KURIER 152 - home.nextra.sk

CLII. ČÍSLO 2007ParlamentnýKuriérČASOPISZ NÁRODNEJRADYSLOVENSKEJREPUBLIKY1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CLII. ãíslo 2007PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej radySlovenskej republikyMesaãník, roãník XVVydavateº:Slovenská národná reklamnáa propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR,Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie:BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.skeurorep@nextra.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@nextra.sk (pre foto)http://www.parlamentnykurier.skRegistrované MK SR ã. 837/93ISSN 1335–0307·éfredaktor:Zástupca ‰éfredaktora:Redakcia:Franti‰ek NagyErnest WeidlerPeter Gregu‰SoÀa KomováRobert KotianIzabela NagyováMarta Toma‰oviãováPeter ZemaníkRedakãn˘ kruh:Gyula BárdosStanislav Jani‰Róbert Madejªudmila Mu‰kováRafael RafajMária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásovámadar@nextra.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel02/54 414 544, 0905 224 492Typo & lito:AppleStudioTlaã:WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava:J. B. DesignFotografie:Rudolf Bihary,archív redakcieKarikatúry:Fedor VicoPredplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 99,– Skâíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458Foto na titulnej strane: Martin KellenbergerNezaruãené informácieObsahEditorialMienkotvorná tlaã, záhradkári a blogeri (F. Nagy) 2Vláda SRModerná ‰kola a e-learning (Rozhovor s D. âaploviãom) 3Investícia do vzdelania patrí medzi najlep‰ie investície 8(Rozhovor s J. Mikolajom)ZníÏením sadzby dane sa dosiahne prínos pre spotrebiteºa len 30pri tovaroch s regulovan˘mi cenami (Rozhovor s P. KaÏimírom)Návrh ‰tátneho rozpoãtu vyhovuje aj euru (Rozhovor s F. Palkom) 34Slovenské ‰kolstvoCisco ponúka know-how pre moderné vzdelávanie 10(Rozhovor s M. Rebro‰om)T-Systems Slovakia – kombinácia úspechu firmy a rozvoja regiónu 14(J. Ondá‰)Ko‰ice IT Valley – údolie my‰lienok (Rozhovor s A. âiÏmárom) 15Národná rada SRModerná doba potrebuje moderné ‰kolstvo (Rozhovor s F. Devínskym) 12Model jednotnej ‰koly je nemodern˘ (Rozhovor s M. Froncom) 16Súãasná vláda chce zlep‰iÈ situáciu v ‰kolstve 17(Rozhovor s O. Nachtmannovou)Nerie‰me v‰etky problémy Slovenska z európskych zdrojov 21(Rozhovor s A. Slafkovsk˘m)Dokedy bude Slovensko na dne informaãnej priepasti? (M. I‰tván) 22VáÏnej‰ie problémy v koalícii neboli a verím, Ïe ani nebudú 38(Rozhovor s M. Urbánim)Má byÈ politik aj baviã? (Rozhovor s P. Minárikom) 47Informaãné technológieKºúã k budúcnosti úspe‰ného Slovenska je v zmene myslenia 19(Rozhovor s L. Mu‰kovou)Slovensko potrebuje viac IT profesionálov (Rozhovor s J. Sabakom) 20K znalostnej samospráve v znalostnej spoloãnosti 24(Rozhovor s M. Mu‰kom)Viac za menej: realita pre daÀové úrady? (I. Pretty) 32Tradiãne dobre (Rozhovor s B. Molitorisom) 36Parlamentné konfrontácieMusíme vytvoriÈ fungujúci model financovania ‰portu 26(Rozhovor s D. Galisom)NajdôleÏitej‰ia je podpora pohybu mládeÏe (Rozhovor s ª. Micheºom) 27Svet financiíPred SZRB stoja nové moÏnosti (Rozhovor s L. Balkom) 29Flexibilne a invenãne (Rozhovor s E. Kelecsényim) 35Telekomunikácie na SlovenskuNajväã‰ím problémom je, Ïe sú tu problémy (Rozhovor s B. Máãajom) 40Telekom Austria je tu (Rozhovor so S. Stowasserom) 44·ance, alebo pozícia m⁄tveho chrobáka? (Rozhovor s V. Ondroviãom) 45Slovensko-rakúska spoluprácaDobrí susedia si hovoria o problémoch otvorene 42(Rozhovor s H. Wesselym)KultúraBaná‰ove dekréty (ª. Jurík) 49Slovensko a drogySila osobnosti, alebo ako neprehraÈ sám so sebou 50(Rozhovor s J. Malchárkom)Dialógy OA & EWJe okolo nás len svorka vlkov? (Rozhovor s O. Andrássym) 52Glosy – Poznámky – EsejeSú pravicoví novinári a politici slu‰nej‰í ako tí ostatní? (E. Weidler) 56Symbolická politika v slovenskom vydaní 2007 (G. MeseÏnikov) 58Kto sa chystá na Hrad (R. Kotian) 60Bude Andrej Hlinka „otcom národa“ aj bez zákona? (R. Kotian) 61Parlamentn˘ denníkBene‰ove dekréty a stredná Európa v roku 2007 (rk) 62SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 67www.parlamentnykurier.sk

V L Á D AS RJedn˘m z nemnoh˘ch spoloãenskovedne vzdelan˘ch a humanisticky orientovan˘ch intelektuálovvo vedení Smeru-SD je Du‰an âAPLOVIâ, dvojnásobn˘ podpredseda: aj strany Smer-SD, ajvlády. Zoznam jeho oficiálnych povinností ako funkcionára vlády je rozsiahly: je podpredsedompre vedomostnú spoloãnosÈ, európske záleÏitosti, ºudské práva a men‰iny. Publicista ErnestWeidler sa v rozhovore s ním sústredil predov‰etk˘m na mimoriadne závaÏnú problematiku‰kolstva (veì napríklad na rokovaní Koaliãnej rady o ‰tátnom rozpoãte na rok 2008 sa zv˘‰ilanavrhnutá suma okrem poºnohospodárstva a zdravotníctva aspoÀ v malej miere aj rezortu‰kolstva, priãom úãastníci rady – premiér, predseda SNS, predseda ªS-HZDS a minister financií– sumami nijako neh˘rili; uÏ aj preto, aby neohrozili prijatie eura v roku 2009). Du‰anaâaploviãa moÏno zvlá‰È pote‰ilo to, Ïe nárast prostriedkov o 400 miliónov Sk sa má t˘kaÈv prvom rade vedy a v˘skumu – sám totiÏ dlhé roky predt˘m neÏ sa stal politikom v tejto oblastis plnou vehemenciou fungoval: ako ‰tudovan˘ historik úãinkoval od roku 1980 v Archeologickomústave Slovenskej akadémie vied v Ko‰iciach a v Nitre.Moderná ‰kola a e-learningO ‰kolstve sa veºmi ãasto hovorí ako o nejakomjednoliatom rezorte, v ktorom majúobdobné problémy, úlohy, ale aj spôsobyãinnosti v‰etci profesionáli v Àom úãinkujúcia v ktorom je analogick˘ spôsob vplyvuna t˘ch, ktor˘ch sa jednotlivé aktivitydot˘kajú, teda na Ïiakov a ‰tudentov. Jev‰ak evidentne v˘razn˘ rozdiel prinajmen-‰om medzi ‰kolstvom základn˘m, stredn˘ma vysok˘m. Ktor˘ z t˘chto stupÀov má– povedzme v európskom kontexte – dobrúúroveÀ z hºadiska slovenského a ktor˘,naopak, priná‰a najviac problémov?E‰te aj to základné ‰kolstvo by som moholrozdeliÈ pri mojom hodnotení, na prv˘ a druh˘stupeÀ. Keby som mal hodnotiÈ, ktoré znich má stabilnú a dobrú európsku úroveÀ,ÈaÏko mi je to povedaÈ, ale myslím si, Ïe na‰ezákladné a stredné ‰kolstvo e‰te ako-tak dosahujepotrebné parametre. Bojím sa to v‰akpovedaÈ uÏ o odbornom ‰kolstve, pretoÏe tou nás zaostáva, a to uÏ nehovorím o ‰kolstvevysokom, kde to ani nie je problém samotn˘ch‰tudentov a prípadne aj uãiteºov, aleproblém je uÏ v niektor˘ch ìal‰ích okolnostiach,napríklad v kvalitnej vybavenosti ‰kôl.Veì vysoká ‰kola by nemala byÈ iba priestorom,kde sa uãí, ale mala by to byÈ aj dôleÏitápríprava pre vedu a v˘skum, priãom námch˘ba skutoãne kvalitné laboratórne vybavenienielen na ‰kolách stredn˘ch, kde tieÏ zaostávame,alebo na základn˘ch, ale aj na vysok˘ch‰kolách. âiÏe ak mám vysloviÈ nejakésúhrnné kon‰tatovanie, tak to na‰e regionálne‰kolstvo e‰te ako-tak – povedal by somv tom dobrom slova zmysle – dod˘chava vcelkom pozitívnych tónoch, ale vo vysokom‰kolstve máme dosÈ toho, ão treba naprávaÈ.V odbornom ‰kolstve, o ktorom ste hovorili,je skutoãne veºa problémov, a jeden znajväã‰ích je zrejme ten, Ïe sa o niektoréodborné stredné ‰koly stráca záujem umlad˘ch a aj u ich rodiãov, lebo sa im zdá,Ïe sú na nízkej úrovni a Ïe ich absolventimajú potom malú perspektívu sa uplatniÈ.3

V L Á D AS RViaceré odborné ‰koly, pokiaº viem, takmernemajú ‰tudentov, a preto buì zanikajú,alebo sa spájajú. Nebude teda zasa podstataproblému v ºuìoch, ako sa zvykne hovoriÈ?V nedostatoãnej kvalite ich pedagógova manaÏérov? Poviem vám v‰ak jedenopaãn˘ príklad, ktor˘ vlastne potvrdí mojeslová: Podbrezovské Ïeleziarne majú uznávanéhosupermanaÏéra Vladimíra Sotáka.A práve on v jednom novinovom rozhovorezdôraznil, Ïe v ich podniku sa uÏdlh‰í ãas nespoliehajú na odborné ‰tátne‰kolstvo, lebo nemajú záruku, Ïe by imdobre pripravili mlad˘ch ºudí na rôznepozície v ich firme, a preto rad‰ej sami investujúdo vzdelávania svojho dorastu. Vytvorilisi vlastné odborné ‰kolstvo, ktoré imgarantuje, Ïe pripraví Ïiakov nielen podºapoÏiadaviek ich továrne a jej jednotliv˘choddelení a dielní, ale aj podºa potrieb a záujmusamotn˘ch mlad˘ch ºudí, ktorí sa na‰kolu prihlásia. Podºa neho má ‰kola kvalitnúúroveÀ a má aj dostatok Ïiakov, a tí,keì skonãia, hneì majú aj kam nastúpiÈ,takÏe je to takmer ideálna prepojenosÈ medzizáujmami podniku a záujmami mlad˘chtechnikov i robotníkov.Ja tieÏ veºmi ãasto hovorím o spolupráci‰kôl a patriãn˘ch praktick˘ch zariadení aleboin‰titúcií a organizácií. Niekoºkokrát tu bolza mnou pán Ga‰peran, predseda odborovéhozväzu pracovníkov ‰kolstva a vedy, viackrátsom o kooperácii stredn˘ch, ale aj vysok˘ch‰kôl s ekonomick˘mi podnikmi hovorils ministrom ‰kolstva, bol som kvôli nej naSlovenskej obchodnej a priemyselnej komore,stretol som sa s predstaviteºmi Îivnostenskéhozväzu a aj Asociácie zamestnávateºovSlovenska. Veºmi dobré postrehy v tejto oblastimá Zväz automobilového priemyslu,ktor˘ vedie pán Uhrík, alebo Zväz elektrotechnickéhopriemyslu. Ale ja si myslím,úprimne to musím povedaÈ, Ïe to, ão sme tumali v minulosti, pokiaº ide o organizáciuodborného ‰kolstva a jeho prepojenosti s hospodárskoupraxou, bolo lep‰ie, ako teraz, keìsme to dobre domrvili. Nasadili sme normatívy,takÏe Ïiak je len nositeºom istej kôpkypeÀazí a dnes sa bojuje o to, aby ich mala ‰kolaão najviac, pretoÏe ‰kola potrebuje predov‰etk˘mpeniaze, aby ich mala ão najviac –a tie peniaze im nosí Ïiak. Pri takejto filozofiiuÏ nejde o kvalitu, hlavne na gymnáziách,a my uÏ dobre vieme, Ïe gymnáziá len kvôlitomu berú aj ‰tvorkárov, aby v podstate maliv triedach napchan˘ch minimálne t˘ch tridsaÈpäÈÏiakov, keì nie aÏ tridsaȉesÈ-tridsaÈsedem,a na základe tak˘chto poãtov, aby bola‰kola ako-tak zaplatená. My teraz hovorímeo tom, a aj pán minister o tom hovorí v súvislostis prioritami v rezorte ‰kolstva, Ïe chcemedosiahnuÈ, aby sa normatív v˘razne zv˘-‰il. T˘m by sme dosiahli aj prijateºn˘ maximálnypoãet Ïiakov v triedach, to znamená do28, aby sa tie triedy dali deliÈ na 14 a 14 Ïiakov,a aby na prvom a druhom stupni základn˘ch‰kôl mali dokonca e‰te menej Ïiakov.Ak hovorím o tom, Ïe ‰koly majú byÈkvalitnej‰ie, tak hovorím o stredn˘ch ‰kolách,predov‰etk˘m o odborn˘ch. MusímezaviesÈ model, ktor˘ tu bol, hoci nebol tak˘dokonal˘, ako si viem aj ja predstaviÈ. Podºaneho teoretickú prípravu bude zabezpeãovaÈrezort ‰kolstva a zasa praktickú budú ist˘mspôsobom pokr˘vaÈ aj v záujme rozvoja národnejekonomiky niektoré rezorty, ako jeministerstvo pôdohospodárstva alebo ministerstvohospodárstva. Samozrejme, vrátanejednotliv˘ch väã‰ích podnikov – ako ste aj vyspomínali podbrezovskú firemnú ‰kolu –,pretoÏe ak sa na takomto projekte zúãastÀujúaj firmy, ktoré si svojich ºudí vychovávajútakpovediac adresne, tam uÏ moÏno rátaÈs t˘m, Ïe kaÏdá takáto priemyselná alebouãÀovská ‰kola bude aj dobre vybavená. Potomaj rodiã iste dá rád svoje dieÈa do takej‰koly, ktorá spæÀa na jednej strane isté vyuãovacie‰tandardy a na druhej strane garantujesvojmu absolventovi aj slu‰né pracovné miesto,ão je dnes veºmi dôleÏité. A e‰te ão je podstatnéa pre ‰tudentov t˘chto ‰kôl v˘hodné –lebo, ako viete, od absolventov stredn˘ch,ale aj vysok˘ch ‰kôl sa vyÏaduje trojroãnáprax –, je to, Ïe aj praktická príprava poãas‰koly vo firme, ktorá ‰kolu dotuje ãi priamoudrÏiava, by sa dala zarátaÈ do tejto trojroãnejpraxe. Z toho je zrejmé, Ïe by vychádzaliz odbornej ‰koly tak pripravení, ako si ichvie predstaviÈ zainteresovaná firma, ale aj regiónalebo Ïivnostensk˘ zväz, ktor˘ má eminentn˘záujem na tom, aby Ïiaci, a teda budúcizamestnanci, boli kvalitní a aby boliumiestnení na trhu práce k obojstrannej spokojnosti.Ale e‰te prv neÏ pôjdeme v rozhovoreìalej, rád by som upriamil pozornosÈ ajna iné slabé ohnivko celého vzdelávaciehokomplexu, ktor˘ musí dieÈa a mlad˘ ãlovekabsolvovaÈ. TotiÏ nesmieme zabudnúÈ, Ïe nazaãiatku tohto vzdelávacieho reÈazca je materská‰kola. My sa musíme jednoznaãne vrátiÈdokonca k tomu, ão tu bolo, lebo v‰ade vovyspel˘ch krajinách – a teraz hovorím uÏ ajo Francúzsku, predt˘m to bolo len vo VeºkejBritánii – je povinná pred‰kolská dochádzka5-roãn˘ch, a niekde dokonca uÏ 4-roãn˘chdetí. Deti skôr dospievajú ako kedysi a tamje ten kºúã, ako skvalitniÈ aj základné, ajstredné, a v koneãnom dôsledku samozrejmeaj vysoké ‰kolstvo. Lebo na Slovensku saveºmi ãasto hovorí len o vysok˘ch ‰kolách ao ich skvalitÀovaní, ale neraz to vyzerá tak,Ïe my ãasto chceme stavaÈ strechu a nemámekvalitné základy. Treba si uvedomiÈ, Ïe tie základysa tvoria práve v materskej ‰kole. Pod-ºa mnoh˘ch psychologick˘ch anal˘z vieme otom, Ïe medzi tretím a siedmym rokom sa najviacformuje osobnosÈ Ïiaka. Chceme dosiahnuÈoptimálny stav, aby uãiteºka v prvejtriede základnej ‰koly nabehla priamo navzdelávací proces a nemusela deti vychovávaÈk tomu najzákladnej‰iemu, ão by uÏ maliovládaÈ, a e‰te ak navy‰e chceme, aby tiedeti neboli také agresívne, aké uÏ ãasto vtom veku sú, aby sa teda uãiteºka skutoãne nemuselaboriÈ aj s neskrotnou agresivitou, a abysme sa vyhli obrovskému prepadu, ku ktorémuv prvej triede dochádza, tak musíme nasadiÈsystém, ktor˘ aj materské ‰koly zaradído ‰kolskej siete, o ãom sa uÏ uvaÏuje. A pod-ºa ãoho povinnú za‰kolenosÈ zavedieme prinajmen‰omuÏ pre 5-roãné deti.Pravda, váÏnym kameÀom úrazu, ão sat˘ka základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl sú pedagógovia.Na jednom vcelku dobrom gymnáziumajú vedºa seba zemepis a dejepis.Osobne viem od dôveryhodn˘ch ‰tudentov,Ïe dejepis sa radi a so záujmom uãia,baví ich to, k˘m profesor zemepisu, hoci mápríÈaÏlivej‰í predmet, je natoºko suchár, Ïeich náplÀ t˘chto hodín nezaujíma a je prenich len záÈaÏou. Ako sa dá dosiahnuÈ, abysa táto situácia zmenila? Kto môÏe ovplyvniÈ,aby veºká ãasÈ pedagógov, keì uÏ niev‰etci, bola schopná ºudsky vysvetºovaÈ preberanúlátku? O dejepise – to je inak va‰aoblasÈ dlhoroãného záujmu, e‰te od vá‰houniverzitného ‰túdia – sa zvykne hovoriÈ,Ïe je to suchopárny predmet, nezáÏivn˘, alevidíte, keì majú kreatívneho pedagóga,tak sa to celkom v pohode uãia, k˘m naopak,zo zemepisu sú naãisto zúfalí.Vy ste práve potvrdili moju my‰lienku, Ïevyuãovanie nie je vÏdy o tom, aké sú osnovyalebo aké sú uãebnice, ale Ïe jeho príÈaÏlivosÈa zaujímavosÈ záleÏí od osobnosti uãiteºa. Akje uãiteº skutoãn˘ pedagóg a nesnaÏí sa nejak˘mipuntiãkárskymi metódami prísne vyÏadovaÈod ‰tudentov alebo Ïiakov ãísla, dátumya neviem ão, ak chce dejiny vysvetºovaÈalebo dokonca aj hodnotiÈ, a nie len pedantskyhovoriÈ o kráºoch, o ich menách, o dátumochjednotliv˘ch veºk˘ch bitiek, ão detiunavuje a niãí, má ‰ancu ich zaujaÈ. Terazsme hovorili o dejepise, ale budem hovoriÈv‰eobecne. Ak je uãiteº schopn˘ deti upútaÈ nejak˘mitvoriv˘mi metódami, a táto schopnosÈmusí byÈ v Àom ako predsa len ist˘ talent,potom je jedno, ãi je mlad˘, alebo aj star‰í,pretoÏe deti ho môÏu chápaÈ ako „obºúbenéhorozprávaãa“. Samozrejme, uãiteº sa v priebehusvojich pedagogick˘ch rokov aj sámuãí, ale ak vie komunikovaÈ s deÈmi a dá impriestor tálesovsk˘m prístupom, nemôÏe prehraÈ.Keì Táles uãil v olivovom háji, porovnávala hodnotil svojich Ïiakov nie podºatoho, ako mu vedeli odpovedaÈ, ale ako mu poãas– obrazne povedané – vyuãovacej hodinykládli otázky a na základe úrovne poloÏen˘chotázok vedel kvalifikovaÈ aj úroveÀvzdelania toho Ïiaka a jeho schopnosti uva-ÏovaÈ. Ale vráÈme sa k na‰ej téme. Podstatnéa dôleÏité je, aby sme vytvorili aj uãiteºom akok pedagogickému stavu adekvátne podmienky.Hovorím: Máme zákony o policajtoch,zákony o vojakoch, zákony o sudcoch a nemámezákony o uãiteºoch. Sme teda naozaj‰tát, ktor˘ sa chce formovaÈ ako vzdelanostnáspoloãnosÈ? Prijmime koneãne zákon opedagogick˘ch zamestnancoch, v ktorom stanovímeaj isté kritériá ich odborného rastu, ajmotivaãné predpoklady, ale v ktorom vytvorímeaj ist˘ rámec pre to, aby mali vyhovujúcea povzbudivé sociálne a zdravotné podmienky.Aby to teda bolo zamestnanie, ktorébude ist˘m spôsobom nie chránené, ale formovanét˘mi tradiãn˘mi podmienkami, ktorékaÏd˘ uãiteº potrebuje...V Poºsku sa mnohí pedagógovia domáhajú,najmä vzhºadom na spoloãenskú ochranusvojej osoby pred agresivitou Ïiakov, aleniekedy dokonca aj rodiãov, aby boli zákonomvyhlásení za verejn˘ch ãiniteºov.Ja som sa uÏ tieÏ bavil s viacer˘mi expertmi,ãi by mohli byÈ v ‰tátnej sluÏbe tak, akoboli za prvej republiky. Vtedy boli v takomtopostavení a mali tak˘to status. Ale chcempoznamenaÈ, k˘m sa to prípadne takto dodiskutuje:vytvorme na‰im uãiteºom zatiaº aspoÀto, ão je pre ich úspe‰nú ãinnosÈ v ‰koledôleÏité – a nielen pre nich, ale aj pre Ïiakov4

V L Á D AS R–, aby mali menej detí v triede, aby sa mohliaspoÀ trochu dlh‰ie a hlb‰ie venovaÈ aj t˘mlep‰ím, aj t˘m hor‰ím, lebo to je podstatné predobrú úroveÀ kaÏdej vyuãovacej hodiny apre pokoj v triede. Ak sa jedn˘m alebo druh˘mnevenujete, tak vyru‰ujú, ão je celkomprirodzené, a veºmi r˘chlo je po disciplíne. Jasi stále myslím, Ïe ak vytvoríme priaznivépodmienky v kaÏdej triede, najmä t˘m, Ïe sazníÏia poãty Ïiakov v nich, bude to znamenaÈveºk˘ progres. Ja sa to teraz snaÏím stále presadzovaÈ,i keì nemám rezort ‰kolstva k dispozícii,ale cez moju zodpovednosÈ podpredseduvlády pre vedomostnú spoloãnosÈ sasnaÏím presvedãiÈ kompetentn˘ch, aby smemali menej Ïiakov na stredn˘ch, ale hlavnena základn˘ch ‰kolách, na prvom aj druhomstupni. Ak sa nám zniÏuje natalita, ak sa námzniÏuje poãet detí, tak urobme to, ão by smemohli urobiÈ, zv˘‰me normatívy. Samozrejme,je to otázka financií, ale ono sa nám tomnohonásobne vráti. A pre uãiteºa, keì budeuãiÈ v triede, v ktorej bude maÈ, povedzme, nastrednej ‰kole do t˘ch 28 detí a nie 35 aleboniekde aj 37 vo vyd˘chanej triede, ktorá jeúplne napchaná a v ktorej uÏ neexistuje Ïiadenkyslík, a kde je e‰te viac znásobené napätie,ako v triede beÏnej, tak tá práca s deÈmibude ìaleko lep‰ia, a aj bezprostredn˘kontakt s nimi. Vytvorme podmienky pre delenétriedy aspoÀ v niektor˘ch odboroch. Tosa dá v‰elijako robiÈ, povedzme v oblasti jazykov,v oblasti informaãn˘ch technológií, aleaj v oblasti niektor˘ch odborn˘ch predmetov,ktoré sa v triede uãia. Dnes napríklad na odborn˘ch‰kolách je majster praktickej v˘chovyv ohrození, lebo on má maÈ podºa zákonamaximálne 10 aÏ 12 uãÀov na starostia keì ich má oveºa viacej, tak má na pleciachveºkú Èarchu. Keby sa nieão stalo, tak on nesieza to zodpovednosÈ, ãiÏe tam sa poru‰ujúaj zákony, a my si skutoãne dosÈ zákonov,v oblasti vzdelávania a ‰kolstva, vlastne nev‰ímame,a ani to, Ïe existujú e‰te aj iné zákony,ktoré treba tieÏ braÈ na zreteº. TakÏe bysme mali dokázaÈ v rámci opatrení, ktoré prijímame,a pri prijímaní zákonov ãi noviel,upravovaÈ ich tak, aby slúÏili predov‰etk˘mtomu pedagógovi, tomu majstrovi, tomu uãiteºovi,a, samozrejme – summa summarum –,aby vytvárali kvalitné prostredie, o ktoré námpredov‰etk˘m ide. Stále si myslím, Ïe uãiteºmusí byÈ psychicky a v‰estranne tak pripraven˘,aby zvládol záÈaÏ, ktorú moderná ‰kolanaÀho bude klásÈ. Z tohto hºadiska najideálnej‰ieby bolo, keby na pedagogické univerzitnéodbory ‰tudentov-kandidátov nejak˘mspôsobom nie Ïe testovali, ale predsa len nejakooverovali, ãi majú pre to predpoklady,alebo nemajú, ãi na pedagogickú fakultu idúlen preto, aby mali vysokú ‰kolu, a potom,keì skonãia, odbehnú niekam do Anglicka abudú robiÈ au-pairky alebo au-pairov, aleboãi idú na tú ‰kolu preto, Ïe sa chcú venovaÈdeÈom a Ïe majú na túto prácu potrebné danosti.Ako som uÏ naznaãil, ja som presvedãen˘,Ïe niektoré predpoklady, ktoré má vsebe ãlovek pre nejakú ãinnosÈ, sú potrebnéaj pre pedagogické zamestnanie. Tie uÏ musívopred maÈ, tie sa veºmi nedajú získaÈ, tie jemoÏné len k lep‰iemu kreovaÈ. A potom ão jepotrebné: na na‰e ‰koly treba dostaÈ viac mu-Ïov, pretoÏe sú preÏen‰tené v dobrom slovazmysle. V Európe máme rok rovnak˘ch príleÏitostipre v‰etk˘ch, priãom sa myslí predov‰etk˘mna spravodlivosÈ pre Ïeny, ale voblasti vzdelávania, a konkrétne ‰kolstva, jeúplne iná situácia. Musíme sa zamyslieÈ nadt˘m, ako koneãne dosiahnuÈ, aby sme dobrezaplatili uãiteºa a aby sme tak dotiahli do‰kôl aj muÏov, pretoÏe tí vytvárajú na ‰koleist˘ status prirodzeného re‰pektu zo stranyÏiakov, ão nám veºmi ch˘ba. A e‰te ão je dôleÏité,aby sme omladzovali ‰koly, a to hovorímnapriek tomu, Ïe si nesmierne váÏimstar‰ích uãiteºov. Je v‰ak veºká chyba, akdnes na prvom stupni uãí deti Ïena, ktorá bymohla byÈ ich babiãkou. Ten vzÈah je tam niekedynaru‰en˘, pretoÏe Ïiaci tak˘chto pedagógovsú zvyknutí inak komunikovaÈ domas rodiãmi a inak v ‰kole, lebo rozdiel dvochtrochgenerácií sa musí prejaviÈ. âasto potomch˘ba primeran˘ spôsob uvaÏovania uãiteºaa Ïiakov, ão je veºká chyba. Ale v tejto súvislostimusím zdôrazniÈ, Ïe nech akokoºvekãokoºvek v ‰kolstve kritizujeme, v‰etka ãesÈ,Ïe e‰te máme kvalitn˘ch uãiteºov zo starejgardy, ktorí uãia popri dôchodku a keby smet˘ch nemali, tak uÏ neviem, kto bude na ‰koláchuãiÈ.Spomínali ste, Ïe najslab‰ími ohnivkami‰kolskej reÈaze sú jej zaãiatok a koniec,teda materské a vysoké ‰koly. Na vysok˘ch‰kolách dochádza k zaujímavémujavu. Dlhé mesiace prebiehala bohatá diskusiav súvislosti s financovaním univerzitného‰túdia, v ktorej, Ïiaº, práve niektoríkolegovia novinári dosÈ úÏasne povrchne,bez znalostí podstaty veci vyslovujúniektoré hodnotenia, priãom skutoãnosÈje úplne iná, neÏ ich postrehy. Keì smespomínali Podbrezovú a keì sme hovorilio odborn˘ch ‰kolách, aj vy ste zdôraznilipotrebnosÈ ich úrovne a spätosti s praxou.Pritom aj zásluhou niektor˘ch médií savytvára verejná mienka, z ktorej vypl˘vaakoby externé ‰kolstvo, ãasto blízke praxi,bolo nieão podradné a nekvalitné, pretoani celkom nechápem, preão by maliexterní ‰tudenti za zlé ‰kolstvo platiÈ. Aleskôr by ma zaujímalo, ãi je to pravda, Ïeexterné ‰túdium je na oveºa niωej úrovniako denné. Nedávno jeden z najúspe‰nej-‰ích mlad˘ch slovensk˘ch spisovateºov napísal,ak˘ je vìaãn˘ za to, Ïe ‰tudoval askonãil externé ‰túdium, ktoré ho síce vy-‰lo na stotisíc korún, ale stálo mu to za toa je rád, Ïe ich dal, lebo predt˘m chodil nadenné ‰túdium, ktoré sa nedá – podºa neho– svojou kvalitou ani porovnaÈ s extern˘m,pretoÏe jeho pedagógovia cítili priampotrebu poctivo chodiÈ na predná‰ky a spln˘m zaujatím ich realizovaÈ, k˘m nadennom ‰túdiu sa vraj ãasto stretol – doslovacitujem – „s legalizovan˘m zaháºaãstvom“.MoÏno to tak v‰eobecne nie je,ale postreh tohto literáta priná‰a nepochybnezaujímav˘ poznatok aj pre t˘ch,ktorí vyná‰ajú pau‰álne súdy a tvrdia, Ïeexterné ‰túdium je menejcenné.ÚroveÀ, ãiÏe kvalita externého ‰túdia, a ajjeho spoloãenské postavenie, závisí od osobností,ktoré sa na Àom podieºajú. Teda aj od‰tudenta, ktor˘ sa rozhodne ísÈ tam ‰tudovaÈ,od toho, ak˘ má k ‰túdiu prístup, pretoÏe keìsi uÏ zaplatí – veì málokomu to uÏ platia rodiãia– a keì si ho platí externe popri zamestnaní,priãom iste ÈaÏko si takmer kaÏd˘ tie peniaze,ktoré naÀ potrebuje, nazbiera, tak sasnaÏí poãas tej soboty, keì sú predná‰ky, alebov rámci blokov˘ch sústredení, ktoré externí‰tudenti mávajú, tam prísÈ a ão najmenejabsentovaÈ. Chce získaÈ nové poznatky, a onsi uÏ ako ãlovek z praxe dobre uvedomuje,ako sa mu môÏu zísÈ. A iste aj pre niektor˘chpedagógov je dobré, keì majú blokové stretnutie,lebo predná‰ky tam beÏia ako na beÏiacompáse a v tejto fáze je to ‰túdium veºmikoncentrované. V‰eobecne naozaj to môÏebyÈ tak, Ïe sa denné ‰túdium nerealizuje tak,ako by sa malo realizovaÈ, a Ïe to, ão ste citovali,môÏe byÈ úplná pravda, lebo sú niektoréfakulty alebo katedry alebo ústavy nat˘ch vysok˘ch ‰kolách, kde sú pedagógovia,ktorí neprídu na hodiny alebo me‰kajú: prídu,ale veºmi neskoro. A navy‰e e‰te sú tamneraz ãasto predná‰atelia, ktorí si tam lenakoby odskoãia popri v‰etkom inom, ão robiaako svoju hlavnú náplÀ, a k ‰tudentom –obrazne povediac – len tak prídu nieão r˘chlopohovoriÈ, a t˘m pádom absolútne ‰tudentovnezaujmú. NemôÏeme v‰ak generalizovaÈ,pretoÏe je dosÈ tak˘ch pedagógov, ktorí svojeúãinkovanie na univerzitách chápu veºmi5

V L Á D AS R„·kola je dielÀou ºudskosti,“ uÏ Jan Amos Komensk˘ si to uvedomoval a ani dnes to nie je iné.MoÏno by bolo treba zamyslieÈ sa ãastej‰ie nad t˘m, ãi od t˘ch dne‰n˘ch ‰kôl oãakávame VIAC,ako to bolo v minulosti, a podºa toho si ich adekvátne chrániÈ, udrÏiavaÈ a zveºaìovaÈ, aby boli prev‰etk˘ch, ktorí majú pocit, potrebu a moÏnosÈ absolvovaÈ napríklad vysoko‰kolské vzdelanie, naozajlen prínosom. Aj o tom sa s ministrom ‰kolstva Jánom MIKOLAJOM zhovárala SoÀa Komová.Investícia do vzdelania patrímedzi najlep‰ie investícieDoteraj‰í zámer vysok˘ch ‰kôl sa budepravdepodobne prispôsobovaÈ aj novémudeleniu na univerzity, vysoké ‰koly a vysokéodborné ‰koly. Jeden typ ‰koly bude nároãnej‰íako druh˘, no novela vysoko‰kolskéhozákona neumoÏní napr. odbornejvysokej ‰kole vychovávaÈ ‰tudentov v druhomstupni ‰túdia. To znamená, Ïe budútzv. „slabé vysoké ‰koly“, ak˘ to má v˘znam?Zmeny v doteraj‰ích zámeroch verejn˘chvysok˘ch ‰kôl vo v˘skume budú súvisieÈ ajs úpravami v zaãlenení vysok˘ch ‰kôl podºazákona ã. 363/2007 Z. z., ktor˘m sa upravujezákon ã. 131/2002 Z. z. o vysok˘ch ‰kolách.Podºa uvedenej legislatívy univerzitnávysoká ‰kola poskytuje vzdelávanie v ‰tudijn˘chprogramoch v‰etk˘ch troch stupÀov avykonáva najmä základn˘ v˘skum. Odbornávysoká ‰kola poskytuje vysoko‰kolské vzdelávaniev ‰tudijn˘ch programoch prvého stup-Àa a vykonáva aplikovan˘ v˘skum. Vysoká‰kola, ktorá nie je zaãlenená medzi univerzitnévysoké ‰koly alebo odborné vysoké ‰koly,poskytuje vysoko‰kolské vzdelávanie predov‰etk˘mv ‰tudijn˘ch programoch prvéhoa druhého stupÀa a vykonáva najmä základn˘v˘skum. Toto zaãlenenie vysok˘ch ‰kôlre‰pektuje praxou poÏadovan˘ charakter vysoko‰kolského‰túdia. Som toho názoru, Ïekvalita vysokej ‰koly je v odbornom zloÏeníjej pedagogického zboru, v kvalite v˘skumu,ãi uÏ základného alebo aplikovaného, vuplatnení jej absolventov a nie v jej zaãlenení.Preto nemôÏem súhlasiÈ s va‰ím predpokladom,Ïe odborná vysoká ‰kola bude slabou‰kolou. Pod odbornou vysokou ‰koloutreba chápaÈ vysokú ‰kolu, ktorá síce poskytujebakalárske ‰tudijné programy, ale viac prepotreby praxe. Jej ‰tudenti budú skôr zameranína zvládnutie praktick˘ch rie‰ení kaÏdodenn˘chsituácií a poÏiadaviek neÏ na získanieteoretick˘ch základov potrebn˘ch na ìal-‰ie ‰túdium, a to môÏe byÈ ich nenahraditeºnáv˘hoda na trhu práce.V rámci vá‰ho rezortu sa v súãasnosti veºadiskutuje okolo vysok˘ch ‰kolách. Pripravujete– pripravili ste – koncepciu rozvojavysok˘ch ‰kôl do roku 2008. Kedy jupredloÏíte?Podstatné zmeny v systéme sa uskutoãnilinovelou Zákona o vysok˘ch ‰kolách, ktoráobsahovala niekoºko desiatok legislatívnychzmien. âo sa t˘ka dlhodobého zámeru,pripravíme ho v roku 2008. Bude vypl˘vaÈ zoSektorovej správy EUA (hodnotiacej správyvysok˘ch ‰kôl v SR, vykonanej Európskouasociáciou univerzít), ktorá sa bude oficiálneprezentovaÈ vo februári 2008. Nበrezort tieÏkaÏdoroãne vypracúva a zverejÀuje v˘roãnúsprávu o stave vysokého ‰kolstva, ãím mámevytvoren˘ potrebn˘ základ na prípravu dlhodobéhozámeru.Nesporne vychádzate z prieskumov, kãomu ste dospeli, ão je ústrednou témou, naão kladiete dôraz?Dlhodob˘ zámer bude vychádzaÈ jednak zdlhodob˘ch zámerov vysok˘ch ‰kôl, ako aj zv˘roãn˘ch správ o ãinnosti a v˘roãnej správyo hospodárení vysok˘ch ‰kôl a bude reflektovaÈmedzinárodné dokumenty a dohovoryz oblasti vysoko‰kolského a v˘skumnéhopriestoru. Ústrednou témou zostáva zvy‰ovaniekvality poskytovaného vysoko‰kolskéhovzdelávania, ktoré musí nadväzovaÈ na v˘sledkyvedeckého v˘skumu a poÏiadavkypraxe – potenciálnych zamestnávateºov absolventov,prenos vedomostí do spoloãnosti. Zdlhodobého pohºadu sa bude treba venovaÈoblastiam, ako sú virtuálne univerzity a sietes v˘znamn˘m pouÏívaním informaãn˘chtechnológií, ale aj pomenovaniu nástrojov naposilnenie postavenie vysok˘ch ‰kôl v poskytovaníìal‰ieho vzdelávania.Kvalita ‰kôl by mala byÈ urãujúca, no nerazje podmienená práve financiami. Odtoho, ão si ‰kola môÏe dovoliÈ napríklad priv˘skume, závisí aj v˘‰ka odbornosti a následnéuplatnenie ‰tudentov. VyuÏívajú sadostatoãne v‰etky moÏnosti financovania?Kvalita vysokej ‰koly je jedn˘m z ukazovateºovpri urãovaní dotácie na uskutoãÀovanieakreditovan˘ch ‰tudijn˘ch programov.ëalej je to poãet ‰tudentov, poãet absolventov,ekonomická nároãnosÈ realizovan˘ch‰tudijn˘ch programov, uÏ spomínané zaãlenenievysokej ‰koly a ìal‰ie hºadiská súvisiaceso zabezpeãením v˘uãby. Metodiku dotáciejednotliv˘m verejn˘m vysok˘m ‰kolámvypracúva ministerstvo a je kaÏdoroãne aktualizovanápo predchádzajúcom vyjadreníreprezentácie vysok˘ch ‰kôl (SRK, RV· a·RV·). Poslednou novelou zákona o vysok˘ch‰kolách sme zaviedli aj zohºadÀovanieuplatniteºnosti absolventov v praxi, od ãohooãakávam, Ïe vysoké ‰koly budú viac spolupracovaÈs praxou a budú poskytovaÈ v ‰ir‰ejmiere aj ìal‰ie vzdelávanie. A práve v spoluprácis podnikateºmi vidím aj moÏnosÈ vysok˘ch‰kôl získaÈ ìal‰ie finanãné prostriedky,nehovoriac o zaostávaní vysok˘ch ‰kôl priposkytovaní ìal‰ieho vzdelávania.Kvalita ‰koly súvisí aj s kvalitou v˘skumu.Viete ho zabezpeãiÈ aj keì sa zru‰ila kategóriav˘skumnej univerzity?Kvalita v˘skumu vysokej ‰koly skutoãnepodmieÀuje kvalitu Àou poskytovaného ‰túdia.Aj pri poskytovaní in‰titucionálnej for-8

V L Á D AS Rmy podpory v˘skumu a v˘voja sa zohºadÀujev˘skumná, v˘vojová alebo umelecká kapacitaverejnej vysokej ‰koly, dosiahnuté v˘sledkyv oblasti vedy, techniky alebo umenia.Je to tieÏ hodnotenie v˘skumnej, v˘vojovej,umeleckej a ìal‰ej tvorivej ãinnosti verejnejvysokej ‰koly, rie‰enie v˘skumn˘ch a umeleck˘chprojektov, ktoré získali granty a opäÈuÏ spomínané zaãlenenie verejnej vysokej‰koly. Posledná legislatívna úprava vysoko-‰kolského zákona predpokladá najvy‰‰iu kvalituv˘skumu na univerzitách. Aby univerzitarobila kvalitn˘ v˘skum, nemusí maÈ ‰peciálnepomenovanie, podºa môjho názoru sana kaÏdej univerzite musí venovaÈ v˘skumuv˘znamn˘ priestor, inak nie je moÏné hovoriÈo univerzite.Na jednej strane sa doÏadujeme, aby saviac financií dostalo do ‰kolstva, no nadruhej strane treba sa staraÈ aj o ich efektívnevyuÏitie. Ako to chcete rie‰iÈ?Otázka efektívneho vyuÏívania poskytnut˘chfinanãn˘ch prostriedkov vysok˘m ‰kolámje tieÏ rie‰ená v zákone o vysok˘ch ‰kolách.Ako som uÏ povedal, vysoké ‰koly súpovinné kaÏdoroãne vypracúvaÈ a predkladaÈna ministerstvo v˘roãnú správu o ãinnosti av˘roãnú správu o hospodárení verejnej vysokej‰koly. Termín a formu urãí ministerstvo.ZároveÀ musia predkladaÈ návrh svojho rozpoãtuna príslu‰n˘ rozpoãtov˘ rok. Aj v dotaãnejzmluve je uvedené, Ïe verejná vysoká‰kola je povinná pouÏívaÈ poskytnuté dotácieúãelne a hospodárne a ich pouÏitie evidovaÈv úãtovnej evidencii. Zostatok poskytnut˘chdotácií, nevyãerpan˘ ku koncu kalendárnehoroka, môÏe verejná vysoká ‰kola pouÏiÈ vnasledujúcom kalendárnom roku, ak dodrÏalapodmienky dotaãnej zmluvy. Verejnou kontrolouefektívneho vyuÏívania poskytnut˘chfinanãn˘ch prostriedkov je zákonom poverenáaj správna rada verejnej vysokej ‰koly.Za úãelné a efektívne vyuÏívanie dotácií a ichzúãtovanie so ‰tátnym rozpoãtom, ale aj zahospodárenie s majetkom verejnej vysokej‰koly sa mi zodpovedá rektor. Nepriamo sao efektívne poskytovanie a vyuÏívanie finanãn˘chprostriedkov priãiní aj to, ak budúvysoké ‰koly o ne súperiÈ v grantov˘ch schémach,kde ich získajú len tí najlep‰ie pripravení,najmä pre rozvoj a vedu. Ak sa v‰ak pozriemena v˘voj vo vysokom ‰kolstve za poslednédesaÈroãie a porovnáme uÏ len rastpoãtu ‰tudentov a absolventov s poskytovan˘mifinanãn˘mi prostriedkami, obávam sa,Ïe na rozhovor o ìal‰om zvy‰ovaní efektivityvynakladan˘ch financií na vysoko‰kolskévzdelávanie tu nie je priestor. UÏ dnes sa diskutujeo dopadov extenzívneho rastu vysoko-‰kolského vzdelávania bez adekvátnej finanãnejopory. Slovensko naìalej zaostáva v podielevynakladan˘ch prostriedkov na vysoko-‰kolské vzdelávanie z HDP a verím, Ïe sazhodneme, Ïe investícia do vzdelania, patrímedzi najlep‰ie investície. Preto poÏadovaÈe‰te vy‰‰iu efektivitu povaÏujem v súãasnostiza neopodstatnené.Nové smery a v˘uãba na vysok˘ch ‰koláchsi Ïiada aj pripraven˘ch pedagógov,ão je tieÏ podmienené financiami, napríkladna ich zv˘‰enú kvalifikáciu a aj na ichzaplatenie.Nové trendy a s t˘m súvisiace nové ‰tudijnéprogramy sú súãasÈou rozvoja vysokej‰koly. Dotácia na rozvoj vysokej ‰koly sa urãujena základe v˘berového konania. Vysoké‰koly predkladajú ministerstvu projekty nauskutoãÀovanie svojich rozvojov˘ch programov.Pri v˘berovom konaní sa berie do úvahykvalita predkladan˘ch projektov, ãi dlhodob˘zámer verejnej vysokej ‰koly. Je narozhodnutí vedenia kaÏdej vysokej ‰koly,ak˘m predpisom sa riadi pri odmeÀovanísvojich zamestnancov. MôÏe to byÈ zákon ã.553/2003 Z. z. o odmeÀovaní niektor˘ch zamestnancovpri v˘kone práce vo verejnom záujmealebo vnútorn˘ predpis podºa Zákonníkapráce a kolektívnej zmluvy. Mzdy, teda celkovéfinanãné ocenenie kvality práce vysoko‰kolsk˘chuãiteºov je najmä v kompetenciiverejn˘ch vysok˘ch ‰kôl ako samosprávnychustanovizní, to znamená, Ïe zv˘‰enieplatov závisí predov‰etk˘m od ich mzdovejpolitiky. Novela zákona o vysok˘ch ‰kolách,platná od 1. septembra 2007 dáva priestorviaczdrojovému financovaniu vysok˘ch ‰kôl.Vysoká ‰kola môÏe teda získaÈ ìal‰ie finanãnéprostriedky, ktoré sa môÏu úãelovo pouÏiÈaj na zlep‰enie platov˘ch pomerov vysoko-‰kolsk˘ch pedagógov. Platová politika, zlep-‰ovanie postavenia a motivácie aj mlad˘chuãiteºov na vysok˘ch ‰kolách patrí medzi prioritysúãasnej vládnej koalície, a preto sa aj naìalejbudem aktívne usilovaÈ o vytváraniepodmienok, ktoré umoÏnia zlep‰iÈ finanãnéocenenie práce vysoko‰kolsk˘ch pedagógov.Myslím, Ïe netreba zanedbávaÈ ani celkovépersonálne obsadenie jednotliv˘ch fakúlt.Na vedúce pozície by sa mali dostaÈnaozaj kvalifikovaní ºudia, ktorí vidia v‰kolstve nielen pravideln˘ mesaãn˘ príjem,ale aj moÏnosÈ sebarealizácie a neustálehov˘voja. Viete vpl˘vaÈ na odbornépersonálne zabezpeãenie ‰kôl?Verejná vysoká ‰kola je samosprávna in‰titúciaa do jej samosprávnej pôsobnosti patríokrem iného aj vnútorná organizácia, urãovaniezamerania a organizovanie v˘skumnej,v˘vojovej alebo umeleckej a ìal‰ej tvorivejãinnosti, uzatváranie, zmeny a zru‰ovaniepracovnoprávnych vzÈahov a urãovanie poãtua ‰truktúry pracovn˘ch miest na vysokej‰kole. V‰etky miesta vysoko‰kolsk˘ch uãite-ºov sú obsadzované v˘berov˘m konaním,ktoré vyhrá ten najlep‰í, ãiÏe rámec kvality jestanoven˘. Ministerstvo ‰kolstva SR môÏevpl˘vaÈ na odborné personálne zabezpeãenievysok˘ch ‰kôl iba nepriamo, prostredníctvommetodiky rozpisu dotácií verejn˘m vysok˘m‰kolám. ëal‰ím nepriamym vplyvomna odborné personálne zloÏenie vysok˘ch‰kôl je ich akreditácia. Akreditaãná komisiasleduje, posudzuje a nezávisle hodnotí kvalituvzdelávacej, v˘skumnej, v˘vojovej, umeleckeja ìal‰ej tvorivej ãinnosti vysok˘ch‰kôl a napomáha jej zvy‰ovaniu. Komplexneposudzuje podmienky, v ktor˘ch sa tieto ãinnostina jednotliv˘ch vysok˘ch ‰kolách uskutoãÀujúa vypracúva odporúãania na zlep‰eniepráce vysok˘ch ‰kôl.Je súãasn˘ poãet vysok˘ch ‰kôl 32 – 34úmern˘ potrebám Slovenska? NebudememaÈ podºa novej kategorizácie veºa univerzít?Na Slovensku máme 20 verejn˘ch vysok˘ch‰kôl, 3 ‰tátne vysoké ‰koly a 10 súkromn˘ch.Vysoké ‰koly môÏu byÈ za splnenia teraznovelizovan˘ch kritérií zaãlenené medziuniverzitné vysoké ‰koly alebo odborné vysoké‰koly. Cieºom úpravy t˘chto kritériíbolo, aby sa poãet univerzít na Slovensku zní-Ïil a boli nimi len tie najlep‰ie vysoké ‰koly.Predpokladám, Ïe poãet univerzít sa na základekomplexn˘ch akreditácií podstatne zníÏi.Moderná v˘poãtová technika vytvára moÏnostiaj takej vyuãovacej metódy ako jee-learning. âo robíte pre to, aby táto modernámetóda aktívnej úãasti vo vyuãovacomprocese sa roz‰írila aj na Slovensku?·tudijn˘ program v oboch formách ‰túdia(v dennej aj externej) sa môÏe uskutoãÀovaÈprezenãnou, di‰tanãnou alebo kombinovanoumetódou. Di‰tanãná metóda nahrádzapriamy kontakt uãiteºa so ‰tudentom komunikáciouprostredníctvom komunikaãn˘chprostriedkov, najmä prostriedkov zaloÏen˘chna vyuÏívaní poãítaãov˘ch sietí. ·ir‰ie vyuÏívaniemetódy e-learningu je jednou z prioritn˘chúloh Ministerstva ‰kolstva SR, ktoréju podporuje hlavne vnútorn˘m grantov˘msystémom. Od roku 2002 sa kaÏdoroãne zverejÀujeusmernenie na predkladanie rozvojov˘chprojektov k jednotliv˘m prioritn˘m úlohám,ktorou je aj „VyuÏívanie IT ako prostriedkuna e-vzdelávanie (e-learning)“.Úspe‰n˘ prechod k e-vzdelávaniu si budevyÏadovaÈ komplexn˘ prístup zahrnujúcizmenu pedagogick˘ch postupov a zmenuúloh pracovníkov verejn˘ch vysok˘ch ‰kôl.Aj vypracovanie metodiky implementácie,v˘ber programového vybavenia (MATLAB,Autocad atì.), za‰kolenie pracovníkov, alenajmä zmenu uvaÏovania pracovníkov o spôsobevzdelávania oproti ‰tandardn˘m rie‰eniam.Oãakávajú sa projekty, v rámci ktor˘chsa zavedú alebo odskú‰ajú tradiãné i menejtradiãné metódy v oblasti vyuÏívania IT vovzdelávaní. Ako som uÏ povedal, táto oblasÈbude maÈ urãite svoje miesto v dlhodobom zámerepre vysoké ‰koly.9

S L O V E N S K É · K O L S T V ODesaÈ rokov po otvorení svojich virtuálnych dverí zostáva sieÈov˘ akademick˘ program spoloãnosti Ciscounikátnym zdrojom celosvetovo dostupného odborného vzdelávania IT a sieÈov˘ch zruãností, ktoré absolvovaloviac ako 2 milióny ‰tudentov v 160 krajinách sveta. Program má vy‰e 100 oficiálnych partnerstiev s vládamia vládnymi organizáciami. Slovensko sa so svojimi 55 vzdelávacími in‰titúciami zaraìuje k najúspe‰nej‰ímkrajinám v uplatÀovaní tejto e-learningovej formy vzdelávania. O doteraj‰ích úspechoch a víziách spoloãnostiCisco v oblasti vzdelávania, ako aj o nov˘ch trendoch vo v˘voji internetu sme sa pozhovárali s generálnymriaditeºom spoloãnosti na Slovensku Marcelom REBRO·OM.Cisco ponúka know-howpre moderné vzdelávanieDosiahol program sieÈov˘ch akadémií (NetworkingAcademy Program) ciele, ktoré siCisco stanovilo pred desiatimi rokmi?V mnohom sme tieto ciele prekroãili. Vytvorilisme systém vzdelávania, ktor˘ presiaholhranice ‰tátov, nadobudol globálny rozmer. Dalisme pedagógom, ale predov‰etk˘m ‰tudentommodern˘ koncept a v˘uãbovú metodológiu podporenú„hands-on” prístupom k ‰piãkov˘m sie-Èov˘m technológiám. Inovatívne vzdelávanieprostredníctvom internetu im umoÏnilo vzdelávaÈsa kdekoºvek a kedykoºvek vlastn˘m tempom,pouÏívajúc pritom zariadenia, s ktor˘miby pracovali v beÏnom pracovnom Ïivote. Dnessi uvedomujeme, Ïe program napæÀa rozsiahlej‰ízámer t˘m, Ïe pripravuje mlad˘ch ºudí napracovné príleÏitosti, ktoré im prinesie budúcnosÈ.Program sme zaviedli v roku 1999, ale hlavn˘rozvoj nastal aÏ v roku 2001, keì Cisco Slovenskopodpísalo s Ministerstvom ‰kolstva SRmemorandum o spolupráci. O rok sa k nemu akogenerálny partner pripojila Slovenská sporiteº-Àa – bola vôbec prvou finanãnou in‰titúciou vEurópe, ktorá vstúpila do takéhoto partnerstvana báze programu Networking Academy a ktorádlhodobo podporuje rozvoj programu na Slovensku.Práve na Slovensku tak vznikol ojedinel˘model spolupráce verejn˘ch a privátnychin‰titúcií v oblasti zavádzania nov˘ch foriemvzdelávania na báze informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií. V tomto roku sme Memorandumo spolupráci nielen obnovili, ale roz‰írilisme oblasti spolupráce a posunuli sme partnerstvona vy‰‰iu kvalitatívnu úroveÀ.Zavedením programu sieÈov˘ch akadémiísme vybudovali dobre fungujúcu sieÈ vzdelávacíchin‰titúcií na celom území SR. Podarilo saúspe‰ne realizovaÈ prepojenie stredn˘ch a vysok˘ch‰kôl pri príprave odborníkov v oblasti ITna báze priemyseln˘ch certifikátov. Efektívnefungujúca ekonomika je stále viac závislá odtechnológií a pri implementácii programu naSlovensku bolo na‰ím zámerom prispieÈ k rozvíjaniuveºmi potrebn˘ch technologick˘chschopností budúcej generácie odborníkov. Vzdelávacímin‰titúciám sme sprístupnili progresívnevzdelávacie technológie, umoÏÀujúce poskytovaniemedzinárodne kompatibiln˘ch auznávan˘ch vzdelávacích programov, prispelisme k technologickej podpore a zdrojom v oblastivzdelávania na doplnenie obmedzen˘chfinanãn˘ch prostriedkov ‰tátu, umoÏnili sme‰tudentom aj v SR profesijne dôleÏitú prípravuna vstup do prostredia ekonomiky, ktorá je závisláod efektívneho vyuÏívania nov˘ch komunikaãn˘chtechnológií a rie‰ení.Ako sa bude program vyvíjaÈ ìalej?Budeme naìalej pokraãovaÈ v rozvíjaní obsahukurzov a vzdelávacích techník, aby smeudrÏali krok s meniacim sa trhom a jeho poÏiadavkami.S inovovan˘m obsahom a dizajnomvzdelávacích materiálov zaãíname uÏ v tomtoroku. âo je v‰ak najdôleÏitej‰ie, mení sa aj celákoncepcia programu – základné vzdelávaciemateriály vedúce k získaniu základnej certifikácie– CCNA boli rozdelené do dvoch samostatn˘chprogramov: tzv. program „Discovery“,ktor˘ je urãen˘ predov‰etk˘m pre stredné ‰kolys dôrazom na vyuÏívanie sieÈov˘ch rie‰ení vdomácnostiach a program „Exploration“ ktor˘sa zameriava na hlb‰iu anal˘zu sieÈovej problematikya je urãen˘ predov‰etk˘m vysok˘m‰kolám. To je konkrétny príklad ako programreaguje na poÏiadavky trhu, ão je základn˘mProgram existuje vo svete uÏ desaÈ rokov, naSlovensku ste oslávili svoje 8. narodeniny. âopovaÏujete za hlavné míºniky pri jeho rozvojikonkrétne na Slovensku?Zºava: Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister ‰kolstva, Regina Ovesny-Straka, generálna riaditeºka Slovenskej sporiteºnea Marcel Rebro‰, generálny riaditeº Cisco krájajú narodeninovú tortu pri príleÏitosti 10. v˘roãia programu Cisco sieÈov˘ch akadémií.10

S L O V E N S K É · K O L S T V Opredpokladom dlhodobého úspechu. DôleÏité jespomenúÈ, Ïe v‰etky kurzy, ktoré sú súãasÈouspomínaného portfólia, sú vlastne prípravou nazískanie medzinárodne uznávan˘ch certifikátov.To dáva ná‰mu systému vzdelávania naozajmedzinárodn˘ rozmer a umoÏÀuje ‰tudentomväã‰iu mobilitu pri hºadaní vhodnej pracovnejpozície po ukonãení vzdelávania.Zºava: Eurokomisár Ján Figeº a Franti‰ek Jakab,manaÏér Cisco sieÈov˘ch akadémií na Slovensku.Program Cisco sieÈov˘ch akadémií sa ãastooznaãuje ako jeden z najúspe‰nej‰ích e-learningov˘chprojektov v histórii. Ako vyuÏívatesvoje know-how v tejto oblasti?Investície do vzdelávania sú kºúãové pre rozvojzdravého spoloãenského a ekonomickéhoprostredia. Cisco je spoloãnosÈ, ktorá si uvedomujesvoju spoloãenskú zodpovednosÈ a podporavzdelávania je na‰ou prioritou. Práve pretosvoje skúsenosti odovzdávame ìalej a podporujemeiniciatívy, ktoré súvisia s e-learningov˘mitechnológiami. Pred ãasom sme ako generálnypartner podporili v˘znamnú medzinárodnúkonferenciu ICETA 2007, ktorá sa konalapod osobnou zá‰titou eurokomisára Jána Fige-ºa a podpredsedu vlády a ministra ‰kolstva SRJána Mikolaja. Toto odborného podujatie o e-learningov˘ch technológiách a ich zavádzaní dovzdelávacej praxe potvrdilo nové úlohy a v˘zvypre pedagógov vo vzdelávacom procese realizovanomv prostredí neb˘valej informaãnej expanziena báze internetu a ich ‰iroké vyuÏívanie‰tudentmi. Na konferencii bolo viac ako100 prezentácií a posterov a zúãastnili sa jej odbornícizo 14-tich krajín sveta. ZaujímavosÈoupre ‰irokú verejnosÈ bolo, Ïe priebeh konferenciebolo moÏné sledovaÈ prostredníctvom internetu,priãom záujemcovia mohli vstupovaÈ aj dodiskusie v rámci videokonferenãn˘ch prenosov.Potrebu rozvíjaÈ svoje schopnosti s pouÏívaníminformaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológiímajú aj neziskové organizácie na Slovensku,ktoré sme v tejto snahe podporili a spolu snadáciou Pontis pre ne pripravujeme sériu ‰kolení,ktoré im umoÏnia lep‰ie vyuÏívanie IKTv ich pracovnom i beÏnom Ïivote. SchopnosȺudí ovládaÈ a pouÏívaÈ IKT je základom úspechumodernej spoloãnosti a preto je pre násdôleÏité technológie nielen dodávaÈ, ale aj podporovaÈaktivity, ktoré umoÏÀujú ich efektívnevyuÏívanie.Vo v˘voji inovatívnych technologick˘ch rie-Podpisovanie Memoranda o porozumení medzi Ministerstvom ‰kolstva SR, Slovenskou sporiteºÀou a Cisco Slovensko.‰ení vo vzdelávaní tieÏ nezaostávame. Nበtímodborníkov zo sieÈov˘ch akadémií vyvinul unikátnerie‰enie na báze tzv. WiKi technológie,ktorá umoÏÀuje efektívny preklad vzdelávacíchmateriálov z anglického jazyka (v‰etkymaterály sú v angliãtine) do slovenského jazykana báze zapojenia celej komunity do procesuprekladu. ·tudenti tak budú maÈ k dispozíciinielen anglickú verziu vzdelávacieho obsahu,ale súãasne aj jeho slovenskú, ão v podstatnejmiere môÏe zefektívniÈ nielen ‰túdium odborn˘chpredmetov, ale metodicky tento prístup pomáha‰tudentom aj pri osvojovaní si anglickéhojazyka.Slovensk˘m ‰kolám ponúkame nielen portfólio18 dobre pripraven˘ch kurzov, dobreprepracovanú metodológiu tzv. „blended“(zmie‰aného) vzdelávania v oblasti IKT, priãomide nielen o samotné vzdelávanie, ale aj o vyuÏívaniesamotného prostredia IKT pre procesvzdelávania, aj o vzdelávanie pedagógov poddohºadom na‰ich najlep‰ích expertov. Slovenskému‰kolstvu ponúkame na‰e know-how v tejtooblasti a sme pripravení spolupracovaÈ aj prisamotnom procese informatizácie ‰kolstva.âo je podºa vás najväã‰ou prekáÏkou v efektívnomvyuÏívaní modern˘ch technológií vovzdelávaní u nás?Osobne vidím dve hlavné obmedzenia – nedostatoãnáinfra‰truktúra, ktorá bráni rozvoju avyuÏívaniu online sluÏieb v ‰tátnom, ale i súkromnomsektore a nízka digitálna gramotnosÈobyvateºstva. Cisco prednedávnom podporilorealizáciu prieskumu digitálnej gramotnosti naSlovensku, ktor˘ potvrdil, Ïe je e‰te stále nízka,priãom sa analyzovala pouÏívanosÈ PC a internetu.Jedn˘m z limitujúcich faktorov intenzívnej‰iehovyuÏívania internetu je najmä nízkapenetrácia broadbandu (vysokor˘chlostnéhopripojenia) do slovensk˘ch domácností. Podºa‰tatistiky vieme, Ïe iba tretina slovensk˘ch domácnostímá prístup k vysokor˘chlostnému internetu,ão ãiastoãne brzdí moÏnosti aplikovaÈsofistikované sluÏby v oblasti ‰kolstva, zdravotníctva,lokálnej samosprávy, ãi e-biznisu. Broadbandje v dne‰nom globalizovanom svetenajpodstatnej‰ou ãasÈou komunikaãnej infra-‰truktúry a pri informatizácii spoloãnosti je nevyhnutnévytvoriÈ podmienky na jeho celoplo‰-né roz‰irovanie.KonkurencieschopnosÈ Slovenska závisí aj odstupÀa vyuÏívania súãasn˘ch IKT a od informaãnejintegrácie do európskeho vzdelávaciehoa v˘skumného priestoru. Treba zabezpeãiÈvybudovanie adekvátnej komunikaãnej a informaãnejinfra‰truktúry na Slovensku vo v‰etk˘chtypoch a stupÀoch ‰kôl. Prostredníctvomtejto infra‰truktúry treba poskytovaÈ Ïiakom a‰tudentom a ich uãiteºom modern˘ digitálnyv˘uãbov˘ obsah. To predpokladá zásadnú modernizáciuprípravy pedagógov na vyuÏívanieprostriedkov IKT vo v˘uãbe a tieÏ na prípravudigitálneho v˘uãbového obsahu a jeho vyuÏitie.Na záver: Ak˘ prepokladáte v˘voj v oblastiinternetu v najbliωom období?Internet preÏíva druhú fázu svojho boomu,kedÏe umoÏÀuje v‰etky formy ºudskej komunikácie– nie iba prenos dát, ale aj hlasu a videabez ohºadu na to, kde sa práve nachádzame, ãiv ‰kole, doma, na ceste alebo v práci.Víziou na‰ej spoloãnosti je zmeniÈ spôsobak˘m pracujeme a Ïijeme, spôsob ak˘m sa hrámea vzdelávame. Sme si totiÏ vedomí toho, Ïeinternet a elektronická komunikácia v‰eobecnezohráva v ºudskom Ïivote stále dôleÏitej‰iu úlohu.Doteraz bolo Cisco známe predov‰etk˘mvìaka technológiám, ale stále viac vnímame ajto, ão stojí za technológiami. Za kaÏd˘m poãítaãom,mobilom, PDA je ãlovek – niekto, ktokomunikuje s okolit˘m svetom a technológie súpreÀho len prostriedkom, nie cieºom. Dodaniekvalitnej technológie uÏívateºovi nie je hranicaná‰ho partnerstva. S na‰ím najväã‰ím partnerom– koncov˘m uÏívateºom – chceme viesÈ dialógprostredníctvom blogov, diskusn˘ch fór a recenzií.Moderné technológie a tradiãné sociálne sietednes existujú v symbióze, ktorá sa oznaãujeako web 2.0. Táto platforma dnes umoÏÀujekomukoºvek, kdekoºvek a kedykoºvek komunikovaÈa prezentovaÈ sa prostredníctvom blogov,participovaÈ na voºne editovateºn˘ch otvoren˘chstránkach, ako je napr. Wikipedia, YouTube alebo Open Directory. Tento trend sme zastre‰ilikonceptom Human Network, pretoÏeCisco dnes vníma internet ako sieÈ ºudí. Odzrkadºujeto posun vo v˘zname internetu a komunikaãn˘chtechnológií v na‰om kaÏdodennomÏivote, keì sa stávame z pasívnych uÏívateºovjeho aktívnou súãasÈou. Na‰ím cieºom jeneustále podporovaÈ a roz‰irovaÈ moÏnosti ºudskejkomunikácie prostredníctvom modern˘chtechnológií a internetu. V dne‰nej digitálnejkultúre sú ºudia tvorcami a koncov˘mi uÏívateºmisúãasne. SieÈ sa jednoducho stala platformoupre ºudské záÏitky.11

N Á R O D N Á R A D A S RDr. h. c. prof. Ing. Ferdinand DEVÍNSKY, DrSc., svojho ãasu rektor Univerzity Komenského, patrí medzipopredn˘ch odborníkov najmä v oblasti organickej a farmaceutickej chémie. Od volieb v roku 2006 jeposlancom za SDKÚ-DS a zastáva funkciu predsedu V˘boru NR SR pre vzdelanie, mládeÏ, vedu a ‰port.Nበrozhovor sa zameral predov‰etk˘m na problematiku ‰kolstva. Otázky kládol Peter Gregu‰.Moderná doba potrebujeuplatnení sa, musíme aj hovoriÈ o tom, ako bysa dala zaistiÈ Ïiadúca úroveÀ. Krajiny OECDsa rozhodli, Ïe budú testovaÈ, ãi má úroveÀ vedomostípotrebnú v˘‰ku. K nim sa pripojiliìal‰ie ‰táty a celkove i‰lo okolo 40 krajín.Îiaº, podºa t˘chto testov sa na‰i Ïiaci ocitlipod priemerom OECD. Najhor‰ie dopadli vtom najdôleÏitej‰om teste – z ãitateºskej zruãnosti,ako Ïiak chápe napísan˘ text a ako naÀdokáÏe reagovaÈ. Ocitli sme sa na 30. miesteako posledn˘ ‰tát EÚ. 7.decembra tohtoroku budú zverejnené OECD ìal‰ie v˘sledkytestovania z roku 2006. PredbeÏné v˘sledkynaznaãujú, Ïe k dramatick˘m zmenámnedo‰lo. Ukazuje sa, Ïe v na‰om ‰kolstveexistuje závaÏn˘ problém, ktor˘ musímerie‰iÈ. ZároveÀ v‰ak musím kon‰tatovaÈ, Ïe diskusiao na‰om návrhu zákona, aÏ na nejakév˘nimky, ktoré sa net˘kali veci, sa viedla vkon‰truktívnom duchu. Diskutujúci ukazovalisnahu, Ïe chcú nájsÈ rie‰enia, ktoré by pohlina‰e ‰kolstvo vpred. To, Ïe nakoniec parlamentnበnávrh zmietol zo stola, ukázalo, Ïepolitikárãenie je dôleÏitej‰ie neÏ odbornosÈ.Som v‰ak presvedãen˘, Ïe mnohé veci z ná‰-ho návrh pán minister ‰kolstva so svojim tímompreberie. Opakujem v‰ak, Ïe hlavn˘rozdiel medzi na‰ím návrhom a návrhom súãasnéhoministerstva ‰kolstva spoãíva v tom,Ïe vládny návrh zdôrazÀuje centralizáciu riadenia‰kolstva.K rie‰eniu problémov ‰kolstva v‰ak nestaãíiba legislatíva. Tá musí vytvoriÈ iba rámecpre ìal‰í v˘voj. Na‰a filozofia rie‰eniaproblematiky ‰kolstva a filozofia, ktorú pre-moderné ‰kolstvosadzuje ministerstvo sa zásadne lí‰ia. MusímzdôrazniÈ, Ïe v‰etko bude závisieÈ od ºudí, ktoríbudú zmeny v na‰om ‰kolstve realizovaÈ.Drvivá väã‰ina uãiteºov, ktorí dnes na ‰koláchpôsobia boli vychovávaní v duchu zákona zroku 1984 alebo 1953, v duchu zákonov vytvoren˘chv totalitnom reÏime.Jedna z námietok proti ná‰mu návrhu zákonaznela, Ïe e‰te nie sme pripravení. Ja sap˘tam a kedy vlastne budeme pripravení?Veì ani na politické zmeny v roku 1989 smeneboli pripravení. Jedného dÀa sa musí zaãaÈs rie‰ením problémov, inak onen zaãarovan˘kruh nikdy neprelomíme.Opozícia predloÏila v parlamente návrhnového ‰kolského zákona, ktor˘ nebolschválen˘. Mohli by ste mi nieão povedaÈo dôvodoch podania tohto návrhu a jehopodstate?Návrh obsahuje 60 paragrafov, takÏe nemô-Ïem hovoriÈ o v‰etk˘ch. Tento návrh má v‰akdiametrálne odli‰nú filozofiu na rozdiel od návrhu,ktor˘ pripravuje teraj‰ie ministerstvo‰kolstva. Zdá sa v‰ak, Ïe v jeho príprave do-‰lo k prieÈahom, návrh mal byÈ v decembripredloÏen˘ na prerokovanie v parlamente,ão sa v‰ak asi uÏ nestane.Podstatné v‰ak je, Ïe nami predloÏen˘ návrh‰kolského zákona odmieta model centrálneriadenej jednotnej ‰koly. Sme presvedãenío tom, Ïe riaditeº, uãitelia, rodiãia sledujúten najlep‰í záujem na‰ich detí, ktoré majú nastarosti a preto najlep‰ie vedia, ão je pre tietodeti treba, aby rady chodili do ‰koly a abydo ‰koly radi chodili aj uãitelia. Samozrejme,Ïe tento nበnávrh úplne nevyluãuje ‰tátnu ingerenciu,pretoÏe aj ‰tát nesie zodpovednosÈza v˘chovu a vzdelávanie detí a preto stanovujeisté minimálne ‰tandardy, ktoré musíkaÏdá ‰kola plniÈ. Napríklad minister ‰kolstvavláde predkladá rámcov˘ program vzdelávania,ktor˘ potom platí sedem rokov. Zatúto záleÏitosÈ potom nesie zodpovednosÈ nielenrezortné ministerstvo, ale vláda ako celok.LenÏe táto zodpovednosÈ za úroveÀ vzdelávaniasa t˘ka celého ‰kolstva. Ak˘ cieº mázákladné a stredné vzdelávanie? Aby deti dostalitaké vedomosti, ktoré by im umoÏniliuplatniÈ sa v súãasnom svete. Ak hovoríme oSám ste naznaãili, Ïe kºúãovou osobnosÈouv pedagogickom procese je pedagóg a dne‰-ná doba naÀ kladie oveºa väã‰ie nároky neÏto bolo v minulosti...Mám priateºov, ktorí sú pedagógmi na ‰koláchrôznych stupÀov. Niektorí z nich mi povedali,Ïe nበnávrh zákona dáva uãiteºom príli‰veºkú slobodu, oni by potrebovali, abyim povedali, ão majú spraviÈ a spravia to. Toje dôsledok v˘chovy v duchu minulého zriadenia.V âesku v roku 2004 schválili zákon podobn˘nami navrhovanému a mali tam problémypráve s ºudsk˘m faktorom. Na druhejstrane treba daÈ pedagógom pocit, Ïe uÏ nemajúzviazané ruky predpismi urãujúcimiv‰etko aÏ do podrobností, ale majú priestoruplatniÈ iniciatívne svoje schopnosti. Nie jetajomstvom, Ïe demografická krivka je veºmizlá a ‰koly budú musieÈ zaãaÈ súÈaÏiÈ o Ïiakov,lebo inak budú zru‰ené, ak nebudú maÈÏiakov, nebude dôvod pre ich existenciu. Uãiteºsa bude musieÈ snaÏiÈ nielen naplniÈ ‰tátomurãené osnovy, ale daÈ Ïiakom aj ãosiviac. Nበnávrh chce daÈ slobodu uãiteºom podávaÈão najlep‰í v˘kon, ale aj zodpovednosÈza skvalitÀovanie v˘uky.Îijeme v období postmoderny, kde pojem„hra“ nadobudol nov˘ v˘znam. Ale uÏ klasikpedagogiky Jan Amos Komensk˘ razilzásadu „‰kola hrou“ (schola ludus). Sámste naznaãili, Ïe v súãasnosti by Ïiak vo vyuãovacomprocese nemal byÈ iba pasívnymobjektom v˘uãby, ale mal by zohrávaÈaktívnu úlohu. Veì teória hier, ktorávznikala v minulom storoãí sa uplatÀuje vmnoh˘ch praktick˘ch odboroch a otvárasa aj priestor, aby sa zaãala uplatÀovaÈ ajv pedagogickej praxi. Operovanie s pojmom„hra“ v postmodernej filozofii nie jenáhodné.Obávam sa, Ïe dnes by drvivá väã‰ina12

N Á R O D N Á R A D A S Rsprávne túto my‰lienku nepochopila. V ichpredstavách by to znamenalo, Ïe deti by sedelina zemi a hrali sa s rôznymi hraãkami.„Schola ludus“ v‰ak znamená, Ïe problémy,ktoré sa predkladajú Ïiakom, aby ich rie‰ilinebudú v tvrdej, nalinkovanej forme, ktorú janaz˘vam „ruky za chrbát a ticho!“, ale v interaktívnejforme, kde Ïiak môÏe vyjadrovaÈsvoje názory a zároveÀ môÏe poÏadovaÈ objasnenietoho, ãomu nerozumie. Rozm˘‰ºa arozvíja svoj mozog tak, akoby sa hral. Dnesby sme mali prejsÈ od „nalievania“ vedomostík rozvíjaniu myslenia Ïiaka. LenÏe, ão sat˘ka „scholy ludus“, tu ãas e‰te nedozrel z viacer˘chpríãin.S touto otázkou súvisí problém uplatneniae-learningu, modernej techniky vo vyuãovacomprocese. Napríklad vo vyuãovacomprocese by sa zaãal viac vyuÏívaÈ internet.Padol návrh, aby niektorí rodiãia mohli vyuãovaÈsvoje deti doma a tam by e-learningbol vhodnou pomocou. Voãi uãeniu domaby som v‰ak mal námietku, Ïe hoci rodiãmôÏe poskytovaÈ znalosti, v ‰kole medzideÈmi sa dieÈa uãí medziºudsk˘m vzÈahoma takéto návyky rodiã daÈ dieÈaÈu domanedokáÏe.Máte v tomto smere pravdu. Na celom sveteuÏ existujú ‰kôlky, kde sa deti pred‰kolskéhoveku uãia aj socializácii. Podºa môjho názoruindividuálne vzdelávanie, hoci ho trebaumoÏniÈ (platí tu tieÏ Gaussova krivka), pre95 % detí je vhodnej‰ia tradiãnej‰ia forma v˘uky,no existujú ‰tatistickú odch˘lky, keì jev˘uku doma vhodné povoliÈ. Ide tu jednak omimoriadne nadané deti, ktoré by v rámci‰tandardnej ‰koly nemohli rozvíjaÈ svojeschopnosti. Sám mám bratanca, ktor˘ sa uÏako ‰trnásÈroãn˘ stal poslucháãom matematicko-fyzikálnejfakulty, pretoÏe mal v matematikegeniálne schopnosti. ZároveÀ neslobodnozabúdaÈ, Ïe existujú telesne postihnutédeti, ktoré môÏu maÈ vynikajúce rozumovéschopnosti, no v rámci ‰tandardného detskéhokolektívu by im hrozilo ‰ikanovanie.Nechcel by som v‰ak takéto prípady generalizovaÈ.Na druhej strane, ão sa t˘ka e-learningu, v90. rokoch minulého storoãia nastal v USAboom virtuálnych univerzít, napríklad v Phoenixev Arizone, kde v˘uãba prebieha na diaºku.Postupom ãasu sa v‰ak ukázalo, Ïe tátometóda priná‰ala iba ãiastoãn˘ úspech. Ide oto, Ïe vysoká ‰kola nevychováva len t˘m, Ïeby ‰tudentovi poskytovala isté penzum vedomostí,ktoré sa potom transponujú aj niekaminam, ale vysoká ‰kola má vychovávaÈ aj kpriamym ºudsk˘m kontaktom. V modernejdobe sa uÏ skonãila epocha vedcov, ktorí robilisvoje objavy osamotení, vedecká práca jeprácou v tíme a navy‰e práve vysoko‰kolsk˘vzdelanec nesmie tvrdenie, ktoré sa mu predkladajúpasívne prijímaÈ, ale sa ich musí nauãiÈkriticky hodnotiÈ. Osobn˘ kontakt medzivysoko‰kolsk˘m pedagógom a ‰tudentommá tieÏ v˘nimoãnú dôleÏitosÈ, neÏ púhe odovzdávanievedomostí. Zo ‰tudenta totiÏ nemávysoká ‰kola vychovaÈ to, ãomu sa za socializmuhovorilo „platn˘ ãlen spoloãnosti“, aleabsolventa, ktor˘ bude schopn˘ reagovaÈ nav˘zvy dne‰ného sveta a v˘zvy, ktoré nás e‰teãakajú. Na‰a biologická v˘bava je stará desiatkytisíc rokov a z biologického hºadiskasa v podstate neodli‰ujeme od neandertálca.Lí‰ime sa v‰ak t˘m, Ïe musíme spracúvaÈpodstatne viac informácií, veì internet sámobsahuje desiatky, ba uÏ moÏno aj stovkymiliónov webov˘ch stránok, takÏe kliknete napoãítaãi jednu otázku a ukáÏu sa vám prinajmen‰omtisícky odpovedí. Nehovorím iba oe-learningu, ale informácie geometricky narastajúaj v in˘ch oblastiach ºudského poznania.TakÏe v tomto oceáne informácií sajednak treba nauãiÈ nájsÈ tú relevantnú a správnua na jej základe sa nauãiÈ prijaÈ správne rozhodnutie.Navy‰e je tu ãasov˘ faktor. Musítesa r˘chlo a správne rozhodnúÈ na základevybran˘ch informácií, ktor˘ch sa vám „navalí“desiatky tisíc...V tejto súvislosti mi napadá jedna socha napraÏskom Karlovom moste. ZnázorÀujeanjelika, ktor˘ chce malou mu‰liãkou preãerpaÈmore do malej jamky. ZnázorÀujeto jedno videnie svätého Augustína. Mámdojem, Ïe v súãasnosti sa ãasto ocitáme vsituácii onoho anjelika...Máte pravdu. Na toto nie sme pripravení.·kola má tieÏ uãiÈ Ïiakov a ‰tudentov, aby sadokázali rozhodovaÈ v podobn˘ch situáciách.NauãiÈ kriticky myslieÈ je veºmi ÈaÏké adne‰né doba Ïiaº vyvíja veºké tlaky, aby saãlovek ‰tandardizoval. Vieme predsa akona ºudí pôsobí väã‰ina masov˘ch oznamovacíchprostriedkov. TakÏe kriticky myslieÈje dnes tieÏ nie jednoduché. Chce by somsa v‰ak sp˘taÈ na inú neradostnú skutoãnosÈ.Podºa niektor˘ch údajov na‰a krajinapatrí vo v˘‰ke v˘dajov na vzdelávaniev Európskej únii kamsi na spodok, moÏnoje to dokonca najmenej.V zásade je to pravda, ale nie je to najmenej,no nachádzame sa niekde na spodku v porovnanís priemerom rozvinut˘ch krajín. Problémje v tom, keì si pozriete napríklad v˘davkyna vysoké ‰kolstvo – roku 2006 (rozpoãetsa zostavoval a schvaºoval v roku 2005)za predchádzajúcej vlády rozpoãet pre vysoké‰koly dosahoval 0,76 % HDP. Dnes na rok2008 súãasná vláda chce vynaloÏiÈ uÏ iba0,67 % HDP. Teda podiel v˘davkov na vysoké‰kolstvo má poklesnúÈ o 0,1% HDP. Samozrejme,Ïe sa hovorí a zdôrazÀuje, Ïe HDP unás rastie mimoriadne r˘chlo, dokonca r˘chlej‰ieako by sa dalo predpokladaÈ, no akvzdelávanie povaÏuje za prioritu musím amal by som dodrÏiavaÈ aj podiel z HDP vynakladan˘na vzdelávanie. Zlep‰ovanie kvalityv˘uky na na‰ich vysok˘ch ‰kolách si vy-Ïaduje vy‰‰ie náklady a teda aj vy‰‰í podielna HDP. LenÏe vznikla taká situácia, Ïe podielna HDP je uÏ v roku 2007 niωí a v roku2008 má e‰te poklesnúÈ. Hoci niekto môÏe namietnúÈ,Ïe v celkov˘ch ãíslach ide o vy‰‰iesumy, napríklad v˘davky na vedeck˘ v˘skumv roku 2006 prevy‰ovali 7 miliárd Sk, na rokna rok 2007 a 2008 sa plánuje 6,5 miliardy Sk.V reálnych sumách je to o 340 miliónov Skmenej. V rozpoãte, ktor˘ je plánovan˘ na rok2008 a ktor˘ bude musieÈ prejsÈ schvaºovacímprocesom v parlamente a bude sa teda o ÀomdiskutovaÈ, je naplánovan˘ch menej peÀazí.V tej chvíli musíte povedaÈ, Ïe tu máme pálãiv˘problém a ten problém nerie‰ime.Pravda, nie je v‰etko iba otázkou peÀazí.Rozhodujúci je ºudsk˘ faktor. Ale tieÏ aj to,Ïe keì nemáte prístroje a nemôÏete dosahovaÈkvalitné v˘sledky zodpovedajúce súãasn˘mpoÏiadavkám, aspoÀ súãasnému priemeru,tak vo svojej oblasti vedeckého bádanienemôÏete vlastne ani publikovaÈ, pretoÏe vámich neuverejnia a v modernej praxi vysok˘ch‰kôl uÏ dávno platí zásada „publish or perish“(publikuj alebo zhyÀ). Keì nemôÏete publikovaÈ,nemôÏete ani ‰íriÈ v˘sledky svojhov˘skumu vo svete.Ako rie‰iÈ tento problém?Nikdy som nepoãul, Ïe by nejaká vysoká‰kola povedala, Ïe má dosÈ prostriedkov.T˘ka sa to napríklad aj americk˘ch vysok˘ch‰kôl. LenÏe je tu aj problém, ako sú tieprostriedky vyuÏité. Nie som presvedãen˘, Ïeby sa v mnoh˘ch prípadoch peniaze, ktoré súk dispozícii vyuÏívali úãelne, hospodárne.Posledná otázka. Súãasné trendy naznaãujú,Ïe bude neustále narastaÈ potreba pracovníkovs ão najvy‰‰ou kvalifikáciou. Dopytpo pracovníkoch so základn˘m vzdelanímbude klesaÈ a bude narastaÈ potrebat˘ch so stredn˘m a najmä vysoko‰kolsk˘mvzdelaním. Ako tejto poÏiadavke prispôsobiȉkolsk˘ systém?Od detí na základn˘ch ‰kolách nemôÏemepoÏadovaÈ, aby pochopili dôleÏitosÈ vzdelaniapre svoj ìal‰í Ïivot. Ak to nepochopia rodiãia,bude to veºmi ÈaÏké. Napríklad PeugeotCitroën dokonca postavil byty pre kvalifikovan˘chrobotníkov, no t˘ch je u nás uÏ nedostatoka musí ich „dováÏaÈ“ z Rumunska.Domy sú poloprázdne, pretoÏe potenciál pracovn˘chsíl s poÏadovanou kvalifikáciou savyãerpal. Na Slovensku uÏ pomaly niet ºudíso strednou kvalifikáciou. B˘valé priemyslovkysú prakticky zlikvidované, na vysoké‰koly technického smeru sa hlási málo záujemcovo ‰túdium. Aj v Nemecku pred 10-15 rokmi bol nedostatok technickej inteligenciea my tento problém tieÏ musíme rie-‰iÈ. Nemci to rie‰ili získavaním pracovníkovzo zahraniãia, napríklad âeska. Dnes najlep-‰í mladí ºudia odchádzajú do cudziny. Nie jeto zlé, získajú nové poznatky a skúsenosti, dôleÏitév‰ak je, aby u nás boli také podmienky,aby sa chceli vrátiÈ domov. 14 – 15 tisícna‰ich ‰tudentov ‰tuduje v zahraniãí, najmäv v âesku, je to pozitívny jav. LenÏe, menejako 20% absolventov pedagogick˘ch fakúltnastupuje do uãiteºského povolania. Ja sa terazp˘tam, ãi je to zlé alebo dobré? Nestávajúsa z nich nezamestnaní, t˘ch 80 % sa uplatníniekde inde. Znamená to, Ïe dostávajútaké vzdelanie, ktoré im umoÏÀuje sa uplatniÈaj v in˘ch profesiách. LenÏe ‰tát do nichinvestoval peniaze, aby i‰li uãiÈ. UãiÈ neidú,je to problém nielen nízkych platov v ‰kolstve,ale aj to, Ïe svoje uplatnenie nachádzajúniekde inde. O uãiteºov základn˘ch a stredn˘ch‰kôl sa budeme vedieÈ postaraÈ a snaÏiÈsa, aby profesia uãiteºa znova získala tú váÏnosÈ,ktorú v minulosti z rôznych dôvodovstratila. Problém uãiteºov nesúvisí teda iba sv˘‰kou ich platov, ale aj ich spoloãensk˘mpostavením.13

