cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk
18.01.2015 • Views
Share Embed Flag

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
home.gts.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

1. lobistický časopis na Sloven<strong>sk</strong>u od roku 1993<br />

CCIII. – CCIV. ČÍSLO 2012<br />

Parlamentný<br />

Kuriér<br />

ČASOPIS<br />

Z NÁRODNEJ<br />

RADY<br />

SLOVENSKEJ<br />

REPUBLIKY

CCIII. – CCIV. ãíslo 2012<br />

PARLAMENTN¯ KURIÉR<br />

ãasopis z Národnej rady<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

Mesaãník, roãník XX<br />

Vydavateº:<br />

Sloven<strong>sk</strong>á národná reklamná<br />

a propagaãná agentúra, s.r.o.<br />

v spolupráci s Národnou radou SR,<br />

Vládou SR a Prezident<strong>sk</strong>ou kanceláriou SR<br />

Adresa redakcie:<br />

Bôrik<br />

Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1.<br />

Tel./fax: 02/54 414 544<br />

e-mail: parkur@gtsmail.<strong>sk</strong><br />

eurorep@gtsmail.<strong>sk</strong> (‰éfredaktor)<br />

fotoparkur@gtsmail.<strong>sk</strong> (pre foto)<br />

http://www.parlamentnykurier.<strong>sk</strong><br />

Registrované MK SR ã. EV4085/10<br />

ISSN 1335–0307<br />

·éfredaktor:<br />

Zástupca ‰éfredaktora:<br />

Redakcia:<br />

Franti‰ek Nagy<br />

Ernest Weidler<br />

Anna Komová<br />

Robert Kotian<br />

Izabela Nagyová<br />

Peter Zemaník<br />

Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová<br />

jmadarasova@chello.<strong>sk</strong><br />

Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy<br />

Asistentka riaditeºa:<br />

Magdaléna Horáková<br />

0903 766 995<br />

Inzercia: 0903 715 585<br />

Riaditeº pre obchod a marketing:<br />

Marián Reisel<br />

02/54 414 544, 0905 224 492<br />

Typo & lito:<br />

AppleStudio<br />

Tlaã:<br />

WELTPRINT, Bratislava<br />

Grafická úprava:<br />

J. B. Design<br />

Fotografie:<br />

Rudolf Bihary,<br />

archív redakcie<br />

Karikatúry:<br />

Fedor Vico<br />

Predplatné a objednávky na uverejnenie<br />

reklamy prijíma:<br />

Sloven<strong>sk</strong>á národná reklamná a propagaãná<br />

agentúra, s.r.o.<br />

po‰tov˘ prieãinok<br />

814 01 Bratislava 1<br />

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR<br />

âíslo úãtu 2629002985/1100<br />

DIâ SK2020399458<br />

Foto na titulnej strane:<br />

TASR:<br />

Centrála Smeru po parlamentn˘ch voºbách 2012<br />

OBSAH<br />

Editoriál<br />

ZanechaÈ po sebe v˘raznú stopu (F. Nagy) 2<br />

Európ<strong>sk</strong>y parlament<br />

Inauguraãn˘ prejav predsedu Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu Martina Schulza (pk) 2<br />

Svet financií<br />

Sloven<strong>sk</strong>á ekonomika oãami guvernéra NBS (Rozhovor s J. Makúchom) 5<br />

Sloven<strong>sk</strong>í exportéri dostávajú finanãnú podporu uÏ 15 rokov 6<br />

(Rozhovor s M. Schrenkelom)<br />

Sloven<strong>sk</strong>o-nemecká spolupráca<br />

Základom na‰ej spolupráce je dôvera a profesionalita (Rozhovor s B. Stockerom) 7<br />

KaÏd˘ má ‰ancu zodpovedne vyuÏiÈ príleÏitosÈ, ktorú mu sloboda ponúka 8<br />

(Rozhovor s J.E. A. Hartmannom)<br />

Sloven<strong>sk</strong>á energetika<br />

Elektromobilita na Sloven<strong>sk</strong>u (P. ·evce) 10<br />

Automobilov˘ priemysel<br />

Svetoví hráãi na automobilovom trhu sú si do roku 2025 istí iba elektromobilmi 12<br />

a „mest<strong>sk</strong>˘mi“ autami<br />

Telekomunikaãn˘ úrad SR<br />

Telekomunikaãné vízie (Rozhovor s L. Miku‰om) 13<br />

Úrad vlády SR<br />

Aj vyuÏívanie nov˘ch technológií súvisí s rastom telekomunikaãného trhu 15<br />

(Rozhovor s B. Máãajom)<br />

Vláda SR<br />

Smerovanie informatizácie (Rozhovor s R. Sillom) 17<br />

Ministerstvo financií SR<br />

Operaãn˘ program Informatizácia spoloãnosti (Rozhovor s D. Îilákovou) 18<br />

Ako ìalej v boji proti poãítaãovej kriminalite (J. Hochmann) 33<br />

Colné riaditeºstvo SR<br />

Nevytráca sa efektívnosÈ ani operatívnosÈ (Rozhovor s M. Machovou) 19<br />

Ministerstvo ‰kolstva, vedy, v˘<strong>sk</strong>umu a ‰portu SR<br />

Proces informatizácie a ‰kolstvo (Rozhovor s I. ·iagim) 22<br />

Predpokladom úspe‰nej vedy sú kvalitné a aktuálne informácie 50<br />

(Rozhovor s J. TurÀom)<br />

ITAS<br />

European schoolnet (Rozhovor s G. Budin<strong>sk</strong>˘m) 24<br />

eGovernment je jedn˘m z kºúãov˘ch indikátorov konkurencieschopnosti krajiny 25<br />

(Rozhovor s J. Sabakom)<br />

Informaãné technológie<br />

Preão si treba pri tvorbe programového vyhlásenia vlády v‰imnúÈ IKT sektor (pk) 26<br />

Czech POINT: Integrované obsluÏné místo za fiekou Moravou (pk) 28<br />

Datové schránky versus doporuãené dopisy (Rozhovor s T. Jeãn˘m) 29<br />

Kyberzloãinci sa budú sústreìovaÈ na mobily a cloudovú infra‰truktúru (pk) 30<br />

Sú va‰e citlivé informácie naozaj v bezpeãí (Rozhovor s M. Minarov<strong>sk</strong>˘m) 32<br />

Zvy‰ovanie kompetentnosti v informaãnej bezpeãnosti v SR (D. Olejár) 38<br />

Boj proti poãítaãovej kriminalite nikdy nekonãí (Rozhovor s M. Trnkom) 40<br />

Mimoriadne úspe‰n˘ projekt Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills sa vracia... (pk) 52<br />

Ministerstvo vnútra SR<br />

Informaãno-komunikaãné technológie – ich vyuÏitie a bezpeãnosÈ 36<br />

(Rozhovor s P. Struhárikom)<br />

Sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo<br />

Îijeme v ‰táte dán<strong>sk</strong>om, alebo deklarujeme iné hodnoty, aké Ïijeme 41<br />

(I. âarnogur<strong>sk</strong>˘)<br />

Aj v stavebníctve sa dá kríza prekonaÈ len na princípe spolupráce a solidarity 42<br />

(Rozhovor s V. Juríkom)<br />

Sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo prizmou rakú<strong>sk</strong>eho odborníka (S. Dukat) 44<br />

Sloven<strong>sk</strong>á komora stavebn˘ch inÏinierov... (D. Majdúch) 48<br />

Autorizovaní stavební inÏinieri pre zjednotenú Európu a rozvoj... (pk) 49<br />

Sloven<strong>sk</strong>o-rakú<strong>sk</strong>a spolupráca<br />

Stále viac zrastáme spolu (Rozhovor s J. E. M. Wuketichom) 46<br />

Národná rada SR<br />

KresÈanstvu sa lep‰ie darí v hor‰ích ãasoch (Rozhovor s A. Pfiidalom) 53<br />

Baníctvo na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

V‰etko ão máme, pochádza z prírodn˘ch zdrojov (D. C. Constantinides) 54<br />

Ekonomick˘ v˘znam zlata ako komodity s monetárnym dopytom 55<br />

(Rozhovor s J. Karpi‰om)<br />

Dialógy MM & EW<br />

MoÏno porovnávaÈ Havla a Radiãovú (Rozhovor s M. Markoviãom) 57<br />

Glosy – Poznámky – Eseje<br />

Filisterstvo na ‰kolách (E. Weidler) 61<br />

Supermonitor<br />

Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre 63<br />

(Vyberajú a komentujú A. Weidlerová a E. Weidler)<br />

www.parlamentnykurier.<strong>sk</strong>

E D I T O R I Á L<br />

ZanechaÈ po sebe<br />

v˘raznú stopu<br />

âo vlastne ãakáme dnes od na‰ich politikov<br />

A ão máme alebo môÏeme od nich ãakaÈ<br />

Chceme, aby boli popredn˘mi osobnos-<br />

Èami vo verejnom Ïivote – alebo aby boli<br />

<strong>sk</strong>ôr takmer nezbadateºní a aby formovali<br />

tvár na‰ej spoloãnosti akosi z úzadia Ch˘ba<br />

nám, Ïe dne‰ná Európa nemá nijakého de<br />

Gaulla ãi Adenauera na ãele tak˘ch dôleÏit˘ch<br />

krajín, ako sú Francúz<strong>sk</strong>o a Nemecko<br />

– alebo sa majú prezidenti a premiéri prezentovaÈ<br />

predov‰etk˘m ako mimoriadne v˘konní<br />

a korektní úradníci, ktorí pri v˘kone<br />

svojich funkcií nezatrasú du‰ami ºudí okolo<br />

seba ZáleÏí Robertovi Ficovi ãi Mikulá‰ovi<br />

Dzurindovi najviac na vysokej percentuálnej<br />

podpore obyvateºstva v prie<strong>sk</strong>umoch<br />

verejnej mienky a najmä vo voºbách,<br />

alebo chcú, aby sa nieão v duchovn˘ch aktivitách<br />

verejnosti ich zásluhou <strong>sk</strong>valitnilo<br />

A aby Sloven<strong>sk</strong>o bolo ãoraz viac re‰pektovan˘m<br />

‰tátom medzi krajinami Európy, ale<br />

aj ostatného sveta – aj zásluhou originálnych<br />

my‰lienok svojich lídrov<br />

Pravdou je, Ïe dnes nemáme v stredoeuróp<strong>sk</strong>ej<br />

politike nijakého Václava Havla.<br />

Na sotvakoho spomedzi t˘ch, ktorí boli na<br />

ãele Sloven<strong>sk</strong>a i spoloãného ‰tátu od roku<br />

1989, si – okrem neho – dnes e‰te spomenieme.<br />

Stratili sa v hmle uplynul˘ch rokov<br />

tak, ako ktor˘koºvek riaditeº alebo hlavn˘<br />

ekonóm nejakého podniku. Neuchovalo sa<br />

niã z toho, ão vtedy v˘znamné (podºa nich)<br />

povedali v novoroãn˘ch prejavoch alebo<br />

na úvod nejakého svojho straníckeho zjazdu.<br />

MoÏno to súvisí aj s t˘m, Ïe uÏ dlho nijakú<br />

v˘raznú osobnosÈ nemáme ani medzi<br />

spisovateºmi. Neznamená to, Ïe nemáme<br />

nikoho, komu by sa podarilo napísaÈ román<br />

príjemn˘ na ãítanie alebo poriadne vzru‰ujúci,<br />

ale nemôÏeme si nev‰imnúÈ, Ïe sa do<br />

vedomia verejnosti nepredralo v uplynul˘ch<br />

desaÈroãiach Ïiadne literárne dielo, ktoré<br />

by vyvolalo nevídan˘ v‰eobecn˘ ohlas.<br />

Málokto zo sloven<strong>sk</strong>˘ch intelektuálov a verejne<br />

aktívnych ãiniteºov má ambíciu nielen<br />

dosiahnuÈ ak˘-tak˘ úspech, ale byÈ aj silnou<br />

autoritou, ktorá svojimi slovami a svojou<br />

tvorbou dokáÏe byÈ pre tisíce ºudí re‰pektovanou<br />

veliãinou. A keìÏe nemajú takúto cti-<br />

ÏiadosÈ, ktorá si v‰ak vyÏaduje nielen chuÈ,<br />

ale aj nároãnú a tvrdú prácu, nemoÏno sa ãudovaÈ,<br />

Ïe nijakí ªudovítovia ·túrovia sa neobjavujú<br />

a ani nie je dôvod dúfaÈ, Ïe sa objavia.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u v mnoh˘ch historick˘ch<br />

obdobiach mali spisovatelia kºúãové postavenie<br />

– dnes v‰ak na nich aj KDH, aj Smer,<br />

aj SDKÚ zvysoka – s prepáãením – ka‰lú.<br />

A to nie je zdravé.<br />

Dobroslav Chrobák bol v polovici minulého<br />

storoãia nielen uznávan˘m spisovate-<br />

ºom, autorom na svoje ãasy exkluzívneho románu<br />

„Drak sa vracia“, ale päÈ rokov bol aj<br />

rozhlasov˘m riaditeºom – alebo naopak: nebol<br />

iba riaditeºom rozhlasu, ale aj ãinorod˘m<br />

literátom. Bol <strong>sk</strong>utoãnou individualitou,<br />

ktorá dala svojráznu tvár sloven<strong>sk</strong>ému verejnému<br />

Ïivotu. âím je v‰ak dnes TáÀa Keleová-Vasilková,<br />

povaÏovaná za najúspe‰-<br />

nej‰iu sloven<strong>sk</strong>ú spisovateºku, keìÏe zí<strong>sk</strong>ala<br />

uÏ 16 zlat˘ch a 20 platinov˘ch kníh (ocenenie<br />

Platinová kniha zí<strong>sk</strong>ava kniha, z ktorej<br />

sa predalo najmenej 25-tisíc v˘tlaãkov)<br />

Zato nejakú veºkú úctu ako umelecká (literárna)<br />

osobnosÈ alebo vôbec ako individualita<br />

si nezí<strong>sk</strong>ala.<br />

Ktor˘ politik od roku 1989 formoval a povzná‰al<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ verejn˘ Ïivot Ktorého<br />

moÏno ão len do istej miery pripodobniÈ<br />

Milanovi Rastislavovi ·tefánikovi Ktor˘ sa<br />

chce nielen momentálne uplatniÈ, ale aj – povedzme<br />

to trochu nadnesene, ale súãasne aj<br />

legitímne – zapísaÈ do sloven<strong>sk</strong>ej histórie 21.<br />

storoãia Nepí‰eme o tom takto preto, Ïe sa<br />

chceme z niekoho posmievaÈ alebo Ïe chceme<br />

niekoho znevaÏovaÈ, ale – naopak – preto,<br />

Ïe chceme aspoÀ niekoºk˘ch talentovan˘ch<br />

ºudí povzbudiÈ, aby sa kon‰truktívnymi<br />

a uÏitoãn˘mi ãinmi pokúsili zanechaÈ<br />

po sebe v˘raznú stopu.<br />

Franti‰ek Nagy<br />

‰éfredaktor<br />

Európ<strong>sk</strong>y parlament si<br />

17. januára 2012 zvolil 387<br />

hlasmi za nového<br />

predsedu nemeckého<br />

sociálneho demokrata<br />

Martina SCHULZA.<br />

Bude stáÈ na ãele Parlamentu<br />

aÏ do júna 2014.<br />

VáÏené dámy, váÏení páni, milé kolegyne,<br />

milí kolegovia.<br />

Väã‰ina z vás ma doteraz poznala ako predsedu<br />

jednej z politick˘ch <strong>sk</strong>upín v Parlamente.<br />

VáÏim si nesmiernu dôveru, ktorú ste mi<br />

dnes napriek tomu prejavili. Budem sa zo<br />

v‰etk˘ch síl usilovaÈ o to, aby som va‰u dôveru<br />

ne<strong>sk</strong>lamal a ná‰mu Parlamentu zabezpeãil<br />

v˘razn˘ vplyv. Funkciu predsedu Parlamentu<br />

by som chcel vykonávaÈ tak, aby tí, ktorí<br />

ma dnes zvolili, mohli sebavedome obhajovaÈ<br />

svoju voºbu a aby som pozitívne prekvapil<br />

t˘ch, ktorí ma nevolili.<br />

Budem predsedom v‰etk˘ch poslancov a<br />

budem obhajovaÈ ich práva!<br />

Moje poìakovanie patrí vám, pán predseda<br />

Buzek. Boli ste prv˘m predsedom jednej<br />

z in‰titúcií EÚ, ktor˘ pochádza z hnutia za slobodu<br />

vo v˘chodnej Európe, a t˘m aj symbolom<br />

víÈazstva demokracie!<br />

Túto funkciu dnes preberám s pokorou.<br />

Európa preÏíva búrlivé ãasy. Pre mnoh˘ch Európanov<br />

sú to ÈaÏké ãasy. Moji rodiãia patrili<br />

e‰te ku generácii, ktorá sa riadila heslom:<br />

„Na‰e deti sa raz musia maÈ lep‰ie ako my.“<br />

A my sa <strong>sk</strong>utoãne máme lep‰ie! Nemáme<br />

v‰ak uÏ istotu, Ïe aj na‰e deti sa raz budú maÈ<br />

tak dobre, ako sa máme my. V dôsledku hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

krízy sa v mnoh˘ch krajinách rozrástla<br />

chudoba a nezamestnanosÈ nadobudla<br />

najmä v prípade mlad˘ch ºudí dramatické<br />

rozmery. Mladí ºudia demon‰trujú v európ<strong>sk</strong>ych<br />

uliciach proti hospodár<strong>sk</strong>emu systému,<br />

v ktorom si pár vyvolen˘ch pchá do vreciek<br />

zi<strong>sk</strong>y a obyãajní ºudia zná‰ajú straty,<br />

proti systému, v ktorom nutne vzniká dojem,<br />

Ïe anonymné ratingové agentúry v New Yorku<br />

majú väã‰í vplyv ako demokraticky volené<br />

vlády a parlamenty. Táto kríza dôvery voãi<br />

politike a jej in‰titúciám ohrozuje aj vieru v<br />

európ<strong>sk</strong>y projekt. Mnohí ºudia sa na na‰u<br />

prácu pozerajú s nedôverou. Nevedia, ãi v‰etko,<br />

ão sa tu deje, je <strong>sk</strong>utoãne správne. Musí<br />

nám byÈ jasné, Ïe ºudí v Európe aÏ tak nezaujímajú<br />

di<strong>sk</strong>usie v in‰titúciách, ale Ïe sa ove-<br />

ºa viac obávajú o budúcnosÈ svojich detí, prácu,<br />

dôchodky, sociálnu spravodlivosÈ. Pre<br />

nich sú dôleÏité zdravé potraviny a ãisté Ïivotné<br />

prostredie. A my im chceme lep‰ie naãúvaÈ!<br />

PretoÏe toto je miesto, kde zastupujeme<br />

záujmy ºudí. Tu sedia zástupcovia európ<strong>sk</strong>eho<br />

ºudu. Preto hovorím: obãania, ktorí nám<br />

priamym hlasovaním vyslovili dôveru, oãakávajú,<br />

Ïe budeme bojovaÈ za ich vec. Viem,<br />

Ïe v‰etci kolegovia v tejto in‰titúcii sa pova-<br />

Ïujú za obhajcov ºudí, a som na to hrd˘. Som<br />

vám v‰etk˘m za to vìaãn˘.<br />

Prv˘ raz od zaloÏenia Európ<strong>sk</strong>ej únie sa jej<br />

zlyhanie stáva realistick˘m scenárom. UÏ<br />

2

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T<br />

Inauguraãn˘ prejav predsedu<br />

Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu<br />

Martina Schulza<br />

niekoºko mesiacov sa Únia náhli od jedného<br />

krízového samitu k ìal‰iemu. Rozhodnutia,<br />

ktoré sa t˘kajú nás v‰etk˘ch, prijímajú predsedovia<br />

vlád za zatvoren˘mi dverami. Pova-<br />

Ïujem to za návrat k ãasom európ<strong>sk</strong>ej politiky,<br />

o ktor˘ch sme si mysleli, Ïe sme ich uÏ<br />

dávno prekonali: pripomína mi to obdobie<br />

vieden<strong>sk</strong>ého kongresu v 19. storoãí, keì platila<br />

zásada: bezohºadne presadzovaÈ národné<br />

záujmy, a to bez demokratickej kontroly.<br />

Naproti tomu je základom povojnovej Európy<br />

vecné poznanie, Ïe na‰e záujmy uÏ nemoÏno<br />

oddeºovaÈ od záujmov na‰ich susedov,<br />

uvedomenie si toho, Ïe EÚ nie je hrou s nulov˘m<br />

súãtom, v ktorom musí jeden prehraÈ,<br />

aby niekto in˘ mohol zvíÈaziÈ. Je to presne naopak:<br />

Buì v‰etci prehráme, alebo v‰etci zví-<br />

Èazíme. Základn˘m pravidlom je metóda Spoloãenstva,<br />

ktorá nie je odborn˘m v˘razom, ale<br />

duchom Európ<strong>sk</strong>ej únie!<br />

âo konkrétne to znamená Rie‰iÈ konflikty<br />

prostredníctvom dialógu a konsenzu. Namiesto<br />

práva silnej‰ieho presadzovaÈ solidaritu<br />

a demokraciu. ZabezpeãiÈ rovnováhu medzi<br />

záujmami mal˘ch a veºk˘ch ‰tátov, severu<br />

a juhu, v˘chodu a západu a postaviÈ blahobyt<br />

v‰etk˘ch nad individuálne záujmy!<br />

Tento projekt Spoloãenstva, ktor˘ bol mnoho<br />

desaÈroãí samozrejm˘, ako aj úspe‰n˘,<br />

utrpel ujmu.<br />

V uplynul˘ch dvoch rokoch sa nezmenilo<br />

len vnímanie problémov, ale aj spôsob, ako<br />

ak˘m sa tieto problémy rie‰ia. PretoÏe záplava<br />

samitov, rastúci poãet stretnutí predsedov<br />

vlád a upínanie sa na ne v˘razne vyluãuje z<br />

rozhodovacích procesov jedin˘ priamo volen˘<br />

orgán Spoloãenstva – Európ<strong>sk</strong>y parlament.<br />

V zásade sú degradovaní aj zástupcovia<br />

obãanov jednotliv˘ch krajín na pomocníkov<br />

exekutívy, ktorí môÏu len odobrovaÈ vládne<br />

dohody prijímané v brusel<strong>sk</strong>˘ch kanceláriách.<br />

V˘sledok politiky, ktorá je na parlamentnej<br />

úrovni nedostatoãne odôvodnená, pociÈujú<br />

obãania ako diktát Bruselu, za ão musí platiÈ<br />

EÚ ako celok, pretoÏe to predstavuje Ïivnú<br />

pôdu pre protieuróp<strong>sk</strong>e nálady.<br />

A tomu sa Európ<strong>sk</strong>y parlament nebude neãinne<br />

prizeraÈ!<br />

Toho, kto si myslí, Ïe viac Európy moÏno<br />

vytvoriÈ pomocou men‰ej miery parlamentarizmu,<br />

vyz˘vam tu a teraz do boja!<br />

Medzi‰tátna dohoda o novej fi‰kálnej únii<br />

je prvou <strong>sk</strong>ú‰kou. Pri rokovaniach neboli zástupcovia<br />

ná‰ho Parlamentu naj<strong>sk</strong>ôr so svojou<br />

poÏiadavkou spojiÈ rozpoãtovú disciplínu<br />

s rastom a zamestnanosÈou úspe‰ní. Ale na‰i<br />

obãania oãakávajú práve takúto rozumnú rovnováhu!<br />

Aj preto musíme maÈ miesto pri rokovaniach<br />

na európ<strong>sk</strong>ych samitoch!<br />

Európa je spoloãenstvo zaloÏené na hodnotách.<br />

Od kandidát<strong>sk</strong>ych krajín Ïiadame prísne<br />

dodrÏiavanie kodan<strong>sk</strong>˘ch kritérií. Na‰a snemovÀa<br />

sa musí zasadzovaÈ o to, aby dodrÏiavanie<br />

a uplatÀovanie demokracie a základn˘ch<br />

práv a slobôd bolo aj v ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátoch<br />

samozrejmosÈou. Kto poru‰uje hodnoty<br />

stanovené v na‰ej charte základn˘ch práv,<br />

musí poãítaÈ s na‰ím odporom.<br />

Svoju úlohu vo funkcii predsedu Parlamentu,<br />

predsedu jednej z troch ústredn˘ch in‰titúcií<br />

EÚ, vidím v tom, Ïe budem vzdorovaÈ tomuto<br />

pretrvávajúcemu trendu upínania sa na<br />

samity a opätovného presúvania záleÏitostí<br />

na národnú úroveÀ. Chcem prispieÈ k tomu,<br />

aby sa Parlament ako miesto demokracie a<br />

kontroverzn˘ch debát o smerovaní politiky v<br />

EÚ zviditeºnil a aby ho bolo viac poãuÈ. Na-<br />

‰im slovám musíme zaistiÈ väã‰iu váhu.<br />

Osobitne dôleÏité bude dosiahnuÈ rovnocenné<br />

postavenie s Radou pri rokovaniach, ãi<br />

uÏ pôjde o finanãn˘ v˘hºad, reformu poºnohospodár<strong>sk</strong>ej<br />

ãi regionálnej politiky, politiky<br />

v oblasti rybného hospodárstva, boj proti<br />

zmene klímy, legislatívu o finanãn˘ch trhoch,<br />

spravodlivosÈ a vnútorné veci alebo obchodnú<br />

politiku.<br />

UÏ dva roky platí Lisabon<strong>sk</strong>á zmluva, ktorej<br />

moÏnosti sme ako zástupcovia ºudu e‰te<br />

ani zìaleka nevyãerpali. Prínos na‰ich <strong>sk</strong>utoã-<br />

3

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T<br />

n˘ch právomocí, v najhor‰om aj v prípade<br />

konfliktu, musí byÈ na‰ím spoloãn˘m cieºom.<br />

Zv˘‰enie viditeºnosti Parlamentu si vyÏaduje<br />

aj kritick˘ prístup k dohodám v prvom ãítaní.<br />

To v‰etko môÏe fungovaÈ len vtedy, ak budeme<br />

udrÏiavaÈ poriadok aj v rámci Parlamentu.<br />

Za pomoci na‰ej administratívy sa postarám<br />

sa o to, aby mali parlamentné orgány a v‰etci<br />

poslanci k dispozícii priestor, ktor˘ si vy-<br />

Ïaduje optimálne plnenie na‰ich úloh ako zákonodarcov.<br />

Nebudem nenároãn˘m predsedom. Budem<br />

predsedom, ktor˘ v prípade nevyhnutnosti<br />

vymáha re‰pekt v˘konn˘ch zloÏiek voãi Parlamentu<br />

obhajujúcemu záujmy obãanov, ak sú<br />

ohrozované. Predsedom, ktor˘ zastupuje<br />

schopn˘ch poslancov, ktorí sa zasadzujú o záleÏitosti<br />

svojich obãanov! Predsedom, ktor˘<br />

dá v‰etko za to, aby znovu zí<strong>sk</strong>al stratenú dôveru<br />

ºudí v proces zjednocovania Európy a<br />

znovu prebudil nad‰enie za Európu!<br />

VáÏení poslanci,<br />

mnohí ºudia ri<strong>sk</strong>ovali svoje Ïivoty, mnohí<br />

ich obetovali v boji za parlamentné práva a<br />

parlamentarizmus. Prv˘ slobodne zvolen˘<br />

predseda ústavodarného zhromaÏdenia v Tuni<strong>sk</strong>u,<br />

Mustafá Ben DÏaafar, spolu so svojimi<br />

kolegami, ktorí zí<strong>sk</strong>avajú prvé parlamentné<br />

<strong>sk</strong>úsenosti, vzhliada k parlamentom v Európe<br />

a k Európ<strong>sk</strong>emu parlamentu. V Líbyi,<br />

kde despotick˘ vládca viedol vojnu proti<br />

vlastnému ºudu, otvorila EÚ ako prvá veºvyslanectvo<br />

a v zloÏitej situácii t˘m po<strong>sk</strong>ytla ºuìom<br />

nádej. Pri odovzdávaní Sacharovovej<br />

ceny nás odváÏna mladá blogerka a statoãn˘<br />

bojovník proti Kaddáfího reÏimu dojali svojím<br />

zanietením za európ<strong>sk</strong>e hodnoty. Na Blízkom<br />

V˘chode sa nás v‰etk˘ch opakovane p˘tajú,<br />

ako Európa dokázala, aby sa z nepriate-<br />

ºov stali priatelia, a ako sme napriek rozdielom<br />

v otázkach národnosti, náboÏenstva a<br />

svetonázorov dokázali spoloãne vytvoriÈ túto<br />

jednotnú Európu.<br />

âím viac sa od Európy vzìaºujeme, o to<br />

kraj‰ie sa o nej hovorí.<br />

SnaÏme sa spoloãne o to, aby sme toto<br />

nad‰enie za jednotnú Európu priniesli späÈ do<br />

Európy!<br />

Európa je fascinujúca my‰lienka. My‰lienka,<br />

ktorá vznikla ako reakcia druhej polovice<br />

20. storoãia na jeho prvú polovicu.<br />

Ako vyzeralo t˘ch prv˘ch 50 rokov NenávisÈ,<br />

mocen<strong>sk</strong>á politika, huckanie proti druh˘m,<br />

poh⁄danie ãlovekom, zákopy prvej svetovej<br />

vojny a Stalinove gulagy. Plynové komory<br />

v Osvienãime ako najtemnej‰í bod v dejinách<br />

civilizácie. Zjednotenie Európy a spoloãné<br />

európ<strong>sk</strong>e in‰titúcie zabezpeãili v druhej<br />

polovici 20. storoãia obdobie blahobytu a<br />

mieru, ktoré bolo najdlh‰ím v dejinách Európy.<br />

V roku 1989 padla Ïelezná opona. Nemecko<br />

sa opäÈ zjednotilo. V rokoch 2004 a 2007<br />

sa ãlenmi EÚ stali b˘valé krajiny Var‰av<strong>sk</strong>ej<br />

zmluvy, ãím obnovili kultúrnu a politickú<br />

jednotu tohto 40 rokov umelo rozdeleného<br />

kontinentu. Ak˘ úspe‰n˘ projekt! Preão sme<br />

sa odnauãili byÈ na to hrdí Preão pripú‰Èame,<br />

aby sa o tomto jedineãnom historickom úspechu<br />

hovorilo negatívne<br />

Dámy a páni,<br />

môj star˘ otec bojoval v prvej svetovej<br />

vojne. Môj otec o dvadsaÈ rokov ne<strong>sk</strong>ôr i‰iel<br />

do vojny, ktorou zloãineck˘ Hitlerov reÏim<br />

rozdúchal oheÀ na celom svete. Vyrástol som<br />

v meste na pomedzí troch krajín, kde ºudia<br />

museli na hraniciach ãakaÈ v dlh˘ch radoch,<br />

keì chceli nav‰tíviÈ svojich susedov v Belgicku<br />

a Holand<strong>sk</strong>u.<br />

Prekonali sme vojnu a hlad. Otvorili sme<br />

hranice. Poh⁄dame rasizmom a xenofóbiou.<br />

Dnes Ïijeme v slobodnej a otvorenej Európe.<br />

V Európe, ktorá môÏe byÈ py‰ná na svoju<br />

kultúrnu rozmanitosÈ.<br />

Pripravme túto Európu na 21. storoãie. Aby<br />

bola aj pre mladú generáciu znovu prísºubom<br />

hospodár<strong>sk</strong>y silnej, sociálne spravodlivej,<br />

slobodnej a demokratickej európ<strong>sk</strong>ej domoviny.<br />

KTO JE MARTIN SCHULZ<br />

Martin Schulz sa narodil 20. decembra 1955 v Hehlrathe, malom nemeckom meste neìaleko hraníc Nemecka, Holand<strong>sk</strong>a a Belgicka.<br />

Po strednej ‰kole sa rozhodol ÏiviÈ sa svojou vá‰Àou pre knihy a vyuãil sa ako kníhkupec. V roku 1982 si otvoril vlastné kníhkupectvo<br />

vo Würselene, ktoré dvanásÈ rokov úspe‰ne viedol.<br />

Svoju politickú kariéru zaãal ako devätnásÈroãn˘, keì vstúpil do sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Vo veku 31 rokov<br />

sa stal najmlad‰ím starostom v najºudnatej‰ej nemeckej spolkovej krajine Severné Por˘nie-Vestfál<strong>sk</strong>o, keì ho zvolili do funkcie starostu<br />

Würselenu, ktorú zastával jedenásÈ rokov. „Toto obdobie sformovalo moje nad‰enie pre Európu a presvedãenie, Ïe chcem pomôcÈ<br />

vybudovaÈ a rozvíjaÈ európ<strong>sk</strong>y projekt,“ hovorí Schulz o svojom pôsobení ako miestneho politika.<br />

Od roku 1994 je Martin Schulz poslancom Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu. Pôsobil v mnoh˘ch parlamentn˘ch v˘boroch, vrátane podv˘boru<br />

pre ºud<strong>sk</strong>é práva a V˘boru pre obãian<strong>sk</strong>e slobody a vnútorné veci. Od roku 2000 viedol nemeckú delegáciu sociálnych demokratov<br />

(SPD) v Parlamente a bol zároveÀ podpredsedom sociálno-demokratickej <strong>sk</strong>upiny EP.<br />

Je známy ako zásadov˘ ãlovek, ktor˘ sa nebojí povedaÈ svoj názor. To raz vyvolalo dnes uÏ slávnu uráÏku od b˘valého talian<strong>sk</strong>eho<br />

premiéra Silvia Berlusconiho poãas plenárneho zasadnutia v ·trasburgu v roku 2003.<br />

V roku 2004 bol zvolen˘ predsedom politickej <strong>sk</strong>upiny sociálnych demokratov (S & D) Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu. Túto funkciu zastával<br />

aÏ do zvolenia za predsedu EP. Od roku 2009 tieÏ pôsobí ako zástupca SPD pre európ<strong>sk</strong>e záleÏitosti v Nemecku. Jeho názory<br />

hlboko ovplyvnili proeuróp<strong>sk</strong>u politiku jeho strany.<br />

Hoci je dobre známou tvárou európ<strong>sk</strong>ej politiky, stále udrÏuje silnú väzbu so svojím volebn˘m obvodom. „Veºa rokov som pôsobil<br />

ako starosta mesta, kedy bolo mojou kaÏdodennou prácou poãúvaÈ obavy ºudí a odpovedaÈ na ich otázky. Je to stále veºmi dôleÏitá<br />

súãasÈ mojej práce.“<br />

4

S V E T F I N A N C I Í<br />

Cieºom hospodár<strong>sk</strong>ej politiky je nielen solidárny a spravodliv˘ ekonomick˘ systém,<br />

ale aj zdrav˘ ekonomick˘ rast. Viac v rozhovore s guvernérom Národnej banky Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Jozefom MAKÚCHOM, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.<br />

Sloven<strong>sk</strong>á ekonomika oãami<br />

guvernéra NBS<br />

Ako by ste charakterizovali úspechy – neúspechy<br />

sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky v predchádzajúcom<br />

období, aká bola vnútorná stabilita<br />

Za úspech povaÏujem, ako r˘chlo sa na‰a ekonomika<br />

dokázala obnoviÈ po krízovom prvom polroku<br />

2009, keì dobehla predkrízovú úroveÀ uÏ v<br />

prvom polroku 2011. V ìal‰ích mesiacoch sa tento<br />

trend nepotvrdil. TaktieÏ je potrebné vyzdvihnúÈ<br />

stabilitu finanãného sektora a obnovenie jeho zi<strong>sk</strong>ovosti.<br />

Skôr negatívne hodnotím v˘voj na trhu<br />

práce, kde stále pretrváva vysoká miera nezamestnanosti<br />

a pozitívne efekty z reálnej ekonomiky sa<br />

pomerne pomaly prejavujú v zlep‰ovaní na trhu<br />

práce.<br />

Akú úroveÀ dosiahol podiel verejného dlhu k<br />

HDP<br />

Podiel verejného dlhu na HDP naru‰il v roku<br />

2009 svoju dlhodobo priaznivo klesajúcu tendenciu<br />

a zaãal opäÈ narastaÈ. Do roku 2010 mu kríza<br />

takpovediac „pomohla“ k nárastu o 13 percentuálnych<br />

bodov a podºa jesennej notifikácie verejného<br />

deficitu a dlhu dosiahol podiel verejného dlhu<br />

úroveÀ 41 % z HDP. Ani v˘hºad na nasledujúce<br />

roky nie je priazniv˘. S pokraãujúcim deficitn˘m<br />

v˘vojom verejn˘ch financií bude podiel dlhu na<br />

HDP v strednodobom horizonte narastaÈ. Preto, aj<br />

keì zatiaº úroveÀ dlhu nie je v porovnaní s ostatn˘mi<br />

krajinami vysoká, je potrebné zásadn˘m spôsobom<br />

zmeniÈ tento trend a zaãaÈ v˘raznej‰ie konsolidovaÈ<br />

v˘voj verejn˘ch financií.<br />

Dá sa povedaÈ, Ïe ‰truktúra ekonomiky Sloven<strong>sk</strong>a<br />

zodpovedá moÏnostiam a neodli‰uje sa od<br />

krajín EÚ Mení sa konvergencia v˘konnosti –<br />

HDP na obyvateºa – v dlhodobom horizonte<br />

·truktúra ekonomiky Sloven<strong>sk</strong>a je veºmi podobná<br />

susedn˘m krajinám, najmä âe<strong>sk</strong>ej republike.<br />

Do stredoeuróp<strong>sk</strong>eho regiónu prúdilo v poslednej<br />

dekáde veºa zahraniãn˘ch investícií, keì<br />

sem expandovali nielen firmy zo západnej Európy,<br />

ale aj z ostatn˘ch ãastí sveta, najmä kvôli jednoduch‰iemu<br />

prístupu na trh EÚ. V˘konnosÈ na‰ej<br />

ekonomiky do znaãnej miery závisí od v˘voja v<br />

krajinách na‰ich najväã‰ích obchodn˘ch partnerov.<br />

Konvergovanie na‰ej ekonomiky k ‰truktúram star˘ch<br />

ãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín je postupn˘ a dlh‰ie trvajúci<br />

proces. V predkrízovom období na‰a ekonomika<br />

pomerne r˘chlo dobiehala v˘konnosÈ vyspelej-<br />

‰ích krajín. Dosahovali sme r˘chlej‰ie dynamiky<br />

HDP, zí<strong>sk</strong>avali sme trhové podiely. Kríza tento<br />

proces spomalila, priãom krízov˘ prepad sloven<strong>sk</strong>ej<br />

ekonomiky bol v˘raznej‰í, aj vplyvom na‰ej<br />

vysokej otvorenosti. ·trukturálne zmeny, ktoré sa<br />

udiali poãas krízového obdobia môÏu ovplyvniÈ ìal-<br />

‰í v˘voj. Firmy poãas krízy prepustili ãasÈ svojich<br />

zamestnancov (v priemysle takmer pätinu), ktor˘ch<br />

v‰ak následne v období pokrízového oÏivenia neprijali<br />

naspäÈ. Predkrízové objemy produkcie dokáÏu<br />

zabezpeãovaÈ s niωím poãtom. Tak˘to nárast<br />

produktivity môÏe indikovaÈ pokraãovanie procesu<br />

konvergencie, av‰ak musí to byÈ podporené<br />

vhodnou stratégiou hospodár<strong>sk</strong>ej politiky.<br />

Ako sa zmenilo podnikateº<strong>sk</strong>é prostredie, ak˘<br />

v˘znam mala rovná daÀ Pred ãasom sa hovorilo<br />

o tom, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o má dobré podmienky<br />

na podnikanie v rámci krajín V4, zmenilo sa nieão<br />

Sloven<strong>sk</strong>o nedosiahlo najlep‰ie hodnotenie z<br />

krajín V4 v Ïiadnej správe o hodnotení podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia zverejnenej zahraniãn˘mi in‰titúciami<br />

v posledn˘ch rokoch. Zavedenie rovnej dane<br />

tak zohralo v˘znamnú úlohu pri zv˘‰ení atraktivity<br />

Sloven<strong>sk</strong>a pre zahraniãn˘ch investorov. Podnikateº<strong>sk</strong>é<br />

prostredie, Ïiaº, stále trpí na niektoré neduhy<br />

a zmeny prichádzajú veºmi pomaly. Stále sa<br />

nepodarilo zlep‰iÈ vymoÏiteºnosÈ práva. Pretrváva<br />

veºká byrokracia, ktorá v˘znamne zaÈaÏuje podnikateºov.<br />

Pevne verím, Ïe budúca vláda bude pokraãovaÈ<br />

v zaãatej práci a dokonãí pripravené zmeny<br />

na zlep‰enie podnikateº<strong>sk</strong>ého prostredia.<br />

Ako by ste hodnotili vonkaj‰iu stabilitu âo sa<br />

t˘ka v˘voja sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky, aké sú vyhliadky<br />

jej rastu S ak˘mi rizikov˘mi faktormi<br />

treba rátaÈ v rámci budúceho v˘voja ná‰ho hospodárstva,<br />

ak o nich vieme nedajú sa eliminovaÈ<br />

Sloven<strong>sk</strong>o ako otvorená ekonomika je vo v˘raznej<br />

miere ovplyvnená vonkaj‰ím prostredím. Po kríze<br />

sa svetová ekonomika zaãala obnovovaÈ relatívne<br />

r˘chlym tempom, ão malo pozitívny dopad na<br />

na‰u ekonomiku v roku 2010 a v prvom polroku<br />

2011. Aktuálne spomaºovanie dynamiky rastu na-<br />

‰ich exportov súvisí s neistotou na svetov˘ch trhoch<br />

a s postupn˘m spomaºovaním zahraniãného dopytu,<br />

respektíve so ‰pecifick˘m v˘vojom vo vybran˘ch<br />

odvetviach (napríklad elektrotechnick˘ priemysel).<br />

Preto vyhliadky rastu sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky<br />

závisia predov‰etk˘m od vonkaj‰ích faktorov.<br />

A vzhºadom na doteraj‰í v˘voj neistoty spôsobenej<br />

dlhovou krízou niektor˘ch krajín, práve vonkaj‰ie<br />

prostredie a prepad zahraniãného dopytu predstavuje<br />

najrizikovej‰í faktor v˘hºadu sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky<br />

v budúcich rokoch. Riziká z tohto pohºadu<br />

sa nedajú eliminovaÈ a tak sa nedôvera a neistota<br />

prelievajú do na‰ej ekonomiky zo zahraniãia.<br />

âo v‰ak je moÏné eliminovaÈ, je roz‰írenie dlhovej<br />

krízy aj na Sloven<strong>sk</strong>o, a to v˘razn˘m zniÏovaním<br />

fi‰kálnych deficitov v súlade s poÏiadavkami Európ<strong>sk</strong>ej<br />

komisie a stabilizáciou verejného dlhu.<br />

S ak˘mi rizikami moÏno rátaÈ, ão zvy‰uje infláciu<br />

Riziká, ktoré sa takmer pravidelne objavujú pri<br />

inflácii a ktoré centrálne banky priamo nedokáÏu<br />

v˘raznej‰ie ovplyvniÈ menovou politikou, sú najmä<br />

ceny komodít. Tie ovplyvÀujú v˘voj cien potravín<br />

a energií. Zr˘chlenie inflácie v tomto roku<br />

bolo spôsobené do veºkej miery rastom cien komodít,<br />

zmenami nepriamych daní a zavedením niektor˘ch<br />

poplatkov v cenách energií. V nasledujúcom<br />

období v‰ak riziká v oblasti cien prevládajú smerom<br />

nadol.<br />

Nastali aj zmeny v ‰truktúre v˘davkov verejného<br />

rozpoãtu<br />

V rámci v˘voja v˘davkov majú na jednej strane<br />

sociálne platby dlhodobo rastúcu tendenciu, na<br />

strane druhej podiel v˘davkov na verejnú správu<br />

v podobe vyplaten˘ch miezd zamestnancom verejnej<br />

správy a v podobe v˘davkov na nákup tovarov<br />

a sluÏieb je klesajúci. Do roku 2010 sa veºmi priaznivo<br />

vyvíjali aj úrokové náklady na obsluhu verejného<br />

dlhu. V˘davky na verejné investície si moÏno<br />

aj vìaka úspe‰nému vyuÏívaniu zdrojov z európ<strong>sk</strong>ych<br />

‰trukturálnych fondov udrÏujú relatívne<br />

stabilnú úroveÀ. V budúcnosti je moÏné oãakávaÈ<br />

zhor‰enie v˘voja úrokov˘ch nákladov verejného<br />

dlhu. To, spolu s pokraãujúcim rastom sociálnych<br />

v˘davkov, predstavuje v˘zvy pre budúce vlády.<br />

âo povaÏujete za dlhodobé ciele v rámci hospodárstva<br />

Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Je potrebné prezentovaÈ silné stránky na‰ej ekonomiky<br />

a zvy‰ovaÈ atraktivitu Sloven<strong>sk</strong>a v zahraniãí.<br />

Oãakával by som pokraãovanie zvy‰ovania<br />

flexibility na trhu práce, zvy‰ovanie investícií do<br />

v˘<strong>sk</strong>umu. Zahraniãná hospodár<strong>sk</strong>a politika by mala<br />

podporovaÈ v˘voz na‰ich produktov a sluÏieb predov‰etk˘m<br />

do r˘chlo sa rozvíjajúcich krajín. Rovnako<br />

treba zv˘‰iÈ propagáciu Sloven<strong>sk</strong>a v oblasti<br />

cestovného ruchu. Za nevyhnutné tieÏ povaÏujem<br />

uvedomenie si potreby upevÀovania postavenia<br />

Sloven<strong>sk</strong>a v eurozóne, a to nielen tak˘m nastavením<br />

hospodár<strong>sk</strong>ych politík, ktoré budú prispievaÈ<br />

k vyrovnávaniu, resp. odstraÀovaniu makroekonomick˘ch<br />

nerovnováh, ale aj re‰pektovaním spoloãn˘ch<br />

pravidiel tohto klubu.<br />

5

S V E T F I N A N C I Í<br />

V roku 1997 bola na Sloven<strong>sk</strong>u zriadená ‰tátna exportno-úverová agentúra, ktorá podporuje sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

v˘vozcov tovarov a sluÏieb t˘m, Ïe im po<strong>sk</strong>ytuje také bankové a poisÈovacie produkty, aké komerãn˘<br />

sektor nedokáÏe pokr˘vaÈ. EXIMBANKA SR oslávi v júli tohto roka svoje 15. narodeniny.<br />

Mario SCHRENKEL, predseda Rady banky a generálny riaditeº, bilancuje najsilnej‰ie<br />

momenty Ïivota EXIMBANKY SR a hovorí aj o v˘zvach do budúcnosti.<br />

Sloven<strong>sk</strong>í exportéri dostávajú<br />

finanãnú podporu uÏ 15 rokov<br />

Hlavn˘m zámerom zriadenia EXIMBAN-<br />

KY SR bolo zv˘‰enie konkurenãnej schopnosti<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ch v˘vozcov a v˘robcov. âím<br />

bola podmienená jej existencia<br />

Okrem iného aj <strong>sk</strong>utoãnosÈou, Ïe agentúry<br />

podobného zamerania existovali vo vyspel˘ch,<br />

nielen európ<strong>sk</strong>ych ‰tátoch uÏ desiatky rokov.<br />

Bez jej zaloÏenia by neboli niektorí sloven<strong>sk</strong>í<br />

exportéri konkurencieschopní, predov‰etk˘m<br />

pri projektoch väã‰ieho rozsahu a v<br />

rizikov˘ch teritóriách. Jedn˘m z prv˘ch poisten˘ch<br />

projektov boli v˘vozy energetick˘ch<br />

zariadení a strojár<strong>sk</strong>ych v˘robkov. V súãasnosti<br />

sa postavenie agentúr, ako je EXIMBANKA<br />

SR, posilÀuje práve vzhºadom na nedávnu krízu<br />

a súãasnú recesiu, keìÏe v tak˘chto podmienkach<br />

sa zniÏuje apetít súkromného finanãného<br />

sektora, ktor˘ v‰ak nie je na‰ím<br />

konkurentom.<br />

Ktorá udalosÈ za ostatn˘ch 15 rokov je pod-<br />

ºa vás najv˘znamnej‰ím míºnikom v histórii<br />

EXIMBANKY SR<br />

Vstup do OECD v roku 2000, a samozrejme<br />

aj do EÚ v roku 2004. Pravidlá Konsenzu<br />

OECD striktne regulujú moÏnosti podpory exportu<br />

a vymedzujú pravidlá ãinnosti na‰ej in-<br />

‰titúcie, ktorá je aj bankou aj úverovou pois-<br />

ÈovÀou, a následne sú prenesené do pravidiel<br />

EÚ, ktor˘mi sa taktieÏ riadime. Zaujímav˘m<br />

míºnikom a zároveÀ in‰piráciou bola transakcia<br />

za viac ako 50 mil. eur, kde sme poisÈovali<br />

odberateº<strong>sk</strong>˘ úver na v˘voz kotlov na v˘stavbu<br />

elektrárne v ãín<strong>sk</strong>om meste Shen Tou.<br />

V Stratégii EXIMBANKY SR pre roky 2011<br />

– 2015 ste si definovali niekoºko cieºov. Ktoré<br />

z nich sa uÏ podarilo dosiahnuÈ<br />

V kvantitatívnej oblasti porovnávame hodnotu<br />

transakcií realizovan˘ch prostredníctvom<br />

na‰ich podporn˘ch programov s celkov˘m exportom<br />

sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky v danom roku.<br />

Táto miera podpory exportu realizovaná produktmi<br />

EXIMBANKY SR sa historicky pohybuje<br />

na úrovniach 5,0 – 7,5 %. V roku 2011 sa<br />

nám podarilo udrÏaÈ sa na úrovni pribliÏne<br />

6 %.<br />

Z kvalitatívnej stránky je EXIMBANKA<br />

SR aktívnej‰ia v organizovaní seminárov, kde<br />

informujeme podnikateºov o moÏnostiach spolupráce.<br />

Organizujeme aj fóra pre ‰ir‰iu odbornú<br />

verejnosÈ.<br />

Koncom roka 2011 sme vyuÏili príleÏitosÈ<br />

poÏiãaÈ si financie na po<strong>sk</strong>ytovanie exportn˘ch<br />

úverov˘ch produktov z tzv. cudzích zdrojov,<br />

a to vzhºadom na <strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe EXIM-<br />

BANKA SR vtedy uÏ rozpoÏiãala v‰etky vlastné<br />

zdroje urãené na financovanie exportu. Toto<br />

bola aktivita, ktorú sme plánovali zrealizovaÈ<br />

aÏ v období rokov 2013 – 2014.<br />

âo ukazujú hospodár<strong>sk</strong>e v˘sledky z roku<br />

2011<br />

Rok 2011 vyústil do kladného v˘sledku,<br />

podporili sme export v hodnote takmer 3,23<br />

mld. eur. Podarilo sa nám v˘znamne zníÏiÈ<br />

prevádzkové náklady a minimalizovaÈ tvorbu<br />

opravn˘ch poloÏiek, ktoré súvisia s na‰ou ãinnosÈou,<br />

tzn. s vyplácaním poistn˘ch plnení<br />

alebo náhrad, ktor˘ch sa podnikatelia nemô-<br />

Ïu domôcÈ, alebo obchodn˘mi prípadmi spojen˘mi<br />

s neúspe‰n˘m financovaním. Z krajín<br />

mimo EÚ, do ktor˘ch smeruje nami podporen˘<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ v˘voz, dominuje Ru<strong>sk</strong>o alebo<br />

‰táty b˘valého ZSSR, AlÏír<strong>sk</strong>o a Kuba.<br />

Aj na‰e malé Sloven<strong>sk</strong>o vyváÏa nieão na<br />

Kubu<br />

Úspe‰n˘mi odvetviami, ktoré vyuÏívajú<br />

na‰e sluÏby, sú energetika a v‰eobecné strojárstvo.<br />

VyváÏajú sa napríklad ãasti v˘robn˘ch liniek,<br />

kotle, regulaãná technika, generátory a<br />

náhradné diely do technológií vybudovan˘ch<br />

e‰te pred rokom 1989, resp. ne<strong>sk</strong>ôr. Ide o dodávky<br />

k najdôleÏitej‰ej infra‰truktúre, nie o v˘stavbu<br />

hotelov.<br />

S ak˘mi subjektmi a na akej úrovni momentálne<br />

EXIMBANKA SR spolupracuje<br />

Na‰imi klientmi sú okrem sloven<strong>sk</strong>˘ch exportérov<br />

aj komerãné banky. Priamo podporujeme<br />

sloven<strong>sk</strong>é banky, a t˘m pomáhame ich<br />

klientom realizovaÈ finanãné kontrakty. Spolupracujeme<br />

tieÏ so zahraniãn˘mi exportnoúverov˘mi<br />

agentúrami, z ktor˘ch vyzdvihujeme<br />

dlhoroãné dobré vzÈahy s ãe<strong>sk</strong>ou EGAP.<br />

Veºmi dobre sa nám spolupracuje so Sloven<strong>sk</strong>ou<br />

obchodnou a priemyselnou komorou,<br />

najmä pri organizovaní a vymieÀaní si <strong>sk</strong>úseností<br />

s ãinnosÈou na‰ej in‰titúcie s ãlenmi Komory.<br />

Keì Sloven<strong>sk</strong>á agentúra pre rozvoj investícií<br />

a obchodu vykonáva aktivity smerom<br />

k podpore exportu, kooperujeme aj s Àou. Proexportnú<br />

politiku má pod patronátom Ministerstvo<br />

hospodárstva SR. Ministerstvo zahraniãn˘ch<br />

vecí SR disponuje veºmi zaujímav˘mi<br />

informáciami o jednotliv˘ch teritóriách a o<br />

pripravovan˘ch obchodn˘ch prípadoch. Dohºad<br />

a koordináciu legislatívnej ãinnosti vykonáva<br />

Ministerstvo financií SR.<br />

Aké v˘zvy vás v budúcnosti ãakajú<br />

Najbliωie míºniky na tento rok máme potvrdené<br />

a nastúpili sme cestu ich plnenia. Nastavili<br />

sme parametre podpory exportu vy‰‰ie<br />

ako v roku 2011 – rátame s t˘m, Ïe v bankov˘ch<br />

a poisÈovacích ãinnostiach zaznamenáme<br />

progres. Oãakávame, Ïe splníme parlamentom<br />

nedávno schválen˘ rozpoãet. Chceme implementovaÈ<br />

napríklad bankov˘ informaãn˘<br />

systém, vnútornú infra‰truktúru a projekty,<br />

ktoré od obdobia vzniku neboli realizované.<br />

Myslím, Ïe na ne nastal ten správny ãas.<br />

Ako oslávite 15. v˘roãie EXIMBANKY SR<br />

Na pripomenutie ná‰ho 15-roãného pôsobenia<br />

na sloven<strong>sk</strong>om trhu pripravujeme pre odbornú<br />

verejnosÈ – predov‰etk˘m pre exportérov,<br />

komerãné banky, zainteresované ministerstvá,<br />

predstaviteºov ‰tátnej správy a akademickej<br />

obce niekoºko ‰pecializovan˘ch akcií,<br />

ktor˘ch cieºom je dozvedieÈ sa, ão je moÏné v<br />

na‰ej práci e‰te zlep‰iÈ. V˘znamnou akciou<br />

bola konferencia Podpora exportu – áno! Ale<br />

ako, ktorá sa u<strong>sk</strong>utoãnila vo februári tohto<br />

roka. V septembri 2012 budeme hostiteº<strong>sk</strong>ou<br />

krajinou zasadnutia expertov na Ïivotné prostredie<br />

pri ‰tátom podporovan˘ch exportn˘ch<br />

úveroch. EXIMBANKA SR tak po prv˘krát<br />

vystúpi ako organizátor tejto kaÏdoroãnej konferencie<br />

OECD.<br />

Pripravila Zuzana Staníková<br />

6

S L O V E N S K O - N E M E C K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

Základom na‰ej spolupráce<br />

je dôvera a profesionalita<br />

Spolupráca Sloven<strong>sk</strong>ej republiky so Spolkovou republikou Nemecko má mnoÏstvo podôb a ciest.<br />

Jednou z nich je spolupráca v oblasti podnikateº<strong>sk</strong>˘ch partnerstiev. Vynikajúcim príkladom<br />

práve takejto obojstranne v˘hodnej spolupráce je partnerstvo spoloãnosti AGCO Fendt GmbH<br />

so sloven<strong>sk</strong>ou firmou HRIADEª, s.r.o. Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedá<br />

Bernhard STOCKER, obchodn˘ riaditeº pre strednú Európu AGCO GmbH.<br />

Dotknime sa teraz ‰ir‰ích otázok. Európ<strong>sk</strong>a<br />

únia sa ocitla v problémoch. S niωími<br />

dotáciami pre cel˘ agrosektor okrem iného<br />

v˘razne vystúpila do popredia otázka<br />

cenov˘ch hladín pre nákup novej techniky.<br />

Nízka nákupná cena sa stala hlavn˘m kritériom.<br />

Je to podºa vás správna cesta<br />

Moja <strong>sk</strong>úsenosÈ mi hovorí, Ïe farmári by sa<br />

mali pozrieÈ na ich príjem z v˘konov, ktoré sú<br />

zaloÏené na cenách svetového trhu. A tie sú<br />

stabilné a silné. Teraz je ãas investovaÈ do strojov<br />

s v˘hodnou cenou, ktoré dlhodobo, minimálne<br />

na 5 rokov zaruãia investície a povedú<br />

k zníÏeniu nákladov. Najniωia spotreba paliva,<br />

najºah‰í spôsob riadenia, maximálny<br />

úÏitok , aplikácia pre rôzne úãely na poli, pomôÏu<br />

riadiÈ náklady poãas pouÏívania t˘chto<br />

strojov. To pomôÏe tieÏ minimalizovaÈ ri<strong>sk</strong>, ak<br />

ceny komodít klesnú, alebo sa zníÏi úroda<br />

kvôli klimatick˘m zmenám.<br />

Bernhard STOCKER,<br />

obchodn˘ riaditeº pre strednú Európu AGCO Fendt GmbH<br />

Tento rok to bude okrúhlych desaÈ rokov,<br />

ão bolo oficiálnym podpísaním distributér<strong>sk</strong>ej<br />

zmluvy od‰tartované partnerstvo<br />

nemeckej spoloãnosti AGCO FENDT<br />

GmbH so sloven<strong>sk</strong>ou firmou HRIADEª,<br />

s. r. o. V ãom spoãíva toto partnerstvo a ako<br />

hodnotíte t˘chto 10 rokov<br />

Keì sme v roku 2002 zaãali na‰e partnerstvo<br />

so spoloãnosÈou HRIADEª, s. r. o., boli<br />

sme presvedãení, Ïe je tou pravou firmou, ktorá<br />

vybuduje profesionálny biznis a stane sa siln˘m<br />

reprezentantom znaãky Fendt na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Základom ná‰ho partnerstva bola<br />

teda a stále je dôvera z na‰ej strany a motivácia<br />

spoloãnosti HRIADEª, s. r. o., staÈ sa ãíslom<br />

jeden na sloven<strong>sk</strong>om trhu spolu s jednou<br />

z najdôleÏitej‰ích znaãiek spoloãnosti<br />

AGCO. Vidím posledn˘ch 10 rokov ako jedny<br />

z najvzru‰ujúcej‰ích rokov vôbec, preto-<br />

Ïe aj keì to boli niekedy ÈaÏké a zloÏité roky,<br />

vÏdy sme mali vern˘ a motivovan˘ tím v<br />

spoloãnosti HRIADEª, s ktor˘m sme mohli<br />

spolupracovaÈ a na ktor˘ sme sa mohli spo-<br />

ºahnúÈ.<br />

Aké sú ìal‰ie predpoklady, ão sa t˘ka roz-<br />

‰írenia a <strong>sk</strong>valitnenia tejto spolupráce smerom<br />

do budúcnosti<br />

Pracujeme spoloãne na v˘raznom zv˘‰ení<br />

zi<strong>sk</strong>ov znaãky FENDT. Na‰ím cieºom je dosiahnuÈ<br />

15 % trhov˘ podiel tejto znaãky na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u. TieÏ sa te‰íme na na‰u spoluprácu<br />

s firmou HRIADEª, s. r. o., v súvislosti s<br />

Zoltán Szikszai,<br />

konateº a riaditeº firmy HRIADEª<br />

ìal‰ími AGCO znaãkami, ako sú FELLA a<br />

CHALLENGER.<br />

Aká je súãasná pozícia spoloãnosti AGCO<br />

GmbH v rámci európ<strong>sk</strong>eho trhu s poºnohospodár<strong>sk</strong>ou<br />

technikou<br />

Momentálny trhov˘ podiel AGCO so znaãkou<br />

FENDT v Európe, bez Afriky, Stredného<br />

v˘chodu a Turecka je 7,8 %. Na hlavn˘ch<br />

trhoch v Európe, v kategórií traktorov nad 60<br />

kon<strong>sk</strong>˘ch síl, sme dosiahli trhov˘ podiel s predajom<br />

FENDT 10,5%.<br />

S ak˘mi novinkami oslovuje Va‰a spoloãnosÈ<br />

farmárov tento rok<br />

Nové inovácie budú prezentované na dobre<br />

známom Poºnom dni vo Wadenbrunne v<br />

septembri 2012.<br />

Aká je základná vízia AGCO GmbH v t˘chto<br />

súvislostiach PrevaÏuje optimistické<br />

videnie<br />

Na‰ou základnou víziou je, Ïe rastúca svetová<br />

populácia si bude vyÏadovaÈ stále viac<br />

potravín. Aj kontinenty ako Ázia ãi Afrika sa<br />

stále viac orientujú na kvalitnej‰ie produkty,<br />

ako sú mlieãne v˘robky, chlieb, mäso atì.<br />

TakÏe ceny potravín a komodít pôjdu nahor.<br />

Ceny za produkciu budú taktieÏ rásÈ, keìÏe<br />

ceny palív a energií stále stúpajú a t˘m rastú<br />

aj ceny vstupov napr. umelé hnojivo. Náklady<br />

na pozemky, t. j. za ich nákup ãi prenájom<br />

budú taktieÏ stále vy‰‰ie, pretoÏe rastúca konkurencia<br />

medzi v˘robou potravín a produkciou<br />

energie sa v nákladoch pochopiteºne odrazia.<br />

T˘m pádom farmár potrebuje najv˘konnej‰ie<br />

stroje s najniωou cenou. Perfektné pre<br />

produkty FENDT! Najniωia cena – najvy‰-<br />

‰ia efektivita a úãinnosÈ!<br />

Fendt Vario 828<br />

7

S L O V E N S K O - N E M E C K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

„Obidve na‰e krajiny sú na seba odkázané. Sme exportné ‰táty, ktoré spoloãne profitujú zo<br />

spoloãnej meny. Preto je na‰ou spoloãnou zodpovednosÈou, aby sme sa postarali o stabilitu<br />

v európ<strong>sk</strong>om priestore. Spolu ovplyvÀovaÈ, reformovaÈ, meniÈ pravidlá, ktoré potrebujeme<br />

k prosperite“. Aj to sú tézy, o ktor˘ch sa J. E. Axel HARTMANN, veºvyslanec Spolkovej republiky<br />

Nemecko na Sloven<strong>sk</strong>u, rozprával pre Parlamentn˘ kuriér s Petrom Zemaníkom.<br />

KaÏd˘ má ‰ancu<br />

zodpovedne vyuÏiÈ príleÏitosÈ,<br />

ktorú mu sloboda ponúka<br />

detí. Dnes uÏ môÏeme povedaÈ, Ïe v tomto ‰kol<strong>sk</strong>om<br />

zariadení, ktoré sa integruje v‰etky stupne<br />

v˘chovy od ‰kôlky aÏ po maturitu, nájdu deti<br />

uplatnenie. Je to naozaj dôleÏit˘ faktor aj pri manaÏér<strong>sk</strong>om<br />

rozhodovaní sa o nov˘ch investíciách.<br />

T˘m nechcem povedaÈ, Ïe je to elitná ‰kola<br />

len pre nemecké deti, naopak, sme veºmi<br />

radi, Ïe ju v drvivej väã‰ine nav‰tevujú sloven<strong>sk</strong>é<br />

deti, ktoré sa tak˘mto spôsobom dokonale<br />

nauãia nemeck˘ jazyk. Dá sa povedaÈ, Ïe<br />

v tejto ‰kole vyrastá mladá generácia ºudí, ktorá<br />

bude v rozhodujúcej miere môcÈ nadviazaÈ na<br />

teraj‰ie úspechy nemecko-sloven<strong>sk</strong>ej hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

ãi politickej spolupráce, pretoÏe z nich,<br />

azda, vzídu noví, jazykovo kvalitne vybavení<br />

manaÏéri, alebo úspe‰ní politici.<br />

Pri rozhovoroch s veºvyslancami zvyãajne<br />

zaãíname otázkou o bilaterálnych vzÈahoch<br />

na‰ich krajín, preto neurobím v˘nimku ani<br />

teraz, a rád by som sa Excelencia op˘tal na<br />

va‰e hodnotenie na‰ej spolupráce a kooperácie,<br />

pretoÏe máte ten najlep‰í prehºad o hospodár<strong>sk</strong>ych<br />

a investiãn˘ch aktivitách nemeck˘ch<br />

subjektov u nás. Kde vidíte ÈaÏi<strong>sk</strong>o na-<br />

‰ej spolupráce Ako vidíte pozitívne, ale aj –<br />

moÏno – negatívne stránky<br />

Musím povedaÈ, Ïe máme za sebou mimoriadne<br />

úspe‰n˘ rok nemecko-sloven<strong>sk</strong>ej spolupráce.<br />

MoÏno, bez zveliãovania, ten najlep‰í vôbec<br />

v osemnásÈroãnej histórii na‰ich vzÈahov.<br />

E‰te nikdy predt˘m sa na Sloven<strong>sk</strong>u v takom<br />

krátkom ãasovom odstupe nevystriedali náv‰tevy<br />

najvy‰‰ích predstaviteºov Spolkovej republiky<br />

Nemecko, ak v minulom roku. Zaãalo to náv‰tevou<br />

nemeckej kancelárky, ktorá sa zúãastnila<br />

na stretnutí Vy‰ehrad<strong>sk</strong>ej <strong>sk</strong>upiny a bilaterálne<br />

rokovala aj s vtedaj‰ou sloven<strong>sk</strong>ou premiérkou,<br />

prv˘ raz vôbec nav‰tívil Sloven<strong>sk</strong>ú republiku<br />

nemeck˘ minister zahraniãn˘ch vecí a<br />

napokon Sloven<strong>sk</strong>o nav‰tívil aj spolkov˘ prezident.<br />

Táto náv‰teva sa u<strong>sk</strong>utoãnila koncom<br />

septembra a mala veºk˘ v˘znam, pretoÏe nielen<br />

potvrdila vynikajúcu úroveÀ na‰ich bilaterálnych<br />

vzÈahov, ale z ná‰ho pohºadu osvetlila o<br />

nieão viac jednu z kapitol na‰ich vzÈahov, ktorá<br />

akoby pomaly upadala do zabudnutia a tou<br />

je situácia karpat<strong>sk</strong>˘ch Nemcov na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Treba azda pripomenúÈ, Ïe karpat<strong>sk</strong>í Nemci<br />

pri‰li na toto územia pred 800 rokmi, aby svojim<br />

technick˘m umom prispeli k rozvoju tejto<br />

krajiny predov‰etk˘m rozvoju baníctva, remeselníctva,<br />

architektúry a in˘ch odvetví. Zanechali<br />

svoje stopy a aj keì sa ich poãet uÏ radikálne<br />

zníÏil – dnes sa ich k nemeckej men‰ine a nemeckému<br />

pôvodu priznáva iba niekoºko tisíc –<br />

chceli sme aj touto náv‰tevou pripomenúÈ v˘znam<br />

tejto kapitoly na‰ich spoloãn˘ch dejín.<br />

Musím e‰te medzi úspechmi tohto roka spomenúÈ,<br />

Ïe sa nám koneãne podarilo dotiahnuÈ<br />

právny status nemeckej ‰koly v Bratislave, ktorej<br />

ustanovenie trvalo päÈ rokov vo veºmi zdæhavom<br />

procese povoºovaní a pravidiel. Napokon<br />

sa to podarilo a touto cestou tieÏ ìakujem v‰etk˘m<br />

zainteresovan˘m, ktorí k tomuto v˘sledku<br />

prospeli. Nemecká ‰kola je totiÏ nielen vzdelávacou<br />

in‰titúciou v prvom rade, ale je dôleÏitá<br />

aj z pohºadu stabilizácie nemeck˘ch investícií<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u. PretoÏe, keì sa na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

majú objaviÈ manaÏéri z nemeck˘ch firiem, prvou<br />

otázkou b˘va umiestnenie ‰kolopovinn˘ch<br />

VráÈme sa v‰ak trochu nazad k otázke hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

spolupráce. Ako vidíte na‰u bilaterálnu<br />

bilanciu Nemecko je bezpochyby<br />

najdôleÏitej‰ím hospodár<strong>sk</strong>ym partnerom<br />

pre sloven<strong>sk</strong>˘ priemysel a naopak to platí<br />

azda podobne.<br />

Najlep‰ím indikátorom, ãi dôkazom úzkeho<br />

prepojenia a spolupráce medzi sloven<strong>sk</strong>ou a nemeckou<br />

ekonomikou je spôsob, ak˘m sme sa vyrovnali<br />

s hospodár<strong>sk</strong>ou krízou nedávnych mesiacov.<br />

Bolo to v<strong>sk</strong>utku takmer raketové tempo.<br />

Hospodár<strong>sk</strong>y rast na úrovni 4 % na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

a 3 % v Nemecku, to sa len tak ºahko a v‰ade v<br />

Európe nevidí. Aj to je odrazom úzkeho prepojenia<br />

na‰ich ekonomík. Na Sloven<strong>sk</strong>u pôsobí<br />

viac ako 400 nemeck˘ch firiem a tie zamestnávajú<br />

viac ako 90 tisíc sloven<strong>sk</strong>˘ch zamestnancov.<br />

Je to dôleÏit˘ hospodár<strong>sk</strong>y ukazovateº, ktorému<br />

sa veºmi te‰íme. Je známe, Ïe najväã‰ou<br />

firmou je Volkswagen, ktor˘ svoju produkciu<br />

zv˘‰il o nov˘ model malého auta, ktor˘ vyrába<br />

v Bratislave. Ale to je len jeden príklad za v‰etky.<br />

Problémom, ktor˘ musíme rie‰iÈ nielen na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u, ale aj v Nemecku sa zaãína stávaÈ nedostatok<br />

kvalifikovanej pracovnej sily. Máme<br />

koncepciu, ktorú vypracovala Nemecko-sloven<strong>sk</strong>á<br />

obchodná komora, a ktorú chceme po<br />

vzore nemeckého priemyslu aplikovaÈ aj v spolupráci<br />

s veºk˘mi zamestnávateºmi u vás. UÏ<br />

pred dvoma rokmi sme ju predstavili na ministerstve<br />

práce, sociálnych vecí a rodiny a chceme<br />

ju znovu oprá‰iÈ a presadiÈ do praxe. Ak totiÏ<br />

bude ubúdaÈ a ch˘baÈ kvalifikovaná pracovná<br />

sila, môÏe to pre nemecké firmy znamenaÈ<br />

8

S L O V E N S K O - N E M E C K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

existenãnú otázku a otázku pôsobenia v regióne.<br />

Keì ch˘bajú odborní pracovníci, nedá sa vyrábaÈ.<br />

V Nemecku musíme rie‰iÈ problém ch˘bajúcich<br />

100-tisíc inÏinierov. Treba túto situáciu<br />

braÈ veºmi váÏne a tu musí zasiahnuÈ aj politika,<br />

aby na‰la adekvátne rie‰enie.<br />

Je táto koncepcia viazaná na urãité hospodár<strong>sk</strong>e<br />

odvetvie, alebo je platná v‰eobecne<br />

Nie, nie je to ‰pecifická odvetvová koncepcia,<br />

ale platí pre v‰etky oblasti produkcie. Ide o vytvorenie<br />

ist˘ch odborn˘ch vzdelávacích akadémií,<br />

ktoré budú zastre‰ovaÈ rôzne odvetvia: elektrotechniku,<br />

strojárenstvo, chémiu a iné.<br />

So vzdelávaním, koncepciami, ‰kolami úzko<br />

súvisí aj téma, ktorej sa neúnavne venujete<br />

od svojho nástupu. Ide o vyuãovanie cudzích<br />

jazykov a rozhodnutie sloven<strong>sk</strong>ej vlády presadiÈ<br />

angliãtinu ako prv˘ povinn˘ jazyk na<br />

základn˘ch ‰kolách. Aké máte k tejto uÏ<br />

platnej zmene v˘hrady<br />

Áno, je to téma, ktorá súvisí s t˘m, ão som<br />

uÏ spomínal. V‰etko moje snaÏenie smerovalo<br />

k tomu, aby sme zachovali postavenie nemeckého<br />

jazyka nielen v ‰kol<strong>sk</strong>om systéme, ale na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u vôbec. Musím znovu zopakovaÈ, Ïe<br />

to nie je „útok na angliãtinu“, naopak – nemáme<br />

vôbec niã proti vyuãovaniu tohto jazyka. Ale<br />

ide nám moÏnosÈ zachovania v˘beru. Angliãtina<br />

je dnes uÏ samozrejmosÈou, uãia sa ju malé<br />

deti v ‰kôlkach a príleÏitostí na zdokonalenie sa<br />

im po<strong>sk</strong>ytujú aj internetové médiá, poãúvanie<br />

hudby v rádiách, ãi iné moÏnosti. Ale popri angliãtine<br />

je predov‰etk˘m v stredoeuróp<strong>sk</strong>om<br />

priestore nemeck˘ jazyk, pri v‰etkej <strong>sk</strong>romnosti,<br />

najdôleÏitej‰í. A na dôleÏitosti zí<strong>sk</strong>ava aj<br />

vìaka hospodár<strong>sk</strong>emu prepojeniu na‰ich krajín,<br />

veì nemecké firmy hºadajú predov‰etk˘m tak˘ch<br />

spolupracovníkov, ktorí ovládajú nemãinu.<br />

Samozrejme, Ïe veºké koncerny a podniky<br />

komunikujú so svojimi centrálami po anglicky,<br />

ale na Sloven<strong>sk</strong>u pôsobia stovky stredn˘ch nemeck˘ch<br />

podnikov, kde komunikaãn˘m jazykom<br />

je bezpochyby nemãina.<br />

Zaregistrovali sme v tejto súvislosti aj iniciatívy<br />

Spoloãnosti uãiteºov nemeckého jazyka<br />

a germanistov Sloven<strong>sk</strong>a, ktorá sa snaÏila aj<br />

v spolupráci s Goetheho in‰titútom vyvíjaÈ<br />

iniciatívu na zmiernenie dopadov nového<br />

‰kol<strong>sk</strong>ého zákona vo vyuãovaní cudzích jazykov.<br />

Ako ju vnímate Myslíte, Ïe sa dá zákon,<br />

alebo jeho úãinnosÈ e‰te modifikovaÈ<br />

Samozrejme, Ïe sa nemôÏeme mie‰aÈ do zákonodarstva,<br />

to je prirodzené, ale môÏeme podporovaÈ<br />

aktivity obãian<strong>sk</strong>ych a profesijn˘ch<br />

zdruÏení. MôÏeme pozorovaÈ, ako tento zákon<br />

zmení postavenie nemeckého jazyka na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

a máme prvé indície na to, Ïe sa situácia<br />

nevyvíja pozitívne. Na mnoh˘ch ‰kolách<br />

zredukovali vyuãovanie nemãiny. Predt˘m bol<br />

beÏn˘ model v˘uãby cudzích jazykov, keì na<br />

‰kole bolo 5 hodín angliãtiny a 4 hodiny nemãiny<br />

do t˘ÏdÀa. Dnes sa situácia obracia v neprospech<br />

nemeckého jazyka a 2 hodiny sa uberú<br />

v prospech angliãtiny a pomer vyuãovania sa<br />

obráti na 7 ku 2 v neprospech nemãiny. A uznáte,<br />

Ïe pri dvojhodinovke vyuãovania cudzieho<br />

jazyka do t˘ÏdÀa sa Ïiadnu cudziu reã nenauãíte.<br />

To nie je moÏné. Ale v plnej nahote sa tento<br />

problém prejaví v dlhodobom horizonte, pretoÏe<br />

Ïiaci stratia záujem o vyuãovanie nemeckého<br />

jazyka a aj motiváciu sa ho uãiÈ a prejaví<br />

sa to v in˘ch súvislostiach – ãi uÏ napríklad v<br />

turistickom ruchu, v hospodár<strong>sk</strong>ej sfére a koniec<br />

koncov aj vo vzdelávaní. Pokú‰ame sa preto<br />

udrÏaÈ tak˘ stav, aby sme nemeck˘ jazyk zo ‰kôl<br />

nestratili. âomu ale vôbec nerozumieme, to je<br />

ochudobnenie detí – alebo ak chcete rodiãov –<br />

o moÏnosÈ zvoliÈ si tak˘ cudzí jazyk ako prv˘,<br />

ktor˘ povaÏujú pre seba za v˘hodn˘. PretoÏe ak<br />

porovnáme poãet maturantov v cudzích jazykoch,<br />

tak z angliãtiny maturovalo vlani 35-tisíc<br />

Ïiakov a z nemãiny 15-tisíc a aÏ ìaleko za nimi<br />

sú ostatné cudzie jazyky. Aj z toho je jasné, Ïe<br />

nemãina mala doteraz v˘znamné postavenie v<br />

sloven<strong>sk</strong>om ‰kol<strong>sk</strong>om systéme, obávame sa<br />

v‰ak, Ïe ho práve preferovaním angliãtiny – ktorá<br />

je silná sama o sebe – postupne stratí.<br />

Táto otázka dozaista ovplyvÀuje nielen tzv.<br />

veºkú politiku ãi hospodárstvo, ale aj Ïivot<br />

tzv. jednoduch˘ch ºudí. Dá sa to pozorovaÈ<br />

predov‰etk˘m na kultúrnej spolupráci na‰ich<br />

národov. Ako hodnotíte túto oblasÈ<br />

Existuje tu istá deºba práce. V na‰om ‰táte sú<br />

za kultúrne aktivity zodpovedné jednotlivé poboãky<br />

Goetheho in‰titútu, ktor˘ má vo svojej<br />

ãinnosti aktivity zamerané predov‰etk˘m na<br />

vzdelávanie a kultúru. Existuje u nás aj DAAD<br />

– Nemecká akademická v˘menná sluÏba, ktorá<br />

deleguje lektorov nemeckého jazyka na univerzity<br />

a vysoké ‰koly a sprostredkúva pobyty<br />

pre talentovan˘ch zahraniãn˘ch ‰tudentov v<br />

SRN. Okrem toho organizujeme aj tzv. Diplom<br />

z nemeckého jazyka, ão sú jazykové <strong>sk</strong>ú‰ky,<br />

ktor˘ch urãit˘ stupeÀ zaruãuje absolventovi akceptáciu<br />

znalosti nemeckého jazyka pre ‰túdium<br />

a zamestnanie u nás. Na Sloven<strong>sk</strong>u pôsobí<br />

momentálne 30 uãiteºov z Nemecka, ktor˘ch<br />

delegujeme a financujeme z ná‰ho, nemeckého<br />

rozpoãtu – ão je takisto nemalá investícia<br />

do rozvoja vzájomn˘ch vzÈahov. Ak to spoãítam,<br />

tak celkovo investujeme do jazykov˘ch a vzdelávacích<br />

aktivít na Sloven<strong>sk</strong>u 2,5 milióna eur.<br />

Aj to je jedn˘m z argumentov, ktoré som pouÏil<br />

v di<strong>sk</strong>usii s predstaviteºmi sloven<strong>sk</strong>ej vlády a<br />

ministerstva ‰kolstva. Nehovoriac o tom, Ïe na<br />

tomto území sa po nemecky hovorilo uÏ pred<br />

800 rokmi, kedy o angliãtine nikto e‰te nechyroval.<br />

Nielen na Sloven<strong>sk</strong>u, ale aj v Nemecku rezonujú<br />

otázky, ktoré úzko súvisia s pamäÈou národa<br />

a s udalosÈami, ktoré v roku 1989 umoÏnili<br />

slobodné nad˘chnutie sa ºuìom v b˘val˘ch<br />

komunistick˘ch ‰tátoch. Viem, Ïe máte<br />

osobnú, intenzívnu <strong>sk</strong>úsenosÈ z tohto obdobia<br />

a preto by ma zaujímalo, ako dostaÈ do<br />

povedomia mladej generácie, ktorá tieto udalosti<br />

vníma len a len sprostredkovane, dôle-<br />

ÏitosÈ hodnôt, o ktoré i‰lo vtedy, a o ktoré<br />

musí ísÈ aj dnes. Akosi akoby príli‰ samozrejme<br />

vnímajú slobodu a demokraciu.<br />

„ZaslúÏi len ten slobodu si s Ïitím, kto denne<br />

o Àu bojuje,“ ak sa nem˘lim, to je citát z Goetheho<br />

Fausta. A to vysvetºuje v‰etko. Naozaj<br />

musíme o slobodu usilovaÈ kaÏd˘ deÀ, inak ju<br />

ºahko stratíme. Îelezná opona naozaj siahala od<br />

Baltického mora aÏ k âiernemu moru a dnes si<br />

mnohí ani v Nemecku nevedia predstaviÈ, Ïe obãania<br />

NDR nemohli cestovaÈ v podstate nikam.<br />

A t˘m, Ïe sa cel˘ systém zrútil ako domãek z karát,<br />

uvoºnila sa nielen cesta k zjednoteniu Nemecka,<br />

ale k zjednoteniu celej Európy. A mladí<br />

ºudia sa o tom ãasto dozvedajú len z rozprávania<br />

svojich rodiãov. Za dôleÏité povaÏujem<br />

predov‰etk˘m to, aby sme spoznali hodnotu a<br />

cenu slobodu. Îe to je hodnota, ktorá nám umoÏ-<br />

Àuje rozhodovaÈ o svojom osude slobodne, Ïe<br />

nám nikto nestavia nijaké umelé prekáÏky. Îe<br />

im nikto neprikazuje, ão majú ‰tudovaÈ a ão<br />

nesmú ‰tudovaÈ, kam môÏu a kam nemôÏu ísÈ.<br />

Dnes si to naozaj nevedia predstaviÈ, ako dokonale<br />

bola chránená hranica medzi tzv. V˘chodom<br />

a Západom, a to dokonca medzi dvoma socialistick˘mi<br />

‰tátmi. âo ma to stálo námahy, k˘m<br />

som mohol ako veºvyslanec v Budape‰ti prekroãiÈ<br />

hranicu z vtedaj‰ieho âe<strong>sk</strong>osloven<strong>sk</strong>a do<br />

Maìar<strong>sk</strong>a. Sloboda a mier v Európe, ktor˘ trvá<br />

uÏ 66 rokov – to sú hodnoty, ktoré treba neustále<br />

pripomínaÈ, a za ktoré sa oplatí stále bojovaÈ.<br />

Mlad˘m treba pripomínaÈ, Ïe majú spoluzodpovednosÈ<br />

za to, ãi tieto hodnoty pretrvajú<br />

aj v ãase, keì uÏ budú vychovávaÈ vlastné deti.<br />

KaÏd˘ má ‰ancu, preÏiÈ svoj Ïivot naplno, zodpovedne<br />

vyuÏiÈ príleÏitosÈ, ktorú mu sloboda ponúka.<br />

Ak zí<strong>sk</strong>am dobré vzdelanie, dokáÏem sa<br />

dobre uplatniÈ. Doma alebo aj v zahraniãí. A tam<br />

sa kruh na‰ich tém uzatvára. Nenaplnili sa ani<br />

obavy, ktoré zaznievali z médií, Ïe po 1. máji<br />

2011 sa pohnú davy Slovákov a zaplavia pracovn˘<br />

trh v Nemecku ãi Rakú<strong>sk</strong>u. Je to úplne prirodzené,<br />

Ïe aj ºudia od nás chodia za prácou do<br />

krajín, kde nájdu lep‰ie uplatnenie.<br />

9

S L O V E N S K Á<br />

E N E R G E T I K A<br />

Parn˘ stroj otvoril pred viac ako tristo rokmi dvere priemyselnej revolúcii. Ale aÏ vynález automobilu,<br />

v˘roby elektriny, Ïiarovky a telegrafu koncom 19. storoãia zmenili svet na nepoznanie. Po revoluãnej<br />

zmene v telekomunikáciách – prechodom od pevnej linky k bezdrôtovej sieti – prichádza na<br />

rad aj automobil. Storoãie dominancie vznetového motora a fosílnych palív dnes ustupuje.<br />

Uvoºnené pozície obsadzuje vodíkov˘, hybridn˘ a ãisto elektrick˘ pohon.<br />

Elektromobilita na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Konrad Kreuzer, predseda predstavenstva<br />

ZSE a E.ON Sloven<strong>sk</strong>o, a. s.<br />

Elektromotor pritom nie je novinkou – pouÏíval<br />

sa uÏ koncom 19. storoãia. Ne‰ikovn˘m<br />

je stále len spôsob <strong>sk</strong>ladovania „paliva“<br />

– elektrickej energie. Na rovnakú vzdialenosÈ<br />

dojazdu bez dotankovania potrebuje auto<br />

s dieselov˘m motorom len 50-litrovú nádrÏ,<br />

ale zásobník elektrickej energie (ºudovo „batéria“)<br />

v elektromobile by potreboval váÏiÈ aÏ<br />

2,5 tony. Preto sa v 20. storoãí presadili vznetové<br />

motory nad elektrick˘mi.<br />

Prvé rozsiahlej‰ie pokusy s ãisto elektrick˘m<br />

pohonom <strong>sk</strong>onãili v 90. rokoch 20. storoãia<br />

fia<strong>sk</strong>om. Ani úvod 21. storoãia nebol závratne<br />

dynamick˘ – v roku 2011 predstavili<br />

svetové automobilky len 14 nov˘ch typov<br />

elektromobilov a ich celosvetov˘ predaj dosiahol<br />

pribliÏne 43 000 kusov. To je poãet, ktor˘<br />

netvorí ani len desatinu roãnej produkcie<br />

áut v sloven<strong>sk</strong>˘ch závodoch VW, PSA-Citroën<br />

a Kia.<br />

Európa, ktorá sa na celkovom objeme predaja<br />

r. 2011 podieºa zhruba ‰tvrtinou, má tak<br />

k cieºu 5 miliónov kusov do roku 2020 (predpoklad<br />

Európ<strong>sk</strong>ej komisie) e‰te naozaj dlhú<br />

cestu. V oblasti infra‰truktúry sa v rokoch<br />

2010 aÏ 2011 otvorilo vo svete okolo 7 000<br />

nabíjacích staníc, ão je v porovnaní s poãtom<br />

t˘ch benzínov˘ch stále zanedbateºné mnoÏstvo.<br />

Tempo rozvoja i v tejto oblasti preto podmieÀuje<br />

ãi uÏ geniálny vynález (zásobník<br />

elektrickej energie), systém dotácií a in˘ch foriem<br />

podpory alebo cena fosílnych palív a<br />

schopnosÈ automobiliek spustiÈ <strong>sk</strong>utoãnú sériovú<br />

v˘robu elektromobilov. Spolu s postupujúcou<br />

urbanizáciou vo svete tieto faktory<br />

vytvárajú priaznivé podmienky na dynamick˘<br />

v˘voj v tomto smere.<br />

V¯HODY A NEV¯HODY<br />

ELEKTROMOBILITY<br />

Elektromobilita je uÏ teraz ideálnym konceptom<br />

na dopravu v husto ob˘van˘ch aglomeráciách.<br />

AÏ 80 % jázd obyvateºa EÚ nepresiahne<br />

denne vzdialenosÈ 70 km, ão úplne<br />

staãí pre kapacitu dojazdu elektromobilu. Takáto<br />

jazda produkuje nulové priame emisie v<br />

mieste prevádzky a hluãnosÈ je limitovaná<br />

na zvuk pneumatík na ceste. VyuÏívanie elektrickej<br />

energie premiestÀuje produkciu emisií<br />

mimo sídiel, priãom takto zí<strong>sk</strong>ané „palivo“<br />

zniÏuje prevádzkové náklady auta na ‰tvrtinu<br />

v porovnaní s klasick˘m motorom. Asynchrónny<br />

elektromotor navy‰e vyÏaduje len<br />

minimálnu údrÏbu. Pri vy‰‰om poãte elektromobilov<br />

by ich zásobníky elektrickej energie<br />

mohli tvoriÈ aj v˘znamn˘ prvok regulácie<br />

stability elektrickej siete.<br />

PrekáÏky r˘chlej‰ieho rozvoja sú v‰ak e‰te<br />

stále vysoké. Najvy‰‰ou je cena elektromobilu,<br />

ktorá takmer trikrát presahuje cenu porovnateºného<br />

auta na klasick˘ pohon (viac ako<br />

26 000 eur za vozidlo niωej strednej triedy).<br />

Sekunduje jej dojazd, ktor˘ pri vyuÏití súãasn˘ch<br />

zásobníkov (batérií) je na úrovni maximálne<br />

130 aÏ 150 km. Chladné poãasie doká-<br />

Ïe dojazdovú vzdialenosÈ zníÏiÈ i na polovicu.<br />

Taká je priama <strong>sk</strong>úsenosÈ z jazdy v zimn˘ch<br />

mesiacoch – s pusten˘m kúrením klesá<br />

na cca 70 km. Spôsob nabíjania a potrebn˘ ãas<br />

k úkonu má tieÏ niekoºko nedostatkov. Nabíjanie<br />

klasickou domácou zásuvkou trvá do 7<br />

hodín (z 0 na 100% kapacity batérie). Jednosmerné<br />

nabíjanie s v˘konom 50 kW v‰ak potrebn˘<br />

ãas <strong>sk</strong>racuje iba na 20 minút. Domáce<br />

nabíjanie sa preto bude vyuÏívaÈ primárne<br />

cez noc alebo na firemn˘ch parkovi<strong>sk</strong>ách,<br />

k˘m r˘chlonabíjanie sa uplatní <strong>sk</strong>ôr na ãerpacích<br />

staniciach, odpoãívadlách pri cestách ãi<br />

in˘ch vytipovan˘ch miestach na akútne dobitie<br />

v prípade potreby.<br />

V budúcnosti oãakávame kombináciu viacer˘ch<br />

foriem nabíjania, kde by sa komfort<br />

mal ão najviac priblíÏiÈ tomu, na ak˘ sme<br />

zvyknutí pri klasickom tankovaní. Argument<br />

o nedostupnosti nabíjacej infra‰truktúry je<br />

síce pravdiv˘, ale stavaÈ nabíjacie stanice pre<br />

neexistujúce autá by bolo ako stavaÈ bazény<br />

pre neplavcov. Ani mobilné telefóny nemali<br />

okamÏité celonárodné pokrytie sieÈou vysielaãov<br />

signálu – ich stavba trvala niekoºko rokov.<br />

SITUÁCIA NA SLOVENSKU<br />

Prvé elektromobily sa predstavili e‰te v<br />

90. rokoch 20. storoãia, ale koncepãnej‰í prístup<br />

pri‰iel aÏ so svetov˘m trendom zvy‰ovania<br />

cien palív a ekologick˘ch tlakov. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

je dnes na cestách len asi 20 elektromobilov,<br />

ktoré zakúpili prevaÏne energetické<br />

spoloãnosti na testovanie prevádzky. V krajine<br />

zatiaº ch˘ba trh, nad‰enie pre vec i koncepcia<br />

rozvoja elektromobility v rámci národnej<br />

dopravnej infra‰truktúry.<br />

Ministerstvo hospodárstva pod vedením<br />

ministra Juraja Mi‰kova sa v r. 2011 ujalo úlohy<br />

národného koordinátora a „patróna“ rozvoja<br />

elektromobility. Minister podºa vzoru<br />

Nemecka vyzval na januárovej konferencii<br />

10

S L O V E N S K Á<br />

E N E R G E T I K A<br />

MH SR v tomto roku na vytvorenie spoloãnej<br />

národnej platformy pre elektromobilitu.<br />

Fórum, ktoré by tvorili vládne a mimovládne<br />

in‰titúcie spolu s automobilkami a energetick˘mi<br />

spoloãnosÈami (správcami distribuãnej<br />

siete), by vypracovalo celkov˘ koncept<br />

moÏného rozvoja alebo minimálne odporúãania<br />

krokov potrebn˘ch na jeho ‰tandardizáciu.<br />

Sloven<strong>sk</strong>o má v tomto smere unikátnu pozíciu.<br />

Na na‰om území pôsobia tri automobilky<br />

s vlastn˘mi subdodávateºmi a technické<br />

smery z oblasti dopravy a automobilizmu<br />

majú na univerzitách bohatú tradíciu.<br />

Na vytvorenie platformy je napriek istému<br />

<strong>sk</strong>lzu e‰te stále ãas. Sloven<strong>sk</strong>o sa nachádza v<br />

