Stanoviská a rozhodnutia 05/2010 - Najvyšší súd Slovenskej republiky

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2010Z obsahu spisu vedeného v predmetnej právnej veci nevyplýva, ţe by štát prevzal vec ţalobkyne a nakladal sňou vyššie uvedeným spôsobom. Pozemky, ohľadne ktorých sa ţalobkyňa ţalobou podľa § 80 písm. c) O. s. p.domáhala určenia svojho vlastníckeho práva, vznikli z pôvodnej pozemnokniţnej parcely mpč. 4, evidovanej vpôvodnej pozemnokniţnej zápisnici č. 3 ako majetok fary. Dňa 6. januára 1952 bol pod číslom č. d. 25 vykonaný vtejto zápisnici zápis podľa výmeru bývalého ONV v Poprade, zn. LX-611.1951/Va, z 8. decembra 1951 o výkupepozemkov. Podľa predmetného výmeru štát vykúpil na základe zákona č. 46/1948 Zb. všetky pozemky evidované vtejto zápisnici „bez parcely č. 4". V zápisnici č. 3 ale údaj o tom, ţe sa parcela mpč. 4 nevykupuje, nebol uvedený.Podľa znalca z odporu geodézie a kartografie Ing. A. T. „dá sa povedať, ţe vtedajší správca pozemkovej knihy ...nevykonal zápis správne". Pri zápise v pozemnokniţnej zápisnici č. 3 nebola uvedená ani poznámka, ţe na parcelumpč. 4 sa výkup nevzťahuje, ako to bolo urobené pri iných parcelách, ktoré výkupu nepodliehali. Parcela mpč. 4, naktorý sa výkon evidentne nevzťahoval, mala preto ostať zapísaná v zápisnici č. 3 v prospech tam uvedenéhovlastníka - cirkvi. Z toho aj podľa dovolacieho súdu, vyplýva, ţe k zápisu vlastníckeho práva štátu k predmetnýmpozemkom došlo omylom. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by k takému zápisu vlastníckych vzťahov k spornýmnehnuteľnostiam došlo z iného dôvodu neţ z dôvodu zlyhania ľudského faktora, teda z dôvodu zrejmej nesprávnostipri jeho vykonaní, a teda, ţe by zápis vlastníctva štátu mal svoj pôvod v konaní, ktoré by malo znakykonania nerešpektujúceho práva na majetok alebo politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecneuznávané ľudské práva a slobody. V časové nadväzujúcom období neboli zo strany štátu ohľadne tejtonehnuteľnosti vyvíjané ţiadne aktivity, ktoré by mali znaky konania majúceho za cieľ zmocniť sa veci ţalobkyne anakladať s ňou. Samotný zápis v pozemkovej knihe nemoţno bez ďalšieho povaţovať za „prevzatie" nehnuteľnostiv zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 28^1993 Z. z., teda za „ďalšie majetkové opatrenie" majúce zanásledok prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu. K chybám pri zápise vlastníckych práv dochádzalo adochádza aj v obdobiach, ktoré neboli, resp. nie sú poznačené perzekúciou cirkví a náboţenských spoločností apostupmi porušujúcimi všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, ţe na danú vec nebolo moţné aplikovať zákon č. 282/1993 Z. z.o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboţenským spoločenstvám v znení neskoršíchpredpisov, a preto nebolo moţné vylúčiť, aby sa ţalobkyňa svojho nároku domáhala ţalobou opierajúcou sa ovšeobecné predpisy občianskeho práva.Keďţe argumentácia generálneho prokurátora vyúsťujúca do záveru o nedostatku naliehavosti právnehozáujmu ţalobkyne na ňou navrhovanom určení má svoj základ len v jeho úsudku, ţe ţalobou o určenie vlastníckehopráva nemoţno obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva, dovolací súd vzhľadom na svoje vyššieuvedené závery nepovaţoval za potrebné bliţšie sa s ňou zaoberať.Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskejrepubliky nepovaţoval za dôvodné, a preto ho podľa § 243b ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.zamietol.12