cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

B A N Í C T V O N A
Ïe do‰lo k oddeleniu zlata od peÀazí, ºudia zlato
stále vnímali ako poistku pre prípad nezodpovedného
konania monetárnych autorít a preto
urãitú monetárnu funkciu má, hoci nie formálnu.
Zostáva teda v rezervách mnoh˘ch
centrálnych bánk, mnoho ºudí nakupovalo zlato
práve pre ochranu svojich úspor voãi znehodnoteniu
papierov˘mi peniazmi.
Poãas tisíce rokov dlhej súÈaÏe rôznych komodít
o to, ktorá sa stane peniazmi, práve zlato
vyhralo a získalo pozíciu meny – je ho relatívne
málo, má aj nemonetárny dopyt, chemicky
nereaguje s in˘mi prvkami, neubúda ho
teda, je ºahko deliteºné, ºahko sa s ním pracuje,
ba ão viac, ponuka zlata je veºmi málo
elastická – nie je také ºahké vyprodukovaÈ
nové zlato a teda si zachováva svoju trvalú
hodnotu voãi ostatn˘m statkom.
V‰etky krajiny si v‰ak zachovávajú zlaté rezervy,
aká je situácia na Slovensku
V porovnaní so susedn˘mi krajinami máme
relatívne veºké zlaté rezervy 31,8 tony, ão je
napríklad vy‰e dvakrát viac ako vlastní âeská
republika. Na Slovensku s bohatou históriou
ÈaÏby existujú stále relatívne veºké loÏiská
zlata s 100 – 400 tonami nevyÈaÏeného zlata,
ktoré moÏno ekonomicky zuÏitkovaÈ. VyuÏitie
t˘chto vyÈaÏiteºn˘ch zásob predstavuje potenciálne
príjmy pre verejné financie a môÏe zlep-
‰iÈ zamestnanosÈ a mzdy v regiónoch, kde sa
loÏiská nachádzajú.
S L O V E N S K U
V diskusiách o novom usporiadaní svetového
finanãného systému sa dnes opäÈ spomína
aj zlato, av‰ak asi nie je na svete krajina,
ktorá by dnes mala naviazanú menu na
zlato.
Nie je, práve v 70. rokoch do‰lo k tomu uÏ
spomínanému oddeleniu zlata od peÀazí a odvtedy
tu máme tento systém nekryt˘ch peÀazí.
Na druhej strane, v‰etky krajiny sa spoliehali
na to, Ïe Ameriãania budú robiÈ zodpovednú
monetárnu politiku, ão sa ukázalo ako príli‰
ambiciózny predpoklad. V súãasnosti sa
objavujú hlasy o zavedení zlatom kryt˘ch pe-
Àazí – vo ·vajãiarsku, v americkom Utahu uÏ
dolár kryt˘ zlatom zaviedli a o rovnakom kroku
diskutujú aj v in˘ch americk˘ch ‰tátoch.
âiÏe ºudia uÏ zaãínajú chápaÈ, kde je problém
a Ïe mena môÏe byÈ zneuÏitá politickou elitou
alebo bankov˘m systémom na svoje ciele.
Zlat˘ diktát – väzba meny na zlato, ktorá obmedzuje
financovanie verejn˘ch v˘davkov
nafukovaním peÀaÏnej zásoby Je problematickej‰ie
poÏiãiavaÈ si, ak ‰tát nemá plne pod
kontrolou mnoÏstvo peÀazí v obehu, to znamená
nevie si „vytlaãiÈ“ peniaze na splátky dlhov..
Zlato obmedzuje schopnosÈ ‰tátov hospodáriÈ
deficitne a tvoriÈ dlhy. Práve toto obmedzenie
bolo jednou z hlav˘ch príãin, preão sa upustilo
od zlatého krytia, keìÏe USA boli v tom ãase
v takej situácii, Ïe natlaãili toºko peÀazí, ktoré
nemohli zlatom pokryÈ. Papierové peniaze
sú ãisto v správe ‰tátu, ich ponuka nie je niãím
obmedzená a táto neobmedzená tvorba peÀazí
zo strán centrálnych bánk viedla k situácii,
ktorej sme v súãasnosti svedkami – k finanãnej
kríze, k vzniku rôznych bublín a extrémnemu
rastu dlhu. V dne‰nom systéme nekryt˘ch
peÀazí je obºúbenou formou ekonomickej
stimulácie vytvoriÈ ìal‰ie peniaze, ktoré centrálna
banka pustí do obehu a vytvorí iba ilúziu
bohatstva. Av‰ak po prebudení z tejto ilúzie
prichádza tvrdá opica, ktorej dnes ãelíme
– dochádza ku finanãn˘m krízam, keì je takmer
cel˘ finanãn˘ sektor nesolventn˘, dochádza
k recesiám, keìÏe v‰etky chyby, ktoré sa
urobili následkom monetárnej ilúzie, sa musia
odstrániÈ. Dochádza k bolestnému prebudeniu.