‰tádiu ujasnenia si cieºov a zaradenia pre tento<br />

druh dopravy a identifikácie v‰etk˘ch potrebn˘ch<br />

úãastníkov di<strong>sk</strong>usie. Prepojenie na<br />

existujúce sektory hospodárstva a dopravy k<br />

vytvoreniu synergického efektu je tieÏ e‰te len<br />

na zaãiatku. Elektromobilita neexistuje samostatne<br />

– je to téma, ktorá vychádza z existujúcich<br />

priemyseln˘ch politík a vzájomne<br />

ich prepája.<br />

Lídrom praktick˘ch krokov sú zatiaº len tradiãné<br />

energetické spoloãnosti, od ktor˘ch sa<br />

oãakáva v˘znamn˘ príspevok do rozvoja infra‰truktúry<br />

v podobe nabíjacích staníc. Preto<br />

Západosloven<strong>sk</strong>á energetika (ZSE) a spoloãnosti<br />

SSE, VSE a SE/Enel sú dnes najväã-<br />

‰ími majiteºmi „autoparku“ na Sloven<strong>sk</strong>u,<br />

ktor˘ testuje moÏnosti elektrickej sústavy a<br />

vplyvu nabíjania vozidiel na jej stabilitu. Prípadová<br />

‰túdia pripravená zo strany IBM pre<br />

ZSE napríklad ukázala, Ïe do poãtu cca<br />

5 000 vozidiel by súãasná kapacita elektrickej<br />

siete západného Sloven<strong>sk</strong>a zvládla simultánne<br />

nabíjanie tohto poãtu bez zásadnej‰ieho<br />

vplyvu na investície do elektrickej siete.<br />

Nad 5 000 áut sa v‰ak uÏ vyÏaduje investovaÈ<br />

rádovo v miliónoch eur do posilnenia<br />

uzlov˘ch bodov sústavy. Nárast poãtu elektromobilov<br />

nemá radikálny dosah na samotnú<br />

spotrebu elektrickej energie, ale práve na<br />

jej distribúciu.<br />

Pred rokom mali veºké energetické spoloãnosti<br />

plány aj v stredoeuróp<strong>sk</strong>om regióne plány<br />

na in‰taláciu desiatok staníc na nabíjanie<br />

striedav˘m prúdom (normálne nabíjanie).<br />

Dnes svoje plány prehodnocujú a posúvajú<br />

viac do budúcnosti. Rok 2011 totiÏ <strong>sk</strong>lamal<br />

ako vlajkov˘ rok prudkého nárastu predaja<br />

elektromobilov vo svete. Namiesto Európy sa<br />

vedúcimi trhmi predaja stali Japon<strong>sk</strong>o a USA.<br />

Preto v Európe zatiaº nachádzame <strong>sk</strong>ôr individuálne<br />

úsilia a pilotné projekty, ktoré oboznamujú<br />

verejnosÈ a politikov s rôznymi aspektami<br />

tohto nového druhu autodopravy.<br />

PROJEKT VIBRATE<br />

Elektromobilita má v súãasnej podobe e‰te<br />

stále ìaleko k reálnemu biznisovému modelu.<br />

Západosloven<strong>sk</strong>á energetika preto privítala<br />

moÏnosÈ zapojiÈ sa do cezhraniãného projektu<br />

Európ<strong>sk</strong>ej komisie s názvom VIBRA-<br />

Te. V projekte testuje jednotlivé technologické<br />

komponenty, ich spoºahlivosÈ a akceptáciu<br />

zo strany verejnosti, teda zákazníkov.<br />

VIBRATe, ako napovedá názov, je pilotn˘<br />

projekt prepojenia Viedne a Bratislavy sieÈou<br />

nabíjacích staníc tak, aby doprava medzi t˘mto<br />

dvojmestím bola spoºahlivá a bezpeãná i<br />

pre elektromobily. Ide o svojho charakteru<br />

najväã‰í projekt v tejto oblasti na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Spolufinancovan˘ z Programu cezhraniãnej<br />

spolupráce Sloven<strong>sk</strong>o – Rakú<strong>sk</strong>o 2007 – 2013<br />

projekt spája päÈ energetick˘ch podnikov – na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u ZSE a mimovládne Energetické<br />

centrum Bratislava, plus rakú<strong>sk</strong>e podniky<br />

Verbund, Wien Energie a EVN. Projekt potrvá<br />

do decembra 2013 a je predpoklad, Ïe polo-<br />

Ïí základ pre ìal‰í rozvoj infra‰truktúry aj na<br />

v˘chod republiky, ãi k susedom v âe<strong>sk</strong>u a<br />

Maìar<strong>sk</strong>u.<br />

Primárnym cieºom je ukáÏka elektromobility<br />

ako súãasti beÏnej dopravy. V Bratislave<br />

jazdí od zaãiatku januára 2012 päÈ elektromobilov<br />

typu Citroen C-Zero, ktoré po<strong>sk</strong>ytlo financovanie<br />

projektu. Ich zmluvn˘mi uÏívateºmi<br />

sú Magistrát mesta Bratislava, Mest<strong>sk</strong>á<br />

ãasÈ PetrÏalka, Bratislav<strong>sk</strong>˘ samosprávny<br />

kraj, Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo<br />

pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja<br />

SR. KaÏdá in‰titúcia má nain‰talovanú vlastnú<br />

nabíjaciu stanicu vo svojich priestoroch a<br />

autá sú zaradené do ich vozového parku. Po<br />

dvoch mesiacoch vyuÏívania elektromobilov<br />

(január a február) spoloãne najazdili viac ako<br />

4 300 km ãisto elektrick˘ch kilometrov, ão je<br />

vzhºadom na chladné poãasie nad rámec oãakávania.<br />

Ak by sa tieto kilometre porovnali s<br />

klasick˘m autom v danej triede s emisiami<br />

120 g na km, tak prejdená vzdialenosÈ sa zaobi‰la<br />

bez 516 kg emisií CO 2 v Bratislave.<br />

Korektne v‰ak treba pripomenúÈ, Ïe v˘roba<br />

elektrickej energie na Sloven<strong>sk</strong>u produkuje<br />

CO 2 emisie, a teda celková „zelenosÈ“ elektromobility<br />

je priamo nadviazaná na energetick˘<br />

mix zdrojov v danej krajine.<br />

Druh˘m cieºom projektu je prepojenie<br />

miest ViedeÀ a Bratislava r˘chlonabíjacími<br />

stanicami tak, aby vodiãi v danom priestore<br />

neboli obmedzení dojazdom. Doplnia ich minimálne<br />

ìal‰ie dve stanice s normálnym nabíjaním<br />

na území Bratislavy. Táto infra‰truktúra<br />

bude dostupná do konca prvého polroku<br />

2012. V súãasnosti sa hºadá vhodnú lokalitu<br />

pre r˘chlonabíjaciu stanicu a proces obstaranie<br />

je uÏ v plnom prúde.<br />

Tretím cieºom je otestovanie viacer˘ch platobn˘ch<br />

moÏností za „tankovanú“ elektrickú<br />

energiu. Vodiãi na oboch strán hranice by tak<br />

nemali maÈ problém nabíjaÈ a zaplatiÈ. Po<br />

splnení vy‰‰ie uveden˘ch troch cieºov budeme<br />

maÈ ucelen˘ systém, ktor˘ nám po<strong>sk</strong>ytne<br />

dostatok dát pre zber a vyhodnocovanie údajov<br />

z nabíjacích staníc, jazdy elektromobilov<br />

a z rozdan˘ch dotazníkov na subjektívne pohºady<br />

vodiãov. Zaujímavé bude porovnanie<br />

‰t˘lu jazdenia, denne najazden˘ch kilometrov,<br />

spotrebovanej elektrickej energie a vyuÏívania<br />

nabíjacích staníc nielen medzi sloven<strong>sk</strong>˘mi<br />

uÏívateºmi, ale aj v porovnaní s<br />

vodiãmi v Rakú<strong>sk</strong>u. Tieto údaje budú slúÏiÈ<br />

pri ìal‰om rozhodovaní o smerovaní elektromobility.<br />

AKO ëALEJ<br />

V súãasnosti vo svete dochádza k tvorbe<br />

partnerstiev a aliancií medzi hlavn˘mi súãasn˘mi<br />

a budúcimi hráãmi na poli elektromobility.<br />

Jednotlivé krajiny definujú svoje<br />

stratégie a vízie, bez ktor˘ch domáce subjekty<br />

(súkromné, ale aj akademické) majú sÈaÏenú<br />

rozhodovaciu pozíciu. Aktéri, ktorí v tejto<br />

novej oblasti vidia svoju budúcnosÈ, testujú<br />

technológiu a reakcie verejnosti prostredníctvom<br />

pilotn˘ch projektov. Ruka trhu, akokoºvek<br />

v súãasnosti kritizovaná, musí stanoviÈ<br />

reálne ceny elektromobilov a ostatnej potrebnej<br />

infra‰truktúry. V tomto zhrnutí je zadefinované,<br />

ak˘m smerom by sa mali uberaÈ<br />

‰tátne orgány a reflektuje zároveÀ aktivity,<br />

ktoré uÏ v súãasnosti Západosloven<strong>sk</strong>á energetika<br />

vyvíja.<br />

Viac sa o projekte VIBRATe dozviete na<br />

www.emobility-vibrate.eu<br />

Peter ·EVCE,<br />

projektov˘ manaÏér, E.ON Sloven<strong>sk</strong>o<br />

11

A U T O M O B I L O V ¯ P R I E M Y S E L<br />

KeìÏe âína sa povaÏuje za svetovo najväã‰í trh na predaj a v˘voz automobilov a bude ním aÏ do roku<br />

2025 a zároveÀ sa oãakáva dopyt po elektromobiloch aj na rozvíjajúcich sa trhoch, hráãi na globálnych<br />

automobilov˘ch trhoch by mali maÈ jasnej‰iu predstavu o ìal‰om postupe v otázkach rozhodujúcich<br />

pre tento priemysel. Podºa 13. roãníka publikácie vydanej spoloãnosÈou KPMG International nazvanej<br />

Global Automotive Executive Survey sa zdá, Ïe jasnú predstavu e‰te nemajú.<br />

Svetoví hráãi na automobilovom trhu<br />

sú si do roku 2025 istí iba<br />

elektromobilmi a „mest<strong>sk</strong>˘mi“ autami<br />

veºa nov˘ch príleÏitostí, ale na druhej strane<br />

môÏu tieÏ oãakávaÈ silnú konkurenciu v rámci<br />

tradiãn˘ch a nov˘ch technológií na domácich<br />

trhoch z BRIC krajín (Brazília, Ru<strong>sk</strong>o,<br />

India, âína).“<br />

„V˘sledky v tomto roku, v porovnaní s v˘sledkami<br />

z predchádzajúcich rokov hovoria,<br />

Ïe odborníci v oblasti automobilového priemyslu<br />

nemajú stále úplne jasnú predstavu o<br />

tom, kam ich priemysel smeruje,“ hovorí<br />

Mathieu Meyer, KPMG Head of Automotive<br />

pre Európu a partner v nemeckej firme. „Jedna<br />

vec je istá – elektromobily sú najdôleÏitej-<br />

‰ím trendom v odvetví. Ako a kedy bude plne<br />

elektrick˘ pohon realitou, to záleÏí od mnoh˘ch<br />

zloÏit˘ch a navzájom prepojen˘ch faktorov.“<br />

K˘m priemysel pokraãuje v zvaÏovaní relatívnych<br />

v˘hod rôznych technológií elektrifikovaného<br />

paliva, je zrejmé, Ïe vlastníctvo<br />

ãasti e-komponentov (batérie a chémia, v˘konová<br />

elektronika, e-motory, ãlánky a balenia<br />

a iné) bude vyvolávaÈ silnú konkurenciu medzi<br />

v˘robcami originálych zariadení (OEM<br />

v˘robcami) a dodávateºmi. PäÈdesiat ‰tyri<br />

percent respondentov uviedlo, Ïe do roku<br />

2025 dodávatelia elektrick˘ch komponentov<br />

zí<strong>sk</strong>ajú na dôleÏitosti a ‰tyridsaÈ percent respondentov<br />

predpokladá, Ïe OEM v˘robcovia<br />

budú okrem tradiãn˘ch pohonn˘ch technológií<br />

zvy‰ovaÈ svoj vplyv aj v tejto oblasti.<br />

Elektromobily sa zrejme roz‰íria z Ázie. Ale<br />

aká technológia sa pouÏije<br />

Respondenti v Ázii, âíne a Japon<strong>sk</strong>u predpovedajú<br />

do roku 2025 vy‰‰iu penetráciu<br />

plne elektrick˘ch automobilov ako celosvetov˘<br />

priemer. Viac ako 50 % respondentov z<br />

âíny oãakáva, Ïe 11 aÏ 25 % (t. j. 4 aÏ 9 miliónov<br />

vozidiel) registrácií budú predstavovaÈ<br />

e-autá, zatiaº ão 46% respondentov z Japon<strong>sk</strong>a<br />

predpovedá, Ïe registrácia e-aut prekroãí<br />

hranicu 25 %. Na rozdiel od toho 50 % respondentov<br />

v USA verí, Ïe registrácia e-áut<br />

bude predstavovaÈ do roku 2025 len 6 aÏ<br />

10 %.<br />

V˘sledky prie<strong>sk</strong>umu zaujímavo ukazujú, Ïe<br />

ázij<strong>sk</strong>í a europ<strong>sk</strong>i OEM v˘robcovia s najväã‰ou<br />

pravdepodobnosÈou zí<strong>sk</strong>ajú poãas nasledujúcich<br />

piatich rokov obrov<strong>sk</strong>˘ podiel na<br />

trhu a oãakáva sa, Ïe sedem z desiatich najr˘chlej‰ie<br />

narastajúcich v˘robcov áut bude z<br />

Ázie. Navy‰e, väã‰ina op˘tan˘ch verí, Ïe<br />

âína bude viesÈ v predaji a v˘voze vozidiel<br />

do roku 2017, na druhom mieste bude USA<br />

a o tretie miesto sa bude deliÈ Brazília a India.<br />

„Nበprie<strong>sk</strong>um tieÏ ukázal, Ïe 75% respondentov<br />

verí, Ïe vyspelé a rozvíjajúce sa<br />

trhy sa navzájom pribliÏujú, ão bude znamenaÈ,<br />

Ïe moÏnosti a v˘zvy pre oba druhy trhov<br />

budú rovnaké,“ hovorí Chang Soo Lee,<br />

KPMG Head of Automotive pre Áziu.<br />

„To má veºk˘ dopad na OEM v˘robcov z<br />

vyspel˘ch trhov – na jednej strane budú maÈ<br />

Urbanistická mobilita a connected car<br />

(auto komunikujúce pomocou internetu,<br />

alebo mobilnej siete)<br />

ëal‰ou ãasÈou, ktorú sa v˘robcovia snaÏia<br />

kontrolovaÈ, sú okrem palivov˘ch technológií<br />

aj urbanistické mobility sluÏby, connected<br />

car technologie, nové spojenectvá a partnerstvá<br />

na preniknutie do inovácií a unikátnych<br />

schopností. Urbanistická mobilita sa<br />

r˘chlo rozvíja najmä v USA a Japon<strong>sk</strong>u, kde<br />

si viac ako 60 % op˘tan˘ch myslí, Ïe urbanistické<br />

plánovanie bude maÈ vplyv na kon-<br />

‰trukciu vozidiel a ich pouÏitie. V Nemecku<br />

si to prekvapujúco myslí len 38 %.<br />

·túdia ukazuje, Ïe potenciálna základÀa<br />

mest<strong>sk</strong>˘ch zákazníkov pre BRIC trhy a trhy<br />

Severná Amerika, Západná Európa a Japon<strong>sk</strong>o<br />

sa bude pohybovaÈ medzi 5 – 16% ão je<br />

asi 110 – 230 miliónov zákazníkov v nasledujúcich<br />

15 rokoch. Oãakáva sa, Ïe Brazília<br />

bude hlavn˘m trhom pre dopravné sluÏby; priãom<br />

42 % respondentov predpovedá, Ïe viac<br />

ako 25 % mest<strong>sk</strong>ého obyvateºstva krajiny<br />

bude vyuÏívaÈ tieto sluÏby do roku 2026. Celkovo<br />

má najväã‰í potenciál staÈ sa hlavn˘m<br />

lídrom na trhu dopravn˘ch sluÏieb âína, kde<br />

sa oãakáva 90 miliónov potenciálnych zákazníkov.<br />

KeìÏe u mlad˘ch mest<strong>sk</strong>˘ch vodiãov rastie<br />

záujem o zdieºanie automobilov a nie o ich<br />

vlastníctvo, OEM v˘robcovia tak majú moÏnosÈ<br />

dominovaÈ na tomto trhu. Respondenti z<br />

celého sveta majú ale rozliãné názory na to,<br />

kto by mohol kontrolovaÈ tento narastajúci trh<br />

mobility sluÏieb. Takmer 30% z nich verí, Ïe<br />

spoloãné partnerstvá medzi OEM v˘robcami<br />

a mobility inovátormi v tomto sektore by<br />

predstavovali úspe‰nú cestu.<br />

Plne integrované conneted vozidlo sa uÏ<br />

dlho oãakáva, hovorí 60 % op˘tan˘ch. Zatiaº<br />

ão je trh kontrolovan˘ tradiãn˘mi OEM v˘robcami,<br />

veºmi lukratívny trh pre in-car connectivity<br />

(pripojiteºnosÈ vnútri auta) sa zdá byÈ<br />

stále otvoren˘. Takmer 30 % respondentov<br />

predpokladá, Ïe OEM v˘robcovia budú do<br />

roku 2025 ovládaÈ príjmov˘ reÈazec, nasledovaní<br />

budú IT a komunikaãn˘mi spoloãnos-<br />

Èami.<br />

12

T E L E K O M U N I K A â N ¯ U R A D S R<br />

Telekomunikaãné vízie<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u sme veºmi r˘chlo prijali celosvetov˘ trend a tak sa niet ão ãudovaÈ, Ïe v prevádzke je viac<br />

ako dvojnásobok mobiln˘ch telefónov na reálny poãet obyvateºstva. Rôznorodé vyzváÀanie nás sprevádza<br />

na kaÏdom mieste, na kaÏdom kroku. Národn˘m regulátorom tohto trhu je Telekomunikaãn˘ úrad SR,<br />

do ktorého kompetencie spadajú aj ìal‰ie segmenty viaÏuce sa k ná‰mu kaÏdodennému Ïivotu.<br />

V rozhovore s predsedom TÚ SR Ladislavom MIKU·OM sa o nich rozprávala Marta Toma‰oviãová.<br />

Koncom leta boli zo zdrojov TU SR zverejnené<br />

informácie, Ïe bude vyhlásená súÈaÏ<br />

na vyuÏívanie frekvencií v pásmach 800<br />

(tzv. digitálna dividenda) a 2 600 MHz.<br />

Frekvencie sú ideálne na vybudovanie mobiln˘ch<br />

sietí ‰tvrtej generácie, prvá najmä<br />

pre vidiecke a druhá pre husto osídlené oblasti.<br />

Telekomunikaãn˘ úrad pracuje na<br />

tom, aby operátori mohli ponúknuÈ svoje<br />

sluÏby pre verejnosÈ pri vyuÏívaní frekvencií<br />

v oboch pásmach uÏ od roku 2012.<br />

V akom ‰tádiu rozpracovania je táto agenda<br />

dnes<br />

TÚ SR v spolupráci s Ministerstvom dopravy,<br />

v˘stavby a regionálneho rozvoja pripravil<br />

návrh novely zákona, aby zákon o elektronick˘ch<br />

komunikáciách umoÏÀoval prideºovaÈ<br />

frekvencie v elektronickej aukcii.<br />

V prípade realizácie elektronickej aukcie<br />

by náklady spojené s jej realizáciou neboli<br />

spojené s nav˘‰ením rozpoãtu TÚ SR, ale<br />

boli by hradené z v˘nosu z elektronickej aukcie,<br />

ão je postup, ktor˘ sa ‰tandardne vyuÏíva<br />

v krajinách Európ<strong>sk</strong>ej únie.<br />

Frekvencie v pásme 800 MHz má TÚ SR<br />

uÏ k dispozícii a frekvencie v pásme 2 600<br />

MHz musia/majú súãasní uÏívatelia uvoºniÈ do<br />

konca roku 2011. Kritériá v˘berového konania<br />

budú predmetom verejnej di<strong>sk</strong>usie a po jej<br />

vyhodnotení TÚ SR rozhodne o kritériách<br />

v˘beru. V˘berové konanie prebehne v prvom<br />

‰tvrÈroku budúceho roka. Pre masmédiá sme<br />

sa uÏ niekoºkokrát vyjadrili, Ïe TÚ SR preferuje<br />

vyhlásenie v˘berového konania na pridelenie<br />

frekvencii v pásmach 800 (tzv. digitálna<br />

dividenda) a 2 600 MHz formou elektronickej<br />

aukcie. Strategick˘m zámerom TÚ SR<br />

je vhodn˘m nastavením podmienok v˘berového<br />

konania prioritne dosiahnuÈ pokrytie ‰irokopásmov˘m<br />

prístupom k internetu na<br />

miestach, kde pokrytie v súãasnosti e‰te nie<br />

je (tzv. biele miesta). TÚ SR zároveÀ uvaÏuje,<br />

Ïe zákonn˘m spôsobom pridelí úãastníkovi<br />

aukcie, ktor˘ v Sloven<strong>sk</strong>ej republike e‰te<br />

nemá frekvencie v pásmach 900 a 1 800<br />

MHz, aj frekvencie v t˘chto pásmach, ãím<br />

plánuje posilniÈ súÈaÏ na trhu a vytvoriÈ tak<br />

lep‰ie podmienky pre koncového zákazníka.<br />

TÚ SR 28. októbra 2011 podpísal dôleÏitú<br />

medzinárodnú zmluvu s Ukrajinou (s ukrajin<strong>sk</strong>ou<br />

administráciou) o vyuÏívaní spomínaného<br />

pásma. ·pecialisti TÚ SR vykonali<br />

kus kvalitnej, nielen technickej, ale aj diplomatickej<br />

práce. Podpis tejto zmluvy je veºmi<br />

dôleÏit˘ nielen pre Sloven<strong>sk</strong>o. Ukrajina nie je<br />

ãlenom EÚ, ani NATO, a jej pôvodne odmietav˘<br />

prístup by negatívne ovplyvnil budúce<br />

vyuÏívanie digitálnej dividendy. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

by tak nebolo moÏné vyuÏívaÈ tieto frekvencie<br />

na v˘chodnej ãasti Sloven<strong>sk</strong>a. TÚ SR<br />

napokon vyrokoval v˘hodnej‰ie podmienky,<br />

ako tie, ktoré si dohodlo susedné Maìar<strong>sk</strong>o a<br />

sprostredkoval Poº<strong>sk</strong>u dohodu s Ukrajinou.<br />

Závery, ktoré dohodol TÚ SR, vytvoria podmienky<br />

umoÏÀujúce operátorom bez problémov<br />

pokryÈ prihraniãné oblasti s Ukrajinou.<br />

Zmluvy s Poº<strong>sk</strong>om, Maìar<strong>sk</strong>om a Rakú<strong>sk</strong>om,<br />

t˘kajúce sa tejto problematiky boli vyrokované<br />

a podpísané uÏ <strong>sk</strong>ôr. Medzinárodné dohody<br />

boli nevyhnutn˘m predpokladom na to,<br />

aby TÚ SR mohol vyhlásiÈ v˘berové konanie<br />

a úspe‰ní uchádzaãi mohli zaãaÈ vyuÏívaÈ vysúÈaÏené<br />

frekvencie.<br />

ZároveÀ na verejnosÈ prenikli pozitívne<br />

informácie, Ïe o úãasÈ na telekomunikaãnom<br />

trhu SR prejavil záujem veºk˘ operátor<br />

z Ázie pôsobiaci na troch kontinentoch.<br />

Operátor chce cez Sloven<strong>sk</strong>o preniknúÈ na<br />

európ<strong>sk</strong>y trh. TakÏe budeme maÈ na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

‰tvrtého operátora a prinesie to<br />

uÏívateºom zv˘‰enie kvality po<strong>sk</strong>ytovan˘ch<br />

sluÏieb<br />

TÚ SR v poslednom období kontaktovalo<br />

prostredníctvom rôznych poradcov niekoºko<br />

záujemcov o vstup na trh elektronick˘ch komunikácií.<br />

Záujem je najmä o frekvencie v<br />

pásmach 800 a 2 600 MHz, ktoré TÚ SR bude<br />

prideºovaÈ vo v˘berovom konaní. MôÏem potvrdiÈ,<br />

Ïe eminentn˘ záujem o tieto frekvencie<br />

a moÏnosÈ staÈ sa ‰tvrt˘m mobiln˘m operátorom<br />

prejavil veºk˘ operátor z Ázie pôsobiaci<br />

na troch kontinentoch, ktorého zástupcovia<br />

v auguste nav‰tívili TÚ SR a rezortné<br />

ministerstvo. Tento operátor má záujem o<br />

vstup na nበtrh a postupne chce preniknúÈ aj<br />

na ìal‰ie trhy do Európy. V mene operátora<br />

vystupovali zástupcovia spoloãnosti Viettel<br />

Corporation z Vietnamu.<br />

âi bude maÈ Sloven<strong>sk</strong>á republika ‰tvrtého<br />

mobilného operátora, to je otázka budúcnosti.<br />

Predov‰etk˘m sa tak˘to záujemca musí<br />

zúãastniÈ a uspieÈ vo v˘berovom konaní, o<br />

ktorom som hovoril v predchádzajúcej otázke.<br />

Ako som uÏ povedal, plánujeme posilniÈ<br />

súÈaÏ na trhu, z ãoho budú maÈ osoh uÏívatelia<br />

sluÏieb. Nov˘ operátor by vo v˘berovom<br />

konaní mohol zí<strong>sk</strong>aÈ nielen frekvencie v pásmach<br />

800 a 2 600 MHz, ale aj frekvencie v<br />

pásmach 900 a 1 800 MHz. V pásme 900<br />

MHz sa nedávno uvoºnili frekvencie, ale ‰írka<br />

pásma je neporovnateºne men‰ia, ako majú<br />

súãasní traja mobilní operátori. V pásme 1 800<br />

MHz je k dispozícii porovnateºná ‰írka pásma.<br />

Príchod ìal‰ieho operátora by mohol byÈ<br />

pozitívnym impulzom, ktor˘ by mohol zv˘-<br />

‰iÈ súÈaÏ na trhu. Následkom toho by mala byÈ<br />

zaujímavej‰ia ponuka pre uÏívateºov sluÏieb<br />

a e‰te väã‰í boj o zákazníka.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u prebehla digitalizácia – prechod<br />

na DVB-T. Okrem mnoh˘ch pozitív,<br />

ktoré sú nesporné, digitalizácia v niektor˘ch<br />

lokalitách nepriniesla zv˘‰enie pokrytia,<br />

ale práve naopak zníÏenie. Preão sa<br />

niã r˘chlej‰ie ne<strong>sk</strong>valitÀuje pokrytie územia<br />

signálom DVB-T, môÏu byÈ rozdiely<br />

medzi teoretick˘m a praktick˘m pokrytím<br />

Ako sa budú rie‰iÈ nepokryté oblasti<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u a rozdiely medzi teoretick˘m<br />

a praktick˘m pokrytím najmä stredného<br />

Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Na maloobchodnom trhu, ktor˘ nepatrí ani<br />

nepatril pod ex-ante reguláciu (reguláciu zo<br />

strany TÚ SR), existujú 4 súÈaÏné platformy<br />

13

T E L E K O M U N I K A â N ¯ U R A D S R<br />

(1. terestriálna, tá má dve formy – DVB-T alebo<br />

analóg, 2. satelitná, 3. káblová platforma<br />

a 4. IPTV), z ktor˘ch si divák môÏe slobodne<br />

vyberaÈ. Divák má moÏnosÈ vybraÈ si spôsob<br />

príjmu signálu na základe svojich preferencií<br />

a v prípade nespokojnosti môÏe ºahko<br />

prejsÈ od jedného operátora k inému.<br />

âo sa t˘ka terestriálneho spôsobu ‰írenia,<br />

sieÈ analógov˘ch televíznych vysielaãov na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u stavali roky viaceré spoloãnosti.<br />

V˘sledkom bolo, Ïe v niektor˘ch lokalitách<br />

bol moÏn˘ príjem z niekoºk˘ch TV vysielaãov<br />

a v niektor˘ch bol s televíznym príjmom<br />

problém. Dobudovanie pokrytia financovali<br />

predov‰etk˘m televízne stanice. V lokalitách,<br />

kde nebol moÏn˘ príjem, napr. v hor<strong>sk</strong>˘ch dolinách,<br />

televízie v spolupráci s miestnou samosprávou<br />

vybudovali malé vysielaãe, ktoré<br />

zabezpeãovali televízny príjem v danej lokalite.<br />

Prechod na digitálne terestriálne televízne<br />

vysielanie (DVB-T) prebehol veºmi<br />

r˘chlo, ãím sa Sloven<strong>sk</strong>á republika zaradila<br />

medzi vyspelé krajiny Európy. Ako v‰etko<br />

nové, aj DVB-T má e‰te svoje det<strong>sk</strong>é choroby,<br />

z ktor˘ch v krátkom ãase vyrastie. Prechodom<br />

na DVB-T pokrytie signálom zabezpeãuje<br />

prevádzkovateº siete, resp. sietí DVB-T<br />

predov‰etk˘m na základe zmluvy s televíznymi<br />

stanicami. Inak povedané, pokrytie si objednávajú<br />

televízne stanice u prevádzkovate-<br />

ºa. Pre teoretick˘ v˘poãet pokrytia signálom,<br />

t.j. v˘poãet intenzity elektromagnetického<br />

poºa, existujú rôzne modely ‰írenia. Podºa<br />

záverov Regionálnej rádiokomunikaãnej konferencie<br />

RRC 06 odporúãanie Medzinárodnej<br />

telekomunikaãnej únie ITU - R P. 1546 definuje<br />

základnú metódu pre v˘poãet intenzity<br />

elektromagnetického poºa a vychádzalo sa z<br />

nej aj na Sloven<strong>sk</strong>u. Táto v˘poãtová metóda<br />

je zaloÏená na ‰tatistick˘ch krivkách ‰írenia.<br />

Najväã‰ou slabinou tejto metódy je neúplné<br />

zohºadnenie terénnych prekáÏok, ako sú napríklad<br />

lesy a zástavba. Navy‰e ani ten najdokonalej‰í<br />

program nedokáÏe na sto percent<br />

zohºadniÈ terénny profil. Takto v praxi<br />

vznikajú rozdiely medzi teoretick˘m v˘poãtom<br />

a reálnym pokrytím. Ako sa budú rie‰iÈ<br />

nepokryté oblasti, to je <strong>sk</strong>ôr otázka na prevádzkovateºa,<br />

televízie a prípadne na miestnu samosprávu.<br />

Ako som uÏ povedal, pokrytie signálom<br />

zabezpeãuje prevádzkovateº siete, resp.<br />

sietí DVB-T predov‰etk˘m na základe zmluvy<br />

s televíznymi stanicami. Podºa zákona o digitálnom<br />

vysielaní po<strong>sk</strong>ytovateº multiplexu<br />

rozhoduje pri budovaní komunikaãnej siete na<br />

prenos terestriálneho multiplexu slobodne a<br />

nezávisle o poãte vysielaãov a ich umiestnení<br />

pri dodrÏaní technick˘ch parametrov frekvenãného<br />

vyhradenia urãen˘ch TÚ SR. Zákon<br />

ukladá po<strong>sk</strong>ytovateºovi multiplexu zabezpeãiÈ<br />

prístup k signálu terestriálneho multiplexu<br />

kaÏdému koncovému uÏívateºovi terestriálneho<br />

multiplexu, ktor˘ o to poÏiada a nachádza<br />

sa vo frekvenãnom vyhradení, v ktorom<br />

sa sluÏba po<strong>sk</strong>ytovateºom obsahovej sluÏby<br />

po<strong>sk</strong>ytuje, a to v územnom rozsahu dohodnutom<br />

v zmluve s televíziou alebo televíziami<br />

a za nedi<strong>sk</strong>riminaãn˘ch a primeran˘ch<br />

podmienok pre koncového uÏívateºa.<br />

Okrem terestriálneho spôsobu ‰írenia sa v<br />

posledn˘ch rokoch stal obºúben˘ satelitn˘<br />

spôsob ‰írenia. V˘hodou je pokrytie celého<br />

územia Sloven<strong>sk</strong>ej republiky prakticky na<br />

100 %. Na trhu sú momentálne minimálne dve<br />

ponuky operátorov, ktoré divákom umoÏÀujú<br />

za jednorazov˘ poplatok zí<strong>sk</strong>aÈ príjem sloven<strong>sk</strong>˘ch,<br />

ãe<strong>sk</strong>˘ch a ìal‰ích televíznych staníc<br />

bez ìal‰ích poplatkov.<br />

TÚ SR rozhodol, Ïe regulácia v rámci tzv.<br />

relevantného trhu ‰írenia rozhlasového a<br />

televízneho vysielania 15. februára 2010<br />

konãí a vydal povolenie najväã‰iemu prevádzkovateºovi<br />

– spoloãnosti Towercom na<br />

zabezpeãovanie digitálneho vysielania na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u. TÚ SR v‰ak zo zákona bol povinn˘<br />

uloÏiÈ aj záväzky t˘kajúce sa pokrytia,<br />

rozsahu a kvality sluÏieb, ako aj ìal‰ích<br />

dôleÏit˘ch parametrov digitálneho vysielania.<br />

Aké nástroje má TÚ SR na nápravu<br />

tejto situácie a kedy sa dajú oãakávaÈ konkrétne<br />

kroky<br />

Je to trocha zloÏitej‰ie, preto to vysvetlím<br />

bliωie. Na veºkoobchodnom trhu – prenos televízneho<br />

a rozhlasového vysielania ku koncov˘m<br />

uÏívateºom ide o veºkoobchodné vzÈahy<br />

medzi rozhlasov˘mi a televíznymi vysielateºmi<br />

s prevádzkovateºmi sietí, ktoré sú urãené<br />

na ‰írenie rozhlasov˘ch a televíznych<br />

programov. Vysielatelia majú niekoºko moÏností<br />

‰írenia svojich programov, napr. prostredníctvom<br />

siete terestriálnych vysielaãov,<br />

káblov˘ch distribuãn˘ch systémov, satelitu<br />

alebo IPTV. Ale vrátim sa k rozhodnutiu. Európ<strong>sk</strong>a<br />

komisia prijala Odporúãanie o relevantn˘ch<br />

trhoch v˘robkov a sluÏieb v sektore<br />

elektronick˘ch komunikácií umoÏÀujúcich<br />

reguláciu ex ante v súlade so smernicou Európ<strong>sk</strong>eho<br />

parlamentu a Rady o spoloãnom<br />

regulaãnom rámci pre elektronické komunikaãné<br />

siete a sluÏby (revidované odporúãanie).<br />

Revidované odporúãanie odkazuje na<br />

pouÏitie trojkriteriálneho testu. Cieºom testu<br />

troch kritérií je urãiÈ, ãi na predmetn˘ch relevantn˘ch<br />

trhoch je opodstatnená regulácia<br />

zo strany ‰tátu, zastúpeného TÚ SR podºa<br />

vy‰‰ie spomínanej smernice. Ak by boli kumulatívne<br />

splnené v‰etky tri kritériá, TÚ SR<br />

by pristúpil k anal˘ze trhu. TÚ SR na základe<br />

odporúãania Európ<strong>sk</strong>ej komisie (EK) o<br />

relevantn˘ch trhoch vykonal trojkriteriálny<br />

test na veºkoobchodnom trhu – prenos televízneho<br />

a rozhlasového vysielania koncov˘m<br />

uÏívateºom. Trojkriteriálny test preukázal, Ïe<br />

regulácia uvedeného trhu nie je opodstatnená.<br />

TÚ SR na základe vyhodnotenia trojkriteriálneho<br />

testu pri‰iel k záveru, Ïe na tomto<br />

veºkoobchodnom trhu neexistujú trvalé a podstatné<br />

prekáÏky a súãasne tento trh je z pohºadu<br />

do budúcnosti natoºko dynamicky sa rozvíjajúci,<br />

Ïe regulácia ex-ante na veºkoobchodnom<br />

trhu nie je opodstatnená. Na záver<br />

úrad <strong>sk</strong>on‰tatoval, Ïe trojkriteriálny test nie je<br />

splnen˘, keìÏe kritéria trojkriteriálneho testu<br />

nie sú splnené kumulatívne a preto by<br />

predmetn˘ trh nemal podliehaÈ ex-ante regulácii<br />

a zároveÀ je ho potrebné rozhodnutím vy-<br />

ÀaÈ zo zoznamu relevantn˘ch trhov. K v˘sledkom<br />

sa vyjadrila EK, ktorá k nim nemala<br />

Ïiadne pripomienky, preto TÚ SR rozhodnutím<br />

z polovice roku 2010 zru‰il reguláciu na<br />

uvedenom veºkoobchodnom trhu, t.j. zru‰il<br />

rozhodnutia o urãení v˘znamného podniku a<br />

v‰etky uloÏené povinnosti.<br />

V máji 2009 TÚ SR zaãal v˘berové konanie<br />

na pridelenie frekvencií: 1. pre prevádzkovateºa<br />

prv˘ch dvoch multiplexov, 2. pre<br />

prevádzkovateºa verejnoprávneho multiplexu<br />

digitálneho televízneho terestriálneho vysielania.<br />

Podmienky v˘berov˘ch konaní stanovuje<br />

zákon o digitálnom vysielaní a postup<br />

TÚ SR zákon o elektronick˘ch komunikáciách.<br />

TÚ SR nemá zákonnú moÏnosÈ svojvoºne<br />

„vylep‰ovaÈ“ zákony a postupovaÈ inak,<br />

ako stanovujú tieto zákony. Ponuky do oboch<br />

v˘berov˘ch konaní predloÏili traja záujemcovia:<br />

Telecom Corp., a. s., Towercom, a. s., a<br />

Valtech Communications Inc. V˘berová komisia<br />

urãila poradie uchádzaãov podºa podmienok<br />

stanoven˘ch vo v˘zvach. Stanovené<br />

poradie bolo a je podºa zákona pre úrad záväzné.<br />

Postup a kritériá v˘beru v oboch v˘berov˘ch<br />

konaniach vychádzajú zo zákona o<br />

elektronick˘ch komunikáciách a zákona o<br />

digitálnom vysielaní. Na základe poradia,<br />

ktoré urãila v˘berová komisia, sa víÈazom<br />

oboch v˘berov˘ch konaní stala spoloãnosÈ<br />

Towercom, ktorej TÚ SR musel vydaÈ povolenia.<br />

V˘berové konanie, ani jeho v˘sledky,<br />

nikto zákonn˘m spôsobom nespochybnil. TÚ<br />

SR do povolení premietol záväzky, ktoré na<br />

seba prevzal drÏiteº povolenia poãas v˘berového<br />

konania. Právoplatné povolenia sú verejne<br />

dostupné na internete. Towercom bol<br />

podºa povolení napríklad povinn˘ uviesÈ sieÈ<br />

prvého multiplexu do komerãnej prevádzky<br />

31. decembra 2009 a pokryÈ signálom 79,7 %<br />

obyvateºstva. K 31. marcu 2010 bolo povinnosÈou<br />

pokryÈ 89,4 % obyvateºstva Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky. Druh˘ multiplex a verejnoprávny<br />

multiplex sú v komerãnej prevádzke od 30.<br />

júna 2010. Reálne spustili vysielanie <strong>sk</strong>ôr a<br />

dosiahli vy‰‰ie pokrytie. Towercom podºa<br />

povolení zabezpeãil podporu ‰tátnej informaãnej<br />

kampanei, ktorá bola v kompetencii<br />

rezortného ministerstva, a pred spustením<br />

siete do komerãnej prevádzky spustil komunikaãno-produktovú<br />

kampaÀ. K 31.dembru<br />

2012 Towercom podºa povolení po<strong>sk</strong>ytne minimálne<br />

tieto sluÏby: elektronick˘ programov˘<br />

sprievodca, MHP, t.j. napr. e-government,<br />

on-line nakupovanie, OTA SW aktualizácia.<br />

Umiestnenie a parametre jednotliv˘ch<br />

vysielaãov podºa právoplatn˘ch povolení<br />

TÚ SR sú rovnako verejne dostupné na<br />

internete. V povoleniach sú stanovené dôle-<br />

Ïité parametre vysielania, ktoré vychádzajú zo<br />

Ïiadosti o povolenia a z medzinárodnej dohody<br />

GE 06 podpísanej v Îeneve. Okrem<br />

umiestnenia vysielaãa, frekvencie, vyÏiareného<br />

v˘konu, polarizácie antény a v˘‰ky antény<br />

nad terénom, sú to napr. poãet nosn˘ch a<br />

ochrann˘ interval, ktoré majú vplyv na kvalitu<br />

signálu.<br />

Chcem zdôrazniÈ, Ïe Ïiadna spoloãnosÈ<br />

nemá zákonom, ani in˘m spôsobom garantovan˘<br />

monopol na prevádzku DVB-T multiplexov.<br />

Sloven<strong>sk</strong>á republika má podºa medzinárodnej<br />

dohody Îeneva 2006 (GE06) na digitálne<br />

terestriálne televízne vysielanie (DVB-<br />

T) k dispozícii celkovo osem celoplo‰n˘ch<br />

multiplexov, z toho sedem v UHF a jeden vo<br />

VHF pásme. Z ôsmich celoplo‰n˘ch multiplexov<br />

má spoloãnosÈ Towercom pridelené frekvencie<br />

pre jeden úpln˘, jeden neúpln˘ celoplo‰n˘<br />

multiplex a jeden multiplex pre ‰írenie<br />

verejnoprávnych médií. Zo zostávajúcich<br />

piatich multiplexov budú vyhotovené ìal‰ie<br />

DVB-T a DVB-T2 vysielacie siete. Okrem<br />

toho na Sloven<strong>sk</strong>u po<strong>sk</strong>ytujú ìal‰ie spoloãnosti<br />

miestne multiplexy DVB-T a ìal‰ie<br />

majú podanú ÏiadosÈ. V súãasnosti na zákla-<br />

14

T E L E K O M U N I K A â N ¯ U R A D S R<br />

de prejaveného záujmu TÚ SR realizuje v˘berové<br />

konanie na ‰tvrt˘ celoplo‰n˘ multiplex.<br />

Aj v tomto prípade podmienky v˘berového<br />

konania stanovuje zákon o digitálnom<br />

vysielaní a postup TÚ SR zákon o elektronick˘ch<br />

komunikáciách. Do v˘berového konania<br />

podali ÏiadosÈ a ponuku dvaja záujemcovia.<br />

Poradie urãí v˘berová komisia. V prípade,<br />

Ïe v budúcnosti bude opäÈ záujem o pridelenie<br />

ìal‰ích frekvencií pre celoplo‰n˘ multiplex,<br />

tak TÚ SR podºa zákona zaãne v˘berové<br />

konanie. O poãte prevádzkovateºov multiplexov<br />

nerozhoduje TÚ SR, ale v˘luãne trh.<br />

Aké sú súãasné moÏnosti spustenia 3D vysielania<br />

v DVB T na Sloven<strong>sk</strong>u Kedy v˘hºadovo<br />

by podºa vás mohlo byÈ spustené<br />

DVB T2 na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Toto sú <strong>sk</strong>ôr otázky na operátorov a na televízne<br />

stanice. Úlohou TÚ SR, ako regulátora,<br />

je vytváraÈ podmienky. V‰etky doteraj-<br />

‰ie v˘berové konania aj prebiehajúce v˘berové<br />

konanie na prideºovanie frekvencií pre<br />

DVB-T majú v úãele pouÏitia pridelen˘ch<br />

frekvencií uvedené, Ïe sú urãené na vybudovanie<br />

siete terestriálneho multiplexu, prostredníctvom<br />

ktorej bude po<strong>sk</strong>ytovaná sluÏba<br />

prenos televíznej programovej sluÏby v<br />

‰tandarde DVB-T a jeho moÏn˘ch nov‰ích<br />

verzií, napr. DVB-T2 a doplnkov˘ch obsahov˘ch<br />

sluÏieb. Potom záleÏí na tom, ak˘ je podnikateº<strong>sk</strong>˘<br />

plán víÈaza a aké sú plány televízií.<br />

Skú‰obné vysielanie DVB-T2 na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

uÏ prebehlo a bolo úspe‰né.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u je plne liberalizovan˘ trh, ale<br />

pouÏívatelia sa prakticky môÏu rozhodnúÈ<br />

len pre sluÏby jedného pevného a dvoch<br />

mobiln˘ch operátorov. Ako chce trh telekomunikaãn˘ch<br />

sluÏieb TÚ SR doregulovaÈ<br />

Na‰Èastie, situácia je úplne iná, ako ju popisujete.<br />

UÏívatelia si dnes môÏu vybraÈ sluÏby<br />

troch sieÈov˘ch mobiln˘ch operátorov a<br />

sluÏby ìal‰ích aÏ piatich virtuálnych mobiln˘ch<br />

operátorov. Príchod tretieho mobilného<br />

operátora v roku 2006 znamenal pre uÏívate-<br />

ºov väã‰iu moÏnosÈ v˘beru, vyvolal tlak na<br />

zniÏovanie cien a <strong>sk</strong>valitÀovanie ponuky. Telefónne<br />

hovory ukonãuje vo svojich pevn˘ch<br />

verejn˘ch telefónnych sieÈach aÏ deväÈ operátorov.<br />

Konkrétne moÏnosti v˘beru záleÏia<br />

od lokality. TÚ SR reguluje veºkoobchodné<br />

ceny za ukonãenie hovorov v mobiln˘ch aj v<br />

pevn˘ch sieÈach. Vìaka tejto regulácii sú dnes<br />

tieto ceny na úrovni priemeru európ<strong>sk</strong>ych<br />

krajín vyuÏívajúcich metodiku efektívneho<br />

operátora, t.j. sú niωie ako celkové priemerné<br />

ceny európ<strong>sk</strong>ych krajín. TÚ SR bude v regulácii<br />

naìalej pokraãovaÈ aÏ do ãasu, pokiaº<br />

si to situácia na trhu bude vyÏadovaÈ. Rovnako<br />

realitou je prenesenie telefónneho ãísla.<br />

Bol to práve TÚ SR, ktor˘ v polovici roku<br />

2009 TÚ SR záväzn˘m predpisom podstatne<br />

<strong>sk</strong>rátil lehotu na prenesenie ãísla z 25 na 5 pracovn˘ch<br />

dní a uloÏil, aby pri volaniach na prenesené<br />

ãíslo v mobiln˘ch sieÈach hlá<strong>sk</strong>a vopred<br />

informovala o volaní na prenesené ãíslo.<br />

TÚ SR zároveÀ odporuãil maximálnu v˘-<br />

‰ku poplatku, ktor˘ vyberajú operátori od<br />

uÏívateºov za prenesenie ãísla. Práve vìaka<br />

tomu klesli tieto poplatky aj u mobiln˘ch<br />

operátorov na pribliÏne priemer krajín Európ<strong>sk</strong>ej<br />

únie. Nov˘ zákon o elektronick˘ch komunikáciách<br />

stanovil lehotu na prenesenie<br />

na jeden pracovn˘ deÀ od uzavretia zmluvy<br />

o prenesení ãísla. TÚ SR záväzn˘m predpisom<br />

urãuje podrobnosti a stanovuje kompenzáciu<br />

úãastníkovi v prípade one<strong>sk</strong>oreného<br />

prenesenia ãísla a v prípade prenesenia ãísla<br />

proti jeho vôli.<br />

UÏ v predchádzajúcich rozhovoroch sme<br />

hovorili o tom, Ïe postavenie TÚ SR ako nezávislého<br />

regulátora vychádza z európ<strong>sk</strong>ej<br />

legislatívy a podlieha smerniciam a neriadeniam<br />

EK v oblasti telekomunikaãného<br />

trhu. Ak˘m spôsobom je TÚ SR financovan˘<br />

v súãasnosti a ak˘ je jeho prínos do<br />

‰tátneho rozpoãtu<br />

âinnosÈ TÚ SR nestojí ‰tát ani cent. TÚ SR<br />

je financovan˘ refinanãn˘m mechanizmom z<br />

úhrad, ktoré urãuje a vyberá podºa zákona o<br />

elektronick˘ch komunikáciách. Príjmy úradu<br />

sú na takej úrovni, ktorá plne pokr˘va v‰etky<br />

náklady úradu aj príp. neoãakávané v˘davky.<br />

Príjmy TÚ SR ku koncu novembra 2011<br />

dosiahli uÏ viac ako 68 mil. eur. Z toho takmer<br />

48 mil. eur uhradil Slovak Telekom za<br />

predæÏenie povolení. ëal‰ích takmer 41 mil.<br />

eur má v najbliωích dÀoch uhradiÈ Orange.<br />

Celkové príjmy TÚ SR by v roku 2011 takto<br />

dosiahli pribliÏne 110 mil. eur. Tieto príjmy<br />

sú príjmom ‰tátneho rozpoãtu, ão zlep‰uje<br />

finanãnú situáciu ‰tátu.<br />

Aj vyuÏívanie nov˘ch<br />

technológií súvisí s rastom<br />

telekomunikaãného trhu<br />

Necelé dva roky pôsobí Branislav MÁâAJ vo funkcii generálneho riaditeºa Národnej agentúry<br />

pre sieÈové a elektronické sluÏby, ktorú zriadil Úrad vlády Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.<br />

O jeho zámeroch sme sa spoloãne rozprávali pri jeho nástupe do funkcie a rovnako dnes<br />

priná‰ame rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér, ktor˘ vedie redaktorka Anna Komová.<br />

Pred ãasom, keì sme spoloãne robili rozhovor,<br />

pri príleÏitosti vá‰ho nástupu do<br />

funkcie generálneho riaditeºa Národnej<br />

agentúry pre sieÈové a elektronické sluÏby,<br />

ste boli prekvapen˘, Ïe agentúra bola v<br />

stave, ktor˘ nezodpovedal nároãnosti a v˘znamu<br />

zveren˘ch projektov, ako hodnotíte<br />

jej stav dnes<br />

Tento stav sa nám podarilo zlep‰iÈ tak, Ïe<br />

situácia je momentálne pomerne dobrá, aj<br />

keì od ideálu má e‰te ìaleko. Pozitívny posun<br />

budem ilustrovaÈ na príklade projektu<br />

budovania ‰irokopásmov˘ch sietí do tzv. bielych<br />

miest v rámci Prioritnej osi ã. 3 Operaãného<br />

programu informatizácia spoloãnosti<br />

(OPIS), ktor˘ je v zmysle Národnej stratégie<br />

pre ‰irokopásmov˘ prístup vládnou prioritou<br />

a ktorého realizátorom je Národná agentúra.<br />

Keì som nastúpil do agentúry tento kºúãov˘<br />

projekt nemal nikto na starosti, nebol tu nikto<br />

kto by mal o tomto projekte aspoÀ základné<br />

informácie! Agentúru sme posilnili z personálnej<br />

stránky intern˘mi zamestnancami,<br />

ako aj extern˘mi konzultantmi, ktorí majú<br />

relevantné <strong>sk</strong>úsenosti z oblasti informaãn˘ch<br />

technológií a telekomunikácií, ãi projektového<br />

riadenia. ëal‰ie posilÀovanie agentúry<br />

v personálnej oblasti oãakávam aj v súvislosti<br />

s nábehom projektov financovan˘ch z OPIS<br />

do realizaãnej fázy v rámci tzv. podporn˘ch<br />

aktivít projektov.<br />

15

Ú R A D V L Á D Y<br />

S R<br />

Stále sa darí zvy‰ovaÈ kvalitu a efektivitu<br />

sluÏieb pre obãanov a podnikateºov<br />

V súãasnosti Národná agentúra pre sieÈové<br />

a elektronické sluÏby prevádzkuje na Ústrednom<br />

portáli verejnej správy sluÏby, ktoré<br />

uºahãujú prístup obãanov a podnikateºov k<br />

sluÏbám verejnej správy. SluÏba V‰eobecné<br />

podanie pre povinné osoby umoÏÀuje orgánom<br />

a in‰titúciám verejnej moci prijímaÈ a<br />

reagovaÈ na elektronické podania podpísané<br />

zaruãen˘m elektronick˘m podpisom prostredníctvom<br />

elektronickej podateºne, ktorú majú<br />

na Ústrednom portáli verejnej správy zriadenú.<br />

Elektronická podateºÀa ‰etrí povinn˘m<br />

osobám náklady v porovnaní s elektronick˘mi<br />

podateºÀami komerãn˘ch subjektov a zaruãuje<br />

splnenie v‰etk˘ch poÏiadaviek, ktoré<br />

vyÏaduje legislatíva. Obãania a podnikatelia<br />

tak môÏu povinn˘m osobám podávaÈ elektronicky<br />

v‰etky druhy podaní, ktoré sa povinné<br />

subjekty tak˘mto spôsobom rozhodli akceptovaÈ.<br />

SluÏby Obchodného registra umoÏÀujú<br />

zí<strong>sk</strong>anie niektor˘ch dokladov a informácií,<br />

ako napríklad v˘pis z Obchodného registra,<br />

vyhotovenie kópie listiny uloÏenej v zbierke<br />

listín a iné na základe elektronickej Ïiadosti.<br />

SluÏby Jednotn˘ch kontaktn˘ch miest sú urãené<br />

pre podnikateºov a umoÏÀujú im vybaviÈ<br />

niektoré úkony súvisiace s podnikaním z<br />

jedného miesta. Od 1. 1. 2012 bola táto sluÏba<br />

roz‰írená o moÏnosÈ vybaviÈ tieto úkony<br />

spojené s ohlásením Ïivnosti (ako aj so zmenou<br />

údajov a pozastavením, resp. zru‰ením<br />

Ïivnosti) formou elektronick˘ch formulárov<br />

prostredníctvom Ústredného portálu verejnej<br />

správy, bez nutnosti nav‰tíviÈ osobne kontaktné<br />

miesto. V súãasnosti tieÏ Národná<br />

agentúra spú‰Èa aplikáciu Elektronické sluÏby<br />

pre samosprávy, ktorá umoÏní obyvateºom<br />

a podnikateºom z obcí, ktoré budú maÈ záujem<br />

vyuÏívaÈ sluÏby Národnej agentúry, rie‰iÈ<br />

niektoré agendy a komunikovaÈ s obcou elektronicky.<br />

Ako príklad môÏem uviesÈ ohlásenie<br />

drobnej stavby, ohlásenie konania ‰portového<br />

alebo kultúrneho podujatia, prihlásenie<br />

psa a pod.<br />

âo sa podarilo zjednodu‰iÈ v rámci nov˘ch<br />

digitálnych sluÏieb<br />

Podarilo sa nám predov‰etk˘m aspoÀ ãiastoãne<br />

odbremeniÈ obãanov a podnikateºov od<br />

ãasti „papierovej byrokracie“, keì sa im<br />

umoÏnilo niektoré úkony a podania rie‰iÈ<br />

elektronicky. Najlep‰ím príkladom sú sluÏby<br />

uÏ spomenut˘ch Jednotn˘ch kontaktn˘ch<br />

miest na Ïivnosten<strong>sk</strong>˘ch úradoch, kde pri zakladaní<br />

Ïivnosti staãí, aby obãan pri‰iel na toto<br />

miesto a v‰etky informácie a doklady potrebné<br />

pre zaloÏenie Ïivnosti ktoré vydávajú iné<br />

‰tátne orgány (napr. Register trestov, Obchodn˘<br />

register, daÀové úrady...) zhromaÏdí prostredníctvom<br />

prepojen˘ch databáz práve Jednotné<br />

kontaktné miesto. Tento prístup ‰etrí ãas<br />

aj peniaze. Navy‰e, ako uÏ bolo spomenuté,<br />

od 1. 1. 2012 môÏe obãan sluÏby Jednotn˘ch<br />

kontaktn˘ch miest vyuÏiÈ aj prostredníctvom<br />

elektronick˘ch formulárov priamo z Ústredného<br />

portálu verejnej správy, bez nutnosti<br />

nav‰tíviÈ osobne kontaktné miesto.<br />

Ste spokojn˘ s rozsahom a dostupnosÈou<br />

sluÏieb, ktoré po<strong>sk</strong>ytujete<br />

VÏdy je ão zlep‰ovaÈ. Veºk˘ poãet sluÏieb<br />

je nadviazan˘ na projekt nového Ústredného<br />

portálu verejnej správy, ktor˘ má nadviazaÈ na<br />

existujúce rie‰enia a zv˘‰iÈ úroveÀ spolupráce<br />

a koordinácie informaãn˘ch systémov verejnej<br />

správy tak, aby bolo moÏné ão najviac<br />

agendy vybaviÈ z jedného prístupového miesta<br />

– pre obãana a podnikateºa to znamená – z<br />

pohodlia svojho domova, resp. kancelárie.<br />

Îiaº, financovanie tohto projektu bolo ukonãené<br />

zo strany ministerstva financií aj napriek<br />

stanovi<strong>sk</strong>u Národnej agentúry, Ïe v<br />

tomto projekte by sa malo po urãit˘ch úpravách<br />

pokraãovaÈ ìalej. Aj tu uÏ v‰ak do‰lo k<br />

pozitívnemu posunu a verím, Ïe projekt nového<br />

Ústredného portálu bude v tomto roku<br />

re‰tartovan˘. Nová ‰túdia u<strong>sk</strong>utoãniteºnosti na<br />

tento projekt je momentálne v procese schva-<br />

ºovania. Rovnako tak v tomto roku Národná<br />

agentúra po predchádzajúcich prípravn˘ch<br />

prácach realizovan˘ch v minulom roku spú‰-<br />

Èa realizaãnú fázu projektu pre zavedenie ‰irokopásmového<br />

prístupu k internetu do oblastí,<br />

ktoré nie sú pokryté (tzv. biele miesta).<br />

Hlavn˘m cieºom je zv˘‰iÈ dostupnosÈ ‰irokopásmov˘ch<br />

sluÏieb pre obãanov ako aj podnikateº<strong>sk</strong>˘<br />

sektor a t˘m aj zv˘‰iÈ dostupnosÈ<br />

elektronick˘ch sluÏieb pre ão najväã‰iu <strong>sk</strong>u-<br />

pinu obyvateºov Sloven<strong>sk</strong>a. Na Sloven<strong>sk</strong>u je<br />

aktuálne 729 obcí (pribliÏne 26 % obcí v SR),<br />

kde absentuje akákoºvek moÏnosÈ prístupu k<br />

‰irokopásmov˘m sluÏbám. V tomto roku sa<br />

bude pripravovaÈ kompletná projektová dokumentácia<br />

na realizáciu optick˘ch vedení do<br />

bielych miest v dæÏke cca 4 000 kilometrov.<br />

Momentálne prebieha proces verejného obstarávania<br />

pre dodávateºa projektovej dokumentácie.<br />

Do konca februára oãakávame schválenie<br />

schémy ‰tátnej pomoci pre tento projekt<br />

zo strany Európ<strong>sk</strong>ej komisie.<br />

Zaznamenali ste ja pripomienky, prípadne<br />

sÈaÏnosti zmluvn˘ch strán na sluÏby,<br />

ktoré ste museli rie‰iÈ<br />

Pri po<strong>sk</strong>ytovaní elektronick˘ch sluÏieb sa<br />

technick˘m problémom nedá vyhnúÈ, to by<br />

vám potvrdili aj komerãní po<strong>sk</strong>ytovatelia.<br />

Pokiaº v‰ak vzniknú, snaÏíme sa ich ão najr˘chlej‰ie<br />

rie‰iÈ k spokojnosti zmluvnej strany.<br />

TaktieÏ sme vÏdy otvorení podnetom na<br />

zlep‰enie sluÏby a zaoberáme sa kaÏdou po-<br />

Ïiadavkou.<br />

Podarilo sa Národnej agentúre pre sieÈové<br />

a elektronické sluÏby ako prevádzkovate-<br />

ºovi novovybudovan˘ch telekomunikaãn˘ch<br />

sietí odstrániÈ aj regionálne znev˘hodnenie<br />

v dostupnosti komunikaãnej infra-<br />

‰truktúry<br />

Projekt na zavedenie ‰irokopásmového prístupu<br />

sa dostal v tomto roku do realizaãnej<br />

fázy. Tento projekt má byÈ ukonãen˘ do roku<br />

2015. Národná agentúra urobila v‰etko potrebné<br />

pre úspe‰nú realizáciu tohto projektu,<br />

na konci ktorého bude odstránené regionálne<br />

znev˘hodnenie v dostupnosti komunikaãnej<br />

infra‰truktúry. âo sa t˘ka po<strong>sk</strong>ytovania uÏ existujúcich<br />

elektronick˘ch sluÏieb, prístup k<br />

nim má umoÏnen˘ kaÏd˘, kto má zaveden˘<br />

internet. Registrácia na Ústredn˘ portál verejnej<br />

správy je jednoduchá a bezplatná.<br />

Oãakávali ste veºk˘ nárast a nové inovatívne<br />

rie‰enia v oblasti elektrokomunikaãn˘ch<br />

sluÏieb, naplnilo sa va‰e oãakávanie<br />

alebo e‰te treba dobiehaÈ<br />

Moje oãakávania boli rozhodne vy‰‰ie ako<br />

je realita. Prakticky v‰etky projekty v oblasti<br />

elektronizácie verejnej správy sú viazané na<br />

financovanie z eurofondov a to viazne. V<br />

schéme ãerpania fondov˘ch prostriedkov<br />

musí dôjsÈ k zásadn˘m zmenám. Vyhováranie<br />

sa na Brusel neobstojí, pretoÏe viaceré z<br />

prvkov v mechanizme ãerpania prostriedkov<br />

sú v˘luãne na‰ím intern˘m rie‰ením, ktoré<br />

Brusel nevyÏadoval. Bude potrebné prehodnotiÈ<br />

aj niektoré rozhodnutia, ako bolo napríklad<br />

pozastavenie financovania projektu nového<br />

Ústredného portálu verejnej správy. Tieto<br />

rozhodnutia uÏ bude musieÈ prijaÈ nová garnitúra,<br />

ktorá vzi‰la z marcov˘ch volieb.<br />

16

V L Á D A<br />

S R<br />

Informatizácia má aj v oblasti verejnej správy podstatn˘ v˘znam v tom,<br />

Ïe dokáÏe zjednodu‰iÈ Ïivot takmer kaÏdému, kto uznáva odbúranie byrokracie,<br />

ale aj automatizovanie niektor˘ch procesov. Viac sa k téme vyjadruje splnomocnenec vlády SR<br />

pre informaãnú spoloãnosÈ Roland SILL v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.<br />

Smerovanie informatizácie<br />

Aké sú reálne moÏnosti informatizácie verejnej<br />

správy dnes<br />

Obrov<strong>sk</strong>é. Tak ako sa informatizovali iné<br />

oblasti Ïivota, ãaká to aj verejnú správu. Dnes<br />

uÏ len málokto pí‰e listy, ale <strong>sk</strong>ôr sa posiela<br />

elektronická po‰ta. Tá je oveºa lacnej‰ia a<br />

oveºa r˘chlej‰ia. Keì ideme do banky, pova-<br />

Ïujeme za samozrejmé, Ïe si peniaze môÏeme<br />

vybraÈ na ktorejkoºvek poboãke a nemusíme<br />

si nosiÈ vkladnú kniÏku. A vlastne, Ïe<br />

môÏeme aj zadaÈ príkaz na úhradu z domu.<br />

Cez internet si môÏeme kúpiÈ letenky za ove-<br />

ºa men‰iu cenu, ako pred desiatimi rokmi. To<br />

v‰etko a e‰te podstatne viac priniesla informatizácia.<br />

Nieão podobné ãaká aj verejnú správu. Tá<br />

je dnes pasívna a len ãaká na to, ão budú ºudia<br />

ÏiadaÈ. Úrady medzi sebou komunikujú<br />

málo, a ak, tak len veºmi pomaly.<br />

Toto v‰etko zmeníme. Verejná správa bude<br />

aktívnej‰ia. Sama si vyhºadá potrebné informácie<br />

a nebude nútiÈ ºudí behaÈ po úradoch<br />

kvôli rôznym potvrdeniam. Obãania tak budú<br />

menej zaÈaÏení v komunikácii s verejnou<br />

správou pri rie‰ení vlastn˘ch Ïivotn˘ch situácií.<br />

In‰titúcie totiÏ budú zabezpeãovaÈ znaãnú<br />

ãasÈ komunikácie medzi sebou. Ak aj bude<br />

potrebné s verejnou správou komunikovaÈ, tak<br />

to bude moÏné z pohodlia domu cez internet,<br />

alebo cez stovky integrovan˘ch miest. V nich<br />

si ºudia budú môcÈ vybaviÈ viaceré agendy bez<br />

toho, aby bolo potrebné nav‰tevovaÈ mnohé<br />

úrady.<br />

Príkladom fungovania takejto novej verejnej<br />

správy bude postup pri presÈahovaní. Dnes<br />

musia ºudia po nahlásení zmeny pobytu e‰te<br />

absolvovaÈ celú kalváriu oznamovania zmeny<br />

adresy na rôznych in‰titúciách, ako napríklad<br />

na Sociálnej poisÈovni. Po zmene sa v‰etko<br />

udeje automaticky bez ìal‰ieho obÈaÏovania<br />

ºudí.<br />

Do akej miery sa naplnili oãakávania vkladané<br />

do OPISu<br />

Projekty OPIS-u sa e‰te len rozbiehajú.<br />

Zatiaº budujeme len základy. Odpovedal by<br />

som, Ïe oãakávania sa tak síce pomaly ale<br />

predsa napæÀajú. Faktom v‰ak je, Ïe nábeh<br />

projektov OPIS-u je neúmerne pomal˘. Pre<br />

mnoh˘ch, ktorí si od OPIS-u sºubovali r˘chlu<br />

modernizáciu verejnej správy to musí byÈ<br />

<strong>sk</strong>lamanie. Program bol dokonca v istej fáze<br />

vyhodnoten˘ ako najrizikovej‰í v Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republike. V súãasnosti v‰ak dúfam môÏeme<br />

<strong>sk</strong>on‰tatovaÈ, Ïe v‰etky prechodné problémové<br />

oblasti vrátane pochybností o vyãerpaní záväzku<br />

za tento rok sme uÏ prekonali.<br />

Koºko primárnych projektov eGovermentu,<br />

ktoré eliminovali byrokraciu sa u<strong>sk</strong>utoãnilo<br />

V‰etky projekty OPIS-u viac ãi menej vedú<br />

k eliminácií byrokracie. Na centrálnej úrovni<br />

je v súãasnosti zazmluvnen˘ch 16 národn˘ch<br />

projektov. Ide o projekty, ako elektronizácia<br />

registra fyzick˘ch osôb, katastra, ministerstva<br />

práce, matriky, verejného obstarávania<br />

a podobne. TieÏ je potrebné spomenúÈ<br />

projekt centrálnej ohlasovne, ktorá v˘razne<br />

uºahãí byrokraciu pri nahlasovaní zmeny pobytu.<br />

Podobne sa eliminuje byrokracia pri<br />

vydávaní osvedãení o evidencii vozidla.<br />

V najbliωom období predpokladáme zaãatie<br />

ãerpania aj u ìal‰ích zazmluvnen˘ch projektov<br />

ako je napríklad elektronizácia slu-<br />

Ïieb ·tatistického úradu, Sociálnej poisÈovne<br />

ãi novovytváranej Finanãnej správy. Podobne<br />

sa elektronizuje cel˘ stavebn˘ poriadok a<br />

územné plánovanie. Urãite tieÏ musíme spomenúÈ<br />

elektronizáciu miestnej a regionálnej<br />

samosprávy, ako je to v prípade vy‰‰ích územn˘ch<br />

celkov. Pripravujeme tieÏ v˘zvy pre<br />

mestá a obce.<br />

Ako je to so zjednodu‰ením administratívy,<br />

ktorá sa mala rie‰iÈ v rámci projektov,<br />

kto a kde sa z nej môÏu te‰iÈ<br />

Prvé v˘sledky v eliminácií byrokracie prinesú<br />

projekty, ktoré súvisia s najãastej‰ími Ïivotn˘mi<br />

situáciami. Ide o také situácie, ako<br />

presÈahovanie, narodenie dieÈaÈa, uzavretie<br />

manÏelstva ãi nahlasovanie vozidla. Vo v‰etk˘ch<br />

t˘chto situáciách sa vìaka projektom eliminuje<br />

mnoÏstvo administratívnych povinností.<br />

Na‰ou ambíciou je vo v‰etk˘ch t˘chto<br />

Ïivotn˘ch situáciách dosiahnuÈ stav raz a dosÈ.<br />

Teda to, aby obãania len raz museli nahlásiÈ<br />

nejakú zmenu. O v‰etko ostatné sa uÏ automaticky<br />

postará verejná správa.<br />

V ãom je podstatn˘ problém ãerpania zdrojov<br />

EÚ<br />

Problém je v zloÏitosti a pomalosti. Cel˘<br />

systém je tak˘ zloÏit˘, Ïe pre beÏného ãloveka<br />

je uÏ prakticky nemoÏné ho chápaÈ. Aj pre<br />

ºudí denne pracujúcich s fondmi je nároãné<br />

poznaÈ v‰etko. Táto komplikovanosÈ v‰ak prekvapivo<br />

vedie ãasto k nejednoznaãnosti, a<br />

t˘m aj k rôznym v˘kladom. V takejto podobne<br />

totiÏ systém ãerpania fondov viac odradzuje<br />

ako priÈahuje. Pre budúcnosÈ bude<br />

potrebné cel˘ systém zjednodu‰iÈ a urobiÈ ho<br />

zrozumiteºnej‰ím.<br />

eGoverment má vlastne aj veºkú politickú<br />

podporu, preão je úroveÀ nízka<br />

Po príchode do ‰tátnej správy som pochopil,<br />

Ïe verejná správa sa správa ako mamutia<br />

loì. Keì kapitán zavelí zmenu kurzu, tak sa<br />

loì zaãne otáãaÈ aÏ po dlhom ãase. Aj v ‰tátnej<br />

správe v‰etko dlho trvá, lebo je to veºk˘<br />

kolos. A to, o ão sa snaÏíme je zásadnou reformou.<br />

Nerobíme len malé kozmetické vylep‰enia,<br />

ale meníme samotnú podstatu verejnej<br />

správy. NemôÏeme preto oãakávaÈ, Ïe<br />

táto zmena sa dosiahne r˘chlo a ºahko. Skutoãn˘<br />

problém nie je nasadzovanie technológií,<br />

ale zmena procesov a zmena zákonov. Informaãn˘<br />

systém nasadíme za jeden rok. Ale<br />

len zmapovanie súãasn˘ch administratívnych<br />

procesov nám zaberie mnoÏstvo mesiacov a<br />

zmena legislatívy je práca na roky. Ani z pohºadu<br />

politikov nie je téma eGovermentu veºmi<br />

populárna. A to práve preto, lebo priná‰a<br />

v˘sledky aÏ po dlhom ãase.<br />

Berú sa do úvahy potreby projektov<br />

Systém riadenia <strong>sk</strong>utoãne potreby projektov<br />

do úvahy neberie. Systém maximalizuje<br />

kontrolu, a to najmä formálnu kontrolu. Keby<br />

sme konali striktne podºa systému riadenia,<br />

tak by sme vlastne len kontrolovali. Potlaãené<br />

sú iné aspekty projektového riadenia, ako<br />

napríklad sledovanie zabezpeãenia plynulého<br />

financovania, alebo pomoc pri nedostatku<br />

kapacít.<br />

V ãom spoãíva komplikovanosÈ riadenia<br />

ãerpania eurofondov na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Systém ãerpania eurofondov je veºmi komplikovan˘<br />

a pomal˘. Kontrola je viacnásobná<br />

a veºmi dôkladná. Aj pomerne malé a formálne<br />

poru‰enie pravidiel môÏe projekt zastaviÈ,<br />

alebo vrátiÈ v procese o mnoho mesiacov<br />

dozadu. Pri koordinácii projektov tak musíme<br />

neúmerne veºkú pozornosÈ venovaÈ dodrÏiavaniu<br />

formálnych procesov.<br />

Hlavn˘ problém v‰ak nie je ani tak vo viacnásobnej<br />

kontrole. Problém je <strong>sk</strong>ôr v tom, Ïe<br />

17

V L Á D A<br />

S R<br />

nie sú úplne jasné kompetencie jednotliv˘ch<br />

orgánov. Do kaÏdého projektu zasahuje veºa<br />

orgánov, ako napríklad sprostredkovateº<strong>sk</strong>˘<br />

orgán, riadiaci orgán, certifikaãn˘ orgán, ãi<br />

niekedy aj orgán auditu. Nie vÏdy sa tieto orgány<br />

zhodujú. V˘sledkom je potom stav, keì<br />

projektoví manaÏéri Ïijú v permanentnej neistote<br />

a nevedia plne predvídaÈ rozhodovanie<br />

o v˘davkoch.<br />

Dá sa povedaÈ, Ïe je európ<strong>sk</strong>a legislatíva<br />

zloÏitá, ão by odstránilo jej komplikovanosÈ<br />

Európ<strong>sk</strong>a legislatíva je prekvapujúco jednoduchá<br />

a v zásade len stanovuje základn˘<br />

systém riadenia. Táto európ<strong>sk</strong>a legislatíva sa<br />

dokonca má tendenciu zjednodu‰ovaÈ. Je na<br />

národn˘ch ‰tátoch, ako tento základn˘ systém<br />

rozvinú. A na Sloven<strong>sk</strong>u sme tento systém naozaj<br />

v˘razne <strong>sk</strong>omplikovali. Myslím si, Ïe<br />

Sloven<strong>sk</strong>u by v <strong>sk</strong>utoãnosti pomohol návrat<br />

k pôvodn˘m európ<strong>sk</strong>ym vzorom. Podot˘kam<br />

v‰ak, Ïe v súãasnosti sa aj na úrovni EÚ pripravuje<br />

a pripomienkuje nová generácia nariadení,<br />

ktoré budú platiÈ pre politiku súdrÏnosti<br />

po roku 2013. Doteraj‰ie <strong>sk</strong>úsenosti totiÏ<br />

ani EÚ nepovaÏuje za dobré a snaÏí sa systém<br />

zreformovaÈ.<br />

V akom ‰tádiu je systém riadenia ‰trukturálnych<br />

fondov, vyÏaduje si reformu<br />

Súãasn˘ systém riadenia pre roky 2007 aÏ<br />

2013 sa uÏ asi zásadnej‰ie na centrálnej úrovni<br />

reformovaÈ nestihne. My v OPIS-e nahrádzame<br />

preto reformu systému orientáciou na<br />

spoluprácu a pomoc prijímateºom. Kladiem<br />

veºk˘ dôraz na to, aby ºudia na viacer˘ch<br />

úrovniach riadenia spolu priateº<strong>sk</strong>y a férovo<br />

spolupracovali. TaktieÏ je dôleÏité vychádzaÈ<br />

v ústrety prijímateºom a snaÏiÈ sa aktívne im<br />

pomáhaÈ v boji s byrokraciou. Pre budúce<br />

obdobie v‰ak silne odporúãam zásadne zjednodu‰iÈ<br />

cel˘ systém podºa vzoru krajín, ktoré<br />

sú úspe‰né v ãerpaní.<br />

Nie je to príli‰ odváÏne v súãasnosti premárniÈ<br />

eurofondy na informatizáciu, ako<br />

sa tomu dá zabrániÈ<br />

Premárnenie eurofondov neprichádza do<br />

úvahy. Z pohºadu ãerpania nesmieme prísÈ o<br />

Ïiadne v˘znamnej‰ie prostriedky. Z pohºadu<br />

vecného musia projekty priniesÈ zásadnú elimináciu<br />

administratívy a vytvorenie <strong>sk</strong>utoãne<br />

modernej verejnej správy.<br />

Operaãn˘ program<br />

Informatizácia spoloãnosti<br />

Ministerstvo financií Sloven<strong>sk</strong>ej republiky ako sprostredkovateº pre Operaãn˘ program<br />

Informatizácia spoloãnosti v rámci prezentácií objasÀuje prínos aj pre verejnosÈ.<br />

Riaditeºka odboru na MF SR Denisa ÎILÁKOVÁ pripomenula jeho v˘znam aj v rozhovore<br />

pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.<br />

MF SR. Jedn˘m druhom sú tzv. systémové<br />

opatrenia a druh˘m druhom sú tzv. ‰pecifické<br />

opatrenia (opatrenia na úrovni projektov).<br />

Systémové opatrenia majú za cieº:<br />

• zr˘chliÈ ãerpanie a <strong>sk</strong>valitnenie projektov<br />

• zefektívnenie komunikácie s prijímateºmi a<br />

dodávateºmi,<br />

• zintenzívniÈ spoluprácu so Ïiadateºmi o NFP<br />

pri príprave projektu,<br />

• zadefinovaÈ dokumenty k predloÏeniu Ïiadosti<br />

o platbu a ich vzor.<br />

Opatrenia na úrovni projektov pozostávajú<br />

z projektov, pri ktor˘ch je ukonãená kontrola<br />

verejného obstarávania, resp. bude ukonãená<br />

v blízkej budúcnosti. V rámci jednotliv˘ch<br />

projektov je stanoven˘ presn˘ harmonogram<br />

jednotliv˘ch míºnikov realizácie projektu<br />

na dvoch úrovniach, fyzickej a finanãnej.<br />

Preão sa povaÏuje OPIS za najrizikovej‰í<br />

operaãn˘ program<br />

Operaãn˘ program Informatizácia spoloãnosti<br />

procesuje veºké mnoÏstvo národn˘ch<br />

projektov. Ide o projekty, ktoré majú veºk˘<br />

rozpoãet, nakoºko majú zabezpeãovaÈ komplexné<br />

sluÏby pre obãanov, ale majú byÈ aj prínosné<br />

pre verejnú správu. Sú to veºké projekty,<br />

a preto sa s nimi spája aj vy‰‰ia rizikovosÈ<br />

a detailné rozpracovanie rozpoãtu je omnoho<br />

nároãnej‰ie, ako pri men‰ích projektoch.<br />

Nároãné a komplikované je aj verejné obstarávanie<br />

ktoré sa uplatÀuje pri t˘chto veºk˘ch<br />

projektoch. Komplikovan˘ je proces<br />

verejného obstarávania vzhºadom na ‰pecifickosÈ<br />

projektov na informaãné technológie a s<br />

t˘m súvisiaca zdæhavá a nároãná kontrola aplikovan˘ch<br />

postupov verejného obstarávania.<br />

Okrem toho, na prelome rokov 2010 –<br />

2011 sa konalo prehodnocovanie projektov,<br />

ktorého cieºom bola optimalizácia a zefektív-<br />

Àovanie procesov.<br />

Akãn˘ plán zr˘chlenia ãerpania a implementácie<br />

OPIS je postaven˘ na istej stratégii,<br />

z ãoho vychádza<br />

Akãn˘ plán zr˘chlenia ãerpania obsahuje<br />

dva základné druhy opatrení, ktoré prijalo<br />

SúãasÈou akãného plánu bolo aj vytvorenie<br />

programovej kancelárie, ktorá zabezpeãuje<br />

odborné kapacity expertov v oblasti IT<br />

riadenia projektov. Úlohou programovej<br />

kancelárie je:<br />

• analyzovaÈ projekty v portfóliu OPIS,<br />

• navrhovaÈ rie‰enia a po<strong>sk</strong>ytovaÈ komplexnú<br />

podporu programov˘m a projektov˘m manaÏérom<br />

v rozsahu potrieb pre riadenie IT<br />

programov a projektov vo verejnej správe,<br />

• zabezpeãovaÈ odborné ãinnosti dohºadu nad<br />

sluÏbami a po<strong>sk</strong>ytovaÈ podporu manaÏérom<br />

SORO a manaÏérom na úrovni prijímateºov,<br />

• zabezpeãovaÈ poradenstvo v rámci oblasti<br />

informaãnej bezpeãnosti a dohºadu nad sluÏbami<br />

PO1 OPIS.<br />

Odkedy sa zaãali uplatÀovaÈ jednotlivé<br />

18

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R<br />

kroky plánu a aké je tempo ãerpania<br />

Tempo ãerpania sa vplyvom zavedenia Akãného<br />

plánu v˘razne zv˘‰ilo a tento stav aj<br />

pretrváva. Akãn˘ plán zr˘chlenia ãerpania<br />

bol prijat˘ 16. marca tohto roka, kedy sa konalo<br />

stretnutie s Európ<strong>sk</strong>ou komisiou v Bruseli,<br />

ktorej majú zodpovedné orgány povinnosÈ<br />

reportovaÈ aktuálny v˘voj v rámci OPIS.<br />

Dokedy bude predpokladaná suma vyãerpaná<br />

a ste spokojná s jeho priebehom<br />

Podarilo sa nám vyãerpaÈ pravidlo n+3,<br />

ktoré predstavovalo záväzok, aby sa do konca<br />

roka vyãerpalo z prostriedkov ERDF 71,6<br />

mil. eur. Tento záväzok sa nám nielen podarilo<br />

vyãerpaÈ, ale dokonca preãerpaÈ. Momentálne<br />

je úroveÀ ãerpania prostriedkov z<br />

ERDF vo v˘‰ke 74 195 849,11 mil. eur.<br />

Dotknime sa konkrétne harmonogramu<br />

realizácie projektu OPIS Elektronické sluÏby<br />

Sociálnej poisÈovne a jeho rozpoãtu.<br />

Harmonogram realizácie projektu je rozdelen˘<br />

podºa jednotliv˘ch systémov, ktoré tento<br />

projekt obsahuje. Väã‰ina z nich je vo fáze<br />

prípravy verejného obstarávania a v dvoch prípadoch<br />

uÏ prebieha verejné obstarávanie. Indikatívny<br />

rozpoãet je cca 46,3 mil. eur.<br />

Aké sú, prípadne boli, problémy v rie‰ení<br />

spomínaného projektu<br />

Organizaãn˘mi opatreniami bude potrebné<br />

eliminovaÈ riziká vypl˘vajúce najmä zo súãasného<br />

prehnaného dôrazu kladeného na ‰pecifickosÈ<br />

a zloÏitosÈ jednotlivej vecnej agendy,<br />

priãom sa uplatÀuje jednotn˘ poistn˘ princíp<br />

– hodnotenie obdobia poistenia a zaplateného<br />

poistného. Bude nevyhnutné zjednotiÈ vzájomné<br />

vzÈahy medzi procesmi súvisiacimi s<br />

konaním o dávkach a platením odvodov na<br />

sociálne poistenie tak, aby jednoznaãne na<br />

seba nadväzovali a plnohodnotne vyuÏívali a<br />

spracovávali príslu‰né vstupy / v˘stupy.<br />

Je to pravdepodobne dosÈ podstatn˘ projekt<br />

pre obãanov, stretli ste sa so záujmom<br />

verejnosti<br />

VerejnosÈ mala moÏnosÈ bliωie sa dozvedieÈ<br />

o tomto projekte na jeho verejnej prezentácii<br />

tzv. public hearing. SORO MF SR usporiadal<br />

v októbri tohto roku uÏ v poradí druhú<br />

verejnú prezentáciu ‰túdií u<strong>sk</strong>utoãniteºnosti na<br />

Národné projekty. Di<strong>sk</strong>usia po odprezentovaní<br />

jednotliv˘ch ‰túdií po<strong>sk</strong>ytuje priestor, aby<br />

sa vyjadrila k danému budúcemu projektu aj<br />

verejnosÈ. Najviac verejnosÈ zaujal urãite prínos,<br />

ak˘ bude maÈ tento projekt pre obãanov.<br />

Konkrétne v tomto projekte sa kladie dôraz na<br />

zniÏovanie administratívnej zaÈaÏenosti klientov,<br />

presadzovanie proaktívneho prístupu,<br />

zniÏovanie vnútornej administratívnej zaÈaÏenosti<br />

in‰titúcie, a t˘m aj nákladov na v˘kon<br />

sociálneho poistenia, zv˘‰enie miery automatizácie<br />

a elektronizácie sluÏieb podporujúcich<br />

v˘kon sociálneho poistenia pri zníÏení<br />

poãtu zamestnancov, univerzálnosÈ a jednotnosÈ<br />

postupov voãi klientovi, elimináciu duplicít<br />

v administratívnych procesoch, racionalizáciu<br />

a optimalizáciu v˘konu sociálneho<br />

poistenia.<br />

Ak˘ prínos bude maÈ projekt Elektronické<br />

sluÏby sociálnej poisÈovne pre Sloven<strong>sk</strong>o<br />

Hlavn˘m cieºom projektu je implementácia<br />

nov˘ch, na pouÏívateºa orientovan˘ch<br />

elektronick˘ch sluÏieb prostredníctvom zavedenia<br />

nového informaãného systému zameraného<br />

hlavne na podporu procesov v˘konu<br />

sociálneho poistenia.<br />

Navrhované projekty sledujú najmä dosiahnutie<br />

cieºov celospoloãen<strong>sk</strong>ého v˘znamu<br />

v oblasti sociálneho zabezpeãenia obãanov.<br />

Takéto nekvantifikovateºné prínosy realizácie<br />

projektov sú:<br />

Zv˘‰i sa transparentnosÈ systému:<br />

KaÏd˘ obãan a podnikateº<strong>sk</strong>˘ subjekt bude<br />

môcÈ on-line, v reálnom ãase, zistiÈ (overiÈ)<br />

svoje postavenie v systéme sociálneho poistenia.<br />

ZníÏi sa administratíva a eliminuje sa byrokracia:<br />

Informácie o zmenách v statuse obãana<br />

alebo podnikateº<strong>sk</strong>ého subjektu sa budú zí<strong>sk</strong>avaÈ<br />

z registrov spolupracujúcich in‰titúcií verejnej<br />

správy, t. j. zo zdroja ich prvotnej evidencie.<br />

T˘mto postupom bude eliminovaná<br />

potreba na predkladanie rôznych dokumentov<br />

a potvrdení, ktoré vydávajú ostatné in‰titúcie<br />

verejnej správy.<br />

Zr˘chli a automatizuje sa konanie:<br />

Obãania a podnikateº<strong>sk</strong>é subjekty budú<br />

maÈ moÏnosÈ podaÈ podania alebo poÏiadavky<br />

príslu‰n˘mi formami elektronickej komunikácie<br />

bez nutnosti náv‰tevy príslu‰ného<br />

úradu. SluÏbami workflow a automatizáciou<br />

spracovania zí<strong>sk</strong>an˘ch informácií sa ur˘chli<br />

konanie a obmedzí sa chybovosÈ.<br />

Zabezpeãí sa informovanosÈ klienta:<br />

Obãania a podnikateº<strong>sk</strong>é subjekty budú<br />

maÈ moÏnosÈ zí<strong>sk</strong>aÈ potrebné informácie prostredníctvom<br />

jednotliv˘ch foriem elektronickej<br />

komunikácie.<br />

In‰titucionálna stabilita<br />

Kooperácia jednotliv˘ch in‰titúcií rezortu<br />

a integrita finanãn˘ch tokov zabezpeãená previazaním<br />

systémov evidencie príjmov a v˘davkov<br />

na finanãn˘ (úãtovn˘) systém vytvorí<br />

predpoklady pre dlhodobé plánovanie a<br />

stabilizáciu ekonomického prostredia jednotliv˘ch<br />

in‰titúcií rezortu.<br />

Z uvedeného vypl˘va, Ïe predkladan˘ projekt<br />

má zásadn˘ celospoloãen<strong>sk</strong>˘ v˘znam,<br />

t˘ka sa prakticky kaÏdého obãana a jeho cie-<br />

ºom je vytvorenie komplexného, transparentne<br />

fungujúceho systému po<strong>sk</strong>ytujúceho v‰etky<br />

poÏadované sluÏby obãanom on-line na akceptovateºnej<br />

kvalitatívnej úrovni.<br />

Akãn˘ plán zr˘chlenia ãerpania bol pravdepodobne<br />

nevyhnutn˘ oceÀujete jeho prijatie<br />

a ão vládna kríza, nepodpísala sa na<br />

jeho realizácii<br />

Akãn˘ plán v˘razne pomohol pri ãerpaní<br />

prostriedkov z OPIS a vládna kríza sa v Àom<br />

neodzrkadlila. Naìalej pokraãujeme v nasadenom<br />

tempe ãerpania a v‰etky kroky sa plnia<br />

podºa plánu. Systémové opatrenia a opatrenia<br />

na úrovni projektov, ktoré sú v akãnom pláne<br />

definované nepodliehajú vládnej kríze.<br />

Nevytráca sa efektívnosÈ<br />

ani operatívnosÈ<br />

Colná správa pre‰la viacer˘mi zmenami a stala sa z nej moderná ‰tátna in‰titúcia,<br />

ktorá sa snaÏí uºahãovaÈ aj medzinárodn˘ obchod. Mária MACHOVÁ, e‰te nedávno vo funkcii<br />

generálnej riaditeºky Colného riaditeºstva SR, dôverne pozná prostredie aj problémy colnej<br />

správy. Po<strong>sk</strong>ytla informácie pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.<br />

Ako sa snaÏí Colná správa reagovaÈ na<br />

meniace sa medzinárodné prostredie a na<br />

medzinárodn˘ obchod<br />

Globalizácia svetového obchodu a tok tovarov<br />

veºk˘ch objemov z v˘chodnej Ázie<br />

kladie na colné správy v‰etk˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch<br />

krajín, a teda aj Sloven<strong>sk</strong>a, nové poÏiadavky<br />

a nároky. Na jednej strane máme vytváraÈ<br />

podmienky, aby sa tovar dostal ão naj<strong>sk</strong>ôr do<br />

cieºa jeho urãenia a na druhej strane je na‰ou<br />

úlohou chrániÈ územie Sloven<strong>sk</strong>a ale aj celého<br />

spoloãenstva pred neférov˘mi dovozmi a<br />

v˘vozmi, pred tovarmi ktoré môÏu ohroziÈ<br />

zdravie a bezpeãnosÈ obãanov a pod. Nie<br />

vÏdy je jednoduché tieto dve zdanlivo protichodné<br />

poslania plniÈ, navy‰e v období neus-<br />

19

C O L N É R I A D I T E ª S T V O<br />

S R<br />

táleho zniÏovania prostriedkov, ktoré colná<br />

správa dostáva zo ‰tátneho rozpoãtu. V‰etci<br />

dovozcovia a v˘vozcovia, colní deklaranti –<br />

tí v‰etci by boli objektívne najrad‰ej, keby<br />

bolo colné konanie ão najkrat‰ie, bez prieÈahov,<br />

najlep‰ie „pod nosom“ a „non stop“ proste<br />

ideálne. Nemusíme v‰ak byÈ ani priateºmi<br />

rôznych ‰tatistík aby sme videli a vedeli, Ïe<br />

nezanedbateºná ãasÈ tovarov, ktoré sa dostávajú<br />

na nበãi európ<strong>sk</strong>y trh nespæÀa kritériá<br />

bezpeãnosti, kvality, dodrÏiavania práv du‰evného<br />

vlastníctva, primeranej ceny a pod., ão<br />

znamená Ïe jednotlivec, alebo ãasÈ obchodného<br />

reÈazca nedodrÏiava zákony a pravidlá férového<br />

obchodu. A preto je tu tlak na vykonávanie<br />

nov˘ch komplexnej‰ích druhov kontrol<br />

zaloÏen˘ch na anal˘ze rizikov˘ch subjektov,<br />

distribuãn˘ch kanálov ãi druhov tovar,<br />

kontrol zaloÏen˘ch na v˘mene informácií o<br />

podozriv˘ch obchodn˘ch operáciách, organizujú<br />

sa spoloãné kontrolné akcie a pod., ão samozrejme<br />

predlÏuje a predraÏuje cel˘ proces.<br />

Preto priblíÏenie sa k ideálnemu a efektívnemu<br />

stavu v oblasti colného konania vyÏaduje<br />

od v‰etk˘ch zainteresovan˘ch pouÏívaÈ<br />

nové postupy a prístupy aby bol medzinárodn˘<br />

obchod efektívny, ale aj bezpeãn˘.<br />

Ako ste spokojná s vyuÏívaním elektronizácie<br />

v colnom konaní, stala sa uÏ samozrejmosÈou<br />

alebo sú e‰te rezervy<br />

Sme veºmi radi, Ïe colná správa je na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

priekopníkom v elektronizácii administratívnych<br />

postupov v colnom i daÀovom<br />

konaní. Patríme k in‰titúciám, ktoré veºkú<br />

ãasÈ konania zabezpeãujú elektronickou formou<br />

a automaticky. V súãasnosti takto beÏia<br />

colné reÏimy tranzit a v˘voz. V súlade s<br />

medzinárodn˘mi trendmi a v rámci finanãn˘ch<br />

moÏností by mali byÈ v nasledujúcom<br />

období zautomatizované aj colné reÏimy pri<br />

dovoze, reÏimy s ekonomick˘m úãinkom a<br />

zjednodu‰ené postupy. Colná správa SR sa<br />

tieÏ aktívne podieºa na projekte centrálneho<br />

elektronického prieãinka, ktor˘ by mal od<br />

roku 2013 stranám zapojen˘m v medzinárodnom<br />

obchode umoÏniÈ aby v‰etky potrebné<br />

dokumenty potrebné pre dovoz, v˘voz ãi<br />

tranzit predloÏili v jedinom vstupnom bode<br />

a splnili tak v‰etky regulaãné poÏiadavky<br />

súvisiace s ich potrebami na jednom mieste.<br />

SúãasÈou elektronického konania je i zavedenie<br />

zaruãeného elektronického podpisu<br />

na dokumentoch majúcich elektronickú formu.<br />

Cel˘ proces colného konania je moÏné<br />

sledovaÈ elektronicky, ão umoÏnilo zr˘chlenie<br />

pohybu tovaru a zr˘chlilo colného konanie.<br />

Z ekonomického hºadi<strong>sk</strong>a elektronické<br />

colné konanie zníÏilo finanãné náklady a ãas<br />

ako colnej správe, tak aj podnikateº<strong>sk</strong>˘m subjektom.<br />

No a ìal‰ie plány do budúcnosti Ak<br />

to bude z finanãného hºadi<strong>sk</strong>a moÏné, radi by<br />

sme dosiahli stav, aby v‰etky dokumenty,<br />

ktoré na‰i klienti sú povinní predkladaÈ colnej<br />

správe pri colnom ãi daÀovom konaní<br />

toto mohli urobiÈ elektronicky, aby elektronická<br />

komunikácia bola obojstranná. Tro‰ku<br />

nadnesene povedané, aby colná správa ão<br />

naj<strong>sk</strong>ôr fungovala bez papiera!<br />

Aká je situácia pri dodrÏiavaní bezpeãnosti<br />

celého logistického reÈazca<br />

UÏ vy‰‰ie uvedené naznaãuje, Ïe v posledn˘ch<br />

rokoch sa v˘razn˘m spôsobom mení<br />

úloha coln˘ch správ. Aj keì sloven<strong>sk</strong>á colná<br />

správa zabezpeãuje dnes viac ako polovicu<br />

príjmov ‰tátneho rozpoãtu, rastie váha aktivít<br />

zabezpeãujúcich ochranu vlastného i spoloãného<br />

trhu, pretoÏe globalizácia priná‰a aj cel˘<br />

rad negatívnych aspektov do medzinárodného<br />

obchodu ktoré majú ãasto znaky podvodného<br />

aÏ kriminálneho konania, ktoré ohrozujú<br />

zdravie a nezriedka i Ïivoty obãanov. Preto<br />

EÚ prijíma cel˘ rad noriem a postupov ktoré<br />

v sebe obsahujú bezpeãnostné aspekty v oblasti<br />

dovozu i v˘vozu. Cieºom aktivít je predov‰etk˘m<br />

zavedenie spoloãn˘ch kontroln˘ch<br />

‰tandardov. EÚ v rámci zv˘‰eného dôrazu<br />

na bezpeãnosÈ integrovala bezpeãnostné<br />

aspekty do coln˘ch kontrol a do povolení na<br />

pouÏitie zjednodu‰en˘ch postupov pri colnom<br />

konaní a zv˘‰ila dôraz pri kontrole vo v˘voze<br />

i dovoze, priãom kladie dôraz na elektronickú<br />

v˘menu dát a ich anal˘zu. Osveta v<br />

oblasti bezpeãnosti celého logistického re-<br />

Èazca a aplikácia poÏadovan˘ch noriem vytvára<br />

predpoklady pre minimalizovanie rizika.<br />

Zjednodu‰ene môÏeme povedaÈ, Ïe cieºom<br />

t˘chto aktivít je najmä zavedenie spoloãn˘ch<br />

kontroln˘ch ‰tandardov v EÚ v úzkej spolupráci<br />

s tretími krajinami, ktoré riziko minimalizujú.<br />

Nepriniesla globalizácia obchodného prostredia<br />

nevhodné zníÏenie personálneho<br />

stavu Colnej správy<br />

Je zrejmé, Ïe ak dnes veºkú ãasÈ na‰ich<br />

procesov má elektronickú podporu a je plne<br />

automatizovaná má to i personálne dopady.<br />

Ak k tomu pridáme e‰te fakt, Ïe v poslednom<br />

období colná správa pre‰la ìal‰ími procesmi<br />

centralizácie podporn˘ch ãinností s v˘razn˘mi<br />

úsporami Ïivej práce, potom pohºady na<br />

zniÏovanie zamestnancov nemôÏeme povaÏovaÈ<br />

za nevhodné ale za prirodzené.<br />

V auguste roku 2010 mala colná správa systemizovan˘ch<br />

4 493 zamestnancov, dnes je to<br />

3 644, t. j. o takmer 20 % menej. Poãet miest<br />

colníkov sa zníÏil o 572, poãet civiln˘ch zamestnancov<br />

o 277. S najväã‰ou pravdepodobnosÈou<br />

sme organizáciou, ktorá u<strong>sk</strong>utoãnila<br />

najvy‰‰í rozsah úspor v tejto oblasti.<br />

Napriek tomuto kon‰tatovaniu som presvedãená,<br />

Ïe redukovan˘ poãet zamestnancov<br />

je postaãujúci na zabezpeãenie na‰ich úloh.<br />

Aby v‰ak na‰e sluÏby boli aj naìalej kvalitné<br />

a zodpovedali poÏiadavkám doby, urãité rezervy<br />

vidím v ‰truktúre poboãiek a následne<br />

i zamestnancov. Stále veºa zamestnancov v<br />

uniforme robí agendy, ktoré môÏu vykonávaÈ<br />

lacnej‰ie aj civilní zamestnanci. Naopak, väã-<br />

‰í podiel colníkov je potrebné postupne presúvaÈ<br />

do oblasti komplexnej kontroly pohybu<br />

tovaru a distribuãn˘ch kanálov. Mnohé<br />

krajiny vyuÏívajú colníkov aj na iné úlohy aké<br />

plníme my dnes. Napríklad ãe<strong>sk</strong>í colníci zabezpeãujú<br />

aj sluÏby m˘tnej polície ãi kontrolu<br />

zamestnávania cudzincov, iné krajiny zverujú<br />

colnej správe prakticky celú kontrolu<br />

pohybu tovaru a tak integrujú tieto aktivity do<br />

jedného rezortu. VyuÏívajú váÏnosÈ uniformy<br />

najmä na rôznorodé kontrolné funkcie a nie<br />

na administratívne ãinnosti. Bude na zváÏení<br />

budúcej vlády, ãi aj pre malé Sloven<strong>sk</strong>o nie<br />

je efektívnej‰ie maÈ jeden uniformovan˘ zbor<br />

na takéto aktivity neÏ rôznorodé civilné kontrolné<br />

zloÏky v ekonomick˘ch rezortoch, ktoré<br />

plnia parciálne úlohy spojené s bezpeãnos-<br />

Èou a ochranou trhu a spotrebiteºov.<br />

Ak˘ v˘znam nadobudla cezhraniãná spolupráca<br />

regionálnych coln˘ch úradov<br />

Cezhraniãná spolupráca coln˘ch úradov<br />

plní v˘znamnú úlohu pri predchádzaní a odhaºovaní<br />

poru‰ovania zákonov, ako aj pri rie-<br />

‰ení aktuálnych a operatívnych problémov<br />

ãi uÏ na hraniãn˘ch prechodoch s Ukrajinou<br />

alebo vo vnútrozemí.<br />

Samozrejme, najuωia spolupráca je so susedn˘mi<br />

coln˘mi správami a prihraniãn˘mi<br />

coln˘mi úradmi. Dlhodobo máme veºmi dobrú<br />

spoluprácu s ãe<strong>sk</strong>ou a poº<strong>sk</strong>ou colnou správou.<br />