S L O V E N S K É · K O L S T V OSpoloãnosÈ T-Systems Slovakia so sídlom v Ko‰iciach vznikla v januári 2006 ako dcérska spoloãnosÈ T-SystemsEnterprise Services. Poskytuje sluÏby vzdialenej administrácie operaãn˘ch systémov, aplikácií, databáz a ITinfra‰truktúry pre korporátnych klientov skupiny Deutsche Telekom Group, ktorej je súãasÈou.T-Systems Slovakia– kombinácia úspechu firmya rozvoja regiónuIba 18 mesiacov potrebovalo ko‰ické produkãnémiesto spoloãnosti T-Systems, abysa z neho stal úspe‰n˘ stredn˘ podnik, v ktoromna‰lo prácu uÏ takmer 700 zamestnancov.Vytváranie ìal‰ích pracovn˘ch miest pre absolventovIT odborov ako aj pre talentovan˘chºudí bez doteraj‰ích IT skúseností budepokraãovaÈ aj naìalej. SpoloãnosÈ T-SystemsSlovakia je súãasÈou celosvetovej siete T-Systems poskytujúcej informaãno-komunikaãné(ICT) sluÏby zákazníkom z celého sveta.Takto sa z Ko‰íc pracovníci T-Systems Slovakiastarajú o v˘znamn˘ch zákazníkov vEurópe a USA, ako napr. BMW, IKEA, Henkel,Audi, DHL, Toll Colect, Daimler a ìal-‰ích.SpoloãnosÈ za svoju úlohu pokladá nielenposkytovaÈ kvalitné sluÏby pre korporátnychzákazníkov, ale aj starostlivosÈ o svojich zamestnancov,ktorí tvoria hlavn˘ kapitál a potenciálspoloãnosti. Popri tom intenzívne podporujevzdelávacie aktivity v ko‰ickom regióne,ktoré vedú k vytváraniu ìal‰ích pracovn˘chmiest v IT priemysle.Vlajkovou loìou vzdelávacích aktivít spoloãnosti,ktoré prispievajú okrem iného aj kodbornému pozdvihnutiu regiónu, je iniciatívaT-Systems IT-Academy. Zastre‰uje viacerovzdelávacích projektov, nasmerovan˘chna ºudí bez predo‰lého IT vzdelania, ale so záujmomo túto oblasÈ. Niektoré projekty sú realizovanéinterne v T-Systems, iné sú urãené‰irokej verejnosti. Napríklad projekt SummerUniversITy realizovala uÏ po dve letáspoloãnosÈ T-Systems Slovakia v úzkej spoluprácis Technickou univerzitou v Ko‰iciacha Univerzitou Pavla Jozefa ·afárika. Dávapriestor vstúpiÈ do sveta IT aj ºuìom, ktorí pôvodnevy‰tudovali in˘ odbor. Úspe‰ní absolventisa môÏu následne zamestnaÈ v T-Systemsa pokraãovaÈ v dopæÀaní kvalifikácie. Vsúãasnosti medzi skoro 700 zamestnancamije mnoho dnes uÏ ozajstn˘ch IT ‰pecialistov,ktorí vy‰tudovali pôvodne odbory ako strojárstvo,hutníctvo, ekonómia, fyzika, matematika,ale aj politológia, sociológia, filozofia ãijazyky. T-Systems cieºavedome poskytuje ITvzdelanie a atraktívnu prácu v mladom, dynamickomkolektíve a v medzinárodnej spoloãnosti,ktorá má záujem na odbornom rastesvojich zamestnancov.Popri T-Systems Slovakia si aj ìal‰ie organizácieuvedomujú potenciál IT priemysluv˘chodného Slovenska a zároveÀ potrebu st˘mto potenciálom cielene pracovaÈ. V˘sledkomdiskusie predstaviteºov IT firiem, univerzíta regionálnej samosprávy bolo rozhodnutiezaloÏiÈ zdruÏenie Ko‰ice IT Valley. V januári2007 sa verejnosti prv˘krát predstavilozdruÏenie právnick˘ch osôb „Ko‰ice ITValley“.ZdruÏenie vzniká z potrieb samotného regiónu.Pred ãasom sa aj v˘chodná ãasÈ republikystala atraktívna pre zahraniãné firmypodnikajúce v oblasti informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií, viaceré z nich si tuotvorili nové poboãky.Nedostatok kvalitn˘ch a vzdelan˘ch ºudí natrhu práce sa z dlhodobého hºadiska môÏe staÈprekáÏkou plánovaného rastu. Niektoré z no-voetablovan˘ch subjektov v Ko‰ickom krajipotrebovali kºúãov˘ch ‰pecialistov motivovaÈk návratu na v˘chod, ão si vyÏiadalo nemaléfinanãné prostriedky. My v‰ak efektívnej‰ierie‰enie vidíme v lep‰ej spoluprácis univerzitami a samosprávou.Absolventi univerzít by mali v ‰ir‰om rozsahua vy‰‰ej kvalite spæÀaÈ kritériá kladenézo stany ich budúcich zamestnávateºov. Spoluprácazo strany ‰tátnej správy aj samosprávynadväzuje na prioritu vlády – podporurozvoja znalostnej ekonomiky a vedomostnejspoloãnosti. Predpokladom naplnenia tejtopriority je totiÏ podpora „high-tech“ investorovponúkajúcich pracovné príleÏitosti prekvalifikovanú pracovnú silu v priemysle s vysokoupridanou hodnotou.ZdruÏenie bude vyvíjaÈ svoju ãinnosÈ najmäv oblasti podpory, vzdelávania a zamestnanostiv regióne v˘chodného Slovenska,ako aj v˘skumu a v˘voja informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií.ëal‰ím z cieºov zdruÏenia je ukázaÈ atraktivituko‰ického regiónu a pritiahnuÈ pozornosÈinvestorov. V Ko‰iciach chce takto dopiatich rokov pomôcÈ vytvoriÈ viac neÏ 3000nov˘ch pracovn˘ch miest v IT priemysle.T-Systems sa jednoznaãne hlási k cieºomzdruÏenia Ko‰ice IT Valley. Konkrétne aktivityzdruÏenia sú zamerané na zlep‰enie kvalityvzdelávacích a tréningov˘ch programovponúkan˘ch univerzitami a IT sektorom, podporua rozvíjanie iniciatív, v˘sledkom ktor˘chbude zatraktívnenie regiónu pre pracovnúsilu v sektore informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií, pre ‰tudentov a pre samotn˘ ITpriemysel zo Slovenska aj zahraniãia. PlánujerealizovaÈ aj spoloãné vedecko-v˘skumnéprojekty. Rozvoj informaãnej spoloãnosti vregióne by mal viesÈ aj k zvy‰ovaniu sociálnejinklúzie vyuÏitím informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií a k zniÏovaniu regionálnychrozdielov. V neposlednom rade zdru-Ïenie vyhºadáva finanãné zdroje a iné podpornéfondy pre realizáciu svojich aktivít.T-Systems Slovakia v˘znamne prispieva dot˘chto aktivít a do budúcnosti plánuje svojepôsobenie e‰te posilniÈ, e‰te viac spolupracovaÈs univerzitami a ostatn˘mi hráãmi na poliICT a podporiÈ tak rozvoj v˘chodoslovenskéhoregiónu. V˘chod a jeho mladá generáciato potrebuje!RNDr. Jozef Ondá‰, MBACEO / Generálny riaditeºT-Systems Slovakia, s.r.o.14

S L O V E N S K É · K O L S T V OKo‰ice IT Valley – údolie my‰lienokKo‰ická kotlina bola známa ako údolie vetrov. Dnes sa mení na údolie my‰lienok. Viac ako 3 500 pracovn˘ch miestv dynamickom sektore informaãn˘ch technológií a iniciatíva, ktorá zrejme nemá na Slovensku obdobu. Hlavneo tom sa zhováral Vasil Demko s rektorom Technickej univerzity v Ko‰iciach, jedn˘m z iniciátorov a prv˘mriaditeºom Ko‰ice IT Valley z. p. o., profesorom Antonom âIÎMÁROM o projekte, ktor˘ mení v˘chod Slovenska.âo bolo podnetom pre zrod iniciatívy známejpod názvom Ko‰ice IT Valley?Ko‰ice boli dlhé roky synonymom slovenskéhohutníctva a metropolou rozsiahleho, prírodn˘mikrásami obdareného, no na suroviny a príleÏitostipredsa len chudobného a zaostávajúcehoregiónu. Nové technológie z posledn˘ch desaÈroãív‰ak nestavajú ani tak na mnoÏstváchspracovan˘ch surovín, ako skôr na kvalite my-‰lienok, ºudského umu, invencii. Ich sila je v my-‰lienkach talentovan˘ch ºudí. A tak˘ch máme unás – na v˘chode Slovenska – e‰te relatívny dostatok.Sú nadaní a dychtia po úspechu a slu‰-nom Ïivobytí. Povedali sme si – Dajme im príleÏitosÈ!Nete‰me sa falo‰ne z toho, Ïe keì získajúdobré vzdelanie, uplatnia sa vo svete. Takísú väã‰inou pre Slovensko stratení. Naopak – vytvormedobré podmienky na realizáciu snov apredstáv u nás doma, na v˘chode Slovenska.Takto sme zaãínali úvahy niekedy v roku 2005.Základná my‰lienka bola na stole. Kto sajej ujal?PoloÏili sme si jednoduché otázky – dá sa touskutoãniÈ na v˘chode Slovenska? Ak áno – ãotomu bráni? A tak sa okolo tejto my‰lienky zaãalizhromaÏìovaÈ predov‰etk˘m ºudia s regionálnymcítením zo sektora informaãn˘ch technológií.Veì kde inde sa dnes najv˘raznej‰ie tvoríto, ãomu sa hovorí intelektuálna pridaná hodnota?V regióne pôsobí kvalitná Technická univerzitav Ko‰iciach, schopná zveºaìovaÈ talenty.Sú tu aj schopní manaÏéri. My‰lienka oslovilaaj predstaviteºov viacer˘ch firiem pôsobiacichv sektore informaãn˘ch technológií. Aoslovila aj predstaviteºov miestnej a regionálnejsamosprávy.Aké hlavné oãakávania mali iniciátori projektu?Vychádzali sme z toho, Ïe na v˘chode Slovenskamáme nielen podmienky, ale aj vôºu uskutoãniÈprojekt, ktor˘ svojím dosahom môÏe v˘znamn˘mspôsobom prispieÈ k rozvoju regiónu,kam uÏ dnes smeruje nemálo investorov z najrôznej‰íchsektorov priemyslu a sluÏieb. A v‰etcipotrebujú kvalitn˘ch odborníkov. Aj informatikov.Uskutoãnenie zámeru v‰ak podstatn˘mspôsobom môÏe zmeniÈ aj ‰truktúru ponúkan˘chpracovn˘ch príleÏitostí. Predov‰etk˘mnadan˘m odborníkom môÏe ponúknuÈ príleÏitosÈusídliÈ sa tu natrvalo. Plnohodnotne ÏiÈ a tvoriÈ,te‰iÈ sa z úspechov i rodiny. Cieº nadobudol zreteºnékontúry a ‰Èastne zapadol do vládneho zámerupodporovaÈ ekonomiku zaloÏenú na znalostiach.Pre región v˘chodného Slovenska imesto Ko‰ice sa ãrtala úplne nová perspektíva.Od my‰lienky k realizácii b˘va obyãajne zlo-Ïitá cesta ...Od prvej chvíle si tento projekt získaval sympatiena domácej i medzinárodnej scéne. HlásiltotiÏ do sveta, Ïe kdesi na v˘chode Európskejúnie, na v˘chode Slovenska je skupina odborníkov,ktorí nielen nat⁄ãajú ruky, ale prichádzajús kompaktnou predstavou zámeru a odhodlanímuskutoãniÈ ho. Bol to veºmi dobr˘signál na zviditeºnenie regiónu i podnet pre ìal-‰ích, ako postupovaÈ pri uskutoãÀovaní nároãn˘chcieºov. Pozitívne reakcie a odozvy boli veºmidobr˘m povzbudením pre v‰etk˘ch aktérovprojektu. Preto netrvalo dlho a skupina zainteresovan˘chsa rozhodla spojiÈ sily v zdruÏení.Prv˘krát bola ucelená koncepcia projektu Ko-‰ice IT Valley prezentovaná v podobe zaloÏenianeformálneho zdruÏenia na Technickej univerzitev Ko‰iciach pod názvom Ko‰ice IT ValleyDevelopment Forum.Aké konkrétne ciele sledovalo zdruÏenie?Okrem iného sme chceli v krátkom ãase integrovaÈrozpt˘lenú komunitu informatikov pôsobiacichv regióne v˘chodného Slovenska a zaãleniÈsa do siete regiónov angaÏujúcich sa v sektoreinformaãn˘ch technológií a zaujaÈ v tejto‰truktúre dôstojné postavenie. Sme odhodlanípodieºaÈ sa na tvorbe projektov, získavaÈ zdrojena rozvoj a uskutoãÀovaÈ rozvojové zámery.Chceme zvy‰ovaÈ gramotnosÈ obyvateºov regiónuv znalostiach informaãn˘ch technológií,zvy‰ovaÈ atraktívnosÈ regiónu pre investorov,osobitne profesionálov zo sektora informaãn˘chtechnológií a v neposlednom rade zvy‰ovaÈkvalitu prípravy samotn˘ch absolventov‰túdia na stredn˘ch ‰kolách a univerzitn˘chpracoviskách. Prvé oficiálne stretnutie záujemcovo túto iniciatívu a prezentácia zámeru sauskutoãnilo v januári roku 2006 za úãasti 32 reprezentantovuniverzít, samosprávy mesta Ko-‰ice a Ko‰ického samosprávneho kraja, Ministerstvadopravy, pô‰t a telekomunikácií SR a desiatkyfiriem pôsobiacich v tomto sektore. My-‰lienka sa stretla s jednoznaãnou podporou a vkrátkom ãase (v marci, máji a júni 2006) nasledovaliìal‰ie stretnutia. Vytvorené boli ‰tyripracovné skupiny – pre komunikaãnú kampaÀ,anal˘zu pracovného trhu v sektore IT, skupinaposudzujúca moÏnosti a podmienky spoluprácemedzi univerzitami a firmami a jedna skupinaposudzovala moÏné právne formy tejto iniciatívy.Napríklad formou dotazníka bolo osloven˘ch103 firiem, z nich 34 odpovedalo aidentifikovalo 13 typov pozícií odborníkov, oktor˘ch majú, alebo budú maÈ v budúcnosti záujem.Ak˘msi koncentrovan˘m vyjadrením cieºaje Ïelanie vybudovaÈ v regióne v˘chodnéhoSlovenska Centrum excelencie informaãn˘ch akomunikaãn˘ch technológií a s jeho prispenímpodporovaÈ rast kvality vzdelávania, vytváraÈpodmienky pre rozvoj podnikania a sluÏieb,teda zatraktívniÈ región pre podnikanie a investovanie,podporovaÈ technológie opierajúcesa o znalosti s vysokou mierou intelektuálnej pridanejhodnoty, skvalitÀovaÈ podmienky Ïivotav regióne.MôÏete priblíÏiÈ doteraj‰ie v˘sledky prácezdruÏenia?Zaãiatkom tohto roka v januári sa podarilo in-‰titucionalizovaÈ túto iniciatívu oficiálnym vytvorenímzáujmového zdruÏenia právnick˘chosôb s názvom Ko‰ice IT Valley. Jeho ãlenmije 10 zakladajúcich ãlenov, zastupujúcich predstaviteºovtroch rozhodujúcich regionálnychhráãov – univerzitného prostredia (TU v Ko‰iciach,UPJ·), regionálnej samosprávy (KSK) apodnikateºského sektora, reprezentovaného siedmimiv˘znamn˘mi firmami zo sektora informaãn˘chtechnológií. ZdruÏenie je v‰ak otvorenéaj pre ìal‰ích partnerov, ãi uÏ ako ãlenovalebo sympatizantov. Dnes ich uÏ má 19. Zdru-Ïenie sídli na pôde Technickej univerzity v Ko-‰iciach a kladie si nároãné ciele. Podºa ná‰ho názoruveºmi presne napæÀa slová predsedu Európskejkomisie Josého Manuela Barrosa, ktor˘povedal, Ïe rozvoj a zamestnanosÈ ãlensk˘ch‰tátov EÚ môÏu byÈ zabezpeãené iba úspe‰nouspoluprácou regionálnych aktérov.V rovine praktickej môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïeiniciatíva neb˘val˘m spôsobom, ktor˘ nemána Slovensku obdobu, ovplyvÀuje rozvoj sektorainformaãn˘ch technológií. Doteraj‰ie anal˘zypredstaviteºov IT firiem v regióne v˘chodnéhoSlovenska odhadujú, v prípade priaznivéhopodnikateºského prostredia, potrebu cca 3500IT pracovníkov v období najbliωích 3 – 5 rokov.Existencia iniciatívy priÈahuje pozornosÈìal‰ích firiem zo sektora IT, majúcich záujempôsobiÈ v na‰om regióne a na druhej strane vytváraprajné prostredie pre skvalitnenie prípravya uplatnenie absolventov. Jednoducho – myslímsi, Ïe zámer sa viac neÏ vydaril a má predsebou dobrú perspektívu.15

N Á R O D N Á R A D A S RPodpredseda KDH Martin FRONC bol ministrom ‰kolstva v predchádzajúcej vládeMikulá‰a Dzurindu. Nበãasopis mu poloÏil niekoºko otázok, ktoré sa t˘kajúsúãasnej situácie v ‰kolstve. Otázky kládol Peter Gregu‰.Model jednotnej ‰kolyje nemodern˘V júni minulého roka sa konali voºby. UÏvy‰e roka moÏno sledovaÈ v˘sledky ãinnostitejto vlády. NemoÏno uÏ hovoriÈ o zaãiatoãníckychchybách. Ako hodnotíte v˘sledkysúãasnej vlády v oblasti v rezorte,ktorého ste boli v minulej vláde ministrom?âo sa t˘ka celej vlády, myslím si, Ïe sa‰kolstvo znova dostalo na perifériu, a je obe-Èou nezáujmu vlády a tom svedãia napríkladprideºované finanãné prostriedky v rámcischvaºovania ‰tátneho rozpoãtu na príslu‰n˘kalendárny rok. âo sa t˘ka ãinnosti samotnéhopán ministra, treba povedaÈ, Ïe nastúpil naministerstvo nepripraven˘, mal záujem o in˘rezort. BadaÈ nielen to, ale aj tú okolnosÈ, Ïepán minister nemá v oblasti ‰kolstva Ïiadnuvíziu. Vyzerá to teraz tak, Ïe ministerstvoch⁄li navzájom rozporné koncepcie. Robískôr vynútené kroky, dobieha dianie namiestotoho, aby urãovalo, ktor˘m smerom sa má‰kolstvo uberaÈ.Podºa vá‰ho názoru, napríklad aj na základehistorick˘ch skúseností, ktor˘ ‰kolsk˘systém je lep‰í, takzvaná jednotná ‰kola, ãoznamená, Ïe v˘luãne existujú ‰tátom riadené‰koly alebo pluralitn˘ systém, kdeby vedºa seba existovali rôzne typy ‰kôl.Napríklad na Slovensku existuje tradícia,Ïe popri ‰tátnych ‰kolách existovali ‰kolysúkromné a cirkevné. A cirkevné e‰te bolikatolícke a evanjelické.Historické skúsenosti ukázali, Ïe ‰kola,ktorá má jediného zriaìovateºa – ‰tát a ponúkaiba jedin˘ vzdelávací program je brzdouv rozvoji vzdelávania. Ja osobne som zástancompluralitného systému. Podarilo sa urobiÈto, Ïe dnes máme pluralitné ‰koly v tomzmysle, Ïe existujú rôzni zriaìovatelia, Ïeexistujú súkromné ‰koly, cirkevné ‰koly,obecné ‰koly. Súkromné ‰koly sa e‰te lí‰iapodºa toho, ãi je zriaìovateºom súkromnáosoba alebo právnická osoba, napríklad svoje‰koly má Jednota-COOP. Dodnes sú v‰aktieto ‰koly rovnaké, ão sa t˘ka ponuky vzdelávaciehoprogramu, t.j. ão je obsahom vzdelávaciehoprocesu a ako sa vzdeláva. Pretrvávatakpovediac e‰te model z ãias MárieTerézie, ktor˘ bol ovplyvnen˘ vojensk˘mdrilom: pevná ‰truktúra vyuãovacej hodiny,vyuãovanie sa zaãína kontrolou úloh, preskú‰anímlátky z minulej hodiny, v˘kladomnovej látky a zasa zadaním úloh. To je model,ktor˘, podºa môjho názoru, nepodporuje tvorivosÈ.Celkom iste má svoje klady a nechcemho úplne zamietnuÈ minimálne z toho hºadiska,Ïe poskytuje znaãn˘ rozsah encyklopedick˘chvedomosti, no na druhej strane brzdí rozvojdieÈaÈa a ‰tudenta práve v t˘ch oblastiach,na ktoré majú predpoklady, prirodzen˘ talenta záujem. Navy‰e tento systém znemoÏ-Àuje variabilitu pri odovzdávaní vedomostí,preto aj návrh reformy vzdelávania, ktor˘som opakovane podával, tzv. ‰kolsk˘ zákon,navrhoval pluralitn˘ model vzdelávaciehosystému na Slovensku.Nemala by sa náhodou zachovaÈ predsa lenistá úloha ‰tátu pri kontrole úrovne vzdelávania?Nehrozí napríklad, Ïe na súkromnej‰kole, ak by sa dostatoãne zaplatilo, absolventby dostal vysvedãenia ãi diplom,hoci by nemal dostatoãné vedomosti? Nemalby ‰tát kontrolovaÈ, ãi úroveÀ poskytovan˘chvedomostí zodpovedá súãasnejmodernej dobe?Súhlasím s vami v tom, Ïe toto je takpovediaczdieºaná kompetencia, jednak má na tovplyv zriaìovateº a samospráva a aj ‰tát mámaÈ v tejto oblasti ist˘ vplyv. Aby sa nestaloto, ão hovoríte, kvôli tomu som zaviedol objektívne‰tátne merania, to je to testovanie namaturitnej skú‰ke, to je monitor Ïiakov deviatychtried, kde sa objektívne merajú v˘sledkypráce ‰koly, tieto v˘sledky musia byÈ zverejÀované,aby mali obãania informácie, ktorá‰kola aké v˘sledky dosahuje a na základetoho, aby bol rodiãom umoÏnen˘ v˘ber ‰kolypre ich deti a aby sa tieÏ mohli urobiÈ primeranéopatrenia. V mojej vízii boli ìal‰iekroky, uskutoãnil som reformu financovania,kde som zaviedol aj dnes veºmi uznávan˘princíp normatívneho financovania podºapoãtu Ïiakov na ‰kole, ale ìal‰í krok by malspoãívaÈ v tom, ak máme k dispozícii objektívnemeranie, aby ãasÈ t˘chto finanãn˘chprostriedkov ‰kola dostala aj podºa v˘sledkovtohto objektívneho merania. Teda, ak ide odobrú ‰kolu, aby dostala ist˘ objem finanãn˘chprostriedkov navy‰e.MoÏno, Ïe touto otázkou trocha nahnevámfeministky, ale jeden z negatívnych dôsledkovpôsobenia b˘valého reÏimu bola feminizácia‰kolstva. Napadá mi obsah ãeskéhofilmu Obecná ‰kola. Uãiteºku, ktorámala nepochybne vynikajúce vedomosti,dostali nedisciplinovaní Ïiaci do blázinca aporiadok v triede a zavedenie disciplíny sapodarilo aÏ uãiteºovi – muÏovi. Preto bymala byÈ rovnováha medzi poãtom uãite-ºov a uãiteliek. ·kola má predsa byÈ nielensprostredkovateºom vedomostí, ale aj malbyÈ deti uãiÈ vzorom sociálneho správania.Ako pre dieÈa otec a matka majú byÈvzorom muÏi a Ïeny, nieão podobné bymal platiÈ aj v prípade uãiteºov a uãiteliek.Mám obdobn˘ názor. Platí to naozaj ako vrodine, otec i matka zohrávajú nezastupiteºnúúlohu pri v˘chove dieÈaÈa a nieão podobnéby malo platiÈ aj v ‰kole. Jedna z príãin feminizácie‰kolstva bola nízka úroveÀ platov,muÏi za také nízke sumy nechceli zväã‰a pracovaÈ.Navy‰e na Slovensku bol muÏ chápan˘tradiãne ako Ïiviteº rodiny. Je to hriech minulosti,ktor˘ ìalej pokraãuje. Jedin˘m rie‰enímmôÏe byÈ iba to, Ïe sa zv˘‰i úroveÀ platovv ‰kolstve natoºko, aby toto povolaniebolo atraktívne aj pre muÏov.Potom je tu ìal‰í problém. Dnes sa obsahznalostí veºmi r˘chlo mení. B˘val˘ reÏimzaistil trvalé vzdelávanie lekárov. Dnesuãiteºovi zakrátko nestaãí diplom, ktor˘dostal po absolvovaní ‰túdia, ale mal byexistovaÈ premyslen˘ systém kontroly, akouãiteº priebeÏne aktualizuje svoje znalosti,pretoÏe uãiteº by mal byÈ v istom zmysle„veãn˘m ‰tudentom“, aby dokázal kráãaÈs dobou. Dnes, okrem in˘ch revolúcií,Ïijeme aj v období permanentnej informaãnejrevolúcie.Okrem lekárskeho stavu existuje aj ìal‰iaoblasÈ, ktorá má svoj systém permanentnéhovzdelávania, sú to tzv. kvalifikaãné skú‰ky,ktoré musí uãiteº urobiÈ, aby postúpil, aby sadostal do vy‰‰ej platovej kategórie, ale ajtento systém je, podºa môjho názoru zastaral˘,je nepruÏn˘, navrhoval som, aby sa ìal‰ievzdelávanie uãiteºov realizovalo podºa ichvlastnej potreby. Existovala by ponuka ìal‰iehovzdelávania, po jej absolvovaní by uãiteºzískaval body a keì by získal dostatoãn˘ poãetbodov, nasledoval by jeho kariérny postup.Myslím si, Ïe tento systém by zodpovedal vízii,Ïe uãiteº má slobodu rozhodovaÈ sa ako16

N Á R O D N Á R A D A S Rbude ìalej postupovaÈ a zároveÀ bude za toniesÈ aj zodpovednosÈ, pretoÏe ak by nerobilniã, odrazilo by sa to na jeho plate, ak by sasnaÏil, plat by mu narastal. Vízia reformyvzdelávania je zaloÏená na dvoch slovách: naslobode a zodpovednosti. Ak má byÈ slobodareálna a nie deklarovaná, ak si má rodiã vyberaȉkolu, musí maÈ ponuku vzdelávacíchprogramov ‰kôl a potom musí maÈ aj dostatoãnéinformácie o tom, aké v˘sledky ‰kola,ktorú by si chcel vybraÈ, dosahuje. V tomtoprípade by ne‰lo o deklarovanú slobodu a vtomto prípade by bola sloboda spojená sozodpovednosÈou za úroveÀ ‰koly, ktorú sizvolil.Na uãiteºa sa kladú nielen znalostné, aledosÈ prísne a nároãné osobnostné nároky.Napadá ma v‰ak, Ïe dnes je e‰te aktuálnej-‰ia Komenského zásada „schola ludus“(‰kola hrou), kde ale pojem „hra“ musímechápaÈ v modernom zmysle slova, aby sadieÈa cítili byÈ aktívnym úãastníkom vyuãovaciehoprocesu, kde by malo nielen povinnosti,ale aj práva. Moderná v˘poãtovátechnika vytvára moÏnosti aj takej vyuãovacejmetódy ako je „e-learning“, ktorápráve umoÏÀuje modern˘m spôsobom realizovaÈspomínanú Komenského zásadu.Istotne, aj e-learning je jednou z moÏn˘chciest, ale podstata mojej vízie v predkladanomnávrhu zákona je iná. V mojej predstave reformynie je uãiteº osobnosÈou, ktorá vedie‰tudenta tak, Ïe stojí za katedrou, teda je postaven˘vy‰‰ie ako ‰tudent, dáva pokyny, v istomzmysle slova velí, rozdáva úlohy a kontrolujeich plnenie,. Mám víziu, Ïe uãiteº bymal byÈ star‰ím múdrym radcom ‰tudenta,ktor˘ ho vedie a ‰tudent (najmä vo vy‰‰íchroãníkoch) má maÈ priestor okrem povinnejlátky, aby sa mohol viac vzdelávaÈ v predmetochna ktoré má talent a o ktoré má záujem.Má ho usmerÀovaÈ, ão má ìalej robiÈ, ako sivyberaÈ ìal‰ie témy v tom predmete a práveto má byÈ úlohou star‰ieho radcu a toho, ão‰tudenta vedie. Ak by sme si spomenul na obdobieantiky. Ako vtedy pôsobili uãitelia?Napríklad slávny Sokrates sa so svojimi Ïiakmiprechádzal a diskutoval s nimi, viedol ich.Bol to múdry star‰í radca, a nie veliteº. Opakujem,Ïe nበsystém priveºmi nadväzuje natereziánsku reformu, ktorá je zaloÏená predov‰etk˘mna istom disciplinárnom postupe.Zdá sa mi, Ïe moÏno trocha Márii Teréziikrivdíte, robila to, ão vyÏadovala vtedaj‰iadoba. „Veliteºská pedagogika“ a v˘chovazaloÏená na skoro vojenskom drile súvisí sin˘m menom – Makarenko, ktoré má zl˘zvuk.Samozrejme, meno Makarenko v tejto súvislostiveºmi zle znie, ale ja nechcem zhadzovaÈtereziánsku reformu. Bol to obrovsk˘krok a na onú dobu moderná reforma. Zaviedlasa povinná ‰kolská dochádza pre v‰etkydeti, napríklad aj bez ohºadu na ich pohlavie,ão v tej dobe bolo úÏasné, lenÏe za on˘ch vy‰edvesto rokov sa spoloãnosÈ veºmi zmenila. Vtom vidím problém. Nakoniec, uÏ v roku1868 u nás bola zavedená povinná ‰esÈroãná‰kolská dochádzka, bez rozdielu pohlavia prev‰etky deti. V tomto habsburská monarchiaprevy‰ovala mnohé iné krajiny. To platí v istomzmysle aj dnes. Slovensku spolu so Slovinskomsú na poprednom mieste v Európev poãte mlad˘ch ºudí, ktorí majú ukonãenéúplné stredo‰kolské vzdelanie. Je to okolo90 %. LenÏe dne‰ná doba má iné poÏiadavkya onen spomínan˘ model jej uÏ nezodpovedá.Pokiaº viem, zásada, Ïe kaÏd˘ Ïiak by malmaÈ ukonãené stredo‰kolské vzdelanie bolauÏ dávnej‰ie uplatÀovaná v USA. âo sat˘ka zásady „‰koly hrou“ do modernej podobyju dal americk˘ pedagóg Dewey. Jehometódy by sa dodnes mohli povaÏovaÈ zamoderné. Makarenkovská „veliteºská“ pedagogikanarobila viac ‰kody ako osohu.Uãiteº sa má snaÏiÈ o slobodn˘ rozvoj osobnostiÏiaka ãi ‰tudenta.Pri realizácii pluralitného systému musímupozorniÈ e‰te na jednu vec, ktorá je dôleÏitápre demokratickú obãiansku spoloãnosÈ.Jednotná ‰kola je poku‰ením pre t˘ch, ão súpri moci, aby sa ‰kola zneuÏívala na ideologickúindoktrináciu mládeÏe. Jednoducho,pluralitná ‰kola nedáva priestor na takúto indoktrináciua v slobodnej‰om prostredí jepodstatne väã‰í priestor pre tvorivosÈ. Vezmimesi napríklad vysoké ‰koly, kde existujú uÏod stredoveku akademické slobody. Zmyselich existencie spoãíva v tom, aby sa tríbili názory,vznikali nápady a tak sa vytvára priestor,aby sa spoloãnosÈ posunula ìalej. Nieão podobnézväã‰a na‰ej ‰kole ch˘ba, ide najmä odostatoãnú voºnosÈ a slobodu, aby sa vytvorilipodmienky pre tvorivé prostredie.Máte pravdu. Napríklad na stredovek˘chuniverzitách bolo dokonca moÏné spochyb-ÀovaÈ boÏiu existenciu a hºadali sa jej dôkazya nik nemohol byÈ postihovan˘ za to,ão univerzitn˘ profesor na akademickejpôde povedal. Stredoveké univerzity by vtomto smere dodnes mohli byÈ vzorom.Súhlasím. Z histórie je známy prípad, keìfrancúzsky panovník mal poku‰enie obmedziÈakademické slobody, podriadiÈ si univerzituv ParíÏi, zasiahol pápeÏ Gregor IX. a akademickéslobody zostali zachované.Súãasná vláda chce zlep‰iÈsituáciu v ‰kolstveOºga NACHTMANNOVÁ(Smer-SD) jepodpredsedníãkou V˘boru NRSR pre vzdelanie, mládeÏ,vedu a ‰port. Sama mápedagogické skúsenosti z prácena Fakulte manaÏmentu naEkonomickej univerzitev Bratislave. Na‰e otázky bolizamerané na súãasnú situáciuv ‰kolstve z pohºadu teraj‰ejvládnej koalície.Otázky kládol Peter Gregu‰.17

N Á R O D N Á R A D A S ROd nástupu súãasnej vlády uÏ uplynulviac ako jeden rok. Ako by ste hodnotiliplnenie vládneho programu v oblasti ‰kolstva?âím by sa vláda koalícia mohla pochváliÈ?Táto vláda má za sebou viac ako roãné pôsobenie– samozrejme, Ïe nie je jednoduchéza také krátke obdobie zdokonaliÈ systémvzdelávania na Slovensku. Vládny programje postaven˘ na 4-roãné obdobie a podºa môjhonázoru sa súãasná vláda snaÏí programovévyhlásenie vlády v oblasti vzdelávaniasystematicky napæÀaÈ.. Predchádzajúci vládnykabinet poãas svojho osemroãného pôsobenia,hoci prezentoval vzdelávanie ako svojuprioritu, sa k ‰kolstvu správal – a najmä kverejnému, ozaj maco‰sky.Hneì po nástupe novej vlády sa zaãalopracovaÈ na novele vysoko‰kolského zákona.Novela bola daná na ‰irokú diskusiu odbornejverejnosti, ne‰lo teda o novelu vytvorenúskupinou úradníkov. Táto novela bola popostúpení do parlamentu a posúdení niektor˘ch„sporn˘ch“ otázok upravená a som presvedãenáo tom, Ïe novela vysoko‰kolskéhozákona pomôÏe skvalitniÈ systém vysoko-‰kolského vzdelávania na Slovensku. Systémvysoko‰kolského vzdelávania tak akobol pôvodne nastaven˘ jednoznaãne nevyhovoval– panoval v Àom zmätok a chaos, ão saprejavilo na zníÏení kvality vysoko‰kolskéhovzdelávania na Slovensku. Kvantitatívnepoãet vysok˘ch ‰kôl narastal (k˘m v roku2002 bolo na Slovensku 22 vysok˘ch ‰kôl, vroku 2006 ich bolo 33), kvalita v‰ak prudkoklesala. Novelou vysoko‰kolského zákonasa vná‰a systém a poriadok, ão je základn˘mpredpokladom zvy‰ovania kvality vzdelávaniana Slovensku.Rovnako sa nov˘ vládny kabinet zaãal zaoberaÈaj nutnosÈou zmeny zákona o v˘chovea vzdelávaní (‰kolsk˘ zákon), ktor˘ v súãasnejpodobe nezodpovedá zmenen˘m politicko-spoloãensk˘mpomerom na Slovensku.Základné a stredné ‰kolstvo funguje e‰testále na základe zákona z roku 1984; tento zákonbol v minulom období 19-krát novelizovan˘.Novelizácie sú nepostaãujúce a ide onesystémové rie‰enie, Ministerstvo ‰kolstvasi preto hneì na zaãiatku dalo ako základnúúlohu zmenu tohto zákona.Opozícia predloÏila svoj vlastn˘ návrh‰kolského zákona. âím sa tento návrh lí‰iod toho, ktor˘ pripravuje ministerstvo‰kolstva a aké boli hlavné dôvody zamietnutiaopoziãného návrhu?Základn˘ rozpor je vo filozofickom základet˘chto dvoch predstáv. Návrh ‰kolskéhozákona z dielne poslancov Fronca, Szigetihoa Devínskeho vychádza z predt˘m pripravenéhozákona, ktor˘ mali poãas svojhopôsobenia ãi uÏ vo funkcii ministra alebo‰tátneho tajomníka na stole. Tento návrh zákonaja osobne povaÏujem za nekomplexn˘,rozpor je uÏ aj v samotnom chápaní v˘chovya vzdelávania. A druh˘m podstatn˘m dôvodomzamietnutia tejto novely je fakt, Ïe M·malo uÏ hotov˘ legislatívny zámer, ktor˘pre‰iel odbornou diskusiou v‰etk˘ch zainteresovan˘chodborn˘ch zloÏiek z praxe. Prv˘krátsa stretli pedagogickí pracovníci s t˘m,Ïe sa ich niekto p˘tal na ich názor, zargumentovanépripomienky boli zapracované do legislatívnehozámeru. Odborná verejnosÈ malamoÏnosÈ od samého zaãiatku participovaÈ napríprave ‰kolského zákona. V súãasnosti sapracuje na paragrafovom znení zákona a kukoncu roka by mal byÈ zákon predloÏen˘ dovlády. Táto novela by mala byÈ komplexnoua mala by odráÏaÈ duch 21. storoãia.Opozícia, pokiaº je mi známe, kritizujevládu za to, Ïe trvá na koncepcii jednotnej‰koly a presadzuje neúmerné zásahy ‰tátudo ‰kolstva. Ak˘ je vበnázor?Súhlasím s koncepciou jednotnej ‰koly;základné kurikulum by malo byÈ skutoãnejednotné. Je to plne v súlade s programov˘mvyhlásením vlády, kde sa kon‰tatuje, Ïe dominantnúúlohu pri vzdelávaní zohráva ‰tát,priãom postupuje v koordinácii so samosprávnymikrajmi, obcami a obãanmi. ·tátako základn˘ garant kvality v˘chovy a vzdelávaniaje povinn˘ zabezpeãiÈ porovnateºnézákladné a stredné vzdelanie. Vyhovuje to ajfaktorom, ktoré súvisia s turbulenciou a dynamikousúãasnej doby – konkrétne podporezv˘‰enej migrácii obyvateºstva.Kºúãovú úlohu v pedagogickom procesena v‰etk˘ch typoch ‰kôl má uãiteº. Je tuv‰ak niekoºko problémov. Napríklad na‰aspoloãnosÈ profesii uãiteºa udeºuje minimálnuprestíÏ, ão sa veºmi negatívne odrá-Ïa na pedagogickom procese najmä na základn˘cha stredn˘ch ‰kolách. âo by sa vtomto smere dalo robiÈ?Toto povaÏujem za jednu z kardinálnychotázok v systéme vzdelávania na Slovensku.Uãiteº je zaãiatkom aj koncom tohto reÈazca.Status uãiteºa za ãias predchádzajúceho reÏimuv˘razne upadol. Tento proces sa prehlbovalìalej aj pri zmenen˘ch spoloãensko-politick˘chpomeroch. Téza, Ïe uãiteºstvo jeposlanie, nie povolanie sa zneuÏívala a odrá-Ïalo sa to platovom ohodnotení uãiteºov. Îiaºbohumnohí rodiãia to ãasto chápali ako neschopnosÈuãiteºov a správali sa k uãiteºom nevhodne,ão nemohlo ujsÈ pozornosti ich detí.Z pohºadu spoloãenského statusu sú uãiteliaasi najviac diskriminovanou spoloãenskouskupinou. Túto situáciu by mohol zvrátiÈ ajpripravovan˘ návrh zákona o postavení pedagogick˘chzamestnancov, ktorého legislatívnyzámer je pripraven˘ na rokovanie do vlády.S t˘m súvisí aj problém platov uãiteºov,ktor˘ v˘‰ka je zhruba na úrovni priemernéhoplatu. Ako sa bude daÈ zlep‰iÈ táto situácia?Slovensko je tieÏ zo zahraniãia kritizované,Ïe v˘davky na vzdelávanie súpod priemernou úrovÀou EÚ. Bude sa rie-‰iÈ aj tento problém?Uãitelia v otázke platov zaostávali ìalekoza priemernou mzdou v národnom hospodárstve.A z toho vyvstali problémy, s ktor˘mizápasíme doteraz: prefeminizované ‰kolstvo,nezáujem o toto povolanie. Preto si súãasnávláda dala v programovom vyhlásení zacieº postupne dosiahnuÈ v tomto volebnom obdobípriemern˘ plat v ‰kolstve na úrovni priemernéhoplatu v národnom hospodárstve. Samotníuãitelia by tento plat mali dosiahnuÈ uÏv budúcom roku. V˘davky na vzdelávaniesú skutoãne po dlhé roky nepostaãujúce. Pretosa vláda v programovom vyhlásení zaviazala,Ïe uplatní v ‰kolstve viac zdrojové financovanies cieºom postupného dosiahnutiaúrovne 5 % HDP. Kºúãové bude vytvoreniesystému efektívneho a zmysluplného ãerpaniaeurópskych fondov v oblasti vzdelávania,vedy a v˘skumu. Toto je zatiaº dosÈ veºk˘mproblémom, ale podºa mojich informácií,„stojaté vody“ sa zaãali h˘baÈ. Rovnako je vtomto bode dôleÏité spomenúÈ ìal‰ie predsavzatiez programového vyhlásenia vlády, Ïevláda bude presadzovaÈ zásadné zmeny v legislatívea prerozdelení finanãn˘ch prostriedkov.Inteligentné investície sa budú prerozde-ºovaÈ tak, aby bolo moÏné vykonávaÈ nasledujúcerozhodnutia vo v‰etk˘ch súãastiach‰kolstva, vo vede a technike, ako aj v ‰portea pri práci s mládeÏou.DosÈ diskutovan˘m problémom je dnes aje-learning. Ak˘ je vበnázor na jeho vyuÏitiena na‰ich ‰kolách?Som za, ako podporn˘ prostriedok majúsvoj nesporn˘ v˘znam a bez informaãno-komunikaãn˘chtechnológií si vzdelávanie 21.storoãia neviem ani predstaviÈ. Stále v‰ak základn˘mpredpokladom kvalitného vzdelávaniazostáva samotn˘ uãiteº.Sama máte pedagogické skúsenosti. V ãomby mali samotní uãitelia, poãínajúc t˘mi nazákladn˘ch ‰kolách aÏ po vysoko‰kolsk˘chpedagógov, pôsobiÈ na zlep‰ení situácie ná-‰ho ‰kolstva? Ak˘ by mal byÈ ich vlastn˘podiel na zlep‰ení v˘uãby a v˘chovy na‰ejmladej generácie?Podºa mojich skúseností máme stále veºauãiteºov, ktorí nerezignovali a robia ãesÈ svojmustavu. Neustále sa vzdelávajú, aktívnevstupujú do procesu vlastného kariérnehorastu, záleÏí im na ich Ïiakoch ãi ‰tudentoch.Vláda SR je zainteresovaná na tom, aby takítouãitelia boli v‰etci a preto sa zaviazala vprogramovom vyhlásení vlády, Ïe vytvorítaké legislatívne a ekonomické rámce, abyuãitelia v ão najväã‰ej miere spæÀali odbornéa morálne predpoklady na v˘kon tohto nároãnéhopovolania. Veºmi pozitívne hodnotím, Ïevláda bude podporovaÈ vzdelávacie programypre uãiteºov na v‰etk˘ch stupÀoch ‰kôl a vypracujekoncepciu kariérneho rastu uãiteºov.Aj pripravovan˘ vznik stavovskej komorypedagogick˘ch pracovníkov v ‰kolstve môÏemaÈ podºa môjho názoru pozitívny dopad nazlep‰ení situácie ná‰ho ‰kolstva.Ako podpredsedníãka v˘boru v istomzmysle reprezentujete vládnu koalíciu vtejto zloÏitej oblasti. Ako by ste sama svojepôsobenie vo v˘bore?Na túto otázku sa mi odpovedá asi najÈaÏ-‰ie. Moju prácu musia ohodnotiÈ druhí. Zaseba môÏem povedaÈ len to, Ïe mi veºmi záleÏína tom, aby sa vedomostná spoloãnosÈstala na Slovensku realitou. MoÏno to znieako fráza, ale ja za t˘m vidím pre seba konkrétnyobsah.18

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E·kolstvo, inovácie, e-government, Ïivot online... âo spája tieto segmenty? MôÏe sa maÈ dobrekrajina, ktorá nenasmeruje v‰etko svoje úsilie do inovácií, modernizácie a kaÏdodennéhosystematického zlep‰ovania? Aj s tak˘mito otázkami sme sa obrátili na Luciu MU·KOVÚ,riaditeºku Medzinárodného kongresu ITAPA, ktor˘ v novembri uÏ po ‰iestykrát otvorí svojebrány expertom, fanú‰ikom, manaÏérom aj realizátorom modernizaãn˘ch vízií vo verejnej správe.Kºúã k budúcnostiúspe‰ného Slovenskaje v zmene mysleniaAktivity ITAPA sa v roku 2007 roz‰íriliokrem informatizácie verejnej správy aj doin˘ch oblastí, jednou z nich bola oblasÈ informatizácieregionálneho ‰kolstva. âo stet˘m sledovali a ão ste zistili?Základnou úlohou vzdelávania je vytvoriÈão najlep‰ie podmienky na v˘chovu kvalitn˘ch,vzdelan˘ch a produktívnych ºudí, ktorínemajú problém uplatniÈ svoje schopnostina trhu práce. Kºúãovú úlohu dnes zohrávajúdigitálne zruãnosti. Samotná Európska komisiapodãiarkla túto úlohu dokumentom soskráten˘m názvom „eSkills“, ktor˘ smerujek posilneniu zamestnanosti, rastu a konkurencieschopnostiprostredníctvom rozvoja tzv.„elektronick˘ch zruãností pre 21. storoãie“.Odhaduje sa, Ïe pribliÏne 180 mil. Európanovpravidelne vyuÏíva IKT vo svojej práci. Pod-ºa údajov Eurostatu 37 % populácie EÚ v‰aknemá Ïiadne poãítaãové zruãnosti a viac ako60 % ºudí, ktorí dosiahli niωie stredo‰kolskévzdelanie, nemá Ïiadne základné elektronickézruãnosti. EK preto uÏ dnes presadzuje,aby tradiãn˘ pojem negramotnosti zah⁄Àalcelkov˘ súbor elektronick˘ch zruãností a znalostímédií, ktoré sa poÏadujú v znalostnomhospodárstve a spoloãnosti. ·koly v tomtosmere zohrávajú kºúãovú úlohu, ich úlohou jeodstraÀovaÈ tak tradiãnú negramotnosÈ, ako ajdigitálnu. Na Slovensku dnes v‰ak neexistujeÏiadny ‰tandardizovan˘ systém hodnoteniadigitálnej gramotnosti ‰tudentov. Mlad˘ ãlovekkonãiaci strednú ‰kolu tak nemá Ïiadendoklad o svojich elektronick˘ch zruãnostiach(tzv. eSkills) a súãasne nemá moÏnosÈ porovnávaÈsvoje postavenie na trhu práce so svojimirovesníkmi doma ãi v zahraniãí. Pozitívnevnímame práce ministerstva ‰kolstva natvorbe strategick˘ch dokumentov v oblasti informatizácie‰kôl, pri mnoÏstve rie‰en˘chproblémov v‰ak akoby sa vytratil práve tendôraz na definovanie zdanlivo jednoduchéhov˘sledku – profilu kaÏdého absolventa ná‰hovzdelávacieho systému v oblasti celej (teda ajdigitálnej) gramotnosti.Okrem ‰kolstva ste sa venovali aj inováciáma v˘skumu.V oblasti inovácií a v˘skumu sledujeme v˘vojna Slovensku so znepokojením. Podºahodnotenia European Innovation Scoreboardza rok 2006 sme na 28. mieste spomedzi35 európskych krajín a nበinovaãn˘ v˘konklesá – v hodnotení medziroãného v˘voja sadrÏíme v poslednej kategórii tzv. krajín „v závese“(trailing countries). V tabuºke GlobalInnovation Scoreboard 2006, roz‰írenej oìal‰ie ekonomicky vyspelé krajiny sme aÏ na37. mieste zo 49 hodnoten˘ch krajín a smeopäÈ zaradení do poslednej skupiny tzv. zaostávajúcichkrajín (lagging countries). Zlep-‰enie by mohol priniesÈ Operaãn˘ programV˘skum a v˘voj, na základe ktorého môÏemev rokoch 2007 aÏ 2013 získaÈ podporu EÚz Európskeho fondu regionálneho rozvoja(EFRR/ERDF) vo v˘‰ke takmer 1,4 mld. eur(40 mld. Sk). Ako v‰ak uchrániÈ ich úãinnosÈa efektívnosÈ, keì Slovensko nemá vyvinut˘systém hodnotenia efektivity vynaloÏen˘chfinancií na v˘skum a v˘voj ani systém sankciína postihnutie tzv. „‰uplíkov˘ch v˘skumov“.Tak˘to systém poÏaduje EK a uplatÀujúho aj medzinárodné organizácie (OECD).Existuje napríklad aj v susednej âeskej republike,ktorá nemilosrdne udelí trojroãn˘ di‰tancv˘skumníkovi, ktor˘ uviedol nepravdivé informácieo realizovanom projekte a zneuÏilt˘m finanãné prostriedky. Podºa predstavite-ºov EK tieÏ nie je múdre spoliehaÈ sa na lacnúpracovnú silu v oblasti v˘skumu, v˘vojaa inovácií ako komparatívnu ekonomickú v˘hodu,pretoÏe tu je na‰a konkurencieschopnosÈohrozená âínou a Indiou. Treba sa najmävymaniÈ z tradiãn˘ch hraníc myslenia,uvedomiÈ si Ïe dnes uÏ pre v˘skum a inovácieneexistujú sektorové ani geografické hranice,zapájaÈ sa do sietí, klastrov a intenzívnerozvíjaÈ aktivity v oblastiach, kde mámepotenciál.Pripraven˘ je 6. roãník Medzinárodnéhokongresu ITAPA. Aké sú va‰e oãakávania?Tento rok sme pozornosÈ sústredili na plnedigitálny svet a elektronické sluÏby, v zmyslemotta celého kongresu „Îivot online“.Dnes uÏ Ïijeme naplno vo virtuálnom svete.Komunikujeme v Àom, nakupujeme, platíme,organizujeme, pracujeme, ‰tudujeme, zabávamesa. Len komunikácia s verejnou správouakoby zostala zakliatou trinástou komnatou.V rebríãku krajín EÚ, ktor˘ sleduje rozvoj onlinesluÏieb, je za nami uÏ len Bulharsko,Poºsko a Loty‰sko. Akoby sme si nevedelipredstaviÈ, Ïe súãasn˘ zastaran˘ úradníckysystém, ktor˘ uÏ pomaly v‰etci zmenili, môÏefungovaÈ aj inak, jednoduch‰ie, príjemnej-‰ie. Preto budeme pozorne sledovaÈ skúsenostizo Slovenska aj zo zahraniãia. Predstaví saFrancúzsko, Fínsko, Rakúsko, ale aj Peru aBulharsko. Budeme hovoriÈ o horúcej témeeurokomisára Günthera Verheugena, zameranejna zniÏovanie administratívy „Better regulation“,o prechode na euro, o ochrane arozvíjaní kultúrneho dediãstva, bezpeãnostiinformaãn˘ch systémov, ochrane du‰evnéhovlastníctva a autorsk˘ch práv, ale aj o modernizáciisamospráv a predov‰etk˘m o akceleráciizavádzania online sluÏieb. Kºúã k úspechuje v zmene myslenia. Veríme, Ïe Medzinárodn˘kongres ITAPA k tomu opäÈ skromneprispeje.www.itapa.sk19

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I EJedn˘m z pilierov znalostnej a konkurencieschopnej ekonomiky je vyspelé odvetvie informaãnokomunikaãn˘chsluÏieb (IKT). Slovensko má ‰ancu, aby IKT priemysel poskytoval vysokokvalitnésluÏby nielen na domácom trhu, ale aby sa stal aj v˘znamn˘m exportérom sluÏieb s vysokoupridanou hodnotou. Parlamentn˘ kuriér k tejto nav˘sosÈ dôleÏitej a aktuálnej téme oslovilprezidenta IT Asociácie Slovenska Juraja SABAKU.Slovensko potrebuje viacIT profesionálovJe nepochybné, Ïe taká malá krajina akoje Slovensko sa v dne‰nom globalizovanomsvete môÏe presadiÈ najmä silou my-‰lienok a vedomosÈami svojich obyvateºov.Aj zahraniãní investori prichádzajú naSlovensko nie pre na‰e „modré oãi“, ale prevysoko sofistikovanú a pritom pomernelacnú pracovnú silu. Je teda v‰etko v poriadku?Slovensko má naozaj potenciál, aby oveºaviac ako doteraz Ïilo z toho, ão máme v hlavácha nie v rukách. Za posledn˘ch niekoºkorokov tu zahraniãní investori vytvorili v ITodvetví okolo 10 000 nov˘ch pracovn˘chmiest, ktoré poskytujú sluÏby zákazníkompo celom svete. Av‰ak tento dramatick˘ nárastvyãerpal na‰e rezervy a v súãasnosti sazaãína prejavovaÈ siln˘ nedostatok IT ‰pecialistov.Nové pracovné miesta pribúdajú ove-ºa r˘chlej‰ie ako sú kapacity ‰kôl. Pritompodºa IDC do roku 2011 v IT odvetví vzniknenov˘ch 16 000 nov˘ch pracovn˘ch miest.TakÏe najväã‰ou brzdou rastu IT odvetvia jenedostatok kvalifikovan˘ch ‰pecialistov. Situáciaje taká, Ïe IT firmy prácne a nákladnerekvalifikujú na IT ‰pecialistov absolventovnon-IT vysok˘ch ‰kôl. Za posledné roky Slovenskárepublika stratila niektoré potenciálnev˘znamné zahraniãné investície, ktoréstroskotali na nedostatku kvalifikovanej pracovnejsily práve v oblasti IT.ZabezpeãiÈ ‰irokú bázu znalostn˘ch pracovníkov(knowledge workers), ktorí rozumejúa vedia vyuÏívaÈ nové informaãnétechnológie, je jednou z hlavn˘ch úloh vrámci celoÏivotného vzdelávania, ktoré jekºúãom k zabezpeãeniu zruãností pre znalostnúekonomiku. Ak˘ je vበpohºad?Je dôleÏité, aby ‰kolsk˘ systém produktovaldostatok kvalifikovan˘ch odborníkov. ITodvetvie je v‰ak jedno z najr˘chlej‰ie meniacichsa odvetví, kde nadobudnuté znalosti azruãnosti zastárávajú uÏ po niekoºk˘ch rokoch.Preto je systém celoÏivotného vzdelávaniakæúãov˘. A to jednak pre IT firmy, aleaj pre samotn˘ch IT ‰pecialistov. Aby sa imnestalo, Ïe uÏ v strednom veku nebudú „znalostnestíhaÈ“ rozvoj odvetvia.Ako v tomto punkte „prikladá ruku k dielu“IT Asociácia Slovenska?Pre IT Asociáciu Slovenska, ako profesijnézdruÏenie, ktorého ãlenskú základÀu tvorítakmer 90 najv˘znamnej‰ích domácich azahraniãn˘ch spoloãností, pôsobiacich v oblastiinformaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií,je to jedna z najv˘znamnej‰ích v˘ziev.Dlhodob˘m rie‰ením je zmena vzdelávaciehosystému. Krátkodob˘mi rie‰eniami súrekvalifikácie a selektívne otvorenie trhu preIT odborníkov z in˘ch krajín, aby ich mohlizamestnávaÈ IT firmy na Slovensku. Jednouz v˘znamn˘ch aktivít ITAsociácie v tejto oblastije koordinácia a realizácia projektu „ITAsociácia Slovenska pripravuje v‰estrann˘chIT profesionálov“, ktor˘ je zameran˘ na zní-Ïenie nedostatku kvalifikovanej pracovnejsily v oblasti IT v bratislavskom regióne.Rie‰i sa v rámci v˘zvy Ministerstva práce, sociálnychvecí a rodiny Slovenskej republikya financuje ho Európsky sociálny fond (ESF).MôÏete o tomto v˘znamnom projekte povedaÈnieão bliωie?Projekt nadväzuje na Plán hospodárskehoa sociálneho rozvoja Bratislavského samosprávnehokraja, ktor˘ za priority v oblasti politikytrhu práce a zamestnanosti povaÏujeokrem in˘ch aj roz‰írenie tréningov˘ch avzdelávacích aktivít so zameraním na non-ITkvalifikovanú pracovnú silu, zlep‰enie spoluprácevzdelávacieho systému so zamestnávateºmia zameriava sa na zv˘‰enie flexibilityna trhu práce v súlade s poÏiadavkamina rozvoj ºudsk˘ch zdrojov. Projekt je v súlades vy‰‰ie uveden˘mi prioritami a v plnejmiere ich realizuje, pretoÏe flexibilne reagujena celoslovenské potreby ch˘bajúcich IT‰pecialistov, ktorí budú ‰kolení v pilotnomoverovaní v Bratislavskom kraji.Aké sú základné ciele celého projektu?Hlavn˘m cieºom projektu je prispieÈ k zvy-‰ovaniu adaptability a konkurencieschopnostipodnikov prostredníctvom podpory vzdelávaciehoprogramu na získavanie IT zruãnostípredov‰etk˘m osôb vstupujúcich na trhpráce a prispieÈ tak k zníÏeniu nedostatkukvalifikovan˘ch odborníkov v oblasti IT. Cieleprojektu predpokladajú, Ïe v jeho rámci sabude rekvalifikovaÈ takmer 170 záujemcov –40 ‰tudentov posledn˘ch roãníkov nie-IT odborovbratislavsk˘ch vysok˘ch ‰kôl, zv˘‰isa kvalifikaãn˘ potenciál 70 absolventov nie-IT vysok˘ch ‰kôl pre potreby IT profesií, vytváran˘chzahraniãn˘mi investormi na Slovenskua poskytne sa v‰eobecné IT vzdelávanieasi pre 60 záujemcov o zamestnanie – ot˘ch prejavili písomne potvrden˘ záujem ichpotenciálni zamestnávatelia v prípade získaniaIT zruãností. Vzdelávacie programy projektusú preto zamerané na získanie profesijn˘chIT zruãnosti v oblastiach, ktoré sú v súãasnostinajviac Ïiadané na IT trhu: Poãítaãovésiete a sluÏby, Informaãné systémy nabáze OS UNIX – LINUX, Programovanie vjazyku Java, Technické a informaãné prostriedkyinformaãn˘ch systémov a Úvod doprogramovania a základy ovládania systémuSAP R/3.Projekt predpokladá, Ïe jeho rie‰enie umoÏnízv˘‰iÈ poãet a kvalitu programov ìal‰iehovzdelávania, reagujúcich na meniace sa po-Ïiadavky na trhu práce a bude vhodne stimulovaÈdopyt zamestnávateºov v bratislavskomregióne na ìal‰ie vzdelávanie zamestnancov,predov‰etk˘m záujemcov o zamestnanie snízkou úrovÀou IT zruãností, vyÏadujúcich voblasti informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológiís cieºom zv˘‰iÈ flexibilitu trhu práce.20

N Á R O D N Á R A D A S RNerie‰me v‰etky problémySlovenska z európskych zdrojovV politike nie je Ïiadnym nováãikom, hoci do NR SR najprv vstúpil ako náhradník za poslanca Petra Zajaca –v tom ãase bol podpredsedom e‰te samostatnej Demokratickej strany. Trikrát bol zvolen˘ za primátoraLiptovského Mikulá‰a. V tomto meste je známy aj organizovaním ‰portu, hlavne lyÏovania a vodného slalomu. Jeãlenom v˘boru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a v˘boru NR SR pre európske záleÏitosti.Alexander SLAFKOVSK¯, poslanec za SDKÚ-DS, odpovedá na otázky o informatizácii slovenskej spoloãnosti.Kde sú podºa vás slabiny v informatizácii naceloslovenskej a na regionálnej úrovni?Za jednu z najväã‰ích slabín povaÏujem nedostatoãnépokrytie územia Slovenska r˘chlyminternetom (‰irokopásmov˘m). V porovnaní sostatn˘mi krajinami EÚ sa s cca 6 percentamidomácností pripojen˘mi na r˘chly internet pohybujemena chvoste Európy. V˘razne by prospelaliberalizácia pripojenia na internet, bez potrebyzv˘‰enia zdrojov z OP IS... Za ìal‰iu slabinupovaÏujem nekompatibilnosÈ softvérov˘chprostredí pouÏívan˘ch jednotliv˘mi in‰titúciamiverejnej správy vrátane centrálnych orgánov.Táto nekompatibilnosÈ bráni úãinnému prepojeniua r˘chlemu získavaniu dostupn˘ch informáciímedzi in‰titúciami navzájom, ão by vkoneãnom dôsledku odbremenilo obãana a zefektívniloverejnú správu. Ch˘bajú ºudia s jasn˘mivíziami ako postupovaÈ a pritom sa neocitnúÈna „izolovanom ostrove“ a so schopnosÈoupresvedãiÈ príslu‰né zastupiteºstvá konaÈ. Je zaráÏajúcinedostatok verejn˘ch optick˘ch sietíschopn˘ch sprístupniÈ „informaãné diaºnice“trhu a obãanom.Európska komisia schválila pre SR takmermiliardu eur na operaãn˘ program informatizáciaspoloãnosti (OP IS) – ktoré by samali vyuÏiÈ v slovensk˘ch regiónoch s v˘nimkouBratislavy. Kde v‰ade by sa podºa vástieto zdroje mali vyuÏiÈ?Priznávam, Ïe nie som Ïiadny veºk˘ expert nainformatizáciu, ale dvanásÈ rokov na primátorskomposte ma nauãilo okrem iného naãúvaÈ expertom.Tí ma utvrdili v tom, Ïe máme ão v tejtooblasti robiÈ, resp. dobiehaÈ. DostupnosÈ ‰irokopásmovéhointernetu a informatizácia verejnejsprávy sú jednoznaãnou prioritou. AleOPIS sám osebe nevyãleÀuje finanãné prostriedkyna vzdelávanie v informaãn˘ch technológiách.V OP Vzdelávanie bude obrovsk˘ dopytna opravy a rekon‰trukcie budov, ãím samôÏe vytvoriÈ nedostatok finanãn˘ch prostriedkovna v˘razné zlep‰enie informaãnej gramotnostiSlovákov.Rozhodnutie EK potvrdilo ‰truktúru OP IS– na elektronizáciu verejnej správy a rozvojelektronick˘ch sluÏieb je vyãlenen˘ch alokovan˘ch702,3 mil. eur, na rozvoj pamäÈov˘cha fondov˘ch in‰titúcií a obnovu ich národnejinfra‰truktúry 163,5 mil. eur a nazv˘‰enie prístupnosti k ‰irokopásmovémuinternetu 96,2 mil. eur – ste spokojn˘ s tak˘mtoãlenením?V podstate môÏem povedaÈ áno, za predpokladu,Ïe nenastane kolízia, na ktorú upozorÀujemvy‰‰ie, teda vzdelávanie. Zdá sa mi relatívnemálo vyãlenen˘ch prostriedkov na zv˘‰enieprístupnosti k ‰irokopásmovému internetu, ktor˘je napr. v JuÏnej Kórei dostupn˘ v kaÏdej domácnosti,ão je dnes svetová ‰piãka.Ako sa dá podºa vás charakterizovaÈ stav informatizácieslovenskej spoloãnosti ako celku,a verejnej správy zvlá‰È?Myslím, Ïe súãasné vybavenie hardvérom jena mnoh˘ch in‰titúciách pomerne slu‰né, nakoºkosa u nás informatizácia zaãala neskor‰ie a nakupovalosa uÏ lacnej‰ie a modernej‰ie vybavenie.Veºk˘ nedostatok je v oblasti prepojenia jednotliv˘chin‰titúcií a verejnej správy medzi sebou.Kompatibilita a legálnosÈ softvérovéhovybavenia verejnosti je slabá. Lep‰ím prepojeníma dodrÏiavaním zásady „ão nie je tajné jeverejné“ by sme mohli v˘razne zlep‰iÈ dostupnosÈverejnosti k informáciám a zníÏiÈ úroveÀ ‰ikanovaniaobyvateºstva úradmi. Preão musímeposielaÈ v˘pis z registra trestov v papierovej podobepri registrácii firmy v obchodnom registri,keì obidve in‰titúcie sú súãasÈou verejnejsprávy?Na ão sa treba sústrediÈ pri skvalitÀovaníe-governmentu a pri sprístupÀovaní komunikácieobãanov a právnick˘ch osôb so ‰tátnousprávou?NahradiÈ pokiaº moÏno papierovú komunikáciuelektronickou. Je potrebné podporiÈ rozvojportálov˘ch rie‰ení zaloÏen˘ch na e-formulárocha ‰ir‰ie vyuÏitie elektronického podpisu ajeho zlacnenú verziu pre beÏnú komunikáciunajmä na obecnej úrovni. A opäÈ ‰irokopásmov˘internet dostupn˘ pre vzdelanú populáciu.Od augusta má Slovensko nového splnomocnencapre informatizáciu – ako s ním v˘borNR SR pre verejnú správu a regionálny rozvojspolupracuje?Prvé pracovné stretnutie je naplánované napolovicu novembra tohto roku. Dúfam, Ïe sauskutoãní a stane sa pravidelnosÈou.Ako môÏete pomôcÈ obãanom, obciam a organizáciámpri skvalitÀovaní predkladan˘chprojektov na ãerpanie financií z jednotliv˘choperaãn˘ch programov?NespoliehaÈ sa na to, Ïe niekto za vás vymyslíprojekt. Vy musíte maÈ jasno, ão chcete a ãovám to prinesie. Pritom tento cieº by sa mal zhodovaÈso základn˘mi cieºmi strategick˘ch dokumentovprijat˘ch na príslu‰nej úrovni. Z osobnejskúsenosti môÏem povedaÈ, Ïe dobr˘ extern˘poradca je ãasto hodnotnej‰í, ako keì saspoºahnete na to, Ïe si projekt kúpite ako celok.âiÏe nezabudnite byÈ iniciatívni poãas celéhoprocesu prípravy a realizácie projektu.Podºa niektor˘ch medializovan˘ch informáciívraj nie sú celkom ujasnené ani kompetenciemedzi ministerstvom financií a splnomocnencomvlády pre informatizáciu – orgánomzodpovedn˘m za riadenie a vykonávanieprogramu je Úrad vlády. O tom, ako sapeniaze z eurofondov reálne rozdelia, v‰ak21

N Á R O D N Á R A D A S Rrozhoduje rezort financií. Vyluãujete, Ïe byz dôvodu takto neujasnen˘ch kompetenciímohla nastaÈ situácia, Ïe by sa spomínanátakmer miliarda eur za stanoven˘ ãas rokov2007 – 2013 mohla aj nevyãerpaÈ?Neujasnené kompetencie a následné rozporymôÏu, samozrejme, ohroziÈ ãerpanie t˘chto prostriedkov.Je úlohou vlády, aby takéto nebezpeãenstvovãas rozoznala a problému zabránila. Vopaãnom prípade by sa dopustila sabotáÏe.Spor o zdroje z eurofondov vytvoril napätúatmosféru aj medzi ministerstvom v˘stavbya predsedami vy‰‰ích územn˘ch celkov, ktorésa sporili o to, kto by mal o spomínan˘chzdrojoch rozhodovaÈ, obe strany sa vzájomneobviÀovali z toho, Ïe nedisponujú dostatoãn˘mpoãtom kvalifikovan˘ch odborníkovna ãerpanie t˘chto zdrojov a prípravu projektov– ako vnímate tento spor?Nemecko, Poºsko a iné veºké krajiny tak˘toproblém nemajú. Ich regionálne samosprávy sastali riadiacim orgánmi pre regionálne operaãnéprogramy s pln˘mi kompetenciami (finanãn˘miaj implementaãno-kontroln˘mi). SnahaudrÏaÈ si centrálny politick˘ vplyv nad t˘mi toprostriedkami nie je len Slovenskou ‰pecialitou.Je v‰ak absolútne kontraproduktívna pre úãelnévyuÏitie t˘chto neopakovateºn˘ch zdrojov prerozvoj regionálnej a miestnej samosprávy. SpochybÀujesamosprávy ako také a neprispieva kurozvoju demokracie.Európska komisia doposiaº schválila pre Slovensko‰tyri z jedenástich operaãn˘ch programovna ãerpanie peÀazí z európskych fondovv programovom období 2007 aÏ 2013 – ide ooperaãné programy Informatizácia spoloãnosti,Doprava, Regionálny operaãn˘ programv hodnote 1,44 miliardy eur a Technickápomoc za 114 miliónov eur. Podieºate saako v˘bor aj na rokovaniach o vyuÏití t˘chtoprostriedkov? Na ão by sa podºa vás mali tietofinancie vyuÏiÈ v regiónoch prednostne?Vo v˘bore sme o konkrétnom vyuÏití t˘chtoprostriedkov nerokovali a asi ani nebudeme.Na‰ou úlohou je skôr byÈ nápomocn˘mi pripresadzovaní princípov subsidiarity a miestnejdemokracie, ako aj urãitej kontroly nad objektívnosÈouv‰eobecn˘ch postupov. Nie je to úlohajednoduchá, aj keì je exekutíva oficiálnepodriadená parlamentu... Plnohodnotné a demokratickyfungujúce regionálne, ale aj obecnézastupiteºstvá dokáÏu definovaÈ jednotlivé priorityrie‰iteºné v príslu‰n˘ch operaãn˘ch programochveºmi presne. MôÏu sa podstatne lí‰iÈ regiónod regiónu. StupeÀ konsenzu dosiahnut˘pri jednotliv˘ch opatreniach bude aj mierouúãelnosti vyuÏitia dostupn˘ch prostriedkov. âímmenej ich bude ovplyvnen˘ch hrub˘m politick˘mtlakom, t˘m viacej ich bude vyuÏit˘chsprávne. Nemajme ambíciu vyrie‰iÈ do roku2013 v‰etky problémy Slovenska z európskychzdrojov.(rk)Dokedy bude Slovenskona dne informaãnej priepasti?V portugalskom Lisabone sa 19. – 21. septembra 2007 uskutoãnila uÏ ‰tvrtá európskaministerská e-government konferencia (www.egov2007.gov.pt). OpäÈ bez jedinej slovenskejaktívnej prezentácie, opäÈ bez jediného slovenského e-government projektu hodnotenéhov European eGovernment Awards. K˘m Európa akceleruje a ponúka obãanom stovky on-linesluÏieb, Slovensko stále stojí na mieste.Rozvoj e-governmentu, teda elektronick˘chsluÏieb verejnej správy, je jedn˘m z najv˘raznej‰íchukazovateºov budovania informaãnejspoloãnosti. A tá je zasa jedn˘m z nevyhnutn˘chpredpokladov na ceste ku znalostnej spoloãnosti.Pozícia Slovenskej republiky je uÏdlhé roky jednoznaãná – ão sa t˘ka zavádzaniaelektronick˘ch sluÏieb, stále sme na chvostekrajín Európskej únie.KROKY NOVEJ VLÁDYPo nástupe novej vlády v lete minuléhoroka sa mohlo zdaÈ, Ïe informatizácia bude koneãnezásadnou politickou prioritou. Zdaniev‰ak, ako sa doteraz zdá, opäÈ klamalo... âovlastne zatiaº, za rok a pol, nová vládna garnitúrav tejto oblasti dokázala?Prv˘m krokom bolo zv˘‰enie alokácie preOperaãn˘ program Informatizácia spoloãnosti(OP IS) z 850 na 993 miliónov eur. Samozrejme,za túto finanãnú úpravu môÏeme zainteresovan˘chpolitikov iba pochváliÈ, netrebamaÈ v‰ak plané oãakávania. S kofinancovanímpôjde o vy‰e 1,2 miliardy eur a „minúÈ“tento objem nebude jednoduché. Podobné operaãnéprogramy sa v in˘ch krajinách EÚ podarilovyuÏiÈ na 55 – 70 percent, a to pri priaznivej‰omnastavení priorít. K˘m na Slovenskuby malo byÈ 80 percent prostriedkov OP ISinvestovan˘ch do aplikácií pre elektronickésluÏby verejnej správy (e-government), v in˘chkrajinách bol najväã‰í objem investovan˘ doIT infra‰truktúry, spravidla predstavovanejoptick˘mi sieÈami a inou komunikaãnou infra‰truktúrou.Druh˘ krok nadviazal na prv˘ – zaãal sakompetenãn˘ boj o tieto europeniaze. Sekciainformatizácie spoloãnosti sa novelou kompetenãnéhozákona presunula vo februári zMDPT SR na MF SR. Riadiacim orgánomOP IS sa stal Úrad vlády SR, ten bude sledovaÈaj IS ako horizontálnu prioritu pre roky2007 – 2013. MF SR ako sprostredkovateºsk˘orgán by sa malo venovaÈ implementácii OPIS. RozloÏenie kompetencií je jednoznaãneviac ako ne‰Èastné, napriek tomu, Ïe v‰etky postyovláda jedna, vo vláde najsilnej‰ia politickástrana – Smer-SD. Ak to bude fungovaÈ, vieme,koho chváliÈ. Ak nie...Na tretí krok sme ãakali dlho. Rok po nástupevláda vymenovala svojho splnomocnencapre informaãnú spoloãnosÈ Pavla Tarinu.Ten nastúpil do vlaku informatizácie, ktor˘uÏ pol roka rozbiehali ºudia z MF SR. V jeho„vozni“ na ÚV SR na Námestí slobody sediatraja ºudia „delimitovaní“ z MDPT SR, o komplikovan˘chkompetenciách som písal vy‰-‰ie. Ostáva iba veriÈ, Ïe v‰etky vozne tohto „informatizaãnéhovláãika Smer-SD“ pôjdu jedn˘msmerom, a najmä dopredu...KOPEC DOKUMENTOVPre‰iel rok a pol, OP IS je schválen˘, pripravujúsa nadväzujúce dokumenty, napríkladProgramov˘ a Intern˘ manuál OP IS, komunikaãnástratégia ãi príruãka pre koneãn˘chprijímateºov pomoci. Nová vláda, tak akomnohé predt˘m, pripravuje aj svoje strategickédokumenty – Stratégiu informatizácie verejnejsprávy a následne Národnú koncepciu22

