clxxiv.âclxxv. ÄÃslo - home.nextra.sk

CLXXIV.–CLXXV. ČÍSLO 2009 

Parlamentný 

Kuriér 

ČASOPIS 

Z NÁRODNEJ 

RADY 

SLOVENSKEJ 

REPUBLIKY 

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CLXXIV. – CLXXV. ãíslo 2009 

PARLAMENTN¯ KURIÉR 

ãasopis z Národnej rady 

Slovenskej republiky 

Mesaãník, roãník XVII 

Vydavateº: 

Slovenská národná reklamná 

a propagaãná agentúra, s.r.o. 

v spolupráci s Národnou radou SR, 

Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR 

Adresa redakcie: 

Bôrik 

Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. 

Tel./fax: 02/54 414 546 

e-mail: parkur@nextra.sk 

eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor) 

fotoparkur@nextra.sk (pre foto) 

http://www.parlamentnykurier.sk 

Registrované MK SR ã. 428/08 

ISSN 1335–0307 

·éfredaktor: 

Zástupca ‰éfredaktora: 

Redakcia: 

Franti‰ek Nagy 

Ernest Weidler 

Peter Gregu‰ 

Anna Komová 

Robert Kotian 

Izabela Nagyová 

Marta Toma‰oviãová 

Peter Zemaník 

Redakãn˘ kruh: 

Gyula Bárdos 

Stanislav Jani‰ 

Róbert Madej 

ªudmila Mu‰ková 

Rafael Rafaj 

Mária Sabolová 

Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová 

madar@nextra.sk 

Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy 

Asistentka riaditeºa: 

Magdaléna Horáková 

02/54 414 546, 0903 766 995 

Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566 

Riaditeº pre obchod a marketing: 

Marián Reisel 

02/54 414 544, 0905 224 492 

Typo & lito: 

AppleStudio 

Tlaã: 

WELTPRINT, Bratislava 

Grafická úprava: 

J. B. Design 

Fotografie: 

Rudolf Bihary, 

Pavol Vitko, archív redakcie 

Karikatúry: 

Fedor Vico 

Predplatné a objednávky na uverejnenie 

reklamy prijíma: 

Slovenská národná reklamná a propagaãná 

agentúra, s.r.o. 

po‰tov˘ prieãinok 

814 01 Bratislava 1 

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR 

âíslo úãtu 2629002985/1100 

DIâ SK2020399458 

Foto na titulnej strane: Ministerstvo obrany SR 

V˘cvik vojakov 

Obsah 

Editorial 

In‰pirácie a podnety z ãesk˘ch médií (F. Nagy) 2 

Prezident SR 

Transformácia ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky s obrann˘m 3 

plánovaním NATO (Rozhovor s I. Ga‰paroviãom) 

Slovensko-ruská spolupráca 

Podarilo sa nám prejsÈ na novú kvalitu vzÈahov 6 

(Rozhovor s A. I. Udaºcovom) 

Ministerstvo obrany SR 

Základom je modernizácia v˘zbroje (Rozhovor s J. Ba‰kom) 8 

Slovensko je zodpovedn˘m spojencom (Rozhovor s D. DuchoÀom) 14 

Aj rozvoj techniky prispieva k spolupráci (Rozhovor s ª. Miku‰kom) 16 

Ministerstvo obrany âR 

Úsporné opatrenia sa nesmú dotknúÈ schopností armády 11 

(Rozhovor s M. Bartákom) 

Letecká doprava 

Letecké opravovne Trenãín, a. s. – 60 rokov 12 

letecko-opravárenskej ãinnosti v Trenãíne 

Ozbrojené sily SR 

VTSÚ Záhorie bude fungovaÈ naìalej na ‰piãkovej profesionálnej úrovni 18 

(Rozhovor s F. Petrá‰om) 

Systém RCHB IS bol zaveden˘ do Ozbrojen˘ch síl SR 22 

Záväzky zaväzujú (Rozhovor s ª. Bulíkom) 23 

Zmeny v pozemn˘ch silách (Rozhovor s J. V˘vlekom) 25 

Aby sa zjednodu‰ili procesy (Rozhovor s M. Kováãom) 27 

Ani vzdu‰né sily OS SR nezostali bez reorganizácie 28 

(Rozhovor s J. Baránkom) 

Od meãa po poãítaã (J. Sivák) 30 

ZdruÏenie obranného priemyslu SR 

ZOP SR má ambíciu byÈ dynamick˘m prvkom, schopn˘m r˘chlo 20 

reagovaÈ na potreby svojich ãlenov (Rozhovor s J. Mihokom) 

NATO 

Dán, ktor˘ dobyl NATO (Rozhovor s A. F. Rasmussenom) 32 

Aliancia a spolupráca (Rozhovor s F. Ka‰ick˘m) 33 

Strategická koncepcia Aliancie (Rozhovor s J. Kuãom) 35 

Ministerstvo hospodárstva SR 

Aby sa eliminovalo riziko (Rozhovor s V. Lehotzk˘m) 37 

Národná rada SR 

BezpeãnosÈ aj prevencia (Rozhovor s J. Richterom) 38 

Zamerali sme sa aj na spravodajstvo (Rozhovor s M. Kovaãócym) 39 

Politici a spravodajské sluÏby (Rozhovor s J. Li‰kom) 40 

Nedá sa spaÈ na vavrínoch (Rozhovor s M. Fedorom) 41 

HumánnosÈ a profesionalita (Rozhovor s M. Padom) 42 

Zmena kompetencií (Rozhovor s P. Markoviãom) 44 

BezpeãnosÈ by mala byÈ spoloãnou úlohou (Rozhovor s V. Palkom) 45 

Spravodajské sluÏby a ich poslanie v demokratickej spoloãnosti 46 

(Rozhovor s J. ·imkom) 

Ná‰ vstup bol bezpodmieneãn˘... (Rozhovor s E. Vestenick˘m) 48 

Máme veºk˘ch dejateºov kultúry, ktorí by si zaslúÏili sochy 50 

(Rozhovor s D. Jarjabkom) 

Komunikácia medzi koalíciou a opozíciou je niekedy zbytoãne ostrá, 52 

ba aÏ nepriateºská (Rozhovor s J. Haleck˘m) 

Dialógy OA & EW 

V âíne je dnes vypoãítateºn˘ reÏim (Rozhovor s O. Andrásym) 55 

Glosy – Poznámky – Eseje 

Karty do Ïupn˘ch a parlamentn˘ch volieb sa postupne odkr˘vajú 60 

(R. Kotian) 

Politické ‰piãky a ich zadné kolieska – novinári (E. Weidler) 62 

Je e‰te ãas (G. Rothmayerová) 64 

Parlamentn˘ denník 

Rozprava k novele zákona o ‰tátnom jazyku (rk) 65 

Supermonitor 

Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 73 

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A L 

In‰pirácie 

a podnety z ãesk˘ch médií 

Som skutoãne rád, Ïe sme sa kedysi pred 

rokom rozhodli roz‰íriÈ na‰u dlhoroãnú rubriku 

Supermonitor o citácie z ãeskej tlaãe. 

Na jednej strane ãeská realita má e‰te stále 

veºa spoloãn˘ch prvkov so slovenskou a 

tak témy a otázky, ktor˘m sa venujú ãeské 

médiá, sú aspoÀ sãasti – ale niekedy aj 

úplne – totoÏné s okruhom námetov, ktoré 

zaujímajú – alebo by mali zaujímaÈ – aj slovenskú 

periodickú tlaã. A na druhej strane 

odli‰né psychické zázemie ãesk˘ch a slovensk˘ch 

Ïurnalistov ponúka do rôznej 

miery diferencované pohºady na podobné 

aktuálne problémy a ich rie‰enia v âSR a 

SR. TakÏe ak si na Slovensku preãítame do 

istej miery stereotypn˘ rozbor pouÏitia ‰rotovného 

poãas krízy alebo ‰ablónovit˘, ãi 

dokonca jednotvárny náhºad na nízku úãasÈ 

voliãov do Európskeho parlamentu a na 

v˘sledky t˘chto volieb, reakcie a postrehy 

ãesk˘ch Ïurnalistov nielen obohacujú slovenské 

anal˘zy, ale aj znásobujú zaujímavosÈ 

a podnetnosÈ t˘chto úvah. Ale v nemalej 

miere ãeskí publicisti e‰te aj roz‰irujú 

okruh udalostí, politick˘ch zápletiek a spoloãensk˘ch 

udalostí, ktoré sú v podstate 

zaujímavé a provokatívne aj mimo ãesk˘ch 

hraníc a stoja za to, aby im venovali pozornosÈ 

nielen slovenskí obãania, ale aj vo 

zv˘‰enej miere slovenskí verejní ãinitelia. 

Poskytovaním citácií z ãeskej periodickej 

tlaãe prelamujeme na‰u domácu úzkoprsosÈ 

a na‰e zúÏené pohºady. A súãasne sa aj roz- 

‰iruje priestor, ktor˘ by sme mohli oznaãiÈ 

ako polemick˘, a hoci je v˘znamnou súãas- 

Èou nároãnej‰ej publicistiky, ako by sa najmä 

zo slovensk˘ch médií dosÈ vytrácal. 

Zo ‰irokej ‰kály politick˘ch tematick˘ch 

okruhov, ktoré v slovensk˘ch médiách v˘razne 

zaostávajú oproti ãesk˘m – hoci moÏno 

ani tam sa neobjavujú v dostatoãnej 

miere, ale predsa len zahrnujú aspoÀ najdôleÏitej‰ie 

informácie a problémy – a ktoré 

pravdepodobne aspoÀ trochu nároãnej‰iemu 

ãitateºovi viditeºne ch˘bajú, sú témy 

spojené s kolosálnym projektom modernej 

Európy: témy o budovaní a úãinkovaní 

Európskej únie. Hoci e‰te stále máme pocit, 

Ïe najviac sa nás konkrétnymi prejavmi 

dot˘kajú ãiny a rozhodnutia slovenskej 

vlády, slovenského parlamentu a ostatn˘ch 

slovensk˘ch politick˘ch orgánov ãi in‰titúcií, 

predsa len uÏ sme naplno vstúpili do celoeurópskej 

organizácie a aj ná‰ osobn˘ 

alebo rodinn˘ Ïivot podlieha v˘konom európskej 

politiky. DosÈ trpko musíme kon- 

‰tatovaÈ, Ïe ani slovenskí politici, ani spoloãenskí 

vedci, ale ani slovenskí Ïurnalisti 

neregistrujú v potrebnej miere európsky 

rozmer slovenského verejného diania. V 

tomto zmysle ãeské médiá sú uÏitoãn˘m 

zdrojom aj pre obãanov SR a dávajú im príleÏitosÈ, 

aby sa zamysleli nad rámcom ná- 

‰ho denného Ïivota, ktor˘m EÚ nepochybne 

je. Efekt konania EÚ oslabuje mnoho prvkov, 

ktoré by, naopak, mali posilÀovaÈ 

postavenie Bruselu a ·trasburgu (tam, 

mimo centra EÚ – teda úplne nezmyselne 

– sídli európsky parlament) v úsilí EÚ vyrovnaÈ 

sa USA, âíne alebo Rusku v ich celosvetovom 

politickom a ekonomickom 

postavení. 

âeskí novinári – ale pripomeÀme aj veºmi 

aktívneho eurokritického ãeského prezidenta 

Václava Klausa – venujú aspoÀ 

ãiastkovú pozornosÈ negatívnym dôsledkom 

podceÀovania základn˘ch spoloãn˘ch 

projektov európskymi politikmi, aby vznikla 

pevná politická koncepcia, ktorá by 

umoÏnila väã‰iu akcieschopnosÈ Európskeho 

parlamentu a Európskej komisie (napríklad 

kritika poru‰ovania ºudsk˘ch práv 

v Iráne alebo nespokojnosÈ s kanadsk˘m zavedením 

víz pre âechov bola veºmi rozpaãitá). 

âeská tlaã pranieruje – ako si moÏno 

preãítaÈ aj v na‰om Supermonitore – 

mocensk˘ mechanizmus EÚ, ktor˘ podºa 

nej len „budí zdanie podobnosti s demokraciou 

– zdanlivo existuje parlament, súd, 

exekutíva,“ ale v skutoãnosti, ako tvrdí Euportal, 

sú to len „maskovacie kulisy, ktoré 

zastierajú pravú podstatu systému a v ktorom 

neexistuje demokratická kontrola obãanmi 

európskych ‰tátov,“ takÏe, ako sa 

zasa kon‰tatuje v âeskom rozhlase, parlament 

v ·trasburgu nie je normálnym politick˘m 

telesom, keìÏe europoslanci „nemajú 

právo navrhovaÈ zákony a funkcie v sneme“. 

Pritom „náhubkov˘ poriadok EK znemoÏÀuje 

akúkoºvek verejnú kontrolu“. Fejtonista 

Kovanic v „Neviditeºnom psovi“ 

dokonca sarkasticky pí‰e, Ïe EP nevedie 

‰tát, ale má „na tento úãel monarchistick˘m 

spôsobom menovan˘ch múdrych myslite- 

ºov“. 

âeské médiá teda zasvätene a neºútostne 

zhodnocujú realitu EÚ a svojich europoslancov 

oznaãujú za dobre platen˘ch 

exotick˘ch turistov medzi Prahou a sídlami 

EÚ. 

AspoÀ úchytkom v‰ak e‰te pripomeniem 

aj niektoré témy z domácej ãeskej politiky, 

ktoré sa u nás len veºmi zriedkavo – alebo 

vôbec – neobjavujú. Hoci základn˘m rámcom 

verejného Ïivota sú politické strany, 

málokto skúma v‰etky momenty ich kaÏdodenn˘ch 

i dlhodob˘ch aktivít. Zato v 

âR sondovali, preão majú strany v posledn˘ch 

rokoch málo priaznivcov. Majú voliãov, 

ale nie fanú‰ikov. A pri‰li k záveru, Ïe 

stranícki funkcionári sú veºmi nudní a nevedia 

pre idey svojho subjektu strhnúÈ aspoÀ 

ist˘ poãet obãanov. Veºmi ma zaujali 

viaceré ãlánky o verejnoprávnych médiách, 

ktoré vychádzali z my‰lienky, Ïe kvalitu demokracie 

v modernom ‰táte treba hodnotiÈ 

podºa sily a úrovne t˘chto médií. V Nemecku 

je podºa HvíÏìalu „mechanizmus 

v˘beru ãlenov rád tak˘, aby sa médiá verejnej 

sluÏby mohli povaÏovaÈ za jeden z pilierov 

demokratického ‰tátu“. Slovenské 

parlamentné strany si zrejme vôbec neuvedomujú, 

kam svojou voºbou Rady STV a 

Rady SRo vrhajú Slovensko. âeská tlaã 

dosÈ zo‰iroka analyzuje aj prezliekanie straníckych 

kabátov a tvrdí, Ïe v modernej demokracii 

je „deºba moci dôleÏitej‰ia neÏ 

voºby“. A aÏ z ãeského blogu sme sa dozvedeli 

veºmi dôleÏitú informáciu, totiÏ, Ïe na 

Západe vznikla Charta, ktorá má zabezpeãiÈ 

slobodu slova vo v‰etk˘ch európskych 

‰tátoch. A je v nej aj bod: „·tát, ‰tátne in- 

‰titúcie a iné organizácie nesmú ohrozovaÈ 

médiá pomocou hospodárskych sankcií.“ 

To by si mali dobre preãítaÈ aj slovenské 

súdy. 

‰éfredaktor 

2

P R E Z I D E N T 

S R 

„Ozbrojené sily Slovenskej republiky majú veºk˘ kredit, vysokú mieru dôveryhodnosti a obãania 

ich vo v‰eobecnosti povaÏujú za stabilizujúci prvok spoloãnosti“ – to je názor prezidenta 

Slovenskej republiky a hlavného veliteºa ozbrojen˘ch síl SR Ivana GA·PAROVIâA, 

ktor˘ poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej. 

Transformácia Ozbrojen˘ch síl 


s obrann˘m plánovaním NATO 

Ako hlavn˘ veliteº ozbrojen˘ch síl Slovenskej 

republiky pravdepodobne oceÀujete roz‰írenie 

Severoatlantickej aliancie, ktorej sme aj 

my ãlenom, o nové krajiny. V ãom vidíte 

najväã‰í prínos pre európsky kontinent 

Tohtoroãné roz‰írenie NATO o Albánsku republiku 

a Chorvátsku republiku moÏno pova- 

ÏovaÈ za úspe‰né zav⁄‰enie ich dlhoroãného 

úsilia, ão najlep‰ie dokazuje nielen to, Ïe Severoatlantická 

aliancia nielenÏe netrpí Ïiadnou 

„únavou z roz‰irovania“, ale naopak, postupn˘m 

prijímaním pripraven˘ch nov˘ch krajín 

transformuje nielen seba, ako aj cel˘ európsky 

kontinent – na zónu demokracie, stability, mieru 

a bezpeãnosti. 

Slovenská republika sa svojou aktívnou participáciou 

na medzinárodn˘ch aktivitách podie- 

ºa na zlep‰ení bezpeãnostnej situácie nielen na 

vlastnom území, ale aj v rámci medzinárodného 

spoloãenstva. Svojím vstupom do NATO a 

EÚ jasne deklarovala, Ïe nemieni byÈ pasívnym 

konzumentom bezpeãnosti, ale naopak je pripravená 

spolupodieºaÈ sa na vytváraní bezpeãného 

sveta. Som v‰ak presvedãen˘ , Ïe Aliancia 

je aj naìalej najzodpovednej‰ou organizáciou 

pri rie‰ení otázok bezpeãnosti a mieru vo 

svete. 

VzácnosÈ a krehkosÈ mieru nám dnes pripomínajú 

ãasté teroristické ãiny a hrozby, ktor˘ch 

sme v posledn˘ch rokoch svedkami. Pripomínajú 

nám ich aj poãetné regionálne konflikty, ktoré 

sú neraz aj v blízkosti na‰ej krajiny, ãi uÏ na 

Balkáne, Blízkom v˘chode alebo na Kaukaze. 

Na‰e ozbrojené sily sú men‰ie, no zároveÀ 

modernej‰ie a efektívnej‰ie. Sú zloÏené z vojensk˘ch 

profesionálov. Plnia svoje úlohy nielen 

pri zabezpeãení obrany na‰ej vlasti, ale aj 

v zahraniãí, v operáciách medzinárodného krízového 

manaÏmentu pod vedením NATO, Európskej 

únie i OSN. 

âinnosÈ slovensk˘ch vojakov v mierov˘ch 

misiách vysoko kladne hodnotia nielen predstavitelia 

medzinárodn˘ch organizácií a zoskupení, 

ale aj politickí predstavitelia i domáce 

obyvateºstvo krajín v mieste pôsobenia. 

Za 5 rokov ãlenstva Slovenska v NATO sa vyprofiloval 

aj prínos z ãlenstva pre na‰u krajinu, 

existujú parametre na základe ktor˘ch 

vieme urãiÈ jeho mieru pre rozvoj Slovenskej 

republiky 

Som presvedãen˘, Ïe vstup Slovenska do 

Severoatlantickej aliancie v roku 2004 bol jednoznaãne 

úspe‰n˘m krokom. A to v rovine politickej 

i ekonomickej. Otvorené dvere do Aliancie 

nás posunuli aj do Európskej únie. Dnes sme 

vìaka ãlenstvu v t˘chto medzinárodn˘ch in‰titúciách 

dôveryhodnou a re‰pektovanou krajinou 

s vysok˘m kreditom v zahraniãí. Za uplynul˘ch 

päÈ rokov mala Slovenská republika moÏnosÈ 

dostatoãne oceniÈ prínos svojho ãlenstva v 

NATO k celkovému rozvoju krajiny, prínos, 

ktor˘ nemoÏno meraÈ len ãisto vojensk˘mi, ãi 

bezpeãnostn˘mi parametrami. Vstup do NATO 

a následne i do EÚ nás viac otvoril investíciám 

a prílevu zahraniãného kapitálu, vytvorili sa tisíce 

pracovn˘ch miest, Slovensko je oveºa atraktívnej‰ou 

krajinou. 

Z hºadiska bezpeãnostného plnenie úloh vypl˘vajúcich 

z ãlenstva v Aliancii síce zvy‰uje 

nároky na vyÈaÏenosÈ ozbrojen˘ch síl, ale nie je 

kontraproduktívne. Skôr naopak. Zvy‰uje prestíÏ 

SR, vycviãenosÈ vojakov, prispieva k celosvetovej 

ale aj národnej bezpeãnosti. 

Konzultácie medzi spojencami, pravidelné 

v˘meny informácií, ako aj monitorovanie a 

vyhodnocovanie potenciálnych hrozieb, ale 

predov‰etk˘m vzájomná solidarita medzi spojencami 

a spolupráca s na‰imi partnermi sa javia 

byÈ t˘mi cestami, ktor˘mi by NATO môÏe 

reálne prispieÈ aj k zv˘‰eniu úrovne bezpeãnosti 

svojich ãlenov v tejto oblasti. 

Ako konkrétny príklad prínosu súvisiaceho 

s na‰ím ãlenstvom v NATO je rozsiahla oprava 

leteckej základne Sliaã. Je to rozsiahly projekt 

za veºké finanãné prostriedky z rozpoãtu 

Aliancie. Intenzívne sa tieÏ hovorí o spoloãnom 

financovaní vojsk pri ich vysielaní do operácií. 

Aké v˘hody vypl˘vajú z toho, Ïe sa akceptovala 

nová stratégia v súvislosti s Afganistanom, 

podºa návrhu Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch 

Prispeje aj k posilneniu civilnovojenskej 

spolupráce a väã‰ej bezpeãnosti 

pre na‰u krajinu 

Slovensko podporuje prijatie textu Deklarácie 

o Afganistane a víta aktualizovan˘ Komplexn˘ 

strategick˘ politicko-vojensk˘ plán 

NATO pre Afganistan, v ktorom sa odrazili 

objektívne zmeny reality za uplynul˘ rok, ako 

aj impulzy z novej stratégie administratívy 

USA voãi Afganistanu. 

ZároveÀ sa pokraãuje v rie‰ení otázok súvisiacich 

s vysielaním na‰ich civiln˘ch obãanov 

do zahraniãn˘ch operácií a misií, vrátane operácií 

pod vedením Aliancie. 

Zaistenie nevyhnutnej miery stability v Afganistane 

a predov‰etk˘m dosiahnutie toho, 

aby sa táto krajina uÏ v budúcnosti nemohla staÈ 

útoãiskom teroristov, je kºúãovou prioritou 

NATO, strategicko-operaãnou, ako aj politickou. 

Na to je potrebn˘ komplexn˘ a koordinovan˘ 

prístup medzinárodného spoloãenstva pri 

stabilizácii a celkovej obnove Afganistanu, v 

úzkej spolupráci s afganskou vládou, ktorá sa 

musí dôstojne ujaÈ svojej úlohy a postupne preberaÈ 

zodpovednosÈ za bezpeãnosÈ, vládnutie, 

spravovanie a rozvoj svojej krajiny. 

Americká administratíva v tomto roku vypracovala 

Novú stratégiu pre Afganistan a Pakistan, 

ktorá sa komplexne zaoberá konfliktom s 

al-Káidou a extrémistick˘mi skupinami, susedsk˘mi 

vzÈahmi s Pakistanom a zapojením 

ostatn˘ch medzinárodn˘ch a regionálnych aktérov 

do rie‰enia problémov v Afganistane a Pakistane. 

Stratégia kladie dôraz aj na civilné pô- 

3

P R E Z I D E N T 

S R 

sobenie v Afganistane, boj s korupciou a orientáciu 

na rozvoj. 

Aktualizovaná stratégia NATO v Afganistane 

dáva aj pre Slovensko nové impulzy, pokiaº 

ide o na‰e ìal‰ie pôsobenie tejto krajine, aj v 

oblasti sociálneho a ekonomického rozvoja. 

Afganistanom sa zaoberá cel˘ svet, terorizmus 

a problémy s ním spojené rie‰i práve 

NATO , no zatiaº sa nedostavil Ïelan˘ úspech, 

nie je problém v spolupráci 

Konflikt v Afganistane sa v súãasnosti nachádza 

v najzloÏitej‰ej etape od svojho zaãiatku v 

roku 2001. Za posledné obdobie dramaticky narástol 

poãet útokov extrémistick˘ch skupín, 

ktoré spôsobujú vysoké straty na strane spojencov. 

Operácia v Afganistane je váÏnym testom 

dôveryhodnosti pre nás ako aj Alianciu, a to tak 

pred na‰imi vlastn˘mi obãanmi, ak aj pred medzinárodnou 

verejnosÈou. Av‰ak dlhodobé rie- 

‰enie v Afganistane nemôÏe byÈ dosiahnuté 

v˘hradne vojenskou cestou a NATO nie je jedin˘m 

zodpovedn˘m hráãom v regióne, ani 

nemá recept na vyrie‰enie v‰etk˘ch jeho problémov. 

Mimoriadne dôleÏit˘m míºnikom na tejto 

ceste sú prezidentské a blíÏiace sa regionálne 

voºby v Afganistane. Z nich vzíde prezident a 

súãasne hlava vlády, ktorá bude do svojich rúk 

preberaÈ ãoraz väã‰í diel reálnej moci a t˘m aj 

zodpovednosti. ZároveÀ jej úlohou bude potvrdiÈ 

v‰etko to pozitívne, ão bolo doposiaº v Afganistane 

dosiahnuté a daÈ demokratickému 

v˘voju peãaÈ nezvratnosti. Problém Afganistanu 

nie je len problémom spolupráce, ale ide o 

komplex problémov, ktoré sa Aliancia, aj celé 

medzinárodné spoloãenstvo snaÏia rie‰iÈ. Univerzálny 

postup neexistuje. 

Ako hlavn˘ veliteº ozbrojen˘ch síl, máte 

podrobné informácie o podpore boja proti 

terorizmu zo strany Ozbrojen˘ch síl SR, 

aké je súãasné poskytovanie rozvojovej pomoci 

Slovensko neãaká na boj proti terorizmu na 

svojom území, ale participáciou v operáciách 

a misiách medzinárodného krízového manaÏmentu 

vyvíja úsilie k zabráneniu ‰írenia terorizmu 

aj do na‰ej krajiny. 

V roku 2009 pôsobia príslu‰níci ozbrojen˘ch 

síl SR v 7 operáciách a misiách medzinárodného 

krízového manaÏmentu v 5 krajinách 

na 2 kontinentoch. Z toho v troch operáciách 

pod velením NATO (ISAF v Afganistane, 

KFOR v Kosove, veliteºstvo NATO v Sarajeve 

v Bosne a Hercegovine), v dvoch operáciách 

pod velením EÚ (ALTHEA v Bosne a Hercegovine, 

EUMM Gruzínsko) a v dvoch misiách 

pod velením OSN (UNFICYP na Cypre, 

UNTSO v S˘rii/Izraeli/Libanone). 

Od 1. júla tohto roka sa ozbrojené sily SR podieºajú 

svojou úãasÈou v bojovej skupine EÚ 

spolu s âeskou republikou. Jednotka je v tzv. 

„stand bay“ reÏime. âaká ju mimoriadne nároãn˘ 

polrok, poãas ktorého musí nielen byÈ pripravená 

na r˘chlu aktiváciu a nasadenie, ale súãasne 

udrÏaÈ a zv˘‰iÈ dosiahnut˘ stupeÀ v˘cviku 

a pripravenosti. V prípade politického rozhodnutia 

EÚ môÏu byÈ do desiatich dní nasadené 

na plnenie piatich hlavn˘ch kategórií operácií, 

ak˘mi sú stabilizácia, rekon‰trukcia a 

podpora reformy bezpeãnostného sektora, prevencia 

konfliktov, podpora humanitárnych operácií, 

evakuaãné operácie ãi separácia znepriatelen˘ch 

strán silou. 

V súãasnosti zároveÀ prebieha príprava na 

rovnakú úlohu v ìal‰ej bojovej skupine, ktorá 

sa zaãne plniÈ od 1. januára 2010. SúbeÏne s t˘mito 

úlohami sa udrÏiavajú men‰ie skupiny 

pre sily r˘chlej reakcie NATO (NRF). 

Príslu‰níci ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky 

sa budú aj naìalej podieºaÈ na ãinnosti 

Operaãn˘ch vojensk˘ch v˘cvikov˘ch tímov a 

Provinãn˘ch rekon‰trukãn˘ch tímov v spolupráci 

s vybran˘mi spojencami. 

Má Slovensko, ako ãlenská krajina NATO, 

podiel aj na vytváraní bezpeãnosti v Afganistane 

poãas augustov˘ch prezidentsk˘ch volieb 

Napriek zloÏit˘m ekonomick˘m podmienkam 

v dôsledku prebiehajúcej finanãnej a hospodárskej 

krízy, Slovenská republika je odhodlaná 

naìalej niesÈ svoj diel zodpovednosti za v˘voj 

v Afganistane a plniÈ záväzky, ktoré sme na 

seba v tejto súvislosti prevzali v zmysle mandátu 

schváleného Národnou radou SR, s prednostn˘m 

zameraním na pôsobenie v juÏn˘ch 

oblastiach krajiny. 

Súãasn˘ mandát umoÏÀuje nasadenie 262 

profesionálnych vojakov. 

Uznesením NR SR z 19. júna 2009 sme ná‰ 

príspevok do operácie ISAF posilnili o 11 profesionálnych 

vojakov plniacich stráÏne úlohy na 

posilnenie ochrany leteckej základne Kandahár 

a o trojãlenn˘ zdravotnícky tím na podporu 

volieb, ktor˘ tvoria lekár a dvaja zdravotnícki 

‰pecialisti. Po tomto doplnení má tak na‰a krajina 

v Afganistane 245 vojakov. 

Ako sa dotkla svetová kríza vojenského rozpoãtu 

na Slovensku Nie je zaznamenan˘ 

tlak na redukciu vojensk˘ch v˘davkov 

Súãasná svetová hospodárska kríza sa samozrejme 

dotkla aj rezortu obrany. Musí sa 

‰etriÈ v rámci prevádzkov˘ch nákladov a do ìal- 

‰ieho obdobia sa budú musieÈ posunúÈ aj mnohé 

modernizaãné projekty. Av‰ak to nesmie 

ohroziÈ plnenie záväzkov. 

Myslíte si, pán prezident, Ïe sa vynakladá na 

obranu primerané mnoÏstvo financií, netreba 

‰etriÈ 

Reforma ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky 

pokraãuje, av‰ak jej finanãná nároãnosÈ si 

vyÏaduje vytvorenie dostatoãn˘ch a najmä stabiln˘ch 

zdrojov, ktoré by zabezpeãili zachovanie 

jej kontinuity a naplnenie vyt˘ãen˘ch cie- 

ºov. V rozpoãte na rok 2009 boli v‰ak celkové 

v˘davky rezortu proporcionálne vyváÏené. 

Je potrebné si uvedomiÈ, Ïe sociálna oblasÈ, 

‰kolstvo a zdravotníctvo sú pre na‰u krajinu kºúãové, 

na druhej strane v‰ak ozbrojené sily zodpovedajú 

za plnenie záväzkov voãi Severoatlantickej 

aliancii a Európskej únii tak, aby pokr˘vali 

vypracovan˘ Programov˘ plán rezortu obrany. 

Pán minister musí hºadaÈ rezervy v rozpoãte 

obrany. Pri na‰ich stretnutiach mu v‰ak vÏdy 

zdôrazÀujem fakt, Ïe ‰etrenie sa nesmie dotknúÈ 

bojaschopnosti ozbrojen˘ch síl, ich pôsobenia 

v zahraniãn˘ch misiách a dodrÏiavania na‰ich 

zahraniãn˘ch záväzkov voãi NATO a EÚ. A tu, 

som presvedãen˘, Ïe máme rovnak˘ názor. 

V ktorej oblasti v rámci 0S SR je situácia najzloÏitej‰ia 

práve v dôsledku finanãného zabezpeãenia, 

aké je rie‰enie na zv˘‰enie prevádzkyschopnosti 

leteckej techniky 

V dôsledku dlhodob˘ch deficitov z predchádzajúceho 

obdobia v oblasti modernizácie pretrvávajú 

nedostatky vo vybavení poÏadovanou 

v˘zbrojou a technikou na plnenie úloh v operáciách 

medzinárodného krízového manaÏmentu, 

zniÏujú sa spôsobilosti dopravn˘ch a bojov˘ch 

leteck˘ch kapacít v dôsledku konãiacej 

technickej Ïivotnosti. 

ZloÏitá situácia pre nedostatok financií naìalej 

pretrváva vo vzdu‰n˘ch silách. Je spôsobená 

nízkou prevádzkyschopnosÈou leteckej techniky 

a mal˘m poãtom nalietan˘ch hodín pilotmi 

lietadiel a vrtuºníkov. Neustále nabádam 

velenie ozbrojen˘ch síl SR na hºadanie optimálneho 

rie‰enia pre zv˘‰enie prevádzkyschopnosti 

leteckej techniky. 

Funkciu nového generálneho tajomníka Severoatlantickej 

aliancie zastáva od augusta 

dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, 

sledujete jeho nástup, myslíte si, Ïe prinesie 

nové prvky do Aliancie 

Pán Rasmussen je známou a silnou politickou 

osobnosÈou, ktorá uÏ v medzinárodnej politike 

nieão znamená. Nemá ºahkú situáciu, vystriedal 

svojho predchodcu pána Scheffera, ktor˘ 

viedol Alianciu od roku 2004 a poãas jeho 

úradovania do‰lo zatiaº k najväã‰iemu roz‰íreniu 

Aliancie o nové ãlenské krajiny, vrátane Slovenska. 

Pod jeho taktovkou sa odohrala aj prvá 

mimoeurópska misia NATO v Afganistane. 

Slovensko doposiaº malo vÏdy veºmi dobré 

vzÈahy s najvy‰‰ími predstaviteºmi NATO o 

ãom svedãí aj rozlúãková náv‰teva Jaapa de 

Hoopa Scheffera v Bratislave 17. júla tohto 

roka. Na stretnutí v Prezidentskom paláci som 

pánovi generálnemu tajomníkovi Schefferovi 

poìakoval za jeho pomoc Slovensku od vstupu 

do Aliancie aÏ do ukonãenia jeho pôsobenia. 

Te‰í ma, Ïe ocenil profesionalitu a spoluprácu 

Slovenska poãas 5-roãného ãlenstva v 

Aliancii. Vyzdvihol najmä ná‰ príspevok v operáciách 

NATO v Kosove a v Afganistane. S nov˘m 

generálnym tajomníkom pánom Rasmussenom 

mám naplánované stretnutie poãas jeho 

náv‰tevy na Slovensku e‰te tento rok na jeseÀ. 

