. Takýmto<br />

spôsobom dieťa stráca rodičovskú lásku,<br />

kontakt a jeho priateľmi sa stávajú<br />

častokrát mocní, nepremožiteľní, pomstychtiví<br />

a tzv. spravodliví hrdinovia<br />

typu Superman, Batman, Spiderman,<br />

Lara Croft, a tak duchovná skúsenosť zo<br />

spoločenstva dieťaťa s Bohom a <strong>sv</strong>ätými<br />

sa pomaličky dostávajú do zóny starých,<br />

odžívajúcich zvyklostí.<br />

Pre súčasnú dobu je veľmi vážna<br />

skutočnosť, aby Cirkev a najmä duchovní<br />

pastieri dbali o <strong>sv</strong>oje, Bohom<br />

im zverené stádo – pastvu. Je potrebné,<br />

aby sa podieľali na vytváraní hodnôt,<br />

ktoré by boli protiváhou konzumu, čo<br />

sa dá najefektívnejšie využiť práve duchovným<br />

životom, v obecenstve lásky,<br />

v spoločnom nesení kríža, spoločnom<br />

premáhaní ťažkostí veriacich, a to<br />

nielen na základe slušnosti alebo služobných<br />

povinností, ale predovšetkým<br />

nezištnej, obetavej lásky.<br />

Božský Spasiteľ Isus Christos po<br />

<strong>sv</strong>ojom utrpení a zmŕtvychvstaní povedal:<br />

„... ja som premohol <strong>sv</strong>et“ (Jn<br />

16, 33). Čím premohol <strong>sv</strong>et? Predovšetkým<br />

<strong>sv</strong>ojou láskou k hriešnikom,<br />

výsledkom čoho bola Jeho smrť na kríži<br />

a vzkriesenie.<br />

Ak kresťan vyznáva Christa, musí<br />

vedieť to, že Christos neustále zápasí<br />

o každého jedného hriešnika a premáha<br />

ho nie teoretickou pravdou, ale<br />

živými skutkami.<br />

Svätý Rastislav sa usiloval o slobodu<br />

a nezávislosť <strong>sv</strong>ojho národa. Vedel, že<br />

človek, ktorý musí plniť vôľu niekoho<br />

silnejšieho, častokrát pracuje aj proti<br />

sebe. Kvôli tejto myšlienke musel zomrieť<br />

mučeníckou smrťou. Lebo žiť<br />

v slobode znamená žiť plnohodnotný<br />

život a žiť v závislosti znamená slúžiť<br />

cudziemu.<br />

Naša sloboda je sloboda v Christu.<br />

Zamyslime sa na tým a zvoľme si cestu,<br />

ktorú nám ukázal Christos<br />

6 ÚVODNÍK <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

Ochridský prológ<br />

Svätý Nikolaj Velimirovič<br />

1. Položenie rúcha Pre<strong>sv</strong>ätej<br />

Bohorodičky vo Vlachernskom<br />

chráme<br />

Za čias cisára Leva Veľkého<br />

(458-471), cisárovnej Veriny<br />

a patriarchu Genadija, cestovali po<br />

Svätej zemi dvaja carihradskí šľachtici<br />

Galvij a Kandid, aby sa poklonili<br />

miestnym <strong>sv</strong>ätyniam. V Nazarete<br />

sa zastavili v dome jednej židovskej<br />

dievčiny, ktorá tajne uchovávala<br />

rizu (rúcho) Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičky.<br />

Mnohí chorí a nešťastní získavali<br />

uzdravenie a pomoc po modlitbe<br />

a dotknutí sa tohto rúcha. Galvij<br />

a Kandid priniesli <strong>sv</strong>ätyňu - rúcho<br />

Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičky - do Carihradu<br />

a povedali to cisárovi a patriarchovi.<br />

V kráľovskom meste to vyvolalo veľkú<br />

radosť. Rúcho slávnostne preniesli<br />

a položili do Vlachernského chrámu.<br />

(Chrám dal postaviť cisár Markiánom<br />

a cisárovna Pulchéria na brehu zálivu<br />

zvaného Vlachernský, podľa mena<br />

istého Skýtskeho vojvodu Vlacherna,<br />

ktorého tu zabili.) Tento <strong>sv</strong>iatok bol<br />

ustanovený na pamiatku položenia<br />

rúcha Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičky vo Vlachernskom<br />

chráme.<br />

2. Svätiteľ Juvenalij,<br />

patriarcha jeruzalemsky<br />

2. / 15. júl<br />

Súčasník veľkých <strong>sv</strong>etiel Pravoslávnej<br />

Cirkvi Evtimia, Teodosia,<br />

Gerasima, Simeóna Stĺpnika a ďalších.<br />

Zúčastnil sa dvoch všeobecných<br />

snemoch, tretieho v Efeze a štvrtého<br />

v Chalcedóne. S veľkou silou a horlivosťou<br />

bojoval proti bohorúhačským<br />

herézam. V Efeze proti Nestorovi,<br />

ktorý nazýval Bohorodičku Christorodičkou<br />

a v Chalcedóne proti<br />

Evtichiovi a Dioskorovi, ktorí učili,<br />

že Christos mal iba jednu Božskú<br />

prirodzenosť, bez ľudskej. Po víťazstve<br />

Pravoslávia na oboch týchto<br />

snemoch sa Juvenalij vrátil na <strong>sv</strong>oj<br />

prestol v Jeruzaleme. Ale aj keď boli<br />

herézy odsúdené, heretici neboli zničení.<br />

Vďaka intrigám a násiliu istého<br />

Teodosia, ktorý bol Dioskorov priateľ,<br />

bol Juvenalij vyhnaný z prestola<br />

a Teodosij samočinne nastúpil na<br />

jeho miesto. Teodosiovi pomáhala<br />

aj cisárovná Evdokia, vdova po cisárovi<br />

Teodosiovi Mladšom, ktorá sa<br />

nasťahovala do Jeruzalema. Nestála<br />

a pojašená Evdokia nakoniec odišla<br />

k <strong>sv</strong>ätému Simeónovi, aby sa ho opýtala,<br />

kde je pravda. Boží <strong>sv</strong>ätec potrel<br />

všetky heretické učenia a pre<strong>sv</strong>edčil<br />

cisárovnú, aby sa držala pravoslávneho<br />

učenia, ako to bolo utvrdené<br />

na snemoch. Cisárovná ho počúvla,<br />

pokajala sa a sama vystúpila proti lživému<br />

patriarchovi Teodosiovi. Vtedy<br />

v Carihrade vládol Markián a Pulchéria.<br />

Vojvoda Atanasij dostal od cisára<br />

list, aby vyhnal Teodosia a na prestol<br />

vrátil Juvenalia, čo vojvoda aj okamžite<br />

vykonal. Juvenalij spravoval Jeruzalemskú<br />

cirkev tridsaťosem rokov,<br />

07-2006 SVIATOK 7

a ako jej hierarcha v hlbokej starobe<br />

odišiel k Hospodinovi v roku 458,<br />

aby od Neho prijal odmenu za mnohé<br />

utrpenia a ťažkosti, ktoré vytrpel<br />

za pravdu. V čase <strong>sv</strong>. Juvenalia bolo<br />

ustanovené <strong>sv</strong>iatkovanie Roždestva<br />

Christovho na 25. december.<br />

Prečistej Deve sa klaniame<br />

a milosť Božiu cez Ňu hľadáme.<br />

Vo večnej sláve ona blistá<br />

a za nás prosí Hospoda Christa.<br />

Jej modlitby sú plné sily,<br />

k modlitbám Matky Syn je milý.<br />

Ona všetko miluje, čo Syn jej stvorí,<br />

modlitbou za všetkých ako <strong>sv</strong>iečka horí.<br />

3. Svätiteľ Fótios<br />

patriarcha moskovský<br />

Pôvodom Grék. Múdro spravoval<br />

ruskú cirkev 20 rokov. Zosnul v roku<br />

1430. Týždeň pred smrťou sa mu zjavil<br />

Boží anjel a oznámil mu presný dátum<br />

jeho odchodu z tohto <strong>sv</strong>eta.<br />

Všade príde, kde prosiť počuje,<br />

všetko ublaží, kde smútok panuje.<br />

Jej meno je slasť trpiacich nemocou,<br />

jej meno je bič na démonov.<br />

Kríž a Mária, kde sa privolajú,<br />

tu chrabrosť a novú silu dávajú.<br />

Prečistej Deve sa klaniame<br />

a milosť Božiu cez Ňu hľadáme.<br />

Úvaha<br />

Každá správa, ktorou sa ľudia chvastajú<br />

ako vynálezom <strong>sv</strong>ojho rozumu, je<br />

v podstate objavená Božou Prozreteľnosťou;<br />

a každá správa má dve určenia:<br />

jeden fyzický a druhý duchovný.<br />

Aj hodiny sú dobrým vynálezom; ale<br />

nie sú vynájdené iba preto, aby nám<br />

ukazovali čas dňa a noci, ale aj preto,<br />

aby nás upozorňovali na smrť. To je<br />

duchovný význam času. Keď veľké<br />

ručičky obehnú po sekundách a minútach,<br />

vtedy malá ručička dosiahne<br />

určenú hodinu a hodiny ju odbijú.<br />

Rovnako tak aj hodiny nášho života<br />

odbijú, keď sa dosiahnu dni, mesiace<br />

a hodiny nášho života. Preto <strong>sv</strong>. Tichon<br />

Zadonský radí každému kresťanovi,<br />

aby rozmýšľal o tom,:<br />

1/ ako sa čas nášho života neustále<br />

míňa;<br />

2/ ako je nemožné vrátiť čas;<br />

3/ ako minulý a budúci čas nie je v našej<br />

moci, ale iba čas, ktorý práve<br />

prežívame;<br />

4/ ako je koniec nášho života neznámy;<br />

ako musíme byť pripravení na<br />

smrť každý deň, v každom čase<br />

a každú minútu;<br />

6/ ako musíme preto byť v neustálom<br />

pokání;<br />

7/ ako musíme v každom čase byť v pokání<br />

a v takom duchovnom stave,<br />

ako chceme byť v čase smrti.<br />

8 SVIATOK <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

Rozjímanie<br />

Aby som rozjímal nad horiacim krom na hore Chóreb (2 Mjž 3), a to:<br />

1. ako celý ker bol v plameni, ale nezháral;<br />

2. ako aj Prečistá Deva (Panna) v sebe nosila Bohočloveka Hospodina<br />

– Božský oheň, ale nezhorela od Neho;<br />

3. ako aj moju hriešnu dušu Božský oheň blahodate omladzuje, uzdravuje<br />

a o<strong>sv</strong>etľuje.<br />

Ochridský prológ<br />

BESEDA o pokúšaní našej viery<br />

„Da iskušénije vášeja víry mnohočestníjše zláta híbľušča, ohném že iskušéna,<br />

obrjáščetsja v pochvalú i čésť i slávu, vo otkrovéniji Isús Christóvi.<br />

(Aby vaša pokúšaná viera, omnoho drahšia, ako hynúce, ale ohňom sprobované<br />

zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Isusa Christa.)“<br />

(1 Pt 1, 7)<br />

Naša viera, bratia, sa<br />

skúša častejšie, ako sa<br />

vo vetre kolíše trstina. A pokúšania<br />

sú ako vetry: slabú<br />

vieru vytrhnú a silnú ešte viac<br />

posilnia. Pokúšania sú tiež ako<br />

oheň, ktorý slamu spáli a zlato<br />

očistí.<br />

Naša viera sa pokúša ľudskými<br />

mudrovaniami a pravdepodobnosťami.<br />

To sú veľmi<br />

silné a ostré vetry. Môžeme im<br />

odolať, keď sa budeme držať<br />

Božieho slova a keď, naopak,<br />

týmito mudrovaniami budeme<br />

zdôrazňovať učenie Christovej<br />

viery.<br />

Naša viera sa tiež pokúša<br />

strachom a hanbou: strachom<br />

pred ľuďmi, ktorí prenasledujú<br />

vieru a hanbou pred ľuďmi, ktorí<br />

vieru hrdo ignorujú. Aj toto<br />

07-2006 SVIATOK 9

sú silné vetry, ktorým musíme odolať, ak chceme zostať nažive. A ako odolať?<br />

Strachom (bázňou) pred Bohom, ktorý by mal byť v našej duši stále väčší ako<br />

je strach pred ľuďmi; hanbou pred apoštolmi, <strong>sv</strong>ätcami a mučeníkmi, ktorí sa<br />

nezahanbili za <strong>sv</strong>oju vieru pred kráľmi, kniežatami a mudrcmi tohto <strong>sv</strong>eta.<br />

Naša viera sa pokúša aj strádaním a biedou. To je oheň, v ktorom má naša viera<br />

zhorieť ako slama, alebo sa zakalí ako pálené zlato. Tomuto pokušeniu odoláme,<br />

keď budeme pamätať na za nás ukrižovaného Christa a tisícky trpiacich za<br />

vieru, ktorí trpezlivosťou zvíťazili nad všetkými a vyšli z ohňa ako zlato, ktoré<br />

po stáročia žiari medzi anjelmi a medzi ľuďmi.<br />

Naša viera sa tiež pokúša smrťou, smrťou našich príbuzných a priateľov a ľudskou<br />

smrťou všeobecne. To je silný oheň, v ktorom mnohí spálili <strong>sv</strong>oju vieru. Vari<br />

je smrť koniec <strong>sv</strong>eta? Nie, ver mi; ona je, naopak, počiatok všetkého; počiatok<br />

nového, pravého života. Ver v Christovo Zmŕtvychvstanie, ver v záhrobný život<br />

a ver vo všeobecné vzkriesenie a Strašný Súd.<br />

Ó, blahý Hospodine, utvrď v nás vieru a zmiluj sa nad nami. Tebe je sláva<br />

a vďaka na veky. Amiň.<br />

Zo srbčiny preložil jerej Peter Soroka<br />

Modlitby na jazere<br />

XXIV. Ty, čo dolievaš...<br />

Vladyka Nikolaj Velimirovič Preklad: jerej Peter Soroka<br />

Ty, čo dolievaš zo Svojho <strong>sv</strong>ätého<br />

oleja do hviezd a z nerozumných<br />

požiarov činíš lampady pred<br />

Nebeskou Slávou, dolej Seba aj do<br />

mojej duše a z vášnivého požiaru<br />

urob lampadu pred nebesami.<br />

Ty, čo ticho chodíš po rozkvitnutých<br />

poliach a kropíš kvety Svojou blahodaťou,<br />

aby cez ňu nehľadela krv zeme,<br />

ale Božia krása, pokrop aj pole mojej<br />

duše Svojou blahodaťou, aby sa o ňom<br />

nemohlo povedať: nadulo sa zemskou<br />

krvou, ale: je okrášlené Božou krásou.<br />

Ty, čo miešaš každý popol a vsýpaš<br />

doň život, vsyp život aj do popola môjho<br />

tela, aby som žil a oslavoval Tvoje<br />

skutky.<br />

Ty, čo krotíš oheň a vietor a z démonov<br />

robíš služobníkov Najvyššieho,<br />

skroť moju hrdosť a učiň zo mňa sluhu<br />

Najvyššieho.<br />

Ty, čo miluješ zvery na dúbravách,<br />

zmiluj sa nado mnou zdiveným nepoznaním.<br />

Ty, čo oplodňuješ každé semeno života;<br />

čo sídliš v každom vnútre; čo sedíš vo<br />

vajci vtáčieho hniezda a vyrábaš nový<br />

zázrak zo života, oplodni, modlím sa<br />

Ti, aj neviditeľné semeno dobra vo mne<br />

a bdi nad ním, pokiaľ nevyrastie.<br />

Duchu Strašný a Všemocný, čo zo<br />

zbojníckych jaskýň robíš Svojou prítomnosťou<br />

úkryt Nebu a zo strašnej výšky<br />

chrám Bohu, zíď do mňa, modlím sa<br />

Ti, a učiň z hrsti popola to, čo môžeš<br />

a dokážeš.<br />

10 DUCHOVNOSŤ <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

PODOBENSTVÁ A VÝKLAD SVÄTÉHO PÍSMA<br />

Falošný pocit nehodnosti<br />

„Beda mi, lebo som stratený,<br />

lebo som muž nečistých perí...“<br />

(Izaiáš 6, 5)<br />

Stáva sa, že ak nás v živote stretne úloha, ktorá je z hľadiska spásy tak<br />

pre nás, ako aj pre našich blížnych dôležitá, zľakneme sa a namiesto toho,<br />

aby sme zvažovali, ako na to, začneme sa vyhovárať. Často sa stáva, že<br />

mnohé naše výhovorky vyvierajú z prameňa lenivosti, ale aj pochybovačnosti,<br />

ktorej pôvodom je náš praveký nepriateľ, ktorý sa všemožným<br />

spôsobom snaží o to, aby zmaril naše úsilie konať dobro. Takto strácame<br />

drahocenný čas, ktorý je nám daný Bohom.<br />

Aby sme mohli vidieť jasne, či ozaj sme nehodní, alebo sme sa ocitli<br />

v pasci pokušiteľa, privolajme na pomoc slová a myšlienky <strong>sv</strong>ätých starcov.<br />

Abba Matoes povedal: „Diabol nevie, ktorá z vášní prekoná našu dušu.<br />

On seje, a nevie, či bude aj žať, preto zasieva do duše semená rôznych hriechov.<br />

Keď vidí, že sa duša prikláňa k jednej z vášní, útočí predovšetkým touto<br />

vášňou.“<br />

Zaiste, je pravda aj to, ako vraví ten istý starec, že „Čím viac sa človek<br />

približuje k Bohu, o to viac sa vidí hriešnym.“ V tomto prípade je to však<br />

zdravá sebakritika, pochopenie a uznanie toho, že niet nad Božiu <strong>sv</strong>ätosť.<br />

Táto skutočnosť nám však nemôže brániť v tom, aby sme <strong>sv</strong>oje talenty, Bohom<br />

nám dané schopnosti, nezúročili v dobro a prospech nás všetkých.<br />

Ak máme v sebe zdravý a nefalošný pocit nehodnosti a sme pripravení<br />

spolupracovať s Bohom, buďme si istí, že podobne, ako sa stalo Izaiášovi,<br />

aj nám pošle Boh <strong>sv</strong>ojho anjela so žeravým uhlíkom a dotkne sa našich<br />

