Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
S V E T F I N A N C I Í<br />
Cieºom hospodár<strong>sk</strong>ej politiky je nielen solidárny a spravodliv˘ ekonomick˘ systém,<br />
ale aj zdrav˘ ekonomick˘ rast. Viac v rozhovore s guvernérom Národnej banky Sloven<strong>sk</strong>a<br />
Jozefom MAKÚCHOM, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.<br />
Sloven<strong>sk</strong>á ekonomika oãami<br />
guvernéra NBS<br />
Ako by ste charakterizovali úspechy – neúspechy<br />
sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky v predchádzajúcom<br />
období, aká bola vnútorná stabilita<br />
Za úspech povaÏujem, ako r˘chlo sa na‰a ekonomika<br />
dokázala obnoviÈ po krízovom prvom polroku<br />
2009, keì dobehla predkrízovú úroveÀ uÏ v<br />
prvom polroku 2011. V ìal‰ích mesiacoch sa tento<br />
trend nepotvrdil. TaktieÏ je potrebné vyzdvihnúÈ<br />
stabilitu finanãného sektora a obnovenie jeho zi<strong>sk</strong>ovosti.<br />
Skôr negatívne hodnotím v˘voj na trhu<br />
práce, kde stále pretrváva vysoká miera nezamestnanosti<br />
a pozitívne efekty z reálnej ekonomiky sa<br />
pomerne pomaly prejavujú v zlep‰ovaní na trhu<br />
práce.<br />
Akú úroveÀ dosiahol podiel verejného dlhu k<br />
HDP<br />
Podiel verejného dlhu na HDP naru‰il v roku<br />
2009 svoju dlhodobo priaznivo klesajúcu tendenciu<br />
a zaãal opäÈ narastaÈ. Do roku 2010 mu kríza<br />
takpovediac „pomohla“ k nárastu o 13 percentuálnych<br />
bodov a podºa jesennej notifikácie verejného<br />
deficitu a dlhu dosiahol podiel verejného dlhu<br />
úroveÀ 41 % z HDP. Ani v˘hºad na nasledujúce<br />
roky nie je priazniv˘. S pokraãujúcim deficitn˘m<br />
v˘vojom verejn˘ch financií bude podiel dlhu na<br />
HDP v strednodobom horizonte narastaÈ. Preto, aj<br />
keì zatiaº úroveÀ dlhu nie je v porovnaní s ostatn˘mi<br />
krajinami vysoká, je potrebné zásadn˘m spôsobom<br />
zmeniÈ tento trend a zaãaÈ v˘raznej‰ie konsolidovaÈ<br />
v˘voj verejn˘ch financií.<br />
Dá sa povedaÈ, Ïe ‰truktúra ekonomiky Sloven<strong>sk</strong>a<br />
zodpovedá moÏnostiam a neodli‰uje sa od<br />
krajín EÚ Mení sa konvergencia v˘konnosti –<br />
HDP na obyvateºa – v dlhodobom horizonte<br />
·truktúra ekonomiky Sloven<strong>sk</strong>a je veºmi podobná<br />
susedn˘m krajinám, najmä âe<strong>sk</strong>ej republike.<br />
Do stredoeuróp<strong>sk</strong>eho regiónu prúdilo v poslednej<br />
dekáde veºa zahraniãn˘ch investícií, keì<br />
sem expandovali nielen firmy zo západnej Európy,<br />
ale aj z ostatn˘ch ãastí sveta, najmä kvôli jednoduch‰iemu<br />
prístupu na trh EÚ. V˘konnosÈ na‰ej<br />
ekonomiky do znaãnej miery závisí od v˘voja v<br />
krajinách na‰ich najväã‰ích obchodn˘ch partnerov.<br />
Konvergovanie na‰ej ekonomiky k ‰truktúram star˘ch<br />
ãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín je postupn˘ a dlh‰ie trvajúci<br />
proces. V predkrízovom období na‰a ekonomika<br />
pomerne r˘chlo dobiehala v˘konnosÈ vyspelej-<br />