Na túto schôdzku sa te‰ím a som presvedãen˘, 

Ïe na‰a diskusia bude zaujímavá a uÏitoãná 

pre nás oboch. Slovenská republika z pohºadu 

ãlena Aliancie vníma nového generálneho tajomníka 

NATO ako ãloveka s veºk˘m potenciálom 

, ktor˘ môÏe zanechaÈ za sebou dediãstvo, 

ktoré môÏe maÈ pre Alianciu nesmierny v˘znam. 

V tom bude maÈ na Slovensku vÏdy podporu. 

4

NÁKLADNÉ VOZIDLÁ 

POUÎÍVANÉ V OZBROJEN¯CH SILÁCH 

Nákladné vozidlá, ‰peciálne vyvinuté tak, aby splnili vojenské poÏiadavky pre globálnu logistiku 

a taktické operácie v teréne, v spojení s maximálnou mobilitou a spoºahlivosÈou, 

s nízkou prevádzkovou nároãnosÈou a s vysokou úãinnosÈou. 

AKTIS 4x4.1R-08 

Motor: Euro 4 

Objem: 6 871 cm 3 

Max. v˘kon: 176 kW / 2 300 rpm 

Krút. moment: 925 Nm / 1 200 rpm 

HmotnosÈ: 13 000 kg 

MAN SX 32.440 6x6 

Motor: Euro 4 

Objem: 10 518 cm 3 

Max. v˘kon: 324 kW / 1 900 rpm 

Krút. moment: 2 100 Nm / 1 000 rpm 


MAN HX 32.440 8x8 

Motor: Euro 4 

Objem: 10 518 cm 3 

Max. v˘kon: 324 kW / 1 900 rpm 

Krút. moment: 2 100 Nm / 1 000 rpm 


Modulárna pancierovaná kabína. 

(Modular Armoured Cabin - MAC) 

Ochranné vybavenie pozostáva z pancierov˘ch modulov, ktoré sú 

priloÏené z vonkaj‰ej strany na kabínu. Vìaka kubickému tvaru 

a ploch˘m vonkaj‰ím povrchom kabíny sa ochrana proti útoku 

ruãn˘mi streln˘mi zbraÀami (úroveÀ 2) a mínam (úroveÀ 1) dá 

jednoducho a r˘chlo namontovaÈ a odstrániÈ len dvoma muÏmi. 

MoÏné aplikácie: 

HX 80 Návesov˘ Èahaã HX 77 Hákov˘ nakladaã HX 77 Cisternov˘ automobil 

TANAX TRUCKS, a. s. 

âerveÀova 28, 811 03 Bratislava, Slovakia 

Phone: +421 2 / 593 55 400, Fax: +421 2 / 593 55 740 

e-mail: info@tanaxtrucks.sk, www.tanaxtrucks.sk

S L O V E N S K O - R U S K Á 

S P O L U P R Á C A 

Slovensko-ruská relácia patrí medzi priority slovenskej zahraniãnej politiky. Po úspe‰nom zvládnutí procesu 

zaãlenenia SR do EÚ a NATO sa vzájomné vzÈahy SR s RF posilnili o dôleÏitú novú dimenziu. Vstup SR do EÚ 

a NATO nemal negatívny dopad na dynamiku rozvoja bilaterálnych vzÈahov, v ktor˘ch nie sú Ïiadne otvorené 

otázky. V roku 1993, hneì po vzniku Slovenskej republiky, s Àou Ruská federácia nadviazala diplomatické vzÈahy 

na úrovni veºvyslanectiev. V tom istom roku sa konala oficiálna náv‰teva v Bratislave ruského prezidenta Borisa 

N. Jeºcina. V jej rámci podpísali Zmluvu o priateºsk˘ch vzÈahoch a spolupráci. V posledn˘ch rokoch sa aktivizoval 

medzi‰tátny politick˘ dialóg. Vo februári 2005 bol v Bratislave na oficiálnej náv‰teve prezident Ruskej federácie 

Vladimír V. Putin, v apríli 2005 predseda ·tátnej dumy Ruskej federácie Boris V. Gryzlov. V novembri 2006 sa 

konala oficiálna náv‰teva prezidenta SR Ivana Ga‰paroviãa v Rusku. Aj o tom je rozhovor, ktor˘ mimoriadny 

a splnomocnen˘ veºvyslanec Ruskej federácie v SR Alexander I. UDAªCOV poskytol Izabele Nagyovej. 

Podarilo sa nám prejsÈ 

na novú kvalitu vzÈahov 

no-ekonomick˘ch partnerov spomedzi krajín 

strednej a v˘chodnej Európy. V posledn˘ch rokoch 

sa nám podarilo prejsÈ na novú kvalitu vzÈahov, naplniÈ 

ich konkrétnym obsahom. 

Medzi obidvoma krajinami prebieha pravideln˘ 

a intenzívny politick˘ dialóg. Na apríl 2010 je 

plánovaná náv‰teva ruského prezidenta Dmitrija 

A. Medvedeva v Bratislave. Fungujú vládne, parlamentné 

a iné kanály interakcie, a to aj v rovine 

obãianskej spoloãnosti. V júni bol v Bratislave pracovn˘ 

míting spolupredsedov dvojstrannej Medzivládnej 

komisie pre hospodársku a vedecko-technickú 

spoluprácu, ruského ministra energetiky 

Sergeja ·matka a ministra hospodárstva SR ªubomíra 

Jahnátka. Na Àom sa prerokúvala príprava 

riadneho zasadania Komisie, ktoré bude v 

októbri v Moskve. Jestvuje Rusko-slovenská obchodná 

rada zdruÏujúca biznismenov dvoch krajín. 

Poãnúc rokom 2004 mal progresívnu tendenciu 

rozvoj vzájomnej v˘meny tovaru, ktor˘ v 

roku 2008 predstavoval 9, 3 miliardy americk˘ch 

dolárov. To je celkom slu‰né. PribliÏne rovnaké 

ãísla charakterizujú na‰e obchodné vzÈahy s tak˘mi 

veºk˘mi krajinami, ako India alebo ·panielsko. 

Slovensk˘ export do Ruska, najmä hotovej produkcie, 

vzrástol v minulom roku o 112 percent. No 

a v ‰truktúre ruského exportu na Slovensko v 

roku 2008 vzrástli o 21 percent komodity nesurovinovej 

skupiny. 

PravdaÏe, negatívne ovplyvnila stav vecí svetová 

finanãná a hospodárska kríza. Jasne ukázala 

nevyhnutnosÈ skvalitnenia ‰truktúry na‰ich hospodárskych 

vzÈahov, najmä rozvoj kooperácie, 

investiãnú a inovaãnú spoluprácu. Je pote‰iteºné, 

Ïe bez ohºadu na problémy slovensk˘ biznis, ak 

hovoríme o krajinách strednej a v˘chodnej Európy, 

je v orientácii na Rusko najaktívnej‰í: tempo 

rastu slovenského exportu do Ruska za prv˘ polrok 

tohto roka bolo 69, 4 percenta zodpovedajúceho 

obdobia minulého roka. 

Ruská diplomacia roky poÏíva na medzinárodnom 

poli v‰eobecnú úctu. V ãom spoãíva tajomstvo 

ruskej kariérnej diplomacie 

ëakujem za vysoké hodnotenie. V skutoãnosti 

nemáme nijaké osobitné tajomstvá. Vo svojej 

práci vychádzame z ponímania, Ïe vskutku profesionálnou 

a efektívnou môÏe byÈ diplomatická 

sluÏba iba vtedy, ak pevne a schopne obhajuje národné 

záujmy, a pritom nezabúda na historické tradície. 

Ruskí diplomati minulosti i prítomnosti sa 

vyznaãujú vlastenectvom, vysok˘m profesionalizmom, 

hlbok˘m chápaním národn˘ch záujmov, 

schopnosÈou korelovaÈ diplomatickú aktivitu s 

reálnymi moÏnosÈami a zdrojmi Ruska. Tak ako 

aj pred sto, dvesto rokmi, nezmenené zostávajú 

také nároky na diplomata, ako je ‰irok˘ politick˘ 

rozhºad, schopnosÈ pracovaÈ s ºuìmi, ovládanie cudzích 

jazykov. Hovorím o tom, ako sa vraví, so 

znalosÈou veci: pracujem ako kariérny diplomat uÏ 

36 rokov. 

Ako by ste charakterizovali teraj‰iu úroveÀ 

vzájomn˘ch rusko-slovensk˘ch vzÈahov 

Rusko pripisuje veºk˘ v˘znam v‰estrannému 

rastu vzájomnej súãinnosti so Slovenskom, ktoré 

je jedn˘m z na‰ich hlavn˘ch politick˘ch a obchod- 

Ako hodnotíte vojenskú spoluprácu Ruska so 

Slovenskom 

Îiaº, tu sa nemôÏeme pochváliÈ veºk˘mi úspechmi. 

V tomto roku sa medzi na‰imi vojensk˘mi 

rezortmi dvojstranné akcie neplánujú. V budúcom 

roku chceme uskutoãniÈ rad spoloãn˘ch podujatí 

vrátane venovan˘ch 65. v˘roãiu víÈazstva nad 

fa‰izmom. Osobitne by som vyzdvihol plánované 

vojensko-politické rokovania ministerstiev obrany 

na úrovni expertov. Predpokladá sa aj úãasÈ 

skupiny ruského vojenského ‰peciálneho urãenia 

na medzinárodn˘ch súÈaÏiach na slovenskom území. 

Po nástupe do funkcie nov˘ generálny tajomník 

NATO Anders Rasmussen uviedol ako jednu 

z priorít budovanie pevného strategického 

partnerstva medzi Alianciou a Ruskom v oblastiach 

spoloãn˘ch záujmov. Ide predov‰etk˘m 

o boj proti terorizmu, urovnanie afganskej záleÏitosti, 

operácie zamerané na zabránenie pirátskym 

ãinom. Aké moÏnosti v˘vinu ruskoslovenskej 

spolupráce vidíte v t˘chto oblastiach 

Dnes uÏ u nikoho nevyvoláva pochybnosti skutoãnosÈ 

hlavne pre nás, Európanov, Ïe bezpeãnostné 

v˘zvy si vyÏadujú komplexnú, ale najmä kolektívnu 

reakciu. âeliÈ súãasn˘m hrozbám moÏno 

iba zjednotením úsilí v‰etk˘ch medzinárodn˘ch 

organizácií a ‰tátov euroatlantického priestoru. 

Predov‰etk˘m máme záujem na aktívnej‰om 

zapojení Slovenska do politického dialógu v rámci 

Rady NATO – Rusko. Nazdávame sa, Ïe je aj 

v záujme Bratislavy urobiÈ tento orgán jednou z 

nosn˘ch kon‰trukcií architektúry bezpeãnosti v 

Európe, schopnej zodpovedne reagovaÈ na krízo- 

6

S L O V E N S K O - R U S K Á 

S P O L U P R Á C A 

vé situácie. Hodláme rozvíjaÈ dialóg so Slovenskom 

aj v súvislosti s iniciatívou na vypracovanie 

a uzatvorenie Zmluvy o európskej bezpeãnosti, 

s ktorou vy‰iel rusk˘ prezident Dmitrij A. Medvedev. 

Rátame aj s t˘m, Ïe Slovensko prispeje k 

formovaniu dialógu Severoatlantickej aliancie s 

Organizáciou Zmluvy o kolektívnej bezpeãnosti 

ODKB – vojensko-politick˘m zväzom Ruska, 

Arménska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska, 

TadÏikistanu a Uzbekistanu. 

V akom ‰tádiu je rozvoj dvojstrannej spolupráce 

pri modernizácii transportn˘ch vrtuºníkov 

Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky 

Téma rozvoja dvojstrannej spolupráce pri modernizácii 

transportn˘ch vrtuºníkov Ozbrojen˘ch 

síl Slovenskej republiky je v dvojstrann˘ch vzÈahoch 

aktuálnou. Uskutoãnilo sa niekoºko rokovaní 

o zabezpeãení technickej prehliadky, opravy, 

modernizácie a abonentnej obsluhy slovensk˘ch 

transportn˘ch vrtuºníkov Mi-17 a transportnobojov˘ch 

vrtuºníkov Mi-24. No oficiálna objednávka 

zo slovenskej strany na tieto projekty zatiaº 

nedo‰la. Chceli by sme v tejto súvislosti zdôrazniÈ: 

ruská strana je ochotná prerokovaÈ akékoºvek 

návrhy k tejto otázke. 

V januári sa Slovensko ocitlo medzi krajinami, 

ktoré najviac postihla „plynová kríza“. Aké 

sú, podºa vás, recepty na lieãenie tak˘chto problémov 

Spolupráca v energetickej sfére je jednou z 

najdôleÏitej‰ích opôr bezpeãnosti v Európe. My 

konzekventne vystupujeme za rozvoj mnohoprofilového 

partnerstva, majúc na pamäti záujmy 

dodávateºov, odberateºov a tranzitn˘ch krajín v 

tom ponímaní, Ïe dosiahnuté a právne zaistené 

zmluvné záväzky budú strany plniÈ v plnom rozsahu. 

S Ukrajinou máme dlhodobé kontrakty, v 

ktor˘ch je presne stanovená cena za zemn˘ plyn 

a tarify na jeho tranzit cez územie tejto krajiny. 

Tieto dokumenty majú zabezpeãiÈ plynulosÈ dodávok 

plynu európskym, medziin˘m aj slovensk˘m 

odberateºom. 

Pritom separátne „plynové“ dohody po línii 

EÚ – Ukrajina dosiahnuté na jar tohto roka bez 

ohºadu na záujmy na‰ej krajiny ako hlavného dodávateºa 

„modrého paliva“ môÏu viesÈ k dezorganizácii 

energetickej spolupráce. Ukrajinské plynovody, 

po ktor˘ch prúdi takmer 80 percent objemu 

tranzitu ruského plynu do Európy, sú technologicky 

vzájomne prepojené s rusk˘m systémom 

na prepravu plynu. Preto akékoºvek aktivity 

na jeho modernizáciu nekoordinované s ruskou 

stranou znamenajú zv˘‰enie technologick˘ch rizík 

a moÏnosÈ porúch v dodávkach plynu na Ukrajinu 

a do Európy, tieÏ aj na Slovensko. 

Januárová „plynová kríza“ jasne ukázala – 

Energetická charta nie je v stave garantovaÈ energetickú 

bezpeãnosÈ Európy. Na prekonanie negatívnych 

scenárov v budúcnosti rusk˘ prezident 

Dmitrij A. Medvedev vystúpil s iniciatívou doplniÈ 

dvojstranné rusko-ukrajinské dohody o komplex 

celoeurópskych medzinárodnoprávnych záväzkov 

a opatrení na kontrolu ich plnenia v‰etk˘mi 

krajinami zúãastnen˘mi na energetickom dialógu 

na svetadiele. MoÏno, Ïe spoloãn˘mi úsiliami sa 

podarí „priviesÈ k rozumu“ aj Energetickú chartu. 

TakÏe, na tejto dráhe treba vykonaÈ e‰te veºa 

práce. 

Rovnako ako Slovensko, Rusko v procese zabezpeãenia 

energetickej bezpeãnosti vychádza z 

nevyhnutnosti diverzifikácie ciest dodávok plynu 

a in˘ch nosiãov energie. Projekty Severn˘ prúd a 

JuÏn˘ prúd musia spoºahlivo zabezpeãiÈ odberateºov 

rusk˘m plynom, zaruãiÈ spoºahlivosÈ jeho dodávok. 

O aké oblasti hospodárskej spolupráce so Slovenskom 

prejavuje záujem Ruská federácia v 

najbliÏ‰ej perspektíve 

V podmienkach diverzifikácie trás dodávky 

nositeºov energie z Ruska na Slovensko sa zdôraz- 

Àuje hºadanie ciest a foriem spolupráce, ktoré by 

v perspektíve zv˘‰ili stabilitu zabezpeãenia krajiny 

uhºovodíkov˘mi surovinami a upevnili jej 

energetickú bezpeãnosÈ. Slovenská strana pri‰la s 

radom zaujímav˘ch návrhov, ktoré Gazprom, o. 

a. s., prerokuje. 

Rozvíja sa spolupráca v atómovej energetike. 

Atomstrojexport, z. a. s., ktorá je ãlenom ‰tátnej 

spoloãnosti Rosatom, sa zúãastÀuje na tendroch na 

modernizáciu existujúcich a na v˘stavbu nov˘ch 

energetick˘ch blokov slovensk˘ch jadrov˘ch elektrární 

Jaslovské Bohunice a Mochovce. Táto spoloãnosÈ 

sa zaoberá aj otázkami spracovania rádioaktívnych 

odpadov slovensk˘ch atómiek. 

V novembri minulého roka ‰tátna spoloãnosÈ 

TVEL uzavrela zmluvu so Slovensk˘mi elektrár- 

Àami na kompletné dodávky jadrového paliva pre 

atómovú elektráreÀ Mochovce (bloky 1 a 2) a 

Jaslovské Bohunice (bloky 3 a 4). Zmluva vstúpi 

do platnosti v októbri 2010 a potrvá do roku 

2015. Okrem toho bola podpísaná zmluva urãujúca 

princípy spolupráce po roku 2015. V súlade 

s Àou ‰tátna spoloãnosÈ TVEL bude maÈ moÏnosÈ 

vyrábaÈ jadrové palivo pre v‰etky ãinné a v‰etky 

atómové elektrárne Slovenska, ktoré sa plánujú 

odovzdaÈ do prevádzky. 

DôleÏit˘ je mnohostrann˘ projekt v˘stavby ‰irokorozchodnej 

trate z Ko‰íc do Bratislavy a Viedne 

a vytvorenie spoloãn˘ch logistick˘ch centier. 

ZúãastÀujú sa na Àom Ruské Ïeleznice, o. a. s., a 

Ïelezniãné spoloãnosti Slovenska, Rakúska a 

Ukrajiny. V decembri 2007 bol podpísan˘ protokol 

o zámeroch t˘kajúcich sa projektu v˘stavby 

Ïeleznice a príslu‰n˘ plán – grafikon. Vypracúvajú 

sa technicko-hospodárske podklady na poÏiadavky, 

‰pecifikácie a nevyhnutné investície. V 

septembri 2008 bola podpísaná rámcová dohoda 

o spolupráci Rusk˘ch Ïelezníc, o. a. s., s Ministerstvom 

dopravy, pô‰t a telekomunikácií Slovenskej 

republiky a ìal‰ie dokumenty súvisiace s 

konkrétnymi projektmi súãinnosti v Ïelezniãnej 

doprave. Bolo zriadené zastupiteºstvo Rusk˘ch Ïelezníc, 

o. a. s., v Bratislave. V novembri 2008 ruská 

spoloãnosÈ Transkontejner a slovenská Ïelezniãná 

nákladná spoloãnosÈ Cargo podpísali dlhodobú 

zmluvu o prenájme nákladného terminálu v 

Dobrej. Na objednávku Transkontejnera, o. a. s., 

bude slovenská Tatravagónka dodávaÈ najmodernej‰ie 

podvozky na prepravu veºkotonáÏnych kontajnerov. 

Pre Slovensko znamená ruská objednávka 

– v prvej etape 300 vagónov – prístup na 

perspektívny a mocn˘ trh, no a pre v˘chodoslovensk˘ 

región, kde sa podnik nachádza, vytvorenie 

stoviek pracovn˘ch miest. 

Ruské organizácie sú zainteresované na realizácii 

radu vysokotechnologick˘ch projektov na 

Slovensku. Na báze rusko-slovenského spoloãného 

podniku sa pracuje na vytvorení Centra protónovej 

terapie onkologick˘ch ochorení v RuÏomberku. 

Îiaº, zmrazená je v˘stavba Cyklotrónového 

centra v Bratislave, ktoré je viacprofilov˘m vysokotechnologick˘m 

objektom umoÏÀujúcim Slovensku 

staÈ sa vlastníkom radu unikátnych moÏností 

v medicíne, nanotechnológiách, v oblasti 

základného v˘skumu a in˘ch odvetviach. 

Perspektívy má rozvoj priemyselnej kooperácie 

v strojárstve vrátane automobilového a Ïelezniãného, 

vo v˘robe obrábacích strojov a v stavbe 

rieãnych lodí. Hodláme taktieÏ efektívnej‰ie vyuÏiÈ 

existujúci potenciál na rozvoj vzájomnej turistickej 

v˘meny. 

Do akej miery ovplyvní globálna hospodárska 

a finanãná kríza záujem rusk˘ch investorov o 

Slovensko 

Îiaº, objemy dlhodob˘ch investícií rusk˘ch podnikateºsk˘ch 

‰truktúr do podnikateºsk˘ch projektov 

na území Slovenska nezodpovedajú úrovni na- 

‰ich vzÈahov. Príkladov v˘robnej kooperácie zatiaº 

nie je veºa. Ruské firmy sa v podstate zaoberajú obchodno-sprostredkovateºskou 

ãinnosÈou, ktorá si nevyÏaduje 

znaãné investície kapitálu. Pritom leví podiel 

na rusk˘ch investíciách prúdiacich na Slovensko 

neprichádza zo samého Ruska, ale z poboãiek 

rusk˘ch firiem, ktoré uÏ v Európe pôsobia. 

Rezervy v rozvoji dlhodobej investiãnej spolupráce 

sú nemalé. Vzrastá záujem rusk˘ch spoloãností 

o reálny sektor ekonomiky Slovenska a o rozvoj 

hospodárskej ãinnosti vo sfére v˘roby a slu- 

Ïieb. Napríklad Letecká spoloãnosÈ JUTejr, o. a. 

s., (ËumeÀ) zaregistrovala na Slovensku podnik so 

100-precentn˘m rusk˘m kapitálom na poskytovanie 

dopravn˘ch, montáÏnych a in˘ch sluÏieb na 

vyuÏitie rusk˘ch vrtuºníkov. Práce sa nerobili iba 

na území Slovenska, ale aj v in˘ch európskych krajinách: 

v âesku, Poºsku, Nemecku, Slovinsku a 

in˘ch. Sú perspektívy aj v realizácii energetick˘ch 

projektov vrátane atómovej energetiky, vo sfére 

vysok˘ch technológií, v doprave a infra‰truktúre 

turizmu. Oãakávame, Ïe nové projekty sa odrazia 

na odporúãaniach Medzivládnej komisie pre hospodársku 

a vedecko-technickú spoluprácu medzi 

Ruskou federáciou a Slovenskou republikou, ktorej 

riadne zasadanie, ako som sa uÏ zmienil, je plánované 

na október tohto roka v Moskve. 

Dvojstranná spolupráca medzi dvoma krajinami 

sa neuzatvára iba v obchodno-priemyselnej 

oblasti. Rozvíja sa vo sfére kultúry, vedy, v˘skumu 

alebo vzdelávania. Mohli by ste uviesÈ nejaké 

príklady takejto spolupráce v poslednom 

období 

V oblasti kultúry by som chcel zdôrazniÈ, Ïe v 

posledn˘ch rokoch hosÈovali na Slovensku po 

dlhej prestávke mnohé svetoznáme ruské umelecké 

kolektívy a umelci: Spevácky a taneãn˘ súbor 

Ruskej armády A. V. Alexandrova, ruské divadlo 

Tabatierka pod vedením O. Tabakova, súbory I. 

Moisejeva, Ruská Roma, Ruskí kozáci, Moskovsk˘ 

cirkus na ºade. Úspe‰né boli v˘stavy súãasného 

ruského umenia, diel ruskej avantgardy, ikon. 

Ruskí interpreti vystupovali na Slovensku na sú- 

ÈaÏiach v ‰portov˘ch tancoch, v rámci Kultúrneho 

leta, na festivale súãasnej slovenskej a svetovej 

drámy a in˘ch. PravdaÏe, Ïelali by sme si, aby 

takéto zájazdy neboli epizodické, ale nadobudli 

pravideln˘ charakter. Na tom musia seriózne popracovaÈ 

obidve strany. 

Spolupráca vo sfére vedy a v˘skumov prebieha 

v rámci prijatého Programu rusko-slovenskej 

vedecko-technickej a inovaãnej spolupráce na 

roky 2008 – 2009. Realizujú sa spoloãné v˘skumy 

vedcov moskovskej Lomonosovovej univerzity 

a slovensk˘ch akademick˘ch ústavov hydrológie, 

normálnej a patologickej fyziológie, univerzít 

Novosibirska a Banskej Bystrice, Krasnojarskej 

technologickej akadémie a Ekonomickej univerzity 

v Bratislave, a taktieÏ in˘ch vysok˘ch ‰kôl a 

vedeckov˘skumn˘ch ústavov. 

Roz‰irujú sa v˘meny ‰tudentov a Ïiakov kvôli 

‰túdiu a zdokonaºovaniu sa v ovládaní ruského 

a slovenského jazyka. 

Na záver chcem poznamenaÈ: v na‰ej spolupráci 

so Slovenskou republikou sa urobilo veºa dobrého 

v rozliãn˘ch oblastiach. Som presvedãen˘, 

Ïe je to dlhodob˘m záujmom obidvoch krajín. No 

v tomto aspekte sú aj znaãné rezervy, objektívne 

a subjektívne ÈaÏkosti, ktoré musíme spoloãn˘mi 

úsiliami prekonaÈ. 

7

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y 

S R 

Pre vojaka Ozbrojen˘ch síl SR je dôleÏitá potreba vyuÏívaÈ najnov‰ie vedecké poznatky 

a technológie tak, aby bol schopn˘ plniÈ úlohy aj v rámci koaliãn˘ch síl v teritóriu ich 

potenciálneho nasadenia. Základom je modernizácia v˘zbroje, doplnenie senzorick˘ch systémov, 

sieÈovo orientovan˘ komunikaãn˘ systém, systém informovanosti o situácii, ochrann˘ odev 

a osobné vybavenie na bojovú ãinnosÈ. Nové technologické vybavenie má, samozrejme, vplyv na 

organizáciu bojovej ãinnosti, organizáciu bojov˘ch jednotiek a v˘cvik. Nielen o rozvoji vojenského 

vybavenia, ale aj najnov‰ích zákonoch ãi pripravovan˘ch právnych úpravách a v˘hodách 

medzirezortnej spolupráce je rozhovor s ministrom obrany SR Jaroslavom BA·KOM, 

ktorého oslovila Izabela Nagyová. 

Základom je modernizácia 

v˘zbroje 

Od nástupu súãasnej vlády po voºbách v 

roku 2006 sa v rezorte obrany uskutoãnil 

cel˘ rad úsporn˘ch krokov. Na fungovanie 

rezortu sú v‰ak potrebné ìal‰ie úpravy zákonov. 

Ktoré z nich parlament prijal v 

tomto polroku 

Prvou takouto právnou úpravou je zákon, 

ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã. 463/2003 

Z. z. o vojnov˘ch veteránoch a o doplnení zákona 

ã. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpeãení 

policajtov a vojakov a o zmene a doplnení 

niektor˘ch zákonov v znení neskor‰ích 

predpisov v znení zákona ã. 219/2006 Z. z. a 

o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov. Zákon 

je úãinn˘ od 1. apríla 2009. 

Zo zákona ã. 463/2003 Z. z. sa vypustilo 

ustanovenie § 2 ods. 2 písm. e) z dôvodu, Ïe 

novelou tohto zákona, ktorá bola vykonaná 

zákonom ã. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom 

odboji, sa zmie‰ali dve rôzne kategórie 

osôb, a to vojnoví veteráni a úãastníci 

protikomunistického odboja – politickí väzni. 

Tieto kategórie osôb z historického, ale ani 

z vecného hºadiska nie je vhodné spájaÈ. 

Schválením tohto zákona do‰lo k odstráneniu 

systémovej chyby. 

Zákon sa doplnil o ustanovenie, ktor˘m 

sa upravuje zaãatie konania o priznaní postavenia 

vojnového veterána in memoriam osobe, 

ktorá zahynula pri plnení sluÏobn˘ch povinností 

alebo v súvislosti s nimi. Zákon 

upravuje aj starostlivosÈ o veterána protikomunistického 

odboja, ktorému bude moÏné na 

základe jeho písomnej Ïiadosti predloÏenej 

Vojenskému úradu sociálneho zabezpeãenia 

poskytnúÈ rekreaãnú a kúpeºnú starostlivosÈ z 

rozpoãtov˘ch prostriedkov Ministerstva obrany 

Slovenskej republiky. 

Pripravili sme aj zákon o poskytovaní príspevku 

úãastníkom národného boja za oslobodenie 

a vdovám a vdovcom po t˘chto osobách. 

Nadobudne úãinnosÈ 1. septembra 2009. 

Cieºom je poskytovaÈ priamym úãastníkom 

národného boja za oslobodenie príspevok k 

dôchodku dvadsaÈ eur mesaãne a vdovám a 

vdovcom po úãastníkoch národného boja za 

oslobodenie príspevok k dôchodku desaÈ eur 

mesaãne. Príspevok sa bude zluãovaÈ so starobn˘m 

dôchodkom, predãasn˘m starobn˘m 

dôchodkom, invalidn˘m dôchodkom, vdovsk˘m 

dôchodkom, vdoveck˘m dôchodkom, 

v˘sluhov˘m dôchodkom, vdovsk˘m v˘sluhov˘m 

dôchodkom alebo vdoveck˘m v˘sluhov˘m 

dôchodkom. Príspevok nebude podliehaÈ 

kaÏdoroãnej valorizácii. 

Vláda schválila novelu zákona, podºa ktorej 

sa majú preniesÈ kompetencie pri obchodoch 

s vojensk˘m materiálom z ministerstva 

hospodárstva na rezort obrany. âo 

si od tohto modelu sºubujete 

Prenesenie kompetencií dochádza na základe 

dohody oboch ústredn˘ch orgánov ‰tátnej 

správy. Presun agendy z Ministerstva hospodárstva 

SR na Ministerstva obrany SR sa javí 

ako najefektívnej‰í z hºadiska doteraj‰ej praxe. 

Prihliada na hlavné úlohy ministerstiev a 

vytvorené organizaãné prvky. 

K˘m ministerstvo hospodárstva sa zameriava 

najmä na ochranu vnútorného trhu a 

kontrolu v˘vozu tovaru nevojenského charakteru, 

ministerstvo obrany plní úlohy súvisiace 

so zabezpeãením obranyschopnosti a bezpeãnosti 

‰tátu. Efektívna kontrola obchodu s 

vojensk˘m materiálom predstavuje ‰pecifickú 

aktivitu, ktorá sa od kontroly obchodu s 

in˘mi komoditami odli‰uje predov‰etk˘m 

bezpeãnostn˘mi a zahraniãnopolitick˘mi obmedzeniami, 

ktoré sa uplatÀujú nielen pri 

posudzovaní konkrétnych obchodn˘ch prípadov, 

ale aj v rámci procesu preverovania obchodujúcich 

subjektov. Rozdiel medzi doteraj‰ím 

a nastávajúcim zabezpeãením administrovaním 

celého procesu je v schopnosti identifikácie, 

vyhodnotenia a priameho premietnutia 

zisten˘ch bezpeãnostn˘ch rizík do rozhodnutia 

o udelení licencie ãi povolenia. Presunom 

kompetencií sa povoºovací proces, 

ktor˘ je závisl˘ od odborného – nielen administratívneho 

– posúdenia podan˘ch Ïiadostí, 

zjednodu‰í a zr˘chli. 

Kto sa bude podieºaÈ na riadení administrácie 

celého procesu 

Pri personálnom zabezpeãení licenãného 

procesu ministerstvo obrany disponuje pra- 

8


S R 

covníkmi, ktorí sa na licenãnom procese podieºajú 

dlhodobo. Ich skúsenosti sa vyuÏijú pri 

organizaãnom zabezpeãení kompetencií v 

kontexte rozdelenia kompetencií, aby sa predi‰lo 

subjektívnemu rozhodovaniu. 

Z programového vyhlásenia vlády vyplynula 

pre Ministerstvo obrany SR úloha 

vytvoriÈ mechanizmus na identifikáciu 

ekonomick˘ch príleÏitostí pre slovensk˘ 

obrann˘ priemysel v zahraniãí a pre jeho 

podporu pri súÈaÏení o zahraniãné zákazky. 

Mohli by ste konkretizovaÈ, v akej miere 

slovensk˘ priemysel uÏ dokáÏe tieto ‰ance 

vyuÏívaÈ 

Otázka by skôr mala smerovaÈ na ZdruÏenie 

obranného priemyslu. Ministerstvo obrany 

v oblasti podpory obranného priemyslu 

e‰te v roku 2007 spracovalo zásadn˘ dokument 

Návrh mechanizmu pre identifikáciu 

ekonomick˘ch príleÏitostí pre slovensk˘ obrann˘ 

priemysel v zahraniãí a aktívnu podporu 

vládnych predstaviteºov SR pri získavaní 

zákaziek pre slovensk˘ obrann˘ priemysel. 

Materiál je prierezového a nadrezortného charakteru, 

ÈaÏiskovo v‰ak orientovan˘ na moÏnosti 

podpory obranného priemyslu rezortom 

obrany. Na jeho plnenie minister obrany ulo- 

Ïil dvanásÈ konkrétnych úloh t˘kajúcich sa poskytovania 

relevantn˘ch informácii - napríklad 

z Konferencie národn˘ch riaditeºov pre vyzbrojovanie 

– CNAD, Organizácie NATO pre 

v˘skum a v˘voj – RTO, Poradnej skupiny 

NATO pre priemysel - NIAG, Európskej obrannej 

agentúry – EDA, Agentúry NATO pre 

údrÏbu a zásobovanie – NAMSA, od pridelencov 

obrany, z medzinárodn˘ch v˘stav a konferencií, 

z bilaterálnych a multilaterálnych 

rokovaní. Ide aj o skúsenosti z pouÏívania 

techniky v Ozbrojen˘ch silách SR a v zahraniãn˘ch 

misiách subjektom obranného priemyslu, 

vrátane uplatÀovania zásad vlády SR 

o realizácii ofsetov˘ch operácii. VyuÏívanie 

t˘chto informácií v prospech rozvoja jednotliv˘ch 

subjektov ZdruÏenia obranného priemyslu 

je ãisto v ich rukách. 

Ktoré úpravy zákonov sa e‰te pripravujú 

V legislatívnom procese sú tri zákony navrhované 

tak, aby nemali dopad na ‰tátny rozpoãet. 

Ide o návrh zákona, ktor˘m sa mení a 

dopæÀa zákon o ozbrojen˘ch silách Slovenskej 

republiky. V polovici júla ho prerokovala Legislatívna 

rada vlády Slovenskej republiky a 

v auguste vláda Slovenskej republiky. ÚãinnosÈ 

zákona sa navrhuje od 1. januára 2010. 

Návrhom zákona sa vytvára legislatívny rámec 

na pôsobenie ozbrojen˘ch síl Slovenskej 

republiky v rámci Integrovaného systému 

protivzdu‰nej obrany NATO – NATINADS. 