úst. A bude to dotyk Božieho milosrdenstva, v dôsledku ktorého sa zmyje<br />

naša vina a náš hriech bude odpustený.<br />

Takto očistený človek dokáže prekonať našepkávanie diabla. Volanie<br />

Boha mu nebude naháňať strach, nezostane ani ľahostajným, ba bude<br />

smelo pripravený v plnej pokore a láske v prípade že Boh bude potrebovať<br />

kohosi poslať, volať s prorokom: „Tu som ja, pošli mňa!“ (Iz 6, 8).<br />

Zemplín 31. 5. 2006<br />

Fedik Ján, duchovný<br />

07-2006 DUCHOVNOSŤ 11

Misia<br />

Askéza z lásky - Matka Gabriela<br />

Z knihy The Ascetic of Love - Matka Gabriela<br />

upravil Mgr. Pavel Tkáč, duchovný (pokračovanie)<br />

Betánia<br />

Prišla do Betánie neplánovane.<br />

Z výšky Himalájí cestovala<br />

do Landouru podľa Božieho vedenia...<br />

Čakala na ďalšie inštrukcie<br />

od Nelly Graham Cookovej,<br />

Američanky, ktorej ponúkol<br />

pohostinstvo v Betánii otec Teodosios.<br />

Skutočne, Boží zásah do nášho života<br />

je podivuhodný, keď sa odovzdáme do<br />

Jeho rúk! To, čo sa stane, je takmer neuveriteľné...<br />

Bez viery sa takéto udalosti<br />

javia ako jednoduchá „náhoda“ alebo<br />

niečo iné, čo si naša ospalá myseľ môže<br />

myslieť a čo považuje za vy<strong>sv</strong>etlenie.<br />

Ako príklad môžu poslúžiť peniaze<br />

na letenku, ktoré pozbierali jej indickí<br />

priatelia! India, krajina, ktorú tak milovala,<br />

ju teraz vyprevádzala do jej nového<br />

života. Hovorili jej. „Nedáme tieto<br />

peniaze na náš chrám, zoberte si ich a<br />

choďte tam, kde budete bližšie k Vášmu<br />

Bohu“. Kto by to urobil pre cudzinca?<br />

Kto by to urobil bez lásky?<br />

Pozbierané peniaze stačili na to, aby<br />

pokryli nielen cestovné, ale zvýšilo sa<br />

z nich tiež pre Cameruna - človeka,<br />

ktorý prišiel k jej dverám na ulici Malasias<br />

v Aténach 28. marca 1954, aby jej<br />

povedal, aby išla do Indie. Camerun<br />

odišiel z Indie skôr než ona.<br />

V Betánii ju navštívili jej priatelia<br />

a známi. Okrem iných aj Marie-Angely<br />

- Rebillardová, francúzska sociálna<br />

pracovníčka v južnom Francúzsku, metodistický<br />

misionár Stanley Jones a jej<br />

starý priateľ, s ktorým sa stretla počas<br />

vojny vo Londýne, Helena Vivruová,<br />

ktorá zozstala nejaký čas v monastieri.<br />

Napriek Avriiliným protestom jej<br />

priateľka chcela napísať knihu. Avriila<br />

nemala čas, aby ju dokončila...<br />

Tri roky bola v monastieri ako poslušníčka.<br />

Tento monastier, ako sme<br />

už spomenuli, sa nachádzal v Betánii.<br />

V prvých dňoch ju považovali za<br />

záhadnú. Pravdepodobne si mysleli:<br />

„Prišla z Indie... Žila tam dosť dlho,<br />

medzi pohanmi... Snáď prijala „cudzie“<br />

praktiky?“<br />

Aby sa o tom pre<strong>sv</strong>edčili, otec Teodosios<br />

požiadal archimandritu z Bratstva<br />

Svätého hrobu, aby ju vyskúšal. O niekoľko<br />

dní ju archimandrita zobral<br />

k <strong>sv</strong>ätej Vode - k Jordánu a po ceste sa<br />

jej spýtal na jej názory. Jedla po<strong>sv</strong>ätné<br />

obete? ... Alebo snáď pila nejakú po<strong>sv</strong>ätnú<br />

vodu ?... Keď sa vracali späť do<br />

monastiera v Betánii, archimandrita<br />

sa nahol z okna auta a zavolal otcovi<br />

Teodosiovi, ktorý bol pri bráne:<br />

„V poriadku, starec! Všetko je v poriadku!“<br />

Predstieral, že nerozumie, ale<br />

otec Teodosios, teraz už pre<strong>sv</strong>edčený,<br />

že sa nezúčastnila pohanských praktík,<br />

jej neskôr všetko rozpovedal.<br />

Na začiatku vykonávala iba manuálne<br />

práce: zametala dvor, polievala<br />

kvety a rastliny. Z čerpania vody ju<br />

12 DUCHOVNOSŤ <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

ozbolela ruka natoľko, že sa musela<br />

liečiť.<br />

Počas púte do Svätej Zeme sme<br />

mali možnosť fotografovať jej kéliu,<br />

cyprus na dvore - jediný, ktorý jej „vyhovoval-“,<br />

ručné čerpadlo na čerpanie<br />

vody z cisterny a stenu, na ktorej bola<br />

napísaná ikona archanjela Gabriela<br />

v predsieni chrámu, kde stála počas<br />

bohoslužieb. Na tomto mieste dostala<br />

tvrdú „lekciu“, ako nám rozprávala.<br />

Mali sme tiež možnosť porozprávať<br />

sa s igumeniou. Je škoda, že príliv<br />

pútnikov nám zabránil, aby sme sa<br />

dlhšie porozprávali s gerondisou /opak<br />

„starca“ po grécky /n.p./...<br />

Dňa 5. augusta 1959 prišla do monastiera.<br />

Bol to veľký krok, veľká zmena<br />

v jej živote: zo života neustálej služby<br />

blížnemu k cenobitskému životu modlitby;<br />

z neprestajného pohybu, ktorý jej<br />

určil Boh k nepohyblivosti na jednom<br />

mieste, k bezpečnosti opakujúceho sa<br />

včerajška; od nekonečnej rôznosti ľudí<br />

a miest k obmedzeniu medzi stenami<br />

monastiera.<br />

Po nejakom čase ju otec Teodosios<br />

určil za sekretárku monastiera. Táto<br />

funkcia jej umožnila často navštevovať<br />

Jeruzalem a poštový úrad. Medzitým jej<br />

dali za úlohu starať sa o staršiu mníšku.<br />

Túto úlohu si plnila počas celého<br />

<strong>sv</strong>ojho pobytu v Betánii. Pre priateľov,<br />

ktorí vás poznali zo <strong>sv</strong>etského života,<br />

je celkom prirodzené, že nevedia<br />

pochopiť mníšsky život a čudujú sa<br />

takýmto praktikám. Človek nemôže<br />

pochopiť duchovný zisk tohto večného<br />

„cvičenia“. Pre človeka, ktorý vstúpil<br />

do monastiera, je ťažko pochopiť to, čo<br />

jeho „cvičiteľ“ robí a čo je „ziskom“ pre<br />

jeho dušu. Sv. apoštol Pavol píše v liste<br />

k Rimanom: „... A my vieme, že milujúcim<br />

Boha, povolaným podľa rady<br />

(Božej), všetky veci slúžia na dobro“<br />

(Rm 8, 28).<br />

Ale aj keď bola v monastieri, láska<br />

a znalosť cudzích jazykov jej otvárala<br />

dvere do vonkajšieho <strong>sv</strong>eta.<br />

„Pretože ovláda cudzie jazyky, posielajú<br />

ju na rôzne misie, poskytujúce potravu<br />

dobrovoľníckym inštitúciám; ona<br />

prinášala toľko jedla, že ich obchody sú<br />

naplnené vrecami múky, syra, mlieka,<br />

masla a pod.“... píše jej priateľka Helena<br />

Vivrová.<br />

Robila ešte viac! V spolupráci s jednou<br />

Angličankou, ktorá prišla do monastiera,<br />

preložila do angličtiny „Život<br />

<strong>sv</strong>. Iriny Chrysovalantovej“.<br />

Pri jednej príležitosti ju navštívil<br />

americký metodistický misionár Stanlay<br />

Jones. Spýtal sa Avriily, či niečo<br />

nepotrebuje. „Odpovedala som, že nie<br />

som sama, ale je nás osemnásť a že potrebujeme<br />

nové šaty. Neskôr mi poslal<br />

látku na dvadsať rias s poznámkou, že<br />

to považuje za privilégium, keď môže<br />

niečo darovať takým ľuďom, ako sú<br />

mníšky a že je veľmi rád, že som ho o to<br />

požiadala“...<br />

V Indii bola známa ako grécka Ľalia.<br />

Teraz v Betánii ju nazývali Avriila<br />

z Indie... Milovala všetkých úprimne<br />

a zo srdca tak v monastieri, ako aj<br />

mimo neho. Často sa hlásila na dobrovoľné<br />

práce a liečila mníšky v ruskom<br />

monastieri na Olivovej hore alebo ľudí<br />

07-2006 DUCHOVNOSŤ 13

v susedných dedinách, ba dokonca<br />

v blízkom vojenskom tábore.<br />

Boh, Ktorý ju priviedol z Indie do<br />

Betánie na ďalšiu skúšku a cvičenie,<br />

ju odtiaľ odviedol na jej ďalšiu misiu ...<br />

„Takto Boh pracuje, keď vidí, že úlohy<br />

boli dokončené“, hovorievala nám.<br />

Koncom roka 1960 jej brat Alexander<br />

poslal lístok na cestu do Atén.<br />

Dňa 14. novembra 1960 napísala<br />

Yehudovi: „Môj brat, jeho manželka<br />

a moja sestra Pavlína mali v úmysle<br />

ma navštíviť. Pretože nemohli, poslali<br />

mi lístok na cestu. Po troch dňoch som<br />

prišla do Marusie a môj brat ochorel.<br />

Zostane v nemocnici do 15. decembra.<br />

Zostanem s ním do Nového roku a potom<br />

sa vrátim do Betánie na Vianoce<br />

podľa juliánskeho kalendára. Aká prepodivná<br />

je láska... Chvíľa, keď som sa<br />

stretla s bratom a sestrou, bola akoby<br />

som sa nikdy nerozlúčila. Teplo je vždy<br />

isté“...<br />

Vrátila sa do Betánie na viac než<br />

jeden rok. V apríli 1962 odišla a vrátila<br />

sa 11. júna 1966, aby strávila štyri<br />

mesiace v monastieri.<br />

Matka Gabriela (Avriila) mala k Betánii<br />

silný vzťah. Písala si so starcom<br />

Teodosiom do jeho úmrtia 27. augusta<br />

1991.<br />

Ako nám rozprávali priatelia, brat<br />

jej často posielal dary a jej sestra robila<br />

to isté každý mesiac. Všetko dala na<br />

spoločné používanie. Starec Teodosios<br />

navštívil jej rodinu v Marusi, aby jej<br />

poďakoval. Avriila sa nikdy neprestala<br />

starať o monastier, kde - ako hovorievala<br />

- ako <strong>sv</strong>. Lazar, bola „vzkriesená“<br />

a prijala v monastieri mníšstvo ako<br />

mníška Gabriela.<br />

Listy<br />

Listy v aktívnej dušpastierskej službe<br />

z rokov 1939-1956<br />

(Pokračovanie)<br />

Listy Jána, igumena Valaámskeho monastiera (1873-1958),<br />

vydala Spoločnosť „Priateľov Valaámu“ v Helsinkách (Fínsko) v roku 1984.<br />

103. 7. 5. 1955<br />

Tvoj list som dostal, všetko som pochopil. Nebuď preto smutná a nerob si starosti,<br />

že si vynadala Ch. – to je ľudské; medziiným je to dobré pre získanie pokory a pre<br />

poznanie vlastného vnútorného rozpoloženia. Aha, akí sme slabí – zadul proti nám<br />

vietor a naša trpezlivosť skončila. Žiť spolu a znášať sa je veľmi ťažké, lebo nálady<br />

a povahy sú rôzne, a aby bol pokoj, treba sa oň snažiť na oboch stranách.<br />

Raz som čítal v Pateriku: Žili spolu dvaja starci. Na začiatku hovorí jeden<br />

druhému: „Ako ma vnímaš?“ Druhý odpovedal: „Ako anjela“. Žili si pokojne a on<br />

sa znovu pýta: „A teraz sa ako na mňa pozeráš?“ Ten mu odpovedal: „Ako na<br />

diabla a každé tvoje slovo ma bodá ako klinec“. Tento príklad som uviedol nie zo<br />

zhovievavosti, ale aby sme sa netrápili, keď nás stihne odplata za naše hriechy.<br />

14 DUCHOVNOSŤ <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

Ctihodný Mojsej hovoril: „Sila človeka, ktorý chce dosiahnuť cnosti, spočíva<br />

v tom, aby sa nebál, keď natrafí na pascu, ale aby znovu pokračoval v ceste, lebo<br />

nepadať do hriechu je prirodzené iba anjelom“.<br />

104. 1 9 5 5<br />

...Tvoj list som dostal, hneď aj Ti píšem. Ku všetkému, čomu nerozumieš, si<br />

zober ako príklad radu Bohom o<strong>sv</strong>ietených <strong>sv</strong>ätých otcov: „Keď máš pred sebou<br />

dve zlá, vyber si menšie a keď sú pred tebou dve cnosti, vyber si väčšiu. A predtým<br />

sa pomodli, aby ťa Hospodin vypočul.“<br />

105. 6. 8. 1955<br />

Človek sa, prirodzene, bojí smrti. Smrť vstúpila do ľudského rodu neprirodzeným<br />

spôsobom; preto sa ľudská prirodzenosť bojí smrti a uteká pred ňou.<br />

Sv. Maxim Vyznávač hovorí: „Nie je nič horšie, než myslenie na smrť, a nič<br />

krajšie, než pamätanie na Boha“. Hľa, aký <strong>sv</strong>ätý to bol a bál sa smrti, veď mu odrezali<br />

jazyk za to, že vyznal pravoslávnu vieru. Mnohí hovoria: „Ja sa nebojím<br />

smrti, som pripravený hoci aj teraz zomrieť“, ale sú to prázdne reči. Len čo pocítia<br />

jej blízkosť, budú sa jej báť.<br />

... Otec Ján Kronštadtský opísal <strong>sv</strong>oje vnútorné cítenie, nie však rozumové<br />

úsudky, preto to, čo napísal, prilieha na srdce ako náplasť na ranu. Pre <strong>sv</strong>oje<br />

hriechy som nebol dôstojný vidieť ho. Ale stále s láskou počúvam, keď hovoria<br />

o ňom tí, ktorí ho videli.<br />

106. 28. 7. 1955<br />

O myšlienkach<br />

Myšlienky bývajú trojaké: ľudské, anjelské a diabolské. Ľudské myšlienky<br />

nie sú nič iné ako predstavy o veciach tohto <strong>sv</strong>eta – povedal ctihodný Isichij.<br />

Anjelské myšlienky sú vždy dobré a v srdci vládne ticho, pokoj a radosť. A diabolské<br />

myšlienky sú vždy hriešne a v srdci pociťujeme smútok. Niektorí ľudia<br />

niekedy hovoria: „čo krok, to hriech“. Také reči nie sú správne. U <strong>sv</strong>ätých otcov<br />

sú všetky myšlienky nazvané chytráctvom ( prilogami, nepotrebným dodatkom,<br />

pokušením), lenže hoci sú zlé, sú predsa len bez hriechu; my ich podľa <strong>sv</strong>ojej<br />

vôle môžeme a nemusíme prijať. Keď ich neprijmeme, sme bez hriechu, a keď ich<br />

prijmeme a budeme sa nimi zaoberať, vtedy budeme hriešni a ony nás privedú do<br />

telesného hriechu. Niekedy nás napadajú nepríjemné myšlienky: keď sme urobili<br />

nejaké chyby, ony sa znovu objavia ako blesk, ale ja si myslím, že takéto myšlienky<br />

sú prirodzené, ľudské spomienky. A diabolské myšlienky sú vždy hriešne: myšlienky<br />

o hneve, smilstve a chamtivosti, ctižiadostivosti, pýche a o ostatných hriechoch,<br />

a vždy pri nich pociťujeme v srdci nepokoj. Chápem, že obyčajným ľuďom je ťažké,<br />

skoro nemožné vyznať sa v myšlienkach a určiť ich pôvod. Lebo iné myšlienky<br />

majú spisovatelia, iné vedci a iné obchodníci.<br />

07-2006 DUCHOVNOSŤ 15

107. 26. 9. 1955<br />

Z celej duše ďakujem za melón, hoci som ho dostal rozbitý, papier bol<br />

mokrý, poštárka bola z toho nešťastná. Aj druhé balíky boli mokré. Určite<br />

ste to posielali nie z lásky, ale zo samoľúbosti; stále to tak býva, keď tak urobíš,<br />

nečakaj za to vďaku.<br />

108. 9. 10. 1955<br />

Dostal som Váš list a chcete odo mňa odpoveď. Ty nechápeš v listoch <strong>sv</strong>ätého<br />

apoštola Pavla nasledujúce: „Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil<br />

na podobu obrazu <strong>sv</strong>ojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi.<br />

A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil<br />

a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil“ (Rm 8, 29-30).<br />

Odpovedám nie <strong>sv</strong>ojou múdrosťou, ale na základe <strong>sv</strong>ätootcovskej náuky.<br />

Blažený Teofilakt hovorí: „A tak na začiatku je predvídanie, potom predurčenie.<br />

A povolaným sa človek stáva podľa predvídania, t. j. podľa jeho vôle (pretože<br />

v takomto prípade by sa všetci vykúpili, pretože všetci sú povolaní), ale treba ešte<br />

vôľu. A tak, na začiatku je predvídanie, a potom predurčenie“. Hospodin volá<br />

všetkých: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení“, ale slobodnú<br />

vôľu danú Hospodinom to nenarúša. Lebo od našej vôle závisí, či sa budeme<br />

usilovať o dosiahnutie spásy a očakávať milosť, alebo si želať zlo a od milosti sa<br />

odvracať.<br />

Vedz, priateľ, že náš rozum je veľmi ohraničený, aj srdce je zaplnené vášňami<br />

a my nemôžeme pochopiť Boží úmysel vyjadrený vo Svätom Písme. Niektorí<br />

ľudia pre neznalosť podstaty Svätého Písma sa neoblomne držia zlého učenia<br />

o absolútnom predurčení niektorých k spáse a iných k večnému zatrateniu;<br />

akoby náš predobrý Boh prial niekomu zatratenie.<br />

Ctihodný Anton Veľký sa postil a modlil, prosil Boha, aby mu odkryl, prečo<br />

jedni zomierajú v mladosti a iní v starobe, jedni žijú zbožne, a predsa živoria, a tí,<br />

