Monitoring médií | VŠVU | 06.07.2013 - Vysoká škola výtvarných ...

Monitoring médií | VŠVU | 06.07.2013 - 12.07.2013
Kategória: Vysoká škola výtvarných umení
Protikladné fenomény svetla a tieňa predstavuje v Bunkri Lucia Parajková
Zdroj: regiony.sme.sk, Strana: , Autor: tasr, Dátum: 10.07.2013
http://s.sme.sk/r-rss/6864369/nitra.sme.sk/protikladne-fenomeny-svetla-a-tiena-predstavuje-v-bunkri-luciaparajkova.html
Protikladné fenomény svetla a tieňa i asociácie, ktoré toto spojenie vyvoláva, sleduje vo svojej inštalácii
Priestor/svetlo v Bunkri Nitrianskej galérie mladá umelkyňa Lucia Parajková.
NITRA. Výstavu si budú môcť návštevníci galérie pozrieť od 18. júla do konca augusta. Autorka zvolila formu
inštalácie pracujúcej priamo so svetlom a tieňom ako základnou matériou. Spoločnými prvkami štyroch miestností
sú základné optické vlastnosti svetla a tieňa, ich bezprostredné vnímanie a emocionálny efekt. Nadstavbou je
individuálna interpretácia videných javov, uviedla kurátorka Jana Babušiaková. Každá miestnosť tvorí samostatnú
časť príbehu a ponúka divákovi voľné možnosti interpretácie. Polarita svetla a tieňa v konečnom dôsledku neotvára
len konkrétnu otázku videnia, ale aj metaforickú otázku polarity sveta, konštatovala Babušiaková. Svetlo a jeho
opačný protipól a ich vzájomné prepájanie sú podľa jej slov nevyhnutné k plnohodnotnému vnímaniu viditeľného
sveta. Kontrast medzi svetlom a tieňom je základom vnímania objektov v realite i budovania priestorovej ilúzie a
kompozície obrazu v maliarstve a fotografii. Svetlo však nemení len formu priestoru, je tiež nositeľom nálady a
emócií z vnímaného priestoru. V ich kontexte, spolu s kultúrnou a osobnou skúsenosťou, vznikajú osobné
interpretácie a príbehy. Lucia Parajková je študentkou 4. ročníka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
Bakalársky stupeň štúdia v odbore Kov a šperk absolvovala v Ateliéri S+M+L_XL, počas ktorého absolvovala i
študijnú stáž na Newcastle University. V súčasnosti študuje na Katedre Sochy, objektu a inštalácie. Zúčastnila sa na
viacerých spoločných výstavách ako bol napríklad Desingblock v Prahe v roku 2011 alebo na výstave ...nanovo ináč...
v Tatranskej galérii v Poprade v roku 2012.
V Šarišskej galérii vystavujú grafiky, drevorezby a ikony
Zdroj: Korzár, Strana: 2, Autor: (tasr), Dátum: 08.07.2013
VŠIMLI SME SI
Mladý Prešovčan Marek Cina vystavuje viac ako 30 grafík a ilustrácií v Šarišskej galérii v Prešove. Ide o jeho prvú
výstavu v rodnom meste. PREŠOV. „Jeto iba časť mojej tvorby. Prvá časť sú fámy, to bola moja diplomová práca.
Potom je tu cyklus z autorskej knihy Obludárium, z ktorej vyšlo 12 grafických listov a ďalej je tu voľnejšia časť, kde sú
farebné linoryty a vyrezávané veci, grafiky, hĺbkotlače a lepty,“ predstavil vystavované diela Cina.
Ide o najnovšie práce tohto autora, avšak aj diela, ktoré vznikli za posledné dva roky jeho štúdia na Vysokej škole
výtvarných umení v Bratislave.
Jeho diela majú zvláštny humor „MarekCina sa dostáva skutočne k podstate a zjednocujúcim činiteľom jeho diela je
zvláštny humor, ktorý to všetko spája. Ďalšou zaujímavosťou je, že mnohé z jeho diel môžete použiť ako kreslený
vtip a na druhej strane ako plnohodnotnú satiru do existenciálnej knihy. To je veľmi zvláštny úkaz,“ povedal pre TASR
kurátor výstavy a historik umenia Šarišskej galérie v Prešove Jozef Ridilla.

Podľa kurátora Cina zastupuje líniu, ktorá bola odchovaná na benevolentnejších postupoch výučby starších grafikov.
Profesorom mladého Prešovčana bol Karol Kállay.
Ridilla podotkol, že výstava na prízemí Šarišskej galérie sa uskutoční súbežne s výstavou v hlavných výstavných
priestoroch na poschodí, kde možno uvidieť 134 drevorezieb a ikon z obdobia od neskorej gotiky po koniec 19.
storočia. Väčšina týchto exponátov pochádza zo zbierky významného prešovského umelca Dušana Pončáka. Časť
vystavených predmetov bude tvoriť stálu expozíciu Šarišskej galérie v Prešove.
Obe výstavy možno v Šarišskej galérii vidieť do polovice septembra.
ČARO SKLA
Zdroj: one, Strana: 114, Autor: na, Dátum: 08.07.2013
Mladý slovenský dizajnér Achilleas Sdoukos sa narodi v Bratislave (1985). Keďže jeho mama je Slovenka a otec Grék,
od svojho detstva je neustále na cestách medzi strednou Európou a Balkánom. V súčasnosti sa jeho umelecký život
orientuje na tvorivé hľadanie v magickom materiále, ktorým je sklo. Tento krehký a zároveň pevný materiál premieňa
do tekutého stavu a obohacuje ho oživujúcim svetlom. Fascinujú ho vnútorný život skla, priehľady a svetelné lomy.
Inšpiruje sa prírodou, rád prepája sklo s kameňom, bridlicou a drevom.