‰ích krajín. Dosahovali sme r˘chlej‰ie dynamiky<br />
HDP, zí<strong>sk</strong>avali sme trhové podiely. Kríza tento<br />
proces spomalila, priãom krízov˘ prepad sloven<strong>sk</strong>ej<br />
ekonomiky bol v˘raznej‰í, aj vplyvom na‰ej<br />
vysokej otvorenosti. ·trukturálne zmeny, ktoré sa<br />
udiali poãas krízového obdobia môÏu ovplyvniÈ ìal-<br />
‰í v˘voj. Firmy poãas krízy prepustili ãasÈ svojich<br />
zamestnancov (v priemysle takmer pätinu), ktor˘ch<br />
v‰ak následne v období pokrízového oÏivenia neprijali<br />
naspäÈ. Predkrízové objemy produkcie dokáÏu<br />
zabezpeãovaÈ s niωím poãtom. Tak˘to nárast<br />
produktivity môÏe indikovaÈ pokraãovanie procesu<br />
konvergencie, av‰ak musí to byÈ podporené<br />
vhodnou stratégiou hospodár<strong>sk</strong>ej politiky.<br />
Ako sa zmenilo podnikateº<strong>sk</strong>é prostredie, ak˘<br />
v˘znam mala rovná daÀ Pred ãasom sa hovorilo<br />
o tom, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o má dobré podmienky<br />
na podnikanie v rámci krajín V4, zmenilo sa nieão<br />
Sloven<strong>sk</strong>o nedosiahlo najlep‰ie hodnotenie z<br />
krajín V4 v Ïiadnej správe o hodnotení podnikateº<strong>sk</strong>ého<br />
prostredia zverejnenej zahraniãn˘mi in‰titúciami<br />
v posledn˘ch rokoch. Zavedenie rovnej dane<br />
tak zohralo v˘znamnú úlohu pri zv˘‰ení atraktivity<br />
Sloven<strong>sk</strong>a pre zahraniãn˘ch investorov. Podnikateº<strong>sk</strong>é<br />
prostredie, Ïiaº, stále trpí na niektoré neduhy<br />
a zmeny prichádzajú veºmi pomaly. Stále sa<br />
nepodarilo zlep‰iÈ vymoÏiteºnosÈ práva. Pretrváva<br />
veºká byrokracia, ktorá v˘znamne zaÈaÏuje podnikateºov.<br />
Pevne verím, Ïe budúca vláda bude pokraãovaÈ<br />
v zaãatej práci a dokonãí pripravené zmeny<br />
na zlep‰enie podnikateº<strong>sk</strong>ého prostredia.<br />
Ako by ste hodnotili vonkaj‰iu stabilitu âo sa<br />
t˘ka v˘voja sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky, aké sú vyhliadky<br />
jej rastu S ak˘mi rizikov˘mi faktormi<br />
treba rátaÈ v rámci budúceho v˘voja ná‰ho hospodárstva,<br />
ak o nich vieme nedajú sa eliminovaÈ<br />
Sloven<strong>sk</strong>o ako otvorená ekonomika je vo v˘raznej<br />
miere ovplyvnená vonkaj‰ím prostredím. Po kríze<br />
sa svetová ekonomika zaãala obnovovaÈ relatívne<br />
r˘chlym tempom, ão malo pozitívny dopad na<br />
na‰u ekonomiku v roku 2010 a v prvom polroku<br />
2011. Aktuálne spomaºovanie dynamiky rastu na-<br />
‰ich exportov súvisí s neistotou na svetov˘ch trhoch<br />
a s postupn˘m spomaºovaním zahraniãného dopytu,<br />
respektíve so ‰pecifick˘m v˘vojom vo vybran˘ch<br />
odvetviach (napríklad elektrotechnick˘ priemysel).<br />
Preto vyhliadky rastu sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky<br />
závisia predov‰etk˘m od vonkaj‰ích faktorov.<br />
A vzhºadom na doteraj‰í v˘voj neistoty spôsobenej<br />
dlhovou krízou niektor˘ch krajín, práve vonkaj‰ie<br />