čo majú veľké materiálne bohatstvo, žijú v prepychu. Raz počul hlas: „Antonij!<br />

Počúvaj seba, a Božie súdy neskúmaj, pre teba sú neužitočné“.<br />

Či snáď môže človek pochopiť Božie súdy? Prečo jedni sú od narodenie slepí,<br />

iní kaliky, ešte iní idioti, a je ešte mnoho iných vecí, ktoré sú pre nás nepochopiteľné.<br />

Herézy, sekty a rozkoly vzišli z nesprávneho chápania Svätého Písma a sú<br />

založené na pýche a autosugescii. V pravoslávnej viere sú autoritou všeobecné<br />

snemy a učenie <strong>sv</strong>ätých otcov.<br />

Priateľ, radím Ti čítať Sväté Písmo. Najprv sa modli k Bohu, aby Ti odkryl<br />

Tvoj rozum k pochopeniu Písma; čo pochopíš – snaž sa splniť a nepochopiteľné<br />

vynechaj. Tak radia <strong>sv</strong>ätí otcovia. Sväté Písmo treba čítať nie kvôli poznatkom,<br />

ale pre spásu <strong>sv</strong>ojej duše. Skúmanie nepochopiteľného sa rovná pýche.<br />

Preklad Mgr. Helena Kosťová (pokračovanie)<br />

16 DUCHOVNOSŤ <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

Významné osobnosti<br />

O jednej z požehnaných osobností našej Cirkvi<br />

Poučenia blaženého Dionýza Svätohorského<br />

Z časopisu «Πολύτεκνη Οικογένεια» (Pokračovanie z čísla 04/2006)<br />

preložil a spracoval jerej Štefan Pružinský ml.<br />

Mravne čisté manželstvo.<br />

V našej Cirkvi má byť každý čistý.<br />

Cirkev od počiatku určila, že čistí<br />

majú byť v prvom rade kňazi!<br />

To isté však chce aj od všetkých<br />

manželov, aby boli pred sobášom<br />

mravne čistí. Preto dovoľuje a požehnáva<br />

sobáš aj vtedy, keď má mladé dievča<br />

ešte len 15-16 rokov a mladý muž 18.<br />

Pretože v tomto veku sú ešte mravne<br />

čistí, čiže sú ešte dobrými ľuďmi.<br />

Keď sa sobášia dvaja ľudia a sú<br />

obaja čistí, vtedy začínajú manželstvo<br />

z nedotknutého panenstva a aj<br />

deti majú krásne, čiže ich majú <strong>sv</strong>äté!<br />

Tieto deti od malička počúvajú, sú<br />

šikovné a pekne sa správajú, pretože<br />

sú čistého ducha. Keď sa však deti<br />

narodia rodičom, ktorí pred sobášom<br />

neboli v panenskom stave, vtedy s nimi<br />

majú mnohé a veľké trápenia... Ale, ako<br />

hovoril jeden duchovný otec, dnes je<br />

ťažké nájsť čistotu, aj tú mravnú, dokonca<br />

aj u malých detí! Pretože už od<br />

malička sú zvádzané najmä televíziou<br />

aj k telesným hriechom.<br />

Celoživotné manželstvo s požehnaním<br />

Cirkvi. S požehnaním Cirkvi<br />

sa manželia stávajú jedným telom. To<br />

znamená, že jeden druhého bude mať<br />

vo <strong>sv</strong>ojom srdci po celý život tak, ako<br />

tomu bolo pred sobášom. Pretože, keď<br />

boli zosobášení s požehnaním Cirkvi,<br />

boli zosobášení na celý <strong>sv</strong>oj život až do<br />

jeho konca.<br />

Deje sa to<br />

vtedy, keď<br />

majú medzi<br />

sebou<br />

ú p r i m n ú<br />

lásku a pokoj,<br />

ale aj<br />

zhovievavosť<br />

a trpezlivosť.<br />

A k j e<br />

muž v rodine<br />

neustále prísny a chce, aby sa vždy<br />

dialo iba to, čo chce on, vtedy v takejto<br />

rodine niet pokoja ani úspechu. Možno<br />

má aj pravdu, ale ak žena je trochu nervózna,<br />

trochu ľahkomyseľná a hovorí,<br />

čo sa mu nepáči, vtedy je potrebné, aby<br />

bol trpezlivý. Lebo keď sa zobrali, vtedy<br />

mladý chlapec povedal o mladom dievčati:<br />

„Lepšie dievča ako toto neexistuje,<br />

ona je pre presne pre mňa“, a zobral si<br />

ju z lásky! Neskôr však zistil, že nie je<br />

taká, ako si myslel na počiatku, ale že je<br />

trochu nervózna, že je taká a taká. Vtedy<br />

je potrebné, aby bol trpezlivý, pretože<br />

toto je jeho kríž. Sám si ju vybral, nikto<br />

ho k tomu nenútil. Keď do jeho vnútra<br />

vnikajú rôzne pochybnosti, prečo sa<br />

jeho žene nepáči toto, prečo tamto, aj<br />

vtedy je potrebné, aby bol trpezlivý.<br />

Egoizmus všetko iba znehodnotí. Keď je<br />

muž trpezlivý, vtedy sa jeho žena naprá-<br />

07-2006 DUCHOVNOSŤ 17

va, spamätáva a stáva miernejšou. Vtedy<br />

jej môže povedať o jej chybe dobrými<br />

slovami. Vtedy sa aj ona napráva. Sväté<br />

Písmo predsa hovorí, že žena, ktorá nie<br />

je taká, aká má byť, sa zachraňuje<br />

prostredníctvom muža, ktorý je<br />

dobrý kresťan a naopak muž,<br />

ktorý nie je taký, aký má byť,<br />

sa zachraňuje prostredníctvom<br />

ženy, ktorá je dobrou kresťanskou.<br />

Je teda potrebné, aby medzi<br />

manželmi bolo porozumenie,<br />

aby bol v rodine pokoj. Každý<br />

má brať ohľad na to, či má ten<br />

druhý pravdu a ak je to tak, má<br />

hovoriť: „Nech je požehnané“!<br />

Ak je niekto nervózny, môžeš<br />

mu radiť, čo chceš, on ťa aj tak<br />

vôbec nepočúva. Preto v takýchto<br />

prípadoch ten druhý má byť<br />

trpezlivý a povedať: „Toto je môj<br />

kríž“! Hnev je ako vlny na mori, ktoré<br />

sú niekedy malé a niekedy veľké. Keď<br />

sa človek upokojí, vtedy si uvedomuje,<br />

že nehovoril dobre a sám sa napráva.<br />

Toto isté, čo bolo povedané o mužovi,<br />

platí aj o správaní sa a postoji ženy voči<br />

<strong>sv</strong>ojmu mužovi.<br />

Nie rozvodu! V žiadnom prípade<br />

muž nemá povedať: „Pretože ma nepočúva,<br />

oddeľujem sa a beriem si inú“.<br />

Samozrejme, to nemá nikdy povedať<br />

ani žena. Nemajú žiadnym spôsobom<br />

opustiť jeden druhého. Pretože<br />

v opačnom prípade šliapu po prikázaní<br />

Christovej Cirkvi: „Čo Boh spojil,<br />

človek nech nerozlučuje“! V Cirkvi sa<br />

dovoľuje rozchod iba vtedy, keď niekto<br />

z manželov zjavne žil nezákonne s inou<br />

osobou. Aj vtedy však platí, že ak muž<br />

chce odpustiť <strong>sv</strong>ojej žene a pokračovať<br />

ďalej v spolužití, je to možné. To isté<br />

platí aj o žene. Ak však jeden z nich<br />

Svätá rodina - útek do Egypta<br />

nechce odpustiť tomu druhému neveru,<br />

vtedy má právo odísť z dôvodu<br />

smilstva a cudzoložstva.<br />

Výchova detí. Rodičia sú povinní<br />

dávať pozor, ako vychovávajú <strong>sv</strong>oje<br />

deti, pretože Bohu nie je milé, aby<br />

iba privádzali človeka na <strong>sv</strong>et. Majú<br />

zodpovednosť za to, čo sa stane z človeka,<br />

ktorého priviedli na <strong>sv</strong>et. Sú teda<br />

povinní učiť ho a pomáhať mu, aby sa<br />

stal dobrým kresťanom. Ak sa stane<br />

dobrým kresťanom, potom aj tí, ktorí<br />

ho priviedli na <strong>sv</strong>et, dostanú odmenu od<br />

Hospodina. Takýmto spôsobom ste rodičia<br />

zodpovední už odteraz, keď sú deti<br />

ešte malé, za to, aký bude ich duchovný<br />

život v budúcnosti. K tomu, aby išli po<br />

ceste spásy je potrebné, aby si zamilo-<br />

18 DUCHOVNOSŤ <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

vali pravoslávie, čiže rady a prikázania<br />

Cirkvi. Nenechávajte ich pozerať na zlé<br />

scény v televízii, pretože už odteraz, keď<br />

sú deti malé, to, čo vidia, sa vtláča do<br />

ich srdca, oni na to nezabúdajú a to je<br />

zlé. Pousilujte sa niečo proti tomu robiť<br />

a dostanete veľkú odmenu od Boha. Keď<br />

vás Hospodin zavolá, čiže keď prídete<br />

k Nebeskému Otcovi, budete mu môcť<br />

povedať: „Tu som, Bože môj, ja aj moje<br />

deti, ktoré si mi dal“ (Iz 8, 18). Keď však<br />

hovoríš: „Daj pokoj! Čo mám ísť robiť<br />

do chrámu? Nech rozpráva kňaz“, potom<br />

aký výsledok očakávaš? Ak však dbáš na<br />

to, aby si naučil <strong>sv</strong>oje dieťa cirkevným<br />

veciam, vtedy ťa čaká odmena od Boha,<br />

hoci je to, samozrejme, ťažké. Deti vstupujú<br />

do priateľstiev, ktoré nie sú správne<br />

podľa Boha a človek, bez toho, aby to<br />

chcel, vybočuje zo správnej cesty. Máme<br />

sa však snažiť, pretože my, pravoslávni,<br />

vieme, ako máme kráčať (žiť). Preto<br />

máme aj veľkú zodpovednosť za to, ak<br />

nezachovávame to, čo poznáme.<br />

Samozrejme, tvoje dieťa bude stáť pri<br />

tebe iba vtedy, ak aj ty budeš dobrým<br />

kresťanom a pousiluješ sa vychovať<br />

ho s bázňou Božou. Lebo ak necháš<br />

<strong>sv</strong>oje dieťa robiť, čo chce, okamžite<br />

ho bude ťahať naľavo (k zlu). Nebude<br />

to preto, žeby dieťa bolo podľa prirodzenosti<br />

zlé, ale preto, že ho ťahá Satan.<br />

Nečistý duch vždy ťahá mladého<br />

človeka naľavo, čiže k zlu, k vášňam.<br />

Dnes, ako vidíš, ak nemáš televízor<br />

vo <strong>sv</strong>ojom domčeku, hovoria ti, že<br />

si spiatočnícky (zaostalý). Vy však aj<br />

napriek tomu nemajte televízor. Televízor<br />

je samozrejme vec vyrobená<br />

s veľkou múdrosťou a môže ukazovať<br />

aj dobré veci, ale žiaľ, oveľa častejšie<br />

ukazuje vášne a hriechy. Keď potom sú<br />

v rozume človeka samé hriešne myšlienky,<br />

hriešne scény, človek bude robiť<br />

samé hriechy. Televízor však nerobí zle<br />

iba deťom. Ani dospelým neprospieva,<br />

ale škodí, pretože, ako mi hovoria<br />

návštevníci, najmä v poslednom čase<br />

neukazuje nič dobré.<br />

Ako vidíme, ľudstvo dnes zišlo<br />

z Božej cesty a vy, rodičia, sa budete<br />

musieť trochu ponamáhať, aby ste<br />

v takejto situácii vychovávali <strong>sv</strong>oje<br />

deti, pretože vaše deti sa môžu spojiť<br />

s inými deťmi z rôznych rodín, dobrých,<br />

ale aj zlých, bezbožných. Dobré<br />

priateľstvá sú dobré. Existujú však aj<br />

zlé priateľstvá s ľuďmi, ktorí neveria<br />

v Boha! Zo zlých priateľstiev a z televízie<br />

sa deti od malička učia všetkým<br />

nehanebnostiam a zlu, pretože mocní<br />

často nechcú, aby deti počúvali Božie<br />

slovo. Chcú ich zdezorientovať, aby<br />

zišli z Božej cesty!<br />

Správanie sa detí k rodičom. Cirkev<br />

sa stará aj o rodičov, aj o deti. Vidíte, čo<br />

hovorí piate prikázanie? „Cti si <strong>sv</strong>ojho<br />

otca i <strong>sv</strong>oju matku, aby ti bolo dobre<br />

a aby si dlho žil na dobrej zemi“ (2 Mjž<br />

20, 12). Vidíte, akú silu majú rodičia nad<br />

<strong>sv</strong>ojimi deťmi? Ako kňaz, ako biskup<br />

nad <strong>sv</strong>ojou pastvou! Ak ťa teda tvoji<br />

rodičia požehnajú, budeš požehnaný.<br />

Ak ťa však prekľajú, budeš prekliaty. Je<br />

preto potrebné, aby si počúval <strong>sv</strong>ojich<br />

rodičov, aby Ťa Boh miloval.<br />

07-2006 DUCHOVNOSŤ 19

Téma<br />

Hlavné podmienky chirotonie na kňaza (2)<br />

Prof. ThDr. Štefan Pružinský, CSc.<br />

Aby sme splnili to, čo sme povedali na<br />

začiatku, že sa treba vrátiť k začiatkom,<br />

k Písmu a otcom, pokúsime sa priblížiť<br />

niektoré významné postrehy popredných<br />

hierarchov Cirkvi. Komentujúc<br />

vyššie citované slová Písma, <strong>sv</strong>. Ján Zlatoústy<br />

povedal, že pre apoštolov <strong>sv</strong>ätá<br />

tajina kňazstva bola samozrejmosťou,<br />

a preto sa v knihe Skutky apoštolov<br />

o nej nehovorí. Hovorí sa o priebehu,<br />

podstate tejto tajiny (modlitbe a skladaní<br />

rúk), lebo je to pôvodný spôsob jej<br />

konania. Rozhodujúcim pre povolanie<br />

na kňazskú službu je povolanie od Boha.<br />

Všetko ostatné: dobrá výchova, aktívny<br />

duchovný život miestnej Cirkvi, vhodné<br />

prostredie a vzdelanie, sú len podpornými<br />

faktormi pre budúce kňazské povolanie,<br />

ale tiež veľmi dôležitými. Sv. Ján<br />

Zlatoústy to poznal z vlastnej skúsenosti,<br />

zo života v kruhu <strong>sv</strong>ojej rodiny a Cirkvi,<br />

v ktorej vyrastal. Každý rodič-kresťan,<br />

ktorý má vo <strong>sv</strong>ojom srdci želanie, aby<br />

jeho dieťa bolo spôsobilé na službu<br />

Bohu, má o to prosiť ešte pred jeho<br />

počatím. Ostatné je na Bohu. A keď<br />

Boh splní takéto želanie rodiča, potom<br />

treba urobiť všetko preto, aby výchova<br />

dieťaťa bola primeraná a dostačujúca<br />

na posilnenie želania dieťaťa vykročiť<br />

na službu Bohu a Jeho <strong>sv</strong>ätej Cirkvi. Vo<br />

<strong>sv</strong>ätom Písme i v dlhej histórii Cirkvi<br />

sa spomínajú mnohí, ktorých rodičia<br />

vyprosili u Boha na službu Bohu: boli<br />

to patriarchovia, proroci, Ján Krstiteľ,<br />

Bohorodica a mnohí iní (Tvorenija,<br />

tom 9, Moskva 1994, s. 138).<br />

O ľuďoch, ktorých Jeruzalemská cirkev<br />

vybrala za diakonov, <strong>sv</strong>. Ján hovorí,<br />

že oni boli plní Ducha nielen v tej chvíli,<br />

ale od chvíle krstu Svätým Duchom<br />

a vďaka <strong>sv</strong>ojej viere a oddanosti Christu.<br />

Dar Ducha, aký dostávame vo <strong>sv</strong>ätom<br />

krste, je však nedostačujúci k tomu, aby<br />

sme mohli vykonávať dôležitú službu<br />

v Cirkvi. K tomu je potrebný osobitný<br />

dar Ducha, ktorý dostáva kandidát<br />

vo <strong>sv</strong>ätej tajine kňazstva podľa druhu<br />

služby (diakon, kňaz a biskup). To, že <strong>sv</strong>.<br />

Lukáš osobitne zdôrazňuje hojnosť Božej<br />

milosti u Štefana, treba chápať v tom<br />

zmysle, že tento človek sa vyznačoval<br />

„čistotou duše“ a vďaka tomu Boží Duch<br />

už aj predtým prebýval v ňom a udeľoval<br />

mu mnohé dary <strong>sv</strong>ojej blahodate. Preto<br />

mu nik nemohol odolať v sile jeho slova<br />

(tamže, s. 143).<br />

Preto treba zobrať ako fakt, že kandidáti<br />

na diakonskú službu nečakali na<br />

chirotoniu ako na tajinu prijatia daru<br />

Ducha vôbec, ale ako na prijatie osobitného<br />

daru pre výkon tejto služby. V tejto<br />

súvislosti sa <strong>sv</strong>. Ján Zlatoústy opäť odvoláva<br />

na pozoruhodné slová apoštola Pavla,<br />

ktoré vyslovil na adresu <strong>sv</strong>ojho verného<br />

učeníka Timoteja: „Pripomínam ti tvoju<br />

nepokryteckú vieru, ktorá prebývala<br />

najprv v tvojej starej mame Loide i v tvojej<br />

matke Eunike, no som pre<strong>sv</strong>edčený, že<br />

aj v tebe. Preto ti pripomínam: Roznecuj<br />

Boží dar milosti, ktorý je v tebe, a to<br />

vkladaním mojich rúk na teba. Boh nám<br />