Jeho podstatou je efektívnej‰ie zabezpeãovanie 

nedotknuteºnosti vzdu‰ného priestoru Slovenskej 

republiky kompatibilne s in˘mi ãlensk˘mi 

‰tátmi Organizácie Severoatlantickej 

zmluvy. Navrhuje sa oddelenie postupu rie- 

‰enia situácie pri naru‰ení vzdu‰ného priestoru 

vojensk˘m vzdu‰n˘m objektom. Precizujú 

sa niektoré ustanovenia zákona o ozbrojen˘ch 

silách, ão si vyÏiadala aplikaãná prax. 

V medzirezortnom pripomienkovom konaní, 

ktoré sa skonãilo 20. júla 2009, je návrh 

zákona , ktor˘m sa mení a dopæÀa zákon ã. 

346/2005 Z. z. o ‰tátnej sluÏbe profesionálnych 

vojakov ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky 

a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov 

v znení neskor‰ích predpisov a o doplnení 

zákona ã. 99/1963 Zb. Obãiansky súdny 

poriadok v znení neskor‰ích predpisov. 

ÚãinnosÈ zákona sa navrhuje od 1. januára 

2010. Návrh sprísÀuje podmienky poskytovania 

aktivaãného príspevku, príspevku na b˘vanie, 

náhrady na náv‰tevu rodiny, platu poãas 

väzby, preplácania v˘strojov˘ch bodov, 

uhradenia nákladov spojen˘ch so ‰túdiom a 

prehlbovaním kvalifikácie. DopæÀajú sa dôvody 

na skonãenie sluÏobného pomeru, ktoré 

sa budú posudzovaÈ ako závaÏné poru‰enie 

základnej povinnosti. Navrhuje sa roz‰írenie 

fakultatívnych dôvodov na prepustenie 

zo sluÏobného pomeru a ustanovenie o doãasnom 

pozbavení v˘konu ‰tátnej sluÏby profesionálneho 

vojaka, ktoré má teraz fakultatívny 

charakter, sa navrhuje zmeniÈ tak, aby 

malo obligatórny charakter. Zákonom sa navrhuje 

novelizovaÈ aj Obãiansky súdny poriadok, 

ãím sa má zabezpeãiÈ vykonateºnosÈ personálnych 

rozkazov. 

V polovici júla postúpil do medzirezortného 

pripomienkového konania tieÏ návrh zákona 

o obrane Slovenskej republiky. ÚãinnosÈ 

zákona sa navrhuje od 1. januára 2010. Cie- 

ºom je zosúladiÈ ustanovenia zákona o obrane 

s ustanoveniami zákona o ochrane osobn˘ch 

údajov, pretoÏe zabezpeãenie osobn˘ch 

údajov v stave bezpeãnosti je v súãasnosti nevykonateºné. 

Poskytovanie osobn˘ch údajov 

fyzick˘ch osôb obcami pre potreby obvodn˘ch 

úradov nie je upravené v zákone o obrane. 

To by spôsobovalo problémy obvodn˘m 

úradom najmä pri ukladaní pracovnej povinnosti 

v ãase vojny alebo vojnového stavu. Zákonom 

sa navrhuje rie‰iÈ aj získavanie osobn˘ch 

údajov sestier a medicínsko-technick˘ch 

pracovníkov od stavovsk˘ch organizácií 

v zdravotníctve uÏ v stave bezpeãnosti 

‰tátu pre zabezpeãenie ãinnosti vojensk˘ch 

zdravotníckych zariadení v ãase vojny alebo 

vojnového stavu. Zákonom sa orgánom ‰tátnej 

správy a subjektom hospodárskej mobilizácie, 

ktor˘ch objekty sú zaradené do kategórie 

objektov osobitnej dôleÏitosti, navrhuje 

ustanoviÈ povinnosÈ, zriadiÈ elektronick˘ zabezpeãovací 

systém a pripojiÈ ho na pult centrálnej 

ochrany Policajného zboru. Úprava 

Za slovensk˘mi vojakmi v operácii ISAF v Afganistane 

rie‰i aj personálne doplÀovanie obãanov do 

ozbrojen˘ch síl a vedenie ich evidencie. 

V rámci NATO sa rozvíja v˘voj vojaka 

21. storoãia, ktor˘ musí reagovaÈ na nové 

hrozby, ako je terorizmus, predchádzanie 

konfliktom a urovnávanie krízov˘ch situácií 

vo svete. âo z toho vypl˘va pre jeho 

v˘zbroj a v˘stroj, konkrétne v rámci 

Ozbrojen˘ch síl SR 

Rozvoj vojenského vybavenia v‰eobecne 

známy pod názvom Vojak 21. storoãia vypl˘va 

z viacer˘ch faktorov. Jednak je to historick˘ 

technologick˘ cyklus, v ktorom sa nachádzame. 

V˘znam pechoty pri vedení bojovej 

ãinnosti stúpa. V globálnom meradle sa zvy- 

‰uje urbanizácia – je tu zv˘‰ená potreba vedenia 

bojovej ãinnosti v urbanizovanom prostredí. 

V globálnom meradle rastie informatizácia. 

Straty na ºudsk˘ch Ïivotoch sú ãoraz 

menej prijateºné. Pokraãovanie politiky násiln˘mi 

(vojensk˘mi) prostriedkami musí maÈ 

poÏadovan˘ efekt – musí viesÈ k splneniu 

Ïiadan˘ch politick˘ch cieºov. Cieºom modernizácie 

vybavenia vojaka je zv˘‰enie bojovej 

úãinnosti jeho v˘zbroje, zlep‰enie jeho ochrany, 

preÏitia na bojisku, zlep‰enie informovanosti 

o situácii a zlep‰enie vedenia bojovej 

ãinnosti. Vybavenie vojaka musí zabezpeãiÈ 

aj interoperabilitu pri nasadení koaliãn˘ch 

síl. V˘sledkom musí byÈ dosiahnutie vy‰‰ej 

bojovej hodnoty jednotiek pri zníÏenom poãte 

vojakov. ZloÏitosÈ umocÀujú medze fyzick˘ch 

a psychick˘ch moÏností vojaka v stresovom 

prostredí bojovej ãinnosti. Pre vybavenie 

vojaka Ozbrojen˘ch síl SR z toho vypl˘va 

potreba vyuÏívania najnov‰ích vedeck˘ch 

poznatkov a technológií v jeho vybavení 

tak, aby bol schopn˘ plniÈ stanovené úlohy 

aj v rámci koaliãn˘ch síl v teritóriu ich potenciálneho 

nasadenia. Základom je modernizácia 

v˘zbroje, doplnenie senzorick˘ch systémov, 

sieÈovo orientovan˘ komunikaãn˘ systém, 

systém informovanosti o situácii, ochrann˘ 

odev a osobné vybavenie pre poÏadovanú 

dobu bojovej ãinnosti. Nové technologické 

vybavenie má, samozrejme, vplyv na organizáciu 

bojovej ãinnosti, organizáciu bojov˘ch 

jednotiek a v˘cvik. Vybavenie na‰ich vojakov 

musí byÈ lep‰ie a úãinnej‰ie ako potenciálnych 

9


S R 

OS SR stráÏia srbsk˘ národn˘ pamätník 

Monument na Kosovom poli. 

protivníkov, obzvlá‰È pri asymetrick˘ch konfliktoch. 

Je potrebné v‰ak dodaÈ, Ïe motivácia 

a odhodlanie k vlastnej obeti zostávajú hlavnou 

hodnotou vojaka v boji. 

NajdôleÏitej‰ím projektom komunikaãn˘ch 

systémov je Mobiln˘ komunikaã¬n˘ 

a informaãn˘ systém – MOKYS. V akom 

stave je jeho realizácia 

Projekt MOKYS pre‰iel fázou vojskov˘ch 

skú‰ok. Po predloÏení závereãnej správy sa 

analyzovala predmetná správa. Dodávateºská 

spoloãnosÈ BAE Systems pripravila návrh 

technicko-organizaãn˘ch opatrení. Schválila 

ich oponentská rada projektu a prebehla 

ich realizácia. T˘kali sa odstránenia nedostatkov, 

ktoré sa zistili na prototypov˘ch platformách 

poãas vojskov˘ch skú‰ok. Po realizácii 

technicko-organizaãn˘ch opatrení oponentská 

rada opatrenia v spolupráci s budúcim 

uÏívateºom skontrolovala a pre projektovú 

radu MOKYS, ako najvy‰‰í rozhodovací 

orgán projektu, pripravila uznesenie o ich 

splnení. Prebieha preberanie medzi dodávateºskou 

spoloãnosÈou a koncov˘m uÏívateºom 

po vykonan˘ch technicko-organizaãn˘ch 

opatreniach. Prototypy budú pripravené na 

vyuÏitie vo v˘cviku a v˘uãbe budúcich osádok 

a veliteºsk˘ch kádrov. 

Jednou z v˘znamn˘ch úloh ministerstva je 

spolupráca s rezortom vnútra. Je zakotvená 

i v programovom vyhlásení vlády. âo sa 

zatiaº v tejto oblasti podarilo realizovaÈ 

Spolupráca s rezortom vnútra je pre Ministerstvo 

obrany SR dlhodobo prioritnou. V 

auguste 2007 sme uzavreli Zmluvu medzi 

Ministerstvom obrany SR a Ministerstvom 

vnútra SR o vzájomnej spolupráci. T˘m sa vytvorili 

systémové predpoklady na prehlbovanie 

vzájomnej spolupráce v ‰irokom spektre 

oblastí. Doteraz sa podºa tejto zmluvy uzavrelo 

‰esÈ vykonávacích dohôd. Ide o vykonávacie 

dohody medzi Vojenskou políciou a Prezídiom 

Policajného zboru, respektíve Úradom 

pre ochranu ústavn˘ch ãiniteºov a diplomatick˘ch 

misií vo viacer˘ch oblastiach spoloãného 

záujmu t˘chto zloÏiek. ëalej sa medzi 

zloÏkami Ministerstva obrany SR a Ministerstva 

vnútra SR uzavreli vykonávacie 

dohody v oblasti boja proti terorizmu, ochrany 

utajovan˘ch skutoãností, technického rozvoja 

a vedecko-technick˘ch informácií a v oblasti 

hudieb patriacich na‰im rezortom. ëal- 

‰ie dohody sú rozpracované. T˘kajú sa krízového 

manaÏmentu, krízového riadenia, civilnej 

ochrany a integrovaného záchranného 

systému, vzájomného poskytovania údajov z 

informaãn˘ch systémov a spravodajsk˘ch 

sluÏieb. 

Odborníci oboch rezortov spoloãne posudzujú 

dvojroãnú implementáciu tejto rámcovej 

zmluvy, jej prínos a prípadnú jej aktualizáciu, 

respektíve uzavretie nov˘ch vykonávacích 

dohôd. Úsilie venované zdokonaºovaniu 

vzájomnej spolupráce má jasn˘ cieº – pripravenosÈ 

rezortov, ão moÏno najviac integrovaÈ 

dostupné sily a prostriedky v krízov˘ch situáciách, 

ako sú napríklad Ïivelné pohromy, v záujme 

bezpeãnosti, ochrany zdravia a majetku 

obãanov a ‰tátu. 

Okrem priamej vzájomnej spolupráce je tu 

i úzka spolupráca rezortu obrany a rezortu 

vnútra aj pri v˘stavbe a ìal‰om rozvoji bezpeãnostného 

systému SR. V jej rámci ãoho 

bol za úãasti Ministerstva obrany SR a ìal‰ích 

rezortov pod gesciou rezortu vnútra pripraven˘ 

návrh Koncepcie bezpeãnostného systému 

SR. Jej ambíciou je v súlade s Programov˘m 

vyhlásením vlády SR prispieÈ k vytvoreniu integrovaného 

bezpeãnostného systému riadiaceho 

a koordinujúceho v‰etky organizácie a 

in‰titúcie determinujúce obranu ‰tátu. Prerokovanie 

návrhu koncepcie vo vláde sa predpokladá 

do konca tohto roku. 

METRODAT, s. r. o. 

Beblavého 8 

811 01 Bratislava 

Slovak Republic 

phone: +421 2 544 16 614 

cell: +421 905 707 071 

fax: +421 2 544 11 448 

e-mail: metrodat@netax.sk 

web: www.metrodat.eu 

• nechladené termovízne kamery 

• nechladené termovízne pu‰kohºady 

• laserové diaºkomery GARVAN 

• systémy detekcie a indikácie oÏiarenia LAWAREC 

• vojenské aplikácie laserov˘ch technológií 

• Uncooled Thermal Imaging Cameras 

• Uncooled Thermal Imaging Weapon Scopes 

• Laser Rangefinders GARVAN 

• Laser Warning Receivers LAWAREC 

• Military Applications of Laser Technologies 

Laser Technologies – Industrial and Military Applications


â R 

Minister obrany âeskej republiky Milan BARTÁK je síce vy‰tudovan˘ lekár, no svoj blízky záujem 

o otázky bezpeãnosti prejavil uÏ v nedávnej minulosti. V rokoch 2006 – 2009 bol prv˘m námestníkom 

ministra obrany a preto logicky po rekon‰trukcii vlády âeskej republiky nikoho neprekvapila 

jeho nominácia a postup na post ministra obrany âeskej republiky. 

Úsporné opatrenia 

sa nesmú dotknúÈ 

schopností armády 

Samostatné fungovanie na‰ich ‰tátov prinieslo 

nevyhnutnosÈ vybudovania samostatn˘ch 

armád. Napriek tomu nebolo 

moÏné bez spolupráce. Prejavilo sa to nielen 

vtedy, keì sa na‰e ‰táty usilovali o ãlenstvo 

v NATO (napríklad spoloãná jednotka 

v rámci mierov˘ch síl OSN v b˘valej Juhoslávii), 

ale predov‰etk˘m v rámci severoatlantickej 

spolupráce. Ako ju hodnotíte 

V súãasnosi majú k sebe âesi a Slováci v 

NATO blízko. Sme jediné dva národy v 

Aliancii, ktor˘ch predstavitelia spolu môÏu 

hovoriÈ v materskej reãi a pritom si v˘borne 

rozumejú. Navy‰e, generácia vojakov i diplomatov 

na úrovni stredného a vy‰‰ieho managementu 

pozná spoloãnú skúsenosÈ z ãias 

federácie. âasto sa jedná o b˘val˘ch spolu- 

Ïiakov alebo spolupracovníkov. Na druhej 

strane sme dva samostatné ‰táty a urãité aspekty 

zahraniãní politiky sa lí‰ia. To je vidieÈ 

aj na politike úãasti vojakov v zahraniãn˘ch 

operáciách. Slovenskí vojaci, na rozdiel od 

ãesk˘ch, majú na konte nasadenia na Cypre 

ãi na Blízkom v˘chode. âeská armáda sa 

vÏdy sústredila na západn˘ Balkán, Irak a Afganistan. 

Kdekoºvek v‰ak ãeskí a slovenskí 

vojaci vystupujú spoloãne, spolupráce funguje 

v˘borne. 

V budúcom roku by mali v˘davky Ministerstva 

obrany âR oproti pôvodnému 

predpokladu o 10,5 miliardy korún niÏ‰ie. 

Celkovo by to malo byÈ 49,3 miliardy, teda 

asi 1,32% HDP. Aké sú dôvody t˘chto opatrení, 

ktoré okrem in˘ch povedú ku zniÏovaniu 

stavu zamestnancov a profesionálnych 

vojakov 

Úvodom by som chcel zdôrazniÈ, Ïe toto 

zníÏenie v˘davkov je vyvolané celkovou ekonomickou 

situáciou. Ja si dobre uvedomujem, 

Ïe ide o nepopulárny krok, citliv˘ zo sociálneho 

aj ºudského hºadiska. Ná‰ rozpoãet je 

rozhodnutím vlády pre roky 2010 a 2011 

znaãné limitovan˘ a my musíme plniÈ na‰e záväzky 

v medzinárodn˘ch operáciách, zabezpeãiÈ 

obranu ‰tátu v prípade napadnutia a takisto 

pomoc v prípade prírodn˘ch katastrof. 

V súãasnosti v celkovo komplikovanej dobe 

hospodárskej recesie som nemal inú voºbu a 

dosiahnut˘ v˘sledok je maximom moÏného. 

napriek tomu budem trvaÈ na tom, aby sme 

túto – pre mnoh˘ch dozaista neºahkú situáciu 

– zvládli korektne a aby neohrozila schopnosÈ 

armády vykonávaÈ v‰etky svoje dôleÏité úlohy. 

Inak povedané, aby boli v praxi naplnené 

moje pokyny, ktoré som v tejto veci ulo- 

Ïil veliteºom, zodpovedn˘m za rozhodnutia v 

personálnych otázkach v jednotliv˘ch zloÏkách 

rezortu. Trvám na tom, Ïe sa s ºuìmi 

musí zaobchádzaÈ slu‰ne a dôstojne, a aby boli 

vãas informovaní o pripravovan˘ch zmenách, 

rovnako ako aj o svojich právach a následn˘ch 

krokoch, ktoré vypl˘vajú z pracovného 

práva. 

âoho sa tieto zmeny dotknú v praxi 

Úspory sa budú t˘kaÈ v‰etk˘ch oblastí. 

Budú sa t˘kaÈ zniÏovania poãetn˘ch stavov, 

budú sa ru‰iÈ ãi odkladaÈ investície a budeme 

obmedzovaÈ prevádzkové náklady. Prioritou 

je, aby zostal zachovan˘ zdrav˘ pomer 

medzi hlavn˘mi zloÏkami rezortu, ão predstavuje 

50% mandatorn˘ch v˘davkov, 30% prevádzkov˘ch 

nákladov a 20% na investície. 

Opakujem, Ïe vnímam citlivosÈ tejto situácie 

zo v‰etk˘ch aspektov, pretoÏe ide o v˘razn˘ 

zásah do poãtu vojakov a obãianskych zamestnancov. 

Keby sme ale takéto rie‰enie 

odkladali, na budúci rok by sme nemali dostatok 

financií na samotné nasadenie a prevádzku 

armády. Na druhej strane chcem zdôrazniÈ, 

Ïe budem trvaÈ na tom, aby sa v otázke 

v˘davkov rezortu dôsledne dodrÏiavala politická 

objednávka, a ão sa nebude t˘kaÈ rezortu, 

nebudeme napæÀaÈ. InvestovaÈ budeme 

tam, kde to bude pre rozvoj rezortu a plnenie 

jeho úloh bezpodmieneãne nevyhnutné. 

MôÏete vyãísliÈ, koºko osôb a z ak˘ch zlo- 

Ïiek bude musieÈ odísÈ Ak˘m spôsobom sa 

to dozvedia 

Z reportu by malo odísÈ asi 2800 osôb, ak 

nepoãítam zru‰enie zhruba 1700 neobsaden˘ch 

tabuºkov˘ch miest. Najviac to pocítia 

riadiace ‰truktúry rezortu. Z Ministerstva obrany 

a jemu podriaden˘ch zloÏiek odíde pribliÏne 

tisíc ºudí, takÏe proporcionálne nesie 

z celého rezortu najväã‰iu záÈaÏ prepú‰Èania. 

Odchody sa samozrejme t˘kajú aj Generálneho 

‰tábu, operaãn˘ch veliteºstiev a ìal‰ích ãastí. 

Návrhy na ru‰enie tabuliek dávajú samotní 

velitelia. Je to ich zodpovednosÈ, aby dokázali 

posúdiÈ, ktoré miesta potrebujú a ktoré 

nie. V ‰truktúre a schopnosti v˘konn˘ch prvkov 

by sa niã meniÈ nemalo. 

Je cieºom zmien iba zníÏenie personálu, 

alebo aj hlb‰ia zmena v ‰truktúre riadiacich 

orgánov rezortu 

Druhá menovaná moÏnosÈ je správna. Som 

presvedãen˘, Ïe ‰truktúra riadenia rezortu 

nezodpovedá súãasn˘m poÏiadavkám a potrebám. 

Kto bude za návrh organizaãn˘ch zmien 

zodpovedn˘ 

V koneãnej in‰tancii bude samozrejmé musieÈ 

rozhodnúÈ minister obrany. DôleÏit˘m 

podkladom bude audit organizaãnej ‰truktúry 

ministerstva obrany a organizaãn˘ch ‰truktúr 

velenia Armády âR. Oproti auditu, ktor˘ 

sa uskutoãnil za minulého vedenia a dostal 

sa do slepej uliãky, pôjde o celkom odli‰n˘ 

proces. Namiesto auditu zdola, keì tisíce ºudí 

vyplÀovali dotazníky, pôjde o audit zhora. Extern˘ 

audítor dostane uÏ hotové podklady: organizaãnú 

‰truktúru a popisy ãinností. Na základe 

toho navrhne opatrenia k odstráneniu 

duplicitnosti. Pôjde o veºmi r˘chly proces. 

(ãasÈ rozhovoru bola uverejnená v ãasopise 

A report v auguste 2009) 

11

L E T E C K Á 

D O P R A V A 

Letecké opravovne Trenãín existujú od roku 1949 a boli zaloÏené na opravu leteckej techniky, 

pozemnej letiskovej zabezpeãovacej techniky a v 90. rokoch aj techniky protivzdu‰nej obrany. 

História opráv a v˘roby leteckej techniky v Trenãíne je v‰ak dlh‰ia. V roku 1936 sa zaãala stavba letiska 

a vojensk˘ch dielní. V období 2. svetovej vojny bola v t˘chto priestoroch v men‰ej miere v˘roba lietadiel 

pre Luftwaffe a taktieÏ opravárenské dielne. 

Letecké opravovne Trenãín, a. s. – 

60 rokov letecko-opravárenskej 

ãinnosti v Trenãíne 

Ing. Jaroslav MURÍ≈, 

predseda predstavenstva a generálny riaditeº 

V roku 1976 ukonãil ‰túdium brnianskej 

vojenskej akadémie na Fakulte leteckej a PVO, 

kde ‰tudoval elektrotechnick˘ smer. 

Svoju profesijnú dráhu zaãal ako náãelník 

skupiny pre elektrické a ‰peciálne vybavenie 

lietadiel v 2. spojovacej letke v Trenãíne 

a následne vykonával viacero technick˘ch 

funkcií v pie‰Èanskom ‰kolskom 

leteckom pluku. Medzit˘m dva roky uãil 

na strednej leteckej ‰kole v Líbyi. 

Od roku 1991 pôsobil ako námestník riaditeºa 

pre riadenie akosti v trenãianskych leteck˘ch 

opravovniach a neskôr pre‰iel cel˘m radom 

funkcií a manaÏérskych pozícií v rámci 

rezortu obrany i mimo neho. 

V poslednom období bol tri roky náãelníkom 

Vojenskej kancelárie prezidenta a tesne 

pred návratom do Leteck˘ch opravovní 

Trenãín vykonával funkciu riaditeºa 

Leteckého úradu SR. 

KRÁTKY POHªAD DO HISTÓRIE 

Do roku 1989 boli Letecké opravovne 

Trenãín riadené ministerstvom obrany âSSR, 

ako podnik so zameraním na opravy pre cel˘ 

rozsah pouÏívan˘ch lietadiel v âeskoslovensku 

a v rámci Var‰avskej zmluvy. V tomto 

období zaÏili svoj veºk˘ rozmach spojen˘ 

s v˘stavbou nov˘ch objektov. 

V podniku sa realizovali opravy vetroÀov, 

‰portov˘ch lietadiel, mal˘ch a stredn˘ch 

vrtuºníkov, cviãn˘ch prúdov˘ch a dopravn˘ch 

lietadiel aÏ po podzvukové a nadzvukové 

stíhacie lietadlá a bojové vrtuºníky. Históriu 

opráv leteckej techniky dokumentujú napríklad 

typy C-2, Zlín-26 aÏ Zlín-526, 

C-104, C-106, Z-22, Ae-45 (145), L-40 Meta 

Sokol, Jak-11, vrtuºníky Mi-1, Mi-4, Mi-8, 

lietadlá L-200 Morava, L-29 Delfín, L-39 

Albatros, L-410 Turbolet, MiG-23, Su-22 a 

Su-25. 

1. júla 1989 dochádza Zakladajúcou listinou 

ã. 1105-84 Federálneho ministerstva národnej 

obrany k osamostatneniu podniku 

reorganizáciou na ‰tátny podnik. Vyhlásenie 

Slovenskej republiky 1. januára 1993 nastolilo 

nové partnerské vzÈahy medzi podnikom, 

ministerstvom obrany, ale aj leteck˘mi základÀami 

a taktieÏ partnermi v zahraniãí. 

Podnik sa tak stal jedin˘m letecko-opravárensk˘m 

a v˘robn˘m podnikom svojho druhu na 

Slovensku. 

V roku 1996 sa v montáÏnych halách podniku 

objavili vtedy najmodernej‰ie lietadlá 

vojenského letectva a protivzdu‰nej obrany 

Armády Slovenskej republiky, vysokov˘konné 

stíhacie prepadové MiG-29A a dvojmiestne 

MiG-29UB. Popri opravách t˘chto 

nov˘ch typov bojov˘ch lietadiel boli zvládnuté 

opravy bojov˘ch vrtuºníkov Mi-24V(D). 

Tieto podnik realizoval postupne od roku 

1997 spolu s generálnymi opravami vrtuºníkov 

Mi-17. Okrem tohto programu opráv lietadiel 

boli stále aktuálne aj opravy uÏ v minulosti 

zaveden˘ch typov osvedãen˘ch cviãn˘ch 

lietadiel L-29, L-39 a taktieÏ v‰etk˘ch 

verzií L-410 pre slovenské vojenské letectvo 

a pre zahraniãn˘ch zákazníkov. Z hºadiska zachovania 

kultúrneho dediãstva mala dôleÏit˘ 

v˘znam oblasÈ opráv a stavieb historick˘ch 

lietadiel, ktoré sú v súãasnosti umiestnené v 

leteckom historickom múzeu v Prahe-Kbeloch 

a v Pie‰Èanoch. Nemenej v˘znamnú ka- 

pitolu v histórii podniku predstavovali aj 

opravy lietadiel L-39 známej akrobatickej 

skupiny Biele Albatrosy. 

V posledn˘ch rokoch sa generálne opravy 

roz‰írili o celé spektrum modifikácií základn˘ch 

verzií, prestavieb avioniky a modernizácií, 

vrátane letov˘ch skú‰ok. LOTN, a. s., sa 

prezentovali zmodernizovan˘mi vrtuºníkmi 

Mi-17 LPZS, ktoré patria Leteckej pátracej a 

záchrannej sluÏbe, ìalej modernizáciami An- 

26, An-24 a tieÏ aj opravami a modernizáciami 

L-39, Mi-17, Mi-24, L-410 a MiG-29. V 

spoloãnosti sú tradiãne vedºa leteckej techniky 

opravované aj poãetné zariadenia letiskového 

pozemného a zabezpeãovacieho vybavenia 

pre obsluhu lietadiel. 

NOVÁ ETAPA V¯VOJA 

Ako akciová spoloãnosÈ sú Letecké opravovne 

Trenãín jednou z najmlad‰ích akciov˘ch 

spoloãností v trenãianskom regióne. 

Proces transformácie ‰tátneho podniku na 

akciovú spoloãnosÈ bol zav⁄‰en˘ v januári 

2006 a spoloãnosÈ zaãala budovaÈ novú etapu 

svojho v˘voja. Rok 2007 bol prv˘m rokom, 

v ktorom LOTN, a. s., pôsobili cel˘ kalendárny 

rok ako akciová spoloãnosÈ. Po neúspe‰nom 

hospodárení v roku 2006 priniesol 

tento rok urãitú stabilitu a nové smerovanie 

pre budúce obdobie, kde jedn˘m z prioritn˘ch 

cieºov spoloãnosti aj naìalej zostalo pokraãovaÈ 

v opravách a modernizáciách techniky pre 

potreby ozbrojen˘ch síl SR. 

Predchádzajúcemu vedeniu sa podarilo zabezpeãiÈ 

plynul˘ prechod na akciovú spo- 

12

L E T E C K Á 

D O P R A V A 

loãnosÈ, ale vzhºadom na roz‰írenie v˘robnej 

náplne a efektívnej‰ie vyuÏitie potenciálu 

spoloãnosti podstatnou úlohou aj pre nové vedenie 

podniku naìalej zostáva hºadanie spolupráce 

so strategick˘m partnerom. Aktívne 

sa snaÏíme ponúkaÈ sluÏby i pre zahraniãn˘ch 

zákazníkov a tieÏ rozvinúÈ aktivity do oblasti 

údrÏby civilnej leteckej techniky. Hoci získavanie 

zákaziek od zahraniãn˘ch zákazníkov 

je ãoraz nároãnej‰ie, napriek tomu sa 

nám darí získavaÈ i zákazky z oblasti opráv 

prístrojov, agregátov a funkãn˘ch ãastí leteckej 

techniky, pre ktoré majú LOTN, a. s., zavedenú 

opravárenskú dokumentáciu. 

Poãas uplynul˘ch troch rokov bol prijat˘ 

v spoloãnosti rad opatrení na zabezpeãenie financovania 

prioritn˘ch nákupov materiálu a 

kooperácií, aby mohli byÈ dokonãované jednotlivé 

etapy vo v˘robnom procese, prípadne 

v˘robné ukonãenia cel˘ch sortimentov, ão 

sa prejavilo vo vãasnom dokonãovaní v˘robn˘ch 

etáp i v celkovej bilancii. Tento trend 

sa snaÏíme presadzovaÈ aj naìalej. 

PRIORITY A CIELE 

Na‰ím záujmom je vykonávaÈ údrÏbu leteckej 

techniky z produkcie krajín EÚ zvy‰ovaním 

technickej, remeselnej a kontrolnej zruãnosti 

na‰ich pracovníkov. T˘m, Ïe sa chceme 

staÈ uznávanou leteckou spoloãnosÈou v Strednej 

Európe, zapájame sa do globálneho procesu 

údrÏby a v˘roby leteckej techniky. Na 

získanie t˘chto predpokladov roz‰irujeme 

certifikáciu v oblastiach v˘roby v súlade s európskou 

legislatívou PART 21 a ‰kolení PART 

66. 

LOTN, a. s., ako jeden z prv˘ch subjektov 

v oblasti údrÏby civilnej leteckej techniky v 

SR získala Oprávnenie na údrÏbu lietadiel a 

lietadlov˘ch celkov od Leteckého úradu SR 

ã. SK.145.005 v súlade s nariadením Európskej 

komisie ã. ES 216/2008. T˘mto sme preukázali 

snahu o dosahovanie spokojnosti na- 

‰ich zákazníkov a poskytovanie neustále sa 

zvy‰ujúcej kvality na‰ich sluÏieb. SpoloãnosÈ 

vlastní Certifikát SO· AQAP 2110:2007, 

ktor˘ nás oprávÀuje navrhovaÈ, vyvíjaÈ a vyrábaÈ 

produkty na úãely obrany. Certifikácia 

kvality produkcie je veºmi dôleÏit˘m kritériom 

pri získavaní domácich i zahraniãn˘ch 

zákaziek. Recertifikaãn˘ audit systému manaÏérstva 

kvality podºa poÏiadaviek normy 

ISO 9001:2000 preukázal, Ïe implementovan˘ 

systém manaÏérstva kvality v LOTN, a. s., 

je v zhode s poÏiadavkami ISO 9001:2000. 

Na‰ím cieºom je, aby sluÏby a produkty 

LOTN, a. s., boli v súlade s poÏiadavkami európskej 

a národnej legislatívy v oblasti bezpeãnosti 

a Ïivotného prostredia. Zlep‰ovaÈ 

procesy v oblasti údrÏby, riadenia a v˘roby 

je na‰ím poslaním na ceste zvy‰ovania kvality 

sluÏieb a produktov voãi zákazníkovi. 

Medzi ìal‰ie priority Leteck˘ch opravovní, 

a.s. patria tieÏ komplexné opravárenské a 

modernizaãné ãinnosti poskytované slovensk˘m 

ozbrojen˘m silám, ale aj vojenskému 

a civilnému letectvu rôznych krajín. Pre rozvoj 

ná‰ho obchodu je charakteristické monitorovanie 

a zapájanie sa do medzinárodn˘ch 

tendrov na opravu leteckej techniky. Uveden˘m 

prístupom sa snaÏíme drÏaÈ krok s aktuálnymi 

trendmi a technológiami Ïiadan˘mi 

prevádzkovateºmi leteckej techniky a nutn˘mi 

pre na‰e úspe‰né pôsobenie na tomto ‰pecifickom 

trhu. Toto úsilie je zo strany LOTN, 

a.s. charakterizované ponúkaním komplexn˘ch 

modernizaãn˘ch programov a generálnych 

opráv leteckej techniky typu L-39 Albatros, 

MiG-29, Mi-17, Mi-8, Mi-24 a L-410 

Turbolet. 

NOVÁ PODNIKATEªSKÁ AKTIVITA 

Novou podnikateºskou aktivitou spoloãnosti 

sa stalo prevádzkovanie Letiska Trenãín. 

V súãasnosti sa rie‰i jeho komerãné vyuÏitie 

v súãinnosti so záujmami mesta Trenãín 

a Trenãianskeho samosprávneho kraja. Zo 

strategického hºadiska slúÏi na v˘robné ukonãenie, 

ãiÏe vykonanie záletov opravovanej a 

modernizovanej leteckej techniky v spolupráci 

s Ministerstvom obrany SR. 

V¯RAZNÁ RACIONALIZAâNÁ ZMENA 

Rok 2009 priniesol pre nás v˘raznú zmenu. 

Uznesením vlády ã. 162 z 25. februára 

tohto roka, bol schválen˘ návrh Ministerstva 

obrany SR na racionalizáciu v ‰truktúre, zlo- 

Ïení a poslaní akciov˘ch spoloãností, ktoré 

vznikli po roku 2005 transformáciou ‰tátnych 

podnikov. Z pohºadu spomenutej racionalizácie 

zmena pre Letecké opravovne Trenãín, 

a. s., spoãívala v tom, Ïe do na‰ej opravárenskej 

spoloãnosti bola zlúãením zaãlenená 

akciová spoloãnosÈ Slovensk˘ leteck˘ in- 

‰titút Ko‰ice. Nástupníckou spoloãnosÈou sa 

tak stala akciová spoloãnosÈ Letecké opravovne 

Trenãín. 

Zlúãeniu oboch spoloãností, ku ktorému 

do‰lo 1. júla tohto roka, predchádzal nároãn˘ 

proces príprav. Bola vytvorená komisia, 

ktorá zabezpeãovala plynulé zlúãenie obidvoch 

spoloãností zo stránky formálnej, logistickej, 

ale hlavne personálnej. Nároãná bola 

tieÏ tvorba novej organizaãnej ‰truktúry, ktorá 

musela byÈ nastavená tak, aby sa dosiahla 

synergia v oblasti v˘skumn˘ch a v˘robno - 

opravárensk˘ch ãinností leteckej techniky. 

