cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O
mohli viacer˘m developersk˘m projektom
zameran˘m nekompromisne na najvy‰‰í v˘nos
zabrániÈ. Tie investície zadefinovali svojím
zl˘m urbanizmom a nekvalitnou architektúrou
prostredia na‰ich miest a obcí na desiatky,
stovky rokov.
Druhá rovina – ãierne stavby – tu by sme
si mali v‰ímaÈ okrem skutoãn˘ch developersk˘ch
pirátov aj prácu stavebn˘ch úradov – ich
pomalé, v niektor˘ch prípadoch nekompetentné
rozhodovanie. Boli sme svedkami toho,
Ïe investori stratili trpezlivosÈ a zaplatili následne
rad‰ej pokutu za stavbu bez stavebného
povolenia, ako by mali prísÈ o zisk z nezrealizovanej
investície. Tu i‰lo najãastej‰ie o
stavby pre v˘robu a obchod. Navy‰e, keì investori
v niektor˘ch prípadoch zistili, Ïe z
prostredia stavebn˘ch úradov, prípadne zastupiteºstiev
sa od nich oãakáva trocha viac
ako bonboniéra.
Zahraniãní developeri môÏu ísÈ na Ukrajinu,
do Poºska... âo v‰ak so slovensk˘mi developermi
– a so slovensk˘mi stavebn˘mi
firmami
Nie je zatiaº veºa stavebn˘ch firiem, ktoré
sa stali developermi. Ale keì sa tak stalo,
bolo to takmer vÏdy v prospech kvality stavieb.
Navy‰e cenovo získaval klient, pretoÏe
stavebná spoloãnosÈ ako developer spája stavebn˘
v˘nos a developersk˘ v˘nos – má väã-
‰í obchodn˘ priestor na cenotvorbu. Slovenské
stavebné spoloãnosti dnes, keì súkromné
investície stagnujú, potrebujú aj verejné investície,
potrebujú ‰tát. A ‰tát potrebuje slovenské
stavebné spoloãnosti, pretoÏe keì nepre-
Ïijú krízu a poloÏia sa, prídu na na‰e miesto
zahraniãné a budú nás zamestnávaÈ. Keì nebudú
lukratívne zákazky s dostatoãn˘m v˘nosom,
ktor˘ ich uspokojí – prepustia nás a pôjdu
inde. Na‰e podniky tu ostávajú a pracujú
niekedy s minimálnou marÏou. Najmä regionálne
stredne veºké slovenské podniky majú
silnú väzbu na svojich zamestnancov a uvedomujú
si, Ïe „manãaft“, ktor˘ by rozpustili,
nemusia tak r˘chlo daÈ dokopy, keì ho budú
potrebovaÈ v lep‰ích ãasoch.
Financie, financie, financie... Myslíte si, Ïe
eurofondy sú t˘m záchrann˘m kolesom
Eurofondy sú pre na‰e hospodárstvo mimoriadne
dôleÏité. V nedávnej minulosti sme videli,
ako v˘znamne zasiahli do zlep‰enia infra‰truktúry
na‰ich miest a obcí. A to nielen
technickej infra‰truktúry. To mnoÏstvo zrekon-
‰truovan˘ch námestí, verejn˘ch priestorov v
na‰ich mestách a obciach, zateplené a obnovené
‰koly – uÏ po tejto zime hlásia v˘znamné
úspory vo vykurovaní..
Na druhej strane by sme neradi videli eurofondy
ako záchranné koleso – ony sú kon-
‰truované ako systémov˘ prvok, umoÏÀujúci
zvy‰ovaÈ konkurencieschopnosÈ investiãne
poddimenzovan˘ch ‰tátov. Veì história slovenskej
deficitnej ekonomiky nevznikla po revolúcii,
ale e‰te za socializmu, keì ‰tát dotovaním
cien potravín, b˘vania, energií vo veºmi
malom rozsahu investoval do infra‰truktúry
– vodovody, kanalizácie, âOV – to v‰etko
muselo poãkaÈ...
