cciii. â cciv. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

S L O V E N S K O - R A K Ú S K Á S P O L U P R Á C A NajbliÏ‰í susedia sa pravdepodobne najlep‰ie poznajú. V Ïivote to v‰ak b˘va ãasto práve naopak. Aj preto je pozícia veºvyslanca Rakúskej republiky na Slovensku nie práve závideniahodná. Na prv˘ pohºad bezproblémové vzÈahy, na prv˘ pohºad len pozitívne úlohy. âi to tak naozaj je, o tom sa J. E. Markus WUKETICH, veºvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku, porozprával pre Parlamentn˘ kuriér s Petrom Zemaníkom. Stále viac zrastáme spolu Excelencia, ste vo svojom úrade 14 mesiacov, takÏe môÏete posúdiÈ úroveÀ na‰ich bilaterálnych vzÈahov. Ako ich vidíte Kde sú na‰e silné, ale aj slabé miesta Zdá sa, ako keby tieto vzÈahy boli bezproblémové, uÏ len kvôli tomu, Ïe koneãne existujeme v jednom spoloãnom európskom priestore. Je to naozaj tak, alebo sa pod pokojn˘m povrchom skr˘vajú nezodpovedané otázky Nenazval by som ich bezproblémov˘mi, ale excelentn˘mi. Máme veºmi priateºské vzÈahy, nad‰tandardne pestované. Vznikajú kontakty na v‰etk˘ch úrovniach ãasto aj bez toho, aby sme o tom vedeli, ão je len potvrdením toho, ako dobre fungujú. MôÏeme bez obavy povedaÈ, Ïe Slovensko a Rakúsko sú spojené nielen dejinami, alebo kultúrnymi tradíciami, ale stále viac aj nespoãetn˘mi osobn˘mi vzÈahmi a ãoraz silnej‰ím hospodárskym partnerstvom. Slovensko sa uÏ prepracovalo k najdôleÏitej‰ím desiatim exportérom do Rakúska, dokonca pred krajinami, ako Belgicko, ·panielsko alebo ·védsko. A naopak, Rakúsko je tretím najväã‰ím investorom u vás – pôsobí tu 1 800 rakúskych firiem a tie patria k dôleÏit˘m zamestnávateºom na Slovensku – ão zvy‰uje v˘znam na‰ich dobr˘ch hospodárskych vzÈahov, ktoré prispievajú k zvy- ‰ovaniu prosperity va‰ej krajiny. Urãite nie je jednoduché, vybudovaÈ dobré hospodárske vzÈahy a dozaista nie je jednoduché ich aj udrÏaÈ. Preto by som sa rád op˘tal, ãi vidíte e‰te rezervy v ich rozvoji, alebo, nebodaj, dokonca aj ohrozenie ich fungovania Treba povedaÈ, Ïe takéto mimoriadne dobré hospodárske vzÈahy sú v˘sledkom dlhoroãného úsilia o obnovenie a nadviazanie tradiãn˘ch kontaktov, ktoré umoÏnil pád Ïeleznej opony. Rakúske firmy boli medzi prv˘mi, ktoré zaãali investovaÈ na Slovensku a dnes zbierame ovocie dobr˘ch rozhodnutí. Samozrejme, Ïe aj tieto vzÈahy treba pestovaÈ, ale obidve krajiny sme uÏ, na‰Èastie, v jednom európskom trhovom priestore, máme spoloãnú menu – euro – a t˘m sme si vytvorili veºmi dobré predpoklady, aby sa na‰e hospodárske vzÈahy úspe‰ne rozvíjali aj v budúcnosti. Je otázkou, ako silno sa na t˘chto vzÈahoch prejaví globálna hospodárska situácia, ale pod- ºa môjho názoru sa budú obchodné vzÈahy a v˘mena tovarov medzi na‰imi krajinami aj naìalej dobre rozvíjaÈ. âísla hovoria za v‰etko, veì rakúsky export na Slovensko stúpol v prv˘ch ôsmich mesiacoch tohto roka v porovnaní s rovnak˘m obdobím minulého roka o 12 % a slovensk˘ export do Rakúska v rovnakom ãasovom porovnaní dokonca o 29 %. A to je ìal‰ia téma, ktorej by som sa rád dotkol. Trvalo dosÈ dlh˘ ãas, k˘m sa Slovensko prepracovalo do Európskej únie a prvé roky ná‰ho úãinkovania boli veºmi pozitívne, ão sa prejavilo aj na‰ej bilaterálnej bilancii, ako ste to uÏ spomenuli. Takisto ná‰ vstup do eurozóny bol prijatí