Po ukončení štúdia dizajnu a tvarovania dreva na Škole úžitkového výtvarníctva pokračoval na odbore Sklárskeho
výtvarníctva na VŠVU v Bratislave. Bakalárske štúdium ukončil v roku 2010 u Viktora Oravca, magisterské v roku
2013 u Jána Hoffstädtera. Jeho učiteľom a radcom bol aj sochár Peter Strassner. Paralelne spolupracuje so
sklárskom ateliériom Euboia Glass u chorvátskej umelkyne Gordany Turuk.
Okrem umeleckej tvorby si Achilleas zaumienil rozvíjať kreatívne myslenie a možno aj vychovať novú generáciu
umelcov prostredníctvom umeleckej školy FENIX GLASS Design, čo je rovnomenný názov aj jeho sklárskeho
ateliéru.
Cieľom projektu je vytvorenie priestoru pre slobodný rozvoj kreatívneho myslenia žiakov a študentov, ktorých budú
viesť profesionálni výtvarníci. Obsahová náplň kurzov je rozdelená tak, aby obsiahla všetky základné výtvarné
techniky maliarske, sochárske a kresliarske. Napríklad akvarel, akryl, olejomaľba, modelovanie, odlievanie foriem,
základy anatómie, kreslenie portrétov, figúry, vyrábanie rôznych šperkov, dekorácií, darčekov... Záujemcovia si môžu
v kurzoch osvojiť aj základné sklárske techniky. Kurzy sa budú organizovať jeden až dva krát týždenne a účastníci
budú rozdelení do troch vekových skupín: od malých detí, mládež až po dospelú skupinu.
Výstava v Galérii SPP – Obrazohry
Zdroj: SK.SMETLAC, Strana: , Autor: , Dátum: 09.07.2013
http://tlacovespravy.sme.sk/ts/2501/vystava-v-galerii-spp-obrazohry/
Slovenská výtvarníčka Barbora Kožíková – Lichá dnes predstaví svoje umelecké diela v Galérii SPP. Výstava
„Obrazohry“ potrvá do 26. júla 2013.Barbora Kožíková – Lichá predstaví výber kresieb, koláží a malieb, ktoré vznikli
v čase od jej štúdií umenia až po súčasnosť. Koncepcia výstavy je retrospektívna a sprítomňuje dôležité autorkine
témy, ktorými sa zaoberá. Jej umenie je založené na individuálnom hľadaní, prežívaní, cítení, ktoré sú aj metódami
jej tvorby. Využíva techniku - kombináciu maľby, kresby, koláže. Zapája výšivku, používa rôzne materiály: ústrižky
látok, nite, ligotavé flitre, lupene ruží, nájdené predmety, ktoré vytvárajú v jej komponovaných obrazoch a malých
vitrínkach zvláštne a poetické významy. Používanie nájdených predmetov, ktorými v inštaláciách a vitrínkach vytvára
situácie odkazujúce na život, sú vlastne mikrosvety jej videnia okolitého diania. Oslovujú a interesujú svojou optikou,
poetikou, inšpirujú k tvorbe modelov vlastných svetov v malom, v ktorých je obsiahnutý detský svet, naivita,
spontánnosť ale aj videnie ženy, ktorá má radosť zo skladania bizarných, veselých a hravých inštalácií a kompozícií.
Účasť na výstavách:1996 až 1998 - VOX HUMANA (Putovná výstava po Českej Republike)2000 - LOCO (Štátna
galéria, Banská Bystrica)2004 - OBRAZY (Kultúrny dom Poproč)2011 - Where did this christmas tree come from?:
the part of the exhibition - videoprojection, Nitra, 2011 Made with: video: Me, Henrieta Bratová, Andy a Monika
Huťkovy, Barbora, Pavlína a Jasmína Kožíkovy, Hugo Toscher, Mičkin a marťa Janovskí audio: Me, Jozef Dorica,
Pavel Konečný2012 - Umenie Ducha, október 2012, Modlitba Ruží, Predsieň Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie,
PiešťanyAutorská tvorba:1997 - Performance - maľba na hudbu, New York, Vicenza (Taliansko)1998 - Performance
- maľba na hudbu, Viedeň, Praha a viaceré mestá v Čechách1999 - Performance - maľba na hudbu, Budapešť,
Bratislava a viaceré mestá na Slovensku2002 – Prináležanie I:(spolu s. E. Lichou-Zábranskou), NBS-MMM,
Kremnica2003 – Prináležanie II.(spolu s. E. Lichou-Zábranskou), Žiar nad Hronom2006 - Novohradská galéria
Lučenec, fotografie2006 - Sny spia samy, Washington D.C. Slovenská ambasáda, USA2007 - obrazy, Hotel

Carlton2007 - obrazy, Galéria Appolo2008 - Maľba na stene, Aupark2012 - Obrazy Cik-Cak Centrum2013 - Obrazy
prachom i rosou sú, MG Rimavská SobotaSympózia, tvorivé pobyty:1999 - Sochárske sympózium EKOART,
Osrblie2004 - Agenda 21, Mural Global Poproč (maľba na stene)2006 - Agenda 21, Mural Global Šútovo (maľba na
stene)Ilustrácie:Slovenské pohľady, marec 2007Rozprávky o škriatkovi Bonifácovi 2009Barbora Kožíková – Lichá sa
narodila v roku 1976 v Bratislave. Ako šesťročná začala navštevovať ateliér akademického maliara Ľ. Čarného.