Okrem tradiãn˘ch foriem spolupráce je<br />

na‰im spoloãn˘m záujmom rie‰iÈ otázky obchádzania<br />

platenia spotrebn˘ch daní z minerálnych<br />

olejov. Problém pri minerálnych olejoch<br />

je ten, Ïe na mnohé z nich nie je u nás a<br />

v âe<strong>sk</strong>u uvalená spotrebná daÀ, ale veºmi<br />

jednoducho a ãasto sa dajú pouÏívaÈ na vykurovanie<br />

alebo ako pohonné hmoty, najmä pre<br />

nákladné automobily. Na území Poº<strong>sk</strong>a sa v<br />

poslednom období znásobuje v˘roba tak˘chto<br />

olejov a podºa informácií od poº<strong>sk</strong>˘ch kolegov<br />

sa rozhodujúca ãasÈ produkcie deklaru-<br />

20

C O L N É R I A D I T E ª S T V O<br />

S R<br />

je ako v˘voz k nám a do âe<strong>sk</strong>a. Dôvodom je<br />

fakt, Ïe v Poº<strong>sk</strong>u sú aj tieto základové oleje<br />

zdanené a ich pohyb je monitorovan˘ zo zákona.<br />

âe<strong>sk</strong>á colná správa odhaduje, Ïe zneu-<br />

Ïitie tak˘chto dovozov, ktoré prakticky nie sú<br />

z ich strany kontrolovateºné znamenali v˘padok<br />

na spotrebn˘ch daniach v roku 2010 6 aÏ<br />

8 mld. ãe<strong>sk</strong>˘ch korún. Aj zistenia Ïilin<strong>sk</strong>ého<br />

colného úradu, ktor˘ dlhodobo spolupracuje<br />

s katovick˘mi kolegami v oblasti monitoringu<br />

pohybu cisterien na na‰e územie nasvedãujú<br />

o daÀov˘ch únikoch veºk˘ch rozmerov.<br />

Preto bolo na‰ou snahou, aby sme vyuÏili<br />

poznatky a legislatívnu úpravu tohto problému<br />

z Poº<strong>sk</strong>a aj pri novele zákona o minerálnych<br />

olejoch ktorá je práve v legislatívnom<br />

konaní. S maìar<strong>sk</strong>ou daÀovou a colnou správou<br />

spolupracujeme najmä v oblasti preclievania<br />

textilu z âíny na na‰ich juÏn˘ch poboãkách.<br />

K˘m v Maìar<strong>sk</strong>u sa pri preclievaní takéhoto<br />

tovaru platí nielen clo ale aj daÀ z pridanej<br />

hodnoty, na‰a legislatíva vyÏaduje platenie<br />

iba cla. Je veºa dôkazov, Ïe mnohé maìar<strong>sk</strong>é<br />

firmy zneuÏívajú tento reÏim, po preclení<br />

tovaru sa stávajú nekontaktn˘mi, neplatia<br />

dane a pod.. Preto sme podpísali dohodu<br />

o v˘mene informácií, ktoré sú predmetom<br />

colného a daÀového tajomstva. Cieºom dohody<br />

je, aby sme vzájomnou v˘menou údajov<br />

predchádzali a odhaºovali colné a daÀové<br />

podvody nielen na vlastn˘ch územiach ale napomohli<br />

aj jeden druhému, tak ako nás k<br />

tomu zaväzuje európ<strong>sk</strong>a colná únia. A tak˘chto<br />

príkladov spolupráce by som mohla<br />

uviesÈ oveºa viac, prakticky z kaÏdej oblasti<br />

práce coln˘ch úradov.<br />

Darí sa aj v pôsobnosti Colnej správy, v<br />

rámci kompetencií, odhaºovaÈ a rie‰iÈ rôzne<br />

nepríjemné situácie spojené s trestnou<br />

ãinnosÈou<br />

Boj proti coln˘m a daÀov˘m únikom, nedovolen˘<br />

obchod s drogami a ich prekurzormi,<br />

poru‰ovanie predpisov na oznaãovanie tovarov,<br />

ochrana du‰evného vlastníctva, kultúrneho<br />

dediãstva, ochrana chránen˘ch druhov<br />

rastlín a Ïivoãíchov (CITES) a v neposlednom<br />

rade ochrana hraníc, t˘m v‰etk˘m sa dnes zaoberá<br />

aj colná správa. Coln˘ kriminálny úrad<br />

navy‰e disponuje oprávneniami na odhaºovanie<br />

a aj vy‰etrovanie trestnej ãinnosti vo v‰etk˘ch<br />

vy‰‰ie uveden˘ch oblastiach.<br />

Za najväã‰ie tohtoroãné úspechy v oblasti<br />

odhaºovania nezákonn˘ch aktivít povaÏujeme<br />

objavenie dvoch ilegálnych v˘robní cigariet,<br />

kde bol zadrÏan˘ tovar v hodnote spotrebn˘ch<br />

daní viac ako 30 mil. eur, nelegálneho dovozu<br />

cigariet cez sloven<strong>sk</strong>o-ukrajin<strong>sk</strong>ú hranicu,<br />

kedy len za prv˘ polrok tohto roku sa poãet<br />

zadrÏan˘ch kusov cigariet blíÏil k 30 mil. a<br />

únik na cle a DPH predstavoval 2,8 mil. eur.<br />

Za to isté obdobie CKÚ svojou ãinnosÈou<br />

odhalil nelegálny dovoz 6,7 t liekov v hodnote<br />

6 mil. eur a vo v˘poãte by sme mohli pokraãovaÈ.<br />

Sme presvedãení, Ïe na‰a snaha<br />

odhaºovaÈ trestnú ãinnosÈ a úniky má svoje<br />

ovocie primerané na‰im technick˘m a ºud<strong>sk</strong>˘m<br />

moÏnostiam. V budúcnosti sa chceme<br />

viac zameraÈ na ochranu práv du‰evného<br />

vlastníctva, odhaºovanie nelegálnych dovozov<br />

prostredníctvom internetového obchodu, ale<br />

aj podvodom v oblasti spotrebn˘ch daní. No<br />

a v neposlednom rade je stále aktuálny boj<br />

proti korupcii.<br />

Myslím, Ïe sa zvy‰uje aj nároãnosÈ vzdelávania<br />

v rámci rezortu Colnej správy, aká<br />

je spokojnosÈ<br />

Vstup Sloven<strong>sk</strong>a do európ<strong>sk</strong>eho colného<br />

priestoru, ne<strong>sk</strong>ôr posun shenghen<strong>sk</strong>ej hranice<br />

aÏ na v˘chod na‰ej krajiny a roz‰írenie kompetencií<br />

o oblasÈ spotrebn˘ch daní, to v‰etko<br />

nezmazateºne zmenilo poslanie i nároãnosÈ<br />

colníckej práce. Rastú nároky na v˘kon colnej<br />

sluÏby, na kvalifikáciu, jazykové vedomosti<br />

a poãítaãové zruãnosti. KeìÏe sloven<strong>sk</strong>é<br />

stredné a vysoké ‰kolstvo nemajú vo svojich<br />

profiloch odbory venujúce sa ‰peciálne iba colníctvu,<br />

veºkú úlohu v zabezpeãení vedomostí<br />

a zruãností potrebn˘ch pre v˘kon na‰ich<br />

funkcií má Coln˘ in‰titút. Coln˘ in‰titút zabezpeãuje<br />

základné i ‰pecializované ‰túdium v<br />

rôznych oblastiach a jeho lektormi sú na‰i<br />

naj<strong>sk</strong>úsenej‰í kolegovia ako aj odborníci z<br />

in˘ch orgánov ‰tátnej správy. Veºmi oceÀujeme<br />

ochotu odborníkov zo ‰peciálnych oblastí<br />

podnikania podieºaÈ sa na na‰om vzdelávaní.<br />

Ide najmä o ‰pecialistov a odborníkov z oblastí<br />

ktoré sú najãastej‰ie predmetom nezákonnej<br />

v˘roby a poru‰ovania práv du‰evného<br />

vlastníctva. Ich poznatky a informácie o oblastiach<br />

a spôsoboch nelegálnej v˘roby a distribúcie<br />

a sú pre nás neoceniteºnou pomocou<br />

v boji proti daÀov˘m a coln˘m únikom. Klasické<br />

vzdelávanie v‰ak nie je postaãujúce,<br />

preto vyuÏívame aj iné, progresívnej‰ie metódy<br />

vzdelávania, najmä e-learning. Okrem odborn˘ch<br />

vedomostí rastú nároky na mana-<br />

Ïér<strong>sk</strong>e zruãnosti ºudí na v‰etk˘ch úrovniach<br />

riadenia. Je veºkou v˘hodou, Ïe v roku 2009<br />

colná správa zí<strong>sk</strong>ala projekt z Európ<strong>sk</strong>eho sociálneho<br />

fondu prostredníctvom ktorého si<br />

zvy‰uje manaÏér<strong>sk</strong>e vedomosti a zruãnosti<br />

viac ako stovka manaÏérov z colného riaditeºstva<br />

a coln˘ch úradov a pribliÏne toºko zamestnancov<br />

si zvy‰uje jazykovú úroveÀ.<br />

Colné orgány pri svojej rozmanitej a rozsiahlej<br />

ãinnosti pravdepodobne spolupracujú<br />

aj so ‰ir‰ím okruhom ‰tátnych orgánov,<br />

aké sú vzájomné vzÈahy a neodkladná<br />

spolupráca<br />

Colná správa nemôÏe pracovaÈ izolovane a<br />

ani nemôÏe sama pôsobiÈ v globálnom obchodnom<br />

prostredí. Spolupráca je rozhodujúca<br />

pre úãinnosÈ coln˘ch orgánov a voãi mnoh˘m<br />

hrozbám, ktor˘m musia ãeliÈ. Z t˘chto<br />

dôvodov colná správa pri plnení svojich úloh<br />

spolupracuje predov‰etk˘m so v‰etk˘mi<br />

ozbrojen˘mi zloÏkami v na‰ej krajine, ale aj<br />

s OLAF,EUROPOOL, INTERPOOL a ìal‰ími<br />

podobn˘mi organizáciami. Mohla by som<br />

vymenovaÈ takmer v‰etky ústredné orgány<br />

‰tátnej správy, rôzne ‰tátne in‰titúcie ktoré<br />

majú kompetencie v oblasti dovozn˘ch a v˘vozn˘ch<br />

licencií alebo inak participujú na<br />

medzinárodnom obchode. Pre nás je v‰ak<br />

veºmi dôleÏitá spolupráca aj s ne‰tátnymi organizáciami,<br />

agentúrami ãi zväzmi z oblasti<br />

tabakového priemyslu, v˘roby alkoholu, minerálnych<br />

olejov, farmaceutického priemyslu.<br />

Iba v úzkej súãinnosti so v‰etk˘mi zainteresovan˘mi,<br />

vzájomnou v˘menou informácií<br />

a <strong>sk</strong>úseností môÏeme byÈ úspe‰ní a prospe‰ní<br />

na‰im obãanom a podnikateº<strong>sk</strong>˘m subjektom.<br />

Ak˘ prínos pre ‰tátny rozpoãet predstavuje<br />

práve colná správa<br />

Ako som uÏ uviedla, colná správa zabezpeãuje<br />

príjmovú stránku ‰tátneho rozpoãtu v<br />

hodnote, ktorá sa pohybuje nieão málo nad<br />

50 % jeho príjmov. Stále ma prekvapuje, Ïe<br />

mnoho na‰ich obãanov, ãasto aj na vysok˘ch<br />

‰tátnych postoch nemá vedomosÈ o takejto vysokej<br />

angaÏovanosti colnej správy v zabezpeãovaní<br />

príjmov rozpoãtu. Aj tento rok je vysoká<br />

miera pravdepodobnosti Ïe celkovú<br />

sumu, ktorú máme pre ‰tát zabezpeãiÈ nielen<br />

dosiahneme, ale aj prekroãíme. Rozhodujúcu<br />

ãasÈ príjmov, ktoré zabezpeãujeme predstavujú<br />

spotrebné dane, najmä z minerálnych<br />

olejov, alkoholu a tabaku, ìalej daÀ z pridanej<br />

hodnoty pri dovozoch z tretích krajín a<br />

najmen‰ou poloÏkou je clo. Úloha cla v rozpoãte<br />

neustále klesá a v strednodobej perspektíve<br />

bude minimálna. Aj tento rok je pre nás<br />

toho názorn˘m príkladom. V júni tohto roku<br />

vo‰la do platnosti zmluva EÚ s Kóreou na základe<br />

ktorej okolo 80 % tovarov obsiahnut˘ch<br />

v zmluve má nulovú colnú sadzbu, ostatné komodity<br />

ako sú automobily, v˘poãtová technika<br />

a pod. sa na túto hranicu dostane po piatich<br />

rokoch. OkamÏite sme to pocítili na podstatnom<br />

zníÏení v˘beru cla. Ak sa pozeráme<br />

na úlohy colnej správy z dlhodobej‰ieho hºadi<strong>sk</strong>a,<br />

tak fi‰kálna úloha bude hraÈ ãoraz men-<br />

‰iu úlohu a do popredia vystúpia v˘raznej‰ie<br />

funkcie spojené s ochranou a kontrolou trhu.<br />

Je to späté nielen s európ<strong>sk</strong>ou a celosvetovou<br />

snahou bezcolného pohybu tovarov a slu-<br />

Ïieb, ale v na‰om prípade aj so snahou, aby<br />

sa daÀ z pridanej hodnoty nevyberala súbeÏne<br />

s coln˘m konaním, ale aÏ v riadnom zda-<br />

Àovacom období. Takéto kroky, prinajmen-<br />

‰om pre vybrané subjekty medzinárodného<br />

obchodu avizuje MF SR u<strong>sk</strong>utoãniÈ od roku<br />

2013.<br />

Aké sú najbliωie plány, ktoré sa t˘kajú<br />

zefektívnenia ãinnosti a celkové <strong>sk</strong>valitnenie<br />

práce colnej správy<br />

Colná správa má za sebou veºmi nároãné<br />

obdobie. NielenÏe sme sa museli vyrovnaÈ s<br />

medziroãn˘m poklesom rozpoãtov˘ch v˘davkov<br />

o takmer 20 %, zníÏením poãtu zamestnancov,<br />

zru‰ením viacer˘ch pracoví<strong>sk</strong>,<br />

bolo tieÏ potrebné pripraviÈ organizáciu na<br />

zlúãenie s daÀovou správou, ktoré sa u<strong>sk</strong>utoãní<br />

od januára budúceho roku. Napriek tomu<br />

sa nám darí plniÈ úlohy ‰tátneho rozpoãtu, prijali<br />

sme mnohé opatrenia v oblasti centralizácie<br />

podporn˘ch procesov, ktoré nám umoÏÀujú<br />

po prv˘krát riadiÈ z centra vnútorné ekonomické<br />

procesy a efektívnosÈ jednotliv˘ch coln˘ch<br />

úradov v oblasti v˘davkov. KaÏd˘ kto<br />

v súkromnej sfére tvoril tak˘to centrálny<br />

back-office vie, aké je to nároãné, ale aj prospe‰né.<br />

Aj v oblasti coln˘ch a daÀov˘ch procesov<br />

sa urobilo veºa uÏitoãn˘ch zmien. Sloven<strong>sk</strong>á<br />

colná správa musí aj v budúcom období<br />

pokraãovaÈ v optimalizácii poboãkovej<br />

siete, v implementácii modern˘ch pracovn˘ch<br />

metód, postupov a techník, postupovaÈ<br />

v automatizácii a elektronizácii ìal‰ích procesov.<br />

Urãite je veºa práce aj na v˘chodnej<br />

hranici, treba urobiÈ ìal‰ie opatrenia pre odstránenie<br />

dlh˘ch ãakacích lehôt, ale aj v oblasti<br />

profesionálneho správania sa v‰etk˘ch<br />

zamestnancov v styku s verejnosÈou. Predstáv<br />

o <strong>sk</strong>valitnení práce mám veºa. Za v‰etky uvediem<br />

konkrétny príklad, o ktorom som presvedãená<br />

Ïe sa musí v najbliωom období staÈ<br />

21

C O L N É R I A D I T E ª S T V O<br />

S R<br />

strategick˘m cieºom v oblasti colného konania.<br />

Európ<strong>sk</strong>a colná legislatíva umoÏÀuje udeliÈ<br />

podnikateº<strong>sk</strong>ému subjektu ‰tatút pod názvom<br />

„schválen˘ hospodár<strong>sk</strong>y subjekt –<br />

SHS“. Udelenie tohto ‰tatútu znamená, Ïe<br />

jeho drÏiteº preukázal coln˘m orgánom Ïe<br />

jeho vnútorné kontrolné mechanizmy, finanãné<br />

zdravie, colné postupy, fyzická bezpeãnosÈ<br />

tovaru poãnúc od v˘roby cez <strong>sk</strong>ladovanie po<br />

prepravu, vyhovujú bezpeãnostn˘m i coln˘m<br />

poÏiadavkám. VyuÏitie tohto certifikátu má<br />

obrov<strong>sk</strong>˘ v˘znam pre obe strany. Osvedãenie<br />

sa stalo v rámci EÚ znaãkou kvality medzinárodného<br />

obchodu ale tieÏ prestíÏe legálne<br />

podnikajúcich subjektov. V˘razn˘m spôsobom<br />

tieÏ zr˘chºuje i zlacÀuje podnikateº<strong>sk</strong>˘m<br />

subjektom proces colného konania. SHS uÏ<br />

nepotrebuje fyzicky prepravovaÈ tovar na colnú<br />

poboãku, vypæÀaÈ a predkladaÈ stohy papierov.<br />

Aj colná správa profituje z tohto ‰tatútu,<br />

pretoÏe cel˘ proces certifikácie umoÏÀuje<br />

lep‰ie spoznaÈ subjekt ão je veºmi dôleÏité pre<br />

budovania partner<strong>sk</strong>ého vzÈahu zaloÏeného na<br />

vzájomnej dôvere a pomoci. A v koneãnom<br />

dôsledku je to lacnej‰í a úãinnej‰í spôsob celého<br />

colného konania ako to klasické. Doteraz<br />

bolo v SR Colnou správou udelen˘ch len<br />

38 certifikátov na ‰tatút „schválen˘ hospodár<strong>sk</strong>y<br />

subjekt – SHS“, priãom v‰ak pracujeme<br />

s ìal‰ími 8 138 subjektmi schválen˘mi v rámci<br />

ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov EÚ. Na‰ou snahou v najbliωom<br />

období bude aby na Sloven<strong>sk</strong>u podstatne<br />

vzrástol poãet SHS, ão vyÏaduje aby<br />

sme oveºa intenzívnej‰ie komunikovali s podnikateº<strong>sk</strong>ou<br />

sférou, vysvetºovali moÏnosti a<br />

prínosy takéhoto osvedãenia. Samozrejme,<br />

aj na‰i klienti musia vynaloÏiÈ úsilie na preukázanie<br />

potrebn˘ch kvalít ich podnikania, ão<br />

môÏe spoãiatku vyzeraÈ ako nadpráca, ale urãite<br />

sa im vyplatí.<br />

Proces informatizácie<br />

a ‰kolstvo<br />

Proces informatizácie v rezorte ‰kolstva pokraãuje na v‰etk˘ch stupÀoch ‰kôl,<br />

no tempo aj úroveÀ je rôzna. Nov˘ prístup k vzdelávaniu otvára aj nové moÏnosti na ‰túdium<br />

a informovanosÈ. Ak˘ je stav informatizácie Pre ‰kolstvo je odborníkom generálny riaditeº<br />

Sekcie informatiky M· SR IVAN ·IAGI. Rozpráva sa s redaktorkou Annou Komovou.<br />

âo povaÏujete za slabé a ão naopak za silné<br />

argumenty pre hodnotenie súãasného<br />

stavu procesu informatizácie v ‰kolstve<br />

Za posledné obdobie sa urobil obrov<strong>sk</strong>˘ kus<br />

práce, a to aj napriek tomu, Ïe IKT a potreby<br />

obyvateºstva spojené s IKT sa vyvíjajú míºov˘mi<br />

krokmi a verejná správu musí predvídaÈ,<br />

ão bude ten ktor˘ rezort potrebovaÈ na roky<br />

dopredu, a to nielen z rozpoãtov˘ch dôvodov,<br />

ale aj z pohºadu trendov v hospodárstve. Nedá<br />

mi neuviesÈ, Ïe dne‰n˘ rámec informatizácie<br />

(Koncepcia informatiky a informatizácie regionálneho<br />

‰kolstva) bol schválen˘ pred <strong>sk</strong>oro<br />

piatimi rokmi (27. 2. 2007). Napriek tomu<br />

rezort dokázal v koncepcii promptne reagovaÈ<br />

na technologick˘ v˘voj, ako aj na nové po-<br />

Ïiadavky rezortu a vybudoval, resp. buduje ‰irok˘<br />

rámec sluÏieb, ktoré slúÏia ‰kolstvu,<br />

ako aj akademickej obci a ‰portu. V krátkosti<br />

uvediem len niektoré z posledn˘ch projektov<br />

pod gesciou ministerstva slúÏiace na‰im<br />

uÏívateºom. Napr. projekt pripojenia ‰kôl na<br />

internet Infovek II pre regionálne ‰kolstvo,<br />

projekt rozvoja jednotného ekonomického<br />

informaãného systému verejn˘ch vysok˘ch<br />

‰kôl „SOFIA“, projekt budovania Rezortného<br />

informaãného systému, projekt informaãného<br />

systému ‰portu, stabilizácia procesov v<br />

Dátovom centre rezortu ‰kolstva a postupné<br />

vyuÏívanie kapacít tejto infra‰truktúry a ìal-<br />

‰ie.<br />

Treba v‰ak vykonaÈ e‰te veºa ãinností. Ako<br />

rodiã ‰kolopovinn˘ch detí, ktoré v súãasnosti<br />

uÏ prácu s modern˘mi technológiami pova-<br />

Ïujú za samozrejmosÈ, som stále neupustil<br />

od cieºa zadefinovaného v spomenutej koncepcii,<br />

a to, Ïe aj sloven<strong>sk</strong>é deti budú môcÈ pouÏívaÈ<br />

technológie sprostredkujúce digitálny<br />

vzdelávací obsah, ako je to v niektor˘ch in˘ch<br />

krajinách EÚ. Osobne cítim ako „technick˘“<br />

hendikep krátkosÈ ãasu, v ktorom som mal<br />

moÏnosÈ zatiaº pracovaÈ so svojím tímom na<br />

e‰te nedokonãen˘ch projektoch. Za jednu z<br />

hlavn˘ch celosloven<strong>sk</strong>˘ch priorít v oblasti<br />

IKT v oblasti vzdelávania vnímam potrebu<br />

neustáleho zvy‰ovania digitálnych kompetencií,<br />

a to uÏ od pred‰kol<strong>sk</strong>ej prípravy, a<br />

t˘m nemám na mysli len deti, ale aj pedagógov.<br />

Rozhodne by sa tieÏ nemala obchádzaÈ<br />

potreba ìal‰ieho, t. j. celoÏivotného vzdelávania<br />

v oblasti IKT.<br />

Rozvoj informaãn˘ch technológií je uÏ na<br />

istej úrovni aj v rezorte ‰kolstva, ão sa dokonãilo<br />

a na ão e‰te treba ãakaÈ<br />

V minulosti vybudované moderné rezortné<br />

Dátové centrum ‰kolstva po<strong>sk</strong>ytuje dostatoãnú<br />

infra‰truktúrnu kapacitu uÏ existujúcim<br />

rezortn˘m projektom, no zároveÀ je pri-<br />

22

MINISTERSTVO ·KOLSTVA, VEDY, V¯SKUMU A<br />

·PORTU SR<br />

pravené po<strong>sk</strong>ytnúÈ svoj potenciál na robustn˘<br />

projekt Rezortného informaãného systému<br />

a ìalej na vybudovanie <strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>a objektov digitálneho<br />

vzdelávacieho obsahu.<br />

Naìalej bude snaha zvy‰ovaÈ prenosové<br />

r˘chlosti internetu do základn˘ch a stredn˘ch<br />

‰kôl, tak aby ‰koly mohli vyuÏívaÈ v maximálnej<br />

moÏnej miere moÏnosti IKT, vytvoriÈ podmienky<br />

pre vyuÏívanie kvalitného digitálneho<br />

obsahu vzdelávania, zároveÀ zabezpeãiÈ<br />

kvalitnú infra‰truktúru, a t˘m aj podmienky<br />

na napæÀanie a správu registrov ‰kolstva v Rezortnom<br />

informaãnom systéme a mnoho ìal-<br />

‰ieho.<br />

Na podporu procesu rozvoja informatizácie<br />

podpísalo M· SR Memorandum o porozumení<br />

s firmou Microsoft aká je spolupráca<br />

Som rád, Ïe môÏem nadviazaÈ na uÏ aktívnu<br />

spoluprácu, ktorú má rezort ‰kolstva so<br />

spoloãnosÈou Microsoft od roku 2004. Microsoft<br />

investuje nemalé finanãné prostriedky<br />

do oblasti vzdelávania a zvy‰ovania úrovne<br />

‰kolstva tak na strane ‰tudentov, ako aj pedagógov,<br />

preto je z tohto pohºadu táto spolupráca<br />

z oboch strán <strong>sk</strong>utoãne v˘hodná.<br />

SpoloãnosÈ Microsoft sa v Memorande zaviazala<br />

participovaÈ na procese digitalizácie<br />

‰kôl a príprave na‰ich pedagógov na túto<br />

zmenu. V rámci na‰ich spoloãn˘ch aktivít sa<br />

vykonáva mnoÏstvo ‰kolení na‰ich pedagógov,<br />

no v poslednom ãase sa venuje pozornosÈ<br />

aj vzdelávaniu nepedagogick˘ch zamestnancov<br />

‰kôl ich manaÏérov, ão je tieÏ dôleÏité pre<br />

kvalitu riadenia ‰kôl.<br />

Príspevkom z na‰ej strany, je formálna<br />

podpora podujatí organizovan˘ch v rámci<br />

programu Microsoft Partneri vo vzdelávaní<br />

ako aj po<strong>sk</strong>ytovanie spätnej väzby na realizované<br />

programy a aktivity.<br />

Kde sú kritické miesta, ktoré bránia väã-<br />

‰iemu rozvoju IKT na regionálnej úrovni<br />

Pokúsim sa zodpovedaÈ túto otázku pre<br />

oblasÈ ‰kolstva. Nechcem sa teraz zameraÈ<br />

na v‰etk˘m známe prebiehajúce obdobie krízy,<br />

a s t˘m spojené problémy s financovaním,<br />

ale uvediem konkrétny príklad, s ktor˘m sme<br />

sa na rezorte stretli a zároveÀ súvisí s regionálnou<br />

úrovÀou. Okrem uveden˘ch financií<br />

a potreby zvy‰ovania digitálnych kompetencií<br />

ide predov‰etk˘m o „biele miesta“ v penetrácii<br />

vysokor˘chlostn˘m internetom v SR.<br />

Vysvetlím o ão ide. V rámci projektu Infovek<br />

II sme narazili na nedostatoãnú konektivitu v<br />

niektor˘ch regiónoch s nedostatoãnou penetráciou<br />

internetom, kde v súãasnosti za dan˘ch<br />

podmienok nie je moÏné maÈ plnohodnotné a<br />

r˘chle pripojenie na úrovni, aby sa dali vyuÏívaÈ<br />

v‰etky sluÏby, ktoré ministerstvo má v<br />

úmysle v zmysle koncepcie implementovaÈ.<br />

OblasÈ penetrácie vysokor˘chlostn˘m internetom<br />

by mala byÈ v nasledujúcich rokoch<br />

ãiastoãne vyrie‰ená pripravovan˘mi projektmi<br />

z prioritnej osi 3 OPISu.<br />

V neposlednom rade nemôÏem opomenúÈ<br />

aj istú hrozbu rozvoja IKT súvisiacu s politick˘mi<br />

rozhodnutiami, keì so zmenou vlády<br />

prichádza zmena stratégií, rozhodnutí a<br />

vlastne celého projektového riadenia. Vieme<br />

o byrokracii v ‰kolstve, ktorú je moÏné postupne<br />

zniÏovaÈ práve zavedením Rezortného<br />

informaãného systému aj na základe spoloãnej<br />

integrácii so ‰kol<strong>sk</strong>˘mi informaãn˘mi<br />

systémami. Nevyhnutnou podmienkou zniÏovania<br />

byrokracie v prostredí rezortu sú v‰ak<br />

zároveÀ aj legislatívne úpravy súvisiacich<br />

právnych predpisov, ktoré sú v mnoh˘ch prípadoch<br />

bez silnej politickej podpory ÈaÏko<br />

presaditeºné v potrebnom ãase.<br />

Aká je úroveÀ dobudovanej sústavy informaãn˘ch<br />

systémov v rezorte ‰kolstva v porovnaní<br />

so ‰kolami EÚ, existujú údaje o dosiahnutej<br />

úrovni<br />

Je veºmi ÈaÏké Sloven<strong>sk</strong>o medzinárodne<br />

porovnávaÈ, pretoÏe ch˘bajú aktuálne údaje,<br />

ãi sme dosiahli, alebo nedosiahli úroveÀ priemeru<br />

EÚ. MôÏem v‰ak len kon‰tatovaÈ, Ïe vo<br />

v‰eobecnosti súãasná úroveÀ informaãn˘ch<br />

systémov v rezorte ‰kolstva zodpovedá postaveniu<br />

na‰ej krajiny v rámci EÚ v úrovni rozvoja<br />

celkovej informatizácie spoloãnosti. Sú<br />

oblasti v rezorte ‰kolstva, v ktor˘ch sme sa v˘razne<br />

posunuli aj vìaka projektom financovan˘ch<br />

zo ‰trukturálnych fondov EÚ. Na‰ou<br />

snahou bude naìalej pochopiteºne zniÏovaÈ<br />

rozdiely medzi vyspel˘mi ãlen<strong>sk</strong>˘mi krajinami<br />

EÚ aj v tejto oblasti.<br />

Momentálne v Európe prebieha po prv˘ raz<br />

rozsiahly systematick˘ prie<strong>sk</strong>um o IKT vo<br />

vzdelávaní. Prie<strong>sk</strong>um prebieha v 31 krajinách<br />

Európy (27 krajinách Európ<strong>sk</strong>ej únie, v<br />

Chorvát<strong>sk</strong>u, na Islande, v Nór<strong>sk</strong>u a Turecku).<br />

Cieºom európ<strong>sk</strong>eho prie<strong>sk</strong>umu v ‰kolách IKT<br />

a vzdelávanie (ESSIE) je zmonitorovaÈ vyuÏívanie<br />

informaãn˘ch technológií na vyuãovaní,<br />

dostupnosÈ digitálnej technológie na ‰kolách<br />

a ich prínos na dosiahnutie vzdelávacích,<br />

sociálnych a ekonomick˘ch zámerov. Rovnako<br />

sa budú overovaÈ <strong>sk</strong>úsenosti mlad˘ch ºudí<br />

s IKT v ‰kolách i mimo nej, poãet uãební pripojen˘ch<br />

na internet, vybavenosÈ interaktívnymi<br />

tabuºami a prenosn˘mi poãítaãmi,<br />

schopnosÈ uãiteºov a Ïiakov dané pomôcky<br />

efektívne vyuÏívaÈ a pod. Anal˘za odpovedí,<br />

ktoré sa v tomto prie<strong>sk</strong>ume zí<strong>sk</strong>ajú, bude<br />

zverejnená v roku 2012 v správe zaoberajúcej<br />

sa porovnávaním jednotliv˘ch krajín a<br />

tieÏ v 31 národn˘ch správach zúãastnen˘ch<br />

krajín.<br />

Po<strong>sk</strong>ytuje národn˘ portál rezortu ‰kolstva<br />

kompatibilné sluÏby s ústredn˘m portálom<br />

verejnej správy<br />

V súãasnosti Centrálny informaãn˘ portál<br />

rezortu ‰kolstva – „CIP·“ (www.iedu.<strong>sk</strong>) po<strong>sk</strong>ytuje<br />

prevaÏne funkcionalitu zameranú<br />

hlavne na po<strong>sk</strong>ytovanie informácií pre uãite-<br />

ºov, Ïiakov, rodiãov, riadiacich pracovníkov,<br />

v˘chovn˘ch poradcov, ale aj ‰irokej verejnosti,<br />

teda primárne pre uÏívateºov z oblasti ‰kolstva<br />

na rozdiel od Ústredného portálu verejnej<br />

správy – „ÚPVS“, ktor˘ je podºa zákona<br />

o ISVS informaãn˘m systémom verejnej správy<br />

na po<strong>sk</strong>ytovanie sluÏieb a informácií verejnosti<br />

prostredníctvom spoloãného prístupového<br />

miesta v sieti internet. Roz‰írenie CIP·u<br />

o mnoÏstvo zaujímav˘ch informácií a elektronick˘ch<br />

sluÏieb z prostredia rezortu ‰kolstva<br />

sa predpokladá aÏ po uvedení Rezortného informaãného<br />

systému do rutinnej prevádzky.<br />

Následne bude moÏné vyuÏívaÈ postupne tieto<br />

sluÏby aj ústredn˘m portálom verejnej<br />

správy, resp. in˘mi orgánmi verejnej moci.<br />

Medzi M·VVa· SR a MF SR, ako garantom<br />

informatizácie v SR, prebiehajú pravidelné<br />

stretnutia a jednou z kºúãov˘ch tém je aj<br />

po<strong>sk</strong>ytovanie t˘chto sluÏieb a informácií obãanom<br />

prostredníctvom ÚPVS.<br />

Aké sú priority pre ìal‰ie rie‰enia a inovácie<br />

subsystémov IS v ‰kolstve<br />

V prvom rade si treba uvedomiÈ, ak˘ veºk˘<br />

rozsah oblastí a ãinností samotné ministerstvo<br />

kompetenãne zastre‰uje. Informatizácia<br />

na rezortnej úrovni sa dot˘ka nielen ‰kolstva,<br />

ale aj vedy, v˘<strong>sk</strong>umu a ‰portu. Pre kaÏdú<br />

oblasÈ buì uÏ existuje nejak˘ informaãn˘<br />

systém alebo sa práve buduje. Na‰ou úlohou<br />

je vzájomnou koordináciou zabezpeãiÈ, aby<br />

nevznikali v rezorte ‰kolstva autonómne informaãné<br />

systémy, ale naopak, aby dochádzalo<br />

k ich ãoraz väã‰ej integrácii, a t˘m ich<br />

efektívnemu vyuÏívaniu. ZároveÀ je nevyhnutné<br />

zabezpeãiÈ pravidelnú obnovu a inováciu<br />

rezortnej a ‰kol<strong>sk</strong>ej IKT infra‰truktúry, zabezpeãiÈ<br />

kvalifikovan˘ personál na správu<br />

IKT na ‰kolách a zároveÀ zvy‰ovaÈ digitálnu<br />

gramotnosÈ samotn˘ch uÏívateºov jednotliv˘ch<br />

informaãn˘ch systémov, ãi uÏ z prostriedkov<br />

‰tátneho rozpoãtu alebo aj z prostriedkov<br />

‰trukturálnych fondov EÚ.<br />

Ako je to s pripojením systému vzdelávania<br />

v oblasti IKT k európ<strong>sk</strong>ym vzdelávacím<br />

programom<br />

V oblasti európ<strong>sk</strong>ych vzdelávacích programov<br />

v IKT je v EÚ snaha o spoloãnú politiku,<br />

aj keì EK nemá podºa mne známych<br />

informácií úsilie vypracúvaÈ doslovne spoloãné<br />

európ<strong>sk</strong>e kurikulá, ale <strong>sk</strong>ôr sprostredkúvaÈ<br />

v˘menu (tvorbu databáz) <strong>sk</strong>úseností/námetov,<br />

ktoré sú v EÚ alebo pridruÏen˘ch krajinách.<br />

Úlohu v tejto situácii ani tak nezohrávajú súãasné<br />

technologické rozdiely medzi jednotliv˘mi<br />

ãlen<strong>sk</strong>˘mi ‰tátmi únie, ako <strong>sk</strong>ôr ochrana<br />

autonómie svojich koncepcií, ktorá vypl˘va<br />

z tradiãnej decentralizácie na samotnej<br />

národnej úrovni niektor˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov,<br />

preto sa mi realizácia centralizovaného vzdelávacieho<br />

programu na európ<strong>sk</strong>ej úrovni nejaví<br />

v súãasnosti ako reálna. EÚ v‰ak má úsilie<br />

v rozsahu svojich rámcov zohrávaÈ aktívnu<br />

úlohu, napr. vypracúvaním odporúãaní,<br />

ako je to napr. aj v problematike kºúãov˘ch<br />

kompetencií v oblasti IKT. Tieto kompetencie<br />

v oblasti IKT sú zahrnuté do ná‰ho ·tátneho<br />

vzdelávacieho programu.<br />

23

I T A S<br />

European schoolnet<br />

European Schoolnet (Európ<strong>sk</strong>a ‰kol<strong>sk</strong>á sieÈ) sústreìuje 30 ministerstiev ‰kolstva z rôznych ‰tátov,<br />

ktoré majú inovatívny cieº v oblasti v˘chovy a vzdelávania. Viac v rozhovore s Gustavom BUDINSK¯M<br />

– IT Asociácia Sloven<strong>sk</strong>a ITAS, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.<br />

Cieºom European Schoolnet je priniesÈ inovácie<br />

za pomoci technológií do vyuãovania<br />

a do ‰kolstva, ão sa podarilo v rámci Sloven<strong>sk</strong>a,<br />

na ão je zameraná kampaÀ Európ<strong>sk</strong>y<br />

t˘ÏdeÀ e-Skills 2012<br />

Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills 2012 je kampaÀ<br />

zameraná na to, aby ºuìom ukázala ako zí<strong>sk</strong>aÈ<br />

prácu a nadobudnúÈ elektronické zruãnosti<br />

pre Ïivot v dne‰n˘ch digitálnych ãasoch..<br />

PríleÏitosti v oblasti vedy, informaãn˘ch<br />

a komunikaãn˘ch technológií, inÏinierstva<br />

a matematiky predstavujú kºúãovú úlohu<br />

pri tvorbe modernej pracovnej sily a my<br />

na to musíme upozorniÈ, pretoÏe nezamestnanosÈ<br />

mlad˘ch ºudí, ktorá dosiahla viac ako<br />

40% úroveÀ, je znepokojujúcim trendom. Veríme,<br />

Ïe prostredníctvom podobn˘ch aktivít<br />

sa nám pomôÏe presvedãiÈ kompetentn˘ch, Ïe<br />

je potrebná zmena nielen zdola – a teda vyvolanie<br />

záujmu u ‰tudentov – ktorí sa na IT<br />

odbory hlásia, ale najmä zhora – aby na‰e<br />

‰kolstvo reagovalo promptnej‰ie na potreby<br />

trhu. Tie sú jasné, IT firmám sa na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

páãi, ale ch˘bajú im ºudia. A v nedávnom<br />

prie<strong>sk</strong>ume, ktor˘ IT Asociácia u<strong>sk</strong>utoãnila<br />

za minul˘ rok vyplynulo, Ïe IT priemysel na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u síce zamestnáva o polovicu menej<br />

ºudí, ako automobilov˘, no jeho v˘konnosÈ je<br />

rádovo násobne vy‰‰ia.<br />

Kto sa zúãastÀuje na projekte, koºko krajín<br />

a ako sa rozvíja spolupráca<br />

Tento rok sa zúãastní 37 krajín, oproti roku<br />

2010 pribudli ìal‰ie tri krajiny a v˘hodou je<br />

– Ïe mnoho aktivít sa preberá medzi krajinami.<br />

Tak napríklad úspech ná‰ho IT fitnes testu,<br />

do ktorého sa v roku zapojilo vy‰e 50 000<br />

ºudí, presvedãil viaceré okolité krajiny, aby si<br />

ho priamo prevzali. To znamená, Ïe uÏ tento<br />

rok budeme môcÈ na‰e ãísla priamo porovnávaÈ<br />

s âe<strong>sk</strong>ou republikou, Poº<strong>sk</strong>om ako aj<br />

in˘mi krajinami. Aby toto bolo moÏné, na‰e<br />

otázky sme preloÏili do angliãtiny a kaÏdá krajina<br />

si ich preloÏila do rodného jazyka a lokalizovala<br />

obsah niektor˘ch otázok, ktor˘ je<br />

viazan˘ ku krajine.<br />

Má Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills väã‰í dosah<br />

na informovanie o zruãnostiach a vedomostiach<br />

aj pre ìal‰ie uplatnenie absolventov<br />

‰kôl<br />

Veríme, Ïe áno. Organizovane tejto aktivity<br />

podnecuje záujem u ‰tudentov o ‰túdium<br />

IT problematiky, samotne testovanie IT FIT-<br />

NESS testom dáva informáciu o tom, ako sú<br />

cieºové <strong>sk</strong>upiny, predov‰etk˘m mladí ‰udia<br />

schopní vyuÏívaÈ efektívne IKT pre svoje potreby<br />

v Ïivote, v <strong>sk</strong>ole a pod. V˘sledky testovania<br />

môÏu poslúÏiÈ na vypracovanie ‰túdií a<br />

odporúãaní, ak˘m spôsobom je potrebné upraviÈ<br />

– zmeniÈ ‰tudijné programy v oblasti IKT,<br />

aby sa zlep‰ili IT zruãnosti absolventov ‰kôl<br />

a aby boli pripravení lep‰ie na vyuÏívanie<br />

IKT, ão by im malo priniesÈ podstatne <strong>sk</strong>valitnenie<br />

Ïivota.<br />

Podºa dostupn˘ch v˘<strong>sk</strong>umov sa odhaduje,<br />

Ïe väã‰ina pracovn˘ch miest bude v roku<br />

2015 vyÏadovaÈ minimálne základnú úroveÀ<br />

e-zruãností, ako sa dosiahne zapojenie<br />

veºkej väã‰iny do digitálneho Ïivota<br />

Urãite. dnes uÏ sa bez poãítaãov zaobídeme<br />

len veºmi ÈaÏko a oãakávame, Ïe tento v˘voj<br />

sa len tak r˘chlo nezmení. ªudí navy‰e digitálne<br />

technológie lákajú a zaãínajú ich pouÏívaÈ<br />

v pomerne mladom veku. My v‰ak<br />

predov‰etk˘m veríme, Ïe práve tak˘mito aktivitami,<br />

ako je nበIT fitnes test, dokáÏeme<br />

ºudom ukázaÈ to, kde sú ich medzery a informovaÈ<br />

ich o tom, Ïe je potrebné ich vyplniÈ.<br />

Je totiÏ rozdiel medzi obyãajn˘m pouÏívaním<br />

a chápaním.<br />

Ktoré aktivity sa realizujú na Sloven<strong>sk</strong>u a<br />

aká je spokojnosÈ s úrovÀou IT zruãností<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u organizujeme aktivitu IT fitnes<br />

test – teda test zameran˘ na urãenie IT<br />

kvocientu na‰ej mládeÏe a ‰tudent<strong>sk</strong>ú súÈaÏ<br />

NAG, kde ide o znalosti poãítaãov˘ch sietí.<br />

Ak sa chceme rozprávaÈ o úrovní zruãnosti –<br />

môÏeme vychádzaÈ iba z ãísiel, ktoré boli v˘sledkom<br />

IT fitnes testu v roku 2010. Vtedy<br />

Slováci zvládli IT FITNESS TEST v priemere<br />

na 38,49 %. Najväã‰ie medzery mali pod-<br />

ºa spracovan˘ch v˘sledkov vo vedomostiach<br />

o informaãnej bezpeãnosti, najlep‰ie sa orientovali<br />

vo vyuÏívaní softvérového vybavenia<br />

poãítaãa. Test ukázal, Ïe do sociálnych sietí<br />

bolo uÏ vtedy zapojen˘ch aÏ 89% jeho úãastníkov<br />

a najpouÏívanej‰ou online sluÏbou je internetbanking.<br />

Dnes zatiaº e‰te nemáme presné<br />

ãísla, ale pri hranici 20 000 otestovan˘ch<br />

vychádzala priemerná hodnota 63 %. Tie do<br />

nás vná‰ajú istú nádej a te‰í nás aj to, Ïe<br />

mnoho ºudí, ktorí absolvovali tento test v<br />

roku 2010 sa k nemu opäÈ vrátili.<br />

Ktoré vekové <strong>sk</strong>upiny sú s vedomosÈami v<br />

oblasti IT najlep‰ie a ão by mohlo zv˘‰iÈ záujem<br />

o IT zruãnosti na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

V roku 201 najvy‰‰ie priemerné <strong>sk</strong>óre, blí-<br />

Ïiace sa k hranici 60 %, dosiahli vekové <strong>sk</strong>upiny<br />

od 21 do 35 rokov. Rozhodne by sme<br />

ocenili, keby záujem o IT zruãnosti pomáhalo<br />

podnecovaÈ samotné ‰kolstvo. Pravdou je,<br />

Ïe mnohé firmy sa uÏ dnes usilujú o spoluprácu<br />

so ‰kolami, ale je potrebné, aby aj uãitelia<br />

Ïiakov informovali o tom, ão je dnes potrebné<br />

a ão môÏe maÈ vplyv na ich budúcnosÈ.<br />

Aké motivaãné aktivity sú pripravené na<br />

zí<strong>sk</strong>anie a zapojenie do pripravovaného<br />

testovania IT zruãností , ak˘ záujem sa<br />

predpokladá A ão ãaká na najúspe‰nej-<br />

‰ích<br />

ZáleÏí, ãi ide o jednotlivcov, alebo ‰koly,<br />

pretoÏe na‰i, na‰Èastie mimoriadne ‰tedrí partneri<br />

dali ceny tak pre jednotlivcov, ako aj<br />

celé triedy, ãi dokonca ‰koly. Tí najlep‰í tak<br />

môÏu zí<strong>sk</strong>aÈ hodnotné notebooky, kamery,<br />

softvér, alebo napríklad ‰peciálne ‰kolenia<br />

pre svoju triedu.<br />

Predpokladá sa potvrdenie zníÏenia nezamestnanosti<br />

aj na základe spomínaného<br />

Európ<strong>sk</strong>eho t˘ÏdÀa e-Skills 2012<br />

Myslím si, Ïe priamy, respektíve merateºn˘<br />

a okamÏit˘ vplyv to maÈ nebude, no na‰ím<br />

cieºom je prostredníctvom najrôznej‰ích aktivít<br />

zv˘‰iÈ aspoÀ povedomie o potrebe IT<br />

zruãností a ich prínose. Verím, Ïe mnoh˘ch<br />

motivujeme, aby sa, ak doteraz nie, sa touto<br />

problematikou zaãali zaoberaÈ a snaÏili sa z<br />

nej vyÈaÏiÈ.<br />

24

I T A S<br />

„V˘znam IKT sektora pre sloven<strong>sk</strong>ú ekonomiku je v˘znamnej‰í ako je v‰eobecné povedomie verejnosti. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

IKT sektor odvádza na daniach a odvodoch viac ako automobilov˘ priemysel. IKT sú obvykle pozície s vysokou<br />

pridanou hodnotou, ãiÏe také, ktoré sloven<strong>sk</strong>á ekonomika potrebuje. Tento sektor pre svoj rozvoj nepotrebuje klasické<br />

diaºnice. Staãia digitálne,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Juraj SABAKA, prezident IT Asociácie Sloven<strong>sk</strong>a (ITAS).<br />

eGovernment je jedn˘m z kºúãov˘ch<br />

indikátorov konkurencieschopnosti krajiny<br />

Ako sa vyvíja sloven<strong>sk</strong>˘ IKT priemysel<br />

Presné ãísla za uplynul˘ rok e‰te nemáme, ale<br />

celkovo oãakávam mierny rast. Rozdielny je v˘voj<br />

v jednotliv˘ch segmentoch. Silne rástli napríklad<br />

medzinárodné centrá sluÏieb a klesli telekomunikácie,<br />

v dôsledku konkurencie a regulácií.<br />

Ale aj v tomto segmente je v˘voj diferencovan˘,<br />

klesá hlas a rastie internet.<br />

Ako sa to prejavilo na zamestnanosti<br />

Sloven<strong>sk</strong>˘ IKT sektor je z pohºadu zamestnancov<br />

veºmi lukratívny. Podºa údajov zverejnen˘ch<br />

·tatistick˘m úradom zamestnával IKT<br />

sektor v januári 2012 takmer 40 000 pracovníkov,<br />

ão je o 7 000 viac ako v decembri 2010.<br />

Priemerná nominálna mesaãná mzda v IKT sektore<br />

presiahla 1 700 eur, ão je medziroãn˘ nárast<br />

o 15,1 %. Nástupné platy patria k najvy‰-<br />

‰ím, nezamestnanosÈ je minimálna. Je dobré<br />

byÈ informatikom.<br />

No aj napriek tomu a tieÏ napriek vysokej nezamestnanosti<br />

je na Sloven<strong>sk</strong>u v odvetví IKT nedostatok<br />

kvalifikovan˘ch odborníkov. To je jednou<br />

z hlavn˘ch b⁄zd r˘chlej‰ieho rozvoja a nevyuÏívania<br />

potenciálu IKT priemyslu. Veºk˘m<br />

problémov je aj nevyhovujúca ‰truktúra vzdelávania,<br />

kde by mal byÈ väã‰í dôraz kladen˘ na<br />

kvalitné stredné odborné ‰kolstvo a bakalár<strong>sk</strong>e<br />

‰túdium. Viaceré firmy hºadajú odborníkov v zahraniãí.<br />

Je potrebné rie‰iÈ problematiku imigraãnej<br />

politiky.<br />

Ak˘ má v˘znam samotn˘ IKT sektor pre<br />

na‰u ekonomiku<br />

IKT priemysel je rozhodujúcim dodávate-<br />

ºom rie‰ení pre modernizáciu v mnoh˘ch odvetviach<br />

hospodárstva. Rozvoj „smart“ energetiky,<br />

inteligentn˘ch dopravn˘ch systémov, integrovanej<br />

v˘roby a logistiky, modern˘ch finanãn˘ch<br />

sluÏieb, moderného a súãasne efektívneho zdravotníctva,<br />

ochrany a sprístupnenia kultúrneho<br />

dediãstva a ìal‰ích oblastí je nemysliteºn˘ bez<br />

IKT.<br />

Podºa ‰túdie SAV zv˘‰enie investícií v SR do<br />

IKT o 1% vedie k rastu reálneho HDP o 0,11%.<br />

Podºa Európ<strong>sk</strong>ej komisie má IKT sektor poloviãn˘<br />

podiel na hospodár<strong>sk</strong>om raste EÚ za posledn˘ch<br />

15 rokov a EK vidí tento sektor ako<br />

hlavn˘ motor ìal‰ieho v˘voja.<br />

Ako je to z hºadi<strong>sk</strong>a exportu<br />

Zhruba tretinu pracovn˘ch miest vytvorili<br />

medzinárodné centrá sluÏieb medzinárodn˘ch<br />

koncernov ako Accenture, AT&T, DELL, HP,<br />

IBM, T-Systems. V nich pribúdajú pracovné<br />

miesta najr˘chlej‰ie. Sú silne proexportne orientované.<br />

Odhadujem, Ïe export tvorí viac ako<br />

50 % odvetvia.<br />

Ak˘ je potenciál na rast<br />

Najvy‰‰í potenciál vidím najmä v dvoch oblastiach,<br />

servisn˘ch centrách a v eGovernmente.<br />

Zahraniãní investori v tomto odvetví preinvestovali<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u znaãné kapitálové prostriedky<br />

najmä do vzdelania ºudí, s minimálnymi<br />

investiãn˘mi stimulmi. Konkurenãn˘ tlak je<br />

v‰ak obrov<strong>sk</strong>˘ a globálny. Sloven<strong>sk</strong>o súÈaÏí nielen<br />

s okolit˘m krajinami (âe<strong>sk</strong>o, Maìar<strong>sk</strong>o,<br />

Poº<strong>sk</strong>o), ale nov˘mi EÚ krajinami (Rumun<strong>sk</strong>o,<br />

Bulhar<strong>sk</strong>o), mimo EÚ krajinami (India, Malajzia,<br />

Indonézia, Filipíny, Ukrajina, Ru<strong>sk</strong>o). Sloven<strong>sk</strong>o<br />

má prípade dobrého podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia a dostatku kvalifikovanej pracovnej<br />

sily potenciál zv˘‰iÈ investície s vysokou pridanou<br />

hodnotou do IKT priemyslu. Na druhej<br />

strane je reálne riziko, Ïe v prípade nezlep‰ovania<br />

konkurencieschopnosti SR uÏ existujúci investori<br />

odídu za lep‰ími podmienkami. Tranzitívne<br />

náklady na odchod sú minimálne. Vzhºadom<br />

na to, Ïe investiãné stimuly sú minimálne,<br />

investori nemajú záväzok udrÏaÈ pozície. Nie sú<br />

potrebné prakticky Ïiadne masívne investície do<br />

technológií (v˘robné haly, strojové vybavenie)<br />

ale len do za‰kolenia ºudí. Konkurenãné krajiny<br />

pritom po<strong>sk</strong>ytujú investiãné stimuly na kancelár<strong>sk</strong>u<br />

plochu (open-space) a za‰kolenie ºudí.<br />

Jednou z priorít vlády by malo byÈ vytvorenie<br />

podmienok na zí<strong>sk</strong>anie nov˘ch investícií do<br />

IKT priemyslu a na druhej strane udrÏanie uÏ<br />

existujúcich investícií. ITAS je pripraven˘ v<br />

spolupráci s Ministerstvom hospodárstva a SA-<br />

RIO pripraviÈ príslu‰nú stratégiu.<br />

Spomínali ste eGovernment...<br />

VyuÏitie moÏností informaãn˘ch a komunikaãn˘ch<br />

technológií pre produktívnej‰ie verejnej<br />

správy je zrejmé. V˘sledkom môÏe byÈ zásadné<br />

zlep‰enie úrovne sluÏieb verejnej správy<br />

pri súãasnom v˘raznom zefektívnení fungovania<br />

verejnej správy. Práve oblasÈ elektronizácie<br />

verejnej správy je najviac zaostalou oblasÈou sloven<strong>sk</strong>ej<br />

informatizácie. Úspe‰né zvládnutie<br />

komplexn˘ch IKT projektov b˘va kºúãov˘m<br />

predpokladom veºk˘ch reformn˘ch opatrení v<br />

‰tátnej a verejnej správe. Zlyhania t˘chto projektov<br />

vedú k nedozern˘m materiálnym ‰kodám,<br />

brzdia modernizáciu ‰tátu a zhor‰ujú podmienky<br />

Ïivota obãanov a podmienky podnikania.<br />

ÚroveÀ eGovernmentu je pritom jedn˘m z kºúãov˘ch<br />

indikátorov konkurencieschopnosti krajiny<br />

na ktor˘ sa pozerajú investori.<br />

Preão realizácia eGovernmentu zlyháva<br />

Pre nezvládnut˘ systém riadenia. V prvom<br />

rade je potrebné zru‰iÈ viackoºajnosÈ riadenia<br />

eGovernmentu. Treba si uvedomiÈ, Ïe informatizácia<br />

by mala byÈ spojená so zmenou procesov<br />

a sproduktívnením fungovania verejnej<br />

správy. To by malo zásadn˘m spôsobom zlep-<br />

‰iÈ kvalitu sluÏieb s niωími nákladmi na prevádzku.<br />

Vlastníkom takejto zmeny musí byÈ minister<br />

a nie informatik. Toto by mali byÈ projekty<br />

eGovernmentu. Tak sa ich v‰ak realizuje len<br />

malá ãasÈ. Asi doteraz politici nepovaÏovali<br />

zlep‰enie fungovania verejnej správy a zniÏovanie<br />

administratívneho zaÈaÏenia obãanov a podnikateºov<br />

za dôleÏité. Verím, Ïe sme sa v‰etci pouãili<br />

a vláda spoloãne s priemyslom zaãnú tento<br />

problém rie‰iÈ profesionálne. ITAS je na to<br />

pripraven˘.<br />

Do eGovernmentu boli uÏ investované stámilióny<br />

eur...<br />

Veºká ãasÈ bola pouÏitá na nákup technológií.<br />

To z môjho pohºadu nie je to isté ako eGovernment,<br />

ktor˘ spájam so zmenami procesov a spôsobu<br />

fungovania. Kladiem si otázku, ãi takto minuté<br />

peniaze je moÏné povaÏovaÈ za <strong>sk</strong>utoãnú<br />

investíciu. Myslíme si, Ïe vláda by sa mala in‰-<br />

pirovaÈ a zobraÈ najlep‰ie praktiky z in˘ch krajín<br />

respektíve zo súkromného sektora. Základné<br />

princípy ITAS zhrnul do dokumentu Návrh<br />

Systémov˘ch zmien na zlep‰enie procesu informatizácie<br />

verejnej správy na Sloven<strong>sk</strong>u. Ná‰<br />

kvalifikovan˘ odhad je, Ïe aplikácia predloÏeného<br />

modelu riadenia umoÏní zníÏiÈ v˘davky na<br />

IKT o 20 – 30 % za súãasného zlep‰enia ich<br />

úrovne. Veríme, Ïe nová vládna garnitúra bude<br />

maÈ záujem na spolupráci. V‰etci politici to na<br />

predvolebnom okrúhlom stole deklarovali.<br />

A ão zdroje Ako to je s ìal‰ím financovaním<br />

Zdroje tu e‰te sú. Aj vìaka súãasnému „tempu“<br />

ãerpania je ich v Operaãnom programe informatizácie<br />

spoloãnosti stále dostatok. Ich vyuÏitie<br />

v‰ak má vo svojich rukách vláda a my veríme,<br />

Ïe ich nepremrhá.<br />

25

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Málokto pochybuje o tom, Ïe sloven<strong>sk</strong>ej ekonomike by prospeli dve veci. Po prvé, väã‰ia<br />

diverzifikácia – aby nበexport nestál a nepadal na niekoºk˘ch v˘vozcoch, ako je napr.<br />

bratislav<strong>sk</strong>˘ Volkswagen a aby zamestnanosÈ aj v˘voj HDP menej záviseli od dopytu<br />

na zahraniãn˘ch trhoch. A po druhé, väã‰ia orientácia na odvetvia s vy‰‰ou pridanou hodnotou,<br />

o ktoré by dalo oprieÈ pri budovaní vedomostnej ekonomiky.<br />

Preão si treba pri tvorbe<br />

programového vyhlásenia vlády<br />

v‰imnúÈ IKT sektor<br />

âo môÏe nastupujúca vláda urobiÈ, aby podporila smerovanie k vedomostnej spoloãnosti<br />

PREâO MAJÚ IKT V¯ZNAM<br />

Pilierom, na ktorom sa pri tomto smerovaní<br />

dá stavaÈ, je odvetvie informaãn˘ch a komunikaãn˘ch<br />

technológií (IKT). Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

v Àom pracuje zhruba 30-tisíc ºudí, av‰ak<br />

na daniach a odvodoch zaplatí ‰tátu podºa<br />

‰túdie Iness viac ako automobilov˘ priemysel.<br />

Má najniωiu nezamestnanosÈ, najväã‰í<br />

prírastok pracovn˘ch miest, najvy‰‰ie platy,<br />

je nezávisl˘ na dopravnej infra‰truktúre a má<br />

veºk˘ potenciál rásÈ (najmä v oblasti servisn˘ch<br />

centier, ktoré sú navy‰e masívne exportne<br />

zamerané a len vlani u nás vytvorili 7-<br />

tisíc pracovn˘ch miest).<br />

Aj keì je dnes IKT odvetvie medializované<br />

najmä v súvislosti s dodávkami pre eGovernment,<br />

vládne zákazky predstavujú len<br />

ãasÈ jeho aktivít. Podºa t˘Ïdenníka Trend má<br />

u nás verejn˘ sektor po odrátaní trÏieb distribútorov<br />

hardvéru a softvéru na celkov˘ch IT<br />

dodávkach menej ako tretinov˘ podiel.<br />

IKT odvetvie má nielen vysokú pridanú<br />

hodnotu, ale aj veºk˘ exportn˘ a inovaãn˘ potenciál.<br />

IKT firmy sú rozhodujúcimi dodávateºmi<br />

rie‰ení pre modernizáciu v ìal‰ích odvetviach<br />

národného hospodárstva. Rozvoj<br />

„smart“ energetiky, inteligentn˘ch dopravn˘ch<br />

systémov, integrovanej v˘roby a logistiky,<br />

modern˘ch finanãn˘ch sluÏieb, moderného<br />

a súãasne efektívneho zdravotníctva,<br />

ochrany a sprístupnenia kultúrneho dediãstva<br />

a ìal‰ích oblastí je bez IKT nemysliteºn˘.<br />

Zrejm˘ je aj potenciál informaãn˘ch a komunikaãn˘ch<br />

technológií pre sproduktívnenie<br />

verejnej správy. V˘sledkom môÏe byÈ zásadné<br />

zlep‰enie verejn˘ch sluÏieb pri súãasnom<br />

v˘raznom zefektívnení fungovania úradov.<br />

Práve oblasÈ elektronizácie verejnej správy je<br />

najviac zaostalou oblasÈou sloven<strong>sk</strong>ej informatizácie.<br />

Úspe‰né zvládnutie komplexn˘ch<br />

IKT projektov b˘va kºúãov˘m predpokladom<br />

veºk˘ch reformn˘ch opatrení v ‰tátnej a<br />

verejnej správe. Zlyhania t˘chto projektov<br />

vedú k nedozern˘m materiálnym ‰kodám,<br />

brzdia modernizáciu ‰tátu a zhor‰ujú podmienky<br />

Ïivota obãanov a podmienky podnikania.<br />

ZAHRANIâNÉ AJ DOMÁCE FIRMY<br />

Zahraniãní investori v oblasti IKT preinvestovali<br />

doteraz na Sloven<strong>sk</strong>u znaãné prostriedky<br />

najmä do vzdelania ºudí, hoci sa im u‰li iba<br />

minimálne investiãné stimuly. Konkurenãn˘<br />

tlak je v‰ak obrov<strong>sk</strong>˘ a globálny. O pracovné<br />

miesta nesúÈaÏíme len s okolit˘mi krajinami,<br />

ale aj s nov˘mi ãlenmi EÚ (Rumun<strong>sk</strong>o,<br />

Bulhar<strong>sk</strong>o) a s Áziou (India, Malajzia, Filipíny,<br />

Indonézia).<br />

Podºa vlaÀaj‰ej ‰túdie A. T. Kearney Global<br />

Services Location Index, ktorá porovnáva<br />

atraktívnosÈ jednotliv˘ch krajín pre umiestnenie<br />

centier, ktoré po<strong>sk</strong>ytujú rôzne IT a biznisové<br />

sluÏby na diaºku, je Sloven<strong>sk</strong>o spomedzi<br />

50 hodnoten˘ch krajín aÏ na 40 mieste.<br />

V prípade dobrého podnikateº<strong>sk</strong>ého prostredia<br />

a dostatku kvalifikovanej pracovnej<br />

sily máme ‰ancu zv˘‰iÈ investície s vysokou<br />

pridanou hodnotou do IKT priemyslu. Na<br />

druhej strane reálne hrozí, Ïe ak sa tieto predpoklady<br />

nezlep‰ia, odídu existujúci investori<br />

inam. Jednou z priorít vlády by preto malo<br />

byÈ vytvorenie podmienok na zí<strong>sk</strong>anie nov˘ch<br />

investícií do IKT priemyslu, aj udrÏanie<br />

t˘ch existujúcich.<br />

Druhá dôleÏitá vec je vytvorenie podmienok<br />

pre vznik miestnych inovatívnych firiem.<br />

Hoci na Sloven<strong>sk</strong>u vyrástli spoloãnosti, ktoré<br />

sa v˘razne presadili v globálnom meradle<br />

bez akejkoºvek podpory ‰tátu, napríklad Eset<br />

ãi Sygic, sme presvedãení, Ïe je nevyhnutné<br />

vytvoriÈ podmienky na masívnej‰ie roz‰írenie<br />

rizikového kapitálu a podporovaÈ „start-up“<br />

firmy.<br />

AKO VYUÎIË POTENCIÁL<br />

Aby sa podarilo vyuÏiÈ a naplno rozvinúÈ<br />

potenciál IKT priemyslu na Sloven<strong>sk</strong>u, netreba<br />

vym˘‰ºaÈ zloÏité programy, ani rôzne schémy<br />

‰tátnej podpory a dotácie. Prv˘m dôleÏit˘m<br />

krokom, ktor˘m by mala podpora IKT<br />

odvetvia zaãínaÈ, je <strong>sk</strong>valitnenie podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia. To znamená tri veci.<br />

26

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Po prvé zv˘‰iÈ flexibilitu v pracovnom práve.<br />

Flexibilné pracovnoprávne prostredie je<br />

pre IKT firmy dôleÏité, lebo ide o veºmi dynamické<br />

odvetvie. Ide o najmä o pruÏn˘ pracovn˘<br />

ãas (vrátane nárazov˘ch nadãasov),<br />

moÏnosÈ domácej práce, jednoduché a nenákladné<br />

prijímanie a prepú‰Èanie zamestnancov.<br />

UÏitoãná by mohla byÈ tieÏ moÏnosÈ jednoducho<br />

zamestnaÈ zahraniãn˘ch kvalifikovan˘ch<br />

pracovníkov v prípade nedostatku domácej<br />

pracovnej sily.<br />

Druhá prospe‰ná vec na <strong>sk</strong>valitnenie podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia – a t˘m aj pre IKT<br />

priemysel – je eliminácia regulácií, v ktor˘ch<br />

ide Sloven<strong>sk</strong>o nad rámec pravidiel EÚ.<br />

Napríklad súãasná preregulovanosÈ telekomunikácií<br />

spôsobuje pokles investícií do infra‰truktúry,<br />

ão má dopad na obyvateºov, podnikateºov,<br />

ako aj na celkovú konkurencieschopnosÈ<br />

SR.<br />

Negatívny dopad regulácií vidno aj v oblasti<br />

elektroodpadov. Súãasn˘ Zákon o odpadoch<br />

nie je v súlade s európ<strong>sk</strong>ou legislatívou,<br />

preto sloven<strong>sk</strong>í obãania platia na recyklaãn˘ch<br />

poplatkoch podstatne viac ako v okolit˘ch<br />

krajinách a sloven<strong>sk</strong>í predajcovia elektrozariadení<br />

majú problém konkurovaÈ zahraniãn˘m<br />

obchodníkom. ëal‰ím príkladom je oblasÈ<br />

autor<strong>sk</strong>ého práva, kde sa autor<strong>sk</strong>é zväzy<br />

SOZA a LITA snaÏia roz‰íriÈ rozsah spoplat-<br />

Àovan˘ch zariadení, ão sa premieta do cien<br />

pre obãanov a zhor‰uje sa konkurenãná schopnosÈ<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ch predajcov elektrozariadení.<br />

Tretia vec, ktorá by pomohla zlep‰iÈ podmienky<br />

pre podnikanie, je zefektívnenie verejn˘ch<br />

tendrov. Systém verejného obstarávanie<br />

treba zmeniÈ tak, aby bol efektívnej‰í<br />

(ãiÏe jednoduch‰í, r˘chlej‰í, predvídateºnej‰í<br />

a aby eliminoval neopodstatnené zdrÏiavanie<br />

procesu). To okrem iného znamená prehodnotiÈ<br />

opatrenia známe pod oznaãením „Desatoro“,<br />

ktoré prijala minulá vláda pre zv˘‰enie<br />

transparentnosti verejn˘ch IT tendrov, eliminovaÈ<br />

moÏnosti vylúãiÈ uchádzaãa z nepodstatn˘ch<br />

formálnych dôvodov a zabezpeãiÈ<br />

predvídateºnosÈ rozhodnutí Úradu pre verejné<br />

obstarávanie.<br />

ªUDSK¯ KAPITÁL<br />

Napriek vysokej nezamestnanosti pociÈuje<br />

odvetvie IKT naìalej nedostatok kvalifikovan˘ch<br />

odborníkov. Je to jedna z hlavn˘ch b⁄zd<br />

r˘chlej‰ieho rozvoja IKT priemyslu a jeden<br />

z hlavn˘ch dôvodov jeho nevyuÏitého potenciálu.<br />

VáÏny problém je aj nevyhovujúca<br />

‰truktúra vzdelávania, kde by mal byÈ väã‰í<br />

dôraz kladen˘ na kvalitné stredné odborné<br />

‰kolstvo a bakalár<strong>sk</strong>e ‰túdium. Pre zv˘‰enie<br />

dostupnosti kvalifikovan˘ch ºudí môÏe urobiÈ<br />

vláda niekoºko vecí.<br />

V prvom rade diferencovaÈ financovanie<br />

‰tudijn˘ch odborov na S· a V· podºa toho, ãi<br />

vzdelávajú kvalifikovan˘ch odborníkov pre<br />

trh práce (najmä pre odvetvia, ktoré produkujú<br />

vysokú pridanú hodnotu, vyznaãujú sa vysokou<br />

mierou inovácií a sú proexportné). Diferencované<br />

financovanie stredn˘ch a vysok˘ch<br />

‰kôl je nevyhnutn˘ predpoklad pre zásadné<br />

zv˘‰enie kvality a optimalizáciu ‰truktúry<br />

‰kôl a ‰tudijn˘ch odborov v súlade s potrebami<br />

trhu práce. Zavedenie ‰pecifick˘ch<br />

subvencií pre v˘<strong>sk</strong>umné univerzity by pomohlo<br />

odlí‰iÈ financovanie vzdelávania ‰tudentov<br />

a doktorandov pre perspektívne odbory<br />

od udrÏovania ‰tudijn˘ch zameraní, ktoré<br />

nezodpovedajú potrebám trhu práce.<br />

Druh˘ krok, ktor˘ by firmám v budúcnosti<br />

pomohol zí<strong>sk</strong>aÈ kvalitn˘ch znalostn˘ch pracovníkov,<br />

je vytváranie motivácií pre ‰túdium<br />

prírodn˘ch a technick˘ch odborov na S·<br />

a V·. Okrem iného aj zverejÀovaním informácií<br />

o uplatnení absolventov v‰etk˘ch vysok˘ch<br />

‰kôl a ich ‰tudijn˘ch odborov v praxi<br />

(napr. po 1 roku, po 5 rokoch, s uvedením<br />

ãi pracujú v odbore, ktor˘ vy‰tudovali a s v˘-<br />

‰kou platu). Tieto informácie by mal rezort<br />

‰kolstva spracúvaÈ, po<strong>sk</strong>ytovaÈ verejnosti a<br />

predkladaÈ vláde primerané opatrenia na<br />

usmernenie zamerania ‰kôl. Je potrebné zmeniÈ<br />

motivácie V· ‰tudentov tak, aby magister<strong>sk</strong>é/inÏinier<strong>sk</strong>e<br />

‰túdium bolo urãené pre<br />

najlep‰ích a nie pre masy.<br />

Okrem Ïiakov treba motivovaÈ aj ‰koly a<br />

priemysel k tomu, aby navzájom viac spolupracovali<br />

a inovovali. Napríklad formou osobitn˘ch<br />

grantov˘ch schém alebo daÀov˘ch<br />

úºav. A v neposlednom rade je nevyhnutné –<br />

a to pre v‰etky sektory ekonomiky – aby sa<br />

informaãné a komunikaãné technológie stali<br />

beÏnou súãasÈou vzdelávania. âiÏe aby sa<br />

vyuÏívali na základn˘ch a najmä na stredn˘ch<br />

‰kolách pri v˘uãbe beÏn˘ch predmetov (nielen<br />

informatiky), ãím by sa zlep‰ila digitálna<br />

gramotnosÈ populácie a súãasne sa zlep‰ila<br />

motivácia uãiteºov.<br />

LEP·IE RIADENIE EGOVERNMENTU<br />

Hoci o zmysle budovania elektronick˘ch<br />

verejn˘ch sluÏieb niet poch˘b (zníÏenie administratívneho<br />

zaÈaÏenia, zefektívnenie fungovania<br />

verejnej správy aj zlep‰enie jej transparentnosti)<br />

, rozbehnúÈ eGovernment sa na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u nedarí. Napriek rôznym deklaráciám<br />

a od roku 2007 aj dostatku financií na<br />

eGovernment, sú dosiahnuté v˘sledky Ïalostné<br />

a Sloven<strong>sk</strong>o je na posledn˘ch prieãkach<br />

EÚ. Nefungujúci eGovernment zniÏuje konkurencieschopnosÈ<br />

SR. Hrozí, Ïe sa nepodarí<br />

vyãerpaÈ eurofondy v Operaãnom programe<br />

Informatizácia spoloãnosti (OPIS).<br />

Dôvodom zaostávania je nefunkãn˘ systém<br />

riadenia, s ktor˘m nedokázala pohnúÈ ani jedna<br />

z dvoch predo‰l˘ch garnitúr. ZefektívniÈ<br />

riadenie informatizácie znamená zru‰iÈ rozdrobenosÈ<br />

kompetencií, ktoré si dnes delia<br />

rezort financií, Úrad vlády SR a splnomocnenec<br />

vlády pre informatizáciu spoloãnosti.<br />

Druh˘ krok je zjednotiÈ politickú zodpovednosÈ<br />

za riadenie eGovernmentu a OPISu. Situácia<br />

v (ne)ãerpaní eurofondov je taká váÏna,<br />

Ïe si vyÏaduje dokonca zavedenie krízového<br />

riadenia.<br />

Vzhºadom na ãasovú tieseÀ bude nevyhnutné<br />

zabezpeãiÈ kontinuitu rozbehnut˘ch projektov<br />

a tieÏ kontinuitu prípravy ìal‰ích projektov<br />

OPIS, aby sa uÏ nepremrhal ani jeden zbytoãn˘<br />

mesiac v ãerpaní európ<strong>sk</strong>ych zdrojov.<br />

Vláda by do 2 mesiacov od nástupu mala<br />

zverejniÈ zoznam rozbehnut˘ch aj pripravovan˘ch<br />

projektov, v ktor˘ch mieni pokraãovaÈ,<br />

aby sa zamedzilo zdrÏaniam a materiálnym<br />

‰kodám. Odborn˘ personál príslu‰n˘ch<br />

in‰titúcií, bezprostredne sa podieºajúci na realizácii<br />

beÏiacich projektov, by mal byÈ v ão<br />

najväã‰om rozsahu stabilizovan˘. Do budúcna<br />

v‰ak treba zabezpeãiÈ posilnenie odborn˘ch<br />

kapacít (hoci aj z extern˘ch zdrojov) a profesionalizáciu<br />

prípravy strategick˘ch dokumentov,<br />

projektov, obstarávania a realizácie<br />

projektov.<br />

27

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Právû pfied pûti lety, 28. 3. 2007 byl v âechách spu‰tûn projekt Czech POINT. Dnes, kdy konãí jeho<br />

financování z evrop<strong>sk</strong>˘ch fondÛ, je obecnû pokládán za nejúspû‰nûj‰í projekt ãe<strong>sk</strong>ého eGovernmentu.<br />

Jak se tomuto projektu podafiilo naplnit ambici integrovaného obsluÏného místa pro obãany<br />

Jak Czech POINT spolupracuje s ostatními eGovernmentov˘mi projekty<br />

Co na tento projekt fiíkají obãané Jaká je budoucnost projektu Czech POINT<br />

Czech POINT: Integrované<br />

obsluÏné místo za fiekou Moravou<br />

âím je Czech POINT po pûti letech provozu<br />

Odkud zaãít Îe modré „pi‰kotové” logo<br />

dnes najdete na více neÏ 6 800 místech, jako jsou<br />

úfiady, poboãky âe<strong>sk</strong>é po‰ty, kontaktní místa<br />

Hospodáfi<strong>sk</strong>é komory ãi ambasáda v Bratislavû<br />

nebo v Sydney Nebo Ïe Czech POINT po<strong>sk</strong>ytl<br />

za 5 let svého provozu více neÏ 6 600 000 v˘pisÛ<br />

z informaãních systémÛ vefiejné správy Îe<br />

v rámci tohoto informaãního systému dnes po<strong>sk</strong>ytuje<br />

tuto sluÏbu více neÏ 25 000 vy‰kolen˘ch<br />

asistentÛ - pracovníkÛ obecních úfiadÛ ãi âe<strong>sk</strong>é<br />

po‰ty Nebo Ïe bez Czech POINTu by se nedal<br />

provozovat Informaãní systém datov˘ch<br />

schránek Czech POINT se stal opravdu univerzálním<br />

integrovan˘m obsluÏn˘m místem vefiejné<br />

správy. Pojìme si tedy projít jednotlivé aspekty<br />

této strohé statistiky.<br />

6 800 kontaktních míst vefiejné správy<br />

Podíváme-li se zpût, podstatn˘ pro rozvoj<br />

byl jasn˘ plán, jak uãinit provoz Czech POIN-<br />

Tu zajímav˘ pro jednotlivé úfiady. Proto úfiady<br />

obdrÏely dotaci na nákup poãítaãového vybavení<br />

pro jednotlivá kontaktní místa – tedy místa,<br />

kde je sluÏba Czech POINT po<strong>sk</strong>ytována. Jednotlivé<br />

úfiady si vybavení pofiizovaly samy podle<br />

technické specifikace. Sice se moÏná nedosáhlo<br />

ceny, které by bylo moÏno dosáhnout pfii<br />

centralizovaném nákupu poãítaãÛ, monitorÛ a ti<strong>sk</strong>áren,<br />

ale vybavení bylo pofiízeno rychleji, a to<br />

bylo dÛleÏitûj‰í. RovnûÏ <strong>sk</strong>uteãnost, Ïe vybran˘<br />

poplatek zÛstává cel˘ (nebo jeho ãást) provozovateli<br />

kontaktního místa, byl pro úfiady<br />

motivaãní.<br />

Rozhodujícím faktorem v‰ak bylo legislativní<br />

ustanovení âe<strong>sk</strong>é po‰ty jako provozovatele<br />

kontaktního místa Czech POINT. Razantní zv˘-<br />

‰ení poãtu kontaktních míst – tedy integrovan˘ch<br />

obsluÏn˘ch míst Czech POINT – o místa<br />

na poboãkách âe<strong>sk</strong>é po‰ty definitivnû ukotvilo<br />

Czech POINT jako systém integrovan˘ch<br />

kontaktních míst.<br />

6 600 000 v˘pisÛ z informaãních systémÛ vefiejné<br />

správy za 5 let provozu<br />

6 600 000 v˘pisÛ znamená 6 600 000 náv‰tûv<br />

spokojen˘ch obãanÛ. Není sice moÏné zjistit, kolik<br />

jednotliv˘ch obãanÛ kolikrát Czech POINT<br />

nav‰tívilo, ale je jisté, Ïe nikdo z tûch, kter˘ si<br />

v˘pis na Czech POINTu pofiídil, si jiÏ nedoká-<br />

Ïe pfiedstavit, Ïe by si dan˘ v˘pis opût jel pofiídit<br />

50 km daleko. To místo na praÏ<strong>sk</strong>ém Pankráci,<br />

kde se vydávají v˘pisy z rejstfiíku trestÛ, a které<br />

znalo mnoho obãanÛ jako místo, kde trávili<br />

hodiny v nekoneãn˘ch frontách, dnes zeje prázdnotou.<br />

Na Czech POINTu si sice vyzvednete „jenom”<br />

v˘pisy z rejstfiíku trestÛ a bodového hodnocení<br />

fiidiãÛ, zí<strong>sk</strong>áte v˘pis z katastru nemovitostí,<br />

obchodního rejstfiíku a uãiníte nûkolik podání.<br />

Ale kolik sofistikovan˘ch systémÛ zÛstalo<br />

pouze na papífie. Czech POINT je krok pro<br />

pfiiblíÏení administrativy obãanovi a opravdu se<br />

stal. V˘pisy a podání spolu s po<strong>sk</strong>ytováním autorizované<br />

konverze dokumentÛ je reáln˘m<br />

mostem mezi digitálním a papírov˘m svûtem,<br />

<strong>sk</strong>uteãnou likvidací „digital divide”, tedy odstranûním<br />

bariéry mezi poãítaãovû gramotn˘mi obãany<br />

a tûmi ostatními.<br />

25 000 asistentÛ integrovaného obsluÏného<br />

místa Czech POINT…<br />

...a také dal‰ích 30 000 úfiedníkÛ pouÏívající<br />

Czech POINT jako interní terminál, tzv. CzechPOINT@office,<br />

to je pfies padesát tisíc pracovníkÛ<br />

vefiejné správy, ktefií ovládají jednoduché<br />

rozhraní Czech POINT. K funkcím integrovaného<br />

kontaktního místa postupem ãasu pfiibyl<br />

teritoriální helpde<strong>sk</strong> pro informaãní systém<br />

datov˘ch schránek (ano, právû na Czech POIN-<br />

NùKOLIK OTÁZEK<br />

PRO KATEŘINU âERNOU, TAJEMNICI<br />

MùSTSKÉ âÁSTI PRAHA 13<br />

Paní tajemnice, zrovna právû u vás, na Praze<br />

13, byl 28. 3. 2007 otevfien první Czech PO-<br />

INT. Jak na tento den vzpomínáte<br />

Bylo mi ctí podílet se na projektu, kter˘ se<br />

opravdu podafiil a pfiidal jeden kamínek do mozaiky<br />

faktického naplÀování eGovernmentu u<br />

nás a hlavnû díky kterému obãané, a zejména<br />

podnikatelé, ‰etfií ãas a jsou s Czech POINTem<br />

spokojeni, coÏ je to hlavní – jednoduchost, rychlost,<br />

efektivita.<br />

Tu si poÏádáte o datovou schránku fyzické osoby<br />

nebo schránku zneplatníte, právû na Czech<br />

POINTu zí<strong>sk</strong>áte nové pfiístupové údaje ke své<br />

datové schránce). Czech POINT slouÏí ve své<br />

podobû CzechPOINT@office jako aplikace pro<br />

zápis matriãních údajÛ, úfiedníci, notáfii, exekutofii<br />

a advokáti pomocí CzechPOINT@office<br />

provádûjí autorizovanou konverzi z moci úfiední.<br />

Jaká je budoucnost projektu Czech POINT<br />

JiÏ zanedlouho budou kontaktní místa Czech<br />

POINT i v bankách a stavebních spofiitelnách,<br />

které splní podmínky pro to, aby mohly b˘t<br />

kontaktními místy podle pfiíslu‰né legislativy.<br />

Czech POINT v pfií‰tích mûsících vydatnû pfiispûje<br />

k nábûhu systému základních registrÛ vefiejné<br />

správy. A právû na Czech POINTu si obãané<br />

budou moci zjistit, kdo se na nû ptal do základních<br />

registrÛ, coÏ umoÏní pfiímou kontrolu<br />

ãinnosti ãe<strong>sk</strong>é vefiejné správy obãany samotn˘mi.<br />

Czech POINT se stal prvním úspû‰n˘m projektem<br />

ãe<strong>sk</strong>ého eGovernmentu a podstatnou<br />

souãástí eGovernmentu zÛstane.<br />

Dnes, po pûti letech provozu, jak hodnotíte, co<br />

pfiinesl Czech POINT obãanÛm Prahy 13<br />

Jak jsem jiÏ konstatovala, v‰echny v˘pisy zí<strong>sk</strong>at<br />

rychle, jednodu‰e a efektivnû a to v prostfiedí,<br />

kde obãan má od pondûlí do pátku moÏnost<br />

si v˘pisy vyÏádat, máme rovnûÏ sluÏbu objednávky<br />

pfies poãítaã, takÏe obãan se u nás objedná na<br />

pfiesn˘ ãas a prÛmûrn˘ v˘pis trvá 5 minut. Na<br />

Úfiadu Mûst<strong>sk</strong>é ãásti Praha 13 jsem vytvofiila<br />

oddûlení eGovernmentu, pod kter˘ Czech POINT<br />

spadá, coÏ pozitivnû vyuÏijeme i v souãasné<br />

dobû, kdy se spou‰tí základní registry. Pro úfiedníka<br />

je v˘kon agendy standardní a po<strong>sk</strong>ytne obãanovi<br />

jednodu‰e v‰echny relevantní informace.<br />

Co byste je‰tû chtûli zlep‰it<br />

Czech POINT se bude jistû do budoucna doplÀovat<br />

o dal‰í moduly, v souãasné dobû Ïijeme<br />

spou‰tûním základních registrÛ. Mám v˘hodu, Ïe<br />

mám úfiedníky, ktefií jsou dobfie odbornû pfiipraveni<br />

a dokonce se tû‰í na dal‰í ãinnosti, které budou<br />

v Czech POINTu spou‰tûny. Pro imobilní<br />

obãany chystáme tzv. mobilní Czech POINT,<br />

kter˘ zajistí v˘kon této sluÏby pfiímo u nich<br />

doma, pro podnikatele je v˘kon ãinností od pondûlí<br />

do pátku, z dotazníkÛ spokojenosti máme<br />

ovûfieno, Ïe tito „zákazníci“ jsou spokojeni.<br />

Czech POINT se prostû povedl. Ráda bych podotkla,<br />

Ïe jsem nenavy‰ovala stav úfiedníkÛ, ale<br />

provedla jsem jen personální pfiesun, takÏe jsem<br />

nenav˘‰ila rozpoãet. A pfiíjmy z Czech POINTu<br />

mi tyto úfiedníky uhradí, takÏe Czech POINT nezatûÏuje<br />

rozpoãet Mûst<strong>sk</strong>é ãásti.<br />

28

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Datové schránky<br />

versus doporuãené dopisy<br />

Informaãní systém datov˘ch schránek je jedním z hlavních pilífiÛ ãe<strong>sk</strong>ého eGovernmentu.<br />

Na základû zákona 300/2008 Sbírky zákonÛ âe<strong>sk</strong>é republiky byl spu‰tûn 1. 7. 2009. Provozovatel tohoto<br />

informaãního systému, âe<strong>sk</strong>á po‰ta, s.p., podepsala na provoz tohoto systému smlouvu s Ministerstvem vnitra âR<br />

do 30. 6. 2014, tedy na pût let. Zeptali jsme se tedy Ing. Tomá‰e JEâNÉHO, vrchního fieditele<br />

sekce ICT âe<strong>sk</strong>é po‰ty, jak vidí tento projekt v poloãase tohoto smluvního období.<br />

Informaãní systém datov˘ch schránek je,<br />

kdyÏ… Co si pod tímto názvem mají na‰i ãtenáfii<br />

pfiedstavit<br />

Pfiedstavte si sdílen˘ souborov˘ prostor, kter˘<br />

slouÏí k v˘mûnû datov˘ch zpráv mezi odesílateli<br />

a pfiíjemci. Datové zprávy si pfiedstavte jako dopisy<br />

– tedy obálku, na které je vyznaãeno, kdo ji posílá<br />

komu, co je jejím obsahem a dal‰í tzv. metadata.<br />

Uvnitfi obálky jsou potom dokumenty, které<br />

mohou mít rÛzn˘ formát. Nejen ve formátu pdf,<br />

kter˘ byste oprávnûnû oãekávali, ale v mnoha dal-<br />

‰ích povolen˘ch formátech podle pfiíslu‰né vyhlá‰ky.<br />

Pfiedstavte si, Ïe na obálce je jasnû vyznaãeno<br />

kdo a kdy tento elektronick˘ dopis vhodil do<br />

po‰tovní schránky, kdy tento dopis dorazil do po-<br />

‰tovní schránky pfiíjemce a kdy si ho pfiíjemce vyzvedl.<br />

A teì si pfiedstavte, Ïe tûchto odesílatelÛ a<br />

pfiíjemcÛ je asi pÛl miliónu a tûchto dopisÛ mnoho<br />

set tisíc dennû. A víte, co je to ISDS (Informaãn˘<br />

systém dátov˘ch schránok – pozn. redakcie).<br />

Jen doplním, Ïe ISDS je po<strong>sk</strong>ytován âe<strong>sk</strong>ou po-<br />