Tvorba peÀazí bola obmedzovaná práve väzbou
na zlato a nedovoºovala vznik tak˘ch
prudk˘ch v˘kyvov v hospodárskej aktivite.
Bubliny predstavujú neudrÏateºn˘ rast ceny
aktív, ktor˘ nie je postaven˘ na zdrav˘ch ekonomick˘ch
základoch, ale je vyvolan˘ t˘m, Ïe
na trh vstúpili nové peniaze, ktoré natiekli
práve do t˘chto aktív. Treba si to predstaviÈ
tak, Ïe ak sa centrálna banka rozhodne stimulovaÈ
ekonomiku nov˘mi peniazmi, tak tie peniaze
musia niekde vstúpiÈ do ekonomiky. V
poslednej dobe peniaze tiekli väã‰inou do nehnuteºností,
vyvolali tam bubliny, teda ceny t˘chto
aktív rástli pomerne r˘chlo, r˘chlej‰ie
ako iné oblasti v ekonomike /USA, Írsko, ·panielsko/.
KeìÏe v‰ak rast t˘chto cien nie je
postaven˘ na ekonomickom základe, len ão
prestanete umelo stimulovaÈ toto prostredie
nov˘mi peniazmi, ceny prestanú rásÈ. Toto sa
stalo v roku 2006, keì americká centrálna
banka zaãala zvy‰ovaÈ úrokovú sadzbu a prestala
pú‰ÈaÈ veºa peÀazí do ekonomiky, ceny
boli neudrÏateºné a zaãali kolabovaÈ, preto hovoríme
o prasknutí bubliny. To isté sa stalo v
Írsku a to isté príde v ·panielsku. Väã‰inou ide
o dramatické poklesy v niekoºko desiatkach
percent.
Ako sa kríza prejavuje a ak˘ je je pravdepodobn˘
scenár do budúcnosti Väã‰ina obãanov
má pocit, Ïe ide iba o politickú agendu
a krízu nijak dramaticky nepociÈuje.
Neoãakávam koniec sveta, nechcem vyznievaÈ
ako katastrofista, av‰ak kríza tu je a je
extrémne váÏna. Ak si spomeniete, celé to zaãalo
koncom roka 2007 a tvrdilo sa, Ïe kríza
bude trvaÈ pár mesiacov, máme rok 2012 a kríza
je stále tu a je e‰te väã‰ia, hovoríme o rozpade
Eura, ão bolo absolútne nepredstaviteºné
pred tromi – ‰tyrmi rokmi. Kríza e‰te nie je
na svojom vrchole. Nestane sa to zo dÀa na
deÀ, kríza je proces, je to otázka niekoºk˘ch rokov,
keì ‰táty budú musieÈ nakoniec pristúpiÈ
k radikálnym opatreniam. V Európe máme
kopu ‰tátov, ktoré sú nesolventné, budú musieÈ
radikálne zo‰krtaÈ v˘davky vo verejnom sektore,
‰kolstve, zdravotníctve, budú musieÈ zv˘-
‰iÈ dane, ão bude znamenaÈ pokles ekonomickej
aktivity. Ekonomick˘ rast nebude tak˘
r˘chly, ako sme dúfali alebo ak˘ bol v minul˘ch
rokoch. A rast niωí ako inflácia, ãi rovno
recesia znamená, Ïe ºudia ochudobnejú.
Samozrejme, dnes to e‰te nevidno, ale dnes
nikto nezaãal poriadne ‰etriÈ, stále sa o ‰etrení
iba rozpráva a práve to vedie k tomu, Ïe
dlhová kríza sa stále stupÀuje v celej EU.
Je to v‰ak problém aj ostatn˘ch veºk˘ch
ekonomík napr. Japonska, ãi USA. Samozrejme,
nevrátime sa doby ºadovej, pravdepodobne
to tu nebude ani také zlé ako za komunizmu,
ale budeme urãite chudobnej‰í, ako by
sme boli, keby sme mali zdrav˘ finanãn˘ systém,
ktor˘ by nebol postaven˘ na niãím nekryt˘ch
peniazoch, ktoré môÏu byÈ zneuÏité na politické
ciele.