totiž nedal ducha zbabelosti, ale Ducha<br />

moci, lásky a rozvážnosti. Nehanbi sa<br />

20 NA ZAMYSLENIE <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

teda za <strong>sv</strong>edectvo o našom Pánovi a za<br />

mňa, Jeho väzňa, ale spolu so mnou<br />

znášaj utrpenie pre Evanjelium v moci<br />

Božej. Boh nás zachránil a povolal nás<br />

<strong>sv</strong>ätým povolaním nie podľa našich<br />

skutkov, ale podľa <strong>sv</strong>ojho vlastného<br />

rozhodnutia a milosti, ktorú nám dal<br />

v Christu Isusovi pred vekmi... Skrze<br />

Ducha Svätého, ktorý prebýva v nás,<br />

zachovávaj to dobré, čo ti bolo zverené“<br />

(2 Tm 1, 5-14; porovnaj 1 Tm 1, 18).<br />

Takto sa má blahodať prenášať v kresťanskej<br />

rodine aj dnes: z potomka na<br />

potomka a vo viere. Potom je tu nádej,<br />

že medzi takými potomkami Boh nájde<br />

tých, ktorých môže povolať na službu v Jeho<br />

<strong>sv</strong>ätej Cirkvi. Z toho dôvodu si treba<br />

vyhodiť z hlavy myšlienku, že syn kňaza<br />

musí tiež byť kňaz. Bude ním len vtedy,<br />

keď bude dediť Božiu blahodať, keď sa táto<br />

blahodať bude v rodinnom živote kňaza<br />

rozvíjať a prehlbovať a bude sa dotvárať<br />

povolanie až do tej miery, že sa takýto<br />

človek bez ťažkostí a navždy rozhodne pre<br />

službu Bohu a Jeho <strong>sv</strong>ätej Cirkvi. Viera,<br />

o ktorej je reč v citovaných slovách Timotejovi,<br />

nie je nejaké abstraktné učenie,<br />

ale „vedomie a videnie srdca“, čiže život<br />

Svätého Ducha v našej duši. Bl. Teofilakt<br />

píše: „Učiteľské a kňazské povolanie, súc<br />

veľkým povolaním, vyžaduje usmernenie<br />

od Boha, aby toto povolanie bolo prijaté<br />

dôstojne. Preto sa v minulosti kňazi<br />

vyberali podľa proroctva, to jest podľa<br />

vnuknutia Svätého Ducha“ (Tolkovanije<br />

na poslanija <strong>sv</strong>. apostola Pavla, Moskva<br />

1993, s. 489). A to nám opäť pomáha<br />

pochopiť vyššie uvedené slová apoštola<br />

Pavla o tom, že kandidát na diakona,<br />

kňaza a biskupa nemá byť vyberaný<br />

z nováčikov vo viere, z neo<strong>sv</strong>edčených,<br />

z ľudí bez skúsenosti z ozajstného cirkevného<br />

života (z rozkolu a sekty), ale z ľudí<br />

o<strong>sv</strong>edčených a s takými kvalitami, ktoré<br />

prezrádzajú dary Svätého Ducha.<br />

Ako zvláštny komentár k tomuto problému<br />

poslúžia slová z Akafistu na počesť<br />

<strong>sv</strong>. Nektaria Eginského, v ktorom Cirkev<br />

vyznáva: „Raduj sa, požehnaný plod oddaných<br />

rodičov; raduj sa, Bohom o<strong>sv</strong>ietený<br />

ešte v lone <strong>sv</strong>ojej matky“ (Ikos 1).<br />

Človek, vybraný Cirkvou na službu,<br />

píše ďalej <strong>sv</strong>. Ján Zlatoústy, to je taký človek,<br />

ktorý sa má vyznačovať potrebnou<br />

vnímavosťou, pozornosťou, prenikavosťou<br />

a duchovnou silou. Aby toto mal, musí<br />

dlhší čas žiť v ozaj duchovnom prostredí,<br />

aby duchovne zbohatol a zdokonalil sa.<br />

Keď askéta má čo robiť, aby zvládol všetky<br />

nástrahy života a mnohé pokušenia,<br />

o koľko viac sa vyžaduje od človeka, ktorý<br />

bude denne odolávať zlým vplyvom okolitého<br />

<strong>sv</strong>eta, bude chrániť seba i iných. Od<br />

kňaza sa teda očakáva vnútorná sloboda,<br />

zotrvanie v pravde a milosti, duchovná<br />

čistota, čiže silná osobnosť. Preto kňaz<br />

musí byť v mnohých veciach na vyššej<br />

duchovnej úrovni než mních. Podobný<br />

názor na túto vec vyslovil aj <strong>sv</strong>. Nikodimos<br />

Agioritis (Ermineia eis tas Epistolas,<br />

t. 3, s. 118).<br />

Prečo sa na budúceho kňaza kladú<br />

takéto veľké nároky a vyžadujú početné<br />

kvality a dary Svätého Ducha? Predovšetkým<br />

preto, že tak, ako sám Isus<br />

Christos prišiel na tento <strong>sv</strong>et, aby zachránil<br />

ľudstvo od večnej smrti, uzdravil od<br />

všetkých chorôb, zjavil pravdu, premohol<br />

Satana, tak má konať aj kňaz a biskup.<br />

Obidvaja sú povolaní učiť a uzdravovať,<br />

čiže robiť to, čo Isus prikázal <strong>sv</strong>ojim učeníkom,<br />

keď ich prvýkrát poslal medzi ľud,<br />

07-2006 NA ZAMYSLENIE 21

aby zvestovali príchod Božieho kráľovstva,<br />

uzdravovali každý neduh a chorobu<br />

a vyháňali zlých duchov. Ako bude všetko<br />

toto robiť človek, ktorý je sám duchovne<br />

slabý, chorý, na ktorého sa vzťahuje známe<br />

príslovie: „Lekár, uzdrav najprv sám<br />

seba“ (Lk 4, 23)?<br />

Práve tejto otázke venoval veľkú pozornosť<br />

aj ctihodný Symeon Nový Teológ.<br />

Hovorí, že ten, kto sa nezriekol tohto<br />

<strong>sv</strong>eta a nestal sa nádobou Svätého Ducha,<br />

ktorého prijali <strong>sv</strong>ätí apoštoli, kto sa ešte<br />

nepodrobil potrebnej duchovnej očiste<br />

a o<strong>sv</strong>ieteniu a nie je schopný „zrieť (rus.<br />

sozercať) nedostupné Božie <strong>sv</strong>etlo“, nech<br />

o kňazstve ani len nesníva (SCh, vol 196,<br />

col. 294-296). A nie je to len jeho názor.<br />

Aj ctihodný Theognost učí, že keď človeku<br />

nie je dané vedieť od Svätého Ducha,<br />

vnútorne, že je „vhodným prostredníkom<br />

medzi Bohom a ľuďmi, potom je lepšie<br />

netrúfať si na <strong>sv</strong>äté a zodpovedné vykonávanie<br />

<strong>sv</strong>ätých tajín, najmä však božskej<br />

liturgie“ (Dobrotoľjubije, tom 3, s. 380).<br />

Veľkí a o<strong>sv</strong>edčení cirkevní služobníci<br />

doslova utekali pred povolaním na kňazskú<br />

alebo biskupskú službu a <strong>sv</strong>oje obavy<br />

a vnútorné pocity, <strong>sv</strong>oju bázeň aj opísali.<br />

Príkladom nám bude predovšetkým život<br />

a učenie <strong>sv</strong>. Gregora Teológa. Keď bol požiadaný<br />

o to, aby sa stal kňazom, doslova<br />

zutekal ďaleko do hôr Pontu, na celý jeden<br />

rok, aby sa vnútorne zocelil, aby si všetko<br />

vyjasnil a duchovne sa pripravil. Keď sa<br />

vrátil k <strong>sv</strong>ojmu otcovi, verejne sa za to<br />

ospravedlnil a objasnil Cirkvi, prečo tak<br />

urobil. A práve v tomto objasnení, ktoré<br />

sa nám zachovalo v písomnej podobe,<br />

hovorí o tom, že človek nemôže vziať<br />

na seba starostlivosť o veriacich (rus.<br />

slovesnoje stado), keď sa „predtým nestal<br />

chrámom živého Boha, živým príbytkom<br />

Christovým v duchu“, keď „zo skúsenosti<br />

a dobrým úsudkom (rus. umozriteľno)<br />

nepreskúmal všetky pomenovania a sily<br />

Christove“, nenaučil sa chápať „v tajomstve<br />

skrytú múdrosť Božiu“ (1 Kor 2, 7),<br />

keď je „ešte mládenec a sám sa (ešte) kŕmi<br />

mliekom“ (Tvorenija, tom 1, Moskva 1889,<br />

2000, s. 58-59).<br />

Z uvedených skutočností vyplýva, že<br />

spomínaných popredných cirkevných<br />

otcov nemôžeme podozrievať z toho, že<br />

nevedeli o tom, ako mnohí nedôstojne<br />

a nezodpovedne prijímali kňazské alebo<br />

biskupské <strong>sv</strong>ätenie, ako im chýbali<br />

základné kvality a predpoklady pre<br />

zodpovedné plnenie kňazskej a biskupskej<br />

služby v Cirkvi, ako neboli vopred<br />

duchovne zocelení, milosťou očistení<br />

a uzdravení a Cirkvi spôsobili nemalé<br />

problémy. A tak sa stalo, že mnohí z nich<br />

boli ustanovení za kňazov a biskupov „nie<br />

podľa Božej vôle, ale podľa vôle ľudí“, nezodpovedne<br />

(Sv. Ján Zlatoústy, Tvorenija,<br />

tom 1, časť 2, s. 449). Dokonca u <strong>sv</strong>. Jána<br />

máme aj takýto výrok: „Nie všetkých ustanovuje<br />

Boh, ale pôsobí cez všetkých“ (PG t.<br />

62, col. 610). Tých, ktorí boli ustanovení<br />

ľuďmi nezodpovedne, bude súdiť Boh, ale<br />

aj tých, čo ich takto ustanovili. Pôsobenie<br />

Božej milosti nepozná prekážky a to<br />

s ohľadom na Boží ľud a jeho potreby, jeho<br />

spásu. Spoliehať sa na to môže však len<br />

bezočivec (Mitr. Jerofej (Vlachu), Pravoslavnaja<br />

psichoterapija, Svjato-Trojickaja<br />

Sergijeva Lavra 2005, s. 62-66).<br />

Všetko toto nás nutne vedie k tomu,<br />

aby sme v súčasnej dobre robili všetko<br />

preto, aby nie ľudia, ale Boh ustanovoval<br />

dobrých a o<strong>sv</strong>edčených služobníkov<br />

Cirkvi, aby naše terajšie pastierske<br />

22 NA ZAMYSLENIE <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

ohoslovie bolo budované na pôvodných<br />

prameňoch a ideách Christovho<br />

dušpastierstva. Tí, ktorí boli ustanovení<br />

len ľuďmi, hoci podľa Božích poriadkov,<br />

ukrižovali Christa. A keď sa to bude diať<br />

aj teraz, opäť niekto bude nanovo v sebe<br />

„križovať Božieho Syna a vystavovať<br />

Ho posmechu“, ako na to upozornil <strong>sv</strong>.<br />

apoštol Pavel vo <strong>sv</strong>ojom liste Židom (6, 6).<br />

Máme v rukách všetko potrebné, všetky<br />

duchovné prostriedky na to, aby sa toto<br />

zlo ozaj neopakovalo, aby sa ľudia učili<br />

pravde Evanjelia i evanjeliovým spôsobom<br />

dušpastierskej práce.<br />

Pokiaľ budú biskupi klásť ruky na<br />

takto pripravených ľudí, milosťou i vzdelaním,<br />

nebudú mať s nimi problémy, nebudú<br />

ich musieť zbavovať kňazskej a inej<br />

služby v Cirkvi, naopak, budú sa z nich<br />

a z ich požehnanej práce radovať. A spolu<br />

s nimi sa bude radovať aj celá Cirkev Božia.<br />

Dobrí pastieri úspešne budujú Cirkev<br />

cez slovo Evanjelia a milosť, a v ničom<br />

verný ľud nepohoršujú. Nováčikovia a neskúsení<br />

sú preň pohoršením takmer vo<br />

všetkom, lebo im chýba poznanie pravdy,<br />

skúsenosť v duchu pravdy, potrebné dary<br />

milosti a dobré <strong>sv</strong>edectvo Cirkvi. K nedostatkom<br />

milosti a poznania pravdy treba<br />

dodať ešte aj osobné defekty, charakterové<br />

slabiny a nedostatky (najmä však neprekonané<br />

komplexy) , ktoré zlé pôsobia<br />

nielen na dušu kandidáta na kňaza, ale<br />

sa môžu deštruktívne prejaviť aj v jeho<br />

budúcej práci, predovšetkým však v pasívnom<br />

vzťahu k ľuďom. Tieto defekty sa<br />

neliečia tabletkami, ale milosťou Svätého<br />

Ducha. O túto milosť však treba usilovať,<br />

ako to často pripomína <strong>sv</strong>. Serafim<br />

Sarovskij (sťjažanije Ducha). Keď však<br />

o to neusilovali ani rodičia, ani samotný<br />

kandidát na kňaza, ako môžeme v takom<br />

prípade rátať s úspešnou a požehnanou<br />

dušpastierskou službou? Nijako!<br />

Od založenia našej Pravoslávnej bohosloveckej<br />

fakulty v Prešove sa od budúcich<br />

študentov teológie, najmä však budúcich<br />

kňazov, vždy vyžadovalo odporúčanie<br />

duchovného. Myslelo sa na to, o čom bola<br />

reč vyššie. Pokiaľ kňaz vydal odporúčanie<br />

o<strong>sv</strong>edčenému človeku, skončilo to dobre<br />

a z dušpastierskej práce takého človeka sa<br />

dodnes všetci tešíme. Pokiaľ toto odporúčanie<br />

bolo formálne, skončilo to väčšinou<br />

zle. Výnimkou boli iba takí ľudia,<br />

ktorí sa počas štúdia radikálne zmenili,<br />

pochopili veľkosť kňazského povolania,<br />

začali seriózne študovať a budovať <strong>sv</strong>oj<br />

duchovný život na zásadách Evanjelia.<br />

Takých však nebolo mnoho. Preto sa stávalo,<br />

že vedenie fakulty nekompromisne<br />

odmietlo vydať odporúčanie na kňazskú<br />

službu takým absolventom, ktorí sa<br />

počas štúdia neo<strong>sv</strong>edčili a nemali potrebné<br />

morálne i odborné predpoklady<br />

(duchovné i vedomostné) pre výkon<br />

tohto zodpovedného povolania v Cirkvi.<br />

Doterajšia bilancia ukázala, že vedenie fakulty<br />

konalo správne v každom takomto<br />

prípade a za <strong>sv</strong>oje rozhodnutie sa nemusí<br />

nikomu ospravedlňovať. Školou neodporúčaní<br />

Cirkev alebo zradili, alebo v nej<br />

pôsobili pohoršujúco, alebo sa museli<br />

kňazského povolania sami vzdať. Doterajšia<br />

skúsenosť je dosť veľká na to, aby sa<br />

takéto chyby neopakovali: ani zo strany<br />

duchovných, ani zo strany biskupov,<br />

ktorým prislúcha konečné rozhodnutie.<br />

V opačnom prípade sa stane to, že budú<br />

zavádzať do omylu aj samotný veriaci ľud,<br />

za účasti ktorého sa každé ustanovenie na<br />

kňaza uskutočňuje.<br />

07-2006 NA ZAMYSLENIE 23

Z redakčnej pošty<br />

Úvaha o jednote vzdelania a výchovy, o kultúre a mravnosti<br />

Janka Capuličová<br />

Základná myšlienka kresťanskej<br />

pedagogiky spočíva v tom, ze<br />

vychovávajúc deti vo viere v Hospodina<br />

o<strong>sv</strong>etľujeme aj ich pozemský<br />

život V. A. Žukovský<br />

písal, že „cieľ výchovy a cieľ<br />

ľudského života je rovnaký.<br />

Samotný tunajší život nie<br />

je ničím iným ako výchovou pre<br />

budúci život, a celý budúci život<br />

je vlastne neustálou výchovou pre<br />

Boha“ (1, s. 25).<br />

Zo správnej výchovy sa odvíja<br />

všetko ostatné: šťastie, úspech,<br />

mravnosť cnosti.<br />

Východisková antropologická<br />

zásada výchovy človeka má byť<br />

adekvátna poslaniu človeka k<br />

veľkému zmyslu života. Niektorí ľudia<br />

považujú za hlavný životný cieľ, napríklad,<br />

rozvoj rozumu, intelektu. Ale veď<br />

človek - obraz Boží - nie je vytvorený<br />

ako automat alebo ako zviera. Je v ňom<br />

sloboda tvorivosti, <strong>sv</strong>ojím životom má<br />

potvrdiť želanie milovať Boha, plniť Jeho<br />

prikázania.<br />

Príčina potrebnej jednoty vzdelania<br />

a výchovy spočíva v Samotnom Bohu,<br />

Ktorý je súčasne aj Rozum, aj Sila a nekonečná<br />

Krása...<br />

Možno sa priblížiť k Bohu len chladným<br />

vypätím rozumu? „Neobsiahnuteľnosť<br />

Stvoriteľa je najsilnejším dôkazom<br />

Jeho bytia; najvyššia idea, akú len vôbec<br />

človek môže mať, musí patriť najvyššej<br />

vlastnosti ľudskej duše, nie rozumu, ale<br />

viere“, - pisal V. A. Žukovský (2, s. 25).<br />

Viera ako ontologické spojenie duše<br />

s Bohom blahotvorne pretvára rozum,<br />

srdce, vôľu.<br />

Stratiac duchovné centrum, prestali<br />