prostredie a prepad zahraniãného dopytu predstavuje<br />
najrizikovej‰í faktor v˘hºadu sloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky<br />
v budúcich rokoch. Riziká z tohto pohºadu<br />
sa nedajú eliminovaÈ a tak sa nedôvera a neistota<br />
prelievajú do na‰ej ekonomiky zo zahraniãia.<br />
âo v‰ak je moÏné eliminovaÈ, je roz‰írenie dlhovej<br />
krízy aj na Sloven<strong>sk</strong>o, a to v˘razn˘m zniÏovaním<br />
fi‰kálnych deficitov v súlade s poÏiadavkami Európ<strong>sk</strong>ej<br />
komisie a stabilizáciou verejného dlhu.<br />
S ak˘mi rizikami moÏno rátaÈ, ão zvy‰uje infláciu<br />
Riziká, ktoré sa takmer pravidelne objavujú pri<br />
inflácii a ktoré centrálne banky priamo nedokáÏu<br />
v˘raznej‰ie ovplyvniÈ menovou politikou, sú najmä<br />
ceny komodít. Tie ovplyvÀujú v˘voj cien potravín<br />
a energií. Zr˘chlenie inflácie v tomto roku<br />
bolo spôsobené do veºkej miery rastom cien komodít,<br />
zmenami nepriamych daní a zavedením niektor˘ch<br />
poplatkov v cenách energií. V nasledujúcom<br />
období v‰ak riziká v oblasti cien prevládajú smerom<br />
nadol.<br />
Nastali aj zmeny v ‰truktúre v˘davkov verejného<br />
rozpoãtu<br />
V rámci v˘voja v˘davkov majú na jednej strane<br />
sociálne platby dlhodobo rastúcu tendenciu, na<br />
strane druhej podiel v˘davkov na verejnú správu<br />
v podobe vyplaten˘ch miezd zamestnancom verejnej<br />
správy a v podobe v˘davkov na nákup tovarov<br />
a sluÏieb je klesajúci. Do roku 2010 sa veºmi priaznivo<br />
vyvíjali aj úrokové náklady na obsluhu verejného<br />
dlhu. V˘davky na verejné investície si moÏno<br />
aj vìaka úspe‰nému vyuÏívaniu zdrojov z európ<strong>sk</strong>ych<br />
‰trukturálnych fondov udrÏujú relatívne<br />
stabilnú úroveÀ. V budúcnosti je moÏné oãakávaÈ<br />
zhor‰enie v˘voja úrokov˘ch nákladov verejného<br />
dlhu. To, spolu s pokraãujúcim rastom sociálnych<br />
v˘davkov, predstavuje v˘zvy pre budúce vlády.<br />
âo povaÏujete za dlhodobé ciele v rámci hospodárstva<br />
Sloven<strong>sk</strong>a<br />
Je potrebné prezentovaÈ silné stránky na‰ej ekonomiky<br />
a zvy‰ovaÈ atraktivitu Sloven<strong>sk</strong>a v zahraniãí.<br />
Oãakával by som pokraãovanie zvy‰ovania<br />
flexibility na trhu práce, zvy‰ovanie investícií do<br />
v˘<strong>sk</strong>umu. Zahraniãná hospodár<strong>sk</strong>a politika by mala<br />
podporovaÈ v˘voz na‰ich produktov a sluÏieb predov‰etk˘m<br />
do r˘chlo sa rozvíjajúcich krajín. Rovnako<br />
treba zv˘‰iÈ propagáciu Sloven<strong>sk</strong>a v oblasti<br />
cestovného ruchu. Za nevyhnutné tieÏ povaÏujem<br />
uvedomenie si potreby upevÀovania postavenia<br />
Sloven<strong>sk</strong>a v eurozóne, a to nielen tak˘m nastavením<br />
hospodár<strong>sk</strong>ych politík, ktoré budú prispievaÈ<br />
k vyrovnávaniu, resp. odstraÀovaniu makroekonomick˘ch<br />
nerovnováh, ale aj re‰pektovaním spoloãn˘ch<br />
pravidiel tohto klubu.<br />
5
Change language