Monitoring médií | VŠVU | 04.05.2013 - Vysoká škola výtvarných ...

Obrazy krajiny, ktorá vznikala ako moja diplomová práca v ateliéri profesora Ľuba Stacha na bratislavskej VŠVU.
Vystavujem aktívne a rád, aj keď priznávam, že nemám rád vernisáže.“
Foto popis| Andrej Dúbravský
Foto popis| Katarína Janečková
Foto popis| JÁN KEKELI
Foto popis| Dominika Jackuliaková
Foto autor| foto Ondrej Urban
Foto popis| Zuzana Halánová
Foto autor| archív VÚB a autorov
Našli pôvodný projekt k žilinskej synagóge
Zdroj: Žilinské noviny, Strana: 3, Autor: JURAJ MILO, Dátum: 07.05.2013
Po origináloch projektu architekta Petra Behrensa k budove neologickej synagógy v Žiline pátrali v piatich Štátoch.
Už ich považovali za definitívne stratené. Nakoniec ich objavili v archíve Múzea umenia Olomouc.
ŽILINA. “Po 60-tich rokoch tak skladáme roztratenú mozaiku pamiatky od svetoznámeho architekta, ktorá je medzi
najvýznamnejšími svojho druhu v Európe,” povedal vzápätí po náleze v Olomouci objaviteľ Peter Szalay z Oddelenia
architektúry na ÚSTARCH Slovenskej akadémie vied, teoretik špecializujúci sa na modernú architektúru, ktorý už
pred časom objavil aj staršie Behrensove skice v nemeckej Pfalzgalerie.
Stopy bádateľov zaviedli až do Izraela, Nemecka, Rakúska či Česka. Okrem Petra Szalaya a jeho kolegov sa na
výskumoch Novej synagógy podieľajú aj ďalší experti z Katedry reštaurovania VŠVU, z Fakulty architektúry STU či
Žilinskej univerzity. Nález potešil každého, kto sa o synagógou zaujíma, pretože je prelomom v procese obnovy
pamiatky.
“Všetko, čo sme navrhovali doteraz, sa opieralo o pár archívnych dokumentov a najmä o výskum priamo v synagóge.
Objavenie ďalších dokumentov k projektu Petra Behrensa môže výrazne zmeniť situáciu, najmä v súvislosti s
pohľadom na východnú kultovú stenu, ktorá bola celkom prestavaná v 50-tych rokoch 20. storočia,” hovorí Martin
Jančok, hlavný architekt rekonštrukcie, ktorý teraz bude intenzívne aktualizovať svoje plány.
“V rámci archívneho výskumu našiel Peter Szalay zmienku o objednávke pre medzivojnového architekta Ľubomíra
Šlapetu na prvú rekonštrukciu synagógy na koncertnú sálu po druhej svetovej vojne. Jeho projekt sa síce
nerealizoval, ale verili sme, že by vniesol svetlo do stratenej pôvodnej architektúry. Na odporúčanie jeho syna prof.
Vladimíra Šlapetu sme hľadali v olomouckom archíve Múzea umenia. A tam sa nakoniec našlo okrem Šlapetových
nerealizovaných výkresov aj sedem originálov z roku 1928 od Petra Behrensa,” dodal Fedor Blaščák z OZ Truc
sphérique, ktoré stojí za projektom rekonštrukcie.
Jubilant Gustáv Švábik vystavuje v Žiline
Zdroj: Kysucké noviny, Strana: 11, Autor: (LAH), Dátum: 07.05.2013
Akademický sochár Gustáv Švábik patrí medzi popredných slovenských tvorcov, ktorí svoje diela vystavovali už
doma aj v zahraničí. Je všestranným umelcom.
V popredí záujmu Kysučana Gustáva Švábika je maľba, kde prevláda najmä krajinomaľba, tvorba drevených reliéfov a
plastík. Venoval sa tiež výrobnému dizajnu. Neskôr prešiel na voľnú tvorbu.
V Považskej galérii umenia v Žiline sprístupnili výstavu jeho obrazov. Vernisáže, ktorú otvoril kurátor výstavy a
riaditeľ galérie Milan Mazúr, sa okrem hostí zúčastnili aj niektoré známe osobnosti slovenského kultúrneho a
umeleckého života, ako napríklad zástupca MZV SR a spisovateľ Igor Otčenáš, redaktor Milan Matušinský, vydavateľ
Jaroslav Horečný, akademický maliar Pavol Muška, fotograf a dokumentarista Jaroslav Velička a ďalší. Výstavu
obrazov Gustáva Švábika – Macvejdu spojili s výstavou diel popredného maliara a grafika zo Žiliny Andreja Barčíka,
jedného zo zakladateľov Skupiny Mikuláša Galandu, ktorý vo svojej tvorbe programovo nadväzoval na modernu.
Gustáv Švábik vo svojom príhovore zdôraznil, že Andrej Barčík bol pre neho od útlej mladosti, keď sa rozhodoval pre
životnú profesiu, obľúbeným maliarom a vzorom a mal na neho podstatný vplyv. Výstavu týchto dvoch umelcov
spojili aj preto, lebo tento rok je pre nich jubilejný – Andrej Barčík (1928-2004) by sa bol v tomto roku dožil 85 rokov
a Gustáv Švábik čoskoro oslávi okrúhlu sedemdesiatku.
Každé z jeho diel má svoje osobité čaro Gustáv Švábik – Macvejda sa narodil v Turzovke. Vyštudoval Strednú
umelecko-priemyselnú školu šperkársku v Turnove. V štúdiách pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v