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I Einformatizácie verejnej správy. Samotná StratégiaIVS je skôr marketingov˘m ãi osvetov˘mdokumentom urãen˘m pre ‰ir‰iu verejnosÈ.Jej hlavn˘m cieºom je „vybudovaniemodernej verejnej správy, s ktorou budú obãaniaspokojní, ktorá bude spæÀaÈ svoje úlohyefektívne, transparentne a minimálne zaÈaÏí verejnosÈ“.Podºa MF SR bude v rokoch 2008 –2013 na tieto ciele k dispozícii cca 50 – 70 mld.Sk. K návrhu Stratégie IVS bolo v medzirezortnompripomienkovom konaní tradiãne podan˘chniekoºko desiatok zásadn˘ch pripomienok.Ostáva iba veriÈ, Ïe následné rokovanias rezortmi nebudú trvaÈ niekoºko mesiacovako to bolo nedávno v prípade zákona o informaãn˘chsystémoch verejnej správy. V koneãnomdôsledku by to mohlo negatívne ohroziÈaj skoré ãerpanie prostriedkov z OP IS.Národná koncepcia IVS je uÏ detailnej‰í aodbornej‰í dokument, ktorého hlavn˘m cieºomje „stanoviÈ integrovanú architektúru informaãn˘chsystémov verejnej správy a navrhnúÈkoncepciu ich budovania tak, aby na základedodrÏiavania ‰tandardov boli informaãné systémynezávislé na technologick˘ch platformách,aby bola zabezpeãená bezproblémováinteroperabilita a bolo tak moÏné jednoduchoprepojiÈ a flexibilne meniÈ IS popri zmenáchprocesov“. Ciele sú to veru pekné a ambiciózne.Pamätníci slovenskej informatizácie si istespomenú, Ïe podobn˘ch dokumentov sme tuuÏ mali viacero, iba akosi bol problém s plnenímuznesení...PREDPOKLADY IMPLEMENTÁCIEImplementácia OP IS vyÏaduje nielen prvotriednuadministratívnu podporu zo strany ÚVSR a MF SR ãi dostatoãn˘ záujem potenciálnychkoneãn˘ch prijímateºov pomoci z verejnejsprávy, ale urãite aj dostatoãnú legislatívnuoporu, správne zadefinované ‰tandardy.Ak chce táto vláda zrealizovaÈ aspoÀ pár viditeºnej‰íchICT projektov s podporou eurofondovdo najbliωích volieb v roku 2010, má ãorobiÈ.Vypísanie väã‰iny v˘ziev na predkladanieprojektov predpokladá zrealizovanie viacer˘ch‰túdií realizovateºnosti. Dve predbeÏnéoznámenia uÏ boli v ãase písania tohto ãlánkuaj zverejnené – paradoxne, najprv MF SRku Prioritnej osi 3 (Broadband) a neskôr ÚVSR k prioritnej osi 1 (e-government). Cieºom‰túdie o e-governmente podºa MF SR je analyzovaÈsúãasn˘ stav, vytvoriÈ dizajn budúcehomodelu a definovaÈ projekty informaãn˘chsystémov. ·túdia k ‰irokopásmovému internetuby mala podºa MF SR identifikovaÈ oprávnenésubjekty, definovaÈ kritériá pre hodnotenieprojektov, analyzovaÈ príslu‰nú legislatívu,identifikovaÈ rozsah pouÏiteºn˘ch technológií,definovaÈ portfólio poskytovan˘ch ‰irokopásmov˘chsluÏieb a prepracovaÈ nadväznosÈOP IS na iné operaãné programy.V súvislosti so ‰túdiou realizovateºnosti preprioritnú os ‰irokopásmového internetu saspomínajú viaceré diskutabilné tézy, ktoré bysa mala ‰túdia pokúsiÈ zodpovedaÈ. Jednoznaãnesa tu ukazuje potreba ‰ir‰ej odbornej diskusiek t˘mto témam. StavaÈ napríklad metropolitnéoptické siete aj v t˘ch mestách, kde uÏexistujú komerãné siete, ale nie vo v‰etk˘chãastiach mesta alebo sú neúmerne drahé kvôlineexistencii dostatoãnej konkurencie? Ja simyslím, Ïe urãite áno. Koniec-koncov, niektorémestá to uÏ aj pomaly robia. V kaÏdomprípade implementácia musí smerovaÈ k zv˘-‰eniu pokrytia a pripojenia na reálny broadband– za ten dnes mnohé vyspelé krajiny povaÏujúr˘chlosÈ minimálne 30 Mbits.Samozrejme, pravidlá hospodárskej súÈaÏesa nesmú naru‰iÈ. Nepredpokladám, Ïe mestáãi obce budú poskytovaÈ aj napríklad triple playsluÏby (najmä telefón + internet + televízia),skôr budú iba vlastníkom infra‰truktúry. ·irokopásmovésluÏby, na základe vopred zadefinovan˘chparametrov, budú obãanom poskytovaÈkomerãné subjekty. Inak, dodrÏaÈ pravidláhospodárskej súÈaÏe bude nutné aj v prípadeprojektov v rámci prioritnej osi 1 e-government,ão si zatiaº akosi málokto uvedomuje.UÏ dnes existujú náznaky, Ïe by k tomumohlo dôjsÈ v súvislosti s financovaním slu-Ïieb, ktoré poskytujú pre verejnú správu komerãnéorganizácie.V¯ZVY NA PROJEKTYRiadiaci i sprostredkovateºsk˘ orgán si musiapri príprave a zverejÀovaní v˘ziev na predkladanieprojektov OP IS daÈ pozor, aby tietoboli „user friendly“, teda aby o ne mali potenciálnikoneãní prijímatelia pomoci ão najväã-‰í záujem. V predchádzajúcom období 2004 –2006 sa stávalo, Ïe v˘zvy na predkladanieprojektov boli extrémne komplikované, o predkladanieprojektov bol slab˘ záujem kvôli príli‰nejadministratívnej nároãnosti, ãastokrátv˘razne nad rámec platného legislatívnehorámca. TieÏ si treba uvedomiÈ, Ïe napríkladúzemná samospráva, tak regionálna ako ajmiestna, bude predkladaÈ projekty aj pre inéoperaãné programy, a OP IS nemusí patriÈ medziich priority.Jednou z podmienok na predloÏenie akéhokoºvekeurofondového projektu na informatizáciuspoloãnosti je existencia Koncepcie rozvojainformaãn˘ch systémov (KRIS) v zmyslezákona o informaãn˘ch systémoch verejnejsprávy. MF SR by malo preto ão najskôr zverejniÈmetodiku k vypracovaniu t˘chto koncepciía dostatoãne informovaÈ zainteresovanésubjekty verejného sektora, predov‰etk˘múzemnú samosprávu.Bude zaujímavé sledovaÈ, ak˘ bude záujemnapríklad územnej samosprávy o predkladanieprojektov v rámci OP IS, ak budú prvé v˘zvyzverejnené zaãiatkom roka 2008. Ich rozpoãtysa totiÏ schvaºujú spravidla v decembri2007, vrátane kofinancovania projektov, ktorébudú predkladaÈ. Nehovoriac o tom, Ïemnohé zo subjektov samosprávy uÏ majú v poãítaãochnapísané projekty pre iné operaãnéprogramy a informatizácia spoloãnosti môÏebyÈ na chvoste záujmu. Dá sa preto predpokladaÈ,Ïe väã‰í záujem o OP IS sa prejaví aÏ vroku 2009. A keìÏe následne v roku 2010 násãakajú tak parlamentné ako aj komunálne voºby,zaãnú sa preteky s ãasom pri realizáciiprojektov. Aby sa do volieb aspoÀ nieão stihlo.Prostriedky z eurofondov by sa mali vyuÏiÈão najefektívnej‰ie a najtransparentnej‰ie. Nakonci tohto obdobia by sme do rozpoãtu EÚmali vracaÈ ão najmenej finanãn˘ch prostriedkov,a ak áno, tak len z objektívnych príãin.MY A INÍMoja úãasÈ na lisabonskej eGovernmentkonferencii spomínanej v úvode bola urãitepekn˘m a in‰pirujúcim záÏitkom. K˘m väã‰inaãlensk˘ch krajín EÚ pracuje na zdokona-ºovaní stoviek elektronick˘ch sluÏieb a zaoberása ich vzájomnou interoperabilitou nacezhraniãnej úrovni, my na Slovensku smeiba na zaãiatku. On-line sluÏby sú u nás iba vplienkach. Pritom nበsused, Rakúsko, v súãasnostieurópsky e-government líder, by moholbyÈ pre nás, a najmä pre na‰u politickú elitu,bohat˘m zdrojom in‰pirácie. Alebo nová európskadvojka v rebríãku sofistikovan˘ch slu-Ïieb, nበskoro menovec a nasledujúca predsedníckakrajina EÚ, Slovinsko. Práve tam, vmeste Brdo, sa vo februári uskutoãní ìal‰ia zeurópskych e-government konferencií, tentokrátvenovaná najmä programu i2010. Mámtaké zlé tu‰enie, Ïe aj tejto akcie sa Slovenskozúãastní iba ako pasívny úãastník. A zrejme naìalejbudeme v európskych e-government rebríãkochna posledn˘ch prieãkach.Milan I‰tvánAutor je v˘konn˘ riaditeº obãianskehozdruÏenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP)23

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E„Uplynulé obdobie bolo pre samosprávu veºmi pestré. Najprv sa budovala na nov˘ch základoch,potom postupne preberala ìal‰ie kompetencie, pasovala sa s financovaním, pre‰la reformouverejnej správy i fi‰kálnou decentralizáciou. Len informatizácia pritom vÏdy zostávala akosibokom. Napokon sme sa rozhodli, Ïe ZdruÏenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa stane lídromprocesu koordinácie samosprávy v oblasti automatizácie procesov, ão bolo odsúhlasené aj XVI.snemom ZMOS,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Milan MU·KA, v˘konn˘ podpredseda ZMOS.K znalostnej samosprávev znalostnej spoloãnosti35 % úradov má jeden poãítaã. Pritom 43 %úradov pouÏíva operaãn˘ systém MS Windows98 a 18 % dokonca MS DOS. Pripojeniena internet má 69 % miestnej územnej samosprávy,webové stránky 24 %. Aj vìakaeurópskym projektom a prv˘m v˘raznej‰ímzdrojom z prostriedkov Ministerstva dopravypô‰t a telekomunikácií SR sa v roku 2006a 2007 situácia zmenila ãiastoãne k lep‰iemu.V samospráve pribudlo pribliÏne 500 poãítaãova 700 webstránok obcí, vrátane t˘chnajmen‰ích. Operaãn˘ systém MS Windows98 vyuÏíva vy‰e 50 % úradov, pribudol MSWindows XP a MS DOS vyuÏíva uÏ iba 8 %samospráv. Pripojenie na internet má 75 %miestnej územnej samosprávy, webové stránkytakmer 50 % obcí a miest.Slovensko sa – pomaly, ale predsa – zaãína„elektronizovaÈ“ a „informatizovaÈ“.Pravdupovediac, najmä v mestách. Ako tov‰ak vyzerá na vidieku, v obciach? Aké súaktuálne ãísla, ão sa t˘ka vyuÏívania IT naobecn˘ch úradoch?V˘raznej‰í nástup informaãn˘ch technológiído obcí nastal najmä v súvislosti s presunomkompetencií zo ‰tátnej správy na rôznychúrovniach na miestnu územnú samosprávu(budem hovoriÈ iba o samospráveobcí a miest, pretoÏe regionálna samosprávasa budovala na „zelenej lúke“ a mala natieto úãely rozpoãtované prostriedky a jejúroveÀ sa uÏ dnes z hºadiska vybavenia úradovso samosprávou na miestnej úrovni nedáporovnávaÈ). Nenaplnili sa v‰ak oãakávaniav tom zmysle, Ïe sa pritom v˘raznej‰ie posilníaj oblasÈ informatizácie miestnej samosprávy.Aj napriek tomu najmä mestá postupujúcieºavedome dopredu, modernizujú vybaveniea menia aj prístupy k vyuÏívaniu informaãn˘chtechnológií.Väã‰ina obcí v‰ak zaostáva vo v‰etk˘chsmeroch. V˘sledky osobitného prieskumu osituácii v IT v miestnej samospráve uskutoãnenéhov závere roka 2005 hovorili o tom,Ïe najväã‰ia skupina, teda 38 % mestsk˘cha obecn˘ch úradov má dva aÏ tri poãítaãe,V ãom vidíte najväã‰ie slabiny súãasnéhostavu informatizácie slovensk˘ch samospráv?Odpoveì na túto otázku by zabrala jednurozsiahlu ‰túdiu. Pokúsim sa hºadaÈ ju struãnej‰iev troch rovinách. Slabiny majú podºamôjho názoru svoje korene v dlhodobej absenciiakejkoºvek koordinácie postupu automatizácieslovensk˘ch samospráv, ìalej vnedostatku finanãn˘ch zdrojov a v nemalejmiere aj v stave ºudsk˘ch zdrojov.Koordinácia doposiaº ch˘bala z viacer˘chdôvodov. Nechcem sa vyhováraÈ, ale jedn˘mz nich bolo aj to, Ïe sa oãakávala aktívnej‰iapolitika zo strany ‰tátu.Nedostatok finanãn˘ch prostriedkov sat˘ka najmä obcí, mnohé z nich doposiaº nemajúpoãítaã. Mestá si poradili lep‰ie, aj keìmnohé z nich museli cel˘ tento proces rozdeliÈdo viacer˘ch etáp a len niektoré si mohlidovoliÈ budovaÈ v rámci jedného vlastnéhoprojektu ucelen˘ informaãn˘ systém.K˘m na financovanie informatizácie ‰tátnejsprávy bolo vynaloÏen˘ch podºa niektor˘chodhadov aÏ 20 miliárd Sk, na informatizáciusamosprávy zo zdrojov ‰tátu neboli vynalo-Ïené takmer Ïiadne prostriedky. Preto vidímejedinú moÏnosÈ ako odstrániÈ v˘raznézaostávanie samosprávy v tejto oblasti – v˘raznúpodporu miestnej územnej samosprávyz eurofondov a ãiastoãne aj z národn˘chzdrojov.ªudské zdroje v samospráve sú e‰te stálejedn˘m z najv˘raznej‰ích problémov. Kritic-24

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I Ek˘ch miest je niekoºko. Jednak je to skutoãnosÈ,Ïe na niektor˘ch obciach je len starosta,bez akéhokoºvek ìal‰ieho zamestnanca,ãasto na úväzok. K tomu ãasto pristupujenedostatoãná poãítaãová gramotnosÈ a niekdeaj nezáujem, ãi dokonca neochota venovaÈsa v˘raznej‰ie tejto problematike. Podºaná‰ho názoru aj tento problém je potrebné rie-‰iÈ koordinovane a komplexne. Ako nástrojvidím napríklad moÏnosti Európskeho sociálnehofondu.ZMOS prijalo v roku 2006 v˘znamn˘ strategick˘dokument: Víziu a stratégiu automatizácieslovenskej samosprávy. Je stálenosn˘ a aktuálny? A ão z toho, ão obsahoval,sa uÏ dostalo „z papierovej formy“do fázy realizácie?Vízia a stratégia automatizácie slovenskejsamosprávy je koncepãn˘m materiálom,tvoren˘m na dlh‰ie obdobie. Aj pretoje stále aktuálna, ale zároveÀ je aj otvorenápre priebeÏné inovácie. Na‰tartovala projektov˘proces, v rámci ktorého sa s vysokoumierou úspe‰nosti realizovalo 8 projektov,z toho 4 z eurofondov. Z európskychzdrojov získalo 343 obcí do 500 obyvateºovpoãítaãov˘ komplet s moÏnosÈou pripojeniana internet. Z národn˘ch zdrojov v rámciprojektov DISAM získalo 660 obcí vlastnúwebovú stránku, 1 500 obcí moÏnosÈ roãnéhobezplatného testovania elektronickejpodateºne, vybudovali sme zárodok databázovéhocentra ZMOS, získali sme licencie natvorbu prv˘ch 20 elektronick˘ch formulárovv „xml“ formáte, ktoré sú zárodkom na budovaniedatabáz ZMOS, ale aj e-governmentu.Podporili sme projekt zavádzaniadigitálneho podpisu zatiaº najmä v mestácha realizovali veºké mnoÏstvo vzdelávacíchaktivít. V súãasnosti sa úspe‰ne realizujeprojekt virtuálnej akadémie pre ‰koly a ichzriaìovateºov, súãasÈou ktorého je aj oblasÈinformaãn˘ch technológií.Bude maÈ pokraãovanie pilotn˘ projektDigitálna samospráva, vypracovan˘ZMOS pre zabezpeãenie slobodného prístupuk informáciám v obciach?Projekt je stále Ïiv˘, aj keì jeho financovanieje ukonãené. Pokraãuje inovácia webov˘chstránok a ich dopæÀanie o ìal‰ie informaãnézdroje, prepájanie s in˘mi informaãn˘miportálmi a nastavenie o ìal‰ie funkcie.S ist˘mi ÈaÏkosÈami sa stretávame najmä priaktualizácii webov˘ch stránok zo strany obcí,najmä tam, kde nemajú pripojenie na internet.Aj preto budeme hºadaÈ moÏnosti na získaniefinanãnej podpory na pokraãovanieprojektu s cieºom jeho roz‰írenia na ìal‰ieobce, skvalitÀovanie obsahu a vzdelávaniepredstaviteºov samosprávy aj operátorov. Nevyhnutnoupodmienkou vy‰‰ej miery úspe‰-nosti sa aj tu javí potreba odstrániÈ v‰etky tzv.biele miesta na mape pokrytia Slovenska internetom,pretoÏe e‰te stále existujú tzv. „lí‰-ãie údolia“, do ktor˘ch sa internet zatiaº nedostal.PretoÏe to sú zároveÀ lokality z komerãnéhohºadiska nezaujímavé, jediná moÏnosÈako problém odstrániÈ je vyuÏitie moÏnostíz eurofondov, alebo podporou z národn˘chzdrojov. ZMOS sa o tieto rie‰enia zasadzujepri rokovaniach na úrovni vlády SRaj príslu‰n˘ch ministerstiev.Spolupracuje ZMOS so slovensk˘m ‰kolstvom,s univerzitami?Istá spolupráca tu je, ale iba v rámci na‰ichkapacitn˘ch moÏností. Na konferencii IN-VES 2007 sme na túto tému diskutovali aj spodpredsedom vlády SR Du‰anom âaploviãoma radi prijímame jeho ponuku na diskusiuo vyuÏití kapacít INFOVEKU aj SANE-TU.Na‰e úsilie zameriavame zatiaº najmä nazákladné ‰koly. Vzhºadom na reformu verejnejsprávy, ktorá v˘razne ovplyvnila financovaniea riadiace procesy v oblasti regionálneho‰kolstva, sa ZMOS rozhodlo spolupodieºaÈna príprave a implementácii projektu„Zvy‰ovanie konkurencieschopnosti základn˘ch‰kôl na úrovni najmen‰ích územn˘chjednotiek samospráv“, zameraného na Prioritu3 Zv˘‰enie kvalifikácie a adaptability zamestnancova osôb vstupujúcich na trh práce.Projekt „Zvy‰ovanie konkurencieschopnostizákladn˘ch ‰kôl na úrovni najmen‰íchúzemn˘ch jednotiek samospráv“ je lastoviãkou,ktorá sleduje roz‰írenie a skvalitneniespolupráce na osi samospráva – ‰kolstvo.Jeho cieºom je aj budovanie toho, ãomu sahovorí otvorená ‰kola. To by znamenalo ajroz‰írenie moÏností lep‰ieho, ‰ir‰ieho a efektívnej‰iehovyuÏitia existujúcich aj nov˘chkapacít v ‰kolách, napríklad aj t˘ch, ktoré bolivybudované v rámci projektu INFOVEK.V rámci projektu sa vyuÏívajú v ‰irokej miereinformaãné technológie a ãasÈ metodíkbude spracovaná formou eLearningu.ZMOS t˘mto projektom prispieva k systémovejzmene, ktorá zabezpeãí nové podmienkyna prípravu pedagogick˘ch zamestnancovzákladn˘ch ‰kôl na Ïivot a prácu vnovom kontexte, ktor˘ nastal vstupom Slovenskejrepubliky do Európskej únie, stimuláciuprocesov v zmysle podpory projektuOtvorená ‰kola, ktor˘ stavia ‰koly do ‰ir‰iehokontextu ako kultúrno-spoloãenské ustanoviznemiestnej komunity, ktor˘ch „hlavn˘mposlaním je poskytovaÈ komplexné sluÏbyv oblasti v˘chovy a vzdelávania na základeslobodnej ponuky a dopytu po t˘chtosluÏbách” (citované z Programového vyhláseniavlády), konzistentnú a systematickúspoluprácu miestnej samosprávy a ‰koly vzmysle rozvoja komunity a regiónu, transformaãn˘proces spojen˘ s reformou regionálneho‰kolstva formou zvy‰ovania konkurencieschopnostizákladn˘ch ‰kôl v jednotliv˘chregiónoch na báze ‰tandardizácie procesovìal‰ieho a celoÏivotného vzdelávaniapedagógov základn˘ch ‰kôl, a na systematickézvy‰ovanie adaptability pracovnej sily –pedagógov ‰kôl v zmysle posilnenia ichschopnosti uplatniÈ sa na trhu práce, ktor˘ neustálezvy‰uje poÏiadavky na pedagogick˘chzamestnancov ‰kôl.Mnohé krajiny EÚ sú v informatizáciioveºa ìalej ako Slovensko. Má to v‰ak aspoÀtú dobrú stránku, Ïe môÏeme ãerpaÈz ich skúseností a nechaÈ sa in‰pirovaÈ ichprístupom. Ktoré pozitívne skúsenosti zin˘ch krajín by aj na Slovensku mohlinajviac zarezonovaÈ?Je ich urãite veºa, in‰pirujeme sa mnoh˘mipríkladmi. Osobne by som chcel zdôrazniÈnajmä jednu zásadnú skúsenosÈ. V‰adetam, kde napredovali úspe‰ne a r˘chlo dopreduv informatizácii, bola za t˘m silná autorita.Niekde to bola in‰titúcia, inde osobnosÈ.A sú známe pozitívne príklady krajín,kde to bol dokonca sám premiér.Poãas celého rozhovoru naráÏame na neobíditeºnúprekáÏku: proces informatizácienie je moÏné úspe‰ne zvládnuÈ bezadekvátnych finanãn˘ch prostriedkov.Len nad‰enie a entuziazmus nestaãia. Ktorézdroje financovania elektronizácie verejnejsprávy povaÏujete za najdostupnej‰iepre obce?Vzhºadom na potreby samospráv a objemy,ktoré sú k dispozícii, sú to jednoznaãneeurofondy, konkrétnej‰ie najmä zdroje Operaãnéhoprogramu Informatizácia spoloãnosti.Verím v‰ak, Ïe sa nám podarí presvedãiÈvládu SR aj o potrebe uvoºnenia istého objemudoplnkov˘ch národn˘ch zdrojov narie‰enie t˘ch problémov, ktoré nie sú obsiahnutév jednotliv˘ch operaãn˘ch programoch.Ako hodnotíte z tohto pohºadu prijat˘Operaãn˘ program Informatizácia spoloãnosti?Zatiaº ako dobr˘ dokument pre realizáciumnohého z toho, ão ch˘ba aj v podmienkachmiestnej územnej samosprávy. MôÏe v podmienkachmiestnej územnej samosprávy pomôcÈodstrániÈ zásadné disparity medzi ‰tátnousprávou a samosprávou a nasmerovaÈ samosprávuk novej kvalite – povedzme k znalostnejsamospráve v znalostnej spoloãnosti.âi sa to naplní, to ukáÏe aÏ samotná implementácia.Na záver: aké najbliωie kroky chceZMOS podniknúÈ ãi uÏ na úrovni Národnejrady alebo vlády, aby informatizáciaslovenského vidieka nabrala „druhú r˘chlosÈ“?âo v‰etko pripravuje sekcia informatikypri rade ZMOS?ëal‰ie konkretizovanie a dopracovanie„Vízie a stratégie automatizácie slovenskejsamosprávy“ a jej praktické uvádzanie do Ïivotaprostredníctvom konkrétnych projektov.Obsahom t˘chto projektov by malo byÈ rie-‰enie v‰etk˘ch slab˘ch miest, o ktor˘ch somsa zmienil uÏ aj v tomto rozhovore. ZároveÀsa budeme usilovaÈ o prepojenie zámerovstratégie automatizácie s postupom komunálnejreformy, cieºom ktorej by malo byÈ pod-ºa ná‰ho názoru najmä posilnenie miestnejúzemnej samosprávy IT technológiami a ITsluÏbami spolu s prípravou ºudsk˘ch zdrojova istou mierou ‰tandardizácie. Vychádzameaj z toho, Ïe uÏ dnes je vytvoren˘ch na celomSlovensku takmer 200 spoloãn˘ch obecn˘chúradov. Tieto by sa mohli staÈ základompre budovanie a centrom pre poskytovanieon-line sluÏieb pre verejnosÈ.www.zmos.sk25

P A R L A M E N T N É K O N F R O N T Á C I EGalis verzus MicheºJeden z nich bol vynikajúcim futbalov˘m útoãníkom a nemálo úspechov dosiahol aj ako tréner bratislavskéhoSlovana, ani jemu sa v‰ak s reprezentáciou nepodarilo prebojovaÈ do závereãn˘ch bojov na majstrovstvách svetaalebo Európy. Druh˘ toho veºa nedosiahol ako hráã, ale ako futbalov˘ rozhodca patrí k najuωej svetovej ‰piãke.Obaja dnes zastupujú záujmy dvoch najsilnej‰ích politick˘ch zoskupení – koaliãného lídra Smer-SD a lídraopozície SDKÚ-DS. Napriek vyslovene ‰portovému zaloÏeniu iba jeden z nich je ãlenom v˘boru NR SR prevzdelanie, mládeÏ, vedu a ‰port, druh˘ zastupuje záujmy opozície vo v˘bore NR SR pre ºudské práva, národnostia postavenie Ïien. Jeden z nich bol pred niekoºk˘mi mesiacmi spolupredkladateºom návrhu zákona o ‰porte,ktor˘ bol hlasmi koalície odmietnut˘. Druh˘ zasa zákon o ‰porte pripravuje – napokon, je aj splnomocnencomvlády pre ‰port, a preto je táto úloha fakticky aj jeho náplÀou práce. A hoci sa v mnoh˘ch odpovediach naaktuálne a akútne problémy ‰portu obaja zhodnú, úzka spolupráca na rie‰ení problémov slovenského ‰portu jeiba snom fanú‰ikov. Parlamentné konfrontácie zviedli vedºa seba Du‰ana GALISA (Smer-SD)a ªubo‰a MICHEªA (SDKÚ-DS).Du‰an Galis: Musíme vytvoriÈfungujúci model financovania ‰portuMyslíte si, Ïe krajina ako Slovensko s jeho ekonomick˘mpotenciálom, s poãtom obyvateºova ‰portovou legislatívou môÏe podporovaÈ a financovaÈtoºko ‰portov, koºko podporuje?Krajina môÏe podporovaÈ a financovaÈ veºa‰portov, a to uÏ priamo alebo nepriamo. Predov‰etk˘mv‰ak treba definovaÈ na‰e ‰portové priority,postavenie jednotliv˘ch ‰portov˘ch odvetvívo svete a na základe t˘chto kritérií môÏemevytvoriÈ funkãn˘ systém financovania a podpory.Ak nie, ktoré ‰porty by mal prioritne podporovaȉtát?·tát by mal predov‰etk˘m financovaÈ tie ‰porty,ktoré majú veºké ãlenské základne v mláde-Ïi. BudúcnosÈ Slovenska je v mlad˘ch ºuìoch, at˘m treba vytváraÈ adekvátne podmienky na rozvojich osobností.Ktoré problémy slovenského ‰portu povaÏujeteza kºúãové?Podºa môjho názoru kºúãov˘mi problémamislovenského ‰portu sú legislatíva, financovanie,zlá ‰truktúra ‰portu ako celku.Verejná mienka síce povaÏuje ‰port za dôle-Ïit˘ a vie sa preÀ nadchnúÈ, ak sú MS v hokeji,ak hráme futbalovú kvalifikáciu a dosiahnemezopár dobr˘ch v˘sledkov, prípadne akide o Davis cup, ale akoby sa to zanietenieskonãilo na úrovni fanú‰ikovania a nedosiahlona úroveÀ rozhodovaciu ãi legislatívnu.Preão to, ão zaujíma spoloãnosÈ, nevnímajúako dôleÏit˘ problém aj jej politické ‰piãky?Po rozdelení âesko-Slovenska sme nevenovalidostatoãnú pozornosÈ tomu, aby sme vytvorilipre ‰port primerané postavenie v spoloãnosti,a to nielen jeho financovaním, ale predov‰etk˘mdefinovaním jeho postavenia v rámci ná‰hoÏivota. Nemáme vytvorené dostatoãné ‰portovéin‰titúcie, ktoré by mali jasne urãené povinnostia práva. To, ako to funguje dnes, je obrazomzlého postavenia ná‰ho ‰portu.Z akého dôvodu sa v ‰porte neuskutoãniliÏiadne systémové reformy?ªudia zodpovední za v˘voj Slovenska po rozdelenírepubliky mali predov‰etk˘m iné prioritya tí, ktorí pracovali v ‰porte a mali byÈ zodpovedníza rozvoj ‰portu, mysleli predov‰etk˘m navlastné obohacovanie. Porovnajme hodnotu majetkuSZTK po rozdelení a dnes a bude vám jasné,kto a ako sa na tom podieºal. BohuÏiaº, na ‰kodu‰portu.Suma vynakladaná na jedného ‰portovca sapohybuje od necel˘ch dvoch stoviek na jednéhofutbalistu po vy‰e 40 000 na jedného sánkara.Ako sa to dá vysvetliÈ? Je to fér?Názor si musí urobiÈ kaÏd˘ sám. Nemám rád,keì sa porovnávajú veci, ktoré sú vytrhnuté zkontextu, preto by som nechcel ublíÏiÈ niektorémudruhu ‰portu bez toho, aby sme urobili správnuanal˘zu skutoãného stavu.Podºa koncepcie reformy ‰portu vypracovanejSlovenskou úniou ‰portu by mali byÈ ‰portydiferencované a finanãne podporované nazáklade viacer˘ch kritérií – mediálnou a spoloãenskoupopularitou, v˘sledkami dosiahnut˘miv medzinárodn˘ch súÈaÏiach, postavenímv konkurencii medzinárodn˘ch ‰portov,ãlenskou základÀou... PovaÏujete takéto diferencovanie‰portov za vhodné?Áno, súhlasím s podobn˘mi my‰lienkami a máto racio i logiku. Veºmi mi v‰ak prekáÏa, Ïe ‰portnepre‰iel oãistou a v ‰truktúrach jednotliv˘chzväzov nájdeme veºa ºudí, ktorí v minulosti ‰portuubliÏovali.Na základe ak˘ch kritérií by mali byÈ diferencované?Tak, ako som povedal: ãlenská základÀa, postavenie‰portu vo svete, v˘sledky.Pokraãovanie na strane 28 hore26

P A R L A M E N T N É K O N F R O N T Á C I Eªubo‰ Micheº: NajdôleÏitej‰ia jepodpora pohybu mládeÏePodºa koncepcie reformy ‰portu vypracovanejSlovenskou úniou ‰portu by mali byÈ ‰porty diferencovanéa finanãne podporované na základeviacer˘ch kritérií – mediálna a spoloãenskápopularita, v˘sledky dosiahnuté v medzinárodn˘chsúÈaÏiach, postavenie v konkurenciimedzinárodn˘ch ‰portov, ãlenská základ-Àa... PovaÏujete takéto diferencovanie ‰portovza vhodné?Ak chceme dosahovaÈ úspechy na medzinárodnomfóre, nevidím inú moÏnosÈ, ako zadefinovaÈpriority v oblasti ‰portu a na úãely ‰portovej reprezentáciejednotlivé ‰portové odvetvia diferencovaÈ.Nie je správne, aby sa jednotlivé subjekty‰portu podporovali bez väzby na ciele a v˘sledky.To sa deje v súãasnosti. FinancovaÈ by samali konkrétne aktivity, ãinnosti, podujatia! Sreformou financovania úzko súvisí aj kontrola pouÏitiadotácie. Tu vidím veºké rezervy efektívnehovynakladania prostriedkov jednotliv˘ch subjektov‰portu.Ktoré problémy slovenského ‰portu povaÏujeteza kºúãové?Kºúãov˘ problém, ktor˘ treba v slovenskom‰porte okamÏite rie‰iÈ, je nedostatok ‰portu detía mládeÏe a celkovo nezáujem mlad‰ej generácievenovaÈ sa pohybovej aktivite. ZaoberaÈ satreba mnoh˘mi ìal‰ími problémami – systémomv˘chovy talentov, dopingovej problematike.Pretrvávajúci problém – a v ostatnom ãaseveºmi aktuálny – je násilie na ‰tadiónoch. Z hºadiskapodpory ‰portu ‰tátom je kºúãovou témoureforma financovania ‰portu zo ‰tátneho rozpoãtua s t˘m súvisiace nav˘‰enie objemu financiína ‰port.Verejná mienka síce povaÏuje ‰port za dôleÏit˘a vie sa preÀ nadchnúÈ, ak sú MS v hokeji,ak hráme futbalovú kvalifikáciu a dosiahnemezopár dobr˘ch v˘sledkov, prípadne ak ide oDavis cup, ale akoby sa to zanietenie skonãilona úrovni fanú‰ikovania a nedosiahlo na úroveÀrozhodovaciu ãi legislatívnu. Preão to, ãozaujíma spoloãnosÈ, nevnímajú aj jej politické‰piãky ako dôleÏit˘ problém?Slovensko te‰í kaÏd˘ ‰portov˘ úspech. Pravdouje, Ïe prioritou politick˘ch ‰piãiek boli v poslednomobdobí iné témy a reformy, ktoré na‰tartovalitúto krajinu. Pre mÀa sú témy t˘kajúce sa‰portu naìalej prioritou a na pôde parlamentubudem presadzovaÈ, aby ‰portová problematikaneostala bokom.Z akého dôvodu sa v ‰porte neuskutoãnili Ïiadnesystémové reformy?Ústredn˘ orgán ‰tátnej správy pre ‰port – ministerstvo‰kolstva, oãividne nepovaÏovalo reformu‰portu za prioritu. Druhé volebné obdobieMikulá‰a Dzurindu prinieslo reformn˘ dokumenttímu predsedu vlády – projekt Viktória, ktor˘mal byÈ zásadnou reformou v oblasti ‰portu. Právetento dokument bol pripraven˘ ako kºúãov˘ prerozvoj a popularizáciu ‰portu na Slovensku. Je‰koda, Ïe vzhºadom na predãasné voºby sa projektnestihol zrealizovaÈ. Najmä nov˘ systém financovania‰portu, ktorému sa tento projekt venoval,mal priniesÈ pozitívne zmeny.Myslíte si, Ïe krajina ako Slovensko s jehoekonomick˘m potenciálom, s poãtom obyvateºova ‰portovou legislatívou môÏe podporovaÈa financovaÈ toºko ‰portov ako podporuje?Myslím si, Ïe ekonomick˘ potenciál Slovenskanie je tak˘ siln˘, aby vedel adekvátne podporiÈv‰etky ‰porty, ktor˘m sa u nás venujeme.Ak nie, ktoré ‰porty by mali byÈ podporovanéprioritne ‰tátom?NajdôleÏitej‰ou prioritou ‰tátu by mala byÈpodpora pohybovej aktivity ão najväã‰ieho poãtudetí a mládeÏe – tu nie sú rozhodujúce konkrétne‰porty, ale poãet mlad˘ch ºudí a ão najviac ãasuna ‰portovanie. Na úrovni ‰portovej reprezentáciea talentovanej mládeÏe by malo ísÈ o ‰porty,ktoré sa umiestnia v rebríãku zostaveného podºakritérií uveden˘ch v návrhu zákona o ‰porte predloÏenomskupinou opoziãn˘ch poslancov v júni2007 na rokovanie NR SR.Suma vynakladaná na jedného ‰portovca sapohybuje od necel˘ch dvoch stoviek na jednéhofutbalistu po vy‰e 40 000 na jedného sánkara.Ako sa to dá vysvetliÈ? Je to fér?Sú ‰portové odvetvia, ktoré si vyÏadujú oveºavy‰‰ie finanãné dotácie na jednotlivca. Akékoºvekrozdiely v‰ak musia byÈ odôvodnené podºajasn˘ch kritérií. Kritériá pre prerozdeºovanie finanãn˘chprostriedkov z verejn˘ch zdrojov urãen˘chna podporu ‰portu sú dnes nejasné, ão priznávaaj ministerstvo ‰kolstva. Takéto kon‰tatovanieuviedlo v návrhu legislatívneho zámeruzákona o ‰porte vo februári 2007, tri‰tvrte rokaod volieb. TakÏe dve stovky a 40 000 Sk bez presn˘chkritérií je poriadne nefér.Na základe ak˘ch kritérií by mali byÈ diferencované?Na úãely ‰portovej reprezentácie a talentovanejmládeÏe je nutné zohºadniÈ úspechy, teda v˘sledkya umiestnenie v medzinárodnom rebríãku,ako aj domácu a zahraniãnú popularitu ‰portu. Vprípade podpory súÈaÏí a podujatí organizovan˘chna Slovensku treba zohºadniÈ aj ich náv‰tevnosÈa taktieÏ pozitívny ‰portov˘ a etick˘ prínos. Normatívnymzákladom bol návrh zákona o ‰porte,ktor˘ koaliãná väã‰ina bez akejkoºvek odbornejdiskusie nepustila do druhého ãítania.Sú v‰ak ‰porty, kde je jeden v˘nimoãn˘ jedineca zvy‰ok je takmer o niãom – príkladomje plávanie a Moravcová. Je plávanie populárny‰port? A ão bude s ním po odchode Moravcovej?Na Slovensku sú isto populárnej‰ie aj menejpopulárne ‰porty ako je plávanie. Verím, Ïe po vynikajúcejMoravcovej sa nájdu ìal‰ie talenty,ktoré budú v jej úspechoch pokraãovaÈ.Ktoré ‰porty by podºa vás mali patriÈ do prvejkategórie a ‰tát by ich mal nad‰tandardnepodporovaÈ? Alebo by sa mal sústrediÈ ibana podporovanie jednotlivcov na vrcholovejúrovni?Do prvej kategórie by mali patriÈ tie ‰porty, ktorébudú podºa kritérií vyhodnotené najlep‰ie.Teda ‰porty populárne na Slovensku a v zahraniãí,v ktor˘ch reprezentanti dosahujú medzinárodnéúspechy a sú umiestnené ão najvy‰‰ie v medzinárodn˘chrebríãkoch zostavovan˘ch jednotliv˘mimedzinárodn˘mi ‰portov˘mi zväzmi.Pod nimi budú ‰porty populárne, ale menej úspe‰-né a taktieÏ úspe‰né, ale menej populárne ‰porty.Do prvej kategórie urãite spadajú ºadov˘ hokej,futbal, tenis. Nepopulárne neúspe‰né ‰portyby do prvej kategórie nepatrili. Neznamená tov‰ak, Ïe by stratili nárok na akúkoºvek podporu.âoraz väã‰ím problémom je aj (ne)‰portovaniemládeÏe – ako chcete dosiahnuÈ, aby samládeÏ viac venovala ‰portu a uprednostnilaho pred neÏiaducimi aktivitami? âo sa dá robiÈna ‰kolách a ‰kolsk˘ch ihriskách lep‰ie?Pokraãovanie na strane 28 dole27

P A R L A M E N T N É K O N F R O N T Á C I ESú v‰ak ‰porty, kde je jeden v˘nimoãn˘ jednotliveca zvy‰ok je takmer „o niãom“ – príkladomje plávanie a Moravcová. Je plávaniepopulárny ‰port? A ão bude s ním po odchodeMoravcovej?Myslím si, Ïe plávanie si zaslúÏi podporu, a tonielen vytváraním podmienok na‰im plaveck˘mreprezentantom, ale predov‰etk˘m vytváranímzákladne pre zdravú generáciu v˘stavbou nov˘chplavární, a to bez ohºadu na to, ãi sa MartineMoravcovej bude v budúcnosti dariÈ takskvele ako doteraz.Ktoré ‰porty by podºa vás mali patriÈ do prvejkategórie a ‰tát by ich mal nad‰tandardnepodporovaÈ? Alebo by sa mal sústrediÈ ibana podporovanie jednotlivcov na vrcholovejúrovni?Nebolo by správne, keby som tu vymenovalzoznam ‰portov, ktoré si zaslúÏia väã‰iu podporua ktoré men‰iu. Predov‰etk˘m by v spoloãnostimala prebehnúÈ verejná diskusia, ktoré ‰portytreba podporovaÈ a ktoré nie. Nech rodiãia, ktorídenno-denne vodia deti na tréningy, vytvárajúaspoÀ základné podmienky na ich rozvoj a vyjadriasvoje postoje, názory.âoraz väã‰ím problémom je aj (ne)‰portovaniemládeÏe – ako chcete dosiahnuÈ, aby samládeÏ viac venovala ‰portu a uprednostnilaho pred neÏiaducimi aktivitami? âo sa dá robiÈna ‰kolách a ‰kolsk˘ch ihriskách lep‰ie?To je z môjho pohºadu najväã‰í problém. Mal˘záujem, slabé podmienky na ‰kolách, nedostatoãnevybavené telocviãne. Podºa môjho názorubolo by tieÏ potrebné zv˘‰iÈ poãet hodín telesnejv˘chovy na v‰etk˘ch druhoch a typoch ‰kôl.Do veºkej miery ide aj v ‰porte o peniaze – kdesú podºa vás zdroje na toto financovanie? Nemalby byÈ ‰port v˘raznej‰ie financovan˘ z v˘-ÈaÏkov z hazardn˘ch hier? Napokon, hazardnéhry sú od ‰portov˘ch súÈaÏí dominantne závislé...Viem, Ïe nie je ºahké nájsÈ v ‰tátnom rozpoãtedostatok finanãn˘ch prostriedkov na ‰port,ale musíme vytvoriÈ fungujúci model financovania‰portu tak, aby sme preÀ dokázali vytváraÈ aspoÀzákladné podmienky. Jedn˘m zdrojom môÏubyÈ, trebárs, v˘ÈaÏky z hazardn˘ch hier. Boloveºkou chybou v minulosti, Ïe ‰port ich stratil.Nech˘ba vám ak˘si vrcholn˘ reprezentant‰portu, ktor˘ by mal okolo seba tím, disponovalby kompetenciami a vyãlenen˘mi financiami?Súhlasím s vami, Ïe na Slovensku nemámevrcholn˘ orgán ‰portu, ktor˘ by mal jasné kompetencie,svoju rozpoãtovú kapitolu. Máme veºarôznych subjektov, ale vrcholn˘ orgán ch˘ba,bohuÏiaº, pre ‰port.MnoÏstvo hypermarketov a bizniscentier vznikátam, kde boli predt˘m ‰portoviská, alenové nepribúdajú. Ako sa dá rie‰iÈ tento problém?To je otázka na primátorov a poslancov samospráv,aby zaujali jasn˘ postoj k hodnotám, ktorév budúcnosti chceme vytváraÈ. âi je pre mestáa obce lep‰ie ìal‰ie obchodné centrum postavenéna ‰portovisku, alebo maÈ ihriská, kde môÏe‰portovaÈ na‰a mládeÏ.Kritick˘m problémom je aj úroveÀ ‰tadiónov,na ktor˘ch by bolo moÏné usporiadaÈvrcholové súÈaÏe – a to sa t˘ka aj futbalu a hokeja.Bude sa ‰tát nejak˘m spôsobom podie-ºaÈ na v˘stavbe národného hokejového a futbalového‰tadióna?Súhlasím s vami, ale musím podotknúÈ, Ïenielen futbalov˘ch a hokejov˘ch ‰tadiónov. NesmiemetieÏ zabudnúÈ na ‰portové haly, kde sahrávajú zápasy vo volejbale, basketbale, hádzanejkaÏd˘ t˘ÏdeÀ. ·tát má záujem financovaÈv˘stavbu kºúãov˘ch ‰portovísk za predpokladu,Ïe v˘stavba nebude zdrojom príjmov súkromn˘chfiriem ãi investorov na úkor ‰tátu.Opoziãné strany pred niekoºk˘mi mesiacmipredkladali návrh zákona o ‰porte – bol v‰akodmietnut˘, lebo vraj koaliãné strany pripravujúkomplexnej‰í zákon. V akom ‰tádiu jejeho príprava?Ministerstvo ‰kolstva má za úlohu pripraviÈ zákono ‰porte a verím, Ïe poãas funkãného obdobiatejto vlády parlament aj tento zákon prijme.Spolupracujete na tomto zákone aj s opoziãn˘miposlancami? Prinajmenej Micheº a Hortdosahujú pozoruhodné úspechy a mohli by byÈpre vás azda aj vhodn˘mi partnermi a konzultantmi.Neviem, aké pozoruhodné v˘sledky máte namysli, lebo ja osobne si myslím, Ïe práve minulávládna koalícia na ãele s SDKÚ urobila zaosem rokov pre slovensk˘ ‰port veºmi málo. Dokoncanedokázala prijaÈ ani zákon o ‰porte, napríprave ktorého má teraz eminentn˘ záujem...Práve tu vidím najväã‰í problém slovenského‰portu. Takmer 70 % Ïiakov základn˘ch a stredn˘ch‰kôl sa nevenuje organizovanej ‰portovejãinnosti. To má za následok narastajúci poãetzdravotn˘ch problémov mládeÏe. Reforma ‰portuby mala obsahovaÈ istú stratégiu, spôsob, akomotivovaÈ mládeÏ aktívnej‰ie sa zapájaÈ do ‰portov˘chaktivít. Najväã‰í podiel zo ‰tátneho rozpoãtupre ‰port by mal byÈ nasmerovan˘ pre mládeÏ,pre konkrétne ‰portové aktivity a ãinnosti. Financiezo ‰tátneho rozpoãtu urãené na ‰portovaniedetí a mládeÏe by sa mali rozdeºovaÈ v súÈa-Ïi, ão by mohlo motivovaÈ ìal‰ie subjekty ‰portuk organizovaniu rôznych ‰portov˘ch podujatía tak˘mto spôsobom prilákaÈ mládeÏ k ‰portu. Krie‰eniu tohto problému by mohol v˘raznej‰ie prispieÈaj súkromn˘ sektor.Do veºkej miery ide aj v ‰porte o peniaze – kdesú podºa vás zdroje na toto financovanie?Pre efektívne financovanie ‰portov je potrebnézosúladiÈ finanãné zdroje, ktoré plynú zo zdrojovverejn˘ch: ‰tátny rozpoãet, rozpoãty samosprávvy‰‰ích územn˘ch celkov, miest a obcí; azo zdrojov súkromn˘ch. Stále ch˘ba reforma financovania‰portu, ktorá bola naãrtnutá práve vprojekte Viktória a následne premietnutá do spomínanéhonávrhu zákona o ‰porte. Len nieãoviac ako miliarda zo ‰tátneho rozpoãtu na ‰portje Ïalostne málo. Smutné je, Ïe ani tak˘to objemsa nevyuÏije efektívne a transparentne.Nemal by byÈ ‰port v˘raznej‰ie financovan˘ zv˘ÈaÏkov z hazardn˘ch hier? Napokon, hazardnéhry sú od ‰portov˘ch súÈaÏí dominantnezávislé...NepovaÏujem väzbu v˘ÈaÏkov z hazardn˘chhier na ‰port za rozhodujúcu. V˘ÈaÏky z hazardn˘chhier sú príjmom ‰tátneho rozpoãtu, ktor˘ saìalej rozdeºuje do jednotliv˘ch kapitol. Rozhodujúcije celkov˘ objem finanãn˘ch prostriedkov na‰port z centrálneho rozpoãtu, ktor˘ by sa po reformefinancovania ‰portu mal v˘razne zv˘‰iÈ.DôleÏité je politické rozhodnutie a ochota vládydaÈ na ‰port viac peÀazí. Je veºmi smutné, Ïe v návrhu‰tátneho rozpoãtu na rok 2008 sa objem financiína ‰port v kapitole rezortu ‰kolstva zníÏilnielen oproti roku 2007, ale dokonca aj oproti rokom2005 a 2004.Nech˘ba vám ak˘si vrcholn˘ reprezentant ‰portu,ktor˘ by mal okolo seba tím, disponoval bykompetenciami a vyãlenen˘mi financiami?Na úrovni ‰tátu máme splnomocnenca vlády aústredn˘ orgán ‰tátnej správy pre ‰port – ministerstvo‰kolstva. Majú kompetencie, tímy ºudí avyãlenené financie, treba len konaÈ. Netreba nikohoìal‰ieho. Predstavitelia jednotliv˘ch ‰portova zväzov si medzi sebou musia najprv vyjasniÈ,ãi chcú maÈ vrcholného reprezentanta naúrovni ‰portového hnutia, to by v‰ak nebol ‰tátnyorgán s kompetenciami a financiami.MnoÏstvo hypermarketov a bizniscentier vznikátam, kde boli predt˘m ‰portoviská, ale novénepribúdajú. Chcete rie‰iÈ aj tento problém?Je to veºmi nepriazniv˘ trend. Nad t˘mto problémomsa musia zamyslieÈ predov‰etk˘m predstaviteliasamospráv. PovinnosÈou by malo byÈ vybudovanienového ‰portoviska v prípade zánikustarého.Kritick˘m problémom je aj úroveÀ ‰tadiónov,na ktor˘ch by bolo moÏné usporiadaÈ vrcholovésúÈaÏe – a to sa t˘ka aj futbalu a hokeja.Bude sa ‰tát nejak˘m spôsobom podieºaÈ na v˘stavbenárodného hokejového a futbalového‰tadióna?Súhlasím s obavami, Ïe o pár rokov budememaÈ problém zorganizovaÈ medzinárodn˘ zápas nafutbalovom ‰tadióne, keìÏe Ïiadny z existujúcichnevyhovuje súãasn˘m kritériám UEFA. B˘valávláda jasne zadefinovala pravidlá, ak˘mi bysa mala riadiÈ v˘stavba investícií národného v˘znamu.Kºúãov˘m bodom je verejná súÈaÏ na investora,ak sa má ‰tát na financovaní podieºaÈ. Ajpo vyãlenení pozemkov bratislavsk˘m magistrátomje zatiaº absolútne nejasné, ãi a ak˘m spôsobommá ‰tát v˘stavbu financovaÈ. Nikto z kompetentn˘cho úlohe ‰tátu pri v˘stavbe ‰tadiónovverejnosÈ neinformoval.Pred niekoºk˘mi mesiacmi ste predkladali návrhzákona o ‰porte – bol v‰ak koaliãn˘mistranami odmietnut˘, lebo vraj pripravujúkomplexnej‰í zákon. V akom ‰tádiu je jeho príprava?Oslovila vás koalícia pri jeho príprave?Koalícia ma pri príprave ich návrhu zákona neoslovila.V parlamentnej rozprave k opoziãnémunávrhu zákona o ‰porte zaznelo, Ïe koaliãn˘ návrhmal byÈ predloÏen˘ v septembri. Na sklonkuleta som zaznamenal vypracovanie legislatívnehozámeru zákona o ‰porte z dielne ministerstva‰kolstva, uÏ druhého od volieb. Situácia v ‰portesi vyÏaduje právny predpis, nie legislatívne zámeryso v‰eobecn˘mi formuláciami! Bez ohºaduna tápanie a bezradnosÈ súãasnej vlády v oblasti‰portu sme pripravení nami navrhnut˘ zákon opakovanepredloÏiÈ a diskutovaÈ o moÏnostiach jehoìal‰ieho vylep‰enia.28

S V E T F I N A N C I ÍSlovenská záruãná a rozvojová banka, a. s., (SZRB) sa na trhu etablovala ako banka s urãit˘mi‰pecifikami. ·pecifikom sa stalo zameranie ãinnosti banky na podporu mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov a zaãínajúcej podnikateºskej klientely, ktorá nie je cieºovou skupinou pre komerãnébanky. TakÏe SZRB nepôsobí konkurenãne, ale svojimi aktivitami a ponukou produktov skôrvypæÀa medzery na trhu. Ako sa jej to darí, na to nám odpovedal podpredseda predstavenstvaa námestník generálneho riaditeºa pre obchodn˘ úsek doc. JUDr. Ladislav BALKO, PhD.Pred SZRB stoja nové moÏnostiMinisterstvo financií v pôsobnosti ValnéhozhromaÏdenia SZRB schválilo 2. 10.2007 predloÏenú Dlhodobú koncepciu rozvojaSlovenskej záruãnej a rozvojovej banky,a. s., na roky 2008 – 2013. âo je základomãi presnej‰ie predpokladom uvádzaniatejto koncepcie do praxe?Slovenská záruãná a rozvojová banka, a. s.,je bankou, ktorej hlavn˘m vlastníkom a v˘luãn˘makcionárom je Slovenská republika,zastúpená Ministerstvom financií SR. Z tohtodôvodu musí banka plniÈ úlohy ‰tátu, ktorésú definované v príslu‰nej hospodárskejpolitike exekutívy. Tá je zakotvená v zásadnomdokumente, ktor˘m je Programové vyhlásenievlády. Aby banka mohla plniÈ poslanie,ktoré si predsavzala v Dlhodobej koncepciiSZRB na roky 2008 – 2013, bolo Ministerstvomfinancií SR odsúhlasené zv˘‰eniezákladného imania zo súãasn˘ch 1 440 mil.Sk na 2 640 mil. Sk. Na základe schválenejkoncepcie a zv˘‰enia základného imaniamôÏe SZRB teraz e‰te aktívnej‰ie pôsobiÈ vzáujme napæÀania Programového vyhláseniavlády SR a prispievaÈ tak k hospodárskemurastu a celkovej ekonomickej v˘konnosti SR.V názve va‰ej banky je zrejme vyjadrenáprioritná ãinnosÈ SZRB – poskytovaniezáruk. Je v súãasnosti potrebn˘ tak˘to finanãn˘nástroj, keì sa komerãné bankydoslova predháÀajú, len aby získali klientapre svoj úver?Skutoãne, banka po svojom vzniku v roku1991 poskytovala predov‰etk˘m bankové záruky.Bolo to v období zloÏitého procesu premenyz centralisticko-plánovacieho systémuna trhov˘ mechanizmus a novovznikajúcesúkromné firmy boli charakteristické podkapitalizáciou,nízkym majetkov˘m zázemíma zaostávajúcimi technológiami. Podstatnoubrzdou r˘chleho rozvoja podnikaniabola najmä absencia finanãného kapitálu.NedostupnosÈ úverov z dôvodu nedostatoãnéhoruãenia eliminovala práve SZRB poskytovanímbankov˘ch záruk, ktoré umoÏniliprístup k financovaniu mnoh˘ch projektov.V súãasnosti je ekonomick˘ v˘voj Slovenskapriazniv˘, ão súvisí aj s priazniv˘mprostredím v súkromnom podnikaní a v˘raznézmeny zaznamenal aj bankov˘ sektor, ãomôÏeme pozitívne hodnotiÈ podºa jeho pestrejponuky bankov˘ch sluÏieb. Napriek uveden˘mskutoãnostiam je poskytovanie bankov˘chzáruk naìalej opodstatnené. Banky priposkytovaní úverov síce zníÏili nároky naruãenie od svojich klientov, ale stále poÏadujúzabezpeãenie z dôvodu rozloÏenia rizika.Je to najmä pri t˘ch podnikateºsk˘ch subjektoch,kde ich moÏnosti ruãenia zaostávajú zar˘chlym rozvojom podnikania alebo u zaãínajúcichpodnikateºov, ktorí sú pre komerãnébanky neatraktívnou klientelou z dôvoduich rizikovosti.Mal˘ a stredn˘ podnikateº v‰ak potrebujenielen v˘hodn˘ produkt, ale aj r˘chlumoÏnosÈ ho získaÈ. Koºko dnes v SZRBpriemerne trvá schválenie jednej Ïiadosti?Samotnému schváleniu Ïiadosti predchádzaproces, ktor˘ zaãína komunikáciou sklientom, pokraãuje prijatím Ïiadosti a konãíspracovaním podkladov pre kompetentn˘schvaºovací orgán. Schválenie obchodu tedaovplyvÀujú viaceré faktory. Na‰a banka vtomto procese vystupuje v pozícii poradcu akonzultanta pri spracovávaní podkladov preÏiadosÈ, ako aj pri spracúvaní samotného podnikateºskéhozámeru. Po obdrÏaní kompletnejÏiadosti je lehota schválenia maximálne30 dní, pri vybran˘ch produktoch, ako súnapríklad MIKROúver, POªNOúver, úverPODNIKATEªKA a úver PODNIKANIEMLAD¯CH je maximálne 14 dní.Téma eurofondov, ich r˘chleho, maximálneúãinného a zmysluplného vyuÏitia jejednou z „horúcich“ tém dÀa. Aká je vcelkovom procese pozícia a úloha SZRB,aby do‰lo naozaj k dobre fungujúcemu„toku“ t˘chto prostriedkov a ich „vyústeniu“na miesta urãenia?SZRB podporuje rozvoj malého a strednéhopodnikania a zaãínajúcich podnikateºov naSlovensku poskytovaním úverov a záruk nainvestiãné a prevádzkové potreby. V minulostiuÏ SZRB podporila mnoÏstvo projektov,ktoré boli ãiastoãné financované z európskychfondov. Túto formu podpory plánujeSZRB realizovaÈ aj v ìal‰om programovacomobdobí 2008 – 2013.ëal‰ím spôsobom, ako bude SZRB napomáhaÈk vyuÏívaniu prostriedkov z eurofondov,bude implementácia inovatívnych finanãn˘chnástrojov. Medzi ne patria záruãnéschémy na úvery pre mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov, schémy na podporu zaãínajúcichpodnikateºov, zv˘hodnené úvery a technickápomoc pri tvorbe projektov PPP. Základn˘mpredpokladom implementovania takejtoformy pomoci je schválenie inovatívnychfinanãn˘ch nástrojov pre Národn˘ strategick˘referenãn˘ rámec 2007 – 2013 vládouSR. Podstatou inovatívnych finanãn˘ch nástrojovje revolvingov˘ charakter zdrojovposkytnut˘ch z operaãn˘ch programov, ktor˘by mohol zohrávaÈ kºúãovú úlohu pri trvaloma udrÏateºnom rozvoji regiónov nielen unás, ale v celej Európskej únii.Spolupráca SZRB s Ministerstvom financiíSR a NBS je takpovediac samozrejmos-Èou. Spolupracujete v‰ak aj s vysok˘mi‰kolami a univerzitami?Na‰a banka sa v minulosti nespolupracovalas vybranou vysokou ‰kolou, resp. univerzitou.Veºakrát v‰ak vystupuje ako „pomocník“‰tudentov pri príprave diplomov˘ch ain˘ch odborn˘ch prác. Nie je vylúãené, Ïe sav budúcnosti na‰a banka bude viac venovaÈpráve tejto forme spolupráce. UÏ teraz sana‰i kolegovia zúãastÀujú formou odborn˘chpredná‰ok na rôznych konferenciách organizovan˘ch‰kolami.29

V L Á D AS RDoteraj‰ia prax ukazuje, Ïe ceny tovarov, ktor˘ch súãasÈou je aj daÀ z pridanej hodnoty, pri zníÏenísadzby dane (napríklad pri niektor˘ch tovaroch v roku 1998) ceny neklesli vôbec alebo len minimálne,priãom v krátkom období sa dostali na tú istú úroveÀ. So ‰tátnym tajomníkom Ministerstva financií SRPetrom KAÎIMÍROM sa zhovárala Izabela Nagyová.ZníÏením sadzby dane sa dosiahneprínos pre spotrebiteºa lenpri tovaroch s regulovan˘mi cenamiPostoj Slovenska k snahe o harmonizáciudaÀov˘ch základov v ãlensk˘ch krajináchEurópskej únie je zatiaº odmietav˘. Mohli byste bliωie charakterizovaÈ súãasn˘ prístupSR k tejto téme?Ministerstvo financií SR na základe doteraj-‰ieho postupu prác a parciálnych v˘stupov pracovnejskupiny CCCTB (Common ConsolidatedCorporate Tax Working Group – Pracovnáskupina pre spoloãnú korporátnu daÀ) v EÚzatiaº nenadobudlo presvedãenie o v˘hodnostiprojektu, ktor˘ by mal viesÈ k zjednodu‰eniu situácienadnárodn˘ch spoloãností podnikajúcichv rámci vnútorného trhu EÚ. Práce na návrhuCCCTB by nemali získaÈ politickú podporu,ãi uÏ na rokovaní ministerskej Rady ECO-FIN, alebo na in˘ch politick˘ch fórach skôr, akoEurópska komisia nepresvedãí ãlenské ‰táty ov˘hodnosti technickej stránky a detailn˘ch dopadochkoneãného návrhu. Projekt naráÏa na zásadnéproblémy t˘kajúce sa konsolidácie, voliteºnosti,zaobchádzania s finanãn˘m sektoroma administratívnym rámcom, pretoÏe sadostatoãne nepreskúmali a nerozpracovali natechnickej úrovni. Je tu otázka konsolidácie základovdane prepojen˘ch spoloãností na úrovninadnárodnej skupiny (holdingu), do ktorej tietospoloãnosti patria. Nie je dostatoãne rozpracovan˘spôsob a faktory, na základe ktor˘ch bysa konsolidovan˘ základ dane mal rozdeliÈ medzipríslu‰né ãlenské krajiny. Tie by mali právopomernú ãasÈ základu dane zdaniÈ na územíãlenského ‰tátu svojou sadzbou dane. Problematick˘mje samotn˘ v˘ber faktorov (diskutuje sao mzdách, majetku, obrate). V˘znamn˘m spôsobommôÏe ovplyvniÈ v˘‰ku ãasti konsolidovanéhozákladu dane pripadajúceho na príslu‰-n˘ ãlensk˘ ‰tát, a tak v˘znamne ovplyvniÈ príjmy‰tátneho rozpoãtu ãlenského ‰tátu.Vláda uÏ zv˘hodnila niωou sadzbou DPH liekya niektoré zdravotnícke pomôcky. Bude sazniÏovaÈ 19-percentná sadzba aj pri internete?Vláda SR vo svojom programovom vyhláseníprijala zámer zaviesÈ zníÏenú sadzbu dane zpridanej hodnoty na niektoré tovary a sluÏby,priãom okruh t˘chto tovarov a sluÏieb sa budepodºa v˘voja verejn˘ch financií roz‰irovaÈ. Prizavedení zníÏenej sadzby dane je Slovenskárepublika viazaná smernicou Rady 2006/112/ESo spoloãnom systéme dane z pridanej hodnoty.Podºa nej môÏu ãlenské ‰táty uplatÀovaÈ jednualebo dve zníÏené sadzby dane, ktoré nesmú byÈniωie ako päÈ percent pre kategórie tovarov asluÏieb ‰pecifikovan˘ch v prílohe smernice.Smernica uplatnenie zníÏenej sadzby dane na internetneumoÏÀuje. V prvej etape realizácie zámeruvlády s úãinnosÈou od 1. januára 2007 sazaviedla zníÏená desaÈpercentná sadzba dane nalieky a vybrané zdravotnícke pomôcky. Má sat˘m dosiahnuÈ zníÏenie cien niektor˘ch tovarova sluÏieb. Presun zo základnej do zníÏenej sadzbydane má opodstatnenie len, ak takéto preradeniebude maÈ priazniv˘ dopad na spotrebiteºa,ãiÏe skutoãne sa zníÏia ceny tovarov a slu-Ïieb na poslednom stupni daÀového reÈazca.Doteraj‰ia prax ukazuje, Ïe ceny tovarov, ktor˘chsúãasÈou je aj daÀ z pridanej hodnoty, prizníÏení sadzby dane (napríklad pri niektor˘chtovaroch v roku 1998) ceny neklesli vôbec alebolen minimálne, priãom v krátkom období sadostali na tú istú úroveÀ. ZníÏenie sadzby danesamo osebe potom nemá Ïiaden efekt nielen pre‰tát, ale ani pre obãana. Pozitívny dopad na koneãnéhospotrebiteºa sa zníÏením sadzby danedosiahne len pri tovaroch s regulovan˘mi cenami.Medzi takéto tovary patria lieky a zdravotníckepomôcky. ZníÏením sadzby dane na liekymoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe zníÏená cena v koneãnomdôsledku v˘razne neovplyvní rozsah koneãnejspotreby. Ide totiÏ o tovar, pri ktorom koneãnáspotreba nezávisí priamo od cien, aleskôr od skutoãnej potreby. Vzhºadom na skutoãnosÈ,Ïe ceny liekov reguluje ‰tát, zavedeniezníÏenej sadzby dane má pozitívny dopad na obãana,spotrebiteºa.Novela zákona o dani z pridanej hodnoty navrhujes úãinnosÈou od 1. januára 2008 doplniÈzoznam tovarov so zníÏenou sadzbou dane ozdravotnícke pomôcky pouÏívané na lieãbu inkontinencie,ktoré predstavujú pre postihnut˘chpacientov znaãnú finanãnú záÈaÏ.Sadzba dane z pridanej hodnoty na knihyvrátane uãebníc by sa od januára budúcehoroka mala zo súãasn˘ch 19 percent zníÏiÈ nadesaÈ percent.Slovenská republika má najmen‰í kniÏn˘ trhspomedzi ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie, pretosa na Slovensku v porovnaní s ostatn˘miãlensk˘mi krajinami vydáva men‰í poãet kníh.Po preradení kníh do základnej sadzby dane 19percent sa literatúra stala pre urãité skupinyobyvateºstva z finanãn˘ch dôvodov nedostupná.Pretrváva pokles v doplÀovaní kniÏn˘chfondov, v zásobovaní ‰kolsk˘ch kniÏníc, v rozvoji‰tátneho jazyka, ão má vplyv na celkovúvzdelanostnú úroveÀ slovenskej populácie veurópskom i svetovom kontexte. V záujme zlep-‰enia dostupnosti literatúry sa navrhuje s úãinnosÈouod 1. januára 2008 preradiÈ knihy zo základnejsadzby dane 19 percent do zníÏenej sadzbydane 10 percent. Návrh je v súlade s európskousmernicou o spoloãnom systéme danez pridanej hodnoty, ktorá ãlensk˘ ‰tát oprávÀujeuplatÀovaÈ na knihy zníÏenú sadzbu dane.Parlament v prvom ãítaní prerokoval vládnynávrh novely zákona o miestnych daniacha miestnom poplatku za komunálne odpadya drobné stavebné odpady. âo je jeho cieºom?Vypracovaním novely zákona o miestnychdaniach a miestnom poplatku za komunálneodpady a drobné stavebné odpady sa sledujespresnenie a zjednodu‰enie vyberania miestnychdaní a tieÏ zabezpeãenie právnej istotydaÀovníkov. Ustanovili sa pravidlá vyrubovaniamiestnych daní formou platobn˘ch v˘merov.ZároveÀ sa vypustili ustanovenia, ktor˘ch uplatneniev praxi bolo nerealizovateºné pri dodrÏanízásad daÀového konania. Odstránili sa ustanovenia,ktoré umoÏÀovali nejednotn˘ v˘kladnajmä pri vymedzení daÀovníka dane z motorov˘chvozidiel. Pristúpilo sa k plateniu tejtodane formou preddavkov, ktoré sa budú zúãtovávaÈpo skonãení zdaÀovacieho obdobia. Idepredov‰etk˘m o zjednodu‰enie správy tejtodane. ZniÏuje sa zaÈaÏenie daÀovníkov spojenés plnením oznamovacej povinnosti pri vzniku,zmene a zániku daÀovej povinnosti v priebehuzdaÀovacieho obdobia. Navrhované zmeny adoplnenia nebudú maÈ negatívny dopad na ‰tátnyrozpoãet a neoãakáva sa zníÏenie príjmovrozpoãtov obcí v porovnaní s t˘mto rokom.30

V L Á D AS RNedávno zaãal na slovensko-ukrajinskej ‰tátnejhranici fungovaÈ skú‰obn˘ reÏim schengenskejhranice. Ako ste spokojn˘ s odbornoupripravenosÈou pracovníkov Colnejsprávy a ich technickou vybavenosÈou?Vstup do schengenského priestoru sa dotknepráce colníkov na hraniãn˘ch priechodoch menejako policajtov, ktorí tam pracujú, keìÏe colnépostupy na hraniãn˘ch priechodoch sa nezmenia.Aj napriek tomu sa v príprave na vstupSlovenskej republiky do schengenského priestoruuskutoãnilo niekoºko ‰kolení pre colníkov vykonávajúcichãinnosÈ na hraniãn˘ch priechodoch,ktoré organizovali pracovníci Ministerstvavnútra SR. DôleÏitá je in‰talácia nov˘ch detektorovrádioaktivity, kamerov˘ch systémov na ãítanieevidenãn˘ch ãísiel vozidiel, respektívekódov kontajnerov a predov‰etk˘m rekon‰trukciainfra‰truktúry hraniãn˘ch priechodov. Pritomochranu vonkaj‰ej hranice Európskej únie nacolnom priechode Vy‰né Nemecké zabezpeãujeod septembra 2005 aj röntgenov˘ in‰pekãn˘systém, ktor˘ slovenská vláda dostala ako darod ãínskej vlády. Na tejto hranici sa príleÏitostnena kontrolu nákladn˘ch vozidiel vyuÏíva ajmobiln˘ röntgen Colného úradu Bratislava zakúpen˘z prostriedkov PHARE, ktor˘ je v prevádzkeod augusta 2006. Navy‰e sa plánuje in-‰talácia ìal‰ieho, uÏ zakúpeného stacionárnehoröntgenu na Ïelezniãnom hraniãnom priechodeMaÈovské Vojkovce. MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïetechnické vybavenie colnej správy na hranici sUkrajinou sa z hºadiska vstupu Slovenskej republikydo schengenského priestoru javí ako dostatoãné.V akom ‰tádiu sú rekon‰trukcie coln˘chpriechodov Vy‰né Nemecké a Ubºa?Rekon‰trukcia oboch coln˘ch priechodov,ktorej základn˘m cieºom bolo zosúladenie ichinfra‰truktúry a vybavenia so schengensk˘mipoÏiadavkami, sa úspe‰ne ukonãila podºa schválenéhoharmonogramu. Na colnom priechodeVy‰né Nemecké je uÏ v prevádzke úplne zrekon-‰truovaná ãasÈ osobnej dopravy, ão bolo podmienkouschengenského acquis. Pripravujú saurãité rekon‰trukãné práce t˘kajúce sa nákladnejdopravy, najmä napojenie nového ukrajinskéhoterminálu nákladnej dopravy. Na colnompriechode Ubºa postavili halu podrobn˘ch kon-Príloha ã. 7 k zákonu ã. 222/2004 Z. z. v znení zákona ã. 656/2006 Z. z.(úãinnosÈ od 1. januára 2007)ZOZNAM TOVAROV SO ZNÍÎENOU SADZBOU DANEâíselné kódy Opis tovaruSpoloãnéhocolnéhosadzobníkaex2844 40 Rádioaktívne prvky a izotopy a zlúãeniny, iné ako podpoloÏky 2844 10,2844 20 alebo 2844 30; zliatiny, disperzie (vrátane cermetov), keramickév˘robky a zmesi obsahujúce tieto prvky, izotopy alebo zlúãeniny;rádioaktívne zvy‰ky – len pre zdravotníctvo2925 11 00 Sacharín a jeho soli2941 Antibiotiká30 Farmaceutické v˘robky3822 00 00 Diagnostické alebo laboratórne reagencie na podloÏke a pripravenédiagnostické alebo laboratórne reagencie, tieÏ na podloÏke, iné akov poloÏke 3002 alebo 3006; certifikované referenãné materiályex3922 90 00 Ostatné sanitárne v˘robky z plastov – len sedaãka do vane na pouÏitiepre ÈaÏko zdravotne postihnut˘ch obãanov6115 93 10 Panãuchy na k⁄ãové Ïilyex6602 00 00 Vychádzkové palice, palice so sedadielkom, biãe, jazdecké biãíkya podobné v˘robky – len pre nevidiace a ãiastoãne vidiace osoby7015 10 00 Okuliarové sklá korekãnéex8428 90 97 Ostatné zdvíhacie, manipulaãné, nakladacie alebo vykladacie strojea zariadenia – len vaÀov˘ zdvihák na pouÏitie pre obãanov s ÈaÏk˘mzdravotn˘m postihnutímex8471 49 00 Ostatné digitálne zariadenia na automatické spracovanie údajov,predkladané vo forme systému – len zariadenia s hlasov˘m alebo hmatov˘mv˘stupom pre nevidiacich a slabozrak˘chex8518 40 Ostatné elektrické nízkofrekvenãné zosilÀovaãe – len individuálnezosilÀovaãe pre nedosl˘chav˘ch, zosilÀovaãe pre indukãné sluãky prenedosl˘chav˘ch, indukãné sluãky pre nedosl˘chav˘ch, skupinové zosil-Àovaãe pre vyuãovanie sluchovo postihnut˘ch detíex8531 80 95 Ostatné elektrické akustické alebo vizuálne signalizaãné prístroje –len pre osoby so sluchov˘m a zrakov˘m postihnutím8713 Vozíky pre telesne postihnuté osoby, tieÏ motorizovanéalebo s in˘m mechanick˘m pohonom8714 20 00 âasti, súãasti a príslu‰enstvá vozíkov pre telesne postihnuté osoby9021 Ortopedické zariadenia vrátane bariel, lieãebn˘ch a chirurgick˘ch pásova bandáÏí; dlahy a ostatné pomôcky na lieãenie zlomenín; umelé ãastitela; naãúvacie pomôcky a ostatné zariadenia nosené alebo dopravovanéna tele alebo v tele implantované, na kompenzovanie nejakej chyby aleboneschopnostitrol a vykonali sa urãité technické úpravy tak,aby spæÀal schengenské kritériá, najmä fyzickéoddelenie pe‰ích od osobnej automobilovej dopravy.Pripravuje sa aj ìal‰ia veºká rekon‰trukciatohto priechodu, keìÏe ho otvorili v roku1995 ako provizórium na desaÈ rokov.Colné riaditeºstvo SR pripravuje elektronickécolné konanie. Kedy by sa malo dostaÈ dopraxe? Aké zmeny prinesie a v akom ‰tádiusa nachádza novela zákona o správe daní apoplatkov?Elektronické colné konanie a projekty elektronickéhocolníctva vychádzajú z projektueCustoms Európskej komisie ustanoveného voViacroãnom strategickom pláne. V legislatívnejrovine ich podporuje rozhodnutie Európskehoparlamentu a Rady o colnom a obchodnom prostredíbez dokumentov v papierovej forme. SúãasÈoueCustoms sú projekty Systém automatizovanéhodovozu, Systém automatizovanéhov˘vozu, Centrálny elektronick˘ prieãinok, Jednotn˘prístupov˘ bod, Systém identifikácie a registráciesubjektov a Jednotn˘ informaãn˘ portál.Hlavn˘m cieºom projektu eCustoms je zachovanievonkaj‰ej nerozpornosti coln˘ch reÏimova postupov s neustále vyvíjajúcou sa elektronizáciouobchodného prostredia a odbremeneniehospodárskych subjektov od zbytoãnejbyrokracie. Napríklad Centrálny elektronick˘prieãinok umoÏní zdieºaÈ informácie, ktoré saposkytujú napríklad v predbeÏn˘ch coln˘ch vyhláseniach·tátnej veterinárnej správe, Ústrednémukontrolnému a skú‰obnému ústavu poºnohospodárskemua pod. Niektoré projektyelektronického colníctva sa uÏ prakticky uplat-Àujú, napríklad NCTS a ECS (súãasÈ Systémuautomatizovaného v˘vozu), iné sú v procese prípravya tvorby. Termíny realizácie jednotliv˘chãiastkov˘ch projektov stanovuje citované rozhodnutieEurópskeho parlamentu a Rady. Centrálnyelektronick˘ prieãinok je naplánovan˘ narok 2013. Zavedenie elektronického colného konanianesúvisí s novelizáciou zákona o správedaní a poplatkov zmenách v sústave územn˘chfinanãn˘ch orgánov , keìÏe colné konanie ÈaÏiskovoupravujú colné predpisy (napríklad coln˘kódex, coln˘ zákon) a subsidiárne sa naÀvzÈahuje správny poriadok.Mohli by ste obsiahlej‰ie charakterizovaÈ súãasn˘stav elektronizácie colného konania?Aké kroky v tejto oblasti sa pripravujú v blízkejbudúcnosti?Elektronické colné konanie sa ãiastoãneuplatÀuje pri colnom reÏime tranzit, keì vybranésubjekty podávajú colné vyhlásenia v elektronickejforme (bezpapierové prostredie). Colnáspráva uplatÀuje elektronickú komunikáciuaj pri dovozn˘ch platbách a sledovaní stavuzabezpeãenia dovozn˘ch platieb. V blízkej budúcnostisa v‰ak spektrum elektronick˘ch úkonov,respektíve coln˘ch reÏimov, ktoré sa akocelok budú spravovaÈ elektronicky, roz‰íri. Vroku 2008 sa plánuje spustiÈ elektronické podávaniecoln˘ch vyhlásení v colnom reÏime v˘voz(v rámci ECS prebieha elektronická komunikáciamedzi coln˘m úradom v˘vozu a coln˘múradom v˘stupu v rámci celej Európskej únieuÏ dnes), Ïiadostí o povolenie pouÏiÈ coln˘ re-Ïim s ekonomick˘m úãinkom a Ïiadostí o povoleniezjednodu‰eného postupu v colnom konaní.31

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I EDaÀové úrady sú súãasÈou zásadn˘ch zmien, ktoré vyplynuli z deklarovanej snahy vlád vychádzaÈ v ústretya uºahãovaÈ Ïivot obãanom aj v oblasti verejn˘ch sluÏieb. Organizácie verejného sektora ãelia v súãasnosti v˘zveposkytovaÈ obãanom ãoraz lep‰ie, viac „zákaznícky“ orientované sluÏby. DaÀové úrady majú centrálnu rolunielen pri vyberaní daní na financovanie verejn˘ch sluÏieb, ale patria medzi kºúãové organizácie, s ktor˘miprichádzajú obãania do priameho kontaktu. Pre daÀové úrady z toho vypl˘va veºmi nároãná úloha: dodávaÈlep‰ie sluÏby pri ãoraz niωích nákladoch. Zásadná otázka znie: „âo v‰etko a na akej úrovni by mal byÈ daÀov˘úrad 21. storoãia schopn˘ poskytnúÈ obãanom, aby ho vnímali ako skutoãne efektívnu a prospe‰nú organizáciu“?Viac za menej:realita pre daÀové úrady?TECHNOLÓGIA A VEREJNÁ SPRÁVAKONTEXT FINANCOVANIAVEREJN¯CH SLUÎIEBVlády sa momentálne stretávajú s dilemou.Lep‰ie sluÏby pre obãanov sú finanãne nároãné,ale obãania uÏ ìalej nie sú ochotní platiÈvy‰‰ie dane, aby pokryli tieto náklady. Pritompopulácia najvyspelej‰ích industrializovan˘chnárodov starne, ão znamená, Ïe ãorazviac ºudí sa stáva odkázan˘ch na verejnésluÏby, ale stále menej ich spadá do populácies daÀovou povinnosÈou.Zavedenie eura, zakotvené v Pakte stabilitya rastu, znamená pre ãlenské ‰táty Európskejúnie (bez ohºadu na to ãi patria do eurozónyalebo nie) to, Ïe musia zaistiÈ, aby deficit ichroãného rozpoãtu nepresiahol 3 % HDP a‰tátny dlh 60 % HDP. V˘sledkom je skutoãnosÈ,Ïe zdroje príjmov vlády sa stávajú obmedzenej‰ími.Treba si uvedomiÈ aj niekoºkoìal‰ích faktov – nie je moÏné ìal‰ie zvy‰ovaniedaÀovej sadzby, veºkosÈ populácie s da-Àovou povinnosÈou sa zmen‰uje a v rámci Európysú v súãasnosti moÏnosti pôÏiãky obmedzené.VIAC ZA MENEJ:V¯KONNOSË A EFEKTÍVNOSËStarnúca populácia predstavuje pre verejn˘sektor demografickú ãasovanú bombu.V mnoh˘ch krajinách totiÏ spolu so zvy‰kompopulácie starne aj ‰tátna správa. KeìÏe zdrojepríjmov sú ãoraz obmedzenej‰ie, vláda bysa mala bliωie zameraÈ na náklady a snaÏiÈ saich zefektívniÈ. Vysoké percento nákladovverejnej správy tvoria náklady na zamestnancov.Tu sa naskytá niekoºko príleÏitostí pre vládu,ako moÏno u‰etriÈ:• investovaním do nov˘ch, lacnej‰ích spôsobovposkytovania sluÏieb na miestach prvéhokontaktu;• vytvorením efektívnej‰ích a menej nákladn˘choddelení sluÏieb obãanom;• presmerovaním ãinností na in˘ch, pokiaºvedia poskytnúÈ sluÏby lacnej‰ie;• vyuÏívaním nov˘ch technológií.Veºa krajín v súãasnosti investuje do programovmodernizácie. Ich cieºom je úspora nákladov,investovanie do nov˘ch technológiía zmena spôsobu poskytovania sluÏieb nakontaktn˘ch miestach a oddeleniach sluÏiebobãanom.Nové technológie zásadne zmenili spôsobposkytovania sluÏieb vo verejnom i súkromnomsektore. Distribuãné cesty sa v súãasnostimenia z tradiãn˘ch osobn˘ch stretnutí sklientom na call centrá a poskytovanie informáciícez internet. Technológie tak vytvoriliflexibiln˘ priestor pre uplatnenie rôznychspôsobov poskytovania sluÏieb v ãoraz väã-‰om geografickom rozsahu. Vládam sa takponúkajú nové moÏnosti ‰etrenia nákladov,ale taktieÏ príleÏitosÈ na vytvorenie ‰tátnejsprávy viac zameranej na obãanov.Niektor˘m krajinám ich veºkosÈ a historick˘kontext dovoºuje zaãaÈ proces zlep‰ovaniana neporovnateºne lep‰ej ‰tartovacej ãiare.Napríklad Estónsko je v‰eobecne povaÏovanéza krajinu s jednou z najviac technologickyrozvinut˘ch infra‰truktúr v rámci krajínEurópskej únie. ·tátna správa tu poskytujesvoje sluÏby prostredníctvom internetu zalo-Ïeného na modern˘ch systémoch a architektúre– jedn˘m z ukazovateºov efektívnostiestónskeho modelu je fakt, Ïe za posledn˘ rokbolo aÏ 80 % daÀov˘ch priznaní podan˘chon-line.Verejn˘ sektor musí tieÏ ãeliÈ oãakávaniam,ktoré so sebou priná‰ajú technologické zmeny.Internet, a najmä moÏnosÈ nakupovania nainternete, mení nároky a správanie sa zákazníkov.ªudia chcú sluÏby na vyÏiadanie, prispôsobenéich ‰pecifick˘m potrebám a kedykoºvekdostupné. Bude verejn˘ sektor skutoãneschopn˘ adekvátne reagovaÈ na toto meniacesa prostredie?POLITICK¯ KONTEXT: NUTNOSËKONSENZU VEDÚCICH STRÁNPolitick˘ dialóg sa odohráva na predov‰etk˘mna tému súhlasu s rozsiahlym vyuÏívanímsúkromného sektora na poskytovanie verejn˘chsluÏieb. Politici musia prijaÈ rozhodnutie,ktor˘m smerom sa bude verejn˘ sektoruberaÈ – potom je na predstaviteºoch vedúcichstrán, aby konali v súlade s urãen˘m smerom.Napríklad vo Veºkej Británii je prijat˘ konsenzusmedzi vládnucimi politick˘mi stranami,Ïe súkromn˘ sektor sa môÏe zapojiÈ do zabezpeãovaniakontaktn˘ch miest a oddelenísluÏieb zákazníkom. Je odsúhlasené, Ïe ve-32