Umeniu sa venovala aj na Strědní umělecko-průmyslovej škole v Uherskom Hradišti (1990 – 1994). V roku 2001
úspešne ukončila štúdium umenia na VŠVU v Bratislave pod vedením prof. R. Síkoru. V rokoch 1998 – 2000
absolvovala doplnkové pedagogické štúdium u akademického maliara Ľ. Čarného. Počas štúdia vystavovala v
Čechách aj na Slovensku. Zúčastňovala sa na performence „maľba na hudbu“ v rôznych európskych mestách a v
USA. Popri voľnej maľbe sa pravidelne zúčastňovala na projekte Mural Global – ako súčasť projektu na skrášlenie
nášho okolia. Autorka žije a pracuje v Bratislave.Galéria SPP bola otvorená v roku 2000 na Drevenej ulici v
Bratislave. Od roku 2009 sídli na Mlynských nivách v priestoroch SPP. Za uplynulú dekádu sa v nej uskutočnilo viac
ako 100 výstav popredných domácich a zahraničných umelcov vo výtvarnom umení, sochárstve, skle, keramike, či
textile. Medzi najúspešnejšie výstavy patrila výstava Andyho Warhola, Rudolfa Filu, či Jozefa Jankoviča. Galéria SPP
na ulici Mlynské nivy 44/c je otvorená denne pondelok až piatok (okrem víkendu) od 11.00 do 17.00 h.Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. (SPP) (www.spp.sk) je energetická spoločnosť a spoľahlivý dodávateľ energií a služieb.
SPP priamo nadväzuje na viac ako 150-ročnú tradíciu plynárenstva na Slovensku. Víziou spoločnosti je byť jednou z
vedúcich energetických skupín v strednej a východnej Európe so silnou dôverou zákazníkov a obchodných partnerov.
SPP poskytuje spoľahlivé a konkurencieschopné dodávky energií a s nimi spojené služby na Slovensku aj na
medzinárodných trhoch. Spoločnosť ponúka riešenia pri úspore energií a podporuje iniciatívy zamerané na trvalo
udržateľný rozvoj. Akcionármi SPP sú Fond národného majetku SR: 51 % a Slovak Gas Holding B.V. (Energetický a
průmyslový holding, a.s.): 49 %.
Máme radi dobrý dizajn?
Zdroj: Femme.sk, Strana: , Autor: Ingrid Abrahámfyová, Dátum: 08.07.2013
http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4563:mame-radi-dobrydizajn&catid=79:design&Itemid=454
O dizajne a jeho podobách, sme sa porozprávali s dizajnérkou Ladislavou Repkovou.
Sú medzi nami takí, čo reči okolo dizajnu považujú za mlátenie prázdnej slamy. Málokto si však kúpi produkt, ktorý
sa mu nepáči. Veď každý z nás, aj keď to niektorí popierajú, sa pri kúpe riadi nielen funkčnosťou, ale aj vlastným
vkusom.
femme: V súčasnosti ešte pôsobíte na VŠVU, ktorej ste absolventkou. Ako sa študuje dizajn?
Ladislava Repková: U nás, na VŠVU, majú študenti možnosť študovať dizajn v troch ateliéroch. Po prvom ročníku
sa rozídu do ateliéru transport dizajnu, kde sa sústreďujú najmä milovníci áut, do ateliéru priemyselného dizajnu,
zameraného na tvorbu pre masovú výrobu za pomoci moderných technológií a do ateliéru produkt dizajnu, v ktorom
tvorba hraničí s voľným umením. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že „priemyselníci“ navrhujú veľké stroje a
„produktári“ malé veci do interiéru. Aj keď, pravdou je, že priemyselní dizajnéri navrhujú aj predlžovačky, poháre,
plastové fľaše.... a „produktári“ sa pomerne často venujú tvorbe nábytku. Exaktný popis to síce nie je, ale pre hrubú
orientáciu hádam postačí.
femme: Čo povedať na časté námietky nesúladu vzhľadu a funkcie výrobkov?
Ladislava Repková: Ak máte na mysli, že predmet je síce krásny, ale používať sa nedá, tak príčin môže byť viacero.
Mohlo dôjsť k zlyhaniu, teda, že dizajn nebol zvládnutý, alebo došlo k nežiaducim zmenám v procese výroby
produktu, alebo to bol zámer. V posledne menovanom prípade by som ako reprezentatívny príklad uviedla ikonický
lis na citrusy od P. Starka. Je to taká krásna kuchynská plastika, ale keďže horná časť lisu je plochejšia než dolná,
ťažko sa vytláča šťava, chýba sitko, tak sa vám do pohára dostanú okrem šťavy aj dužina a kôstky a šťava pri lisovaní
steká kade tade, teda aj po nožičkách.... Je síce krásny, lesklý, štíhly a vysoký, ale nestabilný. Napriek tomu sa stal
slávnym a žiadaným.
femme: Zaujímavý dizajn je osviežujúci, ale funkčne dokonalá vec poslúži a pretrvá aj napriek svojmu nevábnemu
vzhľadu...
Ladislava Repková: Tu treba spomenúť tri základné línie dizajnu. Prvú skupinu tvoria produkty, pri ktorých je
dominantnou funkčnosť - ergonómia a technické parametre, pričom estetická stránka produktu ustupuje do úzadia.
V ďalšej sa nachádzajú produkty, v ktorých sú dizajn s funkciou harmonicky vyvážené a napokon, je tu kategória
dizajnu na hranici voľného umenia, ktorá má takpovediac inú pridanú hodnotu. Hranice medzi nimi nie sú pevne
určené, takže dochádza v rôznej miere k prelínaniu. Ako príklad prvej alternatívy by mohla poslúžiť stolička Cinto od
firmy Human Scale. Je ergonomická, flexibilná a stohovatelná, ale či je aj esteticky príťažlivá, na to sa nedá

jednoznačne odpovedať.
Cinto - firma Human Scale
Druhú líniu dizajnu by mohla reprezentovať stolička Lotus z tvorby Rene Holtena. Je pohodlná, príťažlivo tvarovaná,
ľahko sa čistí a je zároveň vyrobená zo stopercentne recyklovateľného materiálu.