byť školské predmety prostriedkom pre<br />

povznesenie ľudskej duše. Rozdelenie<br />

výučby a výchovy, podnecovanie nízkych<br />

pohnútok v deťoch ich zbavuje šťastia<br />

poznať radosť pocitu hrdinstva zo zodpovedného<br />

štúdia. Deti stratili nadšenie,<br />

inšpiráciu, sú zasiahnuté apatiou; tuposť,<br />

sklúčenosť, zbesilé prahnutie po zábavách<br />

a rozptýleniach - nevyhnutná odplata za<br />

neprítomnosť duchovnosti.<br />

Čo treba robiť? Ozajstný Pedagóg<br />

- blahodať Božia, ľudská pedagogika jej<br />

nesmie prekážat <strong>sv</strong>ojimi rôznorodými<br />

klamstvami. Nekresťanská kultúra porodila<br />

hydru masovej kultúry. Keď sa<br />

nechceme ponoriť do bahna zla, potom<br />

pre nás neexistuje iné východisko okrem<br />

obnovenia jednoty kultúry a uvedenia<br />

stavu duší nami vychovávaných detí do<br />

súladu s ontológiou, so základmi bytia.<br />

Je to hlavná zásada výchovy. Je nevyhnutné<br />

naplniť kultúru takým duchovným<br />

obsahom, ktorý by zachvacoval<br />

srdcia krásou nebesných právd. „Bohoslovský<br />

význam kultúry má priamy vzťah<br />

k hlavnému zámeru Hospodina s človekom<br />

24 NA ZAMYSLENIE <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

a <strong>sv</strong>etom. Všetky Božie skutky vo vzťahu<br />

k ľuďom - stvorenie a podpora <strong>sv</strong>eta, spása<br />

v Christu, založenie Cirkvi a Jej vedenie<br />

Svätým Duchom - majú za cieľ to, čo jediným<br />

slovom vyjadruje východná teológia -<br />

zbožštenie človeka, t. j. jeho vstup do Božieho<br />

Života.“ (3, s. 10). Človek sa musí stať<br />

Bohom podľa blahodate tak ako Christos<br />

je Bohom podľa Svojej podstaty. Ale na<br />

tejto ceste je potrebná spolupráca Božej<br />

vôle s ľudskou vôľou a skutky, ktoré budú<br />

spojené s neustále slobodnou voľbou zo<br />

strany človeka. „Práve tento rast, rozvoj<br />

leží v základoch kultúrneho rastu; práve<br />

na tejto ceste vzniká kultúrna tvorba“. (4,<br />

s. 10).<br />

Neoddeliteľnou súčasťou kultúry<br />

a výchovy je mravnosť. Je to akoby<br />

„uzemnená duchovnosť“ (5, s. 19) a ďalej<br />

„mravné zdokonaľovanie je ťažká práca,<br />

ktorá predpokladá stále samohodnotenie,<br />

neustály boj so sebou samým, stály výber<br />

medzi dobrom a zlom“ (6, s. 19). Mravnosť<br />

zahŕňa v sebe vlastenectvo, čestnosť,<br />

dobrosrdečnosť, odvahu, lásku k práci,<br />

starostlivosť o deti.<br />

Vlastenectvo je jav duchovný, je spojený<br />

s duchovnými tradíciami. Otázka<br />

vlastenectva je dnes zvlášť aktuálna,<br />

lebo „bez vlastenectva vôbec nie je možné<br />

žiadne formovanie osobnosti“ (7, s. 20).<br />

V deťoch a mladých ľuďoch je potrebné<br />

vychovávať vlastenectvo. „Treba pomaly<br />

a vážne vychovávať duchovné zásady<br />

v človekovi. Vtedy sa človek k nemu sám<br />

obráti“ (8, s. 14).<br />

Škola nemôže priviesť človeka k poslednému<br />

cieľu - spáse v <strong>sv</strong>ätosti, ale sila<br />

volajúcej blahodate (keď ju škola nezavrhne),<br />

z nej spraví dôležitý prostriedok<br />

výchovy.<br />

Satanizujúca špinavá antikultúra sa<br />

snaží ovládnuť ľudské duše. Človek je však<br />

slobodný, je povolaný k večnosti. Aj v kultúre<br />

môže nájsť vysoký zmysel a uplatniť<br />

ho vo vede, umeleckej tvorbe, pedagogike<br />

atď. Všetci sme stvorení pre lepšiu voľbu.<br />

Daj Boh, aby školské vzdelávanie a kultúra<br />

napomáhali k výchove našich detí, k<br />

ich odchodu od bezduchovného života ku<br />

<strong>sv</strong>etlu, dobru a spravodlivosti.<br />

Použitá literatúra:<br />

1. ŽUKOVSKIJ, V. A.: Polnoje sobranije<br />

sočinenij v 12 tomach. Tom 11.<br />

Sankt-Peterburg: 1902, s. 25.<br />

2. Tamže, s. 25<br />

3. BELOVIČOVÁ, L.: Christianskije<br />

motivy v russkoj kulture, Bratislava:<br />

2006, s. 10.<br />

4. Tamže, s. 10.<br />

5. Tamže, s. 19.<br />

6. Tamže, s. 19.<br />

7. Tamže, s. 20.<br />

8. TROICKIJ, V. J.: O patriotičeskom<br />

vospitanii. Moskva: 2004, Russkij<br />

Vestnik, č. 16, s. 14.<br />

Z redakcie<br />

Upozornenie - vy<strong>sv</strong>etlenie<br />

Na základe Vašich ohlasov by<br />

sme chceli vy<strong>sv</strong>etliť pojem „nemecko-riazanská<br />

vojna“, ktorý bol použití<br />

v článku Zázraky uskutočnené<br />

prostredníctvom Kazanskej ikony<br />

Božej Matky zapísané protojerejom<br />

Vasiľom Švecom (1) v našom časopise č.<br />

5/2006, str. 26. Ide o Druhú <strong>sv</strong>etovú vojnu,<br />

respektíve o napadnutie Sovietskeho<br />

zväzu nemeckou armádou v roku 1941.<br />

Používa sa bežne aj pojem „Veľká vlastenecká<br />

vojna“.<br />

07-2006 NA ZAMYSLENIE 25

Z ústredia<br />

Zasadala Metropolitná rada<br />

Dňa 3. júla 2006, na Úrade Prešovskej<br />

pravoslávnej eparchie v Prešove,<br />

zasadala Metropolitná rada Pravoslávnej<br />

cirkvi na Slovensku.<br />

Zasadnutie otvoril Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosť<br />

Ján, arcibiskup prešovský<br />

a Slovenska modlitbou. Po dlhšom časovom<br />

obdobía všetkých srdečne privítal. Na zasadnutí<br />

privítal hosťa Prot. Mgr. Jozefa Hauzara,<br />

kancelára Metropolitnej rady PC v Českých<br />

krajinách. Nasledovala voľba zapisovateľov<br />

a overovateľov, po ktorej bola schválená zápisnica<br />

z predchádzajúceho zasadnutia. Jedným z<br />

hlavných bodov rokovania Metropolitnej rady<br />

bolo podanie Správy o činnosti Úradu metropolitnej<br />

rady PC na Slovensku za minulé<br />

obdobie, ktorú prečítal kancelár ÚMR PC na<br />

Slovensku prot. Mgr. Ladislav Bilý. Finančnú<br />

správu za rok 2005 predniesla ekonómka<br />

Mgr. Iveta Starcová. Boli prednesené správy<br />

za jednotlivé odbory: za Odbor pre školstvo<br />

a katechizáciu Mgr. Pavlom Havrilom, za<br />

Tlačový odbor Mgr. Michalom Džuganom<br />

a za Odbor filantropie Mgr. Ivetou Starcovou.<br />

Nasledovala diskusia k správam, v ktorej sa<br />

hovorilo o dôležitosti ustanovenia Správnej<br />

rady Filantropie Pravoslávnej cirkvi na Slovensku,<br />

o vytvorení účelového zariadenia<br />

Cirkvi v rámci tlačového odboru, o včasnom<br />

vydávaní ročeniek a kalendárov, a správnom<br />

a jednotnom typikone kalendária, o možnosti<br />

vydávania prázdninového dvojčísla časopisu<br />

<strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>.<br />

V rámci diskusie, v súvislosti s neadekvátnym<br />

počtom odberu nášho časopisu na<br />

veľkých cirkevných obciach, bolo prijaté<br />

uznesenie č. 1: Úrad metropolitnej rady Pravoslávnej<br />

cirkvi na Slovensku vyzve obidva úrady<br />

eparchiálnych rád, aby vyzvali cirkevné obce,<br />

aby zvýšili počet odobratých kusov mesačníka<br />

<strong>Odkaz</strong>u <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>. ÚMR PC rozpošle<br />

jednotlivým eparchiám počet odoberaných<br />

kusov.<br />

Ďalej sa hovorilo aj o nedostačujúcej obsahovej<br />

a gramatickej stránke časopisu, o vypracovaní<br />

koncepcie na celý rok a o oslovení<br />

eparchií a prostredníctvom nich duchovných<br />

s konkrétnymi témami príspevkov.<br />

Riešila sa aj otázka obsadenia Zastupiteľstva<br />

našej miestnej cirkvi v Moskve. Na základe<br />

rozhodnutia a odobrenia Po<strong>sv</strong>ätnej synody<br />

bol na tento post ustanovený jerej Mgr. Alexij<br />

Juščenko na obdobie dvoch rokov. Zamýšľa<br />

sa aj nad otázkou zriadiť iné zastupiteľstvá<br />

v krajinách, kde žijú naši veriaci.<br />

Rozoberala sa potreba podchytiť Ukrajincov<br />

a Rusov prichádzajúcich na naše územie,<br />

ktorým treba umožniť slúžiť ich štýlom.<br />

Ďalším dôležitým bodom bola príprava<br />

XII. Riadneho miestneho snemu Pravoslávnej<br />

cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku<br />

Podľa návrhu Po<strong>sv</strong>ätnej synody by sa do<br />

konca septembra mali uskutočniť na cirkevných<br />

obciach farské zhromaždenia a do 17. novembra<br />

eparchiálne zhromaždenia. Snem by<br />

sa mal uskutočniť v poslednej dekáde mesiaca<br />

január. Metropolitná rada v súvislosti s týmto<br />

bodom prijala uznesenie o menovaní členov<br />

prípravnej komisie XII. Riadneho miestneho<br />

snemu Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách<br />

a na Slovensku za slovenskú stranu.<br />

26 Z DOMOVA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

Prípravná komisia sa stretne 11. júla 2006<br />

na Úrade metropolitnej rady v Prešove.<br />

Na Metropolitnú radu bol prizvaný aj hosť,<br />

brat Sekerák, ktorý oboznámil prítomných<br />

s projektom zriadenia cirkevného ruského<br />

gymnázia. Jeho návrh nebol prijatý pre nedostatočné<br />

finančné krytie projektu. Jedným z<br />

návrhov bolo vytvorenie ruskej triedy v rámci<br />

ukrajinského gymnázia.<br />

Padol návrh o potrebe vlastnej strednej<br />

školy – seminárie. Bolo by možné pripraviť<br />

takúto triedu na cirkevnom učilišti v Michalovciach,<br />

zriadiť humanitný odbor pri<br />

odbornom učilišti.<br />

V uplynulých dňoch navštívil našu miestnu<br />

cirkev Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosť Nikolaj,<br />

metropolita Amissosu z Americkej Karpato-<br />

-ruskej pravoslávnej eparchie v USA.<br />

Počas <strong>sv</strong>ojej návštevy sa oboznámil s postavením<br />

a súčasnými podmienkami Pravoslávnej<br />

cirkvi na Slovensku. Počas niekoľkých dní<br />

navštívil viacero inštitúcií a cirkevných obcí<br />

v Prešovskej a Michalovskej eparchii.<br />

Dňa 21. júna 2006 navštívil Úrad metropolitnej<br />

rady PC na Slovensku. V družnej atmosfére<br />

ho kancelár ÚMR PC na Slovensku oboznámil<br />

s činnosťou i personálnym obsadením úradu.<br />

Na stretnutí sa hovorilo o možnostiach vzájomnej<br />

spolupráce a pomoci, o nadviazaní družby<br />

s krajanmi v USA - družobné cirkevné obce<br />

podľa miest rodiska, o vydávaní materiálov<br />

z histórie karpatoruskej eparchie a významných<br />

osobností, ktoré sa narodili na Slovensku, ako<br />

napr. <strong>sv</strong>. Alexej Tóth, vladyka Čorňjak a pod.<br />

Vladyka sa veľmi zaujímal aj o priezviská<br />

pravoslávnych rodín v našom kraji, ktoré si<br />

dôkladne zapisoval, porovnával ich s menami<br />

<strong>sv</strong>ojich veriacich a skúmal ich pôvod.<br />

Vladyka Nikolaj pôsobí v meste Johnston<br />

v štáte Pensylvánia v USA, kde žije takmer<br />

Dekan PBF PU v Prešove informoval o vytvorení<br />

grantovej agentúry pod patronátom<br />

cirkvi a so súhlasom Po<strong>sv</strong>ätnej synody.<br />

V bode rôzné sa preberala problematika<br />

členského príspevku našej Cirkvi v Ekumenickej<br />

rade cirkví v SR. Bolo prijaté uznesenie:<br />

Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi<br />

na Slovensku poveruje Úrad metropolitnej<br />

rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku osloviť<br />

listom jednotlivé eparchie o možnosť poskytnutia<br />

finančného príspevku vo výške 32 700,- Sk<br />

na úhradu členského ERC SR.<br />

Zasadnutie bolo ukončené modlitbou.<br />

Návšteva Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosti Nikolaja, metropolitu Amissosu<br />

z Americkej Karpato-ruskej pravoslávnej eparchie v USA<br />

70-tisíc pravoslávnych veriacich, pochádzajúcich<br />

najmä z východného Slovenska a Zakarpatskej<br />

Ukrajiny.<br />

Počas <strong>sv</strong>ojej návštevy Slovenska zavítal<br />

aj do Ladomirovej a do Svidníka, kde ho<br />

sprevádzal arcibiskup prešovský a Slovenska<br />

Ján, ktorý sa o vladykovi Nikolajovi vyjadril:<br />

„Je to človek, ktorého na Slovensko ťahá srdce,<br />

pretože v jeho žilách koluje naša, čiže podkarpatoruská<br />

či východniarska krv, pretože jeho<br />

rodičia pochádzajú od Michaloviec. Práve<br />

preto sa sem veľmi rád vracia a spoznáva tunajší<br />

život.“ Navštívil viacero rodín, ktorých<br />

príbuzní žijú v USA práve v oblastiach, kde<br />

pôsobí aj on sám.<br />

07-2006 Z DOMOVA 27

„Aj dnes mnoho našich ludí odchádza do<br />

Spojených štátov amerických a zhromaždujú sa<br />

okolo cirkvi. Je to skutočné útočište, kde sa im<br />

dostáva pomoci, pracujú spolu a navzájom si<br />

pomáhajú. Je to trend, že naša mládež odchádza<br />

za hranice, s čím sa príliš nestotožnujem.<br />

Bohužiaľ, tu nemajú miesto na uplatnenie,<br />

tak odchádzajú a metropolita Nikolaj sa im<br />

snaží pomáhat,“ konštatoval arcibiskup Ján.<br />

Samotný americký metropolita Nikolaj si <strong>sv</strong>oju<br />

návštevu na východnom Slovensku, ako aj<br />

v samotnom Svidníku, pochvaľoval. „Ľúbim<br />

<strong>sv</strong>oj rodný kraj, a preto tu stále rád chodím.<br />

Navštívili sme viacero chrámov, videli sme ľudí,<br />

ako sa modlia. Potešili ma deti vo viacerých<br />

obciach, ktoré majú vzťah k našej viere.“<br />

Metropolita Nikolaj prišiel do <strong>sv</strong>ojho rodného<br />

kraja s viacerými pozdravmi od Slovákov<br />

žijúcich v USA. Potvrdil to aj v rozhovore<br />

pre Podduklianske novinky počas návštevy<br />

vo Svidníku. „Naši ľudia v USA ma prosili,<br />

aby som všetkých na Slovensku pozdravil.<br />

Rád som to urobil. Mnohí sa na Slovensko<br />

chystajú na odpustové slávnosti, aby sa mohli<br />

stretnúť so <strong>sv</strong>ojimi bratmi a sestrami aj osobne“.<br />

Vladyka Nikolaj po <strong>sv</strong>ojej návšteve Slovenska<br />

odcestoval na Ukrajinu, do Užhorodu, kde sa<br />

zúčastnil na veľkej medzinárodnej konferencii<br />

pri príležitosti 100. výročia vydania spevníka<br />

Pravoslávnej Cirkvi.<br />

Účasť na oslavách <strong>sv</strong>. apoštolov Petra a Pavla v Aténach<br />

V dňoch 27. 6. – 1. 7. 2006 sa delegácia našej<br />

miestnej cirkvi pod vedením kancelára ÚMR<br />

PC na Slovensku prot. Mgr. Ladislava Bilého<br />

zúčastnila na oslavách <strong>sv</strong>iatku <strong>sv</strong>. apoštolov<br />