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I Erejné sluÏby majú byÈ k dispozícii zadarmo aotázka kto ich poskytuje, nehrá v˘znamnúúlohu. Vo Francúzsku je situácia úplne odli‰-ná, keìÏe v súãasnosti neexistuje Ïiadny konsenzusohºadne dodávania verejn˘ch sluÏiebsúkromn˘mi poskytovateºmi. Umiernenústrednú cestu si v tejto otázke zvolili ‰kandinávske‰táty a krajiny strednej Európy, kde sapotenciálne uvaÏuje o zv˘‰ení podielu súkromnéhosektora pri obstarávaní verejn˘chsluÏieb.·TYRI V¯ZVY PRE DA≈OVÉ ÚRADYAk sa daÀové úrady rozhodnú viac orientovaÈna obãanov, mali by sa zameraÈ na sluÏby prispôsobenémeniacim sa poÏiadavkám zákazníkova efektívne vyuÏívanie nákladov. DaÀovéúrady majú dôleÏitú funkciu akéhosi „bankovéhodomu“, keìÏe veºká ãasÈ príjmov naãinnosÈ vlády pochádza práve z daÀového systému.Napríklad vo Veºkej Británii daÀov˘úrad vyberie na daniach kaÏd˘ rok okolo 500mld., v ·panielsku 300 mld., v Austrálii okolo160 mld., v âíne 308 mld., v Juhoafrickejrepublike 40 mld. a v Portugalsku pribliÏne 60mld., v‰etko samozrejme v eurách.DaÀové úrady by si pred zaãiatkom svojejtransformácie mali zodpovedaÈ zopár zásadn˘chotázok.1)Ktoré sú kºúãové sluÏby, ktoré by sa malinaìalej poskytovaÈ obãanom?2)Aké ìal‰ie zodpovedné úlohy by mal da-Àov˘ úrad na seba prevziaÈ?3)Ktor˘ch ãinností by sa mal zbaviÈ, abyfungoval efektívnej‰ie?4)Ktoré sluÏby by mal poskytovaÈ v spoluprácis in˘mi rezortmi vlády?PLNENIE DA≈OV¯CH ZÁVÄZKOVDaÀové úrady primárne zaisÈujú, aby sa do‰tátneho rozpoãtu dostala z daní náleÏitásuma peÀazí. Znamená to prevzatie zodpovednostiza to, aby si v‰etci, ktorí patria dopopulácie s daÀovou povinnosÈou, plnili tentozáväzok voãi ‰tátu. Rozdiel medzi v˘‰koupríjmu z daní, ktorá mala byÈ vybraná a tou,ktorá sa skutoãne vyzbierala, je tzv. daÀov˘rozdiel. Jedn˘m z dôsledkov globalizácie jeale fakt, Ïe v súãasnosti je viacero moÏností,ako zaobchádzaÈ s daÀov˘mi záväzkami,ão má dopad na v˘‰ku príjmu z daní do ‰tátnehorozpoãtu danej krajiny. Jednoducho povedané– ãím viac sa ekonomické aktivityglobalizujú, t˘m je jednoduch‰ie presúvaÈpeniaze z krajiny do krajiny a vyhnúÈ sa takdaÀovej povinnosti.DaÀové úrady sa preto snaÏia zabezpeãiÈ,aby tí, ktorí majú záujem plniÈ si svoje daÀovézáväzky, mali moÏnosÈ urobiÈ to. PrevaÏnáväã‰ina obãanov krajín západnej Európysi pravidelne plní svoju daÀovú povinnosÈ,preto úlohou ãíslo jeden je urobiÈ proces vyberaniadaní pre obãanov ão najjednoduch-‰ím.DaÀové úrady sa spoliehajú na urãité dáta ainformácie, pomocou ktor˘ch riadia svojuãinnosÈ. Toto obrovské mnoÏstvo dát sa musíkaÏd˘ deÀ spravovaÈ – vkladaÈ do systému,prijímaÈ nové dáta, následne ich spracovávaÈa poskytnúÈ na zdieºanie. V princípe nezále-Ïí, ãi je daÀovník ochotn˘ plniÈ si svoje záväzkyalebo nie, procesy spracovania dát súpri kaÏdom jednotlivcovi rovnaké. DaÀovéúrady by sa v‰ak mali snaÏiÈ maÈ k dispozíciina spracovanie a vyhodnotenie len vãasnéa aktualizované dáta.Nato je potrebné maÈ systém, ktor˘:• spracúva dáta;• podporuje hodnotiace ãinnosti;• získava dáta;• vyhodnocuje riziká – pre jednotlivcov, priemyselnéodvetvia alebo typy podnikania;• pomáha ºuìom plniÈ si daÀovú povinnosÈ.EFEKTÍVNOSË VYNALOÎEN¯CHNÁKLADOVDaÀové úrady spracúvajú kaÏd˘ deÀ obrovskémnoÏstvo dát, ale väã‰ina z t˘chto úradovje stále odkázaná na hromadné ruãné spracovanie.Zmenou procesov z ruãného spracovaniadát na automatizované by sa dala dosiahnuÈoveºa vy‰‰ia efektívnosÈ vynaloÏen˘chnákladov. V prípade pouÏitia rie‰ení na bázeinternetu by tieÏ vznikol priestor poskytovaÈv˘konnej‰ie sluÏby.Aby sa daÀové úrady stali naozaj efektívnej-‰ími, mali by sa bliωie pozrieÈ najmä na to:• ako sú ‰truktúrované;• ktoré sluÏby by mali naìalej poskytovaÈ aktoré z portfólia sluÏieb vylúãiÈ;• aká je súãasná situácia ich IT architektúrya do akej miery sú schopné spracovávaÈ arealizovaÈ také zmeny, ktoré zlep‰ia sluÏbypre zákazníka v súlade a zároveÀ u‰etrianáklady;• aké vysoké budú náklady na vytvorenie aúdrÏbu IT systémov.SÚSTREDENIE SA NA OBâANOVExistuje niekoºko dôvodov, preão by sa da-Àové úrady mali viac zameraÈ na obãanov. Zahlavn˘ sa povaÏuje predov‰etk˘m zníÏeniepoãtu nároãn˘ch a zdæhav˘ch administratívnychúkonov, takÏe pre obãana bude jednoduch‰iesplniÈ si svoju daÀovú povinnosÈ.Proces sústredenia sa na obãanov si v‰ak vy-Ïaduje zmeny v mnoh˘ch oblastiach• posun v kultúre a správaní sa, ão má za cieºzmenu postojov a prístupov k práci;• organizaãn˘ redizajn, ktor˘ zabezpeãí‰truktúrovanie úradov tak, aby obãan bolneustále v centre pozornosti;• technické zmeny, ktoré zaistia, aby technickáarchitektúra bola pripravená na posun k„obãano-centrizmu“, priãom IT systémyby mali byÈ vyvinuté v súlade s nastavenímarchitektúry.Je zrejmé, Ïe transformácia daÀov˘ch úradovje dlhodob˘ proces, ktor˘ bude vyÏadovaÈinvestície.V˘sledok v‰ak bude stáÈ za to – spokojnej‰íobãan a nákladovo efektívnej‰ie sluÏby.Ian Pretty, Capgemini,Global Public Sector33

V L Á D AS RNávrh ‰tátneho rozpoãtu aj rozpoãtu verejnej správy na budúci rok je schválen˘. Podºa upraveného návrhuMinisterstva financií SR by mali celkové príjmy ‰tátneho rozpoãtu v roku 2008 dosiahnuÈ 348,258 miliardy SKa v˘davky 380,233 miliardy SK. V roku 2008 sa tak zaãína hospodáriÈ s deficitom 31,981 miliardy SK.Podrobnej‰ie sa k schválenému návrhu rozpoãtu vyjadruje ‰tátny tajomník MF SR Franti‰ek PALKO.Návrh ‰tátneho rozpoãtuvyhovuje aj EURUVládou schválen˘ druh˘ ‰tátny rozpoãet ministrafinancií Jána Poãiatka má pribliÏne o8 mld. Sk zv˘‰en˘ schodok oproti pôvodnémunávrhu. Nedal sa zníÏiÈ s prihliadnutímna vysok˘ ekonomick˘ rast? Kde by sa daloviac ‰etriÈ?Ak hodnotíme v˘‰ku deficitu, musíme hovnímaÈ ako podiel na hrubom domácom produktev dlh‰om ãasovom období ako je jeden rok.Vláda pre rok 2008 schválila deficit vo v˘‰ke2,3 % HDP. Ak si uvedomíme, Ïe zavedenie druhéhopiliera dôchodkového systému tvorí 1,2 %HDP, tak takto oãisten˘ deficit verejného sektoraby dosiahol 1,1 % HDP. Z hºadiska v˘‰ky deficituverejn˘ch financií bude rok 2008 rokoms najniωím deficitom v histórii Slovenskej republiky.Oproti roku 2007 to predstavuje zníÏenieo 0,6 % HDP, ak vychádzame z deficitovschválen˘ch vládou a parlamentom. Z hºadiskatempa fi‰kálnej konsolidácie je prelomov˘m uÏrok 2007, pretoÏe schválen˘ deficit vo v˘‰ke 2,9% HDP je oproti 4,2 % HDP, ktor˘ schválil parlamentpre rok 2006 je aÏ o 1,3 percentuálnehobodu (p. b.) niωí, navy‰e skutoãne dosiahnut˘deficit môÏe skonãiÈ na úrovni 2,5 % HDP. Tak-Ïe odpoveìou na otázku ãi nemoÏno maÈ e‰teniωí deficit je, Ïe stanovená v˘‰ka je optimálnaz hºadiska kombinácie tempa fi‰kálnej konsolidáciea politick˘ch cieºov vlády SR v oblastinapæÀania jej programového vyhlásenia.Premiér Robert Fico vyjadril spokojnosÈ,pretoÏe rozpoãet re‰pektuje maastrichtskékritériá. Myslí aj na pokraãovanie v sociálnejproblematike, v ãom konkrétne?Chcem zdôrazniÈ, Ïe rozpoãet na jednej stranezabezpeãuje fi‰kálnej podmienky a zároveÀvytvára priestor pre plnenie programového vyhláseniavlády SR a to nielen v oblasti sociálnejpolitiky. Samozrejme, Ïe to nie je len o zv˘‰enípríspevku o viac ako 20 tis. Sk pre prvé narodenédieÈa, ako sa ãasto zjednodu‰uje, ale jeto napríklad aj o zhruba 900 mil. Sk pre tvorbupracovn˘ch miest, ale aj takmer 8 mld. Sk prepodporu bytovej politiky, vrátane zdrojov zo·tátneho fondu rozvoja b˘vania, ale aj zabezpeãenieplatov pre uãiteºov na základn˘ch a stredn˘ch‰kolách tak, aby nemali menej ako je priemerkav národnom hospodárstve. Sociálna politikasa nerobí len cez Ministerstvo práce, sociálnychvecí a rodiny SR, ale je to prierezov˘typ politiky. A keì hovoríme o tom, Ïe rozpoãetje o plnení maastrichtsk˘ch kritérií, tak to tieÏ nieje samoúãelná vec. To nie je preto, aby sme sinieão dokazovali, je to o tom, aby bolo Slovenskoatraktívne z hºadiska podnikania, aby sazvy‰ovali pracovné príleÏitosti, a t˘m aby naìalejrástla zamestnanosÈ a klesala nezamestnanosÈa aby to v‰etko ºudia cítili v peÀaÏenkách.Najlep‰ie obi‰li rezorty, ktoré sú v správevládnych strán, pretoÏe dostali najviac pridané.Napríklad ministerstvo Ïivotného prostrediabude maÈ na budúci rok takmer 8mld. Sk, tento rok má necel˘ch 3,5 mld. SkAko sú na tom ìal‰ie rezorty?Rezorty samozrejme zaznamenávajú nárastzdrojov, priãom keì hovoríme o zvy‰ovaní v˘davkov,nemôÏeme obísÈ fakt, Ïe súãasÈou verejn˘chzdrojov sú aj zdroje, ktoré prichádzajúz eurofondov. Slovensko platí do rozpoãtu EÚroãne okolo 20 mld. Sk, takÏe prostriedky z EÚ,ktoré dostávame nie sú nejakou charitou pre nás,ale skutoãné peniaze, ktoré majú charakter verejn˘chzdrojov. Preto, keì hodnotíme v˘voj v˘davkovv rozpoãte, musíme zarátaÈ aj zdroje zeurofondov. V rámci aktuálneho programovéhoobdobia to je viac ako 11 mld. eur. Keì spomínateMinisterstvo Ïivotného prostredia akopríklad, tak to potvrdzuje to, ão hovorím, pretoÏeokolo polovice zdrojov pre tento rezortprichádza práve z eurofondov. A vôbec si nemyslím,Ïe je to veºa, pretoÏe keì sa pozrieme dominulosti tak vidíme obrovsk˘ deficit zdrojovv tejto oblasti, najmä pokiaº ide o protipovod-Àové opatrenia, ktor˘ dosahuje zhruba takú v˘-‰ku ako je cel˘ rozpoãet tohto ministerstva nacel˘ budúci rok a spomeÀme e‰te napríklad majetkovéujmy pre vlastníkov napríklad chránen˘chúzemí a môÏeme vymenovávaÈ e‰te radìal‰ích v˘davkov˘ch titulov.Men‰í rozpoãet o cca 200 mil. Sk bude maÈaj SIS. Uveìte dôvody.Návrh rozpoãtu SIS pre budúci rok nie je niÏ-‰í, ak ho porovnávame s rokom 2007, je zhrubana tej istej úrovni.Koaliãná trojka rozhodla, Ïe ‰tát bude ponovom platiÈ aj svojich poistencov – Ïeny naMD, penzistov, ‰tudentov. MôÏete byÈ konkrétny?Ak˘ to bude maÈ dosah na rozpoãet?Národná rada Slovenskej republiky 30. novembraschválila novelu zákona o sociálnom poistenís t˘m, Ïe pokiaº ide o úãasÈ Ïien na materskejdovolenke a opatrovateºov v dôchodkovomsystéme zostáva doteraj‰í stav, teda sami samôÏu rozhodnúÈ pre prv˘ alebo druh˘ pilier. Apokiaº ide o ìal‰ie zmeny v penzijnom systéme,jednou z t˘ch v˘znamn˘ch zmien je otvoreniedruhého piliera na polroãné obdobie, v rámci ktoréhosa ºudia môÏu rozhodnúÈ, ãi v Àom zostanúalebo prestúpia do prvého piliera. Dnes niktonenamieta, Ïe do druhého piliera sa zapojiliaj ºudia, pre ktor˘ch tento systém neprinesievzhºadom na vek a dæÏku sporenia niã pozitívne,skôr naopak. Dôchodkov˘ systém je veºmizloÏit˘ celok, ktor˘ musia byÈ udrÏateºn˘ vovzÈahu k verejn˘m financiám, preto prehodnotenienastavenia tohto celku je nevyhnutné.Koºko peÀazí pribudne do rozpoãtu na budúcirok z daní a nedaÀov˘ch príjmov?Keì hovoríme o daÀov˘ch príjmov z pohºaduhodnotenia fi‰kálnej politiky opäÈ musímevnímaÈ ich vzÈah k HDP. A tu jednoznaãne vidieÈ,Ïe Slovensko s podielom daÀového zaÈa-Ïenia, ktoré je pod 30 % HDP je ìaleko vpreduz pohºadu EÚ, pretoÏe priemer len starej pätnástkyEÚ je o zhruba 13 % vy‰‰í. To znamená, Ïemiera prerozdelenia na Slovensku je nízka a neustálesa zniÏuje. Keì si vezmeme do úvahy napríkladobdobie rokov 1995 aÏ 2006, tak daÀovézaÈaÏenie sa zníÏilo aÏ o 10,3 % p. b., ão jenajviac v EÚ.Ak˘ bude vplyv Sociálnej poisÈovne na rozpoãet?Návrh rozpoãtu Sociálnej poisÈovne (SP)predpokladá v roku 2008 prebytok viac ako600 mil. Sk, priãom tento v˘sledok súvisí aj st˘m, Ïe zo ‰tátnych finanãn˘ch aktív budememusieÈ SP daÈ zhruba 17 mld. Sk z titulu v˘padkujej príjmov zavedením druhého piliera penzijnéhosystému. V jej v˘davkoch je zarátaná ajvalorizácia dôchodkov vo v˘‰ke 4,7 %Dá sa predpokladaÈ, Ïe spolu s peniazmi z EÚbude v rozpoãte dostatok financií?Dostatok financií nie je nikdy, pretoÏe potrebysú vÏdy vy‰‰ie ako moÏnosti. Návrh rozpoãtupre budúce obdobie dáva solídny priestorpre vstup Slovenska do eurozóny aj pre rozvojjednotliv˘ch oblastí Ïivota krajiny. Viac ako 11mld. eur v aktuálnom programovom období nepochybnenapomáha plniÈ ciele práve v oblastirozvoja ekonomiky ako celku.Zhovárala sa SoÀa Komová34

S V E T F I N A N C I ÍFlexibilne a invenãneOTP Banka Slovensko, a. s., pôsobí na slovenskom trhu iba od roku 2002. Ako prvá zo skupinyOTP Group pôsobiacej v deviatich európskych krajinách v‰ak zaÏije prechod na euro.Ako vníma tieto zmeny? Ako ju ovplyvnia a s ak˘mi novinkami prichádza na trh?Na otázky Milana Janasika odpovedal jej generálny riaditeº Ernö KELECSÉNYI.OTP Banka Slovensko, a. s., je najmlad‰oubankou na slovenskom trhu. Napriek tomu– ãi moÏno práve preto – o nej stále poãuÈ:prichádza stále s nov˘mi a zaujímav˘miproduktmi. To sa zrejme premieta do jejhospodárskych v˘sledkov. Ako z tohto pohºaduvyzerá rok 2007?Plánované odhady na rok 2007 hovoria ozisku 300 miliónov Sk. Na budúci rok oãakávamee‰te väã‰í nárast. Myslím si, Ïe hospodárskyrast banky najlep‰ie vidieÈ, ak porovnámezaãiatky so súãasn˘m stavom. Vroku 2002 sme zaãínali so stratou okolo 700miliónov Sk. Ale uÏ napríklad v roku 2006sme dosiahli takmer o 50 percent vy‰‰í ziskneÏ v roku 2005.Na Slovensku pôsobíte ako univerzálnabanka. No kaÏdá banka má urãité v˘hºadové„úbeÏníky“. Na akú cieºovú skupinuje OTP Banka orientovaná predov‰etk˘m?Podºa hospodárskych v˘sledkov sme bolidoteraz vnímaní najmä ako korporátna banka.Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe OTP Bankaje ãlenom OTP Group – skupiny, zameranejhlavne na retail – musíme sa tomuto smerovaniuprispôsobiÈ aj my. Od minulého roka sapreto zaãíname koncentrovaÈ hlavne na tútooblasÈ. Je to v‰ak dlhodob˘ proces a práca smnoÏstvom detailov. NajÈaωie pre banku jezískaÈ lojálneho retailového klienta. SnaÏímesa v‰ak v tejto oblasti uspieÈ a naozaj na tomtvrdo pracujeme. Medzi najpopulárnej‰ie produktyv oblasti retailu dnes patria na‰e hypotekárneúvery pre mladé rodiny.KaÏdá banka chce byÈ samozrejme na trhustále viac viditeºná, oslovovaÈ svojich klientovstále lep‰ími a zaujímavej‰ími ponukami.S ak˘mi novinkami prichádza na trhva‰a banka?Novinky, s ktor˘mi prichádzame, môÏemerozdeliÈ do troch základn˘ch segmentov –retail, korporáty a samosprávy. V rámci retailupokraãujeme vo v˘voji nov˘ch produktova rozvíjame individuálny prístup ku klientom.Ako príklad môÏem uviesÈ najnov‰í hypotekárnyúver spojen˘ s kreditnou kartou. âo sat˘ka korporátu, uÏ tento rok sme realizovali‰peciálne ponuky pre vybrané segmenty, akopoºnohospodárstvo, zdravotníctvo, bytovédruÏstvá ãi cirkev. A napokon nemoÏno nespomenúÈ,Ïe OTP Banka je druhou najväã-‰ou bankou na Slovensku, ktorá poskytujesluÏby samosprávam. Vieme pre ne zabezpeãiÈkomplexnú ponuku v pasívnych, aj v aktívnychoblastiach.Práve samosprávam ãasto ch˘ba dostatokfinanãn˘ch prostriedkov aj pri realizáciiveºmi zaujímav˘ch projektov. Ako im pomáhaOTP Banka pri rie‰ení t˘chto problémov?OTP Banka je jedn˘m z dvoch relevantn˘chhráãov na komunálnom bankovom trhu.Ako som spomenul, pre samosprávy mámepripravené komplexné technické rie‰enia,vrátane poradenstva vo v‰etk˘ch oblastiach,s dôrazom na oblasÈ financovania. Na‰e veºmiv˘hodné stredno a dlhodobé investiãnéúvery pomáhajú mestám a obciam realizovaÈich rozvojové projekty aj v ãase, keì eurofondynie sú k dispozícii. Tieto úvery poskytujemeaÏ na 30 rokov, na ak˘koºvek úãel schválen˘zastupiteºstvom, bez ruãenia nehnuteºn˘mmajetkom a pri skutoãne nízkej úrokovejsadzbe. UÏ sa te‰íme, Ïe ãerpania eurofondovbudeme môcÈ podporovaÈ preklenovacímiúvermi. V prípade potreby sú na‰e úveryvhodn˘m doplnením aj úverov poskytovan˘ch·tátnym fondom rozvoja b˘vania. No av neposlednom rade je to individuálny prístupa profesionalita ‰pecialistov na tento segment,ão robí na‰u banku takou úspe‰nou natrhu samospráv.A napokon je tu aj OTP EUROBALÍK.Tento produkt je urãen˘ prevaÏne pre podnikateºskúsféru. Mohli by ste nám priblí-ÏiÈ, na akej báze funguje jeho poskytovanie?OTP EUROBALÍK úzko súvisí s programomeurodotácií, a to nielen pre podnikate-ºov, ale aj pre v‰etky ostatné subjekty, ktorémajú nárok ãerpaÈ dotácie z Európskej únie.To znamená, Ïe jeho udeºovanie jednoznaãnesúvisí aj s t˘m, ak˘m spôsobom fungujevyuÏívanie eurodotácií tu na Slovensku. Vrámci OTP EUROBALÍKA ponúkame klientomv tomto smere kompletné sluÏby: odbeÏného úãtu, cez platobn˘ styk, aÏ po e-banking a mnohé iné. Základom je, aby klientizískali úverov˘ prísºub. Ten potrebujú akoprílohu k projektovej dokumentácii. AÏ potommôÏeme projekt predfinancovaÈ. A keì prídupeniaze z Bruselu, takto predfinancovan˘úver sa z nich pokryje. Potom uÏ pokraãujeme‰tandardn˘m investiãn˘m úverom.OTP Banka je známa t˘m, Ïe osobitnú pozornosÈvenuje produktom pre financovanieagrosektora…S poskytovaním produktov pre tento segmentsme zaãali uÏ v roku 2003. OTP Bankaje hlavne vìaka spracovanej komplexnej ponukejednotkou vo financovaní agrosektora amá záujem o udrÏanie si svojho postavenia.Ako prvá ponúkla agropodnikateºom predfinancovaniepriamych platieb uÏ v roku 2005.Na‰e skúsenosti a zruãnosti pretavujeme doprojektov ‰it˘ch na mieru potrebám poºnohospodárov.V ponuke máme napríklad aj investiãn˘úver na nákup poºnohospodárskychstrojov, alebo preklenovací EÚ agroúver napredfinancovanie rôznych druhov podpory.Novinkou medzi portfóliom úverov˘ch produktovpre agrosektor je i úver na odkúpeniepôdy.Slovensko podºa v‰etk˘ch prognóz prejdev roku 2009 na euro. Ak˘ to bude maÈvplyv na OTP Banku a na samotné produkty,ktoré poskytuje?Samozrejme, OTP banka so zavedenímeura na Slovensku v roku 2009 seriózne poãíta.Pre na‰u banku to bude maÈ ‰peciálnupríchuÈ v tom, Ïe v rámci OTP Group budemeprvou bankou, ktorá sa ocitne v eurozónea pocíti prechod na jednotnú menu, takpovediacna vlastnej koÏi. V tomto smere budemepre celú OTP Group ak˘msi uãiteºom, odktorého sa budú ostatní ãlenovia skupiny uãiÈ,ão zavedenie eura znamená. V oblasti jeho zavádzaniasme uÏ spustili prípravnú fázu. Ajkeì je pred nami e‰te veºa úloh súvisiacich sinformaãn˘mi technológiami, ãi so systémamiv banke, myslím si, Ïe sme na túto v˘znamnúzmenu pripravení dobre. TieÏ v spoluprácis maìarsk˘m akcionárom rozbiehameso zmenou súvisiace ‰peciálne produkty.35

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I EAXA, a. s., dlhé roky pôsobila a svoje rie‰enia realizovala predov‰etk˘m v oblasti bankovéhosektora. âomu sa v tomto priestore v súãasnosti venuje, ktor˘m smerom sú orientované jejrie‰enia a ãím chce osloviÈ ìal‰ie skupiny zákazníkov? Na otázky Parlamentného kuriéraodpovedá riaditeº úseku v˘voja softvéru Mgr. Branislav MOLITORIS.BANKOVÉ A PODNIKOVÉ INFORMAâNÉ SYSTÉMYTradiãne dobreAk˘ je aktuálny cor-business va‰ej spoloãnosti?AXA, a. s., sa aj v súãasnosti v prvom radeorientuje na poskytovanie rie‰ení a sluÏieb prefinanãné a predov‰etk˘m pre bankové in‰titúcie.Naìalej pokraãuje vo v˘voji a údrÏbeuÏ rokmi osvedãen˘ch softvérov˘ch produktovpre svojich stálych zákazníkov, ale zároveÀneustále hºadá nové príleÏitosti na uplatnenienov˘ch produktov.Pred niekoºk˘mi rokmi sme práve vo va-‰om ãasopise opisovali nami vyvinutú trojúrovÀovúpoãítaãovú architektúru pre bankov˘systém AXA DBS. Dnes je táto architektúrau na‰ich klientov úspe‰ne prenesená zo‰tádia návrhu do reálnej prevádzky a dokazujesvoju ÏivotaschopnosÈ v kaÏdodennomchode.Na aké nové v˘zvy musíte reagovaÈ?V bankovom sektore sa vÏdy nieão deje, vposlednom ãase sa venuje veºká pozornosÈ minimalizáciirizika bankového podnikania.Niet sa ãomu diviÈ, pamätáme si, k ak˘m turbulenciámv odvetví dochádzalo u nás v pomernenedávnych rokoch. Reakciou na tietov‰eobecné problémy bolo vytvorenie pravidielobozretného bankového podnikania známychako BASEL I a II. V súãasnosti právedokonãujeme implementáciu pravidiel BA-SEL II do ná‰ho systému.Posledn˘ch niekoºko rokov sa na Slovenskuv spolupráci s bankov˘m sektorom prudkorozvíja bezhotovostn˘ platobn˘ styk nabáze platobn˘ch kariet a platobn˘ch terminálov,umiestnen˘ch priamo v obchodn˘ch jednotkách.AXA, a. s., dodáva a in‰taluje platobnéterminály od viacer˘ch zahraniãn˘chv˘robcov a zároveÀ pre ne vytvára rôznesoftvérové aplikácie.Napríklad?V rámci na‰ej snahy o poskytovanie komplexn˘chsluÏieb ponúkame odberateºomtechnick˘ servis v sieti nain‰talovan˘ch terminálov.Okrem platobnej aplikácie ponúkameaj cel˘ rad doplnkov˘ch aplikácií, ktoréje moÏné prevádzkovaÈ na termináloch a ktorézvy‰ujú úÏitkovú hodnotu terminálu. Vsúãasnosti je moÏné pomocou nami dodan˘chaplikácií dobíjaÈ kredit do mobiln˘ch telefónova platiÈ pomocou bodov vernostnéhosystému. Do budúcnosti chystáme e‰te ìal‰ieaplikácie, detaily o nich zatiaº nebudeme prezrádzaÈ,má to byÈ prekvapenie pre na‰ichklientov i na‰ich konkurentov.Prechod na euro zasiahne – samozrejme vrozliãnej miere – celú slovenskú spoloãnosÈ.Okrem bankového sektora je veºkouv˘zvou najmä pre IT spoloãnosti. Aké rie-‰enia ponúka AXA, a. s.?Vstup SR do eurozóny sa dotkne praktickykaÏdého obãana, av‰ak trúfam si povedaÈ,Ïe najväã‰iu prácu na príprave prechodu naeuro musia vykonaÈ banky a IT spoloãnosti.Banky samozrejme preto, Ïe sú chrbtovoukosÈou menového systému krajiny a IT spoloãnostizasa preto, Ïe dnes kaÏdá firma a uÏprakticky i kaÏd˘ Ïivnostník pouÏíva na riadeniesvojich obchodov ekonomick˘ softvér,ktor˘ bude musieÈ byÈ pre úãely pouÏívaniaeura upraven˘. Navy‰e tieto softvéry medzisebou komunikujú, ão vytvára jeden veºk˘komplex, ktor˘ bude potrebné pred vstupomdo eurozóny modifikovaÈ a vzájomne zladiÈ.KeìÏe AXA, a. s., produkuje takmer v˘luãnesoftvér spojen˘ s riadením ekonomiky,prechod na euro sa dotkne prakticky kaÏdéhoná‰ho softvérového produktu. UÏ dnes mámerozanalyzované takmer v‰etky aspekty potrebn˘chzmien pre na‰e systémy a v niektor˘choblastiach uÏ zaãíname aj s realizáciou.Zatiaº nás trochu brzdí skutoãnosÈ, Ïe generálnyzákon doteraz nebol v parlamente prijat˘.V oblasti bankového systému sa pozerámeuÏ za horizont roku 2008, pretoÏe hneì poprijatí eura bude pre banky aktuálny vstupdo medzibankového systému zúãtovaniaTARGET2 a vstup do jednotného európskehomenového priestoru SEPA.Informatizácia ‰tátnej a verejnej správy ...UÏ viacero rokov sa o nej viac hovorí akosa pre Àu nieão robí. Viaceré projekty súv‰ak na‰tartované i úspe‰ne spustené a voviacer˘ch má svoje rie‰enia aj AXA, a. s.V ktor˘ch konkrétne?V posledn˘ch rokoch sa na‰a spoloãnosÈetablovala aj v rámci rie‰ení a sluÏieb pre ‰tátnua verejnú správu. V roku 2003 sme v rekordnomãase vyvinuli a v ìal‰om roku – rokuvstupu Slovenska do Európskej únie – ajuviedli do prevádzky integrovan˘ riadiaci akontroln˘ systém pre administráciu a v˘platudotácií pre poºnohospodárov, v krajináchEurópskej únie známy pod skratkou IACS.V súãasnosti do systému prevádzkovanomv Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA)podávajú farmári Ïiadosti v˘hradne písomne.O prípadn˘ch nezrovnalostiach aj o v˘‰ke priznan˘chdotácií sú informovaní tieÏ písomne.Na‰ou snahou je ponúknuÈ im moÏnosÈpodávaÈ Ïiadosti, podpísané elektronick˘mpodpisom, elektronicky cez verejn˘ internetov˘portál. ZároveÀ by mali maÈ moÏnosÈ cezportál komunikovaÈ s agentúrou o chybách anedostatkoch vo svojich Ïiadostiach a prípadneich aj na diaºku doplniÈ alebo opraviÈ. T˘mby sa zjednodu‰ilo, zr˘chlilo a spresnilo spracovanieúdajov priamo v PPA, takÏe jej pracovníciby sa mohli venovaÈ ìal‰ím potrebn˘mãinnostiam v rámci administrácie priamychplatieb.V‰etky rieto rie‰enia a produkty sú vo va-‰ej spoloãnosti pokryté certifikaãnou akreditáciou.âím v‰etk˘m sa môÏe AXA, a. s.,v tomto smere pochváliÈ?Na‰a spoloãnosÈ spolupracuje s viacer˘mipartnermi, ktorí jej na dôkaz spokojnosti sospoluprácou udelili svoje certifikáty. V tomtoroku v‰ak AXA, a. s., získala jedno z najuznávanej‰íchpotvrdení kvality práce, keì jejpo vy‰e roãnej príprave udelila spoloãnosÈBureau Veritas certifikát na systém riadeniakvality podºa normy ISO 9001:2000.36

HRIVIS holding je investiãno-developerskáspoloãnosÈ, poskytujúca kompletnésluÏby v oblasti nehnuteºností a developerskejãinnosti (od v˘beru lokality, cezrealizáciu stavby aÏ po efektívny manaÏmentnehnuteºnosti).V súãasnosti spoloãnosÈ HRIVIS holdingokrem in˘ch aktivít realizuje aj viacero projektovpre v˘znamné medzinárodné obchodnéreÈazce a tieÏ pripravuje rôzne lokality napriemyselné parky po celom Slovensku.HRIVIS holding ako hlavná spoloãnosÈskupiny zastre‰uje komplexnú ponuku investiãno-developersk˘chsluÏieb, ktoré zaãínajúvoºbou a získaním vhodnej lokality a nekonãiaani efektívnym manaÏmentom nehnuteºnosti.Do Hrivis skupiny patria aj ìal‰ie spoloãnostiako:HRIVIS developing – vystupuje z pozíciedevelopera v skupine ako investor. Uskutoã-Àuje vlastné projekty. Riadi realizáciu zámerovin˘ch investorov.HRIVIS dealing – ponúka korporátnymklientom moÏnosÈ získaÈ nehnuteºnosÈ na celomúzemí Slovenska v súlade s ich poÏiadavkami.V rámci konzultaãn˘ch sluÏieb poskytujeaj komunikáciu so samosprávami v meneklienta.HRIVIS engineering – má v skupine nezastupiteºnémiesto. Profesionáli v jej sluÏbáchzabezpeãujú doklady a podklady preschvaºovacie konania. Zabezpeãujú projektovúdokumentáciu a potrebné konzultácie.Asistujú pri v‰etk˘ch povoºovacích konaniach.HRIVIS building – má pozíciu realizátorapozemn˘ch stavieb. V portfóliu má modernéstavebné technológie a postupy, ktoréumoÏÀujú efektívnu v˘stavbu s vyuÏitím kvalitn˘chmateriálov.V súãasnosti developerská skupina Hrivispripravuje v strede Bratislavy v˘stavbu 7podlaÏného polyfunkãného objektu, ktor˘vytvorí synergiu exkluzívneho b˘vania a komerãn˘chpriestorov. Projekt vyuÏíva posledn˘voºn˘ priestor uprostred existujúcej zástavbya citlivo dotvára súãasnú podobu ulice vStarom meste.Polyfunkãn˘ objekt Dunajská predstavujetradiãnú kombináciu b˘vania a obãianskejvybavenosti a je umiestnen˘ na rovnomennejulici v centre mesta, kde bude súãasÈou mestskéhobloku medzi ulicami Dunajská, Lazaretská,Grösslingová a Klemensova. Projektvyjadruje klasick˘ polyfunkãn˘ objekt mestskéhocharakteru s akcentom na obchodnoprevádzkov˘charakter v parteri a b˘vanie vovy‰‰ích podlaÏiach uliãného objektu aj dvorovejãasti. Získava tak mestsk˘ charakterzástavby v styku s ru‰nou mestskou triedoua súãasne privátny charakter vo dvorovej ãasti.Novostavba pozostáva z dvoch samostatn˘chobjektov, osaden˘ch na podzemn˘chparkovacích podlaÏiach. Prv˘ objekt je situovan˘priamo na Dunajskej ulici a jeho trinadzemné a ãasÈ ‰tvrtého podlaÏia novostavbynadväzujú na tok uliãn˘ch fasád susedn˘chbudov.Druh˘ samostatne stojaci objekt obytnéhocharakteru vyrastie vo dvore, ãím ho rozdelína plochy poloprivátneho a privátneho charakteru.Byty na prízemn˘ch podlaÏiach takbudú maÈ priamu väzbu k exteriéru cez predzáhradkya malé spevnené – betónové alebotehlové plochy. Takéto rie‰enie posúva kvaliturodinného b˘vania vo veºkomeste a nadväzujena tradíciu historick˘ch obytn˘ch domovv centre mesta, kde po vstupe do objektusa náv‰tevníkovi otvorí nádvorie, pokrytézeleÀou a stromami, ktoré v centre ru‰néhomesta vytvára tich˘ priestor na oddych. Tentocharakter, typick˘ pre starú Bratislavu, vdne‰nej hektickej dobe v˘znamn˘m spôsobompodãiarkuje exkluzivitu b˘vania v tejtoãasti Starého Mesta.Vybavenie v‰etk˘ch 46 bytov bude nad-‰tandardné a plne prispôsobené nároãnejklientele, ktorá vie oceniÈ moÏnosÈ b˘vania vcentre mesta a zároveÀ má vysoké poÏiadavkyaj na kvalitu obytn˘ch priestorov a ich zariadenia.Architektonické rie‰enie umoÏÀujesvojou modularitou variabilné vyuÏitie bytov– ich spájanie, prípadne vytvorenie mezonetov˘chbytov.BliÏie informácie o spoloãnosti HRIVISholding a jej jednotliv˘ch spoloãnostiach ajs uveden˘mi referenciami získate na webovejstránke: www.hrivisholding.sk37

N Á R O D N Á R A D A S RSúãasnú koalíciu povaÏuje za stabilnú, hoci pripú‰Èa isté názorové rozdiely na viac váÏnychproblémov. Za pozitívum povaÏuje, Ïe aj najsilnej‰ia strana Smer-SD akceptuje, ak jej men‰ípartneri majú váÏne v˘hrady voãi predkladan˘m návrhom zákonov. ªudovú stranu-HZDSpovaÏuje za stredovú stranu so siln˘m sociálnym cítením. Na pripravovanej podobe zákonao sociálnom poistení sa vie zhodnúÈ s koalíciou, aj s niektor˘mi názormi opozície. PodpredsedaªS-HZDS a predseda v˘boru NR SR pre európske záleÏitosti Milan URBÁNI.VáÏnej‰ie problémy v koalíciineboli a verím, Ïe ani nebudúv nieãom spoloãn˘ program. Nazval by somto hlavne tak, Ïe ani jedna z nich nemá problémso sociálnou solidaritou, ale na dosiahnutietohto cieºa majú rôzne metódy. Nejde oto, ãi je niekto dominantn˘, dôleÏitá je kaÏdástrana, lebo bez kaÏdej z nich koalícia nefunguje.Aj keì je pozícia Smeru rozhodnenajsilnej‰ia, má najviac poslancov, neznamenáto, Ïe teraz na‰a strana bude akceptovaÈv‰etko, ão väã‰ia strana nariadi. Nefungujeto na tejto báze, a musím povedaÈ nachválu tejto koalície, pochválim aj Smer, Ïekeì vidia, Ïe máme s niektor˘m názoromváÏny problém, tak vedia ho akceptovaÈ a myto vieme inkorporovaÈ do pripraveného zákonaalebo rozhodnutia. âiÏe váÏnej‰ie problémyneboli a verím, Ïe ani nebudú. FlexibilnosÈa nakoniec aj dohoda sú prejavom stabilitya na‰e názorové postoje vo váÏnych veciachboli prakticky stále akceptované.Ako vyhodnocujete doteraj‰ie vládnutiespolu so Smerom a SNS? Obãas sa zdá,akoby ste boli nie celkom ºavicovo orientovan˘msubjektom.To sa nezdá, to je pravda. My nie sme ºavicová,ale stredová strana so siln˘m sociálnymcítením. Len máme in˘ názor moÏno sjedn˘m koaliãn˘m partnerom na to, ako zabezpeãiÈzdroje, aby sme mohli udrÏaÈ solidarituv sociálnom ‰táte. Na‰ou teóriou je vyrobiÈ,urobiÈ maximum pre t˘ch, ktorí zamestnávajú,aby mohli daÈ vy‰‰ie platy, ãoznamená aj vy‰‰ie odvody ‰tátu. âiÏe nieºahko rozdávaÈ a potom sa p˘taÈ, skadiaº nato máme zobraÈ, ale naopak, my na to idemeteóriou najskôr skadiaº na to vziaÈ a aÏ potomrozdávaÈ. Ale musím zaãaÈ od zaãiatku – uÏpo dvoch t˘ÏdÀoch bola vládna koalícia zlo-Ïená, bol schválen˘ program vlády, ão neboloani v jednej z okolit˘ch krajín a v kaÏdejz nich, ãi uÏ v âechách, Maìarsku alebo Poºskuvrátane Ukrajiny, boli turbulencie, a súdodnes. To bol prv˘ pozitívny krok, ktor˘ Slovenskourobilo. Pri schválenom vládnom programebolo dôleÏité, Ïe do neho prakticky prispelkaÏd˘, aj ªS-HZDS veºkou ãasÈou, ão trebazdôrazniÈ, lebo sa o tom málo hovorí.Mnohí predpokladali, Ïe táto vládna koalíciadlho spolu nevydrÏí. Napriek problémom,ktoré pri vládnutí boli, sú a budú, Ïe máme naniektoré veci rozdielny názor, táto koalícia jepevná, je schopná vládnuÈ a svedãí o tomniekoºko faktorov: jeden z nich je, Ïe pokraãujeaj vìaka HZDS hospodársky rast a je jedenz najväã‰ích v Európe; aj váÏne zákonynakoniec prejdú, ãi to bol Zákonník práce, aleboje to zákon o sociálnom poistení, alebo inéváÏnej‰ie zákony; ão je dôleÏité a ão neb˘valona Slovensku v posledn˘ch rokoch, uÏprakticky skoro dva mesiace pred schvaºovanímrozpoãtu jestvuje o Àom konsenzus, hocirokovania boli tvrdé. O ãom to svedãí? O stabilnejvláde. Máme niektoré rozdielne názoryv niektor˘ch oblastiach, moÏno aj v zahraniãnejpolitike, ale to nie sú také váÏne rozdiely,aby boli prekáÏkou v dobrom vládnutí.Chcel som jednu poznámku. V predchádzajúcichvládach ste boli dominantn˘msubjektom, urãovali ste témy, spôsoby rie-‰enia problémov, momentálne nie ste dominantn˘msubjektom tejto vlády – ak˘mspôsobom presadzujete svoje predstavy?Lebo je to chvíºami aj vidieÈ – je to dosÈ pozitívnymprekvapením – Ïe korigujeteniektoré ataky na súkromné vlastníctvo.Ako sa vyrovnávate s tou pozíciou nie dominantnéhosubjektu, je to pre vás predsalen nová situácia...Nie je to ºahká situácia, ale ja zdôrazÀujem,vládnu tri politické strany a tie tri strany majúPri Zákonníku práce sa ukázalo, Ïe napriekodli‰n˘m a niekedy aÏ zásadne odli‰-n˘m názorom dlhodobá diskusia koneãnejpodobe ZP prospela, ãi uÏ i‰lo o názory zamestnávateºov,politick˘ch subjektov, Ïivnostníkov.Ukázalo sa, Ïe je moÏné korigovaÈextrémne predstavy. NeuvaÏovali ste onieãom podobnom pri zákone o sociálnompoistení, ktor˘ je druh˘m kºúãov˘m zákonomtohto roka a ukazuje sa, Ïe tie odli‰-nosti a rozpory sú v˘razné? Teda vrátiÈ sana zaãiatok diskusie a zopakovaÈ model pouÏit˘pri Zákonníku práce...Ani ZP sa nevrátil na zaãiatok, my sme ibapresadili veci, ktoré sme povaÏovali za dôle-Ïité pre budúci hospodársky rozvoj Slovenska.A to isté sme urobili pri zákone o dôchodkoch,kde sme jasne postavili tvrdé stanovisko,Ïe z niektor˘ch vecí neuhneme. Aj pretokladne hodnotím túto koalíciu, Ïe aj Smer nakoniecvie urobiÈ kompromis a v˘sledkom jerie‰enie, s ktor˘m nikto nie je stopercentnespokojn˘, ale ani nikto nie je stopercentne nespokojn˘.A to je pre mÀa dôleÏité.Pri zákone o sociálnom poistení sa akobyobchádzal jeden dôleÏit˘ hráã – povedzmesi otvorene, Ïe dôchodkové správcovskéspoloãnosti uÏ spravujú veºk˘ majetok aten bude e‰te väã‰í, v priebehu desaÈroãíbude porovnateºn˘ so ‰tátnym rozpoãtom.Nemyslíte si, Ïe nekomunikovaÈ s DSSkamije trocha nepredvídavé?38

N Á R O D N Á R A D A S RMyslím, Ïe komunikácia je dôleÏitá priprijímaní rozhodnutí, nech sú s tak˘m aleboonak˘m zámerom. A komunikácia v‰etk˘chzainteresovan˘ch hráãov musí byÈ, ale vás poopravím,aj tu bolo stretnutie premiéra Ficaaj predsedu Meãiara s DSSkami.Áno, uskutoãnilo sa jedno stretnutie, aleodvtedy niã.Stretnutie bolo, ale to e‰te neznamená, Ïesa tomu partnerovi vo v‰etkom vyhovie. Podobneako pri Zákonníku práce, kde sme garantovaliniektoré veci, tak tie sa aj nakoniecpresadili. Takisto pri tomto zákone sme si povedali,ktoré zmeny musia byÈ re‰pektovanév tomto zákone a povedali sme aj to, Ïe tieveci, ktoré sa nepodarí teraz dorie‰iÈ, treba dotiahnuÈdo konca v novom zákone alebo jehoveºkej novele. Len vy novinári stra‰ne málopí‰ete, Ïe je to vìaka na‰ej strane, ktorá niektoréproblémy predvída, lebo má odborníkova má rozpracované odborné témy. My nejdemedo odbornej diskusie ako do politickejsúÈaÏe, ale opierame sa o odborníkov vHZDS. Teraz vidno, aké je dôleÏité pri tak˘chtosituáciách maÈ dlhodobej‰iu stratégiupolitickej strany.Predchádzajúca koalícia rozhodla o systémedôchodkovej reformy – bez ohºadu nanázory opoziãn˘ch strán. Zmenilo sa garde,je tu iná politická ‰truktúra a tá menídôchodkov˘ systém dosÈ zásadn˘m spôsobom.Teoreticky sa nedá vylúãiÈ zmenakoalície po ìal‰ích voºbách a tá opäÈ zasiahnedo dôchodkového systému. Nedalo by satomu celkom predísÈ ústavn˘m zákonom?Nemáte celkom pravdu. Chyba minulejvlády bola v tom, Ïe nerobila to, o ãom terazhovoríte, a ão sa teraz aj stalo. Mnohé z vecí,o ktor˘ch hovorí teraj‰ia opozícia, presadzujeaj na‰a strana, lebo sú z dlhodobého hºadiskadobré. Minulá vláda v‰ak nepripravilatúto dôchodkovú reformu dobre, lebo hocidruh˘ pilier nastavila celkom dobre, úplne zanedbalaprv˘ pilier, lebo ho nechala priebeÏn˘,ale zásluhov˘. Prv˘ pilier by mal byÈ absolútnenezásluhov˘, ak 70-roãn˘ dôchodcapotrebuje mesaãne 15-tisíc, tak nech ich aj dostanebez ohºadu na to, koºko zarobil. AÏvzhºadom na budúcnosÈ sa malo povedaÈ, odkedybude zásluhov˘ uÏ len druh˘ pilier. Tuurobili jednu veºkú chybu. Druhou chyboubolo urãenie pomerov odvodov 9 : 9. Malo sazaãaÈ na pomere 15 : 3 a postupne zvy‰ovaÈodvody do druhého piliera. Skrátka pripravilipascu – a keby predchádzajúca koalíciavládla ìalej, mala by s t˘m tieÏ problémy. B˘valákoalícia poãítala, Ïe e‰te nieão sprivatizuje,ale uÏ niet veºmi ão. Tu treba urobiÈ tak˘systém, ktor˘ sa sám jedného dÀa vyváÏi.DôleÏité je v‰ak aj nieão iné, problémom jedemografick˘ v˘voj, na zvrátenie ktoréhotreba vytvoriÈ in˘ systém a podporiÈ ho na rozliãn˘chúrovniach, aby sme dosiahli tentocieº. V prvom rade treba zaãaÈ od vzdelania,treba pripraviÈ dobré uãÀovské ‰kolstvo, odborné‰kolstvo, gymnáziá, vysoké ‰koly, lebotie nemáme dobré a máme problémy s odborníkmi.Musíme pripraviÈ kvalifikovan˘ch odborníkov,ale ‰tát musí zabezpeãiÈ podmienky,aby sme ich mali kde zamestnaÈ za primeranúcenu, aby mladí ºudia neodchádzali doÍrska um˘vaÈ riad. To je najdôleÏitej‰ie, abysme ich zamestnali za primeranú cenu, abymladí ºudia tu zostali pracovaÈ, aby sme imvytvorili podmienky na zaloÏenie rodiny,lebo dne‰ná tendencia v Európe je opaãná, odìaºovaÈzaloÏenie rodiny. Po zaloÏení rodinytreba vyrie‰iÈ, aby mali kde b˘vaÈ a aby chcelimaÈ deti. Do tohto musíme investovaÈ, lebov opaãnom prípade môÏeme maÈ ak˘koºvekdôchodkov˘ systém, jedného dÀa budememaÈ s dôchodkami obrovsk˘ problém. Ak nastanesituácia, Ïe na jedného dôchodcu budejeden aktívny zamestnan˘, tak Ïiadny systémnepomôÏe. Preto treba podporovaÈ v‰etky tietoaktivity, lebo inak nedôjde k tomu, aby maliºudia vy‰‰ie platy a odvádzali ‰tátu viac. Niezvy‰ovaÈ odvody, ale zv˘‰iÈ platy, kde aj menejpercent odvodov prinesie viac a ãlovek svy‰‰ím platom na priamych a nepriamychdaniach odvedie tomuto ‰tátu viac. ·tát natom e‰te zarobí.Predchádzajúca vláda urobila viacero zásadn˘chzmien aj globálneho charakteru –na vás zostali reformy v zdravotníctve, sociálnychveciach, vzdelávaní.Z toho sa odvíja v‰etko. ëal‰ou vecou jezamestnanosÈ star‰ích ako 50 – 60-roãn˘ch,veºa e‰te star‰ích ºudí je v dobrej kondícii,majú skúsenosti a rozhºad a my nepodporujeme,aby ich niekto zamestnal.Ako vyhodnocujete konkrétnu situáciuokolo va‰ich piatich podmienok, keì vámpre‰li iba niektoré a ostatné boli odloÏenéna budúci rok aÏ do veºkej novely zákona.Nemohli ste vyrie‰iÈ aj garantovan˘ fonda pomer odvodov?Sme realisti. My sme nedávali tieto podmienky,aby sme robili problémy v koalícii,ale preto, aby sme rie‰ili problém. A niekedysa problém rie‰iÈ nedá, sú proti tomu objektívnefaktory, preto moÏno bude realizácia t˘chtopoÏiadaviek tro‰ku modifikovaná.Akoby ste si nevedeli rady s garantovan˘mfondom. PribliÏne pred mesiacom som hovorils ekonomick˘m poradcom premiéraPetrom Stanûkom a ten povedal, Ïe „v penzijnejreforme sú dôleÏité iné otázky –prvá, ako máte garantované zhodnotenieva‰ej penzijn˘ch úspor. PoÏiadavka ministraPoãiatka je teda opodstatnená, lebomusíte pouÏiÈ pragmatickú úvahu – ak byDSS-ky mali vo svojom portfóliu ‰tátnedlhopisy na desaÈroãnú splatnosÈ s t˘m, Ïeby zhodnocovanie dosahovalo po dohode svládou a NBS diskontnú sadzbu plus jednopercento, ão by v na‰ich podmienkachpredstavovalo 5,5 percenta, potom nie jeproblém garantovaÈ zhodnotenie na úrovniinflácie“ – toto je smer vá‰ho uvaÏovania?Ale toto som hovoril ako jedno z rie‰ení,to mal ponúknuÈ Fico ako prvé a nebol byÏiadny problém. Ja som toto tvrdil v na‰omklube, preão ‰tát nekúpi dlhopisy a mohlo byÈpo probléme, boli by garantované percentá amohli to maÈ kryté. Malo sa to rie‰iÈ formou‰tátnych dlhopisov a mohol byÈ problém vyrie‰en˘.A boli by s t˘m súhlasili aj DSS-ky.Je to najlep‰ia, najistej‰ia, najbezpeãnej‰iaforma, a nemusel by sa otváraÈ systém.Aká je va‰a predstava o dobrovoºnosti vstupua v˘stupu do druhého piliera? Malaby byÈ dlhodobá, alebo len na pol roka?Musí byÈ krátkodobá, aby ºudia do nehomohli vstúpiÈ aj z neho vystúpiÈ. Verím, Ïemnohí do neho aj vstúpia, ide o to, aby otvoreniesystému nerozhádzalo ten systém. OtvoriÈby sa mal na krátky ãas, lebo treba uznaÈ,Ïe mnohí ºudia podºahli kampani, ktorá bolaneprimeraná, nie úplne objektívna, ale veºmiaktívna a z marketingovej stránky presvedãivá.Teraz treba daÈ ºuìom ‰ancu, aby svojkrok prehodnotili. Nechcel by som v‰ak, abysa robila kampaÀ za v˘stup z druhého piliera.A ão s mlad˘mi ºuìmi po skonãení ‰koly?Nemali by maÈ aj oni moÏnosÈ vybraÈ si, ãichcú ísÈ aj do druhého piliera alebo len zostaÈv prvom?Tu nie je otázka vybraÈ si alebo nie, ale akobude ten systém nastaven˘. Ako demokratpodporujem systém dobrovoºnosti, ale mal bybyÈ systém nastaven˘ tak, Ïe mladí ºudia budúchcieÈ do neho vstúpiÈ s perspektívou, Ïebudú z neho v budúcnosti profitovaÈ.39

T E L E K O M U N I K Á C I E N AS L O V E N S K UUÏ neraz sme v na‰om ãasopise poukazovali na skutoãnosÈ, Ïe v r˘chlom cvale dobiehania a modelovaniaprocesov obvykl˘ch vo vyspel˘ch krajinách EÚ neraz preberieme model in‰titúcie ako základn˘ predpoklad zmienv tej-ktorej oblasti, ale nedotiahneme zmysluplne jeho kompetencie v rámci oblastí pôsobnosti. Nahlas i potichusa zbytoãne sÈaÏujeme na nevymoÏiteºnosÈ práva, ak vrcholoví politici iba útrpne ãakajú, Ïe problém „sa vyrie‰i“,ako to naznaãil aj expremiér, pre ktorého nie je problémom, ak sa veci rie‰ia desaÈ rokov a stále nie sú vyrie‰ené.Ktovie ako dlho by zostal pri politickom remesle, ak by platilo, Ïe ak nedosiahol v˘sledok, nedostane ani korunua je jedno, ãi mu to bude trvaÈ deÀ, mesiac alebo desaÈroãie. Neãudo, Ïe nám in‰titúcie v systéme nepôsobiaa neÈahajú v˘voj správnym smerom. Podobné nastavenie a opakovanie o moÏnom vplyve na telekomunikaãnomtrhu sa dot˘ka aj Telekomunikaãného úradu SR, ktor˘ pôsobí ako regulátor. Aké bolesti a prekáÏky trebazdolávaÈ, nám v rozhovore prezradil nov˘ predseda TÚ SR Mgr. Branislav MÁâAJ.Najväã‰ím problémom je,Ïe sú tu problémyNie ste nováãikom v brandÏi, ale predsa ide opôsobenie na novom poste. S ak˘mi predstavamiste nastupovali do funkcie predsedu TUSR a ktoré skutoãnosti povaÏujete za príjemnéa nepríjemné prekvapenia?Priznám sa, Ïe vÏdy ma mimoriadne mrzelo amrzí zaostávanie Slovenska v sektore elektronick˘chkomunikaãn˘ch sluÏieb, ktor˘ povaÏujemza kºúãov˘ pre ìal‰í ekonomick˘ a spoloãensk˘rozvoj na‰ej krajiny. Za mimoriadne v˘znamn˘tento sektor povaÏujú v‰etky vyspelé ‰táty. Pravidelnesa o tom presviedãam pri stretnutiach smojimi európskymi kolegami. Sektor elektronick˘chkomunikaãn˘ch sluÏieb uÏ veºmi dávno nieje len telefonovanie ale aj internet, rozhlasové atelevízne vysielanie, pokojne hovorme o komunikaãnomfenoméne. Na ilustráciu, ako môÏemena Slovensku hovoriÈ o zavádzaní napr. e-governmentu,keì v mnoh˘ch kºúãov˘ch ukazovate-ºoch sme v rámci krajín únie na samom chvoste.âo je osobitne smutné, Slovensko zaãína v˘raznezaostávaÈ uÏ aj za mnoh˘mi nov˘mi ãlensk˘mikrajinami, z ktor˘ch mnohé, dovolím si tvrdiÈ,mali hor‰iu ‰tartovaciu pozíciu ako Slovensko.Mojou víziou, s ktorou som nastupoval do úraduje osobne prispieÈ k tomu, aby sa tento stav zmenila pokiaº moÏno ão najr˘chlej‰ie zaãali dobiehaÈzame‰kané. Na konci môjho funkãného obdobiaby som rád videl Slovensko vo v‰etk˘chukazovateºoch kvality telekomunikaãného sektorana podstatne vy‰‰ích poschodiach rebríãkakrajín neÏ je to teraz. Bol by som osobne rád, kebysa tento sektor stal prioritou aj pre politickú elitutohto ‰tátu, bez jej podpory, ktorá v‰ak nemô-Ïe zostaÈ len vo verbálnej rovine, sa ìalej neposunieme.NemôÏem povedaÈ, Ïe by ma po nástupe dofunkcie nieão mimoriadne prekvapilo, ãi uÏ vpozitívnom alebo negatívnom smere, zrejme sa mipodarilo správne odhadnúÈ stav prostredia, doktorého som skoãil a podºa toho nastaviÈ svojeoãakávania. Nebránim sa v‰ak Ïiadnemu príjemnémuprekvapeniu.Ako regulátor telekomunikaãného trhu zodpovedáteza vytváranie podmienok tak, aby sa vsúlade s prijat˘mi záväzkami napæÀali smernicea odporúãania EK. Ktoré z definovan˘cha poÏadovan˘ch úloh patria k najÈaωím a vãom sú najväã‰ie prekáÏky ich naplnenia?Áno, Telekomunikaãn˘ úrad sa v˘znamnoumierou môÏe podieºaÈ na vytváraní podmienok natelekomunikaãnom trhu. Je potrebné zdôrazniÈ, Ïetak môÏe robiÈ len v rozsahu a postupmi stanoven˘miv zákone. Táto poznámka má priamy súviss odpoveìou na va‰u otázku. NajÈaωím problémomje obrovské mnoÏstvo nahromaden˘ch problémov.AÏ na posledn˘ moÏn˘ termín odsúvanáliberalizácia telekomunikaãného trhu (len v legislatívnejãasti sme stratili minimálne 4 roky) prinieslasvoje „ovocie“. Tlaãíme pred sebou veºkúsnehovú guºu, ktorú musíme „rozbiÈ“ s existujúcimimateriálnymi a ºudsk˘mi zdrojmi, a tie zìalekanie sú postaãujúce, priãom je samozrejmé,Ïe v celom tomto procese musíme dôsledne re‰-pektovaÈ zákon. âas hrá v tomto smere protinám. Len teraz sa zaãíname zaoberaÈ vecami,ktoré vo väã‰ine krajín uÏ problémom dávno aninie sú.EK neustále vyz˘va krajiny 27, aby brali váÏnejej pripomienky a vytvárali na svojom trhutaké podmienky, ktoré by zabezpeãili jehoúplnú liberalizáciu. Ak˘ je dnes v˘voj a jehodynamika na Slovensku?Slovensko má ukonãené prvé kolo anal˘z relevantn˘chtrhov, priãom TÚ SR v˘znamn˘mpodnikom uloÏil, v niektor˘ch prípadoch ukladápovinnosti, ktor˘ch cieºom je podpora efektívnejsúÈaÏe a rozvoj vnútorného trhu. Aké zmeny natrhoch nastali, zisÈujeme v druhom kole anal˘z,ktoré práve prebieha. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïeliberalizácia nie je záleÏitosÈou jedného alebodvoch rokov. Je to neustály proces, ktorého v˘sledokzávisí nielen od administratívnych regulaãn˘chzásahov, ale aj od vyspelosti jednotliv˘chúãastníkov trhu. Ukonãenie anal˘z a uloÏeniepovinností predstavuje iba predpoklad pre faktickúliberalizáciu. NajdôleÏitej‰ie úlohy sú prednami a spoãívajú v dôslednej implementácii ulo-Ïen˘ch povinností. V tejto súvislosti treba zdôrazniÈ,Ïe implementáciu je moÏné realizovaÈdvoma spôsobmi, a to dobrovoºne zo strany v˘znamnéhopodniku, alebo ak prvá moÏnosÈ zlyhá,nastupuje cesta vynucovania zo strany regulátora.Proces liberalizácie resp. jej prípravy v SRprebieha v porovnaní s in˘mi krajinami naraz vniekoºk˘ch oblastiach, priãom sa snaÏíme dobehnúÈto, ão nebolo moÏné realizovaÈ poãasúãinnosti predchádzajúceho zákona (vzhºadom najeho nedokonalosÈ) a to je veºmi nároãn˘ proces.EK stále vyãíta SR, Ïe majetkové pomery u dominantnéhooperátora na trhu sa nezmenili a34 % akcií stále spravuje MDPT SR, ktoré jezo zákona tvorcom telekomunikaãnej politikyna Slovensku. Ako môÏete ãi chcete ovplyvniÈpretrvávanie tohto stavu, ktor˘ je „‰rámom“pri hodnotení dôveryhodnosti liberalizácietrhu SR, ako partnera EÚ?Obávam sa, Ïe nie som správnym adresátomtejto otázky. O presune v˘konu správy akcií nain˘ subjekt ako je MDPT bolo v‰ak uÏ rozhodnuté.Pokiaº som dobre informovan˘, tak sa vtomto momente uÏ len dolaìujú detaily tejto transakcie.MoÏno Vás prekvapím, ale osobne zaväã‰í problém povaÏujem súãasné postavenieúradu, ktor˘ podºa zákona zodpovedá za svojuãinnosÈ Národnej rade SR, av‰ak jeho financovanieje zabezpeãené cez rozpoãtovú kapitoluMDPT SR. âiÏe na jednej strane je tu garanciapostavenia úradu zákonodarn˘m zborom, na stranedruhej je úrad v postavení rozpoãtovej organizácieministerstva. To je podºa môjho názoru nevyváÏen˘model. Osobne by som privítal, kebymal úrad postavenie ústredného orgánu ‰tátnejsprávy, tak ako je to napr. v âeskej republike. Doúvahy v‰ak prichádzajú aj iné modely. V mnoh˘chkrajinách EÚ, napr. aj v susednom Rakúskuje telekomunikaãn˘ regulátor osobitnou právnickouosobou, ktorá je ‰tátom zmocnená vyko-40

Železničné telekomunikácie Bratislava (ďalej len ŽT) vznikli k 1.1. 2002. Už od svojho vzniku sa profilujú ako štandardnýtelekomunikačný operátor, ktorý v marci 2003 získal ako vôbec prvý slovenský operátor certifikát riadenia kvality TUV CERTpodľa normy ISO 9001/2000. K 1.8.2006 došlo v prostredí ŽSR ku konvergencii a k riadenej integrácii oblastí informatiky a telekomunikácií(tzv. ICT), čím sa vytvorili podmienky na kontinuálne zvyšovanie kvality, komplexnosti a efektivity poskytovaniaintegrovaných infokomunikačných služieb pre všetkých zákazníkov ŽT.ŽT predstavujú popri najväčších komerčných operátoroch jedinú celoslovenskú telekomunikačnú alternatívu s vlastnou infraštruktúrou.Na dĺžke 3300 km železničných tratí ŽT zabezpečujú nielen prevádzku a údržbu, ale aj rozvoj a modernizáciutelekomunikačnej a IT siete ŽSR. Prevádzkujú tri typy sietí, a to WAN (IP/MPLS, ATM/Frame Relay, X.25), transportnúsieť SDH, metropolitné siete a stovky LAN sietí. Optickou sieťou pokrývajú značnú časť Slovenska, jej celková dĺžka sapribližuje k 1 000 km, z nich len v Bratislave je položených takmer 100 km optických vlákien, a to nielen popri železničnej trati.Samotná chrbticová sieť je tvorená SDH s kapacitou 2,5 Gb/s. Použitím moderných prenosových zariadení dosahujú ŽTvysokú spoľahlivosť a nízku poruchovosť celej prenosovej siete. Pre zabezpečenie poskytovania komplexných ICT služiebpre zákazníkov na celom území SR majú ŽT regionálne rozmiestnené pobočky a servisné strediská v lokalitách: Bratislava,Košice, Nové Zámky, Poprad, Zvolen, Leopoldov, Čierna nad Tisou a Žilina.ŽT dnes prinášajú pre svojich zákazníkov komplexné infokomunikačné riešenia tak, aby sa nemuseli obracať zvlášťna systémového integrátora, zvlášť uzatvárať ďalšiu zmluvu s dodávateľom telekomunikačných služieb a ešte navyšehľadať iný subjekt na vývoj softvérových aplikácií. ŽT dokážu toto všetko komplexne zabezpečiť vlastnými kapacitamitak, že nemusia takmer všetko obstarávať cez subdodávateľov. Takýmto spôsobom ŽT svojimi riešeniami uspokojujúinfokomunikačné potreby najväčších podnikov na Slovensku (ŽSR, ZSSK Slovensko, ZSSK Cargo Slovakia) a stovkámďalších externých zákazníkov.ŽT majú reálnu ambíciu uplatniť svoje overené skúsenosti a riešenia aj v prostredí štátnej a verejnej správy s cieľomaktívne prispieť k efektívnej realizácii vládneho programu informatizácie spoločnosti a k spokojnosti všetkýchužívateľov infokomunikačných služieb na Slovensku.návaÈ ním zveren˘ v˘kon ‰tátnej moci. Zo skúsenostímojich európskych kolegov môÏem kon-‰tatovaÈ, Ïe tento model sa mimoriadne osvedãil.Keby to celé bolo len na mne, tak tento model jemojím jasn˘m favoritom.Úrad okrem ochrany hospodárskej súÈaÏe vykonávaaj správu národného frekvenãného spektra‰tátu, ãaká nás mimoriadne ambiciózny projektdigitalizácie, ktor˘ ovplyvní Slovensko moÏno nadesaÈroãia. Telekomunikaãn˘ úrad tieÏ zabezpeãujemedzinárodné vzÈahy v oblasti elektronick˘chkomunikácií na úrovni medzinárodn˘ch organizáciíako sú napr. ITU, CEPT, ktoré majú nespoãetnémnoÏstvo v˘borov, komisií, pracovn˘chskupín a na ich práci sa aktívne podieºame.A samozrejme je tu ERG – ZdruÏenie európskychregulátorov s mnoÏstvom jeho stálych alebodoãasn˘ch pracovn˘ch skupín ako poradn˘ orgánEurópskej komisie. Podºa môjho názoru je tudosÈ dobr˘ch dôvodov na to, aby sme sa zaãaliváÏne zaoberaÈ my‰lienkou zmeny postaveniaúradu. Treba si uvedomiÈ, Ïe úrad reguluje jedenz kºúãov˘ch a zároveÀ najbonitnej‰ích sektorovnárodného hospodárstva. V kaÏdom prípade, ak˘koºvekzvolen˘ model musí zabezpeãiÈ, aby bolregulátor dôstojn˘m partnerom pre subjekty, ktorév tomto sektore pôsobia.Poplatok za prepojenie pevn˘ch sietí na Slovenskudosahuje vysoko nadpriemer oprotikrajinách EÚ a je e‰te vy‰‰í voãi priemernémupoplatku b˘valej 15-ky EÚ. Aké závery steprijali pri hodnotení opodstatnenosti cien dominantnéhooperátora Slovak Telekom a tendrombudúceho v˘voja?Podºa informácií z 11 implementaãnej správy(zaoberá sa stavom trhu za rok 2005) boli ceny zaprepojenie v silnej prevádzke v SR v porovnanís priemerom EÚ na úrovni 2,18 násobku primiestnom prepojení, 2,06 násobku pri prepojenícez jeden tranzit a 2,02 násobku pri prepojení cezdva tranzity. TÚ SR uÏ v roku 2005 právoplatneuloÏil povinnosÈ nákladovej orientácie cien zaprepojenie a uloÏil metodiku na ich v˘poãet. Vroku 2006 ST predloÏili podklady a po ich overeníúrad zaãal konanie, ktorého v˘sledkom bolorozhodnutie o uloÏení povinnosti pre ST upraviÈprepojovacie poplatky a upraviÈ referenãnú ponukuna prepojenie. Rozhodnutie je právoplatné. Nazáklade tohto rozhodnutia ceny za ukonãenie volanív strednej prevádzke klesli o cca 54 % a prisilnej prevádzke o viac ako 40 %, ãím sa dostalina úroveÀ priemeru krajín EÚ. Táto zmena by vkoneãnom dôsledku mohla maÈ pozitívny dopadna ceny pre koncov˘ch uÏívateºov.Ako moÏno charakterizovaÈ súãasnú situáciupre fixn˘ch operátorov, keìÏe boli podpísanéprepojovacie zmluvy a na trhu zaãali viacerífungovaÈ, aké sú ich moÏnosti na podnikanie,aj vo vzÈahu k cenám pre obãana a pri porovnanív˘voja v krajinách EÚ?Reálne zaãali konkurenãní operátori ponúkaÈceloplo‰ne svoje sluÏby aÏ 1. 8. 2005 formou„vytoãením“ ‰tvormiestnej predvoºby podniku. Vpolovici roku 2005 ST na základe právoplatnéhorozhodnutia TÚ SR zverejnila referenãnú ponukuna uvoºnen˘ prístup k úãastníckemu vedeniu.Neskôr na základe rokovaní TÚ SR s ST do‰lo kzníÏeniu cien uvádzan˘ch v referenãnej ponukena úroveÀ priemeru krajín EÚ. Napriek tomu k dohodezatiaº nepri‰lo. Konkurenãní operátori pripájajúvlastn˘mi prostriedkami do svojej sietenajmä podnikov˘ch klientov, ktorí im vygenerujútak˘ objem prevádzky, aby sa im investíciaoplatila. Posledn˘m trendom je budovanie optick˘chsietí, prostredníctvom ktor˘ch operátori poskytujúprístup na internet, digitálnu televíziu ajverejnú telefónnu sluÏbu. Paradoxne vìaka nevyu-Ïívaniu uvoºneného prístupu a budovaniu optick˘chsietí Slovenská republika zrejme preskoãíjednu v˘vojovú etapu a v prípade optick˘ch sietísa stáva jednou z popredn˘ch krajín v rámci EÚ.Veºkou v˘zvou súãasnosti je informatizáciaspoloãnosti ako predpoklad dynamického nástupupoznatkovej ekonomiky a vedomostnejspoloãnosti pri trvalo udrÏateºnom rozvoji.Ide o komplex rie‰ení, ktoré treba rie‰iÈ s nadrezortn˘mpohºadom a vo vzájomnej synergii.Ako sa TÚ SR bude podieºaÈ na vytváranípodmienok pre naplnenie tejto vízie?Úrad môÏe prispieÈ k rozvoju informatizáciespoloãnosti najmä vytvorením podmienok prevznik a udrÏanie konkurenãného prostredia. Toznamená vytvoriÈ na trhu také podmienky, ktoréumoÏnia vy‰‰iu intenzitu konkurencie, ktorá budeìal‰ím impulzom pre zabezpeãenie väã‰ej dostupnostisluÏieb a zníÏenie ich cien. Treba v‰ak zdôrazniÈ,Ïe cena, ktorá je v˘sledkom konkurenãnéhoboja, je len jedn˘m z mnoh˘ch faktorov, umoÏ-Àujúcich prispieÈ k rozvoju informatizácie spoloãnosti.Medzi ìal‰ie, nemenej dôleÏité faktory patrínapr. kúpyschopnosÈ obyvateºstva alebo úroveÀinformovanosti ºudí o v˘hodách, ktoré im informatizáciamôÏe v kaÏdodennom Ïivote priniesÈ av neposlednom rade naplnenie budovan˘ch telekomunikaãn˘ch„ciest“ zmyslupln˘m obsahom.ZodpovednosÈ za informatizáciu spoloãnosti jeteda aj na strane ‰tátu, aj na strane komerãn˘chsubjektov.41

S L O V E N S K O - R A K Ú S K AS P O L U P R Á C AHlavnou úlohou veºvyslanectva je zastupovaÈ záujmy Rakúska, jeho obãanov, podporovaÈ rozvojvzÈahov medzi oboma ‰tátmi vo v‰etk˘ch oblastiach a na v‰etk˘ch úrovniach. Spoloãn˘ rámecEurópskej únie umoÏÀuje tradiãn˘ rámec prekraãujúcu intenzitu t˘chto vzÈahov. VeºvyslanectvoudrÏiava predov‰etk˘m kontakty na ‰tátnej úrovni, s oficiálnymi zástupcami na Slovensku,ale aj spolupracuje s in˘mi verejn˘mi a súkromn˘mi organizáciami a ich reprezentantmi.Dr. Helmut WESSELY nastúpil do funkcie mimoriadneho a splnomocneného veºvyslancaRakúskej republiky pred vy‰e rokom, v lete 2006. Rozhovor s ním pripravil Peter Zemaník.Dobrí susedia si hovoriao problémoch otvoreneviac politického vyjednávania i prípravy aviac hospodárskych investícií, ale Ïe nበÏivotnapæÀajú aj tie men‰ie projekty, o ktor˘chverejnosÈ ãasto niã nevie, alebo vie len veºmimálo. Sú to formy spolupráce, ktoré súv‰ak bezpochyby rovnako dôleÏité. Právetieto malé, ale kaÏdodenné formy spoluprácetvoria ‰irokú základÀu, na ktorej rastie arozvíja sa vzájomná dôvera a porozumenia,ktoré vznikajú vìaka pokroku a rozvoju vzájomneplodnej spolupráce. Ak teda vezmemdo úvahy v‰etky tieto faktory na‰ej spoluprácea susedsk˘ch vzÈahov, musím ich hodnotiÈjednoznaãne ako veºmi dobré, pretoÏe kaÏdodennesa presviedãam o tom, Ïe sa na nichneustále pracuje a t˘m sa aj patriãne prehlbujú,ão prospieva obidvom na‰im krajinám.Hovorí sa, Ïe príbuzn˘ch si nevyberáme.Priateºov áno. V prípade ‰tátov a národovto, moÏno, platí aj o susedoch. Odsúdení naspoluÏitie sme uÏ niekoºko tisícroãí, aj keìintenzita susedsk˘ch vzÈahov bola rozliãné.Excelencia, ako hodnotíte úroveÀ bilaterálnychvzÈahov na‰ich dvoch ‰tátov?Na‰e susedské vzÈahy sú aj vìaka nezvyãajnekrátkej vzdialenosti na‰ich dvoch hlavn˘chmiest aj na európske pomery mimoriadneintenzívne a musím povedaÈ, Ïe aj po18 rokoch z nich nevyprchal zaujímav˘ avzru‰ujúci obsah s perspektívou dobrého v˘voja.Myslím si, Ïe dôleÏit˘m faktorom t˘chtovzÈahov je ich vzájomná dynamika, tú v‰akv podstate urãujú ºudia, ktorí vzÈahy tvoria anapæÀajú. Nehovoriac o tom, Ïe voºn˘ pohybosôb cez hranice nevnímam len ako prvoradoekonomick˘ faktor. Na‰Èastie disponujú ºudiaãi na Slovensku alebo v Rakúsku dostatoãnouhistorickou skúsenosÈou, aby dokázalivnímaÈ niektoré sprievodné javy, ktoré stouto dynamikou nevyhnutne súvisia, s nadhºadoma pragmatickou samozrejmosÈou. Jelogické, Ïe medzi nami existujú nielen veºképrojekty, ktoré si vyÏadujú viac trpezlivosti,Ako hodnotíte svoje pozíciu po roku slu-Ïobného pôsobenia v Bratislave?MnoÏstvo pozvánok, ktoré denne dostávamna tie najrozliãnej‰ie podujatia presahujev‰etky moje moÏnosti, aby som v‰etky akceptoval.A ak teda aj kvôli tomuto dôvodu absolvujemlen niektoré z podujatí, je to v˘raztoho, Ïe zástupca Rakúskej republiky v SRpredsa len je symbolicky aj ãinmi a svojouúãasÈou Ïiadan˘ ako v˘raz podpory rozvojana‰ich vzájomn˘ch vzÈahov. Je to nielen v˘razsymboliky, ale vnímam to aj ako uÏitoãnúformu mojej prítomnosti a môjho úradu.Onedlho bude ViedeÀ a Bratislava prepojenáautostrádou. Po mnoh˘ch rokoch satak v˘razne zlep‰í infra‰truktúra v tomtoregióne. Oãakávate preto aj ist˘ podnetna zv˘‰enie dynamiky na‰ich vzájomn˘chhospodárskych vzÈahov, alebo si myslíte, ÏeuÏ dosiahli svoj kulminaãn˘ bod?Spojazdnenie autostrády A6, ktoré sa uskutoãní19. novembra 2007 a jej odovzdanie douÏívania nasledujúci deÀ, sú udalosti, ktoré súpre rozvoj na‰ich vzájomn˘ch vzÈahov mimoriadnyv˘znamné a praktické. Na druhej stranev‰ak majú aj svoj symbolick˘ charakter.Táto udalosÈ si dozaista zaslúÏi dostatoãnú pozornosÈa aj oslavy. Spoloãn˘ prihraniãn˘priestor je v‰ak typickou ukáÏkou toho, akosa dá aj cez hranice regionálne plánovaÈ aexistovaÈ vo v‰etk˘ch sférach infra‰truktúrya t˘m mám na mysli, napríklad aj vzdelanie.42