Hoci v súãasnosti e‰te stále realizujeme kroky 

potrebné na efektívne fungovanie novej 

nástupníckej spoloãnosti, pevne veríme, Ïe tak˘mto 

spojením síl dokáÏeme posilniÈ svoju 

pozíciu na trhu, fungovaÈ efektívnej‰ie a poskytnúÈ 

slovensk˘m aj zahraniãn˘m partnerom 

kvalitnej‰ie a r˘chlej‰ie sluÏby. 

BUDÚCNOSË 

ëal‰ie smerovanie spoloãnosti LOTN, a. s., 

je moÏné zhrnúÈ do nasledujúcich oblastí. Je 

potrebné stabilizovaÈ údrÏbu a modernizáciu 

techniky pre OS SR na v‰etk˘ch prevádzkovan˘ch 

typoch. Potrebná je ìal‰ia orientácia 

na technologickú, v˘robnú a obchodnú samostatnosÈ. 

ëal‰ie v˘znamné úlohy sú: generálne 

opravy, predlÏovanie technického Ïivota, 

v˘roba a dodávka náhradn˘ch dielov podºa 

rozsahu oprávnení získan˘ch od v˘robcu, 

modernizácie a zástavby podºa poÏiadaviek 

zákazníkov, vykonávanie kontrolno-obnovovacích 

prác na lietadlách OS SR, vyuÏitie 

offsetov˘ch programov. Medzi nezanedbateºné 

úlohy patrí aj roz‰írenie sortimentu 

opráv avionick˘ch zariadení na Servisnom 

stredisku avioniky. 

Spolu s aktuálnymi alebo postupne sa rozbiehajúcimi 

aktivitami sa snaÏíme roz‰irovaÈ 

spoluprácu s etablovan˘mi partnermi, ktorí by 

mohli poskytnúÈ know-how alebo garantovaÈ 

zákazky v sektore civilného a vojenského letectva. 

Ide o potenciálnych partnerov z krajín 

EÚ, ako aj z krajín b˘valého Sovietskeho 

zväzu. Postupne pripravujeme roz‰írenie na- 

‰ich ponúkan˘ch aktivít a etablovanie sa v civilnom 

sektore. 

Tradície a dlhoroãné skúsenosti kvalifikovaného 

personálu spolu s vybudovanou infra‰truktúrou 

a s profesionálnym vedením sú 

základom pre stabilitu spoloãnosti a za podpory 

priazniv˘ch rozhodnutí zo strany MO 

SR aj zabezpeãenie dlhodobej‰ieho rozvoja 

LOTN, a. s. 

Letecké opravovne Trenãín, a. s. 

Legionárska 160, Trenãín 911 04 

fax: + 421 32 6565 500 

info: company@lotn.sk 

marketing@lotn.sk 

13


S R 

Slovensko vynaloÏilo na zahraniãné vojenské misie v minulom roku 30,170 milióna eur, z toho 24,942 

milióna z rozpoãtu Ministerstva obrany SR a 5, 227 milióna z mimorozpoãtov˘ch zdrojov prostredníctvom 

devízového úãtu rezortu obrany pre prostriedky od OSN. Príslu‰níci Ozbrojen˘ch síl SR pôsobili 

v siedmich operáciách a misiách medzinárodného krízového manaÏmentu v piatich krajinách na dvoch 

kontinentoch. Celkovo sme vyslali 551 príslu‰níkov Ozbrojen˘ch síl SR. Tri operácie so slovenskou 

úãasÈou sú pod velením NATO – ISAF v Afganistane, KFOR v Kosove a veliteºstva NATO v Sarajeve. 

V jednej operácii boli Slováci pod velením EÚ – ALTHEA v Bosne a Hercegovine a v troch misiách pod 

velením OSN – UNDOF na Golansk˘ch v˘‰inách, UNFICYP na Cypre a UNTSO v zóne medzi S˘riou 

a Izraelom. Aj o pôsobení príslu‰níkov slovensk˘ch ozbrojen˘ch síl v medzinárodn˘ch misiách je rozhovor, 

ktor˘ ‰tátny tajomník Ministerstva obrany SR Daniel DUCHO≈ poskytol Izabele Nagyovej. 

Slovensko je 

zodpovedn˘m spojencom 

Slovensko pripravuje neformálne stretnutie 

ministrov obrany ãlensk˘ch ‰tátov Severoatlantickej 

aliancie, ktorí sa v októbri zídu v 

Bratislave. V akom ‰tádiu sa nachádza príprava 

tohto zasadnutia 

Organizaãn˘ tím pod mojím vedením, ktor˘ 

je zloÏen˘ z predstaviteºov viacer˘ch ústredn˘ch 

orgánov ‰tátnej správy, pracuje naozaj vytrvalo 

a usilovne. Máme za sebou podpis relevantného 

memoranda s predstaviteºmi medzinárodného 

‰tábu NATO o zorganizovaní tohto podujatia. 

Organizaãn˘ tím nav‰tívil dve neformálne 

rokovania ministrov obrany ãlensk˘ch krajín 

NATO v Budape‰ti a v Krakove atì. 

PredbeÏne poãítame s t˘m, Ïe sa na tomto 

rokovaní zúãastní pribliÏne 45 VIP hostí, vrátane 

nového generálneho tajomníka NATO 

Andersa Rasmussena, v‰etk˘ch ministrov obrany 

ãlensk˘ch krajín NATO ãi ministrov obrany 

ìal‰ích krajín, v závislosti od rokovacích 

formátov. Je teda moÏná úãasÈ aj ministrov 

obrany Ruskej federácie, Ukrajiny, Afganistanu 

ãi ìal‰ích. Je potrebné si uvedomiÈ, Ïe celkovo 

môÏe na Slovensko prísÈ aÏ vy‰e 800 delegátov 

a niekoºko stoviek Ïurnalistov. Ale 

opakujem, v‰etko bude záleÏaÈ na rokovacích 

formátoch, na ktor˘ch sa zástupcovia ãlensk˘ch 

krajín NATO dohodnú. 

Na okraj neformálneho rokovania pripravujeme 

tieÏ odbornú konferenciu k problematike 

medzinárodnej bezpeãnosti pod názvom New 

Challenges, Better Capabilities. Hlavn˘m organizátorom 

je Slovenská atlantická komisia a 

spoluorganizátormi ministerstvo obrany a ministerstvo 

zahraniãn˘ch vecí. Na konferencii 

oãakávame úãasÈ ‰piãkov˘ch predstaviteºov 

bezpeãnostnej komunity z celého sveta. 

Ako vidíte, toto rokovanie si vyÏaduje naozaj 

veºké nároky na bezpeãnosÈ a logistické 

zabezpeãenie. Práce je naozaj veºa, ale verím, 

Ïe túto veºkú v˘zvu zvládneme. Osobne sa te- 

‰ím, Ïe na Slovensku privítame mnoÏstvo v˘znamn˘ch 

politikov z t˘ch najvplyvnej‰ích 

krajín a Ïe aj tak˘mto spôsobom spoloãne pomôÏeme 

zviditeºneniu Slovenskej republiky. 

Slovenská republika je uÏ päÈ rokov ãlenom 

NATO. Slovenskí vojaci pôsobia v mnoh˘ch 

operáciách medzinárodného krízového 

manaÏmentu pod velením NATO ãi Európskej 

únie, zúãastÀujú sa na mierov˘ch 

misiách OSN. Ktorá z t˘chto operácií je v 

súãasnosti najdôleÏitej‰ou z hºadiska aliancie 

i Slovenska 

Dnes, v období, keì oslavujeme piate v˘roãie 

pristúpenia Slovenskej republiky k Washingtonskej 

zmluve, môÏem s hrdosÈou povedaÈ, 

Ïe Slovensko sa stalo nielen plnohodnotn˘m 

a dôveryhodn˘m ãlenom Aliancie, ale 

tieÏ zodpovedn˘m spojencom, ktor˘ zdieºa 

zodpovednosti a úlohy, ktoré mu z tohto ãlenstva 

prináleÏia. Sme súãasÈou rodiny vyspel˘ch 

‰tátov sveta, ktorú spájajú spoloãné hodnoty – 

hodnoty mieru, demokracie a jednoznaãnej 

vôle tieto hodnoty presadzovaÈ a chrániÈ v bezpeãnej‰om 

a stabilnej‰om svete. 

Aktívna úãasÈ Ozbrojen˘ch síl SR na operáciách 

medzinárodného krízového manaÏmentu 

patrí od vzniku samostatného Slovenska a 

jeho ozbrojen˘ch síl medzi hlavné súãasti zahraniãnej 

a bezpeãnostnej politiky ‰tátu. Príslu‰níci 

Ozbrojen˘ch síl SR dnes pôsobia v 

‰iestich operáciách medzinárodného krízového 

manaÏmentu pod vedením NATO, EÚ ãi 

OSN. âoraz efektívnej‰ie prispievanie k medzinárodn˘m 

operáciám krízového manaÏmentu 

majú pozitívny vplyv na ìal‰í rozvoj spôsobilostí 

Ozbrojen˘ch síl SR – zv˘‰enie na‰ej interoperability 

s armádami in˘ch ãlensk˘ch ‰tátov 

Aliancie a EÚ, získanie skúseností z pôsobenia 

v krízov˘ch regiónoch. Na‰e jednotky 

plnia ‰iroké spektrum dôleÏit˘ch úloh pri obnove 

a stabilizácii konfliktmi zniãen˘ch oblastí 

– od Ïenijného zabezpeãenia, cez stráÏne 

úlohy, zabezpeãenie implementácie mierov˘ch 

dohôd aÏ po v˘cvik bezpeãnostn˘ch síl. 

Na‰u pozornosÈ v súãasnosti zameriavame 

najmä na operáciu Severoatlantickej aliancie v 

Afganistane. V rámci operácie ISAF v súãasnosti 

pôsobí vy‰e 240 príslu‰níkov Ozbrojen˘ch 

síl SR. Táto operácia sa stala pre NATO najvy‰- 

‰ou prioritou a zrejme Àou najbliÏ‰ích niekoºko 

rokov i zostane. ÚãasÈ Ozbrojen˘ch síl SR 

v operácii ISAF je azda najväã‰ím dôkazom ná- 

‰ho odhodlania byÈ relevantn˘m a spoºahliv˘m 

poskytovateºom bezpeãnosti. Chcel by som 

zdôrazniÈ, Ïe úspech tejto operácie nie je len testom 

dôveryhodnosti NATO a záväzkom prispieÈ 

k mieru a stabilite v tejto krajine, ale tieÏ prostriedkom 

k stabilite v celej Európe. 

Slovenská republika viackrát deklarovala, 

Ïe je pripravená podeliÈ sa o svoje skúsenosti 

z prístupového procesu a ãlenstva v 

NATO. Ktoré krajiny uÏ prejavili záujem o 

túto ponuku 

V prvom rade by som rád zdôraznil, Ïe Slovenská 

republika povaÏuje politiku otvoren˘ch 

dverí NATO za veºmi v˘znamn˘ in‰titút. 

Sme pripravení v‰estranne pomôcÈ pri vstupovaní 

ìal‰ích krajín do Aliancie, respektíve k ich 

blízkej spolupráci s Alianciou. Sami dobre vieme, 

Ïe perspektíva ãlenstva v NATO je dôle- 

Ïit˘m motivaãn˘m faktorom v procese tak potrebn˘ch 

reforiem a‰pirantsk˘ch alebo partnersk˘ch 

krajín a Aliancia by mala aj naìalej 

s t˘mto nástrojom rozumne narábaÈ. 

Aj preto Ministerstvo obrany SR uÏ niekoº- 

14


S R 

ko rokov poskytuje krajinám západného Balkánu 

a Ukrajine na‰e skúsenosti z prístupového 

procesu. Úzka spolupráca s t˘mito ‰tátmi 

zostáva aj naìalej prioritou bezpeãnostnej a obrannej 

politiky Slovenskej republiky. ·pecialisti 

Ministerstva obrany SR pôsobiaci v rôznych 

oblastiach prezentovali opakovane ãi uÏ 

na Slovensku alebo poãas odborn˘ch rokovaní 

v zahraniãí predstaviteºom Srbska, Bosny a 

Hercegoviny, âiernej Hory ãi Ukrajiny skúsenosti, 

ktoré sme získali my poãas prístupového 

obdobia ãi v prv˘ch rokoch ãlenstva. Veºvyslanectvo 

Slovenskej republiky v Kyjeve 

navy‰e pôsobí uÏ tretí rok vo funkcii styãnej 

ambasády NATO na Ukrajine. V tejto súvislosti 

sa Ministerstvo obrany SR rozhodlo posilniÈ 

odborn˘ personál tohto veºvyslanectva o 

skúseného pracovníka, ktor˘ tam pôsobí ako 

poradca pre obrannú politiku. Tu by som rád 

zdôraznil, Ïe na‰ím cieºom nie je pouãovaÈ 

na‰ich partnerov, chceme len poskytnúÈ neoceniteºné 

skúsenosti, ktoré sme získali. 

Pred rokom ste v rozhovore pre Parlamentn˘ 

kuriér uviedli, Ïe najvhodnej‰ím rie‰ením 

stavu bratislavskej nemocnice rezortu obrany 

sa ukazuje jej zlúãenie s Nemocnicou s 

poliklinikou Ministerstva vnútra SR a vytvorenie 

novej nemocnice. V marci t. r. vedenie 

rezortu oznámilo, Ïe pre finanãnú a 

hospodársku krízu sa predaj nemocnice 

pravdepodobne oddiali, ale ministerstvo 

bude hºadaÈ poradcu na odpredaj. Aká je 

momentálna situácia 

Zaãiatkom júla tohto roku bol úspe‰ne zav⁄‰en˘ 

proces zlúãenia Nemocnice Ministerstva 

obrany SR, a. s., s Nemocnicou svätého 

Michala, a. s. (predt˘m Nemocnica s poliklinikou 

Ministerstva vnútra SR). Existuje teda 

uÏ len jedna akciová spoloãnosÈ, ktorá v‰ak aÏ 

do ukonãenia v˘stavby bude pôsobiÈ v troch 

prevádzkach tak, aby nebola obmedzená doteraj‰ia 

vysoká úroveÀ v poskytovaní zdravotnej 

starostlivosti a súãasne, aby sa prípadné re- 

‰trukturalizaãné opatrenia nedotkli pacientov. 

Pôvodne projekt zlúãenia poãítal s t˘m, Ïe 

dostavba nemocnice sa bude financovaÈ z prostriedkov 

získan˘ch odpredajom nepotrebného 

majetku oboch nemocníc. No v ãase prípravy 

projektu zlúãenia nemocníc, samozrejme, 

nebolo moÏné predpokladaÈ vznik hlbokej svetovej 

ekonomickej a finanãnej krízy, v dôsledku 

ktorej do‰lo i k poklesu cien nehnuteºností. 

Z toho vypl˘va, Ïe pri aktuálnych cenách nehnuteºností 

nie je v˘hodné realizovaÈ predaj, 

pretoÏe prípadn˘ v˘nos by bol niÏ‰í ako sa pôvodne 

oãakávalo. S predajom nehnuteºnosti 

sa uvaÏuje v horizonte pribliÏne dvoch rokov, 

kedy sa predpokladá konsolidácia pomerov 

na trhu s realitami a stabilizovanie ich cien. A 

práve preto, keìÏe ide o nároãn˘ proces, je nevyhnutné, 

aby poradca na odpredaj zaãal s aktívnym 

vyhºadávaním potenciálnych záujemcov 

uÏ dnes a vytvoril tak priestor na ão najlep‰ie 

podmienky na predaj. 

Aby v‰ak nedo‰lo aj k odkladu samotnej dostavby 

nemocnice, je jej financovanie zabezpeãené 

zv˘‰ením základného imania Nemocnice 

svätého Michala peÀaÏn˘m vkladom zo ‰tátnych 

finanãn˘ch aktív, ão vláda SR uÏ schválila. 

Podot˘kam, Ïe prostriedky, ktoré sa ãerpajú 

zo ‰tátnych finanãn˘ch aktív, bude spoloãnosÈ 

povinná v stanovenom harmonograme 

vrátiÈ, ide teda o návratnú finanãnú v˘pomoc. 

Ako sa napriek finanãnej a ekonomickej 

kríze rezortu darí zabezpeãovaÈ kvalitnú 

zdravotnú a sociálnu starostlivosÈ nielen 

pre aktívnych vojakov, ale aj veteránov a dôchodcov 

Cieºom racionalizaãn˘ch opatrení nebolo 

len prispôsobovanie sa reálnym potrebám rezortu, 

ale aj snaha zabezpeãiÈ neustále zvy‰ovanie 

kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti 

pre aktívnych profesionálnych vojakov a 

zamestnancov rezortu, ale aj veteránov a dôchodcov. 

Zdravotná a sociálna starostlivosÈ 

spoãíva najmä v zabezpeãení v‰eobecnej zdravotnej 

starostlivosÈ, ale i ‰pecializovan˘ch vy- 

‰etrení a pravideln˘ch zdravotn˘ch prehliadok 

v rezortn˘ch zdravotníckych zariadeniach, 

v poskytovaní rekreaãn˘ch pobytov a kúpeºnej 

starostlivosti. Rezort i napriek finanãnej a ekonomickej 

kríze poskytuje kvalitnú starostlivosÈ 

v‰etk˘m skupinám vojnov˘ch veteránov. 

Pritom i naìalej spolupracuje s príslu‰n˘mi 

orgánmi a spolupodieºa sa na zlep‰ení ich sociálneho 

a spoloãenského postavenia. Pre vojnov˘ch 

veteránov rezort okrem uÏ spomínanej 

rekreaãnej a kúpeºnej starostlivosti v zariadeniach 

v pôsobnosti ministerstva zabezpeãuje aj 

Aké opatrenia pripravujete na udrÏanie a 

rozvoj kvalitného zdravotníckeho personápietne 

akty a spolupodieºa sa pri organizovaní 

rôznych podujatí podºa poÏiadaviek príslu‰- 

n˘ch organizácií. Odrazom skvalitnenia spoloãenského 

a sociálneho postavenia vojnov˘ch 

veteránov a úãastníkov protifa‰istického 

odboja je i prijatie zákona ã. 285/2009 Z. z. o 

poskytovaní príspevku úãastníkom národného 

boja za oslobodenie a vdovám po t˘chto osobách. 

A samozrejme, pri zodpovedaní tejto 

otázky nesmiem zabudnúÈ na ãasto spomínanú 

oblasÈ v˘sluhového zabezpeãenia profesionálnych 

vojakov, ktor˘ch sluÏobn˘ pomer uÏ 

skonãil. 

Ako ste spokojn˘ s momentálnou ekonomickou 

situáciou vo vojensk˘ch nemocniciach 

a s ich manaÏmentom v‰eobecne 

Budem hovoriÈ v trochu ‰ir‰om kontexte, a 

to o vojenskom zdravotníctve a jeho zariadeniach 

ako celku. V˘chodiskov˘m dokumentom, 

ktor˘ na‰tartoval zmeny a racionalizaãné 

opatrenia v tejto oblasti, je vládou schválená 

Koncepcia vojenského zdravotníctva so zameraním 

na vojenské nemocnice, polikliniky 

a ìal‰ie vojenské zdravotnícke a rekreaãné zariadenia. 

Cieºom tejto koncepcie bolo zosúladiÈ 

poãet zdravotníckych zariadení a rozsah 

nimi poskytovan˘ch sluÏieb s reálnymi potrebami 

rezortu, ktoré mali neustále klesajúcu 

tendenciu. Bolo to spôsobené najmä t˘m, Ïe 

Ozbrojené sily SR, ale i Ministerstvo obrany 

SR od svojho vzniku v˘razne zniÏovali poãetné 

stavy. ManaÏment vojensk˘ch zdravotníckych 

zariadení sa musel v prvom rade vyrovnaÈ 

so skutoãnosÈou, Ïe pri svojej podnikateºskej 

ãinnosti sa uÏ nemôÏe spoliehaÈ len na objednávky 

z rezortu, ale musí sám aktívne vyhºadávaÈ 

a prilákaÈ nov˘ch klientov z civilného 

sektora. Súãasne musel pri udrÏaní vysokej 

kvality poskytovan˘ch sluÏieb zníÏiÈ vynakladané 

zdroje. Ako vieme, situácia v zdravotníctve 

vo v‰eobecnosti nie je dobrá, no môÏem 

kon‰tatovaÈ, Ïe situácia sa aj v tomto segmente 

postupne stabilizuje. ManaÏmentu zdravotníckych 

zariadení sa darí napæÀaÈ ciele, ktoré 

sme mu vyt˘ãili a hospodáriÈ ãoraz s lep‰ím v˘sledkom. 

lu vo vojensk˘ch zdravotníckych zariadeniach 

Existuje viacero mechanizmov na udrÏanie 

a rozvoj zdravotníckeho personálu. Pokiaº 

máme na mysli takzvan˘ vojensk˘ zdravotnícky 

personál, prispieva k ich regrutovaniu predov‰etk˘m 

aktivaãn˘ príspevok, ktor˘ sa vypláca 

za vstup do Ozbrojen˘ch síl SR. Obãanovi 

sa takto aspoÀ ãiastoãne refundujú finanãné 

náklady vynaloÏené na vzdelanie v civiln˘ch 

vzdelávacích ustanovizniach. SnaÏíme 

sa tieÏ vytváraÈ ão najlep‰ie podmienky na 

roz‰irovanie a doplÀovanie potrebného odborného 

vzdelania formou rôznych atestaãn˘ch 

praxí, stáÏí, a v neposlednom rade aj formou 

ìal‰ieho vysoko‰kolského ‰túdia. Chcem len 

zdôrazniÈ, Ïe slovenskí lekári, ako aj ìal‰í zdravotnícky 

personál má vo svete vysok˘ kredit. 

Dokazuje to aj poãet operácií pod hlaviãkou 

OSN alebo NATO, v ktor˘ch na‰i zdravotníci 

pôsobili alebo pôsobia, a v˘razn˘m spôsobom 

tak prispievajú k ‰íreniu dobrého mena nielen 

Ozbrojen˘ch síl SR, ale aj Slovenskej republiky. 

15


S R 

Nová skutoãnosÈ prijatia Slovenskej republiky do NATO priniesla so sebou ciele a ich plnenia 

aj v rámci v˘zbroje a techniky kompatibilnej s NATO. Národn˘ riaditeº pre vyzbrojovanie MO SR 

ªudovít MIKU·KA priblíÏi súãasn˘ stav v rezorte práve v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou. 

Aj rozvoj techniky 

prispieva k spolupráci 

V rámci modernizaãn˘ch procesov, ktoré 

neskonãili e‰te ani dnes, sa uskutoãnili 

zmeny aj vo vojenskej technike, ão sa úplne 

nahradilo a aké integrácie bolo potrebné 

urobiÈ, aby sa dosiahla spokojnosÈ 

Modernizácia v˘zbroje, techniky a materiálu 

je dlhodob˘ a kontinuálny proces, ktor˘ vychádza 

z dlhodob˘ch plánov rozvoja ozbrojen˘ch 

síl v závislosti od ekonomick˘ch moÏností 

‰tátu a rezortu. Proces modernizácie je 

úzko nadviazan˘ na reformu Ozbrojen˘ch 

síl SR, ktorej zámerom je budovanie relatívne 

mal˘ch, vysoko kvalitn˘ch, plne profesionálnych, 

primerane vyzbrojen˘ch a vycviãen˘ch 

ozbrojen˘ch síl SR. Základnou prioritou 

rezortu ministerstva obrany po vstupe 

SR do NATO bolo vybudovanie komunikaãn˘ch 

a informaãn˘ch systémov a systémov 

velenia a riadenia s cieºom dosiahnuÈ úplnú 

interoperabilitu v rámci krajín NATO. Moderné 

technológie pre komunikaãné a informaãné 

systémy sú v‰ak nároãné na finanãné zdroje 

a ich realizácia postupuje v závislosti od 

moÏností rozpoãtu, pretoÏe treba plniÈ aj iné 

priority rezortu. Vzhºadom na túto skutoãnosÈ 

sa vo v˘stavbe v‰etk˘ch komunikaãn˘ch a informaãn˘ch 

systémov postupuje po etapách 

realizovan˘ch v jednotliv˘ch rokoch. 

ëal‰ou základnou prioritou bola obmena 

v˘stroja a osobnej v˘bavy jednotlivca najmä 

pre pôsobenie v bojov˘ch operáciách mimo 

územia SR. Táto obmena je realizovaná postupne 

podºa termínu certifikácie príslu‰n˘ch 

jednotiek a v súlade s poÏiadavkami Ozbrojen˘ch 

síl SR a vyãlenen˘mi finanãn˘mi prostriedkami. 

Pokiaº ide o dopravnú techniku, jej obmena 

je realizovaná priebeÏne nákupom poÏadovan˘ch 

typov automobilov podºa finanãn˘ch 

moÏností a priorít cieºov síl. 

Rovnako v oblasti leteckej techniky pokraãuje 

v modernizaãn˘ch aktivitách. 

Vzhºadom na to, Ïe modernizácia sa nedá 

realizovaÈ celoplo‰ne naraz, etapy modernizácie 

boli rozpracované na niekoºko rokov dopredu 

a to v závislosti od finanãn˘ch zdrojov, 

ktor˘mi je moÏné vo vyzbrojovaní disponovaÈ. 

Z tohto dôvodu nie je moÏné formulovaÈ 

jednoznaãnú odpovedaÈ na va‰u otázku ão sa 

úplne nahradilo. 

V roku 2007 sa zaãala realizovaÈ aj modernizácia 

niektor˘ch druhov v˘strojov˘ch 

súãiastok, ako napríklad súãiastky pre jednotlivcov 

v poºn˘ch podmienkach, digitálna 

potlaã tkanín, nov˘ nosn˘ modulárny 

systém a ìal‰ie, ktoré modernizácie – zmeny 

e‰te stále pokraãujú 

Je pravda, Ïe od roku 2007 (takmer po desiatich 

rokoch) do‰lo k niektor˘m podstatn˘m 

zmenám vo vystrojení vojaka. Modernizácia 

bola hlavne nasmerovaná do oblasti vystrojenia 

vojaka súãiastkami poºného v˘stroja. 

Zmeny boli potrebné najmä na základe potreby 

skvalitniÈ vystrojenie príslu‰níkov ‰peciálnych 

jednotiek a vojakov vysielan˘ch do 

zahraniãn˘ch misií tak˘m v˘strojov˘m materiálom, 

ktor˘ by sa kvalitou vyrovnal vybaveniu 

ostatn˘ch vojakov Aliancie a spæÀal 

poÏiadavky kladené na nároãnosÈ misie. V neposlednom 

rade si modernizáciu vynútili aj 

nové trendy textiln˘ch technológií. V˘strojové 

súãiastky, ktoré ste uviedla sa s úspechom 

prezentovali na medzinárodn˘ch v˘stavách v 

Prahe (Future Soldier 2008) a v Brne (IDET 

2009), kde sme uÏ vystavovali aj zmodernizovanú 

poºnú rovno‰atu s „digitálnou potlaãou“. 

Zmeny vo vystrojení príslu‰níkov ozbrojen˘ch 

síl SR budú aj naìalej pokraãovaÈ. 

Zameriame sa na balistickú ochranu jednotlivca, 

kde máme pripraven˘ subprojekt novej 

nepriestrelnej vesty, pripravuje sa tender 

na nov˘ typ odevu vojaka do sÈaÏen˘ch klimatick˘ch 

podmienok, skvalitÀuje sa aj obuv. 

OblasÈ vystrojovania vojaka je veºmi ‰iroká. 

Spomeniem krátko len ìal‰ie úlohy, ktoré 

sú predmetom v˘voja a v˘skumu ako sú 

napríklad skvalitnenie vybavenia vojaka nov˘m 

systémom spacích vakov, aplikácia najnov‰ích 

textiln˘ch technológií pre odievanie 

a obúvanie vojaka v mierovej ãinnosti a 

v poli, komplexná balistická ochrana ‰peciálnych 

jednotiek, ale aj napríklad stravovanie 

vojaka v poºn˘ch podmienkach. Na záver 

by som chcel uviesÈ, Ïe otázky v oblasti modernizácie 

sú rie‰ené v spolupráci s vedeckov˘skumn˘mi 

in‰titúciami, ktor˘ch v˘sledky 

v oblasti merania poÏadovan˘ch parametrov 

a návrhy akceptujeme pri modernizácii a v˘voji 

nov˘ch v˘strojov˘ch súãiastok. 

Preão bolo potrebné modernizovaÈ aj trojdimenzionálny 

rádiolokátor ST-68UM 

Modernizácia 3D rádiolokátora ST- 68UM 

bola naplánovaná a realizovaná na základe 

poÏiadaviek Vzdu‰n˘ch síl OS SR a v súlade 

so schválenou Koncepciou rozvoja rádiolokaãnej 

v˘zbroje OS SR. Modernizácia t˘chto 

rádiolokátorov bola nevyhnutná z dôvodu 

potreby predæÏenia ich technického Ïivota, 

zv˘‰enia technick˘ch parametrov a zabezpeãenia 

kompatibility pri plnení úloh v 

rámci Integrovaného systému protivzdu‰nej 

ochrany NATO (NATINADS). Z dôvodu nedostatku 

finanãn˘ch zdrojov nebolo moÏné 

nakúpiÈ úplné novú rádiolokaãnú techniku 

tohto urãenia a vyradiÈ pôvodnú. 

Modernizáciou a predæÏením technického 

Ïivota je zabezpeãené pouÏívanie t˘chto rádiolokátorov 

na 30 000 prevádzkov˘ch hodín 

s minimálnou dobou pouÏívania 12 rokov 

od vykonanej modernizácie. 

Rie‰il sa aj systém vyzbrojovania vojaka, 

ktor˘ patrí k dôleÏit˘m projektom v rámci 

väã‰iny armád a ãlensk˘ch ‰tátov NATO 

a EÚ. Nenastali väã‰ie problémy 

Podobne ako v ostatn˘ch ‰tátoch NATO je 

daná problematika u nás rie‰ená vo fáze aplikovaného 

v˘skumu a v˘voja, priãom v˘- 

16


S R 

sledky tohto rie‰enia sú v jednotliv˘ch ‰tátoch 

v rozliãnom ‰tádiu pokroku. Napr. v USA je 

to experimentálny program LAND WARRI- 

OR, ktorého poznatky budú vyuÏívané v programe 

Future Force Warrior s plánovan˘m zavedením 

do pouÏívania na prelome rokov 

2012 a 2013 v rámci Future Combat System 

(FCS). V SRN je to experimentálny systém 

„Infanterist der Zukunft“. Vo Francúzsku je 

to systém FELIN. V‰etky ãlenské ‰táty NATO 

a EÚ vyvíjajú vlastn˘ systém ako znak národnej 

suverenity, ale zároveÀ spolu rie‰ia problematiku 

vzájomnej interoperability. Ná‰ 

program je plánovan˘ do roku 2015. 

Treba zdôrazniÈ aj nevyhnutnú kompatibilitu 

budúceho vybavenia vojaka s organick˘m 

bojov˘m vozidlom druÏstva, ão bude maÈ aj 

vplyv na modernizaãné úpravy súãasn˘ch 

bojov˘ch obrnen˘ch vozidiel alebo na obstarávanie 

nov˘ch bojov˘ch vozidiel. 

Ako sa vám darilo pri obstarávaní materiálu 

podºa poÏiadaviek a noriem STA- 

NAG pre EOD-tím – ãatu pyrotechnickej 

ãinnosti, ktorá ãakala na úspe‰nú certifikáciu 

KaÏdá armáda má urãité oblasti, v ktor˘ch 

vyniká a môÏe ponúknuÈ urãitú pomoc v danej 

oblasti. U nás je to okrem iného aj oblasÈ 

pyrotechnickej ãinnosti, kde ãata pyrotechnickej 

ãinnosti musí byÈ schopná dopraviÈ sa na 

miesto pyrotechnického incidentu (útoku), 

tento lokalizovaÈ, identifikovaÈ, zabezpeãiÈ 

ochranu a zne‰kodniÈ, prípadne um⁄tviÈ alebo 

previezÈ nález na bezpeãné miesto niãenia. 

K t˘mto ãinnostiam bola jednotka postupne 

zabezpeãovaná v zmysle poÏiadaviek Projektu 

cieºa síl EG 4229/EOD. Následne potom, 

ako do procesu vstúpila francúzska spolupráca, 

menil sa proces plánovania a akvizície 

materiálu v rokoch 2006 a 2007 v súlade 

s ich národn˘m v˘cvikom, ako aj na základe 

uÏ získan˘ch skúseností. 

Jednotka je postupne certifikovaná. na 

EOR (prieskum), CMD L1, CMD L2 a CMD 

L3 (konvenãná munícia). V prípade, Ïe sa podarí 

v tomto roku dokonãiÈ proces akvizícii 

na vykonávanie ãinnosti EOR, CMD bude zabezpeãen˘ 

EOD materiál v poÏadovanej potrebe. 

âiastoãn˘ deficit pretrváva v ‰pecifikáciách 

uÏívateºa na dopravné prostriedky a 

komunikaãné systémy, ale Ïiaº na splnenie 

niektor˘ch poÏiadaviek vpl˘va viac faktorov, 

ktoré nemôÏem ani ja v rámci svojej pôsobnosti 

ovplyvniÈ. 

V ìal‰om období jednotka má v pláne prehlbovaÈ 

svoju spôsobilosÈ na NVS (nástraÏné 

v˘bu‰né systémy) z ãoho vypl˘va, Ïe proces 

obstarávania materiálu sa nezastavil a 

bude pokraãovaÈ v ìal‰om období naìalej. 

Aké aktivity sa presadzujú v rámci Slovenskej 

republiky so zameraním na komplexné 

rozvíjanie národn˘ch obrann˘ch spôsobilostí, 

na podporu spoloãnej bezpeãnostnej 

a obrannej politiky a strategick˘ch 

cieºov EÚ 

V rámci práce riaditeºstva Európskej obrannej 

agentúry pre spôsobilosti sa zástupcovia 

SR zúãastÀujú na aktivitách, v rámci ktor˘ch 

sú rie‰ené jednak otázky budovania národn˘ch 

spôsobilosti, ale najmä problematika 

budovania spoloãn˘ch spôsobilosti EÚ. 

Predstavitelia rezortu obrany v rámci aktivít 

riaditeºstva pre spôsobilosti sa snaÏia presadzovaÈ 

a podporovaÈ tie spoloãné spôsobilosti, 

na ktor˘ch môÏe participovaÈ Slovenská republika. 

Rezort obrany pokraãoval v konkrétnom 

plnení úloh v kºúãov˘ch oblastiach Európskej 

bezpeãnostnej a obrannej politiky, ku ktor˘m 

patrili operácie EÚ, bojové skupiny EÚ, 

rie‰enie nedostatkov˘ch vojensk˘ch spôsobilostí 

EÚ ako sú nedostatky v oblasti vrtuºníkov, 

strategická letecká preprava, pouÏitie 

mnohonárodn˘ch európskych síl a podobne 

a strategické partnerstvo EÚ – NATO. 

