cciii. – cciv. číslo - home.nextra.sk

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E
dajúcich za prevádzku informaãn˘ch systémov
(správcovia systémov, sieÈoví a databázoví
‰pecialisti, operátori). Medzi minimálne
(základné) znalostné potreby a poÏiadavky
spoloãné pre obe skupiny patria najmä:
• pochopenie hrozieb, zraniteºností a v˘sledn˘ch
rizík spojen˘ch s IKT systémami,
mechanizmov a opatrení na ich elimináciu
alebo redukciu, ako aj predpokladov a dôsledkov
realizácie t˘chto opatrení,
• pochopenie podstaty bezpeãnostn˘ch po-
Ïiadaviek na IKT systém a moÏností ich naplnenia,
• schopnosÈ navrhnúÈ, realizovaÈ, udrÏiavaÈ a
prevádzkovaÈ (v súlade s príslu‰nou profesijnou
orientáciou) mechanizmy na naplnenie
bezpeãnostn˘ch poÏiadaviek na IKT
systém,
• schopnosÈ byÈ kvalifikovan˘m partnerom
pre spoluprácu so ‰pecialistami v informaãnej
bezpeãnosti (tam, kde sa profesijné
orientácie prekr˘vajú).
Medzi ‰pecifické vzdelávacie potreby pre
oblasÈ návrhu a v˘voja patria najmä bezpeãnostné
otázky súvisiace so Ïivotn˘m cyklom
v˘voja softvéru, s autentizáciou, riadením
prístupu, logovaním, testovaním softvéru,
implementáciou kryptografick˘ch mechanizmov
a pod.; pre oblasÈ prevádzky je to najmä
bezpeãnosÈ prostredia, v ktorom sa IKT systémy
prevádzkujú (siete, operaãné systémy,
databázy a pod.) a bezpeãnosÈ procesov (zálohovanie
a obnova, rie‰enie incidentov, plánovanie
kontinuity ãinností a pod.).
4. Do kategórie ‰pecialistov v IB patria v
prvom rade (informaãno) bezpeãnostní mana-
Ïéri rozliãn˘ch úrovní, audítori, IKT systémov
a produktov, ãlenovia CSERT, CSIRT a podobn˘ch
organizácií, ìalej tvorcovia PKI systémov,
vy‰etrovatelia ‰pecializujúci sa na poãítaãovú
kriminalitu, prípadne právnici (poãítaãové
právo, poãítaãová kriminalita, legislatíva
súvisiaca s IB (elektronick˘ obchod,
PKI a pod.)). ·pecialisti v IB by mali maÈ dostatoãné
vedomosti o IKT systémoch, o hrozbách,
zraniteºnostiach, rizikách, právnych po-
Ïiadavkách na ochranu IKT systémov, opatreniach,
správe rizík, zaisÈovaní kontinuity
ãinnosti, ‰tandardoch, normách, certifikácii a
akreditácii a in˘ch oblastiach informaãnej
bezpeãnosti. Rozsah IB si nevyhnutne vyÏaduje
‰pecializáciu a to sa v koncepcii zohºad-
Àuje aj v podobe rôznych „kvalifikaãn˘ch“
poÏiadaviek na jednotliv˘ch ‰pecialistov v
IB.
Vzhºadom na zloÏitosÈ, rôznorodosÈ a r˘chly
v˘voj IB, heterogénne skupiny adresátov
vzdelávania a poãty ºudí, ktor˘ch je potrebné
vzdelávaÈ, bude vo vzdelávaní v IB potrebné
kombinovaÈ rozliãné vzdelávacie prístupy.
Veºkú skupinu laikov môÏu pokryÈ ‰koly. IB
by mohla byÈ prirodzenou súãasÈou v˘uãby informatiky
a moÏno aj spoloãensko-vedn˘ch
predmetov (témy: ochrana súkromia, bezpeãnosÈ
a ºudské práva, autorské práva, poãítaãová
kriminalita). Za predpokladu, Ïe by sa na
IB na‰iel v ‰tudijn˘ch programoch stredn˘ch
a moÏno uÏ vy‰‰ích roãníkov základn˘ch ‰kôl
potrebn˘ priestor, bude potrebné vytvoriÈ
vhodné ‰tudijné materiály a vy‰koliÈ (a zrejme
cyklicky alebo permanentne vzdelávaÈ)
uãiteºov, ktorí budú IB vyuãovaÈ.
Vzdelávanie ostatn˘ch laikov zostane pravdepodobne
v kompetencii ich zamestnávate-
ºov, ale úroveÀ vzdelávania moÏno centrálne
podporiÈ vydávaním dostupn˘ch metodick˘ch
a kvalitn˘ch ‰tudijn˘ch materiálov, resp.
roz‰írením ponuky programov typu ECDL.