Lotus - Rene Holten
Stolička Tree chair, ktorej autorom je Nacho Carbonell je skôr plastikou a umeleckým objektom, ako nábytkom a
ako taká, nám poslúži na predstavenie tretej línie dizajnérskej tvorby. Tri stoličky - tri odlišné prístupy.
Tree chair - Nacho Carbonellfemme: Do ktorej kategórie by ste zaradili vašu tvorbu?
Ladislava Repková: Svoju tvorbu by som zaradila do druhej a tretej línie tak, ako sme ich predstavili. Vždy sa snažím
zachovať funkčnosť produktov, ale dominantnou je pre mňa vizuálna stránka. Tento spôsob tvorby mi umožňuje
čerpať inšpiráciu z najrôznejších oblastí umenia a života vôbec. Snažím sa, aby veci, ktoré vytváram mali určitú
poetiku a aby divákovi nechávali priestor pre individuálnu interpretáciu toho, čo vidí.
foto: archív Ladislava Repková
femme: Sympatickým prvkom časti moderného dizajnu je humor, často spájaný najmä s eko dizajnom či
redizajnom. Vlastníte aj vy niečo také vo svojom portfóliu?
Ladislava Repková: Áno, táto oblasť dizajnérskej tvorby má v sebe určitú dávku humoru, zvláštnej poetiky a aj štipku
irónie. Tento spôsob vytvárania predmetov si vyžaduje značnú dávku predstavivosti a schopnosti vidieť potenciál a
kvality tam, kde ostatní vidia len odpad. V tomto ohľade som veľkým fanúšikom tvorby Karen Ryan a Stuarta
Haygartha. Veľká časť mojej dizertačnej práce je zameraná práve na túto oblasť dizajnu.
femme: V našej „stredoprúdovo“ orientovanej populácii sa na eko dizajn a redizajn pozerá často cez prsty, ako na
niečo pre „zelených“ a kutilov. Trochu osvety nezaškodí....
Ladislava Repková: Toto je jeden z najväčších omylov. Mnohé dizajnérske kúsky, vytvárané v duchu eko dizajnu či
redizajnu, sú rovnocennými konkurentmi iných, takzvaných exkluzívnych dizajnérskych vychytávok. Takto vytvorené
predmety sú rovnako funkčné, esteticky zaujímavé a spotrebiteľsky obľúbené ako tie továrensky vyrábané.
Eko dizajn, alebo redizajn má viacero stránok. Od návratu k remeselnej výrobe, práci s prírodnými materiálmi až po
prácu s odpadom. Od sériovej výroby, cez umelecké remeslo až po kutilstvo. Úžasným príkladom je severský, alebo
škandinávsky dizajn, ktorého jednoduché a úsporné tvaroslovie, uprednostňovanie prírodných materiálov a
nevtieravá funkčnosť zmenili pohľad na dizajn v Európe a v konečnom dôsledku aj vo svete.
Súčasťou filozofie eko dizajnu je aj využívanie dostupných miestnych zdrojov, čím sa znižuje znečisťovanie krajiny z
dôvodu prepravy. Zdá sa, že „zelený dizajn“ začína byť „in“. Umožňuje tvorcom experimentovať, objavovať v starom
nové a zároveň byť ohľaduplný k našej zemeguli.
---END---
Šijem šperk na mieru
Zdroj: Femme.sk, Strana: , Autor: Ingrid Abrahámfyová, Dátum: 08.07.2013
http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4511:ijem-perk-namieru&catid=79:design&Itemid=454
Pohovoriť si so šperkárom Jánom Michaliskom je príjemnou záležitosťou. Dozviete sa nielen všeličo o autorskom
šperku a šperkoch pre mužov, ale aj o pozoruhodných aktivitách, ktorých je iniciátorom.
femme: Pri našom prvom rozhovore ste mi povedali, že okrem navrhovania a výroby autorských šperkov, máte ešte
jedno „vedľajšie“ zamestnanie. Je to z núdze cnosť, alebo adrenalínový koníček?
Ján Michaliska: Tak trochu oboje. Výtvarná tvorba je často krát osamnělou ateliérovou záležitostí, proto mnozí z nás
například rádi učí, což bývá mimořádně obohacující. Já jsem se jakousi cestou dostal k tomu, že vedle šperků také
vykonávám romantické, kominické řemeslo. V rodině máme kominickou firmu, kde jsem často během prázdnin
pracoval a blíže se s tímto prostředím seznamoval. Když jsem si volil po základní škole další studium, jednou z
možností bylo i podobné řemeslo, přesněji obor krbař, kamnář, které obdivuji dodnes. Obstál jsem však na
talentových zkouškách na Střední soukromé umělecké škole v Ostravě-Michálkovicích (dnes Střední odborná škola
umělecká a Gymnázium v Ostravě-Zábřehu), v oboru Zlatnictví. To byl v mém životě obrovský zlom a svěží závan
nových obzorů. Na škole jsem poznal spoustu skvělých spolužáků a pedagogů, kterým vděčím za úspěšnou přípravu
a přijetí na VŠVU v Bratislavě do ateliéru Kov a šperk. Přijetím na tuto školu se mi splnil velký sen, jako z oblaků. A v
oblacích se pohybuji stále, pokaždé když stojím na komíně, ze kterého vymetám saze. Díky tomu se dostávám do
zajímavého prostředí. Je to zároveň i sociologický průzkum obyvatel, protože občas procházím jejich domem od
sklepa vzhůru až ke komínu. Vnímám to skoro jako sondu do jejich duše. Kromě toho zároveň překonávám svůj

strach z výšek, ale když už stojím na komíně a kolem mně je celé panoráma tak, jak ho vidí málo kdo, jsem šťastný.
femme: Čo prevažuje?