Ktoré úlohy v rámci spoloãnej Stratégie 

Európskej obrannej technologickej a priemyselnej 

základne (EDTIB) treba dodrÏiavaÈ 

a plniÈ 

Riadiaci v˘bor EDA schválil 14. mája 2007 

vo formáte ministrov obrany Stratégiu Európskej 

technologickej a priemyselnej základne 

a následne riadiaci v˘bor EDA vo formáte národn˘ch 

riaditeºov na vyzbrojovanie prijal 

25. septembra 2007 súbor opatrení na jej realizáciu 

v súlade s Plánom rozvoja spôsobilostí 

a Stratégiami obranného v˘skumu a technológií 

a vyzbrojovania. 

Realizácia EDTIB má zah⁄ÀaÈ poÏiadavky 

európskych ozbrojen˘ch síl na rie‰enie krízov˘ch 

situácií a konfliktov a tieÏ poskytovaÈ 

primeranú národnú suverenitu a autonómiu 

Európskej únii. Harmonizácia poÏiadaviek 

ozbrojen˘ch síl na strane ãlensk˘ch krajín je 

jednou z podmienok uºahãenia konsolidácie 

a re‰trukturalizácie európskeho obranného 

priemyslu. 

KeìÏe základÀa má byÈ zaloÏená na spôsobilostiach 

(capability-driven) a medzinárodne 

konkurencieschopná, mala by byÈ viac 

vzájomne závislá (zaloÏená na bezpeãnosti 

dodávok a zjednodu‰en˘ch pravidlách o transferoch 

v rámci Spoloãenstva), viac integrovaná 

do ‰ir‰ej priemyselnej základne a menej závislá 

od dodávok kºúãov˘ch obrann˘ch technológií 

z krajín mimo EÚ. V oblasti bezpeãnosti 

dodávok bola ãlensk˘mi krajinami EDA 

prijatá Rámcová dohoda o bezpeãnosti dodávok 

medzi ãlensk˘mi krajinami v situáciách 

operaãnej naliehavosti na postupné zvy‰ovanie 

úrovne vzájomnej dôvery, najmä pokiaº 

ide o zv˘‰enie predvídateºnosti politík ãlensk˘ch 

krajín a zjednodu‰enie vzájomn˘ch 

transferov a tranzitov obrann˘ch tovarov a 

technológií v rámci spoloãenstva. Tieto skutoãnosti 

musí vnímaÈ aj ná‰ obrann˘ priemysel 

a najmä aktívne na ne reagovaÈ. 

Máte dostatok finanãn˘ch prostriedkov 

prideºovan˘ch na realizáciu zahraniãn˘ch 

aktivít, ktoré sú dôleÏité práve pre bilaterálnu 

spoluprácu v oblasti vyzbrojovania 

Je samozrejmé, Ïe úsporné opatrenia v rezorte 

sa dotkli aj oblasti zahraniãn˘ch aktivít. 

Bolo nevyhnutné definovaÈ priority, a to najmä 

vo väzbe na plnenie záväzkov Slovenskej 

republiky voãi partnerom v NATO a Európskej 

únii aj v oblasti vyzbrojovania. V súãasn˘ch 

ekonomick˘ch podmienkach je úãelné 

hºadaÈ s partnermi námety na spoluprácu a 

spoloãné projekty s cieºom zniÏovania nákladov 

na realizáciu projektov. Preto hºadáme, 

a zatiaº sa nám to darí, prostriedky a nástroje 

na udrÏanie bilaterálnych a multilaterálnych 

kontaktov aj keì na obmedzenej úrovni. 

Na akej úrovni sa nachádza realizácia projektov 

vyzbrojovania dnes, aké sú v˘sledky 

v oblasti bilaterálnej spolupráce 

Realizácia projektov vyzbrojovania je základn˘m 

predpokladom pokraãovania procesu 

modernizácie OS SR. Potreby ozbrojen˘ch 

síl uÏ dlhodobo prevy‰ujú moÏnosti rezortu 

v oblasti vyzbrojovania. V súãasnej 

ekonomickej situácii je veºmi zloÏité tieto 

potreby postupne uspokojovaÈ a zároveÀ podporovaÈ 

aj udrÏanie primeraného potenciálu 

slovenského obranného priemyslu a stimulovaÈ 

v˘skumné a v˘vojové aktivity pre zabezpeãenie 

inovaãn˘ch krokov a v˘chodísk pre 

budúce produkty obranného priemyslu. 

Rozvojové programy a projekty museli 

byÈ, z hºadiska zdrojového a ãasového prehodnotené 

a ich realizácia posunutá. Prioritou 

zostáva vyzbrojovanie jednotiek vyãleÀovan˘ch 

do operácií a ‰peciálne jednotky. 

V oblasti bilaterálnej spolupráce sa úspe‰- 

ne rozvíja spoloãn˘ projekt s Ministerstvom 

obrany âeskej republiky v oblasti ºahk˘ch obrnen˘ch 

vozidiel, kde oãakávam v˘razn˘ ekonomick˘ 

prínos pre obe strany. 

17

O Z B R O J E N É S I L Y 

S R 

„V minulom roku sme oslávili 80. v˘roãie vzniku VTSÚ Záhorie – Vojenského technického a skú‰obného 

ústavu Záhorie. V˘roãie spadlo do neºahkého obdobia, do ãasu nastupujúcej finanãnej a hospodárskej 

krízy, ktorá trvá dodnes. I napriek zloÏitosti celej situácie sa v‰ak na oblasÈ skú‰obníctva vojenskej techniky 

pozerám optimisticky, aj keì samozrejme viem, Ïe len optimistick˘ pohºad nestaãí. Na zabezpeãenie 

splnenia cieºov a úloh, ktoré stoja pred nami, je nevyhnutné neuspokojovaÈ sa s dosiahnut˘m 

‰tandardom a je potrebné neustále hºadaÈ stále nové optimálne rie‰enia, reagujúce na meniace sa 

spoloãenské podmienky a potreby. Pevne verím, Ïe Vojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav Záhorie 

je zariadením, ktoré dokáÏe svojim vybavením a ºudsk˘m potenciálom i pre ìal‰ie desaÈroãia zabezpeãiÈ 

ãinnosti, na ktoré bol ‰tatutárne zriaden˘“, povedal v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér 

Ing. Franti‰ek PETRÁ·, riaditeº VTSÚ Záhorie. 

VTSÚ Záhorie 

bude fungovaÈ naìalej 

na ‰piãkovej profesionálnej úrovni 

Aká je súãasná pozícia Vojenského technického 

a skú‰obného ústavu Záhorie v systéme 

Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky 

V dôsledku posledn˘ch reorganizaãn˘ch 

zmien nastali v ‰truktúre vojenskej technickej 

a skú‰obnej základne niektoré v˘razné zmeny. 

Do‰lo predov‰etk˘m k zlúãeniu dvoch vojensk˘ch 

a skú‰obn˘ch ústavov, ktoré boli doposiaº 

samostatn˘mi akciov˘mi spoloãnosÈami, s 

vojensk˘mi opravárensk˘mi podnikmi. Vojensk˘ 

technick˘ a skú‰obn˘ ústav Záhorie – vzhºadom 

na svoje ‰pecifiká – v‰ak naìalej zostáva 

rozpoãtovou organizáciou Ministerstva obrany 

SR v priamej podriadenosti Sekcie obranného 

plánovania a manaÏmentu zdrojov. 

To sú organizaãné zmeny. âinnosÈ podniku 

musí ale perfektne ‰lapaÈ aj poãas tak˘chto 

zmien. Na ão sa v aktuálnom období najviac 

zameriavate 

Principiálne hlavn˘m poslaním, na ktoré je 

v súãasnosti kladen˘ zv˘‰en˘ dôraz, je kontrola 

poÏadovan˘ch parametrov techniky a v˘zbroje, 

ktorá je a v budúcnosti bude pouÏívaná 

v Ozbrojen˘ch silách SR. Spomeniem v‰ak aj 

niektoré na‰e nové aktivity a orientácie v rámci 

Európskej obrannej agentúry (EDA), EOD 

aktivity, zapojenie sa do rie‰ení problémov boja 

proti terorizmu a roz‰írenie medzinárodnej spolupráce. 

Dosiahnutie tohto cieºa je moÏné iba 

vyspel˘m systémom skú‰obníctva, ão znamená 

prípravu ºudského potenciálu a technického 

vybavenia. 

Technick˘ rozvoj, inovácia, zlep‰ovanie technick˘ch 

parametrov – to je samozrejme alfa 

a omega pri akomkoºvek napredovaní. Ak˘ 

je zástoj Vojenského technického a skú‰obného 

ústavu Záhorie pri zvy‰ovaní kvalitatívnej 

latky ‰peciálnej techniky na Slovensku 

Áno, technick˘ rozvoj, inovácia, zlep‰ovanie 

technick˘ch parametrov nemôÏu zastaÈ a musia 

neustále napredovaÈ. Samozrejme, s touto filozofiou 

sa úplne stotoÏÀujem. Treba si v‰ak uvedomiÈ 

niektoré reálne súvislosti. V minulosti 

mala Slovenská republika relatívne vysoko rozvinut˘ 

ucelen˘ systém v˘voja, v˘roby a skú‰obníctva. 

V meniacich sa podmienkach je oblasÈ 

v˘voja a domácej produkcie v˘razne redukovaná, 

z ãoho vypl˘va, Ïe sa musíme zameriavaÈ 

hlavne na sledovanie trendov zahraniãného v˘voja 

‰peciálnej techniky a rozvoja skú‰obn˘ch 

metód, priãom na‰ou veºkou devízou je práve 

schopnosÈ porovnaÈ predchádzajúce skú‰obné 

metódy s metódami krajín NATO. 

Keì sme uÏ pri tejto téme, ãlenstvo Slovenska 

v NATO so sebou pochopiteºne prinieslo 

nutnosÈ implementácie noriem NATO aj 

do oblasti skú‰obníctva. Je uÏ slovenská technická 

‰tandardizácia a metodológia v tejto 

oblasti na porovnateºnej úrovni s armádami 

in˘ch krajín 

V prvom rade nesmieme situáciu chápaÈ tak, 

Ïe pre vstupom do NATO bola na‰a oblasÈ vojenského 

skú‰obníctva bez relevantn˘ch noriem 

a skú‰obn˘ch postupov. Naopak, âeskoslovensko 

malo sofistikovan˘ a veºmi prepracovan˘ 

systém, ktor˘ bol budovan˘ niekoºko desaÈroãí. 

Implementácia noriem NATO nebol a nie je 

jednoduch˘ a krátkodob˘ proces, najmä keì si 

uvedomíme, Ïe rádovo sú to stovky noriem a metodík, 

ktoré je potrebné postupne implementovaÈ. 

Takisto tento systém má svoju históriu, ktorého 

filozofia je zaloÏená na konsenze národn˘ch 

záujmov ãlensk˘ch krajín, priãom do popredia 

je stavaná úloha tzv. národn˘ch autorít, ktoré zabezpeãujú 

plnenie ‰pecifík v príslu‰nej krajine. 

ëalej si treba uvedomiÈ, Ïe prechod na normy 

NATO nie je len administratívny proces, 

ale je to i posúdenie vplyvu implementovaného 

STANAG-u na ãinnosÈ jednotliv˘ch zloÏiek 

Ozbrojen˘ch síl SR a ãasto i potreba vyãlenenia 

potrebn˘ch finanãn˘ch prostriedkov na zabezpeãenie 

skú‰ok a skú‰obn˘ch zariadení. 

Predchádzajúci systém pouÏívan˘ v krajinách 

b˘valej Var‰avskej zmluvy bol veºmi striktn˘ pre 

v‰etk˘ch jej ãlenov. Mnohé skú‰obné postupy v 

krajinách NATO sú podstatne rozpracovanej- 

‰ie, najmä v oblasti bezpeãnosti v˘zbroje. 

âlenstvo Slovenska v NATO prinieslo v‰ak 

aj úãasÈ na‰ich vojakov a vojenskej techniky 

v mierov˘ch misiách. Táto úãasÈ je jednou 

Odmínovací systém BOÎENA 5 

18


S R 

z mimoriadne kladn˘ch vizitiek na‰ej krajiny 

v súãasnom svetovom spoloãenstve. Ktoré 

konkrétne v˘robky, urãené pre mierové 

misie, pre‰li va‰imi skú‰obn˘mi zariadeniami 

Z pohºadu techniky boli vo VTSÚ Záhorie 

realizované kompletné v˘vojové skú‰ky odmínovacích 

systémov BOÎENA, aÏ po najnov‰í 

model BOÎENA 5. ëalej skú‰ky niektor˘ch 

druhov munície, najmä malokalibrovej, Ïenijnej 

a ruãn˘ch protitankov˘ch prostriedkov. 

Ná‰ potenciál je v‰ak omnoho väã‰í, najmä 

ão sa t˘ka vyuÏitia na‰ich poznatkov z rôznych 

technick˘ch rie‰ení, napríklad prídavnej ochrany, 

lafetácie v˘zbroje atì. 

Garantom alebo lep‰ie povedané prejavom 

vysokej úrovne va‰ej práce sú získané certifikáty. 

Vlastníkom ktor˘ch je Vojensk˘ technick˘ 

a skú‰obn˘ ústav Záhorie a aká je va‰a 

filozofia v tomto smere 

Samozrejme, i my sme sa museli prispôsobiÈ 

nov˘m svetov˘m trendom. V minulosti sme 

boli rezortnou organizáciou, poverenou vykonávaÈ 

skú‰ky techniky, v˘zbroje a munície. V 

rámci vtedaj‰ích vojensk˘ch predpisov to bolo 

postaãujúce, samozrejme pri re‰pektovaní noriem 

a skú‰obn˘ch postupov. 

Zapojením sa do procesu internacionalizácie 

skú‰obníctva, a taktieÏ v dôsledku ná‰ho záujmu 

realizovaÈ skú‰ky pre zahraniãné subjekty 

sme pristúpili k potrebe akreditácie jednotliv˘ch 

skú‰ok a k vybudovaniu systému manaÏérstva 

kvality. V súãasnosti je Vojensk˘ technick˘ 

a skú‰obn˘ ústav Záhorie akreditovan˘m 

skú‰obn˘m laboratóriom zbraní a v˘bu‰nín s 

medzinárodnou pôsobnosÈou podºa normy STN 

EN 17 025:2005 a pouÏíva systém manaÏérstva 

kvality podºa STN EN ISO 9001:2001. ëalej je 

Vojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav Záhorie 

autorizovaná osoba pre posudzovanie zhody v 

zmysle Zákona ã. 264/1999 Z.z. a vykonáva zatrieìovanie 

v˘bu‰n˘ch látok a predmetov v 

zmysle Odporúãaní OSN pre prepravu nebezpeãn˘ch 

vecí. O ìal‰ie tzv. národné autority v 

zmysle ‰tandardov NATO sa uchádzame a v súãasnosti 

sú v procese rie‰enia. 

Doteraz sme hovorili skôr o organizaãn˘ch a 

technick˘ch parametroch ãinnosti ústavu. 

Okrem certifikátov, ‰piãkovej metodológie a 

‰piãkového technického vybavenia v‰ak sta- 

Náv‰teva ministra národnej obrany âínskej ºudovej republiky generála Guanglie Lianga 

novené ciele nie je moÏné dosiahnuÈ bez kvalitn˘ch 

odborníkov a prípravy ºudského potenciálu. 

Aká je situácia v ústave v tomto 

smere 

ZískaÈ, vychovaÈ a udrÏaÈ kvalitn˘ ºudsk˘ 

potenciál napriek súãasnej hospodárskej kríze 

a prebytkom pracovnej sily je v skutoãnosti 

veºk˘ problém, ktor˘ pramení z niekoºk˘ch 

skutoãností: skú‰obníctvo a najmä skú‰obníctvo 

‰peciálnej techniky kladie na ºudí, pracujúcich 

v tomto odbore, ‰pecifické vysoké technické 

a jazykové poÏiadavky. Navy‰e z dôvodu absencie 

v˘chovy pracovníkov v tomto ‰pecifickom 

odbore v systéme ‰kolstva je nutná odborná 

príprava vlastn˘m pracoviskom. T˘m najrozhodujúcej‰ím 

problémom, na vyrie‰ení ktorého 

stojí a padá v‰etko ostatné, je v‰ak stávajúce nízke 

finanãné ohodnotenie pracovníkov v systéme 

verejnej správy. NemoÏno sa potom ãudovaÈ, 

Ïe mnohí, aj vynikajúci odborníci odchádzajú 

„za lep‰ím“. Ostávajú iba takí ºudia, u ktor˘ch 

záujem o tento ‰pecifick˘ odbor prevláda nad 

hmotn˘m ohodnotením a tak˘ch je veºmi málo. 

Na zaãiatku ná‰ho rozhovoru ste uviedli, Ïe 

Vojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav Záhorie 

– vzhºadom na svoje ‰pecifiká – naìalej 

zostáva rozpoãtovou organizáciou Ministerstva 

obrany SR v priamej podriadenosti Sekcie 

obranného plánovania a manaÏmentu 

zdrojov. Ktoré sú základné ãinnosti a sluÏby, 

ktoré poskytujete pre rezort Ministerstva 

obrany SR A poskytujete sluÏby aj pre iné 

rezorty ãi komerãné subjekty 

Spektrum na‰ej ãinnosti a poskytovan˘ch 

vedecko-technick˘ch sluÏieb v oblasti ‰peciálnej 

techniky je pomerne rozsiahle a orientované 

prevaÏne na plnenie poÏiadaviek a úloh pre 

rezort Ministerstva obrany SR. Tieto aktivity 

predstavujú prevaÏnú ãasÈ na‰ich kapacít. Poskytujeme 

v‰ak sluÏby i pre iné rezorty, ako sú 

napríklad Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo 

vnútra SR. V˘raznú oblasÈ spolupráce 

predstavujú i sluÏby pre ZdruÏenie obranného 

priemyslu (ZOP) SR, ktorého sme tieÏ ãlenom. 

Príkladom je rie‰enie niektor˘ch spoloãn˘ch 

projektov, ako modernizácia samohybnej 

kanónovej húfnice ZUZANA 2, ktorá je v súãasnosti 

v ‰tádiu skú‰ok, ale i poskytovanie 

skú‰ok a sluÏieb pre jednotliv˘ch ãlenov Zdru- 

Ïenia na komerãnej báze. 

4. septembra 2009 minister národnej obrany 

âínskej ºudovej republiky generál Guanglie 

Liang poãas jeho oficiálnej náv‰tevy Slovenskej 

republiky nav‰tívil i Vojensk˘ technick˘ 

a skú‰obn˘ ústav Záhorie. MôÏete o 

tejto v˘znamnej náv‰teve povedaÈ nieão bliÏ- 

‰ie âo bolo jej náplÀou 

Náv‰teva ministra národnej obrany âínskej 

ºudovej republiky generála Guanglie Lianga 

poãas jeho oficiálnej náv‰tevy Slovenskej republiky 

bola v súlade s programov˘m vyhlásením 

Vlády SR v oblasti podpory a rozvoja slovenského 

obranného priemyslu, jeho zapojenia 

sa do modernizácie a prezbrojenia Ozbrojen˘ch 

síl SR, ale i identifikácie ekonomick˘ch 

príleÏitostí v zahraniãí pre podniky ZdruÏenia 

obranného priemyslu SR a podporu ich exportn˘ch 

aktivít. Poãas tejto náv‰tevy vo Vojenskom 

technickom a skú‰obnom ústave Záhorie 

boli ãínskej delegácii prezentované moÏnosti 

obranného priemyslu SR a niektoré jeho v˘robky, 

ako zbraÀové systémy, ‰peciálne vojenské 

zdravotné vozidlá, bezpilotné prostriedky, odmínovacie 

zariadenia a iné produkty. 

155 mm 52 kal. samohybná kanónová húfnica ZUZANA 2 

Na záver rozhovoru sa vráÈme na jeho zaãiatok. 

Hovorili ste o súãasnej finanãnej a hospodárskej 

kríze a o jej dopadoch aj na oblasÈ 

skú‰obníctva. ZároveÀ ste v‰ak povedali, Ïe 

i napriek zloÏitosti celej situácie sa na oblasÈ 

skú‰obníctva vojenskej techniky pozeráte 

optimisticky. Aké sú teda – z tohto uhla pohºadu 

– ìal‰ie perspektívy 

Ako ìal‰iu perspektívu pre nasledujúce obdobie 

vidím zapojenie sa Vojenského technického 

a skú‰obného ústavu Záhorie, vzhºadom 

na obmedzen˘ domáci v˘skum a v˘voj, do organizácií 

NATO pre obrann˘ v˘skum. Chceme 

naìalej rozvíjaÈ aj doteraj‰iu spoluprácu s Európskou 

obrannou agentúrou, ale taktieÏ chceme 

na e‰te vy‰‰ej úrovni pokraãovaÈ v rozvíjaní 

partnersk˘ch vzÈahov v oblasti skú‰ok ‰peciálnej 

techniky najmä s âeskou republikou i 

ìal‰ími krajinami. 

Vojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ 

ústav Záhorie 

905 24 Senica 

tel.: 034 / 6514 296, 6970 680 

fax: 034 / 6514 659 

e-mail: vtsu@vtsu.sk, www.vtsu.sk 

19

Z D R U Î E N I E O B R A N N É H O P R I E M Y S L U S R 

ZdruÏenie obranného priemyslu Slovenskej republiky (ZOP SR) je záujmov˘m zdruÏením právnick˘ch 

osôb, pôsobiacich v oblasti obranného priemyslu. âlenskú základÀu tvoria v˘skumné, v˘vojové, v˘robné 

a obchodné spoloãnosti priemyslu, vojenské technické a skú‰obné ústavy, vojenské opravárenské podniky, 

vysoké ‰koly a akadémie. Poslaním ZdruÏenia je podieºaÈ sa na vytváraní optimálnych podmienok 

pre svojich ãlenov pri v˘skume, v˘voji, v˘robe, skú‰kach, opravách, modernizáciách a obchode s 

vojenskou technikou, v˘zbrojou a materiálom a obhajovaÈ ‰pecifické spoloãné záujmy ãlenov ZdruÏenia, 

a tieÏ ich individuálne záujmy, pokiaº nie sú v rozpore so spoloãn˘mi záujmami. Tieto ãinnosti 

zabezpeãuje ZOP SR v súlade s platn˘mi právnymi normami Slovenskej republiky a pri re‰pektovaní 

branno-bezpeãnostnej politiky Slovenskej republiky. ZOP SR zaãalo písaÈ desiaty rok histórie svojej 

existencie na slovenskom trhu s obrannou technikou. Pri tejto príleÏitosti Parlamentn˘ kuriér oslovil 

prezidenta ZdruÏenia Dr.h.c. prof. Ing. Jozefa MIHOKA, PhD. 

ZOP SR má ambíciu 

byÈ dynamick˘m prvkom, 

schopn˘m r˘chlo reagovaÈ 

na potreby svojich ãlenov 

Narastajúca ãlenská základÀa naznaãuje, 

Ïe za uplynulé roky si ZdruÏenie obranného 

priemyslu Slovenskej republiky vybudovalo 

pevnú pozíciu a získalo si dôveru 

nielen obchodn˘ch firiem, ale aj v˘skumn˘ch 

a v˘vojov˘ch ústavov a dokonca aj 

vysok˘ch ‰kôl. âo si sºubujete od spolupráce 

s t˘mito subjektmi, ktoré sú tak trochu 

mimo sféry tradiãného zbrojárskeho biznisu 

Podpora pri hºadaní obchodn˘ch príleÏitostí 

je len jednou z mnoh˘ch funkcií ZdruÏenia. 

Je pravdou, Ïe väã‰ina na‰ich ãlenov vstupuje 

do ZdruÏenia s oãakávaním, Ïe prostredníctvom 

neho sa dostanú k príleÏitostiam, projektom 

a informáciám, ktoré im pomôÏu pri predaji 

v˘robkov. Na‰e ambície v‰ak nezaãínajú 

a nekonãia len pri obchode, úspech na trhu sa 

zaãína pri dobrom, kvalitnom a z hºadiska 

cieºovej skupiny zaujímavom produkte. 

V tom vidíme veºkú úlohu v˘skumu a v˘voja. 

V spolupráci s na‰imi vysok˘mi ‰kolami 

a akadémiami sa usilujeme o spoloãn˘ postup 

v tejto oblasti tak, aby sme neobjavovali 

objavené, ale zamerali sa na nové, perspektívne 

rie‰enia, ktoré nájdu uplatnenie v praxi. 

Bolo by chybou nevyuÏiÈ mozgov˘ potenciál, 

ktor˘m disponuje napríklad Fakulta ‰peciálnej 

techniky Trenãianskej univerzity alebo 

Akadémia ozbrojen˘ch síl v Liptovskom 

Mikulá‰i. 

Navy‰e si uvedomujeme, Ïe ‰tát bude na 

v˘skum prispievaÈ stále menej, preto musíme 

vo väã‰ej miere vyuÏívaÈ aj moÏnosti a zdroje, 

ktoré ponúka Európska únia vo forme ãerpania 

nenávratn˘ch finanãn˘ch príspevkov z 

eurofondov. 

Po uplynutí dvojroãného funkãného obdobia 

ste boli na poslednom valnom zhromaÏdení 

ZdruÏenia obranného priemyslu 

SR opätovne zvolen˘ do funkcie prezidenta. 

Dá sa to chápaÈ ako vyjadrenie spokojnosti 

ãlenov s v˘sledkami va‰ej práce... 

VáÏim si názor ãlenskej základne a dôveru, 

ktorú vloÏila do staronového prezídia. Takéto 

ocenenie je dôkazom toho, Ïe filozofia 

na‰ej práce má správne smerovanie a Ïe to, 

ão robíme, má zmysel. Nedá mi nepripomenúÈ, 

Ïe obrovsk˘ podiel na aktivitách Zdru- 

Ïenia majú ãlenovia prezídia, ktorí sú ako manaÏéri 

vo svojich matersk˘ch spoloãnostiach 

vystavení vysokému pracovnému nasadeniu 

a i napriek tomu si dokáÏu nájsÈ priestor pre 

prácu v ZdruÏení a venovaÈ sa napæÀaniu poslania 

ZdruÏenia. 

Som rád, Ïe môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe sme 

spoloãne urobili veºk˘ kus práce napr. v oblasti 

legislatívy. Nov˘ zákon o obchodovaní 

s vojensk˘m materiálom sa t˘ka väã‰iny na- 

‰ich ãlenov, preto sme povaÏovali za prioritné 

pokúsiÈ sa doÀ zapracovaÈ my‰lienky a 

podnety ãlenov ZdruÏenia tak, aby v koneãnom 

dôsledku bolo jeho uplatÀovanie pre 

slovensk˘ obrann˘ priemysel efektívne. 

Verím, Ïe ãlenovia ZdruÏenia ocenili aj 

na‰u prácu na poli medzinárodn˘ch vzÈahov. 

Stretnutia na‰ich podnikateºov s predstaviteºmi 

Európskej obrannej agentúry, so zástupcami 

ministerstiev obrany Srbska a Ukrajiny, 

úãasÈ na medzinárodn˘ch veºtrhoch obrannej 

techniky, ìalej organizovanie konferencií 

a workshopov, poskytovanie informaãného 

servisu, spracovanie nov˘ch propagaãn˘ch 

materiálov a mnoÏstvo ìal‰ích ak- 

20

Z D R U Î E N I E O B R A N N É H O P R I E M Y S L U S R 

tivít sa stretlo u na‰ich ãlenov s priazniv˘m 

ohlasom. 

âo pripravujete pre ãlenov ZdruÏenia v 

ìal‰om funkãnom období Neobávate sa, 

Ïe sa „studnica“ va‰ich nápadov pre prácu 

v ZdruÏení uÏ vyãerpala alebo vidíte 

e‰te nejaké nové moÏnosti, ako posunúÈ 

ZdruÏenie ìalej 

Myslím si, Ïe s tímom, ktor˘ ma obklopuje, 

o nedostatku nápadov nemôÏe byÈ ani 

reãi. âaká nás e‰te veºa práce napríklad v súvislosti 

s úãasÈou slovensk˘ch subjektov na 

medzinárodn˘ch ‰túdiách a projektoch NIAG 

a EDA. Vstup do t˘chto ‰túdií a samotná 

orientácia v procesoch úãasti na nich je pomerne 

komplikovaná záleÏitosÈ a slabá úãasÈ 

Slovenska v nich je ãiastoãne spôsobená aj 

t˘m, Ïe na‰e firmy nevedia, ako to vlastne 

funguje. Na jeseÀ plánujeme pripraviÈ workshop, 

na ktorom odborníci s praktick˘mi skúsenosÈami 

poradia, ako postupovaÈ pri úãasti 

na ‰túdiách, ako vyhºadávaÈ a vyuÏívaÈ informácie 

na portáloch európskych ‰truktúr a 

ako sa zapojiÈ do európskej elektronickej databázy 

dodávateºov ‰peciálnej techniky. 

ëal‰ou oblasÈou, o ktorej vieme, Ïe jej zatiaº 

nebola venovaná dostatoãná pozornosÈ, je 

oblasÈ vzÈahov s Ministerstvom obrany SR. 

Chceli by sme daÈ doteraj‰ej spolupráci s ministerstvom 

nov˘ rozmer a zintenzívniÈ nielen 

informaãné toky smerom od ministerstva 

k podnikateºsk˘m subjektom, ale aj samotnú 

úãasÈ predstaviteºov ZdruÏenia pri presadzovaní 

politiky vlády v oblasti podpory obranného 

priemyslu a identifikácie príleÏitostí a zapojenia 

sa slovenského obranného priemyslu 

do vyzbrojovania a obranného v˘skumu v 

rámci NATO. Princípy fungovania takejto 

spolupráce chceme zakotviÈ v novej dohode 

o spolupráci medzi Ministerstvom obrany SR 

a ZdruÏením obranného priemyslu SR. Priznávame, 

Ïe plnenie pôvodnej zmluvy s ministerstvom 

obrany, ktorej platnosÈ uÏ vypr‰ala, 

bolo viac-menej formálne, preto návrh novej 

dohody podlieha veºmi dôkladnému pripomienkovaniu 

aj zo strany na‰ich ãlenov. Práve 

ich poÏiadavky by mali byÈ do dohody 

pretransformované a potom to uÏ bude na 

nás, aby sme ich napæÀanie ustráÏili. 

ëalej máme záujem o rozvoj spolupráce s 

obchodn˘mi radcami a vojensk˘mi pridelencami 

v zahraniãí. Títo ºudia disponujú cenn˘mi 

informáciami z konkrétnych trhov, na rozdiel 

od na‰ich firiem sú takpovediac na „mieste 

ãinu“ a môÏu byÈ veºmi nápomocní pri vyhºadávaní 

obchodn˘ch príleÏitostí, ale aj pri 

samotnom ponukovom konaní do tendrov. 

OceÀujem, Ïe niektoré slovenské zastupiteºské 

úrady sú v tejto oblasti naozaj veºmi iniciatívne. 

Ako príklad môÏem uviesÈ na‰e veºvyslanectvo 

v Lisabone, s ktor˘m v súãasnosti 

pripravujeme stretnutie na‰ich ãlenov s firmami, 

zdruÏen˘mi v Asociácii obranného 

priemyslu Portugalska. 

Zdá sa, Ïe ZdruÏenia sa kríza net˘ka a 

práce má stále dosÈ... 

Práve kvôli kríze e‰te viac ako doteraz. V 

ãase re‰trikcie v˘davkov na obranu je obchod 

so ‰peciálnou technikou stále nároãnej- 

‰í. Toto je obdobie, keì by sme chceli firmám 

e‰te viac pomôcÈ formou roz‰írenia a skvalitnenia 

na‰ich sluÏieb. Sme otvorení nov˘m 

podnetom aj zo strany ãlenskej základne, ale 

ceníme si zároveÀ aj kritické názory na na‰u 

prácu. ZdruÏenie má ambíciu byÈ dynamick˘m 

prvkom, schopn˘m r˘chlo reagovaÈ na 

potreby svojich ãlenov. V rámci limitovan˘ch 

finanãn˘ch moÏností, ktoré máme k 

dispozícii, sa pokú‰ame maximálne priblíÏiÈ 

záujmom na‰ich subjektov a podporovaÈ ich. 

Veríme, Ïe sa nám to bude dariÈ i naìalej. 

Ako hodnotíte dne‰nú situáciu v slovenskom 

obrannom priemysle v‰eobecne Nastal 

za uplynulé obdobie posun k lep‰iemu 

V‰etci vedia, ak˘ bol stav a v˘chodiskové 

podmienky slovenského obranného priemyslu 

po konverzii a následn˘ch procesoch. Dnes 

je uÏ zbytoãné plakaÈ nad rozliatym mliekom. 

Musíme sa vysporiadaÈ s t˘m, Ïe situácia 

uÏ nikdy nebude ako pred rokom 1989, ale 

môÏeme e‰te veºa urobiÈ pre to, aby slovensk˘ 

obrann˘ priemysel dal o sebe vedieÈ. 

Rozpracovan˘ch je niekoºko perspektívnych 

projektov nov˘ch sofistikovanej‰ích 

systémov pre nároãnej‰ie, vyspelé trhy. Stále 

máme záujem aj na pokraãovaní spolupráce 

s krajinami tretieho sveta v oblasti modernizácie 

techniky, ktorá pochádza z na‰ej v˘roby. 

Je ão ponúkaÈ, ale niekedy si komplikujeme 

Ïivot aj my sami. Firmy si navzájom 

zbytoãne konkurujú, nejednotnosÈ v prezentácii 

produktov potenciálnym zákazníkom 

má za dôsledok neprehºadnosÈ vzÈahov a 

vzbudzuje u nich urãitú nedôveru. Chceli by 

sme zaktivizovaÈ na‰ich ãlenov k väã‰ej spolupráci 

medzi sebou navzájom, aby nedochádzalo 

k prekr˘vaniu sa aktivít. Dne‰n˘m 

trendom je spájanie síl a nie ich trie‰tenie. A 

na‰i súperi to veºmi dobre vedia. 

Aké sú teda va‰e predpovede na ìal‰ie obdobie 

v súvislosti so slovensk˘m obrann˘m 

priemyslom Na ão by sa podºa vás 

mali na‰e firmy orientovaÈ viac neÏ doteraz 

Ako som uÏ naznaãil, slovensk˘ obrann˘ 

priemysel sa chtiac-nechtiac musí prispôsobiÈ 

trendu globalizácie a spojiÈ sily v medzinárodnom 

konkurenãnom boji. Je najvy‰‰í 

ãas vytiahnuÈ a oprá‰iÈ niektoré trochu zabudnuté, 

ale zároveÀ nadãasové projekty, vrátiÈ 

sa k t˘m, ktoré sú zaujímavé a perspektívne. 