spoãiatku pozitívne, dnes sa situácia a verejná mienka na Slovensku tro‰ku mení. Ako hodnotíte súãasnú situáciu v EÚ a eurozóne Sme naozaj ohrození v samotnej podstate spoloãnej meny, alebo sme uÏ prekonali najkomplikovanej‰ie obdobie Je treba naozaj priznaÈ, Ïe situácia je komplikovaná. Jedno vrcholné stretnutie strieda druhé a politické ‰piãky sa snaÏia reagovaÈ ão najefektívnej‰ie. Koncom októbra boli prijaté zásadné rozhodnutia, ktoré nielenÏe reagovali na vzniknutú situáciu ãi uÏ v Grécku alebo v Taliansku, ale rozhodnutia, ktoré do veºkej miery majú prinútiÈ v‰etky vlády k rozumnému hospodáreniu vo vlastn˘ch krajinách. Myslím si, Ïe EÚ ako celok urobila veºk˘ krok vpred a podarilo sa jej, aspoÀ zatiaº, stabilizovaÈ dôveru finanãn˘ch trhov práve nav˘‰ením finanãn˘ch záruk v eurovale. Trhy to aj pozitívne prijali. Ale t˘m sa na‰a úloha a práca nekonãí, pretoÏe musíme naìalej pracovaÈ na precizovaní podmienok vzájomnej pomoci zadlÏen˘m krajinám, ako má a môÏe Európsky finanãn˘ stabilizaãn˘ nástroj (EFSF) v praxi fungovaÈ, upokojiÈ finanãné trhy tak, aby sa Európa mohla vrátiÈ k stabilnej, pokojne situácii. Na druhej strane sa takto musí zv˘- ‰iÈ hospodárska konvergenciu v rámci EÚ a zvlá‰È ‰tátov eurozóny, ão znamená, Ïe jednot- 46
S L O V E N S K O - R A K Ú S K Á S P O L U P R Á C A livé krajiny a ‰táty majú pred sebou e‰te kus roboty. Je jasné, Ïe práve v tak˘chto ÈaÏk˘ch ãasoch sa vynárajú otázky ºudí, kam a ako smeruje euro, kam a ako smerujú ‰táty v rámci eurozóny, ãi bolo dobr˘m rozhodnutím euro prijaÈ alebo nie. V takomto prípade e‰te silnej‰ie vystupujú do popredia otázky spravodlivosti a solidarity medzi ‰tátmi, medzi ºuìmi. Ale musím povedaÈ, Ïe na‰ou najvy‰- ‰ou prioritou musí zostaÈ stability eurozóny, lebo to je základ ná‰ho spoloãného hospodárenia. Ak sa nám nepodarí tento základ udrÏaÈ a stabilizovaÈ, budeme ãeliÈ mnoh˘m negatívnym dopadom. Udalosti sa v t˘chto dÀoch r˘chlo striedajú, ako ste uÏ spomenuli. Ale napriek tomu, zdá sa, sme e‰te nedosiahli uspokojujúce a upokojujúce v˘sledky. Dá sa vôbec predpokladaÈ alebo naãrtnúÈ ãasov˘ rozvrh na dosiahnutie pokojnej atmosféry Ako dlho to bude celé trvaÈ Samozrejme, Ïe to do veºkej miery závisí aj od r˘chlosti, s akou budú jednotlivé ‰táty ochotné prijaÈ aj politické rozhodnutia – mám na mysli Taliansko, Grécko, ·panielsko, ale aj iné krajiny. Nálada na finanãn˘ch trhoch je mimoriadne nervózna, ËaÏko to k ãomukoºvek prirovnaÈ, pretoÏe sme podobnú situácii e‰te neza- Ïívali, ale k˘m pred vypuknutím finanãnej krízy v roku 2008 na rovnakú situáciu trhy a ratingové agentúry reagovali úplne inak, alebo nereagovali vôbec, dnes sú nervózne z najmen‰ích zmien a negatívnych signálov a reagujú okamÏite. Samozrejme, Ïe je to veºká v˘zva pre celú EÚ, ale iba v takomto veºkom kontexte sa dajú nájsÈ odpovede na tieto otázky. Aj keì je cesta k nim veºmi t⁄nistá a strmá. Veì 27 krajín EÚ a z toho 17 krajín eurozóny potrebuje ist˘ ãas, k˘m nájde spoloãn˘ konsenzus a spoloãnú víziu. A ão a t˘ka ãasového rozvrhu – je predpoklad a odhodlanie, nájsÈ pravidlá na ãinnosÈ EFSF do decembra tohto roka. Je to mimoriadne veºká v˘zva, ale musí sa nám to podariÈ. Opatrenia na zlep‰enie hospodársko-politického riadenia sa majú presadiÈ v roku 2012. Predsavzatia sú jedna vec, ale