S L O V E N S K O - R A K Ú S K AS P O L U P R Á C AVybudovanie diaºniãného spojenia je jedn˘mz krokov, za ktor˘m musia nasledovaÈ e‰teìal‰ie. VyuÏívanie dopravnej infra‰truktúrybude vtedy efektívne a dôleÏité, keì Slovensko,pravdepodobne e‰te pred Vianocami, vstúpido schengenského priestoru a t˘m zaniknúbezprostredné colné kontroly. Dopravaºudí, tovarov a kapitálu v obidvoch smerochsa t˘m enormne uºahãí, predov‰etk˘m vtedy,ak sa podarí dodrÏaÈ aj ambíciu Slovenska,vstúpiÈ od 1. 1. 2009 do eurozóny. Toto v‰etkovytvorí komplex, ktor˘ v˘razne ur˘chli apozitívne ovplyvní nielen na‰e bilaterálnehospodárske vzÈahy. Nesmieme ale zabudnúÈ,Ïe musíme v rámci spoloãnej Európy vynaloÏiÈnemalé úsilie na to, aby sme spoloãnetvrdo pracovali na zlep‰ení Ïivotn˘ch podmienokv‰etk˘ch ºudí, a aby sme odstránili diskriminaãnébariéry, ktoré dnes e‰te existujú.Pravdupovediac, sú to veºmi nároãné úlohy aprocesy, ktoré fungujú dlhodobo, ale vyÏadujúsi nasadenie a prácu a vôºu kaÏdého z nás.Otázka Schengenu, resp. istá nedôvera kuvstupu Slovenska do tohto priestoru sazdá byÈ vyrie‰ená a nedôvera prekonaná.Vnímate to aj vy v kaÏdodennom styku sºuìmi, alebo je to len politická deklarácia?Je veºmi poºutovaniahodné, Ïe táto otázkavôbec vznikla, pretoÏe pre Àu v podstate neexistovalreálny dôvod. Medzi priateºmi asusedmi by sa nemali otvorené slová hneì vykladaÈnegatívne. DôleÏitej‰ia je, ako aj vtomto prípade, spoloãná práca v rámci Európskejúnie. Aj schengenská zmluva je v˘sledkomspoloãnej práce a dohody, ktorá staviana‰e správne orgány pred mimoriadne dôle-Ïitú a nároãnú úlohu. A síce – zodpovedneochraÀovaÈ záujmy v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátovSchengenu voãi záujmom tretích ‰tátov.Je preto zrejmé, Ïe pri súãasnom roz‰íreníschengenského priestoru o 4 susedné ‰táty sRakúskom, cítime zodpovednosÈ za primeranégarancie za doteraz 1 200 km schengenskejhranice, ktorú sme mali zabezpeãovaÈmy. Je to v˘raz nielen na‰ej zodpovednosti,ale aj ná‰ho záujmu o úspe‰né zav⁄‰enie tohtoprocesu.Dozaista poznáte pomery vo vnútri ‰truktúrEurópskej únie lep‰ie, ako ktokoºvekzvonku, preto by ma zaujímalo, z tohtopohºadu vnímate úãinkovanie Slovenska vEÚ a aj v spolupráci s Rakúskom?Nepoviem niã nového, ak zopakujem, Ïe jeskvelé, Ïe sa Slovensko stalo ãlensk˘m ‰tátomEurópskej únie. To je, respektíve, musíbyÈ kaÏdému jasné. A hneì k tomu dodám,pretoÏe nie kaÏd˘ to tak chápe, Ïe to je roz-‰írenie suverenity Slovenska a nie jej obmedzenie.Preão? Z jednoduchého dôvodu. Na‰izástupcovia, na‰i ministri, na‰e delegácie vBruseli rozhodujú v Európskej rade o osudev‰etk˘ch Európanov a to je sila 450-ich miliónovºudí. Otázne zostáva, ãi si to vÏdy dostatoãneuvedomujú a ãi sa podºa toho aj riadia.Problémom v‰ak naìalej zostáva, Ïe na‰edomáce mocenské a rozhodovacie ‰truktúrynie sú vÏdy a v‰ade pripravené na to, aby siuvedomili, Ïe vlastne pracujú aj pre Európuako veºmoc, ktorá chce a musí ísÈ do veºmocenskejpozície voãi ostatn˘m veºmociam nasvete predov‰etk˘m v oblasti ekonomiky ahospodárstva. A to sa t˘ka v‰etk˘ch odvetvía opatrení, ktoré s t˘m súvisia. Preto nestaãílen obhajovaÈ záujmy vlastného ‰tátu, ale zosúladiÈpoÏiadavky a dospieÈ ku spoloãn˘mrozhodnutiam, ktoré budú akceptovateºné prev‰etk˘ch obãanov Európskej únie. Jedna vecje takéto rozhodnutia nájsÈ a prijaÈ, ale druhávec je presadiÈ ich v Ïivote a aplikovaÈ doma.Európska únia nemá vlastnú v˘konnú exekutívuv zmysle národn˘ch ‰tátov, ale musí saspoliehaÈ na národné in‰titúcie a úrady. A natento aspekt obãania ãasto zabúdajú, respektíveim ho málo pripomíname. A preto je prebeÏného obãana, ktor˘ si poctivo platí dane,niekedy ÈaÏko pochopiteºná a veºmi neprehºadná‰truktúra fungovania európskych anárodn˘ch in‰titúcií vo svojej previazanosti.âasto sú to len predsudky a porovnávanie neporovnateºného.Ak niekto tvrdí, Ïe EÚ mápríli‰ veºk˘ rozpoãet, tak treba poukázaÈ aj nato, Ïe je to rozpoãet alikvotne veºk˘ k rozpoãtukaÏdej ãlenskej krajiny. A rovnako je to ajs tzv. „prebujnenou“ administratívou. Európskychúradníkov je v prepoãte na svoje úlohybezpochyby menej, neÏ ich má trebársviedenská radnica. Je nevyhnutné vidieÈ veciobjektívne. Nesmieme zabúdaÈ, Ïe väã‰ina zt˘ch bruselsk˘ch úradníkov sú tlmoãníci aprekladatelia. To zase hovorí o tom, Ïe si netrúfamezaviesÈ spoloãnú rokovaciu reã a dávameprávo kaÏdej ãlenskej krajine na pouÏívaniereãi vlastnej. To potom stojí peniaze, toje jasné. Som presvedãen˘ , Ïe by sme sa maliusilovaÈ nauãiÈ sa reã aj in˘ch ãlensk˘ch ‰tátovEÚ, ale v‰etky nikdy ovládaÈ nebudeme.Navy‰e chcem povedaÈ, Ïe Európsku úniuvnímam ako dynamick˘ proces. To nie jeuzavretá kapitola, alebo ‰tátny útvar. Je to procesa spleÈ vzÈahov, ktoré sa vyvíjajú, a na ktor˘chtreba pracovaÈ. Európska únia nie je leno voºnom pohybe osôb – to by sme ju príli‰zjednodu‰ovali.Aj keì vnímame Európsku úniu ako proces,aj tento proces potrebuje svoje in‰titúcie,aby sa dostal do Ïivota. Mnohí obãaniasa v‰ak e‰te stále nestotoÏÀujú s touto my-‰lienkou, e‰te stále je nemajú v podvedomí.Vnímate tento problém nestotoÏneniasa s EÚ v Rakúsku a aj na Slovensku rovnako?Viete, odpovede v prieskumoch verejnejmienky sú väã‰inou odpoveìami na konkrétneotázky. A tie zase nemusia byÈ otázkamireality – teda nemusia vÏdy odzrkadºovaÈskutoãn˘ stav. Ten sa mení r˘chlej‰ie, neÏotázku stihnete sformulovaÈ. Spomínam sina situáciu, ktorá bola v Rakúsku pred referendomo vstupe do EÚ. Vtedy sa konali rôznepodujatia, diskusie s obãanmi, ktoré – dokonca– vysielala aj televízia. A na jednom zt˘chto podujatí rozãúlen˘ mlad˘ muÏ mávals návrhom na‰ej prístupovej zmluvy so slovami,Ïe veì to je takmer tristo strán, a kto toteda má ãítaÈ a tobôÏ tomu rozumieÈ. NuÏ apresne v tom istom ãase – teda v máji 1994– mala rakúska zbierka zákonov uÏ viac akotritisícpäÈsto strán. A tú takisto nikto z beÏn˘chobãanov dopodrobna celú neãítal. OpäÈ trebavidieÈ veci v súvislostiach a objektívne. NetrebapodºahnúÈ m˘tom, ale vybraÈ si z konkrétnychodvetví, ktoré ma zaujímajú. Napríklad‰kolstvo, doprava, Ïivotné prostredie – av tom sa dá dokonale zorientovaÈ a vyznaÈ.Dne‰ná Európa nám ponúka moÏnosti, o ktor˘chsme predt˘m ani nesnívali. Vo v‰etk˘choblastiach Ïivota. Je úlohou politikov, aby obãanomvysvetlili v˘hody i prípadné nev˘hody,ktoré to so sebou nesie, a takisto ich motivovaÈ,aby boli zodpovední k sebe i k okoliua urobili nieão preto, aby sa mali lep‰ie.Excelencia, dovoºte na záver e‰te jednuotázku, ktorá bude tak trochu osobná. NaSlovensku vo funkcii veºvyslanca pôsobítelen od leta tohto roku. Aká je va‰a osobnáambícia? âo chcete vo va‰ej funkcii dosiahnuÈ,ovplyvniÈ?Ako som uÏ na zaãiatku povedal. Právepreto, Ïe na‰e vzÈahy tak dobre fungujú,máme tendenciu prehliadaÈ maliãkosti, ktoréãasto môÏu proces a vzájomnú koexistenciue‰te zdynamizovaÈ. Tu vidím moju osobnúambíciu, aby sme sa stali servisn˘m miestompre obidve strany, kde môÏu dostaÈ informáciei pomocnú ruku. Práca ‰tátnych úradovje dnes úplne iná, ako to bolo pred päÈdesiatimi– ‰esÈdesiatimi rokmi. Nie sme byrokrativ uzavret˘ch kobkách, ale musíme achceme byÈ aktívni smerom k obãanovi a kt˘m, ktorí nás potrebujú. Musím e‰te dodaÈ,Ïe je mojou ambíciou pomôcÈ pri presadzovanípovedomia dôleÏitosti európskych parlamentn˘ch‰truktúr. PovaÏujem za mimoriadnedôleÏit˘ fakt, Ïe váha Európskeho parlamentunarastá, a Ïe sa stáva rozhodujúcou– takpovediac zákonodarnou silou v európskomprocese. Preto je nev˘slovne dôleÏité,aby si obãania uvedomili, ako je dôleÏité,aby si dôstojne vybrali svojich zástupcov vEurópskom parlamente, aby nepodceÀovalivoºby do Európskeho parlamentu. KaÏdá krajina,ktorá v EÚ preberie predsedníctvo, zistí,aké nesmierne veºké mnoÏstvo mravãejpráce na Àu v organizovaní európskeho Ïivotaãaká. A aj preto je dôleÏité maÈ dokonalézázemie. Som presvedãen˘, Ïe v tomto proceseby mali hraÈ silnej‰iu rolu aj na‰e národnéparlamenty. Stojí to veºa práce a úsilia, vybudovaÈadekvátnu infra‰truktúru, ale beznej to nepôjde a stojí to e‰te viac síl a námahy.43

T E L E K O M U N I K Á C I E N AS L O V E N S K USlovensk˘ telekomunikaãn˘ trh sa obohacuje. Nedávno kúpou celej skupiny eTel, ktorá pôsobilaokrem Slovenska aj v Rakúsku, Poºsku, Maìarsku a v âeskej republike, vstúpil na slovensk˘ trhaj rakúsky Telekom Austria. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedáStanislav STOWASSER, generálny riaditeº eTel Slovensko, s. r. o.Telekom Austria je tuTelekom Austria ako národn˘ telekomunikaãn˘operátor je na porovnateºnejúrovni s ostatn˘mi veºk˘mi európskymioperátormi. Aké strategické úvahy stálipri zrode celej akvizície?Úprimne povedané, Telekom Austria sledovalakvizíciou skupiny eTel primárny cieºposilniÈ svoju pozíciu na rakúskom trhupevn˘ch liniek. eTel Austria je totiÏ v˘znamn˘mhráãom na rakúskom telekomunikaãnomtrhu a ako akviziãn˘ cieº bol preTelekom Austria mimoriadne vhodn˘m „prírastkom“.Ostatné zastúpenia skupiny eTelboli kúpené skôr ako akési „príslu‰enstvo“.Napriek tomu v‰ak Telekom Austria následnevyhodnotil pozíciu eTel Slovenskoako veºmi dobrú na vstup na slovensk˘ telekomunikaãn˘trh. Bolo rozhodnuté, Ïe TelekomAustria si ponechá spoloãnosÈ eTelSlovensko, s. r. o., a jej prostredníctvombude na Slovensku poskytovaÈ telekomunikaãnésluÏby svojim medzinárodn˘m klientom,ktorí tu pôsobia. Toto rozhodnutie reflektujehlavne dobrú trhovú pozíciu eTelSlovensko na telekomunikaãnom trhu SR,kde na‰a spoloãnosÈ patrí medzi popredn˘chalternatívnych operátorov, ako aj na‰estabilné finanãné v˘sledky v ostatn˘ch rokoch.Aké know-how priná‰a Telekom Austriana slovensk˘ trh?Vzhºadom na fázu anal˘z v akej sa nachádzame,je zatiaº predãasné hovoriÈ konkrétneo know-how, ktoré Telekom Austria prinesie.V kaÏdom prípade v‰ak eTel Slovenskobude ãerpaÈ skúsenosti a poznatky odsvojej materskej spoloãnosti v‰ade tam, kdeto bude pre na‰e pôsobenie na slovenskomtrhu vhodné a prínosné. Len na ilustráciu:ako v˘razn˘ kontrast oproti predo‰lému finanãnémuinvestorovi uÏ dnes je veºk˘m prínosomzavádzanie intern˘ch procesov ãi uÏpri riadení kvality, reportingu a finanãnomv˘kazníctve, ako aj v personálnom manaÏmente.Konkrétne technické know-how prídena rad aÏ v budúcom roku.Aká bude teda budúcnostná pozícia spoloãnostieTel Slovensko v rámci novejskupiny? âo zostáva – a ão sa mení?eTel Slovensko je dlhodobo najväã‰í alternatívnyoperátor v SR v oblasti hlasov˘chsluÏieb a zaujíma popredné postavenie vsluÏbách internetov˘ch a dátov˘ch. Na‰aklientela je skoro v˘luãne firemná a toto zameraniesa aj po vstupe Telekom Austria nezmení.Zmenu k lep‰iemu oãakávame skôrv zdieºaní know-how, ºudsk˘ch zdrojov atechnického zázemia s na‰ou materskouspoloãnosÈou, ako aj so sestersk˘mi spoloãnosÈami,hlavne v‰ak s ãesk˘m TelekomAustria âR.Priestor strednej Európy, to je trojuholníkRakúsko, âesko a Slovensko. Akobude prebiehaÈ spolupráca a komunikáciav tomto trojuholníku – samozrejme voptimálnom rozmere, aby sa z neho nestalbermudsk˘...Synergické efekty a zdieºanie zdrojov medziTelekom Austria, Telekom Austria âR aeTel Slovensko sú predmetom intenzívnehoanalyzovania a prípravy návrhov medzifiremn˘chprocesov. V rámci prípravy rozpoãtuna najbliωie roky je táto oblasÈ definovanáako jedna z kºúãov˘ch. Spolupráca budeprebiehaÈ v dvoch rovinách. Vo formálnej rovinebudeme komunikovaÈ ako nezávislépodnikateºské subjekty na základe rámcov˘chzmlúv o spolupráci, v neformálnejbudú úzko prepojené tímy odborníkov a‰pecialistov s cieºom dosiahnuÈ efektívnuspoluprácu pri v˘voji sluÏieb, tvorbe marketingov˘cha obchodn˘ch stratégií, ako ajpri rie‰ení porúch a problémov. Celé úsiliebude smerovaÈ k zv˘‰eniu atraktivity a kvalityna‰ich sluÏieb pre zákazníkov vo v‰etk˘chspomínan˘ch krajinách a na dosiahnutieúspor tak, aby aj ceny na‰ich sluÏiebboli vysoko konkurenãné.Na zaãiatku rozhovoru sme hovorili oimpulzoch a zámeroch, ktoré stáli vstupeTelekom Austria na Slovensko. Skúsmena záver zadefinovaÈ ciele do budúcich rokov...V budúcich rokoch sa chceme zameraÈ naposilenie ziskovosti spoloãnosti súbeÏne sìal‰ím rozvojom existujúcej zákazníckejbázy. Nie je zámerom Telekom Austria vstupovaÈdo konkurenãného boja s cieºom zvy-‰ovaÈ svoj podiel na trhu na úkor hospodárskychv˘sledkov, a preto sa budeme zameriavaÈlen na firemnú klientelu, ktorá od telekomunikaãnéhooperátora oãakáva hlavnekvalitné sluÏby s nad‰tandardnou technickoupodporou. Tomu bude podriadená ajorganizaãná ‰truktúra spoloãnosti, ktorá zveºkej ãasti uÏ teraz spæÀa budúce poÏiadavky.Celé momentálne zameranie zdanlivo niãnemení na doteraj‰om pôsobení spoloãnostieTel Slovensko na trhu, av‰ak verím, Ïena‰i zákazníci postupom ãasu zaznamenajúìal‰ie pozitívne zmeny. Na druhej stranesa Telekom Austria nebráni ani budúcimambicióznej‰ím projektom v na‰ej krajine aak sa takáto moÏnosÈ objaví, treba s nami poãítaÈ.44

T E L E K O M U N I K Á C I E N AS L O V E N S K U·ance, alebo pozíciam⁄tveho chrobáka?Telekomunikaãná politika SR napriek mnoh˘m zme‰kan˘m príleÏitostiam pomaly zaãína kopírovaÈprocesy obvyklé v európskom prostredí. Nádeje podºa odborníkov priná‰ajú nové tváre na rozhodujúcichpostoch pre túto oblasÈ. Mnohé v‰ak e‰te len ãaká na jasné definície postupov v procesoch, ktoré námpomôÏu dobehnúÈ zme‰kané. Ako na tieto ‰ance hºadí a v ãom vidí v˘zvy doby, nám v rozhovoreobjasÀoval predseda Asociácie telekomunikaãn˘ch operátorov SR Ing. Vladimír ONDROVIâ.rozvíjali aj iné technológie (hlavne optika dobytov – fiber to the home), napr. budovanieDSL liniek, ktoré do znaãnej miery prevaÏujú.Viacerí operátori pripravili ponuku nov˘chsluÏieb, napríklad prenos televíznehosignálu cez internet protokol (IP TV), ktor˘je súãasÈou tripple play.Ako by ste s odstupom ãasu – keìÏe smesa naposledy zhovárali pred vy‰e rokom –zhodnotili dne‰nú situáciu na slovenskomtelekomunikaãnom trhu?Posledn˘ rok bol rokom konsolidácie natrhu, na‰tartoval sa akviziãn˘ proces. Znamenáto zánik mnoh˘ch men‰ích firiem a ichzluãovanie do väã‰ích celkov. Takéto spoloãnostimajú väã‰iu ‰ancu uspieÈ na telekomunikaãnomtrhu, pretoÏe by sa mali staÈ investiãnesilnej‰ími, flexibilnej‰ími a efektívnej-‰ími v oblasti poskytovania nov˘ch sluÏieb.V roku 2006 prebehlo v˘berové konanie nafrekvencie pre tretieho mobilného operátorana Slovensku. Tak ako je to na Slovenskuzvykom, aj tento tender sprevádzalo mnoÏstvopochybností a podozrení, ão vyústilo zaãiatkomroka 2007 do podnetu prokuratúryna pre‰etrenie celého v˘berového procesu.Napriek tomu sa na trhu objavil tretí mobiln˘operátor a oÏivil situáciu v oblasti mibilnejtelefónie.V oblasti regulácie pokraãoval proces anal˘zrelevantn˘ch trhov a definovaní podnikovs v˘znamn˘m vplyvom na trhu. Telekomunikaãn˘úrad SR naìalej trpel skutoãnosÈou,Ïe je finanãne i personálne poddimenzovan˘,a t˘m neschopn˘ plniÈ zodpovedne v‰etkyúlohy naÀ kladené. Koncom roka 2006 pri-‰lo k v˘mene predsedu TÚ SR. Operátorioãakávajú nov˘ vietor v oblasti regulácie adodrÏiavaní pravidiel na telekomunikaãnomtrhu. Zverejnená 12. správa európskej komisieo implementácii regulaãného rámca uÏ poniekoºk˘krát kon‰tatovala, Ïe Slovensko neplníniektoré zásadné pripomienky. I‰lo hlavneo vlastnícke vzÈahy u dominantného operátora,kde ministerstvo dopravy, pô‰t a telekomunikáciíako tvorca telekomunikaãnejpolitiky ‰tátu spravuje 34 % majetku SlovakTelekomu, ão je v rozpore s tvorbou podmienokpre podporu rozvoja konkurenãného prostrediaa povaÏuje sa to za konflikt záujmov.Táto v˘hrada nie je nová a notoricky sa opakujekaÏdoroãne. Medziãasom rozhodla vládaSR o presune t˘chto akcií na Fond národnéhomajetku, k ãomu má fyzicky prísÈ v najbliωomãase. Druhou zásadnou pripomienkouje nedostatoãná nezávislosÈ národnej regulaãnejautority Telekomunikaãného úraduSR najmä vo finanãnej oblasti, keìÏe úradje financovan˘ z rozpoãtovej kapitoly MDPT.Potrebné je aj posilniÈ kompetencie tohtoúradu. Toto mal vyrie‰iÈ zákon o spoloãnomregulaãnom úrade. Návrh zákona MDPT pripravilo,ale následne poÏiadalo o zru‰enie tejtoúlohy, ãomu vláda nevyhovela a trvá napríprave zákona tak, aby boli posilnené kompetencieTÚ SR.Rozvíjal sa trh internetu, ‰irokopásmovésluÏby sa zv˘‰ili medziroãne o viac ako dvojnásobok.Napriek tomu je penetrácia tzv.broadbandu na úrovni necel˘ch 5 %. V˘vojmá v‰ak nádejn˘ trend. Je potrebné, aby saTripple play – dáta, obraz a hlas v jednom,sú blízkou budúcnosÈou fixnej i mobilnejkomunikácie, priãom tieto sluÏby sa majú‰íriÈ prostredníctvom internetu. Nov˘mpodmienkam bude potrebné prispôsobiÈ ajzákony, legislatívu a kompetencie zodpovedajúcichin‰titúcií. Ktorí hráãi na na‰omtrhu sú ÈahúÀmi v tomto smere?V oblasti tripple play operujú hlavne veºkíhráãi, ktorí majú na to investiãné predpoklady.Treba v‰ak povedaÈ, Ïe na Slovenskuje tento proces na úplnom zaãiatku a preto saveºmi ÈaÏko hodnotí. Máte v‰ak pravdu vtom, Ïe treba urobiÈ audit v oblasti legislatívy,a ak je to potrebné, vo veºmi krátkom ãasepripraviÈ návrhy noviel, prípadne nov˘ch zákonn˘chnoriem. Mám v‰ak obavu, Ïe dnessa komplexne tomuto problému nikto nevenuje.Vieme, Ïe NR SR novelizovala zákono „digitálnom vysielaní“, ktorej gestorom jeministerstvo kultúry. Podºa názorov odborníkovv‰ak tento zákon nie je dobr˘ a celú situáciuprechodu na digitálne vysielanie skôrskomplikoval. Pripravuje sa novela zákonao elektronick˘ch komunikáciách. Situáciuso zákonom o spoloãnom regulaãnom orgánesom uÏ spomínal. V rámci tohto procesusa otvárajú aj ìal‰ie normy, ako je zákon oretransmisii a pod. NemôÏem sa ubrániÈ dojmu,Ïe táto oblasÈ nemá spoloãného pána,ktor˘ by bol zodpovedn˘ za cel˘ proces akomplexne by problematiku vyrie‰il. Trebasi totiÏ uvedomiÈ, Ïe príchodom IP TV sa klasick˘telekomunikaãn˘ operátor stáva distribútoromtelevíznych programov a opaãnekáblové televízie sa stávajú telekomunikaãn˘moperátorom. Tieto rozdielne spoloãnostisa dnes riadia rozdielnou legislatívou, ãovná‰a chaos do celého procesu. A to som e‰tenehovoril o autorsk˘ch právach a pod.Vysokor˘chlostn˘ internet je základn˘mpredpokladom, aby sa rozbehla informatizáciaspoloãnosti, kde je informácia tovaromi sluÏbou. Niekoºko lastoviãiek saobjavilo pri vybavovaní ‰kôl, niektor˘ch45

T E L E K O M U N I K Á C I E N AS L O V E N S K UsluÏieb verejnej správy, ale stále to nie jedosÈ r˘chle a efektívne. V ãom vidíte príãiny,preão stále zaostávame v tejto oblasti?UÏ roky sa usilujeme, aby Slovensko malostrategick˘ dokument o rozvoji internetizácie,ktorá je základnou podmienkou informatizáciea rozvoja informaãnej spoloãnosti avedomostnej ekonomiky. Snahy o tvorbu takéhotodokumentu v minulosti boli, av‰aknikdy nedopadli tak, aby rie‰ili komplexneproblém a nastavili procesy rozvoja internetua informatizácie cieºavedomo. V‰etci vieme,Ïe zodpovednosÈ za túto oblasÈ prechádzaz ministerstva na ministerstvo kaÏdouzmenou vlády. Takto sa koncepãne pracovaÈnedá, pretoÏe to nie je proces na ‰tyri roky,ale beh na dlhú traÈ. Dnes sme svedkamiprocesu prípravy vyuÏitia prostriedkov z európskychfondov. Máme operaãn˘ program,povaÏovan˘ za dobr˘. Av‰ak iba prostriedkyz fondov nebudú staãiÈ, treba zabezpeãiÈ ajvlastné zdroje. Ide o ‰irokú problematiku, apreto sa jej treba koncepãne a dlhodobo venovaÈ.Dnes mám pocit, Ïe ide skôr o to, ktoa koºko si z pripravovaného balíka odtrhnea domnievam sa, Ïe sa môÏe ºahko staÈ, Ïe zt˘chto peÀazí nakoniec nebude tak˘ efektako si mnohí myslia, pokiaº ich budeme vôbecschopní na Slovensko dostaÈ. Lastoviãky,ktoré spomínate, sú síce pekné a treba kvitovaÈ,Ïe sa na Slovensku nájdu nad‰enci, ktorísa tejto problematike venujú, obetujú veºaãasu, peÀazí a energie, ale pri v‰etkej úcte jeto iba fanklub, ktor˘ problém komplexnenevyrie‰i. Hovorí sa tieÏ o vyuÏití systémutzv. PPP (public, privat, partnership), ale zatiaºsa iba hovorí. Mnohé privátne spoloãnostisú pripravené podporiÈ mnohé rozvojovéprogramy, av‰ak doteraz nena‰li na strane ‰tátupartnera.Po nástupe novej vlády sa zmenil kompetenãn˘zákon. OblasÈ informatiky sa presunulaz ministerstva dopravy, pô‰t a telekomunikáciíãiastoãne na ministerstvo financií aãiastoãne na Úrad vlády. Tento krok hodnotímpozitívne, av‰ak aj tu treba veci dotiahnuÈdo konca. Napríklad post splnomocnencavlády pre informatizáciu spoleãnosti, ktor˘má byÈ riaden˘ podpredsedom vlády, nebolobsaden˘ do augusta tohto roka.E-sluÏby, e-vláda, e-biznis, e-learning, inovácie,veda, v˘skum sú pojmy, ktor˘mi saohlasuje nástup vedomostnej spoloãnosti.V‰etky sú v‰ak podmienené dostupnosÈoua vyuÏívaním internetu. Aké je v súãasnostipokrytie Slovenska sieÈou internetov˘chsluÏieb a ktoré subjekty patria k popredn˘mproviderom?·irokopásmové sluÏby sú alfou a omegourozvoja e-governmentu. Bez radikálnehozv˘‰enia penetrácie veºa vody nenamútime.Rozvoj internetu napreduje podºa moÏnostía schopností operátorov tak, ako im to trh apriestor na Àom umoÏní. Tento proces si v‰akvyÏaduje ‰tátnu doktrínu, ktorá podporí radikálnymspôsobom razantn˘ prielom v tejtooblasti. Je pochopiteºné, Ïe popredn˘miprovidermi sú spoloãnosti s tradíciou na na-‰om telekomunikaãnom trhu, ktoré nemajúdostatoãnú konkurenciu, pretoÏe sme ju cie-ºavedomo a zámerne nevybudovali. Ale dostupnosÈinternetov˘ch sluÏieb je iba podmienkou,nevyhnutnou, ale nie postaãujúcou.Treba vykonaÈ veºa práce v oblasti popularizácieinternetu prípravou kvalitnéhoobsahu, ako aj v oblasti vzdelávania, a to nielenv oblasti klasického ‰kolstva. Hovorímeo vedomostnej spoloãnosti, ale som presvedãen˘,Ïe nevieme o ãom hovoríme.Rozvoj konkurencieschopnosti Slovenskaa informaãná spoloãnosÈ sú v˘zvy doby, naktoré sa viaÏe mnoho potrebn˘ch aktivít,aby sme ako ãlenská krajina EÚ naplniliciele Lisabonskej stratégie. DôleÏitou strategickouoblasÈou pre investície a prácu jedokonãenie vnútorného trhu a zlep‰eniepodnikateºského prostredia. Ako reagujúpodnikatelia telekomunikaãného trhu natieto trendy a ako sú pripravení naplniÈ po-Ïiadavky doby?NekoncepãnosÈ v minulosti, nedostatoãnéplnenie záväzkov ‰tátu z rôznych strategick˘chdokumentov európskeho rozmeru súdôvodom situácie v oblasti rozvoja diskutovan˘chsluÏieb a rozsahu ich poskytovania.Informatika je motorom ekonomiky a ak junebudeme intenzívne rozvíjaÈ, nebudemeschopní dosahovaÈ také hospodárske v˘sledky,ako si predstavujeme. A ako reagujú podnikateliana telekomunikaãnom trhu? NuÏpodºa toho o koho ide. Veºkí monopolní, (aÏna v˘nimky) nie sú dostatoãne tlaãení trhomdo väã‰ích aktivít a men‰í padajú ako hru‰ky,pretoÏe im dlhodobo nevytvárame podmienkyna podnikanie.Súãasní alternatívni operátori taÏko doká-Ïu konkurovaÈ Slovak Telecomu napr. voblasti hlasov˘ch sluÏieb. Alternatívni operátoriposkytujú internetové sluÏby, vysokor˘chlostn˘internet, broadbandové sluÏbya dátové sluÏby, ale pokiaº ch˘ba hlas,nie sú zaujímaví. 30% mal˘ch a stredn˘chfiriem na Slovensku povaÏuje internetza zbytoãn˘ náklad, pritom je to kardinálnaotázka informatizácie spoloãnostia podpory tohto sektora, ako priorityrozvoja ekonomiky.Alternatívni operátori nemajú dlhodobovytvorené podmienky pre vstup na trh hlasov˘chsluÏieb. Prokonkurenãné opatrenia, akosú v˘ber operátora, v˘ber operátora s predvoºbou,prenositeºnosÈ ãísla a uvoºneniemiestnych vedení pre in˘ch providerov nie sústále na dostatoãnej úrovni a preto sa konkurencianemôÏe dostatoãne vyvíjaÈ. Problémzáujmu ãi nezáujmu o internet sú dané ponukou.Ak nemáte dôvod kúpiÈ si ãokoºvek nasvete, tak si to jednoducho nekúpite a to platív tejto oblasti t˘m viac, Ïe vstupné nákladyna vyuÏívanie tak˘chto sluÏieb nie súmalé, aj keì tvrdím, Ïe cena PC a pripojeniana internet nie sú t˘m najzásadnej‰ím problémom.Preto stále tvrdím obsah, obsah, obsah.Nedávno sme boli oboznámení s projektome-súdnictva v Izraeli. Tento projekt zníÏilnáklady o 50 % a skrátil procesy v súdnictvena polovicu. A to len preto, Ïe súdy prestalipracovaÈ s papierov˘mi dokumentmi av‰etky sú v elektronickej podobe. Sudcoviasa nauãili pracovaÈ s technikou a cez prístupovékódy sa dostanú do systému a pracovaÈmôÏu v práci, doma, ãi v kaviarni. Samozrej-me, Ïe zavedenie takéhoto projektu do praxenebolo jednoduché, ale je to jediná cesta.âo teda povaÏujete za zásadn˘ problémpre aktívnej‰í prístup MsP v tejto oblasti?Je potrebné vybudovaÈ pracovné tímy sdostatoãn˘mi kompetenciami a kvalitn˘miodborníkmi. ByÈ cieºavedomí a dôslední vpresadzovaní cieºov informatizácie spoloãnostia tú vyhlásiÈ za najvy‰‰iu prioritu ‰tátuso v‰etk˘m, ão k tomu patrí.Liberalizácia telekomunikaãného trhu jeãasto terãom kritiky na domácej pôde, aleaj pri hodnotení EK. Ako by ste zhodnotilizmeny pri odstraÀovaní nedostatkov vtejto oblasti a aké kroky treba podniknúÈtak, aby sa situácia zmenila v prospechprogresívneho v˘voja?Ako som uÏ uviedol, EK zverejnila 12. v˘roãnúsprávu. Je potrebné urobiÈ jej anal˘zua pouãiÈ sa z ch˘b minulosti. Trh s telekomunikaãn˘misluÏbami na Slovensku je liberalizovan˘.Tento proces v‰ak zaãal príli‰ neskoroa niektoré napáchané ‰kody sa uÏ nedajúnahradiÈ. Napriek tomu sme v oãakávaní,Ïe vedenie TÚ SR, vedenie MDPT, akoaj vláda majú moÏnosÈ posunúÈ veci dopredu.Na to je v‰ak potrebné problematiku informatizáciepov˘‰iÈ na najvy‰‰iu prioritupolitiky ‰tátu, a nielen deklaráciou, ale ajkonkrétnymi ãinmi vykonaÈ v‰etky kroky st˘m spojené.Dovolím si pripomenúÈ va‰e slová spred 2– 3 rokov. „DôleÏité je, aby bola dodrÏanákompatibilita jednotliv˘ch komponentov,ktoré v informatizaãnej sieti budú pôsobiÈdo budúcnosti a aby nemalé zdrojeboli vynaloÏené efektívne. Veì práve informatikaby vedela a pomohla rozvíjaÈ a zefektívniÈãinnosti aj v oblastiach zdravotníctva,‰kolstva, vzdelávania, zamestnanosti,a pod. Hovoríme o 3. tisícroãí ako oinformaãnom veku, ale v praxi si stále vykladámena plecia kro‰Àu“. Ako dnes vnímatenastavenie ãinností v tejto oblasti?V minulosti boli do informatizácie jednotliv˘chrezortov vloÏené nemalé prostriedkya efekt nebol na dostatoãnej úrovni len kvôlitomu, Ïe prevládali rezortné záujmy naúkor koncepãnosti celého procesu. Zdá sa, Ïepomaly ale isto si kompetentné orgány zaãínajúuvedomovaÈ váÏnosÈ situácie a zaãínajúkonaÈ. Niektoré kroky Úradu vlády a ministerstvafinancií sú toho dôkazom. Napriektomu si myslím, Ïe sme na zaãiatku dlhej cesty.Odpoveì na va‰u otázku je jednoduchá.Situácia sa za predchádzajúce dva roky príli‰nezmenila. Som v‰ak stále optimista a verímv rázny obrat, uvedomenie si v˘znamurozvoja informatizácie pre prosperitu Slovenskaa emancipáciu slovenského národa v európskompriestore.46

N Á R O D N Á R A D A S RV júni potichu oslávil svoju päÈdesiatku. Napokon, funkcia predsedu v˘boru NR SR pre kultúrua médiá, a ani podpredsedu v˘boru pre nezluãiteºnosÈ funkcií nie sú – prinajmen‰om naSlovensku – také v˘znamné a hodné pozornosti, aby si ich ‰ir‰ia verejnosÈ vôbec v‰imla. Pritomposlanec KDH Pavol MINÁRIK, lebo o Àom je reã, patrí navy‰e medzi t˘ch nemnoh˘ch verejn˘chãiniteºov, ktorí sa do vysokej politiky – uÏ v druhom volebnom období je poslancom v NR SR –prepracovali takpovediac zdola, z politiky komunálnej, ako to zvykne byÈ v star‰íchdemokraciách. UÏ v roku 1990 bol poslancom Miestneho zastupiteºstva najväã‰ej bratislavskejmestskej ãasti PetrÏalka a potom v roku 1994 ho zvolili aj za poslanca hlavného mestaBratislavy, aÏ sa napokon v roku 1999 dostal na post I. námestníka primátora slovenskejmetropoly. Zdá sa teda, Ïe ho obãania oprávnene môÏu vnímaÈ ako serióznu, zodpovednúosobnosÈ, ktorá má právo na ich dôveru. Pre zaujímavosÈ dodajme, Ïe sa v turbulentn˘chmesiacoch, ktoré KDH preÏíva uÏ od volieb v júni 2006, pridal k poslancom Vladimírovi Palkovia Franti‰kovi Miklo‰kovi v ich opozícii proti predsedovi KDH Pavlovi Hru‰ovskému. Ale tomu sapublicista Ernest Weidler v rozhovore s Pavlom Minárikom vyhol, lebo je to téma pre mesaãníkpríli‰ flexibilná a len veºmi doãasne platná.Má byÈ politik aj baviã?sÈaÏovaÈ. Lebo kto nie je ochotn˘ priloÏiÈ nejak˘mspôsobom ruku k dielu, tak nemá právosa sÈaÏovaÈ.Pán Minárik, uÏ dlho mi v⁄ta v hlave, ãovás priviedlo do politiky? Vyzeráte byÈslu‰n˘m ãlovekom a o politike sa hovorí, Ïeje tam veºa ‰piny. TakÏe moju otázku obmením:âo privedie slu‰ného ãloveka dopolitiky?Priviedlo ma tam snáì to, Ïe som právechcel – ak to nevyznie príli‰ samochváliaco–, aby v politike slu‰ní ºudia boli, ak ma povaÏujeteza slu‰ného. Ja som na to veºmihrd˘, keì to myslíte úprimne. MoÏno sommal okrem in˘ch ideálov a in˘ch my‰lienokaj takúto, keì som v deväÈdesiatom uvaÏoval,ãi tam mám ísÈ, alebo nie. Ja som ináã tú ponukudostal od Vladimíra Palka. Keì maoslovil, tak som si povedal, Ïe ak jeho ponukunezoberiem, tak nemám právo sa uÏ na niãZ ãoho vypl˘va, Ïe z KDH v posledn˘ch rokochvyÏaruje akosi málo politickej alebospoloãenskej energie, priãom v tejto chvílinechcem ani tak hovoriÈ o momentálnychnapätiach medzi dvoma skupinami? Akoby politikom hnutia, ktoré má za sebou siludvojtisícroãného kresÈanstva, nestaãilaenergia, ako by sa trochu potácali medzirôznymi udalosÈami dne‰ka...MoÏno sa to v poslednej dobe takto javí,ako ste to povedali, moÏno nám trochu ch˘bamonumentalita kresÈanstva, moÏno niesme smerom navonok takí dynamickí, ako sazdali byÈ na‰i predchodcovia, ale v kaÏdomprípade sme stále veºmi pevní, ão je tieÏ veºmidôleÏité. A táto pevnosÈ sa potom prejavujev najkrízovej‰ích ãasoch. Dneska moÏnonemáme ten pocit, Ïe sme v krízovom ãase,lebo spoloãnosÈ verejné udalosti posudzujehlavne podºa v˘voja ekonomiky a tá sa vyvíjavìaka ôsmim rokom dvoch predchádzajúcichvlád pomerne dobre a dynamicky, tak-Ïe sa zdá, Ïe dne‰né ãasy sú pre Slovenskodobré. Ale práve v období dosÈ kritick˘ch rokov1994 – 1998 bola KDH urãite tou absolútnenajstabilnej‰ou stranou. A aj to jej pomohlo,Ïe zviedla úspe‰n˘ zápas so silami,ktoré nás vyradili povedzme zo vstupu do euroatlantick˘ch‰truktúr. Îe zviedla s Meãiaromveºk˘ boj, ktor˘ bol bojom o demokraciu– a to je úloha tak˘ch strán, ktoré sú akoKDH, teda strán hodnotov˘ch, ktoré nemusiaoslÀovaÈ kaÏd˘ deÀ, ale sú tu na to, abyspoloãnosÈ v˘razne stabilizovali.Napriek tomu kaÏdé povolanie – a bermeteraz aj politiku ako povolanie, lebo v podstateto povolanie aj je, najmä ak ten v˘razodvodzujeme od slovesa „povolaÈ“ –47

N Á R O D N Á R A D A S Rmá isté zásady, priãom sa kladú naÀ ajrôzne v˘razné poÏiadavky. Napríklad herecmusí úãinkovaÈ vo svojom divadle tak,aby nejak˘m spôsobom komicky, tragickydramaticky alebo filozoficky vzru‰il veºkúãasÈ obecenstva, a pritom musí pouÏívaÈ ‰irokú‰kálu v˘razov˘ch prostriedkov. Taktakisto politici – okrem toho, Ïe majú rozumnézásady, silné idey, uÏitoãné projektya pevn˘ charakter – mali by veºmi veºamyslieÈ na to, ako preniesÈ svoje politickézámery na verejnosÈ, teda na ão najväã‰ípoãet obãanov.U nás sa zauÏíval tak˘ spôsob politiky alebopredstavy o politike, Ïe politik má byÈ ajbaviã, aj vzru‰ovaã, alebo, ak sa vrátim kvá‰mu príkladu, aj herec. Ale ja si myslím prav˘opak. Politik by mal byÈ ten, kto je schopn˘vniesÈ do spoloãnosti pokoj, pretoÏe spoloãnosÈsi to zaslúÏi. Nie je dobré, Ïe u nás novináritlaãia politikov do roly t˘ch, ktorí musiaprichádzaÈ stále s nejak˘m traumatizujúcimzáÏitkom pre spoloãnosÈ, pretoÏe vtedysú „in“. To je pre spoloãnosÈ, podºa mÀa, nedobr˘stav, keì zaÏíva jednu traumu za druhoua myslím, Ïe obãania si koneãne zaslú-Ïia aj ãasy pokoja. A veºká história ukazuje,Ïe práve takí politici boli oceÀovaní, ktorí tútoúlohu plnili. Oveºa oceÀovanej‰í ako v‰elijakív˘bojníci bol povedzme Octavianus, ktor˘dostal meno Augustus – Vzne‰en˘ –, pretoÏepriniesol 50-roãnú zlatú éru Ríma a pretoÏesa zaslúÏil o pax romana, teda trval˘mier. Na t˘ch, ktorí viedli neustále vojny aktorí sa tam na v˘chodn˘ch hraniciach stálelen bili, dokonca aj v ãase pax romana, sa zabudlo,ale na Augusta sa nezabudlo.Pravda, neviem, ãi ste si to úplne správnevysvetlili, alebo ãi ste presne vystihli, Ïevzru‰ovanie obãianstva znamená len traumatizovanie.Veì obãanov moÏno vzru‰iÈ anadchnúÈ aj krásnymi ideami – a práve tomám na mysli: poskytnúÈ im také idey,ktoré ich zaujmú a pritiahnu. Zdá sa mi,Ïe takí politici, ktorí by svojich obãanovvzru‰ili krásnymi my‰lienkami, by aj naSlovensku priniesli dobré politické bodynielen pre seba a pre svoju stranu, ale ajdobré námety pre obãianstvo.Tí politici, ktorí priná‰ajú také pekné veci,aké ste teraz pomenovali, sú hodnotení kladnez dlhodobej‰ieho pohºadu. Tie krátkodobéefekty, ktoré majú vplyv napríklad na v˘sledkyvolieb, pochádzajú, ako to vidíme vsprávach na‰ich komerãn˘ch televízií, ale aj,bohuÏiaº, v správach uÏ pomerne v‰eobecne,z negatívnych udalostí. Najprv musíme maÈnehodu, najlep‰ie smrteºnú, a potom e‰te niekoºkoteroristick˘ch útokov, aby to stálo zapozornosÈ verejnosti – a na záver potom,moÏno na upokojenie, nejak˘ch medvedíkov,ako sa hrajú v zoologickej záhrade. Totoje to, ãím sa snaÏíme zabaviÈ a vzru‰iÈ spoloãnosÈ,aby bola sledovanosÈ okamÏitá, hocilen veºmi krátkodobá, k˘m to, ão ste pomenovalivy, je skôr o dlhodob˘ch potrebách.Veì práve na Àu, na dlhodobú perspektívu,sa málo myslí. LenÏe niekedy je nevyhnutn˘aj úspech krátkodob˘, a to je potrebnépri voºbách, lebo bez tohto úspechu ÈaÏkomôÏete ovplyvÀovaÈ verejn˘ Ïivot. Pritompolitik má maÈ – a musí maÈ, ako stenaznaãili – pred sebou aj dlhodobé pozitívneciele a musí ich vedieÈ na obãianstvo prená‰aÈtak, aby ho nejak˘m spôsobomstrhol.Je v‰ak otázka, akú ãasÈ spoloãnosti tomôÏe osloviÈ o niekoºko rokov, keì budemestabilizovanej‰ou demokraciou. My sme vdemokratickom v˘voji dne‰nej spoloãnostie‰te len 18 rokov a pritom – treba povedaÈ –sme mali aj dve veºké preru‰enia, dva veºkéinterrupty, ão nie je dobré. Hlavne v rokoch1994 – 1998 sme mali preru‰en˘ plynul˘ demokratick˘v˘voj, ktor˘ je sám o sebe, akosom povedal, zatiaº veºmi krátky, a e‰te smepoãas neho stratili 4 roky. TakÏe táto spoloãnosÈsa, pochopiteºne, nemôÏe úplne rovnaÈt˘m demokraciám, ktoré si ju uÏívajú 50 alebo100 rokov, a britská, samozrejme, e‰teoveºa dlh‰ie.TakÏe vy nie veºmi veríte, Ïe sú potrebné ajnejaké krátkodobé úspechy.Ale áno, bez toho, aby sme nedokázali dosiahnuÈaj krátkodobé úspechy, nemáme potomv politike ‰ancu, alebo tá ‰anca je veºmimalá, a je daná podielom ºudí, ktorí sú schopnínás chápaÈ a dôverovaÈ t˘m dlh‰ím horizontom,ktoré im predstavujeme. TakÏe – áno –treba sa snaÏiÈ aj o krátkodobej‰ie efekty, aledôleÏitej‰ie sú tie dlhodobé.Kedy ste mali v parlamente na nejakom zasadnutídobr˘ ºudsk˘ pocit, keì ste boli, povedzme,na rozprave v pléne, ale e‰te viacmoÏno v kultúrnom a mediálnom v˘bore,alebo v poslaneckom klube KDH?Vo v˘bore to boli v prvom polroku tohtoroku skôr traumatizujúce záÏitky, pretoÏesme dostávali prakticky na kaÏdú schôdzu nastôl, niekoºkokrát po sebe, Slovensk˘ rozhlas,ktor˘ cez nedoplatky koncesionárskychpoplatkov a postúpenie pohºadávok z nich súkromnejfirme traumatizoval nevídan˘m spôsobomcelú spoloãnosÈ. Ale my sme sa nezaoberalitou spoloãnosÈou, ktorá nezaplatenépoplatky a horibilné penále vyberala, ale právevedením SRo, ktoré sa vzniknuté problémysnaÏilo vyrie‰iÈ. Usilovali sme sa – nie, samozrejme,mojou osobou, ale cez poslancovkoalície – t˘ch zniãen˘ch dlÏníkov priamlynãovaÈ. Tak to zahrali na ºudí, ktorí dokázalizv˘‰iÈ poãúvanosÈ rozhlasu a ktorí sasnaÏili vyrie‰iÈ aj tento problém s LP Partnersveºmi korektne, a boli napádaní ºuìmi podporujúcimipráve t˘ch, ktorí problém s LP Partnersspôsobili. Je to tak najmä preto, Ïe súãasnávládna moc nie je schopná sa pozeraÈna médiá ako na niekoho, kto by mal byÈ nezávisl˘.Naopak, jedin˘ segment, ktor˘ súschopní ovládnuÈ priamo, napríklad personálne,sú verejnoprávne médiá. Zdá sa, Ïe pozvolení pána Hrehu do ãela Slovenskej televízieprestalo byÈ toto médium pre vládnukoalíciu problémom, ale – ako sa ukazuje –zaãal byÈ problémom Slovensk˘ rozhlas, ktor˘sa správa oveºa nezávislej‰ie.Obe centrálne médiá – SRo a STV – sú lenmálo verejnoprávne, lebo v ich radách nesediakvalifikovaní profesionáli a ºudiaskutoãne zastupujúci veºké skupiny obãanov– napríklad uãiteºov alebo dôchodcov–, ale od zmeny, ktorú pomerne potichuzrealizovala vláda v roku 1992 pod vede-ním Vladimíra Meãiara, fungujú tam ibanominanti politick˘ch strán zvolení poslancamiv NR SR. Nemajú trochu zodpovednosÈza toto rie‰enie aj stále komponentyoboch predo‰l˘ch Dzurindov˘ch vlád,teda SDKÚ, SMK a KDH? V podstate tentostav zakonzervovali, lebo poãas 8 rokovvo vláde nevytvorili a nepresadili tak˘ poriadokpre verejnoprávne médiá, ktor˘ bykoneãne kodifikoval predpoklady na to,aby hlavn˘mi manaÏérmi STV a SRo bolivyspelí, rozhºadení ºudia odolávajúci ak˘mkoºvekpolitick˘m tlakom a schopní zabezpeãiÈpestr˘, rozmanit˘ a kvalitn˘ program.Ja si myslím, Ïe sme v predchádzajúcichôsmich, ale hlavne v posledn˘ch ‰tyroch rokochdokázali veºmi veºa, pretoÏe keby smeneboli nastavili také pravidlá, ako je vysokánezávislosÈ mediálnych rád, v tomto prípadehlavne rozhlasovej, ako je voliteºnosÈ a odvolateºnosÈriaditeºov médií len radou, tak dneskaby uÏ bola spolitizovaná nielen Slovenskátelevízia, ale aj Slovensk˘ rozhlas. Ja si myslím,Ïe jedin˘ problém, ktor˘ sa nám nepodarilodotiahnuÈ, je financovanie oboch médií.A v tomto probléme je e‰te jeden men‰í,ale zato veºmi závaÏn˘ a ÈaÏko rie‰iteºn˘ podproblém,a to je schopnosÈ v‰etk˘ch stránuvedomiÈ si, aké ºudské zázemie predstavujeSlovensko, koºko koncesionárov tu je, koºkodokáÏu zaplatiÈ a ão v‰etko môÏeme na základetejto skutoãnosti od verejnoprávnychmédií vyÏadovaÈ. Samozrejme, Ïe sa veºmidobre sleduje spravodajstvo BBC, samozrejme,Ïe sa veºmi dobre pozerá na edukaãnéprogramy BBC, ale jedn˘m dychom trebapovedaÈ, Ïe Veºká Británia je desaÈkrát väã-‰ia krajina ako Slovenská republika a súãasnev˘razne ekonomicky silnej‰ia, a to je urãujúcidôvod, preão nemôÏeme ÏiadaÈ od na-‰ich verejnoprávnych médií presne tú istúprogramovú kvalitatívnu ponuku ako slávnabritská mediálna spoloãnosÈ. My si musímepovedaÈ, Ïe sme päÈmiliónová krajina, Ïe nechcemená‰ho koncesionára zdieraÈ viacej,ako je únosné, pretoÏe uÏ dneska platí praktickytrinástu daÀ akoby z minimálnej mzdyv koncesionárskych poplatkoch. Asi nechceme,aby platil viacej a musíme potom podºatejto reality prispôsobiÈ aj ponuku oboch t˘chtomédií tak, aby sme od nich neÏiadali viacako môÏu vyprodukovaÈ za prostriedky, ktorépodºa zákona získajú.48

Baná‰ove dekrétyUÏ po preãítaní prv˘ch riadkov novej recesistickej knihy Jozefa Baná‰a: Idioti v politike mibolo jasné, preão Milan KÀaÏko v záhlaví knihy hovorí: „Naposledy som sám, spontánne, domapodobne vybuchoval smiechom pri ãítaní kniÏky, ktorá vy‰la v ãeskom preklade pod názvom„Dost bylo kokotÛ“. Autor – niekdaj‰í poslanec – pozná politické prostredie takmer dokonale.Tvrdí, Ïe nechcel knihou od politiky odrádzaÈ, naopak, rád by v politike uvítal ão moÏnonajviac „politick˘ch idiotov“. Kniha „Idioti v politike“ je vlastne vtipnou uãebnicou politológie .V druhej ãasti autor radí ako urobiÈ kariéru v politike. Kapitoly – Ako sa votrieÈ do priaznepredsedovi, Ako baÏiÈ po moci, Ako prekrúcaÈ fakty, Ako úspe‰ne tajiÈ, Ïe máte nieão v hlave,Ako dojaÈ poslucháãov k slzám, Ako kopaÈ politické hroby, Ako maskovaÈ optimizmus,âo s maslom na hlave a desiatky ìal‰ích budú vo vás vyvolávaÈ salvy smiechu. Kniha sa nesiev znamení známeho citátu Ronalda Reagana: „Politika je druhé najstarsie remeslo na svete,ako veºmi sa na to prvé podobá". ëal‰ích viac ako dvesto bonmotov od známychi neznámych politikov, doplnen˘ch vtipn˘mi, doposiaº väã‰inou nepublikovan˘mifotografiami popredn˘ch slovensk˘ch fotografov i politikov garantuje dokonalú„srandu“. Mám pocit, Ïe BanበopäÈ vzbudil v ãoraz apatickej‰ích obãanoch záujem opolitiku. SkutoãnosÈ, Ïe po prvom vydaní kniky sa len tak zaprá‰ilo, to dokazuje.ªubo‰ Jurík, spisovateºPo ohlásení definitívnych v˘sledkov volieb v júni 2006 nezvládolpredseda SDKÚ MikulበDzurinda prehru svojej strany a zozúfalstva vyskoãil z koÏe. KeìÏe expremiérova koÏa sa scvrklaa nemohli ho do nej navliecÈ späÈ, musel byÈ hospitalizovan˘.„Fico ide spaÈ s KaliÀákom a na mÀa sa v‰etci vyka‰ºali...“– kon‰tatoval smutn˘ líder SDKÚ pre denník „Robota, jún 2006“.Keì sa neìaleko cirkusu Humberto, v ktoromzasadala koaliãná rada otvorila predajÀa„Second hand“, lídri koalície preru‰ili zasadanierady a náhlili sa na nákupy. „Mám informácie,Ïe ãlenovia rady za ANO a KDH nás predbehlia v‰etko za 20 Sk a 30 Sk uÏ vykúpili,ão samozrejme na‰e strany znev˘hodÀuje“– nahlas prejavovali svoju nespokojnosÈpredsedovia SDKÚ – DS a SMKMikulበDzurinda a Béla Bugár.(Hospodársky zázrak, 22/2003)Poradcovia prezidenta sa radinechávali fotografovaÈ so svojímRudolfom Schusterom. Keì sme saprezidenta Schustera po jednomz fototermínov sp˘tali, preão jejeho poradca inÏinier Viliam·tréber (v podrepe) v podrepe,prezident odpovedal: “ Od prvéhodÀa v prezidentskej kancelárii sainÏinier ·tréber stal r˘chlo mojímnajobºúbenej‰ím poradcom. VÏdybol niωí ako ja. Zaãínal podobneako poradca Vyvalen˘ (na obr. zaprezidentom), ale postupne sa prepracovaldo prvého radu“.Samotn˘ inÏinier ·tréber tvrdí, Ïeza roky pôsobenia v prezidentskejkancelárii si uÏ na tento postojzvykol a má z neho radosÈ. „Dávami Ïivotnú istotu“, dodal.(V˘chodoslovensk˘ kozák,34.7.2002)Prekvapujúce schválenie Zákona o zákaze pouÏívania mal˘ch ruãiãiekprekvapilo aj niektor˘ch poslancov. „Ktor˘ debil to navrhol“ – neudrÏalsi nervy na uzde predseda NR SR Jozef Miga‰.(Mínus sedem dní, 4/2000)„Ani spoloãné kúpanie s predsedom mi nepomohlo...“,kon‰tatoval sklamane exposlanec Jozef Baná‰.(Modré zºavy, 24/2006)49

S L O V E N S K O AD R O G YProblémy, ktoré drogy priná‰ajú, uÏ dávno prestali byÈ starosÈouanonymného jednotlivca. Stávajú sa vecou nás v‰etk˘ch.Rie‰enie tejto problematiky na Slovensku rámcovo definujevládny dokument – Národn˘ program boja proti drogám.·ancu efektívne bojovaÈ proti takému závaÏnému problémuspoloãnosti ako sú drogové závislosti majú v‰ak iba tieaktivity, ktoré nezostanú iba na papieri...O zaujímav˘ch v˘chovno-vzdelávacích projektochObãianskeho zdruÏenia ·portom proti drogám, ktorév súãasnosti patrí medzi najv˘znamnej‰ie mimovládneorganizácie aktívne v oblasti primárnej prevenciedrogov˘ch závislostí na Slovensku, sme sa pozhováralis ich autorom RNDr. Jaroslavom MALCHÁRKOM.Autor je ãlenom expertnej Komisie pre komunikaãnéstratégie v oblasti boja proti drogám pri Generálnomsekretariáte V˘boru ministrov pre drogové závislostia kontrolu drog Úradu vlády Slovenskej republiky.V t˘chto dÀoch sa dostal do povedomia ‰irokejverejnosti prostredníctvom slávnostného krsturovnomennej knihy a DVD projekt Sila osobnosti(alebo ako neprehraÈ sám so sebou). Krstn˘mi otcami tohtopôvodného slovenského projektu sa stali legenda slovenskej cyklistiky,olympijsk˘ víÈaz Anton Tkáã a najlep‰í o‰tepár v‰etk˘ch ãias a ãlen MOV Jan Îelezn˘.Zá‰titu prevzal podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoloãnosÈ, európske záleÏitosti,ºudské práva a men‰iny Du‰an âaploviã.Sila osobnosti, aleboako neprehraÈ sám so sebouTéma zvládania záÈaÏov˘ch situácií v súvislostis drogovou prevenciou nebola takoutoformou na Slovensku e‰te spracovaná.Ako vznikla my‰lienka realizovaÈ v˘chovno-vzdelávacíprojekt Sila osobnosti?Moderné svetové trendy v oblasti prevenciezávislostí sú pre mládeÏ charakteristickénajmä ponukou pozitívnej alternatívy v Ïivote.Vychádzali sme z predpokladu, Ïe úspe‰-né zvládanie záÈaÏov˘ch situácií je jedn˘mz v˘znamn˘ch predpokladov schopnosti mladéhoãloveka povedaÈ droge nie. Situácie,keì sa nedarí, strata motivácie sú u nich ãastodôvodom odchodu od ‰portu, prípadne odin˘ch koníãkov. Stáva sa, Ïe títo mladí ºudianásledne hºadajú alternatívu v drogách. Sna-Ïili sme sa mlad˘m ºuìom zrozumiteºnouformou iba povedaÈ, Ïe neúspechy a prehrysú prirodzenou súãasÈou Ïivota, netreba savzdávaÈ, treba zabojovaÈ. Pritom nezáleÏí aÏtak na tom, ãi to vyjde, ãi svoje vysnívané cieledosiahnu, ale dôleÏité je to skúsiÈ a maÈ pocit,Ïe pre to urobili v‰etko.50

S L O V E N S K O AD R O G YAká je cieºová skupina projektu?Film Sila osobnosti je na DVD urãen˘priamo pre mladého diváka vo veku 12 – 17rokov. Odborná publikácia je urãená do rúkpedagógom, trénerom, psychológom, ale ajrodiãom, ako pomôcka pri formovaní pozitívnychÏivotn˘ch postojov mlad˘ch ºudí s dôrazomna motiváciu. Projekt sa k cieºovejskupine dostáva, aj vìaka Protidrogovémufondu, bezplatne.UÏ prvé ohlasy odbornej verejnosti ukázali,Ïe projekt v praxi plní svoje poslanie.Film Sila osobnosti je nesmierne dynamick˘,oslovujúci, vyvolávajúci emócie, obdiv,obãas aj úsmev ãi slzy...Zvládanie prehier, ale aj radosÈ z úspechovje aj o emóciách. Myslím si, Ïe film by bezprimeranej dávky emócií neoslovil mladéhodiváka. Úspech projektu je v˘sledkom viacroãnejtímovej práce renomovan˘ch slovensk˘chodborníkov na problematiku záÈaÏov˘chsituácií, problematiku drog, ‰portovúpsychológiu a medicínu (doc. PhDr. MáriaBratská, CSc., PhDr. TomበGursk˘,PhDr. Ingrid Hupková, PhD., MUDr. PavolMaloviã) a reÏiséra BraÀa Mi‰íka. Film bolocenen˘ Cenou prezidenta medzinárodnéhofilmového festivalu Ekotopfilm 2004. O anglickúverziu tohto pôvodného slovenskéhoprojektu uÏ prejavilo záujem aj rakúske ministerstvo‰kolstva, ãeské a poºské vzdelávaciein‰titúcie, s úspechom bol film premietan˘na viacer˘ch stredn˘ch ‰kolách v USA.Oslovili ste veºk˘ poãet v˘znamn˘ch slovensk˘ch,ale aj svetov˘ch ‰portov˘ch osobností.Film, ale aj kniÏka sú popretkávané ichautentick˘mi vyznaniami na tému prehra.JedineãnosÈ a v˘povedná hodnota projektuje posilnená autentick˘mi vyznaniami vy‰e30 osobností slovenského a svetového ‰portu:Jan Îelezn˘ (o‰tep), Martina Moravcová(plávanie), Michal Martikán, bratia Hochschornerovci(vodn˘ slalom), Daniela Hantuchová,Dominik Hrbat˘, Marat Safin (tenis),Peter Bondra, Îigmund Pálffy, Peter ·Èastn˘,Jaromír Jágr, Marián Hossa, Marián Gáborík,Pavol Demitra (hokej), Hainz Harald Frentzen,David Coulthard (F1), Ronaldo, VratislavGre‰ko, Szilárd Németh, Stanislav Varga(futbal), Jozef Krnáã (dÏudo) a mnohí ìal-‰í... Participovanie osobností v takomto projekteje vÏdy citlivá téma. Mienkotvorní ºudiadokáÏu najmä prostredníctvom médiíovplyvniÈ mladú generáciu oboma smermi.Preto v˘ber osobností do projektu Sila osobnostibol jednou z najv˘znamnej‰ích etápprojektu. Usilovali sme sa vybraÈ osobnosti,ktoré sú v profesionálnom, ale aj osobnom Ïivotenaozajstn˘mi vzormi. Mnohí v na‰omprojekte prv˘ raz otvorene verejne hovorili ajo vlastn˘ch prehrách, ale aj o receptoch akoich prekonaÈ. Som presvedãen˘, Ïe na Slovenskumáme dostatok pozitívnych vzorov,ktorí majú ão povedaÈ mladej generácii, lenim treba daÈ viac moÏností zviditeºniÈ sa.V t˘chto dÀoch uÏ naplno pripravujetev spolupráci s Ministerstvom ‰kolstva SR,Ministerstvom kultúry SR a ìal‰ími v˘znamn˘mipartnermi nov˘ v˘chovnovzdelávacíprojekt Play true, Ïi pravdivo,neklam sám seba.Obsahom projektu Play true, Ïi pravdivo,neklam sám seba bude pre mládeÏ akceptovateºnouformou spracovaná informácia o závaÏn˘chnásledkoch uÏívania nelegálnychpodporn˘ch prostriedkov na samotného uÏívateºa,jeho rodinu a spoloãnosÈ. Popri korektnejinformácii o následkoch uÏívania dopinguz pohºadu zdravia, spoloãenskej, sociálnej,ekonomickej a trestno-právnej stránky budekladen˘ dôraz aj na morálno-etickú stránkuproblému. Projekt bude spracovan˘ vo formedokumentárneho filmu (na DVD), doplnen˘odbornou publikáciou. Svojím rozsahom,cieºom a formou spracovania témy dopinguje tento projekt prv˘m svojho druhu na Slovensku.·piãka dopingového ºadovca sa stále ãastej‰ievynára z vlnobitia kulís a zákulisia‰portov. Jej hrot má vÏdy iné meno...(MUDr. Pavel Maloviã, MPH, viceprezidentAntidopingového v˘boru SR, spoluautorprojektu)Drogy ako heroín, kokaín, pervitín, alkohol,ãi marihuana, dokáÏu ãloveka zmeniÈ nazávislú trosku, so závaÏn˘mi fyzick˘mi ajpsychick˘mi následkami nielen na samotnéhouÏívateºa, ale aj na jeho okolie. Dnes je uÏdokázan˘ nespochybniteºn˘ fakt, Ïe sa medzilátky s tak˘mito úãinkami zaradil uÏ aj nelegálnydoping.Obchodovanie s nepovolen˘mi podporn˘miprostriedkami, najmä s anabolick˘mi steroidmi,je v súãasnosti jedn˘m z najv˘znamnej‰íchãiernych obchodov na svete (na Slovenskuje obchod s dopingom trestnou ãinnos-Èou, podávanie dopingov˘ch látok na iné akolieãebné úãely ãiastoãne rie‰i Trestn˘ zákonã. 300/2005 Zb., úãinn˘ od1. januára 2006).Umelé zvy‰ovanie v˘konnosti experimentovanímso stále nov˘mi farmakologick˘miprostriedkami sa stalo na prelome tisícroãíakousi hazardnou ruletou so zdravím pre mnoh˘ch,prevaÏne mlad˘ch ºudí. Ponuka nie jezaujímavá ani tak pre opatrnej‰ích aktívnychregistrovan˘ch ‰portovcov, ale skôr pre veºkémnoÏstvo rekreaãne ‰portujúcich mlad˘chamatérov, ktorí si chcú upraviÈ veºmi r˘chlopostavu a získaÈ ºah‰ou cestou lep‰iu v˘konnosÈ.Alarmujúce je, Ïe vek chlapcov a dievãatsnaÏiacich sa takto umelo pôsobiÈ na svojorganizmus je ãoraz niωí. Osobitne v ich prípade,uÏívanie mnoh˘ch nedovolen˘ch podporn˘chprostriedkov môÏe nadobudnúÈv krátkom ãase aj charakter závislosti a zv˘-‰enie rizika uÏívania aj in˘ch drog.BohuÏiaº, podobne ako u rôznych typovdrog, ich konzumentov zaujímajú iba „pozitívne“úãinky, priãom sú ochotní platiÈ zapreparáty neuveriteºné sumy. Látky, ktorépomáhajú umelo a neprirodzene zvy‰ovaÈpsychickú i fyzickú v˘konnosÈ, spôsobujúnezvratné po‰kodenie zdravia. V tele nie je orgán,ktor˘ by nezasiahlo uÏívanie nelegálnehodopingu. Pôvodn˘ zámer maÈ bez väã‰ejnámahy atraktívne telo, podobaÈ sa „hviezdam“,sa teda môÏe zmeniÈ pomerne r˘chlona noãnú moru. NevedomosÈ v tejto oblastivytvára ãasto priestor pre tzv. zaruãené faktyz ulice, polopravdy a m˘ty. Cesta, ako savyhnúÈ t˘mto problémom v‰ak existuje.A o tom je projekt: Play true, Ïi pravdivo a neklamsám seba...Vybrané vyznania ‰portovcov z projektuSila osobnosti:VÏdy si treba veriÈ, Ïe dosiahnete to, o ãomsnívate. To je, myslím to najdôleÏitej‰ie.Daniela Hantuchová(tenis)Îivot nie je len o v˘hrach. KaÏd˘ má svojehor‰ie dni a hor‰ie chvíle, tak aj ja. âlovek,ak musí skutoãne, tak tie sily v sebe nájde.Martina Moravcová(plávanie)Netreba byÈ stále v strese, ale maÈ radosÈz toho, ão robí‰. Aj keì ti to nejde, rob toznova a skús to znova, ako som hovoril –urãite z toho dna na ten vrchol raz príde‰,tak ako ja.Îigmund Pálffy(hokej)Ak ‰portovec chce dosiahnuÈ svoje cielea vytúÏene úspechy, urãite je to veºká drina.Musí do toho vloÏiÈ celé svoje srdce.Szilárd Németh(futbal)51

D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O Meãiarovi, ktor˘ zasa dáva o sebe poãuÈO Ficovi, ktorému ide o obchodnú stránku veciO zhnusení z uplynul˘ch 18 rokovO v˘chove detí k agresivite alebo k slu‰nostiO rodinn˘ch dynastiách právnikov, lekárov, ale aj politikovO miernom rozkole v KDH a hlbokej kríze v SMKO presocializovanej západnej EurópeO tom, ãi by sa nemali politici viac vzdelávaÈJe okolo nás len svorka vlkov?Po voºbách a zostavení súãasnej vlády RobertaFica sa zdalo rozloÏenie síl úplne jasné: dominovalsiln˘ Smer a dvaja men‰í partnerire‰pektovali jeho postavenie v kaÏdom smere.Nezdá sa vám, Ïe v posledn˘ch t˘ÏdÀochakoby sa SNS a HZDS trochu otriasli a zaãalisa viac predieraÈ do popredia, napríkladHZDS pri hlasovaní o Tomanovej návrhu novelyzákona o dôchodkovom poistení v prvomãítaní, alebo SNS svojimi návrhmi zákonovãi deklarácií o Andrejovi Hlinkovi,alebo Bene‰ov˘ch dekrétoch? Znamená to,podºa vás, Ïe Smer zoslabol, alebo Ïe HZDSa SNS zosilneli?Ja si myslím, Ïe kto sa len tro‰ku obtrel okoloVladimíra Meãiara, tak musel pochopiÈ veºmir˘chlo, ak nie hneì, Ïe Meãiar skôr alebo neskôrdá o sebe poãuÈ, Ïe z neho nebude zase nejak˘úpln˘ prisluhovaã. Aj sa to, samozrejmestalo, lebo to, Ïe Smer má väã‰inu v parlamente,je síce pekné, ale bez hlasov HZDS mnohézákony nedokáÏe presadiÈ. TakÏe z tohto hºadiskasa HZDS nedá celkom ignorovaÈ, aj keì jemen‰ou stranou ako Smer. A naozaj len veºmiprostoduch˘ ãlovek si mohol myslieÈ, Ïe VladimírMeãiar túto svoju pozíciu nevyuÏije. Toje boj o moc, pri ktorom moÏno ani tak nejdeo podstatu jednotliv˘ch sporov a o obsah tohoalebo onoho zákona – tam ide o to, aby dal FicovipocítiÈ, Ïe aj ja som tu a Ïe minimálne vládnemespolu. Ak si Fico myslel, Ïe bude vládnuÈsám, tak je naivn˘, ale nemyslím si, Ïe jeaÏ tak˘ naivn˘, Ïe by toto nebol b˘val tu‰il. SJánom Slotom je asi tro‰ku iná situácia. Ako mihovorili ºudia z tejto vládnej koalície, jemuskôr ide – ako to mám jemne formulovaÈ, abysom nebol právne napadnuteºn˘? – o obchodnústránku veci. A Ïe – to je skoro aÏ doslovn˘citát jedného z pomerne vysok˘ch koaliãn˘chpredstaviteºov – pokiaº sú tie ãísla pre nehopriaznivé, tak je v‰etko v poriadku, ale pokiaºsú nev˘hodné, tak vzniká koaliãná kríza.A kto z nich, Vladimír Meãiar alebo JánSlota, má väã‰í vplyv na Roberta Fica? Nemámani tak na mysli, koho osobne RobertFico má rad‰ej vo svojej spoloãnosti, s k˘mrad‰ej komunikuje, ale to, kto dokáÏe vytvoriÈtakú situáciu, Ïe Robert Fico má pred nímväã‰í re‰pekt? Lebo dosiaº sa takmer vÏdySmer aj tak nakoniec presadil, takÏe sa nedápovedaÈ, Ïe by nejako príli‰ buì Ján Slota,alebo Vladimír Meãiar vyhrali, ale z kohomá, podºa vás, Robert Fico väã‰iu obavu,pred k˘m má väã‰í re‰pekt, kto mu viacej,keì to poviem trochu ºudovo, podkuruje?Toto sa nedá takto povedaÈ, pretoÏe charakterich vzÈahov je predsa len trochu in˘, no jasi stále myslím, moÏno som naivn˘, Ïe Meãiaroviide viac o prezentáciu moci, neÏ o to, Ïeby dostal takú alebo onakú zákazku, resp. Ïe byju dostala jemu blízka firma. K˘m pri Slotovisi myslím, Ïe toho zasa skôr zaujíma, ãi tú aleboonú ‰tátnu zákazku dostane alebo nedostanefirma, ktorá je mu blízka – a tie tanãeky okolozákona o Andrejovi Hlinkovi a v‰etko ostatné,to sú len také akoby rituálne tance nevyhnutnék podstate jeho strany. Je v‰ak moÏné, Ïejednému alebo druhému krivdím. Ale keì uÏhovorím o zákazkách pre firmy, ktoré sú blízkeniektorej strane, musím povedaÈ aj to, Ïe aniFicovci nie sú o niã lep‰í. Keì sa vo vláde rozhodovaloo tom, kadiaº pôjde diaºnica Bratislava– Ko‰ice, myslím, Ïe i‰lo o juÏn˘ Èah, tak sapreru‰ilo zasadnutie vlády – aspoÀ tak mi to hovoriljeden z ºudí blízkych Smeru – a niektoríministri i‰li vraj telefonovaÈ svojim realitn˘mmaklérom, aby skúpili príslu‰né pozemky. Aninepoãkali do konca zasadnutia vlády, ale e‰tepoãas neho si vynútili prestávku, aby náhodoumedzit˘m nejak˘ ‰tátny tajomník, ktor˘ to tamna rokovaní zachytil, nestihol skôr kúpiÈ pozemky,o ktoré pri stavaní diaºnice pôjde. âiÏe obchodje asi vo väã‰ej miere prítomn˘ ako by sibeÏn˘ ãlovek myslel.Keì sme spolu kedysi pred dvadsiatimi rokmirobili v Hlavnej redakcii literárno-dramatickej,iste sa e‰te dobre pamätáte, akosme – a nielen my dvaja – mali aÏ ideálnepredstavy o nejakom budúcom Ïivote bezkomunistického absolutizmu, a ako sa dalo,tak sme sa snaÏili aj v na‰om vysielaní – vyv redakcii humoru, ja v redakcii fíãrov – vsúlade s na‰imi predstavami o ºudskej voºnostiducha – in‰pirovaÈ poslucháãov k pozitívnymhodnotám. V novembri 1989 sanaozaj stal mal˘ zázrak – to, ão nazvali „zamatovárevolúcia“, prinieslo úÏasnú zmenu.Zakrátko bude 18. v˘roãie tej udalosti,52