Petra a Pavla v Aténach. Metropolitnú radu<br />

Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách<br />

zastupoval brat Jozef Janočko.<br />

28. júna si delegáti jednotlivých pravoslávnych<br />

cirkví prezreli historické miesta, na<br />

ktorých <strong>sv</strong>. apoštol Pavel hlásal Evanjelium.<br />

Večer sa naša delegácia zúčastnila na vsenočnom<br />

bdení a 29. júna v deň samotného <strong>sv</strong>iatku<br />

PCO v Snine<br />

Deň detí v Snine<br />

matuška Tatiana<br />

Pri príležitosti Dňa detí pripravilo<br />

BPM v Snine pre naše deti športový<br />

deň. V sobotu 10. júna sme sa všetci<br />

zišli v chráme, kde d. o. Igor slúžil<br />

moleben. Potom sme sa vybrali, niektorí<br />

pešo, iní na bicykloch, smerom<br />

na Sninské Rybníky. Aj keď počasie<br />

nebolo práve najkrajšie, všetci sme sa tešili, že<br />

spoločne strávime príjemný deň. V areáli sme<br />

<strong>sv</strong>ätej liturgie, ktorú za prítomnosti všetkých<br />

delegátov viedol Jeho Blaženosť Christodoulos,<br />

arcibiskup aténsky a celého Grécka. Večer<br />

v ten istý deň sa konali veľké oslavy <strong>sv</strong>iatku<br />

pod Akropolou. Na týchto veľkolepých oslavách<br />

sa zúčastnili predstavitelia všetkých<br />

miestnych pravoslávnych cirkví.<br />

Naša účasť na týchto oslavách bola potrebná<br />

a opodstatnená, pretože sme našou<br />

prítomnosťou prispeli k jednote všeobecnej<br />

apoštolskej Cirkvi.<br />

prot. Mgr. Ladislav Bilý<br />

sa rozdelili na skupinky: jedni si zahrali futbal,<br />

druhí vybíjanú, ďalší vyskúšali hojdačky, preliezačky<br />

a iné atrakcie tejto rekreačnej oblasti.<br />

Unavení a vyhladnutí sme sa potom pustili do<br />

opekania špekáčikov. Vynikajúci bol aj guláš<br />

a buchty s čajom, ktoré pre nás pripravil majiteľ<br />

chaty p. Čornanič. Veríme, že o rok sa stretneme<br />

zas a v ešte väčšom počte.<br />

28 Z DOMOVA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

Prešovská eparchia - PCO v Stropkove<br />

Vy<strong>sv</strong>iacka novokňaza<br />

Pravoslávni veriaci zo Stropkova<br />

Novopostavený veľ ký<br />

chrám v Stropkove bol v nedeľu<br />

25. júna 2006 zaplnený.<br />

Nielen horný, za<strong>sv</strong>ätený<br />

Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičke, ale<br />

aj dolný, za<strong>sv</strong>ätený <strong>sv</strong>ätému<br />

Cyrilovi a Metodovi, kde<br />

bolo v tejto horúčave trochu<br />

chladnejšie.<br />

Príčinou radosti bolo<br />

rukopoloženie novokňaza<br />

Mgr. MUDr. Jakuba Jacečka,<br />

vnuka miestneho duchovného<br />

mitr. prot. Petra Cupera,<br />

ktorý na tejto farnosti pôsobí<br />

už 56 rokov.<br />

Pri bráne privítali Vysokopreo<strong>sv</strong>ieteného<br />

Jána, arcibiskupa prešovského<br />

a Slovenska a Preo<strong>sv</strong>ieteného Tichona,<br />

biskupa komárňanského, kurátori<br />

a deti s kvetmi. Pri dverách chrámu<br />

privítal hostí miestny duchovný<br />

o. Peter a kňazi.<br />

Slávnostnú archijerejskú liturgiu<br />

slúžili dvaja vladykovia a štrnásť kňazov.<br />

Na nej bol diakon Jakub Jacečko<br />

rukopoložený na kňaza.<br />

Slávnostnú kázeň predniesol prot.<br />

Sergej Cuper. S poučnými slovami sa<br />

prihovorili aj obaja vladykovia. Po<br />

liturgii bolo požehnanie a myrovanie.<br />

Slávnostný, ale pôstny obed bol<br />

pripravený pre asi dvesto hostí v reštaurácii<br />

Ondava. Pri cerkvi bolo malé pohostenie pre<br />

všetkých veriacich.<br />

Jakub Jacečko sa narodil 15. augusta 1974<br />

vo Svidníku, kde ukončil základné vzdelanie<br />

a gymnázium. Maturoval v roku 1992. Lekársku<br />

fakultu v Košiciach ukončil v roku 1998,<br />

Pravoslávnu bohosloveckú fakultu v Prešove<br />

v roku 2005. Na diakona bol vy<strong>sv</strong>ätený 21. 11.<br />

2001. Ako diakon slúžil v Kružľovej a v Bratislave.<br />

Ako lekár pracoval v nemocnici vo<br />

Svidníku a vo fakultnej nemocnici v Bratislave.<br />

Teraz slúži celý týždeň v Stropkove a boli by<br />

sme radi, aby nastúpil na miesto po <strong>sv</strong>ojom<br />

dedkovi v Stropkove.<br />

Prajeme mu veľa zdravia a úspechov na<br />

vinici Božej.<br />

07-2006 Z DOMOVA 29

Prešovská eparchia - PCO v Svidníku<br />

PCO v Jarabine<br />

Prvá <strong>sv</strong>ätá spoveď<br />

Slávnosti v Jarabine<br />

Spoločná fotografia pred chrámom na pamiatku z nezabudnutelného<br />

dňa v živote kresťana<br />

protojerej Alexander Cap, riaditeľ PPE v Prešove<br />

prot. Mgr. Ján Sovič, správca cirkevnej obce<br />

V živote bývajú<br />

príjemné a nezabudnuteľné<br />

chvíle, na<br />

ktoré radi spomíname.<br />

Jednou z takýchto<br />

nezabudnuteľných<br />

ostane navždy chvíľa<br />

spomienky na<br />

duchovnú slávnosť,<br />

ktorú sme všetci,<br />

spolu s deťmi, prež<br />

íva l i v c h r á me<br />

v prvú nedeľu po<br />

Zosla ní Svätého<br />

Ducha. V túto nedeľu<br />

v pravoslávnom chráme <strong>sv</strong>ätej<br />

Trojice vo Svidníku k <strong>sv</strong>ätej tajine pokánia<br />

a následne aj k <strong>sv</strong>ätej Eucharistii pristúpili<br />

deti, ktoré sa na túto výnimočnú chvíľu<br />

zodpovedne pripravovali. A nielen deti,<br />

ale aj ich rodičia, krstní rodičia a ostatní<br />

pravoslávni veriaci pristúpili k <strong>sv</strong>ätému<br />

prijímaniu, aby silou osobného príkladu<br />

ukázali deťom potrebu <strong>sv</strong>ätej tajiny pokánia<br />

a Eucharistie. A tak, ako sa radoval<br />

kajúcny Zakchej, keď do jeho domu zavítal<br />

Isus Christos, tak sa radovali deti, radovala<br />

sa celá Cirkev, lebo aj do domu ich<br />

sŕdc vstúpil v <strong>sv</strong>iatosti Eucharistie Spasiteľ<br />

Isus Christos. Chceme dúfať, že tieto deti<br />

budú s láskou spolu s rodičmi prichádzať do<br />

chrámu, aby si mohli z neho odnášať radosť<br />

spásy. Všetkých srdečne pozdravujeme<br />

a prajeme im veľa zdravia, šťastia a Božej<br />

milosti. Nech ich na ceste života sprevádza<br />

sám Spasiteľ Isus Christos, lebo On<br />

je tá pravá „Cesta, Pravda a Život” (Jn<br />

14, 6).<br />

Pri príležitosti <strong>sv</strong>iatku <strong>sv</strong>ätého apoštolom rovného kniežaťa Rastislava Moravského<br />

dňa 5. júla 2006 Jeho Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosť Ján, arcibiskup prešovský<br />

a Slovenska, spolu s kňazmi prešovského arcidekanátu odslúžil <strong>sv</strong>ätú liturgiu<br />

v Pravoslávnej cirkevnej obci Jarabina. Duchovný správca cirkevnej obce, prot.<br />

J. Čokina, spoločne s veriacimi srdečne privítal vladyku Jána po prvýkrát od jeho<br />

nástupu na prešovskú katedru na ich farnosti. Na kázni sa pekným duchovným<br />

slovom prihovoril d. o. V. Čabiňak, ktorý vyzdvihol osobnosť <strong>sv</strong>. kniežaťa Rastislava<br />

a jeho prínos pre príchod <strong>sv</strong>. vierozvestov <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> na Veľkú Moravu<br />

v 9. storočí. Na konci bohoslužieb vladyka Ján pozdravil správcu PCO J. Čokinu,<br />

ktorý si v týchto dňoch pripomínal okrúhle životné jubileum – 70 rokov.<br />

30 Z DOMOVA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

Chrámový <strong>sv</strong>iatok v Koňuši<br />

Michalovská eparchia - PCO v Choňkovciach a Koňuši<br />

duchovný správca a veriaci PCO<br />

Dňa 7. mája 2006 veriaci Pravoslávnej cirkevnej obce v Koňuši oslávili <strong>sv</strong>oj<br />

chrámový <strong>sv</strong>iatok. Donedávna to bol <strong>sv</strong>iatok Zoslania Svätého Ducha, k oslave<br />

ktorého sa schádzali na <strong>sv</strong>oje každoročné odpustové slávnosti najprv v starom<br />

chráme a neskôr v náhradných bohoslužobných priestoroch. Teraz, pretože sa<br />

rozhodli <strong>sv</strong>oj nový chrám za<strong>sv</strong>ätiť <strong>sv</strong>ätým ženám myronosiciam, túto významnú<br />

udalosť v živote každej cirkevnej obce už po tretíkrát oslavujú v tretiu nedeľu po<br />

slávnom Christovom Zmŕtvychvstaní. Na tento deň každoročne pripadá <strong>sv</strong>iatok<br />

patróniek ich chrámu.<br />

Počasie počas tohtoročnej odpustovej slávnosti nám veľmi neprialo. To však<br />

neubralo na slávnostnej atmosfére a radosti, s ktorou sme prežívali tento významný<br />

<strong>sv</strong>iatok. Našu radosť zdieľali aj prítomní veriaci z okolitých obcí. Pozvanie<br />

duchovného správcu našej cirkevnej obce prijali veriaci zo Sobraniec spolu so<br />

<strong>sv</strong>ojím duchovným, toho času aj dočasným správcom Michalovskej pravoslávnej<br />

eparchie, prot. Bohuslavom Seničom a diakonom o. Dušanom Tomkom.<br />

Počas <strong>sv</strong>ätej liturgie, po prečítaní Evanjelia, sa k veriacim duchovným slovom<br />

prihovoril otec Bohuslav Senič. V kázni, ktorá zaujala prítomných obsahom hlbokých<br />

myšlienok, vyzdvihol lásku a obetavosť <strong>sv</strong>ätých žien myronosíc, s akou<br />

slúžili <strong>sv</strong>ojmu milovanému Učiteľovi a poukázal na to, akým životom máme žiť,<br />

ak sa im chceme podobať a byť hodní ich nebeskej ochrany a pomoci.<br />

Po ukončení <strong>sv</strong>ätej liturgie sa ku všetkým pritomným znovu prihovoril otec<br />

Bohuslav. Pozdravil ich pri príležitosti chrámového <strong>sv</strong>iatku a tlmočil radostnú<br />

správu o zvolení nového metropolitu našej miestnej pravoslávnej Cirkvi. Na záver,<br />

pri príležitosti sedemdesiateho životného jubilea, vyznamenal dlhoročného člena<br />

Rady našej cirkevnej obce, brata Michala Kepiča Pochvalnou hramotou.<br />

Po pomazaní po<strong>sv</strong>äteným olejom bol chrámový <strong>sv</strong>iatok v tomto roku poprvýkrát<br />

zavŕšený „obchodom“ okolo nášho novopostaveného chrámu. Posledné slová patrili<br />

nášmu duchovnému správcovi d.o. Vitalijovi Krasijovi, ktorý sa poďakoval v prvom rade<br />

Všemilostivému Hospodu Bohu za to, že požehnal túto slávnosť, všetkým zúčastneným<br />

za modlitby, ako aj milodary, želajúc všetkým Božieho požehnania, zdravia, spokojnosti<br />

v rodinnom kruhu na „mnohaja i blahaja lita“.<br />

Prvá <strong>sv</strong>ätá spoveď v Choňkovciach a Koňuši<br />

duchovný správca a veriaci PCO<br />

„Prichádzali mnohí z tých, čo uverili, vyznávali a priznávali sa k <strong>sv</strong>ojim skutkom...<br />

Takto mocou Pánovou Slovo rástlo a mocnelo“ (Sk 19, 18; 20).<br />

K <strong>sv</strong>ätej tajine Pokánia – prvej <strong>sv</strong>ätej spovedi pristúpili dňa 20. mája 2006 v chráme Preobraženija<br />

Hodpodňa v Choňkovciach po prvýkrát vo <strong>sv</strong>ojom živote deti z cirkevných obcí<br />

v Choňkovciach a Koňuši. Na druhý deň v nedeľu 21. mája tieto ratolesti, sprevádzané <strong>sv</strong>ojimi<br />

rodičmi, krstnými rodičmi, ako aj ďalšími pribuznými a veriacimi, slávnostne pristúpili<br />

07-2006 Z DOMOVA 31

k <strong>sv</strong>ätej tajine Eucharistie. Bola to nedeľa,<br />

v ktorú nám milostivý Hospoď Boh dožičil<br />

krásne počasie a nezabudnuteľný duchovný<br />

zážitok. V chráme sa v tento deň zišlo veľa<br />

veriacich, aby sa v duchu apoštola Pavla<br />

spolu radovali s radujúcimi sa dietkami,<br />

ktoré vyznajúc <strong>sv</strong>oje hriechy, otvorili <strong>sv</strong>oje<br />

detské srdiečka Bohu a s pokorou do nich<br />

prijali v <strong>sv</strong>ätej Eucharistii Isusa Christa.<br />

Veríme, že tento ich prvý krok – pristúpenie<br />

k pokániu – nebude zároveň posledným.<br />

Veď prvou <strong>sv</strong>ätou spoveďou sa nič nekončí. Naopak, je to začiatok nového <strong>sv</strong>iatostného<br />

života v Christovi. To, či budú tieto dietky aj naďalej plniť vo <strong>sv</strong>ojom živote Jeho výzvu:<br />

„... pokánie čiňte a verte v Evanjelium“ (Mt 4, 17), nebude závisieť len od nich, ale aj od<br />

rodičov, krstných rodičov a nás všetkých, ktorí by sme im mali ísť príkladom.<br />

Prosíme dobrotivého Hospoda Boha, aby obdaril tieto naše milé ratolesti <strong>sv</strong>ojou milosťou,<br />

aby si podmanil ich srdiečka, aby im neustále pomáhal a žehnal. Nech z nich vyrastú dobrí<br />

pravoslávni kresťania.<br />

Na mnohaja i blahaja lita!<br />

Michalovská eparchia - PCO v Brezine<br />

Prvá <strong>sv</strong>ätá spoveď<br />

Mgr. Vasil Bardzák, PhD, správca PCO v Brezine<br />

„Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské“ (Mt 3, 2).<br />

Tieto slová <strong>sv</strong>ätého Jána Krstiteľa a samého Spasiteľa Isusa Christa vyzývajú nás<br />

všetkých, aby sme vo <strong>sv</strong>ojom živote činili pokánie, lebo bez pokánia sa nemôžeme<br />

stať účastníkmi Kráľovstva Božieho.<br />

Je u nás tradíciou, že rodičia,<br />

krstní rodičia a duchovný pripravujú<br />

mladé ratolesti k prvej <strong>sv</strong>ätej<br />

spovedi, aby aj oni mohli s čistou<br />

dušou a s čistým srdcom prijímať<br />

Telo a Krv nášho Spasiteľa<br />

tak, ako to činili dovtedy, kým<br />

ešte nerozoznávali, čo je dobro<br />

a zlo a neuvedomovali si, čo je to<br />

hriech. Aby mohli byť aj naďalej<br />

v jednote s Christom a prijímať jeho Telo a Krv, pristupujú k <strong>sv</strong>ätej spovedi, aby<br />

sa duchovne pripravili a prijali Božie dary, ktoré nám Cirkev ponúka pri slúžení každej<br />

<strong>sv</strong>ätej liturgie. Duchovnú radosť prežívali aj deti z farnosti Brezina a filiálky Byšta, keď<br />

spolu so <strong>sv</strong>ojimi najbližšími pristúpili k <strong>sv</strong>ätej spovedi a <strong>sv</strong>ätému prijímaniu. Deti si<br />

z chrámu na pamiatku odniesli pamätný list s ikonou, ktorý im bude neustále pripomínať<br />

tento krásny a <strong>sv</strong>iatočný deň.<br />

32 Z DOMOVA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

Seminár<br />

Rómska kultúra pedagógom, pedagógovia Rómom<br />

08. - 10. júna 2006<br />

Rekreacentrum, a.s.,<br />

Rekreačné stredisko Skalky<br />

Pod týmto názvom sa niesol vzdelávací<br />

seminár na Zemplínskej Šírave,<br />

ktorý organizovala Pravoslávna<br />

Akadémia – vzdelávacie, kultúrne,<br />

spoločenské a informačné centrum<br />

v Michalovciach. Aj napriek nášmu<br />

úsiliu osloviť čo najviac škôl a organizácií,<br />

ktoré sa venujú rómskej problematike, naše<br />

pozvanie prijalo len niekoľko z nich (ZŠ<br />

Markovce, ZŠ Trhovište, ZŠ Šamudovce,<br />

Detský domov <strong>sv</strong>. Nikolaja v Medzilaborciach).<br />

To je iba jasným <strong>sv</strong>edectvom nezáujmu<br />

niektorých škôl a organizácií o riešenie<br />

problematického vzdelania rómskych detí.<br />

Z toho vyplýva aj ďalší fakt, že pôsobnosť<br />

niektorých učiteľov na školách, kde prevažuje<br />

rómske etnikum, je skôr povinnosťou<br />

ako poslaním v dôsledku vysokej nezamestnanosti<br />

na východnom Slovensku.<br />

Vzdelávací seminár bol zameraný na:<br />

- priblíženie rómskej mentality, kultúry a<br />

cítenia pedagogickým pracovníkom<br />

- využívanie prvkov rómskej kultúry vo<br />

výchovno-vzdelávacom procese<br />

- prepojenie získaných poznatkov s praktickou<br />

výučbou<br />

- rómske spevy a tance ako didaktická<br />

pomôcka<br />

- na prístup pedagogických pracovníkov<br />

k deťom v základných školách, nultých<br />

ročníkoch, prípravkách, či osobitných<br />

školách.<br />

Seminár poskytol priestor pre získanie<br />

najzákladnejších právd o Rómoch, o ich<br />

histórii, kultúre a spôsobe života. Hodnotným<br />

vkladom bola prednáška zameraná na<br />

zúročenie rómskeho talentu a temperamentu<br />

na konkrétnej vyučovacej hodine. Voľba<br />

správnej rómskej piesne a tanca je prínosnou<br />

didaktickou pomôckou na dosiahnutie<br />

výchovno-vzdelávacieho cieľa hodiny.<br />

Zrealizovali sa prednášky na témy:<br />

„Hudobno-výchovné prvky v edukačnom<br />

procese“ (Mgr. Jarmila Gubaňárová,<br />

riaditeľka ZŠ Šamudovce)<br />

„Rómska kultúra ako ukazovateľ<br />

rómskej mentality a ich spôsobu života“<br />

07-2006 Z DOMOVA 33

(Jarmila Kotlárová, riaditeľka rómskeho centra TERNIPEN<br />

v Snine)<br />

„Rómske prvky kultúry ako efektívne činitele výchovno-<br />

-vzdelávacieho procesu“ (Mgr. Slávka Rudačková)<br />

„Pohľad majority na Rómov - pohľad Rómov na majoritu“<br />

(Mgr. Dušan Kotlár)<br />

Súčasťou prednášok nebola len teoretická prezentácia vyššie<br />

spomenutých tém, ale aj praktická prezentácia. V rámci praktickej<br />

prezentácie<br />

sa predstavila<br />

členka rómskeho<br />

súboru TERNI-<br />

PEN Zuzana Kotlárová, členovia súboru<br />

Deti slnka zo Šamudoviec a členovia pravoslávneho<br />

speváckeho zboru VIENALA<br />

z Markoviec.<br />

Naše úsilie vyvrcholilo kultúrno-zábavným<br />

večerom s typickou rómskou muzikou.<br />

Vzdelávací seminár sa realizoval s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR<br />