globálna hospodárska situácia môÏe tieto odhodlania ovplyvniÈ tieÏ negatívne, pretoÏe v‰etky ekonomiky sú medzi sebou veºmi tesne poprepájané. Dot˘ka sa to predov‰etk˘m tzv. mal˘ch ekonomík, ktoré sú silno proexportne nastavené a závisia od svojej exportnej v˘konnosti – ako napríklad Slovensko a aj Rakúsko. Ale na druhej strane si musíme byÈ vedomí, Ïe EÚ a eurozóna nemajú inú moÏnosÈ, len túto situáciou zvládnuÈ a ísÈ spoloãnou cestou, ak chcú preÏiÈ. T˘m sa môÏeme akoby vrátiÈ na zaãiatok ná‰ho rozhovoru, pretoÏe sme to spomenuli u Ï viackrát, Ïe sme navzájom dokonale hospodársky a ekonomicky poprepletaní. To v‰ak znamená, Ïe musíme denno-denne rie‰iÈ praktické otázky existencie, ktoré sa t˘kajú nielen ekonomiky, ale aj beÏného Ïivota. Hovorím o kultúrnej v˘mene, kultúrnom obohacovaní sa. Myslíte, Ïe aj na tomto poli robíme pokroky, alebo je to tieÏ negatívne ovplyvnené hospodárskou situáciou Je úplne jasné, Ïe umenie a kultúra je faktor ºudskej existencie, ktor˘ ºudí zbliÏuje. A kultúrna politika je jedn˘m zo stavebn˘ch kameÀov rakúskej zahraniãnej politiky. Rakúsko si na tom veºmi zakladá a to sa nezmení ani kvôli komplikovanej hospodárskej situácii. K na‰ej kultúrnej v˘mene prispievajú hlavne Kultúrne fórum v Bratislave a Slovensk˘ in‰titút vo Viedni. A tieto dve in‰titúcie zohrávajú v na‰om vzájomnom spoznávaní sa veºkú úlohu. V spoznávaní umelcov, diel, hodnôt, ale aj ºudí navzájom. Preto vidím na‰u kultúrnu budúcnosÈ optimisticky, najmä, ak si uvedomíme, koºko spoloãn˘ch a umelecky hodnotn˘ch projektov sme za tie desiatky rokov uÏ zrealizovali. Za v‰etky spomeniem projekt ná‰ho Kultúrneho fóra, ktoré iniciovalo sponzorstvá rakúskych firiem na Slovensku, aby financovali v˘lety odborn˘m v˘kladom pre takmer 400 slovensk˘ch ‰kolákov na tohtoroãnú Dolnorakúsku v˘stavu. Bolo to o to zaujímavej‰ie, Ïe práve v tomto období bola spomínaná v˘stava usporiadaná so zreteºom na slovenského náv‰tevníka, tak- Ïe sprievodné texty a materiály boli v troch jazykoch, nemecky, anglicky a slovensky. Musím spomenúÈ aj podujatie v rámci Lisztovho roku, kedy sa rakúsky klavirista Paul Gulda spolu s kapelou Cigánski diabli pokúsili vypátraÈ spoloãné ãrty a vplyv cigánskej a ºudovej hudby na Lisztovu tvorbu a prezentovali ich na jednom úÏasnom koncerte v Bratislave. ëal‰ím, vskutku celoeurópskym projektom, je hudobn˘ projekt „Accentus musicalis“, v rámci ktorého existuje spolupráca Univerzity pre hudbu a v˘tvarné umenie vo Viedni s Vysokou ‰kolou múzick˘ch umení v Bratislave, a ktorého cieºom je na‰tudovanie a interpretácia, spojená s vydaním pôvodnej starej hudby. Na tomto projekte spolupracovali nielen rakúski a slovenskí ‰tudenti, ale aj ‰tudenti z ìal‰ích 13 krajín Európy, ãím sa podieºali na zachovaní veºkého kultúrneho dediãstva na na‰om To je v mojich oãiach skutoãne európsky projekt. kontinente. Dalo by sa o tak˘chto projektoch hovoriÈ celé hodiny, ale chcel by som pri tejto príleÏitosti predsa len pripomenúÈ, Ïe to e‰te celkom nedávno nebolo také samozrejmé. Práve v novembri sme si pripomenuli zásadné udalosti, ktor˘ch v˘sledkom je aj to, Ïe sa môÏeme rozprávaÈ o tak˘chto projektoch a bilaterálnej spolupráci. Ale v tejto súvislosti mi nedá nesp˘taÈ sa, ako predov‰etk˘m mlad˘m ºuìom, ktorí nemajú inú skúsenosÈ, neÏ tú, v