cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E
Po prvé zv˘‰iÈ flexibilitu v pracovnom práve.
Flexibilné pracovnoprávne prostredie je
pre IKT firmy dôleÏité, lebo ide o veºmi dynamické
odvetvie. Ide o najmä o pruÏn˘ pracovn˘
ãas (vrátane nárazov˘ch nadãasov),
moÏnosÈ domácej práce, jednoduché a nenákladné
prijímanie a prepú‰Èanie zamestnancov.
UÏitoãná by mohla byÈ tieÏ moÏnosÈ jednoducho
zamestnaÈ zahraniãn˘ch kvalifikovan˘ch
pracovníkov v prípade nedostatku domácej
pracovnej sily.
Druhá prospe‰ná vec na skvalitnenie podnikateºského
prostredia – a t˘m aj pre IKT
priemysel – je eliminácia regulácií, v ktor˘ch
ide Slovensko nad rámec pravidiel EÚ.
Napríklad súãasná preregulovanosÈ telekomunikácií
spôsobuje pokles investícií do infra‰truktúry,
ão má dopad na obyvateºov, podnikateºov,
ako aj na celkovú konkurencieschopnosÈ
SR.
Negatívny dopad regulácií vidno aj v oblasti
elektroodpadov. Súãasn˘ Zákon o odpadoch
nie je v súlade s európskou legislatívou,
preto slovenskí obãania platia na recyklaãn˘ch
poplatkoch podstatne viac ako v okolit˘ch
krajinách a slovenskí predajcovia elektrozariadení
majú problém konkurovaÈ zahraniãn˘m
obchodníkom. ëal‰ím príkladom je oblasÈ
autorského práva, kde sa autorské zväzy
SOZA a LITA snaÏia roz‰íriÈ rozsah spoplat-
Àovan˘ch zariadení, ão sa premieta do cien
pre obãanov a zhor‰uje sa konkurenãná schopnosÈ
slovensk˘ch predajcov elektrozariadení.
Tretia vec, ktorá by pomohla zlep‰iÈ podmienky
pre podnikanie, je zefektívnenie verejn˘ch
tendrov. Systém verejného obstarávanie
treba zmeniÈ tak, aby bol efektívnej‰í
(ãiÏe jednoduch‰í, r˘chlej‰í, predvídateºnej‰í
a aby eliminoval neopodstatnené zdrÏiavanie
procesu). To okrem iného znamená prehodnotiÈ
opatrenia známe pod oznaãením „Desatoro“,
ktoré prijala minulá vláda pre zv˘‰enie
transparentnosti verejn˘ch IT tendrov, eliminovaÈ
moÏnosti vylúãiÈ uchádzaãa z nepodstatn˘ch
formálnych dôvodov a zabezpeãiÈ
predvídateºnosÈ rozhodnutí Úradu pre verejné
obstarávanie.
ªUDSK¯ KAPITÁL
Napriek vysokej nezamestnanosti pociÈuje
odvetvie IKT naìalej nedostatok kvalifikovan˘ch
odborníkov. Je to jedna z hlavn˘ch b⁄zd
r˘chlej‰ieho rozvoja IKT priemyslu a jeden
z hlavn˘ch dôvodov jeho nevyuÏitého potenciálu.
VáÏny problém je aj nevyhovujúca
‰truktúra vzdelávania, kde by mal byÈ väã‰í
dôraz kladen˘ na kvalitné stredné odborné
‰kolstvo a bakalárske ‰túdium. Pre zv˘‰enie
dostupnosti kvalifikovan˘ch ºudí môÏe urobiÈ
vláda niekoºko vecí.
V prvom rade diferencovaÈ financovanie
‰tudijn˘ch odborov na S· a V· podºa toho, ãi
vzdelávajú kvalifikovan˘ch odborníkov pre
trh práce (najmä pre odvetvia, ktoré produkujú
vysokú pridanú hodnotu, vyznaãujú sa vysokou
mierou inovácií a sú proexportné). Diferencované
financovanie stredn˘ch a vysok˘ch
‰kôl je nevyhnutn˘ predpoklad pre zásadné
zv˘‰enie kvality a optimalizáciu ‰truktúry
‰kôl a ‰tudijn˘ch odborov v súlade s potrebami
trhu práce. Zavedenie ‰pecifick˘ch
subvencií pre v˘skumné univerzity by pomohlo
odlí‰iÈ financovanie vzdelávania ‰tudentov
a doktorandov pre perspektívne odbory
od udrÏovania ‰tudijn˘ch zameraní, ktoré
nezodpovedajú potrebám trhu práce.