– program Kultúra národnostných menšín 2006.<br />

Mgr. Slávka Rudačková, koordinátorka projektu<br />

Sympózium<br />

Sympózium študentov detašovaného pracoviska v Olomouci<br />

Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove<br />

jerej Alexander Lapin<br />

V sobotu dňa 6. mája 2006<br />

sa v priestoroch Pravoslávneho<br />

katedrálneho chrámu <strong>sv</strong>ätého<br />

Gorazda v meste Olomouc uskutočnilo<br />

vedecké sympózium študentov<br />

Detašovaného pracoviska Pravoslávnej<br />

bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity<br />

v Prešove. Bolo za<strong>sv</strong>etené aktuálnym<br />

otázkam spoločnosti z pohľadu pravoslávnej<br />

teológie. Jeho cieľom bolo získanie<br />

praktických skúseností pri príprave a priebehu<br />

akcií podobného charakteru, ako aj<br />

vlastné spracovanie, prezentácia a diskusia<br />

palčivých tém súčasnosti, tak ako sa javia<br />

z hľadiska našej Cirkvi i v rámci celo<strong>sv</strong>etového<br />

Pravoslávia.<br />

Sympózium začalo modlitbou účastníkov<br />

a úvodným slovom riaditeľa detašovaného<br />

pracoviska, protojereja profesora Pavla<br />

Aleša, v ktorom poukázal na dôležitosť<br />

hľadania nových ciest ako v pedagogickej<br />

práci pri príprave nových teológov, tak<br />

34 Z DOMOVA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

i v samotnej pastoračnej činnosti našej<br />

Cirkvi.<br />

Prvú programovú sekciu, za<strong>sv</strong>ätenú<br />

pojmu „<strong>sv</strong>ätosti“ v súčasnej dobe, otvoril<br />

Michal Dvořáček referátom na tému ochrany<br />

života na pozadí problematiky potratov<br />

a prerušenia tehotenstva. Okrem podrobného<br />

vy<strong>sv</strong>etlenia najdôležitejších pojmov<br />

a faktov prístupu nechýbali ani pozoruhodné<br />

sociologické údaje, ako napríklad to, že<br />

v niektorých krajinách východnej Európy<br />

pripadajú na tri tehotenstvá dve prerušenia.<br />

Pravoslávie zastáva jednoznačnú pozíciu<br />

„pro life“ a malo by v tomto zmysle zosilniť<br />

<strong>sv</strong>oju verejnú výchovnú úlohu.<br />

Nemenej aktuálnu a zároveň i veľmi<br />

ťaživú otázku eutanázie analyzovala vo<br />

<strong>sv</strong>ojom referáte Eva Zacharová. Podrobne<br />

a zároveň veľmi kompetentne a prehľadne<br />

vy<strong>sv</strong>etlila zložitosť a hĺbku problému a to<br />

ako z lekárskeho, tak aj z bohosloveckého<br />

pohľadu. Nechýbali konkrétne prípady<br />

ťažko chorých pacientov, ako aj pohľad<br />

na problematiku z hľadiska pravoslávneho<br />

bohoslovia.<br />

Veľmi pôsobivý referát o duchovnosti<br />

detí predniesla Barbora Štěpánková, sama<br />

učiteľka na odľahlej dedinskej škole v Orlických<br />

horách. „Dieťa je omnoho autentickejšie,<br />

bezprostrednejšie než dospelý. Pokora,<br />

dôvera, radosť a odpustenie – to všetko<br />

je pre neho oveľa prirodzenejšie a omnoho<br />

dôležitejšie. Dieťa sa vie radovať i z celkom<br />

jednoduchých vecí, z chrobáčika, z obrázka,<br />

z peknej farby.“ Úprimné sú aj jeho otázky<br />

týkajúce sa Boha či duchovnosti vôbec. Je<br />

však otázkou, nakoľko dnešná škola tento<br />

záujem podporuje. Pokiaľ tomu tak je, potom<br />

väčšinou nie vždy v zmysle kresťanských<br />

tradícií. Veď Haloween, čertovské masky,<br />

komínom lezúci Santovia, mäsopustné roje<br />

masiek, či veľkonoční zajčekovia už často<br />

vytlačili pôvodný význam predvianočného<br />

času, <strong>sv</strong>iatku <strong>sv</strong>ätého Mikuláša, Narodenie<br />