‰tou, s.p. ve formû sluÏby správci tohoto informaãního<br />

systému, tedy Ministerstvu vnitra âR tak, aby<br />

naplÀovala ustanovení pfiíslu‰né ãásti zákona ãíslo<br />

300/2008 Sb. ve znûní pozdûj‰ích pfiedpisÛ a dal-<br />

‰ích podzákonn˘ch norem. Podle tohoto zákona náleÏí<br />

provozovateli za provoz tohoto informaãního<br />

systému – tedy dodávku této sluÏby – odmûna<br />

podle cenov˘ch pfiedpisÛ. Pokud se vyjádfiím ménû<br />

oficiálnû, jedná se o ICT funkcionalitu, která je vyuÏívána<br />

podle procesních pravidel, která plynou z<br />

legislativních pfiedpisÛ, a to nejen tûch o ISDS, ale<br />

i ze správního fiádu, obãan<strong>sk</strong>ého soudního fiádu a<br />

dal‰ích legislativních pfiedpisÛ.<br />

Poãet pfienesen˘ch datov˘ch zpráv po t˘dnech<br />

900 000<br />

800 000<br />

700 000<br />

600 000<br />

500 000<br />

400 000<br />

300 000<br />

200 000<br />

100 000<br />

0<br />

Dobfie. Tedy postupnû. Jak vhodím elektronick˘<br />

dopis do elektronické schránky<br />

Elektronick˘ dopis – fiíkejme radûji datovou<br />

zprávu, pfiipravíte typicky v nûjakém textovém<br />

editoru, pfievedete do formátu pdf, pokud to vyÏadují<br />

va‰e pfiedpisy (napfiíklad zákonná norma, kterou<br />

se jako úfiad fiídíte), tak tento dokument elektronicky<br />

podepí‰ete a ode‰lete ho do ISDS – tedy<br />

vhodíte do schránky. Pokud jste úfiad, nejspí‰e<br />

pracujete v nûjakém systému elektronické spisové<br />

sluÏby. Ta je k ISDS pfiipojena. Datová zpráva<br />

je následnû zpfiístupnûna pfiíjemcÛm. Tito si ji vyzvednou,<br />

jedná-li o úfiad, opût typicky prostfiednictvím<br />

elektronické spisové sluÏby adresáta, jednáli<br />

se o obãana, nejãastûji s vyuÏitím bûÏného internetového<br />

prohlíÏeãe stáhnete datovou zprávu vãetnû<br />

obálky a z ní vyjmete dokument a pfieãtete si ho.<br />

Pfiestavte si ISDS spí‰e jako potrubní po‰tu – je to<br />

roura nebo trubka, která pfienese zprávu. Sama<br />

nemá Ïádnou inteligenci. Jenom rychle, zaruãenû<br />

a bezpeãnû pfiená‰í zprávy od odesílatele k pfiíjemci.<br />

Jak rychle trvá pfienesení takové zprávy Emailové<br />

systémy mají pfieci dopravní zpoÏdûní, které<br />

nemÛÏete dost dobfie ovlivnit.<br />

Ale ISDS není email. ISDS je sdílen˘ dÛvûrn˘<br />

souborov˘ prostor. Datová zpráva se adresátovi nedodává,<br />

ale zpfiístupÀuje. Samotná datová zpráva<br />

je v systému jenom jedna a typick˘ ãas, za kter˘<br />

je datová zpráva adresátovi zpfiístupnûna, je men-<br />

‰í neÏ jedna sekunda.<br />

Kdo tedy vlastnû datové schránky pouÏívá<br />

Jak je to s vystavováním pfiístupov˘ch údajÛ napfiíklad<br />

v pfiípadû jejich ztráty<br />

ISDS povinnû pouÏívají v‰echny orgány vefiejné<br />

moci. Tedy státní úfiady (finanãní úfiady, soudy,<br />

státní zastupitelství, celníci), úfiady samosprávy,<br />

státní fondy, vefiejnoprávní televize a rozhlas, dále<br />

exekutofii, notáfii. Celkem asi 10 000 subjektÛ.<br />

Dále v‰echny právnické osoby zapsané do obchodního<br />

rejstfiíku. Tûchto firem je pfies 400 tisíc.<br />

Fyzické osoby a Ïivnostníci si mohou datovou<br />

schránku zfiídit nepovinnû. Zcela podstatn˘ pro<br />

fungování ISDS je Czech POINT. Právû na tûchto<br />

kontaktních místech vefiejné správy (na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

2.11. – 8. 11.<br />

23.11. – 29.11.<br />

14.12. – 20. 12.<br />

4.1. – 10. 1.<br />

25.1. – 31.1.<br />

15.2. – 21.2.<br />

8.3, – 14.3.<br />

29.3. – 4.4.<br />

19.4. – 25.4.<br />

10.5. – 16.5.<br />

31.5. – 6.6.<br />

21.6. – 27.6.<br />

12.7. – 18.7.<br />

2.8. – 8.8.<br />

23.8. – 29.8.<br />

13.9. – 19.9.<br />

4.10 – 10.10.<br />

25.10. – 31.10.<br />

15.11. – 21.11.<br />

6.12. – 12.12.<br />

27.12. – 2.1.<br />

17.1. – 23.1.<br />

7.2. – 13.2.<br />

28.2. – 6.3.<br />

21.3. – 27.3.<br />

11.4. – 17.4.<br />

2.5. – 8.5.<br />

23.5. – 29.5.<br />

16.6. – 19.6.<br />

4.7. – 10.7.<br />

25.7. – 31.7.<br />

15.8. – 21.8.<br />

5.9. – 11.9.<br />

26.9. – 2.10.<br />

17.10. – 23.10.<br />

7.11. – 13.11.<br />

28.11. – 4.12.<br />

19.12. – 25.12.<br />

9.1. – 15.1.<br />

30.1. – 5.2.<br />

20.2. – 26.2.<br />

2:1 v poloãase<br />

IOM, Integrované obsluÏné miesto – pozn. redakce)<br />

zí<strong>sk</strong>ají uÏivatelé pfiístupové údaje ke své datové<br />

schránce, mohou zde poÏádat o zaloÏení datové<br />

schránky a podobnû. ZároveÀ, pokud potfiebují<br />

autorizovanû pfievést dokument z elektronické do<br />

listinné podoby nebo naopak, tato sluÏba je jim po<strong>sk</strong>ytnuta<br />

rovnûÏ na Czech POINTu.<br />

Teì poloÏíme asi nepfiíjemnou otázku. Kolik penûz<br />

za provoz systému âe<strong>sk</strong>á po‰ta dostává<br />

Pfiedpokládáme, Ïe za pfiepravu elektronického<br />

dopisu dostane ménû penûz, neÏ za papírov˘<br />

doporuãen˘ dopis. A není to vlastnû proti zájmÛm<br />

âe<strong>sk</strong>é po‰ty, podporovat elektronickou<br />

komunikaci na úkor té tradiãní, papírové<br />

To je sloÏitá, nikoli nepfiíjemná otázka. Za pfiepravu<br />

elektronického dopisu – tedy datové zprávy<br />

– âe<strong>sk</strong>á po‰ta dostane ménû penûz, neÏ je po-<br />

‰tovné za papírov˘ doporuãen˘ dopis do vlastních<br />

rukou (taková je totiÏ podoba datové zprávy,<br />

pokud se t˘ká právní síly, je to doporuãen˘ dopis<br />

do vlastních rukou pfiíjemce). Jinak by cel˘ systém<br />

postrádal smysl. Pro âe<strong>sk</strong>ou po‰tu je v‰ak elektronická<br />

komunikace jasn˘m strategick˘m cílem. Na<br />

konci tohoto kalendáfiního roku konãí tzv. v˘hrada<br />

(stejnû jako po‰tám v jin˘ch evrop<strong>sk</strong>˘ch zemích)<br />

a âe<strong>sk</strong>á po‰ta proto musí myslet na budoucnost.<br />

Pfieprava zásilek, které je moÏno posílat<br />

elektronicky, je otevfienou v˘zvou pro v‰echny.<br />

âe<strong>sk</strong>á po‰ta chce b˘t a bude nejlep‰ím pfiepravcem<br />

elektronick˘ch zásilek.<br />

Jak tedy podle vás vypadá zápas mezi elektronick˘m<br />

a papírov˘m dopisem v poloãase a jaké<br />

dáváte „elektronikÛm” ‰ance v druhé pÛli<br />

Myslím, Ïe „elektronici” vedou uÏ teì minimálnû<br />

2:1. KdyÏ se podíváte na v˘voj poãtu pfiepraven˘ch<br />

datov˘ch zpráv, není o ãem pochybovat.<br />

Navíc, pokud se vrátím ke své, pfied pár minutami<br />

vyslovené my‰lence, ISDS je vlastnû middleware,<br />

neinteligentní, zato velmi spolehlivá a rychlá<br />

roura. âe<strong>sk</strong>á po‰ta pfiipravuje zajímavé aplikace,<br />

které budou vnû ISDS, nicménû budou tuto<br />

funkcionalitu hodnû tûsnû vyuÏívat pro po<strong>sk</strong>ytování<br />

dal‰ích elektronick˘ch sluÏeb, které budou pro<br />

âe<strong>sk</strong>ou po‰tu komerãnû v˘nosné, a které budou dál<br />

upevÀovat její postavení vedoucího po<strong>sk</strong>ytovatele<br />

elektronick˘ch sluÏeb jak ãe<strong>sk</strong>ému státu, tak firmám<br />

a obãanÛm.<br />

O co pÛjde<br />

Nechte se pfiekvapit. Pfiijìte se znovu zeptat na<br />

konci zápasu, vûfiím, Ïe na v˘sledkové tabuli bude<br />

svítit 10:1.<br />

29

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Vypl˘va to z v˘sledkov bezpeãnostnej správy Cisco za rok 2011. âaká nás menej hromadného<br />

spamu, viac cielen˘ch útokov a nová generácia pracovníkov, ktorá ignoruje online ohrozenia.<br />

Kyberzloãinci sa budú<br />

sústreìovaÈ na mobily<br />

a cloudovú infra‰truktúru<br />

DodrÏiavanie bezpeãnostnej politiky<br />

Podºa divízie Cisco Security Intelligence<br />

Operations (SIO) objem spamu poklesol v období<br />

od augusta 2010 do novembra 2011 z<br />

úrovne viac ako 379 miliárd nevyÏiadan˘ch<br />

správ denne na pribliÏne 124 miliárd, ão je<br />

najniωia úroveÀ od roku 2007. Tento v˘voj<br />

má na kybernetick˘ zloãin v˘razn˘ vplyv:<br />

divízia Cisco SIO odhaduje, Ïe finanãné zi<strong>sk</strong>y<br />

kybernetického zloãinu zaloÏeného na<br />

hromadn˘ch emailov˘ch útokoch poklesli v<br />

období od júna 2010 do júla 2011 o viac ako<br />

50 percent (medziroãne) na úroveÀ pribliÏne<br />

500 miliónov USD. V septembri 2011 vznikol<br />

najväã‰í podiel celosvetového spamu v Indii<br />

(13,9 %), na druhom mieste sa neslávne<br />

umiestnil Vietnam (8,0 %) a na treÈom mieste<br />

Ru<strong>sk</strong>á Federácia (7,8 %). Na Sloven<strong>sk</strong>u objem<br />

spamu medziroãne klesol o 86 %, a predstavuje<br />

0,13 % celosvetového objemu spamu.<br />

Po obrate v smerovaní kybernetického zloãinu<br />

v roku 2010, keì úroveÀ spamu zaãala<br />

po prv˘ raz klesaÈ, tento trend pokraãoval aj<br />

v priebehu roku 2011, ão môÏe byÈ aj dôsledkom<br />

zniãenia viacer˘ch botnetov za posledné<br />

dva roky. Aj keì celkov˘ poãet zraniteºn˘ch<br />

miest vzrástol, celosvetovo sme svedkami<br />

men‰ieho mnoÏstva masov˘ch útokov, ale<br />

o to vy‰‰ieho mnoÏstva men‰ích a cielen˘ch<br />

útokov. Toto sú len niektoré zo záverov V˘roãnej<br />

bezpeãnostnej správy Cisco 2011, ktorá<br />

priná‰a prehºad najdôleÏitej‰ích bezpeãnostn˘ch<br />

trendov roka a sumarizuje odporúãania<br />

pre zv˘‰enie bezpeãnosti podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia.<br />

DRAMATICK¯ POKLES OBJEMU SPAMU<br />

CISCO MATICA NÁVRATNOSTI<br />

INVESTÍCIÍ DO KYBERNETICKÉHO<br />

ZLOâINU (CISCO CROI MATRIX)<br />

Matica Cisco CROI Matrix, ktorá sa prv˘<br />

raz vo V˘roãnej bezpeãnostnej správe Cisco<br />

objavila v roku 2009, analyzuje tie druhy kybernetického<br />

zloãinu, ktoré budú podºa bezpeãnostn˘ch<br />

odborníkov Cisco vyuÏívaÈ podvodníci<br />

v roku 2012. Na základe v˘sledkov<br />

z roku 2011 táto matica predpovedá pre rok<br />

2012 rozmach útokov na mobilné zariadenia<br />

a cloudovú infra‰truktúru. Kºúãovou oblasÈou<br />

aj naìalej zostane pranie nelegitímnych financií.<br />

Nie je prekvapujúce, Ïe medzi tzv. „vychádzajúcimi<br />

hviezdami“ v oblasti hrozieb sa<br />

objavili aj mobilné zariadenia, ktoré boli v<br />

matici 2010 zaradené do kategórie „potenciál-<br />

Preão zamestnanci poru‰ujú bezpeãnostné pravidlá<br />

30

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

nych hrozieb“. Kybernetick˘ zloãin sa celkom<br />

pochopiteºne sústredí na rovnaké oblasti ako<br />

uÏívatelia, a tí ãoraz ãastej‰ie pristupujú na internet,<br />

email a podnikové siete prostredníctvom<br />

v˘konn˘ch mobiln˘ch zariadení. Útoky<br />

na mobilné zariadenia boli zaznamenané<br />

uÏ pred niekoºk˘mi rokmi, no historicky neboli<br />

príli‰ roz‰írené a spadali <strong>sk</strong>ôr do kategórie<br />

v˘<strong>sk</strong>umu, ako medzi <strong>sk</strong>utoãne zi<strong>sk</strong>ové<br />

podnikanie kybernetického zloãinu. No aj to<br />

sa dnes r˘chlo mení. A keìÏe ãoraz viac podnikov<br />

vyuÏíva cloud computing a hostované<br />

sluÏby, kybernetick˘ zloãin sa postupne zaãína<br />

orientovaÈ aj t˘mto smerom.<br />

GENERÁCIA INTERNETU VSTUPUJE NA<br />

PRACOVN¯ TRH A âASTO IGNORUJE<br />

BEZPEâNOSTNÉ RIZIKÁ<br />

Podºa ‰túdie Cisco Connected World Technology<br />

Report aÏ sedem z desiatich mlad˘ch<br />

zamestnancov pravidelne ignoruje firemné<br />

IT pravidlá a kaÏd˘ ‰tvrt˘ sa pred dosiahnutím<br />

veku 30 rokov stane obeÈou zneuÏitia online<br />

identity. ·túdia Cisco poukazuje na prekvapiv˘<br />

prístup nastupujúcej generácie pracovníkov<br />

k IT pravidlám a súvisiace bezpeãnostné<br />

ohrozenia. Táto <strong>sk</strong>upina vyrastala s internetom<br />

a súãasÈou jej Ïivotného ‰t˘lu je<br />

kombinovanie osobn˘ch a pracovn˘ch aktivít<br />

na pracovi<strong>sk</strong>u. Potreba prístupu k informáciám<br />

je v ich myslení zakorenená tak hlboko,<br />

Ïe mnohí mladí zamestnanci sú ochotní kvôli<br />

prístupu na internet podnikaÈ extrémne kroky,<br />

aj ak to ohrozuje ich vlastnú bezpeãnosÈ,<br />

alebo bezpeãnosÈ ich spoloãnosti. K takémuto<br />

správaniu patrí „poÏiãiavanie si“ bezdrô-<br />

tového prístupu na internet od susedov alebo<br />

obchodn˘ch prevádzok v nákupn˘ch centrách,<br />

ãi vyuÏívanie cudzích mobiln˘ch zariadení<br />

bez vedomia alebo prítomnosti ich majiteºov.<br />

KeìÏe minimálne jeden z troch zamestnancov<br />

(36 %) odpovedal záporne na otázku,<br />

ãi re‰pektuje IT pravidlá svojej spoloãnosti,<br />

urãenie tej správnej rovnováhy medzi dodrÏiavaním<br />

IT pravidiel a túÏbou mlad˘ch<br />

ºudí po flexibilnej‰om vyuÏívaní sociálnych<br />

sietí, zariadení a vzdialenom prístupe do hæbky<br />

preverí moÏnosti tradiãn˘ch firemn˘ch kultúr<br />

a prístupov. Na druhej strane takéto zamestnanecké<br />

nároky vytvárajú tlak na spoloãnosti,<br />

aby povolili vy‰‰iu mieru flexibility s<br />

cieºom pritiahnuÈ novú vlnu talentovan˘ch<br />

ºudí a vyuÏiÈ ich potenciál ako konkurenãnú<br />

v˘hodu.<br />

CISCO GLOBAL ARMS RACE INDEX<br />

SpoloãnosÈ Cisco vyvinula Global Adversary<br />

Resource Market Share (ARMS) Race<br />

Index, ktor˘ sleduje globálnu úroveÀ ohrozen˘ch<br />

zdrojov a postupom ãasu aj po<strong>sk</strong>ytne<br />

bliωí pohºad na mieru úspe‰nosti kybernetického<br />

zloãinu pri zneuÏívaní podnikov˘ch aj<br />

individuálnych uÏívateºov. Na základe údajov<br />

zhromaÏden˘ch pre tento rok dosiahla hodnota<br />

indexu (celková miera ohrozen˘ch zdrojov)<br />

na konci roka 2011 úroveÀ 6,5 bodu, ão predstavuje<br />

mierny pokles od decembra 2010 (6,8<br />

bodu). V roku 2009 mal index hodnotu 7,2<br />

bodu, ão znaãilo, Ïe podnikové siete v tom<br />

ãase bojovali s opakovan˘mi vírusmi a zákaznícke<br />

systémy boli napádané v takej miere,<br />

ktorá vyústila v pretrvávajúce a znepokojivé<br />

naru‰enie zákazníckych sluÏieb.<br />

V¯HªAD PRE ROK 2012<br />

V˘voj v oblasti ohrození pokraãuje a odborníci<br />

spoloãnosti Cisco predpovedajú, Ïe k<br />

hlavn˘m trendom roku 2012 bude patriÈ ustupovanie<br />

od hromadn˘ch ohrození a narastanie<br />

cielen˘ch heker<strong>sk</strong>˘ch aktivít, ako aj útoky<br />

na systémy kritickej infra‰truktúry, priemyselné<br />

riadiace systémy, kontrolné systémy a<br />

systémy zí<strong>sk</strong>avania dát (ICS/SCADA).<br />

Odborníci zo spoloãnosti Cisco zosumarizovali 10 dôleÏit˘ch princípov IT bezpeãnosti:<br />

1. Majte prehºad o celej sieti<br />

2. Zistite si, ktoré dáta musia byÈ chránené<br />

3. Musíte vedieÈ, kde sú va‰e dáta a<br />

ako (a ãi vôbec) sú chránené<br />

4. PrehodnoÈte úãinnosÈ va‰ich IT a<br />

biznis pravidiel<br />

5. Inovujte postupy a vzdelávanie<br />

zamestnancov v oblasti bezpeãnosti<br />

6. VyuÏívajte v˘stupn˘ monitoring dát<br />

7. Pripravte sa na príchod koncepcie<br />

BYOD (Bring You Own Device –<br />

prineste si vlastné zariadenie)<br />

8. Vytvorte si krízov˘ plán<br />

9. Implementujte bezpeãnostné opatrenia,<br />

ktoré vám pomôÏu kontrolovaÈ<br />

sociálne siete<br />

10. Pravidelne sledujte rizikové oblasti a<br />

informujte ostatn˘ch pouÏívateºov<br />

BezpeãnosÈ nie je iba otázkou koncov˘ch zariadení. Dôkladn˘ prehºad o celej sieti umoÏ-<br />

Àuje ºah‰ie a r˘chlej‰ie odhaliÈ potenciálne bezpeãnostné riziká.<br />

Bez toho, aby ste vedeli, ktoré dáta chrániÈ a kto je oprávnen˘ k nim pristupovaÈ, nedoká-<br />

Ïete vybudovaÈ efektívne bezpeãnostné rie‰enia.<br />

VyuÏívanie cloudovej infra‰truktúry je modern˘ a efektívny spôsob práce s dátami. Musíte<br />

v‰ak vedieÈ, v akom cloude sú va‰e dáta uloÏené a ãi sú dostatoãne zabezpeãené.<br />

Dbajte hlavne na tie oblasti, ktoré viete najlep‰ie ovplyvniÈ. Dlhé zoznamy pravidiel, ktoré<br />

si nikto nepamätá, vám nepomôÏu.<br />

Prispôsobte vzdelávanie novej generácii zamestnancov aj nov˘m bezpeãnostn˘m technológiám.<br />

Dlhé príruãky a semináre nefungujú. Efektívnej‰ie sú úderné a cielené tréningy s<br />

konkrétnou témou.<br />

Takmer v‰etci kontrolujú prichádzajúce dáta, av‰ak málokto monitoruje dáta, ktoré z firmy<br />

odchádzajú. Je to pritom spôsob, ak˘m nielen zníÏiÈ celkové bezpeãnostné riziko, ale aj odhaliÈ<br />

zdroje úniku citliv˘ch informácií.<br />

Rastie podiel zamestnancov, ktorí chcú vyuÏívaÈ na prácu súkromné poãítaãe, laptopy, telefóny<br />

a rastie aj percento firiem, ktoré to zamestnancom umoÏÀujú. Neprem˘‰ºajte preto<br />

nad t˘m, kedy to umoÏníte aj vy, ale ako to urobíte.<br />

Ak napriek prevencii a snahám dôjde k bezpeãnostnému incidentu, dobr˘ krízov˘ plán pomôÏe<br />

minimalizovaÈ následky.<br />

Je dôleÏité nájsÈ efektívny kompromis medzi voºn˘m vyuÏívaním nástrojov na spoluprácu<br />

a sociálnych sietí a ich kontrolou a zabezpeãením.<br />

Prehºad o aktuálnych bezpeãnostn˘ch témach je základom úspe‰nej ochrany. Ak budete tieto<br />

informácie zdieºaÈ so zamestnancami, dáta va‰ej firmy budú vo väã‰om bezpeãí.<br />

31

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

ZabezpeãiÈ ochranu citliv˘ch osobn˘ch údajov je zo zákona povinnosÈou kaÏdej in‰titúcie narábajúcej<br />

s osobn˘mi dátami. Prikazuje to legislatíva Sloven<strong>sk</strong>ej republiky a vypl˘va nám to aj z nariadení EÚ.<br />

Sú va‰e citlivé informácie<br />

naozaj v bezpeãí<br />

Majú Slováci ochranu dát pod kontrolou<br />

Slováci sa o ochranu osobn˘ch údajov zaãali<br />

intenzívne zaujímaÈ najmä pri nedávnom<br />

sãítaní obyvateºstva. Sprevádzali ho totiÏ rôzne<br />

polemiky o nezákonnosti pri zbere niektor˘ch<br />

údajov a ich moÏnom zneuÏití.<br />

V súãasnosti na Sloven<strong>sk</strong>u rezonuje kauza<br />

trestného oznámenia, ktoré podala prezidentka<br />

finanãnej správy pre dôvodné podozrenie,<br />

Ïe v súvislosti s problémami v daÀovej<br />

správe neboli ochránené dáta daÀovníkov. Je<br />

teda evidentné, Ïe ochrana osobn˘ch údajov<br />

a jej zabezpeãenie sú dôleÏitou a hlavne aktuálnou<br />

témou na di<strong>sk</strong>usiu.<br />

Navy‰e, ochrana osobn˘ch údajov je prioritou<br />

v ãase, keì na rôzne in‰titúcie útoãí <strong>sk</strong>upina<br />

hackerov Anonymous. Mohlo by sa staÈ,<br />

Ïe niekto zavesí daÀové priznania niektor˘ch<br />

ºudí na verejne dostupn˘ web Mohol by sa<br />

niekto dostaÈ k zverejneniu alebo dokonca<br />

k‰eftovaniu s na‰imi daÀov˘mi priznaniami<br />

Informácie v daÀov˘ch priznaniach sú citlivé<br />

údaje a pri troche fantázie by sa dali veºmi<br />

jednoducho zneuÏiÈ na rôzne úãely. A práve<br />

nezabezpeãenie ochrany osobn˘ch dát v situácii,<br />

keì systém daÀovej správy nie je dostatoãne<br />

nefunkãn˘, moÏno povaÏovaÈ za zásadn˘<br />

problém.<br />

Kto dokáÏe zí<strong>sk</strong>aÈ prístup na môj úãet<br />

Dostane sa k mojim bankov˘m v˘pisom<br />

MôÏe niekto obchodovaÈ s mojou adresou<br />

a rodn˘m ãíslom To sú otázky, ktoré nám<br />

preblesnú hlavou pri vypæÀaní elektronick˘ch<br />

formulárov. Ako sa chránia pred<br />

zneuÏitím<br />

Zákon o ochrane osobn˘ch údajov má<br />

chrániÈ obãanov aj pred zneuÏitím osobn˘ch<br />

informácií, ktoré o sebe dobrovoºne po<strong>sk</strong>ytujú<br />

tretím stranám vo viere, Ïe nebudú zneu-<br />

Ïité. Informácie ako meno, priezvi<strong>sk</strong>o, bydli<strong>sk</strong>o,<br />

telefónne ãíslo, vek, ãíslo úãtu ãi fotografie<br />

sa dajú jednoducho zneuÏiÈ, ak nie sú<br />

chránené.<br />

Ochrana osobn˘ch údajov vypl˘va zo zákona<br />

EÚ má presne definované pravidlá t˘kajúce<br />

sa ochrany údajov. Táto v‰eobecná smernica<br />

je doplnená o smernicu o ochrane súkromia<br />

v sektore elektronick˘ch komunikácií.<br />

Ochrana osobn˘ch údajov je súãasÈou Charty<br />

základn˘ch práv EÚ aj Lisabon<strong>sk</strong>ej zmluvy.<br />

Európ<strong>sk</strong>a komisia nedávno predloÏila návrh<br />

komplexnej reformy pravidiel ochrany<br />

údajov v EÚ z roku 1995 s cieºom posilniÈ právo<br />

na súkromie v online prostredí, aby t˘m<br />

podporila digitálnu ekonomiku. Rozdiel v<br />

pouÏívaní internetu v minulosti a dnes je<br />

hmatateºn˘, keìÏe dnes sa drvivá väã‰ina<br />

osobn˘ch údajov prená‰a a vymieÀa po celom<br />

svete okamÏite. Nie vÏdy v‰ak obãania majú<br />

pocit, Ïe majú úplnú kontrolu nad svojimi<br />

osobn˘mi údajmi. So zmenou pravidiel ochrany<br />

osobn˘ch údajov v EÚ je potrebné zvy‰ovaÈ<br />

aj informovanosÈ obãanov o svojich právach.<br />

Tieto zmeny okrem iného prinesú to, Ïe<br />

podniky a organizácie budú musieÈ oznámiÈ<br />

národnému orgánu pre ochranu údajov závaÏné<br />

poru‰enie ochrany údajov ão naj<strong>sk</strong>ôr (pod-<br />

ºa moÏnosti do 24 hodín). Novinkou je tieÏ<br />

zmena, podºa ktorej sa organizácie budú obracaÈ<br />

uÏ len na jedin˘ národn˘ orgán pre<br />

ochranu údajov v krajine EÚ, v ktorej majú<br />

svoje hlavné sídlo.<br />

Monitorovacie rie‰enie, ktoré ochráni aj<br />

va‰e dáta<br />

Existuje úãinn˘ spôsob, ako sa podobn˘m<br />

problémom vyvarovaÈ a zaistiÈ bezpeãnosÈ<br />

tak˘chto dát, aby nikto neoprávnen˘ v zmysle<br />

legislatívy a európ<strong>sk</strong>ej direktívy nenakladal<br />

s na‰imi osobn˘mi údajmi. Na tento úãel<br />

vyuÏívajú podniky a in‰titúcie monitorovacie<br />

rie‰enie, ktoré b˘va v‰eobecne oznaãované<br />

<strong>sk</strong>ratkou SIEM – Security Information and<br />

Event Management. Toto rie‰enie primárne<br />

slúÏi na zber a anal˘zu tzv. logovacích údajov<br />

alebo protokolov. MôÏe ísÈ o servery, sie-<br />

Èové a bezpeãnostné zariadenia, jednotlivé<br />

poãítaãové stanice alebo o konkrétne aplikácie.<br />

Z logovacích údajov je moÏné zistiÈ, kto,<br />

kedy a odkiaº sa k ãomu prihlásil, ako dlho s<br />

dan˘m systémom pracoval, prípadne, aké dátové<br />

toky od neho a k nemu smerovali. Rovnako<br />

sa sledujú aj automaticky generované záznamy<br />

zariadení, ktoré pracujú v pozadí.<br />

Rie‰enie Novell Sentinel 7 tieto údaje zhromaÏìuje<br />

a analyzuje. Vo veºk˘ch in‰titúciách<br />

pritom ide <strong>sk</strong>utoãne o obrov<strong>sk</strong>é mnoÏstvo<br />

dát. Zozbierané údaje slúÏia nielen na odha-<br />

ºovanie podozriv˘ch aktivít, ale aj na odstra-<br />

Àovanie slab˘ch miest v bezpeãnosti. Neraz<br />

sa ním dokáÏu odhaliÈ aj funkãné problémy<br />

niektor˘ch pripojen˘ch systémov.<br />

Ako sa chrániÈ pred cielen˘mi poãítaãov˘mi<br />

útokmi Novell Sentinel. Tento nástroj<br />

umoÏÀuje automaticky monitorovaÈ bezpeãnosÈ<br />

siete v reálnom ãase a napraviÈ prípadné<br />

incidenty. Ak sa vy<strong>sk</strong>ytne naru‰enie bezpeãnosti<br />

alebo poru‰enie definovanej bezpeãnostnej<br />

stratégie, zabudovan˘ pracovn˘<br />

postup umoÏÀuje IT správcom okamÏite reagovaÈ<br />

a problém rie‰iÈ.<br />

Takéto monitorovacie nástroje by mala maÈ<br />

k dispozícii kaÏdá organizácia, ktorá nakladá<br />

s na‰imi osobn˘mi údajmi. A to bez ohºadu na<br />

to, ãi ide o ‰tátnu alebo súkromnú, zahraniãnú<br />

alebo lokálnu in‰titúciu. Na‰e osobné dáta<br />

o nás prezrádzajú veºa, a preto by s nimi mali<br />

nakladaÈ len osoby, ktoré ich ochranu majú<br />

riadne zabezpeãenú.<br />

Mario MINAROVSKY<br />

v˘konn˘ riaditeº Novell<br />

32

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í<br />

S R<br />

V˘voju bezpeãnostnej situácie vo svete sa v súãasnosti venuje mimoriadna pozornosÈ vo v‰etk˘ch<br />

pokrokov˘ch ‰tátoch sveta. Hlavn˘mi príãinami, pôsobiacimi na bezpeãnosÈ prostredia sú<br />

globalizácia a nerovnomernosÈ v˘voja regiónov, ako aj ‰íriaca sa celosvetová finanãná kríza.<br />

Priamy dosah tohto v˘voja je orientovan˘ najmä na tvorbu medzinárodn˘ch právnych nástrojov<br />

a na praktické cviãenia, t˘kajúce sa boja proti rozsiahlej poãítaãovej kriminalite a terorizmu.<br />

Ako ìalej v boji proti<br />

poãítaãovej kriminalite<br />

V·EOBECN¯ KONTEXT<br />

Fenomén kriminality vrátane kriminality<br />

páchanej prostredníctvom informaãn˘ch a<br />

komunikaãn˘ch technológií (IKT) je sociálnym<br />

javom úzko spät˘m s v˘vojom spoloãnosti.<br />

Negatívnom tohto javu je jeho nepriama<br />

úmera rastu v porovnaní s rastom úrovne<br />

a intenzitou nasadzovania IKT. To znamená,<br />

Ïe poãet páchan˘ch trestn˘ch ãinov rastie<br />

podstatne r˘chlej‰ie v porovnaní s v˘vojom<br />

IKT.<br />

V rámci vyhodnotenia bezpeãnostnej situácie<br />

vo svete, najväã‰ie globálne hrozby v<br />

súãasnosti predstavujú teroristické siete a lokálne<br />

radikálne militantné <strong>sk</strong>upiny. Za obzvlá‰È<br />

nebezpeãné sú plány teroristick˘ch<br />

<strong>sk</strong>upín, obchod s osobn˘mi údajmi obãanov,<br />

obchod s ºuìmi a s ich biologick˘mi orgánmi,<br />

finanãná a hospodár<strong>sk</strong>a kriminalita a ìal-<br />

‰ie. Prioritn˘m cieºom súãasného celosvetového<br />

úsilia je preto zabrániÈ prístupu k citliv˘m<br />

údajom a ich zneuÏitiu. TaktieÏ nebezpeãná<br />

je kriminalita páchaná prostredníctvom<br />

roz‰irujúcich sa poãítaãov˘ch sietí a internetu,<br />

ktor˘ tvorí súãasÈ kritickej infra‰truktúry<br />

(KI) ‰tátu a kriminalita úmerne rastúca s rozvojom<br />

nov˘ch ‰pecifick˘ch technológií zalo-<br />

Ïen˘ch na princípe bezkontaktného snímania<br />

a spracovania údajov na báze rádiofrekvenãného<br />

prenosu ohrozujúcich súkromie obãanov.<br />

Ide predov‰etk˘m o <strong>sk</strong>upinu automatickej<br />

identifikácie zberu dát, ktor˘ zah⁄Àa ãiarové<br />

kódy, biometrické snímanie údajov, magnetické<br />

pá<strong>sk</strong>y a prúÏky, ãipové karty, kamerové<br />

systémy, hlasové rozpoznávanie a podobné<br />

technológie postavené na tomto princípe.<br />

Tieto technológie sú dlhodobo pouÏívané<br />

pri ochrane objektov a tovaru, v prístupov˘ch<br />

kontroln˘ch a identifikaãn˘ch systémoch,<br />

napríklad pri vstupoch do budov, chránen˘ch<br />

objektov a obchodov, pri diaºniãn˘ch<br />

kontrolách, pri vstupoch na ‰portové a kultúrne<br />

podujatia a v poslednom ãase aj v identifikaãn˘ch<br />

osobn˘ch kartách, bankov˘ch kartách,<br />

obãian<strong>sk</strong>ych preukazoch a pasoch osôb,<br />

v zdravotníctve, pri v˘robe a logistike distribúcie<br />

tovaru, automobilovom priemysle, pri<br />

hromadnej archivácii a spracovaní dát v telekomunikaãnej<br />

oblasti, elektronick˘ch voºbách,<br />

pri sãítavaní ºudí a pod. Je veºmi ÈaÏké<br />

urãiÈ, kde je hranica medzi ich prínosom a<br />

zneuÏitím.<br />

Z hºadi<strong>sk</strong>a globálneho geopolitického rozmeru<br />

sa objavili aj nové a technologicky sofistikovanej‰ie<br />

hrozby, ktoré smerujú k zneu-<br />

Ïitiu IKT na politickú, hospodár<strong>sk</strong>u a vojen<strong>sk</strong>ú<br />

prevahu, ãasto naz˘vané „kybernetická<br />

vojna“ alebo „kybernetick˘ terorizmus“. Príkladom<br />

sú udalosti na juhu Stredozemia, kde<br />

sú niektoré reÏimy pripravené z politick˘ch<br />

dôvodov znemoÏniÈ vlastn˘m obãanom prístup<br />

ku komunikaãn˘m prostriedkom IKT, a<br />

to najmä k mobilnej komunikácii a internetu,<br />

ão môÏe ohroziÈ ekonomiku a bezpeãnosÈ v<br />

in˘ch lokalitách sveta (KOM/2011/200 z 8. 3.<br />

2011; „Spoloãné oznámenie o partnerstve pre<br />

demokraciu a spoloãnú prosperitu s juÏn˘m<br />

Stredozemím“).<br />

ZneuÏitie IKT sa jednoducho stalo nebezpeãn˘m<br />

manipulaãn˘m nástrojom a navy‰e<br />

lukratívnou formou investovania a nelegálnych<br />

príjmov pri minimálnych vkladoch urãit˘ch<br />

<strong>sk</strong>upín a jednotlivcov. Nepríjemnou<br />

<strong>sk</strong>utoãnosÈou je, Ïe z hºadi<strong>sk</strong>a ãasu páchania<br />

trestn˘ch ãinov ãasto ide o minúty, sekundy,<br />

resp. zlomky sekúnd, priãom páchateº nemusí<br />

byÈ na mieste ãinu, ba dokonca ani v lokalite<br />

príslu‰ného ‰tátu. Jednoducho povedané,<br />

ão dokáÏe <strong>sk</strong>úsen˘ bankov˘ zlodej za<br />

hodinu s vynaloÏením fyzickej námahy a potenciálne<br />

vy‰‰ím rizikom, to dokáÏe poãítaãov˘<br />

pirát za niekoºko sekúnd s rizikom podstatne<br />

niωím. Hrozby tak môÏu pochádzaÈ z<br />

ºubovoºného miesta na svete a v dôsledku globálnej<br />

prepojenosti môÏu ovplyvniÈ akúkoºvek<br />

jeho ãasÈ, a preto len „európ<strong>sk</strong>y“ prístup<br />

pri rie‰ení t˘chto hrozieb zjavne nestaãí. Z<br />

tohto dôvodu je jedin˘m úãinn˘m rie‰ením<br />

komplexn˘ globálny prístup medzinárodného<br />

spoloãenstva a úzka spolupráca s krajinami<br />

tretieho sveta, z ktor˘ch útoky môÏu pochádzaÈ.<br />

INTEROPERABILITA<br />

NA EURÓPSKEJ ÚROVNI<br />

Aj napriek tomu, Ïe medzi existujúcimi<br />

v˘zvami a problémami existujú spoloãné ãrty,<br />

opatrenia a spôsoby zaisÈovania bezpeãnosti<br />

a odolnosti, ako aj úroveÀ základného povedomia,<br />

kompetentnosÈ, odbornosÈ a pripravenosÈ<br />

rie‰iÈ tento globálny problém sa v jednotliv˘ch<br />

ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátoch znaãne lí‰ia. Separované<br />

prístupy a nere‰pektovanie medzinárodn˘ch<br />

postupov niektor˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov<br />

na národn˘ch úrovniach, vrátane Sloven<strong>sk</strong>a,<br />

nesú pre Európu riziko nekompatibility,<br />

roz‰tiepenosÈ a neefektívnosÈ. Tieto neÏiaduce<br />

rozdiely v prístupoch a nedostatok systematickej<br />

cezhraniãnej spolupráce zjavne zni-<br />

Ïujú efektivitu vnútro‰tátnych protiopatrení,<br />

okrem iného aj preto, Ïe poÏadovaná vzájomná<br />

prepojiteºnosÈ jednotliv˘ch sektorov<br />

lokalizovan˘ch v ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátoch s nízkou<br />

33

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í<br />

S R<br />

úrovÀou bezpeãnosti v jednej krajine zvy‰uje<br />

zraniteºnosÈ a riziká v in˘ch krajinách.<br />

S cieºom prekonaÈ túto situáciu je potrebné<br />

v rámci Európy vyvinúÈ také úsilie, ktor˘m<br />

by sa do vnútro‰tátnych politík a programov<br />

vniesla pridaná hodnota t˘m, Ïe by sa podporil<br />

rozvoj povedomia a spoloãného chápania<br />

t˘chto v˘ziev, podnietilo prijímanie spoloãn˘ch<br />

politick˘ch cieºov a priorít, posilnila<br />

spolupráca medzi ãlen<strong>sk</strong>˘mi ‰tátmi EÚ a integrovali<br />

sa vnútro‰tátne politiky do ‰ir‰ieho<br />

európ<strong>sk</strong>eho a globálneho rozmeru. V‰eobecn˘m<br />

cieºom je preto umoÏniÈ ãlen<strong>sk</strong>˘m ‰tátom<br />

EÚ a zainteresovan˘m stranám rozvinúÈ vysok˘<br />

stupeÀ prevencie v oblasti bezpeãnosti<br />

sietí a informácií, vãasne ich identifikovaÈ a<br />

úãinnej‰ie na ne reagovaÈ. T˘m sa prispeje k<br />

zv˘‰eniu dôvery a bezpeãnosti na jednotnom<br />

európ<strong>sk</strong>om digitálnom trhu a zlep‰í sa konkurencieschopnosÈ<br />

európ<strong>sk</strong>ych aktérov.<br />

Tento cieº bol Komisiou rozpracovan˘ v<br />

dokumente „Ochrana Európy pred rozsiahlymi<br />

kybernetick˘mi útokmi a naru‰eniami:<br />

zvy‰ovanie pripravenosti, bezpeãnosti a odolnosti“<br />

(KOM/2009/149 o ochrane kritick˘ch<br />

informaãn˘ch infra‰truktúr (KII)) do ìal‰ích<br />

‰pecifick˘ch cieºov, ktor˘mi sú: JednotnosÈ regulaãn˘ch<br />

prístupov v oblasti bezpeãnosti<br />

sietí a informácií; Predchádzanie, odhalenie<br />

a reakcia na incidenty prostredníctvom celoeuróp<strong>sk</strong>ych<br />

plánov pre mimoriadne prípady<br />

a cviãenia; Podpora pri vytváraní politík ãlen<strong>sk</strong>˘m<br />

‰tátom; Oprávnenie zainteresovan˘ch<br />

strán rozvíjaÈ kultúru bezpeãnosti a riadenia<br />

rizika podporou spoloãného vyuÏívania informácií<br />

a ‰ir‰ej spolupráce subjektov z verejného<br />

a súkromného sektora aj v priamy prospech<br />

obãanov, ako aj rozvíjaním kultúry informovanosti<br />

o bezpeãnosti sietí a informácií; Posilnením<br />

úlohy Európy v medzinárodnom<br />

kontexte dosiahnuÈ vysokú úroveÀ spolupráce<br />

s tretími krajinami a medzinárodn˘mi organizáciami<br />

s cieºom presadzovaÈ spoloãn˘<br />

globálny prístup k bezpeãnosti sietí a informácií<br />

a podporiÈ medzinárodné iniciatívy na<br />

vysokej úrovni v Európe; Spoloãnou implementáciou<br />

uºahãovaÈ spoluprácu pri vykonávaní<br />

politík v oblasti bezpeãnosti sietí a informácií<br />

a Bojom proti poãítaãovej kriminalite<br />

pripraviÈ úãinnú reakciu na aspekty boja proti<br />

poãítaãovej kriminalite t˘kajúcej sa bezpeãnosti<br />

sietí a informácií prostredníctvom spolupráce<br />

s orgánmi druhého a tretieho piliera<br />

s ENISA, Europolom a Eurojustom.<br />

NOVÉ RIZIKÁ A OHROZENIA<br />

Okrem uveden˘ch cieºov súvisiacich s ur˘chºovaním<br />

ekonomického, technologického,<br />

informaãného, kultúrneho a politického prepájania<br />

‰tátov a kontinentov a zbliÏovania sa<br />

ºudstva, priná‰ajú tieto tendencie so sebou aj<br />

javy a procesy, ktoré sa vymykajú kontrole<br />

jednotliv˘ch ‰tátov a koalícií. OdstraÀujú sa<br />

rozdiely medzi zahraniãnou a domácou politikou,<br />

globálne finanãné trhy stále viac<br />

ovplyvÀujú v˘voj ekonomiky sveta. Tieto<br />

tendencie vytvárajú nové, predov‰etk˘m nevojen<strong>sk</strong>é<br />

v˘zvy, riziká a ohrozenia. Narastá<br />

poãet a rôznorodosÈ ÈaÏko ‰pecifikovateºn˘ch<br />

bezpeãnostn˘ch v˘ziev a krízov˘ch situácií,<br />

ktoré môÏu vyvolaÈ nesúlad vzÈahov medzi<br />

‰tátmi, ba dokonca aj konflikty vo vnútropolitickej<br />

‰truktúre ‰tátov.<br />

DIGITÁLNA AGENDA PRE EURÓPU<br />

V˘znamn˘m dokumentom zdôrazÀujúcim<br />

spoloãné porozumenie a vzájomnú dôveru<br />

pre zaistenie stability a bezpeãnosti pri vyuÏívaní<br />

IKT v európ<strong>sk</strong>om priestore je „Digitálna<br />

agenda pre Európu“ predstavená Európ<strong>sk</strong>ou<br />

komisiou v máji 2010. Dokument zdôraz-<br />

Àuje potrebu v‰etk˘ch zainteresovan˘ch strán,<br />

aby „spojili svoje sily v holistickom úsilí o zaistenie<br />

bezpeãnosti a odolnosti infra‰truktúr<br />

IKT zameranom na prevenciu, pripravenosÈ<br />

a informovanosÈ a aby vyvinuli úãinné a koordinované<br />

mechanizmy reakcie na nové a ãoraz<br />

sofistikovanej‰ie formy kybernetick˘ch<br />

útokov a kybernetickej kriminality“. Je to jedin˘<br />

prístup smerujúci k spoloãnému úspechu.<br />

Následne Komisia prijala v septembri 2010<br />

návrh smernice o útokoch na informaãné systémy<br />

KOM/2010/517. Jej cieºom je posilniÈ<br />

boj proti kybernetickej kriminalite zblíÏením<br />

systémov trestného práva jednotliv˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch<br />

‰tátov a zlep‰ením spolupráce medzi<br />

súdnymi a in˘mi relevantn˘mi orgánmi. Predmetom<br />

návrhu sú aj ustanovenia umoÏÀujúce<br />

rie‰iÈ nové formy kybernetick˘ch útokov,<br />

najmä zo sietí infikovan˘ch poãítaãov.<br />

Následne Komisia predloÏila návrh na udelenie<br />

mandátu na posilnenie a modernizáciu<br />

Európ<strong>sk</strong>ej agentúry pre bezpeãnosÈ sietí a informácií<br />

(ENISA) s cieºom podporiÈ dôveru<br />

a bezpeãnosÈ sietí, priãom jej hlavnú úlohou<br />

je boj proti kybernetickému zloãinu. âinnosÈ<br />

agentúry je zameraná na implementáciu politick˘ch<br />

cieºov, v˘<strong>sk</strong>um a inováciu, prípravu<br />

stratégie pre bezpeãnosÈ internetu a na úsilie<br />

o kooperáciu s tretími krajinami s cieºom zamedziÈ<br />

útokom z ich priestoru. Posilnením a<br />

modernizáciou agentúry ENISA sa pomôÏe<br />

EÚ, ãlen<strong>sk</strong>˘m ‰tátom a zainteresovan˘m stranám<br />

súkromného sektora rozvíjaÈ schopnosÈ<br />

a pripravenosÈ pri prevencii súvisiacej s kybernetickou<br />

bezpeãnosÈou.<br />

VáÏnosÈ situácie v oblasti ochrany digitálneho<br />

priestoru EÚ dokumentuje aj séria zasadnutí<br />

ministrov obrany ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov<br />

EÚ v Bruseli (zasadnutie Európ<strong>sk</strong>ej obrannej<br />

agentúry NATO (EDA) 23. 5. 2011; rokovanie<br />

ministrov obrany ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov NATO<br />

8/9. 6. 2011; zasadnutie EÚ NATO Capability<br />

group 20. 6. 2011 a 20. 9. 2011; zasadnutie<br />

HLG (ENISA) 10. 10. 2011 a ìal‰ie),<br />

kde zastúpenie NATO re‰pektovalo vedúcu<br />

úlohu EÚ pre regulatívny rámec telekomunikaãného<br />

priestoru a harmonizáciu legislatívy,<br />

priãom základ aktivít v oblasti kybernetickej<br />

obrany bol stanoven˘ v Európ<strong>sk</strong>ej bezpeãnostnej<br />

stratégii a Pláne rozvoja spôsobilostí<br />

z roku 2008 zaktualizovanom v roku 2011.<br />

Na zasadnutí EÚ NATO Capability Group v<br />

júni 2011 boli definované hlavné priority spolupráce,<br />

ktor˘mi sú: medzinárodné prístupy,<br />

zdieºanie informácií, spolupráca a zdruÏovanie<br />

sa do celkov, transparentnosÈ pri spoloãn˘ch<br />

projektoch, zlep‰enie kapacít krízového<br />

manaÏmentu EÚ a ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov, zníÏenie<br />

poãtu agentúr NATO s poÏiadavkami na vzdelávanie<br />

a v˘cvik, komplementarita, ‰tandardizácia<br />

a organizaãné zabezpeãenie na pospájanie<br />

a fungovanie CERT/CSIRT tímov.<br />

AKTIVITY V BEZPEâNOSTI<br />

NA NÁRODNEJ ÚROVNI<br />

Sloven<strong>sk</strong>á republika reagovala na situáciu<br />

a poÏiadavky EÚ v oblasti IB vytvorením<br />

„Akãného plánu na roky 2009 aÏ 2013 k Národnej<br />

stratégii pre informaãnú bezpeãnosÈ v<br />

SR“ schváleného uznesením vlády ã. 46/2010.<br />

Dokument reflektuje na Smernicu Rady<br />

2008/114/ES o identifikácii a oznaãovaní európ<strong>sk</strong>ych<br />

kritick˘ch infra‰truktúr a zhodnotení<br />

potreby zlep‰iÈ ich ochranu a na oznámenie<br />

Komisie Európ<strong>sk</strong>emu parlamentu, Rade, Európ<strong>sk</strong>emu<br />

hospodár<strong>sk</strong>emu a sociálnemu v˘boru<br />

a V˘boru regiónov o ochrane kritick˘ch informaãn˘ch<br />

infra‰truktúr „Ochrana Európy<br />

pred rozsiahlymi kybernetick˘mi útokmi a<br />

naru‰eniami, zvy‰ovanie pripravenosti, bezpeãnosti<br />

a odolnosti“ z marca 2009. Strategické<br />

ciele a priority IB boli definované v Národnej<br />

stratégii, na ktorú nadväzujú ìal‰ie dokumenty,<br />

„Návrh systému vzdelávania v IB“,<br />

„Návrh na zriadenie CSIRT.SK“ a ìal‰ie.<br />

Pozitívom v oblasti Kritérií európ<strong>sk</strong>ych<br />

kritick˘ch infra‰truktúr v sektore IKT bolo<br />

prijatie zákona ã. 45/2011 Z. z. o kritickej infra‰truktúre<br />

(KI) v gescii Ministerstva vnútra<br />

SR. Zákon vymedzil sektory KI ‰tátu v pôsobnosti<br />

ústredn˘ch orgánov a stanovil povinnosti<br />

prevádzkovateºov pri ochrane jej prvkov.<br />

Zaãiatkom roku 2012 vláda schválila návrh<br />

prvkov KI zo v‰etk˘ch sektorov. ëal‰ie úlohy<br />

jednotliv˘ch podprogramov zúãastnen˘ch<br />

in‰titúcií sú rie‰ené prostredníctvom Medzirezortného<br />

programu na finanãné zabezpeãenie<br />

plnenia opatrení pre ochranu KI v SR<br />

schváleného vládou v roku 2010.<br />

34

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í<br />

S R<br />

CYBER EUROPE 2010<br />

V˘razn˘ posun bol zaznamenan˘ v praktickej<br />

ãasti vnútro‰tátnych cviãení a rie‰ení núdzov˘ch<br />

udalostí s cieºom priblíÏenia sa SR<br />

k ãlen<strong>sk</strong>˘m ‰tátom EÚ.<br />

Prvá celoeuróp<strong>sk</strong>a cviãná simulácia „Kybernetická<br />

Európa 2010“ t˘kajúca sa rozsiahlych<br />

bezpeãnostn˘ch sieÈov˘ch incidentov sa<br />

konala 4. novembra 2010 v Aténach za úãasti<br />

v‰etk˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov, z toho 19 aktívne,<br />

vrátane SR. MF SR v pozícii národného<br />

koordinátora zastúpeného útvarom CSIRT.SK<br />

z DataCentra koordinovalo v‰etky súvisiace<br />

ãinnosti. Aktívnymi spoluúãastníkmi boli ‰tátne<br />

in‰titúcie zapojené do ochrany KII, ktor˘mi<br />

sú MV SR, MDVRR SR a TÚ SR.<br />

CYBER ATLANTIC 2011<br />

Prvé spoloãné medzikontinentálne cviãenie<br />

„Cyber Atlantic 2011“ Európ<strong>sk</strong>ej únie (EÚ)<br />

a Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch (USA) zamerané<br />

na krízové riadenie rozsiahlych poãítaãov˘ch<br />

bezpeãnostn˘ch incidentov sa konalo<br />

dÀa 3. novembra 2011 v Bruseli pod zá‰titou<br />

ENISA a amerického Ministerstva vnútornej<br />

bezpeãnosti (U.S. Department of Homeland<br />

Security). I‰lo o centralizované „tabletop“<br />

cviãenie s aktívnou úãasÈou odborníkov<br />

na informaãnú bezpeãnosÈ a kybernetick˘<br />

zloãin zo 16 krajín Európy a USA, kde aktívnym<br />

úãastníkom bola aj SR, a to prostredníctvom<br />

zástupcov z MF SR a útvaru CSIRT.SK.<br />

Cviãenie prebiehalo formou dvoch krízov˘ch<br />

scenárov s cieºom definovaÈ oblasti vzájomnej<br />

spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti zvy-<br />

‰ovania ochrany KII.<br />

Poãas simulácie prvého scenára sa stali in-<br />

‰titúcie v Európe cieºom rozsiahleho poãítaãového<br />

útoku typu APT (Advanced Persistent<br />

Threat) s úãelom zí<strong>sk</strong>ania a následného zverejnenia<br />

citliv˘ch informácií na simulovanom<br />

portáli „Euroleaks“.<br />

Druh˘ scenár bol zameran˘ na zneuÏitie<br />

zraniteºností priemyseln˘ch informaãn˘ch systémov<br />

SCADA (Supervisory Control And<br />

Data Acquisition) vetern˘ch elektrární s cie-<br />

ºom ich de‰trukcie. Predstavitelia ãlen<strong>sk</strong>˘ch<br />

‰tátov EÚ a USA v roli hráãov poãas krízy postupovali<br />

podºa najnov‰ej pracovnej verzie<br />

dokumentu „European Standard Operating<br />

Procedures“, na základe ktorého sa formovali<br />

krízové tímy a telekonferenãné di<strong>sk</strong>usie s cie-<br />

ºom v˘meny informácií, koordinácie ãinností,<br />

eliminácie dopadu útoku a plánovania spoloãného<br />

ìal‰ieho postupu zúãastnen˘ch krajín.<br />

Cviãenie „Cyber Atlantic 2011“ je v˘sledkom<br />

samitu EÚ a USA z novembra 2010, kde<br />

sa obe strany dohodli na spolupráci v oblasti<br />

informaãnej bezpeãnosti s cieºom ãeliÈ nov˘m<br />

hrozbám cielen˘ch na globálne siete.<br />

Cviãenie bolo prv˘m krokom k vzájomnej<br />

spolupráci a nadobudnuté <strong>sk</strong>úsenosti poslú-<br />

Ïia pri plánovaní ìal‰ích spoloãn˘ch aktivít.<br />

SISE 2011<br />

Pozitívne v˘sledky boli dosiahnuté aj v<br />

oblasti vnútro‰tátneho plánovania cviãení a<br />

rie‰enia núdzov˘ch udalostí, kde sa SR zaradila<br />

medzi ‰táty, ktoré zorganizovali cviãnú<br />

simuláciu zameranú na odozvu na rozsiahly<br />

bezpeãnostn˘ sieÈov˘ incident a na obnovu<br />

funkcií po havárii. Národné cviãenie pod názvom<br />

„SISE 2011“ (Slovak Information Security<br />

Exercise 2011) bolo zamerané na ochranu<br />

KII v SR. Organizátorom cviãenia, ktoré<br />

sa konalo v novembri 2011 pod zá‰titou MF<br />

SR bol útvar CSIRT.SK umiestnen˘ v Data-<br />

Centre, ktor˘ postupoval podºa metodiky<br />

osvedãen˘ch postupov pri vnútro‰tátnych<br />

cviãn˘ch simuláciách, spracovanej agentúrou<br />

ENISA, ako aj podºa politick˘ch odporúãaní<br />

t˘kajúcich sa rozvoja vnútro‰tátnych<br />

stratégií na podporu aktivít ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov.<br />

Cieºom bolo preveriÈ zabezpeãenie pripravenosti<br />

in‰titúcií voãi technologick˘m zlyhaniam,<br />

prírodn˘m katastrofám a in˘m krízov˘m<br />

stavom, ak˘mi sú aj rozsiahle útoky na<br />

IKT patriace do KII SR.<br />

Priamymi úãastníkmi cviãenia boli MF SR,<br />

MV SR, ÚV SR a TÚ SR, ako pozorovatelia<br />

sa zúãastnili MO SR, rakú<strong>sk</strong>y CERT.at, ãe<strong>sk</strong>é<br />

CSIRT.CZ a CESNET- CERTS. Cviãenie<br />

umoÏnilo zúãastnen˘m in‰titúciám preveriÈ si<br />

svoju reakciu na incidenty, odhaliÈ konkrétne<br />

zraniteºnosti a slabé miesta v intern˘ch postupoch<br />

a procesoch, identifikovaÈ vzájomné<br />

prepojenia a vzÈahy a upevniÈ medzirezortnú<br />

spoluprácu. Cviãenie „SISE 2011“ simulovalo<br />

kybernetick˘ útok na in‰titúcie verejnej<br />

správy majúci za následok v˘padok po<strong>sk</strong>ytovan˘ch<br />

elektronick˘ch sluÏieb in‰titúcie.<br />

ANAL¯ZA STAVU ZABEZPEâENIA<br />

WWW STRÁNOK SERVEROV<br />

VEREJNEJ SPRÁVY (VS)<br />

Protokol HTTP prená‰a údaje cez Internet<br />

v nezabezpeãenej podobe, ão so sebou priná-<br />

‰a bezpeãnostné riziká a to najmä, nemoÏnosÈ<br />

overiÈ si identitu druhej strany, moÏnosÈ<br />

„odpoãúvaÈ“ komunikáciu, modifikovaÈ prená‰ané<br />

údaje a zneuÏiÈ ich treÈou stranou. Tieto<br />

nedostatky je moÏné odstrániÈ správnym nasadením<br />

kryptografickej ochrany protokolom<br />

SSL/TLS v systéme WWW v kombinácii s<br />

HTTP oznaãovaného ako HTTPS. V súlade s<br />

ustanovením § 4 zákona ã. 275/2006 o informaãn˘ch<br />

systémoch verejnej správy a v˘nosom<br />

MF SR ã. 312/2010 Z. z. o ‰tandardoch<br />

pre informaãné systémy VS vykonalo MF SR<br />

koncom roku 2011 anal˘zu stavu zabezpeãenia<br />

web serverov vo VS. Cieºom aktivity bolo<br />

analyzovaÈ nasadenie protokolu SSL/TLS na<br />

zabezpeãenie webov˘ch stránok in‰titúcií VS,<br />

identifikovaÈ a klasifikovaÈ nedostatky a odporuãiÈ<br />

opatrenia na ich odstránenie.<br />

Zhodnotenie stavu zabezpeãenia serverov<br />

vo VS je doslovne alarmujúce. Len 26% testovan˘ch<br />

serverov sprístupÀuje protokolom<br />

HTTPS rovnakú webovú stránku ako protokolom<br />

HTTP, priãom aÏ 74% serverov nepodporuje<br />

protokol HTTPS vôbec, resp. obsahy<br />

oboch stránok sú neidentické (nasledujúci<br />

graf 1).<br />

76<br />

0 0<br />

2<br />

7<br />

A – bez nedostatkov<br />

B – drobné nedostatky<br />

C – varovania bez<br />

priameho ohrozenia<br />

18<br />

D – možné netriviálne<br />

útoky<br />

E – závažné nedostatky<br />

X – nepoužíva HTTPS<br />

Takmer 25% serverov zobrazuje stránku<br />

nesúvisiacu s danou in‰titúciou – väã‰inou sa<br />

jedná o stránku po<strong>sk</strong>ytovateºa sluÏieb prevádzky<br />

WWW servera, v niektor˘ch prípadoch<br />

o stránku jeho iného klienta, ão pôsobí na pouÏívateºa<br />

mätúco. Pri 14% bola zobrazená<br />

chybová stránka, pri 7% úplne iná stránka rovnakej<br />

in‰titúcie a pri 9% bola na WWW serveri<br />

ponechaná pôvodná konfigurácia e‰te z<br />

in‰talácie (nasledujúci graf. 2).<br />

36<br />

ODBORN¯ ªUDSK¯ POTENCIÁL<br />

Jedn˘m z najcennej‰ích aktív kaÏdého ‰tátu<br />

je odborn˘ ºud<strong>sk</strong>˘ potenciál, ktor˘ vychádza<br />

z úrovne poznania obãanov, komerãn˘ch<br />

a nekomerãn˘ch organizácií, verejn˘ch in‰titúcií,<br />

z rizík spojen˘ch s pouÏívaním IKT a<br />

o moÏnostiach ochrany pred hrozbami v prostredí<br />

internetu, masovokomunikaãn˘ch prostriedkov<br />

a sluÏieb eGovernmentu. Na‰ím<br />

cieºom je vytváraÈ povedomie a kompetentnosÈ<br />

v oblasti IB, vypracovaÈ ‰tandard základn˘ch<br />

znalostí pre pouÏívateºov IKT pre<br />

oblasti IB, roz‰íriÈ a implementovaÈ systém<br />

vzdelávania pre cieºové <strong>sk</strong>upiny a zaradiÈ ho<br />

do v‰etk˘ch vzdelávacích programov formálneho<br />

a neformálneho vzdelávania. Úlohou<br />

precízne pripraveného projektu, ktor˘ súvisí<br />

s plnením Medzirezortného programu na<br />

ochranu KI, je vytvoriÈ popis kvalifikácie IB<br />

v rámci národnej sústavy kvalifikácií. V súlade<br />

s materiálom „Návrh systému vzdelávania<br />

v IB“ (uznes. vlády ã. 391/2009) bol vypracovan˘<br />

pilotn˘ projekt vzdelávania, ktor˘<br />

sa v‰ak nepodarilo zrealizovaÈ aj napriek<br />

tomu, Ïe je pripraven˘ uÏ od roku 2009. O<br />

jeho pokraãovaní rozhodne súd, ktor˘ pozastavil<br />

„Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie<br />

na zru‰enie verejnej súÈaÏe“.<br />

ZÁVER<br />

11<br />

7 5<br />

chybová<br />

Aj napriek zásadn˘m nedostatkom v zabezpeãení<br />

webov˘ch stránok serverov in‰titúcií<br />

verejnej správy, ktoré sú predov‰etk˘m obrazom<br />

práce ich tvorcov, zaostávaniu SR za<br />

vyspel˘mi ‰tátmi EÚ, v dôsledku nízkeho<br />

poãtu ãinn˘ch odborníkov v oblasti IB a postupnému<br />

napæÀaniu sa rizík deklarovan˘ch v<br />

citovanom „Akãnom pláne k NSIB“ z roku<br />

2010, je moÏné v jednotliv˘ch oblastiach poukázaÈ<br />

na v˘znamn˘ posun, a to najmä v aktívnej<br />

úãasti útvaru CSIRT.SK na medzinárodnom<br />

fóre v oblasti prípravy a realizácie cviãení<br />

na ochranu prvkov KII. Za v˘znamnú aktivitu<br />

moÏno povaÏovaÈ aj to, Ïe zaãiatkom<br />

marca 2011 bolo na oficiálny podnet ·tatistického<br />

úradu SR útvaru CSIRT.SK zverené<br />

závereãné testovanie proti neÏiaducim prienikom<br />

do „Volebného informaãného systému<br />

SR“. Zásadnou v˘zvou pre SR v‰ak je vytvoriÈ<br />

kvalitn˘ odborn˘ ºud<strong>sk</strong>˘ potenciál zaloÏen˘<br />

na morálnych zásadách a zv˘‰iÈ úroveÀ poznania<br />

obãanov v tak citlivej oblasti, ako je<br />

informaãná bezpeãnosÈ v dne‰nom elektronickom<br />

svete.<br />

Ján HOCHMANN<br />

Riaditeº odboru legislatívy,<br />

‰tandardov a bezpeãnosti<br />

Ministerstvo financií Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

17<br />

cudzia<br />

iná<br />

nenakonfigurovaná<br />

žiadna<br />

35

M I N I S T E R S T V O V N Ú T R A<br />

S R<br />

Spojenie masovokomunikaãn˘ch prostriedkov s telekomunikaãn˘mi a poãítaãmi prinieslo pre na‰u stále<br />

sa rozvíjajúcu spoloãnosÈ, ktorá si zvy‰uje úroveÀ aj neustálym spracovávaním veºkého mnoÏstva<br />

informácií , informaãno-komunikaãné technológie (IKT). Tie umoÏÀujú automatizované spracovanie<br />

a vzájomné prepojenie. Ich vyuÏitie sa uplatÀuje takmer v kaÏdej oblasti Ïivota. NáplÀou práce sa stali<br />

aj pre generálneho riaditeºa sekcie informatiky Ministerstva vnútra Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

Pavla STRUHÁRIKA, ktor˘ po<strong>sk</strong>ytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.<br />

Informaãno-komunikaãné<br />

technológie – ich vyuÏitie<br />

a bezpeãnosÈ<br />

Existujú pravdepodobne aj cielené aktivity<br />

na zneuÏitie IKT, prípadne ich po‰kodenie,<br />

dá sa garantovaÈ ich bezproblémové<br />

fungovanie<br />

Aby sme minimalizoval riziká spojené so<br />

zneuÏitím alebo po‰kodením IKT, problematikou<br />

informaãnej bezpeãnosti sa v rezorte zaoberáme<br />

nepretrÏite. V rámci kaÏdého projektu<br />

informaãného systému sa súbeÏne s jeho<br />

v˘vojom a implementáciou realizuje aj bezpeãnostn˘<br />

projekt. V rámci neho analyzujeme<br />

bezpeãnosÈ informaãného systému a následne<br />

prijímame bezpeãnostné opatrenia pre<br />

jednotlivé oblasti, a to pokiaº ide o samotnú<br />

informaãnú bezpeãnosÈ, personálnu bezpeãnosÈ,<br />

fyzickú a objektovú bezpeãnosÈ. Pre<br />

prípady po‰kodenia alebo naru‰enia funkãnosti<br />

IKT stanovujeme havarijné plány, ktoré<br />

umoÏnia náhradne fungovanie IKT pri neãakan˘ch<br />

udalostiach.<br />

Ako by ste charakterizovali efektívnosÈ<br />

fungovania na základe vyuÏívania IKT<br />

práve na MV SR<br />

Proces zefektívnenia sluÏieb, ktoré sú zalo-<br />

Ïené na vyuÏívaní moÏností modern˘ch informaãno-komunikaãn˘ch<br />

technológií bol na ministerstve<br />

vnútra na‰tartovan˘ e‰te v roku<br />

2004, keì bolo vybudované nové centralizované<br />

Datacentrum v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici a nasaden˘<br />

nov˘ register obyvateºov a informaãné<br />

systémy správnych agend, ão umoÏnilo okrem<br />

iného aj postupné vydávanie dokladov formátu<br />

EÚ vrátane cestovn˘ch dokladov s biometrick˘mi<br />

údajmi. K t˘mto systémom sa postupne<br />

zaãlenila aj ãasÈ informaãn˘ch systémov,<br />

ktoré pre svoju prácu vyuÏíva Policajn˘ zbor,<br />

a to najmä v súvislosti so vstupom Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky do schengen<strong>sk</strong>ého priestoru.<br />

V súãasnosti sú realizované resp. pripravované<br />

najmä projekty v rámci Operaãného<br />

programu informatizácie spoloãnosti (OPIS).<br />

Cieºom je sprístupnenie elektronick˘ch slu-<br />

Ïieb pre obãanov (sluÏby eGovernmentu).<br />

Efektivita, bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ sú základné<br />

faktory, ktoré v t˘chto projektoch sledujeme.<br />

SpoloãnosÈ sa nám mení na informaãnú<br />

spoloãnosÈ, tento proces je v‰ak jednosmern˘,<br />

pretoÏe návrat k spôsobom práce<br />

s informáciami nie je moÏn˘, vidíte aj riziká<br />

ktoré spomínan˘ stav spôsobuje Aké<br />

máte <strong>sk</strong>úsenosti<br />

Smerovanie k informaãnej spoloãnosti je<br />

postupn˘ a dlhodob˘ proces. DôleÏité v‰ak nie<br />

je len zavádzanie modern˘ch informaãnokomunikaãn˘ch<br />

technológií do praxe ale aj<br />

rad ìal‰ích faktorov. A to zvy‰ovanie poãítaãovej<br />

gramotnosti obyvateºov, zv˘‰enie univerzitn˘ch<br />

kapacít pre prípravu odborníkov v<br />

tejto oblasti a väã‰ie prepojenie univerzitného<br />

‰túdia s praxou. Na strane ‰tátnej správy<br />

je to nepochybne príprava kvalitnej legislatívy<br />

a metodiky pre zavádzanie elektronick˘ch<br />

sluÏieb. Dnes sa boríme práve s problémami<br />

absencie legislatívy v oblasti eGovernmentu.<br />

No a v neposlednom rade je dôleÏité aj bezpeãnostné<br />

povedomie obãanov, aby mali dôveru<br />

k elektronick˘m sluÏbám a k ochrane ich<br />

identity v digitálnom priestore.<br />

âo je najproblematickej‰ie zabezpeãiÈ pre<br />

eliminovanie ohrozenia IKT systémov<br />

Eliminácia rizík vyÏaduje sústavu opatrení,<br />

ktoré tvoria nielen technológie, ale aj kvalifikovan˘<br />

ºud<strong>sk</strong>˘ personál, funkãné procesy<br />

a postupy. PrijímaÈ, udrÏiavaÈ a rozvíjaÈ takéto<br />

opatrenia je mimoriadne personálne a finanãne<br />

nároãné, ão bolo v minulosti problematické.<br />

S rastúcim v˘znamom IKT sa v‰ak<br />

tieto problémy dostávajú do popredia, rie‰ia<br />

sa a vyãleÀujú sa na ne v˘znamnej‰ie objemy<br />

finanãn˘ch prostriedkov.<br />

Je moÏné vyuÏívaÈ IKT aj na páchanie<br />

trestnej ãinnosti, aké máte <strong>sk</strong>úsenosti , ako<br />

je to na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

Treba si uvedomiÈ, Ïe IKT po<strong>sk</strong>ytujú nové<br />

spôsoby a formy ºud<strong>sk</strong>ého konania. IKT ako<br />

také sú nástrojom a ako iné nástroje, aj IKT<br />

môÏu byÈ zneuÏité aj na páchanie trestnej<br />

ãinnosti. V minulosti sa písali napr. v˘hraÏné<br />

listy, dnes sa môÏu písaÈ v˘hraÏné správy<br />

elektronickej po‰ty. Banky sa prepadávali so<br />

zbraÀou, dnes sa zloãinci snaÏia o prevody finanãn˘ch<br />

prostriedkov pomocou neoprávneného<br />

prístupu do bankov˘ch IKT. Prakticky<br />

kaÏdá oblasÈ ºud<strong>sk</strong>ej ãinnosti, ktorá vyuÏíva<br />

IKT, môÏe byÈ aj predmetom zneuÏitia, Sloven<strong>sk</strong>o<br />

nevynímajúc.<br />

Ako sa zabezpeãuje ochrana IKT na MV SR<br />

36

Ochrana IKT v rezorte sa zabezpeãuje na<br />

viacer˘ch úrovniach. Systematick˘ prístup<br />

je zaisten˘ vyuÏitím medzinárodn˘ch ale aj<br />

národn˘ch ‰tandardov, ktoré stanovujú komplex<br />

budovania a riadenia bezpeãnosti IKT.<br />

Na základe t˘chto ‰tandardov prijímame a<br />

rozvíjame opatrenia na technickej a technologickej<br />

úrovni, personálnej úrovni, objektovej,<br />

reÏimovej a fyzickej bezpeãnosti ako aj<br />

na organizaãnej aj procesnej úrovni. PriebeÏne<br />

sa analyzujú riziká spojené s vyuÏívaním<br />

IKT v rezorte a prijímajú kroky smerujúce k<br />

ich minimalizácii. DôleÏitá je tieÏ kontrolná<br />

ãinnosÈ, ktorá nám dáva spätnú väzbu o primeranosti<br />

a dostatoãnosti ochrany IKT v rezorte.<br />

Konkrétne opatrenia samozrejme nemô-<br />

Ïem zverejniÈ, pretoÏe ãasÈ z nich by sa takto<br />

mohla minúÈ úãinku.<br />

Ktoré globálne bezpeãnostné problémy sa<br />

prená‰ajú do vá‰ho digitálneho priestoru<br />

Nenazval by som to problémy, <strong>sk</strong>ôr ide o<br />

bezpeãnostné potreby a nároky na ochranu,<br />

ktoré priebeÏne identifikujeme a napæÀame.<br />

Vo v‰eobecnosti, smerujú k zaisteniu dôvernosti,<br />

dostupnosti a integrity údajov spracúvan˘ch<br />

v na‰om rezorte a súvisiacich informaãn˘ch<br />

systémoch. Vzhºadom na rastúcu<br />

komplexnosÈ a zloÏitosÈ IKT a ich previazanosÈ<br />

s procesmi v˘konu ‰tátnej správy a „bezhraniãnosÈ“<br />

digitálneho priestoru sme nútení<br />

rie‰iÈ napr. kybernetické útoky iniciované z<br />

miest mimo územia SR, ‰kodliv˘ kód vytváran˘<br />

zahraniãn˘mi osobami a pod.<br />

Pre oblasÈ utajovan˘ch <strong>sk</strong>utoãností existuje<br />

zákon o ISVS a iste aj osvedãené metódy<br />

na ochranu údajov, je to postaãujúce<br />

Tieto zákony boli dostatoãné v ãase, v ktorom<br />

boli prijaté. Súãasné tempo rozvoja informaãnej<br />

spoloãnosti v‰ak vyÏaduje komplexnej‰iu<br />

legislatívnu úpravu informaãnej<br />

bezpeãnosti. Vláda Sloven<strong>sk</strong>ej republiky preto<br />

pripravuje aj samostatn˘ zákon o informaãnej<br />

bezpeãnosti tak, aby reflektoval aktuálne<br />

spoloãen<strong>sk</strong>é nároky na zaistenie informaãnej<br />

bezpeãnosti a urãil zásady, ktoré je potrebné<br />

implementovaÈ na ochranu digitálneho priestoru.<br />

Tento zákon je dôleÏité koncipovaÈ tak,<br />

aby chránil slobodu jednotlivca (obãanov), a<br />

zároveÀ nepotláãal jeho obãian<strong>sk</strong>e a demokratické<br />

práva. S t˘m v‰ak bude spojená aj osobná<br />

zodpovednosÈ obãanov za vyuÏívanie bezpeãnostn˘ch<br />

opatrení v digitálnom priestore.<br />

Napr. tak ako pokladáme za samozrejmé, Ïe<br />

po odchode z domova sa sebou zamkneme,<br />

budeme sa musieÈ nauãiÈ „zamk˘naÈ za sebou“<br />

aj v digitálnom priestore.<br />

Aké záväzky vypl˘vajú z ãlenstva v medzinárodn˘ch<br />

organizáciách NATO a OECD,<br />

ako aj z podpísania Dohovoru o kybernetickom<br />

zloãine<br />

Z ãlenstva v EÚ, OECD, ISO a ìal‰ích<br />

medzinárodn˘ch organizáciách vypl˘vajú pre<br />

SR povinnosti, ale aj moÏnosÈ zúãastÀovaÈ sa<br />

na tvorbe politiky t˘chto in‰titúcií tak, aby zohºadÀovala<br />

aj záujmy SR. V súvislosti s rie-<br />

‰ením tejto problematiky bol ratifikovan˘<br />

Dohovor o kybernetickom zloãine CETS ã.<br />

185/2001 vydan˘ Radou Európy, ktor˘ je zapracovan˘<br />

do Trestného zákona, Smernica<br />

Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu a Rady 1999/93/ES<br />

o rámci spoloãenstva pre elektronické podpisy<br />

transponovaná do zákona o elektronickom<br />

podpise, Smernica Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu a<br />

Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri<br />

spracovaní osobn˘ch údajov a voºnom pohybe<br />

t˘chto údajov transponovaná do zákona o<br />

ochrane osobn˘ch údajov. V súãasnosti platí<br />

aj mnoÏstvo ìal‰ích rozhodnutí a smerníc vydan˘ch<br />

Radou Európy v oblasti informaãnej<br />

bezpeãnosti. Podºa stratégie Európ<strong>sk</strong>ej únie je<br />

potrebné podporovaÈ globálnu spoluprácu v<br />

oblasti informaãnej bezpeãnosti a dosiahnuÈ<br />

to, aby bol európ<strong>sk</strong>y priemysel pouÏívate-<br />

ºom vyÏadujúcim vysokú úroveÀ bezpeãnostn˘ch<br />

produktov a sluÏieb, a súãasne aj ich<br />

konkurenãn˘m dodávateºom. Druhou základnou<br />

poÏiadavkou EÚ je ‰tandardizovaÈ vnútro‰tátne<br />

politiky ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov súvisiace<br />

s informaãnou bezpeãnosÈou. Pri napæÀaní t˘chto<br />

poÏiadaviek treba dodrÏiavaÈ princípy demokratickej<br />

spoloãnosti a zohºadÀovaÈ oprávnené<br />

záujmy obãanov, podnikateº<strong>sk</strong>ej sféry a<br />

verejnej správy vo vzÈahu k obãanom.<br />

Dá sa povedaÈ, Ïe sa mnoÏia bezpeãnostné<br />

incidenty<br />

Je otázkou, ão <strong>sk</strong>utoãne povaÏovaÈ za bezpeãnostné<br />

incidenty. âo sa t˘ka ná‰ho rezortu,<br />

na‰ou prioritou je ochrana ºud<strong>sk</strong>˘ch Ïivotov,<br />

zdravia a majetku obãanov. V˘<strong>sk</strong>yt bezpeãnostn˘ch<br />

incidentov súvisiacich s IKT, ktoré<br />

by narú‰ali túto ochranu je minimálny a na‰ou<br />

snahou je ho aj naìalej minimalizovaÈ.<br />

Ak˘ v˘znam má Národná stratégia SR pre<br />

informaãnú bezpeãnosÈ<br />

Spoºahlivé fungovanie informaãn˘ch systémov,<br />

v˘mena informácií a s t˘m spätá informaãná<br />

bezpeãnosÈ predstavuje urãitú mieru<br />

záruky zabezpeãenia základn˘ch práv a slobôd<br />

obãanov a rozvoja konkurencieschopnosti<br />

kaÏdého ‰tátu. Zavedením informaãnej<br />

bezpeãnosti do praxe v SR sa zároveÀ zv˘‰i<br />

dôveryhodnosÈ elektronick˘ch sluÏieb, elektronického<br />

obchodu, konkurencieschopnosÈ a<br />

váÏnosÈ ná‰ho ‰tátu voãi zahraniãiu. Hlavnou<br />

úlohou Sloven<strong>sk</strong>ej republiky v oblasti informaãnej<br />

bezpeãnosti je vytvoriÈ jednotnú platformu<br />

budovania informaãnej spoloãnosti<br />

postavenú na právnych základoch so zabezpeãením<br />

primeranej ochrany a dôveryhodnosti<br />

digitálneho prostredia na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

Národná stratégia je základn˘m krokom k<br />

napæÀaniu tejto úlohy.<br />

Existuje potrebná legislatíva a kontrolné<br />

mechanizmy pre koordináciu súkromnej a<br />

‰tátnej sféry pre ochranu digitálneho priestoru<br />

SúãasÈou plnenia úloh Národnej stratégie<br />

SR pre informaãnú bezpeãnosÈ je aj príprava<br />

potrebnej legislatívy a zavedenie súvisiacich<br />

kontroln˘ch mechanizmov. Obsahom stratégie<br />

sú aj v˘chodi<strong>sk</strong>á, kompetenãné rozloÏenie<br />

právomocí, návrh smerovania, priorít a<br />

krokov k dosiahnutiu cieºov. Koordinácia súkromnej<br />

a ‰tátnej sféry v oblasti ochrany digitálneho<br />

priestoru je dôleÏit˘m predpokladom<br />

zaistenia bezpeãnosti celej informaãnej<br />

spoloãnosti a bude v blízkej budúcnosti legislatívne<br />

upravená.<br />

Disponujete na MV SR kvalifikovan˘mi<br />

odborníkmi, ktor˘ch prácu vyuÏívate na IB<br />

– informaãnú bezpeãnosÈ<br />

V rámci organizaãnej ‰truktúry je v súãasnosti<br />

vytvorené pracovi<strong>sk</strong>o informaãnej bezpeãnosti,<br />

ktoré sa touto problematikou zaoberá.<br />

Pracovi<strong>sk</strong>o zastre‰uje najmä oblasti<br />

ktoré priamo vypl˘vajú z platn˘ch právnych<br />

predpisov a to najmä zákon o IS verejnej<br />

správy, zákon o ochrane osobn˘ch údajov<br />

ako aj zákon o ochrane utajovan˘ch <strong>sk</strong>utoãností.<br />

Pre v˘ber pracovníkom sú nastavené isté<br />

odborné kritériá, ale je to aj poÏiadavka viacroãnej<br />

praxe v oblasti správy informaãn˘ch<br />

systémov, a teda aj znalosÈ IKT prostredia rezortu<br />

vrátane nadobudnut˘ch <strong>sk</strong>úseností s<br />

implementáciou a dodrÏiavaním opatrení v<br />

oblasti informaãnej bezpeãnosti. âasÈ ‰pecifick˘ch<br />

úloh sa samozrejme rie‰i aj dodávateº<strong>sk</strong>˘m<br />

spôsobom.<br />

Treba v‰ak priznaÈ, Ïe na Sloven<strong>sk</strong>u nielen<br />

‰tátna správa ale aj veºké nadnárodné spoloãnosti<br />

pociÈujú nedostatok odborníkov v oblasti<br />

informaãno-komunikaãn˘ch technológií.<br />

Urãite by sme privítali, ak by sloven<strong>sk</strong>é univerzity<br />

znásobili poãty absolventov informatiky,<br />

informaãnej bezpeãnosti a príbuzn˘ch<br />

odborov.<br />

37

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

Základn˘m predpokladom úspechu informatizácie spoloãnosti a budúcej informaãnej spoloãnosti je<br />

schopnosÈ zaistiÈ správne fungovanie a pouÏívanie informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií (IKT).<br />

IKT zasahujú dnes prakticky do v‰etk˘ch oblastí ãinnosti spoloãnosti, riadenie ‰tátu a prevádzku jeho<br />

kritickej infra‰truktúry nevynímajúc. Z hºadi<strong>sk</strong>a dôsledkov, ktoré by ich v˘padok alebo zlyhanie mohlo<br />

pre spoloãnosÈ maÈ, patria k najdôleÏitej‰ím ãastiam kritickej infra‰truktúry spoloãnosti a vìaka tomu<br />

aj k potenciálnym cieºom úmyseln˘ch útokov. Informaãná bezpeãnosÈ (IB), alebo zaistenie<br />

bezproblémového fungovania IKT je v prvoradom záujme nielen vlastníkov jednotliv˘ch IKT systémov,<br />

ale aj v národnom záujme ‰tátu.<br />

Zvy‰ovanie kompetentnosti<br />

v informaãnej bezpeãnosti v SR<br />

vyspel˘ch krajín, stav, moÏnosti a potreby<br />

Sloven<strong>sk</strong>a v informaãnej bezpeãnosti, definovala<br />

Národná stratégia pre IB vzdelávanie a<br />

zvy‰ovanie povedomia o IB ako jednu z<br />

ôsmich priorít. Následne bol v roku 2009 vypracovan˘<br />

Návrh projektu vzdelávania v IB<br />

v SR, na podporu zvy‰ovania bezpeãnostného<br />

povedomia bol vytvoren˘ v˘kladov˘ slovník<br />

termínov IB (2009) a v roku 2010 bol detailnej‰ie<br />

rozpracovan˘ obsah vzdelávania<br />

pre jednotlivé kategórie pouÏívateºov IKT.<br />

Podºa schváleného akãného plánu pre Národnú<br />

stratégiu mali byÈ v roku 2011 dopracované<br />

znalostné ‰tandardy IB a spusten˘ pilotn˘<br />

projekt vzdelávania v IB pre ‰tátnu<br />

správu. Tieto úlohy sa v‰ak uÏ z neznámych<br />

dôvodov nerealizovali.<br />

Aké ciele si kládla t˘mito dokumentmi<br />

tvorená koncepcia vzdelávania v IB a ak˘m<br />

spôsobom ich hodlala napæÀaÈ KeìÏe IB je ‰iroká,<br />

r˘chle sa vyvíjajúca multidisciplinárna<br />

oblasÈ, vzdelávanie v IB musí zohºadÀovaÈ<br />

rozdielne potreby pouÏívateºov IKT a nevyhnutnosÈ<br />

neustále aktualizovaÈ potrebné znalosti<br />

a zruãnosti. Preto koncepcia vzdelávania v<br />

IB rozli‰uje ‰esÈ základn˘ch kategórií pouÏívateºov<br />

IKT: laici, manaÏéri, informatici,<br />

praktickí ‰pecialisti IB, v˘<strong>sk</strong>umníci a uãitelia<br />

IB a pre prvé ‰tyri kategórie urãila znalostné<br />

potreby:<br />

1. U laikov, ktorí predstavujú naj‰ir‰iu<br />

<strong>sk</strong>upinu pouÏívateºov IKT bez systematického<br />

informatického vzdelania, je potrebné vybudovaÈ<br />

aspoÀ základné bezpeãnostné povedomie,<br />

t. j. zaistiÈ, aby mali predstavu o tom,<br />

ão a preão treba robiÈ, resp. ão a preão sa robiÈ<br />

nemá a aby sa nauãili ako bezpeãne pouÏívaÈ<br />

konkrétne IKT systémy.<br />

Kºúãovou vlastnosÈou IKT z hºadi<strong>sk</strong>a ich<br />

funkcionality je ich vzájomná prepojenosÈ.<br />

PrepojenosÈ IKT je zároveÀ veºmi nepríjemnou<br />

bezpeãnostnou slabinou IKT a systémov,<br />

ktoré od nich závisia. PrepojenosÈ IKT totiÏ<br />

spôsobuje, Ïe nie je dosÈ dobre moÏné vybraÈ<br />

a cieºavedome chrániÈ len ãasÈ IKT a ponechaÈ<br />

ochranu „zvy‰ku“ na dobrú vôºu ich majite-<br />

ºov, pretoÏe 1. obe ãasti (chránená a „zvy‰ok“<br />

pouÏívajú tie isté zdroje (napr. internet) a 2.<br />

nedostatoãne chránené poãítaãe sa môÏu staÈ<br />

najprv obeÈami a následne prostriedkom útoku<br />

na chránenú ãasÈ IKT. Dokonca ani izolácia<br />

vybran˘ch systémov od okolitého sveta<br />

nie je dostatoãnou zárukou ich bezpeãnosti<br />

(riadiace systémy SCADA napadnuté pomocou<br />

malware Stuxnet, 2010). Podobne ako v<br />

reálnom svete, bude potrebné aj vo virtuálnom<br />

digitálnom priestore zaviesÈ isté pravidlá a<br />

mechanizmy zabezpeãujúce ich dodrÏiavanie,<br />

inak v Àom nastane chaos a budú platiÈ<br />

nanajv˘‰ zákony dÏungle. Legislatíva, ‰tandardy,<br />

pravidlá, technické rie‰enia, organizaãné<br />

opatrenia sa v‰ak môÏu minúÈ úãinkom, ak<br />

im nebudú rozumieÈ a dodrÏiavaÈ ich ºudia,<br />

ktorí s IKT pracujú. A nejde len o expertov na<br />

IB, ale aj o informatikov a obyãajn˘ch pouÏívateºov.<br />

Zohºadniac <strong>sk</strong>úsenosti informaãne<br />

2. ManaÏéri (vedúci pracovníci) organizácií<br />

sú na jednej strane (laick˘mi) pouÏívateºmi<br />

IKT, ale na druhej strane zohrávajú<br />

kºúãovú úlohu pri presadzovaní IB v organizácii:<br />

zodpovedajú za ochranu aktív organizácie,<br />

rozhodujú o bezpeãnostnej politike organizácie,<br />

prostriedkoch na jej realizáciu, o informaãno-bezpeãnostnom<br />

manaÏmente a pod.<br />

Navy‰e, sú ãasto zodpovední za naplnenie<br />

legislatívnych informaãno-bezpeãnostn˘ch<br />

poÏiadaviek v organizácii (napr. ochrana<br />

osobn˘ch údajov, utajovan˘ch <strong>sk</strong>utoãností a<br />

pod.). Na plnenie t˘chto úloh potrebujú manaÏéri<br />

hlb‰ie poznaÈ<br />

• základné princípy manaÏmentu IB,<br />

• základné informácie o riadení projektov a<br />

procesoch prevádzky IKT systémov ,<br />

• základné princípy personálnej bezpeãnosti,<br />

• základné princípy zabezpeãenia kontinuity<br />

ãinností a rozumieÈ<br />

• legislatívnym poÏiadavkám súvisiacich s IB<br />

a spôsobom ich naplnenia.<br />

3. Do kategórie informatikov patria informatici,<br />

ktorí sa ne‰pecializujú na IB. Pôsobia<br />

ako návrhári softvérov˘ch a hardvérov˘ch<br />

systémov, programátori, správcovia systémov<br />

a sietí a v podobn˘ch funkciách. Práve<br />

informatici majú najväã‰í vplyv na stav IB<br />

konkrétneho systému, resp. organizácie. Bez<br />

toho, aby mali prehºad o IB a chápali bezpeãnostné<br />

poÏiadavky a vedeli ich presadzovaÈ v<br />

celom Ïivotnom cykle IKT systému, nie je<br />

moÏné zaistiÈ potrebnú bezpeãnostnú úroveÀ<br />

IKT systémov.<br />

Z hºadi<strong>sk</strong>a vzdelávania má v˘znam rozli-<br />

‰ovaÈ informatikov zaoberajúcich sa návrhom<br />

a v˘vojom IKT systémov (architekti, analytici,<br />

programátori) a informatikov zodpove-<br />

38

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

dajúcich za prevádzku informaãn˘ch systémov<br />

(správcovia systémov, sieÈoví a databázoví<br />

‰pecialisti, operátori). Medzi minimálne<br />

(základné) znalostné potreby a poÏiadavky<br />

spoloãné pre obe <strong>sk</strong>upiny patria najmä:<br />

• pochopenie hrozieb, zraniteºností a v˘sledn˘ch<br />

rizík spojen˘ch s IKT systémami,<br />

mechanizmov a opatrení na ich elimináciu<br />

alebo redukciu, ako aj predpokladov a dôsledkov<br />

realizácie t˘chto opatrení,<br />

• pochopenie podstaty bezpeãnostn˘ch po-<br />

Ïiadaviek na IKT systém a moÏností ich naplnenia,<br />

• schopnosÈ navrhnúÈ, realizovaÈ, udrÏiavaÈ a<br />

prevádzkovaÈ (v súlade s príslu‰nou profesijnou<br />

orientáciou) mechanizmy na naplnenie<br />

bezpeãnostn˘ch poÏiadaviek na IKT<br />

systém,<br />

• schopnosÈ byÈ kvalifikovan˘m partnerom<br />

pre spoluprácu so ‰pecialistami v informaãnej<br />

bezpeãnosti (tam, kde sa profesijné<br />

orientácie prekr˘vajú).<br />

Medzi ‰pecifické vzdelávacie potreby pre<br />

oblasÈ návrhu a v˘voja patria najmä bezpeãnostné<br />

otázky súvisiace so Ïivotn˘m cyklom<br />

v˘voja softvéru, s autentizáciou, riadením<br />

prístupu, logovaním, testovaním softvéru,<br />

implementáciou kryptografick˘ch mechanizmov<br />

a pod.; pre oblasÈ prevádzky je to najmä<br />

bezpeãnosÈ prostredia, v ktorom sa IKT systémy<br />

prevádzkujú (siete, operaãné systémy,<br />

databázy a pod.) a bezpeãnosÈ procesov (zálohovanie<br />

a obnova, rie‰enie incidentov, plánovanie<br />

kontinuity ãinností a pod.).<br />

4. Do kategórie ‰pecialistov v IB patria v<br />

prvom rade (informaãno) bezpeãnostní mana-<br />

Ïéri rozliãn˘ch úrovní, audítori, IKT systémov<br />

a produktov, ãlenovia CSERT, CSIRT a podobn˘ch<br />

organizácií, ìalej tvorcovia PKI systémov,<br />

vy‰etrovatelia ‰pecializujúci sa na poãítaãovú<br />

kriminalitu, prípadne právnici (poãítaãové<br />

právo, poãítaãová kriminalita, legislatíva<br />

súvisiaca s IB (elektronick˘ obchod,<br />

PKI a pod.)). ·pecialisti v IB by mali maÈ dostatoãné<br />

vedomosti o IKT systémoch, o hrozbách,<br />

zraniteºnostiach, rizikách, právnych po-<br />

Ïiadavkách na ochranu IKT systémov, opatreniach,<br />

správe rizík, zaisÈovaní kontinuity<br />

ãinnosti, ‰tandardoch, normách, certifikácii a<br />

akreditácii a in˘ch oblastiach informaãnej<br />

bezpeãnosti. Rozsah IB si nevyhnutne vyÏaduje<br />

‰pecializáciu a to sa v koncepcii zohºad-<br />

Àuje aj v podobe rôznych „kvalifikaãn˘ch“<br />

poÏiadaviek na jednotliv˘ch ‰pecialistov v<br />

IB.<br />

Vzhºadom na zloÏitosÈ, rôznorodosÈ a r˘chly<br />

v˘voj IB, heterogénne <strong>sk</strong>upiny adresátov<br />

vzdelávania a poãty ºudí, ktor˘ch je potrebné<br />

vzdelávaÈ, bude vo vzdelávaní v IB potrebné<br />

kombinovaÈ rozliãné vzdelávacie prístupy.<br />

Veºkú <strong>sk</strong>upinu laikov môÏu pokryÈ ‰koly. IB<br />

by mohla byÈ prirodzenou súãasÈou v˘uãby informatiky<br />

a moÏno aj spoloãen<strong>sk</strong>o-vedn˘ch<br />

predmetov (témy: ochrana súkromia, bezpeãnosÈ<br />

a ºud<strong>sk</strong>é práva, autor<strong>sk</strong>é práva, poãítaãová<br />

kriminalita). Za predpokladu, Ïe by sa na<br />

IB na‰iel v ‰tudijn˘ch programoch stredn˘ch<br />

a moÏno uÏ vy‰‰ích roãníkov základn˘ch ‰kôl<br />

potrebn˘ priestor, bude potrebné vytvoriÈ<br />

vhodné ‰tudijné materiály a vy‰koliÈ (a zrejme<br />

cyklicky alebo permanentne vzdelávaÈ)<br />

uãiteºov, ktorí budú IB vyuãovaÈ.<br />

Vzdelávanie ostatn˘ch laikov zostane pravdepodobne<br />

v kompetencii ich zamestnávate-<br />

ºov, ale úroveÀ vzdelávania moÏno centrálne<br />

podporiÈ vydávaním dostupn˘ch metodick˘ch<br />

a kvalitn˘ch ‰tudijn˘ch materiálov, resp.<br />

roz‰írením ponuky programov typu ECDL.<br />

Na presadzovanie úrovne IB v ‰tátnej sfére<br />

(ale nepriamo aj v celom digitálnom priestore<br />

SR) bude najdôleÏitej‰ie vzdelávanie<br />

vedúcich pracovníkov a informatikov. Pre<br />

tieto kategórie pouÏívateºov koncepcia ráta s<br />

vytvorením podrobn˘ch vzdelávacích programov<br />

zloÏen˘ch z tematicky ucelen˘ch<br />

vzdelávacích modulov. V prvej fáze by mal<br />

byÈ vytvoren˘ expertn˘ tím, ktor˘ vypracuje<br />

vzdelávacie moduly a overí obsah a organizáciu<br />

vzdelávania manaÏérov a informatikov<br />

v pilotnom projekte. Po vyhodnotení v˘sledkov<br />

pilotného projektu a prípadn˘ch korekciách<br />

obsahu a rozsahu jednotliv˘ch vzdelávacích<br />

modulov a prípadne aj samotn˘ch<br />

vzdelávacích programov, by expertn˘ tím<br />

mal spresniÈ obsah a úroveÀ poÏadovan˘ch<br />

znalostí a spôsob ich overovania. Tieto poÏiadavky<br />

by mali byÈ vydané vo forme ‰tandardov<br />

MF SR. Samotné vzdelávanie by mali po<strong>sk</strong>ytovaÈ<br />

na platenej báze vzdelávacie in‰titúcie<br />

(napr. vysoké ‰koly v rámci celoÏivotného<br />

vzdelávania) a MF SR by malo kontrolovaÈ<br />

úroveÀ po<strong>sk</strong>ytovaného vzdelávania.<br />

UÏ pri vzdelávaní informatikov sa ukázalo,<br />

Ïe organizované formy vzdelávania síce<br />

po<strong>sk</strong>ytujú potrebné znalosti, ale nestaãia na<br />

rozvoj schopností ich pouÏívania (nadobúdanie<br />

zruãností). To sa v e‰te väã‰ej miere prejavuje<br />

u ‰pecialistov v IB, od ktor˘ch sa oãakáva<br />

práve schopnosÈ rie‰iÈ konkrétne bezpeãnostné<br />

problémy, alebo navrhovaÈ a zavádzaÈ<br />

rie‰enia, ktoré im budú predchádzaÈ. Pre tieto<br />

kategórie pouÏívateºov IKT je vhodnej‰í 4<br />

stupÀov˘ model, známy z prípravy lekárov:<br />

vzdelávanie – prax – certifikácia – kontrolované<br />

celoÏivotné vzdelávanie, ktor˘ vyuÏíva<br />

o.i. aj medzinárodná organizácia IB profesionálov,<br />

ISACA. U informatikov aj praktick˘ch<br />

‰pecialistov v IB znaãnú ãasÈ potrebn˘ch<br />

znalostí moÏno zí<strong>sk</strong>aÈ v ‰tandardnom univerzitnom<br />

‰túdiu informatického, manaÏér<strong>sk</strong>eho<br />

alebo právnického zamerania, prípadne ich<br />

kombináciou, vo v˘nimoãn˘ch prípadoch individuálnym<br />

‰túdiom. V plánovanom pilotnom<br />

projekte sa pri príprave niekoºk˘ch desiatok<br />

informatikov a manaÏérov zo ‰tátnej<br />

správy mala overiÈ aj znalostná úroveÀ poslucháãov,<br />

vyladiÈ formy v˘uãby ºudí z praxe,<br />

pre<strong>sk</strong>úmaÈ kapacitné moÏnosti vysok˘ch ‰kôl<br />

(predná‰atelia, technika a organizaãné zabezpeãenie),<br />

odhadnúÈ náklady na prípravu absolventa,<br />

zistiÈ záujem extern˘ch odborníkov o<br />

spoluprácu, vytvoriÈ základné uãebné texty,<br />

vy<strong>sk</strong>ú‰aÈ rôzne moÏnosti testovania znalostí<br />

a zruãností absolventov a hºadaÈ odpovede aj<br />

na iné obsahové, organizaãné a technické<br />

otázky. Koncepcia uvaÏovala o troch kvalitatívnych<br />

úrovniach vzdelávania (základnej,<br />

strednej a vysokej), odli‰ujúcich sa nárokmi<br />

na rozsah a úroveÀ znalostí a na zloÏitosÈ<br />

problémov IB, ktoré je ‰pecialista danej úrovne<br />

schopn˘ rie‰iÈ. Pilotn˘ projekt mal byÈ nastaven˘<br />

na základnú úroveÀ.<br />

Koncepcia zatiaº nerie‰ila podrobnej‰ie prípravu<br />

v˘<strong>sk</strong>umníkov IB ani uãiteºov. Obsahová<br />

stránka prípravy uãiteºov je viac-menej<br />

zrejmá; otvorené ostávajú dve otázky: metodika<br />

vyuãovania IB pre Ïiakov a ‰tudentov<br />

rôzneho veku a rôzneho odborného zamerania<br />

a najmä – kto bude schopn˘ uãiteºov IB<br />

v potrebnom poãte a na poÏadovanej úrovni<br />

pripravovaÈ<br />

Sloven<strong>sk</strong>o znaãne pokroãilo v budovaní<br />

svojej technologickej informaãnej infra‰truktúry,<br />

ale úroveÀ ochrany jeho digitálneho<br />

priestoru zaostáva za <strong>sk</strong>utoãn˘mi potrebami.<br />

Jednou z príãin zaostávania Sloven<strong>sk</strong>a v IB<br />

je aj nedocenenie v˘znamu IB a nedostatok<br />

ºudí s potrebn˘mi znalosÈami. Pokus o vytvorenie<br />

systému vzdelávania v IB mal ur˘chliÈ<br />

zaplnenie tejto medzery, ale napriek tomu, Ïe<br />

plnil jednu z prioritn˘ch úloh vládou schválenej<br />

Národnej stratégie, nena‰iel v ‰tátnych<br />

orgánoch dostatoãnú podporu. Problém sa<br />

t˘m v‰ak neodstránil, len sa jeho rie‰enie oddialilo.<br />

doc. RNDr. Daniel OLEJÁR. PhD.,<br />

mim. profesor<br />

Katedra informatiky Fakulty matematiky,<br />

fyziky a informatiky<br />

Univerzity Komen<strong>sk</strong>ého, Bratislava<br />

39

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

„Cieºom Sloven<strong>sk</strong>ej asociácie pre informaãnú bezpeãnosÈ (SASIB) je napomáhaÈ zvy‰ovaniu<br />

právneho vedomia a odborn˘ch znalostí svojich ãlenov, ako aj odbornej a laickej verejnosti<br />

v oblasti informaãnej bezpeãnosti a ochrany softvéru. ëal‰ím v˘znamn˘m cieºom SASIB<br />

je zabezpeãiÈ trvalo vysokú odbornú úroveÀ sluÏieb po<strong>sk</strong>ytovan˘ch ãlenmi SASIB v oblasti<br />

bezpeãnosti informaãn˘ch systémov a v oblasti ochrany informácií, bez ohºadu na ich charakter<br />

a typ informaãného nosiãa, pred moÏn˘m únikom, stratou, zneuÏitím, neoprávnenou zmenou<br />

alebo po‰kodením. SASIB si tieÏ kladie za cieº podporovaÈ aktivity orgánov ‰tátnej správy pri<br />

vytváraní ‰túdií a odporúãaní v oblasti informaãnej bezpeãnosti a v boji proti informaãnej<br />

kriminalite,” povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Miroslav TRNKA, prezident SASIB.<br />