Druh˘ krok, ktor˘ by firmám v budúcnosti
pomohol získaÈ kvalitn˘ch znalostn˘ch pracovníkov,
je vytváranie motivácií pre ‰túdium
prírodn˘ch a technick˘ch odborov na S·
a V·. Okrem iného aj zverejÀovaním informácií
o uplatnení absolventov v‰etk˘ch vysok˘ch
‰kôl a ich ‰tudijn˘ch odborov v praxi
(napr. po 1 roku, po 5 rokoch, s uvedením
ãi pracujú v odbore, ktor˘ vy‰tudovali a s v˘-
‰kou platu). Tieto informácie by mal rezort
‰kolstva spracúvaÈ, poskytovaÈ verejnosti a
predkladaÈ vláde primerané opatrenia na
usmernenie zamerania ‰kôl. Je potrebné zmeniÈ
motivácie V· ‰tudentov tak, aby magisterské/inÏinierske
‰túdium bolo urãené pre
najlep‰ích a nie pre masy.
Okrem Ïiakov treba motivovaÈ aj ‰koly a
priemysel k tomu, aby navzájom viac spolupracovali
a inovovali. Napríklad formou osobitn˘ch
grantov˘ch schém alebo daÀov˘ch
úºav. A v neposlednom rade je nevyhnutné –
a to pre v‰etky sektory ekonomiky – aby sa
informaãné a komunikaãné technológie stali
beÏnou súãasÈou vzdelávania. âiÏe aby sa
vyuÏívali na základn˘ch a najmä na stredn˘ch
‰kolách pri v˘uãbe beÏn˘ch predmetov (nielen
informatiky), ãím by sa zlep‰ila digitálna
gramotnosÈ populácie a súãasne sa zlep‰ila
motivácia uãiteºov.
LEP·IE RIADENIE EGOVERNMENTU
Hoci o zmysle budovania elektronick˘ch
verejn˘ch sluÏieb niet poch˘b (zníÏenie administratívneho
zaÈaÏenia, zefektívnenie fungovania
verejnej správy aj zlep‰enie jej transparentnosti)
, rozbehnúÈ eGovernment sa na
Slovensku nedarí. Napriek rôznym deklaráciám
a od roku 2007 aj dostatku financií na
eGovernment, sú dosiahnuté v˘sledky Ïalostné
a Slovensko je na posledn˘ch prieãkach
EÚ. Nefungujúci eGovernment zniÏuje konkurencieschopnosÈ
SR. Hrozí, Ïe sa nepodarí
vyãerpaÈ eurofondy v Operaãnom programe
Informatizácia spoloãnosti (OPIS).
Dôvodom zaostávania je nefunkãn˘ systém
riadenia, s ktor˘m nedokázala pohnúÈ ani jedna
z dvoch predo‰l˘ch garnitúr. ZefektívniÈ
riadenie informatizácie znamená zru‰iÈ rozdrobenosÈ
kompetencií, ktoré si dnes delia
rezort financií, Úrad vlády SR a splnomocnenec
vlády pre informatizáciu spoloãnosti.
Druh˘ krok je zjednotiÈ politickú zodpovednosÈ
za riadenie eGovernmentu a OPISu. Situácia
v (ne)ãerpaní eurofondov je taká váÏna,
Ïe si vyÏaduje dokonca zavedenie krízového
riadenia.
Vzhºadom na ãasovú tieseÀ bude nevyhnutné
zabezpeãiÈ kontinuitu rozbehnut˘ch projektov
a tieÏ kontinuitu prípravy ìal‰ích projektov
OPIS, aby sa uÏ nepremrhal ani jeden zbytoãn˘
mesiac v ãerpaní európskych zdrojov.
Vláda by do 2 mesiacov od nástupu mala
zverejniÈ zoznam rozbehnut˘ch aj pripravovan˘ch
projektov, v ktor˘ch mieni pokraãovaÈ,
aby sa zamedzilo zdrÏaniam a materiálnym
‰kodám. Odborn˘ personál príslu‰n˘ch
in‰titúcií, bezprostredne sa podieºajúci na realizácii
beÏiacich projektov, by mal byÈ v ão
najväã‰om rozsahu stabilizovan˘. Do budúcna
v‰ak treba zabezpeãiÈ posilnenie odborn˘ch
kapacít (hoci aj z extern˘ch zdrojov) a profesionalizáciu
prípravy strategick˘ch dokumentov,
projektov, obstarávania a realizácie
projektov.
27