D I A L Ó G Y O A& E Wktorá nás nadchla pocitom, Ïe sa blíÏi ãas naplneniaspomínan˘ch ideálov. Nedostali smev‰ak namiesto toho stra‰né facky od Ïivotaalebo od osudu?Ja si nemyslím, Ïe to boli facky. Skôr by sompovedal, Ïe som z t˘ch 18 rokov zhnusen˘. Alekeby sa ãas vrátil, ja by som konal znovu takisto, ako som konal vtedy. Ja nemám v tomtosmere v˘ãitky, Ïe preão som sa zachoval, povedzme,ãestne, keì by bolo v˘hodnej‰ie prejaviÈsa neãestne. Doteraz si to nemyslím, akeby som znovu robil povedzme zábavné rozhlasovérelácie, znovu by som ich robil takako v novembri a po novembri ´89. Rozdiel jelen ten, Ïe ãloveku sa akoÏe otvoria oãi, leboo mnoh˘ch ºuìoch ãlovek mal takú predstavu,Ïe im ide v‰eobecne o dobro, a potom zrazumusel dosÈ s hrôzou zistiÈ, Ïe ani t˘m, ktor˘msme veºmi verili, ne‰lo celkom o verejné blaho,ale skôr o ich blaho osobné. Treba si to takotvorene povedaÈ: boli sme aÏ detinsky prostoduchí.Ale napriek tomu ja si stále nemyslím,Ïe ideálom je to, aby ºudia boli ako hyeny a abysa vrhali na kaÏdú kosÈ, ktorú na prérii zbadajú.Nemyslím si, Ïe to je tá cesta, po ktorej bysa ºudia a ºudstvo mali vydaÈ, lebo keby sme natoto pristúpili, tak to tu, na Zemi, naozaj potomrovno môÏeme zbaliÈ. To by sme museli uveriÈtomu, Ïe okolo nás – a moÏno aj s nami – jetu uÏ len taká, ako by som povedal, svorkavlkov, a Ïivot v nej by asi nemal nejak˘ veºk˘zmysel. Je dobre, Ïe sú aj ºudia, ktorí majú nejakéideály, a ja pritom nehovorím o sebe, Ïeja som ten naj – aby niekto, kto teraz tietomoje slová moÏno ãíta, sa zasmial: Ty o tomrozpráva‰ ako z knihy, ale ty sám si ak˘? Ja zaruãenenie som predstaviteº takého nejakéhoideálu, Ïe kto chodí s hol˘m zadkom, je ten najlep‰í.To urãite nie. Ale napriek tomu si myslím,Ïe som sa nikdy nedopustil nieãoho takéhoamorálneho, ão by som si musel – keì prídemoja posledná hodina – nejako veºmi vyãítaÈ.To, ão ste teraz hovorili, ma podnecuje nahlasvysloviÈ otázku, ktorá ma trápi odvtedy,ako mám deti. Ktor˘m smerom je rozumné,správne alebo dobré na‰e deti viesÈ?Máme ich in‰pirovaÈ k slu‰nosti, k ãestnosti,k snahe, aby boli spoloãensky povedzmeuÏitoãní, alebo ich máme pripraviÈ na to, Ïesa musia vedieÈ prebíjaÈ hocijak˘m spôsobom,za kaÏdú cenu, a pouÏiÈ pritom hocijaké,aj tie najhnusnej‰ie prostriedky?Neviem, ale myslím si, Ïe nie je dobré detiviesÈ k tomu, aby pouÏívali hocijak˘ spôsob nato, aby sa mali dobre. U mojej dcéry som tomoÏno aÏ prehnal v tomto, lebo ona je naozajveºmi neagresívny ãlovek a ona by ani náhodouneurobila niã také, ão je neetické alebo nesprávne.TakÏe si myslím, Ïe by mohla byÈtro‰ku priebojnej‰ia, lebo sa bojím, Ïe v tomtosvete ju zase s takou povahou, akú má, tensvet zoÏerie.Keì si vezmeme napríklad v‰etk˘ch slovensk˘chpremiérov, ktorí túto najvplyvnej‰iufunkciu od roku 1990 zastávali – máte aspoÀtrochu predstavu, ako oni v tomto zmyslesvoje deti viedli? K ãomu ich Meãiar, âarnogursk˘,Dzurinda a Fico viedli a ão od nichchceli? Nástojili na tom, Ïe by mali byÈ slu‰-ní a v spoloãnosti komunikatívni?Neviem, toto by som si naozaj netrúfal odhadovaÈ,lebo to je skutoãne hypotetická otázka,o to viac, Ïe o ich deÈoch veºa nevieme. At˘ch premiérov, ak k tomu zarátam e‰te aj Milanaâiãa a Jozefa Moravãíka, je veºa. KeìÏe ichdeti ani väã‰inou nepoznám, aÏ na malé v˘nimky,bolo by to uÏ len také táranie, keby som terazvyjadroval nejak˘ svoj názor o niekom,koho ani nepoznám, ani som v ich rodine nebol.Keby som ão len raz videl, ako sa spolu rozprávajú,tak by som mohol maÈ nejak˘ úsudok,ale nechcite odo mÀa, aby som i‰iel aÏ do tak˘chtohypotéz.Tak sa to inak op˘tam. Myslíte, Ïe keì je ãlovekv takej v˘znamnej funkcii, môÏe odolaÈtomu, aby predsa len nevyhºadal svojim de-Èom nejakú protekciu?Nie, neviem sa k tomu vyjadriÈ. Sú rôzni rodiãiaa sú aj takí rodiãia, ktor˘ch in‰piruje anglickáv˘chova. To znamená, Ïe dosÈ tvrdo vychovávajúsvoje deti, odvolávajúc sa práve nato, Ïe aj Ïivot je tvrd˘ a Ïe keì si sám nevie nieãovydobyÈ uÏ v mladosti, tak potom, neskôr,nebude Ïivotaschopn˘. Napríklad Andy Hryctak vychovával svoje deti, Ïe ak im aj moholmnohé veci poskytnúÈ, on im ich neposkytol. Jasom nebol priamo svedkom pri jeho spôsobochv˘chovy, ale z toho, ão mi on sám rozprával,vypl˘valo, Ïe bol veºmi prísny. Ja som, povedzme,aÏ tak tvrdo moju dcéru nevychovával,lebo – neviem – ja prosto nemám aÏ takútvrdú povahu, Ïe by som ju dokázal tak neºútostnevychovávaÈ, ale ako by sa mali zachovaÈpremiéri a ºudia vo vysok˘ch funkciách a akosa aj zachovali v takejto chúlostivej situácii, toneviem odhadnúÈ.Keì jednému z t˘chto premiérov, ktor˘ máviac detí a tie sa dostali na dobré pozíciepredov‰etk˘m v ekonomickej oblasti, kdev‰ak predsa len mala vplyv aj politika, novináripred rokmi vyhadzovali na oãi tie lukratívnemiesta s vysok˘mi ziskami, tak saostro sp˘tal, ãi jeho deti majú trpieÈ za to, Ïeich otec je politikom na vysokom poste a Ïepreão by nemohli dostaÈ ziskové podnikylen preto, Ïe sú jeho príbuzní.Áno, má pravdu, preão by sa nemohli – teoretickyby sa, samozrejme, mohli dostaÈ, len, pochopiteºne,Ïe v tak˘chto veciach je, ako by sompovedal, negatívna diskriminácia: politikovodieÈa by malo vedieÈ na konkurze – ak vôbec nanejak˘ ide – trikrát toºko ako in˘ uchádzaã, abykaÏd˘ mohol povedal: Aha, tak ten je tam vìakasvojim schopnostiam, a nie vìaka tomu, Ïejeho otec je premiér. Ale u nás to tak sotva môÏebyÈ, lebo v‰ak – to zase viete – nebuìme úplnenaivní – aj dieÈa z lekárskej rodiny bude s väã-‰ou pravdepodobnosÈou lekárom neÏ dieÈa zbaníckej rodiny. A ja si myslím, Ïe je to dokoncav poriadku, keì sú lekárske dynastie, lebo todecko predsa len od maliãka chodí s otcomalebo mamou do nemocnice, a teda vidí, ako tolekárske prostredie vyzerá, ãiÏe to je v poriadku,Ïe sa z neho stane lekár, hoci aj v tomto prípadeby niekto mohol povedaÈ: no jasné, je muºahko byÈ lekárom, keì mu ocinko vybavil prijímaãkyna medicíne. Sú urãite aj také príklady,keì ocinko to naozaj vybaví, ale to, Ïe vznikajúlekárske dynastie dobr˘ch lekárov a Ïe súnielen dve, ale aj tri ãi ‰tyri generácie lekárova dobr˘ch lekárov, je aj logické, aj osoÏné. Jasi myslím, Ïe na tom nie je niã zlé. A takisto siviem predstaviÈ, Ïe by vznikali dynastie politické.Veì napríklad aj ãasto menovan˘ a citovan˘Winston Churchill bol z politickej rodiny,jeho otec lord Randolph Churchill bol predsedombritského parlamentu a dokonca samotn˘slávny Winston Churchill bol dlho len, povedalby som, trpen˘m predstaviteºom britskej politiky,lebo robil mnohé pre‰ºapy a moÏno ajvìaka ocinkovi mu to pre‰lo, ale nakoniec sapráve on v 2. svetovej vojne vyznamenal. A urãiteby sa na‰li aj iné prípady politikov, keì syni‰iel v otcov˘ch ‰ºapajach a ja na tom v zásadeniã zlé nevidím. Úplne beÏné sú právnické dynastie.Syn Jána âarnogurského, ktor˘ je pôvodn˘mpovolaním právnik – a po odchode zpolitiky je opäÈ právnikom –, je vcelku úspe‰-n˘ právnik. Ja si myslím, Ïe to je dobre, veì ãomá byÈ právnikov syn – sústruÏníkom alebo ão?To je v poriadku, Ïe uÏ doma sa nauãí právnickémumysleniu. Ja to sám vidím ako právnikovsyn. Ja som síce nevy‰tudoval právo, ale jevraj ‰koda – hovorili mi mnohí právnici –, Ïesom ne‰iel na právo, lebo mám akoÏe právnickémyslenie, napriek tomu, Ïe som ne‰tudovalprávo, ale zase som vyrastal v rodine, kde môjotec bol právnik, môj star˘ otec bol právnik adokonca aj môj prastar˘ otec bol právnik, hocitoho som uÏ osobne nepoznal. Dokonca si myslím,Ïe keby boli u nás normálne pomery vãase, keì som si vyberal vysokú ‰kolu a kebyprávnici neboli robili v‰elijak˘ch podnikov˘chfi‰kálov, moÏno aj ja by som bol i‰iel na právo,a nie na Ïurnalistiku. A myslím si, Ïe by somsi bol vybral moÏno lep‰ie ako takto.Hovorili sme z istého aspektu o tej ãasti politickéhospektra, ktorá vládne, ale venujmesa aj druhej ãasti. Keì ãítam anal˘zy niektor˘chpolitológov alebo komentátorov, mámpocit, akoby z nich vypl˘valo, Ïe teraj‰iaopozícia je v hlbokom závoze. Vy ako vnímatejej pozíciu v súãasnej slovenskej politike?Îe je, bohuÏiaº, v hlbokom závoze, lebo inaksa to ani nedá nazvaÈ. Veì chytajú sa naozaj veºmizúfalo tak˘ch tém, ako je zákaz pre cyklistovjazdiÈ po ist˘ch úsekoch lesn˘ch ciest, a ìal-‰ích tak˘chto Ïalostn˘ch námetov, ãomu sa hovorí,Ïe topiaci sa aj slamky chytá. Nemajúveºa moÏností, ale, bohuÏiaº, ani ich preto niktoaÏ tak veºmi neºutuje, lebo väã‰ina ºudí si povie,Ïe sami sú si na vine, pretoÏe vtedy, keì tamboli, kde mohli e‰te aj naìalej byÈ, tak – prosto– nekonali celkom morálne.Pritom nejde ani tak o to – alebo len o to –,Ïe po‰kodili sami seba ako politikov, veì, napokon,mnohí z nich sa znovu dostali do NR– a byÈ poslancom nie je aÏ také tragické –,ako skôr o to, Ïe v˘razne na ich neúspech aleboaÏ pád doplácajú tisíce in˘ch ºudí. Tí,ktorí strany dne‰nej opozície nahlas podporovalia teraz sú vytláãaní z rôznych postov,na ktoré sa moÏno zaslúÏene dostali, lebomali talent a predpoklady na to, aby ich vykonávali.Títo ºudia naraz nemajú nijakúzá‰titu.Pozrite sa, ja keì som predt˘m o sebe tvrdil,Ïe som praviãiar, tak na tom sa niã nezmenilo,takÏe ão sa t˘ka pravicového smerovania, ja bysom bol, pochopiteºne, rad‰ej, keby bola primoci pravicová vláda. To v‰ak, ão vyãítamepredchádzajúcej, nie je pravicovosÈ alebo to, Ïerobila reformy, ale tie v‰elijaké kauzy, v‰elijakévláãiky, v‰elijaké podozrenia z financovaniapolitick˘ch strán a tak ìalej. A to je aj to, ão imvykrútilo krk. A ºudí, ktorí im to vtedy hovori-53

D I A L Ó G Y O A& E WZaãiatok tejto mizérie nie je v‰ak len v tom,Ïe nemáme filozofov Masarykov, ale najmäv tom, Ïe nemáme tak˘ch publicistov, ktoríby boli dôstojn˘mi partnermi ktoréhokoºvekhosÈa v diskusnej relácii, ako bol Masarykovipartnerom âapek. Veì to sú nevyzretí ºudia,ão ich vedú. A pritom hovoria o tak˘chzávaÏn˘ch veciach, ako je budúcnosÈ ‰tátu ava‰a existencia v Àom. Preto je nevyhnutnos-Èou, aby títo moderátori neboli plytkí, veì nazáklade ich dialógov si tisíce obãanov, ale ajdesiatky politikov vytvárajú názor a aj konajúalebo rozhodujú vo vláde ãi v NR SR.V denníku Sme, ktor˘ tieÏ uÏ v mnoh˘chsmeroch chradne, je stále zrejme najsilnej-‰ou názorová strana, lebo na nej e‰te stálepí‰u svoje komentáre novinári, ktorí majúnajmenej 20 – 30-roãnú skúsenosÈ a ich náli,lebo sú im priaznivo naklonení, za kadeão pooznaãovali,a to je ten problém, Ïe aj keì tátovláda, alebo tie strany, ktoré ju tvoria, budú robiÈtaké pre‰ºapy, ako robila predo‰lá, tak tieÏjej to vykrúti o pár rokov krk. Pri predo‰l˘chdvoch Dzurindov˘ch vládach evidentne boliniektoré tie veci – ja neviem, s pánom Palackoma s ìal‰ími, a budova na Medenej ulici, vktorej mala sídlo DÚ –, ão uÏ aj sprost˘ videl,Ïe nieão s nimi prosto nie je v poriadku, a onito jednoducho stále zametali pod koberec a nevedelisa k tomu chlapsky postaviÈ a povedaÈ:Áno, z tohto musíme vyvodiÈ dôsledky. Notak, bohuÏiaº, vyvodili tie dôsledky obãania. Ateraz nikto, ani tí, ão sú citovo praviãiari, sa nevieúprimne zastaÈ b˘valej koalície, pretoÏe cítia,Ïe síce akoÏe pravicovú politiku robili moÏnodobre, ale neboli úplne bezúhonní. A pritompravica pred deviatimi rokmi vyhrala tak – a ºudiaju volili preto – , Ïe mnohí obãania chceli,aby im poskytla nieão morálne voãi nemorálnostipredchádzajúcej Meãiarovej vlády. Pretoich volili, lebo mali plné zuby v‰elijak˘ch podvodov,ão sa robili predt˘m, takÏe ich volili akoalternatívu, s ktorou koneãne prídu slu‰ní ºudia.Ale v mnohom, ão sa zlodejstiev t˘ka, sa bohuÏiaºpokraãovalo, a toto im, ako som povedal,vykrútilo krk, a nie to, Ïe robili pravicovúpolitiku. A keì táto vláda bude taká istá hlúpaa bude si tieÏ prosto vylep‰ovaÈ svoje kontá, takskôr alebo neskôr, a v tomto prípade asi neskôr,tieÏ im to vykrúti krk.A ktorá z troch súãasn˘ch opoziãn˘ch stránvás najhlb‰ie sklamala?Tak neviem, ãi ma najviac sklamala, to uÏ jazase nie som aÏ tak˘ veºmi naivn˘, ale najviacsom bol prekvapen˘ z SMK, Ïe sa dostala dotakej hlbokej krízy, v akej teraz je. To som neãakal,lebo SMK som povaÏoval za omnoho stabilnej‰iustranu, ako sa nakoniec ukázala, aj keì,samozrejme, isté signály tu boli aj predt˘m a zãasu na ãas sa oz˘vali veºmi tvrdé v˘roky na adresuBugárovho vedenia, ktoré som ja v‰ak nebralúplne za bernú mincu. Ale Ïe tam dôjde ktakémuto hlbokému rozkolu, to som nepredpokladal.A takisto som nepredpokladal, Ïe dôjdemoÏno e‰te k hlb‰iemu rozkolu v rámciKDH. V SMK je to skôr problém osobnostn˘alebo mocensk˘, priãom tam, podºa mÀa, nejak˘úplne zásadn˘ rozpor nie je, no tak, dajmetomu, Ïe Bugár i‰iel na politické témy aleboproblémy tak tro‰ku rafinovanej‰ie a ne‰iel sbubnom na zajace, a aj preto to robil veºmimúdro, k˘m títo dnes sú skôr akoÏe radikálnej-‰í, ale ja si myslím, Ïe cieº jedn˘ch i druh˘chje ten ist˘, len jedni pouÏívali sofistikovanej-‰ie metódy – a teraz myslím Bugára –, k˘m csákyovcipouÏívajú skôr také, ako by som povedal,priamoãiarej‰ie metódy, ale ten cieº tam,myslím si, bol a je zhruba podobn˘. Zato vKDH – tam je to uÏ naozaj principiálny spor aja si neviem predstaviÈ, Ïe tieto dve znesvárenéskupiny, ktoré sa vytvorili, nakoniec zostanúv jednej strane, lebo tam ide o zásadn˘ postoj.To ako keby sme chceli daÈ dokopy jabæãkaa hru‰ky alebo, dajme tomu, oheÀ a vodu.Tam skôr alebo neskôr – je to len otázka ãasu,kedy vznikne najprv platforma, a potom prostonejak˘m spôsobom tá skupina, ktorá prehrávnútrostranícky boj, tú stranu opustí. Napokon,keby nebol predsedom Hru‰ovsk˘, ktor˘veºmi nerád ide do konfliktov, ale nejak˘ normálny,beÏn˘ predseda, tak by tú skupinu vyhodil,lebo by mohol vedieÈ – a podºa mÀa tovie aj Hru‰ovsk˘, len nemá dosÈ odvahy na to,aby to urobil –, Ïe prosto darmo on vyhral nanejakom straníckom zhromaÏdení, oni budúpokraãovaÈ vo svojej politike, a preto normálnypredseda by tak˘chto pod nejakou zámienkouvyhodil, lebo k˘m tam táto skupina budeexistovaÈ, tak Hru‰ovsk˘ uÏ nebude maÈ pokojnépredsedovanie.Viete aj pomenovaÈ, ão je charakteristicképre Hru‰ovského du‰u a ão pre Palkovu? âochce Hru‰ovsk˘ a ão chce Palko? Viem, Ïe ideo moc, pretoÏe pravdepodobne trochu mocichce kaÏd˘, keì uÏ raz vstúpi do politiky. Alee‰te musí ísÈ aj o nieão iné. V ãom je Hru‰ovsk˘in˘ ako Palko?No, nie je to jednoduché analyzovaÈ. Hru‰ovsk˘je ãlovek, ktor˘ pri‰iel zo ‰tátnej správy aon vÏdy bol skôr, povedal by som, vykonávateºomnejakej vôle. Je veºmi schopn˘ v uzmierovanía aj ako predsedu ho ºudia vcelku akceptujú,pretoÏe je nekonfliktn˘ typ, a to je u násveºká hodnota. Palkovci sú konfliktní, pretoÏemajú jednoducho nejaké svoje ideály, svojepredstavy. A tie ideály a predstavy budú presadzovaÈ– nazvime to tak – aj ohÀom, aj meãom.Sú svojím spôsobom konfliktnej‰í, pretoÏe imide viac o nieão. Keì je niekto tak˘, Ïe tichosedí a niã nechytá, tak je väã‰inou obºúben˘,lebo keì ani nemá veºmi nejak˘ názor, tak aninemôÏe byÈ nikto, kto by mal opaãn˘ názor. Aleãím má niekto vyhranenej‰í názor, tak t˘m viacejmá oponentov, ktorí majú názor opaãn˘, ato je asi aj problém tejto skupiny, Ïe majú náhºadyúplne vyostrené. U âarnogurského tobolo úplne evidentné, Ïe mal veºmi vyhranenénázory, s ktor˘mi sa dalo súhlasiÈ, ale s ktor˘miväã‰ina ºudí skôr nesúhlasila. Nedalo sav‰ak povedaÈ, Ïe by bol âarnogursk˘ nejakou‰edou my‰kou, ão len pri‰la do spoloãnosti anikto si ju nev‰imol. Inak, on je z tohto hºadiskaabsolútny zázrak, lebo v‰imnite si, Ïe uÏ dlhonie je predsedom KDH, a jeden ãas úplne bolakoby stiahnut˘, a vystupoval iba ako advokát,a keì vystupoval v televízii, aj tam písali podobrázok, Ïe Ján âarnogursk˘ – advokát. Ale absolútnymzázrakom, o ktorom hovorím, je to,Ïe ho aj teraz volajú do rôznych diskusií alebodo programov, kde treba zaujaÈ nejaké stanovisko.Ja si nepamätám in˘ prípad, Ïe by takto poz˘valiniekoho, kto bol v politike a potom z nejvypadol. MoÏno e‰te v âesku takto poz˘vajúVáclava Havla napriek tomu, Ïe uÏ nie je prezidentom,ale sú zvedaví na jeho názor. U násnaozaj jedin˘, ktorého poz˘vajú médiá bezohºadu na to, Ïe uÏ nehrá nijakú úlohu v politike,je âarnogursk˘, priãom predpokladám,Ïe nikto nenúti TA3, alebo JOJ-ku, alebo koho,Ïe „vy musíte zavolaÈ âarnogurského!“ To súsúkromné médiá, takÏe si vyberajú podºa svojejºubovôle, ale asi tí novinári a moderátori súzvedaví na jeho názor, ktor˘ je moÏno kontroverzn˘,ale je to názor, a najmä vyhroten˘ názor.A navy‰e – treba hovoriÈ o nieãom, preto-Ïe keì sa hovorí o niãom, tak je to naozaj o niãom.Médiá v politick˘ch reláciách a diskusiáchmusia hovoriÈ o nejakom probléme, a nie robiÈrozhovory s ºuìmi, ktorí nemajú názor. VÏdy totak bolo a aj vÏdy to tak bude, Ïe ºudia, ktorímajú ist˘ názor a charizmu, budú novinárov najviacpriÈahovaÈ. Ale na druhej strane je pravdaaj to, Ïe budú maÈ aj viacej nepriateºov, preto-Ïe kaÏd˘ názor hneì vyvoláva protinázor. Ja keìsom zverejnil v rôznych médiách – a veºa krátaj v t˘chto na‰ich rozhovoroch – svoj názor, Ïedemokracia tak, ako ju poznáme, nie je veºmi‰Èastn˘ spôsob fungovania ani vyspel˘ch ‰tátov,tak som si preãítal úÏasné mnoÏstvo e-mailovv kadejak˘ch rôznych internetov˘ch diskusiách,kde ma oznaãili za v‰etko moÏné, a anitrochu nie pozitívne, lebo som vyslovil svoj názora mnohí ma tak zotreli a oznaãili dobre Ïenie za masového vraha, ako asi nikdy predt˘m.Ale keby som len tí‰ko sedel a niã by som nepovedal,tak by v‰etci boli povedali: Ak˘ to jemil˘ ãlovek, ten Andrásy.Uvedomujete si, Ïe príklad, ktor˘ ste uviedli,je vlastne váÏnou obÏalobou duchovnéhostavu slovenskej spoloãnosti? Nepriamo stetotiÏ povedali, Ïe na Slovensku niet okremâarnogurského jediného politika, ktor˘ byvyslovoval vyhranené názory, aby redakciemali dôvod pozvaÈ ho do nejakej politickejdiskusie? Samozrejme, pozvú raz z tej, razz onej strany niekoho, lebo musia, veì kaÏd˘t˘ÏdeÀ vysielajú, ale fakticky uÏ voprednemáte ão ãakaÈ, Ïe povedia nieão, ão vás zaujme– lebo niã originálne a v˘znamné nepovedia.KaÏd˘ politik nemusí maÈ nejak˘ filozofick˘názor, dobre, ale napriek tomu,keì si uvedomíme, Ïe okrem Jána âarnogurskéhonik neprichádza do diskusií v médiáchs plnohodnotn˘mi názormi, aj keì snimi vôbec nemusíme súhlasiÈ, je to niekedyúplné utrpenie poãúvaÈ pol hodinu alebohodinu tisíce bezv˘znamn˘ch slov.BohuÏiaº, ani novinári, ktorí tie diskusievedú, to vlastne od t˘ch politikov veºmi nechcú,a keì sa tí predsa náhodou pustia t˘m smerom,tak ich hneì zaÏenú späÈ, aby neru‰ili ich pripraven˘scenár. Tie diskusie sú aj pre mÀa dosÈÈaÏko pozerateºné, lebo sú postavené len na takejdennej báze: Ten vãera to povedal a ão vyna to poviete? TakÏe tieto diskusie by sa naozajnedali po dvoch mesiacoch zreprízovaÈ. Ja bysom bol rad‰ej, keby tie debaty prebiehali tro‰-ku aspoÀ na nejakej báze desaÈroãnej, Ïe by satam hovorilo o tendenciách, ktoré badáme, janeviem, od revolúcie, alebo ktoré badáme terazod nástupu Roberta Fica. Mne to pripadáhrozne plytké, pritom ja by som si hrozne rádvypoãul rozhovor s ktor˘mkoºvek politikom,ktor˘ na to má, ako boli, ão ja viem, HovoryKarla âapka s Tomá‰om Garriguom Masarykom,v ktor˘ch nehovorili o tom, Ïe dnes tena ten minister ukradol to a to, a ão vy na to hovoríte– mali by ho odvolaÈ, alebo nemali?54

D I A L Ó G Y O A& E Wzory sú autentické, neodkopírované a majúhlavu i pätu, teda úvod i pointu.Áno, to sa jednoducho volá, Ïe majú nejakúmy‰lienku, k˘m na‰e televízne a rozhlasovérozhovory, bohuÏiaº, nemajú ideu, ale je to lentaké – ako by som to pomenoval - trápne vypoãúvanie.Mne to skutoãne niekedy pripomínapolicajn˘ v˘sluch. A ão tí novinári po svojichotázkach ãakajú? Îe ten politik povie:Áno, spreneveril som peniaze z fondu...? Neviem,ãi majú v tomto zmysle nejaké zadanieod ‰éfredaktorov, to uÏ ja neviem posúdiÈ, alev˘sledok je veºmi Ïalostn˘, a ja uÏ veru tieto debaty,ktoré som mal pôvodne celkom rád, lenveºmi v˘nimoãne pozerám a myslím, Ïe niesom sám, kto ich nie veºmi pozerá.Hovorili sme, Ïe opozícia je v hlbokom závoze.âo by mali tieto tri strany urobiÈ, abyzarezonovali vo verejnosti pozitívne?ËaÏko povedaÈ. Mne najviac na súãasnej vládeprekáÏa – hoci ma, ako som uÏ raz povedal,vcelku príjemne prekvapila, lebo som od nej ãakalhor‰ie –, Ïe Robert Fico je komunistickéhozm˘‰ºania. On je prosto svojím myslením komunista.Ja neviem, ãi to je uráÏka, prinajmen-‰om ja to rozhodne tak nevyslovujem, ale snáìto nie je uráÏka, keìÏe komunistická strana jelegálna strana, ktorá bola aj v parlamente. Ja lenjednoducho kon‰tatujem, Ïe podºa môjho pozorovaniaje svojím zm˘‰ºaním komunista.Napokon, Robert Fico sa ani netajil t˘m, Ïemu bol b˘val˘ reÏim celkom blízky, aleboprinajmen‰om nie príli‰ vzdialen˘. Ja v tom,ão ste povedali – alebo ako ste to povedali –nevidím nijakú uráÏku, pretoÏe ak niektomôÏe byÈ kresÈanom alebo liberálom, takten tretí môÏe byÈ zasa komunistom,.Nemá rád kapitalizmus, a jeho kroky ako premiérasú odvodené od tohto jeho svetonáhºadu,hoci on to nemôÏe povedaÈ naplno. A ja by somv tejto fáze videl úlohu opozície v tom, Ïe byvydurili lí‰ku z nory a Ïe by tak hovorili v médiácha na verejnosti, aby si aj hor‰í pozorovateliav‰imli, Ïe tak, ako niektorí ãlenovia vlády,zm˘‰ºajú alebo sa správajú komunisti. Leboja si myslím, Ïe väã‰ina ºudí uÏ nechce návratku komunizmu, ão neznamená, Ïe nechcú istésociálne aspekty ‰tátu. To chcú. Veì západnáEurópa je úplne presocializovaná, ãiÏe nejak˘ten sociálny aspekt chcú, ale Fico ide ìalej, ãovidíte z jeho vyjadrení na adresu dôchodcovsk˘chsprávcovsk˘ch spoloãností, ale aj súkromn˘chzdravotn˘ch poisÈovní, keì sa p˘ta,preão by mali vytváraÈ zisk. Tak ale naão by potomrobili to, ão robia, keby nevytvárali zisk,v‰ak to je podstata podnikania. Podnikateº pretorobí, aby vytváral zisk.Pravda je taká, Ïe to, ão by sme zahrnuli dopojmu kapitalizmus, naozaj priná‰a aj mnohonegatívnych prvkov najmä pre Ïivotstredn˘ch a chudobnej‰ích vrstiev. A len takoznaãiÈ v‰etko, ão útoãí na tieto negatívne prvky,za komunistické by mohlo byÈ kontraproduktívne.Opoziãné strany by mali moÏnoskôr – ale s dobr˘mi argumentmi – priná‰aÈpozitívne príklady z ãinnosti súkromn˘chfiriem a spoloãností. Nie je také ºahkézvádzaÈ boj medzi kapitalizmom a socializmom,ãi aÏ komunizmom.Viete, oni sú v ÈaÏkej pozícii práve preto, leboniektorí boli ‰tyri a niektorí dokonca osem rokovvo vláde a posledné ‰tyri roky bola tzv. pravicovávláda, oni v‰ak neurobili poãas nichveci, ktoré sa, podºa mÀa, budú musieÈ skôr aleboneskôr urobiÈ. To znamená, Ïe sa bude musieÈspoplatniÈ ‰kolstvo a bude musieÈ byÈ platenézdravotníctvo. Tvrdím totiÏ, Ïe k˘m nebudútieto dve odvetvia platené, nebude fungovaÈani jedno, ani druhé. To je nevyhnutnosÈ. Napokon,teraz máme akoÏe socialistickú vládu apráve som sa dopoãul v rozhlase, Ïe niektorélieky si budú musieÈ pacienti plne hradiÈ, aj keìsú predpísané lekárom. Ale to pre‰lo tak nejakotí‰ko. âiÏe aj táto socialistická vláda musírobiÈ niektoré pravicové kroky. Samozrejme, akbude ‰kolstvo platené, musí ‰tát poskytnúÈ ‰tipendiápre t˘ch chudobn˘ch Ïiakov, ktorí sú nadaní.A ak bude platené zdravotníctvo, tak rukav ruke s t˘m musí byÈ vhodn˘ systém poistenia,pretoÏe platené zdravotníctvo neznamená,Ïe pôjdem s igelitkou peÀazí do nemocnice,ale to, Ïe budem kvalitne poisten˘. Teda máto byÈ takisto, ako máme poistené autá – keì sanieão stane, tak poisÈovÀa nám to, pokiaº mámeauto poistené, zaplatí – a väã‰inou teda máme.Opoziãné strany sú v‰ak v ÈaÏkej pozícii, pretoÏesotva môÏu Ficovi vyãítaÈ, Ïe nejde ako ºavicov˘politik spoplatniÈ ‰kolstvo, keì to neurobilioni ako pravicoví. Naozaj, preão to neurobilivtedy, keì boli pri moci a keì skutoãne malina to ‰tyri roky ako úplne legitímna pravicovávláda? A preão neurobili poriadok v zdravotníctve?ËaÏko sa kritizuje niekomu, keì máveºa masla na hlave. Ja viem, Ïe boli v ÈaÏkejpozícii, ale v t˘chto dôleÏit˘ch oblastiach faktickyveºmi veºa neurobili.To sa v‰ak t˘ka moÏno aj in˘ch dôleÏit˘choblastí. Napríklad takmer v celej Európe sahovorí o problémoch, do ktor˘ch sa dostávadôchodkov˘ systém. V tejto sfére síce ªudovítKaník urobil razantn˘ krok so zavedenímII. dôchodkového piliera, a teda nádeje nalep‰ie penzie pre budúcich dôchodcov, ale nadruhej strane zanedbal I. pilier, teda hodnotupenzie pre súãasn˘ch dôchodcov, ktorá vporovnaní s v˘vojom priemern˘ch miezd vnárodnom hospodárstve vlastne klesla. Tak-Ïe politika ministerky Tomanovej by malasvoje racionálne jadro, keby problematikuobsiahla komplexne.A ãlovek, odchovan˘ slovenskou politikou,uÏ rozm˘‰ºa nad t˘m, ãi v zásade koreÀ sporuo II. pilier je v tom, o ãom sa hovorí, alebo ãiide o to, Ïe isté dôchodcovské spoloãnosti boliprepojené na tú a onú stranu – a teraz v podstateide o to, aby sa dostali k slovu iné dôchodcovskéspoloãnosti, ktoré budú prepojené natúto vládu. MoÏno im krivdím, ale uÏ ãastokrát nakoniec vysvitlo, Ïe jadro sporu je niekdeúplne inde, neÏ sa to navonok zdá. A Ïe vlastneani tak nejde veºmi o to, ãi súkromné dôchodcovskéspoloãnosti majú maÈ na starostibudúce dôchodky, alebo nie, ale o to, ãi tobudú tie, ktoré sú s nami na jednej lodi, alebotie, ktoré sú na jednej lodi s opozíciou. E‰te navysvetlenie pridám jednu osobnú skúsenosÈ,aby bolo jasné, o ãom hovorím. Svojho ãasu,e‰te dávno, som robil s jedn˘m svojím kolegomzájazdov˘ program pre Slovenskú sporiteºÀu, ana jeho trase boli také ãudné mestá: jedno krajské,dve nejaké okresné a nakoniec tam bola jednaúplná dedina. Tak som rozm˘‰ºal, preão doãertatakáto zostava miest, v ktor˘ch sme programuvádzali – ak˘ má toto rozloÏenie kºúã.A vysvetlenie bolo úplne jednoduché: lebo ãlenoviapredstavenstva pochádzali jeden z krajskéhomesta, dvaja z okresného mesta a jedenzasa z tej dediny. Tak sme i‰li úãinkovaÈ tam,odkiaº ãlenovia predstavenstva pochádzali. Tak-Ïe niekedy tie veci, ktoré neviete pochopiÈ,lebo zdanlivo nemajú logiku, ju majú, naopak,väã‰inou veºmi presnú a, bohuÏiaº, veºmi ãastosúvisí s osobn˘mi záujmami.Ak ste hovorili, Ïe vlastne len jeden politik,aj to v podstate b˘val˘, Ján âarnogursk˘,vná‰a do rôznych diskusií aspoÀ ak˘ tak˘gnómick˘ rozmer, a to nielen v témach, aleaj v nazeraní na ne, zi‰la mi na um otázka,ãi ostatní slovenskí politici, a to aj tí na najvy‰‰íchpostoch, venujú vôbec nejakú pozornosÈsebakultivovaniu. V politickej taktikea stratégii, ako to dokázali aj Dzurinda,aj Fico, sú ãasto veºmi ‰ikovní, a teda pripravení.Nemali by sa v‰ak trochu viac vzdelávaÈalebo nemali by jednoducho trochu viacãítaÈ?Samozrejme, Ïe by sa mali, ale asi si to nepredstavujetetak, Ïe dnes veãer si preãítajúknihu a zajtra uÏ budú akoÏe kultivovanej‰íalebo nadãasoví.Zo dÀa na deÀ zaruãene nie, ale moÏno zarok, za dva...Tomuto ja neverím. Ja verím len dlhodobémutrendu, pokiaº ide o sebavzdelávanie. To asinie je tak, Ïe Karol Bacílek by si bol preãítal 18kníh a teraz by bol z neho TomበGarrigueMasaryk. VyÏaduje si to dokonca moÏno aj istérodinné zázemie, hoci by sa zaruãene na‰li ajpríklady opaãné, Ïe niekto vy‰iel z prostredianeintelektuálneho a potom bol z neho filozof –moÏno bol úÏasne húÏevnat˘ alebo mal na totalent. Ale ja si myslím, Ïe vo väã‰ine prípadovsvojím spôsobom aj rodinné zázemie vytvárakultúrne vyspelého ãloveka, lebo aj jeho v˘chovak tomu prispieva. A potom aj celkov˘ dlhodob˘záujem toho ãloveka. TakÏe ak sa niektodostane do politiky bez takéhoto zázemia, neverím,Ïe by sa teraz zrazu v priebehu dvochtrochrokov, nehovorím vôbec o mesiacoch,akoÏe v˘razne zmenil. Je to asi otázka generácií,k˘m sa na Slovensku to, ão ste nazvali kultivovanosÈou,pohne ìalej. Ale som pritom vcelkuoptimista, lebo keì si zoberiete, Ïe v roku1918, keì vznikalo âeskoslovensko, sem âesiposielali uãiteºov na ºudové ‰koly, lebo zo Slovákovnemal na nich kto uãiÈ, keìÏe na Slovenskubolo – ja neviem – 500 uãiteºov, a moÏno ajto preháÀam, k˘m dnes uÏ je to neporovnateºnelep‰ie. A o 200, 300 rokov to moÏno budev˘borné. Napokon, zoberme si aj na‰ich politikov:odkedy vznikla úplne samostatná Slovenskárepublika, zase treba ako ist˘ pozitívnytrend vidieÈ aj vzostup ich úrovne. Keì si porovnáteSlovenskú národnú radu z roku 1990 sNárodnou radou SR dnes – nehovorím, Ïe v‰etci,ale prosto mnohí sa nauãili, ako sa správaÈv politike, lebo ako sa to inak dá, neÏ tak, Ïe sato nauãia praxou. TakÏe ja si myslím, Ïe o 200,300 rokov uÏ budeme maÈ celkom dobr˘ch politikov...S Oliverom AndrásymuvaÏoval Ernest Weidler55

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ESú pravicoví novinári a politicislu‰nej‰í ako tí ostatní?Je to jav v prvom rade poskomunistick˘ –a je zvlá‰tne, Ïe si ho takmer nik nev‰íma. KeìÏesa komunistick˘ reÏim a jeho propagandistideklarovali ako praktickí realizátori najvy‰‰ejmoÏnej formy socialistického, a tedaºavicového svetonázoru; a keìÏe t˘ch, ãomali iné náhºady na Ïivot neÏ Marx, Engels,Lenin a Stalin – resp. v‰etk˘ch t˘ch, ão sa odvaÏovalikritizovaÈ skorumpovan˘ch lídrovkomunistick˘ch strán – oznaãkovali ako pravicov˘choportunistov (a v‰elijako podobne,ale vÏdy to bolo nieão hanlivé v spojitosti spravicov˘m politick˘m smerovaním) – je logické,Ïe nositelia boº‰evickej ideológie adrÏitelia legitimácií KSâ sa po gorbaãovovskomprevrate ocitli v obrovskom vreci plnomkomunistick˘ch zlosynov, lumpov a karieristovvedºa formálnych, ale aj presvedãen˘ch,teda úprimn˘ch ãlenov komunistickej strany.A tí, ão chceli vo verejnosti vytvoriÈ dojem,Ïe vÏdy boli a sú slu‰n˘mi, mravn˘mi a kultivovan˘miobãanmi, prijali na seba maskualebo novú tvár oddan˘ch prívrÏencov opaãnéhopolitického i ºudského zamerania a stalisa praviãiarmi, pravicov˘mi uãiteºmi, pravicov˘mireãníkmi, pravicov˘mi umelcami,pravicov˘mi Ïurnalistami.(Prosím, aby láskav˘ ãitateº pochopil, Ïemám na mysli v‰eobecn˘ a do oãí bijúcitrend, z ktorého nemôÏem na tomto miestevysunúÈ alebo vyÀaÈ tisíce skutoãn˘ch praviãiarov,ºaviãiarov a liberálov, ktorí svoju Ïivotnúfilozofiu formujú a v prípade potrebyproklamujú podºa svojho presvedãenia, a niepodºa tlaku vonkaj‰ích okolností.)Jedn˘m slovom, po Novembri 1989 prigniavilaslovenskú spoloãnosÈ atmosféra, vktorej sa ãlenili obãania nie veºmi prirodzene,pretoÏe sa rozdeºovali podºa veºmi deformovan˘cha povrchn˘ch kritérií. A najmäpau‰álne, teda bez prihliadnutia na ich ºudskúkvalitu, keìÏe meradlom bola najmä vonkaj‰iazaradenosÈ kaÏdého jednotlivého ãlovekado ‰truktúr predo‰lého reÏimu. KeìÏei‰lo veºmi málo o skutoãné zm˘‰ºanie tisícovºudí, tak sa aj politické subjekty zaãali vyhra-ÀovaÈ na pravicu a ºavicu veºmi umelo a nedôveryhodne.Iste, vo viacer˘ch materiálocha verejn˘ch vystúpeniach sa niektor˘mi dlhodoboprisudzovan˘mi vlastnosÈami a postulátmihlásili k tomu ãi onomu smerovaniu, alenejakú zásadnú pravicovú ãi ºavicovú filozofiudo svojich aktivít nepriná‰ali. Aktuálna jeaj otázka, ktorá sa dnes ãasto vyslovuje, ãi vôbecna zaãiatku 21. storoãia je nejaké v˘raznépolitické ãlenenie e‰te potrebné a moÏné,a to nielen v kontexte slovenskom, ale aj celoeurópskom.Je e‰te Labour Party v Anglickuod nástupu Tonyho Blaira na ãelo „robotníckejstrany“ vzhºadom na mnoho znakovmodernej „kapitalistickej“ politiky v praxitohto ambiciózneho vodcu stranou socialistickou?A práve toto zotieranie mnoh˘ch hraniãn˘chã⁄t dvoch hlavn˘ch politick˘ch prúdov,ako sa ony sformovali v 19. a v prvej polovici20. storoãia, umoÏnilo na Slovenskuvznik takej kedysi nepredstaviteºnej symbiózy,akú servíruje strana kresÈansko-liberálna,teda Slovenská demokratická a kresÈanskáúnia, ktorá vznikla najmä z b˘val˘ch predstaviteºovkonzervatívnej KDH, postkomunisticko-liberálnejDemokratickej únie a nevycibrenejpravicovej DS. A na druhej strane pretomá viditeºné rozpaky zaradiÈ sa striktne do sociálnodemokratickéhoprúdu pragmatickejpolitiky Smer-SD, a to najmä odvtedy, ako jehlavnou politickou stranou súãasnej koaliãnejvlády. Pre nezanedbateºné prednosti základnéhorámca niektor˘ch pravicovo proklamovan˘chreformn˘ch postupov predo‰lejDzurindovej vlády si vedenie Smeru uvedomuje,Ïe by mohlo ohroziÈ súãasn˘ v˘born˘ekonomick˘ trend slovenskej spoloãnosti,keby splnilo svoje predvolebné ºavicové (ãiºavicovo vyzerajúce) vyhlásenia a sºuby. Avnútorn˘ kompas Roberta Fica mu nedovo-ºuje, aby ohrozil svoje masami dobre vnímanévládnutie nerozmyslen˘mi a nezvratn˘mirozhodnutiami. Pravda, rovnako vie, Ïenieão zo svojich deklarácií musí do svojej politikyzakomponovaÈ, a tak najmä v ekonomickeja sociálnej oblasti vzniká niekoºko nepríjemn˘chlegislatívnych hybridov, z ktor˘chmu nemôÏu pomôcÈ ani Ivan Valentoviã v rezortezdravotníctva, pretoÏe ten dosiaº prezentovaliba absolútnu politickú, ale aj ºudskú nevyhranenosÈa jeho rozhodnutia neopierajú sao nijakú hodnotnú expertízu, a preto ani nemajúnijakú jednotiacu ideu, keìÏe sa za nimiskr˘va len úsilie h˘baÈ zdravotníctvom tak,aby sa to aspoÀ ãiastoãne dalo zosúladiÈ spredstavami Roberta Fica; a nepomôÏe muani Viera Tomanová, ktorá sa svojím slovníkoma vysvetºovaním svojej politiky aleboin˘ch javov dne‰ného Ïivota vracia tak ìalekodo minulosti, Ïe sa zdá, ako by obãas zakotvilaaÏ v komunizme („Novinári sa dnessnaÏia robiÈ politiku. VáÏim si kaÏdého serióznehoÏurnalistu, ale médiá dnes neposkytujúpravdivé, vyváÏené informácie, ktoréspoloãnosÈ potrebuje.“ Viera Tomanová, Extraplus november 2007. Podobnú ‰tylizáciua argumentáciu by sa moÏno dalo nájsÈ aj vNovom slove Ústredného v˘boru KSS z novembra1977, len namiesto „vyváÏené“ bybolo slovíãko „pozitívne“ ãi „kladné“.)Ak niektorí európski socialisti tvrdia (vsnahe úplne si neznepriateliÈ momentálneveºmi úspe‰n˘ slovensk˘ Smer-SD, ale – naopak– udrÏaÈ si ho na dostrel), Ïe „kroky Ficovejvlády si zasluhujú re‰pekt“ (rakúsky socialistaHannes Swoboda) – rozumejme: krokysociálnodemokratického charakteru –, vyslovujúslová, ktoré sú úplne v‰eobecné azmestí sa do nich len málo z reality, ktorouÏijú milióny slovensk˘ch obãanov. Vediav‰ak, Ïe z propagandistického hºadiska by saim Smer-SD veºmi zi‰iel. V Európe totiÏ v súãasnostiani jedna socialistická strana nemávo svojej krajine takú dôveru obãanov, akúmá v SR práve Smer. To v‰ak skôr podporujenበpredpoklad, Ïe sa ideová vyhranenosÈv konkrétnej politike európskej i slovenskejzotiera a Ïe Ficova strana nemá enormn˘úspech vìaka spätosti svojej sociálnodemokratickejideológie s praktick˘m v˘konom ºavicovejvládnej politiky, ale skôr preto, Ïe jetu reÈazová spätosÈ pravicov˘ch reformn˘chtrendov Dzurindovej vlády s ºavicovo znejúcimisloganmi samotného Roberta Fica bezrazantn˘ch zásahov do legislatívy predo‰léhoobdobia. Na tomto mieste je asi správneupozorniÈ na pozoruhodn˘ a údiv vyvolávajúcifakt: vládnuci Smer sa usiluje v‰elijakoh˘baÈ slovenskou ekonomikou a sociálnouoblasÈou, ale nemá na teoretické odôvodneniesvojich praktick˘ch postupov jedinéhoekonomického experta takého rangu, ak˘miboli – a iste dodnes sú – ºaviãiarka BrigitaSchmögnerová a praviãiar Ivan Miklo‰. Kamtak˘to deficit vedie, preukázateºne vypl˘va ajz kon‰tatovania rakúskeho politického ekonóma,k ºavici inklinujúceho profesora Viedenskejuniverzity Joachima Beckera: „Smer– ão sa t˘ka ekonomickej politiky – neurobilskoro niã. Myslím si, Ïe mohli zmeniÈ rozpoãtovúpolitiku, zvlá‰È daÀov˘ systém.“ A ºavicov˘odborník vymenúva ìal‰ie ch˘bajúcetakmer povinné atribúty v politickej agendeSmeru, ktoré k sociálnej demokracii z princípupatria: „Rodové otázky, tie akoby preSmer neexistovali vôbec. Neprekvapuje mateda, Ïe feministické skupiny v SR s ním nemajúnijaké väzby. âo sa t˘ka ekologickej po-56

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Elitiky, akoby ‰iel dokonca proti environmentálnymorganizáciám. Pôsobí to ako absolútnanecitlivosÈ...“ (Slovo 17. 10.)SDKÚ sa ani len nepokúsila definovaÈ sinejakú politickú filozofiu, hoci mala na to dosÈpríleÏitostí. Ale ani obrovit˘ Smer so ‰irok˘msúborom ãlenov a podporovateºov zo v‰etk˘chspoloãensk˘ch vrstiev neobohatil obsiahlu‰kálu svojich podenkov˘ch atakov naMeãiara kedysi, ale predov‰etk˘m na Dzurindua Miklo‰a dodnes nieãím, ão by malo ajmy‰lienkovú hodnotu a ão by sprítomnilokedysi v Európe pomerne jasne sformulovanévymedzenie sociálnodemokratickej politikydo aktuálnej situácie zglobalizovanéhosveta na zaãiatku tretieho tisícroãia. Nik sa neodváÏilprísÈ s vykry‰talizovanou ideológiou,ktorá by prekroãila ‰tandardizované frázy aschematické, ºavicovosÈou páchnuce doktríny,a ktorá by jasne vyhranila – ponad propagandistickédehonestácie súperov – rozdiel ºavicovéhoSmeru od pravicovej SDKÚ. VSmere sa nena‰iel – alebo nedovolili, aby sana‰iel? – ani jeden ideológ, ktor˘ by úspe‰-nú dennú politiku postavil na pevnej‰ie dlhodobémy‰lienkové základy.A tak keì Robert Fico vo svojom zápalealebo moÏno aj hneve vrhá svoje plamenné archanjelskémeãe na protikoaliãnú, protismerovskúzákernosÈ slovenskej pravicovej tlaãe,ãím rozumie v‰etky tri mienkotvorné noviny(Pravda, Sme a asi aj HN), tak si objektívnyobãan vie len ÈaÏko preloÏiÈ do zrozumiteºnéhoslovníka, ão predseda ºavicovej strany rozumiepod pravicovosÈou menovan˘ch médií.Je to ich nekompromisná kritickosÈ k vláde,k jej poslancom, ale i k obºúbencom v ‰tátnejspráve a v podnikoch blízkych vláde? Je to ich(nedokázaná, a teda vykon‰truovaná) stotoÏnenosÈs názormi SDKÚ alebo KDH? Je to ichsociálna a humanistická necitlivosÈ, ãi aÏ bezcitnosÈ?KeìÏe najkultivovanej‰ie – i keì o poznaniemenej neÏ kedysi pred desiatimi rokmi –pôsobia novinári presne v t˘chto denníkoch(z verejnoprávnych médií analytickú publicistikutakmer úplne odstránili), a keìÏe pocitv‰eobecnej slu‰nosti, morálnosti a profesionálnejkvalifikovanosti sa e‰te stále – hoci ajv podvedomí – spája s priradenosÈou k pravici,moÏno aj preto v premiérovej psychikeasociuje spôsob Ïurnalistiky v Sme, Pravde aHN s politick˘m systémom, ktor˘ v Európepraktizujú strany oznaãované ako pravicové.Samozrejme, nemám dôvod opuncovaÈtieto noviny ako vzorové, neomylné, vÏdy objektívnea vÏdy na vysokej novinárskej úrovni.Dokonca v jednotliv˘ch prípadoch nemoÏnovylúãiÈ ani istú jednostrannosÈ, osobnúzaujatosÈ, ‰tylistickú ÈarbavosÈ alebo ajneprípustnú neúctu k faktom. Je dosÈ ãlánkov,ktoré si priam vyÏadujú korekciu, polemikualebo aj odsúdenie. Robert Fico to aj ãasto –a práve v spomínan˘ch novinách – vyuÏíva,priãom ãestne aj on musí uznaÈ, Ïe jeho replikyna materiály o Àom, o Smere-SD, o koalíciialebo o vláde sa takmer hneì, v najbliÏ-‰om vydaní v patriãnom médiu objavujú. Ajto svedãí o distingvovanosti slovenskej mienkotvornejtlaãe a dodrÏiavaní základn˘ch eticko-Ïurnalistick˘chpravidiel. TakÏe vyãítaÈjej, Ïe je pravicová, ako to robí aj RobertFico, aj viacerí jeho kolegovia, je nielen neoprávnené,ale doslova nelogické a odhaºujúcemedzery v presnosti oznaãovania dôleÏit˘chspoloãensk˘ch javov t˘mi, ktorí takto hovoria.A vyãítaÈ zvy‰kom slovenskej, predsalen dôveryhodnej a vyspelej tlaãe, Ïe je pravicová,je nielen neoprávnené, ale doslova nelogickéa prinajmen‰om nepresné.Pote‰ujúcou pravdou – z aspektu inak dosÈmizernej slovenskej Ïurnalistiky – je to, Ïe minimálnetí 5-6 komentátori, ktorí do HN, Smea Pravdy pí‰u anal˘zy denn˘ch i nadãasov˘chudalostí, ale aj ìal‰í 3-4, ktorí ich uverejÀujúv t˘Ïdenníkoch T˘ÏdeÀ a Îurnál, sa – uÏ ajz úcty k svojej vlastnej osobnosti a profesionalite– usilujú o korektnosÈ, hodnovernosÈ,serióznosÈ, vecnosÈ a iné vlastnosti, ktoré súvyspelému Ïurnalistovi beÏnou samozrejmos-Èou. Ak v rámci takéhoto úsilia analytik vychádzaz koncepcie, ktorú prezentuje aj pravicov˘politick˘ subjekt a ktorú Ïurnalista povaÏujeza správnu, rozumnú a spoloãenskyuÏitoãnú, je veºmi prepiate oznaãiÈ autoratohto textu za praviãiara. Ak ekonomick˘ publicistaoznaãí dokonãenie diaºnice z Bratislavydo Ko‰íc uÏ do roku 2010 prostredníctvomprojektu verejno-súkromného partnerstvaza maximálne riskantn˘ – a ak sa jeho názorstotoÏÀuje s t˘m, ktorí vyslovia experti zpravicovej strany –, je tak isto absurdné nazvaÈonoho komentátora praviãiarom. MôÏebyÈ, ale nemusí.Napokon, mnohí novinári sa uÏ popálili,keì slúÏili jednej skupine názorov alebo jednejpolitickej strane v rámci konkrétneho,danej strane blízkeho média. Skôr alebo neskôrsa stali Ïurnalisticky bezprizorní a neskôrsa uÏ ÈaÏko vracajú do nestrann˘ch médií.Darmo sa niekdaj‰í publicista, neskôr straníckyhovorca, a teraz opäÈ záujemca o moderovanievo verejnoprávnej televízii StanislavHáber ãuduje, Ïe jeho návrat k mikrofónuvyvolal veºké znepokojenie a aj odpor. MienkotvornáÏurnalistika je jedineãná – pokiaº ideo spoloãenské postavenie jej autorov. MôÏeich vyzdvihnúÈ veºmi vysoko. Ale je aj takákrutá ako máloktorá iná profesia: ak novinárhoci len raz viditeºne zlyhá, napríklad ak sisadne podnapit˘ za volant auta, môÏe ho tonadlho, alebo aj navÏdy vyradiÈ z verejnej produkcie.Samozrejme, ºavicovo orientovaní politicia aj mnohí obãania sú alergickí na v˘kony novinárov,ktorí sú v ich oãiach pravicovo zameraní.Ak sa vrátim k mojej úvodnej my-‰lienke stotoÏnenia pravicovosti so slu‰nos-Èou, ktoré doznieva e‰te stále aj dnes, 18 rokovpo Novembri ´89, za svoju osobu musímkon‰tatovaÈ, Ïe naozaj väã‰ina subjektívne iodborne zrel˘ch Ïurnalistov pôsobí na ãitate-ºov tak, ako by boli blízki tradiãnej politickejpravici. Hoci napríklad takto oznaãiÈ obsahdenníka Pravda je – som presvedãen˘ – hlbok˘mnedorozumením. Staãí pravidelne ãítaÈlisty alebo SMS-ky ãitateºov, aby uÏ podºa tejtovzorky bolo evidentné, komu – ktorej skupineobãanov – tieto noviny patria, teda ktoich vo veºkej miere ãíta. A keby bola ich náplÀviditeºne pravicová, je málo pravdepodobné,Ïe by ich ãítali ºudia, ktorí sú skôr upriamenína ºavicové názory a pohºady.Keì sa uÏ nepodarilo Petrovi Weissovi,ponovembrovému zakladateºovi Strany demokratickejºavice, do ktorej vstúpilo veºab˘val˘ch ãlenov KSâ, vrátane Roberta Fica,aby vyformoval modernú stranu s vyhranen˘miºavicov˘mi tendenciami (a to pí‰em napriektomu, Ïe som spochybnil momentálnuÏivotnosÈ dvoch veºk˘ch protikladn˘ch politick˘chprúdov: ºavice a pravice; lenÏe SDªvznikla na zaãiatku 90. rokov 20. storoãia, aja mám skôr na mysli uÏ súãasnosÈ a zajtraj-‰ok), takÏe sa stále vnímala ako nástupkyÀakomunistickej strany, je práve na RobertoviFicovi, aby Smer-SD, ktor˘ sa vykreoval zoSDª, doprofiloval na stranu, ktorá bude dlhodobov˘znamn˘m oporn˘m bodom nielenpre rozvetvenú ãasÈ obyvateºov SR, ale aj preeurópskych socialistov, ktorí dnes fungujúdosÈ bezradne.Oblúkom sa vrátim k ºavicov˘m politikoma pravicov˘m novinárom. K˘m straníckymãiniteºom nie je zasa aÏ také zloÏitédeklarovaÈ, Ïe sú liberálmi bez toho, abynieão podstatné o liberalizme vedeli, Ïurnalistisa nemôÏu len biÈ do p⁄s – musia aj nieãoovládaÈ. âinitelia ªS-HZDS, SMK aleboSNS sa predstavujú verejnosti povedzmev mediálnych diskusiách nanajv˘‰ vparciálnych a zväã‰a pragmatick˘ch problémoch,bez toho, aby ich moderátori nútilizam˘‰ºaÈ sa hlb‰ie nad filozofick˘m pozadímotázok súvisiacich s danou témou.Od kvalifikovan˘ch komentátorov sa v‰akpredsa len ãaká, Ïe z ãasu na ãas prejaviaaj hlb‰ie znalosti z pozadia alebo podhubiadanej témy a subjektu, ktor˘ je hlavn˘mhrdinom nejakého spoloãenského problému.Komunizmus robil v‰etko pre to, abyv‰etci slovenskí publicisti vychádzali vosvojom informovaní a v anal˘zach z ºavicovéhomarxizmu-leninizmu. Napriek tomusa aspoÀ niekoºk˘m podarilo vytrhnúÈ sa zchomúta a hºadieÈ na svet a udalosti slobodnej‰ie,nepartajne, podºa úvah vlastnej hlavy.Nik sa nemôÏe ãudovaÈ Ïurnalistom,ktorí Ïili obklopení núten˘m ºaviãiarstvom,Ïe ho – najmä po Novembri ’89, keì uÏ bolanázorová pluralita nielen dovolená, alepriamo Ïelaná – zaãali maÈ dosÈ. A keby ajhneì naozaj boli praviãiarmi, bola by to voveºkej miere len reakcia na desaÈroãia cenzúrya mocenského nátlaku aspoÀ formálneºavicového podfarbenia. Je skôr na obdiv,Ïe napriek tejto ºavicovej diktatúre sakvalitní novinári otriasli a produkujú svojenáhºady – raz rozumné a dôvtipné, inokedyproblematické – bez politickej zaÈaÏenosti.A treba sa snaÏiÈ pochopiÈ povedzmev˘voj jedného z komentátorskej elity – MariánaLe‰ka. Jeho novinárska kariéra sa zaãalav t˘Ïdenníku Nové slovo priamo podriadenéhoÚV KSS. V novej ére od roku1993 pôsobil v denníku Pravda, ktor˘ tieÏkedysi patril komunistickému politbyru,ale postupne po Novembri ’89 sa od stranyoslobodil a stal sa nezávisl˘. A hoci Le‰-ko mohol byÈ – a ‰tyri t˘Ïdne aj bol – ‰éfredaktoromtohto denníka, rad‰ej sa vzdallukratívnej funkcie a v roku 1996 prestúpildo denníka Sme, kde je „obyãajn˘m“,takmer denne pí‰ucim glosátorom slovenskéhoverejného Ïivota. Predseda Smeru hoveºmi podceÀuje, keì sa pravdepodobnenazdáva, Ïe by po svojich doteraj‰ích peripetiáchzapredal svoju novinársku du‰unejakej straníckej ideológii.Ernest Weidler, publicista57

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ESymbolická politikav slovenskom vydaní 2007Politická jeseÀ 2007 sa na Slovensku nesie vznamení symbolickej politiky. V˘znam historick˘chosobností a hodnotenie historick˘chudalostí sa stali témami vá‰niv˘ch politick˘chdiskusií. Strany predkladajú návrhy na schváleniedokumentov normatívnej a deklaratívnejpovahy na historické témy, politici vystupujús vyhláseniami pri príleÏitosti rôznych v˘roãí,úradníci sa zúãastÀujú na in‰talácii artefaktov,bezprostredne súvisiacich s ãinnosÈou postávpolitického Ïivota v minulosti. V septembri –októbri 2007 sa slovensk˘ parlament zaoberalzákonom o zásluhách Andreja Hlinku, „nedotknuteºnosÈou“Bene‰ov˘ch dekrétov, návrhomdeklarácie o udalostiach spred sto rokovv âernovej. Pár t˘ÏdÀov predt˘m predsedaparlamentu rozhodol o umiestnení tabule s v˘rokomspisovateºa Vladimíra Mináãa na historickejbudove NR SR, v budove Ministerstvazahraniãn˘ch vecí SR bola odhalená tabuºa spodobizÀou Vladimíra Clementisa. Pri príleÏitostiosláv v˘roãí rôznych historick˘ch udalostívlastnú interpretáciu ich v˘znamu poskytolpredseda vlády Robert Fico.Aj letm˘ pohºad na spomínané iniciatívy a podujatia(nehovoriac o podrobnej‰ej anal˘zeobsahu legislatívnych návrhov alebo prejavovpolitikov na oslavn˘ch podujatiach) prezrádza,ão ich spája. Je to etno-nacionálny alebo– bez pouÏitia akademick˘ch eufemizmov – nacionalistick˘prvok. Ide o neprehliadnuteºnúsnahu posilniÈ v˘znam „národného“ – ãi uÏ cezpokus uzákoniÈ zásluhy predvojnového národnéhodejateºa (hoci aj s veºmi problematick˘mprofilom), cez negatívne vymedzenie sa voãiMaìarom, ale i prostredníctvom vyzdvihovaniaspoloãenského prínosu osobností, ktorésíce boli aktívnou súãasÈou komunistickéhoreÏimu, ale sa vyznamenali predov‰etk˘m svojou„slovenskosÈou“ (alebo sú prinajmen‰omtakto istou ãasÈou verejnosti vnímané).Príãiny vzostupu symbolickej politiky naSlovenskuVzniká otázka – preão práve teraz sa na pretrasdostávajú témy symbolickej „národnej“ politiky,práve dnes, keì Slovensko po vstupe doEurópskej únie by malo skôr posilÀovaÈ vnútornéschopnosti vyrovnaÈ sa s v˘zvami integraãneja globalizaãnej modernizácie neÏ sa zaoberaÈglorifikáciou historick˘ch dejateºov arie‰ením otázky, kto by mohol byÈ oznaãen˘ za„otca“ slovenského národa?Nazdávam sa, Ïe na spomínanú otázku existujúdve odpovede. Jedna v‰eobecná a skôr rámcová,súvisiaca s celkov˘m priebehom transformaãnéhoprocesu, so zvlá‰tnosÈami prechoduk demokracii krajín strednej a v˘chodnejEurópy, vrátane Slovenska. SpoloãnosÈ tu pre-‰la poãas pomerne krátkeho, pribliÏne 15-roãnéhoobdobia cestou radikálnych spoloãensk˘chpremien (odstránenie totalitného reÏimu,nastolenie politickej demokracie, zavedenietrhovej ekonomiky, zmena zahraniãno-politickejorientácie, úãasÈ na euroatlantickej integrácii)a témy verejnej a politickej debaty súviselinajmä s otázkami makro-sociálnych pohybov.Diskusie na niektoré iné (i keì nie menej dôleÏité)témy – napríklad v‰estranné hodnotenieminulosti – boli buì odsúvané do úzadia aleboodkladané do budúcnosti (obãas sa síceviedli, ale plytko a povrchne). âiÏe dnes sa krajinaiba vracia k tomu, ão nestihla „vybaviÈ“ zatransformaãného pochodu, zaÈaÏeného navy‰ezápasom o demokraciu v rokoch 1994 – 1998.Táto skôr rámcová odpoveì pomáha pochopiÈPREâO sa dnes témy symbolickej politiky naSlovensku dostávajú do popredia, nehovorív‰ak niã o príãinách toho, AKO sa o t˘chto témachdnes diskutuje. A práve tu sa ponúkadruhá odpoveì, poukazujúca na politické pomery,ktoré v tomto okamihu v krajine prevládajú.Po voºbách 2006 charakter verejnej debaty naSlovensku nepochybne najväã‰mi ovplyvÀujekonfigurácia politick˘ch síl. Tá je poznaãenáúãasÈou na vláde Slovenskej národnej strany,ktorá svoju tradiãnú nacionalistickú agendu‰íri ako vírus a je v pozadí mnoh˘ch tzv. „národn˘ch“symbolick˘ch návrhov (zákon oHlinkovi, celá kauza s „nedotknuteºnosÈou“Bene‰ov˘ch dekrétov, deklarácia o âernovej).Úvaha o mocenskom posilnení SNS je nevyhnutn˘m,nie v‰ak vyãerpávajúcim vysvetlenímposunu, ku ktorému do‰lo vo verejnej debatena historické témy. Dominantnou politickousilou na Slovensku sa po voºbách 2006 stalSmer-SD, ktor˘ sa síce deklaruje ako „sociálno-demokratická“strana, v skutoãnosti je v‰akstranou, pestujúcou ideológiu zvlá‰tnej slovenskej(„národnej“) odrody socializmu, ktoráspája v sebe elementy etnického nacionalizmus ÈaÏko skr˘vanou nostalgiou za minulos-Èou a odporom voãi ‰irokej liberalizácii, ktorúpriniesla so sebou „neÏná“ revolúcia 1989.Bez podpory Smeru-SD by sotva ão i len jedenjedin˘„národn˘“ návrh SNS mohol maÈ reálnu‰ancu na úspech. V pozadí spojenectvaSmeru-SD a SNS sú, samozrejme, v prvomrade mocenské faktory a práve SNS svojímústretov˘m prístupom pomáha Smeru-SDudrÏiavaÈ si dominantnú pozíciu na politickejscéne a v systéme v˘konnej moci. Faktomv‰ak je, Ïe niektorí predstavitelia Smeru-SD sav nazeraní na otázky symbolickej politiky zbli-Ïujú s SNS uÏ aj na ideovom základe. PreúplnosÈ treba dodaÈ, Ïe priaznivej‰ie podmienkypre zaná‰anie tém symbolickej politiky v„národnom“ balení do slovenského verejnéhodiskurzu vytvára aj snaha opoziãného KDH(alebo prinajmen‰om niektor˘ch jeho v˘znamn˘chpredstaviteºov) sa profilovaÈ „národn˘m“smerom s cieºom osloviÈ ãasÈ tradiãn˘ch voliãovSNS.58

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EIdeologická diskontinuita slovensk˘ch stránSpôsob, ak˘m strany pracujú s témami symbolickejpolitiky veºa prezrádza o ich skutoãnom(a nielen deklarovanom) ideovom smerovaní,o ich väzbách na historick˘ch predchodcov ana zahraniãn˘ch partnerov, o hodnotovom profilea morálnej integrite ich predstaviteºov.Debaty okolo návrhu zákona o zásluhách AndrejaHlinku znovu potvrdili vysokú (niekedyaÏ zaráÏajúco vysokú) mieru ideovej diskontinuityvo v˘voji slovensk˘ch politick˘ch strán,ich slabú identifikáciu s hodnotov˘mi vzormimedzinárodn˘ch straníckych rodín, do ktor˘chsa oficiálne hlásia. Napríklad, mnohí predstaviteliaSmeru-SD podporili návrh zákona oHlinkovi napriek tomu, Ïe i‰lo o politika, ktor˘povaÏoval sociálnych demokratov – spolus komunistami a liberálmi – za svojich úhlavn˘chpolitick˘ch a ideologick˘ch nepriateºov.Vlastné sociálno-demokratické deklarácie zástupcoviaSmeru-SD v tomto prípade tak povediachodili za hlavu. Je navy‰e ÈaÏko predstaviteºné,Ïeby ‰tandardná európska sociálno-demokratickástrana zaujala navonok indiferentn˘postoj k samotnej problematike hodnoteniaminulosti tak, ako to urobil pred prerokovanímzákona v druhom ãítaní predsedaSmeru-SD Robert Fico, ktor˘ vyhlásil, Ïe zákono Hlinkovi „nie je témou pre stranu Smer-SD“.Mimoriadne iniciatívne sa v kauze legislatívnejglorifikácie Hlinku správali zástupcoviaKDH. V súlade s doteraj‰ou líniou strany dávaliostentatívne najavo, Ïe za jeden zo zdrojovsvojej ideovo-politickej in‰pirácie povaÏujúãinnosÈ Slovenskej ºudovej strany poãas pôsobeniav nej Andreja Hlinku. V spomínanomobdobí (nehovoriac o období 1939 – 1945)v‰ak HSªS nebola nijak˘m kresÈanskodemokratick˘msubjektom. Bola to síce strana, hlásiacasa ku kresÈanstvu, nebola v‰ak demokratická,ale klerikálna a radikálno-nacionalistická.Niektor˘m dne‰n˘m kresÈansk˘m demokratomveºmi konvenuje dobové Hlinkovo hesloo bielom (nie ãervenom) Slovensku. Toto hesloãasto opakujú ako vlastné krédo, neradi súv‰ak konfrontovaní s jeho „rozmenením nadrobné“, pretoÏe z praktického hºadiska totoheslo neznamenalo niã iné ako zavedenie nedemokratickéhoreÏimu na Slovensku. LídroviHSªS totiÏ i‰lo o tak˘ politick˘ reÏim, ktor˘by fakticky odstránil na Slovensku politickúpluralitu a zamedzil reálnej politickej participáciiviacer˘ch názorov˘ch, konfesionálnycha etno-demografick˘ch skupín obyvateºstva(liberálov, sociálnych demokratov, komunistov,evanjelikov, Ïidov, Maìarov, âechov).Práve o zavedenie takéhoto modelu sa pokúsilaHSªS v období slovenského ‰tátu, priãomv prípade Ïidov uÏ i‰lo nielen o vylúãenie z politickéhoÏivota, ale o priamu likvidáciu. Je iróniou,Ïe ak by dnes ktor˘koºvek ãlen KDHverejne zopakoval niektoré Hlinkove v˘roky,bol by z tejto strany s najväã‰ou pravdepodobnosÈouvylúãen˘, pretoÏe by sa dostal do rozporus kresÈansko-demokratick˘m programomstrany (na porovnanie – za oveºa miernej‰ie v˘rokydostal od svojho poslaneckého klubu trval˘di‰tanc poslanec za KDH Peter Gabura).Historická optika vs. univerzálne hodnotyKauza zákona o Hlinkovi odhalila, Ïe viaceríslovenskí politici pod plá‰tikom odmietnutiaahistorizmu, ktor˘m je v ich chápaní pohºad nahistorické osobnosti „súãasn˘mi oãami“, súschopní v záujme dosiahnutia svojich straníckychcieºov rezignovaÈ na hodnoty, tvoriacepodstatu liberálno-demokratického reÏimu.Reagujúc na publikované v˘roky Hlinku, vktor˘ch vodca HSªS vyjadruje sympatie kdiktátorsk˘m reÏimom a ich lídrom v Nemecku,Taliansku, ·panielsku a Portugalsku, zástancoviaglorifikácie Hlinku napríklad tvrdia,Ïe tieto v˘roky treba chápaÈ v kontexte vtedaj-‰ej situácie v Európe. Vyhlasujú, Ïe nie je moÏnéaplikovaÈ kritériá súãasnej európskej demokraciepri hodnotení politikov, ktorí pôsobiliv odli‰nom prostredí, v in˘ch historick˘chpodmienkach apod. T˘m v‰ak nielen negujúv˘znam univerzálnych, v‰eºudsk˘ch princípov,ktoré sa môÏu aplikovaÈ pri hodnoteníakejkoºvek historickej postavy, ale nepriamo –hoci urãite nechtiac – potvrdzujú, Ïe problematick˘dejateº (v danom prípade Hlinka) je diskvalifikovan˘na to, aby sa stal súãasÈou národnéhopanteónu moderného demokratického‰tátu. Ak totiÏ súãasná liberálno-demokratickáoptika nemôÏe byÈ pouÏitá pri hodnotení historick˘chpostáv, nie je potom moÏné „ÈahaÈ“do modernej liberálnej demokracie európskehotypu na piedestál „otca národa“ niekoho, ktoje po u‰i ponoren˘ v minulosti, poznaãenejautoritarizmom a radikálnym nacionalizmom.In˘mi slovami, ak minulosÈ nie je schopnápodrobiÈ sa kontrolnému testu súãasnosti, musízostaÈ tam, kde sa nachádza (v danom prípadev 30. rokoch) a nesnaÏiÈ sa preniknúÈ do súãasnosti.Ignorantstvo alebo zámer?Slovenské diskusie na témy symbolickej politikyposkytli nelichotivé svedectvo o stavemysle mnoh˘ch dne‰n˘ch politikov. Na‰li bysme tu v‰elião: aj komick˘ infantilizmus SNS,ktorá vo svojej neskrotnej túÏbe zaviesÈ titul„otec národa“ bola schopná navrhnúÈ dodatoãnéudelenie toho istého titulu M. R. ·tefánikoviv˘menou za súhlas s otitulovaním Hlinku,aj unikátny zjav – ideologickú promiskuituv podobe pseudosocialistického neoºudáctva,ktorú predviedol minister kultúry MarekMaìariã. Ten ãoby zástupca „‰tandardnej sociálno-demokratickej“strany tvrdil, Ïe Hlinkavôbec nebol nijakou kontroverznou, ale zjednocujúcoupostavou v slovensk˘ch dejinách aprávom mu preto patrí titul „otec národa“. Podobnétvrdenia od ºavicového politika o vodcoviautoritárskej pravicovej klerikálno-nacionalistickejstrany, ktorá sa zaãala fa‰izovaÈ zajeho bezprostredného vedenia a stala sa pojeho smrti jadrom totalitného reÏimu s dokonal˘mprebratím celého jeho ideového dediãstvasvedãia buì o absolútnej nevedomosti,znamenajúcej okamÏitú diskvalifikáciu nafunkciu, ktorú autor spomínan˘ch v˘rokov zastávaalebo o zámere vãleniÈ do oficiálnej demokratickejprotifa‰istickej ‰tátnej doktrínySR zjavne nedemokratické prvky ºudáckejideológie (korporativizmus, konfesionalizmus,obãiansku nerovnosÈ, ideologick˘ diktát, nacionalizmusapod.). Minister kultúry sa vyznamenalaj ìal‰ím pozoruhodn˘m v˘rokom v rámcidiskusií na historické témy. Na margo uplatneniaBene‰ov˘ch dekrétov uviedol, Ïe ani jedenMaìar nebol po druhej svetovej vojne zoSlovenska vysídlen˘ na základe svojej etnickejpríslu‰nosti. Ministrov v˘rok vyráÏa dychsvojím ignorantstvom, ako aj uráÏliv˘mostÀom, namieren˘m proti slovensk˘m Maìaroma ten moÏno viac ako ãokoºvek iné prezrádzavnútorné nastavenie autora na konfrontáciu,a nie na dialóg. Neãudo, Ïe od mnoh˘chMaìarov pri‰la na Maìariãove slová mimoriadneostrá reakcia, podobne by reagovali(a vÏdy reagujú) Îidia na v˘roky antisemitov,popierajúcich holokaust.Popri úsilí oÏiviÈ tradície ºudáctva a premeniÈich na súãasÈ oficiálnej doktríny ‰tátu, s ãím sav poslednom období prezentuje SNS a aktívnealebo pasívne jej v tom asistujú praktickyv‰etky slovenské parlamentné strany poãnúcKDH cez ªS-HZDS a SDKÚ-DS aÏ po Smer-SD, badaÈ na Slovensku po voºbách 2006 trendrelativizácie v˘znamu zmien, ktoré sa udiali vkrajine po odstránení komunistického reÏimuv roku 1989. V symbolickej rovine sa tentotrend prejavuje najmä v podobe oficiálne po-Ïehnanej reaktivácie intelektuálneho a ideovéhoodkazu osôb, ktoré sa za svojho Ïivota angaÏovaliv ‰truktúrach komunistického reÏimua po roku 1989 netajili odpor voãi spoloãensk˘mzmenám, ãasto pod plá‰tikom nacionálnejrétoriky. Konkrétnym prípadom je umiestneniena historickej budove NR SR pamätnejtabule s triviálnym v˘rokom Vladimíra Mináãao Ústave SR. Pre predsedu NR SR PavlaPa‰ku, ktor˘ rozhodol o in‰talácii tabule, bolozrejmé dôleÏité to, Ïe, ako vyhlásil, „Mináãovcitát vystihuje dobu“. .UÏ zrejme menej dôle-Ïit˘m pre predsedu parlamentu demokratického‰tátu, ãlenskej krajiny EÚ a NATO, bolfakt, Ïe celá ponovembrová publicistická tvorbaMináãa, niekdaj‰ieho ãlena ÚV KSS, bolapoznaãená ostrou kritikou nového reÏimu,útokmi na protagonistov „neÏnej“ revolúcie,nacionalistick˘mi postojmi vo vnútornej politikea protizápadn˘mi a protiamerick˘mi postojmiv zahraniãnej politike. Za symptomatickúje moÏné oznaãiÈ inklináciu „sociálno-demokratického“Smeru-SD k odkazu VladimíraClementisa, prvého ministra zahraniãn˘chvecí komunistického âeskoslovenska (plastikas jeho podobizÀou bola nedávno umiestnenáv budove MZV SR), zvlá‰È s prihliadnutímna to, Ïe osud Clementisa bol od samého zaãiatkuaÏ do tragického konca nerozluãne spät˘s komunistickou stranou. Za pozornosÈ v tejtosúvislosti stojí aj fakt, Ïe ideovo-politické dediãstvohistorickej slovenskej sociálnej demokracienebolo Smerom-SD ani v najmen‰ejmiere doposiaº vyÏiadané, akoby pre túto stranujednoducho neexistovalo.Nezmyselné experimentovanieOxymoronické tendencie v rámci politiky symbolov,pokusy spájaÈ nespojiteºné sú príznaãnépredov‰etk˘m pre spoloãnosti, ktoré po dlhotrvajúcichkonfliktoch a turbulenciách sú stálevnútorne rozorvané. Príkladom je dne‰néRusko, kde ‰tátna moc sa pokú‰a vyprodukovaÈnovú oficiálnu ideológiu, ktorá má spojiÈ vsebe odkaz imperiálnej monarchie a sovietskejmoci. Ako modern˘ európsky ‰tát s liberálno-demokratick˘mreÏimom má dne‰né Slovenskov‰etky moÏnosti na to, aby sa vyvarovalopodobn˘ch nezmyseln˘ch experimentov.Grigorij MeseÏnikov59

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EKto sa chystá na HradDo prezidentsk˘ch volieb zostáva e‰te pribliÏnerok a pol, ale voºba (staro)nového prezidentasa uÏ zaãína stávaÈ témou politickejaj verejnej diskusie. Napokon, kandidatúra nahlavu ‰tátu sa nerodí zo dÀa na deÀ – hoci slovenskéreálie ani tento variant nevyluãujú.Napokon, v‰etky doteraj‰ie príbehy voºbyhlavy ‰tátu v samostatnom Slovensku prinieslinemálo zaujímavosti aj kuriozít. A nieje vylúãené, Ïe ani tá nadchádzajúca v roku2009 nebude celkom v˘nimkou.Prvou hlavou demokratického samostatnéhoSlovenska (prívlastkom „demokratického“neobchádzam postavu Jozefa Tisa, skutoãneprvého slovenského prezidenta) sa stal MichalKováã. Hoci bol vraj favoritom predseduHZDS Vladimíra Meãiara, do parlamentnéhosúboja o tento post i‰iel v drese HZDS in˘Kováã – Roman. V prvom kole voºby hlavy‰tátu v‰ak nikto neuspel a tak svoju ‰ancu vyuÏilaÏ kandidát ã. 2 – podpredseda HZDS ab˘val˘ predseda Federálneho zhromaÏdeniaMichal Kováã. Stal sa ním aj preto, lebookrem toho, Ïe mal podporu vo svojom hnutí,usiloval sa aj o podporu opoziãn˘ch poslancova tí sa spoliehali na to, Ïe Michal Kováãpoãas v˘konu svojej funkcie bude odHZDS nezávislou osobnosÈou – a ich oãakávaniasa naplnili oveºa viac, ako mohli vôbecpoãítaÈ.Opakované pokusy o voºbu druhej hlavy‰tátu na pôde NR SR sa pravidelne konãili neúspechom,ão bolo logické, lebo nájsÈ zhodu90 hlasov bolo vylúãené – predstavy koalícieaj opozície o tom, kto by mal prevziaÈ ‰tafetupo Michalovi Kováãovi, sa totiÏ vzájomnevyluãovali. A neskor‰í v˘voj aj dôsledneukázal, preão to bolo tak. Koalícii i‰lo aj oprevzatie prezidentsk˘ch právomocí po ukonãenífunkãného obdobia, opozícia zasa my-‰lienkou o priamej voºbe prezidenta nielen vyluãovalabudúce zablokovanie parlamentu,ale si aj získavala podporu vo verejnosti.Spôsob v˘konu prezidentsk˘ch právomocí avízia voºby hlavy ‰tátu priamo obãanmi sa staliv˘znamnou súãasÈou politického súboja vroku 1998.Prvé priame voºby prezidenta na jar roku1999 ukázali dve principiálne záleÏitosti – poprvé, tzv. dzurindovská ãasÈ spoloãnosti môÏeuspieÈ, ak sa zhodne na spoloãnom kandidátovi;po druhé, Vladimír Meãiar síce zjednocujenemalú ãasÈ spoloãnosti, ale pre väã‰inuelektorátu je ako hlava ‰tátu neprijateºn˘.V˘sledky jednotliv˘ch kôl to preukazujú:Rudolf Schuster mal uÏ v prvom kole 47,37percenta hlasov zúãastnen˘ch voliãov, VladimírMeãiar o desaÈ percent menej (Magda Vá-‰áryová najmä vinou nezvládnutého vystúpeniav televíznej diskusii skonãila na 6,6 percenta).V druhom kole sa 330-tisíc hlasovpresunulo k R. Schusterovi a tak sa prv˘mprezidentom, zvolen˘m priamo obãanmi, stalb˘val˘ ko‰ick˘ primátor a predseda SOP. Situáciao päÈ rokov neskôr spomínané princípypotvrdila – priveºa vtedaj‰ích tzv. koaliãn˘chkandidátov (Kukan, Miklo‰ko, Bútora,Schuster...) spôsobila, Ïe do druhého kola sapopri V. Meãiarovi neãakane dostal Ivan Ga‰-paroviã. Jeho náskok necel˘ch ‰tyritisíc hlasovpred Eduardom Kukanom vyvolala neschopnosÈkoaliãn˘ch strán zhodnúÈ sa najednom mene a tak hlasy v ich prospech (Kukanavolilo v prvom kole 438 920 obãanov,R. Schustera 147 549, F. Miklo‰ka 129 414a M. Bútoru 129 387) skonãili vo vetre. Prinajmenejzaujímavé v druhom kole bolo, Ïenapriek zdrÏanlivosti vtedaj‰ích koaliãn˘chlídrov, odmietajúcich vyjadriÈ svoju podporuI. Ga‰paroviãovi, veºká ãasÈ verejnosti uprednostnilaI. Ga‰paroviãa a ten v druhom kolezískal viac ako dvojnásobok hlasov z prvéhokola (v prvom 442 564, v druhom 1 079562).Situácia pred tretími priamymi voºbamiprezidenta SR je zjavne komplikovanej‰ia –na rozdiel od minulosti, keì by súpera V.Meãiara v druhom kole porazil „aj slamen˘panák“, dnes nie je ani celkom jasné, kto vôbecbude kandidovaÈ. S v˘nimkou súãasnejhlavy ‰tátu, ktorá sa touto ambíciou uÏ dlh‰íãas netají. V‰etky ostatné mená a kandidatúrysú zatiaº neznáme. Ak by sme totiÏ malibraÈ váÏne doteraj‰ie vyhlásenia straníckychlídrov, bola by predvolebná situácia mimoriadnezloÏitá. Predseda SNS totiÏ vyhlásil, ÏeIvan Ga‰paroviã ich dôverou nedisponuje aSNS postaví vlastného kandidáta. PredsedaHZDS naopak vystupuje zatiaº veºmi zdrÏanlivoa zrejme nemá veºa chuti v druhom kolevyhorieÈ – keìÏe sa v‰ak nedá oãakávaÈ, Ïe byHZDS podporilo Ivana Ga‰paroviãa ão i lenverbálne, môÏe postaviÈ zo svojich radov nejakúosobnosÈ, ktorá v‰ak zrejme nebudemôcÈ zvíÈaziÈ – a doteraj‰ie prieskumy verejnejmienky v˘razne favorizujú Ga‰paroviãovovíÈazstvo. Je v‰ak faktom, Ïe v jeho doteraj‰omelektoráte a medzi kandidátmi spomínan˘miv prieskumoch verejnej mienkynemá Ïiadnu konkurenciu, ão by sa v prípadekandidátov SNS a HZDS zrejme zmenilo.Natvrdo povedané, zvy‰ujúci sa poãet koaliãn˘chkandidátov zvy‰uje ‰ance kandidátaopoziãného. âo zrejme lídri koaliãn˘ch stránvedia – len by museli prehltnúÈ svoje v˘hradyvoãi súãasnej hlave ‰tátu, ktorá podºa v‰etkéhobude podporovaná predov‰etk˘m politikmiaj voliãmi Smeru.Súãasná situácia celkom prirodzene vygenerovalaako druhého favorita volieb podpredsedníãkuSDKÚ-DS Ivetu Radiãovú, ktorázatiaº dominuje v opoziãnom voliãskomspektre. Zdá sa ako nespochybniteºné, Ïe v súbojis Ivanom Ga‰paroviãom má akú-takú‰ancu kandidát opozície iba vtedy, ak by sana Àom zhodli v‰etky opoziãné strany, ãov‰ak nemusí byÈ Radiãovej prípad, lebo kres-Èanskí demokrati uvaÏujú o Pavlovi Hru‰ovskomako vlastnom kandidátovi. Podºa doteraj‰íchprieskumov verejnej mienky v‰ak nieje predseda KDH t˘m typom politika, ktor˘by mohol získaÈ na svoju stranu väã‰inu opoziãnéhoelektorátu (a treba zrejme aj povedaÈ,Ïe dôleÏité bude získaÈ na svoju stranu maìarskúmen‰inu ako celok a tu je pozíciapredsedu KDH nie veºmi istá). Iste, ak by sana Àom zhodli v‰etky tri opoziãné strany atúto jednotu by aj deklarovali, môÏe sa staÈ zPavla Hru‰ovského v˘znamn˘ hráã prezidentsk˘chvolieb, ale najpravdepodobnej‰ímv˘sledkom volieb by aj tak bolo jednoznaãnévíÈazstvo Ivana Ga‰paroviãa. AÏ tak veºmizasa súãasná hlava ‰tátu obãanom neprekáÏa,aby vnímali jeho súboj s Pavlom Hru-‰ovsk˘m ako existenciálnu záleÏitosÈ, aleboako príleÏitosÈ na v˘raznú zmenu.Súboj o Hrad v‰ak má aj in˘ rozmer – mobilizáciupredov‰etk˘m opoziãn˘ch radovpred parlamentn˘mi voºbami – a tu sa zdá, Ïeak si SDKÚ-DS neuvedomí, Ïe okrem kandidátana prezidenta ide aj o upevnenie pozícielídra opozície, bude to len ìal‰ia premárnená‰anca, ak˘ch jej súãasné vládnutie RobertaFica veºa neposkytuje.Róbert Kotian60