Ján Michaliska: Tvorba šperků. S tím souvisejí i další aktivity, směřující k vytvoření kulturního centra, ve kterém
bychom mohli pořádat kurzy pro všechny generace, workshopy, mezinárodní sympózia a vytvářet „zelené“ akce, jako
například sázení stromů, remízků a revitalizace znečištěných či poškozených míst... Od střední školy mne také láká
myšlenka vytvořit a propojit ateliéry s galerií a kavárnou. Přitahují mne staré domy, venkovské stavení, mlýny a
podobné objekty a když vidím, jak je taková architektura s úctou a citlivě zrekonstruovaná, srdce mi plesá radostí.
Moje přítelkyně Ola Sopčáková, šikovná sochařka a restaurátorka, se mnou podobné hodnoty zdílí, a tak spolu
takové, zatím nevyužívané, stavení hledáme.
Vždy jsem také věděl, že se po studiích v Bratislavě vrátím spátky na Ostravsko. Chci totiž žít a tvořit na vesnici.
Setkal jsem se mnoho krát s názory typu „tam zdechl pes, nic tam není ...“ Podle mne jsou to mylné teorie, které
vytvářejí různí „dřistálkové“, kteří při pohledu na růži vidí pouze trní. Já si Ostravy a jejíhoho okolí velmi cením tak,
jako každého jiného kraje. V Ostravě jsem však studoval a v blízkém okolí vyrůstal. V současnosti pozoruji jak díky
lidem tyto místa vzkvétají a nabízejí mnoho prostoru ke kreativitě. Naše vize se nemusí realizovat jen na „pupku
světa“, stačí když vznikají tam, kde jsou lidé se špetkou hravostí. Pro tyto lidi a hlavně s těmito lidmi, bychom rádi
naše kulturní centrum spoluvytvářeli a rozvíjeli.
femme: Aké sú vaše šperky?
Ján Michaliska: Ve špercích si rád hraji s drobnou architekturou inspirovanou industriálním i organickým světem.
Kombinuji technický přístup s volnou intuitivní tvorbou. Mám rád kontrasty a rád se soustřeďuji i na prvky, které na
šperku nejsou v prvním okamžiku vidět, jako například brožové zapínáni. A pokud tvoříte takzvaný autorský šperk,
myslím, že určitý příběh by měl být jeho neoddělitelnou součástí. Rád však „šiju šperky na míru“. Při této práci je
důležitá i fáze komunikace se zákazníkem, kdy se snažím pro návrh a tvorbu zjistit důležité indície a finanční
mantinely, ve kterých se můžeme pohybovat a od kterých se odvíjí volba a množství materiálu i náročnost
technologie výroby.
foto: Ján Michalisko - archív
femme: Pre väčšinu našich mužov je, okrem snubného prsteňa, prijateľný jediný šperk - hodinky. Možností je však
viac, čo by ste poradili?
Ján Michaliska: Možností je opravdu více. Když pomineme piersingy, náušnice, řetízky či řetězy, nabízejí se nám
manžetové knoflíčky, jehla či spona do kravaty. Někteří muži, nejen z uměleckého prostředí, dávají přednost
specifickým prstenům, ale také originálním brožím. Dalším šperkem a zajímavým doplňkem bývají přezky na opasku.
Můj kolega a kamarád s vystižným jménem Jiří Broš originální přezky do opasků vyrábí. Recykluje součástky a
konstrukce hodinových strojků. Nebo grafická dizajnérka Lubica Segečová vytvořila opasek s dvojdílnou přezkou ve
tvaru odkazujícím k události rozdělení Československa. Jsou to kousky, šperky či doplňky, se silným příběhem, které
ve vás vyvolávají úžasné emoce. Konzervativnější muži by mohli svou přízeň věnovat právě zmiňovaným
manžetovým knoflíčkům. Případně by to mohl být pro ně hodnotný dárek. A když mají nadčasový, nebo originální
vzhled, v kvalitním materiálu se můžou stát dynamickým a elegantním detailem, jenž mu dodá osobitost.
femme: Keď sme pri tých manžetových gombíkoch, máte za sebou jednu zaujímavú zákazku....
Ján Michaliska: Nejprve mne potkala milá příležitost, realizovat náhrdelník, který byl určený jako dar pro Angelu
Merkelovou. Šperk ji předávala premiérka Iveta Radičová při příležitosti její návštěvy v Bratislavě. Byla to pro mne
velká pocta i výzva zároveň. Pak přišla další nabídka, na manžetové knoflíčky pro Viktora Orbána. Bylo to hektické
období, v té době jsem totiž pracoval na diplomové práci a zakázkám jsem se věnoval po večerech a nocích.
Zlatnické řemeslo a nejen zlatnické, je jako hra na piáno, vyžaduje si moře času a práce, které zpočátku nemusí být
ani adekvátně doceněno. Jsem však optimista a vím, že dřív nebo později se taková investice úročí a vrací. Je
obrovským darem, když člověka jeho práce baví a naplňuje, ale i to stojí mnoho úsilí a hledání.
Lajdáctvo vás dobehne...
Zdroj: Femme.sk, Strana: , Autor: Ingrid Abrahámfyová, Dátum: 08.07.2013
http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=5190:lajdactvo-vasdobehne&catid=79:design&Itemid=454
Nie je až takou zvláštnosťou, stretnúť študenta, ktorý paralelne študuje dva odbory. Nina Valíčková však študuje na
dvoch vysokých školách také náročné odbory, ako architektúra a tvorba šperkov, a to je určite pozoruhodné....
femme: Zdá sa, že to ide, ako teda?
Nina Valíčková: Ťažko, a musím priznať, že v istom okamihu som sa musela rozhodnúť ako ďalej, keďže sa mi
nepodarilo časovo zladiť dennú formu štúdia obidvoch odborov. V súčasnosti mám teda štúdium architektúry
prerušené, tento semester uzavriem bakalárske štúdium šperkárskej tvorby na VŠVU a opäť budem pokračovať v

štúdiu architektúry. Rozhodne však chcem dokončiť obidva odbory, veď by to bola škoda a ktovie, čo bude napokon
mojim „chlebom každodenným“.
femme: Ktorá z týchto profesií je vám bližšia?
