Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/<strong>2010</strong>Rozhodnutia a stanoviská vo veciach občianskoprávnych, obchodnýcha správnych4
Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/<strong>2010</strong>38.R O Z H O D N U T I ENeoprávnené odvedenie vody z prameňa na susediacom pozemku na pozemok vlastníka je zásahom dovlastníctva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre úspešnosť žaloby vlastníka, ktorou sadomáha uloženia povinnosti zdržať sa takého neoprávneného konania, sa nevyžaduje, aby išlo o zásah„nad mieru primeranú pomerom" alebo „vážne ohrozujúci výkon práv vlastníka" (§ 127 ods. 1Občianskeho zákonníka).(Rozsudok Najvyššieho súdu <strong>Slovenskej</strong> <strong>republiky</strong> z 30. novembra <strong>2010</strong>,sp. zn. 1 Cdo 68/2008)Okresný súd Ruţomberok (súd prvého stupňa) rozsudkom z 9. júna 2006, č. k. 5 C 211/2004-115, zamietolţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému zdrţať sa odvodňovania svojich pozemkov,pare. č. KN 826 a pare. č. KN 825 v katastrálnom území V. D., takým spôsobom, ţe podzemnú vodu zachytenú zvýveru prameňa (miesta, kde vyteká podzemná voda na zemský povrch) v jeho hospodárskej budove (humne)postavenej na jeho pozemku, pare. č. KN 826 v katastrálnom území V. D., odvedie potrubím cez jeho pozemok,pare. č. 825 v katastrálnom území V. D., na susediaci pozemok pare. č. KN 823 v katastrálnom území V. D., na ktorommá ţalobkyňa postavený svoj rodinný dom, súp. č. 244. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Nazáklade vykonaného dokazovania a posúdenia podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ţeţaloba je nedôvodná, pretoţe v nej poţadované opatrenie (za zistenej situácie, ţe podzemná voda na pozemkuţalobkyne a ţalovaného má nepriaznivý vplyv na nehnuteľnosti ţalobkyne) by bolo účinné len za predpokladu, ţe ajţalobkyňa by vykonala ďalšie úpravy potrebné na zamedzenie vlhnutia rodinného domu, nakoľko sú tu aj iné zdrojezamokrenia (chýbajúce strešné zvody na nehnuteľnosti ţalobkyne, nedostatočná izolácia proti vode a zemnej vlhkosti)neţ súčasný spôsob odvodnenia pozemku ţalovaného.Krajský súd v Ţiline (odvolací súd) na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 2. júla 2007, sp. zn. 6 Co 342/2006,rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému zdrţať sa odvodňovania svojich pozemkov, parcelač. KN 826 a parcela č. KN 825 v katastrálnom území V. D., takým spôsobom, ţe výver prameňa s podzemnouvodou zachytený v jeho hospodárskej budove - humne, postavenej na jeho pozemku, pare. č. KN 826 vkatastrálnom území V. D., odvedie potrubím cez jeho pozemok, pare. č. KN 825 v katastrálnom území V. D., nasusediaci pozemok, pare. č. KN 823 v katastrálnom území V. D., na ktorom má ţalobkyňa postavený svoj rodinnýdom, súpisné č. 244. Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy prvostupňového adruhostupňového konania v sume 18 583,- Sk. Odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa síce riadne zistilskutkový stav veci, na ktorý aplikoval aj správnu právnu normu (§ 127 Občianskeho zákonníka), avšak dospel knesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď ţalobu zamietol. Podľa odvolacieho súdu totiţ odvedením vody zvýveru na pozemku ţalovaného na pozemok ţalobkyne dochádza k zásahu do výkonu vlastníckych práv ţalobkynenad mieru primeranú pomerom; ţalobu preto posúdil ako dôvodnú.Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudokzrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe konanie je postihnuté inou vadou,ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p.], a ţe rozhodnutie spočíva nanesprávnom právnom posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.]. Konkrétne, ako tzv. inú vadu namietal, ţeodvolací súd bez toho, aby dokazovanie doplnil, resp. opakoval, vychádzajúc len z dôkazov vykonávaných súdomprvého stupňa, konštatoval opak, t. j. ţe ide o zásah takej intenzity, ktorá vyţaduje ochranu podľa § 127Občianskeho zákonníka. Zároveň namietal, ţe pri posudzovaní, či sú dané podmienky na poskytnutie ochranypodlá § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba pojem „nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, ţe určujehranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nadprípustnú mieru), a to tak vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom čase a mieste ako aj vo vzťahu k objektívneţiaducim pomerom. Ţalovaný v dovolaní vyvodil záver, ţe existujúci spôsob odvodnenia jeho pozemku nie jezásahom „nad mieru primeranú pomerom", nakoľko jeho odstránením bude situácia ţalobkyne rovnaká, resp.odstránenie bude mať len minimálny vplyv. Uviedol, ţe tieţ treba dbať o to, aby sám dovolávajúci sa ochrany právaneporušoval, prípadne nezneuţíval svoje právo na úkor výkonu práva svojho suseda s tým, ţe ţalobkyňa, ktorá jelen podielovou spoluvlastníckou predmetnej nehnuteľnosti, sa snaţí preniesť zodpovednosť za starostlivosť aúdrţbu svojej nehnuteľnosti na ţalovaného. Pokiaľ by aj odviedol vodu z výveru spod svojho humna inak, ako je todoteraz, bude medzi domom ţalobkyne a nehnuteľnosťou G. naďalej pretekať voda, ktorej zdrojom sú daţďovévody zo všetkých vyššie poloţených pozemkov a ktorá týmito miestami preteká od nepamäti.Ţalobkyňa navrhla dovolanie ţalovaného zamietnuť.5
Change language