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EBude Andrej Hlinka„otcom národa“aj bez zákona?Slovenská spoloãnosÈ môÏe v posledn˘chdÀoch a t˘ÏdÀoch sledovaÈ aÏ neãakane intenzívneoÏivovanie historick˘ch tém – ãi uÏ ideo tzv. Bene‰ove dekréty, uznesenie k 100. v˘roãiuãernovskej masakry alebo pripomínaniesi osobností zo slovensk˘ch dejín, VladomClementisom poãnúc a Andrejom Hlinkomnapríklad konãiac. Motivácia jednotliv˘chaktov je teda rôznorodá, ale jedno majú spoloãné– stavanie sa súãasnej koalície na národnéa historické piliere.V ponovembrov˘ch dejinách nejde o nov˘ãi neznámy proces, ale málokedy doteraz bolzáujem o historick˘ diskurz tak˘ intenzívnyako v súãasn˘ch mesiacoch. V˘nimkou bolosnáì len obdobie rokov 1990 – 1992, kedy saslovenská spoloãnosÈ aj v chaotick˘ch a nerazkontroverzn˘ch diskusiách prepracovalak samostatnosti – s veºkou zásluhou ãesk˘chpolitikov, ktorí po voºbách v roku 1992 otvorilidvere slovenskej politickej reprezentáciik osamostatneniu, poãítajúc s t˘m, Ïe z rozdeleniaâesko-Slovenska bude maÈ oveºaväã‰í profit západná ãasÈ federácie. DesaÈ rokovpo rozdelení mi to v osobnom rozhovorepotvrdil aj b˘val˘ podpredseda ODS a b˘val˘podpredseda federálnej vlády MiroslavMacek. Na moju otázku, Ïe „po Slovensku sapotuluje m˘tus, podºa ktorého ste krátko predvoºbami pri‰li za pánom Klausom a ukázalimu nejaké ãísla – v˘poãet, koºko by âesko získalona rozdelení âSFR a toto bol vraj preKlausa rozhodujúci argument“, Macek odpovedal:„Neuvedomujem si, Ïe by som vypracovalnejak˘ r˘dzo ekonomick˘ elaborát, alerozhodne som vÏdy argumentoval aj t˘m.Osobne som presvedãen˘, Ïe rozdelenie bolopre âeskú republiku samozrejme ekonomickyv˘hodné. Proti princípu delenia podºa poãtuobyvateºov 2:1 ÈaÏko mohol niekto nieãonamietaÈ. Myslím, Ïe pri pohºade na Slovenskov rokoch 1945 a 1990 nikto nepochybujeo finanãn˘ch transferoch na Slovensko. Anija som proti tomu nikdy neprotestoval, lebov spoloãnom ‰táte sú také transfery nevyhnutné,ak sa ‰tát má vyvíjaÈ v‰ade rovnako. Takistoje nepochybné, Ïe na tom bola âeská republikapodstatne lep‰ie a to, ão tu zostalo,to celé federálne know-how, ministerstvá,spôsob, ako vládnuÈ, ako zmeniÈ uÏ zaloÏenéministerstvá, to je svojím spôsobom väã‰iahodnota pre ‰tát ako napríklad Ïelezniãnévagóny a stíhaãky a továrne... Toto know-howbolo obrovské plus ‰tátu, zostalo u nás a skôrna federálnych ministerstvách ako na národn˘ch.Z tejto stránky to bolo samozrejme v˘hodnépre âeskú republiku aj z mnoh˘chìal‰ích dôvodov, politick˘ch, budúceho v˘voja...“UvaÏovaÈ aj t˘m smerom, Ïe o slovensk˘‰tát sa popri mnoh˘ch in˘ch zaslúÏil ajVáclav Klaus, nemusí byÈ úpln˘m nezmyslomnielen pre toho, kto si pamätá nesmrteºn˘citát z rozhovoru Vladimíra Meãiara prefrancúzsky denník Le Monde z leta 1992:„Nechceme nezávislosÈ, tlaãia nás do nej,“ ãikomu neuniklo explicitné vyjadrenie predseduHZDS po bratislavskom rokovaní s ODSv júni 1992: „Samostatn˘ slovensk˘ ‰tát nieje programov˘m cieºom HZDS... rokovanieo samostatnom Slovensku je nám vnútené zãeskej strany koncepciou buì, alebo. Ak oÀom rokujeme, tak nie preto, Ïe chceme, alepreto, Ïe musíme.“PätnásÈ rokov po t˘chto udalostiach sa naprogram slovenského parlamentu dostali návrhyzákonov o zásluhách Andreja Hlinku,ktoré po poãiatoãn˘ch rozpakoch narazili nav˘razn˘ protitlak jeho odporcov z rozliãn˘chstrán (nielen politick˘ch). V parlamente sa totiÏrokovalo o dvoch zákonn˘ch normách –a ak sa spoãiatku zdalo, Ïe ‰ancu na prijatiemá ten z dielne SNS, lebo do druhého ãítaniaho posunulo 91 poslancov zo 110 prítomn˘ch,kritická verejná diskusia a odmietavévyjadrenie v˘znamn˘ch in‰titúcií znaãne limitujújeho koneãnú podobu. Po v˘zve niekoºk˘chdesiatok osobností, ktorú podporiliaj Slovensk˘ zväz protifa‰istick˘ch bojovníkov,ªudia proti rasizmu, predstavitelia ÏidovskejnáboÏenskej obce, kriticky vystúpilo ajGenerálne presbyterstvo Evanjelickej cirkvia. v. na Slovensku, ktoré poÏiadalo parlament,aby neprijal spomínan˘ zákon: „Smeproti neadekvátnemu vyzdvihovaniu zásluhãloveka, ku ktorému má znaãná ãasÈ slovenskéhoobyvateºstva opodstatnené v˘hrady,“vyhlásili evanjelici a spoãiatku politická záleÏitosÈnadobudla aj negatívne náboÏenskékonotácie.Ruky od predloÏenej podoby zákona zaãalipostupne dávaÈ aj koaliãní partneri SNS aslová predsedu Smeru Roberta Fica („v tejtootázke majú poslanci Smeru absolútne voºnéruky a ja viem o mnoh˘ch, ktorí majú probléms t˘mto zákonom a nepodporia ho, tak-Ïe myslím si, Ïe to plne zodpovedá na‰ej politickejorientácii“) naznaãujú, Ïe prijatie pôvodnejpodoby zákona je veºmi otázne. S podobn˘mpostojom sa totiÏ netajili ani viaceríposlanci SDKÚ a keìÏe v poslaneckomklube sa logicky nedá oãakávaÈ Ïiadna podpora(hlasovanie Miklósa Duraya bolo zaujímav˘mprecedensom), bez v˘raznej korekcieje zákon o zásluhách Andreja Hlinku odkázan˘na neúspech.K˘m v zákone z apríla 1939 o zásluháchAndreja Hlinku jeho rovesníkom staãilo 32slov (§ 1 Andrej Hlinka sa zaslúÏil o slovensk˘národ. § 2. Text § 1 tohto zákona vkre‰esa do kameÀa a vsadí sa do budovy slovenskéhosnemu. § 3. Zákon tento splní vláda.),jeho nasledovníci boli spoãiatku oveºa komunikatívnej‰í.Po odpore verejnosti i koaliãn˘chpartnerov v‰ak prvé ústupky signalizujú uÏ ajpredstavitelia SNS a prestávajú trvaÈ na pôvodnomznení zákona v najkontroverznej-‰ích pasáÏach. Návrh zákona je totiÏ prinajmenejv prípade jednej formulácie nepresn˘(historici dobre vedia, Ïe hovoriÈ v súvislostis ãernovskou masakrou o „maìarsk˘ch Ïandároch“sa nedá) a v prípade jednej formulácie(o otcovi národa) prinajmenej nevhodn˘vzhºadom na odmietanie tohto kon‰tatovanianie bezv˘znamnou ãasÈou slovenskejspoloãnosti ãi národa. Nehovoriac uÏ o sankciáchpodºa paragrafu 5: „Konanie vedúce kpo‰kodeniu dobrého mena Andreja Hlinku naverejnosti je moÏné postihnúÈ podºa zákona.“Nie celkom nelogické sú postrehy kritikovosoby Andreja Hlinku – nech bude zákonpoãas druhého ãítania akokoºvek upravovan˘,pre nemalú ãasÈ spoloãnosti sa „otcom národa“nikdy nestane.Pre znaãnú ãasÈ spoloãnosti (je zaujímavé,Ïe v jednom prieskume malo v˘hrady voãi tomutozákonu aÏ 54 percent respondentov a zazákon sa vyslovila necelá ‰tvrtina osloven˘ch)je Andrej Hlinka „otcom národa“ aj bezzákona.Bude teda zákon o Andrejovi Hlinkovi preto,aby bol?Róbert Kotian61

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KOD 1. DO 30. SEPTEMBRA 20071. septembra – Pri príleÏitosti 15. v˘roãia prijatiaÚstavy SR sa v Národnej rade SR zaãal po ‰esÈroãnejprestávke DeÀ otvoren˘ch dverí. Naposledy samohli obãania zblízka zoznámiÈ s budovou parlamentuv roku 2001, odvtedy na tento úãel slúÏia klasicképrehliadky, na ktoré sa môÏu objednaÈ celé kolektívy.Predseda parlamentu Pavol Pa‰ka odhalil na prieãelíhistorickej budovy Národnej rady SR pamätnú tabuºupripomínajúcu 15. v˘roãie prijatia Ústavy SR aDeklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.Tieto dve udalosti povaÏuje Pa‰ka za najv˘znamnej-‰ie v novodob˘ch dejinách Slovenska: „NájsÈ odvahua deklarovaÈ zvrchovanosÈ a potvrdiÈ ju schváleníma prijatím Ústavy, dokumentu, ktor˘ Slovákomotvoril cestu medzi sebavedomé demokratické európskenárody, to bolo ãosi, na ão by sme nemali nikdyzabúdaÈ.“4. septembra – Na mimoriadnej schôdzi vlády sarokovalo o podozreniach z neetick˘ch a nezákonn˘chpraktík niektor˘ch printov˘ch a elektronick˘chmédií. Premiér Robert Fico v mene vlády Slovenskejrepubliky apeloval na Generálnu prokuratúru, abypre‰etrila prípady hrub˘ch zásahov do súkromia ministerkypráce Viery Tomanovej, ktoré 21. a 29. augustaspôsobil neznámy fotograf. Malo ísÈ o nelegálnevniknutia na majetok Tomanovej, v jednom prípadedokonca aj o omámenie stráÏneho psa. Vláda SRzároveÀ schválila uznesenie, v ktorom vyjadruje poãudovanienad t˘m, Ïe sa Tlaãová rada ãi Rada pre vysielaniea retransmisiu nezaoberajú podozreniami z neetickéhosprávania ekonomick˘ch novinárov, ktorí získalipeÀaÏné ãi nepeÀaÏné dary od subjektov podnikajúcichv oblasti dôchodkového sporenia.4. septembra – Prijatie uznesenia, ktor˘m vládaodporuãila generálnemu prokurátorovi stíhaÈ konkrétneprípady, ktoré sa jej nezdajú, je podºa podpredseduKDH Daniela Lip‰ica prejavom komunistickéhomyslenia. „Som ‰okovan˘ tak˘mto prístupom vládya je to zdôvodniteºné len t˘m, Ïe chce prekryÈ problémpani ministerky práce Viery Tomanovej konfliktoms médiami.“ V reakcii na vládnu kritiku etiky prácemédií Lip‰ic dodal, Ïe sú dobrí a zlí novinári, rovnakoako sú dobrí a zlí politici a vláda ani nemôÏe maÈideálne vzÈahy s novinármi: „Potom by si nerobili svojuprácu.“4. septembra – Minister kultúry SR Marek MaìariãpovaÏuje správanie niektor˘ch médií za bezohºadné,keì ich cieºom je poníÏiÈ, raniÈ a ublíÏiÈ ãloveku.Povedal to v Národnej rade v reakcii na uznesenievlády, ktoré odporúãa generálnemu prokurátorovia mediálnym in‰titúciám konaÈ v troch prípadochpodozrení z poru‰enia etiky médií. “Niekedy sa ne-‰títia pouÏívaÈ zákerné prostriedky, ak˘mi sú útoky nadieÈa politika, alebo poru‰ovanie domovej slobody,vnikanie do súkromn˘ch priestorov aj s pouÏitím doslovakriminálnych prostriedkov, ako je zne‰kodneniepsa,“ uviedol minister.4. septembra – Hlasovanie o vyslovení nedôveryministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovejnapokon skonãilo neúspe‰ne. Za návrh o vyslovenínedôvery hlasovalo 60 poslancov, v‰etci z opozície.Proti bolo 78 koaliãn˘ch poslancov. Mimoriadnu12. schôdzu Národnej rady s jedin˘m bodomprogramu, návrhom na vyslovenie nedôvery ministerkeTomanovej, si vyÏiadalo 46 poslancov v‰etk˘chtroch opoziãn˘ch strán.5. septembra – Snaha o udrÏanie dôchodkovej reformyje najväã‰ím politick˘m zápasom opozície vtomto roku, aj keì premiér Robert Fico robí v‰etkopre to, aby od tejto témy odpútal pozornosÈ. Podºa expremiéraMikulá‰a Dzurindu bol súãasÈou tohto zápasuaj neúspe‰n˘ pokus opozície vysloviÈ nedôveruministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Viere Tomanovej.Utorkové rokovanie Národnej rady Slovenskej republikypovaÏuje KresÈanskodemokratické hnutie zahanebné. Uviedol to na tlaãovej konferencii predse-Vyrie‰iÈ jednoznaãne spor o to, kto ãi kde sa zaãala súãasnáslovensko-maìarská roztrÏka, nie je celkom jednoduché. Podºajednej strany sa napätie zaãalo návrhom Pála Csákyho, abyslovensk˘ aj maìarsk˘ parlament prijali v rovnakom ãasevyhlásenie, v ktorom by vyjadrili poºutovanie nad vzájomn˘mihistorick˘mi krivdami. Pikantné na celej akcii je o. i. aj to,Ïe podºa predsedu SMK Pála Csáky ju podnietila skupinaposlancov z KDH, ktorí hovorili o potrebe dokumentu, ktor˘ byprispel k uzmiereniu medzi Slovákmi a Maìarmi. Vyhlásenies názvom Spoloãne a úprimne by parlamenty oboch krajín maliprijaÈ na DeÀ Európy 8. mája 2008.Bene‰ove dekrétya stredná EurópaI. âO NAVRHOVAL CSÁKYPodºa Csákyho by maìarsk˘ parlamentvyjadril ºútosÈ nad maìarizáciou Slovákov vobdobí na prelome 19. a 20. storoãia, kritickyby sa mal vysloviÈ tieÏ o politike maìarskejvlády po roku 1938, keì Maìarsko zabralojuÏnú ãasÈ Slovenska, a o maìarskejúãasti na invázii armád komunistick˘ch ‰tátovdo âeskoslovenska v auguste 1968. Slovenskástrana by mala podºa SMK vyjadriÈpoºutovanie napríklad nad poru‰ovaním právMaìarov po roku 1918 alebo nad deportáciamiobãanov maìarskej men‰iny do ãesk˘chkrajín po roku 1945. Csáky sa rovnako netajilani t˘m, Ïe by sa mal nájsÈ spôsob, akoaspoÀ symbolicky od‰kodniÈ príslu‰níkovmaìarskej men‰iny – a vzorom malo byÈod‰kodnenie Ïidovského spoloãenstva. Rozbu‰kouv‰ak bola zmienka o Bene‰ov˘chdekrétoch, na ktorú sú slovenskí politici nad-‰tandardne citliví. Aby bolo jasné, o ãom jereã, kºúãové dokumenty budem uvádzaÈ vplnom znení.Základné tézy spoloãnej deklarácie medziNárodnou radou Slovenskej republiky aNárodn˘m zhromaÏdením Maìarskej republikyPoslanci Národného zhromaÏdenia Maìarskejrepubliky a Národnej rady Slovenskejrepubliky - vychádzajúc z presvedãenia, abypre na‰u spoloãnú európsku budúcnosÈ vytvorilinovú perspektívu, a zároveÀ urobilirozhodn˘ krok v takom smere, aby vzÈah maìarskéhoa slovenského národa, Maìarskejrepubliky a Slovenskej republiky oslobodiliod bremien, ktoré sa na neho usadili poãasuplynulého poldruha storoãia – by mohliprijaÈ spoloãnú deklaráciu, v ktorom by– zdôraznili by, Ïe maìarsk˘ a slovensk˘v roku 2007národ Ïil viac storoãí v spoloãnom ‰táte,priãom toto spoluÏitie má mnoho pozitívnychã⁄t, na základe ktor˘ch môÏeme vybudovaÈspoloãnú víziu do budúcnosti sovzájomn˘m pochopením a vzájomnou podporou.– uznali, Ïe v spoloãn˘ch dejinách sa popriv‰eobecne bezkonfliktnom spoluÏití objaviliaj ru‰ivé faktory, ktoré aÏ dodnes za-ÈaÏujú na‰e vzÈahy, resp. v oãiach ãastina‰ich spoluobãanov sa zjavia ako nevyrie‰enéproblémy.Za úãelom ich vyrie‰enia– Národné zhromaÏdenie Maìarskej republikyby vyjadrilo svoje poºutovanie nad t˘m,Ïe koncom 19. a zaãiatkom 20. storoãiavtedaj‰ia maìarská vláda uskutoãÀovalana území Uhorska takú politiku, ktorá poru‰ovalapráva národností Ïijúcich naúzemí ‰tátu. Vyjadrilo by svoje poºutovanieaj nad úsiliami, ktoré po vykonaní prvejviedenskej arbitráÏi moÏno zo slovenskejstrany povaÏovaÈ za nespravodlivé.Národné zhromaÏdenie Maìarskej republikyby deklarovalo za poºutovaniahodné ajfakt, Ïe jednotky Maìarskej ºudovej armádyvstúpili ako súãasÈ Var‰avskej zmluvyv roku 1968 na územie Slovenskej republikyv sluÏbe nesprávnej veci. Národné zhromaÏdenieMaìarskej republiky by kvôliv‰etk˘m t˘mto veciam sa ospravedlniloobãanom Slovenskej republiky.– Národná rada Slovenskej republiky by vyjadrilasvoje poºutovanie nad t˘m, Ïe povytvorení âeskoslovenskej republiky poprvej svetovej vojne sa stali aj také udalosti,ktoré poru‰ovali práva obãanov maìarskejnárodnosti. Národná rada Slovenskejrepubliky by vyjadrila svoje poºutovanienad t˘m, Ïe aj v období 1945 – 194862

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Ksa uskutoãnili také udalosti, ktoré viedli ktomu, Ïe územie ‰tátu boli nútení opustiÈobãania maìarskej národnosti, resp. niektoríboli odvleãení nedobrovoºne na nútenúpráce do âiech. ëalej by vyjadrilasvoje poºutovanie nad t˘m, Ïe vtedaj‰iaSlovenská národná rada prijala aj také dekrétyna úrovni zákona, ktoré na základeprincípu kolektívnej viny váÏne poru‰ovalipráva obãanov maìarskej a nemeckejnárodnosti. Národná rada Slovenskej republikyby sa preto ospravedlnila v‰etk˘mobãanom Slovenskej republiky, ktorítieto povaÏujú za nespravodlivé, a vyhlásilaby, Ïe bude iniciovaÈ zaloÏenie fondu,ktor˘ môÏe realizovaÈ aj finanãné od‰kodnenia.Národná rada Slovenskej republikyby sa za vy‰‰ie uvedené ospravedlnilaaj dotknut˘m obãanom Maìarskej republiky.– Národné zhromaÏdenie Maìarskej republikya Národná rada Slovenskej republiky byvyjadrili svoje poºutovanie nad v‰etk˘minegatívnymi vplyvmi vynútenej v˘menyobyvateºstva realizovaného po druhej svetovejvojne.– Národné zhromaÏdenie Maìarskej republikyby vyhlásilo, Ïe vo svojej národnostnejpolitike bude postupovaÈ na základe pozitívnycheurópskych príkladov, a národnostn˘zákon krajiny je pripravené prispôsobiÈv‰eobecn˘m pozitívnym rozvojov˘mprocesom.– Národná rada Slovenskej republiky by vyhlásila,Ïe vo svojej národnostnej politikebude postupovaÈ na základe pozitívnycheurópskych príkladov, vytvorí svoj národnostn˘zákon, a je pripravená tento zákonprispôsobiÈ v‰eobecn˘m pozitívnym rozvojov˘mprocesom.“·éf slovenskej diplomacie Ján Kubi‰ odmietolnávrh SMK na prijatie deklarácie ozmierení a odpustení krívd medzi Slovenskoma Maìarskom slovami: „SúãasÈou návrhuSMK je zámer otvoriÈ Bene‰ove dekréty.To ho stavia do úplne inej podoby, je topodoba konfrontaãná. Napriek tomu, Ïe ideo deklaráciu, ktorá by mala nieão zahladiÈ azmieriÈ, tak takto postaven˘ ideov˘ zámer ibaprivoláva konfrontáciu a napätie.“Kritick˘ postoj voãi Csákyho predstavezaujal aj jeho predchodca Béla Bugár. SMKmala najskôr pripraviÈ návrh na od‰kodnenieza Bene‰ove dekréty, oboznámiÈ s ním koaliãn˘chpartnerov a ostatné parlamentné stranya aÏ potom s ním ísÈ na verejnosÈ, povedalk oznámeniu predsedu SMK Pála Csákyho,Ïe v septembri dá tak˘to návrh doparlamentu, jeho predchodca Béla Bugár.„Mám problém s t˘m, ako to otvoril. Taktoto vyvolá len napätie,“ komentoval Csákyhooznámenie cez rozhovor pre maìarsk˘denník Magyar Nemzet. „Aj to je zlé, Ïe toodkázal z Maìarska,“ dodal Bugár. Nerozumieani naãasovaniu Csákyho iniciatívy. Návrhpre parlament e‰te podºa Bugára SMKnepripravila, okrem toho si za prioritu urãilapresadenie vykonávacích zákonov k charteregionálnych a men‰inov˘ch jazykov.Bugár uviedol, Ïe od‰kodnenie za povojnovédekréty prezidenta Bene‰a mala SMKvÏdy v programe. Rie‰enie ponúkla pri vstupedo druhej Dzurindovej vlády, partneri tov‰ak odmietli. Ospravedlnenie musí podºaBugára prísÈ z oboch strán – slovenskej ajmaìarskej. „Parlamenty by povedali – prepáãtea vláda by vytvorila fond, z ktorého bysa mohli desaÈ rokov ãerpaÈ úroky na kultúrneaktivity men‰iny,“ opísal svoju predstavu.DohodnúÈ sa musia nielen politické stranyv SR, ale aj Bratislava a Budape‰È.II. Z JASNÉHO NEBA?Zaujímavé takisto bolo, Ïe slovenské stranysa tvárili, akoby Csákyho návrh spadolz jasného neba – pritom podpredseda opoziãnejStrany maìarskej koalície MiklósDuray sa vyslovil za od‰kodnenie Maìarov,ktor˘ch po druhej svetovej vojne postihlitakzvané Bene‰ove dekréty, aj v rozhovorepre Hospodárske noviny 10. apríla 2007:„Problém je obdobie rokov 1945 aÏ 1948.Maìari boli zbavení obãianskych práv aboli povaÏovaní za zloãincov len preto, Ïesú Maìari. Toto treba vyrie‰iÈ. Ale nie ospravedlniÈsa, ale krivdy treba odstrániÈ a napraviÈ.T˘m, ktor˘m krivdili, treba re‰tituovaÈ.Ak nie t˘mi ist˘mi majetkami, tak finanãne.Ak sa dajú re‰tituovaÈ tí, ktorí podºahliarizácii, preão nie tí, ktorí boli postihnutí reslovakizáciou.“Vnímavej‰iemu pozorovateºovi slovenskejpolitickej scény neuniklo, Ïe SMK napríkladvo svojom volebnom programe vroku 2006 explicitne kon‰tatovala: „... poprispomenut˘ch úspechoch sa nám v uplynulomvolebnom období nepodarilo zrealizovaÈmnohé ìal‰ie predsavzatia a dosiahnuÈv‰etky vyt˘ãené ciele. Preto nie sme spokojnís t˘m, Ïe• sa nepodarilo ústavou zlep‰iÈ postavenienárodnostn˘ch men‰ín;• nebol prijat˘ zákon o právnom postavenímen‰ín, resp. zákon o financovaní kultúrnárodnostn˘ch men‰ín; naìalej ch˘bauspokojiv˘ zákon o pouÏívaní jazyka národnostn˘chmen‰ín; sa nedocielil rovnak˘pokrok v dosahovaní rovnosti ‰ancípohlaví v rôznych oblastiach spoloãenskéhoÏivota;• pri vytváraní rovnosti ‰ancí pre Rómovbolo dosiahnuté iba ãiastkové napredovanie;• ani ãlenstvo v EÚ neprinieslo zru‰enieBene‰ov˘ch dekrétov.“V inej ãasti volebného programu SMK –v ãasti Historické krivdy – sa o. i. pí‰e: „Vzáujme zru‰enia následkov Bene‰ov˘ch dekrétova ìal‰ích právnych noriem prijat˘chv duchu uplatnenia princípu kolektívnej vinybude SMK iniciovaÈ v súãinnosti s odborníkmidialóg na vypracovanie modelov uskutoãneniamorálneho a finanãného od‰kodnenia.SMK urobí v‰etko preto, aby v proceseusporiadania vlastníckych pomerov tzv. pôdneznámych vlastníkov naìalej úspe‰ne obhajovalazáujmy vlastníkov pôdy. SMK povaÏujeotázku núten˘ch deportácií do âR,resp. vysÈahovania v rámci v˘meny obyvateºstvado Maìarska po 2. svetovej vojne zanevyrie‰en˘ a stále existujúci problém.Usporiadanie poÏiadaviek od‰kodnenia obetíprotizákonne odvleãen˘ch zo Slovenska nanútené práce do âR v rokoch 1946 – 1947da KDH Pavol Hru‰ovsk˘. Podºa jeho slov sa zaãínapokus o ovplyvÀovanie médií a oãierÀovanie slobodyprejavu. Tvrdí, Ïe v prípade pokraãovania tak˘chtopraktík hrozí Slovensku návrat ku komunistickému re-Ïimu. Utorkové vedenie schôdze NR SR oznaãil Hru-‰ovsk˘ za nedemokratické.Strana Smer-sociálna demokracia odsúdila postojKDH, ktoré dnes oznaãilo utorkové rokovanie NR SRza návrat ku komunistickému reÏimu. „Je hanebné, akKDH spochybÀuje úãasÈ obãanov na verejnom rokovaníNárodnej rady Slovenskej republiky a je úbohé,ak úplne beÏn˘ spor medzi predsedajúcim schôdze avystupujúcim poslancom, ktor˘ evidentne poru‰ovalrokovací poriadok, hodnotí KDH ako návrat ku komunistickémureÏimu.6. septembra – Predstavenstvo Slovenského syndikátunovinárov odmieta uznesenie vlády SR k návrhustanoviska vlády SR k podozreniam z neetick˘cha nezákonn˘ch praktík niektor˘ch printov˘ch a elektronick˘chmédií ako celok a povaÏuje ho za pokusurobiÈ z vlády SR subjekt etickej samoregulácie médií.TASR o tom informovala predsedníãka SSN ZuzanaKrútka.6. septembra – Orgánom ãinn˘m v trestnom konanísa podarilo rozkódovaÈ tzv. Meãiarovu kazetu,ktorá má údajne obsahovaÈ zoznam klientov skrachovan˘chnebankov˘ch subjektov BMG Invest aHorizont Slovakia. Ide o údajn˘ zoznam ústavn˘ch ãiniteºova firiem prepojen˘ch na politické strany, ktoréúdajne v nebankov˘ch subjektoch uloÏili svoje peniazea brali z nich kaÏdoroãne 30 percent.7. septembra – Zru‰enie dvojjazyãného názvu vobciach, ktoré by uÏ nespæÀali podmienku 20-percentnéhopodielu inej ako slovenskej men‰iny, bymohlo vyvolaÈ napätie. V reakcii na snahu ‰éfa SNSJána Slotu, ktor˘ chce predloÏiÈ do parlamentu návrhna aktualizáciu zoznamu tak˘chto obcí, to pre TASRuviedol poslanec NR SR Béla Bugár (SMK).8. septembra – Pre ªudovú stranu – HZDS zostávaprioritou podpora vládnej koalície. Úvahy o koaliãnompreskupovaní dnes predseda Vladimír Meãiarodmietol. „Pre nás zostáva prioritnou otázka podporytejto vládnej koalície. Iné usporiadanie nie je v nijakomprípade, v Ïiadnej kombinácii politicky moÏné.Niet iného rie‰enia,“ uviedol na tlaãovej besedev Poprade.10. septembra – Vládny návrh zákona o sociálnompoistení je nov˘ spôsob znárodnenia. Je to frontálnyzákonn˘ útok na peniaze obãanov. Schválenie tejto novelyzákona tak ako ho predloÏila vláda, by bolo lúpeÏoustoroãia. Uviedol to na tlaãovej konferencii lídrovopoziãn˘ch strán predseda SDKÚ-DS Mikulá‰Dzurinda.10. septembra – Vládne strany podporia v prvomãítaní návrh zákona o zdravotn˘ch poisÈovniach. Podne‰nom rokovaní Koaliãnej rady o tom informovalpredseda vlády Robert Fico. Lídri koaliãn˘ch strán satotiÏ zhodli na troch základn˘ch princípoch tejto novely:peniaze, ktoré poisÈovne vyberú, sú verejn˘mizdrojmi, pozitívny hospodársky v˘sledok poisÈovní samá vrátiÈ do systému a správny fond sa zníÏi zo ‰tyrochna tri percentá. Koaliãní partneri sa dohodli, Ïepodporia návrhy SNS na schválenie zákona o zásluháchAndreja Hlinku, ako aj uznesenie o nedotknuteºnostiBene‰ov˘ch dekrétov. Predsedovia Smeru-SD,ªS-HZDS a SNS sa dohodli na presunutí zákona o sociálnompoistení na koniec nadchádzajúcej schôdzeNR SR, aby t˘m vytvorili väã‰í priestor pre rokovanievládnych expertov so zástupcami dôchodcovsk˘chsprávcovsk˘ch spoloãností. Naopak, trojicubranno-bezpeãnostn˘ch zákonov koalícia z rokovania13. schôdze parlamentu úplne stiahne. Ide o zákon oochrane pred financovaním terorizmu, zákon o tajn˘chsluÏbách a zákon o brannej povinnosti. Dôvodomstiahnutia návrhov sú v˘hrady SNS a ªS-HZDS, pod-ºa predsedu národniarov Jána Slotu tieto zákony pravdepodobnepripravia odznova. Návrhy branno-bezpeãnostn˘chzákonov obsahom, ani rozsahom nezodpovedaliduchu tejto doby, preto na nich treba veºa pozmeniÈ.T˘mito slovami vysvetlil pre TASR predse-63

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Kda ªS-HZDS Vladimír Meãiar dôvod stiahnutia trojicezákonov z rokovania Národnej rady SR.10. septembra – Poslanec Peter Gabura nemôÏeza KDH kandidovaÈ vo voºbách do verejnej funkcie.Ako pre TASR potvrdila podpredsedníãka KDH MáriaSabolová, predsedníctvo rozhodlo o disciplinárnomkonaní voãi poslancovi podºa ãlánku 11 písmeno d/,ktor˘ hovorí o zákaze kandidovaÈ za hnutie v najbliÏ-‰ích voºbách do orgánov verejnej moci. Sabolová dodala,Ïe zákaz sa vzÈahuje na kandidatúru do ktor˘chkoºvekvolieb.11. septembra – Pod petíciu obãanov SR za zachovaniepluralitného a rovnoprávneho zdravotníctva sapodpísalo 145.000 obãanov. Na tlaãovej besede Zdru-Ïenia zdravotn˘ch poisÈovní to uviedol prezident ZZPIgor Dorãák. „MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe petícia obsahujeminimálne 145.000 platn˘ch podpisov,“ povedalDorãák.11. septembra – Predstavitelia SMK predstavilipredsedovi Národnej rady SR Pavlovi Pa‰kovi návrhspoloãného vyhlásenia, v ktorom by mal slovensk˘ amaìarsk˘ parlament vyjadriÈ poºutovanie nad kontroverzn˘mimomentmi spoloãnej histórie oboch národov.11. septembra – Predseda parlamentu Pavol Pa‰-ka nevidí momentálne dôvod na prijímanie zloÏitéhotextu o zmierení medzi Slovenskom a Maìarskom. Spredsedníãkou maìarského parlamentu Katalin Sziliovousa Pa‰ka za posledn˘ rok stretol päÈkrát a aniraz sa nerozprávali o téme prijímania podobného textu,ako navrhla SMK.13. septembra – Zdravotné poisÈovne by malisvoj prípadn˘ zisk z hospodárenia vrátiÈ späÈ do systémua pouÏiÈ ho len na úhradu poskytnutej zdravotnejstarostlivosti. Vypl˘va to z návrhu novely zákonao zdravotn˘ch poisÈovniach, ktor˘ poslanci posunulido druhého ãítania. Parlament predt˘m zamietolopoziãné návrhy, aby sa nepokraãovalo v rokovaní onávrhu.13. septembra – Poslanci NR SR ukonãili tretí rokovacídeÀ 13. schôdze parlamentu rozpravou k návrhunového zákona o v˘chove a vzdelávaní (‰kolskéhozákona) z dielne podpredsedu KDH Martina Fronca.Koaliãní aj opoziãní poslanci sa zhodli na tom, Ïeje najvy‰‰í ãas prijaÈ normu, ktorá sa dá povaÏovaÈ ajza akúsi „ústavu“ pre základné a stredné ‰koly. Pod-ºa koalície v‰ak treba poãkaÈ na dokonãenie vládnehonávrhu, ktor˘ pripravuje Ministerstvo ‰kolstvaSR.16. septembra – Predseda ªS-HZDS VladimírMeãiar chce prezidenta, ktor˘ bude aj pracovaÈ abude i schopn˘ reprezentovaÈ záujem ‰tátu. O súãasnejhlave ‰tátu nepriamo povedal, Ïe je „stratou pe-Àazí pre ‰tát“. Za najlep‰ieho kandidáta na post budúcehoslovenského prezidenta povaÏuje RobertaFica. O svojej kandidatúre vo voºbách v roku 2009 zatiaºneuvaÏuje.18. septembra – Parlament posunul do druhého ãítaniaiba návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku o‰tátotvorn˘ slovensk˘ národ a o Slovenskú republiku,ktor˘ do Národnej rady SR predloÏili poslanci zaSNS. ëal‰ích ‰esÈ opoziãn˘ch návrhov nezískalo dostatoãnúpodporu hlasov. Zákon o Hlinkov˘ch zásluháchmu priznáva ãestn˘ titul Otca národa. Hovorí ajo Hlinkov˘ch mimoriadnych zásluhách pri kon‰tituovaníslovenského národa ako ‰tátotvorného národa.ZároveÀ by sa mala v parlamente in‰talovaÈ busta tohtonárodného dejateºa.Poslanci v prvom ãítaní neschválili ani návrh zákonao v˘chove a vzdelávaní z dielne opoziãn˘ch zákonodarcovMartina Fronca (KDH), Ferdinanda Devínskeho(SDKÚ-DS) a Lászlóa Szigetiho (SMK).19. septembra – Novelu zákona o zhromaÏìovacompráve i novelu zákona o autorizovan˘ch architektochprerokovali poslanci v závere ‰iesteho rokovaciehodÀa 13. schôdze Národnej rady SR. Na základeprávnej normy poslanca Branislava Baãíka (Smer-SD) o zhromaÏìovacom práve si úãastníci zhromaÏdenianebudú môcÈ zakr˘vaÈ tvár tak, aby to znemoÏniloich identifikáciu, ak budú proti nim zasahovaÈ popovaÏujemeza morálnu otázku, a preto ichpodporujeme.“O niekoºko rokov skôr, v apríli 2005, prebiehalaniekoºkot˘ÏdÀová búrlivá diskusia vmédiách, na‰tartovaná Mikósom Durayom vdenníku Magyar Nemzet uÏ 12. februára:„Je poburujúce, Ïe akcia zorganizovaná MaìarmiÏijúcimi vo svete vo veci Bene‰ov˘chdekrétov sa nedostala ani len pred Komisiupre ºudské práva OSN pre postoj maìarskejvlády, respektíve ministerstva zahraniãn˘chvecí.“Pri príleÏitosti 60. v˘roãia prijatia Ko‰ickéhovládneho programu sa vtedaj‰í predsedaSMK Béla Bugár vyjadril, Ïe Maìari Ïijúcina Slovensku by mali dostaÈ za tento programod‰kodnenie. Myslí si, Ïe slovensk˘parlament by mohol prijaÈ vyhlásenie, v ktoromby sa ospravedlnil za v‰etko, ão sa v obdobírokov 1945 aÏ 1948 proti Maìaromvykonalo. Otázku Bene‰ov˘ch dekrétov byzas bolo podºa neho moÏné uzatvoriÈ materiálnymspôsobom podobn˘m od‰kodneniuobetiam holokaustu na Slovensku, nemalo byv‰ak ísÈ o od‰kodÀovanie jednotlivcov.Koncom apríla 2005 sa vo vtedaj‰ej Národnejobrode vyjadrili k otázke Bene‰ov˘chdekrétov traja poprední politici SMK.Pál Csáky: Dodnes o sebe ãítam, Ïe somv jednej rovine so zradcami a kolaborantmi.To je princíp kolektívnej viny, ão je pre mÀav demokratickej spoloãnosti neprijateºné.Povedzme si teda, Ïe to uÏ neplatí. A nech topovie orgán, ktor˘ tak˘to súd vyniesol, tedaNárodná rada Slovenskej republiky.Miklós Duray: Bene‰ove dekréty boli vpodstate politickou pomstou, ktorá nemala vEurópe obdobu. V Ïiadnom európskom ‰tátenedo‰lo k uzákoneniu kolektívnej viny.Repatriácie men‰ín v in˘ch ‰tátoch totiÏ vypl˘valiz Postupimskej dohody, a nie z vnútro‰tátnychprávnych aktov. Keì sa skonãilavojna, skonãili sa vojnové pomery.Béla Bugár: Slovenská republika by samala ospravedlniÈ maìarskej men‰ine zakrivdy, ktoré jej spôsobil Ko‰ick˘ vládnyprogram. Ten pred ‰esÈdesiatimi rokmi zbavilslovensk˘ch Maìarov, s v˘nimkou dokázateºn˘chantifa‰istov, obãianskych práv. PovaÏujemprístup na princípe kolektívnej vinyza neprijateºn˘.A nemoÏno takisto obísÈ ani skutoãnosÈ, Ïeaj v roku 1998, aj v roku 2002 sa politikomSMK nepodarilo presadiÈ otázku Bene‰ov˘chdekrétov ãi od‰kodnenia len zásluhouodporu ich slovensk˘ch koaliãn˘ch partnerov.Druhou stranou mince odmietnutia tejtootázky bol po rokovaniach o zostavení vládyv roku 2002 de facto súhlas s vytvorenímKomárÀanskej univerzity.III. A âO NA TO V NR SR?V takto vyostrenej situácii sa na schôdziNR SR rokovalo o návrhu poslancov SNSJána Slotu, Rafaela Rafaja, Rudolfa Puãíkaa Ivana ·a‰ka na prijatie uznesenia NR SRo nedotknuteºnosti denacifikaãn˘ch dokumentovk usporiadaniu pomerov po druhejsvetovej vojne na Slovensku.Rafael Rafaj (SNS)Nazdávame sa a sme presvedãení, Ïe je aexistuje spoloãenská opodstatnenosÈ prijatiatakéhoto vyhlásenia, vnútorná aj vonkaj‰ia.V ostatnom ãase totiÏ dochádza od niektor˘chpredstaviteºov alebo obãanov hlásiacichsa k maìarskej národnosti na Slovensku,resp. aj od niektor˘ch subjektov zastupujúcichbuì men‰inu alebo pôsobiacich vMaìarskej republike, k spochybÀovaniu denacifikaãn˘chnoriem upravujúcich povojnovépomery na Slovensku, známych aj ako vskratke „Bene‰ove dekréty“, ale je to súborviacer˘ch noriem, ktoré upravovali v ‰peciálnomãase po, tesne po 2. svetovej vojneusporiadanie pomerov a vyvrcholili viacer˘midohodami vrátane medzinárodn˘ch a bilaterálnych.Sme presvedãení, Ïe je v záujmeSlovenskej republiky, aby po viac ako 60rokov od skonãenia 2. svetovej vojny, vzhºadomna tieto udalosti a poÏiadavky, jednoznaãnea nespochybniteºne deklarovala odmietnutieotvárania otázok súvisiacich s koncoma v˘sledkami 2. svetovej vojny a prostredníctvomNárodnej rady vyhlásila nespochybniteºnosÈ,nedotknuteºnosÈ a nemennosÈprávnych a majetkov˘ch pomerov vyplynuv‰íchz t˘chto dokumentov, teda prezidentaEdvarda Bene‰a a Slovenskej národnejrady, ale aj ìal‰ích. Preto do‰lo aj, porokovaniach s viacer˘mi subjektmi, koalícieaj opozície, s navrhovateºmi k úpravám pôvodnéhotextu tak, Ïe tieto povojnové rozhodnutiasa oznaãujú ako rozhodnutia reprezentatívnychorgánov âeskoslovenskej republikya Slovenskej národnej rady.Na‰e uznesenie, ktoré by sme mali prijaÈ,je predov‰etk˘m za nieão a nie proti nieãomu,je za kontinuitu právnu, spoloãenskú, aleaj morálnu, je za nespochybniteºnosÈ udalostí,ktoré vyvolali v druhej svetovej veºatráum. Re‰pektuje stav, ktor˘ nastolili víÈazné‰táty a dohody s porazen˘mi ‰tátmi, usilujesa vniesÈ stabilitu do pomerov na Slovenskuaj v strednej Európe, pretoÏe mámeza to, Ïe takého neustále spochybÀovanieotázok súvisiacich s v˘sledkom a koncomdruhej svetovej vojny neprospievajú ani stabilite,ani dobr˘m bilaterálnym vzÈahom s na-‰imi susedmi.Vladimír Palko (KDH)âo sa t˘ka obsahu, tak keì to preãítame,ºahko vidíme, Ïe hovorí o tom, Ïe Bene‰ovedekréty majú ostaÈ v platnosti. P˘tam sa,ãi je s t˘m nejak˘ problém na slovenskej politickejscéne. S v˘nimkou SMK v‰etky politickéstrany na Slovensku hovoria, Ïe Bene‰ovedekréty majú ostaÈ v platnosti, keìÏesú súãasÈou usporiadania politického v Európepo druhej svetovej vojne. Z tohto hºadiskateda v skutoãnosti Ïiadny problém tunie je. PretoÏe, vôºa spochybniÈ Bene‰ove dekrétyje veºmi malá. Pochopiteºne, Ïe SMK,keìÏe predloÏilo tento návrh v lete v médiách,tak pochopiteºne teraz zná‰a následkytoho, Ïe tak˘to dokument z dielne SNS saobjavil. KaÏd˘ dokument má aj svoju formu.Hovorí sa o nedotknuteºnosti denacifikaãn˘chdokumentov. PouÏiÈ formuláciu o denacifikáciiznamená navodzovaÈ atmosféru,Ïe snáì je tu niekto, kto hovorí o nejakej nacifikácii,Ïe snáì sú tu Ïivé nejaké my‰lienky,ktoré sú proti tomu, Ïe Európa bola denacifikovanápo druhej svetovej vojne. Alekeì sa tak pozerám okolo seba, tak vidím, Ïe64

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Krealita je taká, Ïe akákoºvek my‰lienka nacizmuje politicky v podstate m⁄tva. Je v hlaváchpán skínov, ktor˘m sa venuje primeran˘mspôsobom polícia. Pochopiteºne, Ïe keìSMK vy‰la s nejak˘m návrhom, tak bolo logické,Ïe sa tu rozprúdi nejaká diskusia a tadiskusia bude trvaÈ a ona bude trvaÈ e‰teveºa rokov. A nemoÏno sa jej nijak˘m spôsobombrániÈ. Ale odmietam hraÈ takú hru,Ïe tento parlament bude hovoriÈ o potrebe denacifikácie,priãom nacizmus je m⁄tvy a budememlãaÈ k tomu, Ïe v tomto ‰táte, v tomtoparlamente v tejto vláde prebieha celkomãulá komunizácia, prekomunizácia. Na Slovenskuprebieha opätovné obnovovanie symbolovkomunizmu. A opätovne sú tu obnovovanékomunistické, historické lÏi. Po extempores Vladimírom Mináãom, vãera predsedavlády Robert Fico odhaºoval pamätnútabuºu Vladimírovi Clementisovi. V budoveministerstva zahraniãn˘ch vecí. A ja si myslím,Ïe tomuto by sme sa mali venovaÈ.Treba povedaÈ, Ïe Vladimír Clementis bolnespochybniteºn˘ súdruh Klementa Gottwalda.Îe bol spolustrojcom VíÈazného februára1948. Îe bol strojcom toho, Ïe na‰akrajina sa na 40 rokov ocitla za ostnat˘m drôtom.Îe pomáhal roztláãaÈ koleso masov˘chrepresálií a vráÏd, ktor˘ch obeÈami boli tisícenevinn˘ch Slovákov a Sloveniek. Áno, onsám sa stal obeÈou komunistického reÏimu.Ale to, Ïe bol obeÈou frakãn˘ch bojov v rámcikomunistickej strany, ho e‰te neoprávÀujek tomu, aby mal pamätnú tabuºu v ‰tátnejbudove.Druhá poznámka. V‰etci vieme, Ïe RobertFico má hlbokú traumu zo 17. novembra1989. Len nevieme a nesúhlasíme, aby toulieãebÀou, kde si bude tu traumu lieãiÈ, sa stanecelá na‰a krajina. Po tretie. Ak bude pokraãovaÈtakáto rehabilitácia komunistick˘chsymbolov, ich ìal‰ie roz‰irovanie vna‰ej spoloãnosti a KDH bude v budúcejvláde a ono v nejakej budúcej vláde bude, zasadímesa za to, aby takéto symboly rehabilitáciekomunizmu odi‰li na politické smetisko,kam patria a nie z nenávisti voãi komunistom,ale z úcty voãi ich obetiam.Béla Bugár (SMK)Chcem reagovaÈ na predreãníka a to vjednej veci, slovo denacifikácia. Musím hneìpovedaÈ, Ïe samozrejme som si v‰imol nov˘návrh, kde toto slovo nie je. Ale aby kaÏd˘vedel, preão tu nie je, tak staãí, keì preãítate,nemusíte ãítaÈ pôvodné Bene‰ove dekréty,nemusíte ãítaÈ povedzme stoosmiãku, staãí,keì preãítate sto‰tvorku z 1945, tzn. nariadenieSlovenskej národnej rady z roku1945, kde sa hovorí, Ïe s okamÏitou platnos-Èou a bez náhrady sa konfi‰kuje pre úãely pozemkovejreformy pôdohospodársky majetok,ktor˘ je vo vlastníctve a) osôb nemeckejnárodnosti, b) osôb maìarskej národnosti,c) zradcov a nepriateºov a e) kde je, neviem,preão tu nie je, ale e) úãastinn˘ch aleboin˘ch spoloãností a právnick˘ch osôb,ktoré samozrejme spolupracovali urãit˘mspôsobom. To znamená, Ïe ani v t˘chto dokumentochÏiadna zmienka o nacistoch nebola.TakÏe chcem povedaÈ len toºko, kebynáhodou niekoho napadlo nazvaÈ na‰ichpredkov nacistami, tak by sme museli veºmitvrdo na to reagovaÈ. A druhá vec. Ani totonie je v poriadku, Ïe chcete jednostrann˘ akt,ale bez rokovania s t˘mi, alebo bez súhlasut˘ch, ktor˘ch sa to t˘ka. Takto nikdy túto vecneuzavriete.József Berényi (SMK)V prípade prijatia prerokovaného návrhubude Národná rada Slovenskej republiky vseptembri 2007 tri roky po vstupe Slovenskado Európskej únie znovu deklarovaÈ princípkolektívnej viny, ak chcete, kolektívnej zodpovednostivoãi v‰etk˘m obãanom nemeckeja maìarskej národnosti, ktoré Ïili v povojnovomobdobí na dne‰nom území Slovenskejrepubliky. Podºa ná‰ho názoru budeto hanebn˘ akt, ktor˘ opäÈ vynesie neoprávnen˘verdikt nad na‰imi rodiãmi a star˘mirodiãmi, rodiãmi dne‰n˘ch obãanov Slovenskejrepubliky, maìarskej a nemeckej národnosti.ZároveÀ spochybní v‰etky doteraj‰iekroky súvisiace so zmiernením následkovpovojnového usporiadania pomerov ak˘mbolo napr. prijatie Listiny ºudsk˘ch práv aslobôd, ale aj prijatie zmluvy o dobrom susedstvea priateºskej spolupráci medzi Slovenskourepublikou a Maìarskou republikoua mohol by som pokraãovaÈ.ëalej tento návrh v skutoãnosti odobrujenielen vysídlenie okolo 55 000 Maìarov zúzemia vtedaj‰ieho âeskoslovenska do Maìarska,ktoré síce je pravda bolo vykonanéna základe medzi‰tátnej dohody, ale tzv. deportáciu44 000 Maìarov na nútené práce doâiech, z ktor˘ch zhruba 5 000 boli deti, ktorábola realizovaná v˘luãne uÏ len na základerozhodnutia reprezentatívnych orgánovâeskoslovenskej republiky bez medzi‰tátnejdohody, ãi medzinárodného súhlasu.Eduard Kukan (SDKÚ – DS)Na úvod by som chcel povedaÈ, Ïe poslaneck˘klub SDKÚ-DS podporí tak˘to textvyhlásenia e‰te s dvomi zmenami, ktoré budemprezentovaÈ na záver svojho vystúpenia.Bez ohºadu na to, alebo, ãi práve preto,chcem v‰ak povedaÈ, Ïe sme presvedãení, Ïetakéto vyhlásenie niã nového, zásadného nepriná‰a,Ïe je nadbytoãné a Ïe tak trochu pripomínavylamovanie otvoren˘ch dverí.Aj z medzinárodného pohºadu takéto iniciatívyvyvolávajú iba pozdvihnutie oboãiaa nevyslovené otázky zo strany na‰ich partnerovv Európe. Nebudem ‰pekulovaÈ o pohnútkachpredkladateºov, aj keì to nie jetaké asi ÈaÏké, chcem len povedaÈ, Ïe osobnesa domnievam, Ïe vlastenectvo a úprimnécity voãi Slovenskej republike moÏnovyjadrovaÈ mnoh˘mi in˘mi vhodnej‰ími spôsobmia nie opakovan˘m prevetrávaním dokumentov,ktoré zohrali svoju historickúúlohu a mali by pokojne a dôstojne odpoãívaÈv análoch histórie. Preto by som naozajkorektne kolegiálne chcel apelovaÈ na kolegovzo Slovenskej národnej strany, aby v budúcnostitakéto otázky znovu neotvárali.Tento apel platí aj na ìal‰iu politickú stranu,ktorá obãas avizuje úmysly otváraÈ platnosÈBene‰ov˘ch dekrétov.Dnes je Slovensko pevnou ãasÈou Európskejúnie a Severoatlantickej aliancie. Akoaktívny ãlen t˘chto zoskupení, by sme maliprestaÈ ÏiÈ v minulosti, pozeraÈ sa do budúcnosti.NachádzaÈ to, ão nás spája s na‰imipartnermi a kolegami a kultivovane, toto ìa-licajti. Zvolávatelia budú tieÏ povinní písomne oznámiÈzhromaÏdenie vopred, najskôr v‰ak ‰esÈ mesiacovpred dÀom jeho konania.19. septembra – Parlament opätovne zamietolústavn˘ zákon o ochrane dôchodkov poslancov opoziãn˘chstrán, keì ho neposunul do druhého ãítania.Zákon mal podºa opozície zaruãiÈ garanciu podmienokdôchodkového poistenia aj dôchodkového sporenia,teda prvého aj druhého dôchodkového piliera.20. septembra – Parlament schválil uznesenie onedotknuteºnosti povojnov˘ch dokumentov k usporiadaniupomerov po druhej svetovej vojne na Slovenskuz dielne poslancov SNS. Zo 141 prítomn˘ch zákonodarcovhlasovalo 140. Návrh podporilo 120 poslancov,20 poslancov SMK hlasovalo proti, nehlasovalPavol Minárik z KDH. Poslanci ukonãili rokovacídeÀ rozpravou k novele zákona o sociálnom poistení.Rokovaniu predchádzal dramatick˘ v˘voj, keìparlament kvôli neuzná‰aniaschopnosti neschválildva návrhy na stiahnutie, respektíve preloÏenie návrhunovely na nasledujúcu schôdzu parlamentu. NR SRtotiÏ z dôvodu neuzná‰aniaschopnosti nebola schopnáhlasovaÈ o návrhu SDKÚ-DS, SMK a KDH, abybola novela zákona o sociálnom poistení stiahnutá zNR SR, prezentovalo sa len 57 opoziãn˘ch poslancov.Následne Vladimír Meãiar za klub ªS-HZDS navrholpreloÏiÈ novelu na rokovanie nasledujúcej schôdzeparlamentu. Po upozornení predsedu NR SR PavlaPa‰ku, Ïe tak˘to návrh môÏu podaÈ najmenej tri poslaneckékluby, ªS-HZDS podporila aj SDKÚ-DS aKDH. Ak by boli prítomní v‰etci poslanci opozície,návrh by bol pre‰iel, zaprezentovalo sa v‰ak len 70 poslancovªS-HZDS a opozície. KeìÏe snemovÀa opäÈnebola uzná‰aniaschopná, Pa‰ka napokon otvoril rozpravuk novele zákona o sociálnom poistení v prvomãítaní.21. septembra – Predseda NR SR Pavol Pa‰ka poslalpredsedníãke maìarského parlamentu KatalinSziliovej preklad deklarácie o nedotknuteºnosti tzv.Bene‰ov˘ch dekrétov. Reagoval tak na postoje svojichkolegov z maìarského parlamentu ohºadne prijatejdeklarácie. Podºa Pa‰ku nie sú poslanci zákonodarnéhozboru v Budape‰ti a europarlamentu dostatoãneinformovaní o obsahu deklarácie.Na vine je podºa predsedu NR SR sãasti aj predsedaSMK Pál Csáky. „Niektorí poslanci Európskehoparlamentu boli pravdepodobne dezinformovanínepresn˘m a zavádzajúcim listom poslanca Národnejrady Slovenskej republiky Pála Csákyho, ktorého vyjadreniazìaleka nevystihujú podstatu predmetnéhouznesenia NR SR a veºmi nekorektne interpretujústav slovenskej spoloãnosti,“ uviedol. Voãi prijatej deklaráciisa po jej prijatí ohradili poslanci maìarskéhoparlamentu, ãlenovia maìarskej vlády aj niektoríeuroposlanci.21. septembra – Predseda vlády SR Robert Ficopotvrdil maìarskému premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi,Ïe Bene‰ove dekréty sú pre slovenskú vládu nedotknuteºnéa nezmeniteºné. Uviedol to poãas telefonickéhorozhovoru, o ktor˘ Fica poÏiadal Gyurcsány.Prijatie uznesenia NR SR, ktoré vyvolalo kritiku Budape‰ti,povaÏuje premiér Fico za prirodzenú odpoveìslovensk˘ch politick˘ch síl na provokácie predseduSMK Pála Csákyho Ïiadajúceho ru‰enie spomínan˘chdekrétov.23. septembra – Predsedovia Smeru-SD a ªS-HZDS sa stretnú a dohodnú na kompromise, ktor˘umoÏní postúpenie novely zákona o sociálnom poistenído druhého ãítania. V reakcii na vyhlásenie predseduvlády Roberta Fica, podºa ktorého je do zajtraj-‰ieho hlasovania dosÈ ãasu na rokovanie s ªS-HZDS,to pre TASR povedal podpredseda tejto strany MilanUrbáni. Napokon poslanci koalície za návrh zákonazahlasovali – po tom, ako V. Meãiar predniesol päÈ bodov,po splnení ktor˘ch zákon podporia – a na ktor˘chsa dohodli v‰etci traja koaliãní lídri.24. septembra – Predseda NR SR Pavol Pa‰kazvolal medzinárodnú odbornú konferenciu Vnímanieposlaneckej imunity v súãasnosti, jej v˘znam a kontextjej uplatÀovania v Slovenskej republike. Hlavn˘m65

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Kzámerom podujatia je prezentácia rôznych odborn˘chnázorov na danú problematiku s cieºom následnéhovyuÏitia jednotliv˘ch prezentácií a diskusií preãinnosÈ Stálej komisie.25. septembra – Trojica poslancov NR SR zaKDH Vladimír Palko, Franti‰ek Miklo‰ko a Pavol Minárikpodali do parlamentu návrh Vyhlásenia Národnejrady SR k 100. v˘roãiu tragédie v âernovej. „Návrhvyhlásenia k 100. v˘roãiu tragédie v âernovej, ktorépodali poslanci za SNS, nie je vhodn˘ na schváleniev NR SR, lebo je príli‰ teatrálny. Okrem toho jenaãase skoncovaÈ s t˘m, aby hovorcom v‰etkého národnéhobola vulgárna strana ako je SNS.“ Slovenskánárodná strana odmietla komentovaÈ vyjadrenie poslancaNR SR Vladimíra Palka. „S ohºadom na váÏnosÈtémy masakry v âernovej nebudem reagovaÈ najeho zúfal˘ útok na na‰u stranu. Je veºmi smutné, ÏeKDH sa ne‰títi spolitizovaÈ tragickú udalosÈ, ktorú bysme si mali pripomenúÈ so v‰etkou dôstojnosÈou a maximálnoupietou,“ uviedla pre TASR prvá podpredsedníãkaSNS Anna Belousovová.25. septembra – Predseda NR SR Pavol Pa‰ka povaÏujeposlaneckú imunitu za nepotrebnú a je za jejzru‰enie. Uviedol to poãas konferencie o poslaneckejimunite v historickej budove Slovenskej národnejrady na Îupnom námestí v Bratislave. Jeho koaliãn˘kolega a predseda ªS-HZDS Vladimír Meãiar si, naopak,myslí, Ïe poslanecká imunita predstavuje fundamentparlamentarizmu a je od neho neoddeliteºná.Na strane Meãiara stojí i jeho kolegyÀa Katarína Tóthová,ktorá povaÏuje imunitu za nutnú. V˘znam nedotknuteºnostiposlanca vidí najmä v oblasti kontrolnejfunkcie parlamentu. Poslanec podºa nej nesmie maÈobavy, Ïe ho budú stíhaÈ za obvinenia, ktoré sa uká-Ïu ako nepravdivé.26. septembra – Predseda NR SR Pavol Pa‰kapredloÏí návrh na obmedzenie poslaneckej imunity voblasti priestupkov najneskôr na novembrovú schôdzuparlamentu. „Niet uÏ dnes aj po vãeraj‰ej konferenciipoch˘b, Ïe to, ão sme avizovali koncom júna,a to je obmedzenie imunity v oblasti priestupkov, jepravdepodobne politicky priechodné,“ povedal Pa‰-ka po rokovaní stálej komisie NR SR pre ústavu a rokovacíporiadok.27. septembra – SNS chce vyzvaÈ maìarsk˘ parlament,aby sa Slovákom ospravedlnil za ãernovskútragédiu. Vypl˘va to z návrhu Vyhlásenia NR SR k100. v˘roãiu tragédie v âernovej, ktor˘ zverejnilaSNS. “Oãakávame, Ïe maìarsk˘ parlament prijme zákonnénormy, ktoré budú úãinnou brzdou vzniku a pôsobeniaorganizácií pokú‰ajúcich sa oÏivovaÈ staré ‰ovinisticképraktiky, ako je napríklad vznik polovojensk˘chmaìarsk˘ch gárd,“ uvádza sa v návrhu. Vyhlásenieby mal parlament prijaÈ pri príleÏitosti blíÏiacehosa stého v˘roãia masakry v âernovej, poãas ktorejzahynulo 15 ºudí a 72 bolo zranen˘ch. Udalosti vâernovej sú podºa SNS pripomenutím toho, kammôÏe zájsÈ ‰ovinistická politika v strednej Európe.29. septembra – Prijatie deklarácie o nedotknuteºnostiBene‰ov˘ch dekrétov bola jasná a legitímnaodpoveì na provokácie predsedu SMK Pála Csákyho.V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógyto povedal predseda vlády SR Robert Fico. „Pán Csákypotom ako nastúpil na post ‰éfa SMK nerobí niãiné, len provokuje. Jeho agresívna provokatívna politika,posielanie Ïalobabn˘ch listov do EÚ len provokuje,“zdôraznil premiér. ZároveÀ si Fico stojí zarozhodnutím NR prijaÈ tak˘to dokument a ocenil skutoãnosÈ,Ïe slovenská politická scéna vrátane dvochopoziãn˘ch strán mala na to jednotn˘ názor. Premiérzopakoval, Ïe v˘roky predsedu SNS Jána Slotu na adresuCsákyho povaÏuje v politickom dialógu za nevhodné,ale podºa neho ich k nim vyprovokoval práve‰éf SMK. Skon‰tatoval, Ïe on sa od nich di‰tancujea nikdy by ich sám nepouÏil. „SNS je v súãasnejkoalícii stabilizujúci prvok ako ostatné dve strany.Keby to tak nebolo, tak je uÏ dávno rozhádaná.“lej v budúcnosti rozvíjaÈ, ãi uÏ ide o na‰ichpartnerov na juhu, teda Maìarsko alebo Nemecko,toto v‰etko by sme mali kon‰truktívnepouÏívaÈ v na‰ej budúcej vzájomnej spolupráci.Dovoºte mi, toto som chcel povedaÈ, totoje stanovisko SDKÚ-DS, ktoré chceme prezentovaÈ,také tro‰ku ‰ir‰ie súvislosti, keì uÏhovoríme o tejto otázke. Dovoºte mi, abysom predniesol dva pozmeÀujúce návrhy dotextu uznesenia, toho uÏ preformulovaného,ktoré je súãasÈou spoloãnej správy a ktorétu celé presne predniesol za predkladate-ºov pán poslanec Rafaj.TakÏe, navrhujem tieto zmeny. Do preambuly,po prvej odráÏke, nezabúdaÈ na utrpenieobetí druhej svetovej vojny, navrhujemdoplniÈ ìal‰iu, novú, ktorá by znela. Odsudzujúcprincíp kolektívnej viny, doplniÈ aìalej vo ‰tvrtom riadku preambuly, kde sa hovorío tom, ktoré by znamenali zmenu právnehoa morálneho povojnového usporiadania,vyãiarknuÈ a morálneho a doplniÈ predprávneho majetku, takÏe táto odráÏka byznela, ktoré by znamenali zmenu majetkovo-právnehopovojnového usporiadania.Toto by som chcel navrhnúÈ a poprosím, abysa o t˘chto návrhoch hlasovalo oddelene.Mojmír Mamojka (Smer-SD)Vzhºadom na to, Ïe boli prijaté obidvapozmeÀujúce návrhy, dovoºte, aby som preãítals t˘mito modifikáciami návrh uzneseniaa potom vás poprosil o to, aby sa hlasovaloo modifikovanom návrhu uzneseniaako o celku. Teraj‰í, aktuálny text uzneseniateda znie takto:Uznesenie Národnej rady Slovenskej republikyo nedotknuteºnosti povojnov˘ch dokumentovk usporiadaniu pomerov po druhejsvetovej vojne na Slovensku.Národná rada Slovenskej republiky schva-ºuje vyhlásenie,Národná rada Slovenskej republiky– nezabúdajúc na utrpenie obetí druhej svetovejvojny odsudzujúc princíp kolektívnejviny– odmietajúc pokusy o spochybÀovanie a revíziuzákonov, dekrétov, zmlúv a in˘ch povojnov˘chrozhodnutí slovensk˘ch a ãeskoslovensk˘chorgánov, ktoré by znamenalizmenu majetkového a právnehopovojnového usporiadania– re‰pektujúc dohody medzi víÈazn˘mi aporazen˘mi ‰tátmi,– majúc na zreteli ustanovenia dohody ov˘mene obyvateºstva medzi âeskoslovenskoma Maìarskom z 27. februára 1946mierovej zmluvy s Maìarskom z 10. februára1947 a ·trbského protokolu z 25.júla 1949– Ïelajúc si rozvoj dobr˘ch susedsk˘ch vzÈahovs Maìarskou republikou– usilujúc o pokraãovanie integraãného procesuv Európskej únii a v pevnej vôliskonãiÈ s otváraním otázok súvisiacich skoncom druhej svetovej vojny a jej v˘sledkamivyhlasuje, Ïe1) ústavné, zákonné a politické rozhodnutiav rámci povojnového usporiadaniaboli prijaté tak, ako v in˘ch európskych‰tátoch v dôsledku druhej svetovejvojny a poráÏky nacizmu a vychádzalizo zásad medzinárodného právareprezentovan˘ch závermi konferenciev Postupime.2) Povojnové rozhodnutia reprezentatívnychorgánov âeskoslovenskej republikya Slovenskej národnej rady nie súpríãinou diskriminaãnej praxe a dnes naich základe nemôÏu vzniknúÈ novéprávne vzÈahy.3) Právne a majetkové vzÈahy, ktorévznikli t˘mito rozhodnutiami sú nespochybniteºné,nedotknuteºné a nemenné.Pán predseda, prosím, dajtehlasovaÈ o uznesení ako celku.Pavol Pa‰ka, predseda NR SRHlasujeme o texte tak, ako bol upraven˘po prijatí pozmeÀujúcich návrhov.141 prítomn˘ch, 120 za, 20 proti, 1 nehlasoval.Kon‰tatujem, Ïe sme navrhovanéuznesenie prijali.IV. ZÁVERâo bolo iba zaãiatkom „neãakaného“ v˘vojav slovensko-maìarsk˘ch vzÈahoch. Pokraãovanienabudúce.66

S U P E R M O N I T O RSUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre6. septembra – 5. októbra 2007Nemecká kancelárka Angela Merkelová sizískala obrovsk˘ re‰pekt za svoje diplomatickéschopnosti, ale aj ãestnosÈ a priamoãiarosÈ.Jej mentalitu ukazuje reakcia na uráÏlivúnahú karikatúru poºského ãasopisu. Merkeloválen struãne reagovala, Ïe aj toto je súãasÈslobody tlaãe.Îurnalista ·tefan Hudec.Sme 6. 9.(AspoÀ na príkladoch z cudziny vieme, akovyzerá férov˘ premiér, aké má vlastnosti aako si predstavuje slobodu tlaãe. Merkelovánenarieka, Ïe sa obáva o svoje zdraviepod tlakom médií. Má iné schopnosti, ktor˘misi získava priazeÀ verejnosti.)***Tím astronómov z Minnesotskej univerzityobjavil veºké niã. Presnej‰ie, zatiaº najväã-‰ie niã, aké kedy kto objavil. T˘m posunul ‰káluvesmírnej niãoty na neuveriteºné hodnoty.Cesta naprieã t˘mto veºk˘m niã by aj pri r˘chlostisvetla trvala miliardu rokov.Novinár Kristián Klima.Îurnál 6. 9.(Je ãoraz Èaωie si predstaviÈ, ako Boh núkan˘ºuìom desiatkami rôznych náboÏenstievna‰iel uprostred kolosálneho priestoru– ktor˘ nedokáÏe obsiahnuÈ ani najkvalitnej‰íteleskop a ani najgeniálnej‰í astronóm– nepatrnú Zem a na nej lukratívnemiesto Raj. Ale rovnako i najuãenej‰iehoãloveka môÏe omraãovaÈ predstava, Ïe tenkolosálny priestor, v ktorom uÏ na‰li ajVeºké Niã, vznikol sám od seba, tieÏ len z nejakéhoNiã.)***Slovenská verejnosÈ na rozdiel od európskejnevníma problematick˘ v˘voj v Rusku (oslabovaniedemokracie, správanie sa Ruska ksusedom) s v˘raznej‰ím znepokojením. Názorysa príkro lí‰ia najmä od postojov Poliakov,ktor˘ch prísloveãná opatrnosÈ k Rusku máhlboké historické korene. Dnes, zoãi-voãi narastajúcemusebavedomiu vracajúcej sa mocnosti,tak˘to opatrnej‰í postoj rozhodne namiesteje.Sociologiãka Oºga Gyárfá‰ová.Sme 7. 9.(Slovenská verejnosÈ vníma málo citlivo aostraÏito aj iné hrozby – politické a ekonomické–, ktoré visia nad jej Ïivotn˘m priestorom,hoci sa uÏ veºakrát vo svojej históriimohla presvedãiÈ, aké je nebezpeãné ignorovaÈraz Rusko, raz Nemecko a inokedyzasa povedzme USA.)***Vo v‰eobecnosti tí, ão prevzali moslimskúvieru, nespravili toto rozhodnutie s cieºomu‰kodiÈ in˘m ºuìom. Problém je v tom, Ïe samôÏu staÈ zraniteºn˘mi du‰ami pre radikálnychislamistov. S novou vierou sa ocitli v novomnáboÏenskom prostredí a ak natrafia na teroristov,tí od nich môÏu vyÏadovaÈ obludnédôkazy, Ïe ich príklon k moslimom je nespochybniteºn˘.To môÏe viesÈ k tomu, Ïe ich navedúna cestu k terorizmu.Nemeck˘ odborník na boj proti terorizmuRolf Tophoven. Pravda 7. 9.(Problém teda – zväã‰a – nie je v tom, Ïe ºudiamajú alebo si osvoja nejaké náboÏenstvo.Komplikácie nastanú vtedy, keì vieruºudí v mene nejak˘ch ideí a ideálov – ajpríÈaÏliv˘ch – deformujú v nich falo‰ní prorocina fanatizmus – a takmer vÏdy zo zi‰tn˘chdôvodov. Teroristami sa ºudia stávajúnie z BoÏích posolstiev, ale preto, Ïe ichzneuÏili.)***Prvé stretnutie s mníchmi a tigrami v chrámebolo jedn˘m z najduchovnej‰ích záÏitkovv mojom Ïivote. Pamätám sa, Ïe som cítilmier a pokoj, ktoré vládli v klá‰tore, a akúsiláskavosÈ, ktorú mnísi prechovávajú voãi t˘mveºk˘m maãkám.Anglick˘ reÏisér Andrew Barron,tvorca dokumentárneho filmu Klá‰tor tigrov– o budhistick˘ch mníchochv thajskom klá‰tore, ktorí si adoptovalidivoké ‰elmy. TV oko 7. 9.(Zimomriavky idú po chrbte. âlovek tedadokáÏe takmer v‰etko, ak si v sebe vytvorídispozície aj pre najneuveriteºnej‰ie situácie.Îivot mníchov s tigrami nemoÏno posudzovaÈpodºa ustálen˘ch stereotypov. Pritompohºad na symbiózu krotk˘ch ºudí soskroten˘mi zvermi môÏe znásobiÈ pocit prítomnostiboha na akomkoºvek mieste.)***Poãet veriacich v Rakúsku klesol za poslednéroky o 6 %. Hlavn˘m dôvodom je cirkevnádaÀ, ktorá je niekoºko sto eur roãne. Preskoro deväÈ desatín zo ‰iestich miliónov rakúskychkatolíkov je príslu‰nosÈ ku katolíctvuvecou viac neÏ formálnou. Do kostola chodípravidelne len 12 % veriacich. S v˘nimkoumal˘ch miest a dedín kostoly pri om‰iach zívajúprázdnotou. Katolícka cirkev Rakúskopostupne stráca, ako naostatok stráca väã‰iuãasÈ vyspelého západného sveta.Lubo‰ Palata, redaktor LN.Sme 7. 9.(Katolícka cirkev sa otriasa vo svojich základoch.Na Slovensku je napríklad ãorazÈaωie nájsÈ ‰tudentov na teologické fakulty.Ale Vatikán sa tvári, ako by sa niã zvlá‰tnea preÀ nebezpeãné neodohrávalo. A stálevenuje zbytoãnú pozornosÈ aj veciam,ktoré málo súvisia s úprimnou vierou vBoha – interrupcie zaruãene patria medzine – namiesto veºkorysého misionárstvapriamo tu, v ãoraz pohanskej‰ej Európe.)***PápeÏ prichádza ako uãiteº do Rakúska,kde je málo Ïiakov, no dostatok kritikov.Rakúsky denník Die Presse. 7. 9.(Najlep‰ie vysvetlenie moÏno vyslovila sklamanáviedenská predavaãka suvenírov, keìdo hustého daÏìa povedala: „Po sexuálnych‰kandáloch duchovn˘ch, ktoré si pretrpelana‰a krajina, uÏ ºudia nepociÈujúpotrebu byÈ katolíkmi.“)***Existujú dve moÏnosti. Prvou je, Ïe my budemepokraãovaÈ v stupÀovaní boja a zabíjanínamierenom proti vám. Druhé rie‰eniemáte v rukách vy. Vyz˘vam vás, aby ste prijaliislam.Usáma bin Ládin: v˘zva k Ameriãanom.Panarabská TV Al DÏazíra 7. 9.(KaÏd˘ teroristami zabit˘ Ameriãan, Kórejãanalebo ·paniel tragicky odzrkadºujebezmocnosÈ civilizovaného sveta zoãi-voãibarbarom, ktorí nemajú nijaké zábrany anijakú úctu k ºudskému Ïivotu. Ako je vôbecmoÏné, Ïe v krajine s obrovsk˘m potenciálomintelektuálov – USA – e‰te stále nevymyslelinijakú úãinnú protizbraÀ na bezuzdnéa zákerné vraÏdenie páchané h⁄stkamifanatikov?)***Kresba: Pavol M. Kubi‰. Tele plus 8. 9.(Pán riaditeº, len ne‰pekulujte! Pre vás jemoÏno najlep‰ie, keì nemá v hlave niã. Anajmä nie materské mlieko.)***67

S U P E R M O N I T O RNie je pravda, Ïe Slováci nie sú pripravenína Ïeny v ‰piãkov˘ch pozíciách. Problém jelen v tom, Ïe tak˘chto Ïien nie je dosÈ.Sociologiãka Sylvia Porubänová.Sme 8. 9.(Koneãne niekto – a Ïena! – zhodil zo stolaniãím neodôvodnen˘ m˘tus, Ïe len muÏizabraÀujú Ïenám aktívnu úãasÈ vo verejnomÏivote. A ak nie je dosÈ Ïien povedzmev politike, nijako to nemusí znamenaÈ, ÏeÏeny nie sú schopné vykonávaÈ verejnú ãinnosÈ,ale môÏe to naznaãovaÈ to, Ïe politikaje v SR jednoducho nechutná a mnohé Ïenyna Àu nemajú Ïalúdok.)***Kresba: Matú‰ Vizár. Sme 8. 9.(Najdlhodobej‰ou a najìalekonosnej‰ouruskou zbraÀou je ropovod DruÏba.)***Slovensko si koneãne zaslúÏi prezidenta –nekomunistu.Predseda KDH Pavol Hru‰ovsk˘.TV Markíza (Na telo) 9. 9.(Úplne oprávnená poÏiadavka by vyznelaoveºa lep‰ie, keby ju nevyslovil politik, ktor˘sám má ambície na prezidenta kandidovaÈ.)***Globalizácia je jav, ktor˘ h˘be svetom. AnemôÏete sa postaviÈ proti nieãomu, ão h˘besvetom. Vy zahyniete a to pretrvá. Treba zistiÈjej pozitívne stránky a prem˘‰ºaÈ, ako bysme z nej mohli ÈaÏiÈ ão najviac. Vìaka globalizáciia informatizácii sa stáva skutkomto, ão sme pred 40 rokmi len tu‰ili - Ïe vzniknemozog zemegule, globálny mozog s databázami,na ktor˘ch vytváraní sa bude podie-ºaÈ cel˘ svet, a kaÏd˘ si z nich bude braÈ, ãobude potrebovaÈ.Ekonóm a informatik profesorAnton Klas (80). Pravda 10. 9.(Na‰Èastie, dnes ani politici nemôÏu zabrániÈpriemyseln˘m podnikom, doprave alebotokom informácií, aby sa zápecníckyzakonzervovali za ãínskym múrom na jednommieste a aby sa nesnaÏili komunikovaÈs k˘mkoºvek na svete, kto má nieão osoÏné,kto ponúka nieão zaujímavé alebo kto vienieão doteraz nepoznané .)***Skonãíme ako âeskoslovensko? Rozpadâeskoslovenska bol v‰ak civilizovan˘ a noblesn˘,k˘m neìaleká Juhoslávia sa v rovnakomprocese takmer utopila v krvi.Belgick˘ denník Le Soir 10. 9.(V dvoj‰táte – Belgicko tvorí bohat‰í flámskyhovoriaci sever a frankofónny juh – jevÏdy jeden slab‰í a druh˘ silnej‰í a demokratickávoºnosÈ burcuje kaÏdého, aby hºadal„spravodlivé rie‰enia“, ktor˘ch v‰akniet. TakÏe zostáva zväã‰a jediná otázka:ako sa rozísÈ kultivovane a nekrvavo.)***Omnoho men‰ia úãasÈ, neÏ sa oãakávalo, aÏiadna diskusia o otázkach reformy katolíckejcirkvi – to je bilancia náv‰tevy, ktorá znamenánepríjemné vytriezvenie.Rakúsky denník Der Standardna margo pápeÏovej náv‰tevyvo Viedni a Mariazelli.Katolícka cirkev zostáva mnohokrát úplneosamoten˘m obrancom humanitárnych a európskychhodnôt a napriek úsiliu svojho najvy‰‰iehopredstaviteºa b˘va väã‰inou nepochopená.Rakúsky denník Die Presse. 10. 9.(Nepochopená zostáva aj preto, Ïe humanitárnehodnoty premie‰ava s prízemnou mocenskoupolitikou a s tézami, ktoré ãastovyvolávajú otázku, kde pre ne cirkevná hierarchianachádza oprávnenie v samotnejBiblii. A aj preto, lebo sa utápa v nereálnostia v pokrytectve: Benedikt XVI. v Rakúskuvyslovil nástojãivú poÏiadavku, aby sa ºudiavrátili k sväteniu nedele ako dÀa pokoja.Pritom o samotného pápeÏa, hoci bola nedeºa,sa starali stovky, ba iste tisíce ºudí,ktorí ho rôznym spôsobom obsluhovali.)***Potrat nemôÏe patriÈ k ºudsk˘m právam, jes nimi v úplnom protiklade.PápeÏ Benedikt XVI. rakúskemuprezidentovi Heinzovi Fischerovi. HN 10. 9.(Zabitie ãloveka moÏno pomerne ºahkoidentifikovaÈ a definovaÈ. HovoriÈ o umelompotrate ako o vraÏde je sporné medzi miliónmi– a nie hlúpych – ºudí. âasto je to jedinéhumánne v˘chodisko, a nielen pre tehotnúÏenu, ale aj pre nenaroden˘ zárodokãloveka. Zniãujúci dogmatizmus, ktor˘ ºudstvosprevádza tisícroãia, nepripú‰Èa in˘názor, len svoj. A je schopn˘ spôsobiÈ mnoÏstvonezmyselného utrpenia. Boh vo svojejláskavosti a múdrosti by moÏno rie‰il interrupcieinak neÏ tí, ktorí v mene Boha ‰íria– bez Jeho poÏehnania – ãasto len útrapy.)***Radiãová je politicky prázdna. Jej prínos preslovenskú scénu sa dá oznaãiÈ nanajv˘‰ ako intelektuálnelen trochu nároãnej‰í populizmus,ktor˘ zaberá aj na väã‰inu s vysoko‰kolsk˘mdiplomom.Komentátor Peter Schutz.T˘ÏdeÀ 10. 9.(Ako vidno – ão len trochu vyspelí slovenskíÏurnalisti nie sú apriorne zaujatí protiRobertovi Ficovi a Smeru, ale sú rovnakokritickí povedzme aj k predstaviteºomSDKÚ. A to preto, lebo si váÏia svoj ‰tatútnekompromisného a nezaujatého profesionála,ktor˘ ich núti hºadaÈ objektívne stanoviskoa nároãn˘ postoj i k ºuìom inak veºmiblízkym.)***Tlaãíme na Dôchodkové správcovské spoloãnostia musíme z nich vyÏm˘kaÈ, ão sa dá.Premiér Robert Fico.HN 11. 9.(Aj keì veta znie hrozivo, vláda má ãastonielen právo, ale priamo povinnosÈ tlaãiÈ narôzne organizácie a in‰titúcie, ak t˘mochraÀuje oprávnené záujmy obãanov.Pravda, primárnou podmienkou je, aby saza emotívnym slovn˘m v˘buchom neskr˘valosobn˘ záujem toho, kto vybuchuje.)***Al-Kajdá je majster prepracovanej propagandy.Ládin na videu nemal pri sebe samopal,lebo chcel vytvoriÈ o sebe pokojnej‰í dojem,keìÏe Ameriãanov vyz˘val, aby prestúpilina islam.B˘val˘ poradca americkéhoministerstva zahraniãia Michael Kraft.Pravda 11. 9.(Predstava, Ïe teroristi – a najmä ich vodcovia– sú neinteligentní, ba aÏ primitívnifanatici podobní zaslepen˘m futbalov˘mfanú‰ikom, je absolútne falo‰ná. Veì uÏlen organizaãne skvele pre‰pekulovan˘ akoordinovan˘ útok na newyorské dvojiãkya ìal‰ie ciele s 3 000 m⁄tvymi dokazuje, ÏeLádin je vynikajúci ‰achista.)***V‰etky ‰tyri lietadlá uniesli teroristi niepreto, aby vládu USA vydierali v˘kupn˘malebo prepustením väzÀov, ãi aby odstúpilprezident. AÏ neskôr nám do‰lo, Ïe atak naNew York a Washington bol obdobou v˘streluz kríÏnika Aurora v ruskom Petrohrade najeseÀ 1917 - zmeniÈ svet na obraz malej skupinybláznov.Komentátor Peter Turãík.HN 11. 9.(Jediné ‰Èastie v ne‰Èastí je, Ïe nálet na newyorskédvojiãky – napriek 3 000 obetiam– nemal také ìalekosiahle dôsledky ako v˘strelz Aurory na spôsob Ïivota stámiliónovobyvateºov sovietskeho bloku poãas 70 rokovjeho existencie.)***V ‰oku po tom, ão teroristické útoky zmenilimrakodrapy newyorského Svetového obchodnéhocentra na hromadu dymiacich ruín,sa miestni ãinitelia obávali, ãi sa ºudia nebudúbáÈ znovu ÏiÈ v okolí tohto miesta. Dnes,keì noví obyvatelia zaplnili premenené kancelárskebudovy a tlaãia sa na divok˘ch veãierkoch,ktoré vypukajú noc ão noc, je odpoveìna ich obavy zbytoãná. Pribudli tu stovky bytov,hotelo¬v˘ch izieb, butik Hermes...Denník The InternationalHerald Tribune 11. 9.(Situáciu môÏeme posúdiÈ buì ako neúctut˘ch, ão preÏili, k 3 000 obetiam teroru, ateda ako zabúdanie na ºudské tragédie –alebo ako nezniãiteºnosÈ ºudskej ãinorodosti,ktorá vÏdy znovu víÈazoslávne vstáva zprachu.)***68