Spasiteľa, ba dokonca i samotného Christovho<br />

Zmŕtvychvstania... Toto prehlbujúce<br />

sa agnostické vákuum je určite naliehavou<br />

výzvou pre „misiu na všetkých plánoch<br />

a rovinách“.<br />

V ďalšej časti sympózia o faktoch a<br />

mýtoch v mene Pravoslávia referoval<br />

mladý kňaz bulharského pôvodu, otec<br />

Nikolaj Popov. Zmienil sa o niektorých, de<br />

facto pohanských poverách prebývajúcich<br />

pod rúškom ľudových zvykov v rôznych<br />

skupinách pravoslávnych veriacich. Popri<br />

všeobecnej poverčivosti (... čierna mačka,<br />

dátum trinásteho) sú to napríklad obyčaje<br />

spojené s pohrebom, so <strong>sv</strong>adbou, rovnako<br />

ako rôzne vyháňanie zlých duchov, duchovné<br />

seansy, alebo aj liečba na diaľku. Otec<br />

Nikolaj veľmi jasne a pre<strong>sv</strong>edčivo poukázal<br />

na nevyhnutnosť jasného rozpoznania rozdielov<br />

medzi fantáziou a kultami na jednej<br />

strane, a <strong>sv</strong>ätými tajinami a Christovým<br />

učením v rámci pravoslávnej Cirkvi na<br />

strane druhej.<br />

Veľmi prehľadný a do detailov astronómie<br />

a histórie dôkladne prepracovaný<br />

referát predniesol Jakub Štěpánek. Týkal se<br />

témy, ktorá je pre pravoslávnych kresťanov<br />

nadmieru aktuálna a emočná, a ktorú je<br />

možné vyjadriť len jedným jediným slovom<br />

– „Kalendár“: Bezpochyby je otázka<br />

kalendára jednou z kľúčových otázok kresťanskej<br />

jednoty a vzájomnosti, i keď na jeho<br />

uspokojivom riešení sa pracuje takmer od<br />

počiatku kresťanských dejin. Zvláštne<br />

miesto tu zaujíma „Paschália“, čiže spôsob<br />

určovania dátumu slávenia Veľkej noci, ktorá<br />

- ako v histórii, tak i v súčasnosti - je často<br />

predmetom veľmi zapálených diskusií. Ale<br />

ani teológia, ani hvezdárska veda tu zďaleka<br />

nevyriekla <strong>sv</strong>oje posledné slovo a sotva tomu<br />

tak niekedy bude. Pravdepodobne i preto, že<br />

aj tie - údajne najpresnejšie resp. najspráv-<br />

07-2006 Z DOMOVA 35

nejšie spôsoby výpočtov sa nezaobídu bez<br />

chýb a kompromisov. Vo veľmi bujnej nasledujúcej<br />

diskusii bolo poukázané na aspekt<br />

misijnej, ako i na problém celo-pravoslávnej<br />

jednoty. Okrem iného, západnú pascháliu<br />

v súčasnej dobe používa nie viac ako polovica<br />

promile z celkového počtu pravoslávnych<br />

kresťanov na <strong>sv</strong>ete...<br />

Tretia časť sympózia bola za<strong>sv</strong>ätená<br />

problémom medziľudských vzťahov.<br />

Otvorila ju veľmi hlboká prednáška otca<br />

Miroslava Vachatu - len pred niekoľkými<br />

dňami vy<strong>sv</strong>äteného diakona. Zdôraznil, že<br />

téma jeho prednášky „Deti a drogy“ je mu<br />

osobne veľmi blízka, zároveň však i tragická<br />

a ťažko riešiteľná. Veľmi prehľadne uviedol<br />

príčiny drogovej závislosti, jej celospoločenský<br />

význam, rovnako ako i možné cesty<br />

k jej prekonaniu. Aj napriek tomu, že tento<br />

problém je braný veľmi vážne, a to štátnymi,<br />

sociálnymi, občianskymi a cirkevnými<br />

inštitúciami, jeho riešenie zostáva aj naďalej<br />

otvorené.<br />

Nemenej aktuálna bola aj prednáška<br />

Pavla Hempla týkajúca sa „neznášanlivosti<br />

v súčasnej spoločnosti“. I keď téma<br />

otvorených etnických rozbrojov nemá<br />

v českých dejinách ani v jej súčasnosti<br />

nejaké zvláštne opodstatnenie (...ako je to<br />

napríklad v niektorých krízových oblastiach<br />

tohto <strong>sv</strong>eta), predsa len nie je možné tento<br />

problém podceňovať. Vzťahy k migrantom,<br />

či už sú z východnej Európy, alebo z juhovýchodnej<br />

Ázie, rovnako tak ako vzťahy k rôznym<br />

sociálne stigmatizovaným skupinám<br />

predstavujú načasovaný konflikt a je dobre<br />

začať sa s touto témou a problematikou včas<br />

zaoberať. Vo veľmi obsiahlej diskusii bola<br />

preberaná problematika rómskeho etnika,<br />

a to predovšetkým v zmysle konkrétnych<br />

aktivít našej pravoslávnej Cirkvi. I tu bolo<br />

cítiť nevyhnutnosť intenzívnejšieho prístupu<br />

k danej problematike.<br />

Nasledujúce dve prednášky toho istého<br />

bloku boli za<strong>sv</strong>ätené role médií z pohľadu<br />

pravoslávnej Cirkvi. Jarek Vejmola tu veľmi<br />

pôsobivo upozornil na možnosti mediálnej<br />

manipulácie, a to konkrétne na príklade<br />

spravodajstva z Kosova, kde bolo a je poukazované<br />

na ničenie mešít, zatiaľ čo ničenie<br />

pravoslávnych chrámov, ktoré je viac než<br />

dvadsaťnásobné, je zamlčované. „Objektívne<br />

je to, čo sa páči, ...neobjektívne je to, čo<br />

spochybňuje vlastný názor“ cituje Vejmola<br />

nemeckého žurnalistu Franze Alta a zároveň<br />

si kladie otázku - ako čeliť a ako sa brániť<br />

„mediálnej manipulácii“? „Prostomyseľný<br />

verí každému slovíèku, ale skúsený dáva<br />

pozor na <strong>sv</strong>oj krok.“ (Prísl 14, 15) - odpovedá<br />

Jarko Vejmola...<br />

Na otázku predchádzajúceho referátu<br />

sa nepriamo pokúšal odpovedať i Ján Křipač,<br />

pojednávajúc o mediálnom obraze<br />

pravoslávnej Cirkvi v súčasnej verejnosti.<br />

V podstate je Pravoslávie vo všeobecnom<br />

povedomí zastúpené len veľmi nepatrne.<br />

Je to spôsobené takmer neexistujúcou<br />

mediálnou aktivitou pravoslávnej Cirkvi,<br />

ako aj niektorými historickými aspektmi<br />

nedávnej minulosti. Na druhej strane má<br />

táto situácia aj <strong>sv</strong>oju výhodu: Za posledných<br />

15 rokov sa Pravoslávie, na rozdiel od iných<br />

konfesií, nestačilo zprofanovať. Křipač tu<br />

vidí šancu i dôležitosť aktívne vstupovať do<br />

pluralitného mediálneho priestoru a pôsobiť<br />

v ňom - podobne, ako je tomu dnes v prípade<br />

iných veľkých pravoslávnych cirkví. K tomu<br />

je pochopiteľne nevyhnutné usilovať sa<br />

o patričnú profesionalitu.<br />

Poslednú časť sympózia nazvaného<br />

„Pravoslávie v súčasnej geo-politickej situácii“<br />

otvoril podnetný referát mladého kňaza,<br />

otca Serafíma Tomečka, ktorý doslova<br />

pred niekoľkými týždňami založil novú<br />

farnosť v okresnom meste Hodonín. Veľmi<br />

podrobne a hlavne z praktického hľadiska<br />

36 Z DOMOVA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

ozoberá jednotlivé kroky a aspekty <strong>sv</strong>ojej<br />

misijnej činnosti. Zvláštny význam vidí otec<br />

Serafím vo vážnosti prístupu k pravoslávnej<br />

duchovnosti, k obradom a k cirkevnej tradícii.<br />

Pre ustanovenie zdravého, aktívneho<br />

života cirkevnej obce je nevyhnutná tímová<br />

práca, ale aj zdanlivé maličkosti môžu byť<br />

rozhodujúce. K tomu patrí predovšetkým<br />

účinná propagácia: Od vývesnej tabule<br />

(nástenky) na chráme, cez priame kontakty<br />

s veriacimi, až po dobré vzťahy so zodpovednými<br />

činiteľmi obce. Nemenej dôležité sú aj<br />

verejné bohoslužby (...molebny a panychídy)<br />

ale aj kultúrne akcie, ako napr. koncerty duchovnej<br />

hudby, výstavy ikon, prednášky. Za<br />

vzájomnej podpory a láskyplnej pomoci je<br />

možné vykonávať pravoslávnu misiu s dostatočným<br />

úspechom.<br />

I ďalšia prednáška posledného bloku<br />

sa vzťahovala v istom zmysle k pravoslávnej<br />

misii, i keď jej obsah bol za<strong>sv</strong>ätený<br />

zdravotnému problému <strong>sv</strong>etového meradla<br />

- infekcii HIV a AIDS na africkom<br />

kontinente. Ivan Pajtaš tu podal prehľad<br />

nielen o podstate tejto choroby, ale aj o jej<br />

sociálnej dimenzii. Ide tu o ťažkú a tabuizovanú<br />

tému, do ktorej sa nezriedka prelínajú<br />

i rôzne „zištné“ tendencie, či už ekonomické,<br />

či fundamentalisticko-náboženské. Jednou<br />

z takých bola nedávna „misia“ amerických<br />

evangelikálnych cirkví presadzujúca<br />

neadekvátne a nerealistické požiadavky<br />

vzhľadom k postihnutému obyvateľstvu.<br />

Výsledkom bola opätovné vzplanutie infekcie.Z<br />

pravoslávneho pohľadu je pozoruhodné,<br />

že problému HIV/AIDS sa stále ešte<br />

venuje len veľmi málo pozornosti. V Afrike<br />

najaktívnejšie pôsobia pravoslávne cirkvi<br />

Ameriky a Alexandrijského patriarchátu.<br />

V našich podmienkach sú často a, bohužiaľ,<br />

nekriticky až naivne podporované<br />

akcie niektorých nedostatočne overených<br />

„dobročinných“ organizácií pôsobiacich v už<br />

vyššie spomenutom zmysle. Trochu iná situácia<br />

je v Rusku, ako aj v niektorých ďalších<br />

post-sovietskych štátoch, kde sa pravoslávná<br />

Cirkev po počiatočnom váhání teraz aktívne<br />

zapája do boja proti HIV/AIDS.<br />

Záverečný referát sympózia mal veľmi<br />

sugestívny názov: „Kde domov můj“ - Súčasnosť<br />

a budúcnosť pravoslávia v Českej<br />

republike”. Jaroslav Brümmer v ňom rozobral<br />

nielen dejinný význam Pravoslávia, ale<br />

aj neutešenú náboženskú situáciu Českej<br />

republiky na pozadí Európskej únie. Jeho<br />

príspevok nekypel nadšením. Bol to skôr<br />

realistický pohľad na všeobecnú sekularizáciu<br />

spoločnosti. I napriek istému momentálnemu<br />

prílivu veriacich do pravoslávnych<br />

chrámov si Brünner nezabúda všimnúť aj<br />

demografický aspekt týchto veriacich. Istú<br />

nádej napokon vidí aj v aktívnejšej úlohe<br />

pravoslávnych monastierov, ako aj konkrétnych<br />

univerzitných zariadení.<br />

V záverečnej diskusii ešte raz zaznela požiadavka<br />

na skvalitnenie misie na všetkých<br />

úrovniach. Je nevyhnutné aktivizovať život<br />

farností a usilovať sa o jednotu veriacich celej<br />

Cirkvi. V tomto zmysle ide i o prezentáciu<br />

Cirkvi na verejnosti. Zvláštna úloha by<br />

mohla pripadnúť našim monastierom ako<br />

duchovným centrám našej Cirkvi, ktoré naviac<br />

žijú plným bohoslužobným životom,<br />

ktorého by sa záujemci (…samozrejme po<br />

konkrétnom dohovore) mohli i aktívne<br />

zúčastniť.<br />

V záverečných slovách bolo poukázané<br />

na to, že toto sympózium je „prvou lastovičkou”<br />

a že je zároveň i dôkazom toho, že<br />

v našej Cirkvi sú mladí, dynamickí ľudia,<br />

ktorí sú schopní a odhodlaní prispieť k všeobecnému<br />

oživeniu Cirkvi.<br />

Sympózium bolo zakončené modlitbou.<br />

07-2006 Z DOMOVA 37

Srbský parlament prijal 17. apríla<br />

t.r. projekt zákona pre cirkvi a náboženské<br />

spoločnosti, v ktorom sa<br />

uznáva zvláštny štatút Srbskej<br />

pravoslávnej cirkvi, pričom ju<br />

neuznáva za štátnu cirkev. Táto nová<br />

legislatíva poskytuje pravoslávnej Cirkvi<br />

privilegované miesto. Nový zákon zaraďuje<br />

náboženské organizácie do piatich<br />

kategórií, pričom každá disponuje s právami<br />

a špecifickými akciami.<br />

V prvej kategórii je len Srbská pravoslávna<br />

cirkev, ktorá má najlepšie výhody.<br />

Srbsko<br />

Rakúsko<br />

Spoločné kolokvium Rímskokatolíckej cirkvi<br />

a Ruskej pravoslávnej cirkvi<br />

Rímskokatolícka cirkev a Ruská<br />

pravoslávna cirkev zorganizovali<br />

v dňoch 3. – 5. mája t.r. vo<br />

Viedni spoločné kolokvium<br />

na tému Dať dušu Európe - Misia a<br />

zodpovednosť cirkví. Diskutovalo<br />

sa o týchto témach: Znovunájdenie<br />

základov: filozofia, teológia, antropológia,<br />

veda a umenie; Európa:<br />

Cirkvi pred výzvou zo<strong>sv</strong>etštenia<br />

a modernosti, siekt a novej formy<br />

neviery a náboženskej indiferentnosti;<br />

Farské komunity, mníšstvo,<br />

rodina, škola, univerzita, kultúrne<br />

centrá; Vplyv kresťanskej etiky na politiku,<br />

ekonómiu a na médiá; Spolupráca cirkví<br />

Francúzsko<br />

Projekt zákona pre cirkvi a náboženské spoločnosti<br />

13. mája sa uskutočnila púť do<br />

pravoslávneho monastiera Kazanskej<br />

božskej Matka v Moisenay<br />

neďaleko Melunu (Seine – et<br />

– Marne). Táto púť sa uskutočnila<br />

pri príležitosti ukončenia cyklu pravoslávnej<br />

katechetickej výchovy pre nových<br />

Táto zvláštna pozícia vyplýva z 12. článku<br />

textu zákona na základe skutočnosti, že<br />

Srbská pravoslávna cirkev „zohrala zvláštnu<br />

historickú úlohu pri utváraní štátu,<br />

obrane a vývoji identity srbského národa“.<br />

Do druhej kategórie patria iné tradičné<br />

náboženstvá v Srbsku – katolicizmus,<br />

protestantizmus, judaizmus a islam. Nedávno<br />

vzniknuté náboženské organizácie<br />

nebudú mať podporu štátu a bude možné<br />

zamietnuť žiadosti o registráciu. Podľa<br />

odhadov takmer 80 % populácie krajiny<br />

sa hlási k Srbskej pravoslávnej cirkvi.<br />

pri kresťanských hodnotách v európskej<br />

kultúre: etika, kultúrna spolupráca a Dialóg<br />

s inými náboženstvami a humanizmus<br />

sekularizovanej kultúry.<br />

Púť pri príležitosti ukončenia cyklu pravoslávnej katechézy<br />

ruských prisťahovalcov, usporiadanej<br />

tohto roku z iniciatívy arcibiskupstva<br />

ruskej tradície v západnej Európe (exarchát<br />

Ekumenického patriarchátu), (prvá<br />

skupina Rusov, ktorí nedávno prišli do<br />

Francúzska). Celkom sa na cykle katechézy<br />

zúčastnilo 50 osôb.<br />

38 ZO SVETA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

Taliansko<br />

Švajčiarsko<br />

Po<strong>sv</strong>iacka nového ruského pravoslávneho chrámu v Ríme<br />

Jeruzalemský patriarcha Teofan<br />

III. sa stretol s generálnym tajomníkom<br />

Svetovej rady cirkví Samuelom<br />

Kobiom v Ženeve. Pri tejto<br />

príležitosti sa patriarcha poďakoval SRC za<br />

jej „snahy a podporu spravodlivého mieru<br />

vo Svätej zemi“. Jurisdikcia jeruzalemského<br />

patriarchu je v Izraeli, Jordánsku, Gaze<br />

a Zajordánsku, kde sú pravoslávni vo veľkej<br />

väčšine a sú arabskej národnosti. Hoci<br />

Francúzsko<br />

19. mája sa uskutočnila po<strong>sv</strong>iacka<br />

pravoslávneho chrámu, postaveného<br />

Moskovským patriarchátom<br />

v parku ruského veľvyslanectva<br />

Ruskej federácie. Na po<strong>sv</strong>ätení sa<br />

zúčastnilo viacero významných osobností<br />

politického života Ruska. V predvečer<br />

po<strong>sv</strong>iacky prijal smolenského metropolitu<br />

<strong>Cyrila</strong>, ktorý viedol slávnosti, pápež Benedikt<br />

XVI. Postavenie chrámu sa plánovalo<br />

na začiatok 20. storočia, ale Prvá <strong>sv</strong>etová<br />

vojna, potom Ruská revolúcia prekazili<br />

výstavbu chrámu. Nový chrám za<strong>sv</strong>ätený<br />

<strong>sv</strong>ätej Kataríne sa nachádza nad záhradami<br />

vily Abamelek na pahorku Janicule nad<br />

Vatikánom. V Ríme existovala pravoslávna<br />

farnosť už od roku 1823. Farnosť je v jurisdikcii<br />

Moskovského patriarchátu.<br />

Stretnutie jeruzalemskeho patriarchu<br />

s generálnym tajomníkom Svetovej rady cirkví<br />

Po<strong>sv</strong>iacka nového chrámu pravoslávnej<br />

farnosti v meste Nantes<br />

/Loire – Atlantique/ sa uskutočnila<br />

6. mája t.r. Po<strong>sv</strong>iacku vykonal<br />

a <strong>sv</strong>ätú liturgiu slúžil arcibiskup<br />

Gabriel, ktorý vedie farnosti ruskej tradície<br />

v západnej európe v Jurisdikcii<br />

Ekumenického patriarchátu, pod ktorý<br />

táto farnosť patrí.<br />

Chrám sa nachádza pri štadióne Beaujoire<br />

na severe mesta Nantes. Je postavený<br />

z dreva v ruskom štýle a je za<strong>sv</strong>ätený <strong>sv</strong>.<br />

bol Jeruzalemský patriarchát pri založení<br />

SRC r. 1948, staval sa voči ekumenizmu<br />

rezervovane v dôsledku protestantského<br />

prozelytizmu vo Svätej zemi. Jeruzalemský<br />

patriarchát sa v posledných rokoch zblížil<br />

so SRC, i keď vzťahy medzi kresťanskými<br />

komunitami v Jeruzaleme sú vo Svätej<br />

zemi kvôli prozelyzitmu (preťahovania<br />

veriacich) napäté.<br />

Po<strong>sv</strong>iacka nového pravoslávneho chrámu vo Francúzsku<br />

Vasiľovi Veľkému. Farnosť v Nantes je najstaršou<br />

pravoslávnou komunitou v oblasti<br />

Bretagne – Pays de la Loire. Najstarší farníci<br />

sú deťmi zakladateľov farností Rusov<br />

a Grékov a dnes sú už Francúzi, ale členmi<br />

farnosti sú aj rodení Francúzi, ktorí vstúpili<br />

do pravoslávnej Cirkvi. Správcom farnosti<br />

je otec Lambert Van Dinteren, ktorý<br />

je rodený Holanďan.<br />

SOP 308-309 máj-jún 2006. Z francúzštiny<br />

preložil Mgr. Pavel Tkáč, duchovný<br />

07-2006 ZO SVETA 39

Nová knižná publikácia<br />

Srbský zápisník<br />

(jerej Peter Savčak, jerej Peter Soroka)<br />

Pravoslávna Makovica 2006 ISBN 80-969506-4-9<br />

Ponúkame vám novú knihu<br />

Srbský zápisník, ktorá je zaujímavým<br />

cestopisom troch študentov<br />

Pravoslávnej bohosloveckej fakulty,<br />

ktorí strávili niekoľko mesiacov<br />

v srbských pravoslávnych monastieroch.<br />

Kniha je písaná jednoduchou<br />

formou, je v nej veľa poučných,<br />

duchovných, ale aj zábavných zážitkov.<br />

Text dopĺňa množstvo fotografií<br />

a obrázkov.<br />

Počet strán: 67 + farebná obálka.<br />

Cena: 40,- Sk.<br />

Objednávky na adrese:<br />

Pravoslávna Makovica, Duklianska<br />

644/16, 089 01 Svidník alebo<br />

emailom:<br />

pravoslavnamakovica@orthodox.sk<br />

Jubileum<br />

Blahoželanie k životnému jubileu<br />

Dňa 11. 6. 2006 sa brat v Christu Ján LIPA dožil krásneho<br />

životného jubilea – 50 rokov <strong>sv</strong>ojho života. Pretože<br />

v obci Kuzmice, kde brat Ján býva, nie je pravoslávny chrám,<br />

navštevuje <strong>sv</strong>äté bohoslužby na farnosti Brezina, ktorej je<br />

aktívnym a oddaným členom. Oslávenec nikdy neprestal<br />

milovať Hospodina celou hĺbkou <strong>sv</strong>ojho srdca, čo potvrdil i pri<br />

stavbe novej farskej budovy na našej farnosti, na ktorú prispel<br />

nemalou finančnou čiastkou. Je oddaný <strong>sv</strong>ätej Pravoslávnej Cirkvi<br />

a Bohu, čo dokazuje pravidelnou účasťou na <strong>sv</strong>ätých bohoslužbách<br />

v našej cirkevnej obci. Aj touto cestou úprimne pozdravujeme<br />

nášho milého jubilanta a želáme mu do ďalších rokov života pevné zdravie, veľa Božej milosti,<br />

nech ho Boh žehná dostatkom duchovných i telesných síl, aby i naďalej mohol prichádzať do<br />

nášho <strong>sv</strong>ätého chrámu a spoločne s nami oslavovať Trojjediného Boha.<br />

NA MNOHAJA I BLAHAJA LITA!<br />

správca a veriaci PCO v Brezine<br />

40 SPOLOČENSKÁ KRONIKA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

Pozvánka do skítu Preobraženija<br />

Zakladateľ skítu igumen Ignatij (Čokina) 1899-1976, skít Premenenia Hospodina, hrob igumena<br />

Ignatija, v pozadí jeho vlastnoručne zhotovený kríž, pohľad na časovňu<br />

Na tejto zemi je mnoho miest a zákutí, kam<br />

človek chodí rád. Sú to miesta, kde nachádzate<br />

pokoj, pohodu, vnútornú silu pracovať, prípadne<br />

múdro riešiť <strong>sv</strong>oje životné problémy.<br />

Sú to však aj miesta, kde spia <strong>sv</strong>oj večný sen<br />

nám blízke a nášmu srdcu milé osoby.<br />

V malebnom zákutí našich čarokrásnych<br />

Polonín, maličkej obce Uličské Krivé v okrese<br />

Snina, je také miesto, kde človek nájde duševný<br />

pokoj, vnútornú silu, oázu ticha a pokoja<br />

a zároveň navštívi hrob, v ktorom spí <strong>sv</strong>oj<br />

večný sen a „očakáva vzkriesenia mŕtvych“<br />

- Igumen Ignatij (Čokina). Pre obyvateľov<br />

a veriacich uličsko-ubľanskej doliny je to<br />

známa osobnosť kňaza - mnícha, ktorý si<br />

postavil pamätník nielen <strong>sv</strong>ojou charizmou,<br />

národným postojom, vlasteneckým cítením<br />

a oddanosťou tomuto ľudu, ale aj vybudovaním<br />

skítu (malého mníšskeho obydlia)<br />

na hôrke zvanej „Horb“ v rodnej obci. Tohto<br />

roku uplynie tridsať rokov od jeho blaženej<br />

smrti. Preto vás, milí čitatelia, duchovní otcovia,<br />

bratia a sestry srdečne pozývame na<br />

modlitebné stretnutie v deň <strong>sv</strong>iatku Preobraženia<br />

Hospoda (Premenenie Pána), v sobotu<br />

19. augusta 2006. Slávnostné bohoslužby<br />

vykoná Vysokopreo<strong>sv</strong>ietený vladyka JÁN,<br />

arcibiskup prešovský a Slovenska.<br />

Program bohoslužieb je nasledovný:<br />

8.00 hod. Utreňa<br />

9.15 hod. Privítame Vysokopreo<strong>sv</strong>ieteného<br />

vladyku JÁNA<br />

9.30 hod. Slávnostná archijerejská liturgia,<br />

- myrovanie ( pomazanie po<strong>sv</strong>äteným<br />

olejom<br />

- obchod (procesia) okolo kaplnky<br />

- panychída nad hrobom Igumena Ignatij<br />

Zakončenie skromným bratským agapé<br />

(pohostením lásky).<br />

07-2006 SPOLOČENSKÁ KRONIKA 41

Pozvánky<br />

Drahí v Christu bratia a sestry!<br />

Vedenie Úradu eparchiálnej rady Michalovskej pravoslávnej eparchie<br />

v Michalovciach a Pravoslávna cirkevná obec v Nižnej Rybnici<br />

si Vás dovoľujú pozvať na Celoeparchiálne duchovné slávnosti konané<br />

v česť Uspenia (Zosnutia) Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici.<br />

Tieto slávnosti sa uskutočnia v dňoch 19.- 20. augusta 2006<br />

za účasti Vysokopreo<strong>sv</strong>ietenosti Jána, arcibiskupa prešovského a Slovenska,<br />

duchovenstva a veriacich v rámci Michalovskej eparchie.<br />

Program týchto slávnosti je následovný:<br />

Sobota (19. augusta 2006) 18 00 hod. Malé po<strong>sv</strong>ätenie vody<br />

19 00 hod. Vsenočné bdenie<br />

22 30 hod. Akafist k zosnutiu Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičky<br />

00 00 hod. Kánon a modlitby k <strong>sv</strong>ätému prijímaniu<br />

Nedeľa (20. augusta 2006) 01 00 hod. Molebny a panychídy<br />

02 00 hod. Akafist k Isusu Christu<br />

03 00 hod. mariánske piesne<br />

04 00 hod. Paraklyst k Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodici<br />

05 00 hod. Čítanie 3. a 6. času<br />

06 00 hod. Prvá <strong>sv</strong>ätá liturgia<br />

08 30 hod. Privítanie hierarchov a pútnikov<br />

09 00 hod. Slávnostná archijerejská <strong>sv</strong>ätá liturgia<br />

Tešíme sa na Vašu účasť a spoločné modlitby<br />

Pravoslávna cirkevná obec v Bardejove<br />

Vás srdečne pozýva na po<strong>sv</strong>iacku novopostaveného pravoslávneho chrámu<br />

v Bardejove, ktorá sa uskutoční<br />

30. júla 2006<br />

Program:<br />

8.40 hod. Privítanie archijerejov<br />

9.00 hod. Začiatok bohoslužieb<br />

Na po<strong>sv</strong>iacku prisľúbili <strong>sv</strong>oju účasť všetci<br />

naši biskupi, ako aj biskupi zo zahraničia.<br />

Chrám bude za<strong>sv</strong>ätený<br />

<strong>sv</strong>ätému Serafimovi Sarovskému.<br />

Tešíme sa na Vašu hojnú účasť<br />

42 SPOLOČENSKÁ KRONIKA <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>

ODKAZ<br />

<strong>sv</strong>. CYRILA<br />

a METODA<br />

Mesačník Pravoslávnej<br />

cirkvi na Slovensku<br />

Ročník LII/2006<br />

ISSN 0139-9012<br />

07<br />

06<br />

ЗAПOВІТ<br />

св. КИРИЛA<br />

и MEФOДІЯ<br />

Vydáva: Metropolitná rada<br />

Pravoslávnej cirkvi na Slovensku.<br />

Adresa redakcie:<br />

Bayerova 8, 080 01 Prešov,<br />

telefón: 051/77 24 736,<br />

fax: 051/77 34 045,<br />

e-mail: ocam@orthodox.sk<br />

web: www.ocam.orthodox.sk<br />

Šéfredaktor: Mgr. Michal Džugan<br />

Jazykový redaktor: Mgr. Dana Kojnoková<br />

Vychádza 12-krát do roka.<br />

Tlač: Tlačiareň <strong>sv</strong>idnícka, spol. s r. o.<br />

čat. Nebiljaka 121/18, 089 01 Svidník<br />

ročný príspevok 180,- Sk,<br />

polročný príspevok 90,- Sk.<br />

Objednávky na odber prijíma:<br />

Redakcia <strong>Odkaz</strong>u <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>,<br />

Bayerova 8, 080 01 Prešov,<br />

Úrad metropolitnej rady<br />

na tel. č.: 051/7724 736<br />

a každý pravoslávny farský úrad.<br />

Povolené SÚTI č. 15/0 z 27. 12. 1972.<br />

Číslo indexu: 49 442.<br />

PRÍSPEVKY NA NÁŠ ČASOPIS<br />

Upozorňujeme našich odberateľov a čitateľov<br />

na zaplatenie príspevku za odber časopisu<br />

v roku 2006. Príspevok sa nemení, t.j. ostáva<br />

180,- Sk na celý rok. Tých, ktorí odoberajú časopis<br />

individuálne poštou prosíme o uhradenie<br />

poštovného, ktoré činí 120,-Sk. Ak ste tak neučinili,<br />

prosíme Vás o jeho zaplatenie.<br />

Úhradu predplatného môžete realizovať:<br />

prevodovým príkazom na č.u.: 0096292967/0900,<br />

poštovou poukážkou, alebo v hotovosti priamo<br />

v redakcii. Pri platbe na účet alebo poštovou<br />

poukážkou uveďte do správy pre prijímateľa za<br />

koho uhrádzate danú sumu a či ide o príspevok<br />

alebo o dar na náš časopis, aby sa predišlo<br />

prípadným nedorozumeniam.<br />

Za pochopenie Vám vopred ďakujeme.<br />

DARY NA TLAČ<br />

Anna Berezná, Stropkov 200,-<br />

Anna Macková, Košice 700,-<br />

PCO v Ľutine 500,-<br />

sestra Zajícová 320,-<br />

sestra Kouřílová 250,-<br />

PCO v Stročíne 300,-<br />

Bohuznáma 225,-<br />

Bohuznáma, Prešov 1 000,-<br />

Bohuznáma, Prešov 100,-<br />

Bohuznáma, Ruská Nová Ves 250,-<br />

Ďakujeme Vám za tieto dary. Veľmi nám tým<br />

pomáhate pri vydávaní časopisu. Z týchto Vašich<br />

darov sú uhrádzané náklady na distribúciu. Nech<br />

Vám tieto dary a príspevky Hospodin vynahradí<br />

<strong>sv</strong>ojou milosťou a požehnaním.<br />

Prosíme darcov, aby <strong>sv</strong>oje príspevky na <strong>Odkaz</strong><br />

<strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> posielali na účet: Metropolitná<br />

rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku,<br />

Slovenská sporiteľňa 080 01 Prešov, číslo účtu:<br />

0096292967/0900.<br />

Za porozumenie a Vaše dary vopred úprimne<br />

ďakujeme.<br />

Nasledujúce číslo 08/2006 vyjde<br />

15. augusta 2006

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!