Boj proti poãítaãovej kriminalite<br />

nikdy nekonãí<br />

Sloboda jednotlivca je neodmysliteºná od<br />

bezpeãnosti jeho konania a komunikácie s<br />

okolím. Úloha ‰tátu ão sa t˘ka bezpeãnosti<br />

jeho obãanov v tzv. reálnom svete je dnes<br />

samozrejmosÈou. Ako je to v‰ak s úlohou<br />

‰tátu v oblasti virtuálneho sveta Mal by sa<br />

podºa vás ‰tát staraÈ o bezpeãnosÈ svojich<br />

obãanov aj tu<br />

Ja si myslím, Ïe samozrejme áno. Na internete<br />

sa dnes odohráva veºa ekonomickej, sociálnej<br />

a inej aktivity, ktorá má priamy dopad<br />

na Ïivoty obãanov a fungovanie spoloãnosti.<br />

UÏ nie je moÏné túto oblasÈ nejako oddeliÈ od<br />

‰tátu a zodpovednosti jeho predstaviteºov.<br />

Ako hodnotíte Národnú stratégiu informaãnej<br />

bezpeãnosti v SR a súãasn˘ stav informaãnej<br />

bezpeãnosti v na‰ej krajine<br />

Stratégia je dobrá vec len vtedy, ak sa ìalej<br />

nejako spracúva. Sama osebe veºa nerie-<br />

‰i. DôleÏité sú aj následné kroky. To ão si myslím,<br />

Ïe je na Sloven<strong>sk</strong>u potrebné, je uvedenie<br />

stratégie do praxe a obsadenie kºúãov˘ch<br />

postov ºuìmi, ktorí majú na to odborné a manaÏér<strong>sk</strong>e<br />

schopnosti.<br />

Aké ìal‰ie kroky by mali teda nasledovaÈ<br />

âo sa t˘ka legislatívneho procesu, je potrebné<br />

ur˘chlene prijaÈ zákon o informaãnej<br />

bezpeãnosti a zákon o eGovernmente. Bolo by<br />

podºa mÀa aj dobré zlep‰iÈ postavenie a právomoci<br />

CSIRT.SK ako organizácie, ktorá by<br />

mala vykonávaÈ prevenciu a koordinovaÈ, prípadne<br />

aj zabezpeãovaÈ odstraÀovanie poãítaãov˘ch<br />

incidentov. Netreba zabúdaÈ ani na doladenie<br />

existujúcej legislatívy (napríklad zákona<br />

o elektronickom podpise a zákona o<br />

ochrane osobn˘ch údajov) tak, aby pri zachovaní<br />

vysokej miery bezpeãnosti bola lep‰ie aplikovateºná<br />

v praxi. Dynamika v˘voja, najmä<br />

v oblasti elektronického platobného styku,<br />

to vyÏaduje.<br />

Dá sa povedaÈ, Ïe aj stavov<strong>sk</strong>é a záujmové<br />

organizácie, ako je SASIB, posúvajú veci<br />

vpred<br />

Nepochybne áno. Tvorba správnych zákonov<br />

a pravidiel vyÏaduje nielen znalosÈ problematiky<br />

po odbornej stránke, ale aj z praktické<br />

<strong>sk</strong>úsenosti v odbore. V tomto je úloha<br />

stavov<strong>sk</strong>˘ch a záujmov˘ch organizácií nenahraditeºná.<br />

Nestaãí v‰ak len správne veci legislatívne<br />

nastaviÈ, o‰etriÈ a rozvíjaÈ, treba pripraviÈ<br />

a realizovaÈ aj progresívnu koncepciu vzdelávania<br />

v oblasti IT. Ak˘ je podºa vás stupeÀ<br />

vedomia a poznania na Sloven<strong>sk</strong>u ão<br />

sa t˘ka informaãnej bezpeãnosti<br />

V porovnaní s ostatn˘mi európ<strong>sk</strong>ymi krajinami<br />

sa pravdepodobne nevymykáme z priemeru.<br />

MoÏno je to moja profesionálna deformácia,<br />

ale myslím si, Ïe urãite potrebujeme<br />

zlep‰ovaÈ znalosti obyvateºstva v oblasti informaãnej<br />

bezpeãnosti. Uvedomme si, aká<br />

veºká ãasÈ populácie pouÏíva internet a poãítaãové,<br />

prípadne komunikaãné technológie<br />

v beÏnom Ïivote a ak˘ je ich v˘znam nielen<br />

pre hospodárstvo. Preto je <strong>sk</strong>utoãne dôleÏité,<br />

aby ‰tát podporoval vzdelávanie v tejto oblasti<br />

na kaÏdom stupni ‰kôl a bol aktívny aj v<br />

osvete.<br />

Hackerstvo sa dnes stále viac stáva takpovediac<br />

politick˘m nástrojom. Dôkazom sú<br />

napríklad posledné ataky na úrad vlády ãi<br />

ministerstvo spravodlivosti. Ako vy hodnotíte<br />

tento trend<br />

Ak chápeme politiku veºmi voºne ako konanie<br />

<strong>sk</strong>upiny alebo jednotlivca s cieºom dosiahnuÈ<br />

ist˘ cieº, tak potom áno, ide o politick˘<br />

nástroj. S rozvojom internetu a s t˘m ako<br />

rastie jeho komerãná hodnota rastie aj tlak veºk˘ch<br />

firiem na kontrolovanie ão najvaã‰ej<br />

ãasti tohto priestoru. Na internete okrem toho<br />

oveºa nástojãivej‰ie vystupujú do popredia<br />

problémy spojené s ochranou intelektuálneho<br />

vlastníctva. Úprimne povedané, aj ja osobne<br />

pokladám súãasn˘ systém zabezpeãovania<br />

tejto ochrany za nespravodliv˘ a nevhodn˘<br />

pre harmonick˘ v˘voj spoloãnosti, preto sa<br />

neãudujem miere pobúrenia mlad‰ej generácie,<br />

i keì samozrejme neschvaºujem akékoºvek<br />

metódy, ktoré nie sú v súlade s platn˘mi<br />

zákonmi.<br />

História poãítaãov˘ch vírusov sa zaãala<br />

písaÈ zhruba v 70. rokoch minulého storoãia.<br />

Ako ste ju vy osobne zaÏívali A keby<br />

ste ju porovnali s dne‰kom… Aká je pod-<br />

ºa vás budúcnosÈ v oblasti boja proti poãítaãov˘m<br />

vírusom Ubránime sa im<br />

V Európe sa prvé <strong>sk</strong>utoãné poãítaãové vírusy<br />

zaãali ‰íriÈ aÏ koncom osemdesiatych<br />

rokov. Vtedy boli poãítaãové vírusy veºmi<br />

malé a ãasto vykonávali rôzne zábavné ãinnosti.<br />

·írili sa najmä ako dôsledok nelegálneho<br />

kopírovania softvéru. To sa v‰etko zmenilo<br />

s nástupom internetu. Poãítaãov˘ch vírusov<br />

sa zmocnili zloãinecké <strong>sk</strong>upiny a dnes poãítaãová<br />

kriminalita predstavuje pre ne väã-<br />

‰í zdroj príjmov ako drogy. Boj proti nej nikdy<br />

ne<strong>sk</strong>onãí, akurát sa postupom ãasu menia<br />

jeho technológie a formy. Nemám strach z<br />

toho, Ïe by sa spoloãnosÈ neubránila, i keì kritické<br />

chvíle nepochybne nastanú. To ão ma<br />

trápi, je snaha niektor˘ch v˘robcov operaãn˘ch<br />

systémov zí<strong>sk</strong>aÈ monopol na poli bezpeãnostn˘ch<br />

produktov, ktorá je obãas na<br />

hrane zákona. Skúsenosti z minulosti ukazujú,<br />

Ïe takéto konanie <strong>sk</strong>oro vÏdy <strong>sk</strong>onãí zle pre<br />

spoloãnosÈ. Dúfajme, Ïe sa tak nestane.<br />

40

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

Îijeme v ‰táte dán<strong>sk</strong>om,<br />

alebo deklarujeme<br />

iné hodnoty, aké Ïijeme<br />

Mojím zámerom nie je hodnotiÈ na‰u politickú scénu a verejnú správu. To je úloha in˘ch,<br />

ja môÏem iba kon‰tatovaÈ. Mojou úlohou je <strong>sk</strong>úsiÈ zistiÈ, ako kultúra práce<br />

verejnej správy vpl˘va na v˘sledky ekonomickej sily sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u je zopár zaujímavostí, ktoré<br />

bijú do oãí. Unesieme prezidentovi syna a<br />

informácie nám po<strong>sk</strong>ytne na‰a SIS <strong>sk</strong>oro na<br />

druh˘ deÀ. Odpoãúvame politikov aj novinárov<br />

a nakoniec sa to pravdaÏe dozvieme – od<br />

koho Od SIS.<br />

Neviem, komu tento názov napadol, lebo<br />

tajná sluÏba by asi nemala hneì na druh˘ deÀ<br />

uvoºniÈ informácie, ktoré priamo informujú<br />

verejnosÈ. Aj o osadenstve na‰ej bratislav<strong>sk</strong>ej<br />

zoologickej záhrady sme verejne informovaní.<br />

Úplnou náhodou pred voºbami.<br />

Pomocou SIS.<br />

Cez informácie, ktoré vraj nie sú overené,<br />

sú <strong>sk</strong>artované, alebo aj nie, sú odloÏené, aj keì<br />

uÏ boli <strong>sk</strong>artované.<br />

Prosto, Sloven<strong>sk</strong>o je vãas Informované a<br />

Správne. Skrátka SIS.<br />

Je dobré, ked pravda vyjde na povrch. Ale<br />

ak˘mi spôsobmi A Ïe by ju snáì mal objasniÈ<br />

sám parlament a samotní politici cez systém<br />

opozície a svoje v˘bory<br />

Preão<br />

B˘valá premiérka Iveta Radiãová vyhlásila<br />

v jednom interview v rakú<strong>sk</strong>ych novinách<br />

Die Presse, Ïe neverí raitingov˘m agentúram,<br />

lebo vraj „Pozrite sa, koºkokrát sa zm˘lili“.<br />

Koºkokrát sa zm˘lil v tomto ‰táte nበ‰tátny<br />

aparát a koºkokrát na‰i politici A nie tro‰-<br />

ka, ale riadne. A nie náhodou.<br />

Milí verejní ãinitelia. Ak Grécko za 60 rokov<br />

od vojny dosiahlo 120 % zadæÏenosti ‰tátu<br />

voãi ich roãnému HDP a my za 20 rokov<br />

47 %, kto je lep‰í Alebo sa m˘lia iba ‰tatistiky<br />

V celom súãasnom marazme Európy sa<br />

‰tatisticky a v˘sledkami vykry‰talizovali jasne<br />

viditeºné rozdiely. Nemecko napríklad napriek<br />

celkovej kríze nestráca svoju silu a v˘konnosÈ<br />

ekonomiky, k˘m mnohé krajiny EÚ<br />

áno. Objavil sa dokonca názor, ze zaostávanie<br />

ostatn˘ch ekonomík spôsobuje aj samotná<br />

sila a presadzovanie sa nemeck˘ch firiem.<br />

Ja hovorím áno, v konkurencii prehráva<br />

slab‰í. Ale ão to znamená SÈaÏovat sa, poddaÈ<br />

sa, stratiÈ motiváciu uspieÈ A hlavne vyhováraÈ<br />

sa na druh˘ch<br />

Priatelia, nie. Ak nepochopíme, Ïe politika<br />

nie je umenie kradnúÈ tak, aby Èa nechytili a<br />

klamaÈ tak, aby ti na to nepri‰li, ale povinnosÈ<br />

povzbudzovaÈ verejnosÈ na ceste vpred, na<br />

ceste znamenajúcu invenciu, spoloãnú pomoc<br />

aj cez produkty, ktoré niekedy môÏe po<strong>sk</strong>ytovaÈ<br />

prednostne ‰tát, potom máme predprogramovan˘<br />

osud Grécka. KaÏdé euro stratené<br />

v ‰tátnej správe je minimálne dva razy<br />

stratené. Raz ako pomoc, ão nerozvinula<br />

‰truktúry, ktoré rozvíjaÈ mala, a raz ako peniaz,<br />

ão rozvinul práve tie zlé ‰truktúry.<br />

Tvrdím, Ïe ãlovek je zl˘ modul regulácie.<br />

Buì preháÀame, alebo nedoceÀujeme. Niektorí<br />

nerobia niã a iní iba kradnú. Niektorí sa<br />

presadia vÏdy a iní nikdy. Îe by pravda o na-<br />

‰ej národnej kultúre práce bola <strong>sk</strong>rytá práve<br />

v t˘chto extrémoch A v tom, Ïe robíme v‰etko<br />

preto, aby nám nikto na to nepri‰iel, aj keì<br />

za chvíºu uÏ bude platiÈ, Ïe krẠje nah˘ Alebo<br />

uÏ platí!<br />

TakÏe stavebníctvo. Správa verejn˘ch financií<br />

determinuje ich mnoÏstvo, ktoré je<br />

moÏné investovaÈ do infra‰truktúry.<br />

ÚãelnosÈ ich pouÏitia a efektivita rie‰ení investiãn˘ch<br />

projektov zas determinuje produktivitu<br />

práce a sekundárne v˘nosy.<br />

Aj daÀové. âestnosÈ v zadávaní podmieÀuje<br />

správnosÈ rie‰ení aj ich úspornosÈ. Systémy<br />

podporujúce schopnosÈ odbytu v˘robkov zas<br />

objem v˘roby. Systémy podporujúce decentrálne<br />

súkromné ‰truktúry aÏ po zabránenie niãenia<br />

konkurencie ‰tátnymi monopolmi zvy-<br />

‰ujú efektivitu hospodárstva. Zákony r˘chle,<br />

zákony efektívne aÏ po spravodlivé rozsudky,<br />

sú bázou v˘konnosti.<br />

Dotácie musia byÈ prideºované nie cez provízie<br />

a ‰tatistiku majoritnosti politick˘ch strán<br />

v jednotliv˘ch obciach v prospech svojich<br />

obdivovateºov, ale cez transparentné prideºovanie<br />

a podporn˘ servis. Nie s nereálnymi lehotami<br />

na spracovanie podkladov k Ïiadostiam,<br />

ale s dostatoãn˘mi lehotami na seriózne<br />

spracovanie. A potrebujeme súvislú autostrádu<br />

a vlakové r˘chlotrate. E‰te pre súãasnú<br />

generáciu.<br />

A ão tak podpora dlhodobého, celoÏivotného<br />

financovania b˘vania, aj nájomného v urbánnych<br />

celkoch, zrel˘ch na náv‰tevu turistami<br />

A nie reálne iba pre Bratislavu, ale pre<br />

v‰etky regióny A veda, veda, veda, vzdelanie<br />

a fungujúce zdravotníctvo A mládeÏ,<br />

vÈahovaná do pracovného systému, ale aj zabraÀovanie<br />

v˘padku produktívnej pracovnej<br />

sily do platenej neproduktivity<br />

Kto chce tvrdiÈ, Ïe v takomto sloven<strong>sk</strong>om<br />

svete sa stavebníctvu nebude dariÈ Kto chce<br />

tvrdiÈ, Ïe v takejto kultúre dovolí niekto stavebníkom<br />

podplácaÈ, aby dostali vy‰‰ie ceny<br />

za zlú kvalitu a prácu na úkor ãestn˘ch firiem<br />

Milí politici. Ak sa z vás niekto smeje nad<br />

mojou idealistickou naivitou, prosím, môÏe,<br />

ale pomáha t˘m krátkodobo iba sebe na úkor<br />

druh˘ch, a to presne aÏ do ãasu, k˘m nám spoloãná<br />

strecha nespadne na hlavu.<br />

Som naozaj zvedav˘ na dni po voºbách.<br />

A na na‰ich stavebníkov v budúcich piatich<br />

rokoch…<br />

Ing. Ivan âARNOGURSK¯<br />

generálny riaditeº<br />

IPEC GROUP<br />

41

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

„V ãase krízy v‰eobecne prevláda názor, Ïe dobre uÏ bolo a uÏ snáì ani nebude. T˘mto pocitom sa<br />

bránime, vidíme v˘chodi<strong>sk</strong>o v lep‰ej legislatíve, v zmysluplnom vyuÏití ‰trukturálnych fondov –<br />

najmä tie po roku 2013 treba dobre pripraviÈ – aby operaãné programy boli akcelerátorom<br />

súkromn˘ch, ale aj verejn˘ch investícií, aby peniaze takto zí<strong>sk</strong>ané boli prednostne pouÏívané<br />

do návratn˘ch investícií,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Vladimír JURÍK, ãlen prezídia<br />

Zväzu stavebn˘ch podnikateºov Sloven<strong>sk</strong>a a predseda Sekcie pre bytovú v˘stavbu.<br />

Aj v stavebníctve<br />

sa dá kríza prekonaÈ<br />

len na princípe<br />

spolupráce a solidarity<br />

My sa trocha Èaωie vyrovnávame so <strong>sk</strong>utoãnosÈou,<br />

Ïe banky pri<strong>sk</strong>oro opustili tento sektor<br />

– opustili svojich klientov, ktorí mali e‰te<br />

stále záujem sa racionálne zadæÏiÈ, aby si obstarali<br />

b˘vanie. Banky opustili aj malé stavebné<br />

podniky, ktoré sa pre ne zo dÀa na deÀ stali<br />

rizikov˘mi a úvery – vrátane prevádzkov˘ch<br />

– sa pre ne stali ÈaÏko dostupn˘mi. V podstate<br />

problém, ktor˘ mali ich zahraniãné matky<br />

ony nemali a retailov˘ sektor je u nás stále bezpeãn˘.<br />

Napokon ãísla o raste ich v˘nosov to<br />

dokazujú. Neobstojí veºmi argument, Ïe to<br />

boli preventívne opatrenia. Hypotekárne financovanie<br />

v‰ak opäÈ oÏíva. Za zmienku stojí<br />

<strong>sk</strong>utoãnosÈ, Ïe pomerne stabiln˘m finanãn˘m<br />

partnerom sa ukázali v tomto období stavebné<br />

sporiteºne – ich vzÈah s klientmi je dlhodob˘,<br />

nie sú tam veºké prekvapenia.<br />

Pred pár rokmi sa na Sloven<strong>sk</strong>u stavalo<br />

osto‰esÈ, developeri sa na Sloven<strong>sk</strong>o doslova<br />

hrnuli... Aká je situácia dnes<br />

Je pravdou, Ïe pred niekoºk˘mi rokmi zaãal<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u – pokiaº ide o v˘stavbu bytov<br />

do osobného vlastníctva – v˘znamn˘ investiãn˘<br />

pohyb. Vznikali zóny b˘vania v rodinn˘ch<br />

domoch, ne<strong>sk</strong>ôr celé prímest<strong>sk</strong>é satelity<br />

ako aj nové mest<strong>sk</strong>é bytovky a polyfunkãné<br />

objekty.<br />

Spoãiatku bol tento pohyb vyvolan˘ men-<br />

‰ími domácimi investormi, ãasto i‰lo o vlastníkov<br />

pôdy, ktorí sa k nej dostali dedením a<br />

mali odvahu pustiÈ sa do v˘stavby vo väã‰om.<br />

Vzhºadom na nedostatok bytov a domov to<br />

boli relatívne bezpeãné investície – zákazníci<br />

platili vopred, preto po krátkom ãase zí<strong>sk</strong>ali<br />

tieto investície v˘znamnú podporu bankového<br />

sektora. Niekedy staãilo preukázaÈ sa<br />

vlastníctvom pôdy a banka nepoÏadovala finanãnú<br />

spoluúãasÈ investora.<br />

V pravom slova developeri to v‰ak neboli<br />

– nemali prepracovan˘ marketing, sluÏby spojené<br />

s predajom a ão hor‰ie – nemali väã‰inou<br />

vlastn˘ kapitál, ão sa zaãalo prejavovaÈ, keì<br />

sa predaj v dôsledku pôsobenia konkurenãn˘ch<br />

faktorov a ãiastoãného nas˘tenia trhu<br />

spomalil. Prejavovalo sa to v nedobudovaní<br />

zón infra‰truktúrou, najmä cesty neboli dokonãované.<br />

Dodnes je záhadou, ako niektorí investori<br />

zí<strong>sk</strong>ali kolaudaãné rozhodnutia.<br />

Ne<strong>sk</strong>ôr si dodali odvahu zahraniãní developeri<br />

a s pomocou bánk, prípadne fondov,<br />

pracujúcich s „dlh˘mi“ peniazmi sa v˘znamnou<br />

mierou etablovali na trhu, vedeli nakúpiÈ<br />

pozemky, vystavaÈ kompletné nehnuteºnosti a<br />

ponúkaÈ ich na predaj uÏ hotové. Spôsobili stavebn˘<br />

boom. Postupne, vzhºadom na oslabenie<br />

trhu sa mnohí stiahli a investujú inde.<br />

Príãiny sú asi zrejmé: finanãná / hypotekárna<br />

kríza, rastúca nestabilita celej eurozóny,<br />

klesajúca kúpyschopnosÈ obyvateºstva,<br />

moÏno stále e‰te predraÏené ceny bytov....<br />

Na druhej strane mnohí developeri, najmä<br />

so siln˘m finanãn˘m zázemím sa správali<br />

e‰te pred dvoma-tromi rokmi ãasto veºkopan<strong>sk</strong>y,<br />

bezohºadne: ãierne stavby, nere‰-<br />

pektovanie územn˘ch plánov rozvoja miest,<br />

v˘‰kovo naddimenzované stavby, ktoré potom<br />

znehodnocovali panorámy miest... tak-<br />

Ïe sa niet ão ãudovaÈ, Ïe vznikali problémy...<br />

To má dve roviny: Prvá – tam, kde je slabá<br />

legislatíva, nie je moÏné zo strany ‰tátu, alebo<br />

mesta zamedziÈ nevhodnému umiestÀovaniu<br />

stavieb. Málo ºudí si uvedomuje, Ïe k˘m<br />

je investícia na pozemku investora v súlade s<br />

územn˘m plánom, stavebn˘ úrad nemôÏe nevydaÈ<br />

stavebné povolenie. Preto je aj osud<br />

petícií obãanov zameran˘ch proti v˘stavbe –<br />

napríklad v prielukách sídli<strong>sk</strong> prakticky vÏdy<br />

rovnak˘ – sú neúspe‰né a neúãinné. E‰te menej<br />

ºudí vie, Ïe nበplatn˘ stavebn˘ zákon je<br />

e‰te z ãias socializmu – keì ‰tát bol investorom<br />

a rozhodoval o v‰etkom. Je to v podstate<br />

dosÈ veºká hanba, Ïe tak˘to v˘znamn˘ zákon<br />

nebol od základu prispôsoben˘ nov˘m<br />

podmienkam za dvadsaÈ rokov... a je zdrojom<br />

neustálych sporov.<br />

Najväã‰ie ne‰Èastie je v tom, Ïe obce ne-<br />

42

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

mohli viacer˘m developer<strong>sk</strong>˘m projektom<br />

zameran˘m nekompromisne na najvy‰‰í v˘nos<br />

zabrániÈ. Tie investície zadefinovali svojím<br />

zl˘m urbanizmom a nekvalitnou architektúrou<br />

prostredia na‰ich miest a obcí na desiatky,<br />

stovky rokov.<br />

Druhá rovina – ãierne stavby – tu by sme<br />

si mali v‰ímaÈ okrem <strong>sk</strong>utoãn˘ch developer<strong>sk</strong>˘ch<br />

pirátov aj prácu stavebn˘ch úradov – ich<br />

pomalé, v niektor˘ch prípadoch nekompetentné<br />

rozhodovanie. Boli sme svedkami toho,<br />

Ïe investori stratili trpezlivosÈ a zaplatili následne<br />

rad‰ej pokutu za stavbu bez stavebného<br />

povolenia, ako by mali prísÈ o zi<strong>sk</strong> z nezrealizovanej<br />

investície. Tu i‰lo najãastej‰ie o<br />

stavby pre v˘robu a obchod. Navy‰e, keì investori<br />

v niektor˘ch prípadoch zistili, Ïe z<br />

prostredia stavebn˘ch úradov, prípadne zastupiteºstiev<br />

sa od nich oãakáva trocha viac<br />

ako bonboniéra.<br />

Zahraniãní developeri môÏu ísÈ na Ukrajinu,<br />

do Poº<strong>sk</strong>a... âo v‰ak so sloven<strong>sk</strong>˘mi developermi<br />

– a so sloven<strong>sk</strong>˘mi stavebn˘mi<br />

firmami<br />

Nie je zatiaº veºa stavebn˘ch firiem, ktoré<br />

sa stali developermi. Ale keì sa tak stalo,<br />

bolo to takmer vÏdy v prospech kvality stavieb.<br />

Navy‰e cenovo zí<strong>sk</strong>aval klient, pretoÏe<br />

stavebná spoloãnosÈ ako developer spája stavebn˘<br />

v˘nos a developer<strong>sk</strong>˘ v˘nos – má väã-<br />

‰í obchodn˘ priestor na cenotvorbu. Sloven<strong>sk</strong>é<br />

stavebné spoloãnosti dnes, keì súkromné<br />

investície stagnujú, potrebujú aj verejné investície,<br />

potrebujú ‰tát. A ‰tát potrebuje sloven<strong>sk</strong>é<br />

stavebné spoloãnosti, pretoÏe keì nepre-<br />

Ïijú krízu a poloÏia sa, prídu na na‰e miesto<br />

zahraniãné a budú nás zamestnávaÈ. Keì nebudú<br />

lukratívne zákazky s dostatoãn˘m v˘nosom,<br />

ktor˘ ich uspokojí – prepustia nás a pôjdu<br />

inde. Na‰e podniky tu ostávajú a pracujú<br />

niekedy s minimálnou marÏou. Najmä regionálne<br />

stredne veºké sloven<strong>sk</strong>é podniky majú<br />

silnú väzbu na svojich zamestnancov a uvedomujú<br />

si, Ïe „manãaft“, ktor˘ by rozpustili,<br />

nemusia tak r˘chlo daÈ dokopy, keì ho budú<br />

potrebovaÈ v lep‰ích ãasoch.<br />

Financie, financie, financie... Myslíte si, Ïe<br />

eurofondy sú t˘m záchrann˘m kolesom<br />

Eurofondy sú pre na‰e hospodárstvo mimoriadne<br />

dôleÏité. V nedávnej minulosti sme videli,<br />

ako v˘znamne zasiahli do zlep‰enia infra‰truktúry<br />

na‰ich miest a obcí. A to nielen<br />

technickej infra‰truktúry. To mnoÏstvo zrekon-<br />

‰truovan˘ch námestí, verejn˘ch priestorov v<br />

na‰ich mestách a obciach, zateplené a obnovené<br />

‰koly – uÏ po tejto zime hlásia v˘znamné<br />

úspory vo vykurovaní..<br />

Na druhej strane by sme neradi videli eurofondy<br />

ako záchranné koleso – ony sú kon-<br />

‰truované ako systémov˘ prvok, umoÏÀujúci<br />

zvy‰ovaÈ konkurencieschopnosÈ investiãne<br />

poddimenzovan˘ch ‰tátov. Veì história sloven<strong>sk</strong>ej<br />

deficitnej ekonomiky nevznikla po revolúcii,<br />

ale e‰te za socializmu, keì ‰tát dotovaním<br />

cien potravín, b˘vania, energií vo veºmi<br />

malom rozsahu investoval do infra‰truktúry<br />

– vodovody, kanalizácie, âOV – to v‰etko<br />

muselo poãkaÈ...<br />

Aj stavbári vnímajú aktivity financované z<br />

eurofondov ako obchodnú príleÏitosÈ – a to<br />

rovnako pre veºké firmy, ako aj pre malé a<br />

stredné podniky. Urãite by sme sa te‰ili z infra‰truktúrnych<br />

projektov vrátane dobudovania<br />

diaºniãnej siete a <strong>sk</strong>valitÀovania jestvujúcej<br />

cestnej siete, projektov podporujúcich regeneráciu<br />

sídli<strong>sk</strong>, verejn˘ch priestorov, bytovú v˘stavbu,<br />

rekon‰trukciu a tepelnú ochranu budov,<br />

v˘stavbu verejn˘ch ‰portoví<strong>sk</strong>, projektov<br />

zameran˘ch na ochranu a tvorbu Ïivotného<br />

prostredia, vodohospodár<strong>sk</strong>ych a vodoochrann˘ch<br />

projektov, ale pozitívne budeme vnímaÈ<br />

aj investície do regenerácie a rozvoja miest a<br />

obcí, ako aj systémové opatrenia podporované<br />

zo ‰trukturálnych fondov zamerané na<br />

zlep‰enie postavenia mal˘ch a stredn˘ch podnikov.<br />

To v‰etko sú projekty podporujúce zamestnanosÈ.<br />

Navy‰e zamestnanosÈ v regiónoch<br />

a vzhºadom na charakter stavebn˘ch<br />

ãinností aj zamestnanosÈ v niωích kvalifikaãn˘ch<br />

kategóriách.<br />

Vidíte reálne v˘chodi<strong>sk</strong>o z priestoru ãerven˘ch<br />

ãísiel, v ktor˘ch sa ocitlo sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo,<br />

v razantnej‰ej intervencii ‰tátu<br />

Ktorú moÏnosÈ by ste si zvolili: siln˘ ‰tát a<br />

podnikateº<strong>sk</strong>˘ sektor, ktor˘ Èahá za krat‰í<br />

koniec – alebo opaãne<br />

Ale veì oni sa navzájom potrebujú – sú<br />

partnermi. Rozumn˘ ‰tát vytvára obchodn˘<br />

priestor pre podnikateºov a rozumní podnikatelia<br />

platia ‰tátu dane, aby ten mohol fungovaÈ<br />

a plniÈ svoje funkcie. Preto v ãase krízy<br />

otvárajú ‰táty Európy priestor pre verejné investície,<br />

o ktoré súÈaÏia miestni podnikatelia<br />

– je to v ãase, keì sú súkromné investície<br />

takmer zastavené. Preto viaceré ‰táty podporujú<br />

malé a stredné podniky, aby v ãase krízy<br />

ne<strong>sk</strong>rachovali, pretoÏe mnoÏstvo nezamestnan˘ch,<br />

ktoré by vyprodukovali a náklady s t˘m<br />

spojené sú vy‰‰ie ako prostriedky vloÏené do<br />

záchrany podnikov a udrÏania zamestnanosti<br />

v ãase krízy. Podporené podniky zas – svojou<br />

invenciou a iniciatívou vytvárajú pracovné<br />

príleÏitosti a odbremeÀujú ‰tát od nezamestnan˘ch.<br />

Volíme princíp spolupráce a solidarity<br />

– takto sa dá prekonaÈ kríza!<br />

V Európe b˘va väã‰ina ºudí v nájomn˘ch<br />

bytoch, ãasto veºmi luxusn˘ch. Na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

v‰ak trh s nájomn˘mi bytmi absentuje.<br />

Alebo sa m˘lim A pritom dochádza k<br />

paradoxom: luxusnej‰ie byty zívajú prázdnotou<br />

a ponúkajú sa – vlastne so stratou –<br />

sociálne slab‰ím <strong>sk</strong>upinám...<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u je v porovnaní s európ<strong>sk</strong>ymi<br />

‰tátmi slab˘ verejn˘ nájomn˘ sektor a nijak˘<br />

súkromn˘ nájomn˘ sektor. Nájomn˘ byt sa<br />

stal synonymom sociálneho b˘vania a tento názor<br />

nie je doposiaº prekonan˘. Najmä preto,<br />

lebo na Sloven<strong>sk</strong>u stále e‰te ch˘ba cca 250 tis.<br />

bytov, a to väã‰inou cenovo dostupn˘ch. To,<br />

Ïe najmä nájomn˘ch bytov vo verejnom sektore<br />

nie je viac, je iba otázkou zdrojového<br />

krytia – stavebné kapacity na to sú. Chápeme<br />

to tak, Ïe systémy financovania nájomnej bytovej<br />

v˘stavby sú kaÏdoroãne prispôsobované<br />

aktuálnym moÏnostiam zdrojového krytia, tak-<br />

Ïe nájomná bytová v˘stavba sa aj dosÈ zle plánuje.<br />

MoÏno by bolo v˘chodi<strong>sk</strong>om viazaÈ financovanie<br />

nájomnej bytovej v˘stavby na percento<br />

vytvoreného HDP, ão by bolo spravodlivé<br />

a strednodobo predvídateºné.<br />

Iná moÏnosÈ – o ktorej sa uÏ v odborn˘ch<br />

kruhoch dávnej‰ie hovorí – je zapojenie súkromn˘ch<br />

investorov do sektora nájomného<br />

b˘vania. VyÏaduje to v‰ak siln˘ch investorov,<br />

ktorí pracujú s „dlh˘mi“ peniazmi. Na druhej<br />

strane aj mestá by mali maÈ bytovú politiku<br />

ako rozvojov˘ dokument, ktor˘ bude zohºad-<br />

ÀovaÈ demografiu, rozvoj pracovn˘ch príleÏitostí....<br />

aby umiestÀovanie ‰tátom dotovan˘ch<br />

peÀazí do nájomnej bytovej v˘stavby bolo<br />

efektívne a obciam a mestám aby nevznikali<br />

neobsadené byty.<br />

A ão trh s administratívnymi budovami<br />

Nevedie tadiaºto v tejto chvíli bezpeãnej‰ia<br />

cesta<br />

Verím, Ïe keby sme sa op˘tali realitného experta,<br />

s najväã‰ou pravdepodobnosÈou by vám<br />

dal za pravdu. Tento trh je stále funkãn˘, nie<br />

je e‰te naplnen˘ – najmä pokiaº ide o administratívne<br />

priestory, ktoré neohromujú okázalosÈou,<br />

ktoré sú disciplinované, funkãné,<br />

cenovo dostupné – tie si dokáÏu nájsÈ klientov.<br />

Toto je doména siln˘ch súkromn˘ch investorov.<br />

·pecifikom je lokalizácia do najväã-<br />

‰ích miest a je to príleÏitosÈ pre relatívne mal˘<br />

poãet firiem.<br />

Ako vidíte budúcnosÈ sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva<br />

v horizonte najbliωích rokov Je tu<br />

e‰te priestor na zmysluplné aktivity<br />

Nie je toho málo, ão sa dá e‰te urobiÈ. Napríklad<br />

e‰te viac podporovaÈ investície zamerané<br />

na úsporu energií v budovách, a to aj verejn˘ch<br />

budovách, veì len energie do verejn˘ch<br />

budov nás roãne stoja vy‰e sto miliónov<br />

eur – oplatí sa ich spotrebu zniÏovaÈ – kedy,<br />

ak nie teraz – keì budú k dispozícii v˘hodné<br />

zdroje. To bol iba príklad. Vôbec sme nehovorili<br />

o podpore fungovania mal˘ch a stredn˘ch<br />

podnikov, ktoré – ak majú príleÏitosÈ – doká-<br />

Ïu pruÏne zamestnaÈ v˘znamnú ãasÈ obyvateºstva.<br />

Navy‰e, ak sa na trhu etablujú, zostávajú<br />

tu, neodchádzajú do Ázie, platia tu dane, odvody...<br />

preto ich treba podporovaÈ – nie dotáciami,<br />

ale najmä t˘m, Ïe pre ne budeme vytváraÈ<br />

obchodn˘ priestor.<br />

Ak˘m spôsobom do celého tohto klbka intervenuje<br />

Zväz stavebn˘ch podnikateºov<br />

Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Vlády sa menia a nበZväz je tu vy‰e dvadsaÈ<br />

rokov stále so svojimi témami... Nበprezident<br />

Zsolt Lukáã, na‰i viceprezidenti a ãlenovia<br />

prezídia len stále rokujú s predstaviteºmi<br />

rezortov o novom stavebnom zákone, o legislatíve<br />

umoÏÀujúcej spravodlivej‰iu hospodár<strong>sk</strong>u<br />

súÈaÏ, o verejn˘ch investíciách – najmä<br />

do nájomného b˘vania a diaºnic, priãom<br />

najmä nájomné b˘vanie podporuje regionálnu<br />

zamestnanosÈ – a to aj zamestnanosÈ t˘ch,<br />

ktorí si inak ÈaÏko hºadajú zamestnanie pre<br />

svoju nízku kvalifikáciu. Hovoríme o moÏnostiach<br />

roz‰irujúcich moÏnosti financovania stavieb.<br />

VÏdy to chvíºu trvá, k˘m nás noví predstavitelia<br />

rezortov vezmú na vedomie, potom<br />

argumentujeme, napokon väã‰inou nájdeme<br />

spoloãnú reã a potom zmena – nová vláda –<br />

a my znova hovoríme o novom stavebnom zákone,<br />

o legislatíve umoÏÀujúcej spravodlivej‰iu<br />

súÈaÏ...<br />

Trocha s nadhºadom a ‰tipkou humoru kon-<br />

‰tatujeme, Ïe uÏ sa postupne v‰etky v˘znamné<br />

politické strany vo vláde vystriedali, tak-<br />

Ïe teraz pôjdu druh˘ raz – tí ão tam uÏ boli,<br />

ão uÏ to poznajú – a tam je ‰anca na r˘chle na-<br />

‰tartovanie zmien aj prostredníctvom dialógu<br />

s na‰ím Zväzom.<br />

43

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

V auguste minulého roka som mal tú ãesÈ a profesijné i profesionálne pote‰enie byÈ ãlenom odbornej poroty<br />

prestíÏnej prezentaãnej celo‰tátnej súÈaÏe realizovan˘ch stavieb na Sloven<strong>sk</strong>u Stavbu roka 2011.<br />

Pri tejto príleÏitosti som mal moÏnosÈ zúãastniÈ sa obhliadky stavieb prihlásen˘ch do tejto súÈaÏe realizovan˘ch<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u v ostan˘ch dvoch rokoch, ako aj cestou vidieÈ rad in˘ch stavieb – novostavieb ãi rekon‰trukcií.<br />

Zanechalo to vo mne predov‰etk˘m ako v odborníkovi, ktor˘ roky pracuje a Ïije v Rakú<strong>sk</strong>u, hlbok˘ dojem. Navy‰e<br />

som zí<strong>sk</strong>al urãit˘ prehºad o úrovni sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva, a t˘m aj moÏnosÈ ho medzinárodne porovnaÈ.<br />

Sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo<br />

prizmou rakú<strong>sk</strong>eho odborníka<br />

Arch. Dipl.- Ing. Stanislaus DUKAT<br />

Je absolventom STU v Bratislave, Fakulta architektúry.<br />

Do roku 1982 pracoval ako architekt projektant<br />

v bratislav<strong>sk</strong>om ·PTÚ a potom 5 rokov v AlÏír<strong>sk</strong>u. Od roku<br />

1987 pracuje a Ïije v Rakú<strong>sk</strong>u. Tu absolvoval Technickú<br />

univerzitu v Grazi a majstrov<strong>sk</strong>é staviteº<strong>sk</strong>é <strong>sk</strong>ú‰ky – stupeÀ<br />

1, 2. Je odborníkom v oblasti architektúry, developingu<br />

a poradca pre investiãné hospodárstvo v stavebníctve, ako aj<br />

ãlenom 4 odborn˘ch <strong>sk</strong>upín zaoberajúcich sa v˘vojom nov˘ch<br />

stavebn˘ch materiálov a v˘robkov, poradca niekoºk˘ch<br />

známych investiãn˘ch <strong>sk</strong>upín pre stavebníctvo v Rakú<strong>sk</strong>u,<br />

Nemecku a ·vajãiar<strong>sk</strong>u. Je ãlenom Architekturkammer<br />

für Salzburg und Oberösterreich so sídlom v Linzi,<br />

Bunde<strong>sk</strong>ammer der Architekten und Ingenieurkonsulenten<br />

so sídlom vo Viedni a Kammer der Gewerbliche Wirtschaft<br />

so sídlom v Salzburgu. Od roku 1987 je prezident burzového<br />

klubu v salzburg<strong>sk</strong>ej zemi. Má architektonick˘ ateliér a rad<br />

realizovan˘ch projektov budov – novostavby, rekon‰trukcie.<br />

V preambule ‰tatútu tejto súÈaÏe je: „...Prezentaãná<br />

celo‰tátna súÈaÏ realizovan˘ch stavieb<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u sa vyhlasuje na podporu kvality<br />

komplexnej realizácie stavebného diela ako<br />

súãasÈ uceleného ‰tátneho systému zabezpeãovania<br />

kvality vo v˘stavbe a stavebníctve s cie-<br />

ºom dosiahnutia európ<strong>sk</strong>ych ‰tandardov v reálnom<br />

ãase...“.<br />

PoloÏil som si otázku, ak˘ je reálny ãas pre<br />

sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo, aby dosiahlo európ<strong>sk</strong>e<br />

‰tandardy... Je medzinárodne porovnateºné<br />

V prvom rade ma zaujímalo porovnanie so<br />

stavbami, ktoré boli v rovnakom ãase realizované<br />

v Rakú<strong>sk</strong>u, Nemecku alebo vo ·vajãiar<strong>sk</strong>u,<br />

teda v krajinách, kde som osobne profesionálne<br />

trvalo aktívny. Musím kon‰tatovaÈ, Ïe<br />

som videl na Sloven<strong>sk</strong>u niektoré veºmi kvalitné<br />

realizácie stavieb, pri ktor˘ch je jasne ãitateºné,<br />

Ïe ako architekt, tak aj stavebník ãi developer<br />

spolu s hlavn˘m zhotoviteºom mali<br />

profesionálnu úroveÀ. Boli, samozrejme, aj<br />

slab‰ie realizácie, teda rovnako tak ako v Rakú<strong>sk</strong>u<br />

ãi Nemecku.<br />

Postrehol som, Ïe sloven<strong>sk</strong>é stavebníctvo sa<br />

uberá v niektor˘ch smeroch úplne odli‰ne ako<br />

v krajinách západnej Európy, a práve tento<br />

aspekt by som si dovolil v dobrej viere z mojej<br />

úrovne hlb‰ie rozobraÈ.<br />

Teda, otázka znie: ako to so stavebníctvom<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u z medzinárodného hºadi<strong>sk</strong>a vyzerá<br />

Aby som túto otázku mohol z môjho pohºadu<br />

profesionála a odborníka zodpovedaÈ,<br />

pomôÏem si exkurzom do novodobej histórie.<br />

KaÏdá doba je konfrontovaná svojimi ÈaÏi<strong>sk</strong>ov˘mi<br />

úlohami, zámermi a programami. Na‰i<br />

otcovia po 2. svetovej vojne museli znovu postaviÈ<br />

zbúrané a zniãené mestá, mnoÏstvo bytov<br />

bez ohºadu na spotrebu energie alebo<br />

ochranu Ïivotného prostredia. Toto boli v tom<br />

ãase nie ºahké ÈaÏi<strong>sk</strong>ové otázky t˘ch ãias a generácia<br />

pred nami ich musela rie‰iÈ, a to aj urobila.<br />

âo je v‰ak ÈaÏi<strong>sk</strong>ovou otázkou súãasnosti<br />

Je ich viac, aj na západe aj na v˘chode Európy.<br />

V stavebníctve je to nesporne v prvom<br />

rade otázka ochrany Ïivotného prostredia a<br />

veºmi ‰etrné zachádzanie s energiami. Dnes je<br />

uÏ v‰eobecne známe, Ïe zásoby fosílnej energie<br />

jednoznaãne spejú ku koncu. Ich nahradenie<br />

alternatívnymi zdrojmi je dlh˘ a z rôznych<br />

hºadí<strong>sk</strong> nároãn˘ proces, a preto nevyhnutn˘m<br />

krokom je ‰etrenie energiami, a to najmä<br />

v odvetví stavebníctva. Viac ako 1/3 z celkovej<br />

spotreby energií spotrebujú budovy. Îe<br />

treba Àou naozaj zaãaÈ ‰etriÈ, sa odzrkadºuje aj<br />

v hlavn˘ch ‰tátnych programov˘ch zámeroch<br />

a politikách a nielen krajín EÚ, ktoré odborníci<br />

vrátane národohospodárov transformujú<br />

do prísnych zákonov. MoÏno to prezentovaÈ na<br />

komplexne takmer od základov zmenen˘ch<br />

stavebn˘ch zákonoch, napríklad v Rakú<strong>sk</strong>u, v<br />

Nemecku, ·vajãiar<strong>sk</strong>u atì. KaÏd˘ rok sa tieto<br />

zákony na základe <strong>sk</strong>úseností z predchádzajúcich<br />

rokov a ich zloÏit˘ch anal˘z novelizujú<br />

ãi aktualizujú, ale najmä priam radikálne<br />

sprísÀujú. Pre stavebníkov ãi developerov, architektov,<br />

projektantov, zhotoviteºov stavieb a<br />

producentov stavebn˘ch materiálov a v˘robkov<br />

to znamená sprísÀovanie predmetn˘ch a<br />

dotknut˘ch noriem pre komplexnú realizáciu<br />

stavieb na v‰etk˘ch úrovniach investiãného<br />

procesu ich realizácie. A im nezostáva niã iné,<br />

ak chcú uspieÈ na stavebn˘ch trhoch svojich<br />

krajín ãi v zahraniãí, ako sa t˘mto normám a<br />

zákonom podriadiÈ. Aj EÚ vydala záväzné<br />

smernice, ktoré budú platiÈ od roku 2018 pre<br />

stavby verejnej správy – tam sa dajú dosiahnuÈ<br />

úspory najjednoduch‰ie – a pre v‰etky<br />

stavby s platnosÈou od roku 2020, teda aj pre<br />

stavby na Sloven<strong>sk</strong>u. To znamená podºa t˘chto<br />

smerníc, Ïe od tohto roku nesmie Ïiadna stavba<br />

spotrebovaÈ viac energie ako sama vyprodukuje!<br />

Môj prv˘ poznatok zo v‰etk˘ch 30 stavieb,<br />

ktoré som na Sloven<strong>sk</strong>u mal moÏnosÈ v auguste<br />

roku 2011 podrobne osobne ako ãlen spomínanej<br />

odbornej poroty s medzinárodnou<br />

úãasÈou obhliadnuÈ za prítomnosti zástupcov<br />

realizácie t˘chto stavieb – architektov, projektantov,<br />

zhotoviteºov a stavebníkov ãi developerov<br />

–, ani jedna (!) z nich nespæÀa ani to absolútne<br />

minimum, aby bola povolená, napr. v<br />

Rakú<strong>sk</strong>u. Na porovnanie uvediem spolkovú<br />

krajinu Tirol<strong>sk</strong>o (v srdci Álp): 50 % v‰etk˘ch<br />

realizovan˘ch stavieb v roku 2011 spotrebuje<br />

energie menej ako 15 kwh/m 2 /rok (medzinárodn˘<br />

‰tandard pasívneho domu) a od roku<br />

2012, teda uÏ budúceho roku, bude musieÈ v<br />

zmysle novely príslu‰ného zákona dosiahnuÈ<br />

túto „magickú“ hodnotu 100 % v‰etk˘ch povolen˘ch<br />

a realizovan˘ch stavieb ãi rekon-<br />

‰trukcií. In˘mi slovami, stavebné povolenie nedostane<br />

Ïiadna budova, ktorá nespæÀa kritériá<br />

energeticky pasívneho domu.<br />

Drvivá väã‰ina t˘chto obhliadnut˘ch stavieb<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u v rámci predmetnej súÈaÏe mala<br />

vykazovanú spotrebu vy‰‰iu ako 80 kwh/m 2 /<br />

rok (!). Teda sú to novostavby ãi rekon‰trukcie<br />

v spomínan˘ch európ<strong>sk</strong>ych krajinách absolútne<br />

stavebn˘mi úradmi nepovoliteºné! Pritom<br />

mi boli tieto stavby prezentované ako<br />

energeticky nenároãné, ão v Ïiadnom prípade,<br />

teda z hºadi<strong>sk</strong>a medzinárodného porovnávania,<br />

nesedí! Stavebné povolenie na Sloven<strong>sk</strong>u je<br />

e‰te stále moÏné udeliÈ stavbám, ktoré spotrebujú<br />

140 kwh/m 2 /rok (!). Znamená to obrov<strong>sk</strong>ú<br />

finanãná záÈaÏ pre ‰tát, odliv kapitálu zo<br />

Sloven<strong>sk</strong>a a, samozrejme, pre uÏívateºov t˘chto<br />

stavieb poãas ich prevádzky. Toto je podºa<br />

platn˘ch zákonov v celom Rakú<strong>sk</strong>u uÏ od 80.<br />

rokov minulého storoãia absolútne nemoÏné!<br />

V tejto súvislosti musím uviesÈ, Ïe na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

takéto zrejme zatiaº nie ºahko kontrolovateºné<br />

plytvanie energiou spôsobuje odliv<br />

peÀazí zo ‰tátu smerom k veºk˘m dodávateºom<br />

fosílnej energie s jej nepriazniv˘m dopadom<br />

na zníÏenie pohody b˘vania lokálne zv˘‰enie<br />

44

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

zamorenia ovzdu‰ia a v koneãnom dôsledku aj<br />

zv˘‰enie masovej chorobnosti, a t˘m aj zv˘-<br />

‰ené zaÈaÏenie zdravotníctva.<br />

Uvediem ìal‰í príklad: V najzápadnej‰ej<br />

spolkovej krajine Rakú<strong>sk</strong>a Vorarlberg od roku<br />

2007 neudelili stavebné povolenie stavbám<br />

so spotrebou energie nad 15 kwh/m 2 /rok, v<br />

spolkovej krajine Salzburg je od roku 2012<br />

max. spotreba 20 kwh/m 2 /rok (Landesgesetzblatt<br />

§ 3 z 25. 03. 2011) atì. Vo ·vajãiar<strong>sk</strong>u a<br />

Nemecku sú hodnoty spotreby energie podobné.<br />

Najmä Nemecko pracuje veºmi intenzívne<br />

na veºkom sprísnení kvôli odchodu od vyuÏívania<br />

jadrovej energie.<br />

Teda, Ïiaº, toto je môj prv˘ negatívny poznatok<br />

z realizovan˘ch novostavieb ãi rekon‰trukcií<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u v rokoch 2010 – 2011 s t˘m,<br />

Ïe t˘chto 30 stavieb nespæÀa medzinárodné<br />

kritériá energetickej hospodárnosti budov. Pre<br />

mÀa ako odborníka v oblasti architektúry, developingu<br />

a poradcu pre investiãné hospodárstvo<br />

v stavebníctve, pohybujúceho sa a pracujúceho<br />

v krajinách EÚ, je to veºmi ÈaÏko pochopiteºné,<br />

resp. absolútne nepochopiteºné!<br />

Sloven<strong>sk</strong>o, zdá sa, jednoducho, „zaspalo“ v˘voj<br />

v ‰etrení energiami, na ão jednoznaãne<br />

dopláca uÏívateº t˘chto stavieb, a v koneãnom<br />

dôsledku ‰tát a tieÏ Ïivotné prostredie.<br />

A ako tento „nedostatok“ odstrániÈ Jednoduchou<br />

a r˘chlou zmenou zákona a absolútne<br />

nekompromisnou kontrolou dodrÏiavania t˘chto<br />

zákonov a záväzn˘ch nariadení a predpisov<br />

s vysok˘mi finanãn˘mi postihmi za ich nedodrÏiavanie<br />

a nepovoºovanie tak˘chto energiami<br />

plytvajúcich, teda vysoko energeticky<br />

nároãn˘ch stavieb nielen poãas ich stavebnej<br />

realizácie, ale aj poãas ich prevádzky. Len<br />

málo odborníkom, napr., na Sloven<strong>sk</strong>u, je známe,<br />

Ïe v Rakú<strong>sk</strong>u 3 roky po <strong>sk</strong>olaudovaní<br />

stavby sa robí stavebná a energetická kontrola,<br />

ãi budova naozaj spotrebovala vyrátané,<br />

teda projektované mnoÏstvo energie. Ak sú<br />

rozdiely tejto „prevádzkovej“ spotreby oproti<br />

projektovanej vy‰‰ie, tak sú projektanti prísne<br />

sankcionovaní! ëalej pri uvedení kaÏdej<br />

novostavby ãi rekon‰trukcie do uÏívania sú povinní<br />

architekt, developer a dotknuté firmy<br />

pouãiÈ ich budúcich uÏívateºov o správnom<br />

pouÏívaní modernej techniky. Toto pouãenie je<br />

dôkladne zaprotokolované a povinné archivovaÈ<br />

min. 10 rokov. Pí‰em aj o súbore dôle-<br />

Ïit˘ch krokov, ktoré ale v koneãnom dôsledku<br />

priná‰ajú Ïelateºn˘ pozitívny v˘sledok.<br />

ëal‰ím poznatkom z osobnej obhliadky poroty<br />

bytov˘ch domov je extrémne nízka (ãesÈ<br />

v˘nimkám) profesionálna úroveÀ developerov.<br />

Neviem, ãi je na Sloven<strong>sk</strong>u známe, Ïe developer,<br />

napr., v Salzbur<strong>sk</strong>ej spolkovej krajine<br />

si musí urobiÈ ‰kolu developera, ktorá trvá<br />

niekoºko semestrov. Uãia sa tu v‰etky súvisiace<br />

predmety, ako stavebné zákony, financovanie,<br />

súkromne právo, stavebne kon‰trukcie<br />

atì. Po jej absolvovaní musí kaÏd˘ developer<br />

zloÏiÈ majstrov<strong>sk</strong>é <strong>sk</strong>ú‰ky, aby mohol túto profesiu<br />

vykonávaÈ a dostane na Àu certifikovanú<br />

koncesiu. Ja osobne som musel ako stavebn˘<br />

inÏinier a architekt (diplomy zí<strong>sk</strong>ané na rakú<strong>sk</strong>ych<br />

univerzitách) e‰te absolvovaÈ tieto<br />

<strong>sk</strong>ú‰ky, aj keì mám v Rakú<strong>sk</strong>u zloÏené ìal‰ie<br />

<strong>sk</strong>ú‰ky Baumeistra (staviteº), rakú<strong>sk</strong>y diplom<br />

a <strong>sk</strong>ú‰ky civilného inÏiniera. Toto je jednou z<br />

ciest - vzdelanie a certifikované vedomosti -,<br />

ktorú, po mnohoroãn˘ch <strong>sk</strong>úsenostiach v odvetví<br />

stavebníctva a v˘stavby nielen v Rakú<strong>sk</strong>u,<br />

odporúãam sloven<strong>sk</strong>ému stavebníctvu, aby<br />

reálny ãas na dosiahnutie európ<strong>sk</strong>ych ‰tandardov<br />

nebol pridlh˘ a zv˘‰ila sa v˘konnosÈ<br />

tohto odvetvia, ako hovorí aj preambula ‰tatútu<br />

súÈaÏe Stavba roka.<br />

Treba si aj na Sloven<strong>sk</strong>u uvedomiÈ, Ïe stavebná<br />

realizácia budovy ãi inÏinier<strong>sk</strong>ej stavby<br />

nie je iba kvalitn˘ urbanistick˘ a architektonick˘<br />

koncept ãi projekt, pekná fasáda, dobra<br />

funkcia a kvalitne u<strong>sk</strong>utoãnenie remeseln˘ch<br />

prác... Je to e‰te nieão dôleÏité navy‰e, a to hºadanie<br />

optimálneho rie‰enia jednej z ÈaÏi<strong>sk</strong>ov˘ch<br />

úloh tejto doby vo v‰etk˘ch vyspel˘ch<br />

krajinách sveta, ekológia a úspora energií.<br />

Ale ão mne osobne sa na Sloven<strong>sk</strong>u páãi, to<br />

sú budovy z ich zaujímav˘m architektonick˘m<br />

v˘razom, hmotovo-priestorov˘m rie‰ením a<br />

doplnením veºmi odváÏnymi modern˘mi prvkami,<br />

ktoré charakterizujú na‰u dobu... Tak<br />

isto stavebné realizácie zhotoviteºov – stavebn˘ch<br />

firiem – pouÏívaním pokrokov˘ch technológií,<br />

modern˘ch stavebn˘ch materiálov a<br />

v˘robkov, sú vo väã‰ine prípadov na patriãnej<br />

kvalitatívnej úrovni.<br />

Nedá mi e‰te nespomenúÈ projektovanie budov<br />

z hºadi<strong>sk</strong>a ich prevádzkovej nároãnosti. Tu<br />

vidím veºké rezervy aÏ nedostatky v neekonomickej<br />

dispozícii budov, vo veºk˘ch nevyuÏit˘ch<br />

teda stratov˘ch plochách a nízkej <strong>sk</strong>utoãnej<br />

vyuÏiteºnosti pôdorysov, ão spôsobuje nízka<br />

úroveÀ odbornosti nielen developerov, ale<br />

aj, Ïiaº, architektov a projektantov.<br />

Jednoznaãne sa dá na takmer v‰etk˘ch stavbách<br />

preãítaÈ obrov<strong>sk</strong>˘ pozitívny potenciál<br />

sloven<strong>sk</strong>ého stavebníctva, ktoré musí svoje<br />

priority v zmysle poÏiadaviek doby nasmerovaÈ<br />

správnou cestou, a je predpoklad, Ïe to urãite<br />

v reálnom ãase zvládne. DopomôcÈ k tomuto<br />

reálnemu ãasu si môÏe aj vyuÏitím <strong>sk</strong>úseností<br />

z okolit˘ch rozvinut˘ch európ<strong>sk</strong>ych<br />

krajín odborníkmi, ktorí pre‰li transformáciami<br />

celo‰tátnych energetick˘ch úspor aj v odvetví<br />

stavebníctva a v˘stavby vrátane prísnej<br />

ochrany Ïivotného prostredia.<br />

Arch. Dipl.- Ing. Stanislaus DUKAT<br />

Centrum vedecko-technick˘ch informácií SR<br />

Centrum vedecko-technick˘ch informácií SR (CVTI SR) je národné informaãné centrum a ‰pecializovaná vedecká<br />

kniÏnica so zameraním na jednotlivé technické odbory a vybrané oblasti prírodn˘ch, ekonomick˘ch a sociálnych vied.<br />

In‰titúcia bola zaloÏená v roku 1938 pod<br />

názvom Ústredná kniÏnica V·T, priãom vÏdy<br />

patrila k priekopníkom v zavádzaní nov˘ch<br />

kniÏniãn˘ch informaãn˘ch technológií. Poãas<br />

svojej viac ako 70-roãnej histórie niesla najdlh‰ie<br />

názov Sloven<strong>sk</strong>á technická kniÏnica.<br />

Zmena názvu do súãasnej podoby v roku<br />

1996 priniesla aj roz‰írenie ‰tandardn˘ch<br />

kniÏniãn˘ch sluÏieb o nové aktivity. Rozvoj<br />

nekniÏniãn˘ch sluÏieb sa naplno rozbehol od<br />

roku 2007.<br />

V súãasnosti je poslaním CVTI SR prispievaÈ<br />

k rozvoju vedy a techniky na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

najmä budovaním a prevádzkou komplexn˘ch<br />

informaãn˘ch systémov pre v˘<strong>sk</strong>um<br />

a v˘voj. CVTI SR zabezpeãuje prevádzku<br />

a rozvoj Centrálneho informaãného portálu<br />

pre v˘<strong>sk</strong>um, v˘voj a inovácie (CIP VVI),<br />

Centrálneho registra evidencie publikaãnej a<br />

umeleckej ãinnosti (CREPâ/CREUâ), Centrálneho<br />

registra závereãn˘ch a kvalifikaãn˘ch<br />

prác (CRZP) a naÀ napojeného Systému na<br />

odhaºovanie plagiátov pre potreby sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

akademick˘ch a v˘<strong>sk</strong>umn˘ch in‰titúcií,<br />

tzv. antiplagiátor<strong>sk</strong>ého systému (APS).<br />

ëal‰ou v˘znamnou aktivitou je budovanie<br />

národnej infra‰truktúry na podporu transferu<br />

technológií a po<strong>sk</strong>ytovanie sluÏieb v oblasti<br />

patentov˘ch informácií (stredi<strong>sk</strong>o PATLIB).<br />

Okrem t˘chto aktivít implementuje CVTI SR<br />

tri národné projekty spolufinancované zo<br />

‰trukturálnych fondov EÚ v rámci Operaãného<br />

programu V˘<strong>sk</strong>um a v˘voj a dva medzinárodné<br />

projekty (OP Stredná Európa a OP Juhov˘chodná<br />

Európa), ktoré sú zamerané na<br />

zabezpeãenie komplexn˘ch podporn˘ch slu-<br />

Ïieb pre vedeckú komunitu na Sloven<strong>sk</strong>u.<br />

CVTI SR<br />

Lamaã<strong>sk</strong>á cesta 8/A<br />

811 04 Bratislava<br />

tel: +421 2 69253 102<br />

e-mail: cvti@cvtisr.<strong>sk</strong>

S L O V E N S K O - R A K Ú S K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

Najbliωí susedia sa pravdepodobne najlep‰ie poznajú. V Ïivote to v‰ak b˘va ãasto práve naopak.<br />

Aj preto je pozícia veºvyslanca Rakú<strong>sk</strong>ej republiky na Sloven<strong>sk</strong>u nie práve závideniahodná.<br />

Na prv˘ pohºad bezproblémové vzÈahy, na prv˘ pohºad len pozitívne úlohy.<br />

âi to tak naozaj je, o tom sa J. E. Markus WUKETICH, veºvyslanec Rakú<strong>sk</strong>ej republiky<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u, porozprával pre Parlamentn˘ kuriér s Petrom Zemaníkom.<br />

Stále viac zrastáme spolu<br />

Excelencia, ste vo svojom úrade 14 mesiacov,<br />

takÏe môÏete posúdiÈ úroveÀ na‰ich bilaterálnych<br />

vzÈahov. Ako ich vidíte Kde sú<br />

na‰e silné, ale aj slabé miesta Zdá sa, ako<br />

keby tieto vzÈahy boli bezproblémové, uÏ<br />

len kvôli tomu, Ïe koneãne existujeme v<br />

jednom spoloãnom európ<strong>sk</strong>om priestore.<br />

Je to naozaj tak, alebo sa pod pokojn˘m<br />

povrchom <strong>sk</strong>r˘vajú nezodpovedané otázky<br />

Nenazval by som ich bezproblémov˘mi, ale<br />

excelentn˘mi. Máme veºmi priateº<strong>sk</strong>é vzÈahy,<br />

nad‰tandardne pestované. Vznikajú kontakty<br />

na v‰etk˘ch úrovniach ãasto aj bez toho, aby<br />

sme o tom vedeli, ão je len potvrdením toho,<br />

ako dobre fungujú. MôÏeme bez obavy povedaÈ,<br />

Ïe Sloven<strong>sk</strong>o a Rakú<strong>sk</strong>o sú spojené nielen<br />

dejinami, alebo kultúrnymi tradíciami,<br />

ale stále viac aj nespoãetn˘mi osobn˘mi<br />

vzÈahmi a ãoraz silnej‰ím hospodár<strong>sk</strong>ym partnerstvom.<br />

Sloven<strong>sk</strong>o sa uÏ prepracovalo k<br />

najdôleÏitej‰ím desiatim exportérom do Rakú<strong>sk</strong>a,<br />

dokonca pred krajinami, ako Belgicko,<br />

·paniel<strong>sk</strong>o alebo ·véd<strong>sk</strong>o. A naopak, Rakú<strong>sk</strong>o<br />

je tretím najväã‰ím investorom u vás<br />

– pôsobí tu 1 800 rakú<strong>sk</strong>ych firiem a tie patria<br />

k dôleÏit˘m zamestnávateºom na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

– ão zvy‰uje v˘znam na‰ich dobr˘ch hospodár<strong>sk</strong>ych<br />

vzÈahov, ktoré prispievajú k zvy-<br />

‰ovaniu prosperity va‰ej krajiny.<br />

Urãite nie je jednoduché, vybudovaÈ dobré<br />

hospodár<strong>sk</strong>e vzÈahy a dozaista nie je<br />

jednoduché ich aj udrÏaÈ. Preto by som sa<br />

rád op˘tal, ãi vidíte e‰te rezervy v ich rozvoji,<br />

alebo, nebodaj, dokonca aj ohrozenie<br />

ich fungovania<br />

Treba povedaÈ, Ïe takéto mimoriadne dobré<br />

hospodár<strong>sk</strong>e vzÈahy sú v˘sledkom dlhoroãného<br />

úsilia o obnovenie a nadviazanie tradiãn˘ch<br />

kontaktov, ktoré umoÏnil pád Ïeleznej<br />

opony. Rakú<strong>sk</strong>e firmy boli medzi prv˘mi,<br />

ktoré zaãali investovaÈ na Sloven<strong>sk</strong>u a dnes<br />

zbierame ovocie dobr˘ch rozhodnutí. Samozrejme,<br />

Ïe aj tieto vzÈahy treba pestovaÈ, ale<br />

obidve krajiny sme uÏ, na‰Èastie, v jednom európ<strong>sk</strong>om<br />

trhovom priestore, máme spoloãnú<br />

menu – euro – a t˘m sme si vytvorili veºmi<br />

dobré predpoklady, aby sa na‰e hospodár<strong>sk</strong>e<br />

vzÈahy úspe‰ne rozvíjali aj v budúcnosti. Je<br />

otázkou, ako silno sa na t˘chto vzÈahoch prejaví<br />

globálna hospodár<strong>sk</strong>a situácia, ale pod-<br />

ºa môjho názoru sa budú obchodné vzÈahy a<br />

v˘mena tovarov medzi na‰imi krajinami aj naìalej<br />

dobre rozvíjaÈ. âísla hovoria za v‰etko,<br />

veì rakú<strong>sk</strong>y export na Sloven<strong>sk</strong>o stúpol v<br />

prv˘ch ôsmich mesiacoch tohto roka v porovnaní<br />

s rovnak˘m obdobím minulého roka o<br />

12 % a sloven<strong>sk</strong>˘ export do Rakú<strong>sk</strong>a v rovnakom<br />

ãasovom porovnaní dokonca o 29 %.<br />

A to je ìal‰ia téma, ktorej by som sa rád dotkol.<br />

Trvalo dosÈ dlh˘ ãas, k˘m sa Sloven<strong>sk</strong>o<br />

prepracovalo do Európ<strong>sk</strong>ej únie a prvé<br />

roky ná‰ho úãinkovania boli veºmi pozitívne,<br />

ão sa prejavilo aj na‰ej bilaterálnej bilancii,<br />

ako ste to uÏ spomenuli. Takisto ná‰<br />

vstup do eurozóny bol prijatí spoãiatku<br />

pozitívne, dnes sa situácia a verejná mienka<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u tro‰ku mení. Ako hodnotíte<br />

súãasnú situáciu v EÚ a eurozóne<br />

Sme naozaj ohrození v samotnej podstate<br />

spoloãnej meny, alebo sme uÏ prekonali<br />

najkomplikovanej‰ie obdobie<br />

Je treba naozaj priznaÈ, Ïe situácia je komplikovaná.<br />

Jedno vrcholné stretnutie strieda<br />

druhé a politické ‰piãky sa snaÏia reagovaÈ ão<br />

najefektívnej‰ie. Koncom októbra boli prijaté<br />

zásadné rozhodnutia, ktoré nielenÏe reagovali<br />

na vzniknutú situáciu ãi uÏ v Grécku alebo<br />

v Talian<strong>sk</strong>u, ale rozhodnutia, ktoré do veºkej<br />

miery majú prinútiÈ v‰etky vlády k rozumnému<br />

hospodáreniu vo vlastn˘ch krajinách.<br />

Myslím si, Ïe EÚ ako celok urobila veºk˘ krok<br />

vpred a podarilo sa jej, aspoÀ zatiaº, stabilizovaÈ<br />

dôveru finanãn˘ch trhov práve nav˘‰ením<br />

finanãn˘ch záruk v eurovale. Trhy to aj<br />

pozitívne prijali. Ale t˘m sa na‰a úloha a práca<br />

nekonãí, pretoÏe musíme naìalej pracovaÈ<br />

na precizovaní podmienok vzájomnej pomoci<br />

zadlÏen˘m krajinám, ako má a môÏe Európ<strong>sk</strong>y<br />

finanãn˘ stabilizaãn˘ nástroj (EFSF)<br />

v praxi fungovaÈ, upokojiÈ finanãné trhy tak,<br />

aby sa Európa mohla vrátiÈ k stabilnej, pokojne<br />

situácii. Na druhej strane sa takto musí zv˘-<br />

‰iÈ hospodár<strong>sk</strong>a konvergenciu v rámci EÚ a<br />

zvlá‰È ‰tátov eurozóny, ão znamená, Ïe jednot-<br />

46

S L O V E N S K O - R A K Ú S K Á<br />

S P O L U P R Á C A<br />

livé krajiny a ‰táty majú pred sebou e‰te kus<br />

roboty. Je jasné, Ïe práve v tak˘chto ÈaÏk˘ch<br />

ãasoch sa vynárajú otázky ºudí, kam a ako<br />

smeruje euro, kam a ako smerujú ‰táty v rámci<br />

eurozóny, ãi bolo dobr˘m rozhodnutím<br />

euro prijaÈ alebo nie. V takomto prípade e‰te<br />

silnej‰ie vystupujú do popredia otázky spravodlivosti<br />

a solidarity medzi ‰tátmi, medzi<br />

ºuìmi. Ale musím povedaÈ, Ïe na‰ou najvy‰-<br />

‰ou prioritou musí zostaÈ stability eurozóny,<br />

lebo to je základ ná‰ho spoloãného hospodárenia.<br />

Ak sa nám nepodarí tento základ udrÏaÈ<br />

a stabilizovaÈ, budeme ãeliÈ mnoh˘m negatívnym<br />

dopadom.<br />

Udalosti sa v t˘chto dÀoch r˘chlo striedajú,<br />

ako ste uÏ spomenuli. Ale napriek tomu,<br />

zdá sa, sme e‰te nedosiahli uspokojujúce a<br />

upokojujúce v˘sledky. Dá sa vôbec predpokladaÈ<br />

alebo naãrtnúÈ ãasov˘ rozvrh na<br />

dosiahnutie pokojnej atmosféry Ako dlho<br />

to bude celé trvaÈ Samozrejme, Ïe to do<br />

veºkej miery závisí aj od r˘chlosti, s akou<br />

budú jednotlivé ‰táty ochotné prijaÈ aj politické<br />

rozhodnutia – mám na mysli Talian<strong>sk</strong>o,<br />

Grécko, ·paniel<strong>sk</strong>o, ale aj iné krajiny.<br />

Nálada na finanãn˘ch trhoch je mimoriadne<br />

nervózna, ËaÏko to k ãomukoºvek prirovnaÈ,<br />

pretoÏe sme podobnú situácii e‰te neza-<br />

Ïívali, ale k˘m pred vypuknutím finanãnej krízy<br />

v roku 2008 na rovnakú situáciu trhy a ratingové<br />

agentúry reagovali úplne inak, alebo<br />

nereagovali vôbec, dnes sú nervózne z najmen‰ích<br />

zmien a negatívnych signálov a reagujú<br />

okamÏite. Samozrejme, Ïe je to veºká v˘zva<br />

pre celú EÚ, ale iba v takomto veºkom<br />

kontexte sa dajú nájsÈ odpovede na tieto otázky.<br />

Aj keì je cesta k nim veºmi t⁄nistá a strmá.<br />

Veì 27 krajín EÚ a z toho 17 krajín eurozóny<br />

potrebuje ist˘ ãas, k˘m nájde spoloãn˘<br />

konsenzus a spoloãnú víziu. A ão a t˘ka ãasového<br />

rozvrhu – je predpoklad a odhodlanie,<br />

nájsÈ pravidlá na ãinnosÈ EFSF do decembra<br />

tohto roka. Je to mimoriadne veºká v˘zva, ale<br />

musí sa nám to podariÈ. Opatrenia na zlep‰enie<br />

hospodár<strong>sk</strong>o-politického riadenia sa majú<br />

presadiÈ v roku 2012. Predsavzatia sú jedna<br />

vec, ale globálna hospodár<strong>sk</strong>a situácia môÏe<br />

tieto odhodlania ovplyvniÈ tieÏ negatívne,<br />

pretoÏe v‰etky ekonomiky sú medzi sebou<br />

veºmi tesne poprepájané. Dot˘ka sa to predov‰etk˘m<br />

tzv. mal˘ch ekonomík, ktoré sú silno<br />

proexportne nastavené a závisia od svojej<br />

exportnej v˘konnosti – ako napríklad Sloven<strong>sk</strong>o<br />

a aj Rakú<strong>sk</strong>o.<br />

Ale na druhej strane si musíme byÈ vedomí,<br />

Ïe EÚ a eurozóna nemajú inú moÏnosÈ, len<br />

túto situáciou zvládnuÈ a ísÈ spoloãnou cestou,<br />

ak chcú preÏiÈ.<br />

T˘m sa môÏeme akoby vrátiÈ na zaãiatok<br />

ná‰ho rozhovoru, pretoÏe sme to spomenuli<br />

u Ï viackrát, Ïe sme navzájom dokonale<br />

hospodár<strong>sk</strong>y a ekonomicky poprepletaní.<br />

To v‰ak znamená, Ïe musíme denno-denne<br />

rie‰iÈ praktické otázky existencie, ktoré<br />

sa t˘kajú nielen ekonomiky, ale aj beÏného<br />

Ïivota. Hovorím o kultúrnej v˘mene,<br />

kultúrnom obohacovaní sa. Myslíte, Ïe aj<br />

na tomto poli robíme pokroky, alebo je to<br />

tieÏ negatívne ovplyvnené hospodár<strong>sk</strong>ou situáciou<br />

Je úplne jasné, Ïe umenie a kultúra je faktor<br />

ºud<strong>sk</strong>ej existencie, ktor˘ ºudí zbliÏuje. A<br />

kultúrna politika je jedn˘m zo stavebn˘ch<br />

kameÀov rakú<strong>sk</strong>ej zahraniãnej politiky. Rakú<strong>sk</strong>o<br />

si na tom veºmi zakladá a to sa nezmení<br />

ani kvôli komplikovanej hospodár<strong>sk</strong>ej situácii.<br />

K na‰ej kultúrnej v˘mene prispievajú<br />

hlavne Kultúrne fórum v Bratislave a Sloven<strong>sk</strong>˘<br />

in‰titút vo Viedni. A tieto dve in‰titúcie<br />

zohrávajú v na‰om vzájomnom spoznávaní sa<br />

veºkú úlohu. V spoznávaní umelcov, diel,<br />

hodnôt, ale aj ºudí navzájom. Preto vidím<br />

na‰u kultúrnu budúcnosÈ optimisticky, najmä,<br />

ak si uvedomíme, koºko spoloãn˘ch a umelecky<br />

hodnotn˘ch projektov sme za tie desiatky<br />

rokov uÏ zrealizovali. Za v‰etky spomeniem<br />

projekt ná‰ho Kultúrneho fóra, ktoré<br />

iniciovalo sponzorstvá rakú<strong>sk</strong>ych firiem na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u, aby financovali v˘lety odborn˘m<br />

v˘kladom pre takmer 400 sloven<strong>sk</strong>˘ch ‰kolákov<br />

na tohtoroãnú Dolnorakú<strong>sk</strong>u v˘stavu.<br />

Bolo to o to zaujímavej‰ie, Ïe práve v tomto<br />

období bola spomínaná v˘stava usporiadaná<br />

so zreteºom na sloven<strong>sk</strong>ého náv‰tevníka, tak-<br />

Ïe sprievodné texty a materiály boli v troch<br />

jazykoch, nemecky, anglicky a sloven<strong>sk</strong>y.<br />

Musím spomenúÈ aj podujatie v rámci Lisztovho<br />

roku, kedy sa rakú<strong>sk</strong>y klavirista Paul<br />

Gulda spolu s kapelou Cigán<strong>sk</strong>i diabli pokúsili<br />

vypátraÈ spoloãné ãrty a vplyv cigán<strong>sk</strong>ej<br />

a ºudovej hudby na Lisztovu tvorbu a prezentovali<br />

ich na jednom úÏasnom koncerte v<br />

Bratislave. ëal‰ím, v<strong>sk</strong>utku celoeuróp<strong>sk</strong>ym<br />

projektom, je hudobn˘ projekt „Accentus<br />

musicalis“, v rámci ktorého existuje spolupráca<br />

Univerzity pre hudbu a v˘tvarné umenie vo<br />

Viedni s Vysokou ‰kolou múzick˘ch umení v<br />

Bratislave, a ktorého cieºom je na‰tudovanie<br />

a interpretácia, spojená s vydaním pôvodnej<br />

starej hudby. Na tomto projekte spolupracovali<br />

nielen rakú<strong>sk</strong>i a sloven<strong>sk</strong>í ‰tudenti, ale aj<br />

‰tudenti z ìal‰ích 13 krajín Európy, ãím sa podieºali<br />

na zachovaní veºkého kultúrneho dediãstva<br />

na na‰om To je v mojich oãiach <strong>sk</strong>utoãne<br />

európ<strong>sk</strong>y projekt. kontinente.<br />

Dalo by sa o tak˘chto projektoch hovoriÈ<br />

celé hodiny, ale chcel by som pri tejto príleÏitosti<br />

predsa len pripomenúÈ, Ïe to e‰te<br />

celkom nedávno nebolo také samozrejmé.<br />

Práve v novembri sme si pripomenuli zásadné<br />

udalosti, ktor˘ch v˘sledkom je aj<br />

to, Ïe sa môÏeme rozprávaÈ o tak˘chto projektoch<br />

a bilaterálnej spolupráci. Ale v tejto<br />

súvislosti mi nedá nesp˘taÈ sa, ako predov‰etk˘m<br />

mlad˘m ºuìom, ktorí nemajú<br />

inú <strong>sk</strong>úsenosÈ, neÏ tú, v ktorej teraz Ïijeme,<br />

pripomenúÈ, Ïe to, ão ich obklopuje, nie je<br />

také samozrejmé, Ïe o súãasné hodnoty<br />

treba stále a znovu zabojovaÈ<br />

Myslím si, Ïe aj tu je predov‰etk˘m nezastupiteºná<br />

úloha kultúry a umenia. Som presvedãen˘,<br />

Ïe práve kultúra dokáÏe najlep‰ie<br />

sprostredkovaÈ tie hodnoty, o ktoré ste vtedy<br />

bojovali, o ktoré ide aj dnes. Treba pripomínaÈ,<br />

Ïe viac ako 40 rokov umelého rozdelenia<br />

Ïeleznou oponou mnohé pokrivilo, zmenilo,<br />

posunulo. To, ão tu predt˘m bolo, ºud<strong>sk</strong>á spolupatriãnosÈ,<br />

porozumenie, zrazu zostalo na<br />

jednej i druhej strane Ïeleznej opony. Na‰e<br />

vzájomné spájanie a otváranie sa je preto urãit˘<br />

proces. A práve kultúra dokáÏe sprostredkovaÈ<br />

pocit blízkosti a porozumenia a ºudia<br />

ho – na‰Èastie – znovu nachádzajú. A je<br />

jedno, ãi sa to deje na regionálnej ãi lokálnej<br />

úrovni, ale práve vìaka dlhoroãnému rozdeleniu,<br />

máme ão dobiehaÈ a spoznávaÈ. A to je<br />

jednou z veºk˘ch úloh veºvyslanectva, aby<br />

sme aj na‰im priãinením prispeli v di<strong>sk</strong>usiách<br />

ãi priamom stretávaní sa sloven<strong>sk</strong>˘ch ãi<br />

rakú<strong>sk</strong>ych osobností s mlad˘mi ºuìmi k sprostredkovaniu<br />

pocitov a <strong>sk</strong>úseností, ktoré sú<br />

síce neprenosné, no môÏu priblíÏiÈ to, ão mladí<br />

ºudia nezaÏili. A práve tak zrastáme stále<br />

viac spolu.<br />

A na záver azda: máte osobné motto, alebo<br />

túÏbu, ktorú chcete v rámci svojej misie<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u splniÈ<br />

NuÏ, nenaz˘val by som to mottom, ale<br />

chcel by som pokraãovaÈ v rozvíjaní na‰ich bilaterálnych<br />

vzÈahov, ão dozaista vìaka ich<br />

vysokej úrovni nie je také ºahké. Mojím cie-<br />

ºom je e‰te viac posilniÈ prezenciu Rakú<strong>sk</strong>a a<br />

jeho in‰titúcií na Sloven<strong>sk</strong>u, rád by som im<br />

dal väã‰iu váhu, viac publicity. Mám na mysli<br />

etablovanie jedného, dvoch honorárnych<br />

konzulátov na Sloven<strong>sk</strong>u a zriadenie Rakú<strong>sk</strong>ej<br />

kniÏnice v centrálnej ãasti va‰ej prekrásnej<br />

krajiny.<br />

47

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

V roku 1992 sa nielen pre stavebn˘ch inÏinierov na Sloven<strong>sk</strong>u, ale z rôznych hºadí<strong>sk</strong> aj pre jeho obãanov<br />

udiala v˘znamná udalosÈ. Trvalo ‰tyridsaÈjeden rokov, k˘m sa im splnilo Ïelanie obnoviÈ u nás ãinnosÈ<br />

inÏinier<strong>sk</strong>ej komory, zameranej na presadenie odbornosti a kvality v stavebnej ãinnosti. Krivdy, ktoré<br />

napáchal zákon z 31. decembra 1951 o zru‰ení InÏinier<strong>sk</strong>ej komory, patria dnes aspoÀ ãiastoãne minulosti.<br />

Sloven<strong>sk</strong>á komora<br />

stavebn˘ch inÏinierov –<br />

20 rokov obnovenia ãinnosti<br />

prof. Ing. Du‰an MAJDÚCH, PhD.<br />

Absolvent Stavebnej fakulty SV·T v Bratislave<br />

(1960 – ‰pecializácia cesty – mosty).<br />

Do roku 2001 pracoval ako pedagóg na katedre betónov˘ch<br />

kon‰trukcií a mostov Stavebnej fakulty STU v Bratislave.<br />

Od roku 1991 profesor v odbore teória a kon‰trukcie<br />

inÏinier<strong>sk</strong>ych stavieb. V rokoch 2002 – 2003: Ústav súdneho<br />

znalectva Stavebnej fakulty STU – garant doktorand<strong>sk</strong>ého<br />

‰túdia. Autor a spoluautor: monografie – Oporné múry<br />

a podzemné steny (1982), Zásady vystuÏovania betónov˘ch<br />

kon‰trukcií (1984), Rie‰enie betónov˘ch kon‰trukcií v praxi<br />

(1986), ako aj viacer˘ch vysoko‰kol<strong>sk</strong>˘ch uãebníc a textov.<br />

Vedecko-v˘<strong>sk</strong>umná ãinnosÈ: diagnostika a rekon‰trukcia<br />

betónov˘ch kon‰trukcií, anal˘za príãin porúch, posudzovaním<br />

zaÈaÏiteºnosti betónov˘ch mostov.<br />

Nositeº viacer˘ch ocenení, napr.: Národného komitétu fib za<br />

celoÏivotn˘ príspevok k rozvoju betónov˘ch kon‰trukcií (2006),<br />

Uznanie za zásluhy o rozvoj rezortu od 1. podpredsedu vlády<br />

a ministra dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja (2011) atì.<br />

Po novembri 1989 aj medzi stavebn˘m inÏiniermi<br />

vznikali iniciatívy na obnovenie ãinností<br />

zakázan˘ch stavov<strong>sk</strong>˘ch organizácií. UÏ zaãiatkom<br />

roku 1990 sa konal obnovovací zjazd<br />

Sloven<strong>sk</strong>ého zväzu stavebn˘ch inÏinierov. Práve<br />

v tomto zväze spoluprácou so Spolkom architektov<br />

Sloven<strong>sk</strong>a, vznikla aj my‰lienka na<br />

ur˘chlené obnovenie ãinnosti oboch stavov<strong>sk</strong>˘ch<br />

komôr, a to Sloven<strong>sk</strong>ej komory architektov<br />

(SKA) a Sloven<strong>sk</strong>ej komory stavebn˘ch in-<br />

Ïinierov (SKSI).<br />

Realizátormi my‰lienky boli predov‰etk˘m<br />

známe vedecké kapacity v oblasti inÏinier<strong>sk</strong>ych<br />

stavieb a pozemn˘ch stavieb prof. Ing. Jozef<br />

Trokan (†2002), Ing. Peter Horeck˘ a Ing. Dr.<br />

Juraj Kozák, CSc. (†2003).<br />

Úsilie bolo zav⁄‰ené 28. februára 1992 prijatím<br />

zákona Sloven<strong>sk</strong>ej národnej rady ã. 138 o<br />

autorizovan˘ch architektoch a autorizovan˘ch<br />

stavebn˘ch inÏinieroch s jeho úãinnosÈou od 1.<br />

júna 1992.<br />

Minister v˘stavby a stavebníctva Sloven<strong>sk</strong>ej<br />

republiky vymenoval s úãinnosÈou od 1. 6. 1992<br />

prípravn˘ v˘bor SKSI v zloÏení: predseda Ing.<br />

Stanislav Schuster (†2011), ãlenovia Ing. Peter<br />

Horeck˘, Ing. Peter Polák, Ing. Jozef RuÏan<strong>sk</strong>˘,<br />

CSc. a doc. Ing. Jozef Zvara (†2004). Tento<br />

v˘bor spoloãne so zástupcami poboãiek Sloven<strong>sk</strong>ého<br />

zväzu stavebn˘ch inÏinierov pripravili na<br />

ustanovujúce valné zhromaÏdenie základné dokumenty<br />

– ‰tatút, autorizaãn˘ poriadok a ìal‰ie<br />

vnútorné poriadky.<br />

Ustanovujúce valné zhromaÏdenie SKSI sa<br />

u<strong>sk</strong>utoãnilo 28. novembra 1992 v aule Stavebnej<br />

fakulty Sloven<strong>sk</strong>ej technickej univerzity v<br />

Bratislave. Zúãastnilo sa na Àom 542 autorizovan˘ch<br />

a dobrovoºn˘ch ãlenov, ktorí zvolili orgány<br />

komory. Predsedom SKSI sa stal Ing. Stanislav<br />

Schuster.<br />

Prvé zasadnutie predstavenstva SKSI bolo<br />

27. januára 1993. Predseda predloÏil predstavu<br />

o práci Úradu komory. Po neprijatí jeho návrhu<br />

z funkcie predsedu odstúpil.<br />

E‰te v tom istom roku, 29. mája 1993, sa<br />

u<strong>sk</strong>utoãnilo ìal‰ie valné zhromaÏdenie v Bratislave.<br />

Vo voºbách boli zvolení za predsedu Ing.<br />

Ján Kyseº a podpredsedu doc. ·tefan Grambliãka,<br />

PhD.<br />

Na mimoriadnom valnom zhromaÏdení v<br />

Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici 11. apríla 2003 bol za predsedu<br />

zvolen˘ prof. Ing. Du‰an Majdúch, PhD.<br />

Po obnovení ãinnosti komory nastala mravãia<br />

práca autorizácie. Komora bez finanãnej podpory<br />

zvonka musela zabezpeãovaÈ svoje ãinnosti zo<br />

základn˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch príspevkov.<br />