Aj stavbári vnímajú aktivity financované z
eurofondov ako obchodnú príleÏitosÈ – a to
rovnako pre veºké firmy, ako aj pre malé a
stredné podniky. Urãite by sme sa te‰ili z infra‰truktúrnych
projektov vrátane dobudovania
diaºniãnej siete a skvalitÀovania jestvujúcej
cestnej siete, projektov podporujúcich regeneráciu
sídlisk, verejn˘ch priestorov, bytovú v˘stavbu,
rekon‰trukciu a tepelnú ochranu budov,
v˘stavbu verejn˘ch ‰portovísk, projektov
zameran˘ch na ochranu a tvorbu Ïivotného
prostredia, vodohospodárskych a vodoochrann˘ch
projektov, ale pozitívne budeme vnímaÈ
aj investície do regenerácie a rozvoja miest a
obcí, ako aj systémové opatrenia podporované
zo ‰trukturálnych fondov zamerané na
zlep‰enie postavenia mal˘ch a stredn˘ch podnikov.
To v‰etko sú projekty podporujúce zamestnanosÈ.
Navy‰e zamestnanosÈ v regiónoch
a vzhºadom na charakter stavebn˘ch
ãinností aj zamestnanosÈ v niωích kvalifikaãn˘ch
kategóriách.
Vidíte reálne v˘chodisko z priestoru ãerven˘ch
ãísiel, v ktor˘ch sa ocitlo slovenské stavebníctvo,
v razantnej‰ej intervencii ‰tátu
Ktorú moÏnosÈ by ste si zvolili: siln˘ ‰tát a
podnikateºsk˘ sektor, ktor˘ Èahá za krat‰í
koniec – alebo opaãne
Ale veì oni sa navzájom potrebujú – sú
partnermi. Rozumn˘ ‰tát vytvára obchodn˘
priestor pre podnikateºov a rozumní podnikatelia
platia ‰tátu dane, aby ten mohol fungovaÈ
a plniÈ svoje funkcie. Preto v ãase krízy
otvárajú ‰táty Európy priestor pre verejné investície,
o ktoré súÈaÏia miestni podnikatelia
– je to v ãase, keì sú súkromné investície
takmer zastavené. Preto viaceré ‰táty podporujú
malé a stredné podniky, aby v ãase krízy
neskrachovali, pretoÏe mnoÏstvo nezamestnan˘ch,
ktoré by vyprodukovali a náklady s t˘m
spojené sú vy‰‰ie ako prostriedky vloÏené do
záchrany podnikov a udrÏania zamestnanosti
v ãase krízy. Podporené podniky zas – svojou
invenciou a iniciatívou vytvárajú pracovné
príleÏitosti a odbremeÀujú ‰tát od nezamestnan˘ch.
Volíme princíp spolupráce a solidarity
– takto sa dá prekonaÈ kríza!
V Európe b˘va väã‰ina ºudí v nájomn˘ch
bytoch, ãasto veºmi luxusn˘ch. Na Slovensku
v‰ak trh s nájomn˘mi bytmi absentuje.
Alebo sa m˘lim A pritom dochádza k
paradoxom: luxusnej‰ie byty zívajú prázdnotou
a ponúkajú sa – vlastne so stratou –
sociálne slab‰ím skupinám...
Na Slovensku je v porovnaní s európskymi
‰tátmi slab˘ verejn˘ nájomn˘ sektor a nijak˘
súkromn˘ nájomn˘ sektor. Nájomn˘ byt sa
stal synonymom sociálneho b˘vania a tento názor
nie je doposiaº prekonan˘. Najmä preto,
lebo na Slovensku stále e‰te ch˘ba cca 250 tis.
bytov, a to väã‰inou cenovo dostupn˘ch. To,
Ïe najmä nájomn˘ch bytov vo verejnom sektore
nie je viac, je iba otázkou zdrojového
krytia – stavebné kapacity na to sú. Chápeme
to tak, Ïe systémy financovania nájomnej bytovej
v˘stavby sú kaÏdoroãne prispôsobované
aktuálnym moÏnostiam zdrojového krytia, tak-
Ïe nájomná bytová v˘stavba sa aj dosÈ zle plánuje.
MoÏno by bolo v˘chodiskom viazaÈ financovanie
nájomnej bytovej v˘stavby na percento
vytvoreného HDP, ão by bolo spravodlivé
a strednodobo predvídateºné.