Väã‰iu pozornosÈ musíme sústreìovaÈ na existujúcu 

techniku, zlep‰enie jej parametrov, 

napr. odolnosti techniky, pouÏívanej v mierov˘ch 

misiách, voãi ruãn˘m zbraniam, roz‰írenie 

jej variability, prispôsobenie pre noãné 

videnie, aplikáciu gyroskopov a podobne. 

Nemusíme za kaÏdú cenu star‰iu techniku 

likvidovaÈ, ale mali by sme sa pokúsiÈ vyuÏiÈ 

ju aj tak˘m spôsobom, ako je upgrade. 

Stále v˘raznej‰ím problémom je odborn˘ 

ºudsk˘ potenciál. Na kvalitn˘ v˘voj a v˘robu 

potrebujeme ‰piãkov˘ch ‰pecialistov, ktorí 

ãasto z dôvodov, Ïe ich nedokáÏeme zaplatiÈ, 

odchádzajú buì v rámci branÏe k zahraniãnej 

konkurencii alebo dokonca do úplne 

iného biznisu. Ich návrat b˘va komplikovan˘, 

stratia sa väzby a nájsÈ adekvátnu náhradu 

nie je jednoduché. 

Keì chceme udrÏaÈ krok so svetom, musíme 

hºadaÈ spôsoby a zdroje, ako prilákaÈ aj zahraniãn˘ch 

odborníkov, aby sa podieºali na 

v˘voji nov˘ch konkurencieschopn˘ch produktov. 

Tajomstvo úspechu je vÏdy v ºuìoch. 

Ak sa dajú dohromady skutoãní technickí 

odborníci s kvalitn˘mi a skúsen˘mi manaÏérmi, 

‰anca na úspech v˘razne narastá. Som rád, 

Ïe v slovenskom obrannom priemysle máme 

také firmy, ktoré to potvrdzujú a ktoré doká- 

Ïu byÈ prinajmen‰om rovnocenn˘mi súpermi 

pre siln˘ch hráãov na svetov˘ch trhoch. 

21


S R 

Ozbrojené sily Slovenskej republiky reagujú na súãasné hrozby ‰írenia zbraní hromadného niãenia 

rozvojom svojich spôsobilostí v oblasti radiaãnej, chemickej a biologickej ochrany. Tieto spôsobilosti sú 

vo v‰etk˘ch jednotkách OS SR rozvíjané aj v súlade s dokumentmi NATO, ktoré spresÀujú súãasné 

poÏiadavky pre pôsobenie vojensk˘ch jednotiek Aliancie v kontaminovanom prostredí. 

Systém RCHB IS bol zaveden˘ 

do Ozbrojen˘ch síl SR 

SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., má 

sídlo v Bratislave a v˘vojovov˘robnú 

prevádzku v Liptovskom 

Mikulá‰i. PrevaÏná ãasÈ 

pracovníkov firmy pochádza 

z vojenského v˘skumu. 

SpoloãnosÈ sa od svojho poãiatku 

orientuje na v˘voj, realizáciu 

a integráciu systémov velenia 

a v˘cviku pre pozemné sily. 

SpoloãnosÈ zrealizovala niekoºko 

úspe‰n˘ch projektov, ktoré sú 

zavedené do pouÏitia alebo sú 

po vojskov˘ch skú‰kach. 

Niektoré z projektov boli rie‰ené 

samostatne, viaceré v‰ak boli 

integrované do funkãného celku 

v spolupráci v˘robn˘ch 

a v˘vojov˘ch firiem. 

SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., 

pri svojej práci vyuÏíva od roku 

2003 systém riadenia kvality 

ISO 9001:2000. Poãas rie‰enia 

zahraniãn˘ch dodávok boli 

systém riadenia kvality 

a jeho aplikácia pri v˘robe 

overované zahraniãn˘mi 

odberateºsk˘mi auditmi. 

CSBC, spol. s r. o. 

Roºnícka 10, 831 07 Bratislava 

Tel.: +421 44 5570 141, 5570 142 

Fax: +421 44 5570 143 

e-mail: csbc@csbc.sk 

Systém RCHB IS je systém na zber a 

spracovanie údajov o udalostiach rádiovej a 

chemickej situácie na území Slovenska. 

Ozbrojené sily SR sú vyzbrojené viacer˘mi 

modern˘mi prostriedkami na meranie a anal˘zu 

vybran˘ch bojov˘ch látok a radiácie. 

Od zaãiatku rie‰enia systému RCHB IS bolo 

úlohou ich prepojenie do jedného systému 

s moÏnosÈami distribúcie dát a ich zobrazenia 

na pracovné stanice systému a do systému 

automatizácie velenia C2SYS. Pracovné 

stanice môÏu byÈ rozmiestnené aj u súãinnostn˘ch 

rezortov. 

Systém je urãen˘ na zabezpeãenie a podporu 

rozhodovacích a riadiacich procesov, na 

spracovanie dátov˘ch a obrazov˘ch informácií 

smerom k nadriadenému veliteºovi a ‰tábu, 

podriaden˘m a spolupôsobiacim jednotkám, 

pri zabezpeãení poÏadovanej úrovne interoperability 

s NATO. 

Systém RCHB IS poskytuje uÏívateºovi 

informaãn˘ systém, ktor˘ umoÏní spracovávaÈ 

aktuálne informácie bezprostredne a pritom 

bezpeãne ich distribuovaÈ medzi v‰etk˘mi 

stupÀami velenia a riadenia. V procese zavedenia 

bolo preskú‰ané pouÏitie RCHB IS 

v organizaãnom zaãlenení OS SR. Bola preverená 

úãinnosÈ a spoºahlivosÈ spojenia a 

prenosu informácií, spoºahlivosÈ a pohotovosÈ 

RCHB IS k stanovenej ãinnosti, bolo 

overené spracovanie a prenos údajov o radiaãnej, 

chemickej a biologickej situácii v 

rámci RCHB informaãného systému, bola 

overená nároãnosÈ na obsluhu a ergonomiku 

RCHB IS, spôsob obsluhy, poÏiadavky na 

jej odbornú spôsobilosÈ, poÏiadavky na teoretickú 

a praktickú nároãnosÈ obsluhy, ulo- 

Ïenie zariadení, návod na obsluhu a odolnosÈ 

uloÏenia jednotliv˘ch zariadení RCHB IS, 

príslu‰enstvo. 

Vojskové skú‰ky prebehli úspe‰ne a systém 

bol zaveden˘ rozhodnutím ministerstva 

obrany do v˘zbroje Ozbrojen˘ch síl SR. 

22


S R 

Záväzky zaväzujú 

Náãelník Generálneho ‰tábu ozbrojen˘ch síl SR generál Ing. ªubomír BULÍK, CSc. v rozhovore 

pre Parlamentn˘ kuriér zhodnotil aj medzinárodné záväzky vypl˘vajúce z ãlenstva v NATO 

a ozbrojen˘ch zloÏkách EÚ. Rozhovor pripravila redaktorka Anna Komová. 

Vstupom Slovenska do NATO prevzali v‰etky 

zloÏky ozbrojen˘ch síl SR isté záväzky, 

ktoré vypl˘vajú z novej skutoãnosti. Ktoré sú 

najdôleÏitej‰ie priority a ako ich hodnotíte po 

rokoch 

V prvom rade je potrebné zdôrazniÈ, Ïe aj 

Aliancia je v neustálom procese v˘voja, ktor˘ 

ovplyvÀuje meniace sa bezpeãnostné prostredie. 

Tak tomu je i dnes a z toho vypl˘vajú aj poÏiadavky 

na jednotlivé ãlenské krajiny. V dobe 

vstupu sme vnímali ako hlavn˘ cieº a záväzok 

smerom k NATO transformáciu na‰ich ozbrojen˘ch 

síl v zmysle prijat˘ch cieºov síl. Ciele síl 

predstavujú poÏiadavky na vy‰‰iu spôsobilosÈ 

ozbrojen˘ch síl ãlensk˘ch ‰tátov NATO, ktoré 

sa vyuÏívajú hlavne pri tvorbe a pôsobení zastúpenia 

v medzinárodn˘ch vojensk˘ch zoskupeniach. 

Dnes vidíme, Ïe musíme v rámci plnenia 

záväzkov zabezpeãiÈ príspevok do operácií medzinárodného 

krízového manaÏmentu na základe 

princípu „fair share“, príspevok do veliteºsk˘ch 

‰truktúr NATO, zapojenie sa do integrovanej 

protivzdu‰nej obrany NATINADS, príspevok 

do síl okamÏitej reakcie NRF a súãasne zabezpeãovaÈ 

uÏ spomínanú transformáciu. 

Z konkrétnych v˘sledkov chcem vyzdvihnúÈ 

na‰e príspevky do operácií ISAF v Afganistane 

a KFOR v Kosove, kde má plnenie úloh na‰imi 

vojakmi vysok˘ kredit. ëalej je to certifikácia 

prápornej skupiny a ìal‰ích jednotiek do Síl vysokej 

pripravenosti NATO a jej zaradenie do ‰esÈmesaãného 

pohotovostného reÏimu NRF a 

plnenie úloh NATINADS. Samozrejme tento 

zoznam nie je úpln˘ a zahrÀuje cel˘ rad ìal‰ích 

oblastí. 

Sú ozbrojené sily SR pripravené po kaÏdej 

stránke tak, aby obstáli v nároãn˘ch podmienkach, 

ktoré sú spôsobené konkrétne finanãnou 

krízou 

Ako aj ostatné rezorty, aj my sme boli nútení 

hºadaÈ rie‰enia kde a ako u‰etriÈ finanãné 

zdroje. Jedinou efektívnou cestou bolo stanovenie 

si priorít. Zo‰tíhlili sme veliteºské ‰truktúry 

a zredukovali vybrané bojové a zabezpeãovacie 

jednotky, ktoré sa priamo nepodieºajú na plnení 

hlavn˘ch priorít. Cieºom bolo udrÏaÈ ná‰ príspevok 

v operáciách ISAF a KFOR, pripraviÈ a 

udrÏaÈ v pohotovostnom reÏime ná‰ príspevok 

do bojovej skupiny vytváranej spolu s âR, zabezpeãiÈ 

plnenie úloh NATINADS, pokraãovaÈ 

v transformácii ozbrojen˘ch síl a v neposlednej 

rade byÈ pripravení na plnenie úloh na vlastnom 

teritóriu v zmysle platnej legislatívy. MôÏem 

kon‰tatovaÈ, Ïe sa nám tento cieº darí plniÈ. Na 

druhej strane musím otvorene priznaÈ, Ïe problematiku 

nedostatku financií rie‰ime takmer kaÏd˘ 

deÀ, kedy musíme veºmi starostlivo posudzovaÈ 

kaÏdé vynakladané euro. 

Ak˘ je reálny stav v technickej a personálnej 

oblasti v rámci ozbrojen˘ch síl SR 

Na‰e ozbrojené sily prechádzajú reorganizaãn˘mi 

zmenami, spojen˘mi s optimalizáciou 

veliteºsk˘ch ‰truktúr a organizaãn˘ch ‰truktúr 

jednotiek. Cieºom je zjednodu‰iÈ systém velenia 

a odstrániÈ duplicity, ão v praxi znamená zlúãiÈ 

rovnaké druhy jednotiek a vyradiÈ zastarané 

druhy techniky. Na elimináciu vzniku moÏn˘ch 

problémov v personálnej oblasti boli prijaté 

opatrenia na udrÏanie funkãnosti útvarov a jednotiek 

a na zabezpeãenie transparentného a spravodlivého 

procesu udrÏovania personálu. 

Zvlá‰tna pozornosÈ bola venovaná kategórii 

personálu s vysok˘m potenciálom uplatnenia sa 

v budúcich ozbrojen˘ch silách. Voºné funkcie 

sme obsadili kvalitn˘m vojensk˘m personálom 

podºa potrieb ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky 

s dôrazom na profesionálnych vojakov 

vracajúcich sa z pôsobenia v ‰truktúrach NATO 

a EÚ. Prikroãili sme k obmedzeniu regrutácie s 

t˘m, Ïe do konca roka zregrutujeme maximálne 

90 nov˘ch profesionálnych vojakov. Pokraãujeme 

aj v zniÏovaní poãtu personálu, do konca 

roka by poãty ozbrojen˘ch síl mali byÈ ‰tíhlej- 

‰ie asi o 700 profesionálnych vojakov. Opustia 

nás najmä tí, ktorí uÏ dosiahli stanovené roky 

sluÏby, priãom najkvalitnej‰í a perspektívny 

personál sa snaÏíme stále udrÏaÈ. 

âo sa t˘ka techniky, podstatná ãasÈ v˘zbroje 

a techniky ozbrojen˘ch síl je dediãstvom z predchádzajúcich 

ãias, vo väã‰ine morálne zastaraná. 

Bola poplatná svojej dobe a v súãasnosti uÏ 

prestáva vyhovovaÈ poÏiadavkám na moderné, 

flexibilné, kompatibilné ozbrojené sily pôsobiace 

v medzinárodnom prostredí NATO. Preto 

v˘zbroj a techniku od vzniku ozbrojen˘ch síl 

Slovenskej republiky postupne modernizujeme. 

Od roku 1993 bolo do ozbrojen˘ch síl zaveden˘ch 

256 druhov novej v˘zbroje, techniky a 

materiálu. Ide o v˘bavu jednotlivca, ako napr. 

nepriestrelné a bojové vesty, optika pre noãné videnie, 

goratexové vybavenie, nosn˘ modulárny 

systém. V oblasti modernizácie v˘cviku zasa o 

tvorbu modern˘ch v˘cvikov˘ch zariadení ako sú 

bojové v˘cvikové centrá, simulácie, strelnice atì. 

Obstarali sme komunikaãné a informaãné systémy 

a pokraãujeme v obmene techniky z ÈaÏkej 

na ºahkú obrnenú kolesovú techniku. V rie- 

‰ení je stále nadobudnutie leteckej operaãnej 

dopravy a prepravy. 

V mnoh˘ch prípadoch nie sú tieto zmeny pre 

laickú verejnosÈ pozorovateºné, pretoÏe ide o 

‰pecializované modernizaãné projekty. V koneãnom 

dôsledku v‰ak v˘razn˘m spôsobom 

zlep‰ujú bojové spôsobilosti a spoºahlivosÈ v˘zbroje 

a techniky v operaãnom nasadení. Prebiehajúca 

reforma na‰ich ozbrojen˘ch síl je v tomto 

smere správne nastavená a postupne, v závislosti 

na prioritách a zdrojoch, meníme na‰e 

sily z pomal˘ch, nákladn˘ch, ÈaÏk˘ch mechanizovan˘ch 

jednotiek na r˘chle, agilné, vysoko 

mobilné a r˘chlo nasaditeºné motorizované sily, 

ktoré sú adaptabilnej‰ie, flexibilnej‰ie, cenovo 

prístupnej‰ie pri nepredvídan˘ch udalostiach v 

budúcnosti. 

V súãasnosti máme rozpracovan˘ch 23 projektov. 

Medzi najv˘znamnej‰ie patrí náhrada 

zastaran˘ch terénnych automobilov UAZ za 

nové, s modern˘m vybavením a balistickou 

ochranou, nov˘ nákladn˘ terénny ÈaÏk˘ automobil, 

prieskumn˘ komplet radiaãnej, chemickej a 

biologickej ochrany, cisternov˘ automobil a ìal- 

‰ie. Tieto projekty patria medzi finanãne nároãné 

a v období krátenia rozpoãtu bude ich plnenie 

sÈaÏené. Pre funkãnosÈ ozbrojen˘ch síl sú 

v‰ak nevyhnutné. 

1. januára 2006 zanikla základná vojenská 

sluÏba a ozbrojené sily SR sa stali vlastne 

plne profesionalizovan˘mi, ako ste pocítili 

túto zmenu, ktorá znamenala novú etapu, 

bol to dobr˘ krok 

23


S R 

Pozitívny efekt tejto zmeny je citeºn˘ uÏ dnes. 

Pred ozbrojen˘mi silami stoja nové v˘zvy v podobe 

nov˘ch technológií, charakteru bojov˘ch 

operácií a hlavne nového profesionálneho prostredia, 

ktoré nevzniká iba zru‰ením povinnej vojenskej 

sluÏby. Prostredie, ktoré sme vybudovali 

a neustále zvy‰ujeme jeho úroveÀ, musí formovaÈ 

vysoko motivovaného, dobre vycviãeného a 

disciplinovaného profesionálneho vojaka. Základnou 

podmienkou je vytvorenie systému hodnôt 

profesionálneho vojaka spoãívajúci vo vysok˘ch 

‰tandardoch bezúhonnosti, morálky, charakteru, 

fyzick˘ch schopností a oddanosti záväzku 

sluÏby v prospech vlasti. Je to aj otázka zlep‰ovania 

disciplíny, osobného vzhºadu, starostlivosti 

o pridelenú techniku, reprezentácie ozbrojen˘ch 

síl profesionálnym vystupovaním a prístupom 

k zveren˘m úlohám. Skutoãn˘ profesionál 

neustále pracuje na svojom sebazdokonaºovaní 

s cieºom aktívne a efektívne prispieÈ k úspe‰- 

nému splneniu osobn˘ch úloh a úloh tímu, ktorého 

je súãasÈou. Profesionálny vojak musí byÈ 

zároveÀ motivovan˘ k sluÏbe ‰tátu na základe 

svojej profesionálnej hrdosti a lojalite k predstaviteºom 

‰tátu a k ozbrojen˘m silám. Motivácia 

je v profesionálnom prostredí dôleÏitej‰ia ako stimulácia, 

to znamená, Ïe profesionál je „rytierom, 

nie Ïoldnierom“. 

Stabilita profesionálneho prostredia závisí od 

stavu platnej legislatívy a v˘razne na Àu vpl˘vajú 

vonkaj‰ie a vnútorné determinanty. Z vonkaj‰ích 

determinantov je najdôleÏitej‰ím udrÏanie 

konkurencieschopnosti ozbrojen˘ch síl na 

trhu práce. 

UdrÏanie stabilného prostredia zvnútra rezortu 

obrany, ako aj ozbrojen˘ch síl podmieÀuje 

komplexné rie‰enie a vytvorenie systému 

motivácie a stimulácie s vyuÏitím uÏ zaveden˘ch 

a overen˘ch motivaãn˘ch a stimulaãn˘ch faktorov, 

ktoré zabezpeãia pracovnú spokojnosÈ 

profesionálnych vojakov a prostredie na stabilizovanie 

najkvalifikovanej‰ích, kompetentn˘ch 

a najlep‰ích profesionálnych vojakov. Nemenej 

dôleÏit˘m faktorom pre spokojnosÈ profesionálnych 

vojakov ako v pracovnom, tak aj v súkromnom 

Ïivote v‰ak musí byÈ aj garancia sociálnych 

istôt. 

MôÏu sa ozbrojené sily Slovenskej republiky 

porovnávaÈ svojou kvalitou s armádami in˘ch 

ãlensk˘ch ‰tátov NATO 

Odpoveì na túto otázku nie je jednoduchá a 

ani jednoznaãná. MôÏeme hovoriÈ o kvalite vojenského 

personálu, kvalite vojenskej v˘zbroje, 

kvalite plnenia úloh a podobne. Praktické v˘sledky 

z vojensk˘ch operácií a misií ukazujú z 

t˘ch úloh, ktoré plníme, Ïe plnenie úloh na‰imi 

vojakmi má vysokú plne zrovnateºnú úroveÀ s 

vojakmi z armád in˘ch ãlensk˘ch ‰tátov NATO 

a udrÏujú si stále vysok˘ kredit. âo sa t˘ka 

zbraní a vojenskej techniky je moÏné kon‰tatovaÈ, 

Ïe modernizácia postupne pokraãuje, ale 

máme stále veºk˘ kus cesty pred sebou. 

Nepre‰iel dlh˘ ãas od kon‰tatovania, Ïe stav 

vybavenia ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky 

a v˘cvikov˘ch priestorov je doslova kritick˘. 

Ako ste dokázali zvládnuÈ tento problém 

V˘cvik jednotiek vykonávame v súlade so 

základn˘m princípom, aby v˘cvik jednotiek 

zodpovedal ich zaradeniu do jednotliv˘ch kategórii 

a tried pripravenosti. To znamená veºmi dôsledne 

a úãelne vyuÏitie finanãn˘ch prostriedkov 

rezortu obrany. 

Aj keì na‰ou snahou je naìalej vykonávaÈ v˘cvik 

na posádkov˘ch strelniciach a cviãiskách, 

je pravdou, Ïe nie v‰etky zodpovedajú skutoãn˘m 

potrebám na vykonávanie v˘cviku. Preto 

pri dosahovaní jeho vy‰‰ej úrovne vyuÏívame 

v˘cvikové priestory Kamenica n/Cirochou, Tureck˘ 

vrch, Záhorie a predov‰etk˘m ná‰ najväã- 

‰í a ão sa t˘ka v˘cviku najvariabilnej‰í v˘cvikov˘ 

priestor Le‰È. 

Obzvlá‰È v˘cvikové priestory a zariadenia 

Ústavu ‰peciálneho zdravotníctva a v˘cviku 

MO SR (Ú·ZV MO SR) v Le‰ti poskytujú podmienky 

blíÏiace sa reálnej podobe novodob˘ch 

bojísk. Veºmi sa osvedãuje v˘cvik v jeho simulaãnom 

centre. Velitelia a ‰táby sú preverení z 

ovládania operaãn˘ch postupov a bojujúce jednotky 

súãasne overujú správnosÈ v˘stupov plánovacieho 

procesu a rozhodovania svojich veliteºov 

a ‰tábov pri plnení operaãn˘ch úloh v zlo- 

Ïit˘ch a neustále sa meniacich situáciách. 

Veºmi dôleÏit˘ je aj v˘cvik na‰ich prioritn˘ch 

jednotiek vo v˘cvikovom zariadení Ú·ZV 

MO SR „Jakub Village“, kde si môÏu jednotky 

reálne precviãiÈ boj v zastavan˘ch oblastiach aj 

s pouÏitím ostrej munície. Zariadenie na v˘cvik 

taktiky a streleckej prípravy v zastavan˘ch oblastiach 

umoÏÀuje viesÈ ostrú streºbu ãím sa v˘razne 

kvalitatívne posunula úroveÀ v˘cviku deklarovan˘ch 

jednotiek a zároveÀ i motivácia 

cviãiacich. Spomínané zariadenia umoÏÀujú realizáciu 

komplexného, realistického a efektívneho 

v˘cviku, vrátane ãinnosti v noci, ãi zníÏenej 

viditeºnosti. Pozitívny dopad na efektívnu prípravu 

jednotiek do operácie ISAF v Afganistane má 

aj na tento úãel ‰peciálne vybudovan˘ CAMP 

·TEFÁNIK v Le‰ti, ktor˘ pribliÏuje prostredie 

pôsobenia na‰ich stráÏnych jednotiek v tejto 

operácii. 

Ako pokraãuje transformácia ozbrojen˘ch 

síl Slovenskej republiky v zmysle harmonizácie 

systémov obranného plánovania Slovenska 

a NATO 

Hlavné reformné úsilie bolo na‰tartované v 

roku 2001 schválením dokumentov Vojenská 

stratégia SR a Dlhodob˘ plán ‰truktúry a rozvoja 

ozbrojen˘ch síl – Model 2010. V rámci obranného 

plánovania NATO sme postupne dostali 

Ciele síl NATO pre Slovenskú republiku na 

roky 2004, 2006 a 2008. Aliancia prostredníctvom 

t˘chto cieºov síl usmerÀuje národné plánovacie 

procesy jednotliv˘ch krajín smerom k nedostatkov˘m 

spôsobilosÈami. Tak, ako je to ‰tandardné, 

dochádza aj u nás v rámci národného obranného 

plánovania k pravidelnému prehodnoteniu 

a revízii plánov rozvoja. Model 2010 bol 

revidovan˘ v roku 2005 a na základe tejto revízie 

bol pripraven˘ Model 2015. V súãasnosti je 

v procese aktualizácie Model 2015, ktor˘ bude 

nahraden˘ Modelom 2020. V rámci t˘chto revízií 

sa zvaÏuje v˘voj medzinárodného bezpeãnostného 

prostredia, moÏné budúce riziká a 

hrozby a ich moÏné vojenské implikácie, vyhodnocujú 

sa nedostatkové spôsobilosti a súãasne sa 

zvaÏujú a zapracovávajú Ciele síl NATO. T˘mto 

spôsobom dochádza k praktickej harmonizácii 

systémov obranného plánovania Slovenska a 

NATO. Popri tom existuje aj viac formálna harmonizácia 

t˘chto plánovacích systémov formou 

úãasti príslu‰níkov rezortu ministerstva obrany 

na jednotliv˘ch fázach procesu obranného plánovania 

NATO. 

PoÏadovaná úroveÀ nasaditeºnosti v ozbrojen˘ch 

silách je stanovená na úrovni 40 percent, 

v minulom roku dosiahla len necel˘ch 29 percent. 

MôÏete vysvetliÈ percento nasaditeºnosti 

pre verejnosÈ a zhodnotiÈ spomenut˘ stav 

Pokúsim sa vysvetliÈ koncept nasaditeºnosti na 

príklade. Predstavte si, Ïe vykonávate svoje povolanie 

ako napr. uãiteº, technik, predavaã v 

mieste vá‰ho bydliska. Pre tento v˘kon musíte 

byÈ kvalifikovan˘ odborník a v‰etko ostatné je 

viac menej zabezpeãené. Teraz si predstavte, Ïe 

rovnaké zamestnanie idete vykonávaÈ na opaãn˘ 

koniec republiky. Oproti prvému prípadu potrebujete 

zabezpeãiÈ navy‰e prepravu, ubytovanie, 

stravovanie, komunikáciu s rodinou a podobne. 

Teraz si predstavte, Ïe idete vykonávaÈ 

rovnaké zamestnanie do inej krajiny, ktorá je kultúrne 

vzdialená a budete robiÈ v rámci medzinárodnej 

komunity. Navy‰e oproti prvému a druhému 

prípadu potrebuje poznaÈ jazyk, aby ste sa 

dohovorili, potrebujete poznaÈ postupy medzinárodnej 

komunity pre danú profesiu, prípadne 

maÈ skú‰ky, zdravotné zabezpeãenie a pod. 

Rovnako je to aj pri v˘kone vojenskej profesie. 

NasaditeºnosÈ znamená, Ïe vojak alebo vojenská 

jednotka bude schopná vykonávaÈ svoje 

predurãenie, svoju prácu, so v‰etk˘m potrebn˘m 

zabezpeãením, napr. ‰esÈ mesiacov v nehostinn˘ch 

podmienkach do vzdialenosti 5 000 km. 

Toto okrem odbornej, jazykovej, psychologickej 

a zdravotnej prípravy vojakov vyÏaduje intero- 

24


S R 

perabilnú techniku a aj celé spektrum logistického 

zabezpeãenia. 

Vzhºadom na komplexnosÈ tejto úlohy by 

som vo va‰ej otázke vypustil slovíãka „len 

necel˘ch 29 %“, lebo dosiahnut˘ stupeÀ nasaditeºnosti 

je na hranici súãasn˘ch moÏností 

ozbrojen˘ch síl SR. Podºa na‰ich plánov sa 

zároveÀ s plnením na‰ich priorít bude nasaditeºnosÈ 

postupne zvy‰ovaÈ na poÏadovanú 

úroveÀ. V Ïiadnom prípade tu nejde o skokov˘ 

proces, ale o veºk˘ objem práce kontinuálne 

v jednotliv˘ch oblastiach. 

Zastavme sa pri svetovej kríze. Aká forma 

‰etrenia sa pouÏíva v súãasnosti v ozbrojen˘ch 

silách, dá sa na tejto úrovni ‰etriÈ, 

ak˘ je reálny stav v personálnej oblasti 

Úsporné rie‰enia sa nevyhli ani personálnej 

oblasti. Okrem uÏ spomínaného zo‰tíhlenia 

veliteºskej ‰truktúry ozbrojen˘ch síl a 

zredukovania vybran˘ch bojov˘ch a zabezpeãovacích 

útvarov, sa snaÏíme hºadaÈ ìal‰ie 

moÏnosti u‰etriÈ redukciou poãtu vojensk˘ch 

objektov a sústredením vojakov do men‰ieho 

poãtu posádok, zníÏením poãtu vysok˘ch 

vojensk˘ch hodností a podobne. V rámci návrhu 

Modelu 2020 sme sa zamerali na ìal‰iu 

redukciu veliteºsk˘ch ‰truktúr tak, aby sa finanãná 

kríza dotkla ão v najmen‰ej miere nositeºov 

potrebn˘ch vojensk˘ch spôsobilostí 

ako sú nasaditeºné bojové, podporné a zabezpeãovacie 

jednotky. 

A na záver, ako by ste zhodnotili ãinnosÈ 

slovensk˘ch vojakov v mierov˘ch misiách, 

myslíte si, Ïe vládne spokojnosÈ v medzinárodn˘ch 

kruhoch 

S pôsobením slovensk˘ch vojakov operáciách 

medzinárodného krízového manaÏmentu 

môÏem vysloviÈ iba spokojnosÈ. ZároveÀ 

som rád, Ïe s prácou na‰ich jednotiek sú spokojní 

aj zahraniãní partneri. SpokojnosÈ partnerov 

nie je samozrejmou vecou, je nutné za 

v˘sledkami vidieÈ obrovské úsilie v‰etk˘ch 

zloÏiek a jednotlivcov, ktorí sa podieºajú na zabezpeãení 

pôsobenia slovensk˘ch kontingentov 

v operáciách medzinárodného krízového 

manaÏmentu, za ão im patrí poìakovanie. 

B˘val˘ generálny tajomník NATO Jaap 

de Hoop Scheffer pri svojej poslednej náv‰teve 

Ministerstva obrany SR ocenil vykonanú 

prácu, profesionalizmus a spoluprácu Slovenskej 

republiky poãas jej päÈroãného ãlenstva 

v Aliancii, priãom vyzdvihol najmä príspevok 

Slovenska v operáciách NATO v Kosove 

a Afganistane. 

O kvalitnej práci na‰ich vojakov svedãia 

aj dva listy vìaky od zástupcu veliteºa pre 

podporu na letisku v Kandaháre adresované 

ná‰mu veliteºovi v mesiacoch júl a august, 

kde vysoko hodnotí profesionalitu a nasadenie 

na‰ich vojakov pri plnení vysoko odborn˘ch 

úloh. Toto ocenenie si cením hlavne preto, 

Ïe nie je úplne samozrejmé, aby sa takéto 

ocenenia dávali po tak krátkom ãase v 

mieste pôsobenia. Je to odrazom na‰ich snáh 

byÈ plnohodnotn˘m ãlenom medzinárodn˘ch 

zoskupení, ão je na‰ou hlavnou prioritou. 

Postupn˘m budovaním profesionálneho 

prostredia v ozbrojen˘ch silách sa ãoraz viac 

stotoÏÀujeme s filozofiou spoloãného cieºa, 

rovnak˘ch priorít a jednotného tímu, ão ma 

ako náãelníka Generálneho ‰tábu OS SR nesmierne 

te‰í. 

Svoju vojenskú kariéru zaãal generálmajor Jaroslav V¯VLEK 

ako veliteº ãaty 55. motostreleckého pluku v roku 1974. Dnes, 

v roku 2009, presne od 1. júna, je veliteºom Pozemn˘ch síl OS SR. 

Rozhovor s ním priná‰a redaktorka Anna Komová. 

Zmeny 

v pozemn˘ch silách 

Prevzali ste od 1. júna velenie pozemn˘ch 

síl OS SR a zakrátko v rámci organizaãn˘ch 

zmien ste do priamej podriadenosti 

dostali raketometn˘ oddiel. Nie je t˘ch 

zmien priveºa 

Ako profesionálny vojak, ktor˘ absolvoval 

uÏ viac ako 30 rokov v aktívnej sluÏbe v rôznych 

riadiacich a veliteºsk˘ch funkciách a to 

i v podstatne zloÏitej‰ích obdobiach (napr. delenie 

âSFR, ...) neposudzujem a ani to tak nevnímam, 

ãi pri nástupe na novú funkciu je pre 

mÀa zmien priveºa alebo „tak akurát“. 

Ako ozajstn˘ profesionál sa snaÏím plniÈ 

kaÏdú úlohu ão najlep‰ie a ão najzodpovednej‰ie, 

bez ohºadu na ich mnoÏstvo. 

âo sa t˘ka zaãlenenia raketometného oddielu 

do priamej podriadenosti veliteºa pozemn˘ch 

síl OS SR, i‰lo o zmenu, ktorá bola 

pripravovaná dlhodobej‰ie. Konkrétne o tejto 

bolo rozhodnuté na 9. Kolégiu ministra obrany 

SR, ktoré zasadalo 25. novembra 2008 

a odsúhlasilo kompletné „Vnútorné organizaãné 

ãlenenie zväzkov, útvarov, jednotiek, 

úradov a zariadení ozbrojen˘ch síl a ich logistické 

zabezpeãenie k 31. 12. 2009“ . Táto 

zmena bola uÏ organizaãne zabezpeãovaná 

mojím ‰tábom v súãinnosti s veliteºom 1. 

mechanizovanej brigády Topoºãany uÏ ove- 

ºa skôr ako 1. júna – v deÀ môjho nástupu na 

funkciu veliteºa PS OS SR. 

Raketometn˘ oddiel RoÏÀava poãas svojej 

existencie plnil viacero úloh, napríklad aj 

úlohy medzinárodného krízového manaÏmentu. 

Pokraãuje vo svojich pôvodn˘ch 

cieºoch aj po organizaãn˘ch zmenách, ão sa 

zmenilo 

V uplynulom období pre‰iel raketometn˘ 

oddiel rôznymi organizaãn˘mi a reorganizaãn˘mi 

zmenami. Tieto zmeny nemajú v 

Ïiadnom prípade vplyv na jeho plnenie úloh 

a stanoven˘ch cieºov. Raketometn˘ oddiel je 

pripraven˘ splniÈ svoje bojové poslanie a nasadiÈ 

jednotky pre podporu civiln˘ch orgánov 

pre rie‰enie krízov˘ch situácií a tieÏ naìalej 

pokraãuje v plnení úloh stanoven˘ch plánom 

na prípravu vojsk raketometného oddielu vo 

v˘cvikovom roku 2009. 

V rámci plnenia úloh medzinárodného krízového 

manaÏmentu pôsobili príslu‰níci raketometného 

oddielu v období od júla 2008 

do januára 2009 na území Bosny a Hercegoviny 

v rámci operácie EUFOR – ALTHEA. 