Základn˘ zákon ã. 138/199 Zb. o autorizovan˘ch<br />

architektoch a autorizovan˘ch inÏinieroch<br />

sa viackrát novelizoval a upravoval Ïivotne dôleÏitú<br />

úlohu udeºovania a uznávania autorizácie.<br />

Z pohºadu stavebn˘ch inÏinierov boli v˘znamné<br />

v˘sledky rokovaní s generálnym riaditeºstvom<br />

pre vnútorn˘ trh Európ<strong>sk</strong>ej komisie o<br />

uznávaní kvalifikácie pre v˘kon povolania architekt<br />

a voºného pohybu osôb – autorizovaní stavební<br />

inÏinieri so zodpovedajúcim vzdelaním<br />

môÏu vykonávaÈ komplexné architektonické a in-<br />

Ïinier<strong>sk</strong>e sluÏby v celej ‰kále na‰ich kategórií.<br />

A sú aj ìal‰ie v˘znamné úlohy komory – vykonávanie<br />

<strong>sk</strong>ú‰ok odbornej spôsobilosti pre ãinnosti<br />

stavbyvedúci a stavebn˘ dozor.<br />

Novátor<strong>sk</strong>é postavenie komory bolo pri zavádzaní<br />

Smernice Európ<strong>sk</strong>ej únie o energetickej<br />

hospodárnosti budov a zostavení obsahovej<br />

náplne k <strong>sk</strong>ú‰ke odbornej spôsobilosti pre energetickú<br />

certifikáciu budov.<br />

ËaÏké obdobie bolo v rokoch 2003 aÏ 2004,<br />

po predloÏení návrhu vlády Sloven<strong>sk</strong>ej republiky<br />

na zru‰enie komory a jej transformáciu na<br />

dobrovoºné zdruÏenie.<br />

Komora musela preukazovaÈ, Ïe v Ïiadnom<br />

prípade neeliminuje konkurenãné prostredie na<br />

podnikateº<strong>sk</strong>om trhu. Naopak, svojimi aktivitami<br />

podporuje korektné konkurenãné podnikateº<strong>sk</strong>é<br />

prostredie. Podieºa sa na overovaní dodrÏiavania<br />

trvalej ãestnej súÈaÏe a pomáha zamedzeniu<br />

vstupu nekompetentn˘ch osôb na stavebn˘<br />

trh a do celého procesu v˘stavby.<br />

V koneãnom dôsledku nedo‰lo k zru‰eniu komory,<br />

museli sa v‰ak upraviÈ vnútorné poriadky.<br />

Vo vnútorn˘ch poriadkoch sú jednoznaãne<br />

stanovené kompetencie jednotliv˘ch volen˘ch<br />

orgánov a poriadky dávajú ãlenom moÏnosÈ odvolania<br />

sa proti rozhodnutiu volen˘ch orgánov.<br />

Komora priebeÏne úzko spolupracuje so Sloven<strong>sk</strong>ou<br />

komorou architektov, Komorou geodetov<br />

a kartografov, Sloven<strong>sk</strong>˘m zväzom stavebn˘ch<br />

inÏinierov, Zväzom stavebn˘ch podnikateºov<br />

Sloven<strong>sk</strong>a, stavebn˘mi fakultami sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

univerzít, ZdruÏením pre rozvoj sloven<strong>sk</strong>ej<br />

architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia<br />

a ZdruÏením pre stavebné právo Sloven<strong>sk</strong>a.<br />

Hºadáme moÏnosti a spoloãné postupy pri rie-<br />

‰ení problematiky, predov‰etk˘m v legislatívnej<br />

oblasti, celoÏivotnom vzdelávaní fyzick˘ch osôb<br />

a právnick˘ch osôb a tvorbe vykonávacích predpisov.<br />

Z tak˘chto úspe‰n˘ch aktivít moÏno spomenúÈ,<br />

napr. celo‰tátnu súÈaÏ realizovan˘ch stavieb<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u a dnes nielen príslu‰nej odbornej<br />

verejnosti známu Stavbu roka. Vo verejnej prezentácii<br />

hlavn˘ch úãastníkov realizácie zaslúÏene<br />

pribudli tí najmenej zverejÀovaní, ale s vysok˘mi<br />

zásluhami na kvalite komplexnej realizácie<br />

stavieb, a to: projektant architektonickej ãasti,<br />

projektant rozhodujúcej odbornej ãasti, hlavn˘<br />

stavbyvedúci a stavebn˘ dozor. ëalej sú to dve<br />

celo‰tátne vysoko‰kol<strong>sk</strong>é súÈaÏe: Cena ZdruÏenia<br />

pre rozvoj sloven<strong>sk</strong>ej architektúry a stavebníctva<br />

– ABF Slovakia – Bakalár a InÏinier<strong>sk</strong>a<br />

48

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O<br />

cena (celo‰tátna súÈaÏ diplomov˘ch prác inÏinier<strong>sk</strong>eho<br />

‰túdia stavebn˘ch, strojníckych a elektrotechnick˘ch<br />

fakúlt sloven<strong>sk</strong>˘ch univerzít). Sú<br />

pomerne ‰iroko medializované ako jednoznaãná<br />

vizitka úrovne v˘uãby na dotknut˘ch vysok˘ch<br />

‰kolách a motiváciou ‰tudentov ku kvalite ãi uÏ<br />

závereãn˘ch bakalár<strong>sk</strong>ych prác, ãi diplomov˘ch<br />

prác, ako aj k zdravej súÈaÏivosti.<br />

Vysok˘m ‰tandardom moÏno oznámkovaÈ<br />

súãinnosÈ komory so zahraniãn˘mi profesijn˘mi<br />

komorami a spolkami.<br />

Komora sa trvalo zúãastÀuje akcií spájania síl<br />

stavbár<strong>sk</strong>ych organizácií v rámci Európ<strong>sk</strong>ej únie<br />

a súãasne patrí medzi zakladajúcich ãlenov Európ<strong>sk</strong>ej<br />

rady inÏinier<strong>sk</strong>ych komôr v roku 2003.<br />

Aktívna je aj spolupráca inÏinierov komôr<br />

krajín Vy‰ehrad<strong>sk</strong>ej ‰tvorky (V4). UÏ v roku<br />

1994 sa z iniciatívou komory u<strong>sk</strong>utoãnilo 1.<br />

zasadnutie inÏinier<strong>sk</strong>ych komôr a organizácií<br />

krajín V4 v Bratislave. Ich ostatné zasadnutie<br />

bolo v októbri 2011 v poº<strong>sk</strong>om Vroclave. V<br />

rámci spolupráce boli vydané ‰tyri diely publikácie<br />

„Technické pamiatky V4“, v ktor˘ch sú<br />

prezentované prekrásne stavby na‰ich predkov.<br />

Do budúcnosti je dôleÏitou úlohou komory<br />

zachytiÈ reguláciu povolaní a mobilitu fyzick˘ch<br />

a právnick˘ch osôb v rámci Európ<strong>sk</strong>ej<br />

únie, rovnako aj liberalizáciu trhov.<br />

V ostatnom ãase sa odborné dianie v komore<br />

presúva na regionálne zdruÏenia v Bratislave,<br />

Trnave, Îiline, Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici a Ko‰iciach.<br />

Komora vlastní priestory na ãinnosÈ odborn˘ch<br />

sekcií.<br />

A takto komora, vybavená priestormi na ãinnosÈ<br />

odborn˘ch sekcií – s odborníkmi, inÏiniermi<br />

projektantmi, autorizovan˘mi fyzick˘mi i<br />

právnick˘mi osobami, aj fyzick˘mi osobami s<br />

osvedãeniami stavebn˘ dozor ãi stavbyvedúci –,<br />

ponúka aj obãanom Ïijúcim nielen na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

pri ich rôznych staviteº<strong>sk</strong>˘ch aktivitách tie<br />

svoje prísne „certifikované“ sluÏby, a hneì i s jej<br />

odborníkmi. Treba uÏ raz aj na Sloven<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>oncovaÈ<br />

s „naturizmom“ a jeho negatívnymi dôsledkami<br />

na nie lacn˘ch stavbách, ktoré po ich <strong>sk</strong>onãení<br />

nároãn˘mi opravami a úpravami vyÈahujú<br />

ìal‰ie nie malé peniaze z vreciek obãanov.<br />

Na záver musím kon‰tatovaÈ, Ïe zákonom<br />

znovu obnovená pôsobnosÈ stavov<strong>sk</strong>˘ch komôr<br />

na Sloven<strong>sk</strong>u je vysoko pozitívnym príspevkom<br />

‰tátu ku kvalite odborn˘ch prác a sluÏieb<br />

obãanom tohto ‰tátu.<br />

prof. Ing. Du‰an MAJDÚCH, PhD.<br />

predseda SKSI<br />

Autorizovaní stavební inÏinieri pre zjednotenú<br />

Európu a rozvoj Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu<br />

Bavor<strong>sk</strong>á inÏinier<strong>sk</strong>a komora – v˘stavba a Sloven<strong>sk</strong>á komora stavebn˘ch inÏinierov<br />

sú staviteºmi mostov Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu<br />

Stavební inÏinieri budujú mosty, budujú Európu a budujú budúcnosÈ – to bolo mottom stretnutia<br />

poslanca Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu Markusa Ferbera s predstaviteºmi Sloven<strong>sk</strong>ej komory stavebn˘ch inÏinierov<br />

a Bavor<strong>sk</strong>ej inÏinier<strong>sk</strong>ej komory – v˘stavba, ktoré sa konalo dÀa 24. februára 2012 v nemeckom Augsburgu.<br />

Stavební inÏinieri budujú mosty, budujú Európu a budujú budúcnosÈ – to bolo mottom stretnutia poslanca Európ<strong>sk</strong>eho<br />

parlamentu Markusa Ferbera s predstaviteºmi Sloven<strong>sk</strong>ej komory stavebn˘ch inÏinierov a Bavor<strong>sk</strong>ej inÏinier<strong>sk</strong>ej komory –<br />

v˘stavba, ktoré sa konalo dÀa 24. februára 2012 v nemeckom Augsburgu.<br />

Z iniciatívy ãestného predsedu a zakladateºa<br />

Bavor<strong>sk</strong>ej inÏinier<strong>sk</strong>ej komory (BayIKa-Bau)<br />

profesora Karla Klinga sa 24. februára 2012<br />

u<strong>sk</strong>utoãnilo stretnutie zástupcov BayIKa-Bau,<br />

Sloven<strong>sk</strong>ej komory stavebn˘ch inÏinierov,<br />

(SKSI) a Dunaj<strong>sk</strong>ého vedomostného klastra<br />

(DVK) s poslancom Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu a<br />

predsedom európ<strong>sk</strong>ej <strong>sk</strong>upiny CSU Markusom<br />

Ferberom a Robertom Schenkom, generálnym<br />

riaditeºom sekcie plánovania a v˘stavby administratívno-správnej<br />

oblasti ·váb<strong>sk</strong>o.<br />

Zámerom stretnutia bolo prerokovaÈ moÏnosti<br />

vzájomnej spolupráce v rámci nadnárodn˘ch<br />

makroregionálnych projektov s cieºom<br />

rozvoja Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu najmä v oblasti<br />

dopravnej infra‰truktúry, bezpeãnosti, ochrany<br />

Ïivotného prostredia a kultúrnych hodnôt a dediãstva<br />

Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu a posilnenia in‰titucionálnej<br />

spolupráce. Predstavitelia DVK si<br />

stanovili za cieº podporu mobility, udrÏateºn˘ch<br />

energetick˘ch zdrojov, cestovného ruchu, ochrany<br />

Ïivotného prostredia, budovania prosperity<br />

v dunaj<strong>sk</strong>om regióne a rozvoja nadnárodnej<br />

makro regionálnej spolupráce.<br />

Markus Ferber, ktor˘ je zároveÀ inÏinierom a<br />

ãlenom Bavor<strong>sk</strong>ej inÏinier<strong>sk</strong>ej komory, prejavil<br />

o projekt veºk˘ záujem. „Cítim osobnú povinnosÈ<br />

pomôcÈ tomuto projektu...“, povedal europoslanec.<br />

Heinrich Schroeter, prezident BayIKa-Bau,<br />

navrhol prepojiÈ financovanie t˘chto projektov<br />

spoluprácou najmenej troch ãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín<br />

EÚ. „Trojnárodné projekty by mali byÈ podmienkou<br />

financovania z európ<strong>sk</strong>ych fondov...,“<br />

povedal Schroeter.<br />

1. podpredseda SKSI Vladimír Benko potvrdil,<br />

Ïe v súãasnej situácii je moÏné a priechodné<br />

nastavenie pripravovan˘ch makroregionálnych<br />

projektov DVK na princípe minimálne<br />

trojnárodn˘ch projektov pre rozvoj dunaj<strong>sk</strong>ého<br />

regiónu. „DVK potrebuje vedomosti a spoluprácu<br />

inÏinierov dotknut˘ch krajín, aby bolo moÏné<br />

kvalitne pripraviÈ budúcnosÈ rozvoja Dunaj<strong>sk</strong>ého<br />

regiónu. V˘slovne si prajeme, aby sa sloven<strong>sk</strong>í<br />

a bavor<strong>sk</strong>í inÏinieri aktívne zapojili do pripravovan˘ch<br />

multinárodn˘ch projektov. T˘m sa<br />

viac prehæbi spolupráca medzi Bavor<strong>sk</strong>ou inÏinier<strong>sk</strong>ou<br />

komorou a Sloven<strong>sk</strong>ou komorou stavebn˘ch<br />

inÏinierov,“ povedal Vladimír Benko.<br />

Markus Ferber zdôraznil v˘znam Dunaj<strong>sk</strong>ej<br />

stratégie pre Európu, najmä v oblasti dopravy, obchodu<br />

a cestovného ruchu. Cieºom je vytvoriÈ jednotnú<br />

stratégiu pre rozvoj tohto makroregiónu.<br />

Prisºúbil predstaviÈ tento projekt v Európ<strong>sk</strong>om<br />

parlamente v Bruseli, ako aj jeho pripravenosÈ na<br />

podporu po<strong>sk</strong>ytovania dotácií z fondov EÚ.<br />

Úspech makroregionálnych projektov pre<br />

rozvoj Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu zabezpeãí prísun<br />

investícií do Dunaj<strong>sk</strong>ého regiónu z fondov EÚ,<br />

a teda aj na Sloven<strong>sk</strong>o. V ãase recesie sa t˘m aj<br />

sloven<strong>sk</strong>˘m autorizovan˘m inÏinierom otvoria<br />

nové príleÏitosti a moÏnosti profitovaÈ z dlhoroãnej<br />

spolupráce medzi Sloven<strong>sk</strong>ou komorou<br />

stavebn˘ch inÏinierov a Bavor<strong>sk</strong>ou inÏinier<strong>sk</strong>ou<br />

komorou a prispieÈ tak k rozvoju Sloven<strong>sk</strong>a, Dunaj<strong>sk</strong>ého<br />

regiónu a Európy.<br />

49

MINISTERSTVO ·KOLSTVA, VEDY, V¯SKUMU A<br />

·PORTU SR<br />

Centrum vedecko-technick˘ch informácií SR (CVTI SR) ako organizácia priamo riadená<br />

Ministerstvom ‰kolstva, vedy, v˘<strong>sk</strong>umu a ‰portu SR zabezpeãuje okrem in˘ch aktivít aj informaãnú<br />

podporu pre rozvoj vedy a techniky na Sloven<strong>sk</strong>u. Ak˘m spôsobom je toto poslanie CVTI SR<br />

realizované a aké sú ìal‰ie funkcie centra nám priblíÏil riaditeº CVTI SR, profesor Ján TUR≈A.<br />

Predpokladom úspe‰nej vedy sú<br />

kvalitné a aktuálne informácie<br />

Predstavte, prosím, v struãnosti na‰im ãitateºom<br />

poslanie a ãinnosÈ va‰ej in‰titúcie.<br />

Jednou z primárnych úloh na‰ej in‰titúcie<br />

je v rámci prevádzky ‰pecializovanej vedeckej<br />

kniÏnice zí<strong>sk</strong>avanie, spracúvanie, uchovávanie<br />

a sprístupÀovanie informaãn˘ch zdrojov<br />

ak˘mi sú knihy, periodiká a ãlánky v tlaãenej,<br />

ale v súãasnosti najmä v elektronickej<br />

forme. V rámci tejto ãinnosti zabezpeãujeme<br />

po<strong>sk</strong>ytovanie ‰irokej ‰kály kniÏniãn˘ch a informaãn˘ch<br />

sluÏieb pre vedeckú komunitu a<br />

odbornú verejnosÈ.<br />

ëal‰ou oblasÈou je budovanie a prevádzka<br />

komplexn˘ch informaãn˘ch systémov pre<br />

vedu a v˘<strong>sk</strong>um, ako aj metodická a analytická<br />

ãinnosÈ zameraná na podporu riadenia a<br />

hodnotenia v oblasti v˘<strong>sk</strong>umu, v˘voja a vysok˘ch<br />

‰kôl.<br />

Samostatnou ãinnosÈou je popularizácia<br />

vedy a techniky smerom k odbornej i ‰ir‰ej verejnosti,<br />

ktorej sa venuje Národné centrum pre<br />

popularizáciu vedy a techniky v spoloãnosti<br />

CVTI SR.<br />

·pecifickou oblasÈou, na ktorú sa od júna<br />

2010 zameriavame, je podpora vedeckej komunity<br />

pri aplikácii vedeck˘ch poznatkov v<br />

praxi. Na tento cieº bolo zriadené Centrum<br />

transferu technológií pri CVTI SR. Informaãnú<br />

podporu v procesoch transferu technológií<br />

zabezpeãuje na‰e Stredi<strong>sk</strong>o patentov˘ch<br />

informácií – PATLIB CVTI SR.<br />

Pristavme sa najprv pri kniÏniãno-informaãn˘ch<br />

sluÏbách. Sú dnes iné ako boli kedysi<br />

CVTI SR sa pretransformovalo na modernú<br />

in‰titúciu, ktorá okrem in˘ch funkcií stále<br />

po<strong>sk</strong>ytuje odbornej verejnosti aj kniÏniãnoinformaãné<br />

sluÏby v oblasti vedy a techniky.<br />

Na‰i pouÏívatelia môÏu sprístupÀované elektronické<br />

zdroje vyuÏívaÈ aj priamo z pracovi<strong>sk</strong>a,<br />

domova, hotela alebo internetovej kaviarne,<br />

a to prostredníctvom tzv. vzdialeného prístupu.<br />

Registrovan˘ pouÏívateº má príleÏitosÈ<br />

pracovaÈ s bibliografick˘mi ako aj plnotextov˘mi<br />

databázami renomovan˘ch vydavateºov,<br />

ako sú Elsevier, Springer Verlag, Wiley,<br />

EBSCO Publishing, Thomson Reuters,<br />

Emerald, Nature a ìal‰í a prezeraÈ a ‰tudovaÈ<br />

plné znenia ãlánkov, ãasopisov alebo priamo<br />

elektronick˘ch kníh, referenãn˘ch príruãiek<br />

a pod.<br />

V minulom roku bol do prevádzky uveden˘<br />

nov˘ centrálny vyhºadávací portál pre<br />

vedu a v˘<strong>sk</strong>um s názvom scientia.<strong>sk</strong><br />

(http://scientia.cvtisr.<strong>sk</strong>), ktor˘ umoÏÀuje súãasne<br />

prehºadávaÈ v desiatkach tisícov titulov<br />

v najv˘znamnej‰ích licencovan˘ch, ako aj<br />

voºne prístupn˘ch vedeck˘ch databázach, ão<br />

pouÏívateºom priná‰a v˘razne vy‰‰iu kvalitu<br />

a komfort vyhºadávania oproti postupnému<br />

prehºadávaniu jednotliv˘ch e-zdrojov. Portál<br />

po<strong>sk</strong>ytuje pouÏívateºom aj odporúãaciu sluÏbu,<br />

v rámci ktorej sa pre vyhºadan˘ ãlánok odporúãajú<br />

ìal‰ie relevantné ãlánky, o ktoré sa<br />

zaujímali iní pouÏívatelia.<br />

KniÏniãn˘ fond CVTI SR vo fyzickej podobe<br />

tvorí takmer milión dokumentov z oblasti<br />

technick˘ch, prírodn˘ch a spoloãen<strong>sk</strong>˘ch<br />

vied. SprístupÀujú sa prostredníctvom moderného<br />

kniÏniãno-informaãného systému, ktor˘<br />

po<strong>sk</strong>ytuje pouÏívateºom veºk˘ komfort pri<br />

ich vyhºadávaní a objednávaní.<br />

CVTI SR sa venuje aj problematike zhromaÏìovania<br />

a sprístupÀovania tzv. sivej literatúry.<br />

Sivá literatúra sprostredkúva najãerstvej‰ie<br />

poznatky z oblasti vedy a v˘<strong>sk</strong>umu,<br />

av‰ak ãasto je pomerne ÈaÏko dostupná. Zah⁄Àa<br />

dokumenty a materiály, ktoré spravidla<br />

v mal˘ch nákladoch vydávajú v˘<strong>sk</strong>umné ústavy,<br />

vysoké ‰koly, medzinárodné organizácie,<br />

orgány verejnej správy a iné právnické a fyzické<br />

osoby, a ktoré ne‰íri distribuãná sieÈ<br />

vydavateºstiev v SR. Ide napríklad o konferenãné<br />

zborníky, postery, v˘<strong>sk</strong>umné, v˘roãné,<br />

závereãné, technické, prie<strong>sk</strong>umové správy,<br />

vysoko‰kol<strong>sk</strong>é kvalifikaãné práce, firemnú<br />

literatúru, ‰tatistiky, normalizaãné materiály,<br />

vedecké, grantové, projektové ‰túdie, anal˘zy,<br />

prie<strong>sk</strong>umy a pod.<br />

Pre ‰irokú obec kniÏniãn˘ch a informaãn˘ch<br />

pracovníkov vydáva CVTI SR celosloven<strong>sk</strong>˘<br />

odborn˘ ãasopis ITlib. Informaãné<br />

technológie a kniÏnice (www.cvtisr.<strong>sk</strong>/itlib),<br />

ktor˘ sa venuje otázkam vyuÏívania modern˘ch<br />

informaãn˘ch technológií pri zí<strong>sk</strong>avaní,<br />

uchovávaní a sprístupÀovaní informácií a<br />

dokumentov.<br />

MôÏete nám teraz priblíÏiÈ, ão v‰etko sa<br />

<strong>sk</strong>r˘va pod pojmami prevádzka a rozvoj<br />

komplexn˘ch informaãn˘ch systémov pre<br />

vedu a v˘<strong>sk</strong>um<br />

Centrum vedecko-technick˘ch informácií<br />

SR je poverené správou, prevádzkou a rozvojom<br />

Centrálneho informaãného portálu pre<br />

v˘<strong>sk</strong>um, v˘voj a inovácie (CIP VVI), ktor˘<br />

slúÏi ako jeden z nástrojov na riadenie a hodnotenie<br />

‰tátnej vednej a technickej politiky.<br />

Systém zhromaÏìuje údaje o ‰tátnej podpore<br />

vedy a jej financovaní, ako aj o medzinárodnej<br />

vedecko-technickej spolupráci, v˘sledkoch<br />

v˘<strong>sk</strong>umu a v˘voja a v˘zvach na<br />

podávanie v˘<strong>sk</strong>umn˘ch projektov. Na portáli<br />

sú umiestnené aj oficiálne dokumenty, vybrané<br />

‰tatistické ukazovatele, národné smer-<br />

50

MINISTERSTVO ·KOLSTVA, VEDY, V¯SKUMU A<br />

·PORTU SR<br />

nice a smernice EÚ. Navy‰e portál obsahuje<br />

informácie o projektoch zameran˘ch na v˘<strong>sk</strong>um,<br />

v˘voj a inovácie, ktoré boli celkom alebo<br />

ãiastoãne financované z verejn˘ch zdrojov,<br />

vrátane ich v˘stupov a spoloãen<strong>sk</strong>o-ekonomického<br />

dopadu.<br />

Zaãiatkom roka 2011 zaãala transformácia<br />

Centrálneho informaãného portálu na modern˘<br />

informaãn˘ systém o vede, re‰pektujúc<br />

zauÏívané ‰tandardy EÚ, najmä dátov˘ model<br />

CERIF. Názov nového systému bude SK<br />

CRIS (Slovak Current Research Information<br />

System) a bude zhromaÏìovaÈ a spracúvaÈ<br />

vybrané údaje o organizáciách, projektoch a<br />

v˘<strong>sk</strong>umníkoch, ako i v˘stupoch dosiahnut˘ch<br />

v rámci projektov podporen˘ch z verejn˘ch<br />

zdrojov. Prístupové rozhranie zabezpeãí<br />

moÏnosÈ efektívneho prepojenia systému<br />

SK CRIS s ostatn˘mi informaãn˘mi systémami<br />

a nástrojmi o vede na centrálnej i lokálnych<br />

úrovniach. Prostredníctvom portálového rie-<br />

‰enia bude tento databázov˘ nástroj prístupn˘<br />

‰irokej verejnosti, ão umoÏní verejnosti sledovaÈ<br />

a kontrolovaÈ efektívnosÈ vynakladania<br />

verejn˘ch zdrojov na vedu a techniku vrátane<br />

dosiahnut˘ch v˘sledkov a v˘stupov v˘<strong>sk</strong>umu<br />

a v˘voja. Anglická jazyková mutácia portálu<br />

na druhej strane umoÏní zí<strong>sk</strong>aÈ komplexn˘<br />

prehºad o vede a technike na Sloven<strong>sk</strong>u aj<br />

zahraniãn˘m partnerom.<br />

Ako sme spomínali, okrem portálu CIP<br />

VVI a jeho nástupcu SK CRIS, je na‰a in‰titúcia<br />

zodpovedná aj za prevádzku a rozvoj<br />

ìal‰ích systémov, ktoré slúÏia ako podporné<br />

nástroje pre ústredné orgány ‰tátnej správy v<br />

procesoch hodnotenia kvality vedy a v˘<strong>sk</strong>umu.<br />

âo si presne môÏeme predstaviÈ pod podpornou<br />

ãinnosÈou zameranou na hodnotenie<br />

kvality v oblasti v˘<strong>sk</strong>umu a v˘voja<br />

V oblasti hodnotenia kvality vedy zabezpeãuje<br />

CVTI SR vecnú a technickú podporu a<br />

verifikáciu údajov v procese hodnotenia publikaãnej<br />

ãinnosti vysok˘ch ‰kôl v SR. V<br />

tomto smere ide najmä o budovanie a prevádzku<br />

Centrálneho registra evidencie publikaãnej<br />

ãinnosti (CREPâ) a Centrálneho registra<br />

evidencie umeleckej ãinnosti (CREUâ), Centrálneho<br />

registra závereãn˘ch a kvalifikaãn˘ch<br />

prác (CRZP) a prevádzkovanie Antiplagiátor<strong>sk</strong>ého<br />

systému (APS).<br />

CREPâ/CREUâ vznikol ako rozvojov˘<br />

projekt zadan˘ Ministerstvom ‰kolstva SR.<br />

Na jeho rie‰ení sa podieºalo konzorcium niekoºk˘ch<br />

univerzít s cieºom zabezpeãiÈ potrebu<br />

efektívneho zberu podkladov o v˘stupoch<br />

publikaãnej ãinnosti, umeleckej ãinnosti a<br />

ohlasov pre hodnotenie vysok˘ch ‰kôl, vrátane<br />

následnej kontroly a prezentácie t˘chto<br />

údajov. V registroch je zaznamenaná komplexná<br />

evidencia publikaãnej a umeleckej<br />

ãinnosti vysok˘ch ‰kôl v SR. Údaje zí<strong>sk</strong>ané<br />

z registrov slúÏia pre M·VVa· SR ako podklad<br />

na rozdeºovanie ‰tátnej dotácie verejn˘m<br />

vysok˘m ‰kolám.<br />

V súãasnosti do databázy prispieva spolu<br />

27 vysok˘ch ‰kôl (v‰etky verejné a niektoré<br />

‰tátne a súkromné). Webové sídlo CREPâ je<br />

verejne dostupné na webovej stránke<br />

www.crepc.<strong>sk</strong>. Prevádzkovateºom registrov je<br />

CVTI SR.<br />

CVTI SR je zodpovedné o. i. za správu,<br />

prevádzku a rozvoj Centrálneho registra<br />

závereãn˘ch a kvalifikaãn˘ch prác a naÀ<br />

napojeného Systému na odhaºovanie plagiátov<br />

pre potreby sloven<strong>sk</strong>˘ch akademick˘ch<br />

a v˘<strong>sk</strong>umn˘ch in‰titúcií, známeho<br />

tieÏ pod oznaãením Antiplagiátor<strong>sk</strong>˘ systém.<br />

Systém sme predstavili v jednom z<br />

predchádzajúcich ãísiel ná‰ho ãasopisu.<br />

Máte v tejto oblasti nejaké novinky<br />

Dovoºte na úvod pár slov na pripomenutie<br />

podstaty fungovania Systému na odhaºovanie<br />

plagiátov pre potreby sloven<strong>sk</strong>˘ch akademick˘ch<br />

a v˘<strong>sk</strong>umn˘ch in‰titúcií. Antiplagiátor<strong>sk</strong>˘<br />

systém slúÏi ako podporn˘ nástroj v procese<br />

overovania originality závereãn˘ch prác<br />

(bakalár<strong>sk</strong>e, diplomové a doktorand<strong>sk</strong>é) a<br />

kvalifikaãn˘ch prác (rigorózne a habilitaãné).<br />

Systém je v prevádzke od 30. apríla 2010 a<br />

za jeho správu a rozvoj zodpovedá práve na‰a<br />

in‰titúcia. Práce zo v‰etk˘ch vysok˘ch ‰kôl sa<br />

v prvej fáze ukladajú v Centrálnom registri závereãn˘ch<br />

a kvalifikaãn˘ch prác (CRZP), a<br />

následne sa overuje ich originalita. V˘stupom<br />

overenia originality závereãnej alebo<br />

kvalifikaãnej práce je „Protokol o kontrole<br />

originality“, ktor˘ identifikuje ãasti textu<br />

predloÏenej práce totoÏné s ãasÈami textov<br />

prác uloÏen˘ch v CRZP a s vybran˘mi internetov˘mi<br />

zdrojmi. Protokol o kontrole originality<br />

práce sa sprístupÀuje <strong>sk</strong>ú‰obnej komisii<br />

na vyhodnotenie a je súãasÈou zápisu o závereãnej<br />

(‰tátnej) <strong>sk</strong>ú‰ke. K 27. 2. 2012 pre-<br />

‰lo kontrolou originality 151 252 prác. V akademickom<br />

roku 2010 – 2011 (september 2010<br />

– jún 2011) pre‰lo kontrolou originality 81<br />

114 závereãn˘ch prác a v kalendárnom roku<br />

2011 to bolo 77 857 prác.<br />

Vzhºadom na zvy‰ujúce sa nároky na v˘poãtové<br />

a najmä úloÏné kapacity súvisiace s<br />

nárastom poãtu prác uloÏen˘ch v CRZP prebehla<br />

migrácia systémov do Dátového centra<br />

pre v˘<strong>sk</strong>um a v˘voj v Îiline, ãím sa zv˘-<br />

‰ila bezpeãnosÈ systémov a r˘chlosÈ odozvy.<br />

Kvalitu systému na odhaºovanie plagiátov<br />

budeme ìalej zvy‰ovaÈ spoluprácou s Jazykovedn˘m<br />

ústavom ªudovíta ·túra SAV (zapracovaním<br />

morfologického slovníka a slovníka<br />

synon˘m) a s Filozofickou fakultou Pre-<br />

‰ov<strong>sk</strong>ej univerzity (zapracovaním slovníka<br />

koreÀov˘ch morfém), ako i ìal‰ími opatreniami.<br />

Systém na odhaºovanie plagiátov je nástrojom<br />

podporujúcim ochranu du‰evného<br />

vlastníctva. Má v sebe potenciál po<strong>sk</strong>ytovaÈ<br />

sluÏby kontroly originality nielen pre vysoké<br />

‰koly a pre vymenované typy prác, ale aj pre<br />

iné druhy dokumentov a ìal‰ie in‰titúcie.<br />

Od 1. 9. 2011 nadobudol úãinnosÈ zákon ã.<br />

6/2011 Z. z., ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon<br />

ã. 131/2002 Z. z. o vysok˘ch ‰kolách. Obdobie<br />

od zaãiatku roka 2011 aÏ do septembra<br />

2011 bolo obdobím intenzívnych príprav na<br />

implementáciu zmien vypl˘vajúcich zo zákona.<br />

Zákon ustanovuje povinnosÈ pre prevádzkovateºa<br />

centrálneho registra závereãn˘ch,<br />

rigoróznych a habilitaãn˘ch prác sprístupÀovaÈ<br />

práce, ktoré pre‰li kontrolou originality<br />

(boli posúdené systémom na odhaºovanie plagiátorstva,<br />

ktor˘ zisÈuje miery zhody prác s<br />

in˘mi dokumentmi) a ku ktor˘m bola uzatvorená<br />

licenãná zmluva medzi autorom a ‰tátom<br />

(zastúpen˘m príslu‰nou vysokou ‰kolou).<br />

Uzatvorenie licenãnej zmluvy je podmienkou<br />

umoÏnenia obhajoby práce, ktorá dopæÀa doteraj‰ie<br />

povinné zasielanie práce do registra<br />

na kontrolu originality. Tie práce, ktoré boli<br />

do registra zaslané do termínu pred 1. 9. 2011,<br />

sa nesprístupÀujú.<br />

V poslednom období vyvíjate aktivity aj v<br />

oblasti propagácie a popularizácie vedy a<br />

techniky. MôÏete nám tie najv˘znamnej‰ie<br />

priblíÏiÈ<br />

V rámci CVTI SR bolo zriadené Národné<br />

centrum pre popularizáciu vedy a techniky v<br />

spoloãnosti (NCP VaT) ako podporn˘ nástroj<br />

v oblasti popularizácie vedy a techniky na celosloven<strong>sk</strong>ej<br />

úrovni, ale i v zahraniãí. NCP<br />

VaT aktívne propaguje vedu smerom k odbornej<br />

i laickej verejnosti a vytvára priestor pre<br />

di<strong>sk</strong>usie medzi vedcami o dosiahnut˘ch v˘sledkoch<br />

v˘<strong>sk</strong>umu a v˘voja a dôleÏitosti aktívneho<br />

zapájania sa vedeck˘ch pracoví<strong>sk</strong> zo<br />

Sloven<strong>sk</strong>a do medzinárodnej vedecko-technickej<br />

spolupráce. To je zabezpeãené najmä<br />

prostredníctvom organizovan˘ch konferencií,<br />

predná‰ok, seminárov a in˘ch podujatí<br />

orientovan˘ch na jednotlivé vedné disciplíny<br />

a rôzne cieºové <strong>sk</strong>upiny, ako aj formou mediálnej<br />

propagácie. NCP VaT sa kaÏdoroãne<br />

aktívne podieºa na organizaãnom zabezpeãení<br />

hlavn˘ch a sprievodn˘ch podujatí T˘Ïd-<br />

Àa vedy a techniky na Sloven<strong>sk</strong>u. ëal‰ím z<br />

v˘znamn˘ch propagaãn˘ch projektov je napríklad<br />

cyklus relácií o sloven<strong>sk</strong>ej vede s názvom<br />

Spektrum vedy, ktor˘ realizuje NCP<br />

VaT v spolupráci so Sloven<strong>sk</strong>ou akadémiou<br />

vied. Pri u<strong>sk</strong>utoãÀovaní popularizaãn˘ch aktivít<br />

sa vo veºkej miere vyuÏívan˘ aj Centrálny<br />

informaãn˘ portál pre v˘<strong>sk</strong>um, v˘voj a inovácie<br />

(CIP VVI), ktor˘ je dostupn˘ na<br />

https://www.vedatechnika.<strong>sk</strong>.<br />

51

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E<br />

S cieºom pomôcÈ Európe a predov‰etk˘m európ<strong>sk</strong>ej mládeÏi chopiÈ sa najlep‰ích pracovn˘ch<br />

príleÏitostí prostredníctvom digitálnych technológií, spojili spoloãnosti DIGITALEUROPE<br />

a European Schoolnet (Európ<strong>sk</strong>a ‰kol<strong>sk</strong>á sieÈ, ìalej len EUN) svoje sily s Európ<strong>sk</strong>ou komisiou –<br />

GR pre podnikanie a priemysel a pripravujú Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills 2012, ktor˘ sa bude konaÈ<br />

od 26. do 30. marca 2012. IT Asociácia Sloven<strong>sk</strong>a sa bude uÏ po druh˘krát podieºaÈ na tomto<br />

projekte ako ãlen zdruÏenia DIGITALEUROPE v úzkej spolupráci s Ministerstvom ‰kolstva,<br />

vedy, v˘<strong>sk</strong>umu a ‰portu SR, ktoré je ãlenom zdruÏenia EUN.<br />

Mimoriadne úspe‰n˘ projekt<br />

Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills sa vracia<br />

po dvoch rokoch aj na Sloven<strong>sk</strong>o<br />

NezamestnanosÈ mlad˘ch ºudí, ktorá dosiahla<br />

v EÚ viac ako 40 % úroveÀ, je znepokojujúcim<br />

trendom. PríleÏitosti v oblasti matematiky,<br />

prírodn˘ch vied, informaãn˘ch a komunikaãn˘ch<br />

technológií, predstavujú kºúãovú<br />

úlohu pri tvorbe modernej pracovnej<br />

sily. Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills 2012 je kampaÀ<br />

zameraná na to, aby ºuìom ukázala ako<br />

zí<strong>sk</strong>aÈ prácu a nadobudnúÈ digitálne kompetencie<br />

pre Ïivot v digitálnej súãasnosti.<br />

Európ<strong>sk</strong>e spoloãnosti vrátane popredn˘ch<br />

informaãno-komunikaãn˘ch predstaviteºov,<br />

ako sú Nokia, Microsoft, Cisco, Intel a ìal‰ie<br />

v spolupráci so vzdelávacími in‰titúciami a orgánmi<br />

verejnej moci, prinesú rozsiahle a rôznorodé<br />

portfólio podujatí a aktivít do viac<br />

ako 30 európ<strong>sk</strong>ych krajín. Ministerstvá, ktoré<br />

majú vo svojej kompetencii vzdelávanie,<br />

uznali v˘znam informaãn˘ch a komunikaãn˘ch<br />

technológií a poÏiadavku spolupracovaÈ<br />

s priemyslom. Tak bude moÏné sprostredkovaÈ<br />

prácu ºuìom, ktorí ju hºadajú a po<strong>sk</strong>ytnúÈ<br />

informácie o kariérnych moÏnostiach.<br />

„Malé a stredné podniky môÏu rásÈ len<br />

vìaka tomu, Ïe zamestnávajú vysoko kvalifikovan˘ch<br />

ºudí,“ uviedol Dr. Erkki Ormala,<br />

prezident spoloãnosti DIGITALEUROPE.<br />

„Správne zruãnosti podporujú inovácie a podnikanie.<br />

NemôÏeme podceÀovaÈ v˘znam digitálnych<br />

technológií,“ dodal.<br />

„Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills je vynikajúca<br />

príleÏitosÈ ako sa dozvedieÈ viac o tom, ak˘mi<br />

zruãnosÈami by ste mali disponovaÈ, aby<br />

ste sa zamestnali,“ povedal Marc Durando,<br />

v˘konn˘ riaditeº spoloãnosti European Schoolnet.<br />

Niektoré z najlep‰ích pracovn˘ch pozícií sú<br />

ponúkané práve prostredníctvom technológií<br />

– predstavte si svet bez Twitteru alebo Facebooku,<br />

ktoré boli zaloÏené práve vìaka nad-<br />

‰eniu pre techniku,“ doplnil Durando.<br />

V˘<strong>sk</strong>umy spoloãnosti IDC naznaãujú, Ïe<br />

90 % v‰etk˘ch pracovn˘ch miest bude vyÏadovaÈ<br />

v roku 2015 základnú úroveÀ e-zruãností.<br />

Rie‰enie tejto témy je pre prácu a rast v nasledujúcich<br />

rokoch kºúãovou otázkou. Veºké<br />

spoloãnosti vidia v˘znam zapojenia ão najviac<br />

ºudí do digitálneho Ïivota, a to nielen pre pote‰enie,<br />

ale aj pre prácu.<br />

Prv˘ Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-Skills znamenal<br />

stovky podujatí a aktivít poãas marca 2010.<br />

Zv˘‰ilo sa tak povedomie 65 000 000 obãanov<br />

v 35 krajinách o v˘zname zí<strong>sk</strong>avania<br />

e-zruãností pre prácu a Ïivot. Sloven<strong>sk</strong>o patrilo<br />

k najúspe‰nej‰ím krajinám, ktoré sa do<br />

uvedenej aktivity v roku 2010 zapojili.<br />

Prípravné práce pre Európ<strong>sk</strong>y t˘ÏdeÀ e-<br />

Skills 2012 zaãali v decembri 2011 a niektoré<br />

aktivity budú pokraãovaÈ aÏ do mája 2012.<br />

Prezentácia moÏností na vzdelávanie, odbornú<br />

prípravu a príleÏitostí pre rast zamestnanosÈ<br />

budú zlat˘m klincom príprav a zároveÀ<br />

preukáÏu v˘znam informaãno-komunikaãn˘ch<br />

technológií pre kaÏdú novú prácu.<br />

HLAVNÉ AKTIVITY, KTORÉ PREBEHNÚ<br />

NA SLOVENSKU:<br />

Testovanie IT zruãností – „IT FITNESS“<br />

testy<br />

Cieºom testovania je zistiÈ úroveÀ IT zruãnosti,<br />

schopnosti ich efektívneho vyuÏitia pri<br />

‰túdiu, v práci, v kaÏdodennom Ïivote. Predov‰etk˘m<br />

u hlavnej cieºovej <strong>sk</strong>upiny – mlad˘ch<br />

ºudí, ‰tudentov stredn˘ch a vysok˘ch<br />

‰kôl, ale aj u zamestnancov mal˘ch a stredn˘ch<br />

podnikov a ‰irokej verejnosti.<br />

V priebehu februára – marca 2012 bude k<br />

dispozícii on-line test, prostredníctvom ktorého<br />

si záujemcovia overia úroveÀ svojich IT<br />

zruãností. Informovanie verejnosti o moÏnosti<br />

testovania bude publikované v médiách.<br />

Snahou je, aby sa do procesu testovania zapojila<br />

ão najväã‰ia <strong>sk</strong>upina respondentov a<br />

boli tak zí<strong>sk</strong>ane relevantné informácie o úrovni<br />

IT zruãností na Sloven<strong>sk</strong>u. Preto bude testovanie<br />

sprevádzaÈ cel˘ rad motivaãn˘ch aktivít<br />

– súÈaÏí, cieºom ktor˘ch bude zí<strong>sk</strong>anie ão<br />

najväã‰ieho poãtu zapojen˘ch respondentov,<br />

ako napríklad: súÈaÏ o najaktívnej‰iu ‰kolu<br />

(‰kolu s najväã‰ím poãtom zapojen˘ch ‰tudentov)<br />

a pod. Najúspe‰nej‰ie subjekty majú<br />

moÏnosÈ zí<strong>sk</strong>aÈ zaujímavé ceny. V˘sledky testovania<br />

a víÈazi súÈaÏí budú vyhlásení v rámci<br />

tlaãovej konferencie, ktorá bude usporiadaná<br />

po ukonãení testovania v priebehu Európ<strong>sk</strong>eho<br />

t˘ÏdÀa eSkills 2012 (v marci 2012).<br />

V roku 2010 sa do testovania zapojilo takmer<br />

50 000 úãastníkov z celej Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.<br />

SúÈaÏ ‰tudentov sieÈov˘ch akadémií<br />

SúÈaÏ umoÏní ‰tudentom stredn˘ch a vysok˘ch<br />

‰kôl prezentovaÈ vedomosti v oblasti<br />

poãítaãov˘ch sietí. Jednotlivci a tímy súÈaÏia<br />

v kategóriách na rôznej úrovni zloÏitosti. Sú-<br />

ÈaÏ bude organizovaná v dvoch kolách: ‰kol<strong>sk</strong>é<br />

(január – február) a národné kolo v rámci<br />

Európ<strong>sk</strong>eho eSkills t˘ÏdÀa. Oãakávame, Ïe do<br />

súÈaÏe sa zapojí väã‰ina zo súãasne ‰tudujúcich<br />

viac ako 6 000 ‰tudentov.<br />

VerejnosÈ, firmy a vlády sa môÏu pripojiÈ<br />

k boju proti nezamestnanosti prostredníctvom<br />

Európ<strong>sk</strong>eho t˘ÏdÀa e-Skills 2012. Ak<br />

chcete pomôcÈ roz‰íriÈ e-zruãnosti pre prácu<br />

a Ïivot kliknite na http://e<strong>sk</strong>ills-week.ec.europa.eu<br />

a hºadajte spôsoby, ako spoloãne budovaÈ<br />

digitálnu budúcnosÈ.<br />

52

N Á R O D N Á R A D A S R<br />

KresÈanstvu sa lep‰ie darí<br />

v hor‰ích ãasoch<br />

Keì pred necel˘mi dvomi rokmi KDH vo svojom volebnom programe ponúkalo obãanom tvoriv˘ pokoj, rozvahu<br />

a odbornosÈ, medzi t˘mi, ktorí sa vo voºbách 2010 stali práve zásluhou tohto programu poslancami NR SR, bol<br />

aj dlhoroãn˘ ãlen hnutia Mgr. Alojz PŘIDAL. V jeho poslaneck˘ch aktivitách hrala naozaj dôleÏitú úlohu<br />

profesionalita a zodpovednosÈ, ktor˘ch sa prid⁄Ïal aj vtedy, keì pravicovo-liberálna koalícia zaãala zlyhávaÈ.<br />

Namiesto populistického fanfarónstva alebo dogmatizmu sa usiloval vo v˘boroch NR SR pre nezluãiteºnosÈ<br />

funkcií a pre hospodárstvo, v˘stavbu a dopravu uprednostÀovaÈ to, ão sloven<strong>sk</strong>á politika potrebovala a potrebuje<br />

dlhodobo, kon‰truktívne rie‰enia. A tak nie div, Ïe ho hnutie ponúklo obãanom do volieb 10. 3. 2012 opäÈ<br />

na poprednom mieste – dvanástom. A rovnako nie div, Ïe ho publicista PK Ernest Weidler e‰te pred gradovaním<br />

volebnej kampane oslovil a poÏiadal o odpovede na niekoºko aktuálnych otázok.<br />

Je pozoruhodné, koºko je e‰te stále v popredí<br />

európ<strong>sk</strong>ej politiky kresÈan<strong>sk</strong>o-demokratick˘ch<br />

strán. UÏ pred rokmi sa zdalo, Ïe cirkvi a v˘znamné<br />

kresÈan<strong>sk</strong>é organizácie nebudú maÈ<br />

veºkú ‰ancu – a stále majú. Ako si vysvetºujete<br />

túto obãian<strong>sk</strong>u podporu kresÈan<strong>sk</strong>ej demokracii<br />

Uvedomte si, Ïe KresÈan<strong>sk</strong>o-demokratické hnutie<br />

je na Sloven<strong>sk</strong>u najstar‰ou ponovembrovou<br />

stranou, ktorá vznikla dôsledne zdola. A podºa<br />

mojich informácií je jednou zo strán, ktoré majú<br />

najväã‰í poãet ãlenov a aj vo verejnom Ïivote<br />

presadzuje tradiãné hodnoty, ktoré sú oddávna<br />

zaloÏené na ideách kresÈanstva. TakÏe popularitu,<br />

ktorú KresÈan<strong>sk</strong>o-demokratické hnutie má, pripisujem<br />

práve tomu, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o si e‰te dosÈ váÏi<br />

tradiãné hodnoty, a verím, Ïe máme e‰te na viac,<br />

ako len na dne‰né postavenie KDH. Pre zaujímavosÈ<br />

doplním, Ïe pred 2 ãi 3 rokmi mala e‰te stále<br />

najviac registrovan˘ch ãlenov ªudová strana-<br />

HZDS – ak si dobre pamätám, tak sa ich poãet pohyboval<br />

okolo 35 000. Ale potom uÏ nasledovali<br />

KDH a Smer-SD, ktoré mali pribliÏne po 15 000<br />

ãlenov.<br />

Teraz sú v parlamente tu‰ím ‰tyri strany zo ‰iestich,<br />

ktoré si rôznym spôsobom zakladajú na<br />

svojom kresÈanstve. Samozrejme, sú to svojím<br />

spôsobom politiky odli‰né svety, ale predsa len<br />

sa v rôznych oblastiach dosÈ prekr˘vajú alebo<br />

blíÏia.<br />

Áno, sú to tie hodnoty, ktoré vychádzajú z Bo-<br />

Ïích prikázaní, ãi uÏ zo Starého, alebo z Nového<br />

zákona, a v na‰ej modernej reãi by som povedal,<br />

Ïe je to ãestnosÈ, charakternosÈ, zodpovednosÈ,<br />

spravodlivosÈ, solidarita – to je asi v‰etko, ão mi<br />

teraz schádza na um.<br />

Je to v‰etko veºmi dôleÏité, lenÏe, bohuÏiaº, takéto<br />

hodnoty do veºkej miery ch˘bajú nielen v<br />

sloven<strong>sk</strong>ej politike, ale vôbec v európ<strong>sk</strong>ej.<br />

Veì práve preto sme tu, Ïe si tento nedostatok<br />

uvedomujeme – Ïe totiÏ nielen v modernej alebo<br />

v ‰ir‰om slova zmysle západnej Európe, ba dokonca<br />

aj b˘valej v˘chodnej, dôleÏité hodnoty absentujú.<br />

Ale práve toto je prvok, ktor˘ by b˘valá v˘chodná<br />

Európa mohla na nበkontinent opäÈ priniesÈ<br />

a mohla by sa pokúsiÈ vniesÈ ho aj do celoeuróp<strong>sk</strong>ej<br />

politiky, aby jednoducho – ako hovoril pápeÏ<br />

Ján Pavol II. – históriou nas˘tená Európa d˘chala<br />

dvomi pºúcami. Ani na sekundu by sme nemali<br />

zabudnúÈ, Ïe túÏba po kresÈan<strong>sk</strong>ej demokracii v<br />

mnoh˘ch z nás Ïila uÏ za totality. Na kresÈan<strong>sk</strong>ú demokraciu<br />

som sa te‰il e‰te vtedy, keì som na Hlase<br />

Ameriky poãúval kaÏd˘ ‰tvrtok Antona Hlinku<br />

a Kláru Inoveckú, takÏe som hrd˘, Ïe patrím ku<br />

kresÈan<strong>sk</strong>˘m demokratom – veì to je jediná strana,<br />

v ktorej som doteraz bol a verím, Ïe to bude tak<br />

aj naìalej. A pokiaº ide o stabilitu kresÈan<strong>sk</strong>ej demokracie,<br />

ja si nemyslím, Ïe by bolo kresÈanstvo<br />

na ústupe. Jednoducho – ak to poviem trochu zjednodu‰ene<br />

– kresÈanstvu sa lep‰ie darí v hor‰ích ãasoch<br />

neÏ dobr˘ch a, bohuÏiaº, teraz asi idú na Sloven<strong>sk</strong>o<br />

práve tie hor‰ie ãasy. MoÏno práve tie ºudí<br />

zobudia a vcelku r˘chlo si uvedomia, Ïe sú aj iné<br />

dôleÏité veci v Ïivote, neÏ sú len materiálne hodnoty.<br />

Napokon, samozrejme, aj Zem tu bola daná<br />

ºudstvu na to, aby si ju ãlovek podmanil a aby vyuÏíval<br />

jej dary. A najmä aby kaÏd˘ vyuÏíval talent,<br />

ktor˘ dostal a aby si ãlovek jednoducho uvedomil,<br />

Ïe má k dispozícii aj niektoré duchovné hodnoty<br />

– a Ïe by na ne nemal zabúdaÈ.<br />

Myslíte si, Ïe povedzme funkcionári KDH alebo<br />

aj rôzni ãinitelia cirkví hovoria s ºuìmi dosÈ<br />

presvedãivo a sugestívne, aby ich dokázali v dostatoãnom<br />

mnoÏstve a s dostatoãne hlbok˘mi<br />

argumentmi zí<strong>sk</strong>aÈ alebo udrÏiavaÈ pre kres-<br />

Èan<strong>sk</strong>é hodnoty<br />

âo sa t˘ka hodnostárov cirkví, to ja si v Ïiadnom<br />

prípade nedovolím kritizovaÈ, ani hodnotiÈ.<br />

Ja ich vÏdy poãúvam a snaÏím sa to, ão hovoria,<br />

aj kriticky spracovaÈ a zrealizovaÈ. Skoro vÏdy som<br />

s nimi na jednej vlne... Ja si myslím, Ïe v katolíckej<br />

cirkvi, ktorej som ãlenom, je nová krv. Sú tam<br />

noví bi<strong>sk</strong>upi, trnav<strong>sk</strong>˘, aj bratislav<strong>sk</strong>˘, a sú to ºudia<br />

vzdelaní a zbehlí a ja si ich veºmi váÏim a o<br />

budúcnosÈ cirkvi sa vôbec nebojím.<br />

Nemáte v‰ak pocit, keì si vezmete do úvahy aj<br />

mnohé úÏasné objavy alebo v˘lety ºudí do hlbokého<br />

vesmíru, Ïe predsa sa bude musieÈ nieão<br />

zmeniÈ Hovorí sa, Ïe veºkou v˘hodou a prednosÈou<br />

cirkvi a kresÈanstva a náboÏenstva je to,<br />

Ïe sú stabilné Ale predsa len tie veci, ão sa dejú<br />

okolo nás, sú dosÈ závratné.<br />

Ja si myslím, Ïe v‰etky tie veci, ão sa stároãia<br />

dejú, sú v súlade s boÏím plánom, a preto nevidím<br />

Ïiadny priestor na nejaké prevratné zmeny, ktoré<br />

by zvrátili, povedzme, kresÈanstvo. Ja, jednoducho,<br />

nemám Ïiadny problém s nejak˘mi nov˘mi objavmi<br />

alebo s nov˘mi cestami a s nov˘mi posolstvami,<br />

podºa mÀa je to v‰etko v súlade s uãením<br />

cirkvi, takÏe v tom nemám Ïiadny problém.<br />

Myslíte si, Ïe protestantizmus, ktor˘ kedysi zohrával<br />

v sloven<strong>sk</strong>ej spoloãnosti dôleÏitú úlohu,<br />

bol v 16. storoãí, keì sa odohrali na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

váÏne zmeny, prevratn˘m revoluãn˘m pohybom<br />

Ja sa necítim kompetentn˘ posudzovaÈ protestantizmus.<br />

Iste v‰ak boli aj niektoré chyby v katolíckom<br />

náboÏen<strong>sk</strong>om prostredí, ktoré viedli k<br />

vzniku a úspechu protestantizmu. Mojím cieºom<br />

je ekumenizmus aj s odlúãen˘mi protestant<strong>sk</strong>˘mi<br />

bratmi, medzi ktor˘mi poznám mnoho hodnotn˘ch<br />

a <strong>sk</strong>vel˘ch ºudí, mám medzi nimi priateºov, a dokonca<br />

aj môj asistent je protestant a je to vynikajúci<br />

ãlovek. Jednoducho, protestantov povaÏujem<br />

za svojich bratov, ktorí takisto majú ‰ancu byÈ<br />

spasení, ako ju máme my, katolíci. V Ïiadnom prípade<br />

si ich nedovolím súdiÈ.<br />

A nie je trochu chybou KDH, Ïe medzi svojimi<br />

ãlenmi a prívrÏencami takmer nemá evanjelikov<br />

alebo príslu‰níkov in˘ch cirkví Îe sa vedenie<br />

KDH neorientuje trochu aj na ºudí mimo<br />

katolíckej cirkvi, aby sa roz‰írilo<br />

Ja som v‰ak presvedãen˘, Ïe KresÈan<strong>sk</strong>o-demokratické<br />

hnutie volia nielen katolíci a prípadne<br />

evanjelici, ale aj neveriaci ºudia, teda v‰etci slu‰-<br />

ní obãania, ktorí si jednoducho váÏia tradiãné<br />

kresÈan<strong>sk</strong>é a konzervatívne hodnoty. Toho vlastne<br />

by sa malo KDH úzkostlivo drÏaÈ: aby bolo<br />

stranou, ktorá bude príÈaÏlivá práve pre ºudí slu‰-<br />

n˘ch a korektn˘ch, lebo najmä tí sa nemajú kam<br />

obrátiÈ, keì hºadajú spoloãen<strong>sk</strong>ú a politickú zá‰titu<br />

a keì sú obklopení bezohºadn˘mi egoistami.<br />

53

B A N Í C T V O N A<br />

S L O V E N S K U<br />

Prírodné suroviny pouÏívame vo v‰etk˘ch oblastiach kaÏdodenného Ïivota. Ak by som mal vymenovaÈ<br />

aspoÀ zopár z nich zaãal by som stavebn˘mi materiálmi pre v˘stavbu infra‰truktúry – budov a ciest,<br />

cez suroviny pre priemysel, napríklad v˘robu ocele, automobilov, poãítaãov, liekov, hnojív, aÏ po v˘robu<br />

potravín pre ºudí aj zvieratá. Skoro v‰etko, ão pouÏívame pochádza z prírodn˘ch zdrojov.<br />

Bez vyuÏívania t˘chto zdrojov by ºudstvo dnes pravdepodobne e‰te ob˘valo ja<strong>sk</strong>yne.<br />

V‰etko ão máme,<br />

pochádza z prírodn˘ch zdrojov<br />

RNDr. Demetrios C. Constantinides, v˘konn˘ riaditeº EMED Slovakia<br />

Ústavu informácií o surovinách, Anna poãas<br />

svojho Ïivota bude potrebovaÈ:<br />

• 14 076 kilogramov soli<br />

• 9 700 kilogramov ílu<br />

• 350 kilogramov zinku<br />

• 775,5 ton kameÀa, pie<strong>sk</strong>u a ‰trku<br />

• 350 310 litrov ropn˘ch produktov<br />

• 598 kilogramov medi<br />

• 51 gramov zlata<br />

• 10 628 kilogramov fosfátov<br />

• 267 068 kilogramov uhlia<br />

• 387 kilogramov olova<br />

• 2 710 kilogramov hliníka (bauxit)<br />

• 14 956 kilogramov Ïeleznej rudy<br />

• 22 103 kilogramov cementu<br />

• 163 666 metrov kubick˘ch plynu, ako aj<br />

• ìal‰ích 30 335 kilogramov in˘ch surovín<br />

a kovov.<br />

Verím Ïe moja vnuãka bude maÈ ‰Èastie a<br />

bude maÈ k dispozícii dostatok v‰etk˘ch t˘chto<br />

minerálnych a energetick˘ch surovín.<br />

Otázkou zostáva, ãi si kaÏd˘ z nás uvedomuje,<br />

odkiaº v‰etky tieto materiály pochádzajú.<br />

VYHªADÁVANIE A SPRACOVANIE<br />

SUROVÍN A KOVOV<br />

SUROVINOVÉ ZDROJE A MY<br />

Dnes kaÏdá ºud<strong>sk</strong>á bytosÈ je viac alebo menej<br />

závislá od prísunu minerálnych surovín,<br />

kovov a energetick˘ch surovín, ako napríklad<br />

uhlie, ropa, zemn˘ plyn, ako aj rôznych typov<br />

stavebn˘ch materiálov, ako napr. ‰trk a piesok.<br />

Keì sa minulého roku narodila moja<br />

mlad‰ia vnuãka Anna, bol som si plne vedom˘<br />

o ãom hovoria ‰tatistiky. Napr. podºa ‰tatistiky<br />

Súhrnu údajov o prírodn˘ch surovinách<br />

Geologického ústavu Spojen˘ch ‰tátov a<br />

Minerálne a energetické suroviny ktoré potrebujeme<br />

k Ïivotu európ<strong>sk</strong>ych ‰tandardov<br />

sa nedajú jednoducho kúpiÈ na trÏnici. V‰etky<br />

z nich pochádzajú zo zem<strong>sk</strong>ej kôry. Od ich<br />

objavenia v zem<strong>sk</strong>ej kôre k samotnej produkcii<br />

primárnych surovín v‰ak vedie dosÈ<br />

dlhá cesta. Hlavné etapy tejto cesty od prie<strong>sk</strong>umu<br />

aÏ k ÈaÏbe sú zhrnuté v nasledujúcom<br />

prehºade:<br />

1. Vyhºadávanie<br />

2. Prie<strong>sk</strong>um a v˘poãet zásob<br />

3. Príprava plochy, v˘stavba infra‰truktúry<br />

4. Ban<strong>sk</strong>á prevádzka<br />

a. ËaÏba<br />

b. Produkcia rudy, horniny, inej minerálnej<br />

suroviny<br />

5. Úprava, prípadne tavenie a rafinácia (rudy)<br />

6. Uzávierka bane a rehabilitácia plochy<br />

ObjaviÈ ekonomicky rentabiln˘ zdroj minerálnych<br />

surovín naozaj nie je ºahké. Kdekoºvek<br />

na svete je snom kaÏdého prie<strong>sk</strong>umného<br />

geológa nájsÈ takéto loÏi<strong>sk</strong>o a byÈ e‰te za<br />

svojho Ïivota svedkom jeho ÈaÏby a produkcie<br />

finálnych v˘robkov. ·tatisticky, z jednej<br />

stovky v˘<strong>sk</strong>ytov iba desaÈ bude systematicky<br />

<strong>sk</strong>úman˘ch a z t˘ch desiatich iba jeden predstavuje<br />

ekonomicky v˘znamné loÏi<strong>sk</strong>o, kto-<br />

54

B A N Í C T V O N A<br />

ré raz môÏe byÈ ÈaÏené. Je to hlavne tento dôvod,<br />

kvôli ktorému by sme si mali váÏiÈ prácu<br />

geológov, ban<strong>sk</strong>˘ch inÏinierov, investorov<br />

a v‰etk˘ch, ktorí vkladajú svoj ãas a peniaze<br />

do veºmi ri<strong>sk</strong>antného podniku, ktor˘m je vyhºadávanie<br />

a prie<strong>sk</strong>um loÏí<strong>sk</strong> minerálnych<br />

surovín.<br />

ëal‰ím faktorom, ktor˘ vstupuje do postupnosti<br />

prie<strong>sk</strong>um – ÈaÏba – uzávierka - rehabilitácia<br />

je ãasové hºadi<strong>sk</strong>o. Etapa vyhºadávanie<br />

– prie<strong>sk</strong>um (napr. na zlato alebo iné vzácne<br />

a farebné kovy) môÏe trvaÈ v rozmedzí 5-<br />

15 rokov. ÎivotnosÈ bane (obdobie ÈaÏby) závisí<br />

od vypoãítan˘ch ÈaÏiteºn˘ch zásob loÏi<strong>sk</strong>a.<br />

Pohybuje sa v rozmedzí od niekoºk˘ch rokov<br />

do niekoºk˘ch desiatok rokov. V závere<br />

etapa uzávierky/rehabilitácie, ktorá v sebe zah⁄Àa<br />

naplnenie plánu uzávierky a rekultivácie<br />

bane, a dlhodobé monitorovanie plochy z hºadi<strong>sk</strong>a<br />

ak˘chkoævek chemick˘ch, vizuálnych a<br />

in˘ch dopadov ão môÏe trvaÈ 10 aj 20 rokov.<br />

ÎIVOT BEZ KOVOV, BEZ SUROVÍN,<br />

BEZ STAVEBN¯CH MATERIÁLOV<br />

My v‰etci, nevynímajúc politikov a mocn˘ch<br />

tohto sveta, ktorí pouÏívame napr. mobily,<br />

poãítaãe, autá, lietadlá, vysokor˘chlostné<br />

vlaky, ponorky, podzemné dráhy, elektriãky,<br />

autobusy, stavebné stroje, ‰perky, televízory,<br />

medicín<strong>sk</strong>e a kozmetické v˘robky, by<br />

sme mali rozm˘‰ºaÈ o tom, ão by sme robili,<br />

ak by sa vyrobiÈ nedali. Väã‰inu vecí, ktoré nás<br />

obklopujú a ktoré potrebujeme v dennom Ïivote<br />

sú zaloÏené na v˘robe z minerálnych surovín.<br />

Napr. v domoch kde b˘vame a na pracovi<strong>sk</strong>ách<br />

kde pracujeme, suroviny vyÈaÏené<br />

ãlovekom sú obsiahnuté v cemente, tehlách,<br />

v stre‰nej kon‰trukcii, v podlahách, v kachliãkách<br />

atì. Preto by sme mali prijaÈ tento<br />

fakt ako realitu: buì budeme pouÏívaÈ prírodné<br />

suroviny, kovy a stavebné materiály na napæÀanie<br />

svojich kaÏdodenn˘ch potrieb, alebo<br />

zaãnime rozm˘‰ºaÈ o Ïivote na‰ich dávnych<br />

predkov v ja<strong>sk</strong>yniach.<br />

Skúste si nachvíºu predstaviÈ na‰u civilizáciu<br />

bez elektriny! Priemysel <strong>sk</strong>olabuje úplne,<br />

S L O V E N S K U<br />

Tabuºka 1: Najviac zastúpené kovy (prvky) v klasickom aute<br />

Prvok Znaãka SúãasÈ auta HmotnosÈ v kg<br />

Îelezo Fe Celé auto 1000<br />

Hliník Al Celé auto 120<br />

Uhlík C Oceº mm 25<br />

Meì Cu Electrické káble, chladiã 20<br />

Kremík Si Sklo 20<br />

Olovo Pb Batéria 10<br />

Zinok Zn Ochrana pred hrdzou 10<br />

Mangán Mg Legovacia primes v oceli 8<br />

Chróm Cr Chrómované detaily 7<br />

Nikel Ni Pokovenie, nerez 4<br />

Horãík Mg Hliníkové zliatiny 2<br />

Síra S Oceº 1<br />

Molybdén Mo Motor ové mazivá, oceº 0,5<br />

Vanád V Oceº 0,5<br />

Fosfor P Oceº 0,5<br />

Niób Nb Oceº s vysokou pevnosÈou 0,2<br />

keìÏe veºká väã‰ina podnikov je od nej plne<br />

závisl˘ch. Bankov˘ systém, mobilné a pevné<br />

telefónne siete, lekár<strong>sk</strong>a starostlivosÈ, vykurovacie,<br />

chladiace systémy a osvetlenie<br />

prestanú fungovaÈ. Samozrejme zastaví sa aj<br />

zásobovanie vodou – aj väã‰ina vodáren<strong>sk</strong>˘ch<br />

ãerpacích zariadení je poháÀan˘ch elektrinou.<br />

Zásobovanie potravinami sa znaãne<br />

zkomplikuje – bez chladenia by sa veºká ãasÈ<br />

z nich pokazila.<br />

NA·E AUTO SA SKLADÁ Z…<br />

V‰etci radi jazdíme v autách. Zamysleli<br />

ste sa niekedy nad t˘m, koºko kilogramov rôznych<br />

kovov je treba na v˘robu jedného auta<br />

Tabuºka 1 ukazuje, koºko kg kovov musí byÈ<br />

vyÈaÏené alebo recyklované zo ‰rotu, aby sme<br />

mohli prísÈ k predajcovi a kúpiÈ si nové vozidlo.<br />

EPILÓG<br />

KaÏd˘ z nás by mal uznaÈ, Ïe prístup k minerálnym<br />

surovinám a kovom je zásadnou vecou<br />

pre trvalo udrÏateºnú spoloãnosÈ, pre jej<br />

prospech a ekonomick˘ rast. Taisto by sme<br />

mali prijaÈ fakt, Ïe prírodné surovinové a<br />

energetické zdroje sa dajú dob˘vaÈ len tam,<br />

kde ich matka príroda vytvorila. Minerálne lo-<br />

Ïi<strong>sk</strong>o nie je továreÀ na automobily ktorá môÏe<br />

byÈ vybudovaná v Bratislave, v Tepliãke nad<br />

Váhom, alebo hocikde inde. Navy‰e, v krajinách<br />

bohat˘ch na ropu, plyn a surovinové<br />

zdroje Ïije tri a pol miliardy ºudí. Pri dobrom<br />

riadení môÏe vyuÏívanie t˘chto zásob zabezpeãiÈ<br />

surovinové zdroje nevyhnutné pre priemysel,<br />

priná‰aÈ veºk˘ ekonomick˘ zi<strong>sk</strong>, ktor˘m<br />

sa ur˘chli rozvoj a zníÏi miera chudoby.<br />

Samozrejme v‰etky ÈaÏobné spoloãnosti si<br />

musia osvojiÈ perspektívu trvalo udrÏateºného<br />

rozvoja. Jeho základn˘m princípom je dosiahnutie<br />

rozvoja, ktor˘ priná‰a obrov<strong>sk</strong>˘<br />

prospech pre regióny dnes a zároveÀ nezmen-<br />

‰uje moÏnosti budúcich generácií naplniÈ svoje<br />

ekonomické a environmentálne potreby.<br />

Ekonomick˘ v˘znam zlata<br />

ako komodity s monetárnym dopytom<br />

Rozhovor s autorom ‰túdie Mgr. Jurajom Karpi‰om, Iness Consult, s.r.o.<br />

Preão vznikla táto ‰túdia o zlate a aké je jej<br />

praktické vyuÏitie<br />

Vznikla na popud firmy EMED, ktorá je Èa-<br />

Ïobnou spoloãnosÈou a ktorá chcela zistiÈ, aké<br />

sú perspektívy zlata, jeho ekonomická funkcia<br />

v budúcnosti. My sami máme pocit, Ïe finanãn˘<br />

systém v súãasnosti nie je príli‰ stabiln˘,<br />

hrozí znehodnotenie nielen eura, ale aj ostatn˘ch<br />

svetov˘ch mien. Preto záujem o zlato rastie,<br />

opäÈ nadobúda monetárny v˘znam a v˘znam<br />

zlata a jeho monetárnej funkcie bude v<br />

budúcnosti urãite rásÈ.<br />

Táto ‰túdia hovorí o tom, Ïe existujú váÏne<br />

riziká existencie papierov˘ch peÀazí, Ïe<br />

zlato opäÈ nadobúda monetárnu funkciu a ºudia<br />

sa na to môÏu pripraviÈ. ·túdia je urãená<br />

pre politikov, pre ekonómov, keìÏe to má implikáciu<br />

na smerovanie rozvoja ekonomiky v<br />

danej krajine, ãi uÏ sa to t˘ka rezerv – nakoºko<br />

nie je dobré maÈ rezervy iba v in˘ch menách,<br />

ale aj v zlate: je to aj upozornenie na to,<br />

Ïe na Sloven<strong>sk</strong>u sa nachádzajú zdroje s ekonomickou<br />

hodnotou, ktoré moÏno vyuÏiÈ.<br />

Existuje dnes monetárna funkcia zlata<br />

V roku 1971 prezident Nixon zru‰il väzbu<br />

medzi dolárom a zlatom, a t˘m sa dolár stal tzv.<br />

Fiat menou, papierovou menou postavenou<br />

ãisto na dôvere, Ïe vláda sa bude správaÈ zodpovedne<br />

a neznehodnotí menu. Napriek tomu,<br />

55

B A N Í C T V O N A<br />

Ïe do‰lo k oddeleniu zlata od peÀazí, ºudia zlato<br />

stále vnímali ako poistku pre prípad nezodpovedného<br />

konania monetárnych autorít a preto<br />

urãitú monetárnu funkciu má, hoci nie formálnu.<br />

Zostáva teda v rezervách mnoh˘ch<br />

centrálnych bánk, mnoho ºudí nakupovalo zlato<br />

práve pre ochranu svojich úspor voãi znehodnoteniu<br />

papierov˘mi peniazmi.<br />

Poãas tisíce rokov dlhej súÈaÏe rôznych komodít<br />

o to, ktorá sa stane peniazmi, práve zlato<br />

vyhralo a zí<strong>sk</strong>alo pozíciu meny – je ho relatívne<br />

málo, má aj nemonetárny dopyt, chemicky<br />

nereaguje s in˘mi prvkami, neubúda ho<br />

teda, je ºahko deliteºné, ºahko sa s ním pracuje,<br />

ba ão viac, ponuka zlata je veºmi málo<br />

elastická – nie je také ºahké vyprodukovaÈ<br />

nové zlato a teda si zachováva svoju trvalú<br />

hodnotu voãi ostatn˘m statkom.<br />

V‰etky krajiny si v‰ak zachovávajú zlaté rezervy,<br />

aká je situácia na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

V porovnaní so susedn˘mi krajinami máme<br />

relatívne veºké zlaté rezervy 31,8 tony, ão je<br />

napríklad vy‰e dvakrát viac ako vlastní âe<strong>sk</strong>á<br />

republika. Na Sloven<strong>sk</strong>u s bohatou históriou<br />

ÈaÏby existujú stále relatívne veºké loÏi<strong>sk</strong>á<br />

zlata s 100 – 400 tonami nevyÈaÏeného zlata,<br />

ktoré moÏno ekonomicky zuÏitkovaÈ. VyuÏitie<br />

t˘chto vyÈaÏiteºn˘ch zásob predstavuje potenciálne<br />

príjmy pre verejné financie a môÏe zlep-<br />

‰iÈ zamestnanosÈ a mzdy v regiónoch, kde sa<br />

loÏi<strong>sk</strong>á nachádzajú.<br />

S L O V E N S K U<br />

V di<strong>sk</strong>usiách o novom usporiadaní svetového<br />

finanãného systému sa dnes opäÈ spomína<br />

aj zlato, av‰ak asi nie je na svete krajina,<br />

ktorá by dnes mala naviazanú menu na<br />

zlato.<br />

Nie je, práve v 70. rokoch do‰lo k tomu uÏ<br />

spomínanému oddeleniu zlata od peÀazí a odvtedy<br />

tu máme tento systém nekryt˘ch peÀazí.<br />

Na druhej strane, v‰etky krajiny sa spoliehali<br />

na to, Ïe Ameriãania budú robiÈ zodpovednú<br />

monetárnu politiku, ão sa ukázalo ako príli‰<br />

ambiciózny predpoklad. V súãasnosti sa<br />

objavujú hlasy o zavedení zlatom kryt˘ch pe-<br />

Àazí – vo ·vajãiar<strong>sk</strong>u, v americkom Utahu uÏ<br />

dolár kryt˘ zlatom zaviedli a o rovnakom kroku<br />

di<strong>sk</strong>utujú aj v in˘ch americk˘ch ‰tátoch.<br />

âiÏe ºudia uÏ zaãínajú chápaÈ, kde je problém<br />

a Ïe mena môÏe byÈ zneuÏitá politickou elitou<br />

alebo bankov˘m systémom na svoje ciele.<br />

Zlat˘ diktát – väzba meny na zlato, ktorá obmedzuje<br />

financovanie verejn˘ch v˘davkov<br />

nafukovaním peÀaÏnej zásoby Je problematickej‰ie<br />

poÏiãiavaÈ si, ak ‰tát nemá plne pod<br />

kontrolou mnoÏstvo peÀazí v obehu, to znamená<br />

nevie si „vytlaãiÈ“ peniaze na splátky dlhov..<br />

Zlato obmedzuje schopnosÈ ‰tátov hospodáriÈ<br />

deficitne a tvoriÈ dlhy. Práve toto obmedzenie<br />

bolo jednou z hlav˘ch príãin, preão sa upustilo<br />

od zlatého krytia, keìÏe USA boli v tom ãase<br />

v takej situácii, Ïe natlaãili toºko peÀazí, ktoré<br />

nemohli zlatom pokryÈ. Papierové peniaze<br />

sú ãisto v správe ‰tátu, ich ponuka nie je niãím<br />

obmedzená a táto neobmedzená tvorba peÀazí<br />

zo strán centrálnych bánk viedla k situácii,<br />

ktorej sme v súãasnosti svedkami – k finanãnej<br />

kríze, k vzniku rôznych bublín a extrémnemu<br />

rastu dlhu. V dne‰nom systéme nekryt˘ch<br />

peÀazí je obºúbenou formou ekonomickej<br />

stimulácie vytvoriÈ ìal‰ie peniaze, ktoré centrálna<br />

banka pustí do obehu a vytvorí iba ilúziu<br />

bohatstva. Av‰ak po prebudení z tejto ilúzie<br />

prichádza tvrdá opica, ktorej dnes ãelíme<br />

– dochádza ku finanãn˘m krízam, keì je takmer<br />

cel˘ finanãn˘ sektor nesolventn˘, dochádza<br />

k recesiám, keìÏe v‰etky chyby, ktoré sa<br />

urobili následkom monetárnej ilúzie, sa musia<br />

odstrániÈ. Dochádza k bolestnému prebudeniu.<br />

Tvorba peÀazí bola obmedzovaná práve väzbou<br />

na zlato a nedovoºovala vznik tak˘ch<br />

prudk˘ch v˘kyvov v hospodár<strong>sk</strong>ej aktivite.<br />

Bubliny predstavujú neudrÏateºn˘ rast ceny<br />

aktív, ktor˘ nie je postaven˘ na zdrav˘ch ekonomick˘ch<br />

základoch, ale je vyvolan˘ t˘m, Ïe<br />

na trh vstúpili nové peniaze, ktoré natiekli<br />

práve do t˘chto aktív. Treba si to predstaviÈ<br />

tak, Ïe ak sa centrálna banka rozhodne stimulovaÈ<br />

ekonomiku nov˘mi peniazmi, tak tie peniaze<br />

musia niekde vstúpiÈ do ekonomiky. V<br />

poslednej dobe peniaze tiekli väã‰inou do nehnuteºností,<br />

vyvolali tam bubliny, teda ceny t˘chto<br />

aktív rástli pomerne r˘chlo, r˘chlej‰ie<br />

ako iné oblasti v ekonomike /USA, Ír<strong>sk</strong>o, ·paniel<strong>sk</strong>o/.<br />

KeìÏe v‰ak rast t˘chto cien nie je<br />

postaven˘ na ekonomickom základe, len ão<br />

prestanete umelo stimulovaÈ toto prostredie<br />

nov˘mi peniazmi, ceny prestanú rásÈ. Toto sa<br />

stalo v roku 2006, keì americká centrálna<br />

banka zaãala zvy‰ovaÈ úrokovú sadzbu a prestala<br />

pú‰ÈaÈ veºa peÀazí do ekonomiky, ceny<br />

boli neudrÏateºné a zaãali kolabovaÈ, preto hovoríme<br />

o pra<strong>sk</strong>nutí bubliny. To isté sa stalo v<br />

Ír<strong>sk</strong>u a to isté príde v ·paniel<strong>sk</strong>u. Väã‰inou ide<br />

o dramatické poklesy v niekoºko desiatkach<br />

percent.<br />

Ako sa kríza prejavuje a ak˘ je je pravdepodobn˘<br />

scenár do budúcnosti Väã‰ina obãanov<br />

má pocit, Ïe ide iba o politickú agendu<br />

a krízu nijak dramaticky nepociÈuje.<br />

Neoãakávam koniec sveta, nechcem vyznievaÈ<br />

ako katastrofista, av‰ak kríza tu je a je<br />

extrémne váÏna. Ak si spomeniete, celé to zaãalo<br />

koncom roka 2007 a tvrdilo sa, Ïe kríza<br />

bude trvaÈ pár mesiacov, máme rok 2012 a kríza<br />

je stále tu a je e‰te väã‰ia, hovoríme o rozpade<br />

Eura, ão bolo absolútne nepredstaviteºné<br />

pred tromi – ‰tyrmi rokmi. Kríza e‰te nie je<br />

na svojom vrchole. Nestane sa to zo dÀa na<br />

deÀ, kríza je proces, je to otázka niekoºk˘ch rokov,<br />

keì ‰táty budú musieÈ nakoniec pristúpiÈ<br />

k radikálnym opatreniam. V Európe máme<br />

kopu ‰tátov, ktoré sú nesolventné, budú musieÈ<br />

radikálne zo‰krtaÈ v˘davky vo verejnom sektore,<br />

‰kolstve, zdravotníctve, budú musieÈ zv˘-<br />

‰iÈ dane, ão bude znamenaÈ pokles ekonomickej<br />

aktivity. Ekonomick˘ rast nebude tak˘<br />

r˘chly, ako sme dúfali alebo ak˘ bol v minul˘ch<br />

rokoch. A rast niωí ako inflácia, ãi rovno<br />

recesia znamená, Ïe ºudia ochudobnejú.<br />

Samozrejme, dnes to e‰te nevidno, ale dnes<br />

nikto nezaãal poriadne ‰etriÈ, stále sa o ‰etrení<br />

iba rozpráva a práve to vedie k tomu, Ïe<br />

dlhová kríza sa stále stupÀuje v celej EU.<br />

Je to v‰ak problém aj ostatn˘ch veºk˘ch<br />

ekonomík napr. Japon<strong>sk</strong>a, ãi USA. Samozrejme,<br />

nevrátime sa doby ºadovej, pravdepodobne<br />

to tu nebude ani také zlé ako za komunizmu,<br />

ale budeme urãite chudobnej‰í, ako by<br />

sme boli, keby sme mali zdrav˘ finanãn˘ systém,<br />

ktor˘ by nebol postaven˘ na niãím nekryt˘ch<br />

peniazoch, ktoré môÏu byÈ zneuÏité na politické<br />

ciele.<br />

Ak˘ je elegantn˘ spôsob, ako vykorãuºovaÈ<br />

z krízy<br />

Tak˘ spôsob uÏ neexistuje. To, Ïe sa napr.<br />

v Amerike postavili milióny zbytoãn˘ch domov,<br />

predstavuje reálnu stratu kapitálu, to znamená,<br />

Ïe tento kapitál bude ch˘baÈ v in˘ch ãastiach<br />

ekonomiky. Premárnen˘ kapitál predstavuje<br />

zníÏenie Ïivotnej úrovne. Napríklad v<br />

Európe chyby z minulosti znamenajú, Ïe na to,<br />

aby sme zaãali opätovne zdravo rásÈ, treba<br />

zlikvidovaÈ v‰etky mylné projekty – musia<br />

zbankrotovaÈ niektorí developeri v Ír<strong>sk</strong>u, v<br />

·paniel<strong>sk</strong>u, treba oãistiÈ finanãn˘ sektor od nesolventn˘ch<br />

bánk, rozpredaÈ ich. Treba splatiÈ<br />

v‰etky dlhy, hoci niektoré dlhy nebude moÏné<br />

splácaÈ – je jasné, Ïe Grécko nikdy nebude<br />

schopné splatiÈ svoj dlh a preto tento dlh treba<br />

re‰trukturalizovaÈ – odpísaÈ jeho ãasÈ a zaãaÈ<br />

od nuly. Znamená to, Ïe ºudia si budú musieÈ<br />

utiahnuÈ opa<strong>sk</strong>y na nejaké obdobie, ‰táty<br />

nebudú vyplácaÈ také dôchodky ako dnes, neudrÏateºné<br />

sociálne systémy nezodpovedajúce<br />

ekonomickej v˘konnosti musia byÈ reformované.<br />

âím ne<strong>sk</strong>ôr to urobíme, t˘m tie náklady<br />

budú väã‰ie a hrozí to, Ïe kríza sa dostane<br />

do ‰tádia, keì bude prebiehaÈ nekontrolovan˘m<br />

spôsobom. Koncom minulého roka sme videli,<br />

Ïe európ<strong>sk</strong>i predstavitelia zaãali strácaÈ kontrolu<br />

nad priebehom krízy, ão vyvolalo obavy,<br />

ãi nedôjde k k neriadenému rozpadu eurozóny<br />

ãi bankrotu bankového sektora. Toto je<br />

najhor‰í scenár, pretoÏe to predstavuje obdobie<br />

chaosu. Pád finanãného sektora znamená,<br />

Ïe ohrozená je celá ekonomika. Ak vyãistíme<br />

ekonomiku od chybn˘ch investícií a re‰trukturalizujeme<br />

dlhy nesolventn˘ch in‰titúcií a<br />

krajín ão naj<strong>sk</strong>ôr, môÏeme byÈ relatívne optimistickí,<br />

keìÏe ekonomick˘ rast <strong>sk</strong>ôr ãi ne<strong>sk</strong>ôr<br />

príde. Odsúvaním t˘chto rie‰ení nástrojmi ako<br />

Euroval, ktor˘ slúÏi iba na poprehadzovanie<br />

strát medzi krajinami, ri<strong>sk</strong>ujeme omnoho väã-<br />

‰ie náklady a najmä to, Ïe sa systém môÏe rozpadnúÈ<br />

neriaden˘m spôsobom.<br />

Európ<strong>sk</strong>a únia sa v posledn˘ch rokoch zmenila<br />

na dlhovú úniu, ktorá prerozdeºuje dlhy<br />

medzi jednotliv˘mi krajinami . Toto vyvoláva<br />

rôzne pnutia pocity Ïe jedna krajina dopláca na<br />

druhú. Vydali sme sa na zlú cestu. Na zaãiatku<br />

sme mali rie‰iÈ problémy práve tam, kde<br />

vznikli. Ak má Grécko problémy so splácaním,<br />

tak ho treba nechaÈ zbankrotovaÈ, ão z ãasti zaplatí<br />

Grécko a z ãasti in‰titúcie, ktoré mu po-<br />

Ïiãiavali. Av‰ak teraz sme to zaplatili z peÀazí<br />

ostan˘ch krajín a dlh nezmizol, rastie dokonca<br />

r˘chlej‰ie ako predt˘m. Stále sa tvárime,<br />

Ïe tu kríza nie je a net˘ka sa priamo nás.<br />

No neprijatie radikálnych opatrení a zlyhanie<br />

v re‰trukturalizácii bankového sektora môÏe<br />

maÈ fatálne dôsledky. Ak si toto predstavitelia<br />

EÚ neuvedomia, <strong>sk</strong>onãí to rozpadom eura<br />

a v hor‰om prípade rozpadom EÚ.<br />

VráÈme sa v‰ak k úlohe zlata v spoloãnosti.<br />

Uviedli ste celkom jasne, ak˘ v˘znam má<br />

zlato pre ‰tát, ale ão zlato a jednotlivec<br />

Má vôbec nejak˘ v˘znam pre jednotlivca investovaÈ<br />

do zlata<br />

Urãite, fyzické zlato sa chápe ako poistka<br />

voãi zlyhaniu fungovania finanãného sektora,<br />

ku ktorému sme urãite bliωie ako pred 10 rokmi.<br />

Zlato je poistka voãi katastrofickému scenáru<br />

pre ‰tát i pre jednotlivca. Preto otázka<br />

dnes podºa môjho názoru nie je ãi maÈ investície<br />

v zlate, ale koºko percent portfólia do<br />

zlata umiestniÈ.<br />

56

D I A L Ó G Y O A<br />

& M M<br />

O ãom<br />

O ministrovi – na‰om sluÏobníkovi<br />

O utrpení pri mediálnych politick˘ch di<strong>sk</strong>usiách<br />

O ºuìoch, ktorí sa za kaÏdú cenu snaÏia byÈ múdri<br />

O schopnosti politikov komunikovaÈ<br />

O tom, v ãom sa poná‰ajú dne‰ní politici na ·túra a ·tefánika<br />

O zákulisí a poradcoch Ivety Radiãovej<br />

O tom, ãi utrpí Sloven<strong>sk</strong>o, ak Radiãová <strong>sk</strong>onãí s politikou<br />

O Ficov˘ch zamysleniach nad t˘m, ãi robí dobre to, ão robí<br />

O mizern˘ch programoch v na‰ich i zahraniãn˘ch televíziách<br />

MoÏno porovnávaÈ<br />

Havla a Radiãovú<br />

Po novembri ’89 politika patrila medzi<br />

sféry, ktoré ºudí hádam najviac vzru‰ovali.<br />

Zdá sa, Ïe v poslednom ãase záujem o verejné<br />

dianie a o samotn˘ch politikov v˘razne<br />

upadol. âím to je Má to svoju logiku<br />

Pozrite sa: je v‰eobecne známe, a je to aj<br />

pravda, Ïe – tie ãísla si tro‰ku vymyslím, keìÏe<br />

ich presne nepoznám – vo ·vajãiar<strong>sk</strong>u z<br />

desiatich ºudí moÏno dvaja vedia, kto je prezident,<br />

alebo kto je kto, lebo tam <strong>sk</strong>oro kaÏd˘<br />

minister v tom ãi onom rezorte neustále rotuje,<br />

a teda r˘chlo sa striedajú. Z toho moÏno<br />

vypl˘va, Ïe napríklad v kolí<strong>sk</strong>e demokracie,<br />

teda v krajine so starou tradiãnou parlamentnou<br />

demokraciou, ako je povedzme Veºká<br />

Británia, sa ºudia nepotrebujú natoºko zaoberaÈ<br />

t˘m, kto je ak˘ politik, alebo ão robí.<br />

Ak plnohodnotne funguje zastupiteº<strong>sk</strong>á prax,<br />

teda naozajstná demokracia, a ºudia si slobodne<br />

zvolia toho, kto ich bude zastupovaÈ, pochybujem,<br />

Ïe sa potom veºmi zaujímajú o<br />

to, kto sedí na akej stoliãke. U nás si v‰ak e‰te<br />

stále nevieme zvyknúÈ na to – alebo braÈ to<br />

na vedomie –, Ïe ten, kto je funkãne nad<br />

nami, povedzme na ministerstve poºnohospodárstva,<br />

dopravy, spojov a tak, nie je panovník,<br />

ako to bolo v minulosti, ale – naozaj to<br />

tro‰ku preÏeniem – je to nበsluÏobník. Je to<br />

sluha, ktorého sme si zvolili, lebo má na to<br />

schopnosti, má na to ãas, alebo chce maÈ na<br />

to ãas, a má záujem o to, aby nás zastupoval.<br />

To v‰etko sme sa my vlastne zväã‰a dozvedeli<br />

v 89. Nie Ïe by sme boli národom hlupákov<br />

– samozrejme, Ïe sme tento princíp hádam<br />

ovládali uÏ aj predt˘m –, lenÏe buì sa k<br />

voºbám nechodilo, alebo sa chodilo preto,<br />

aby nemal niekto nepríjemnosti, keby ne‰iel.<br />

Aj tak za ºuìmi doliezol niekto z miestneho<br />

úradu s nejakou prenosnou urnou a vy ste tam<br />

museli hodiÈ ten a ten lístok, a nijak˘ in˘, pretoÏe<br />

tu proste vtedy fungovala vláda jednej<br />

strany a voºby boli vlastne formálne. No a naraz<br />

to uÏ nebolo povinné, naraz zaãali ºudia<br />

preciÈovaÈ, Ïe hádam môÏu nieão v tom „svete<br />

hore“ urobiÈ, a Ïe je tu ãas a moÏnosÈ, aby<br />

oni sami rozhodli, kto bude na tom, ãi na<br />

onom mieste, a dokonca ku komu sa môÏu<br />

utiekaÈ, aby sa ãosi zmenilo k lep‰iemu. A toto<br />

bol ten virvar po novembri ’89, keì ºudia zaãali<br />

zisÈovaÈ, Ïe majú naozaj aj nejaké práva.<br />

ËaÏko v‰ak povedaÈ, ãi preto, Ïe uÏ sa to<br />

v‰etko – pouÏijem nepopulárne slovo – znormalizovalo,<br />

v tom pozitívnom zmysle slova,<br />

alebo ãi to nie je tak, nedaj Pán Boh, ako ºudia<br />

hovoria a ako ãasto poãúvam – a nie som<br />

z toho uveliãen˘: Naão tam ja pôjdem niekoho<br />

voliÈ, ão sa budem o to zaujímaÈ, koho<br />

mám zvoliÈ a za koho mám hodiÈ lístok, keì<br />

aj tak môj hlas niã nezmôÏe. To je dosÈ hrozné<br />

poznanie a dosÈ hrozné kon‰tatovanie, keìÏe,<br />

samozrejme, vieme, Ïe ten jeden hlas<br />

<strong>sk</strong>utoãne neznamená veºa. Ale keì si to o<br />

tom jednom hlase povedia stovky ºudí a obávam<br />

sa, Ïe to tak je, tak uÏ to zaãína byÈ zlé,<br />

choré a nebezpeãné. TakÏe aj preto, alebo<br />

najmä preto, ustal sãasti záujem ºudí o politiku,<br />

prestalo to v‰eobecné hemÏenie na v‰e-<br />

57

D I A L Ó G Y O A<br />

& M M<br />

lijak˘ch podujatiach, ustal záujem „angaÏovaÈ<br />

sa“ vo verejn˘ch záleÏitostiach. E‰te raz<br />

zhrniem hlavn˘ dôvod, preão sa dosÈ veºké<br />

mnoÏstvo ºudí u nás prestalo tak nejako z celej<br />

du‰e zaujímaÈ o to, ão sa deje: ºudia zistili,<br />

ako naozaj funguje parlamentná demokracia,<br />

a uvedomili si, Ïe aj na tej niωej zastupiteº<strong>sk</strong>ej<br />

úrovni, mest<strong>sk</strong>ej, obvodnej atì., ktorá<br />

je v‰ak tieÏ veºmi dôleÏitá, v‰elijakí poslanci<br />

alebo starostovia nenaplnili oãakávania<br />

t˘ch, ão ich volili, a preto jednoducho rezignovali,<br />

ão je tá najhor‰ia moÏnosÈ.<br />

Okrem vá‰ho správne pomenovaného dôvodu<br />

existuje – moÏno trochu nepriamo,<br />

ale predsa – e‰te aj ìal‰ia, podºa mÀa závaÏná<br />

okolnosÈ: keì si v‰imnete tie sobotno-nedeºné<br />

di<strong>sk</strong>usie v televízii a v rozhlase,<br />

v ktor˘ch uÏ dlhé roky vystupujú na‰i<br />

poprední politici, tak zistíte, Ïe úroveÀ väã-<br />

‰iny t˘chto vystúpení je, podºa môjho názoru,<br />

ÈaÏko znesiteºná, pretoÏe sú pod akúkoºvek<br />

kritiku. Ja to naozaj pozerám len<br />

preto, lebo to patrí k mojim povinnostiam,<br />

pretoÏe ak mám na nejaké veci reagovaÈ,<br />

musím ich poznaÈ. Sú to v‰ak ãasto absurdnosti,<br />

a keì poãúvam to, ão títo ºudia<br />

hovoria, <strong>sk</strong>utoãne trpím a trápim sa.<br />

Naozaj sme na tom asi pomerne rovnako,<br />

lebo ja takisto pri tom trpím, a takisto preto<br />

to napriek tomu pozerám, lebo aj ja to aspoÀ<br />

trochu potrebujem vidieÈ a poãuÈ, ão hovoria<br />

elitní politici. Sledujem to v‰ak ãoraz zriedkavej‰ie,<br />

i keì viem, Ïe naozaj sa treba udrÏiavaÈ<br />

pri sledovaní v‰etkého, ão sa okolo nás<br />

deje. SnaÏím sa v‰ak udrÏiavaÈ aj ináã v obraze,<br />

in˘m spôsobom – napríklad tak, Ïe sledujem<br />

inde, teda v in˘ch médiách správy,<br />

komentáre, atì., aby si ãlovek vedel dotvoriÈ<br />

ist˘ názor na Sloven<strong>sk</strong>o. Problém je v tom, Ïe<br />

ãím viac je tak˘chto di<strong>sk</strong>usn˘ch relácií, moderovan˘ch<br />

ãi komentovan˘ch, t˘m viac zisÈujeme,<br />

Ïe nám nech˘bajú ozajstné osobnosti<br />

len na postoch politick˘ch, ale aj na postoch<br />

redaktor<strong>sk</strong>˘ch, pretoÏe ak nemá politik<br />

partnera, tak veºmi r˘chlo vycíti, Ïe proste je<br />

to v‰etko v jeho moci a manipuluje ten di<strong>sk</strong>usn˘<br />

program tam, kam on chce, a nie tam, kde<br />

chce moderátor, alebo dokonca poslucháã ãi<br />

divák. V tom si, myslím, je veºk˘ problém.<br />

Ten neexistoval, keì som povedzme s kolegami<br />

zaãínal najprv v rozhlase a ne<strong>sk</strong>ôr od<br />

´93-eho v televízii, tieÏ svojím spôsobom v<br />

di<strong>sk</strong>usnej relácii, hoci to bola vlastne zábavná<br />

publicistika, blízka ku kabaretnému Ïánru.<br />

Vtedy politici e‰te neboli natoºko trénovaní.<br />

Dokonca ten Ïáner, ktor˘ som uplatÀoval, mi<br />

umoÏÀoval sem-tam sa na nich zasmiaÈ, semtam<br />

sa zasmiaÈ na sebe, aby to bolo tro‰ku rovnocenné,<br />

sem-tam do toho zapojiÈ aj diváka,<br />

pretoÏe ja som nikdy nerobil niã bez divákov<br />

– a ten politik nikdy nebol natoºko siln˘, aby<br />

mohol v‰etky problémy a rébusy zviesÈ na<br />

takú stranu, ktorá len jemu vyhovuje. UÏ kedysi<br />

dávno na Ïurnalistike sme sa uãili, Ïe<br />

konferencier, redaktor ãi moderátor nemusí<br />

byÈ odborník, ale rozhodne by mal vystupovaÈ<br />

ako dobre informovan˘ spoloãník, a to<br />

spoloãník, ktor˘ dokonca vie aj ãosi vycítiÈ,<br />

ktor˘ vie rozprávaÈ, ktor˘ má dar reãi a ktor˘<br />

má primeran˘ spôsob cítenia a vedenia<br />

toho programu, ktor˘ pripravuje. Zle sa mi k<br />

tomu vyjadruje, lebo sám sa v tom e‰te stále<br />

pohybujem, hoci za in˘ch okolností. TakÏe<br />

nebudem tu zná‰aÈ a chrliÈ oheÀ a síru na<br />

ºudí, ktorí to, podºa môjho názoru, robiÈ nevedia.<br />

Od t˘ch ãias, od t˘ch ´90-ych rokov,<br />

uÏ uplynula nejaká doba, politici sa stali tro‰-<br />

ku gumovej‰í, vedia sa prispôsobiÈ, vedia<br />

reagovaÈ. Na druhej strane – tak˘ch ãiniteºov,<br />

ktorí by dokázali aspoÀ ako-tak na úrovni<br />

vystupovaÈ, je dosÈ málo. A tak sa stalo aj to,<br />

Ïe v t˘ch mojich programoch boli potom<br />

niektorí uÏ aj 4-5krát, a prestalo to byÈ zaujímavé<br />

alebo aktuálne, a preto bolo treba s<br />

t˘m v podobe, v akej som to vtedy robil,<br />

<strong>sk</strong>onãiÈ. Ale ktovie, moÏno, Ïe aj preto, lebo<br />

– ako sa vraví – treba <strong>sk</strong>onãiÈ v najlep‰om, a<br />

preto to uÏ malo byÈ aj <strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>onãené, neviem.<br />