S U P E R M O N I T O RFico nikoho nenecháva na pochybách: jedn˘mzo základn˘ch pilierov jeho vlády je práveto, Ïe si s Àou Maìari nijako neporadia, anipo dobrom, ani po zlom. Platí to tak pre SMK,ako aj pre samotnú Maìarskú republiku. Ficopritom vychádza z toho, a v tom sa nem˘li, Ïenikto a niã mu nemôÏe stáÈ v ceste, aby viedolnacionalistickú a populistickú politiku.Pokojne si môÏe dovoliÈ vyryÈ Bene‰ove dekrétydo skaly, aj zmietnuÈ zo stola návrh ovzájomnom uzmierení. Geopolitická pozíciaSlovenska je v tejto chvíli lep‰ia, neÏ pozíciaMaìarska.Publicista Oszkár Füzes.Népszabadság 12. 9.(Aj keì maìarsk˘ komentátor popretkávalsvoje hodnotenie Ficovej politiky z jehopohºadu nevyhnutn˘mi invektívami, nemoholzaprieÈ údiv alebo obdiv nad úspe‰-nosÈou súãasnej slovenskej politiky. Pomalysa treba zaãaÈ p˘taÈ, ãi dve Dzurindovevlády neboli len ak˘msi pekn˘m intermezzommedzi Meãiarom ´94 a Ficom ´06.)***Reprezentácia maìarskej men‰iny môÏudosiahnuÈ svoje ciele, len ak si nájde spojencov.Musí dokázaÈ zainteresovaÈ do rie‰eniasvojich problémov slovenskú verejnosÈ. Keìbola SMK vo vláde, nebola táto potreba natoºkozrejmá. Ale z opozície v‰etko vyzeráinak. Niã nenúti slovenské politické strany naãúvaÈproblémom a obavám Maìarov, beÏn˘slovensk˘ obãan im nie príli‰ rozumie. StupeÀnedôvery slovenskej verejnosti voãi Maìaromje vysok˘.Kálmán PetŒcz, In‰titút pre v˘skum men‰ín.Sme 12. 9.(Koneãne niekto z prostredia maìarskejmen‰iny vyslovil takéto závaÏné upozorneniepre SMK. Táto strana v minul˘chrokoch dokázala svoje pozitívne predpokladypre verejné úãinkovanie v demokratickom‰táte. Absolútne nerozumne obi‰la lenjedin˘ moment: Ïe je subjektom, ktor˘môÏe dov⁄‰iÈ svoje moderné aktivity ibat˘m, ak roz‰íri svoj záujem o problémy celejSR a ak prinesie relevantné návrhy naich rie‰enie. A to tak, aby si to väã‰ina Slovákovdobre v‰imla.)***Podºa mÀa by koncentrácia na globálne verejnéstatky – teda veci, ktoré môÏe spotrebúvaÈkaÏd˘ bez toho, Ïe by sa t˘m zníÏila ichdostupnosÈ pre ostatn˘ch – mohla Amerike pomôcÈdaÈ do súladu jej globálnu dominanciuso záujmami ostatn˘ch.Profesor Harvardovej univerzityJoseph S. Nye. HN 13. 9.(OãakávaÈ, Ïe sa ºudia vo vyspel˘ch ‰tátochzrieknu v‰etk˘ch úÏasn˘ch v˘hod, ktoréim poskytujú moderné vymoÏenostidne‰ka, najmä techniky, by bolo nezmyselné.Treba skôr hºadaÈ v˘chodisko, ako bezväã‰ích ústupkov od vlastného pohodliazabezpeãiÈ aj pre obyvateºov menej vyvinut˘chkrajín dôstojn˘ Ïivot na úrovni 21.storoãia.)***V mojom veku mala moja mama uÏ dvedeti. Rodiãia sú spolu dodnes a ich manÏelstvoje siln˘ príklad. âasto sa s priateºmi bavímeo tom, ako sa vzÈahy okolo nás rozpadajú. Nieje to dobrá perspektíva.Hereãka Ivana Kuxová (26),v SND Ofélia v Hamletovi. Îurnál 13. 9.(Dne‰ná mladá generácia sa pomal‰ie blí-Ïi k tehotenstvu a vôbec k rodinnému spoluÏitiuneÏ ich rodiãia. Zrejme o nieão dlh‰iesi chcú uÏiÈ voºnosÈ tínedÏerstva a v rokochpo dvadsiatke na‰tartovaÈ svoju kariéru.Ale rozpadávanie vzÈahov sa hojne dialo uÏv celej 2. polovici 20. storoãia. A nemusí ísÈo darebáctvo – jednoducho, nie vÏdy hneìprv˘ partner, ktorého muÏ alebo Ïena stretnú,má potrebné parametre na spoluÏitie.)***Preão je normálny humanizmus na Slovenskupodozriv˘?Publicista a protestantsk˘ teológMichal Havran ml. Sme 14. 9.(V kaÏdom ‰táte súãasného sveta sú miliónyºudí, ktorí ignorujú ºudskú dôstojnosÈdruh˘ch a ºudskosÈ. Ale zväã‰a je tam ão lenmalá skupina humanistov, ktorá silou svojejosobnosti v˘razne ovplyvÀuje spoloãnosÈa vtláãa jej hodnoty, takÏe ich duchovn˘ zástojsa prená‰a na obrovské skupiny ostatn˘chobãanov. Slovensko v‰ak naozaj nemáveºmi rado humanistov.)***âlovek nikdy nemá toºko ãasu, aby moholdlho poãúvaÈ. Na to potrebuje pohodu a pozitívnemy‰lienky. Pokiaº pri prehºadávanístar‰ích albumov nenarazí, ako sa stalo mne,na nahrávku Billa Evansa. Hudba tohto úÏasného,zasneného klaviristu dokáÏe vytvoriÈpokoj aj sama.Jedineãn˘ hráã na bicie nástrojeJozef „Dodo" ·o‰oka. Pravda 14. 9.(Ukazuje sa, Ïe hudba je naozaj priamymposolstvom od Boha. Alebo najblahodarnej-‰ím darom od Neho.)***Hºadanie mimozemského Ïivota patrí asimedzi najväã‰ie ciele súãasnej vedy. Problémje v tom, Ïe vedci zatiaº presne nevedia, ãovlastne majú hºadaÈ. Zatiaº poznáme iba jedenmoÏn˘ vzor Ïivota: ten ná‰. To v‰ak nevyluãuje,Ïe inde vo vesmíre nemôÏe byÈ zaloÏen˘na úplne odli‰n˘ch princípoch.Jan A. Novák; profesionálnu identituredakcia neuviedla. HN 14. 9.(Väã‰ina cirkví a náboÏensk˘ch centrál neoblomnezostáva pri základoch svojej viery,ktoré ãasto vznikli uÏ pred tisícroãiamialebo prinajmen‰om storoãiami, keì ºudstvovedelo e‰te veºmi málo o tajomstváchprírody okolo seba a o záhadách vesmíru.Napriek na‰ej bujnej fantázii a jej plodomvo forme sci-fi nevieme si predstaviÈ vesmírnuobdobu Ïiv˘ch tvorov a pravdepodobnosÈ,Ïe ich bohovia sú úplne odli‰ní od na-‰ich.)***V Ïivote aj v hudbe sú momenty, keì sa ãlovekpotrebuje dotknúÈ sám seba. To, samozrejme,kaÏd˘ deÀ nejde, dôleÏité v‰ak je, aby ktomu ãlovek smeroval a vyhºadával to akobod, ktor˘ treba dosiahnuÈ. Keì hrám hudbus na‰ou skupinou, ktorú sme zaloÏili so spoluÏiakmiv Bostone, vytvárame spolu nieão nazáklade spoloãn˘ch vnútorn˘ch obrazov.VÏdy, keì idem hraÈ, snaÏím sa, aby som nieãosilné zaÏil a podal tak˘ v˘kon, aby som malreakciu od spoluhráãov aj publika.Bubeník a perkusionista Martin Valihora,ktor˘ osem rokov pôsobí v New Yorku,kde je funkãnou súãasÈou dÏezovej scény.TV oko 14. 9.(Svet hudby je z kaÏdého hºadiska zázraãn˘.Aj z aspektu vnútorn˘ch záchvevov,ktoré sa zmocÀujú interpretov hudby, a torovnako „váÏnej“ ako, povedzme, dÏezovej.Ak potom poãas koncertu sa tieto rozochveniaprená‰ajú aj na poslucháãov, má tosvoju logiku. Lebo v nich sú pramene siln˘chpodnetov aj pre úãinkujúcich, aj predivákov.)***Kresba: Shooty. Sme 14. 9.(Krvavá pouliãná sexuálna v˘chova slovensk˘chdetí z kresÈansk˘ch billbordov.)***Umenie, ktoré stratilo spojenie s náboÏenstvom,je dekadentné.Kolínsky arcibiskup, kardinálJoachim Meisner. Pravda 17. 9.(Dvojtisícroãná história vzÈahu cirkvi a slobodnekreovaného umenia je plná protipólov.Raz boli duchovní ãinitelia mecená‰mi,bez ktor˘ch by najskvelej‰ie diela stredovekua raného novoveku ani nevznikli, razboli cenzormi a moralizátormi, takÏe mnohéskvelé diela t˘chto epoch vznikli napriekcirkevnej nevôli. Alebo vôbec nevznikli.NáboÏenstvo vÏdy vtedy, keì stratilospojenie s nespútan˘m ºudsk˘m duchom,bolo dekadentné.)***Turecko bude v priebehu nasledujúcich 20rokov jednou z desiatich najväã‰ích ekonomík– jeho ekonomick˘ rozmach, politická sila vrámci jedného z najmenej stabiln˘ch svetov˘chregiónov a geografická poloha ho robí kºúãov˘mhráãom na globálnom javisku. Preto vzÈahmedzi Tureckom a EÚ reprezentuje jednu z urãujúcichpolitick˘ch skú‰ok na‰ich ãias. Mô-Ïeme dokázaÈ, Ïe nemajú pravdu tí, ktorí tvrdia,Ïe zráÏka civilizácií je neodvrátiteºná.Britsk˘ minister zahraniãiaDavid Miliband. HN 17. 9.69

S U P E R M O N I T O R(Tí, ão majú v SR obavu z Turecka najmäpreto, Ïe je to prevaÏne moslimská krajina,len potvrdzujú, Ïe kresÈanstvo stráca v Európepôdu pod nohami, lebo sa bojí akejkoºvekkonfrontácie s in˘mi názorov˘miprúdmi. Namiesto my‰lienkového stretuuprednostÀuje zákazy a izoláciu odli‰nejideológie, ão je v 21. storoãí aj tak nereálne.)***V Amerike sa na tréningu vÏdy myslí pozitívne.Tam ma nepotopia, ani keì mám zl˘deÀ a pokazím preteky. Naopak, e‰te mi povedia,Ïe to nebolo aÏ také zlé, good job, a nabudúceto bude lep‰ie, pretoÏe na to mám.Ustaviãne cítim pozitívnu motiváciu. Tu mi‰éftréner pred kvalifikáciou na majstrovstvásveta povie: „Ty bude‰ rád, keì dnes hodí‰ 75metrov.“Kladivár Libor Charfreitag,3. miesto na MS v Osake. T˘ÏdeÀ 17. 9.(Slovensko má síce historick˘ dôvod naveãn˘ pesimizmus, ale ak sa ho nezbavíme,spoloãensky po ãase skolabujeme.)***Poctiví reÏiséri sú vytláãaní ãím ìalej t˘mviac... Ale verím, Ïe divák si sám uvedomí biedudne‰n˘ch „oblbovákov". Pokiaº v‰ak reÏiséribudú musieÈ aj naìalej tancovaÈ podºabiãa drezéra, pripútaní na reÈaziach s krúÏkomv nose, a nevráti sa doba autorského filmu,skonãíme v‰etci v reklamn˘ch agentúrach.Kameraman Igor Luther.Pravda 17. 9.(Osud kreatívneho Slováka: V roku 1967mlad˘ zaãína pri kamere Jakubiskovhofilmu Kristove roky. V˘born˘ zaãiatok. Potomspolupracuje s jedineãn˘m francúzskymreÏisérom Robbe-Grilletom. V roku1968 prichádzajú sovietske tanky a on odchádzado emigrácie v západnom Nemecku.Tam aj natáãa. Teraz nakrúca na Slovenskufilm Tango s komármi. A vyslovujehlboké sklamanie zo situácie, do ktorejsa v demokratickom trhovom reÏime dostalaumelecká tvorivosÈ.)***Vláda plánuje daÈ vysok˘m ‰kolám v budúcomroku primálo peÀazí. VáÏne obavy vyvolávajednak celkov˘ objem finanãn˘ch prostriedkov,ktor˘ je v návrhu ‰tátneho rozpoãtuna budúci rok plánovan˘, jednak zámerposilniÈ tzv. technické smery ‰túdia. Trebav‰ak skvalitÀovaÈ humanitné vzdelávanie akojedinú cestu k hodnotovému posilÀovaniuspoloãnosti.Rektor Univerzity KomenskéhoFranti‰ek Gahér. Sme 17. 9.(LenÏe keì politick˘m stranám preferenciezvy‰ujú „pragmatické“ potreby obãanov,a nie hodnotové posilÀovanie spoloãnosti,nemoÏno poãítaÈ s t˘m, Ïe im bude záleÏaÈna jazykovej zdatnosti ‰tudentov, na‰tudovaní filozofie, na vnikaní do podstatyumeleckej tvorby...)***UÏ aj v matersk˘ch ‰kolách by sa mohli zis-ÈovaÈ postoje, správanie a zruãnosti detí.âlen ministrovho tímu pre reformuMiron Zelina.Je priskoro zaÈaÏovaÈ deti v útlom veku‰kolsk˘mi povinnosÈami. Mne sa páãi poºsk˘model, kde ‰esÈroãné deti idú do nultého roãníka,aÏ potom do prvej triedy. Niekedy je menejviac, na Slovensku z nich zavãasu chcemeurobiÈ géniov.Riaditeºka M· a Z· v BratislaveEtela Hessová. Pravda 18. 9.(Povinné zaÈaÏovanie detí dokonca uÏ odM· v‰elijak˘mi testami a preskú‰avaniamije doslova trestuhodné. U‰etrime aspoÀdeti denn˘ch napätí a nechajme im ão najdlh‰ie‰Èastn˘ ãas hier, slobodnej vôle a voºn˘ch,nepovinn˘ch záºub. Alebo sú ideálomvystresovaní detskí géniovia, trémou roztrasenípisatelia deviatack˘ch testov, zo‰okovanímaturanti?)***Komunikácia medzi Ruskom a Západom jetaká zlá, ako nebola ani v najhor‰ích fázachstudenej vojny. To v‰etko vedie k tomu, Ïespolupráca oboch strán je ãoraz slab‰ia a nedôverarastie. Dostávame sa do novej epochykonfrontácie, v ktorej nie sú Ïiadne jasné pravidláhry.Rusk˘ zahraniãnopolitick˘ expertSergej Karaganov,rakúsky denník Die Presse 18. 9.(Obyãajnému obãanovi nezostáva niã iné lenzdesená otázka: Ani najcivilizovanej‰ie národya ekonomicky i vzdelanostne najvyspelej‰ie‰táty ºudstva nie sú pouãiteºné?)***Nech voºby vyhrá ktokoºvek, ãi demokrat,alebo republikán, o jednej veci nepochybujem:budúci prezident sa bude snaÏiÈ daÈ bodku zaBushovou érou a zaãne písaÈ novú americkúkapitolu. USA totiÏ potrebujú zmeniÈ svojimidÏ vo svete.Ronald Asmus, poradca b˘valej ministerkyAlbrightovej. Pravda 18. 9.(A Slovensko si potrebuje imidÏ koneãnevytvoriÈ. Dzurinda za osem rokov uÏ nakreslil‰kicu alebo obrysy. A Ficovi treba pripomenúÈ:nie je najdôleÏitej‰ie, ãi bude vpopredí pravica alebo ºavica, ale ãi tu budeslu‰ná vláda s úctou k obãanovi, bez rodinkárstvaa partajného klientelizmu. Len takpreru‰íme historick˘ reÈazec od drotárskehoplátania k modernému dne‰ku a budememaÈ ‰ancu zaujaÈ svet.)***Pre politika je umenie a kultúra iba rozpoãtovákapitola. Pre nás v‰etko. Na jednej straneãistá snaha ÏiÈ pre umenie a preÏiÈ, na druhejstrane uvaÏovanie od volieb do volieb, nadradenosÈkoaliãn˘ch rozhodnutí nad skutoãn˘mipotrebami kultúry. Preto by mal byÈumelec vÏdy v opozícii. MôÏe maÈ svoj svetonázor,vyhranené postoje, vieru. Ale nesmiesa daÈ kúpiÈ. Nesmie za judá‰sky gro‰ obrúsiÈsvoju hranicu citlivosti.Spisovateº Pavel Weiss.Pravda 19. 9.(Aká rozko‰ná náhoda: práve deÀ predtouto úvahou Pravda uverejnila informáciu:„Herec Peter Marcin, ktor˘ so svojímpartnerom Andym Krausom robil predvolebnúkampaÀ Smeru, vyrába pre ‰tát 50spotov o bezpeãnosti v cestnej premávke.Odvysiela ich STV. Od ministerstiev dopravy,vnútra, ‰kolstva a Kooperativy za toMarcinova firma Yorit dostane 4,4 miliónaSk. Vnútro a dopravu vedú nominanti Smeru.“)***KaÏd˘ rok sa debata o rozpoãte sústreìujena polemiky o v˘‰ke deficitu a na hádky, koºkomiliárd získa ten-ktor˘ rezort. UÏ menej,ak vôbec, sa hovorí o tom, na ak˘ úãel majúbyÈ vyãlenené peniaze pouÏité a ãi dané rozpoãtovéprostriedky dokáÏu efektívne splniÈcieº. Ak ministri p˘tajú viac peÀazí, mali byinformovaÈ verejnosÈ, na aké ciele ich chcú pouÏiÈ.Spolupracovník INEKODu‰an Zachar. Sme 19. 9.(V USA je celkom normálne, Ïe aj beÏní obãania– lekári, uãitelia, obchodníci – domana svojom internete prepoãítavajú ‰tátnev˘davky a svoje závery i pripomienky posielajúkompetentn˘m predstaviteºom vládnejadministratívy. Poznajú presné údaje –ministri ich nesmú zatajiÈ – a na zaãudovanúotázku, preão sa ãasto aÏ detailne zaoberajúrozpoãtovou a daÀovou tematikou,rovnako zaãudovane odpovedajú: „Veì súto moje peniaze. A teda ide o moje peniaze!“)***ªudí u vás pôvodne frustroval nedostatokdemokracie, transparentnosti, úãasti, a pretosa nestotoÏÀovali s b˘val˘m reÏimom. Nadruhej strane asi nemali predstavu, ako vyzeráekonomika, v ktorej hrozí nezamestnanosÈ.Nevedeli si predstaviÈ, Ïe tak˘to stav príde.Predpokladali, Ïe nastane demokracia a otvorenosÈ,ale asi neuvaÏovali nad t˘m, Ïe prídeaj demontáÏ sociálnych istôt.Turecká ekonómka Özlem Onaranová,predná‰a na Viedenskej univerzite.Slovo 19. 9.(My‰lienku, Ïe nie ‰tát, ale kaÏd˘ sa má sámpostaraÈ o seba a svoj osud, nemoÏno chápaÈmechanicky. Nedá sa povedaÈ, Ïe priamo‰tát bol zodpovedn˘ za komunistick˘spôsob vládnutia na Slovensku – ale cez ‰tátsa uplatÀovala jeho zniãujúca ideológia.Ani opaãn˘ proces – radikálny prechod kdemokratickému ‰t˘lu reÏimu a nemilosrdnejtrhovej ekonomike – nemôÏe byÈ optimálnybez pomocn˘ch opatrení zo strany‰tátu, najmä pre t˘ch, ktorí boli a stálechcú byÈ slu‰n˘mi, neagresívnymi ºuìmi.)***Situácia v KDH po jeho sneme je situáciouhºadania ìal‰ej perspektívy politiky stranytak, aby bola populárnej‰ia pre v‰etk˘ch obãanovSlovenska.Predseda KDH Pavol Hru‰ovsk˘.HN 19. 9.(V hºadaní popularity KDH evidentne za-70

S U P E R M O N I T O RAsi najviac Slovákov a âechov je v zámoríod ‰esÈdesiateho ôsmeho. Sú väã‰inou spokojní,lebo sa im darí. A namojdu‰u v‰etci dojedného - podrÏte sa, prosím vás - vychvaºujúBiºaka. âudoval som sa, ale len malú chví-ºu. Vysvetlili mi, Ïe to bol totiÏ práve onen neúspe‰n˘krajãír, komick˘ reãník a e‰te hor‰ípolitik, ão ich priamo ãi nepriamo donútilemigrovaÈ. A nebolo na svete krajiny, ktorá byzapochybovala o tom, Ïe v na‰ej vlasti niet podemokracii ani stopy a Ïe treba prich˘liÈ bezv˘nimky kaÏdého, kto o to zaÏiada.Humorista Milan Markoviã.Pravda 21. 9.(Vasil Biºak mal v hrsti osudy miliónov Slovákova âechov, k˘m spolupracovníci ·tB– aj tí najdokázateºnej‰í – moÏno desaÈ alebosto alebo tisíc. ªudová spravodlivosÈ –hnaná aj niektor˘mi politikmi a médiami– si v‰ak uÏ dlhé roky s najväã‰ím poh⁄danímv‰íma t˘ch, ktor˘ch jej vo svojich zozostávaza Smerom-SD. Len prudk˘ príklonk nacionalizmu je príli‰ málo na to,aby sa mu vyrovnalo a je aj odklonom odpolitickej línie Dzurindov˘ch vlád, v ktor˘chKDH úãinkovalo a prispelo k vãleneniuSR do modernej Európy nielen organizaãnému,ale i duchovnému. Sotva moÏnopredpokladaÈ, Ïe vatikanizmus a euro-izolacionalizmusKDH môÏe byÈ populárny v‰ir‰ej verejnosti.)***Od priateºky – poãas vojny to bola tlmoãníãka,ktorá pomáhala zahraniãnému novinárovirobiÈ rozhovory s obeÈami – som sa dozvedelao hromadn˘ch znásilneniach.. Domovsa vrátila úplne zniãená. Tri dni nedokázalaani prehovoriÈ. Dala mi preãítaÈ v˘povedet˘ch Ïien. Odvtedy (1992) vo mne bol pocithrôzy, bolesti a smútku. Chcela som s t˘mnieão urobiÈ. Nevedela som, Ïe o tom nakrútimfilm, ale vedela som, Ïe to chcem nejakooznámiÈ svetu.Sarajevská reÏisérka Jasmila Îbaniç.V jej dráme Grbavica (na berlínskomfestivale Zlat˘ medveì) Ïenu znásilnil muÏpovaÏovan˘ za vojnového hrdinu.Pravda 19. 9.(Keby sa také nieão prihodilo b˘valej ‰éfkekresÈanskodemokratickej mládeÏe, ktorádnes cynick˘mi billbordmi bojuje protiinterrupcii, moÏno by inak‰ie vnímalanajmä osud mlad˘ch Ïien, ktoré niekto prekabátila zviedol, alebo priamo znásilnil.Naz˘vaÈ vrahyÀami v‰etky Ïeny, ktoré sarozhodli pre potrat, je nielen bezcitné, aleaj neúctivé k ºudskej dôstojnosti. Kto pozornepre‰tudoval JeÏi‰ove vystúpenia,musí pochybovaÈ, Ïe by sa on – citliv˘ posudzovateºÏien – na takúto arogantnú akciudal.)***Kresba: Pavel Jakubec. HN 19. 9.(SNS a KDH uÏ dlh‰ie lovia v rovnak˘chvodách. Sú aj rovnako kalné? Podºa preferenciísa zdá, Ïe SNS má predsa len lep‰iuudiãku a háãik.)***Zapísala som sa na univerzitu v Bruseli, aleãoskoro sa ukázalo, Ïe ju ovládajú ºudia sveºmi obmedzen˘m obzorom.Belgická spisovateºkaAmélie Nothombová. Îurnál 20. 9.(Je zvlá‰tne, ale logické, Ïe takto otvorenesa o akademick˘ch osobnostiach odvaÏujúvyjadriÈ predov‰etk˘m spisovatelia – naSlovensku nedávno Michal Hvoreck˘.)***Na‰tartovaÈ r˘chlej‰í rozvoj cestovného ruchuv SR aj bez veºkého balíka peÀazí chce vnajbliωích rokoch minister hospodárstva Jahnátek.Sºubuje nové odbory na uãÀovkách precestovn˘ ruch a peniaze pre podnikateºov z eurofondovalebo cez ‰tátne investiãné stimulya zavedenie dovolenkov˘ch ‰ekov pre zamestnancov,dôchodcov ãi iné sociálne skupiny.Îurnalistka Jana Morháãová.Pravda 20. 9.(Jahnátek by bol prv˘m ministrom hospodárstvaSR, ktor˘ by predloÏil verejnostizmysluplnú koncepciu vo v˘nimoãne perspektívnejoblasti národnej ekonomiky –v‰etci jeho predchodcovia cestovn˘ ruchignorovali, hoci aj z hºadiska ‰tátneho rozpoãtu,ale aj z citlivého sociálneho hºadiskapri rie‰ení krutej nezamestnanosti vniektor˘ch regiónoch je podnikanie v turistike,na ktorú má SR neb˘valé moÏnosti,veºkou ‰ancou.)***âasÈ úlohy pri vytváraní ãi vpl˘vaní nasprávanie sa spoloãnosti je i v rukách médií.Neustále prezentovanie t˘ch politikov, ktor˘chsprávanie kopíruje IV. cenovú skupinu, a opakovaniev˘rokov, ktoré by neobstáli vo vysielaníani po 22. hodine, je obdobn˘m etick˘mzlyhaním ako samotná politická nekultúrnosÈautorov.EuroposlankyÀaMonika Fla‰íková-BeÀová. HN 20. 9.(Je to zaujímav˘ a aj logick˘ jav: Odkedyje BeÀová v európskom, a nie slovenskomparlamente, jej názory majú vy‰‰iu v˘povednúhodnotu, sú kultivovanej‰ie a nále-Ïité.)***Dzurindova vláda musela vedieÈ, Ïe sa dosȺudí prihlási do II. piliera a Ïe tieto peniazebudú ch˘baÈ v základnom, prvom. V Àom sanachádza väã‰ina ºudí v seniorskom veku vysokéhostupÀa a ich penzie sú zväã‰a veºminízke. ªudia v mlad‰om veku by si mali uvedomiÈ,Ïe ne‰Èastní starodôchodcovia by malina úrovni preÏiÈ t˘ch pár rokov, ão e‰te majúpred sebou. BohuÏiaº, zaÏiva sa nemôÏeme nechaÈpochovaÈ, aby sme nezavadzali mladejgenerácii.Marta Matzkoviãová, Komárno,v Listoch ãitateºov. Pravda 20. 9.(ªudovít Kaník bez uspokojivého vysvetleniauprednostnil dôchodcov v ìalekej budúcnostina úkor dne‰n˘ch a teraz sa dostávado závozu celá sociálna politika súvisiacaso star˘mi obãanmi: súãasní penzistimajú vo väã‰ine prípadov neeurópsky nízkepríjmy a tí, ão nimi e‰te len o 10 – 20 rokovbudú, zasa nemajú istotu, ako sa ich zázraãn˘II. pilier vyvinie, keì sa nejaká vládadostane do nerie‰iteºnej situácie.)***Ak nie sú v Sociálnej poisÈovni peniaze atáto vláda sa rozhodla zdroje nedopæÀaÈ z privatizácie,pracujúca verejnosÈ nemôÏe utiahnuÈsvoje dôchodky aj obrovsk˘ aparát ‰tátu.Namieste sú oãakávania masívneho zniÏova-nia ‰tátnych nákladov. PretoÏe problém neznietak, Ïe si ‰tát nemôÏe dovoliÈ toºko dobrovoºn˘chsporiteºov, ale Ïe si sporitelia nemôÏu dovoliÈtak˘ byrokratick˘ ‰tát.Publicistka Nora Sli‰ková. Îurnál20. 9.(Robert Fico je jedin˘, kto uÏ niekoºko rokovchápe, Ïe nevyhnutné sociálne opatreniamoÏno a treba v prvom rade sanovaÈ naúãet ‰tátnej a komunálnej verejnej správya in‰titúcií s Àou spojen˘ch. KeìÏe má v‰aknedostatoãnú podporu u straníckych kolegovvo vláde a aj u koaliãn˘ch partnerov,úradníctvo a rôzne dozorné rady v ‰tátublízkych podnikoch zatiaº v‰etko okolo sebavalcujú a nijakú reformu nepripustia.)***Kresba: Danglár. Pravda 20. 9.(A nebolo by najsociálnej‰ie a najlacnej‰ie,keby sa zru‰ilo ministerstvo?)***Penzijná reforma sa net˘ka 1,5 miliónasporiteºov, ale 5,5 milióna obyvateºov SR a jenutné nájsÈ kompromisné rie‰enie prijateºnépre v‰etky zúãastnené strany.Ekonomick˘ poradca predsedu vládyPeter Stanûk. HN 21. 9.(E‰te dobre, Ïe si tento dôleÏit˘ fakt uvedomujeaspoÀ poradca premiérov, keì uÏ nieje isté, ãi samotn˘ Robert Fico chápe, akosa súãasné i budúce dôchodky t˘kajú v‰etk˘chobãanov SR – moÏno okrem niekoºk˘chmiliardárov –, a nielen voliãov Smeru.)***71

S U P E R M O N I T O Rnamoch predhodila komunistická tajnásluÏba.)***Kresba: Alan Lesyk. Pravda 21. 9.(Naão otáznik? Ak˘ problém? Staãí vhodiÈvolebn˘ lístok do ktorejkoºvek urny, aj taknakoniec volebn˘ v˘sledok bude rovnak˘.)***·panielsky ãasopis El Jueves mal na titulnejstránke kresbu zobrazujúcu princa a princeznúpri súloÏi. Kresbu sprevádzal vulgárnykomentár o tom, Ïe princezná by mohlaotehotnieÈ a dieÈa by dostalo prémiu 2500eur, ktorú zaviedol premiér Zapatero na zv˘-‰enie pôrodnosti. Ak sudca, ão nariadil zhabanieEl Jueves, chcel kráºovskú rodinu ochrániÈpred uráÏaním, dopustil sa veºkej chyby.Dosiahol iba to, Ïe kráºovsk˘ dom sa v‰ade nasvete spája s hlúpou, vulgárnou kresbou a Ïeho teraz kde-kto bude spájaÈ aj so zákazom ãasopisu.Peruánsky spisovateº Mario Vargas Llosa.Sme 22. 9.(Tlaã – a nie len bulvárna – ako by malastále väã‰iu moc, proti ktorej sú bezbrannínajmä ºudia na v˘slní. Nech totiÏ elity zareagujúakokoºvek, budú aÏ po u‰i v ‰kandále.V demokratickom ‰táte je sila málo.Oveºa väã‰iu nádej majú reakcie pokojné,vtipné, s veºkou mierou inteligentného nadhºadu.Pokiaº majú elity inteligentné hovorkyne.)***Keì sa Lao’c (okolo 600 pred n.l.) rozãarovan˘z pomerov vo vtedaj‰ej ãínskej rí‰i rozhodolodísÈ, na hraniãnom priechode ho vojensk˘veliteº poÏiadal, aby mu pred odchodomna mieste napísal nieão zo svojich my-‰lienok. Ten veliteº uÏ musel nieão z jehodiela poznaÈ, veì inak by nemohol vedieÈ, Ïeje to slávny filozof.Sinologiãka Marina âarnogurská.Pravda 22. 9.(Nevieme, ak˘ vplyv mala na úroveÀ starejãínskej armády sãítanosÈ vojensk˘ch veliteºov.Zato vieme to, ak˘ vplyv na neºudskosÈteroristick˘ch kománd má filozofiasurov˘ch fanatikov v dne‰nej Ázii. Ktovie,ão ãíta – akého filozofa – Usama bin Ládin.)***âínsky model v˘chovy je tak˘, Ïe dieÈa samusí nauãiÈ ão najviac. Nesmie sa mu nechávaÈpríli‰ veºká sloboda. Musí byÈ stále zamestnanéa dostávaÈ rôzne úlohy. âíÀania musia vrámci vlastn˘ch moÏností svojim deÈom zabezpeãiÈão najlep‰ie vzdelanie. Odtrhnú si odúst alebo sa zadæÏia, ale musia mu zaplatiÈ túnajlep‰iu moÏnú ‰kolu. Ale necítia ÏiadnuzodpovednosÈ v tom, aby so svojím dieÈaÈomboli spolu. Aj chudobnej‰ie rodiny si platiapani na stráÏenie alebo deti odovzdajú babiãke,takÏe sa so svojimi deÈmi nevidia aj cel˘rok.âesk˘ sinológ Jifií Straka, ktor˘uÏ 12 rokov Ïije v Pekingu s manÏelkou,ãínskou v˘tvarníãkou. Sme 22. 9.(âínska v˘chovná filozofia má svoju príÈaÏlivosÈ.A stojí za pozornosÈ aj nám, ktorímáme in˘ ‰t˘l vzÈahu k deÈom. Súãasne potvrdzuje,Ïe multikultúrnosÈ môÏe ºudstvoobohatiÈ, pokiaº sa neobklopí ãínskym múrompov˘‰enectva.)***Bhutánãania sú budhisti. Kráºovstvo, ktorébolo do roku 1974 uzavreté pred svetom,sa zaãína pomaly otváraÈ. Pred niekoºk˘mirokmi krẠpovolil televíziu, v hlavnom mestesa objavili mobily, majú internet. A zrazunastala veºká polemika, pretoÏe deti sa zaãaliv ‰kolách biÈ, ão bolo dovtedy nemysliteºné.Priniesla to západná kultúra.Filmár a cestovateº Pavol Barabá‰.Pravda 22. 9.(Stále ãastej‰ie modern˘ svet znepokojujezvlá‰tny problém: Majú právo Ameriãaniaa Európania priná‰aÈ ºuìom v Afrike a Áziipánubohu za chrbtom charakteristické v˘dobytkycivilizácie 20. storoãia? Priná‰ajúim ‰Èastie – alebo záhubu? Provokuje televízias desiatkami krvav˘ch filmov aj ºudíz pralesov k barbarskej surovosti?)***Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 22. 9.(Najaktuálnej‰í postreh o 18 rokoch slovenskejpolitiky.)***Pripú‰Èam, Ïe vládna koalícia robí chyby.Treba viac zohºadÀovaÈ dosah vládnych návrhovna verejnosÈ, predov‰etk˘m na podnikateºskúsféru.Predseda vlády SR Robert Fico.Na telo (TV Markíza) 23. 9.(Keby tieto dve vety boli úprimné, bol byto priam prevratn˘ náznak nov˘ch vzÈahovpopredného politika k obãanom. Znamenaloby to, Ïe ãeln˘ verejn˘ ãiniteº uÏ nemienibraÈ verejnosÈ len ako zásobáreÀvoliãsk˘ch hlasov, ale v prvom rade akoºudí, ktor˘m sa chce aj on postaraÈ o trochulep‰ie podmienky kaÏdodennej existencie.)***Kresba: Kazo Kanala. Pravda 22. 9.(Ilustrácia k predvolebnej kampani KDHs jej symbolom bociana priná‰ajúceho deti– alebo k novému slovenskému filmu Návratbocianov? Aj KDH, aj film majú totiÏrovnak˘ osud: Slováci neprejavujú o neveºk˘ záujem.)***Vo vede treba r˘chlo vedieÈ nájsÈ nekonvenãnérie‰enia na zdanlivo nerie‰iteºné problémy,priãom krása a elegancia ãasto spoãívajúv jednoduchosti. Môj ‰éf Fincher vyÏadujeabsolútnu presnosÈ v práci, iniciatívu,schopnosÈ priná‰aÈ nové nápady a e‰te mnoÏstvoìal‰ích vlastností. UdrÏaÈ si miesto ãipozíciu v takomto prestíÏnom laboratóriu vôbecnie je ºahké. Za takmer 17 rokov práce vAustrálii som videla odchádzaÈ mnoh˘ch iveºmi talentovan˘ch kolegov. Hlavn˘ dôvod?NeproduktívnosÈ, pre‰ºapovanie na mieste,nepruÏnosÈ.Slovenská biochemiãka Mária Hrmová,Ïije v Austrálii. Pravda 24. 9.(MoÏno aÏ s prekvapením a hádam aj so závisÈouzisÈujeme, koºko talentovan˘ch avzdelan˘ch Slovákov sa úspe‰ne uplatÀujena v˘znamn˘ch univerzitách a v laboratóriách.Pre SR a jeho obyvateºov je nevyãísliteºná‰koda, Ïe svoje dobré postaveniedosahujú takmer v˘luãne v zahraniãí. Naãom by veºmi nezáleÏalo, keby s t˘m nesúviselfakt, Ïe o v˘konnosÈ ich mozgov Slovenskotragicky prichádza.)***Väã‰ím bremenom sú cudzie úspechy neÏvlastné neúspechy.Prírodovedec a náboÏensk˘ filozofBlaise Pascal (1623-1662). T˘ÏdeÀ 24. 9.(Ukazuje sa, Ïe hlúpe ºudské vlastnosti,ktor˘mi sa sami zaÈaÏujeme a ubíjame, sústále rovnaké – ako v staroveku alebo pred350 rokmi, tak nás pokrivujú aj dnes.)***Zariaìte, aby okamÏite a neodkladne pri‰ieldo sály pán Vladimír Meãiar, pretoÏe nevie-72

S U P E R M O N I T O Rme v opozícii, ão máme robiÈ.Poslanec Franti‰ek Miklo‰kona septembrovom rokovaní NR SR.HN 24. 9.(Takú presne mierenú ranu predstavite-ºom opozície a tak˘ sarkastick˘ úder slovnou‰abºou priamo na najcitlivej‰ie miestoVladimíra Meãiara – dlhoroãné húÏevnatéúsilie drÏaÈ v‰etk˘ch politikov v hrsti –uÏ dávno v parlamente nik nikomu neu‰tedril.)***Verím, Ïe sa mi bude dariÈ ìalej a budemspievaÈ, pretoÏe to mám veºmi rada. Veºmi sate‰ím na ºudí, stra‰ne sa te‰ím. Mám radav‰etk˘ch. Chcela by som povedaÈ, Ïe Ïijem,myslím si, celkom pekn˘m Ïivotom, aj keìsom tu zavretá, ako v‰etci hovoríte.Najmagickej‰ia speváãka slovenskejpop-hudby Marika Gombitová.Rádio Viva 24. 9.(Máloão by bolo dnes zaujímavej‰ie, ako aspoÀtrochu preniknúÈ pod ochranné brnenie,ktoré na svojej du‰i nosí speváãka zradenázákern˘m osudom 30. 11. 1980. Haváriaauta zastavila jej vzostup k v˘‰inámslovenského pop-musicového neba a navÏdyju pripútala na invalidn˘ vozík. Stojímev trvalom úÏase nad silou, ktorú potrebujezmrzaãen˘ ãlovek, aby mohol ÏiÈ.)***Novela zákona o sociálnom poistení je pripravenázle a nar˘chlo a obidva piliere by váÏnepo‰kodila. Ozaj, zamyslel sa niekto nadt˘m, koºko "úradnikohodín" táto ‰a‰káreÀ stojí?Ekonomick˘ expert Richard Sulík.HN 24. 9.(Zam˘‰ºa sa vôbec niekto nad t˘m, koºko"úradnikohodín" stoja mnohé iné produktynajvy‰‰ích úradov a aká je ich v˘slednákvalita? Koºko miliárd pre I. dôchodkov˘pilier a Sociálnu poisÈovÀu by ‰tát u‰etril,keby sa v‰etky návrhy zákonov z ministerstievpripravovali seriózne, profesionálne as dobr˘m úmyslom smerom k obãanom?)***Cel˘ môj pracovn˘ úspech je postaven˘ nadobr˘ch vzÈahoch s ºuìmi, ktorí ma obklopujú.Samozrejme, Ïe práve komunikácia je najdôleÏitej‰ia.Myslím si, Ïe práca s ºuìmi, ktorísú v mnoh˘ch oblastiach oveºa lep‰í ako ja,je práve to, ão ma môÏe najviac obohatiÈ.Generálny riaditeº slovenskej poboãkyspoloãnosti Avnet Technology SolutionsBranislav ·ebo (32). HN 25. 9.(Ak by sa manaÏéri verejného Ïivota chcelipouãiÈ od najúspe‰nej‰ích bossov v ekonomickejsfére – a ãasto veºmi mlad˘ch! –,mali by si dobre v‰imnúÈ ich húÏevnatéúsilie o kvalitnú komunikáciu so svojímokolím. Zrejme aj so svojimi kritikmi.)***Britskí tínedÏeri môÏu telefonovaÈ a esemeskovaÈzdarma. Mobiln˘ operátor Blyk ponúkamládeÏi od 16 do 24 rokov zadarmo 217textov˘ch správ a 43 minút mesaãne. Staãí, akspotrebitelia súhlasia s odoberaním reklám.Telefonujúci budú denne dostávaÈ 6 textov˘chspráv od viac neÏ 40 znaãiek ako Adidas,Coca Cola a Manchester United.Sme (podºa Reuters). 25. 9.(Táto zdanlivo bezv˘znamná správa informujeo v˘kriãníku za reklamov˘m zamorovanímelektronick˘ch médií, ktoré dennevstupujú do domácností miliónov obãanov.Na ão e‰te zostane v ºudsk˘ch hlavách a vºudskej komunikácii priestor z duchovn˘chpodnetov, ak vÏdy, v kaÏdej sekunde dotoho prenikne komerãn˘ odpad?)***Ktoré benefity ponúkajú zdravotné pois-Èovne obãanom? Apollo – projekt zdravé srdcepre 40 aÏ 60 roãn˘ch poistencov, Dôvera – príspevokna vakcínu proti hepatitíde, Európskazdravotná poisÈovÀa – moÏnosÈ maÈ lekára vmieste bydliska, Spoloãná zdravotná poisÈov-Àa – úhrada vakcíny proti chrípke pre v‰etk˘chpoistencov, Union – náv‰teva pacienta doma,V‰ZP - oãkovanie proti pneumokokom u detí,proti Ïltaãke a chrípke u v‰etk˘ch.HN 25. 9.(Tento zoznam sme uverejnili len preto,aby sme zdôraznili v˘hodu konkurencie –veì bez nej, ako ukazuje minulosÈ, by sa tietoin‰titúcie nenamáhali roz‰íriÈ ponukusvojej základnej sluÏby obãanom o niektorézaujímavé produkty. Minister by nemalhºadieÈ na to, ãi zvíÈazí nad protitlakom ksvojim návrhom, ale jedine na to, ãi budúmaÈ ºudia lep‰iu zdravotnú starostlivosÈ.Ak nebudú maÈ, berie si na plecia veºkúzodpovednosÈ.)***Vyslanie vojakov do Iraku a Afganistanubolo správne rozhodnutie. V Iraku sa v‰akstali chyby. Zatiaº ão vojny sme vyhrali, je omnohoÈaωie vyhraÈ mier. Hlavn˘m pouãenímirackej vojny je, Ïe nestaãí maÈ dobré úmysly.Nov˘ britsk˘ minister zahraniãn˘ch vecíDavid Miliband. Pravda 26. 9.(Znie to ako bonmot, ale je to tragická realita,ktorá svedãí o tom, Ïe Ameriãania nemalipremyslenú stratégiu irackej vojny vcelej ‰írke. Odhadli správne, Ïe SaddámovreÏim pomerne hladko vojensky zlikvidujú,ale ani po skúsenosti z vietnamskej vojnysa nepripravili na potrebu in˘ch metódboja potom, keì doznejú moderné a úãinnézbrane. Dialóg s arabsk˘m obyvateºstvomvychovan˘m v moslimskom duchuabsolútne nezvládli.)***Sú ºudia, ktorí majú imidÏ, Ïe sú liberálnia tolerantní, v skutoãnosti vystupujú ako tvrdíautokrati potlaãujúci in˘ názor – ako príkladby som mohol uviesÈ Ivetu Radiãovú. Mám st˘m vlastnú skúsenosÈ.Mediálny analytik Andrej ·kolkay.Slovo 26. 9.(Trochu prekvapujúci postreh, ale nemoÏnoho vylúãiÈ. Je napríklad obdivuhodná istotaIvety Radiãovej, Ïe v ãase, keì bola naministerstve práce poradkyÀou pána Kaníkaa potom dokonca sama ministerkou,v‰etko, ão sa na tomto úrade udialo v prospechI. dôchodkového piliera, teda dne‰-n˘ch dôchodcov, bolo úplne v poriadku.·koda, Ïe pán ·kolkay neuviedol nejak˘konkrétny príklad na svoje kritické tvrdenieo Radiãovej.)***Ján Slota buduje o SMK obraz nepriateºa.Domnievam sa, Ïe toto poãínanie je reakciaSNS na zniÏovanie jej vplyvu v koalícii. Tak˘mitosiln˘mi slovami sa ho snaÏí kompenzovaÈ.Francúzsky politológ Jacques Rupnik.Pravda 26. 9.(MoÏno rafinovanej‰í, hoci e‰te slab‰í akopredseda SNS, je Vladimír Meãiar. Ten – narozdiel od hrmotného Jána Slotu – jemnea veºmi premyslene podrezáva korienkynajsilnej‰ích pilierov sociálnej propagandymonolitného Smeru-SD.)***Pre liberálnu SDKÚ i pre sociálnodemokratick˘Smer je hlasovanie za lex Hlinka hanba.Ak aj ponecháme bokom morálne a ideologickédôvody, ide prinajmen‰om v prípadesociálnych demokratov o ÈaÏkú politickú chybu.V mene momentálnej v˘hody – v˘mennéhoobchodu s nacionalistami – obetúvajú kusbudúcnosti. Koalícia s nacionalistami moÏnonepreÏije ani jedno volebné obdobie. UzákoniÈv‰ak poctu Hlinkovi znamená urobiÈ zjeho dediãstva súãasÈ kultúrneho základu ‰tátu.Dediãstvom vodcu HSªS je totiÏ predstava,Ïe Slovensko je krajinou konzervatívnou,kresÈanskou, katolíckou.Publicista Michal Polák.Slovo 26. 9.(Polák vyhmatol jeden z najslab‰ích bodovv praktickej aktivite väã‰iny slovensk˘chstrán: neuvedomujú si – alebo ignorujú– dôleÏit˘ fakt, Ïe väã‰ina ich ãinovbude maÈ nezmazateºn˘ odraz nielen vdne‰nom, ale aj zajtraj‰om náhºade svetovejverejnosti na ich obraz a hodnotu. Niktoby o tom nemohol hovoriÈ lep‰ie neÏ VladimírMeãiar. Európa dodnes zaznáva ªS-HZDS a nieto nádeje, Ïe by sa to ãoskorozmenilo.)***Pri rie‰ení poslaneckej imunity budem vÏdyv miernej schizofrénii, keìÏe by som malchrániÈ parlamentarizmus, ale zároveÀ chcemre‰pektovaÈ aj verejnú mienku.Predseda NR Pavol Pa‰ka.HN 27. 9.(Je aj tretia moÏnosÈ. DaÈ si záleÏaÈ na textenávrhu zákona tak, aby síce poslaneckúimunitu zru‰il, ale aby predsa ponechalparagrafy, ktoré aj verejnosÈ bude vnímaÈako oprávnenú ochranu parlamentarizmu.Napríklad zákaz pre políciu znemoÏniÈ poslancovijazdu autom v ten deÀ, keì zasadáNR SR a keì sa má hlasovaÈ.)***Podmienky, v ktor˘ch musia bratislavskí or-73

S U P E R M O N I T O Rchestrálni muzikanti existovaÈ, a ºudia, podktor˘mi musia pracovaÈ, sú na oveºa niωejprofesionálnej úrovni neÏ samotní hudobníci.Hudobník Peter Breiner; roky Ïilv Kanade, teraz b˘va v USA. Sme 27. 9.(Îiaº, váÏna disproporcia medzi odbornouvyspelosÈou ºudí v desiatkach povolanía medzi kvalitou a kvalifikovanosÈou ich‰éfov je vo veºmi mnoh˘ch profesiách. Taksa deformuje pracovné prostredie, zniÏujev˘konnosÈ pracovníkov a efekt produkcie.)***Zaujímav˘ je poznatok, Ïe na trhu je málokvalitn˘ch manaÏérov. Nové, ale aj existujúcefirmy majú veºk˘ problém získaÈ skúsenéhomanaÏéra, ktorému môÏu daÈ do ruky vedeniefirmy alebo vysokú pozíciu v nej. A „novinkou"je tieÏ to, Ïe firmy zaãínajú viac kombinovaÈskúsen˘ch, star‰ích pracovníkov smlad˘mi, práve preto, aby spojili dynamikumladosti s poznatkami star‰ích a minimalizovalimoÏné chyby vo svojej stratégii.Ekonómka Elena Kohútiková.Pravda 27. 9.(Na jednej strane sa stále pí‰e o diskrimináciimuÏov v star‰om veku a Ïien bez ohºaduna vek – s v˘nimkou pekn˘ch. Uverej-Àujú sa príklady svedomit˘ch a skúsen˘chºudí, ktorí sa v päÈdesiatke beznádejne ocitlina ulici. Ale súãasne sa na druhej stranepí‰e o praxi v úspe‰n˘ch firmách, v ktor˘chcieºavedome a premyslene hºadajú právestar‰ích, skúsen˘ch a spoºahliv˘ch seniorov,aby mal kto mlad˘ch zamestnancov – síceambicióznych, ale nezrel˘ch – in‰pirovaÈ aprovokovaÈ k maximálnym v˘konom.)***V Mjanmarsku sa proti vojenskému reÏimupostavila sila vzdelan˘ch mníchov, ºudí neozbrojen˘cha samotnou svojou podstatou mierumilovn˘ch.Desiatky rokov sa bijeme zareformu OSN, aby sme tvárou v tvár konfliktom,aké sa práve odohrávajú v Mjanmarskuãi v Darfúre, rezignovali na svoju obãianskui ºudskú dôstojnosÈ. DôstojnosÈ totiÏ nestrácajúobete represií, ale medzinárodné spoloãenstvo,ktoré sa na nich bezradne prizerá.B˘val˘ prezident âSFR a âRVáclav Havel. Sme 28. 9.(Keì prehovorí Havel, má to dosah na celúsvetovú verejnosÈ. Na európsku verejnosÈmá dosah v podstate len to, ão povie jedin˘politik – Ján Slota.)***1Stratou Koliby zanikla in‰titucionálna základÀafilmu a degeneráciou verejnoprávnejtelevízie upadla dramatická audiovizuálnatvorba v‰eobecne.2Slovenské kiná sú vyhradené zahraniãnejprodukcii, pritom vo v‰etk˘ch postsocialistick˘ch‰tátoch majú domáce filmy v˘bornú náv‰tevnosÈ.Stále sa argumentuje trhov˘m systémom,ale trh nemôÏe byÈ tam, kde nie je ponuka.ReÏisér Miloslav Luther,dokonãuje film Tango s komármi.Pravda 28. 9.(1Pritom dramatická audiovizuálna tvorbamá moÏno jediná z umeleckej ponuky ‰ancuaj ãloveka éry reality ‰ou aspoÀ trochuzaujaÈ. Strata Koliby i degenerácia STV mápre kultivovanosÈ SR ìalekosiahlej‰ie dôsledkyneÏ sa povrchn˘m hodnotiteºommôÏe zdaÈ.2Luther vie, na rozdiel od filmov˘ch kritikova Ïurnalistov, Ïe na vine, preão nechodia ºudiana domáce filmy, nie sú milióny Slovákov,ale trápne uzuãk˘ domáci repertoár.)***KaÏdá dekáda mala svoje ãaro – pridanouhodnotou 60. rokov bolo ãaro mladosti. Malisme 20 rokov, vo vzduchu bolo cítiÈ slobodomyseºnosÈ,hippies a my sme uverili, Ïe socializmuss ºudskou tvárou je moÏn˘. Pamätámsi, ako jeden z popredn˘ch predstaviteºov beatgeneration – Allen Ginsberg – kráãal po korzev teniskách. V Bratislave sme mohli sledovaÈviedenskú televíziu, poãúvalo sa rádioLuxemburg.Pavol Hammel, ãlovek, ktor˘ stálpri zrode slovenského bigbítu. HN 28. 9.(Ginsberga v teniskách by si dnes nik aninev‰imol, vtedy bol z toho nevídan˘ rozruch.Lebo predviedol Bratislavãanom prejavslobodného ãloveka. Slobodu núkala imoÏnosÈ pozeraÈ viedenskú televíziu. Aké jeto smie‰ne dnes, keì kto chce, má k dispozícii40 kanálov z ktoréhokoºvek kúta Zemegule.Najsmutnej‰ie je, Ïe historici – aleani spisovatelia – nie sú schopní zachytiÈ neuveriteºnúzmenu spoloãenskej bázy obãanovsocialistického ‰tátu. Slovensk˘ch spisovateºovskvelé námety nezaujímajú.)***Globalizácia musí byÈ schopná definovaÈspoloãné hodnotové systémy, av‰ak nesmienanucovaÈ hodnotov˘ systém jednej ãasti svetainej ãasti, ktorá má iné etnické základy, náboÏensk˘charakter a vlastn˘ historick˘ v˘voj.Naopak, globalizácia musí vytváraÈ priestorpre rôzne hodnotové kategórie, etnické a náboÏenskéskupiny, rozvoj národnej a národnostnejkultúry. Len vtedy bude akceptovaná,a len vtedy sa svet zachová vo svojej rôznorodosti,teda v dimenzii, ktorá ho robí zaujímav˘ma krásnym.Predseda Slovenskej obchodneja priemyselnej komory Peter Mihók.Sme 28. 9.(Na pozadí odmietav˘ch a zºahãujúcich stanovískku globalizácii Mihókove slová ponúkajúúºavu a nádej, Ïe ºudstvo má predsebou pozitívnu perspektívu. Pravda, tentopocit vydrÏí len dovtedy, k˘m si neuvedomíme,ako sú ºudia ºahostajní k svojmuvlastnému budúcemu osudu a k peknémuÏivotu, ktor˘ by sme mohli ÏiÈ, keby nebolotoºko prízemnosti, primitívnosti a nenávistimedzi ºuìmi.)***Je lep‰ie byÈ na javisku milovníkom ako nejak˘mzlostníkom, ktor˘ zabíja. Je to nevìaãné.Aj keì podáte fantastick˘ v˘kon, ale mátepostavu, ktorá je negatívna, veºakrát publikumviac-menej negatívne reaguje aj na vás, pretoÏetá postava robí poãas predstavenia veºazla.Opern˘ spevák Dalibor Jenis.HN 28. 9.(Naozaj si málokto uvedomuje, aké ºudské‰oky aj so svojimi postavami, aj s ºuìmi vobecenstve, ale aj s ºuìmi okolo seba ãastopreÏívajú herci a operní speváci. ªudia siÈaÏko odosobÀujú umelca, ktorého videli nascéne, od ãloveka, ktor˘ sa baví na hokejialebo nakupuje v samoobsluhe. Charakterz vytváranej postavy spontánne priraìujúk povahe toho, kto ich stvárÀuje. Pre hercovje to aj krásne, ale ãasto aj ubíjajúce.)***Preão by mala moje deti vychovávaÈ katolíckamní‰ka?! Ona nie je obyãajná veriaca skríÏikom na krku, ale aktívna predstaviteºkacirkvi! Preão biskup neotvorí cirkevnú ‰kôlku,preão mní‰ku nasadili do ‰kôlky mesta, financovanejz verejn˘ch zdrojov? Ani netu‰íte,ão sa deje na v˘chode Slovenska, kamv‰ade sa cirkev dostala. Rádové sestry uãianielen v M·, ale aj v Z·. V ‰tátnych! Nehovorímo v˘uãbe náboÏenstva, ale o ostatn˘chpredmetoch. Ak je niekto ateista alebo inéhovierovyznania ako katolíckeho, prevalcujúho.Jana Prista‰ová, matka dieÈaÈav M· vo Svite. Plus 7 dní 28. 9.(PoráÏka Dzurindovej vlády s jej liberálnymitendenciami, hoci v nej bolo i KDH,znamená moÏno aj nov˘ nástup in˘ch síl,neÏ reprezentuje len Smer-SD.)***ÚroveÀ a kvalita programov STV majú takprudko klesajúcu tendenciu, Ïe v dohºadnomãase budú musieÈ honorovaÈ divákov.Katarína Veselová, Bratislava –v rubrike SMS ring. Pravda 28. 9.(V denníku Pravda si v poslednom ãasenároãnej‰í záujemca preãíta, ak vôbec, maximálnedva komentáre – a potom e‰te názoryãi postrehy ãitateºov.)***Za mojej ranej mladosti plynúcej v znameníChru‰ãova boli talianske topánky fenoménomnemenej dôleÏit˘m ako Gagarinov let dovesmíru. Navy‰e vesmír bol sovietskemu ãlovekudostupn˘, ale talianska obuv nie. Studenúvojnu sme zaãali prehrávaÈ, pretoÏe sme kolektívnetúÏili po americk˘ch dÏínsoch, kokakolea rokenrole, po Hollywoode a pesniãkáchBeatles. Sovietsky zväz neprehral studenúvojnu preto, Ïe by ho Amerika porazila, alepredov‰etk˘m preto, Ïe sovietske Ïeny sa zatúÏilidobre obliekaÈ a maºovaÈ si pery francúzskymirúÏmi.Rusk˘ spisovateº Viktor Jerofejev.Sme 29. 9.(Famózne a dôvtipné postrehy. Dokazujú,Ïe dejiny sa pohybujú po oveºa ºudskej‰íchsiloãiarach a jednoduch‰ích priamkach,neÏ sa mnoh˘m intelektuálnym snobom74

S U P E R M O N I T O Rzdá a neÏ sa usilujú politici vtæcÈ do hláv svojichobãanov.)***Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus september07(·kolské deti pijú nízkotuãné mlieko, poslanciKDH nízkopercentnú hru‰ovicu.)***Politici vládnej koalície sa vehementneohradzujú voãi tomu, keì ich oznaãujeme zaboº‰evikov. Podstata problému v‰ak nie je vtom, Ïe my ich tak oznaãujeme, ale v tom, Ïeoni sa tak správajú. Boº‰evici sa vyznaãovalineúctou k základn˘m hodnotám a neváhaliich potláãaÈ v mene napæÀania svojich zvráten˘chcieºov. A robili to s prísloveãnou boº-‰evickou rozhodnosÈou, podºa hesla "úãel svätíprostriedky". Návrh zákona, ktor˘ umoÏÀujestavaÈ diaºnice na súkromn˘ch pozemkoche‰te pred ich vyvlastnením je toho najnov‰ouukáÏkou.Ekonóm Ivan Miklo‰.HN 1. 10.(Kto preÏil na Slovensku desaÈroãia aj poãaskomunistického reÏimu, sa musí ãudovaÈalebo pousmiaÈ. V tom dávnej‰om ãaseby sa mnohí b˘valí ãlenovia KSS neopová-Ïili zdvihnúÈ ani oboãie, keby im niektopovedal, Ïe sú boº‰evici. MoÏno by boli nato e‰te hrdí. Prinajmen‰om by sa tak tvárili.A dnes to tí istí povaÏujú za uráÏku.)***Myslíte si, Ïe keby sme boli v koalícii sKDH ãi SMK (namiesto SNS ãi ªS-HZDS),nemali by sme rovnaké problémy? To, Ïe bysme boli pod tlakom SMK, by nás v oãiach voliãovpo‰kodzovalo viac, ako to, Ïe dnes smepod tlakom niektor˘ch tém SNS.Ideológ strany Smer-SD Boris Zala.T˘ÏdeÀ 1. 10.(Zalova otázka je naozaj reãnícka. Po prvé,ak by bola SMK vo vládnej koalícii, moÏnoby vôbec nebol jej predsedom Pál Csáky,ale zostal by Bugár. Po druhé, osem rokovSMK v Dzurindov˘ch vládach nijakonepotvrdzuje predpoklad, Ïe by SMK vyvíjalanadpriemern˘ tlak na Smer. A najdôleÏitej‰íje tretí otáznik: Je isté, Ïe e‰te ajdnes väã‰ina prívrÏencov Smeru je spokojnáso SNS ako koaliãn˘m partnerom?)***Pirátske sÈahovanie má nedozerné následkypre na‰u spoloãnosÈ, aj ão sa t˘ka honorárovpre interpretov i autorov hudby. Hitom súi-pody, kam sa zmestia celé albumy stiahnutéz rusk˘ch ãi americk˘ch serverov. Technikaako taká raz zabije umenie a kultúru v tompravom zmysle slova. To nie je len môj názor.Klesá predaj zvukov˘ch nosiãov i kníh. V˘vojpôjde in˘m smerom, o ktorom zatiaº nemámejasnú predstavu.Pavol Repa, zástupca hudobnejspoloãnosti Musica. HN 1. 10.(Aj keì slová obchodníka s hudbou pôsobiadesivo, aÏ tragicky – nevieme, ãi dôsledkyzávratného rozvoja techniky budú úplnezáporné. MoÏno prinesú aj nejaké v˘hody,o ktor˘ch dnes ani netu‰íme. Ako sme predpol storoãím nemali ani len predstavu oúÏasn˘ch prednostiach e-mailovej po‰tyalebo googlového vyhºadávania na internete.)***Lekári si myslia, ako úÏasne pomohli chorému,keì dali chorobe vhodné meno.Nemeck˘ filozof Immanuel Kant(1724 – 1804). T˘ÏdeÀ 1. 10.(âasto si aj politici myslia, ako úÏasne presvedãiliobãanov, keì dali oponentom aleboich skutkom vhodné oznaãenie. Praviãiari,boº‰evici, lajná, okrádaãi...)***V súvislosti so ‰kolskou reformou sa hovoríaj o záÏitkovom uãení. Nerozumiem, preãosa skú‰a, kedy sa narodil Smetana a ão zlo-Ïil, namiesto toho, aby deÈom pustili jehohudbu.Hlavn˘ organizátor ‰kolsk˘ch reforiemMiron Zelina. Pravda 2. 10.(Na prv˘ pohºad je Zelinov príklad bezchybn˘.Skutoãne by mali uãitelia provokovaÈv Ïiakoch záÏitky, najmä v predmetoch,ktoré to umoÏÀujú. Ale zasa sa môÏestaÈ, Ïe keì deti dospejú, zrazu nebudú vedieÈÏiaden fakt správne zaradiÈ do istéhosystému, ktor˘ inteligentn˘ ãlovek potrebujemaÈ, aby sa dokázal v rôznych javoch ÏivotaorientovaÈ. Má svoj v˘znam vedieÈ, vktorom období Smetana Ïil. UÏ len preto,aby sme vedeli, ktorí iní skladatelia v tomistom období Ïili a tvorili, a v akom ‰t˘le.)***Maìarskí a slovenskí radikáli rozohrali ‰pinavúhru a v takejto situácii by nebolo vhodnéprijímaÈ rozhodnutia.Poslanec Európskeho parlamentu,socialista Hannes Swoboda. HN 2. 10.(Prechádzajú desaÈroãia – EÚ sa rozrastá– ºudstvo odhaºuje tajomstvá vesmíru –,ale primitívnej ‰piny v politick˘ch hrách sanevieme zbaviÈ.)***Aj odmietanie Hlinku zo strany evanjelikovje dôvodom, pre ktor˘ zákon nechcú podporiÈniektorí koaliãní poslanci. CelonárodnázodpovednosÈ stojí v‰ak vy‰‰ie ako religióznapríslu‰nosÈ. Katolík Andrej Hlinka vyvaÏujeokrem iného evanjelika M. R. ·tefánika.Predseda Poslaneckého klubu SNSRafael Rafaj. Sme. 2. 10.(Rozdiel medzi oboma nie je v ich náboÏenstve.·tefánik bol v prvom rade v˘znamnouceloslovenskou, ba európskou osobnosÈoupríÈaÏlivou pre veºkú ãasÈ obãanov Slovenska,a aÏ potom evanjelikom. Hlinka bol vprvom rade katolíckym kÀazom s problematick˘mvzÈahom k mnoh˘m skupinámslovenského obyvateºstva, a tie ho necítia anevnímajú ako svojho „Otca“.)***Rusko a veºká ãasÈ pozorovateºov neuvaÏovaliãi, ale ako sa rusk˘ prezident Vladimir PutinudrÏí pri moci. Obávame sa, Ïe sme spoznaliodpoveì. Putin oznámil, Ïe sa bude uchádzaÈo post v dolnej komore parlamentu, ão muumoÏní staÈ sa premiérom. Dúfajme, Ïe si Putintúto cynickú hru e‰te premyslí. Ak je jehojedin˘m záujmom udrÏaÈ si moc, potom lendokáÏe, Ïe nezáleÏí na funkcii, ale na osobe,ktorá ju zastáva. Toto uÏ Rusko zaÏilo.New York Times 2. 10.(Ak v priebehu tisícroãí mnohí vodcovia vyprodukovalidiktatúry ako najhanebnej‰íspôsob neobmedzeného vládnutia, v minulomstoroãí „diktatúra proletariátu“ vZSSR vyprofilovala moÏno systém e‰te rafinovanej‰ív podobe kultu osobnosti. K˘mdiktatúry zväã‰a otvorene naznaãujú úplnésústredenie moci do jedn˘ch rúk, pri kulteosobnosti sa vytvára dojem, Ïe ‰tátnamoc je v rukách ºudu a len jeden jeho reprezentantje takou individualitou, Ïe jepln˘m právom na ãele plnohodnotne demokratického‰tátu.)***V˘sledok ukrajinsk˘ch volieb je fackou preruského prezidenta Putina. S Tymo‰enkovouako premiérkou a Ju‰ãenkom ako prezidentomuÏ nemôÏe byÈ pochybností o tom, Ïe krajinuãaká ºadová politická reakcia, pre Putinovuvládu typická. Budú musieÈ opäÈ rokovaÈ o dodávkachplynu a Ukrajina si bude musieÈzvyknúÈ na západoeurópske ceny. Mala byich zaplatiÈ a tak odobraÈ Rusom ich najtvrd‰ínátlakov˘ prostriedok. Európa by zasa malaUkrajine pomôcÈ k definitívnemu uvoºneniu zruského zovretia t˘m, Ïe jej urovná cestu doEÚ a NATO.Dánsky denník Jyllands Posten 2. 10.(Postreh dánskej tlaãe v ostr˘ch kontúrachnaznaãuje ‰kandalóznosÈ súãasnej ruskejpolitiky, ktorá sa chce do postavenia superveºmocivrátiÈ spôsobmi uráÏajúcimi a vydierajúciminajmä susedov. Na pozadí tejtostratégie je oprávnená otázka: Ako saRusko môÏe vrátiÈ na b˘val˘ siln˘ post doEurópy – a pritom nestratiÈ základné ãrtymoderného, kultivovaného ‰tátu? A najmä:Ako sa Rusko môÏe staÈ ‰tátom európskypríÈaÏliv˘m, ktorého by mohli v‰etci vEurópe povaÏovaÈ za korektného partnera?)75

S U P E R M O N I T O R***Obãanov najviac trápia prieÈahy zo stranySociálnej poisÈovne, ktorá sa nestíha prispôsobiÈsústavn˘m zmenám zákona o sociálnompoistení.Ombudsman Pavel Kandráã.Pravda 2. 10.(Nestabilné a nezrozumiteºné, ãi dokoncaprotireãivé zákony patria medzi najhor‰ieprodukty ponovembrovej éry a sú váÏnymmementom pre poslancov, ktorí chcú maÈpozitívny vzÈah k obãanom a konaÈ tak,ako by im svedomie malo kázaÈ.)***Politick˘ smog tu bol v ovzdu‰í od nepamäti,ale zaãína to maÈ akési nové kvality, získaloto nové hæbky. Slovenská politická triedamávala predsa len chvíle, keì preukázalaschopnosÈ skultivovaÈ okrem vlastného blahobytuaj nieão spoloãensky prospe‰né a z kaÏdodenn˘chplytãín vystúpila pritom i dohviezdnych v˘‰ok; dnes sa v‰ak ako celok lend˘chaviãne a ‰tvornoÏky, ale vraj hrdo, plazía pachtí po zabahnenej pahorkatine.Literát a politik Milan ·útovec.Sme 2. 10.(Nech by v‰ak duchapln˘ spisovateº napísalakokoºvek u‰tipaãn˘ a múdry fejtón,ktor˘ v podstate tvrdo atakuje politickútriedu, ani lístok na strome arogancie sa nepohne.Naopak, najbliωie budú hovoriÈe‰te demagogickej‰ie bludy a budú sa vysmievaÈz hlúposti väã‰iny obyvateºstva ajeho zmyslu pre hodnoty.)***V‰imnite si, Ïe na‰e deti sú uÏ nielen nesmierneneslovenské, ale dokonca slovenskébyÈ doslova odmietajú. A to ma veºmi mrzí. Abolí. Podºa mÀa im ch˘ba ãasová múdrosÈ. Pochopenie,Ïe aby malo to, ão robíme, nejakúhodnotu a trvácnosÈ, musí to vychádzaÈ z nás.Kameraman a rezbárVladimír Morávek. Slovo 3. 10.(Vysvetlenie je dosÈ jednoduché. Na Slovenskuje veºa ºudí, ktorí nahlas deklamujúsvoj vrúcny vzÈah k národu. Pravda, uniektor˘ch je tento vzÈah r˘dzo utilitárny,ale nie aj obãiansky, ºudsk˘. A keìÏe mnoh˘mvzdelan˘m ºuìom sa bridí zi‰tn˘ typvlastenectva – ako sa im o‰klivil vnucovan˘marxizmus –, mnohí spisovatelia a uãiteliasa priam hanbia akékoºvek národovectvoverejne prezentovaÈ a hlásiÈ sa k nemu.)***Slovenská populárna hudba má k svetovejstra‰ne ìaleko, je v nej málo spoloãnej vôlevytvoriÈ nejakú reprezentatívnu kvalitu, presadzujúsa príli‰ osobné pohºady a v médiáchãasto sedia neúspe‰ní skladatelia. Mnohí hudobnídramaturgovia ani poriadne nevedia, ãoto slovo znamená, nemajú základné hudobnévzdelanie a myslia si, Ïe populárna hudba sazaãala ich príchodom do médií.Básnik a textár Kamil Peteraj.Pravda 3. 10.(Kto by si pomyslel, Ïe prostredie populárnejhudby je vlastne ak˘msi Ïiv˘m zrkadlomfungovania v‰etk˘ch zloÏiek slovenskéhoverejného Ïivota, aj kultúrneho, ajpolitického, aj spoloãenského. V‰ade je torovnaké, v‰ade platí Lintnerov okrídlen˘slogan „Na Slovensku je to tak“. Zdá sav‰ak, Ïe Peterajom sformulované hnusnévlastnosti, ak˘mi sú povrchnosÈ, neprofesionálnosÈalebo cynick˘ egoizmus, predsa leno nieão menej platia v podnikovom a podnikateºskomsvete. MoÏno preto, Ïe je uÏzväã‰a súkromn˘.)***Odkedy sa hyperaktívny Sarkozy vrátil zhektickej dovolenky, zjavne bol pripraven˘ nakonfrontáciu s kaÏdou v˘zvou vo Francúzsku,v Európe a vo svete, sºubujúc r˘chle zmenyv zahraniãnej politike, ekonomike, ‰kolstve,poºnohospodárstve, na pracovnom trhua vo verejnom sektore. Len jeden ãlovek môÏebyÈ v tomto ãase zaneprázdnenej‰í ako samotn˘Nicolas Sarkozy. Pisateº prejavov francúzskehoprezidenta.Analytik Michal Ra‰o.HN 3. 10.(Bezmenní ºudia – tí, ktor˘ch verejnosÈ vôbecnepozná – majú niekedy mimoriadnev˘znamn˘ vplyv na obãanov. Dobr˘ autortextov najdôleÏitej‰ích vystúpení prezidentaalebo premiéra dotvára ‰t˘l t˘chto ãiniteºov,pravda, pokiaº oni sami majú aspoÀ‰tipku charizmy a – ão je rovnako dôleÏité– pokiaº vôbec chcú verejnosti nejaké pozoruhodnétémy predkladaÈ. Navy‰e, niekaÏd˘ ãiniteº texty a rady svojich sekundantovaj prijíma. Nedávno sa v tomto zmysleopatrne sÈaÏoval premiérov ekonomick˘poradca Stanûk.)***Mám rád aj súãasné drámy, ako herec somv nich ãasto hrával, ale starí Gréci ãiShake¬speare uÏ pre mÀa napísali v‰etko. Ichdiela sú laboratóriom du‰í.Maìarsko-slovensk˘ herecRóbert Csontos. Sme 4. 10.(Je obdivuhodné, Ïe doteraz nik lep‰ie laboratóriádu‰í nevytvoril. A interesantné jeto, Ïe k˘m starodávni dramatici sú neprekonateºnídne‰n˘mi autormi, medzi prozaikmije to zloÏitej‰ie. K˘m Shakespearovehry sú nav‰tevované, romány jehovrstovníkov nikto neãíta – v tomto ohºadeãitatelia uprednostÀujú literatúru 19. a 20.storoãia. Ktovie, ãi tento vzÈah viac vypovedáo ‰t˘le autorov – alebo o psychike divákova ãitateºov.)***Odmietanie súãasného divadla veºkou ãas-Èou publika je dôsledok toho, Ïe politici ohlupujúºudí. Keì divadlám krátia rozpoãty, ãorazviac ich tlaãia, aby sa stali zábavn˘m priemyslom.Cieºom je, aby ºudia prijali predstavu,Ïe oprávnenie existovaÈ majú iba ako konzumenti.A to prospieva len ziskom nadnárodn˘chspoloãností. Hlúpi, nekultivovaní a ne-‰Èastní ºudia viac nakupujú.Nemeck˘ reÏisér opery Madame Butterflyv SND Peter Konwitschny. Pravda 4. 10.(Konwitschného súvislosÈ medzi politikou,divadlom a nadnárodn˘mi monopolmi jesíce krkolomná alebo aspoÀ kuriózna, alepôsobí prekvapujúco dôveryhodne a uveriteºne.Najmä vedomie, Ïe ºudia sú hraãkamivo v‰elijak˘ch, ale vÏdy neumyt˘chrukách je ubíjajúce, keìÏe nejaké v˘chodiskoveºmi nevidno.)***Taneãné umenie je oveºa star‰ie ako literatúra,je prvotn˘m v˘razom ºudskej osobnosti,je v Àom nieão esenciálne ºudské.Unikátny ãesk˘ choreograf holandskéhoDans Theatru Jifií Kylián. Sme 4. 10.(KaÏdé umenie má nejaké priority, ale tienikdy nie sú také dôleÏité, ako samotnévstupovanie daného Ïánru ãi druhu do vedomiaãloveka. Tanec je skvel˘m osvieÏenímdu‰e aj toho, kto tancuje, aj toho, ktosa pozerá. Ale zasa nedokáÏe tak psychologickynároãne analyzovaÈ iné zloÏky du‰e,ako povedzme niektoré diela literatúry ãidrámy. A v 20. storoãí aj desiatky filmov,ktoré sa vyhli hollywoodskemu kli‰é.)***Nesmieme zabúdaÈ ani na to, Ïe tu bol 25.marec 1988, teda svieãková manifestácia apáni Miklo‰ko a âarnogursk˘. Vlastne onidvaja spustili ten proces. Nesmieme zabúdaÈani na KÀaÏka a Budaja, bez t˘chto ºudí by neboloSlovensko. Bolo by krásne, keby sa koalíciaa opozícia dohodli - máme tu t˘chto ‰tyroch‰amanov a dajme im najvy‰‰ie ‰tátne vyznamenanie.Lebo oni boli tribúni ºudu.Zakladateº SNS a b˘val˘ podpredsedaNR SR Marián Andel. Plus 7 dní 5. 10.(Je dosÈ ‰okujúce, keì b˘val˘ popredn˘predstaviteº SNS dnes vysoko hodnotí mu-Ïov, ktorí boli kedysi jeho protivníkmi naÏivot a na smrÈ. V demokratickom zahraniãíje to síce prirodzen˘ jav, Ïe sa politickírivali dokáÏu re‰pektovaÈ, ale na Slovenskuje to skutoãne v˘nimoãné. Ani smrÈalebo iná váÏna situácia neb˘vajú dôvodomna úctu k oponentov˘m kvalitám alebo kjeho v˘znamu pre celú spoloãnosÈ.)***Je paradoxné, Ïe PES nás na jednej stranechváli za dobrú sociálnu politiku, na druhejstrane trestá Smer za agresivitu SMK a vyprovokovanévulgarizmy Jána Slotu.HovorkyÀa strany Smer-SDKatarína KliÏanová R˘sová.Pravda 5. 10.(Smer-SD uÏ vy‰e roka povy‰uje svoje hovorkynena zapálené a angaÏované agitátorky.Pritom hovorcovia v zahraniãí lenvecn˘m tónom predkladajú zosumarizovanénázory a postoje svojich strán, predsedov,ministrov a in‰titúcií.)Vyberajú a komentujúAnna Weidlerová a Ernest Weidler76