V súãasnosti od júna 2009 príslu‰níci raketometného 

oddielu pôsobia v operácii KAF – 

ISAF na území Afganistanu. Okrem toho raketometn˘ 

oddiel vyãleÀuje jednu raketometnú 

ãatu do mechanizovaného práporného 

zoskupenia v rámci Cieºov síl NATO. 

Preão bolo nutné vyãleniÈ raketometn˘ oddiel 

zo ‰truktúry 1. mechanizovanej brigády 

Ako som uÏ ãiastoãne uviedol vo svojej 

predchádzajúcej odpovedi – zaãlenenie raketometného 

oddielu z podriadenosti veliteºa 1. 

mechanizovanej brigády do mojej priamej 

podriadenosti bolo odsúhlasené na 9. zasadaní 

Kolégia MO SR a vykonané na základe 

„Nariadenia náãelníka Generálneho ‰tábu 

ozbrojen˘ch síl SR na vykonanie organizaãn˘ch 

zmien v ozbrojen˘ch silách SR v roku 

2009“. 

Na základe odborn˘ch anal˘z i v súvislosti 

s tvorbou „Modelu dosiahnuteºn˘ch síl – 

Model 2020“ v priebehu roka 2008 bola táto 

otázka niekoºkokrát prediskutovaná. 

Raketometn˘ oddiel je dislokovan˘ v posádke 

RoÏÀava, kde v rovnakom objekte kasární 

je dislokovan˘ i prápor radiaãnej, chemickej 

a biologickej ochrany. Ten je od samotného 

vzniku veliteºstva pozemn˘ch síl v 

priamej podriadenosti veliteºa pozemn˘ch 

síl. TakÏe i to ovplyvÀovalo koneãné rozhodnutie 

o zaãlenení raketometného oddielu. 

DaÈ posádke RoÏÀava jednotné velenie (dôleÏit˘ 

je i finanãn˘ aspekt) a t˘m uºahãiÈ veliteºovi 

1. mechanizovanej brigády administratívne 

riadenie svojich jednotiek tak, aby 

sa predov‰etk˘m sústredil na prípravu nosn˘ch 

deklarovan˘ch mechanizovan˘ch práporov 

v posádkach Martin, Nitra a Levice. 

V˘sledkom v‰etk˘ch anal˘z je stav, ktor˘ 

25


S R 

uÏ poznáte. Verím, Ïe to bolo správne rozhodnutie. 

Bolo nevyhnutné aj zru‰enie tankového 

práporu 2. mechanizovanej brigády a zaãlenenie 

jednej tankovej roty do ‰truktúry 

21. zmie‰aného mechanizovaného práporu 

v Trebi‰ove 

O tejto zmene sa diskutuje, aj sa diskutovalo 

a asi sa e‰te dlho diskutovaÈ bude a to na 

rôznych fórach – odborn˘ch, formálnych i neformálnych. 

Niekedy to vyzerá, Ïe ide o nostalgické 

spomienky na kultov˘ televízny seriál 

„·tyria tankisti a pes“, na ktorom vyrástla 

väã‰ina muÏskej populácie na Slovensku. 

Niet poch˘b, Ïe tankisti ako druh vojska majú 

stále sympatie na‰ej ‰irokej verejnosti. Dokonca 

ja osobne som niekoºko rokov velil tankovému 

pluku a neskôr tankovej brigáde. 

Av‰ak bez emócií, ãisto racionálne s kalkulaãkou 

v ruke si musíme uvedomiÈ, Ïe prevádzka 

modern˘ch tankov je znaãne nákladná. 

Podºa aktuálnych finanãn˘ch ‰tandardov u 

stredného tanku T-72 jeden najazden˘ kilometer 

stojí pribliÏne 112 eur na rozdiel napríklad 

od BVP-2, kde jeden kilometer stojí pribliÏne 

42 eur. To isté platí u opráv vy‰‰ieho 

typu (stredné a generálne opravy, revízie), kde 

u jedného tanku T-72 sa cena môÏe pohybovaÈ 

rádovo v státisícoch eur. No a kaÏd˘ v˘cvik 

vojaka si vyÏaduje i ostrú a cviãnú muníciu, 

ktorá je nemenej finanãne nároãná. 

Ako vojak sa domnievam, Ïe tanky majú 

svoje opodstatnenie vo v˘zbroji pozemn˘ch 

síl a najmä v súãinnosti s mechanizovan˘mi 

jednotkami môÏu uplatniÈ svoje prednosti – 

úder a manéver. Tank má bezprostrednú 

schopnosÈ ochrany a podpory pechoty a zároveÀ 

je schopn˘ pôsobiÈ samostatne v rámci 

rôznych druhov pozemného boja. 

Preto ako kompromis na‰ich potrieb (rozumej 

ozbrojen˘ch síl) a finanãn˘ch moÏností, 

ktoré sú dané rozpoãtom, nám vychádza 

skutoãnosÈ, ktorá bola realizovaná v rámci organizaãn˘ch 

zmien v tomto roku, kedy bol 

zru‰en˘ tankov˘ prápor a vytvoren˘ zmie‰an˘ 

mechanizovan˘ prápor s jednou tankovou 

a dvoma mechanizovan˘mi rotami s dislokáciou 

v posádke Trebi‰ov. 

Verím, Ïe diskusie okolo potreby tankového 

vojska vo svetle budúcich moÏn˘ch ohrození 

budú vyrie‰ené na odbornej úrovni s 

prihliadnutím na rozpoãet, vyuÏiteºnosÈ a skúseností 

ostatn˘ch ãlensk˘ch krajín Severoatlantickej 

aliancie. 

Od 1. júla 2009 Ozbrojené sily Slovenskej 

republiky plnia svoje úlohy v novej ‰truktúre. 

Ako sa reorganizácia v ‰ir‰om v˘zname 

dotkla Pozemn˘ch síl, ktor˘ch ste 

veliteºom 

KaÏdá reorganizácia zo sebou priná‰a zmeny, 

na ktoré si kaÏd˘ musí zvykaÈ takpovediac 

"za pochodu" pri plnení úloh. Nie je tajomstvom, 

Ïe táto reorganizácia bola najmä o 

redukcii personálu, av‰ak úlohy zostali nezmenené. 

Je otázkou ãasu a spätného zhodnotenia 

tejto redukcie, povedzme o rok, ãi 

na‰e rozhodnutie bolo správne. UÏ dnes sa ale 

javí, Ïe ‰táby sú tak povediac „prehrievané“ 

mnoÏstvom úloh ktoré ako som povedal v 

úvode ostali nezmenené napriek zníÏeniu fyzického 

poãtu ºudí. Rekon‰trukcia veliteºstva 

pozemn˘ch síl, bola robená v nadväznosti 

na organizaãnú ‰truktúru generálneho ‰tábu 

tak aby sme zabezpeãili líniu komunikácie 

a riadenia. 

Z ak˘ch odborov pozostáva samotné veliteºstvo 

teraz a za ão sú jednotlivé odbory 

zodpovedné. Zmenila sa ich náplÀ aj kompetencie 

Ak dovolíte zaãal by som t˘m, Ïe reorganizaãn˘mi 

zmenami k 1. júlu 2009 boli poãty 

veliteºstva zníÏené o 22 % profesionálnych 

vojakov a 36,2 % zamestnancov oproti 

ich stavu k 1. januáru 2009 ale kompetencie, 

zodpovednosti, úlohy a povinnosti veliteºstva 

pozemn˘ch síl zostali v nezmenenom 

rozsahu. 

T˘m som chcel povedaÈ, Ïe tak˘ ist˘, v 

niektor˘ch oblastiach aj väã‰í objem práce 

(operácie medzinárodného krízového manaÏmentu, 

medzinárodné záväzky) v súãasnosti 

vykonáva o jednu ‰tvrtinu menej príslu‰níkov 

môjho veliteºstva ako to bolo do konca mesiaca 

jún 2009. 

Po t˘chto reorganizaãn˘ch zmenách organizaãnú 

‰truktúru veliteºstva pozemn˘ch síl 

tvorí velenie a ‰táb. Okrem hlavn˘ch funkcionárov 

do velenia patrí aj sekretariát a vojensk˘ 

dekanát. Zlúãením pôvodn˘ch ôsmich 

odborov a niekoºko samostatn˘ch oddelení a 

skupín vznikol ‰táb, ktor˘ je tvoren˘ z oddelenia 

vnútorného riadenia, odboru pre operácie, 

odboru pre podporu operácií a odboru 

rozvoja spôsobilostí. 

Z toho je zrejmé, Ïe odbory v teraj‰ej ‰truktúre 

majú aj nav⁄‰ené povinnosti, to znamená, 

Ïe sa zmenila ako ich náplÀ práce tak aj 

ich zodpovednosti a kompetencie. 

Oddelenie vnútorného riadenia je organizaãná 

zloÏka veliteºstva pozemn˘ch síl a vykonáva 

koordináciu a zabezpeãenie administratívneho 

plánovania v rámci veliteºstva 

pozemn˘ch síl. Spracováva hlavné plánovacie 

dokumenty, Smernice na prípravu pozemn˘ch 

síl a Plán ãinnosti veliteºstva pozemn˘ch 

síl na v˘cvikov˘ rok. Riadi a vyhodnocuje 

vykonávanie kontrolnej ãinnosti príslu‰- 

níkov veliteºstva pozemn˘ch síl. Vyhodnocuje 

plnenie úloh a odborn˘ch usmernení v oblasti 

sluÏby vojsk a vyhodnocuje stav vojenskej 

disciplíny v podriaden˘ch brigádach a 

práporoch pozemn˘ch síl. 

Odbor pre operácie vznikol zlúãením troch 

odborov, odboru pre plánovanie a riadenie 

operácií, odboru spravodajstva, prieskumu a 

elektronického boja (EB) a civilno-vojenskej 

spolupráce (CIMIC) a psychologick˘ch operácií 

(PSYOPS). 

Odbor pre operácie má ‰esÈ oddelení, oddelenie 

plánovania operácií, oddelenie v˘cviku, 

oddelenie pohotovosti, bojovej pohotovosti, 

mobilizaãnej pripravenosti, oddelenie 

koordinácie mierov˘ch misií a vojensk˘ch 

operácií, oddelenie spravodajstva a EB a oddelenie 

CIMIC a PSYOPS. 

Tento odbor zodpovedá za plánovanie, rozpracovanie 

a plnenie úloh súvisiacich s pohotovosÈou, 

operaãnou a mobilizaãnou pripravenosÈou, 

pouÏitím pozemn˘ch síl pri obrane 

‰tátu alebo pri poskytovaní pomoci v prípade 

Ïiveln˘ch pohrôm a katastrof a pri odstraÀovaní 

ich následkov. Medzi jeho kompetencie 

patrí aj organizaãné zabezpeãenie spravodajstva 

a elektronického boja. Riadi a koordinuje 

ãinnosÈ jednotliv˘ch oddelení odboru 

pri rie‰ení úloh spravodajstva, EB a prieskumu 

a zabezpeãuje zhromaÏìovanie, spracovávanie 

a distribúciu informácií uÏívateºom 

na základe poÏiadaviek na informácie, urãuje 

úlohy jednotkám na zhromaÏìovanie informácií, 

ktoré nie sú súãasÈou spravodajskej 

‰truktúry alebo systému. Riadi a koordinuje 

v˘cvik veliteºstva pozemn˘ch síl (VePS), 

usmerÀuje v˘cvik veliteºov a ‰tábov taktického 

stupÀa a metodicky riadi v˘cvik jednotiek 

pozemn˘ch síl (PS). 

Myslíte si, Ïe sa zefektívnila práca a funkãnosÈ 

na základe vyváÏenia úloh, pocítili 

ste zmeny celkovo v systéme 

Odpoveì na túto otázku je pre krátkosÈ 

ãasu trvania reorganizaãn˘ch zmien veºmi 

zloÏitá a nedá sa na Àu odpovedaÈ jednou vetou. 

EfektívnosÈ nov˘ch ‰truktúr sa ukáÏe aÏ 

po dlh‰om ãasovom úseku plnenia úloh. 

Dlh‰í ãas trvá, k˘m z mladého manaÏéra 

vyrastie odborník na danú problematiku, t. j. 

ná‰ dne‰n˘ poÏadovan˘ profesionál, ktor˘ 

by bol schopn˘ kvalitne vykonávaÈ svoju profesiu, 

tak na území na‰ej vlasti, ako i mimo 

územia ‰tátu. 

Koºko profesionálnych vojakov pôsobí v 

pozemn˘ch silách po reorganizácii a ako je 

to s obãianskymi zamestnancami 

V súãasnosti pôsobí v pozemn˘ch silách 

5 258 profesionálnych vojakov a 476 zamestnancov. 

Okrem toho máme ìal‰ích 509 profesionálnych 

vojakov v rôznych misiách OSN 

a operáciách NATO. Oproti obdobiu pred 

úãinnosÈou organizaãn˘ch zmien nám poklesli 

skutoãné poãty personálu o 215 profesionálnych 

vojakov a o 32 zamestnancov. 

Tabuºkové poãty sa v‰ak reorganizáciou zní- 

Ïili aÏ o 1 013 pozícií. 

26


S R 

Aby sa zjednodu‰ili procesy 

Strategick˘mi sa stali aj zmeny v silách v˘cviku a podpory Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky. 

âo v‰etko sa reorganizovalo sa dozviete z rozhovoru s veliteºom Síl v˘cviku a podpory Ozbrojen˘ch síl 

Slovenskej republiky Miroslavom KOVÁâOM, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová. 

Aká reorganizácia nastala v ‰truktúrach 

velenia Kedysi bolo 6 ‰tábov, aká je realita 

dnes 

V ‰truktúrach velenia vo veliteºstve Síl v˘cviku 

a podpory nastali od 1. júla 2009 rovnaké 

zmeny ako v ostatn˘ch veliteºstvách, a 

to zníÏením zo 6 odborov a niekoºko samostatn˘ch 

oddelení na 3 odbory, jedno oddelenie 

a môj sekretariát. Uvedené ‰truktúry z 

doposiaº krátkodobo získan˘ch skúseností 

zabezpeãujú plnohodnotné plnenie úloh a v 

poÏadovanej kvalite. 

Zmeny neobi‰li ani ‰truktúru síl v˘cviku 

a podpory. âo bolo treba upraviÈ a prispôsobiÈ 

nov˘m podmienkam 

Realita kaÏdodenného Ïivota priniesla poznatky, 

Ïe v nov˘ch súãasn˘ch podmienkach 

nemohlo pôsobiÈ toºko veliteºsk˘ch ‰truktúr 

v nadväznosti na pridelené finanãné prostriedky. 

V˘znamn˘ medzník v plnení úloh 

reorganizácie SVaP bolo zru‰enie Veliteºstva 

logistiky a Spojovacieho veliteºstva bez náhrady, 

reorganizácia Veliteºstva v˘cviku na 

novovytvoren˘ prápor v˘cviku a následne 

nové podriadenie útvarov a jednotiek z podriadenosti 

t˘chto zru‰en˘ch subjektov do 

priamej podriadenosti veliteºa SVaP. 

Vznikol aj nov˘ prápor zaloÏen˘ na rotnej 

‰truktúre – vysvetlite prosím bliÏ‰ie jeho 

v˘znam. 

Áno, vznikol nov˘ prápor v˘cviku a to 

zreorganizovaním Veliteºstva v˘cviku a zo 

zru‰en˘ch súãastí, (Základnej v˘cvikovej 

‰koly, Odbornej v˘cvikovej ‰koly pozemného 

vojska, Odbornej v˘cvikovej ‰koly PVO 

a KIS, Poddôstojníckej akadémie a V˘cvikovej 

jednotky vojensk˘ch misií). Boli vytvorené 

v˘cvikové roty v posádke Martin a stredisko 

v˘cviku leteck˘ch odborností, ktoré je 

dislokované oddelene od práporu v˘cviku a 

to v posádke Pre‰ov. Dôvod zmeny je jednoduch˘ 

– postupn˘m zniÏovaním poãtov OS 

SR nie je potreba cviãiÈ toºko personálu, ako 

sa predpokladalo pri spracovaní Modelu 

2010. Zmenou organizaãnej ‰truktúry dôjde 

k zníÏeniu nákladov na v˘cvik a prípravu 

odborníkov so zachovaním odborn˘ch kapacít 

na zabezpeãenie v˘cviku. Úlohy a spôsobilosti 

práporu v˘cviku zostali nezmenené. 

ZároveÀ by som sa chcel zmieniÈ o Poddôstojníckej 

akadémií, ktorá zostala zachovaná na 

v˘cvik poddôstojníkov v OS SR. Velenie tejto 

zloÏky je v˘luãne „v rukách“ poddôstojníckeho 

zboru. 

Ako ste sa vyrovnali so zru‰ením veliteºstva 

logistiky v Trenãíne, komu bude podriaden˘ch 

9 logistick˘ch základní, zefektívni sa 

práca, aké to má ìal‰ie v˘hody 

Zru‰ením Veliteºstva logistiky do‰lo k zru- 

‰eniu jedného stupÀa velenia, ktoré na základe 

skúseností nezohrávalo takú dôleÏitú a 

rozhodujúcu úlohu v procese velenia a riadenia 

útvarov logistiky. Po reorganizácii sa dostalo 

9 logistick˘ch útvarov do môjho priameho 

velenia (a 3 do podriadenosti veliteºa 

SLPS). Samozrejme odbúraním jedného medzistupÀa 

dôjde k zefektívneniu práce, ão ale 

na druhú stranu zvy‰uje tlak na riadiace ‰truktúry 

na úrovni veliteºstva Síl. 

Nestretli ste sa s nepriazniv˘mi ohlasmi pri 

zru‰ení Spojovacieho veliteºstva 

Zru‰enie Spojovacieho veliteºstva nebolo 

tak˘m orie‰kom ako zru‰enie Veliteºstva logistiky, 

nakoºko jeho zru‰ením spolu so zru- 

‰ením Strediska Riadenia a prevádzky KIS 

do‰lo k vytvoreniu novej Základne Stacionárnych 

KIS so sídlom v Trenãíne. TakÏe by 

som mohol odpovedaÈ veºmi jednoducho, nie 

nestretol. 

Prehodnocovalo sa aj Veliteºstvo posádky 

Bratislava, s ak˘m v˘sledkom 

Samozrejme ani Veliteºstvo posádky neuniklo 

reorganizaãn˘m zmenám. V ‰truktúre 

veliteºstva do‰lo k zlúãeniu dvoch vojensk˘ch 

hudieb do jednej, premiestneniu vojenskej 

hudby Banská Bystrica do objektov kasární 

Sliaã a do ‰truktúry veliteºstva bola 

vãlenená aj âestná stráÏ ozbrojen˘ch síl. 

Zmenami bola zjednodu‰ená interná ‰truktúra 

samotného veliteºstva posádky. 

Zmeny by sa mali robiÈ predov‰etk˘m preto, 

aby sa dosiahlo isté zefektívnenie, optimalizácia, 

teda lep‰í v˘sledok a v neposlednej 

miere zjednodu‰enie práce. âo z toho 

ste dosiahli reorganizáciou v celku 

Uveden˘mi zmenami do‰lo k zru‰eniu jednej 

úrovne velenia a riadenia, teda dosiahli 

sme zjednodu‰enie procesov velenia a riadenia 

útvarov v rámci síl a nebojím sa povedaÈ, 

Ïe sme docielili aj zefektívnenie riadiacej 

ãinnosti. 

S ak˘m názorom ste sa stretli pri reorganizácii 

v radoch vlastn˘ch zamestnancov, 

zachová sa pri v‰etk˘ch úpravách aj poÏadovaná 

kvalita práce a obnoví sa spokojnosÈ 

v‰etk˘ch 

Názory boli rôzne, okrem spokojnosti sa samozrejme 

objavili aj obavy z nepoznaného a 

u ºudí, ktorí museli opustiÈ na‰e rady aj pochopiteºná 

nespokojnosÈ so stratou zamestnania, 

hlavne v súvislosti so súãasnou hospodárskou 

krízou. My velitelia sme museli zohraÈ nedeliteºnú 

úlohu a to vybraÈ t˘ch najlep‰ích, najzodpovednej‰ích, 

ktor˘m sme ponúkli prácu 

aj v ìal‰om období. Prvoradá úloha pre v‰etk˘ch 

veliteºov a náãelníkov je samozrejme zachovaÈ 

poÏadovanú kvalitu práce bez neprimeran˘ch 

nárokov na podriaden˘ch. Myslím, 

Ïe ãasom dôjde k obnoveniu spokojnosti aj u 

ºudí, ktorí sa vzhºadom k zmenám museli 

prispôsobiÈ nov˘m a pre mnoh˘ch neznámym 

povinnostiam. 

27


S R 

Nová ‰truktúra Generálneho ‰tábu Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky sa podpísala aj pod 

zmeny v organizaãnej ‰truktúre veliteºstva vzdu‰n˘ch síl OS SR. BliÏ‰ie nám organizaãné zmeny 

a ich dôsledky sprostredkuje veliteº Vzdu‰n˘ch síl Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky 

generálmajor Ing. Juraj BARÁNEK v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou. 

Ani vzdu‰né sily OS SR 

nezostali bez reorganizácie 

Pán veliteº, aké zmeny priniesla transformácia 

starej ‰truktúry odborov vo Veliteºstve 

vzdu‰n˘ch síl 

Model organizaãnej ‰truktúry veliteºstva 

VzS OS SR, zaveden˘ do praxe od 1.7.2009 

sleduje novú ‰truktúru G· OS SR, ktor˘ bol 

takto reorganizovan˘ od 1. júna 2009. Základom 

zmien vo veliteºstve VzS OS SR je vytvorenie 

troch nosn˘ch odborov, ktoré tvoria 

‰táb veliteºstva a ktoré vznikli transformáciou 

doteraz známej ‰truktúry siedmich odborov, 

samostatného oddelenia, skupín a sluÏieb. 

Prv˘m z troch uveden˘ch odborov je Odbor 

pre operácie, ktor˘ tvoria súãasti b˘valého 

Odboru vzdu‰ného prieskumu a elektronického 

boja (A2) a Odboru pre plánovanie a riadenie 

operácii (A3). V pôsobnosti tohto odboru 

je hlavne zodpovednosÈ za v˘cvik vo VzS, 

plánovanie, riadenie a koordinovanie plnenia 

základn˘ch úloh a opatrení súvisiacich s pouÏitím 

vzdu‰n˘ch síl na obranu Slovenskej republiky, 

plnenie úloh krízového manaÏmentu 

a úloh v NATINADS. Okrem toho odbor plní 

aj úlohy zabezpeãenia spravodajskej podpory 

vzdu‰n˘ch síl. 

Druh˘m odborom je Odbor podpory operácií, 

ktor˘ bol vytvoren˘ zo súãastí b˘valého 

Odboru personálneho manaÏmentu (A1), Odboru 

logistiky (A4), Odboru bezpeãnosti a 

ochrany informácií a komunikaãn˘ch informaãn˘ch 

systémov (A6) a zdravotníckej sluÏby 

(A10). Tento, najväã‰í odbor vo veliteºstve 

VzS zodpovedá za plánovanie, riadenie, koordinovanie 

a plnenie úloh v oblasti logistického 

zabezpeãenia, inÏiniersko-leteckej sluÏby, 

personálneho zabezpeãenia ale aj podpory v 

oblasti komunikaãno-informaãn˘ch systémov 

a zdravotníckej sluÏby. 

Tretím odborom je Odbor rozvoja spôsobilosti, 

ktor˘ tvoria niektoré súãasti b˘valého 

odboru A3, transformovan˘ Odbor tvorby doktrín, 

‰tandardov a predpisov (A7) a oddelenie 

rozpoãtu a financovania (A8). V pôsobnosti 

tohto odboru sú úlohy plnenia a koordinácie 

obranného plánovania, cieºov síl, opatrení súvisiacich 

s rozvojom VzS, obrannej ‰tandardizácie 

a finanãno-ekonomického zabezpeãenia. 

Aké právomoci a pôsobnosÈ bude maÈ novovytvoren˘ 

Odbor pre operácie, je to zmena, 

ktorá súvisí aj so spoluprácou s NATO 

Odbor pre operácie bol vytvoren˘ zlúãením 

a redukciou súãasti b˘val˘ch odborov A2 (Odbor 

spravodajstva a elektronického boja) a 

A3 (odbor pre plánovanie a riadenie operácii). 

V pôsobnosti tohto odboru bude aj naìalej 

predov‰etk˘m zodpovednosÈ za koordináciu, 

plánovanie a kontrolu jednotliv˘ch druhov 

v˘cviku v cel˘ch VzS, plánovanie, riadenie a 

koordinovanie plnenia základn˘ch úloh a opatrení 

súvisiacich s pouÏitím vzdu‰n˘ch síl na 

obranu Slovenskej republiky. 

V oblasti spolupráce s NATO je v pôsobnosti 

tohto odboru predov‰etk˘m plnenie úloh 

vypl˘vajúcich z prijat˘ch záväzkov SR v integrovanom 

systéme protivzdu‰nej obrany 

NATO – NATINADS ako i plánovanie a koordinácia 

prípravy a nasadenie deklarovan˘ch 

síl a prostriedkov VzS do operácii medzinárodného 

krízového manaÏmentu. 

Okrem toho bude odbor v dôsledku zaãlenenia 

oddelenia spravodajstva a EB do jeho 

‰truktúr plniÈ aj úlohy zabezpeãenie spravodajskej 

podpory, meteorologického a topografického 

zabezpeãenia vzdu‰n˘ch síl. 

Zo súãastí b˘val˘ch odborov A1, A4 , A6 a 

zdravotníckej sluÏby vznikol Odbor podpory 

operácií. Aké úlohy bude plniÈ a za ão nesie 

zodpovednosÈ 

Odbor na podporu operácií veliteºstva 

vzdu‰n˘ch síl bude plniÈ úlohy t˘kajúce sa 

hlavne komplexného riadenia a organizovania 

inÏiniersko-leteckej sluÏby, logistickej podpory 

v oblasti údrÏby, investiãnej v˘stavby infra‰truktúry 

vo vzdu‰n˘ch silách, poÏiarnej 

ochrany, letiskového zabezpeãenia, leteckej 

prevádzkovej sluÏby, a v oblasti leteck˘ch pozemn˘ch 

a informaãn˘ch systémov. Ako ìal- 

‰ie sú v jeho kompetencii úlohy v oblastiach 

prevádzky, opráv leteckej i pozemnej v˘zbroje 

a techniky ako aj komplexného materiálno- 

-technického zabezpeãenia. Odbor plní úlohy 

vypl˘vajúce zo zabezpeãenia spojenia, prevádzky 

komunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémov 

a ochrany utajovan˘ch skutoãností, riadenia 

a realizácie v oblasti personálnej práce 

s profesionálnymi vojakmi a zamestnancami 

vzdu‰n˘ch síl a taktieÏ úlohy zdravotníckej 

sluÏby. 

Odbor na podporu operácií veliteºstva 

vzdu‰n˘ch síl nesie hlavnú zodpovednosÈ za 

realizovanie v‰estrannej podpory operácií vykonávan˘ch 

vzdu‰n˘mi silami a zodpovedá za 

plnenie mnoÏstva sluÏieb a odborn˘ch úloh, 

typick˘ch pre vzdu‰né sily ale i pre ostatné 

druhy vojsk. 

Aj plnenie a koordinácia obranného plánovania 

je v kompetencii Odboru rozvoja 

spôsobilostí, ktorého súãasÈou sú odbory 

A3, A7 a oddelenie rozpoãtu a financovania. 

Sú úlohy vhodne zlúãené pre tento odbor 

Zoskupenie t˘chto oddelení do jedného odboru 

bolo vykonané s cieºom zefektívnenia 

funkãnosti, a to najmä zabezpeãením priameho 

a centralizovaného riadenia oddelení, ktoré 

zabezpeãujú plánovanie síl a obrannú ‰tandardizáciu, 

nakoºko ich ãinnosÈ priamo súvisí 

so zabezpeãením dostatoãn˘ch finanãn˘ch 

zdrojov. Hlavn˘m dôvodom je, Ïe v‰etky modelované 

a novo vytvárané organizaãné ‰truktúry, 

rovnako ako aj implementácia ‰tandardizaãn˘ch 

dokumentov by mala byÈ zdrojovo vyváÏená. 

Plánovanie zdrojov oddelením spôso- 

28


S R 

bilostí a poÏiadaviek okrem jeho hlavného 

zamerania na tvorbu strednodobého obranného 

plánovania priamo a veºmi úzko súvisí so 

zabezpeãením krátkodobého obranného plánovania, 

a to najmä s tvorbou rozpoãtu spolu s 

oddelením finanãného a ekonomického zabezpeãenia; 

samozrejme, Ïe na jeho tvorbe sa 

podieºajú aj ìal‰ie zloÏky veliteºstva ale v 

men‰ej miere. ëal‰ím v˘znamn˘m prínosom 

je lep‰ie organizaãné prepojenie oblasti obranného 

plánovania a oblasti rozpoãtovania a financovania 

v rámci ich ãinnosti poãas rozpoãtového 

roka, cieºom ãoho je lep‰ie vyuÏitie poznatkov 

z programovania vo väzbe na fi‰kálny 

rok, a to najmä pri minimalizácii rizík a negatívnych 

dopadov na operaãné spôsobilosti 

pri prerozdeºovaní alebo krátení rozpoãtov˘ch 

prostriedkov urãen˘ch pre Vzdu‰né sily OS 

SR. 

Reorganizácia sa dotkla aj zväzkov a základní 

vzdu‰n˘ch síl, aké sú priority podºa 

nového usporiadania 

Prioritami pri realizovaní reorganizaãn˘ch 

zmien u zväzkov a leteck˘ch základní VzS OS 

SR boli úlohy, ktoré nám vypl˘vajú z ãlenstva 

v NATO a EÚ, ako aj zodpovednosÈ za vzdu‰- 

n˘ priestor Slovenskej republiky stanoven˘ legislatívou 

SR. Cieºom reorganizaãn˘ch zmien 

u leteck˘ch základní bolo zjednotenie ich organizaãného 

ãlenenia vytvorením jednotnej 

‰truktúry leteck˘ch krídel. Letecké základne 

sa transformovali na letecké krídla, ãím do‰lo 

k redukcii jedného stupÀa velenia. 

ZároveÀ do‰lo k v˘znamn˘m zmenám vo 

vnútornom ãlenení leteck˘ch krídel, kde pod- 

ºa reálnych moÏností a ‰pecifík jednotliv˘ch 

druhov letectva boli vytvorené zvlá‰È bojové 

(vrtuºníkové, dopravné) letky a zvlá‰È v˘cvikové 

letky. T˘mto spôsobom sa zároveÀ pilotné 

a technické letky transformovali do spoloãn˘ch 

samostatn˘ch letiek. KaÏdá letka má 

presne stanoven˘ poãet pilotov, technického 

personálu a techniky potrebnej na plnenie stanoveného 

poslania. Prioritou takto realizovanej 

koncepcie vytvorenia jednotiek je racionalizovaÈ 

a zefektívniÈ proces ich prípravy, v˘cviku 

a nasadenia k plneniu operaãn˘ch úloh. 

Okrem uveden˘ch reorganizaãn˘ch zmien 

leteck˘ch základní bola vo vrtuºníkovom krídle 

Pre‰ov realizovaná aj redukcia personálu, 

ktorá vychádza z „Dlhodobého plánu rozvoja 

ministerstva obrany s v˘hºadom do roku 

2015“ a je spojená s postupn˘m vyraìovaním 

vrtuºníkov Mi-24 z v˘zbroje VzS OS SR. 

âo prinesú tieto zmeny pre riadiacich pracovníkov 

na v‰etk˘ch stupÀoch riadenia a 

velenia ako aj pre leteck˘ a technick˘ personál 

Reorganizaãné zmeny vo vzdu‰n˘ch silách 

OS SR pre riadiacich pracovníkov na v‰etk˘ch 

stupÀoch velenia a riadenia, ale aj leteck˘ a 

technick˘ personál znamenajú jedno – nav⁄‰enie 

funkãn˘ch povinností pri nezmenenej 

intenzite plnenia plánovan˘ch úloh na v˘cvikov˘ 

rok a zároveÀ zv˘‰enie plnenia operatívnych 

- okamÏite plnen˘ch úloh, alebo úloh 

plnen˘ch s termínom splnenia do dvoch aÏ 

troch dní. 

Tieto zmeny priná‰ajú nutnosÈ okamÏitého 

rozhodovania jednotliv˘ch riadiacich funkcionárov 

s minimálnym ãasom na dômyselné 

preskúmanie ako danú úlohu splniÈ ão najefektívnej‰ie, 

pri minimálnych nákladoch, ale s 

maximálnym efektom. 

Jednotlivé brigády pravdepodobne tieÏ nezostali 

bez reorganizácie, aké nároky priná- 

‰ajú tieto zmeny pre nich 

Reorganizaãné zmeny sa dotkli v‰etk˘ch 

zväzkov VzS OS SR a teda aj oboch brigád, 

ktoré sú v organizaãn˘ch ‰truktúrach VzS. 

·truktúra brigády velenia, riadenia a prieskumu 

Zvolen zostala nezmenená, do‰lo v‰ak k redukcii 

poãtov personálu. Z dôvodu nezmeneného 

rozsahu úloh, ktoré zostali brigáde zachované, 

to priná‰a zv˘‰ené nároky na racionalizáciu 

a optimalizáciu ãinností jednotliv˘ch 

stupÀov velenia a riadenia. 

V˘raznej‰ie zmeny priniesla reorganizácia 

protilietadlovej raketovej brigády Nitra. 

Okrem redukcie personálu boli do organizaãnej 

‰truktúry plrb zaãlenené dve protilietadlové 

batérie IGLA od pozemn˘ch síl OS SR. 

Táto reorganizácia má za cieº centralizovaÈ 

v‰etky jednotky PVO do jednej organizaãnej 

‰truktúry, zjednotiÈ systém ich prípravy, v˘cviku 

a vytvoriÈ jedného poskytovateºa tejto spôsobilosti 

pre potreby cel˘ch OS SR. Zv˘‰ené 

nároky na velenie brigády, ale i na veliteºstvo 

VzS OS SR v tejto súvislosti prinesie predov‰etk˘m 

zodpovednosÈ za plnenie Cieºa síl L 

1 400 pre zabezpeãenie protivzdu‰nej obrany 

nasaditeºn˘ch jednotiek pozemn˘ch síl ako i 

plnenie úloh krízového manaÏmentu na území 

SR pri zabezpeãení PVO v rámci ochrany 

síl a bojového zabezpeãenia zväzkov a útvarov 

vzdu‰n˘ch síl a ìal‰ích súãastí OS SR. 

Priniesla reorganizácia zníÏené nároky na 

materiálne zabezpeãenie a finanãn˘ rozpoãet, 

alebo ten sa nemenil 

V oblasti materiálneho zabezpeãenia a finanãného 

rozpoãtu sa zatiaº Ïiadne zníÏenie 

nárokov v súvislosti s reorganizáciou neprejavilo. 