Ale rozhodne by to nemohlo trvaÈ v takom<br />

‰t˘le, ako som to vtedy robil, do dne‰n˘ch<br />

ãias. Je aj do istej miery iná doba, sú iné súvislosti,<br />

iné okolnosti. Neviem v‰ak pochopiÈ,<br />

preão okrem rôznych t˘ch tzv. serióznych<br />

komentárov a uãen˘ch predpoludÀaj‰ích<br />

debát ãi ak˘chkoºvek hlboko meditatívnych<br />

a hlboko analytick˘ch di<strong>sk</strong>usií nemôÏe existovaÈ<br />

aj povedzme politick˘ kabaret. Nemám<br />

rád tento pojem, pretoÏe kabaret nemôÏe byÈ<br />

nepolitick˘, i keì tam politika, ktor˘ je na<br />

mu‰ke, nemáme priamo prítomného, ale lep-<br />

‰ie to vyjadriÈ neviem. Preão sa nemôÏe produkovaÈ<br />

tak˘to nejak˘ kabaretn˘ program,<br />

ktor˘ by sa aspoÀ trochu podobal tomu, ão<br />

sme viacerí b˘valí ’rozhlasáci‘ kedysi robili.<br />

V‰etko sa vyvíja, takÏe uÏ nie sú tie ãasy, ktoré<br />

boli kedysi, ale stále tvrdím, Ïe je to pre poslucháãa<br />

a diváka vÏdy Ïáner stráviteºnej‰í a<br />

vÏdy lep‰ie modifikujúci názor diváka a poslucháãa,<br />

ako keì do neho natvrdo tlaãíme<br />

proste svoje pravdy v ostrej konfrontácii s niek˘m<br />

z opaãného tábora. A tie texty sú ãasto<br />

plné fráz.<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u najzaujímavej‰ie Ïivotné<br />

pravdy hovoria obãanom nie kÀazi alebo<br />

filozofi, a ani politici, o ktor˘ch sme pred<br />

chvíºou hovorili, ale niektorí predstavitelia<br />

‰oubiznisu, a na prvom mieste práve humoristi.<br />

Máte pre túto zvlá‰tnu a aÏ akoby<br />

nepochopiteºnú situáciu presvedãivé vysvetlenie<br />

Neviem, ãi presvedãivé a neviem, ãi je to<br />

vôbec vysvetlenie, ale myslím si, Ïe sú to ºudia,<br />

ktorí ovládajú pomerne dobre beÏn˘ hovorov˘<br />

‰t˘l, priãom sa netvária nejako sofistikovane,<br />

a keì sa snaÏia byÈ za kaÏdú cenu<br />

múdri, tak to zaãne byÈ nepresvedãivé a<br />

smie‰ne. Pritom sú to ºudia, ktorí sú na oãiach<br />

a sú aj populárni, i keì ãasto táto ich pozícia<br />

je, nie v zlom, moÏno aj trochu zneuÏívaná.<br />

A tu mi prichodí na um báseÀ „Herci“ od ªubomíra<br />

Feldeka zo zbierky „Slovák na Mesiaci“,<br />

ktorou by sa dosÈ dalo nadviazaÈ na to, o<br />

ãom práve hovoríme. Vtedy, keì báseÀ vy‰la<br />

– tu‰ím v roku 1986 –, bolo okolo nej a okolo<br />

v‰etkého, ãoho sa t˘kala, veºa kriku, ale<br />

práve preto si myslím, Ïe ªubo Feldek by sa<br />

moÏno mal k tejto téme vrátiÈ a stvoriÈ nejak˘<br />

druh˘ diel.<br />

Ale preão tak málo reprezentatívne vystupujú<br />

tí, ktor˘ch som spomínal: kÀazi, filozofi<br />

a v‰etci tí, ão majú priamo v náplni<br />

svojho spôsobu Ïivota uvaÏovanie, myslenie,<br />

a potom aj zosumarizovanie náhºadov<br />

na rôzne situácie zo svojej oblasti – a tie by<br />

mali potom tlmoãiÈ ostatn˘m obãanom<br />

Ja si nemyslím, Ïe nemajú názory, ale myslím<br />

si, Ïe nevedia adekvátne osloviÈ verejnosÈ,<br />

nevedia, ako na to, aby sa ich náhºady<br />

dostali medzi ºudí. Proste na to treba maÈ ist˘<br />

cit. Nemyslím si, Ïe je to vÏdy len v˘sledok<br />

nejak˘ch mediálnych tréningov, ktoré teraz<br />

mnohí manaÏéri pestujú. Mnohí politici sa zahryznú<br />

do nejakej <strong>sk</strong>upiny obyvateºstva a tú<br />

si svojou logikou a predov‰etk˘m svojou demagógiou<br />

a svojimi presvedãovacími a komunikaãn˘mi<br />

schopnosÈami pripútajú na svoju<br />

stranu, ãiÏe vedia, ako na to. Nemajú v‰ak<br />

vÏdy potrebn˘ rozptyl a tak˘ akãn˘ rádius,<br />

aby vedeli osloviÈ väã‰iu <strong>sk</strong>upinu. To, Ïe nejak˘<br />

politik má 30-, ãi 40-percentnú obºúbenosÈ,<br />

e‰te neznamená, Ïe vie komunikovaÈ. On<br />

jednoducho svojím trebárs i agresívnym vystupovaním<br />

pripúta k sebe ºudí rovnako naladen˘ch,<br />

identicky nahnevan˘ch a rozãúlen˘ch,<br />

ãasto ani nehºadajúcich pravdu, a strhne<br />

ich tak, Ïe ani nepotrebujú nejaké argumenty.<br />

Tak˘to politik si ani trochu neuvedomuje,<br />

Ïe keby sem-tam zmäkãil svoj tón, keby semtam<br />

ãosi toleroval, a keby ão aj len veºmi<br />

zriedka pochválil protivníka v nieãom, ão sa<br />

mu podarilo vykonaÈ, tak by sa zlep‰ilo aj jeho<br />

spoloãen<strong>sk</strong>í postavenie. Je v tom, ako hovorím,<br />

schopnosÈ ãi neschopnosÈ komunikácie<br />

a schopnosÈ ãi neschopnosÈ osloviÈ obyvateºstvo,<br />

priãom jeho neschopnosÈ potom ãasto<br />

vyústi do v‰eobecne známeho populizmu,<br />

ktor˘ je ºahko dema<strong>sk</strong>ovateºn˘.<br />

PovaÏujete Vladimíra Meãiara, Jána âarnogur<strong>sk</strong>ého,<br />

Mikulá‰a Dzurindu, Roberta<br />

Fica a Ivetu Radiãovú za osobnosti, ktoré<br />

sa v˘razne vyãlenili zo spoloãnosti, alebo –<br />

e‰te presnej‰ie – nad spoloãnosÈ Alebo sú<br />

to len fenomény, ktoré sa dajú pomerne<br />

r˘chlo zabudnúÈ, keì nastúpia zase iné politické<br />

elity MoÏno t˘chto piatich alebo<br />

niektorého z nich aspoÀ trochu prirovnaÈ<br />

k ªudovítovi ·túrovi, Milanovi Rastislavovi<br />

·tefánikovi alebo aj k Alexandrovi Dubãekovi<br />

To je stra‰ne ‰iroká plocha, ktorú ste tu predostreli<br />

predo mÀa, a keby som na va‰u otázku<br />

odpovedal, dopustil by som sa moÏno porovnávania<br />

neporovnateºného. To by som naozaj<br />

ÈaÏko vedel povedaÈ, v ãom sa ten ãi<br />

onen poná‰a na ·túra a na ·tefánika. UÏ aj v<br />

tom je to ÈaÏké, Ïe aÏ na Alexandra Dubãeka<br />

sme neÏili priamo v jednom období s t˘mito<br />

legendami sloven<strong>sk</strong>ého verejného i politického<br />

Ïivota a pri ich posudzovaní sme odkázaní<br />

na také ãi onaké ‰túdium zdrojov, ktoré sa<br />

neraz rozchádzajú. UÏ dnes vidíme napríklad,<br />

najmä to badám v ãe<strong>sk</strong>om prostredí, ako sa<br />

podceÀuje a <strong>sk</strong>oro aÏ nihilizuje v˘znam Alexandra<br />

Dubãeka. A ak sa niekto vyãlenil nad<br />

svoju beÏnú funkciu, teda nad post, ktor˘ zastáva<br />

alebo do ktorého bol zvolen˘, tak si myslím,<br />

Ïe je to jedine Iveta Radiãová. Ale to si<br />

môÏem dovoliÈ povedaÈ len preto, Ïe tro‰ku<br />

poznám moÏno viac jej zákulisie, neÏ beÏn˘<br />

ãitateº, a viem, ãím musela v‰etk˘m prejsÈ. Aj<br />

preto viem, Ïe je to jediná zo súãasn˘ch známych<br />

ºudí, ktorú nikto neobviní z korupcie a<br />

z úplatkárstva. MoÏno jedin˘ v tejto oblasti<br />

porovnávateºn˘ ãlovek bol e‰te Ján Lango‰,<br />

o ktorom som vedel na 100 %, Ïe je to neúplatn˘<br />

ãlovek – a preto ãlovek na svojom<br />

mieste. Nie Ïe by v‰etci ostatní boli povedzme<br />

úplatní, ale rozhodne to nie sú ºudia, za kto-<br />

58

D I A L Ó G Y O A<br />

& M M<br />

r˘ch by som ja strkal ruku do ohÀa. Z mojich<br />

<strong>sk</strong>úseností práve s profesorkou Radiãovou, by<br />

som tú ruku moÏno, a nielen jednu, ale semtam<br />

aj tú druhú, do tej pripekajúcej pahreby<br />

strãil.<br />

Málokto, ako vravíte, pochyboval a pochybuje<br />

o tom, Ïe Radiãová je schopná páchaÈ<br />

podvody, korupciu a iné neduhy mnoh˘ch<br />

sloven<strong>sk</strong>˘ch i zahraniãn˘ch politikov.<br />

Ale pravda je taká, Ïe vy‰e roka predseda<br />

Smeru neustále zdôrazÀoval práve<br />

to, Ïe ona je taká istá korupãná politiãka,<br />

ako v‰etci ostatní. Ako si to vysvetºujete<br />

To je dôsledok práve jeho nedostatoãnej<br />

schopnosti úprimne a aspoÀ tro‰ku objektívne<br />

komunikovaÈ. On, keì chce povedaÈ to, Ïe<br />

je jedin˘ spravodliv˘ a zvoliteºn˘, nie je<br />

schopn˘, a asi ani nikdy nebude, uznaÈ, Ïe sa<br />

nájdu e‰te aspoÀ jeden ãi dvaja politici na<br />

tomto svete takí, ão by dokázali poctivo vykonávaÈ<br />

svoju funkciu. A najmä preto potrebuje<br />

ostatn˘ch podozrievaÈ a znevaÏovaÈ.<br />

V‰etci vieme, ão v 90. rokoch priniesol na<br />

Sloven<strong>sk</strong>o Meãiar, ale vieme aj o obsahu<br />

toho, ão povedal hlas veºmi podobn˘ hlasu<br />

Roberta Fica, a preto kaÏd˘ si môÏe utvoriÈ<br />

svoj názor. Ale málokto uÏ vie, alebo málokto<br />

sa o to zaujíma, Ïe zákulisie Ivety Radiãovej<br />

je naozaj veºmi ãisté, a to i napriek tomu,<br />

Ïe nemala v pätách len opozíciu, ale obãas aj<br />

svojich vlastn˘ch.<br />

Hovoríme o morálke v politike, porovnávame<br />

kdekoho s kdek˘m, a teda aj Ivetu<br />

Radiãovú, ale jednému porovnaniu sa akosi<br />

vyh˘bame: neporovnávame, a keì, tak<br />

len zriedkavo, Ivetu Radiãovú a Václava<br />

Havla, hoci práve t˘ch dvoch je porovnávaÈ<br />

asi moÏné. Obaja sa zdali byÈ a vlastne<br />

stále zdajú byÈ, aj ich tak rôzni odborníci<br />

oznaãujú, nepolitick˘mi politikmi, ãím<br />

sa rozumie, Ïe nepouÏívajú tie najodpudzujúcej‰ie<br />

spôsoby in˘ch verejn˘ch ãiniteºov.<br />

Alebo sa dá povedaÈ, Ïe Iveta Radiãová je<br />

vo vedomí ‰irokého kruhu obãanov taká<br />

slu‰ná osoba, ako bol povedzme Václav<br />

Havel<br />

To sa dá ÈaÏko povedaÈ. Dokonca som sa<br />

nikdy ani nezamyslel nad takouto moÏnou paralelou<br />

Radiãová – Havel. Predsa len sa tieto<br />

dve osobnosti ãasovo máliãko minuli, a aj<br />

preto je to porovnanie Èaωie a zloÏitej‰ie, keìÏe<br />

v tomto dynamickom období uÏ aj rozdiel<br />

dvadsiatich rokov, keì vkæzli do politiky a do<br />

verejného vnímania, hrá urãitú úlohu. Treba<br />

si v‰ak v‰imnúÈ, v ãom sú obaja veºmi porovnateºní:<br />

V tom, Ïe <strong>sk</strong>rátka sú t⁄Àom v oku t˘ch,<br />

ktorí neznamenali niã a dodnes veºa neznamenajú,<br />

najmä v období, keì obaja, ktor˘ch spomíname,<br />

viedli spoloãnosÈ, a Radiãová e‰te aj<br />

teraz je na ãele sloven<strong>sk</strong>ej vlády. Tak Havel,<br />

ako aj Radiãová majú mnoho v‰elijak˘ch nepriateºov<br />

a podozrievateºov, ale nikto z nich<br />

nevie povedaÈ, preão ich vlastne nezná‰a alebo<br />

dokonca nenávidí. To, ão sa o nich hovorí,<br />

je zväã‰a len slovn˘ balast. MoÏno bude<br />

e‰te v˘stiÏnej‰ie kon‰tatovaÈ, Ïe obaja nevyhovujú,<br />

lebo príli‰ zaãali vyãnievaÈ z beÏnej,<br />

hlúpej a neslu‰nej politiky – a ja ani neviem<br />

dobre povedaÈ preão. Alebo by som musel veºmi<br />

dlho nad t˘m hæbaÈ. ªuìom akosi nevyhovuje<br />

ten, kto si nalieva francúz<strong>sk</strong>y koÀak z pivovej<br />

fºa‰e, ten je hneì divn˘, ba aÏ podozriv˘.<br />

Radiãová je a Havel bol, podºa mÀa, rozporuplná<br />

osoba v tom, Ïe sú to ºudia s charakterom<br />

– a vzápätí si poloÏme hneì aj otázku:<br />

Naão je komu v politike charakter<br />

No, naão<br />

To neviem. PovaÏujme to za reãnícku otázku.<br />

Problém je v tom, Ïe moÏno obaja, ale Iveta<br />

Radiãová urãite, podºa svojich stanoví<strong>sk</strong> o<br />

svojom perspektívnom moÏnom, ãi <strong>sk</strong>ôr nemoÏnom<br />

zaãlenení sa do politického Ïivota uÏ<br />

ani veºmi nerozm˘‰ºa. Podºa mÀa – a dúfam,<br />

Ïe aj podºa nej samej – urobila to, ão bolo slu‰-<br />

né, charakterné a správne, a keìÏe niet tak˘ch,<br />

ktorí by si objednávali práve to ãestné, na ktorom<br />

bazírovala ona, ìalej uÏ nemá ão ponúknuÈ...<br />

Pri Radiãovej je evidentné, Ïe sa usiluje byÈ<br />

charakternou osobou, a predov‰etk˘m<br />

osobnosÈou, ale predsa len sa to ani jej celkom<br />

nedarí, predsa len <strong>sk</strong>æzava obãas do situácií,<br />

keì napríklad neodpovedá na niektoré<br />

dôleÏité základné otázky, ktoré jej aj<br />

novinári dávajú a na ktoré by obãania<br />

oprávnene radi poãuli jej mienku, jej odpoveì<br />

alebo jej vysvetlenie. A nie preto, Ïe<br />

by boli zlomyseºní, ale jednoducho s dobr˘m<br />

zámerom. Od nej sa v‰ak niekedy veºa<br />

nedozvedia. Myslíte, Ïe Radiãová robí dobre,<br />

keì ãasto neodpovie priamoãiaro KaÏd˘<br />

dobr˘ politik sa usiluje trochu zakryÈ<br />

svoju osobnú podstatu...<br />

Hovorí sa tomu diplomatick˘ prístup...<br />

Áno, ale verejne ãinná osoba predsa len<br />

niekedy musí trochu vystúpiÈ zo svojej ulity.<br />

Ináã, ja by som poopravil va‰e posledné<br />

tvrdenie, pretoÏe neznie dobre, keì ste povedali,<br />

Ïe sa snaÏí byÈ charakternou: buì niekto<br />

charaktern˘ je, alebo nie je. Ak nie je, tak<br />

sa môÏe, samozrejme, snaÏiÈ, ale to je v‰etko.<br />

Ale ak naozaj nie je schopná, ãi <strong>sk</strong>ôr<br />

ochotná odpovedaÈ na niektoré pálãivé témy<br />

priamo, jej dôvod sa nedá generalizovaÈ. Ja v<br />

tom vidím predov‰etk˘m zrejmú blokádu,<br />

ktorá ju brzdí. A to, ão ju brzdí, je hrádza, ktorá<br />

napríklad stojí medzi Àou a SDKÚ, alebo<br />

koalíciou ako takou: je síce na ãele vlády, ale<br />

nie je na ãele strany a nemôÏe si z tak˘ch ãi<br />

onak˘ch ºahko vysvetliteºn˘ch dôvodov dovoliÈ<br />

povedaÈ pravdu bez toho, aby nebola buì<br />

proti vláde, alebo, a to ãastej‰ie, proti svojim<br />

straníckym ãi koaliãn˘m kolegom.<br />

A keby sa bola viac usilovala, respektíve<br />

keby mala medzi svojimi poradcami tak˘ch,<br />

ktorí by ju viac a najmä primeranej-<br />

‰ie formovali v jej vystúpeniach s obãanmi<br />

PretoÏe, obávam sa, práve takého poradcu<br />

nemala... Nebola by vykonala viac Nebolo<br />

v jej silách strhnúÈ ºudí k aktívnej‰ej<br />

úãasti na modernej politike, ão sa teraz, mimochodom,<br />

v celej európ<strong>sk</strong>ej politike deje<br />

veºmi málo Nemohla dokázaÈ viac Zatiaº,<br />

zdá sa mi, nena‰la kºúã, ako premeniÈ na<br />

realitu v‰etko, na ão sa zastrájala...<br />

Nemyslím si, Ïe bola obklopená nejak˘mi<br />

nevzdelancami, nímandmi alebo ako by som<br />

sa e‰te o nich vyjadril, ktorí by ju nechceli<br />

usmerniÈ k tomu, aby bola pre väã‰ie masy<br />

príÈaÏlivá alebo podmaÀujúca. Skôr moÏno,<br />

Ïe to nevedeli. V tomto sa v‰ak uÏ môÏem<br />

m˘liÈ, pretoÏe aÏ tak do hæbky situáciu okolo<br />

nej a priamo v nej i s Àou nepoznám. Ale<br />

mám dojem, Ïe Iveta Radiãová je aÏ príli‰ autonómna<br />

osobnosÈ, takÏe, ako sa zdá, nevie<br />

akceptovaÈ ‰iroké spektrum odporúãaní, hoci<br />

ich má, ão moÏno povaÏovaÈ za ist˘ nedostatok<br />

pri riadení ‰tátu. Ak mám pravdu, Ïe mala<br />

pomerne mlad˘ zbor poradcov, to nie je veºmi<br />

ideálne. Pre mÀa je vÏdy pri vládnutí podozrivé,<br />

keì nieão rie‰ia len chlapi alebo len<br />

Ïeny, alebo len mladí, alebo len starí. TakÏe<br />

ja by som sa vÏdy na mieste takejto vedúcej<br />

osobnosti – na mieste, na ktorom by som<br />

nikdy nechcel stáÈ – snaÏil obklopiÈ sa <strong>sk</strong>ôr ‰ir-<br />

‰ou ‰kálou rôznorod˘ch konzultantov a expertov.<br />

Ktovie, ãi mala vôbec k dispozícii dosÈ<br />

tak˘ch ºudí, ktorí by dokázali obsiahnuÈ to<br />

v‰etko, ão musí prejsÈ, povedzme, cez hlavu<br />

ãloveka, ktor˘ je svojím spôsobom zodpovedn˘<br />

za v‰etko, ão sa v ‰táte odohráva. âi mala<br />

okolo seba dosÈ ºudí, ktor˘ch by vedela akceptovaÈ,<br />

ktor˘ch by vedela tolerovaÈ a od ktor˘ch<br />

by sa vedela a chcela v plnej miere pouãiÈ.<br />

A myslíte si, Ïe sú na Sloven<strong>sk</strong>u ºudia, ktorí<br />

by mohli byÈ <strong>sk</strong>vel˘mi poradcami Ktorí<br />

by vedeli poradiÈ tak, aby to bolo inteligentné,<br />

ºudové a pritom aj strhujúce<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u sú v‰elijakí moÏní ºudia,<br />

ak˘ch si len viete predstaviÈ... Aj takí, ak˘ch<br />

ste spomenuli, len ich treba hºadaÈ, a je pravda,<br />

Ïe niekedy treba hºadaÈ veºmi dlho.<br />

TakÏe sa môÏem do istej miery domnievaÈ,<br />

Ïe Radiãová nehºadala dosÈ dlho.<br />

Buì na to nemala dosÈ ãasu, buì na to nemala<br />

chuÈ, alebo vôbec o tom netu‰ila, Ïe<br />

také nieão treba, pretoÏe nech je to osobnosÈ<br />

akákoºvek múdra, vzdelaná a rozhºadená,<br />

moÏno, Ïe v tomto je málo <strong>sk</strong>úsená. Neviem,<br />

toto sú uÏ dohady a ‰pekulácie, a to ja nerád<br />

‰írim.<br />

A ak teraz naozaj – ako sa to zdá a ako to<br />

aj ona dosÈ razantne hovorí – <strong>sk</strong>onãí s politickou<br />

aktivitou, bude to pre Sloven<strong>sk</strong>o<br />

veºká ‰koda, alebo väã‰ia ‰koda pre Àu samotnú<br />

Pre Àu nie, pochybujem, Ïe by to bola pre<br />

Àu ‰koda, pretoÏe je to osoba, ktorá má svoje<br />

pevné miesto v spoloãnosti, ktorá vie svojimi<br />

vedomosÈami a svojím rozhºadom, svojou<br />

inteligenciou pomôcÈ i tam, kde netrpí<br />

denn˘mi stresmi a frustráciami, kde nemusí<br />

odolávaÈ tak˘m situáciám, ktor˘m sa aÏ ãudujem,<br />

Ïe doteraz odolala. Îe to bude ‰koda<br />

pre Sloven<strong>sk</strong>o – áno, zrejme áno, hoci to, samozrejme,<br />

neviem presne verbalizovaÈ a odhadnúÈ,<br />

do akej miery. ·koda je kaÏdého slu‰-<br />

ného, vzdelaného ãloveka, ktor˘ si bez ak˘chkoºvek<br />

zákulisn˘ch Èahov vie zastaÈ svoje<br />

miesto, svoj post, a to nemusí byÈ len Iveta Radiãová.<br />

Ja verím a dúfam, Ïe je a bude e‰te v<br />

na‰om hºadáãiku v ‰irokom politickom spektre<br />

dosÈ ºudí, na ktor˘ch natrafíme a ktor˘ch<br />

si budeme pochvaºovaÈ.<br />

Medzi najpopulárnej‰ie alebo najpríÈaÏlivej‰ie<br />

a najefektnej‰ie osobnosti uÏ dlho na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u patrí Robert Fico. Veºa sa o Àom<br />

popísalo, pohovorilo, ale veºmi málo sa<br />

uvaÏovalo o tom, preão je tak˘, ak˘ je. Ak<br />

náhodou poãúva o sebe hovoriÈ in˘ch po-<br />

59

D I A L Ó G Y O A<br />

& M M<br />

litikov, komentátorov, politológov, viete si<br />

predstaviÈ, ão sa odohráva v jeho mysli<br />

Myslíte si, Ïe sa zamyslí nad t˘m a Ïe si poloÏí<br />

otázky: Robím to dobre tak, ako to robím<br />

Nechcem byÈ aj ja tak˘ populárny,<br />

ako je Radiãová, ktorá síce nemá toºko<br />

percent ako ja, ale mnohí vyspelí ºudia ju<br />

prijímajú veºmi pozitívne Myslíte, Ïe ho<br />

obãas mrzí, ak nemá vÏdy aj on takú úctu<br />

ako ona<br />

Myslím, Ïe je spokojn˘ s t˘m, ak˘ je, pretoÏe<br />

jeho spôsob komunikácie mu nedovolí<br />

ísÈ ìalej. Samozrejme, Ïe mu staãí byÈ tam,<br />

kde je. No komu by nestaãilo, keby o Àom<br />

v‰etky moÏné ratingové agentúry vydávali len<br />

tie najlep‰ie svedectvá, takÏe moÏno pomaly<br />

bude vedieÈ po voºbách zostaviÈ jednofarebnú<br />

vládu... Ja si len myslím, Ïe sa stala ‰koda,<br />

ak nevyhral aj predo‰lé voºby, ktoré boli<br />

v roku 2010, pretoÏe potom by sa videlo,<br />

kam Sloven<strong>sk</strong>o zaviedol s nejakou svojou<br />

koalíciou, aby si to, s prepáãením za v˘raz,<br />

vyÏral celé aÏ do konca. Ak teraz vyhrá, tak<br />

bude môcÈ povedaÈ: Áno, je tu, samozrejme,<br />

zle, veºmi zle, ale to ja len naprávam chyby<br />

t˘ch predo‰l˘ch. Viete, to sa vÏdy kaÏd˘ odvoláva<br />

na t˘ch, ão to domrvili pred ním. Navy‰e,<br />

kaÏdému robí dobre, Ïe je populárny, i<br />

keì niekedy tá popularita mnoh˘m ºuìom<br />

prekáÏa, veì vieme, do akej miery bol populárny<br />

Meãiar, i keì celá jeho popularita boli<br />

len babky-demokratky. Je dôleÏité vedieÈ de-<br />

‰ifrovaÈ, z ãoho pochádza politikova popularita.<br />

KaÏd˘ z nich, ãi Iveta Radiãová, ãi Robert<br />

Fico, alebo aj ìal‰í, je zameran˘ úplne<br />

opaãne ako ostatní, a mÀa len veºmi trápi to,<br />

Ïe je to také polarizované, Ïe ten, kto má<br />

rád, kto obdivuje alebo zboÏÀuje, ão ja viem,<br />

Roberta Fica, nie je schopn˘, a tobôÏ ochotn˘,<br />

povedaÈ dobré slovo o Ivete Radiãovej. A<br />

preão nikto, kto by chcel vidieÈ Ivetu Radiãovú<br />

ako predsedníãku vlády alebo dokonca<br />

ako prezidentku, nemá jedného dobrého slova<br />

pre Roberta Fica KaÏd˘ z nich má urãité<br />

klady a takisto, ako v‰etci ºudia, aj zápory.<br />

Robert Fico nie je hlúpy ãlovek, je to<br />

vzdelan˘ ãlovek, a zrejme má aj dobr˘ch poradcov,<br />

ale ãi na nich dá, to málokto vie. To,<br />

ão si o Àom myslím ja, v ãom by mohol svoje<br />

vzdelanie a svoj rozhºad zuÏitkovaÈ, nepramení<br />

z ná‰ho nároku na neomylnosÈ.<br />

Myslíte si, Ïe napríklad Iveta Radiãová si<br />

dáva poradiÈ od svojich konzultantov<br />

Iste, veì aj preto je na teraj‰om vysokom<br />

a nesmierne zodpovednom poste, aby vedela<br />

posúdiÈ, ãi ja, alebo vy, alebo e‰te niekto<br />

in˘ je na to schopn˘ a kvalifikovan˘ a ãi stojí<br />

za to daÈ si od neho poradiÈ. Veì je naozaj<br />

natoºko inteligentná, aby to vedela. Ale niekedy,<br />

ãi uÏ z nejak˘ch emocionálnych dôvodov,<br />

Ïe má zl˘ deÀ, alebo ãi je to tak˘, ãi onak˘<br />

vplyv, vÏdy je to komplex okolností, ktor˘<br />

vám niekedy bráni utvoriÈ si v okamihu<br />

úsudok a na základe takej ãi onej rady sa<br />

rozhodnúÈ tak, alebo onak. V tom je to veºmi<br />

zloÏité a v tom je aj príãina toho, preão by<br />

som ja nikomu rad‰ej nechcel radiÈ, keby o to<br />

v˘slovne neÏiadal.<br />

Desiatky rôznych sloven<strong>sk</strong>˘ch i zahraniãn˘ch<br />

televízií vysielajú stovky, prepáãte<br />

za v˘raz, mizern˘ch, ba priam hlúpych<br />

programov, bez my‰lienok, bez vkusu, bez<br />

nápadu. Myslíte, Ïe to môÏe maÈ zhubn˘<br />

vplyv na ºudstvo Odolá duchovná podstata<br />

ºudí tomuto náporu úbohosti<br />

No, na toto by som nerád odpovedal, a to<br />

najmä z toho dôvodu, Ïe sa na toto naozaj nepozerám<br />

ani tro‰ku optimisticky. Problém<br />

vidím v tom, Ïe televízia, o nieão menej uÏ,<br />

dúfam, rozhlas, nás masírujú nekvalitn˘mi,<br />

nehodnotn˘mi programami. T˘ka sa to, Ïiaº,<br />

najmä programov zábavn˘ch alebo literárnodramatick˘ch,<br />

hoci väã‰inou sotva ich takto<br />

moÏno pomenovaÈ, lebo o literatúru tam nejde<br />

a o dramatick˘ útvar ãasto e‰te menej.<br />

Len, preboha, nehºadajme problém v ºuìoch,<br />

v divákoch, v masách, v národe. Je to veºk˘<br />

omyl, alebo ãasto vedom˘ klam ºudí, ktorí<br />

dramaturgujú tieto programy alebo ktorí vedú<br />

masovokomunikaãné in‰titúcie, ãi je to tlaã,<br />

rozhlas i televízia, keì povedia: Toto ºudia<br />

chcú! Figu borovú. Naozaj veºká, ba priam<br />

absolútna väã‰ina ºudí chce ãokoºvek, ão im<br />

ukáÏete. To uÏ predo mnou povedal niekto<br />

in˘, Ïe keby ktorákoºvek televízia, vrátane,<br />

Ïiaºbohu, televízie verejnej sluÏby, ukazovala<br />

verejné popravy na námestí, tak to ºudia<br />

budú pozeraÈ. Druhá vec je, ktorá vrstva ºudí<br />

a s ak˘m koeficientom spokojnosti sa na to<br />

pozerá. Ja neviem, preão ºudia rad‰ej neãítajú,<br />

preão si nezoberú deti a nejdú s nimi na<br />

vychádzku do lesa, alebo preão si rad‰ej len<br />

tak nezdriemnu, to v‰etko by im slúÏilo viac<br />

a lep‰ie, ako keì sa nechajú uná‰aÈ trebárs len<br />

podvedome my‰lienkami ãi pochybn˘mi nápadmi,<br />

ktoré im priná‰ajú tieto naozaj bezduché,<br />

nehodnotné, hlúpe a ‰kodlivé, aÏ nebezpeãné<br />

vysielania. Neviem, ãi sa cítia byÈ existenãne<br />

odkázaní títo novodobí manaÏéri a<br />

pravdepodobne nevedomí a nedovzdelaní riaditelia<br />

a ‰éfovia programov iba na svoje masmédiá,<br />

alebo sú politicky motivovaní, keì<br />

takéto nieão umoÏÀujú, ale hádam nejak˘<br />

politick˘ tlak nemôÏe existovaÈ trebárs v komerãn˘ch<br />

médiách. Tam v‰ak zase treba braÈ<br />

do úvahy to, Ïe pokiaº takáto televízia alebo<br />

tak˘to rozhlas v súkromn˘ch rukách neporu-<br />

‰ujú zákon, tak môÏe vysielaÈ takreãeno v‰etko<br />

a nech si divák ãi poslucháã vyberá, ão<br />

chce. Hor‰ia vec je, Ïe uÏ si takmer nemá z<br />

ãoho vybraÈ. Áno, aj v USA – odkiaº k nám<br />

ãasto takéto smeti chodia, lebo ich tam fabrikujú<br />

– zamorujú ºudí brakom, z ktorého sme<br />

sa my pred 30 rokmi smiali a znevaÏovali sme<br />

ich. Stále vyrábajú bez zábran ak˘koºvek<br />

brak – ale pozor! Tam sú popri podradnej produkcii<br />

aj iné programy, tam sú aj iné vysielaãe<br />

a iné kanály. Nie sú vo väã‰ine, to je pravda,<br />

ale predsa len si môÏe divák vybraÈ. Ale<br />

ão si mám ja na Sloven<strong>sk</strong>u vybraÈ medzi<br />

Markízou a TV Joj Ako si ja môÏem vybraÈ<br />

A ako mám preferovaÈ televíziu verejnej sluÏby,<br />

keì ona mi takúto sluÏbu takmer neponúka<br />

a keì uÏ mnoÏstvo ºudí prestáva veriÈ v<br />

zm⁄tvychvstanie tejto tzv. verejnoprávnej televízie,<br />

priãom stále e‰te navzájom verejnoprávna<br />

a komerãná televízia medzi sebou sú-<br />

ÈaÏia v sledovanosti. âo je to za zvrátenosÈ,<br />

preboha SledovanosÈ je jediné kritérium vysielateºnosti<br />

programov pre ‰irokú verejnosÈ<br />

No dobre, tak moÏno v komerãn˘ch médiách<br />

je sledovanosÈ na prvom mieste, ale zastavme<br />

sa pri tom, ão má ten divák sledovaÈ iné,<br />

keì sa na neho valí naozaj len jeden seriál za<br />

druh˘m Ktosi mi hovoril, Ïe to má spoãítané<br />

– a zistil, Ïe denne sa u nás vysiela 30 seriálov!<br />

Prepánaboha, no nájde sa medzi t˘m<br />

aj nieão iné A do akej miery sú ºudia zmasírovaní,<br />

vidíte na tom, Ïe keì nejakí dvaja tureckí<br />

herci prídu do Bratislavy, tak sa tam tisícky<br />

ºudí naÏenú a chcú sa s nimi fotiÈ a chcú<br />

ich vidieÈ a chcú ich autogram. To je v poriadku,<br />

nech sa masám splní ich Ïelane, ale preão<br />

nie je takto Ïiadan˘ trebárs, ja neviem, Ladislav<br />

Chudík, alebo iní ºudia, ktorí priná‰ajú<br />

aj nejaké hodnoty a ktorí vedia vyprovokovaÈ<br />

ºudí aj k mysleniu a k zam˘‰ºaniu sa,<br />

ão seriál nikdy nerobí a zrejme ani nebude<br />

schopn˘ robiÈ.<br />

Vo verejnoprávnej televízii <strong>sk</strong>utoãne ch˘bajú<br />

ºudia, ktorí by dali programu ducha.<br />

E‰te aj v komunistickom období si straníci<br />

uvedomovali, Ïe popri dozore nad ideológiou<br />

treba, aby sa programov˘ ‰éf postaral<br />

aj o akú-takú vyspelosÈ toho, ão sa vysiela,<br />

aby to pôsobilo aspoÀ trochu múdro.<br />

Na to ako keby sa teraz aj vo verejnoprávnej<br />

STV ka‰lalo. Tam, ako ste správne povedali,<br />

nemôÏe byÈ jedin˘m a najmä rozhodujúcim<br />

kritériom sledovanosÈ programov,<br />

teda poãet divákov, ale nieão musí byÈ,<br />

ão rôznymi spôsobmi obohacuje obãanov.<br />

A aby sa to podarilo dosiahnuÈ, musia byÈ<br />

na ãele STV programoví pracovníci, ktorí<br />

majú chvályhodn˘ prehºad nielen o televízii,<br />

ale aj o v‰etkom v spoloãnosti – a majú<br />

nadnormálnu morálku a charakter.<br />

Povedzte mi v‰ak jediného dramaturga v<br />

STV, ktor˘ vyhºadáva autorov a spolupracuje<br />

s nimi pri vytváraní programov! Takého<br />

kreatívneho ãloveka tam teraz niet, aspoÀ ja<br />

nepoznám jediné meno. Ch˘bajú mi také dramaturgické<br />

osobnosti, ako boli Boris Filan,<br />

S˘kora alebo Maru‰iak. Kde sú tieto osobnosti<br />

Nemám teraz na mysli ich samotn˘ch,<br />

lebo veì kaÏd˘ má svoju dobu, a niektorí uÏ,<br />

Ïiaº, ani nie sú medzi nami, ale kde sú iné<br />

osobnosti s ich úrovÀou Kde sú fundovaní<br />

recenzenti, kritici To nikoho Ïiadna adekvátna<br />

‰kola nevychovala Nikto nemá takúto<br />

schopnosÈ, ako ich predchodcovia, a najmä<br />

nikto nemá takúto ambíciu Alebo práve t˘chto<br />

schopnej‰ích nikto nechce<br />

Kedysi pred 10 rokmi narobil v STV veºa<br />

‰kody Richard Rybníãek. A pritom ho vysoko<br />

vyzdvihli, lebo STV posudzovali veºmi<br />

povrchne. Pritom práve on nepotreboval<br />

v STV nijak˘ch dramaturgov.<br />

On bol v‰etko. On bol hádam aj kameraman,<br />

aj reÏisér, aj v‰etko.<br />

Jednoducho zastavil prísun fundovan˘ch<br />

profesionálov.<br />

Presne tak. A odvtedy sa to v STV Èahá. Odvtedy<br />

je tam, Ïiaºbohu, nastavená takáto norma.<br />

Absolútne tam nieto niãoho takého, ão by<br />

vás i mÀa donútilo pozeraÈ sloven<strong>sk</strong>ú televíziu.<br />

Zato je mnoÏstvo programov˘ch manaÏérov,<br />

od ktor˘ch sa v Ïivote nedá zistiÈ, ão vytvorili,<br />

ão priniesli, lebo to, ão povedia, sú<br />

v‰etko len prázdne slová. Bol by som veºmi<br />

rád, keby ma ktokoºvek na akomkoºvek fóre<br />

presvedãil o opaku a ukázal mi, povedzme,<br />

programového ‰éfa, ktor˘ priviedol do tejto<br />

in‰titúcie schopn˘ch produkãn˘ch a predo-<br />

60

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E<br />

v‰etk˘m vychoval schopn˘ch dramaturgov,<br />

lebo bez dramaturga, pre Ïivého boha,<br />

niet programu. A pritom v koneãnom dôsledku<br />

v˘sledkom spolupráce, organizovanej<br />

kvalitn˘m dramaturgom s tvoriv˘mi<br />

snahami a nielen úradníãenia, je program,<br />

ktor˘ teraz, v tomto období, v STV sotva<br />

nájdete. TakÏe nieto nikoho, kto by sa<br />

chystal zdvihnúÈ na‰u televíziu na nejakú<br />

porovnateºnú úroveÀ s civilizovan˘m svetom.<br />

A navy‰e sa zabúda na to, ão sa uznávalo<br />

ako úÏasn˘ prínos kvalitn˘ch televíznych<br />

programov pre sloven<strong>sk</strong>ú kultúru<br />

a kultúrnosÈ: televízia e‰te ani nie<br />

tak dávno bola silnou zálohou sloven<strong>sk</strong>ého<br />

divadelníctva...<br />

Veì koºkokrát bola jeho v˘kladnou <strong>sk</strong>ri-<br />

Àou. A to bolo obojstranné. Televízia predvádzala<br />

jedineãn˘ch hercov a ìal‰ích<br />

umelcov ºuìom priamo v ich domácnostiach,<br />

takÏe ich obãania poznali – nie v‰ak<br />

len ako symboly popularity, ale aj, a najmä,<br />

ako v˘raz kreativity. A divadlá tieÏ<br />

rástli z nadobudnutej profesionality, spájajúcej<br />

televízne i divadelné herectvo.<br />

Dne<strong>sk</strong>a, bohuÏiaº, sa herci v televízii len<br />

kazia – vzhºadom na to, ão STV úplne<br />

rovnako ako komerãné televízie svojou<br />

v˘robou produkujú.<br />

Na záver – aj vzhºadom na to, o ãom sme<br />

dnes hovorili – sa mi vnucuje ako pointa<br />

otázka: Nemáte niekedy chuÈ byÈ obãanom<br />

nejakého iného ‰tátu, neÏ je Sloven<strong>sk</strong>á<br />

republika<br />

Takúto konkrétnu chuÈ v konkrétnom<br />

ãase na konkrétnom mieste nemám, ale vôbec<br />

by mi nerobilo problémy, keby som<br />

mohol byÈ obãanom v‰etk˘ch ‰tátov, aspoÀ<br />

v‰etk˘ch európ<strong>sk</strong>ych. Ja som vysloven˘<br />

Európan, mne Amerika nevyhovuje, ale asi<br />

by ma to nesmierne obohatilo, keby som<br />

mohol bliωie ÏiÈ s tou ãi onou kultúrou, sever<strong>sk</strong>ou,<br />

juÏnou, západnou, v˘chodnou.<br />

Ale Ïe by som z nejakého spoloãen<strong>sk</strong>o-politického<br />

dôvodu chcel maÈ napísané v<br />

cestovnom pase, Ïe som obãan toho ãi<br />

onoho ‰tátu, to nepokladám za dôleÏité a<br />

samozrejme to nie je ani moÏné, veì ja<br />

som necítil potrebu emigrovaÈ ani v ãase<br />

totalitnom. Ale to nebolo preto, Ïe by tu<br />

bolo v‰etko v poriadku, ale z toho dôvodu,<br />

Ïe sa o tom v podstate z dôvodov zaloÏenia<br />

rodiny Èaωie rozhodovalo. ªah‰ie<br />

sa to rozhodovalo, ja neviem, moÏno nenáleÏite<br />

porovnávam, Havlovi bez detí,<br />

áno, ale je nieão iné, keì uÏ máte nejakú<br />

tú zodpovednosÈ. Navy‰e, myslím, sa priãinila<br />

o to aj malá politická rozhºadenosÈ<br />

moja osobná. Urãite sme nemali tak˘ rozhºad,<br />

hlavne politicko-spoloãen<strong>sk</strong>˘, ak˘<br />

zí<strong>sk</strong>avajú dnes uÏ aj celkom mladí ºudia,<br />

a to nielen zásluhou televízie, internetu a<br />

ostatnej modernej techniky, ktorú máme k<br />

dispozícii, teda toho, ão sa vtedy nedalo nijako<br />

zí<strong>sk</strong>aÈ, ale vìaka prúdu v‰estrann˘ch<br />

informácií a záÏitkov.<br />

S Milanom Markoviãom<br />

uvaÏoval Ernest Weidler<br />

Filisterstvo<br />

na ‰kolách<br />

November a december sú v najvy‰‰ích roãníkoch<br />

stredn˘ch ‰kôl aj mesiacmi v‰estranného<br />

vyvrcholenia niekoºkoroãného ‰túdia –<br />

a tieto dva mesiace sú aj obdobím stuÏkov˘ch.<br />

Neviem, kde má svoj pôvod táto tradícia, ale<br />

je to akési zábavné vygradovanie toho, ão<br />

mladí ºudia v najvy‰‰ích roãníkoch preÏili. Samozrejme,<br />

je to väã‰inou finanãne dosÈ nároãné<br />

stretnutie maturantov, ich uãiteºov a rodiãov.<br />

Ak sa dôraz kladie na prezentáciu tvoriv˘ch<br />

schopností ºudí, ktorí sa aj takto stávajú<br />

dospel˘mi, je to udalosÈ dokonca hodnotná<br />

a prezentujúca takpovediac druhú tvár<br />

pomerne vyhranenej <strong>sk</strong>upiny mládeÏe. âaká<br />

sa, aké v˘kony budú schopní predviesÈ, ako v<br />

‰tylizovanej podobe vyjadria svoj názor na samotnú<br />

‰kolu, na vyuãovanie v ich triede, a<br />

teda aj na uãiteºov – a akú spomienku si na<br />

svoje ‰tudent<strong>sk</strong>é pôsobenie uchovajú.<br />

Pravda, stuÏková si vyÏaduje aj prostredie,<br />

ktoré toto celonoãné podujatie zarámcuje –<br />

re‰tauráciu, salón alebo iné spoloãen<strong>sk</strong>o-klubové<br />

zariadenie. A oãakáva sa, Ïe prítomn˘ch<br />

uspokojí aj veãera a iné stravovacie<br />

chody, ktoré vydrÏia aÏ do rána. Samozrejme,<br />

aj samotn˘ podnik, kde sa stuÏková absolvuje,<br />

aj jedenie a pitie, ktoré sa podáva, majú<br />

svoju finanãnú hodnotu, a tá neb˘va vÏdy nízka.<br />

Aktívni Ïiaci alebo ich rodiãia dávno vopred<br />

– niekoºko mesiacov pred samotnou akciou<br />

– zaãnú zbieraÈ nemalé ãiastky, za ktoré<br />

majitelia podniku pripravia pre úãastníkov<br />

stuÏkovej pohostenie.<br />

A tu je kameÀ úrazu. Ak túto organizaãnú<br />

povinnosÈ strhnú na seba ‰tudenti z bohat‰ích<br />

rodín alebo dokonca samotné matky dobre situovan˘ch<br />

Ïiakov (je to zvlá‰tny jav, ale sú to<br />

naozaj ãasto <strong>sk</strong>ôr matky neÏ otcovia), ich sociálna<br />

necitlivosÈ môÏe náladu v triede, ktorá<br />

organizuje stuÏkovú, zmraziÈ nielen na bod<br />

mrazu, ale aj hlboko pod tento bod. Namiesto<br />

toho, aby rozváÏne vybrali podnik, kde sa<br />

udalosÈ u<strong>sk</strong>utoãní, a takisto aby triezvo a s<br />

ist˘m nadhºadom zostavili menu s viacer˘mi<br />

chodmi a zostavu nápojov, ktoré sa budú piÈ,<br />

ich voºba sa u<strong>sk</strong>utoãní v súlade s finanãn˘mi<br />

moÏnosÈami boháã<strong>sk</strong>ych rodín, bez ohºadu na<br />

v‰eobecnú primeranosÈ finanãnej hodnoty<br />

v˘davkov kaÏdého Ïiaka. A tak neraz dosiahnu<br />

tieto platby ãiastku, ktorá v˘razne presahuje<br />

nielen potrebu pompéznosti veºkolepej<br />

stuÏkovej, ale najmä moÏnosti sociálne menej<br />

zdatn˘ch rodiãov. Ka‰le sa na trpkosÈ v<br />

du‰i tejto obvykle ‰irokej <strong>sk</strong>upiny ‰tudentov<br />

a boháãi takpovediac diktujú tempo stuÏkov˘ch.<br />

Nejednému úãastníkovi tohto grandiózneho<br />

zenitu ‰tudent<strong>sk</strong>˘ch rokov zhorkne pocit<br />

<strong>sk</strong>lamania a poníÏenia v ústach ako blen,<br />

ão, samozrejme, majetn˘m ani trochu neprekáÏa.<br />

S bohorovnou samozrejmosÈou oãakávajú,<br />

Ïe chudobní sa prispôsobia im, „pánom“,<br />

a nijako nemienia zníÏiÈ svoje nároãné,<br />

ba priamo prepiate poÏiadavky. Obraz<br />

61

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E<br />

charakteru tak˘chto ºudí je veºmi umasten˘,<br />

pof⁄kan˘ a zasmolen˘.<br />

(Mnohé rodiny si zaslúÏia hlbokú úctu, Ïe<br />

so zaÈat˘mi zubami dlhé roky platili v‰etky<br />

nevyhnutné náklady, ktoré si bezplatná ‰kola<br />

vyÏaduje a Ïe robili, ão mohli, aby ich deti<br />

nemuseli prichádzaÈ na vyuãovanie so zahanbene<br />

<strong>sk</strong>lonen˘mi hlavami a aby mali desiatky<br />

eur, ktoré sa od nich vyÏadujú. Ani v‰etci<br />

uãitelia nie sú dosÈ citliví k Ïiakom zo sociálne<br />

limitovan˘ch rodinn˘ch prostredí a<br />

nevenujú pozornosÈ tejto neraz dosÈ drastickej<br />

okolnosti e‰te stále povinnej náv‰tevy<br />

‰koly).<br />

Práve v takejto situácii sa prejaví aj spoloãen<strong>sk</strong>á<br />

a pedagogická úroveÀ riaditeºa ‰koly<br />

a triednych profesorov (profesoriek). Ak uÏ<br />

niektorí rodiãia nevedia, ão sa patrí, mali by<br />

to byÈ spomínaní pedagogickí funkcionári,<br />

ktorí by sa zaujímali o materiálne zabezpeãenie<br />

stuÏkovej, veì tá je vlastne tieÏ súãasÈou<br />

pedagogického procesu. A v prípade potreby<br />

– ak by zistili veºké disproporcie v schopnostiach<br />

rôznych rodiãov zaplatiÈ podiel svojho<br />

syna ãi dcéry na náklady stuÏkovej –, mali by<br />

citlivo zasiahnuÈ a zabrániÈ tomu, aby sa toto<br />

‰tudent<strong>sk</strong>o-profesor<strong>sk</strong>o-rodiãov<strong>sk</strong>é podujatie<br />

stalo nákladnou akciou zámoÏn˘ch na<br />

úkor t˘ch, ão takéto finanãne lukratívne pozadie<br />

nemajú. Ale len máloktorí pedagógovia<br />

preberú na seba takúto sociálnu úlohu, nechajú<br />

Ïiakov, aby v‰etko zaranÏovali podºa zámerov<br />

bezohºadn˘ch a bezcitn˘ch. Obãas sa dokonca<br />

stáva aj to, Ïe podaktorí uãitelia samotní<br />

sa uÏ egoisticky te‰ia na drahú, ba aÏ prepychovú<br />

hostinu, takÏe im nezíde ani na um,<br />

aby pozitívne ovplyvnili svojich Ïiakov a priviedli<br />

ich k striedmosti.<br />

Îiaº, ani ministerstvo ‰kolstva neberie dostatoãn˘<br />

ohºad na sociálne pomery rôznorod˘ch<br />

Ïiakov. E‰te dávnej‰í minister Ján Mikolaj<br />

(SNS) sa chcel blysnúÈ svojou reformnosÈou,<br />

ba priamo revoluãnosÈou, a tak vymyslel<br />

sériu zmien, z ktor˘ch niektoré mali dobr˘<br />

zámer, ale nie vÏdy sa pozitívny úmysel dostal<br />

do súladu s moÏnosÈami ‰tátu. V súãasnosti<br />

je uÏ veºmi nepatriãné, aby uãitelia i Ïiaci<br />

nemali k dispozícii uãebnice a cviãebnice,<br />

ktoré by uºahãovali dostaÈ sa ºah‰ie k základn˘mi<br />

informáciám a materiálom z jednotliv˘ch<br />

predmetov, a tak sa uãí bez t˘chto kniÏne<br />

vydan˘ch textov˘ch súborov, ão je veºká<br />

brzda kvalitného vyuãovania – a niekedy zasa<br />

uãitelia nútia Ïiakov, aby si niektoré uãebnice<br />

sami zaobstarali, ão väã‰inou znamená, Ïe<br />

‰tudenti (alebo ich rodiãia) musia ísÈ do kníhkupectva<br />

a tieto nie lacné ‰kol<strong>sk</strong>é pomôcky<br />

si jednoducho kúpiÈ. Pre mnoh˘ch rodiãov je<br />

v‰ak <strong>sk</strong>utoãnou záÈaÏou, ak musia daÈ svojim<br />

deÈom-Ïiakom na 1 uãebnicu 20 eur! To je b˘val˘ch<br />

600 sloven<strong>sk</strong>˘ch korún. DosÈ, nie<br />

Najmä keì je t˘chto nedostatkov˘ch uãebníc<br />

viac a keì s tak˘mito pre nich nemal˘mi poplatkami<br />

vo väã‰ine rodín vôbec nepoãítajú.<br />

A keì je – ãi má byÈ – sloven<strong>sk</strong>é ‰kolstvo prinajmen‰om<br />

do 18. roku veku dieÈaÈa zadarmo.<br />

Pedagógovia musia prihliadaÈ na v‰etky okolnosti,<br />

ktoré ovplyvÀujú priaznivé moÏnosti<br />

mlad˘ch ºudí ‰tudovaÈ.<br />

In˘m zlozvykom, ktor˘ tieÏ neberie do<br />

úvahy sociálne zázemie v‰etk˘ch 30 detí v<br />

jednej triede – a zasa je bezproblémov˘ pre<br />

t˘ch, ktor˘m peniaze teãú do rodiny v prúdoch<br />

–, sú darãeky pre triednych a in˘ch vybran˘ch<br />

uãiteºov. Ak sa vytvorí dobr˘ vzÈah medzi<br />

Ïiakmi a pedagógmi, má svoju logiku a má i<br />

svoje miesto, keì sa tento vzÈah potvrdí aj nieãím<br />

materiálnym. TakÏe daÈ uãiteºom darãek<br />

môÏe byÈ pekn˘m emocionálnym prejavom.<br />

Samozrejme, vtedy má darãek svoju ºud<strong>sk</strong>ú<br />

hodnotu a vtedy je zrkadlom pozitívnych<br />

vlastností mlad˘ch ºudí, ak darãek vyjadruje<br />

nieão hlb‰ie, neÏ len vonkaj‰kovú materiálnosÈ.<br />

Najãastej‰ie sú takou peknou pozornos-<br />

Èou kvety a veºmi vyspelí pedagógovia sa pote‰ia<br />

zvlá‰È vtedy, ak to nie sú honosné kytice<br />

s drah˘mi kvetmi, ale vlastnoruãne nazbierané<br />

starostlivo vybrané lúãne kvety, moÏno<br />

klinãeky, ºubovníky alebo zvonãeky. Ale<br />

aj pri kúpen˘ch kvetoch môÏu ich darcovia<br />

vybraÈ kvetiny vkusné a pekné, na ktor˘ch sa<br />

odrazí originálnosÈ a cit pre eleganciu kupujúcich.<br />

Drahé kúpené kytice sú odrazom nátlaku<br />

dobre situovan˘ch zazobancov na sociálne<br />

limitovan˘ch.<br />

Podobne sa problémy s hmotn˘m zabezpeãením<br />

na rozdiel od sociálnej bezstarostnosti<br />

odzrkadºuje pri v˘bere ‰kol<strong>sk</strong>˘ch v˘letov.<br />

Tu uÏ je to v˘razne v rukách pedagógov, ktorí<br />

zväã‰a vyberajú trasy a cieºové miesta t˘chto<br />

niekoºkodÀov˘ch exkurzií a zájazdov.<br />

Nechceme stereotypne propagovaÈ len „lacné“<br />

podujatia, niekedy sa to nedá – s ohºadom<br />

na uãebn˘ úãel nejakého mimo‰kol<strong>sk</strong>ého podujatia.<br />

Niektoré sa bez vy‰‰ích nákladov nezaobídu.<br />

Ale vyzretosÈ pedagóga sa prejaví aj<br />

v tom, Ïe vyberie trasu a zámer, ktoré budú<br />

vyhovovaÈ väã‰ine Ïiakov, prípadne – ak je to<br />

zvlá‰È nápadit˘ uãiteº –, Ïe nájde moÏnosÈ, ako<br />

si Ïiaci môÏu na v˘let aspoÀ men‰iu ãiastku<br />

zarobiÈ. V‰etko to potvrdzuje potrebu aktívnosti<br />

a ãinorodosti uãiteºa, aby hºadal a nielen<br />

úradoval. Pravda, boli by sme asi dosÈ nespravodliví,<br />

keby sme hovorili len o tom, ak˘<br />

by mal uãiteº byÈ, aby bol pre svojich ‰tudentov<br />

uÏitoãn˘, a keby sme hneì nedodali aj to,<br />

Ïe za tie platy, ktoré majú, od uãiteºov nemô-<br />

Ïeme ãakaÈ a ÏiadaÈ zázraky.<br />

Veºa di<strong>sk</strong>usií aj v dávnej‰ej minulosti vyvolala<br />

otázka, ão si majú ‰tudenti obliekaÈ.<br />

Niektoré ‰koly poÏadujú od svojich Ïiakov,<br />

aby nosili uniformy. A naozaj sú ‰koly, najmä<br />

súkromné, kde je uniforma povinná.<br />

Okrem toho, Ïe pri prvom pohºade na ‰koláka<br />

vidno, kam chodí do ‰koly, je tu aj druh˘<br />

dôleÏit˘ aspekt, ktor˘ sa zdá byÈ e‰te dôleÏitej‰í<br />

– a úzko súvisí s témou finanãn˘ch nákladov<br />

rodiãov na potreby ‰koláka, ale aj s<br />

psychologick˘m bremenom, ktoré ãasto dolieha<br />

na deti a mládeÏ z chudobnej‰ích rodín.<br />

Niektorí mladí – najmä dievãatá – prichádzajú<br />

do ‰koly vyfintení ako na módne prehliadky.<br />

Sú rodiãia, ktor˘m to nerobí problém<br />

– „majú na to“, ako sa vraví. Mnohí rodiãia<br />

v‰ak zaÏívajú ÈaÏké chvíle, keìÏe „na to“<br />

nemajú. Chodia so svojimi dcérami do rôznych<br />

v˘predajov˘ch alebo „zºavov˘ch“ obchodov,<br />

kde za zníÏenú cenu nakupujú ‰aty,<br />

ktoré svojimi látkami a strihmi pripomínajú<br />

minulé storoãie. Rozhodne v˘krik módy to nie<br />

je. A aj z tohto dôvodu ‰kol<strong>sk</strong>é uniformy<br />

majú ‰ir‰iu ‰kálu odôvodnení, preão ich majú<br />

vedenia ‰kôl zaviesÈ. A tí, ão zubami-nechtami<br />

bránia riaditeºom, aby zaviedli jednotné<br />

obleãenie, sú predov‰etk˘m malome‰tiaci a<br />

snobi, ktorí chcú ukázaÈ celému okoliu, ako<br />

sa vzmohli a ako vytvorili lep‰iu spoloãnosÈ,<br />

kam vlastne ani kaÏdého neprijmú. Je to veºmi<br />

drsné na psychiku mnoh˘ch Ïiaãok. Aj to<br />

je síce ‰kola Ïivota, ale v 21. storoãí vo vyspelom<br />

‰táte je takéto pouãenie doslova neznesiteºné.<br />

A ak doºahne na takúto rodinu<br />

hospodár<strong>sk</strong>y a finanãn˘ úpadok, otcovia rie-<br />

‰ia tak˘to bankrot svojej domácnosti aj samovraÏdami<br />

(nedávno sme o takom prípade otca<br />

v beznádejnej situácii písali). Filisterstvo sa<br />

u nás rozmáha viac, neÏ si na prv˘ pohºad uvedomujeme.<br />

Pre postihnuté ‰tudentky je ak˘mtak˘m<br />

v˘chodi<strong>sk</strong>om, keì sa im podarí urobiÈ<br />

si z niektor˘ch spoluÏiaãok kamarátky – a s<br />

nimi potom spoloãne preÏívajú rôzne sociálne<br />

krivdy, ktoré spôsobuje prostredie, kde by<br />

pov˘‰enectvo a poniÏovanie nemali maÈ miesto.<br />

Napokon, aj mnohé prípady ‰ikanovania<br />

v ‰kole vypl˘vajú z toho, Ïe sa niektorí ‰kol<strong>sk</strong>í<br />

hrdinovia cítia príli‰ silní buì priamo fyzicky,<br />

alebo ãasto aj spoloãen<strong>sk</strong>y, keìÏe vedia,<br />

Ïe sú viac ãi menej chránení spoloãen<strong>sk</strong>˘m<br />

postavením a majetkov˘m zázemím<br />

svojich rodiãov.<br />

Keì sme sa prehupli do tretieho tisícroãia,<br />

málokomu zi‰lo na um, Ïe e‰te aj v tomto<br />

ãase budeme vstupovaÈ do spoloãen<strong>sk</strong>ého<br />

Ïivota so sociálnymi problémami, ktoré<br />

v sociálne roztrie‰tenej minulosti neraz<br />

aÏ tragicky poznaãili vzÈahy medzi ºuìmi,<br />

a najmä medzi rôznymi ºud<strong>sk</strong>˘mi <strong>sk</strong>upinami.<br />

V sloven<strong>sk</strong>ej literatúre medzi najsilnej-<br />

‰ie romány so sociálnou tematikou patria<br />

„âenkovej deti“ od FraÀa Kráºa. Po smrti<br />

otca na mnohopoãetnú rodinu doºahne krutá<br />

bieda, a tak matka musí daÈ Mi‰ka za<br />

uãÀa, priãom ten musí robiÈ aj o‰etrovate-<br />

ºa, a Hanku úrady pridelili bohatému gazdovi<br />

na juÏné Sloven<strong>sk</strong>o. Dnes iste situácia<br />

nie je aÏ takáto drastická, ale väã‰ina politikov<br />

a in˘ch verejn˘ch ãiniteºov ani len<br />

netu‰í, aká nespravodlivosÈ a nerovnocennosÈ<br />

medzi mnoh˘mi deÈmi vládne a akú<br />

psychózu aj v ‰kolách vytvára. Podmienky<br />

medzi ‰kolopovinn˘mi deÈmi a rôznorod˘mi<br />

mlad˘mi ºuìmi dávajú sociálnym demokratom<br />

(Smeru) na jednej strane a kres-<br />

Èan<strong>sk</strong>˘m demokratom s ich morálnymi princípmi<br />

a BoÏími prikázaniami na strane<br />

druhej moÏnosti vstupovaÈ do ‰kol<strong>sk</strong>ého<br />

prostredia na mnoh˘ch miestach Sloven<strong>sk</strong>a,<br />

zasadzovaÈ sa o znesiteºnú klímu pri<br />

prebojúvaní sociálnej spravodlivosti v ‰irokej<br />

‰kále spoloãen<strong>sk</strong>˘ch pomerov a pomáhaÈ<br />

pedagógom pri obmedzovaní neprijateºnosti<br />

vzÈahov medzi Ïiakmi z prekvapujúco<br />

odli‰n˘ch prostredí.<br />

Ernest Weidler,<br />

publicista<br />

62

S U P E R M O N I T O R<br />

SUPERMONITOR<br />

a (medzit˘m) minikomentáre<br />

5. januára 2012 – 18. februára 2012<br />

Svojho prvého Zlatého slávika som dostala,<br />

keì som mala 18 a vtedy by mi nebolo ani vo<br />

sne zi‰lo na um, Ïe mi ºudia zachovajú priazeÀ<br />

toºko rokov. Veì tohto roku som dostala Slávika<br />

uÏ ‰trnásteho. A ten má pre mÀa e‰te väã-<br />

‰iu hodnotu neÏ v‰etky predo‰lé. Slávik je predov‰etk˘m<br />

ocenenie od ºudí, a to si nesmierne<br />

váÏim. Milujem totiÏ svoju prácu, robím ju<br />

naozaj 24 hodín denne s lá<strong>sk</strong>ou a úctou k svojmu<br />

publiku a k svojim fanú‰ikom.<br />

Speváãka Lucie Bílá.<br />

Îena.Sme.<strong>sk</strong> 5. 1.<br />

(Ak sa z vyuãenej krajãírky stane najlep‰ia<br />

ãe<strong>sk</strong>á speváãka, je to ako v rozprávke. Bílá<br />

naozaj nie je len tak hocikto a ukazuje, Ïe<br />

osobnosÈou sa moÏno staÈ na rôzny spôsob.)<br />

***<br />

Keì sme ºuìom ponúkli v roku 1971 Medulienku,<br />

nevedeli sme, Ïe vznikla v˘nimoãná<br />

vec, dokonca hit. Ale ºudia si ju v‰imli. âo alebo<br />

kto je Medulienka Hravé slovo. Nechcelo<br />

sa mi pouÏívaÈ mená ako Marína alebo Jozefína.<br />

Neevokovalo to Ïiadnu babu, a zároveÀ<br />

kaÏdá baba môÏe byÈ Medulienka. MoÏno aj to<br />

prispelo k jej hitovosti.<br />

Textár Kamil Peteraj.<br />

TV oko 5. 1.<br />

(Je neuveriteºné, Ïe zdanlivo obyãajn˘ popevkov˘<br />

‰láger má aj po 40 rokoch od svojho<br />

vzniku schopnosÈ priniesÈ ºuìom radosÈ.<br />

A ani jeho autori uÏ nevedia, ako sa to stalo.)<br />

***<br />

Chcem, aby to bolo drastické. Najlep‰ie s no-<br />

Ïom do brucha. Îivot pre mÀa uÏ stratil zmysel<br />

dnes som sa s ním rozhodol <strong>sk</strong>oncovaÈ.<br />

B˘vam v Záhor<strong>sk</strong>ej Bystrici na ubytovni. Som<br />

bez práce a bez peÀazí. Dlhujem 165 eur, tak-<br />

Ïe ma asi vyhodia na ulicu. Na to nemám chuÈ,<br />

aby som chodil niekde po kontajneroch a zomrel<br />

od zimy. Îijem sám, som slobodn˘ a bezdetn˘,<br />

a ÈaÏké srdce mám na svojho brata.<br />

Okradol ma o dediãstvo, keì rodiãia naÀho prepísali<br />

ich rodinn˘ dom. Nechcem bratovi zle,<br />

ale keì je na mÀa tak˘to, vezmem ho so sebou<br />

do pekla.<br />

Psychológ Du‰an Fabián cituje<br />

svojho depresívne ladeného pacienta.<br />

Plus 7 dní 6. 1.<br />

(Kto vlastne má maÈ na srdci Ïivotné utrpenie<br />

bezmocn˘ch ºudí Staãí na to len sám<br />

Boh Alebo sú predsa len nevyhnutní aj<br />

BoÏí ºudia, ktorí aspoÀ trochu pomôÏu)<br />

***<br />

„Brigitte Bardotová“ nie je len „obdivovaná“<br />

– ako som nazvala moju knihu o nej –, nie<br />

je len sexuálnym symbolom 60. rokov minulého<br />

storoãia, ale je to aj nezávislá Ïena, bojovníãka<br />

proti útlaku a hovorkyÀa Ïien svojej generácie.<br />

Stala sa príli‰ <strong>sk</strong>oro obeÈou vlastnej závratnej<br />

slávy, ktorá ju priviedla k tomu, Ïe sa<br />

uzavrela do seba a aÏ nadãasovo sa odlúãila od<br />

okolitej spoloãnosti. Je kráºovná. MôÏete ju<br />

opustiÈ, ale nikdy ju nemôÏete zbaviÈ trónu.<br />

Redaktorka Marie-Dominique Lelievrová.<br />

Denník Libération 6. 1.<br />

(Aj na Sloven<strong>sk</strong>u si vieme predstaviÈ, Ïe by<br />

sa z niektorej hereãky stal sex-symbol – ale<br />

ÈaÏko ão len jednu povaÏovaÈ za hovorkyÀu<br />

svojej generácie.)<br />

***<br />

Je to dobrá otázka, ãi legendárne stradivárky<br />

naozaj znejú lep‰ie, ako moderné husle vyrobené<br />

nedávno. Tvrdím, Ïe zo samotného<br />

zvuku sa nedá s istotou urãiÈ, ãi ide o staré stradivárky,<br />

hodné milióny eur, alebo o iné husle.<br />

Pri hodnotení zohráva obrov<strong>sk</strong>ú úlohu vizuálny<br />

dojem. Keì ºudia vedia, Ïe poãujú stradivárky,<br />

jednoducho sami seba presvedãia, Ïe sú lep-<br />

‰ie<br />

Hudobná expertka Claudia Fritzová.<br />

Boston<strong>sk</strong>á rozhlasová stanica WGBH 7. 1.<br />

(Aj keì si to ºudia neradi priznávajú, sú<br />

zväã‰a veºmi radi, keì ich niekto bezoãivo<br />

klame a oni sa môÏu bohorovne tváriÈ, Ïe<br />

stoja nad vecou, pretoÏe vedia, ão je pravda.)<br />

***<br />

Veºkonoãn˘ ostrov (Isla de Pascua) – úplne<br />

izolovan˘ <strong>sk</strong>alnat˘ kúsok pevniny v JuÏnom<br />

Pacifiku – je zrejme najodºahlej‰ím ob˘van˘m<br />

ostrovom tejto planéty. V poslednom ãase sem<br />

prichádza ãoraz viac turistov. A tak sa mnohí<br />

obávame, aby ich nápor neohrozil to, pre ão<br />

sem väã‰ina cudzincov pri‰la – gigantické kamenné<br />

sochy, ktoré sa naz˘vajú moai a vyzerajú<br />

ako vysoké tºapkavé obliãaje. Preão tieto<br />

tváre vôbec vznikli Ak˘m spôsobom dokázali<br />

tunaj‰í obyvatelia mnohotonové bloky sÈahovaÈ<br />

po celom ostrove<br />

Archeologiãka Susana Nahoeová.<br />

Pravda 7. 1.<br />

(Máme byÈ ne‰Èastní pre to, Ïe ãasto nedokáÏeme<br />

nájsÈ odpoveì nielen na záhady vesmíru,<br />

ale ani na jednoduché otázky o svete,<br />

ktor˘ nás obklopuje O slávnych sochách<br />

ako-tak vieme len to, Ïe trpia prirodzenou<br />

eróziou, ktorá postupom ãasu obrusuje ich<br />

rysy. Ak˘m spôsobom v‰ak dokázali tunaj-<br />

‰í obyvatelia mnohotonové bloky sÈahovaÈ po<br />

celom ostrove A preão vôbec kamenné hlavy<br />

vznikli)<br />

***<br />

Za v‰etk˘mi veºk˘mi kauzami stáli vÏdy<br />

sloven<strong>sk</strong>í úradníci a politici. Vinou Európy je<br />

len to, Ïe máme k dispozícii viac peÀazí, ktoré<br />

sa dajú rozkrádaÈ. Keby nebolo eurofondov,<br />

je miera korupcie urãite niωia. Tak, ako<br />

by bolo menej úplatkov v zdravotníctve, keby<br />

sme nemali Ïiadne zdravotníctvo.<br />

Komentátor LukበFila.<br />

Sme 7. 1.<br />

(Na Sloven<strong>sk</strong>u je jedinou moÏnosÈou, ako sa<br />

‰tát a ºudia nedajú okrádaÈ – nemaÈ niã.)<br />

***<br />

Dne‰ok nám diktuje, Ïe musíme byÈ najlep-<br />

‰í, najúÏasnej‰í. Ale preão by ãlovek nemohol<br />

byÈ iba priemern˘ a cítiÈ sa pritom v spoloãnosti<br />

rovnoprávne a normálne Veì kaÏd˘ z nás je<br />

v nieãom priemern˘, a napriek tomu s t˘m Ïijeme<br />

úplne v pohode. Asi by sme mali pribrzdiÈ<br />

a hºadaÈ radosÈ v tom, ão robíme – a nie sa za<br />

kaÏdú cenu presadzovaÈ.<br />

Hereãka-komediantka Petra Polni‰ová.<br />

Pravda 7. 1.<br />

(Na‰e prostredie nás nenechá na pokoji. Ak<br />

sa nebudeme silou-mocou tisnúÈ dopredu, ak<br />

sa nebudeme snaÏiÈ, aby sme sa dostali do<br />

popredia hoci aj na úkor druh˘ch, vytisnú<br />

nás na okraj spoloãnosti. Nebudeme nik˘m,<br />

len Ïobrákmi – alebo podvodníkmi.)<br />

***<br />

Z korupcie nie je podozriv˘ len prezident<br />

Wulff, ale aj väã‰ina Nemcov, ktorí na pochybnej<br />

pôÏiãke nevidia niã pom˘lené. Ani<br />

na tom, Ïe hlava ‰tátu, ktorá má plniÈ úlohu morálnej<br />

autority, klame. A ani na tom, Ïe zasahuje<br />

do slobody médií, keì sa o afére priveºa<br />

pí‰e. Politici uÏ nevstupujú do politiky, aby slú-<br />

Ïili ºuìom, ale len preto, aby ºudia slúÏili im.<br />

Komentátorka Miriam Zsilleová.<br />

Sme 9. 1.<br />

(Krásnu ideu sluÏby ºuìom vystriedalo presvedãenie,<br />

Ïe kaÏd˘ má fungovaÈ tak, aby<br />

prekvital on sám a nanajv˘‰ jeho rodina.)<br />

***<br />

Lip‰icovo presvedãenie, Ïe tajn˘ spis Gorila<br />

má reálny základ, je mimoriadne cenné. Minister<br />

vnútra potvrdil, Ïe Gorila nie je v˘mysel,<br />

ale <strong>sk</strong>utoãn˘ dokument tajnej sluÏby. Nepriamo<br />

t˘m prik˘vol aj na pointu spisu: Ïe politické<br />

strany sú vlastne zloãinecké <strong>sk</strong>upiny,<br />

ktoré okrádali SR o miliardy korún. Toto tvrdenie<br />

nie je ani trochu prehnané. Gorila je nepochybne<br />

najväã‰ím „úlovkom“ tajnej sluÏby v<br />

dejinách Sloven<strong>sk</strong>a. Agentom SIS sa odpoãú-<br />

63

S U P E R M O N I T O R<br />

vaním jediného bytu podarilo odhaliÈ korupciu<br />

v celej ‰írke – od vlády po opozíciu.<br />

Komentátor Dag Dani‰.<br />

HN 9. 1.<br />

(V slu‰n˘ch ‰tátoch EÚ sa ‰irokorozmerná<br />

korupcia, ktorá nasiakla celú politiku SR,<br />

aspoÀ strieda s v˘konmi serióznych ãinite-<br />

ºov. My sme sa v‰ak prudko <strong>sk</strong>æzli do nechutne<br />

zapáchajúcej hnojovky, z ktorej nevyt⁄ãa<br />

takmer ani jedna dôveryhodná hlava.)<br />

***<br />

Keì rozhlas presÈahujú do konkubinátu s<br />

televíznym ‰túdiom v b˘val˘ch kasárÀach,<br />

bude to ìal‰ia zrada dejín. Ale ão uÏ s dejinami,<br />

keì v Ko‰iciach triumfuje na mieste historického<br />

námestia najväã‰ia urbanistická blamáÏ<br />

storoãia, obludná stavba Auparku. Hlavné<br />

je, Ïe o rok tu bude hlavné mesto európ<strong>sk</strong>ej<br />

kultúry!<br />

Dramaturg a publicista Tibor Ferko.<br />

Sme 9. 1.<br />

(Za ão by si Radiãová najviac zaslúÏila pokarhanie,<br />

je to, Ïe umoÏnila Krajcerovi<br />

úplne nezmyselne a bezdôvodne spojiÈ televíziu<br />

a rozhlas, ãím sa ohrozili 2 in‰titúcie,<br />

ktoré mali mimoriadne poslanie cibriÈ kultivovanosÈ<br />

obãanov a pote‰ovaÈ ich du‰e.)<br />

***<br />

Di<strong>sk</strong>usie na vysokej ‰kole sú, ale patria k<br />

nim aj veºmi dobré osobné vzÈahy. Poznanie<br />

núti kriticky nazeraÈ i na vlastné dejiny, a to odbúrava<br />

mnohé predsudky.<br />

Sekretár Kongregácie pre v˘chodné cirkvi<br />

Cyril Vasiº. T˘ÏdeÀ 9. 1.<br />

(Di<strong>sk</strong>utovaÈ v cirkvách, na vysok˘ch ‰kolách<br />

i v politike sa musí. Ale malo by sa to diaÈ<br />

bez povrchnej polemickosti a so zachovávaním<br />

dobr˘ch osobn˘ch vzÈahov.)<br />

***<br />

Maìar<strong>sk</strong>o je v dôsledku „kacír<strong>sk</strong>ej“ hospodár<strong>sk</strong>ej<br />

politiky vlády na najlep‰ej ceste staÈ sa<br />

chudobincom strednej Európy. Podºa roz‰írenej<br />

apokalyptickej teórie Orbán vedome hrá na<br />

‰tátny bankrot, aby mohol odôvodniÈ vystúpenie<br />

z EÚ a u<strong>sk</strong>utoãniÈ ‰tát jednej strany.<br />

Îurnalista János Széky.<br />

Sme 10. 1.<br />

(Sloven<strong>sk</strong>á cesta k ‰tátnej bezduchosti je<br />

predsa len trochu kºukatej‰ia a civilizovaná.)<br />

***<br />

Ak vás uÏ s partnerom nespájajú spoloãné<br />

záujmy, smiech a optimizmus, túÏba po sebe,<br />

po dotykoch, nehe, vá‰nivom i romantickom<br />

sexe – snaÏte sa aspoÀ o korektnosÈ a kamarátstvo.<br />

Aby z va‰ej „lá<strong>sk</strong>y“ neostala nakoniec len<br />

kalkulaãka s neznámymi rovnicami citov.<br />

Publicistka Monika Schönová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 10. 1.<br />

(Potrebujeme ão najviac ºudí, ktorí dokáÏu<br />

nahradiÈ bezuzdnú surovosÈ v politickom<br />

spoloãenstve korektnosÈou a kamarátstvom<br />

aspoÀ vo svojom intímnom prostredí.)<br />

***<br />

Je síce dosÈ ºudí, ktorí majú peniaze aj na to,<br />

aby si mohli kúpiÈ hodnotné obrazy, ale rad‰ej<br />

si kúpia nieão z Ikey alebo z Tesca, neÏ by si<br />

za obdobnú cenu kúpili nejak˘ originál.<br />

V˘tvarník Dávid Demjanoviã.<br />

HN 10. 1.<br />

(Malome‰tiaci sa chcú pred náv‰tevami blysnúÈ<br />

obrazmi, ktoré im visia na stenách ako<br />

v˘stavné kusy, namiesto toho, aby si mohli<br />

denne obzeraÈ jedineãné umelecké dielka.)<br />

***<br />

Cez sviatky som mal moÏnosÈ porovnaÈ sluÏby<br />

v Tatrách a v Rakú<strong>sk</strong>u. Na Hrebienku mi povedala<br />

pracovníãka, aby sme si objednávali naraz,<br />

lebo ona musí ísÈ dvakrát k hrncu po kapustnicu...<br />

Stratil som chuÈ si ãokoºvek ìal‰ie<br />

objednaÈ. V Rakú<strong>sk</strong>u ma obsluhoval rovnako<br />

Slovák, no s úplne inou kvalitou sluÏby.<br />

Finanãník Peter Kri‰tofoviã.<br />

HN 11. 1.<br />

(Je úplne jasné, Ïe nezáleÏí na národnosti<br />

sluÏbukonajúceho, ale na kvalite jeho ‰éfa.)<br />

***<br />

Problém s nedostatkom uãebníc, ale aj s nevyuÏívaním<br />

dostupn˘ch uãebníc negatívne<br />

ovplyvnil prácu uãiteºov a Ïiakov a ovplyvnil<br />

aj rozvoj ãitateº<strong>sk</strong>ej gramotnosti.<br />

Minister ‰kolstva Eugen Jurzyca.<br />

Sme 11. 1.<br />

(Je smutná bezmocnosÈ ministra, ktor˘ musí<br />

namiesto odstraÀovania stredovek˘ch pomerov<br />

v na‰om ‰kolstve len podávaÈ o nich<br />

správu vláde a krãiÈ plecami nad nemoÏnos-<br />

Èou zmodernizovaÈ dôleÏit˘ systém prípravy<br />

mladej generácie na budúcnosÈ.)<br />

***<br />

KOÎUCH NIE JE LEN ODEV. JE TO ÎI-<br />

VOTN¯ ·T¯L.<br />

Titulok ãlánku o zimnom obleãení.<br />

Slovenka 11. 1.<br />

(A najãastej‰ie je to chvastavé predvádzanie<br />

svojej zámoÏnosti pred ‰irokou verejnos-<br />

Èou: „Aby videli, Ïe na to máme...“)<br />

Ak prídete k lekárovi s ka‰ºom a horúãkou<br />

poãas chrípkovej epidémie, lekár má tendenciu<br />

uÏ dopredu si myslieÈ, Ïe máte chrípku.<br />

LenÏe, ão ak máte celkom iné ochorenie<br />

Informatik Jozef Kelemen.<br />

TV oko 12. 1.<br />

(My sa ãasto namiesto seriózneho posúdenia<br />

situácie riadime vonkaj‰ími postrehmi.)<br />

***<br />

Záujem prvovoliãov o voºby bude niωí ako<br />

minule. UÏ sa nezopakuje to predvolebné nad-<br />

‰enie, aké sa na Facebooku v rámci mlad˘ch<br />

<strong>sk</strong>upín prejavilo v ostatn˘ch voºbách. Ak vtedy<br />

verili, Ïe nová vládna garnitúra vydrÏí a vnesie<br />

do Ïivota viac slobody, napríklad v podobe<br />

legalizácie marihuany ãi registrovan˘ch<br />

partnerstiev, tak sa poriadne <strong>sk</strong>lamali.<br />

Sociológ Martin Slosiarik.<br />

Pravda 12. 1.<br />

(SaS, ale aj SDKÚ mali po minul˘ch voºbách<br />

mimoriadne priaznivú situáciu medzi mlad˘mi<br />

ºuìmi. Tí chceli koneãne podporiÈ niekoho,<br />

kto nebude len straníckym byrokratom,<br />

ale kto vnesie do verejného Ïivota uvoºnenosÈ<br />

a pote‰enie zo Ïivota. R˘chlo v‰ak pochopili,<br />

Ïe SaS, ale aj SDKÚ ich bez zaváhania<br />

zradili.)<br />

***<br />

S prv˘m hudobn˘m nápadom som pri‰iel ja.<br />

Hral som to ëuìovi v hoteli poãas turné, mohlo<br />

to byÈ v roku 1994. ëuìo mal hotov˘ refrén<br />

bez slov, ja som dopísal text a pesniãka bola hotová..<br />

Vtedy som b˘val na Medzijarkoch a<br />

niekto, kto mal komplikované vzÈahy s dievãatami,<br />

tam spáchal samovraÏdu vy<strong>sk</strong>oãením<br />

z okna. To bola in‰pirácia.<br />

Fefe (Martin ÎúÏi), spoluautor<br />

<strong>sk</strong>ladby VetroÀ. TV oko 12. 1.<br />

(Niekedy aj veºmi rozko‰né pesniãky majú<br />

nezvyãajne smutné podnety.)<br />

***<br />

Národniari síce na národnom majetku neuveriteºne<br />

zbohatli, zato na národné divadlo, balet,<br />

národn˘ román, národnú operu neprispeli<br />

ani korunou, ani centom.<br />

Literát a publicista Peter Ju‰ãák.<br />

Sme 13. 1.<br />

(Neãudo. „Národn˘“ a „kultúrny“ len zriedkakedy<br />

majú totoÏn˘ v˘znam.)<br />

***<br />

Musel by som presne spoãítaÈ hodiny, poãas<br />

ktor˘ch pracujem. Je ÈaÏké rozlí‰iÈ, ão presne<br />

je práca. Rozhovor s vami je práca alebo príjemná<br />

moÏnosÈ ºuìom nieão povedaÈ Neviem<br />

Spevák Miro Îbirka.<br />

Plus 7 dní 13. 1.<br />

(Je ÈaÏké povedaÈ, kedy je v tvorivej ãinnosti<br />

nieão práca a kedy je to, naopak, rozko‰.)<br />

***<br />

KeìÏe nevieme ÏiÈ vo vzÈahoch, tak sa rozchádzame<br />

a rozvádzame. ·koly ponúkajú sexuálnu<br />

v˘chovu, ale neponúkajú vzÈahovú v˘chovu.<br />

Predpokladá sa, Ïe keì decká nauãíme<br />

ão kam strãiÈ a ão na ão natiahnuÈ, tak budú vedieÈ<br />

budovaÈ aj vzÈah.<br />

Moderátorka Adela Baná‰ová.<br />

HN 13. 1.<br />

(A kto by vzÈahovú v˘chovu uãil Koºkí uãitelia<br />

nieão vedia o dobr˘ch vzÈahoch)<br />

***<br />

Film The Artist by mal existovaÈ sám osebe<br />

bez závislosti od hudby Bernarda Hermanna.<br />

I umelecké znásilnenie je násiln˘m ãinom,<br />

preto z hºadi<strong>sk</strong>a morálky nie je správne, ak sa<br />

zneuÏívajú slávne útrÏky práce niekoho iného<br />

a vyuÏívajú emócie, ktoré vyvolávajú.<br />

Herecká hviezda dávnej‰ích rokov<br />

Kim Novaková. Pravda 13. 1.<br />

(Je naozaj unikátne, ak slávna hereãka povaÏuje<br />

pouÏitie pasáÏí z hudby k inému filmu<br />

za znásilnenie. Ako by t˘m stratil svoju<br />

vlastnú hodnotu aj film, v ktorom ona úãinkuje.)<br />

***<br />

V automobilke sa z 10 návrhov na dizajn no-<br />

64

S U P E R M O N I T O R<br />

vého auta do sériovej v˘roby dostane iba jeden.<br />

Preto dizajnéri musia maÈ veºkú vnútornú motiváciu<br />

a psychickú silu. âasto sa totiÏ stáva,<br />

Ïe môÏu pracovaÈ pre automobilku i 5 rokov a<br />

pritom Ïiadny z ich návrhov neuzrie svetlo<br />

sveta.<br />

Dizajnér Peter Olah.<br />

Plus 7 dní 13. 1.<br />

(Dá sa hovoriÈ o jalovosti, keì ão len jeden<br />

vydaren˘ návrh z desiatich je bájeãn˘)<br />

***<br />

Tlaã povedala, Ïe Obama zvíÈazil v prezident<strong>sk</strong>˘ch<br />

voºbách, lebo mal „charizmu“. Ako<br />

je moÏné, Ïe po 4 rokoch je jeho znovuzvolenie<br />

neisté MôÏe líder stratiÈ charizmu Konzultant<br />

Morris uvádza, Ïe „charizma je zo v‰etk˘ch<br />

politick˘ch vlastností najprchavej‰ia, pretoÏe<br />

reálne neexistuje; objavuje sa len v na‰om<br />

vnímaní, keì ju kandidát zí<strong>sk</strong>a svojou ãulos-<br />

Èou“.<br />

Politick˘ analytik Joseph S. Nye, Jr<br />

(Harvardova univerzita). HN 13. 1.<br />

(Charizma patrí medzi slová, ktoré pouÏívame<br />

vtedy, keì nevieme niã lep‰ie povedaÈ.)<br />

***<br />

Randenie je o voºnosti, nemáte Ïiadne starosti<br />

okrem jednej – páãiÈ sa mu. S manÏelstvom<br />

je to uÏ iné, ist˘m pravidlám sa nevyhnete.<br />

Ale netreba sa vystresovaÈ presvedãením,<br />

Ïe sa mu musíte zapáãiÈ aj ako najdokonalej‰ia<br />

manÏelka a matka na svete. Lebo pritom<br />

zabudnete byÈ mu príjemnou spoloãníãkou<br />

a aj sebe dopriaÈ trochu radosti. A privoláte si<br />

pocity úzkosti. Pridá sa <strong>sk</strong>ryté obviÀovanie<br />

partnera za to, Ïe vás oberá o slobodu a krása<br />

vzÈahu.<br />

Publicistka Monika Schönová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 14. 1.<br />