ktorej teraz Ïijeme, pripomenúÈ, Ïe to, ão ich obklopuje, nie je také samozrejmé, Ïe o súãasné hodnoty treba stále a znovu zabojovaÈ Myslím si, Ïe aj tu je predov‰etk˘m nezastupiteºná úloha kultúry a umenia. Som presvedãen˘, Ïe práve kultúra dokáÏe najlep‰ie sprostredkovaÈ tie hodnoty, o ktoré ste vtedy bojovali, o ktoré ide aj dnes. Treba pripomínaÈ, Ïe viac ako 40 rokov umelého rozdelenia Ïeleznou oponou mnohé pokrivilo, zmenilo, posunulo. To, ão tu predt˘m bolo, ºudská spolupatriãnosÈ, porozumenie, zrazu zostalo na jednej i druhej strane Ïeleznej opony. Na‰e vzájomné spájanie a otváranie sa je preto urãit˘ proces. A práve kultúra dokáÏe sprostredkovaÈ pocit blízkosti a porozumenia a ºudia ho – na‰Èastie – znovu nachádzajú. A je jedno, ãi sa to deje na regionálnej ãi lokálnej úrovni, ale práve vìaka dlhoroãnému rozdeleniu, máme ão dobiehaÈ a spoznávaÈ. A to je jednou z veºk˘ch úloh veºvyslanectva, aby sme aj na‰im priãinením prispeli v diskusiách ãi priamom stretávaní sa slovensk˘ch ãi rakúskych osobností s mlad˘mi ºuìmi k sprostredkovaniu pocitov a skúseností, ktoré sú síce neprenosné, no môÏu priblíÏiÈ to, ão mladí ºudia nezaÏili. A práve tak zrastáme stále viac spolu. A na záver azda: máte osobné motto, alebo túÏbu, ktorú chcete v rámci svojej misie na Slovensku splniÈ NuÏ, nenaz˘val by som to mottom, ale chcel by som pokraãovaÈ v rozvíjaní na‰ich bilaterálnych vzÈahov, ão dozaista vìaka ich vysokej úrovni nie je také ºahké. Mojím cie- ºom je e‰te viac posilniÈ prezenciu Rakúska a jeho in‰titúcií na Slovensku, rád by som im dal väã‰iu váhu, viac publicity. Mám na mysli etablovanie jedného, dvoch honorárnych konzulátov na Slovensku a zriadenie Rakúskej kniÏnice v centrálnej ãasti va‰ej prekrásnej krajiny. 47
Page 1: 1. lobistický časopis na Slovensk
Page 4 and 5: E D I T O R I Á L ZanechaÈ po seb
Page 6 and 7: E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9: S V E T F I N A N C I Í V roku 199
Page 10 and 11: S L O V E N S K O - N E M E C K Á
Page 12 and 13: S L O V E N S K Á E N E R G E T I
Page 14 and 15: A U T O M O B I L O V ¯ P R I E M
Page 16 and 17: T E L E K O M U N I K A â N ¯ U R
Page 18 and 19: Ú R A D V L Á D Y S R Stále sa d
Page 20 and 21: V L Á D A S R nie sú úplne jasn
Page 22 and 23: C O L N É R I A D I T E ª S T V O
Page 24 and 25: C O L N É R I A D I T E ª S T V O
Page 26 and 27: I T A S European schoolnet European
Page 28 and 29: I N F O R M A â N É T E C H N O L
Page 36 and 37: M I N I S T E R S T V O F I N A N C
Page 38 and 39: M I N I S T E R S T V O V N Ú T R
Page 44 and 45: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 52 and 53: MINISTERSTVO ·KOLSTVA, VEDY, V¯SK
Page 56 and 57: B A N Í C T V O N A S L O V E N S
Page 58 and 59: B A N Í C T V O N A Ïe do‰lo k
Page 60 and 61: D I A L Ó G Y O A & M M lijak˘ch
Page 62 and 63: D I A L Ó G Y O A & M M litikov, k
Page 64 and 65: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 66 and 67: S U P E R M O N I T O R vaním jedi
Page 68 and 69: S U P E R M O N I T O R Na Slovensk
Page 70 and 71: S U P E R M O N I T O R vlastnosÈ,
Page 72 and 73: S U P E R M O N I T O R v˘ch infor
Page 74: S U P E R M O N I T O R nou, ktorá

cciii. â cciv. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

cciii. â cciv. ÄÃslo - home.nextra.sk