Nina Valíčková: Šperkárska tvorba je určite „zábavnejšia“ a aj štúdium na VŠVU je voľnejšie, ale to je dané už tým, že
sa jedná o výtvarný, respektíve umelecko - remeselný odbor. Na druhej strane, ako veľa študentov, aj ja si privyrábam
a nie je to iba predajom šperkov, ale aj drobným projektovaním, prípadne prípravou podkladov k stavebnej činnosti a
podobne. Takže, zatiaľ rozhodnuté nie je.
femme: Tvorba niektorých šperkárov pôsobí ako tvorba drobných plastík, či architektúr, vaše kúsky príliš
neprerastajú plochu....
Nina Valíčková: Vychádzam z kresby a aj „ornament“ na mojich náušniciach a brošniach je použitý tak, že potláča ich
objem. Línia je však určujúca a šperk je výsledkom materializácie myšlienky predchystanej v skicári. Moja tvorba ale
nezahŕňa iba takéto šperky. Mám aj také, v ktorých sú použité kusy omietky, alebo kolekciu objektov „nakreslených v
priestore“. Všetko závisí od pocitu a myšlienky, ktorú chcem sprostredkovať.
Foto: Nina Valíčková
femme: Strávili ste nejakých čas v ďalekej cudzine, ako táto skutočnosť ovplyvnila váš pohľad na architektúru či
tvorbu šperkov?
Nina Valíčková: Do Indie som išla na tradičného „Erazma“ a aj keď som išla zo šperkárskeho odboru, viac som sa
venovala architektúre. Je to samozrejme veľmi inšpiratívna krajina s bohatou kultúrou, mňa však najviac zaujali
drobné detaily a zákutia so svojimi mikrosvetmi. Bol to podnet pre zaplnenie niekoľkých skicárov. Pre architekta je
dôležité aby sa naučil reagovať pohotovo a pri navrhovaní brať do úvahy všetky okolnosti. Toto som si mala možnosť
vyskúšať v diametrálne odlišných klimatických podmienkach, čo nie je zanedbateľná skúsenosť. Zaujímavé bolo aj
vidieť naživo niekoľko realizácii Le Corbusiera.
femme: Ako ste sa v Indii cítili ako „biela“ a žena?
Nina Valíčková: Kultúrny šok to bol riadny, ale asi prišiel v správnu chvíľu. Na to, aby sme pochopili inú kultúru, alebo
sa o to aspoň pokúsili, musíme preniknúť pod vrstvu toho, čo sa ponúka turistom. Áno kraje, kde som bola, sú
skutočne farebné, sú tam odlišné vône a chute, ale mňa dosť zaskočilo všadeprítomné lajdáctvo a akýsi pokrytecký
vzťah k „bielym“, ktorí sú všetci považovaní za boháčov, ktorých treba bezohľadne obrať o peniaze. „Indický“ vzťah k
ženám je pre nás vlastne neakceptovateľným. Samozrejme, aj tam je určité percento ľudí, uznávajúcich aj západné
kultúrne hodnoty, ale náboženstvo, kastový systém, a celkové myslenie je nastavené tak, že ženy aj keď študujú,
skončia napokon ako domáce panie venujúce sa najmä výchove detí. Aj dnes je väčšina sobášov dohodnutá, na
univerzite, kde som bola, prednášalo minimum profesoriek a kastový systém je živou záležitosťou, napriek tomu, že
je oficiále zakázaný vrámci antidiskriminačného zákona. Všadeprítomné lajdáctvo sa považuje za normálny prístup k
vykonávanej práci. Až tam som si jasne uvedomila, že keď všetci takto pristupujú k povinnostiam, výsledkom je
neporiadok a nekvalita a vstúpila som si do svedomia. Ale možno som len istým spôsobom dozrela.
Darcovia budú zvečnení v časových kapsuliach
Zdroj: regiony.sme.sk, Strana: , Autor: Katarína Kvašňovská, Dátum: 06.07.2013
http://s.sme.sk/r-rss/6854382/zilina.sme.sk/darcovia-budu-zvecneni-v-casovych-kapsuliach.html
Dielo z tisícky mien „nesmrteľných” darcov na žilinskú kunsthalle vytvorí Ilona Németh. Mená „nesmrteľných” darcov
pôjdu do zeme.
ŽILINA. Kúpte si nesmrteľnosť – taký je headline kampane verejnej zbierky na rekonštrukciu Novej synagógy v Žiline,
ktorá prebieha od októbra 2012. Za necelý rok je v nej už viac než milión korún od viac než 1100 darcov. Okrem
toho, že peniaze pomáhajú financovať náročnú obnovu modernej pamiatky a zmenu jej funkcie na výstavný priestor,
sa organizátori v kampani zaviazali, že na jej konci vznikne dielo, ktoré bude obsahovať mená všetkých darcov. Meno
autora „nesmrteľného” diela zverejnili minulý týždeň. Bude ním významná slovenská výtvarníčka Ilona Németh.
Ilona Németh patrí k najvýraznejším osobnostiam na slovenskej aj maďarskej scéne vizuálneho umenia. Vedie
vlastný ateliér na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, vystavovala v galériách po celom svete, vrátane
benátskeho bienále, jej diela sú zastúpené vo viacerých domácich aj zahraničných zbierkach.
Časové kapsule
„Po pol roku premýšľania a diskusií prišla v spolupráci s Martinom Jančokom, architektom rekonštrukcie Novej
synagógy, a kurátorom Fedorom Blaščákom s ideou tzv. časových kapsúl,“ vyslovil Marek Adamov, predseda

občianskeho združenia Truc sphérique.