(Keì ubíjajúce reguly zo‰nurujú partner<strong>sk</strong>˘<br />

vzÈah muÏa a Ïeny, znemoÏnia, aby obaja<br />

mali radosÈ zo Ïivota a z pekného spoluna-<br />

Ïívania.)<br />

***<br />

Chceme pomáhaÈ bieloru<strong>sk</strong>˘m ‰tudentom,<br />

aby mohli do‰tudovaÈ v SR, keì ich tamoj‰í re-<br />

Ïim vyhodil z univerzít. Na‰e snahy nie je ºahké<br />

presadiÈ, keìÏe mnohé ‰táty majú v Min<strong>sk</strong>u<br />

svoje obchodné záujmy. UÏ to v‰ak ìalej nejde<br />

tak, aby prezident Luka‰enko jednu ruku<br />

naÈahoval za peniazmi z MMF a druhou zatváral<br />

ºudí, ktorí volajú po slobode.<br />

Minister zahraniãia SR<br />

MikulበDzurinda. Pravda 14. 1.<br />

(Dajú sa ospravedlniÈ vyspelé demokracie,<br />

keì zi‰tne kooperujú s diktátormi)<br />

***<br />

K˘m brutálny diktátor Kim zo severnej Kórey<br />

sa rozmaznával najjemnej‰ími francúz<strong>sk</strong>ymi<br />

koÀakmi a ãerstv˘m su‰i, letecky dopravovan˘m<br />

z Tokia, zatiaº milióny jeho poddan˘ch<br />

zomierali od hladu. Ak Severokórejãania v‰ak<br />

odmietnu Ïalostne kvíliÈ po Kimovom úmrtí,<br />

ri<strong>sk</strong>ujú váÏne problémy: vylúãenie detí zo ‰kôl,<br />

koniec kariéry, pobyt v tábore núten˘ch prác.<br />

Profesor demokracie a ºud<strong>sk</strong>˘ch práv<br />

v New Yorku Ian Buruma. Sme 14. 1.<br />

(Takto sme Ïili za socializmu u nás: Keì<br />

pár ‰tudentov nenastúpilo do Prvomájového<br />

sprievodu, priãom ne‰li na rande, ale na<br />

univerzitu nacviãovaÈ program, o ktor˘ bol<br />

‰irok˘ záujem, predvolali ich na zväzácky<br />

v˘bor a hrozili im trápnymi sankciami –<br />

lebo sa obrátili chrbtom k robotníckej triede,<br />

pochodujúcej pred tribúnou.)<br />

***<br />

Pôvod jedineãn˘ch domov s kamenn˘mi<br />

kuÏeºov˘mi strechami v Apúlii na juhu Talian<strong>sk</strong>a<br />

nie je celkom jasn˘. Vytvárajú dynamickú<br />

stre‰nú krajinu a svojím tvarom pôsobia<br />

priam rozprávkovo. Nie div, Ïe od roku 1996<br />

sú zapísané vo svetovom zozname UNESCO.<br />

Architekt Ján M. Bahna.<br />

OÏene.<strong>sk</strong> 14. 1.<br />

(âlovek od nepamäti – keì mu to dovolila<br />

príroda a umoÏnila jeho fantázia – z niãoho<br />

niã, v podstate z obyãajn˘ch domov vytvoril<br />

zázraky, ktoré ho pozdvihujú k nebesiam.)<br />

***<br />

Hríbovo Pod lampou by bolo v poriadku v<br />

súkromnej televízii, ak by sa majitelia rozhodli<br />

utrácaÈ na podporu im sympatick˘ch názorov.<br />

V STV by v‰ak nemal nikto dostaÈ exkluzívny<br />

vysielací ãas na propagáciu vlastn˘ch názorov<br />

a svojich kamarátov. Vzhºadom na ìal-<br />

‰ie pracovi<strong>sk</strong>o väã‰iny pravideln˘ch hostí moÏno<br />

Lampu dokonca povaÏovaÈ za zneuÏívanie<br />

verejn˘ch peÀazí na propagáciu súkromného<br />

Hríbovho t˘Ïdenníka („T˘ÏdeÀ“ – pozn. EW).<br />

Komentátor Peter Morvay.<br />

Sme 16. 1.<br />

(Publicista Hríb sa roky tvári, Ïe je symbolom<br />

Ïurnalistickej nezávislosti, ktorá sa nedá<br />

strhnúÈ t˘m ãi on˘m politick˘m smerom. Ale<br />

ani on sa dosÈ neobrnil pred lokajstvom.)<br />

***<br />

Niekedy ãlovek urobí nieão, ão mu je ne<strong>sk</strong>ôr<br />

ºúto. Ak to aspoÀ trochu chce‰ daÈ do poriadku,<br />

napí‰ list b˘valému priateºovi, s ktor˘m ste<br />

sa rozi‰li, ospravedlÀ sa, za ão treba, poìakuj<br />

za dobré, ão pre teba urobil a ãím pre teba donedávna<br />

bol a zaÏelaj mu ‰Èastne naplnen˘ Ïivot.<br />

Spisovateº Maxim E. Matkin.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 16. 1.<br />

(Mnohé rady od psychológov po<strong>sk</strong>ytujú ãitateºom<br />

veºa uÏitoãn˘ch námetov, ako potlaãiÈ<br />

alebo napraviÈ svoje chyby. Nedostatkom<br />

t˘chto poradní v‰ak je, Ïe málo berú do<br />

úvahy individuálnu povahu ºudí, ktor˘m<br />

radia. Je <strong>sk</strong>velá rada, aby sa niekto ospravedlnil<br />

za svoje v˘ãiny, len je otázka, koºko<br />

síl na to má. A to uÏ nik niã neporadí.)<br />

***<br />

Dá sa ÏiÈ okolo ãloveka, vedºa ãloveka a dá<br />

sa ÏiÈ pre ãloveka i s ním. Cieºom ãloveka nie<br />

je predsa iba zomrieÈ. Cieºom je vykonaÈ urãité<br />

dielo. Cieºom Ïivota je byÈ dobr˘m.<br />

Filozof a teológ Anton Fabian.<br />

T˘ÏdeÀ 16. 1.<br />

(âlovek nechce byÈ iba vyspel˘m zviera-<br />

Èom. V tom je kºúãov˘ rozdiel medzi ním a<br />

zvieratami, Ïe si vie uvedomiÈ svoju príslu‰-<br />

nosÈ k ºud<strong>sk</strong>ému rodu a Ïe jeho spôsob existencie<br />

mu umoÏÀuje odpútaÈ sa od Ïivoãí‰-<br />

nej bezv˘znamnosti.)<br />

***<br />

Marcové voºby nie sú rie‰ením Gorily. Sú<br />

iba dôkazom toho, Ïe sa strany pripravujú na<br />

nové kolo drancovania ‰tátu, len si uÏ budú dávaÈ<br />

väã‰í pozor.<br />

Teológ Michal Havran.<br />

Pravda 16. 1.<br />

(Aká je úbohá kvalita väã‰iny ºudí, ktorí sa<br />

od r. 1989 predrali do politiky.)<br />

***<br />

Pred stretnutím so Svetlanou som bola ako<br />

na ihlách. Predstava, Ïe ku mne príde na obed<br />

dcéra tyrana, ktor˘ mal na svedomí toºko Ïivotov,<br />

bola extrémne bizarná. A potom som pod-<br />

ºahla jej osobnému ãaru, len ão prekroãila môj<br />

prah. Bola to atraktívna Ïena, elegantne obleãená,<br />

zdvorilá a priama. Bola obdivuhodne<br />

bystrá.<br />

Brit<strong>sk</strong>á novinárka Miriam Grossová.<br />

T˘ÏdeÀ 16. 1.).<br />

(Autorke rozhovoru s jedinou dcérou soviet<strong>sk</strong>eho<br />

tyrana Stalina, ktor˘ mal na svedomí<br />

milióny ºud<strong>sk</strong>˘ch Ïivotov, trvalo neuveriteºne<br />

dlh˘ ãas, k˘m sa jej podarilo dosiahnuÈ<br />

s Àou stretnutie. V samotnom dialógu nie<br />

je v‰ak o Àom takmer niã. NemoÏno sa ãudovaÈ.<br />

Ako by mohol niekto hovoriÈ o takom<br />

stra‰nom ãloveku, ak je to jeho otec)<br />

***<br />

Keby re‰taurácia McDonald's jedlo v papierovej<br />

‰katuºke doplnila peknou knihou, ako to<br />

zaãali robiÈ vo Veºkej Británii, moju 9-roãnú Simonku<br />

by prilákali k det<strong>sk</strong>ému menu.<br />

Matka Denisa Siekelová.<br />

Sme 16. 1.<br />

(Zákazníka môÏu niekedy <strong>sk</strong>ultúrniÈ aj inteligentné<br />

reklamné nápady. A hodnota tohto<br />

obchodného Èahu je o to väã‰ia, ak je<br />

konzumentom dieÈa.)<br />

***<br />

Odchodom do penzie stráca dôchodca v západnej<br />

Európe pribliÏne 30 % z predchádzajúceho<br />

príjmu. So sloven<strong>sk</strong>˘m je neporovnateºn˘.<br />

Priemern˘ starobn˘ dôchodca v SR prichádza<br />

asi o polovicu. Stotisíc sloven<strong>sk</strong>˘ch<br />

penzistov je na tom e‰te hor‰ie. Ich dôchodok<br />

nedosahuje ani v˘‰ku Ïivotného minima<br />

(189,82 eura). Ak tak˘to ãlovek Ïije sám a zaplatí<br />

za byt a lieky, na Ïivobytie mu zostane 10<br />

eur.<br />

Publicistka Dorota Hudecová.<br />

Pravda 17. 1.<br />

(KeìÏe ani jeden relevantn˘ politick˘ subjekt<br />

v SR neprotestuje proti tejto situácii tisícov<br />

obãanov, ani nenavrhuje úãinné rie‰enie,<br />

môÏeme na plné ústa kon‰tatovaÈ, Ïe tak<br />

KDH, ako i Smer, Most-Híd alebo SDKÚ sú<br />

strany s nízkym sociálnym cítením. Ich demokratickosÈ,<br />

kresÈan<strong>sk</strong>osÈ ãi sociálnosÈ je<br />

len formálna – v prvom rade sú egoisti.)<br />

***<br />

65

S U P E R M O N I T O R<br />

Na Sloven<strong>sk</strong>u sa kradne ako na beÏiacom<br />

páse. A kradne sa v‰ade – od ministerstva ‰kolstva<br />

aÏ po kraj<strong>sk</strong>é úrady. Práve korupcia je dôvodom,<br />

preão ‰tát nemá peniaze. Kto mi tu<br />

chce ão hovoriÈ o spravodlivosti. Najviac korumpujú<br />

úradníci.<br />

Predseda Klubu 500 a majiteº<br />

Îeleziarní Podbrezová Vladimír Soták.<br />

HN 18. 1.<br />

(MoÏno má pravdu Martin Chren z ministerstva<br />

hospodárstva a zo SaS, Ïe Radiãovej<br />

vláda dokázala v boji proti korupcii toºko,<br />

ão Ïiadne iné pred Àou: „Za na‰ej éry sa zaãali<br />

zverejÀovaÈ napríklad zmluvy so ‰tátom<br />

na internete.“ Ale to len dotvrdzuje Sotákovo<br />

kon‰tatovanie o SR ako o krajine, kde sa<br />

masovo kradne. âo ako by sme boli múdri,<br />

nenájdeme liek na odstránenie sloven<strong>sk</strong>ého<br />

zlodejstva a t˘ch, ão ho pestujú.)<br />

***<br />

Teraz, keì som zí<strong>sk</strong>ala cenu Oscara pre najlep‰iu<br />

hereãku za stvárnenie b˘valej brit<strong>sk</strong>ej<br />

premiérky Margaret Thatcherovej, sa môÏem<br />

priznaÈ, Ïe <strong>sk</strong>ôr, ako som úlohu prijala, mala<br />

som na Margaret veºmi zjednodu‰en˘ pohºad:<br />

premenila som si ju na nieão viac neÏ len na<br />

ãloveka a súãasne aj na nieão menej, neÏ je ãlovek.<br />

Práve preto bolo pre mÀa zaujímavé pozrieÈ<br />

sa na politiãku ako na ºud<strong>sk</strong>ú bytosÈ, ktorá<br />

je ukrytá za novinov˘mi titulkami.<br />

Americká hereãka Meryl Streepová.<br />

Los Angeles Times 18. 1.<br />

(Musí to byÈ zloÏit˘ tvoriv˘ a psychologick˘<br />

proces, keì sa Ïena, ktorá si ráno um˘va<br />

zuby a chodí nakupovaÈ do obchodu,<br />

premieÀa na úplne odli‰ného, koho má<br />

stvárniÈ.)<br />

***<br />

Keì sa nás stretne viac a ja si musím pamätaÈ,<br />

na koho mám ísÈ s ak˘m pozdravom, objatím,<br />

bozkom ãi sti<strong>sk</strong>om ruky, som zmäten˘.<br />

Niektoré Ïeny ma nechcú pobozkaÈ, iné chcú,<br />

a to aj také, ktoré poriadne nepoznám. Keì sa<br />

stretnem s priateºmi, s ktor˘mi cítim trochu<br />

bliωí vzÈah, mám vo zvyku potºapkaÈ ich po<br />

pleci alebo po chrbte. To je môj spôsob vyjadrenia<br />

priateºstva. Ale jedna kamarátka povedala,<br />

Ïe jej to je nepríjemné. Mne je napríklad<br />

nepríjemné, keì mi muÏi stále podávajú ruku,<br />

dlho ju drÏia, stí<strong>sk</strong>ajú a potriasajú Àou.<br />

Japon<strong>sk</strong>˘ publicista Masahiko ·iraki<br />

(Ïije v SR). TV oko 19. 1.<br />

(Pravdou je, Ïe Slováci sa museli celé storoãia<br />

staraÈ o to, ako si zabezpeãia chlieb, a nie<br />

o to, ãi bozkávaÈ Ïenám ruky a kedy ich dokonca<br />

pri stretnutí objímaÈ.)<br />

***<br />

Ak ste sa ocitli vo váÏnej‰om vzÈahu, ktor˘<br />

sa z romantick˘ch prechádzok presunul do<br />

spoloãného hniezdoãka, hneì zaãnete preÏívaÈ<br />

aj prvé rozãarovania z partnera. Spoznávate<br />

ho stále viac a zisÈujete aj na sebe, v<br />

ãom v‰etkom sa budete musieÈ prispôsobiÈ, ak<br />

to e‰te stále myslíte váÏne. Ak máte partnera<br />

v úcte, obdivujete ho pre mnohé veci a doká-<br />

Ïete veºa tolerovaÈ. Tu uÏ môÏe vzniknúÈ celkom<br />

pevné puto, ale aby vydrÏalo, chce to snahu<br />

oboch.<br />

Publicistka Monika Schönová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 19. 1.<br />

(SpolunaÏívanie ºudí – na rozdiel od ostatn˘ch<br />

Ïivoãíchov – je veºmi komplikované, a<br />

to nielen muÏa a Ïeny v akejkoºvek forme,<br />

ale úplne v‰ade, v ‰kole – uãitelia a Ïiaci, Ïiaci<br />

a Ïiaci –, na pracovi<strong>sk</strong>u, v ‰portovom<br />

tíme, v orchestri atì. Pritom zasa vychádzanie<br />

v ústrety ostatn˘m ºuìom si ãasto vyÏaduje<br />

zriekaÈ sa svojich princípov, ão tieÏ je<br />

nároãná záÈaÏ pre ºud<strong>sk</strong>ú du‰u. Zladenie<br />

v‰etk˘ch elementov spoluÏitia je zrejme najväã‰ou<br />

schopnosÈou ãlovekovho fungovania<br />

kdekoºvek na svete.)<br />

***<br />

Keì som sedel v komunistickom väzení,<br />

povedal som si dve veci: Ïe sa nikdy nezapí-<br />

‰em do Ïiadneho zväzu b˘val˘ch disidentov a<br />

Ïe sa nepomstím. PretoÏe na schopnosti odpustiÈ<br />

je zaloÏená európ<strong>sk</strong>a civilizácia. A odpú‰-<br />

Èanie je aj podstatou kresÈanstva.<br />

Poº<strong>sk</strong>˘ novinár Adam Michnik,<br />

disident spred roku 1989.<br />

Plus 7 dní 20. 1.<br />

(Michnik bol elegantn˘ revolucionár a disident.<br />

Nebol primitívnym zurvalcom, ale bol<br />

a je inteligentn˘m nositeºom demokratického<br />

spôsobu politiky a slu‰ného Ïivota.)<br />

***<br />

Andrea a Lucia nám robia radosÈ. Ak sa e‰te<br />

pamätáte, presne pred 12 rokmi pri‰li na svet<br />

ako siam<strong>sk</strong>e dvojãatá. DosÈ odváÏne ich vtedy<br />

od seba oddelili bratislav<strong>sk</strong>í ‰pecialisti pod<br />

vedením Jaroslava Simana – a dnes sa od svojich<br />

rovesníãok ani veºmi nelí‰ia. V ‰kole síce<br />

ãasto ch˘bajú pre zdravotné problémy, ale inak<br />

majú <strong>sk</strong>oro samé jednotky. A uãia sa hraÈ aj na<br />

klavír. SnaÏia sa ÏiÈ plnohodnotn˘m Ïivotom<br />

a majú veºa kamarátov. Len musíme dávaÈ pozor,<br />

aby nezjedli hocião, lebo ak by dostali<br />

hnaãku, <strong>sk</strong>onãili by v nemocnici.<br />

Matka dvojãiat Melita Tóthová<br />

z okresu RoÏÀava. Sme 20. 1.<br />

(âasto zdôrazÀujeme, ak˘ je ãlovek mal˘<br />

voãi prírode okolo nás – nehovoriac o celom<br />

vesmíre. A predsa len je tak˘ obdivuhodn˘,<br />

Ïe dokáÏe prekabátiÈ aj prírodu – alebo dokonca<br />

Boha – a Ïe dokáÏe potlaãiÈ ãloveka<br />

ubíjajúce vonkaj‰ie zásahy.)<br />

***<br />

Moje modré husle sú naozaj vzácne. Sú súãasÈou<br />

môjho tela, takÏe keì sa rozbili, cítil som<br />

sa, ako keby sa mi zranilo dieÈa. Mám ich veºmi<br />

rád. Sú nielen nástroj virtuózny, ale aj spevn˘,<br />

ktor˘ ponúka umelcovi a aj poslucháãom<br />

v‰emoÏné emócie. Bol by som veºmi rád, keby<br />

sa ºudia pri poãúvaní môjho najnov‰ieho albumu<br />

dostali z tohto uponáhºaného Ïivota do<br />

in˘ch sfér. A keìÏe povaÏujem tento zámer za<br />

dôleÏit˘, ãasto spolupracujem s hudobníkmi z<br />

in˘ch Ïánrov – s Evou Pilarovou, Karlom Gottom<br />

a cigán<strong>sk</strong>ou kapelou Romano Stilo.<br />

Mlad˘ ãe<strong>sk</strong>˘ huslista Pavel ·porcl.<br />

Pravda 20. 1.<br />

(Samozrejme, Ïe si úÏasne váÏime odborníkov<br />

v informaãnej technike alebo ‰ikovn˘ch<br />

manaÏérov v priemysle a obchode. Sú pre<br />

nás veºmi dôleÏití. Ale o niã menej nie sú cenní<br />

a potrební umelci, ktorí dokáÏu utí‰iÈ<br />

na‰e du‰e a preniesÈ ich aÏ kamsi do neba.)<br />

***<br />

Sloven<strong>sk</strong>á politika je <strong>sk</strong>orumpovaná tak,<br />

ako to opisuje spis Gorila, priãom ide o systémovú<br />

záleÏitosÈ a nie je moÏné, aby o tom nevedeli<br />

lídri a vedenia politick˘ch strán, ktorí na<br />

korupcii dokonca participujú.<br />

B˘val˘ ‰éf analytického oddelenia SIS<br />

Ján MojÏi‰. Sobotné dialógy (SRo) 21. 1.<br />

(Znovu a znovu sa potvrdzuje, Ïe morálna<br />

obroda SR je takmer vylúãená. Akékoºvek<br />

zmeny v ‰táte musia in‰pirovaÈ a zrealizovaÈ<br />

politici, aj na to ich obãania zvolili. Ale keìÏe<br />

sa väã‰ina t˘ch zmien má u<strong>sk</strong>utoãniÈ<br />

predov‰etk˘m proti záujmom politikov a<br />

ich vôli, je absurdné dúfaÈ, Ïe politici pomô-<br />

Ïu slu‰n˘m obãanom zre‰taurovaÈ SR.)<br />

***<br />

Pred viac ako 80 rokmi vyvolala rozruch<br />

zvesÈ o obraze Leonarda da Vinciho v ka‰tieli<br />

v Dolnej Krupej. Mal to byÈ obraz svätej Cecílie<br />

– jemne modelovaná tvár mladej krá<strong>sk</strong>y<br />

naozaj pripomína Leonardovo majstrovstvo.<br />

Vystavili sme aj oltárny obraz svätej Agne‰e<br />

Rím<strong>sk</strong>ej z múzea v KeÏmarku ako memento<br />

komunistického barbarstva, ktoré sa odohralo<br />

v Ru<strong>sk</strong>inovciach. Je to jediná vec, ktorá sa zachránila<br />

z tamoj‰ieho oltára a vôbec celého kostola.<br />

Obec totiÏ zanikla kvôli tomu, Ïe tam<br />

pred 70 rokmi vytvorili vojen<strong>sk</strong>é cviãi<strong>sk</strong>o<br />

Kurátorka Marta Herucová.<br />

Pravda 21. 1.<br />

(Îijeme v presvedãení, Ïe dlhé storoãia niãila<br />

jedineãné umelecké hodnoty cirkev. Je<br />

v‰ak isté, Ïe nebyÈ mnoh˘ch cirkevn˘ch ãiniteºov,<br />

veºa <strong>sk</strong>vel˘ch umeleck˘ch diel by sa<br />

nebolo z rôznych dôvodov zachovalo alebo<br />

by vôbec neboli vznikli. T˘m viac nesmieme<br />

zabúdaÈ na to, Ïe v mnoh˘ch obdobiach nekompromisn˘mi<br />

a neºútostn˘mi niãiteºmi<br />

unikátnych umeleck˘ch hodnôt boli nekultúrni<br />

boº‰evickí funkcionári).<br />

***<br />

Zásadné, ão sa v tejto krajine neudialo, je,<br />

Ïe kontinuita moci nebola preru‰ená. Máme tu<br />

absolútne amorálnu spoloãnosÈ. Napríklad generál<br />

·tB Lorenc pracuje pre Pentu, podobne<br />

ìal‰ie b˘valé komunistické ‰piãky stále ovplyv-<br />

Àujú to, kde a aj ako Ïijeme, a ich deti v tom<br />

pokraãujú. Ja som sa rozhodla nakrúcaÈ aj preto,<br />

lebo hlavní hrdinovia Novembra majú po ‰esÈdesiatke<br />

a nebudú tu veãne. Navy‰e politik<br />

nikdy nehovorí normálne, vÏdy je politik. AÏ<br />

keì odíde z politiky, vtedy je to zaujímavé.<br />

Zuzana Piussi (autorka filmu<br />

„MuÏi revolúcie“.). Sme 21. 1.<br />

(Priebeh Novembra 1989 má dve podoby.<br />

Jednu elegantnú a takmer senzaãnú: bola to<br />

revolúcia maximálne slu‰ná, bez krvi a takmer<br />

bez násilia. Ale jej slu‰nosÈ má dlhodob˘<br />

zniãujúci dôsledok: tí, ktorí 40 rokov<br />

drvili slu‰n˘ch ºudí boº‰evickou päsÈou, zostali<br />

na svojich miestach a drvia ich znovu,<br />

akoby sa komunizmus dodnes na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

udrÏal.)<br />

***<br />

66

S U P E R M O N I T O R<br />

V USA to, na‰Èastie, nie je ako u nás, Ïe si<br />

mlad˘ ãlovek musí na vysokej ‰kole hneì na<br />

zaãiatku vybraÈ jeden predmet. Bakalár<strong>sk</strong>e ‰túdium<br />

je tam v‰eobecné a trvá 4 roky. AÏ posledné<br />

2 roky sa uÏ na nieão zameria, ale e‰te stále<br />

‰tuduje rôzne predmety. Tento systém mi veºmi<br />

vyhovoval, lebo si neviem predstaviÈ, Ïe by<br />

som sa v 18 rozhodol, Ïe idem napríklad na právo.<br />

âlen vedenia DPMH s diplomom z<br />

Princetonu Ivan Bútora. T˘ÏdeÀ 23. 1.<br />

(To, o ãom hovorí Bútora, neznamená uºahãovanie<br />

univerzitného ‰túdia, ale je len potvrdením,<br />

Ïe podmienky sú tam na to, aby<br />

mohol mlad˘ ãlovek v˘hodne a pre spoloãnosÈ<br />

uÏitoãne ‰tudovaÈ, a nie, aby sa musel<br />

zmestiÈ do byrokratick˘ch ‰katuliek.)<br />

***<br />

Hoci na dedinách uÏ tieÏ len ‰umia televízory,<br />

folklór sa do istej miery aj tak e‰te uchováva,<br />

ba vzniká aj nov˘. A keì prídeme niekam<br />

zatancovaÈ, páãi sa to aj mlad˘m. Hoci ãerpáme<br />

z ºudov˘ch tradícií, v Amerike to, ão robíme,<br />

povaÏujú za moderné umenie,. Nehºadia na<br />

nás ako na krpãiarov, ale ako na vynikajúcich<br />

umelcov.<br />

Choreograf Lúãnice ·tefan Nosáº<br />

(od 1949!). Sme 23. 1.<br />

(Na‰a obmedzenosÈ nepozná hranice. Za<br />

komunizmu bolo ºudové umenie preceÀované<br />

tak, ako samotn˘ pojem ºud. Dnes sa naÀ<br />

pozeráme zvysoka alebo aj poh⁄davo.)<br />

***<br />

Nemecko má oveºa viac dôvery v Talian<strong>sk</strong>o<br />

ako v Grécko. Na‰e zvy‰ovanie daní a verejn˘ch<br />

úspor môÏe priniesÈ konsolidáciu vìaka<br />

klesajúcim nákladom na dlhovú sluÏbu aj napriek<br />

zníÏeniu ratingu agentúrou Standard &<br />

Poor's. Ak v‰ak Taliani nedostanú hmatateºnú<br />

odmenu za svoje úsilie, môÏu sa obrátiÈ proti<br />

Európe a Nemecku ako „lídrovi netolerancie“.<br />

Nemecké nástojenie na tom, Ïe európ<strong>sk</strong>a pomoc<br />

krajinám musí byÈ iba poslednou in‰tanciou<br />

znaãí, Ïe politická vôºa na nové opatrenia<br />

sa oslabuje zakaÏd˘m, keì sa trhy na pár t˘Ïd-<br />

Àov upokoja.<br />

Talian<strong>sk</strong>y premiér Mario Monti.<br />

Die Welt 24. 1..<br />

(Je stra‰né, keì ‰táty reagujú podobne citovo,<br />

ako na seba reagujú jednotliví ºudia v<br />

beÏn˘ch denn˘ch polemikách, teda keì si<br />

vracajú to, ão im druhí vyviedli.)<br />

***<br />

Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 24. 1.<br />

(Na Sloven<strong>sk</strong>u sa za kaÏd˘m tunelom <strong>sk</strong>r˘va<br />

nejaká gorila.)<br />

***<br />

Éra hippies (detí kvetov) sa <strong>sk</strong>onãila uÏ pred<br />

40 rokmi, ale kult Brautiganovej knihy „V melónovom<br />

cukre“, ktor˘ sa vtedy zrodil, Ïije<br />

naìalej. Veì nie náhodou je to najslávnej‰ia<br />

Brautiganova kniha. Ilustrovaná verzia dáva<br />

textu priestor. âlovek ho môÏe pomaly preÏívaÈ<br />

a vychutnávaÈ si ho. U nás sú síce stále e‰te<br />

pochybnosti o tom, ãi treba dávaÈ do kníh obrázky<br />

– naão by vraj dospel˘m boli, staãí, ak<br />

sú pri textoch rozprávkov˘ch. Nie je to tak.<br />

MôÏu maÈ svoj zmysel pri kaÏdom texte, ak mu<br />

ho tvorcovia nájdu a dajú.<br />

Ilustrátorka Daniela Olejníková.<br />

Sme 25. 1.<br />

(Nie je ºahké bojovaÈ proti predsudkom.<br />

Umelecká produkcia je v‰ak jedinou bezhraniãnou<br />

kreativitou, ktorá dáva ºud<strong>sk</strong>ej du‰i<br />

nebe<strong>sk</strong>˘ rozmer a rozlet.)<br />

***<br />

Západ slnka je na tichomor<strong>sk</strong>˘ch ostrovoch<br />

oãarujúci, ale aj tak je pre Ázijãanov dôleÏitej-<br />

‰í v˘chod slnka. Keì v Japon<strong>sk</strong>u stavajú dom,<br />

vÏdy sa snaÏia orientovaÈ vchodové dvere na<br />

v˘chod, aby sa tam kumulovala pozitívna energia<br />

z vychádzajúceho slnka v zmysle nového<br />

zaãiatku. Preto je dobré maÈ na v˘chod aj pracovÀu.<br />

Energia zo západu slnka znamená útlm.<br />

Povera Nie, <strong>sk</strong>utoãnosÈ. Keì som bol mal˘,<br />

mal som izbu nasmerovanú na západ a nemohol<br />

som sa tam sústrediÈ na uãenie, bol som<br />

utlmen˘ a tak˘ bol aj môj prospech v ‰kole.<br />

Japon<strong>sk</strong>˘ novinár Ïijúci v SR<br />

Masahiko ·iraki. TV oko 26. 1.<br />

(Na celom svete a odjakÏiva sa ºudia spoliehajú<br />

na ustálené a nemenné postrehy, ktor˘mi<br />

sa dokonca riadia v kaÏdodennom Ïivote.<br />

Je v‰ak moÏné, aby cel˘ vesmír podliehal<br />

vÏit˘m ºud<strong>sk</strong>˘m pohºadom na úplne v‰etko,<br />

ão sa deje v prírode)<br />

***<br />

Situácia je váÏna, taká, akú som e‰te vo svojej<br />

kariére nezaÏil. âelíme extrémne zloÏit˘m<br />

ãasom. Po prv˘krát vo svojej 60-roãnej kariére<br />

nie som si ist˘, ão mám robiÈ. Euro v Európe<br />

v‰ak musí preÏiÈ, pretoÏe ak nie, mohol by<br />

to byÈ zaãiatok definitívneho konca v Európe.<br />

Finanãník a filantrop George Soros.<br />

Newsweek 26. 1.<br />

(Soros len stra‰í ºudí, alebo sú pomery v<br />

Európe váÏnej‰ie, neÏ my v SR pripú‰Èame)<br />

***<br />

V herectve je najpodstatnej‰í – samozrejme<br />

okrem emócií a temperamentu – proces myslenia.<br />

Divák by mal maÈ pocit, Ïe vidí zrodenie<br />

my‰lienky, jej premiéru.<br />

Herec Emil Horváth.<br />

Pravda 27. 1.<br />

(Pravda, musí to byÈ herec mimoriadne talentovan˘,<br />

ak chce predviesÈ divákovi „zrodenie<br />

my‰lienky“. UkázaÈ „hranie“ je predsa<br />

len ºah‰ie.)<br />

***<br />

Podºa dostupn˘ch údajov (ktoré v‰ak nie sú<br />

kompletné) ministerstvá, vláda a parlament<br />

svojim zamestnancom vyplatili na odmenách<br />

27,8 milióna eur. To samo osebe je nehoráznosÈ.<br />

No e‰te väã‰ia drzosÈ je odôvodnenie, ktor˘m<br />

v‰etky in‰titúcie argumentujú: vraj by tie<br />

peniaze prepadli. A kam Azda by ich pohltila<br />

nejaká ãierna diera Nie, iba by sa vrátili späÈ<br />

do ‰tátnej kasy a mohli by byÈ pouÏité tam, kde<br />

sú potrebné.<br />

Komentátor Marián Repa.<br />

Pravda 27. 1.<br />

(KorektnosÈ je v sloven<strong>sk</strong>om verejnom Ïivote<br />

veºmi zriedkavá. Obãania sú na kaÏdom<br />

kroku ukracovaní a vedúci pracovníci so<br />

‰tátnymi financiami zaobchádzajú tak, ako<br />

by boli ich majiteºmi. Koºko kompetentn˘ch<br />

ãiniteºov by SR potrebovala, aby sa tu<br />

zaviedli poriadok a slu‰nosÈ a aby dostal po<br />

prstoch kaÏd˘ podvodník)<br />

***<br />

·pinavosti kauzy Gorila – späté s tajn˘mi<br />

dokumentmi, ktoré mala údajne vytvoriÈ SIS<br />

– boli pravidelne dôleÏit˘m hráãom v útulnom<br />

svete sloven<strong>sk</strong>ej politiky. Ale len málo<br />

Slovákov sa rozhodlo, Ïe si to budú v‰ímaÈ.<br />

Vzhºadom na to, Ïe sa stredopravé strany Èahajú<br />

bahnom, je pravdepodobné, Ïe Fico<br />

(Smer-SD) z následného poklesu volebnej<br />

úãasti zí<strong>sk</strong>a – rovnako, ako hojní nováãikovia<br />

v sloven<strong>sk</strong>ej politike, povedzme SaS... Gorila<br />

sa dostala do povedomia a je nepravdepodobné,<br />

Ïe odíde.<br />

Brit<strong>sk</strong>˘ t˘Ïdenník The Economist 28. 1.<br />

(Gorila sa roz‰írila pred voºbami, aby niekomu<br />

pomohla. Ale, ako vÏdy, o‰klivá kauza<br />

len podráÏdi ºudí, oÏiví bulvár, vytrestá<br />

zopár dôleÏit˘ch ºudí, ale – na rozdiel od Watergate<br />

pred rokmi v USA – verejn˘ Ïivot a<br />

elitné kluby len málo preãistí.)<br />

***<br />

To, ão hrozí, je porovnateºné s kolapsom<br />

marxizmu ako politického systému. Situácia,<br />

ktorá sprevádza svetovú hospodár<strong>sk</strong>u krízu, je<br />

taká váÏna a zloÏitá, s akou som sa doteraz vo<br />

svojej kariére nestretol. âakajú nás ÈaÏké ãasy,<br />

ktoré sa v mnohom dajú porovnaÈ s 30. rokmi<br />

20. storoãia, s Veºkou hospodár<strong>sk</strong>ou krízou.<br />

âaká nás obmedzovanie v˘davkov v celom<br />

rozvinutom svete, ão nás uvrhne do ìal‰ej<br />

stagnácie trvajúcej prinajmen‰om desaÈroãia.<br />

V najlep‰om prípade nás ãaká deflácia. V najhor‰om<br />

prípade <strong>sk</strong>olabuje finanãn˘ systém.<br />

Finanãník George Soros. Newsweek<br />

28. 1.<br />

(Tí, ktorí pocítili na vlastnom tele zniãujúce<br />

úãinky marxistickej finanãnej politiky, sú<br />

z tak˘chto prognóz zhrození. Dúfali, Ïe ãlenstvo<br />

postkomunistick˘ch ‰tátov v EÚ je bezpeãnou<br />

zá‰titou pred finanãn˘mi hrozbami<br />

a pred pádom obãanov moderného ‰tátu do<br />

boº‰evickej niãoty. A teraz sa má v‰etko obrátiÈ<br />

tam, kde to v 20. storoãí bolo)<br />

***<br />

SpoloãnosÈ neexistuje, sú len jednotlivci a<br />

rodiny.<br />

B˘valá brit<strong>sk</strong>á premiérka<br />

Margaret Thatcherová. Sme 28. 1.<br />

(K tomu treba dodaÈ múdrosÈ, ktorá je e‰te<br />

veãnej‰ia a stále platnej‰ia: „Egoizmus je tá<br />

67

S U P E R M O N I T O R<br />

vlastnosÈ, ktorá h˘be dejinami.“ Ale totálna<br />

hanba je to najmä vtedy, keì sa dejinn˘<br />

egoizmus zakr˘va osobitne falo‰n˘m argumentom,<br />

Ïe sa to deje len v záujme rodiny.)<br />

***<br />

Ak nevzrastie verejn˘ "tlak ulice", tak kauza<br />

Gorila nikdy vy‰etrená nebude. Po voºbách<br />

sa to pomalinky ututle a znova zametie pod koberec.<br />

Spomedzi ãlenov KDH dôverujem popri<br />

Procházkovi uÏ len ministrovi vnútra Danielovi<br />

Lip‰icovi a poslankyni Jane ÎitÀan<strong>sk</strong>ej.<br />

Im trom sa nedá urãite zazlievaÈ, Ïe by dnes robili<br />

nieão kvôli voºbám. BohuÏiaº najväã‰í<br />

problém KDH je v‰ak v tom, Ïe ten zvy‰ok tam<br />

dobr˘ nie je. A práve ten nebude chcieÈ, aby<br />

bola Gorila vy‰etrená. A práve táto ãasÈ KDH<br />

by mohla podporiÈ koalíciu so Smerom.<br />

Líder hnutia Obyãajní ºudia... Igor<br />

Matoviã. Na telo (TV Markíza) 29. 1.<br />

(Predseda KDH Figeº by nemal visieÈ vo<br />

vzduchu, teda bez odpovede, mal by nahlas<br />

uvaÏovaÈ o moÏnosti koalície KDH so Smerom<br />

a najmä to, aká hrozba z toho vypl˘va.)<br />

***<br />

Európa nemá problém s nedostatkom finanãn˘ch<br />

zdrojov, ale s nedostatkom dôvery.<br />

Guvernér Národnej banky Sloven<strong>sk</strong>a<br />

Jozef Makúch. HN 30. 1.<br />

(Ak v Európe niekde nieão ch˘ba, nie sú to<br />

ani tak peniaze, ako mravnosÈ.)<br />

***<br />

Zlato slúÏilo ako peniaze 5 tisíc rokov. Akurát<br />

posledn˘ch 40 rokov zlato ignorujeme a pouÏívame<br />

namiesto neho papierové peniaze,<br />

ktoré nie sú kryté niãím, len sºubmi politikov.<br />

Americk˘ finanãník James Turk.<br />

T˘ÏdeÀ 30. 1.<br />

(Je zvlá‰tne, ak˘ závratn˘ vplyv na existenciu<br />

ºudí a ‰tátov majú peniaze – a na<br />

akej vratkej báze sa v spoloãnosti drÏia.<br />

V‰etko okolo nich je neisté – a do istej miery<br />

fungujú ako Boh. Mnohí vravia, Ïe ich peniaze<br />

nedrÏia v hrsti, ale Ïe ºudia drÏia v<br />

hrsti peniaze.)<br />

***<br />

B˘vali roky, keì som sa od Ïivotn˘ch a spoloãen<strong>sk</strong>˘ch<br />

problémov utiekal k detektívke.<br />

ZloÏit˘ príbeh, v ktorom sa vyrie‰i zlo tak názorne,<br />

aby mohlo byÈ potrestané. Detektívky<br />

v‰ak uÏ vychádzajú z módy, moÏno preto, lebo<br />

ºudia uÏ neveria, Ïe moÏno zvíÈaziÈ nad zlom,<br />

doba je taká zloÏitá, Ïe sa v nej zlo ºahko <strong>sk</strong>r˘va,<br />

a v mnoh˘ch spoloãen<strong>sk</strong>˘ch procesoch<br />

ÈaÏko oddeliÈ dobro od zla.<br />

Básnik Ján Buzássy.<br />

Sme 31. 1.<br />

(Kedysi aspoÀ rozprávky – ale naozaj, ako<br />

pripomína básnik, aj detektívky – mali v˘sadu,<br />

Ïe sa mohli konãiÈ dobre a ‰Èastne.<br />

Dnes sa dobre uÏ nemôÏe <strong>sk</strong>onãiÈ absolútne<br />

niã, pretoÏe, bohuÏiaº, zlo sa <strong>sk</strong>r˘va úplne<br />

v‰ade – a odkryÈ ho je takmer nemoÏné.)<br />

***<br />

ªudia najviac poznajú to, ão je v televízii.<br />

Preto televíziu beriem ako nutnosÈ. Opera a balet<br />

sú na obrazovke málokedy. Preto chvalabohu,<br />

Ïe niekto v televízii operu propaguje! Sme<br />

za to vìaãní, lebo diváci moÏno na základe prenosu<br />

prídu do divadla. VystupovaÈ na koncerte<br />

populárnej hudby je azda aÏ nepatriãné. Ani<br />

ja nemám rada takéto gulá‰e, ale cítim, Ïe teraz<br />

je to na‰a povinnosÈ. Je doba médií a my<br />

sa musíme prispôsobiÈ, ak chceme, aby nás<br />

ºudia vnímali. Atmosféru divadla Ïiadna televízia<br />

nenahradí, ale tro‰ka reklamy treba!<br />

Operná hviezda, sopranistka<br />

ªubica Vargicová. OÎene.<strong>sk</strong> 31. 1.<br />

(Aj jedineãní umelci sa dnes ãasto dostávajú<br />

do trápnych situácií a my sa nad nimi pohor‰ujeme,<br />

namiesto toho, aby sme ich vlastne<br />

ºutovali. NemôÏu sa prezentovaÈ iba ako<br />

predstavitelia najhodnotnej‰ích a najsilnej-<br />

‰ích záÏitkov pre stovky divákov, musia za-<br />

ÈaÈ zuby a vstupovaÈ do g˘ãovit˘ch situácií<br />

bez reptania i v programov˘ch gulá‰och.)<br />

***<br />

Sloven<strong>sk</strong>á aukãná spoloãnosÈ Darte vydra-<br />

Ïila obraz, ktor˘ namaºoval Adolf Hitler. Dielo<br />

s názvom Mor<strong>sk</strong>é nokturno, ktor˘ urobil v<br />

roku 1913, stálo zahraniãného zberateºa 32¬tisíc<br />

eur. Keì to Hitler maºoval, bol veºmi mlad˘,<br />

ale talent mal – veì sa aj snaÏil dostaÈ na<br />

akadémiu umení. MoÏno keby sa tam dostal,<br />

nebola by ani 2. svetová vojna. To je v‰ak vec<br />

osudu.<br />

Konateº Darte Jaroslav KrajÀák.<br />

Sme 31. 1.<br />

(Hry osudu sú ãasto prekliatím ºudí a cez Hitlera<br />

sa osud s ºuìmi riadne zahral .)<br />

***<br />

Po odvolaní ministrov Dzurindu, Miklo‰a,<br />

Mi‰kova, Uhliarika a ìal‰ích by nemusel fungovaÈ<br />

ani parlament. Poslanci aj tak niã nerobia,<br />

tak je úplne jedno, ãi tam budú alebo nebudú.<br />

ZaloÏiÈ politickú stranu v‰ak neplánujeme.<br />

Chceme vybudovaÈ nov˘ systém, ktor˘<br />

bude fungovaÈ lep‰ie, neÏ funguje teraj‰í .<br />

Jedna z organizátoriek protestov<br />

súvisiacich s Gorilou ªubica Gallová.<br />

Pravda 1. 2.<br />

(Zámery protestujúcich rebelov sú v podstate<br />

správne. Dlhoroãné <strong>sk</strong>úsenosti aj s na‰imi<br />

doteraj‰ími politick˘mi revolucionármi<br />

nás v‰ak varujú: niã zásadné sa zmeniÈ bez<br />

rozvahy nepodarí. V‰etko nové sa po krátkom<br />

ãase rozpustí v ºud<strong>sk</strong>om egoizme, ktor˘<br />

umlãí dobré nápady a buriãi zaãnú robiÈ<br />

politiku podºa svojich osobn˘ch záujmov.)<br />

***<br />

Kresba: Shooty. Sme 1. 2.<br />

(E‰te stále hovoríme s úctou o EÚ, ako by to<br />

nebola v prvom rade len h⁄ba dobre platen˘ch<br />

úradníkov.)<br />

***<br />

S úÏasom pozorujeme, ako iluzionista pohybuje<br />

predmetmi bez dotyku alebo necháva<br />

zmiznúÈ svoju asistentku. Vieme, Ïe to nemô-<br />

Ïe byÈ pravda, ale napriek tomu kdesi v kútiku<br />

du‰e máme chuÈ uveriÈ. V kaÏdom z nás je<br />

kus dieÈaÈa, ktoré sa chce báÈ a daÈ sa klamaÈ.<br />

Vieme, Ïe je to trik, ale túÏba ocitnúÈ sa v zázraãnom<br />

svete je silnej‰ia.<br />

Psychologiãka Danica Daudová.<br />

TV oko 2. 2.<br />

(ByÈ dobr˘m kúzelníkom je tieÏ umenie. Ak<br />

sa pritom aj trochu klame, je to vlastne nevyhnutnosÈ<br />

– ilúzie bez toho, aby im ºudia aspoÀ<br />

‰tipku verili, sú nezmyselné, svoj psychologick˘<br />

dosah majú len vtedy, ak doká-<br />

Ïu vzbudiÈ dôveru ºudí.)<br />

***<br />

O Matoviãovej strane vieme s istotou povedaÈ,<br />

Ïe je z iného sveta. Je poruchou systému.<br />

LenÏe práve vìaka nej je atraktívny. Politick˘<br />

systém je u nás <strong>sk</strong>azen˘. Degenerovan˘. A<br />

morálne retardovan˘. A keìÏe v Ïiadnej strane<br />

sa nepresadila nová, zdravá politická generácia,<br />

k slovu sa dostali rebeli. Kto má plné<br />

zuby Dzurindu, Fica a ich modr˘ch ãi ãerven˘ch<br />

sponzorov, má dnes len 2 nekonvenãné<br />

moÏnosti. Buì po nich hodí odisten˘ granát,<br />

alebo stranu Igora Matoviãa.<br />

Komentátor Dag Dani‰.<br />

HN 2. 2.<br />

(Je poniÏujúce, ak 20 rokov po osamostatnení<br />

je v SR politick˘ systém degenerovan˘.)<br />

***<br />

Odd˘chnem si, i keì hrám nároãnú postavu.<br />

A po predstavení som ako v opojení: únava je<br />

zrazu veºmi príjemná. DôleÏité je uvedomiÈ<br />

si, Ïe to, ão vloÏíte ãi do seriálu, ãi do muÏa alebo<br />

do dieÈaÈa, sa vám vráti.<br />

Hereãka Diana Mórová.<br />

TV max 3. 2.<br />

(Pravda, ak sa má vrátiÈ nieão pozitívne,<br />

nie je dôleÏité len to, ãi sa nieão vloÏí, ale aj<br />

ão.)<br />

***<br />

Ak chceme zachrániÈ zmysel amnestie ako<br />

takej, ak chceme, aby do budúcna mohla plniÈ<br />

svoju legitímnu úlohu, musíme Meãiarove amnestie<br />

zru‰iÈ. Niekto tu pred pár rokmi prekroãil<br />

Rubikon, vzal moc do svojich rúk a uveril,<br />

Ïe dokáÏe ovládaÈ a klamaÈ v‰etk˘ch. Ten niekto<br />

nás v‰etk˘ch zatiahol do podlého konania,<br />

ktorého následky si nesieme v‰etci. Ak poslanci<br />

podporia zru‰enie hanebn˘ch amnestií,<br />

vstúpia do dejín ako úctyhodní reprezentanti<br />

obãanov tejto republiky, ktorí zabudli na stranícke<br />

nezhody. Urobme tak pre celú túto krajinu.<br />

Predseda NR SR Pavol Hru‰ov<strong>sk</strong>˘.<br />

Pravda 3. 2.<br />

(Meãiarove amnestie, t˘kajúce sa prípadu<br />

zavleãenia syna b˘valého prezidenta Kováãa<br />

do cudziny, NR SR opäÈ nezru‰ila. Za<br />

bolo len 78 poslancov, bolo v‰ak treba –<br />

keìÏe to musí byÈ ústavn˘ zákon – minimálne<br />

90. Návrh síce podporili v‰etci prítomní<br />

poslanci SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd<br />

68

S U P E R M O N I T O R<br />

a v‰etci nezávislí okrem Belousovovej a Puãíka,<br />

ale zdrÏali sa poslanci Smeru-SD a<br />

SNS nehlasovala. Aj táto neochvejná podpora<br />

b˘valej koalície Meãiarov˘m záujmom<br />

odzrkadºuje stupeÀ jej zmyslu pre demokratickosÈ<br />

SR.)<br />

***<br />

Skôr ako dramatik a vodca bol Havel predov‰etk˘m<br />

ãlovek svedomia. Videl neduhy spoloãnosti<br />

a v duchu svojich princípov sa postavil<br />

za to, ão bolo správne.<br />

Veºvyslanec USA v SR<br />

Theodore Sedgwick. HN 3. 2.<br />

(Veºmi smutné, Ïe ani po dlh˘ch rokoch<br />

nemá SR nijakého Havla.)<br />

***<br />

Písanie je ako striptíz, kaÏdou vetou ãlovek<br />

odhalí kúsok svojej du‰e.<br />

Autorka románu „Îena vplyvného muÏa“<br />

Adriana Macháãová. Pravda 3. 2.<br />

(Pozoruhodnú a do du‰e ãitateºa prenikajúcu<br />

literatúru síce nemáme, ale v rozsiahlosti<br />

„Ïen<strong>sk</strong>ej literatúry“ plnej banalít asi nemáme<br />

v Európe konkurenciu.<br />

***<br />

Navonok sa zdá byÈ v‰etko v poriadku, len-<br />

Ïe ak chceme <strong>sk</strong>úmaÈ pravú povahu a fungovanie<br />

na‰ej demokracie, sú Gorily, Sasanky atì.<br />

uÏitoãnej‰ím prameÀom neÏ Ústava.<br />

Publicista Michal Havran.<br />

Literární noviny 3. 2.<br />

(Väã‰ina rozruchov, ktoré dnes provokujú<br />

verejnosÈ, nemá niã spoloãné so smie‰nymi<br />

gorilími akciami, veºkohubo vstupujúcimi<br />

do stoviek domácností.)<br />

***<br />

Viac zdaniÈ bohat˘ch je v súlade s kresÈan<strong>sk</strong>ou<br />

vierou. Peniaze bohat‰ích Ameriãanov by<br />

mali pomôcÈ zaplátaÈ dieru v americkom rozpoãte.<br />

Má to ekonomick˘ zmysel, ale pre mÀa<br />

ako kresÈana je to aj v súlade s JeÏi‰ov˘m uãením,<br />

Ïe od t˘ch, ktorí veºa dostávajú, sa veºa<br />

vyÏaduje. Aj Luká‰ovo evanjelium nás povzbudzuje<br />

myslieÈ si, Ïe v ÈaÏk˘ch ãasoch<br />

máme p˘taÈ viac peÀazí od t˘ch, ktorí sú „mimoriadne<br />

poÏehnaní“. Teda bohatí.<br />

Americk˘ prezident Barack Obama.<br />

Sme 4. 2.<br />

(V SR väã‰ina politick˘ch strán jednoznaãne<br />

odmieta obdobnú my‰lienku, ktorú nahlas<br />

propaguje len Smer. Nie je jednoduché<br />

stanoviÈ kºúã a spravodliv˘ systém, aby sme<br />

inteligentne vybrali t˘ch, ktorí zarábajú<br />

príli‰ veºa na to, aby platili rovnaké dane a<br />

odvody, ako obãania nie veºmi majetní. Ale<br />

to by nás nemalo odradiÈ od toho, aby sme<br />

tento kºúã nehºadali a aby sme neurãili adekvátne<br />

sumy, ktoré bohat˘ch neoÏobráãia,<br />

ale chudobn˘m ako-tak osladia ich ÈaÏk˘<br />

Ïivot.)<br />

***<br />

Organizátori protestov proti kauze Gorila<br />

by si mali dávaÈ viac pozor, kto na námestie poãas<br />

protestov nosí makety ‰ibenice, lebo od<br />

nich môÏe byÈ uÏ len krôãik ku <strong>sk</strong>utoãnému<br />

lynãu.<br />

Komentátor Marián Repa.<br />

Pravda 4. 2.<br />

(A mnohí obãania by sa veºmi radi pridali k<br />

lynãovaniu.)<br />

***<br />

Osobne som presvedãen˘ o tom, Ïe Dzurinda<br />

uÏ dávno prepásol ãas na to, aby mohol so<br />

vzt˘ãenou hlavou odísÈ z politiky s pln˘m kreditom<br />

za v‰etky zmeny, ktoré v SR dosiahol.<br />

Poslanec NR Martin Poliaãik (Sloboda<br />

a Solidarita).<br />

Sobotné dialógy (SRo) 4. 2.<br />

(SDKÚ bola e‰te nedávno iniciátorkou dôleÏit˘ch<br />

reforiem, ktoré SR potrebuje ako<br />

soº. NemoÏno si v‰ak nev‰imnúÈ, Ïe Smer, ak<br />

zí<strong>sk</strong>a ústavnú väã‰inu, sºubuje mnohé tieto<br />

závaÏné kroky zru‰iÈ, bez ohºadu na potreby<br />

obãanov.)<br />

***<br />

Je hneì niekoºko hypotéz, preão vznikajú<br />

veºké ºadové doby – a tá najnov‰ia hovorí o<br />

vplyve rastlín. Tie mali stiahnuÈ z atmosféry toºko<br />

oxidu uhliãitého, Ïe zhruba pred 460 miliónmi<br />

rokov nasledovalo globálne ochladenie.<br />

Spú‰Èaãom postupujúceho zaºadnenia mala byÈ<br />

práve evolúcia rastlín mimo oceánov.<br />

Geograf Tim Lenton.<br />

Science 6. 2.<br />

(Do môjho vedomia sa za desaÈroãia nahrnulo<br />

veºa zaujímav˘ch poznatkov, ale tento<br />

prekraãuje moÏnosti môjho rozumu. VydrÏia<br />

vôbec ºudia ten nápor informácií, ktor˘<br />

sa na nich moÏno uÏ v krátkej budúcnosti<br />

spustí Ako si s t˘m ºudstvo poradí)<br />

***<br />

Rozhodnutie súdu zablokovaÈ vydanie knihy<br />

Toma Nicholsona o Gorile povaÏujeme za<br />

neprijateºn˘ zásah do slobody slova, ústavn˘ch<br />

práv obãanov a verejnej di<strong>sk</strong>usie. I zahraniãné<br />

<strong>sk</strong>úsenosti, napríklad kauza Watergate,<br />

ukazujú , Ïe novinári hrajú v prípadoch, ak˘m<br />

je Gorila, kºúãovú úlohu a bez ich slobodnej<br />

práce by sa mnohé z váÏnych podozrení nikdy<br />

nevy‰etrili. Preto je mimoriadne dôleÏité,<br />

aby im súdy nezasahovali nepatriãne do ich<br />

práce.<br />

Dátov˘ analytik Peter Kunder<br />

(Aliancia Fair-play). Sme 7. 2.<br />

(Ani sa veriÈ nechce, Ïe aj dnes, keì je SR<br />

pevne udomácnená medzi vyspel˘mi európ<strong>sk</strong>ymi<br />

‰tátmi, môÏe sloven<strong>sk</strong>˘ súd vysloviÈ<br />

zákaz, ktor˘ pripomína cenzúru.)<br />

***<br />

Prepad preferencií SDKÚ sa zaãal ohlásením<br />

odchodu Ivety Radiãovej. A radikálne sa prehæbil<br />

vypuknutím kauzy Gorila. Nedávam jej<br />

veºké ‰ance, aby pokles preferencií zvrátila.<br />

Obávam sa, Ïe s t˘m ÈaÏko nieão urobia, lebo<br />

to, ão sa deje, sú dosÈ nezvratné <strong>sk</strong>utoãnosti.<br />

Predstavitelia strany môÏu vyvolaÈ protikauzy,<br />

ale domnievam sa, Ïe na to je uÏ ne<strong>sk</strong>oro.<br />

Politológ Miroslav Kus˘.<br />

Pravda 8. 2.<br />

(V demokracii sa ktorákoºvek strana môÏe<br />

dostaÈ do úzkych, ale niektoré subjekty – aspoÀ<br />

zatiaº – sú z rôznych dôvodov ÈaÏko nahraditeºné.<br />

SDKÚ napriek v‰etk˘m pochybeniam<br />

dlhé roky bola najstabilnej‰ím oporn˘m<br />

stæpom demokracie. Bez nej sa to, ão SR<br />

najviac vãleÀuje do EÚ a ão ju pribliÏuje k<br />

Nemecku ãi Anglicku, ºahko podtne.)<br />

***<br />

UÏ tento rok sa chcem pokúsiÈ o voºn˘ pád<br />

z v˘‰ky 36,5 kilometra. Pokus o rekord – ale<br />

aj môj Ïivot – môÏe ohroziÈ veºa faktorov, najdôleÏitej‰ie<br />

v‰ak bude, aby vydrÏala ‰peciálna<br />

kombinéza. Keby sa mi po‰kodila, okamÏite by<br />

som stratil vedomie a ostal by som vystaven˘<br />

chladu -70 ° C. Poãas pádu prekonám aj r˘chlosÈ<br />

zvuku. Budem padaÈ veºmi r˘chlo, takÏe<br />

budem musieÈ udrÏaÈ stabilnú polohu, aby som<br />

sa nezaãal nekontrolovateºne toãiÈ. Musím maÈ<br />

tieÏ v˘hºad z helmy, aby som mohol správne<br />

riadiÈ padák a vidieÈ, ãi sa správne otvoril.<br />

Extrémny <strong>sk</strong>ydiver (para‰utista)<br />

Felix Baumgartner. BBC News 8. 2.<br />

(Dokedy bude Boh e‰te trpezlivo zná‰aÈ extrémne<br />

experimenty blázniv˘ch ºudí)<br />

***<br />

Hana Hegerová bola vÏdy Ïena plná ‰Èavy a<br />

energie, entuziazmu a temperamentu. A bolo v<br />

nej vÏdy nieão také – gróf<strong>sk</strong>e. S t˘m sa na Sloven<strong>sk</strong>u<br />

ãasto stretávam a cítim to ako ‰pecifikum<br />

– ºudia majú v sebe nieão povznesené,<br />

gróf<strong>sk</strong>e. Dalo by sa to nazvaÈ aj hrdosÈou. Na<br />

Hegerovej som ju vÏdy obdivoval a obdivujem.<br />

âe<strong>sk</strong>˘ hudobn˘ <strong>sk</strong>ladateº<br />

Petr Malásek. Pravda 8. 2.<br />

(Také nev‰edné speváãky ako Hana Hegerová<br />

sú zázrakom. A my ju ako Slovenku uÏ<br />

desaÈroãia pomerne ‰iroko ignorujeme.)<br />

***<br />

Rozhodnutie súdu o tom, Ïe zakazuje vydaÈ<br />

knihu o kauze Gorila od novinára Toma Nicholsona<br />

povaÏujem za poru‰enie slobody slova. Je<br />

to jednoznaãné a nemá to precedens. Veºmi ostro<br />

protestujem, ale nemôÏem urobiÈ viac.<br />

Premiérka Iveta Radiãová.<br />

Sme 8. 2.<br />

(Ak mnohí povaÏujú toto rozhodnutie za<br />

cenzúru, je to len potvrdením toho, o ãom sa<br />

uÏ roky presviedãame, ale ão dnes uÏ zrejme<br />

nemáme nijakú moÏnosÈ zmeniÈ: Ak v<br />

roku 1989 obãania nechali súdy, aby zostali<br />

tam, kde v boº‰evickom reÏime boli, nemô-<br />

Ïeme sa ãudovaÈ, Ïe justícia nie je dnes dostatoãne<br />

a zásadne iná, neÏ bola v b˘valom<br />

reÏime.)<br />

***<br />

Pomocou radaru na‰a sonda Mars Express<br />

objavila usadeniny pripomínajúce mor<strong>sk</strong>é dno.<br />

Tento materiál, ktor˘ pokr˘va severné planiny<br />

planéty, predstavuje nahromadené sedimenty,<br />

ktoré môÏu obsahovaÈ ºad. Je to silná nová indícia,<br />

Ïe sa tam kedysi nachádzal oceán. A tak<br />

môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe oceány na Marse sú pre<br />

mÀa permanentnou kontroverznou témou.<br />

Francúz<strong>sk</strong>y vedec Jérémie Mouginot.<br />

Pravda 8. 2.<br />

(Vesmír je oveºa väã‰ím zdrojom zaujíma-<br />

69

S U P E R M O N I T O R<br />

v˘ch informácií, neÏ sme si dodnes vedeli<br />

predstaviÈ. A doteraz nemáme ani zdania, ão<br />

v‰etko vlastne visí nad na‰imi hlavami.)<br />

***<br />

Nepoznám silnej‰iu podporu pre nejakú firmu,<br />

ako keì jej zamestnanec odporuãí svojmu<br />

príbuznému spoloãnosÈ, v ktorej je zamestnan˘,<br />

s t˘m, Ïe je to miesto, kde sa dobre pracuje.<br />

Podnikateº Richard Branson.<br />

HN 8. 2.<br />

(Branson vo svojej firme Virgin group na<br />

kaÏdom kroku cítil rodinného ducha, ão sa<br />

prejavilo nielen t˘m, Ïe v kanceláriách stretával<br />

manÏel<strong>sk</strong>é páry, ale najmä t˘m, Ïe v<br />

niektor˘ch prípadoch to boli aj ich synovia<br />

a dcéry.)<br />

***<br />

Dvojica, ako boli Lasica + Satin<strong>sk</strong>˘, je <strong>sk</strong>ôr<br />

v˘nimoãn˘ dar dejín, ani nie za generáciu ãi za<br />

dve, ale moÏno za celé storoãie. Dnes nám<br />

ch˘ba komik s kamennou tvárou, ktor˘ by hovoril<br />

pritlmen˘m hlasom a nútil ºudí rozm˘‰-<br />

ºaÈ. Je veºmi dôleÏité, aby sa ãlovek vedel vysmiaÈ<br />

aj sám zo seba, aby s kvapkou pokory pochopil,<br />

Ïe ºudia sú na tom aj oveºa hor‰ie, ako<br />

je on. V˘bornú úroveÀ má sloven<strong>sk</strong>á karikatúra,<br />

ale priam nulové publikaãné moÏnosti.<br />

Literát a humorista Kornel Földvári.<br />

TV oko 9. 2.<br />

(V‰elijaké truºoviny sa udrÏia mesiace i roky,<br />

ale to, ão má i<strong>sk</strong>ru, ‰Èavu, ale aj intelekt, zanikne<br />

prv, neÏ plesnete rukou. Sme takí bohatí,<br />

aby sme zázraãné veci nechali zo Sloven<strong>sk</strong>a<br />

odplávaÈ vo Váhu alebo dokonca v<br />

Dunaji)<br />

***<br />

Boli tu ãasy meãiarizmu, keì sme vypadli z<br />

úvah o zaãlenení do európ<strong>sk</strong>ych ‰truktúr. Nahradilo<br />

ho obdobie nádeje a nov˘ch oãakávaní,<br />

kedy SR zachvátila vlna reformného odhodlania<br />

a kedy sa v krátkom ãase u<strong>sk</strong>utoãÀovali<br />

dôleÏité a zásadné zmeny. A potom, ako na hojdaãke,<br />

zasa dole: prudk˘ pád do dlhovej jamy,<br />

nástup krízy a zadlÏenia SR. Vláda sa rozpadla<br />

e‰te <strong>sk</strong>ôr, neÏ stihla urobiÈ zásadné veci,<br />

ktoré od nej obãania oãakávali. Ledva stihla ponaprávaÈ<br />

tie najväã‰ie deformácie predchádzajúcej<br />

vlády a uÏ tu máme predãasné voºby.<br />

Poslanec ªudovít Kaník (SDKÚ-DS).<br />

HN 9. 2.<br />

(Z hºadi<strong>sk</strong>a potrieb obãanov SR nemá logiku,<br />

Ïe po 18 mesiacoch zasa majú ísÈ voliÈ.<br />

Nestalo sa niã dramatické, aby sme vyhodili<br />

opäÈ pár miliónov zo ‰tátneho rozpoãtu a<br />

aby veºmi solídna Radiãovej vláda musela<br />

uvoºniÈ miesto niekomu inému.)<br />

***<br />

V kampani pred voºbami 2012 akoby uÏ vôbec<br />

ne‰lo o to, kto má na Sloven<strong>sk</strong>u nasledujúce<br />

‰tyri roky vládnuÈ, ale iba o to, kto z verejn˘ch<br />

ãiniteºov patrí pred súd.<br />

Komentátor Peter JavÛrek.<br />

Pravda 9. 2.<br />

(Analytik má, bohuÏiaº, pravdu.)<br />

***<br />

Podºa mÀa sú chodci ãoraz viac nedisciplinovaní<br />

a hazardujú so Ïivotom. Telefonujú, na<br />

u‰iach majú slúchadlá s hlasnou hudbou, kºuãkujú<br />

medzi autami, utekajú na elektriãku, mamiãky<br />

vytlaãia koãík spoza auta, hoci nevidia,<br />

ão za t˘m autom je. ·ofér je v tak˘ch prípadoch<br />

bezbrann˘. Ani ja, ani tisíce ìal‰ích vodiãov<br />

sme nechceli nikoho zraziÈ, ale ãasto ani napriek<br />

dodrÏiavaniu v‰etk˘ch dopravn˘ch predpisov<br />

a povolenej r˘chlosti sme neboli schopní<br />

ne‰Èastiu zabrániÈ<br />

Umelecká manaÏérka Deana Jakubi<strong>sk</strong>ová.<br />

Plus 7 dní 9. 2.<br />

(Je tragické ãestne sa snaÏiÈ jazdiÈ rozváÏne<br />

– a predsa zabiÈ. âlovek by musel neÏiÈ, ak<br />

by sa chcel vyhnúÈ v‰etk˘m ne‰Èastiam, za<br />

ktoré ho môÏu obviniÈ a zavrieÈ.)<br />

***<br />

MoÏno vám ‰tát pije krv tak veºmi, aÏ váhate,<br />

Ïe sa zbalíte a odídete preã. MoÏno ste to dokonca<br />

urobili, len aby ste zistili, Ïe s nov˘m pasom<br />

nezmizli problémy a aj v novej vlasti<br />

mnohé chodí po starom: Byrokracia, korupcia,<br />

klientelizmus, neschopná polícia, ‰tátom podporované<br />

mafie a rodinné klany, vysoké dane<br />

ãi zlé ‰kolstvo a zdravotníctvo.<br />

Publicista Milo‰ Krekoviã.<br />

TV oko 9. 2.<br />

(Keì nás od v‰etk˘ch trápení neoslobodí<br />

ani to, Ïe odídeme z domoviny ão najìalej,<br />

musíme odísÈ do takej ìalekej krajiny, z<br />

ktorej uÏ návratu vôbec niet.)<br />

***<br />

Predvádzal som na svojich husliach koncert<br />

váÏnej hudby v synagóge v Pre‰ove. Hrali sme<br />

aj s orchestrom veºmi sústredene. Zrazu z publika<br />

zaznelo zvonenie mobilného telefónu. A<br />

e‰te raz sa zopakovalo. V tej chvíli mi zi‰lo na<br />

um, ako mám zareagovaÈ. Preru‰il som svoje<br />

sólo a z tónu signálu som vytvoril krátku improvizáciu.<br />

Ako mi potom povedali kolegovia,<br />

bola vraj strhujúca. Smiech a nad‰en˘ potle<strong>sk</strong><br />

z publika nemali konca.<br />

Huslista LukበKmiÈ.<br />

Pravda 10. 2.<br />

(Patrí k veºkosti ãloveka, ak zareaguje na<br />

hlúpy vonkaj‰í podnet so ‰armom a dôstojne.)<br />

***<br />

Kresba: Danglár. Pravda 10. 2.<br />

(V NR SR ãasto bolo odstupné pre politikov<br />

najdôleÏitej‰ím bodom programu .)<br />

***<br />

Rozhovory, podpisovanie kníh i Nobelova<br />

cena za literatúru v 1996-om boli pre poº<strong>sk</strong>ú<br />

spisovateºku Wislawu Szymbor<strong>sk</strong>ú záÈaÏou.<br />

Podºa jej predstáv práve takto vyzerá peklo. Nechcela<br />

byÈ osobnosÈou, iba osobou. Optimistkou<br />

s odstupom zostala do konca Ïivota.<br />

Publicistka Ma∏gorzata Wojcieszyƒ<strong>sk</strong>a.<br />

Sme 11. 2.<br />

(Na rozdiel od hæbav˘ch dialógov s poº<strong>sk</strong>ou<br />

literátkou je ãítanie rozhovorov so sloven<strong>sk</strong>˘mi<br />

spisovateºkami – ale aj spisovateºmi –<br />

nepríjemnou prehliadkou strateného ãasu,<br />

hlbokého duchovného úpadku a neznesiteºn˘ch<br />

trivialít.)<br />

***<br />

KeìÏe sa európ<strong>sk</strong>i politici nepouãili z ch˘b<br />

druh˘ch, musia sa teraz zaãaÈ uãiÈ na vlastn˘ch.<br />

Vzhºadom na novú vlnu ‰trajkov a rezignácie<br />

viacer˘ch ministrov je otázne, ãi budú pokraãovaÈ<br />

v súãasnom programe. Grécka ekonomika<br />

totiÏ kolabuje. Na jej obnovenie krajina potrebuje<br />

funkãnú infra‰truktúru, modern˘ trh<br />

práce a zmenu politického systému. AÏ potom<br />

zaãnú trhy Grécku opäÈ veriÈ. Ale to potrvá celé<br />

desaÈroãia.<br />

Financial Times 13. 2.<br />

(Sloven<strong>sk</strong>í politici namiesto primitívnych<br />

‰kriepok, ktor˘mi chcú nahradiÈ uÏitoãné<br />

ãiny populistick˘mi reãami, mali by sa sústrediÈ<br />

na hºadanie v˘chodí<strong>sk</strong>, aby SR nezbankrotovala.<br />

Momentálne nie sme na tom<br />

zle, ale ºahko môÏeme byÈ.)<br />

***<br />

Ohováraãov vnímajú obãania ako zakomplexovan˘ch<br />

a nespokojn˘ch ºudí, na‰tvan˘ch i na<br />

vlastn˘ Ïivot. Seba uÏ otrávili, tak zamorujú<br />

prostredie v‰etk˘m naokolo. Nemajú vlastné<br />

príjemné záÏitky (ãasto Ïiadne), a tak sa v⁄tajú<br />

aj v tom, ão sa ich net˘ka.<br />

Publicistka Monika Schönová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 13. 2.<br />

(Je zvlá‰tne, ako ºudia vlastne bezdôvodne<br />

zamorujú zlou náladou celé svoje Ïivotné<br />

prostredie. Najväã‰iu rozko‰ majú z toho, ak<br />

o pôÏitok pripravia ão najviac in˘ch ºudí.)<br />

***<br />

To, Ïe MaÈo ëurinda hral pre Meãiara, a to<br />

v ãase, keì uÏ musel vedieÈ, ão je zaã, by som<br />

mu nezazlieval, keìÏe on bol naozaj úprimn˘m<br />

obdivovateºom Meãiara. Hranie na mítingoch<br />

HZDS z presvedãenia dokáÏem pochopiÈ, hoci<br />

akékoºvek upísanie sa politickej strane je ãudné.<br />

Ako by ste brali, keby sa trebárs Paul<br />

McCartney alebo Lennon upísali politikom<br />

Stratili by svoj kredit. Ja také veci beriem negatívne,<br />

narú‰a to integritu umeleckej osobnosti.<br />

B˘val˘ bubeník Tublatanky Juraj âern˘.<br />

Sme 13. 2.<br />

(Kto chce viesÈ rozhovory s tvoriv˘mi osobnosÈami,<br />

musí si dobre rozmyslieÈ nielen to<br />

s k˘m, ale aj o ãom. A osobnosÈ musí zváÏiÈ,<br />

komu umoÏní, aby rozhovor viedol.)<br />

***<br />

Oko je zdrojom pote‰enia aj rozãarovaní. Je<br />

vraj oknom do du‰e. Po<strong>sk</strong>ytuje nám moÏnosÈ<br />

prev⁄taÈ kaÏdého oãami. Ale aj radostné doty-<br />

70

S U P E R M O N I T O R<br />

ky: mal˘ pohºad staãí a medzi dvomi ºuìmi to<br />

zai<strong>sk</strong>rí. Prebehne r˘chla priaznivá komunikácia<br />

oãami, náznak porozumenia, ba aj obdivu.<br />

Publicistka Helena Dvofiáková.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 13. 2.<br />

(Oko majú – okrem ãloveka – aj iné Ïivé tvory.<br />

Ale len pre ãloveka je príleÏitosÈou zí<strong>sk</strong>aÈ<br />

pozoruhodné záÏitky. My si ho v‰ak najãastej‰ie<br />

váÏime vtedy, keì oÀ prídeme.)<br />

***<br />

V praÏ<strong>sk</strong>om magistráte chceme presadiÈ zákon,<br />

ktor˘ by zlegalizoval prostitúciu. Chceme,<br />

aby sa z nej stalo do roku 2014 legálne podnikanie.<br />

PraÏ<strong>sk</strong>˘ radn˘ pán LukበManhart.<br />

iDNES.cz 14. 2.<br />

(MôÏeme hodnotiÈ prostitúciu len ako nemravn˘<br />

spoloãen<strong>sk</strong>˘ jav, ak klientovi prinesie<br />

za jeho poctivo zarobené peniaze pôÏitok<br />

a prostitútke priamoãiary zárobok bez ‰írenia<br />

chorôb Je manÏelstvo, v ktorom muÏ<br />

klame Ïenu alebo Ïena muÏa, mravnej‰ie)<br />

***<br />

ZalamovaÈ ruky nad sloven<strong>sk</strong>˘m straníckym<br />

systémom nie je ºahké, lebo strany sa<br />

majú aj ãím pochváliÈ. ·tát za 20 rokov zmen-<br />

‰il ekonomick˘ rozdiel voãi ‰piãke Európy o<br />

polovicu. Vstúpili sme do EÚ i OECD. ZaÏili<br />

sme povesÈ ãiernej diery i top reformátora sveta.<br />

SDKÚ, strana s najhor‰ím obrazom z Gorily,<br />

pod Dzurindov˘m vedením vtiahla do politiky<br />

aj ºudí s vysok˘m kreditom, Radiãovú,<br />

ÎitÀan<strong>sk</strong>ú, Beblavého. Ich reformy verejného<br />

obstarávania, súdnictva i otvorenosti verejného<br />

sektora patria k najlep‰ím zmenám u nás v<br />

poslednom ãase.<br />

Riaditeº Transparency International Gabriel<br />

·ípo‰. Sme 14. 2.<br />

(ByÈ straníkom e‰te neznaãí byÈ podliakom.<br />

Darebákom je aÏ ten, kto pácha podlosti.)<br />

***<br />

Na‰a krajina je preslávená ako odpoãinková<br />

destinácia pre turistov z celého sveta. Nedávno<br />

do múzea vpadla h⁄stka muÏov a zniãila<br />

expozíciu umeleck˘ch v˘tvorov z predislam<strong>sk</strong>ej<br />

éry Maldív, ktoré majú nevyãísliteºnú hodnotu.<br />

V podstate vymazali v‰etky doklady na-<br />

‰ej budhistickej minulosti. Pri‰li sme o v‰etky<br />

sochy z 12. storoãia, vyrobené z koralov a vápenca.<br />

Boli veºmi krehké a neexistuje spôsob,<br />

ako by sme ich mohli re‰taurovaÈ. Plakal som,<br />

keì som zistil, Ïe celá expozícia je preã.<br />

B˘val˘ maldiv<strong>sk</strong>˘ minister<br />

Ahmad Nasím. Pravda 14. 2.<br />

(A ten plaã nie je len nárekom nad stratou<br />

niekoºk˘ch sôch, ale aj nad nezadrÏateºnou<br />

a neprestajnou stratou ºud<strong>sk</strong>ej citlivosti.)<br />

***<br />

My sme len nástrojmi umenia. Ak si to vy-<br />

Ïaduje charakter postavy, nemám zábrany spievaÈ<br />

„nepekne”. Ako Otello nemôÏem predsa<br />

umieraÈ s prebodnut˘m bokom a pri tom trilkovaÈ<br />

ako slávik. Odkedy robím Otella, spievam<br />

záver so zlomen˘m hlasom.<br />

Tenorista José Cura.<br />

Sme 14. 2.<br />

(Herci a operní speváci nemôÏu svoje pracovné<br />

povinnosti realizovaÈ iba prvoplánovo,<br />

ich v˘kon si vyÏaduje e‰te nieão viac: musia<br />

prekonávaÈ sami seba, aj keì ich to ãasto<br />

môÏe hnevaÈ a vyvádzaÈ z konceptu. Je<br />

málo, ak sa len naspamäÈ nauãia text, musia<br />

sa – ak to vyÏaduje ich rola – stávaÈ<br />

o‰klivej‰í, neÏ sú, aby boli takí, ako to hra<br />

potrebuje.)<br />

***<br />

Vo vzduchu cítiÈ neistotu. Zo spoloãnosti sa<br />

vytráca dôvera. âi uÏ ide o spravodajstvo, internetové<br />

di<strong>sk</strong>usie, alebo kaÏdodenné rozhovory.<br />

Ponúkané rie‰enia sú di<strong>sk</strong>utabilné. Niekedy<br />

im zrejme neveria ani samotní navrhovatelia.<br />

Kapitalizmus nikam nekráãa. Kráãame my.<br />

Zmeny v‰ak neu<strong>sk</strong>utoãnia arogantné a <strong>sk</strong>orumpované<br />

politické a podnikateº<strong>sk</strong>é elity.<br />

Poº<strong>sk</strong>o-brit<strong>sk</strong>˘ sociológ<br />

Zygmunt Bauman. HN 14. 2.<br />

(K akej spoloãen<strong>sk</strong>ej vrstve patria slu‰ní ºudia<br />

– ak e‰te nejakí zostali)<br />

***<br />

Náhodn˘ poãítaãov˘ v˘ber poslancov spomedzi<br />

obyvateºstva by bol síce absurdn˘, ale<br />

oveºa efektívnej‰í nástroj ako súãasn˘ systém.<br />

Keì pre niã iné, tak preto, Ïe poãítaã by nedokázal<br />

vygenerovaÈ toºko vypoãítav˘ch grázlov<br />

a impotentn˘ch bábok ako demokratické voºby.<br />

Obãian<strong>sk</strong>a aktivistka Hana Fábry.<br />

Pravda 14. 2.<br />

(ªud<strong>sk</strong>˘m masám nemoÏno daÈ do rúk absolútne<br />

niã cenné – v‰etko dokaliãia.)<br />

***<br />

Pán poslanec za SaS Somogyi navrhuje stanoviÈ<br />

limit na súkromn˘ majetok. Nikto by nemal<br />

prekroãiÈ hranicu urãujúcu, kto koºko môÏe<br />

vlastniÈ. ªudia sú chamtiví a my nieão proti<br />

tomu musíme robiÈ. Návrh v‰ak nepristane politikovi<br />

z liberálnej strany. âakal by som ho<br />

<strong>sk</strong>ôr od socialistov ãi komunistov. Liberáli totiÏ<br />

chcú ºuìom ponechaÈ ão najviac z plodov ich<br />

práce.<br />

Politológ Grigorij MeseÏnikov. Aktuality.<strong>sk</strong><br />

15. 2.<br />

(Tisícroãné <strong>sk</strong>úsenosti ºudstva v‰ak potvrdzujú,<br />

Ïe sú to v‰etko len fantazmagórie.<br />

V idei liberálov je trhlina, ktorá sa nedá<br />

opraviÈ: majetok tejto <strong>sk</strong>upiny ºudí nie je<br />

vÏdy plodom ich práce. Pri <strong>sk</strong>úmaní by sa<br />

moÏno ukázalo, Ïe podstatná ãasÈ imania<br />

mnoh˘ch je <strong>sk</strong>ôr plodom rôznych machinácií<br />

alebo priamo podvodov a za jeho vlastníctvom<br />

sa ne<strong>sk</strong>r˘va niã u‰ºachtilé ani hodné<br />

nekoneãnej úcty.)<br />

***<br />

Moje deti síce nepozerajú veãerníãky, ale<br />

snaÏím sa, aby kaÏd˘ veãer uzavreli deÀ t˘m,<br />

Ïe si nejakú rozprávku vypoãujú, pozrú alebo<br />

preãítajú. Je to dôleÏit˘ rituál a myslím, Ïe<br />

lá<strong>sk</strong>a k príbehom ich môÏe veºa nauãiÈ. Navy-<br />

‰e v na‰ich rozprávkach je <strong>sk</strong>rytá aj na‰a identita.<br />

ReÏisérka Katarína Kerekesová.<br />

Sme 15. 2.<br />

(Kde má v‰ak svoje korene záhadné magiãno,<br />

zakliate do rozprávok)<br />

***<br />

V bondovkách agent 007 v obleku Tom Ford<br />

‰oféruje automobily Aston Martin, telefonuje<br />

vìaka Sony Ericsson a na ruke mu svietia luxusné<br />

hodinky Omega Seamaster. DesaÈroãia<br />

bondoviek diváka nauãili, Ïe znaãka je súãas-<br />

Èou hry a dotvára charakter hrdinu. Neznaãkov˘<br />

Bond – teda Bond bez reklamy – prestáva<br />

byÈ Bondom.<br />

·éfredaktor portálu Kinema<br />

Peter Koneãn˘. TV oko 16. 2.<br />

(Máloão tak ubíja konzumenta jedineãného<br />

umeleckého diela, ako reklama, ktorá svojou<br />

úbohosÈou doslova zasviní krásny obraz<br />

alebo krásnu <strong>sk</strong>ladbu.)<br />

***<br />

Ja si uvedomujem, Ïe keì poviem v parlamente<br />

nejakému debilovi, Ïe je debil, automaticky<br />

mi to berie percentá. Ale ja si nezahryznem<br />

do jazyka, keì raz viem, Ïe je to naozaj<br />

debil. Naopak, odpadne mi kameÀ zo srdca, Ïe<br />

som mu povedal, ão si zaslúÏi.<br />

Poslanec Igor Matoviã (OªaNO).<br />

Plus 7 dní 16. 2.<br />

(Mnohí nad‰ene podporia Matoviãa za jeho<br />

úprimnosÈ. Je v‰ak otázka, ãi musel pouÏiÈ<br />

slovo „debil“, ktoré predsa len znie vulgárne<br />

a uráÏlivo, len aby zí<strong>sk</strong>al ão najviac bodov<br />

od nekultúrnej <strong>sk</strong>upiny obãanov. PriamoãiarosÈ<br />

mohol prejaviÈ aj in˘m slovom.)<br />

***<br />

Ministri na ãele organizovanej zloãineckej<br />

<strong>sk</strong>upiny Práve o tom je, podºa mojej mienky,<br />

Gorila. Ak niekto zneuÏíva demokratick˘ systém<br />

politick˘ch strán a verejnú pozíciu na obohacovanie<br />

seba alebo svojich kumpánov, musí<br />

sedieÈ. Ale podozrievaÈ v‰etk˘ch politikov by<br />

bolo veºmi nemúdre. T˘m hrozí ìal‰í rozvrat základn˘ch<br />

pravidiel, ktoré tvoria SR.<br />

Poslanec Anton Marcinãin (KDH).<br />

HN 16. 2.<br />

(Je otázka, ãi v SR vôbec existuje politická<br />

trieda s nejak˘mi vyzret˘mi ideami, ktoré by<br />

strhli obyvateºov k veºkolep˘m ãinom a nedovolili<br />

by im podºahnúÈ podvodom.)<br />

***<br />

KDH nemá ani 22 rokov od svojho vzniku<br />

na to, aby sa stalo lídrom pravice. Na líderstvo<br />

nestaãia len percentá, ale musia byÈ aj líder<strong>sk</strong>é<br />

postavy. KDH nemá také osobnosti, ktoré by<br />

boli líder<strong>sk</strong>é pre celú pravicu. Aj Daniel Lip-<br />

‰ic je úzko spät˘ s obmedzujúcimi katolíckymi<br />

princípmi. TieÏ vy‰iel zo ‰koly zakladate-<br />

ºa KDH Jána âarnogur<strong>sk</strong>ého. Na druhej strane<br />

KDH je najstabilnej‰ou politickou stranou<br />

v SR. Pokiaº sa v nej neobjaví moment vypoãítavosti.<br />

Politológ Miroslav Kus˘.<br />

Pravda 16. 2.<br />

(Komunistická strana zlyhala na mnoh˘ch<br />

úbohostiach, ktoré jej vnútili v minulom re-<br />

Ïime dogmatici. Najmä tí, ktorí nechápali<br />

v‰eobecné deje ako pozitívne spoloãen<strong>sk</strong>é<br />

pohyby. Podobne je to aj s kresÈan<strong>sk</strong>ou stra-<br />

71

S U P E R M O N I T O R<br />

nou, ktorá by dokázala zaujaÈ milióny slu‰-<br />

n˘ch ºudí, keby ich vÏdy od nich v poslednej<br />

chvíli neodradili dogmatici.)<br />

***<br />

Zberateºstvo je druh posadnutosti, ktorá dokáÏe<br />

vtiahnuÈ celého ãloveka. Keì zoÏeniem<br />

úÏasn˘ obrázok, som na to dlho py‰n˘. âloveka<br />

to ovplyvní. Holé steny izieb sú podºa mÀa<br />

depresívne, aj keì to ãlovek nevníma. Obraz to<br />

mení. Odporuãil by som kaÏdému, nech si na<br />

steny urãite nieão dajú, aj keby to nebol hneì<br />

originál. Hoci aj originál sa dá kúpiÈ za málo<br />

peÀazí. Poznám ºudí, ktorí hovoria, Ïe umenie<br />

je zbytoãnosÈ, Ïe ho k Ïivotu nepotrebujú. Keì<br />

sa v‰ak ãlovek pozerá na krásu, tá ho formuje.<br />

âlovek sa v takom prostredí lep‰ie cíti.<br />

Zberateº umenia, signatár Charty 77,<br />

exposlanec Bohumil Hanzel.<br />

TV oko 16. 2.<br />

(ËaÏko presne pomenovaÈ, ão sa s ãlovekom<br />

deje, keì ho rozochveje siln˘ záÏitok z hudby<br />

alebo z v˘tvarného diela. Ale je hneì in˘,<br />

ako vtedy, keì je len zvieraÈom, ktoré zrejme<br />

nie je schopné maÈ úÏasn˘ pocit pod<br />

vplyvom hudby alebo obrazu.)<br />

***<br />

B˘valú brit<strong>sk</strong>ú premiérku Thatcherovú som<br />

nielen hrala s celou vervou mojej hereckej<br />

du‰e, ale aj ako Angliãanku ma strhávali my-<br />

‰lienky, ktoré kedysi táto obdivovaná politiãka<br />

vyslovila a ktoré som musela ja pred kamerou<br />

za Àu hovoriÈ. Boli to dobré idey: „Vláda<br />

musí daÈ ºuìom ‰ancu, aby mohli samostatne<br />

rozvinúÈ svoj potenciál.“ Alebo táto: „Dnes<br />

majú v‰etci na‰i poprední politici pocity, ale my<br />

potrebujeme, aby mali predov‰etk˘m my‰lienky.“<br />

Hereãka Meryl Streepová o filme<br />

„Îelezná lady“. HN 16. 2.<br />

(PorovnávaÈ Thatcherovú a Radiãovú je odváÏne,<br />

ale ak sloven<strong>sk</strong>á politiãka predbehla<br />

svojich muÏ<strong>sk</strong>˘ch kolegov-politikov, teda aj<br />

Dzurindu a Fica, takmer vo v‰etkom, v jednom,<br />

Ïiaº, nie: nezi‰lo jej na um prekroãiÈ<br />

beÏné problémy a aj preto neponúkla obãanom<br />

a prominentom také závaÏné témy, ako<br />

v Anglicku prísna Margaret.)<br />

***<br />

Malé politické strany sú pre straníckych<br />

funkcionárov, veºké politické strany sú pre<br />

ºudí.<br />

MikulበDzurinda na ustanovujúcom kongrese<br />

SDKÚ v novembri 2000.<br />

Sme 16. 2.<br />

(Pre koho je dnes SDKÚ Pre funkcionárov<br />

Dzurindu a Miklo‰a, alebo pre ‰irok˘ okruh<br />

obãanov, ktorí e‰te stále hºadajú vo svojej kedysi<br />

suverénnej strane vlaÀaj‰í sneh âo<br />

povie tento nezniãiteºn˘ predseda, keì sa<br />

bude na závereãnom kongrese SDKÚ lúãiÈ)<br />

***<br />

Najúsmevnej‰ie je, ako pravicové strany<br />

podmieÀujú svoju úãasÈ v ºavicovej vláde (Smeru)<br />

prítomnosÈou ìal‰ieho pravicového partnera.<br />

Ako keby t˘m chceli legitimizovaÈ zbehnutie<br />

na druhú stranu politickej barikády. A dá<br />

sa to pekne predaÈ – sociálni demokrati, konzervatívni<br />

kresÈania a umiernení Maìari v ‰irokej<br />

koalícii „obãian<strong>sk</strong>eho porozumenia“ spasia<br />

krajinu zmietanú politickou a ekonomickou<br />

krízou.<br />

Komentátor Arpád Soltész.<br />

HN 17. 2.<br />

(Koniec koncov, pri uvaÏovaní o povolebnej<br />

koalícii ide len a v˘luãne o to, kto bude pri<br />

moci, priãom takmer nezáleÏí na tom, s<br />

k˘m.)<br />

***<br />

Plat generálnej riaditeºky rozhlasu a televízie<br />

bol zákonom nastaven˘ nízko a dorovnávala<br />

ho práve mesaãná odmena. Tá mala byÈ nástrojom<br />

na zhodnotenie toho, ão in‰titúcia robila.<br />

Preto je dnes zásadnou otázkou to, na ão<br />

RTVS slúÏi. Ako napæÀa atribúty verejnej sluÏby.<br />

Mediálna analytiãka Zuzana Mistríková.<br />

Pravda 17. 2.<br />

(Generálna riaditeºka Zemková má pravdu,<br />

keì tvrdí, Ïe ‰éf takejto in‰titúcie nemôÏe dostávaÈ<br />

len 2 400 eur. Pravda, na druhej strane,<br />

verejnoprávna STV je na míle vzdialená<br />

od pestrého a v‰estranne profesionálne<br />

zrelého programu, ktor˘ je pre verejnoprávne<br />

médium základnou povinnosÈou.)<br />

***<br />

V boji proti korupcii je dôleÏitá transparentnosÈ,<br />

potrestanie vinníkov a ostraÏití a aktívni<br />

obãania. Verím, Ïe demon‰trácie naznaãujú<br />

väã‰í verejn˘ odpor a vy‰‰iu aktivitu v boji proti<br />

korupcii, ktorá tak veºmi okráda beÏného<br />

ãloveka, odsáva dôveru verejnosti, ‰kodí ekonomickému<br />

rastu a teda aj tvorbe pracovn˘ch<br />

miest.<br />

Veºvyslanec USA v SR<br />

Theodore Sedqwick. HN 17. 2.<br />

(Americk˘ diplomat odôvodnene zdôraznil<br />

nutnosÈ úãasti ‰irok˘ch obãian<strong>sk</strong>ych más<br />

na boji proti korupcii. Dosiaº tento súboj vyznel<br />

ako márne úsilie. Preto je potrebné,<br />

aby sa ºudia vyhrnuli na námestia a donútili<br />

politikov, aby poãúvali, ão ulica Ïiada.)<br />

***<br />

Kresba: Fedor Vico. HN 17. 2.<br />

(V na‰om verejnom Ïivote je najstabilnej‰ia<br />

nezamestnanosÈ.)<br />

***<br />

Je moÏno milión vecí, ktoré môÏu ºuìom na<br />

mne prekáÏaÈ. Chcem vám v‰ak povedaÈ, Ïe<br />

keby som nebol tak˘, ak˘ som, nikdy by sme<br />

sa nepustili do t˘ch bolestiv˘ch, ri<strong>sk</strong>antn˘ch a<br />

ÈaÏk˘ch reforiem, ktoré za takú krátku dobu<br />

Sloven<strong>sk</strong>u v˘znamne pomohli.<br />

Predseda SDKÚ-DS MikulበDzurinda.<br />

Pravda 18. 2.<br />

(MôÏu sa mnohí arogantní Dzurindovi kritici<br />

ão len trochu prirovnaÈ k jeho takmer 20-<br />

roãn˘m v˘konom Dzurindu moÏno a treba<br />

kritizovaÈ, ale nie ve‰aÈ na kríÏ.)<br />

***<br />

Treba pripomenúÈ Grékom, ktorí sa búria<br />

proti drastick˘m úsporn˘m opatreniam Európy<br />

voãi nim, Ïe obyvatelia z v˘chodn˘ch ãastí<br />

EÚ sú e‰te chudobnej‰í ako oni. A napriek<br />

tomu sa aj oni majú podieºaÈ na finanãnej záchrane<br />

Grécka. Súcitím s Grékmi a vyjadrujem<br />

im svoju úctu, ale nemôÏem odobriÈ pomalosÈ<br />

ich reforiem, ktoré majú odvrátiÈ ich bankrot.<br />

Nemeck˘ minister financií<br />

Wolfgang Schäuble.<br />

Tagesspiegel 18. 2.<br />

(Momentálne je Európa veºmi zvrátená.)<br />

***<br />

V˘stava And<strong>sk</strong>é korene je na Sloven<strong>sk</strong>u ojedinelá.<br />

Zaujme najmä nezvyãajnou farebnos-<br />

Èou. Na väã‰ine diel ekvádor<strong>sk</strong>ého v˘tvarníka<br />

Williama Caceresa Garciu sa objavujú predmety<br />

späté s dávnymi obyvateºmi juhoamerick˘ch<br />

Ánd, napríklad záhadná hlinená nádoba.<br />

Je to urna, ktorá je symbolom matky Zeme –<br />

tej, ktorá bola pre star˘ch Inkov boÏstvom.<br />

Uãiteºka ‰panielãiny Eva Kumová.<br />

OÎene.<strong>sk</strong> 18. 2.<br />

(To ch˘ba obãanom SR: dôstojn˘ symbol<br />

matky Zeme, aby si mali pred ão kºakaÈ.)<br />

***<br />

Doteraz sa väã‰ina vedcov domnievala, Ïe<br />

prvé Ïivé organizmy vznikli v mor<strong>sk</strong>ej vode.<br />

Ako dnes vieme, bliωie k pravde je tvrdenie,<br />

Ïe Ïivot na zemi vznikol vìaka vodnej pare,<br />

ktorá prenikla „hore“ z hlbín planéty a potom<br />

sa na povrchu pretvorila na vodu. Tá tu zostala<br />

v mal˘ch nádrÏiach, kde sa vytvorili ideálne<br />

podmienky na vznik Ïivota.<br />

Biofyzik Armen Mulkidjanian.<br />

Proceedings of the National Academy 18. 2.<br />

(Tak ão Vymyslel toto v‰etko Boh – alebo<br />

naozaj sa takto zázraãne ãinila príroda)<br />

Vyberajú a komentujú<br />

Anna Weidlerová a Ernest Weidler<br />

72

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!