Na presadzovanie úrovne IB v ‰tátnej sfére
(ale nepriamo aj v celom digitálnom priestore
SR) bude najdôleÏitej‰ie vzdelávanie
vedúcich pracovníkov a informatikov. Pre
tieto kategórie pouÏívateºov koncepcia ráta s
vytvorením podrobn˘ch vzdelávacích programov
zloÏen˘ch z tematicky ucelen˘ch
vzdelávacích modulov. V prvej fáze by mal
byÈ vytvoren˘ expertn˘ tím, ktor˘ vypracuje
vzdelávacie moduly a overí obsah a organizáciu
vzdelávania manaÏérov a informatikov
v pilotnom projekte. Po vyhodnotení v˘sledkov
pilotného projektu a prípadn˘ch korekciách
obsahu a rozsahu jednotliv˘ch vzdelávacích
modulov a prípadne aj samotn˘ch
vzdelávacích programov, by expertn˘ tím
mal spresniÈ obsah a úroveÀ poÏadovan˘ch
znalostí a spôsob ich overovania. Tieto poÏiadavky
by mali byÈ vydané vo forme ‰tandardov
MF SR. Samotné vzdelávanie by mali poskytovaÈ
na platenej báze vzdelávacie in‰titúcie
(napr. vysoké ‰koly v rámci celoÏivotného
vzdelávania) a MF SR by malo kontrolovaÈ
úroveÀ poskytovaného vzdelávania.
UÏ pri vzdelávaní informatikov sa ukázalo,
Ïe organizované formy vzdelávania síce
poskytujú potrebné znalosti, ale nestaãia na
rozvoj schopností ich pouÏívania (nadobúdanie
zruãností). To sa v e‰te väã‰ej miere prejavuje
u ‰pecialistov v IB, od ktor˘ch sa oãakáva
práve schopnosÈ rie‰iÈ konkrétne bezpeãnostné
problémy, alebo navrhovaÈ a zavádzaÈ
rie‰enia, ktoré im budú predchádzaÈ. Pre tieto
kategórie pouÏívateºov IKT je vhodnej‰í 4
stupÀov˘ model, známy z prípravy lekárov:
vzdelávanie – prax – certifikácia – kontrolované
celoÏivotné vzdelávanie, ktor˘ vyuÏíva
o.i. aj medzinárodná organizácia IB profesionálov,
ISACA. U informatikov aj praktick˘ch
‰pecialistov v IB znaãnú ãasÈ potrebn˘ch
znalostí moÏno získaÈ v ‰tandardnom univerzitnom
‰túdiu informatického, manaÏérskeho
alebo právnického zamerania, prípadne ich
kombináciou, vo v˘nimoãn˘ch prípadoch individuálnym
‰túdiom. V plánovanom pilotnom
projekte sa pri príprave niekoºk˘ch desiatok
informatikov a manaÏérov zo ‰tátnej
správy mala overiÈ aj znalostná úroveÀ poslucháãov,
vyladiÈ formy v˘uãby ºudí z praxe,
preskúmaÈ kapacitné moÏnosti vysok˘ch ‰kôl
(predná‰atelia, technika a organizaãné zabezpeãenie),
odhadnúÈ náklady na prípravu absolventa,
zistiÈ záujem extern˘ch odborníkov o
spoluprácu, vytvoriÈ základné uãebné texty,
vyskú‰aÈ rôzne moÏnosti testovania znalostí
a zruãností absolventov a hºadaÈ odpovede aj
na iné obsahové, organizaãné a technické
otázky. Koncepcia uvaÏovala o troch kvalitatívnych
úrovniach vzdelávania (základnej,
strednej a vysokej), odli‰ujúcich sa nárokmi
na rozsah a úroveÀ znalostí a na zloÏitosÈ
problémov IB, ktoré je ‰pecialista danej úrovne
schopn˘ rie‰iÈ. Pilotn˘ projekt mal byÈ nastaven˘
na základnú úroveÀ.
Koncepcia zatiaº nerie‰ila podrobnej‰ie prípravu
v˘skumníkov IB ani uãiteºov. Obsahová
stránka prípravy uãiteºov je viac-menej
zrejmá; otvorené ostávajú dve otázky: metodika
vyuãovania IB pre Ïiakov a ‰tudentov
rôzneho veku a rôzneho odborného zamerania
a najmä – kto bude schopn˘ uãiteºov IB
v potrebnom poãte a na poÏadovanej úrovni
pripravovaÈ
Slovensko znaãne pokroãilo v budovaní
svojej technologickej informaãnej infra‰truktúry,
ale úroveÀ ochrany jeho digitálneho
priestoru zaostáva za skutoãn˘mi potrebami.
Jednou z príãin zaostávania Slovenska v IB
je aj nedocenenie v˘znamu IB a nedostatok
ºudí s potrebn˘mi znalosÈami. Pokus o vytvorenie
systému vzdelávania v IB mal ur˘chliÈ
zaplnenie tejto medzery, ale napriek tomu, Ïe
plnil jednu z prioritn˘ch úloh vládou schválenej
Národnej stratégie, nena‰iel v ‰tátnych
orgánoch dostatoãnú podporu. Problém sa
t˘m v‰ak neodstránil, len sa jeho rie‰enie oddialilo.
doc. RNDr. Daniel OLEJÁR. PhD.,
mim. profesor
Katedra informatiky Fakulty matematiky,
fyziky a informatiky
Univerzity Komenského, Bratislava
39