Pointou nápadu je konkrétna situácia, v ktorej si každý darca svoje meno aj s prípadným odkazom v kovovej kapsule
osobne vloží do zeme a postupne tak začne vznikať nenápadný horizontálny a participatívny pamätník.
„V projekte formálne vychádzam z detailu v podlahe Behrensovej synagógy, ozdobnej mozaikovej linky, ktorá tvorí
kobercový ornament na liatej terrazzovej podlahe. Vrchy kapsúl sú pokračovaním tejto mozaiky do verejného
priestoru okolo budovy a pod každým malým štvorčekom bude meno jedného darcu. Uvažujem tak aj o
horizontálnej, demokratickej a decentralizovanej štruktúre iniciatívy okolo združenia Truc sphérique, ktoré sa snaží
unikátnu pamiatku naplniť novým obsahom,” uviedla Ilona Németh.
Viac ako tisícka darcov
„Na úvod pracujeme s existujúcimi viac než tisíc menami ľudí, ktorí už prispeli do zbierky. Počet kapsúl pritom môže
rásť neobmedzene s pribúdajúcim počtom darcov až do ukončenia rekonštrukcie v roku 2014 alebo 2015,” doplnil
kurátor projektu Fedor Blaščák. Komentárom k dielu bude tiež webová aplikácia – interaktívna mapa kapsúl s
menami darcov, ktorá bude fyzicky umiestnená tiež vo foyer budúcej kunsthalle.
Kúpiť nesmrteľnost, stať sa súčasťou diela Ilony Németh a podporiť rekonštrukciu teda môžete aj naďalej.
Celkový rozpočet rekonštrukcie pamiatky presahuje milión eur a združenie Truc sphérique ju realizuje len vďaka
podpore grantov, sponzorov a darcov.
Divadlo predstavilo svoju oponu, najväčší ručne tkaný gobelín
Zdroj: regiony.sme.sk, Strana: , Autor: tasr, Dátum: 06.07.2013
http://s.sme.sk/r-rss/6860384/nitra.sme.sk/divadlo-predstavilo-svoju-oponu-najvacsi-rucne-tkany-gobelin.html
Autor pracoval na gobelíne plných deväť rokov od roku 1980.
NITRA. Najväčší ručne tkaný gobelín v strednej Európe sa nachádza v Nitre. Tapiséria Panovníci a kniežatá
Veľkomoravskej ríše je hlavnou oponou v Divadle Andreja Bagara. Prezentáciu opony pripravilo nitrianske divadlo
počas dnešných cyrilo-metodských osláv.
Autorom diela je akademický maliar Marián Prešnajder. Na gobelíne s rozmermi 9,5x16,5 metra a plochou 157
metrov štvorcových pracoval plných deväť rokov od roku 1980.
Akademický maliar Marián Prešnajder bol jedným z pilierov združenia Devínska brána, pôvodcom novodobých zmien
Hviezdoslavovho námestia a tvorcom výtvarnej koncepcie rekonštrukcie Hlavného námestia v Bratislave. Do práce
na tvorbe ručne tkaného gobelínu sa pustil krátko po absolutóriu na Vysokej škole výtvarných umení, kde študoval
odbor monumentálnej maľby u profesora Františka Gajdoša a Dezidera Castiglione.
V rokoch 2006 až 2007 vytvoril z obehových mincí Tatranskú madonu najväčšiu mozaiku svojho druhu na svete,
zapísanú do Guinnesovej knihy rekordov. Zomrel ako 58-ročný v septembri minulého roka.
Generačná sonda bude v múzeu
Zdroj: Týždenník pre Záhorie, Strana: 5, Autor: BOŽENA JURÍČKOVÁ, Dátum: 08.07.2013
Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici a Záhorské múzeum v Skalici pripravili vo výstavných priestoroch múzea
kolektívnu výstavu 12 autorov staršej generačnej vrstvy spätých s regiónom Záhoria. Prezentujú sa na nej vo výbere
svojej súčasnej tvorby Bohumil Bača, Jozef Barinka, Ivan Dulanský, Jozef Gális, Dušan Grečner, Lýdia Jergušová-
Vydarená, Ľudovít Hološka, Milan Kubíček, Ján Ondriska, Ľubica Prudilová-Dohnányová, Milan Rašla a Lýdia
Štolcová.
Všetci vstúpili na výtvarnú scénu koncom pamätných 60.

okov po absolutóriu na bratislavskej VŠVU. Ich spoločná prezentácia je tiež dôstojným príspevkom galérie a múzea
k ich okrúhlym životným jubileám.
Vernisáž sa uskutoční 12.7. o 16,00 hod.
Historický kalendár - 10. júla
Zdroj: SITA, Strana: , Autor: bl;kp, Dátum: 09.07.2013
BRATISLAVA 9. júla (SITA) -
10. júla
1509 - narodil sa francúzsky teológ Jean Calvin, Ján Kalvín, spoluzakladateľ švajčiarskej reformácie. Študoval
teológiu a právo a pod vplyvom M. Luthera a U. Zwingliho sa priklonil k reformácii. Pred prenasledovaním odišiel do
Bazileja, kde vypracoval základy svojho pojatia protestantizmu. Neskôr bol v Ženeve profesorom teológie. Ako
faktický vládca mestskej republiky tu postupne nastolil tvrdý netolerantný režim. Ženeva sa pod jeho vedením stala
európskym centrom reformácie. Zomrel 27. mája 1564.
1783 - vo Viedni zomrel historik a právnik Adam František Kollár. Kustód dvornej knižnice vo Viedni, neskôr jej
riaditeľ. Bol vplyvným poradcom kráľovnej Márie Terézie, zúčastňoval sa na príprave reformy školstva v monarchii a
organizovaní vedeckého života. Autor latinskej príležitostnej poézie, právnických materiálov, pedagogických a
historických prác. Narodil sa 17. apríla 1718 v Terchovej.