Iná moÏnosÈ – o ktorej sa uÏ v odborn˘ch
kruhoch dávnej‰ie hovorí – je zapojenie súkromn˘ch
investorov do sektora nájomného
b˘vania. VyÏaduje to v‰ak siln˘ch investorov,
ktorí pracujú s „dlh˘mi“ peniazmi. Na druhej
strane aj mestá by mali maÈ bytovú politiku
ako rozvojov˘ dokument, ktor˘ bude zohºad-
ÀovaÈ demografiu, rozvoj pracovn˘ch príleÏitostí....
aby umiestÀovanie ‰tátom dotovan˘ch
peÀazí do nájomnej bytovej v˘stavby bolo
efektívne a obciam a mestám aby nevznikali
neobsadené byty.
A ão trh s administratívnymi budovami
Nevedie tadiaºto v tejto chvíli bezpeãnej‰ia
cesta
Verím, Ïe keby sme sa op˘tali realitného experta,
s najväã‰ou pravdepodobnosÈou by vám
dal za pravdu. Tento trh je stále funkãn˘, nie
je e‰te naplnen˘ – najmä pokiaº ide o administratívne
priestory, ktoré neohromujú okázalosÈou,
ktoré sú disciplinované, funkãné,
cenovo dostupné – tie si dokáÏu nájsÈ klientov.
Toto je doména siln˘ch súkromn˘ch investorov.
·pecifikom je lokalizácia do najväã-
‰ích miest a je to príleÏitosÈ pre relatívne mal˘
poãet firiem.
Ako vidíte budúcnosÈ slovenského stavebníctva
v horizonte najbliωích rokov Je tu
e‰te priestor na zmysluplné aktivity
Nie je toho málo, ão sa dá e‰te urobiÈ. Napríklad
e‰te viac podporovaÈ investície zamerané
na úsporu energií v budovách, a to aj verejn˘ch
budovách, veì len energie do verejn˘ch
budov nás roãne stoja vy‰e sto miliónov
eur – oplatí sa ich spotrebu zniÏovaÈ – kedy,
ak nie teraz – keì budú k dispozícii v˘hodné
zdroje. To bol iba príklad. Vôbec sme nehovorili
o podpore fungovania mal˘ch a stredn˘ch
podnikov, ktoré – ak majú príleÏitosÈ – doká-
Ïu pruÏne zamestnaÈ v˘znamnú ãasÈ obyvateºstva.
Navy‰e, ak sa na trhu etablujú, zostávajú
tu, neodchádzajú do Ázie, platia tu dane, odvody...
preto ich treba podporovaÈ – nie dotáciami,
ale najmä t˘m, Ïe pre ne budeme vytváraÈ
obchodn˘ priestor.
Ak˘m spôsobom do celého tohto klbka intervenuje
Zväz stavebn˘ch podnikateºov
Slovenska
Vlády sa menia a nበZväz je tu vy‰e dvadsaÈ
rokov stále so svojimi témami... Nበprezident
Zsolt Lukáã, na‰i viceprezidenti a ãlenovia
prezídia len stále rokujú s predstaviteºmi
rezortov o novom stavebnom zákone, o legislatíve
umoÏÀujúcej spravodlivej‰iu hospodársku
súÈaÏ, o verejn˘ch investíciách – najmä
do nájomného b˘vania a diaºnic, priãom
najmä nájomné b˘vanie podporuje regionálnu
zamestnanosÈ – a to aj zamestnanosÈ t˘ch,
ktorí si inak ÈaÏko hºadajú zamestnanie pre
svoju nízku kvalifikáciu. Hovoríme o moÏnostiach
roz‰irujúcich moÏnosti financovania stavieb.
VÏdy to chvíºu trvá, k˘m nás noví predstavitelia
rezortov vezmú na vedomie, potom
argumentujeme, napokon väã‰inou nájdeme
spoloãnú reã a potom zmena – nová vláda –
a my znova hovoríme o novom stavebnom zákone,
o legislatíve umoÏÀujúcej spravodlivej‰iu
súÈaÏ...
Trocha s nadhºadom a ‰tipkou humoru kon-
‰tatujeme, Ïe uÏ sa postupne v‰etky v˘znamné
politické strany vo vláde vystriedali, tak-
Ïe teraz pôjdu druh˘ raz – tí ão tam uÏ boli,
ão uÏ to poznajú – a tam je ‰anca na r˘chle na-
‰tartovanie zmien aj prostredníctvom dialógu
s na‰ím Zväzom.
43