Ak˘ je elegantn˘ spôsob, ako vykorãuºovaÈ
z krízy
Tak˘ spôsob uÏ neexistuje. To, Ïe sa napr.
v Amerike postavili milióny zbytoãn˘ch domov,
predstavuje reálnu stratu kapitálu, to znamená,
Ïe tento kapitál bude ch˘baÈ v in˘ch ãastiach
ekonomiky. Premárnen˘ kapitál predstavuje
zníÏenie Ïivotnej úrovne. Napríklad v
Európe chyby z minulosti znamenajú, Ïe na to,
aby sme zaãali opätovne zdravo rásÈ, treba
zlikvidovaÈ v‰etky mylné projekty – musia
zbankrotovaÈ niektorí developeri v Írsku, v
·panielsku, treba oãistiÈ finanãn˘ sektor od nesolventn˘ch
bánk, rozpredaÈ ich. Treba splatiÈ
v‰etky dlhy, hoci niektoré dlhy nebude moÏné
splácaÈ – je jasné, Ïe Grécko nikdy nebude
schopné splatiÈ svoj dlh a preto tento dlh treba
re‰trukturalizovaÈ – odpísaÈ jeho ãasÈ a zaãaÈ
od nuly. Znamená to, Ïe ºudia si budú musieÈ
utiahnuÈ opasky na nejaké obdobie, ‰táty
nebudú vyplácaÈ také dôchodky ako dnes, neudrÏateºné
sociálne systémy nezodpovedajúce
ekonomickej v˘konnosti musia byÈ reformované.
âím neskôr to urobíme, t˘m tie náklady
budú väã‰ie a hrozí to, Ïe kríza sa dostane
do ‰tádia, keì bude prebiehaÈ nekontrolovan˘m
spôsobom. Koncom minulého roka sme videli,
Ïe európski predstavitelia zaãali strácaÈ kontrolu
nad priebehom krízy, ão vyvolalo obavy,
ãi nedôjde k k neriadenému rozpadu eurozóny
ãi bankrotu bankového sektora. Toto je
najhor‰í scenár, pretoÏe to predstavuje obdobie
chaosu. Pád finanãného sektora znamená,
Ïe ohrozená je celá ekonomika. Ak vyãistíme
ekonomiku od chybn˘ch investícií a re‰trukturalizujeme
dlhy nesolventn˘ch in‰titúcií a
krajín ão najskôr, môÏeme byÈ relatívne optimistickí,
keìÏe ekonomick˘ rast skôr ãi neskôr
príde. Odsúvaním t˘chto rie‰ení nástrojmi ako
Euroval, ktor˘ slúÏi iba na poprehadzovanie
strát medzi krajinami, riskujeme omnoho väã-
‰ie náklady a najmä to, Ïe sa systém môÏe rozpadnúÈ
neriaden˘m spôsobom.
Európska únia sa v posledn˘ch rokoch zmenila
na dlhovú úniu, ktorá prerozdeºuje dlhy
medzi jednotliv˘mi krajinami . Toto vyvoláva
rôzne pnutia pocity Ïe jedna krajina dopláca na
druhú. Vydali sme sa na zlú cestu. Na zaãiatku
sme mali rie‰iÈ problémy práve tam, kde
vznikli. Ak má Grécko problémy so splácaním,
tak ho treba nechaÈ zbankrotovaÈ, ão z ãasti zaplatí
Grécko a z ãasti in‰titúcie, ktoré mu po-
Ïiãiavali. Av‰ak teraz sme to zaplatili z peÀazí
ostan˘ch krajín a dlh nezmizol, rastie dokonca
r˘chlej‰ie ako predt˘m. Stále sa tvárime,
Ïe tu kríza nie je a net˘ka sa priamo nás.
No neprijatie radikálnych opatrení a zlyhanie
v re‰trukturalizácii bankového sektora môÏe
maÈ fatálne dôsledky. Ak si toto predstavitelia
EÚ neuvedomia, skonãí to rozpadom eura
a v hor‰om prípade rozpadom EÚ.
VráÈme sa v‰ak k úlohe zlata v spoloãnosti.
Uviedli ste celkom jasne, ak˘ v˘znam má
zlato pre ‰tát, ale ão zlato a jednotlivec
Má vôbec nejak˘ v˘znam pre jednotlivca investovaÈ
do zlata
Urãite, fyzické zlato sa chápe ako poistka
voãi zlyhaniu fungovania finanãného sektora,
ku ktorému sme urãite bliωie ako pred 10 rokmi.
Zlato je poistka voãi katastrofickému scenáru
pre ‰tát i pre jednotlivca. Preto otázka
dnes podºa môjho názoru nie je ãi maÈ investície
v zlate, ale koºko percent portfólia do
zlata umiestniÈ.
56