1830 - narodil sa francúzsky maliar Camille Pissarro, významný predstaviteľ impresionizmu a pointilizmu. Bol
najstarším príslušníkom impresionistickej skupiny, zúčastnil sa na všetkých jej výstavách a najaktívnejšie sa podieľal
na ich organizácii. Majstrovsky tvoril vidiecke krajinky i ulice Paríža. Z diela: Pontoise, Dostavník v Louveciennes,
Bulvár Montmartre. Zomrel v Paríži 13. novembra 1903.
1856 - narodil sa americký elektrotechnik srbského pôvodu Nicola Tesla. Skonštruoval a patentoval väčší počet
elektrických strojov a prístrojov, napr. Teslov transformátor. Objavil rotačné magnetické pole a urobil základné
objavy v bezdrôtovej telegrafii. Zomrel 7. januára 1943.
1871 - narodil sa francúzsky spisovateľ Marcel Proust. Patril do druhej generácie symbolistov, je považovaný za
zakladateľa moderného románu. Jeho najvýznamnejším dielom je román Hľadanie strateného času, rozdelený do 7
dielov: Swann, V tieni kvitnúcich dievčat, U Guermantovcov, Sodoma a Gomora, Uväznená, Zmiznutá Albertina, Čas
nájdený. Napísal tiež zbierky krátkych próz Napodobeniny a rozmanitosti a Rozkoše a dni, eseje Kroniky a Vybrané
texty. Zomrel 18. novembra 1922.
1913 - zomrel český maliar a ilustrátor Mikoláš Aleš, najvýznamnejšia osobnosť generácie Národního divadla. Autor
obrazového cyklu Vlast pre Národné divadlo, výzdoby Staromestskej radnice v Prahe. Jeho záľuba v histórii sa
prejavila v obrazoch Husitský tábor a Setkání Jiřího z Poděbrad s Matyášem Korvínem. Venoval sa časopiseckej a
knižnej ilustrácii. V neskoršom diele smeroval k secesii. Narodil sa 18. novembra 1852.
1932 - v Nových Zámkoch sa narodila akademická maliarka Viera Žilinčanová. Študovala na VŠVU v Bratislave u
popredných osobností slovenského maliarstva - Ladislava Čemického, Petra Matejku a Jána Mudrocha. V roku 1956
absolvovala letnú maliarsku školu profesora Oskara Kokoschku v Salzburgu. Spočiatku sa venovala expresionistickej
maľbe, od ktorej prešla k racionálne komponovaným obrazom a neskôr k poetickým figurálnym kompozíciám s
fantazijnými až surreálnymi motívmi. Venovala sa aj ilustrácii a svoje diela vystavovala na mnohých výstavách doma i
v zahraničí. Bola manželkou maliara Michala Jakabčica (1930 - 2001). Zomrela 19. marca 2008 v Bratislave.
1948 - narodil sa akademický maliar, grafik, ilustrátor a scénograf Svetozár Mydlo. Nositeľ viacerých
medzinárodných cien, ilustrátor detských publikácií. Dvorný výtvarník Radošinského naivného divadla a tiež autor
výtvarných návrhov známok.
1991 - do funkcie nastúpil prvý demokraticky zvolený prezident Ruska Boris Jeľcin (1931-2007). Bol funkcionárom
KSSZ, členom ÚV KSSZ, poslancom v Moskve a od roku 1990 prezidentom ruského parlamentu. V roku 1996 ho do
úradu prezidenta Ruska zvolili opäť, vo funkcii zotrval do 31. decembra 1999.

Slovart prináša novinky
Zdroj: Femme.sk, Strana: , Autor: Slovart, Dátum: 11.07.2013
Knižná publikácia LOVE ME DO je určená pre milovníkov hudobnej skupiny Beatles, útla kniha Pachuť slov, je
podareným debutom slovenskej autorky a Krížovky z pohovky 2 si zaručene nájdu svojho čitateľa samé...
LOVE ME DO – Paolo Hewitt
Spoluvydavateľ: Vysoká škola výtvarných umení
O knihe...
Päťdesiat rokov od chvíle, keď 5. októbra 1962 vydali svoj singlový debut Love Me Do, vychádza životopis Beatles z
pera uznávaného hudobného publicistu Paola Hewitta. Táto jedinečne štruktúrovaná publikácia sa sústreďuje na
okamihy, keď sa legendárna štvorka venovala tvorbe svojho unikátneho diela. Nájdeme tu menej známe informácie,
ako okolnosti zrodu účesu „Chrobákov“, opis ich návštevy v Indii, zoznámenie s Bobom Dylanom, i tie známejšie,
ktoré sa týkajú ich vystúpenia v show Eda Sullivana, natáčanie v štúdiu Abbey Road a televízneho prenosu skladby
All You Need Is Love. V priebehu trinásťročnej existencie sa toho kapele podarilo viac ako iným za celý život. A keďže
sa ich neustále premeny a pokrok odohrávali pred očami verejnosti, podarilo sa im napísať jeden z najväčších
umeleckých príbehov 20. storočia.
ONLINE
5 NEJ Bienále šperku: neobjevení šperkaři, emoce i hmota-nehmota
http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=5422:slovart-prinaanovinky&catid=20:volny_cas_kniha&Itemid=26
http://www.lidovky.cz/5-nej-bienale-sperku-miluju-zlato-a-nestydim-se-za-to-i-neobjeveni-sperkari-1rh-
/design.aspx?c=A130708_065813_ln-bydleni_ter
ArtCamp v Plzni má letos největší nabídku i nejvíc účastníků
http://www.lidovky.cz/artcamp-v-plzni-ma-letos-nejvetsi-nabidku-i-nejvic-ucastniku-prq-
/design.aspx?c=A130709_225038_lnbydleni_kys#utm_source=rss&utm_medium=feed&utm_campaign=ln_lidovky&utm_content=main