Reorganizácia síce priniesla zníÏenie 

poãtu personálu a techniky, av‰ak toto zníÏenie 

je nepatrné v porovnaní s rastúcimi poÏiadavkami 

na údrÏbu a opravy techniky. V˘zbroj 

a technika vzdu‰n˘ch síl je vo väã‰ine zastaraná, 

ão si vyÏaduje zv˘‰enie nárokov práve 

na jej údrÏbu a zabezpeãenie prevádzkyschopnosti. 

Nákupy novej techniky sú v posledn˘ch 

rokoch rapídne poddimenzované z 

dôvodu neustáleho zniÏovania finanãn˘ch limitov. 

Predpokladané zníÏenie nárokov na 

materiálne zabezpeãenie sa môÏe prejaviÈ najskôr 

aÏ v rokoch 2010 – 2011. 

V oblasti finanãného rozpoãtu sa tak isto 

Ïiadne zníÏenie nárokov neprejavilo. Práve 

naopak, narástli náklady spojené s ukonãením 

pracovného / sluÏobného pomeru PrV a 

zamestnancov (odchodné, preplatenie v˘strojov˘ch 

bodov v súlade so Zákonom 346/2005). 

ZníÏenie mzdov˘ch nákladov u PrV a zamestnancov 

sa predpokladá práve z dôvodu zníÏenia 

ich poãtov, av‰ak úspora rozpoãtov˘ch 

prostriedkov v tejto oblasti sa prejaví najskôr 

aÏ v roku 2010. 

Nevznikol problém pri personálnom zabezpeãení 

v rámci Vzdu‰n˘ch síl Ozbrojen˘ch 

síl Slovenskej republiky 

ZníÏením poãtu profesionálnych vojakov a 

zamestnancov veliteºstva vzdu‰n˘ch síl OS 

SR vznikli problémy najmä s plnením zv˘‰eného 

objemu úloh pri znaãne niÏ‰om poãte príslu‰níkov 

VVzS. SkutoãnosÈ redukcie personálu 

veliteºstva o 24,7 % profesionálnych vojakov 

a 36,76 % zamestnancov bude do budúcnosti 

vyÏadovaÈ zv˘‰ené úsilie pri zabezpeãení 

udrÏania úrovne plnenia stanoven˘ch úloh. 

Je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe súãasn˘ stav je na 

hranici únosnosti a v prípade ìal‰ieho zniÏovania 

by toto malo v mnoh˘ch oblastiach negatívne 

dopady. 

Zmeny, t˘kajúce sa zväzkov v podriadenosti 

vzdu‰n˘ch síl, boli oproti veliteºstvu menej 

citeºné. V Leteck˘ch základniach v Sliaãi 

a v Pre‰ove boli zo‰tíhlené riadiace ‰truktúry. 

Tieto útvary boli premenované na Zmie‰ané 

krídlo Sliaã a Vrtuºníkové krídlo Pre‰ov. ZároveÀ 

boli vykonané organizaãné zmeny zamerané 

na zníÏenie poãtu profesionálnych vojakov 

v riadiacich ‰truktúrach. Dopravné letecké 

krídlo KuchyÀa pre‰lo okrem zmeny názvu 

na Dopravné krídlo KuchyÀa na vy‰‰í organizaãn˘ 

stupeÀ, priãom do‰lo k ãiastoãnému nav˘‰eniu 

vojensk˘ch hodností v riadiacich funkciách. 

Celkom Vzdu‰né sily OS SR svoje poãty 

zníÏili k 1. júlu 2009 o 5,51 % profesionálnych 

vojakov a 11,89 % civiln˘ch zamestnancov. 

29


S R 

Tradiãn˘ pohºad na stráÏenie vojensk˘ch objektov je najãastej‰ie poskladan˘ z vojaka, jeho uniformy 

a zbrane. Rozhodovala aj kvalita vojakovho zraku, sluchu, vycviãenosÈ, taktika, odvaha a chrabrosÈ. 

Táto paradigma sa zachovala takmer dodnes. Od rímskeho vojaka, odetého do „lorica segmentata“ 

s meãom „gladius“, cez zbrojno‰a s halapartÀou, aÏ po ozbrojenca NATO s automatickou zbraÀou, 

prístrojom na noãné videnie, GPS systémom, kamerou na prilbe z kevlaru... 

Od meãa po poãítaã... 

Ochrana armádnych objektov zaãala 

mimo armádu 

Prvé návrhy na zmenu paradigmy stráÏenia 

vojensk˘ch objektov vznikli okolo roku 

1995, kedy spoloãnosÈ KELCOM International 

Liptovsk˘ Mikulá‰, s. r. o., (dnes QUA- 

DRIQ, a. s.) vyvinula technick˘ spôsob ochrany 

dôleÏit˘ch objektov v podmienkach Slovenskej 

republiky. Tento systém bol prednostne 

ponúknut˘ Armáde Slovenskej republiky. 

Stalo sa tak aj preto, Ïe zakladatelia spoloãnosti 

KELCOM International Liptovsk˘ 

Mikulá‰, s. r. o., pochádzali z prostredia blízkeho 

armáde a dobre poznali tento nastupujúci 

problém. V tom ãase v‰ak nebola doba 

dostatoãne zrelá na to, aby armádny organizmus 

tento návrh na zmenu prijal. 

Navrhnut˘ systém ochrany dôleÏit˘ch objektov 

prijalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej 

republiky. Aj jeho objekty boli strá- 

Ïené armádnymi jednotkami. Strategické objekty 

obrannej infra‰truktúry Ministerstva 

hospodárstva Slovenskej republiky boli v 

priebehu niekoºk˘ch rokov vybavené technick˘mi 

prostriedkami ochrany – stráÏenia. 

Technické prostriedky sa postupne doplnili 

systémom bezpeãnostného manaÏmentu – 

organizaãn˘mi opatreniami a prvkami riadenia 

ºudsk˘ch zdrojov, zainteresovan˘ch na 

ochrane predmetn˘ch objektov. Skúsenosti, 

ktoré boli získané prevádzkovaním t˘chto 

ochrann˘ch systémov sa postupne pretavili na 

komplex technick˘ch prostriedkov a opatrení, 

ktor˘ bol neskôr nazvan˘ Integrovan˘ 

Bezpeãnostn˘ Systém a stali sa zákonnou 

normou platnou v Slovenskej republike. 

Armáda Slovenskej republiky, dnes Ozbrojené 

sily Slovenskej republiky, od svojho 

vzniku pouÏívali paradigmu stráÏenia svojich 

objektov (zoskupení techniky a Ïivej sily) v 

tradiãnom ponímaní – vojak, zbraÀ, prípadne 

pes. V 90. rokoch 20. storoãia sa v‰ak 

tento spôsob stráÏenia pomaly menil pod tlakom 

úloh, ktoré armáda mala plniÈ a neskôr 

pod tlakom nedostatku finanãn˘ch prostriedkov. 

V poãiatkoch tohto ãasového obdobia sa 

dokonca vytvárali ‰peciálne jednotky a útvary, 

ktor˘ch poslaním bolo stráÏenie. 

Ale... 

ZniÏovanie poãtov ozbrojen˘ch síl, ako 

dôsledok zmeny politickej klímy v Európe a 

vo svete a integrácia Slovenskej republiky do 

medzinárodn˘ch ‰truktúr, postavili stráÏenie 

armádnych objektov do nev˘hodnej polohy. 

V tom ãase navy‰e prebiehal proces skracovania 

dæÏky vojenskej sluÏby. Zostávajúci 

ãas povinnej vojenskej sluÏby bolo potrebné 

efektívne vyuÏiÈ na v˘cvik vojakov. Armáda 

sa postupne profesionalizovala. 

Vznikli dva rozpory. Prv˘m bola skutoãnosÈ, 

Ïe zníÏené poãty nedovoºovali trvalo vyãleÀovaÈ 

v˘znamné poãty vojakov na stráÏenie 

a druh˘m bolo to, Ïe skrátenie dæÏky vojenskej 

sluÏby a neskôr prechod na úplnú 

profesionalizáciu nedovoºovali, aby sa vojaci 

venovali stráÏeniu v pôvodnom rozsahu. 

Tento stav bolo potrebné rie‰iÈ. 

V˘hody Integrovaného Bezpeãnostného 

Systému 

Hlavnou v˘hodou Integrovaného Bezpeãnostného 

Systému je v˘znamne niÏ‰ia finanãná 

nároãnosÈ, súãasne s vy‰‰ím bezpeãnostn˘m 

‰tandardom ochrany. Teda za menej 

peÀazí sa dosiahla vy‰‰ia úroveÀ ochrany – 

stráÏenia objektov. 

Zdanliv˘ paradox je ºahko vysvetliteºn˘. Je 

pravdou, Ïe poãiatoãn˘ náklad na vybudovanie 

takéhoto systému je pomerne vysok˘, ale 

roãné prevádzkové náklady na tradiãn˘ spôsob 

stráÏenia (armádnymi jednotkami) a na 

prevádzku Integrovaného Bezpeãnostného 

Systému sa zásadne rôznia. NiÏ‰ia r˘chlosÈ 

nárastu kumulatívnych nákladov na prevádzku 

Integrovaného Bezpeãnostného Systému 

voãi vy‰‰ej r˘chlosti nárastu kumulatívnych 

nákladov na stráÏenie tradiãn˘m spôsobom 

– armádnymi jednotkami – má za dôsledok, 

Ïe po urãitom ãase (9 aÏ 16 mesiacov) 

sú kumulatívne náklady na stráÏenie Integrovan˘m 

Bezpeãnostn˘m Systémom niÏ‰ie 

ako tie isté náklady na tradiãné stráÏenie. 

Popri tomto zásadnom ekonomickom fakte je 

dôleÏité aj to, Ïe príslu‰níci armády nie sú vy- 

ÈaÏovaní stereotypn˘mi úlohami stráÏenia a 

môÏu sa venovaÈ poslaniu ozbrojen˘ch síl. 

Integrované Bezpeãnostné Systémy zaãali 

prenikaÈ do ozbrojen˘ch síl 

Armádne objekty sa zaãali vybavovaÈ Integrovan˘mi 

Bezpeãnostn˘mi Systémami od 

roku 2001. Logickou predohrou tohto procesu 

bola optimalizácia poãtu vojensk˘ch objektov, 

stanovenie priorít na zabezpeãenie 

ochrany, optimalizácia procesu obranného 

plánovania, medzinárodné záväzky Slovenskej 

republiky v medzinárodn˘ch ‰truktúrach 

a prirodzene, ‰tátny rozpoãet. 

Integrované Bezpeãnostné Systémy sú nasadzované 

v súlade s právnymi normami Slovenskej 

republiky, ktoré v procese v˘voja 

tohto spôsobu ochrany postupne vznikli. Sú 

prispôsobované ‰pecifick˘m potrebám 

Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky. KeìÏe 

viaceré systémy pracujú na objektoch, ktoré 

majú v˘znam v rámci aliancie NATO, musia 

vyhovovaÈ aj medzinárodn˘m ‰tandardom. 

V‰etko prebieha v súlade s ostatn˘mi právnymi 

normami, napr. v oblasti ochrany utajovan˘ch 

skutoãností, poÏiadaviek na bezpeãnosÈ 

práce a ochranu zdravia a pod. 

Doposiaº boli Integrované Bezpeãnostné 

Systémy nasadené na viac ako 21 objektoch 

obrannej infra‰truktúry Ministerstva obrany 

30


S R 

Slovenskej republiky. Lídrom v rezorte obrany 

sú Vzdu‰né sily Slovenskej republiky. 

Prvé bezpeãnostné a najmä ekonomické 

anal˘zy nasadenia Integrovan˘ch Bezpeãnostn˘ch 

Systémov do rezortu obrany ukazujú, 

Ïe tento trend je optimálny z hºadiska finanãn˘ch 

prostriedkov, potrieb a poÏiadaviek 

Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky a 

aj z hºadiska v˘voja názorov na ochranu obrannej 

infra‰truktúry v rámci NATO. Skúsenosti, 

ktoré Slovenská republika s nasadzovaním 

Integrovan˘ch Bezpeãnostn˘ch Systémov 

má, môÏe vyuÏiÈ v prebiehajúcom celoeurópskom 

procese tvorby pravidiel ochrany 

tzv. objektov kritickej infra‰truktúry. V podmienkach 

Slovenskej republiky sú Integrované 

Bezpeãnostné Systémy nasadené celkovo 

v 6 rezortoch. Podobn˘ prístup sa ãoraz ãastej‰ie 

vyuÏíva aj v ochrane v˘znamn˘ch priemyseln˘ch 

a inak hospodársky v˘znamn˘ch 

objektov. 

Nasadené systémy vykazujú vysokú technickú 

a bezpeãnostnú spoºahlivosÈ a ekonomickú 

optimálnosÈ. Posledne menovan˘ faktor 

je v˘znamne dôleÏit˘ najmä z hºadiska tlaku 

globálnej hospodárskej krízy. Od ich nasadenia 

nebol zaznamenan˘ Ïiadny dokonan˘ 

pokus o ich prekonanie. In‰talované systémy 

pracujú spoºahlivo a prispievajú ku 

komfortu plnenia úloh jednotliv˘ch druhov 

ozbrojen˘ch síl. 

V rezorte obrany sa nasadzovaniu a prevádzke 


venuje trvalá pozornosÈ. Odborné súãasti 

rezortu zabezpeãujú plánovanie a realizáciu 

v˘stavby a prevádzky t˘chto systémov. Integrované 

Bezpeãnostné Systémy sa stali vybavením 

jednotiek, útvarov a súãastí Ozbrojen˘ch 

síl Slovenskej republiky a aj ostatn˘ch 

‰peciálnych súãastí Ministerstva obrany Slovenskej 

republiky. 

Globálna hospodárska kríza vpl˘va aj na 

ochranu obrannej infra‰truktúry rezortu 

obrany 

Prebiehajúca globálna hospodárska kríza, 

prirodzene, vpl˘va aj na ochranu obrannej infra‰truktúry 

rezortu obrany. Nedostatok investiãn˘ch 

finanãn˘ch prostriedkov má za 

následok v˘znamné spomalenie nasadzovania 

predmetn˘ch systémov. Plánované stavby 

sa zastavujú, odkladajú, alebo drobia na 

viacero rokov. Tento postup je logick˘ a nevyhnutn˘. 

Gobálna hospodárska kríza v‰ak 

nemôÏe trvaÈ veãne a finanãná sila ‰tátu sa 

bude obnovovaÈ. 

V takto vzniknutej situácii je dôleÏitou 

skutoãnosÈou potreba nepodceÀovaÈ potreby 

a poÏiadavky prevádzky uÏ vybudovan˘ch 

systémov. Z klasickej inÏinierskej teórie prevádzky 

technick˘ch systémov je známe, aké 

dopady môÏe maÈ zanedbanie profylaktiky a 

nedocenenie potrieb, ktoré vyÏaduje prevádzka 

technick˘ch systémov. Popísaná skutoãnosÈ 

je o to nástojãivej‰ia, Ïe v prípade v˘padku 


ozbrojené sily nemajú k dispozícii funkãnú alternatívu 

stráÏenia svojich objektov. Nie je 

moÏné vrátiÈ sa k tradiãnému spôsobu stráÏenia 

prevaÏne ºudskou silou. V súãasnosti nie 

sú dostatoãné poãty jednotiek, neexistuje mechanizmus 

ako tieto poãty nav˘‰iÈ, niet ich 

kde vyãleniÈ z existujúcich poãtov. Ak˘koºvek 

pokus o úpravu právnych noriem v tejto 

oblasti, nehovoriac o pokuse oslabiÈ silu medzinárodn˘ch 

záväzkov Slovenskej republiky, 

je politicky neÏiaduci a prakticky takmer 

nemoÏn˘. 

Spoloãn˘m menovateºom, ktor˘ je nevyhnutné 

uváÏiÈ, je aj narastajúca miera ohrozenia, 

daná existenciou terorizmu a narastajúci 

tlak pacifistick˘ch a radikálnych hnutí. Z 

hºadiska spoloãenskej nebezpeãnosti sú komodity, 

ktoré sú uskladnené v armádnych 

skladoch, veºmi dôleÏité aÏ kritické. Je povinnosÈou 

Ministerstva obrany Slovenskej republiky 

zabezpeãiÈ tieto nebezpeãné komodity 

v súlade s poÏiadavkami doby, v súlade so 

spoloãenskou potrebou a medzinárodn˘mi 

záväzkami. 

Racionálny pohºad na situáciu signalizuje, 

Ïe zabezpeãiÈ prevádzku existujúcich systémov 

aspoÀ na úrovni nevyhnutn˘ch profylaktick˘ch 

opatrení a nevyhnutn˘ch modernizaãn˘ch 

opatrení je jediná efektívna cesta 

ako preklenúÈ doãasn˘ nedostatok finanãn˘ch 

prostriedkov spôsoben˘ globálnou hospodárskou 

krízou a zabezpeãiÈ projektové funkcionality 

systémov ochrany armádnych objektov. 

Quo vadis, Integrovan˘ Bezpeãnostn˘ Systém 

Procesy, ktoré rie‰ia plánovanie, nasadzovanie 

a prevádzkovanie Integrovan˘ch Bezpeãnostn˘ch 

Systémov, sú v podmienkach 


‰tandardizované a prebiehajú v súlade s najmä 

finanãn˘mi moÏnosÈami. Súãasn˘ stav 

v‰ak ukazuje, Ïe v nasadzovaní a prevádzkovaní 


je e‰te jedna zloÏka, ktorá vyÏaduje systémové 

rie‰enie. T˘m problémom je príprava 

ºudsk˘ch zdrojov, ktoré pracujú v prostredí, 

kde sú technické systémy ochrany nasadené. 

Na objektoch, kde sa tak˘to systém nasadí, 

sú vykonané odborné ‰kolenia a pouãenia 

pre osoby, ktoré budú zainteresované v procesoch 

ovládania, prevádzkovania a údrÏby. 

Na kaÏdom z objektov je urãen˘ tzv. Správca 

systému, ktor˘ je priamo zainteresovan˘ 

do procesov realizácie systému. Následne 

absolvuje zdokonaºovacie pre‰kolenie a sú 

mu pridelené urãité právomoci. Správca systému 

vykonáva funkciu styãného pracovníka 

medzi vojensk˘m útvarom a organizáciou, 

ktorá dodáva servisné ãinnosti. 

Ide ale predov‰etk˘m o veliteºov jednotiek, 

útvarov a zloÏiek. Tí nie sú v súãasnej dobe 

vôbec systematicky pripravovaní na skutoãnosÈ, 

Ïe v prostredí ich profesionálneho pôsobenia 

budú vyuÏívaÈ Integrované Bezpeãnostné 

Systémy. Îiada sa, aby ‰koliace pracoviská 


prevzali zodpovednosÈ za prípravu 

profesionálnych vojakov v oblasti ochrany 

objektov pomocou Integrovan˘ch Bezpeãnostn˘ch 

Systémov. Kompetentní pracovníci 

rezortu by mali zváÏiÈ naliehavosÈ potreby 

prípravy profesionálnych vojakov v tejto oblasti 

a vykonaÈ príslu‰né plánovacie a realizaãné 

opatrenia. Nazdávame sa, Ïe tak˘mi súãasÈami 

rezortu by mohla byÈ Vojenská polícia 

a Vojenská akadémia. ZároveÀ si dovoºujeme 

touto cestou ponúknuÈ odborné kapacity 

na‰ej spoloãnosti na spoluprácu v procese 

odbornej prípravy profesionálnych vojakov v 

tejto oblasti. 

Doc. Ing. Jaroslav SIVÁK, CSc., MBA 

Poradca generálneho riaditeºa 

pre stratégiu a podporu rozhodovania 

QUADRIQ, a. s., 

ãlen skupiny DIRICKX Groupe 

Priemyselná 1 

031 01 Liptovsk˘ Mikulá‰ 

www.quadriq.sk 

31

N A T O 

Misie v Afganistane, spoloãné záujmy s Ruskom a rozvoj vzÈahov s partnersk˘mi ‰tátmi na Balkáne 

v Stredozemí. To sú hlavné priority nového generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha RASMUSSENA. 

NATO je najúspe‰nej‰ím spojenectvom v histórii 

a platí to uÏ 60 rokov. Aliancia robí viac vecí 

a na viacer˘ch miestach, neÏ kedykoºvek inokedy 

v minulosti. NATO zostává najdôleÏitej‰ou 

bezpeãnostnou poistkou pre v‰etk˘ch obyvateºov 

28 ãlensk˘ch ‰tátov. ZdôrazÀujem, Ïe je nevyhnutné, 

aby Severoatlantická aliancia poãas môjho 

päÈroãného funkãného obdobia postupne odovzdala 

kontrolu a zodpovednosÈ za bezpeãnosÈ vo 

väã‰ine Afganistanu tamoj‰ím úradom. Musíme 

uspieÈ v Afganistane. Mandát je celkom jasn˘ a 

Afganistan sa nesmie staÈ znovu nástupi‰Èom 

medzinárodného terorizmu. V súvislosti s misiou 

v Afganistane v‰ak generálny tajomník ani raz nepouÏil 

slovo ,,víÈazstvo“. Cieºom je podºa mÀa 

práve odovzdanie zodpovednosti tamoj‰ej administratíve 

a vznik stabilnej vlády, ktorá bude tolerovaÈ 

ºudské práva vrátane práv Ïien. Aliancia 

sa zatiaº v boji s islamistami stretáva s cel˘m radom 

problémov. Afgancov budeme podporovaÈ, 

k˘m to bude potrebné. PodporovaÈ znamená pomôcÈ 

im, aby sa postavili na vlastné nohy. 

V súãasnosti pritom v Afganistane pôsobia 

dve veºké misie, jednu z nich vedie práve NATO 

a nesie názov ISAF, druhú vedú USA. ISAF má 

vy‰e 60-tisíc ãlenov, priãom vy‰e polovicu z 

nich tvoria americkí vojaci. 

Ameriãania ale majú i vlastnú misiu zhruba 

10-tisíc vojakov, ktor˘ch úlohou je predov‰etk˘m 

trénovaÈ afganskú armádu a hºadaÈ lídrov teroristickej 

organizácie al-Káida. 

V poslednom období v‰ak koaliãní vojaci za- 

Ïívajú najväã‰ie straty od zaãiatku misie v roku 

2001. Silnejúca vlna útokov zo strany fundamentalistického 

hnutia Taliban pritom v ostatnom 

období vyvolávala pochybnosti, ãi je v Afganistane 

vôbec moÏné usporiadaÈ spravodlivé prezidentské 

a miestne voºby. (Milióny Afgancov sa 

nakoniec nezºakli hrozieb zo strany Talibanu a 20. 

augusta sa zúãastnili na druh˘ch celonárodn˘ch 

voºbách od zvrhnutia militantného hnutia. ÚãasÈ 

na hlasovaní v‰ak bola aj tak relatívne nízka. 

Predstaviteº Ústrednej volebnej komisie Zekria 

Barakzaí pre agentúru AP uviedol, Ïe z 15 miliónov 

registrovan˘ch voliãov svoj hlas odovzdalo 

asi 40 aÏ 50 percent. V prezidentsk˘ch voºbách 

z roku 2004 to bolo pritom aÏ 70 percent. V krajine 

pri‰lo poãas volieb aj k viacer˘m teroristick˘m 

útokom, ktoré stáli Ïivot najmenej 26 ºudí 

– pozn. redakcie). 

Dán, ktor˘ dobyl NATO 

Nov˘ ‰éf Aliancie sa chce sústrediÈ na Afganistan, Rusko a partnerov 

Kosovo je v teréne úspechom 

AspoÀ ãiastoãne by Severoatlantickej aliancii 

mohlo ,,uvoºniÈ ruky“ obmedzenie a moÏné zru- 

‰enie misie v Kosove – KFOR. A. Rasmussen 

spomenul, Ïe by sa poãas nasledujúcich piatich 

rokov mala v˘razne zmen‰iÈ ãi dokonca celkom 

zaniknúÈ, ale jej obmedzenie a prípadn˘ koniec 

generálny tajomník nespája s prípadn˘m posilnením 

mise ISAF v Afganistane. 

Myslím si, Ïe by sme mali rozli‰ovaÈ medzi 

KFOR a ISAF. ZníÏenie prítomnosti KFOR v 

Kosove sa môÏe staÈ vìaka pokroku v teréne. Kosovo 

je úspechom. Je to skvel˘ príklad toho, ako 

NATO, EÚ a OSN dokáÏu spolupracovaÈ. 

Spolupráca naopak viazne medzi Alianciou a 

Ruskom, a to predov‰etk˘m od minuloroãnej 

rusko-gruzínskej vojny. VzÈahy s Moskvou pritom 

A. Rasmussen oznaãil za ,,prioritu ãíslo 

dva“ a poãas svojho funkãného obdobia by údajne 

rád videl rozsiahle strategické partnerstvo 

práve medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom. 

Jednou z podmienok v‰ak bude ochota Ruska 

re‰pektovaÈ územnú celistvosÈ okolit˘ch ‰tátov. 

To je prípad Gruzínska, keì Rusko uznalo samostatnosÈ 

separatistického JuÏného Osetska a Abcházska, 

ão sú „na papieri“ stále gruzínske regióny, 

napriek tomu, Ïe vedú dlh˘ boj za vlastnú samostatnosÈ. 

Pripú‰Èam, Ïe vojna v Gruzínsku, po ktorej 

NATO a Rusko na ãas zmrazili vzájomné vzÈahy, 

je naìalej veºk˘m problémom. Nie som rojko. 

Máme ão robiÈ so skutoãn˘mi spormi a nezhodami 

v celom rade oblastí. NATO nie je zamerané 

proti Rusku. Myslím si, Ïe máme mnoho 

spoloãn˘ch záujmov. 

Príprava novej strategickej vízie 

Zásadn˘ dokument bude urãovaÈ, ak˘m smerom 

sa bude Aliancia v najbliÏ‰ích rokoch uberaÈ. 

DvanásÈãlenn˘ poradn˘ tím povedie b˘valá 

americká ministerka zahraniãn˘ch vecí Madeleine 

Albrightová. V skupine sú zástupcovia predov‰etk˘m 

„veºk˘ch“ krajín vrátane USA, Kanady, 

Francúzska, Veºkej Británie alebo Nemecka. 

Z nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov budú v tíme pracovaÈ 

zástupcovia Poºska a Loty‰ska. 

Debatu o novej „cestovnej mape“ som otvoril 

zaãiatkom júla. Posledná koncepcia bola prijatá 

pred desiatimi rokmi. Odvtedy sa NATO 

zdvojnásobilo, pribudli misie a hrozby, ktoré si 

predt˘m nikto nedokázal predstaviÈ. K smerovaniu 

Aliancie sa bude môcÈ podºa ‰éfa NATO vyjadriÈ 

prakticky kaÏd˘, na internete totiÏ vznikne 

oficiálne fórum. Diskusia má trvaÈ cel˘ rok. 

V minulosti, v dobách studenej vojny, boli strategické 

koncepty tajné. Pôjde o najotvorenej‰í politick˘ 

proces, ktor˘ kedy NATO viedlo s t˘m, Ïe 

poznatky pracovnej skupiny chce konzultovaÈ s 

vládami, expertmi i nevládnymi organizáciami. 

Osobne potom bude o závereãnej podobe koncepcie 

vyjednávaÈ s jednotliv˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi 

Aliancie. 

S POVESËOU CIEªAVEDOMÉHO POLITIKA 

Na ãele Severoatlantickej aliancie Anders Fogh 

Rasmussen vystriedal Holanìana Jaapa de Hoopa 

Scheffera ktor˘ jej ‰éfoval bezmála ‰esÈ rokov. Jeho 

cesta do ãela NATO nebola úplne ºahká. Vybrali ho 

nakoniec po zloÏit˘ch rokovaniach na jarnom v˘roãnom 

summite v ·trasburgu a Kehli. UÏ pred t˘mto 

rokovaním síce 56-roãného, niekoºkonásobného 

dánskeho expremiéra povaÏovali za jasného favorita, 

problém s ním ale malo Turecko. Ankare prekáÏalo, 

ako sa A. Rasmussen postavil ku zverejneniu 

kontroverzn˘ch karikatúr proroka Mohameda v 

dánskej tlaãi pred niekoºk˘mi rokmi. Tie vyvolali najmä 

v moslimskom svete búrku nevôle, premiér ich 

ale obhajoval právom na slobodu prejavu. Turecko 

kritizovalo napríklad aj to, Ïe KodaÀ nezasahuje 

proti televízii kurdsk˘ch separatistov, ktorá sídli v 

Dánsku. „PovaÏujem to za vec minulosti, teraz sa 

pozerám do budúcnosti,“ vysvetlil nov˘ generálny 

tajomník. 

Takmer triumfálne komentoval vymenovanie b˘valého 

dánskeho premiéra za generálneho tajomníka 

NATO afgansk˘ Taliban. „Veºk˘ nepriateº proroka“ 

teraz vedie západn˘ vojensk˘ pakt, napísal Taliban 

na svojich webov˘ch stránkach. A. Rasmussen 

pritom oznámil, Ïe má záujem s niektor˘mi zloÏkami 

Talibanu rokovaÈ. „Vnútri Talibanu sú skupiny, 

s ktor˘mi sa dá hovoriÈ v záujme uzmierenia v 

Afganistane,“ povedal. Je v‰ak podºa neho tieÏ jasné, 

Ïe v Talibane je tvrdé jadro, ktoré má re‰pekt iba 

pred vojenskou silou a s ktor˘m sa nedá dohodnúÈ. 

Podºa talibancov v‰ak Rasmussenovo vymenovanie 

do ãela NATO nezvratne posilní vieru v‰etk˘ch moslimov 

v boji proti Aliancii a zintenzívni boj v Afganistane. 

Pre vodcov Talibanu patrí Rasmussen medzi 

nenáviden˘ch „kriÏiakov“, ako sú George Bush 

alebo Tony Blair. 

Do Bruselu pri‰iel Rasmussen s povesÈou starostlivého 

politika, ktorému záleÏí na presnom a dôkladnom 

plánovaní. Celkovo trikrát bol ‰éfom dánskej 

vlády. Doteraz Ïiadny politick˘ ‰éf NATO nebol 

v minulosti tak vysoko postaven˘m politikom. Po 

prv˘ raz sa A. Rasmussen stal premiérom, keì jeho 

Liberálna strana zvíÈazila vo voºbách v novembri 

2001 so sºubom, Ïe tvrdo sprísni pravidlá pre Ïiadateºov 

o azyl a zníÏi dane. Znovu ho zvolili v roku 

2005. Vyhral i voºby o dva roky neskôr s prísºubom, 

Ïe zlep‰í verejné sluÏby. Otvorene podporil americkú 

inváziu do Iraku, a Dánsko ako jedna z prv˘ch 

krajín vyslalo do Iraku svojich vojakov. Podobne tak 

do Afganistanu, kde pôsobí 750 dánskych vojakov. 

A. Rasmussen je Ïenat˘, má dve dcéry a jedného 

syna. Taliansky premiér Silvio Berlusconi presne v 

‰t˘le svojich provokatívnych vyhlásení o Àom povedal: 

„Rasmussen je najkraj‰ím premiérom v Európe. 

UvaÏujem o tom, Ïe ho predstavím svojej man- 

Ïelke.“ 

Generálny tajomník NATO je z titulu svojej funkcie 

predsedom Severoatlantickej rady a zodpovedá 

za jej riadenie. ZároveÀ je najvy‰‰ie postaven˘m civilistom 

v NATO, ale reprezentuje Alianciu skôr 

navonok. Nemá skutoãnú rozhodovaciu právomoc, 

v prípade nezhôd môÏe slúÏiÈ ako sprostredkovateº. 

I keì nezastupuje konkrétnu krajinu, má v diplomacii 

status „hlavy ‰tátu“, ktor˘ mu otvára v‰etky 

‰tátnické dvere a umoÏÀuje mu tak lep‰í v˘kon tejto 

funkcie. 

Pripravila Izabela Nagyová 

32

N A T O 

Aliancia a spolupráca 

Aliancia nezávisl˘ch demokratick˘ch krajín, ktor˘ch spoloãn˘m záujmom je zachovaÈ mier a chrániÈ svoju 

slobodu, uzrela svetlo sveta zmluvou v roku 1949. Je to zdruÏenie slobodn˘ch ‰tátov, ktoré majú cieº ochrániÈ 

svoju bezpeãnosÈ prostredníctvom vzájomn˘ch záruk a stabiln˘mi vzÈahmi s ostatn˘mi krajinami. Tento cieº 

a záväzok s nimi zdieºa od roku 2004 aj Slovensko. ëal‰ie úspechy a spoluprácu rozvíja v rozhovore s vedúcim 

stálej delegácie SR pri NATO Franti‰kom KA·ICK¯M redaktorka Anna Komová. 

bude usilovaÈ zaistiÈ si vlastnú bezpeãnosÈ. V 

súlade s ním Aliancia naìalej pokraãuje v politike 

otvoren˘ch dverí, z ktorej malo od skonãenia 

studenej vojny priamy prospech v podobe získania 

plného ãlenstva uÏ 12 krajín vrátane Slovenska. 

Pokraãujúce roz‰irovanie Aliancie a EÚ 

o tie európske demokracie, ktoré prejavia záujem 

a splnia poÏadované podmienky, vnímajú 

ich ãlenovia, ale aj mnohé ìal‰ie európske krajiny 

ako proces prekonávania umelého rozdelenia 

Európy po druhej svetovej vojne, ako proces 

budovania Európy jednotnej, slobodnej, demokratickej 

a prosperujúcej. Tento proces nie je 

namieren˘ proti Ïiadnej tretej krajine, ani Rusku. 

Naopak, spojenecké krajiny majú skutoãn˘ 

záujem o budovanie vzájomne prospe‰n˘ch a 

pragmatick˘ch vzÈahov s Ruskom, tak˘ch, ktoré 

by bolo moÏné oznaãiÈ ako vzÈahy strategického 

partnerstva. A medzi tieto vzÈahy patrí jednoznaãne 

aj re‰pektovanie oprávnen˘ch bezpeãnostn˘ch 

záujmov Ruska. 

MôÏete potvrdiÈ, Ïe v‰etky ãlenské krajiny si zachovávajú 

plnú suverenitu a nezávislosÈ, aké 

v˘hody plynú z ãlenstva pre Slovensko 

Na prvú ãasÈ otázky je odpoveì veºmi jednoduchá 

a pomerne krátka: Áno, aj z vlastn˘ch skúseností 

a vlastného pôsobenia môÏem jednoznaãne 

potvrdiÈ to, ão je oficiálne deklarované, Ïe totiÏ 

ãlenské krajiny si v rámci Severoatlantickej 

aliancie zachovávajú plnú suverenitu vo v‰etk˘ch 

oblastiach, ãi sa to uÏ t˘ka zahraniãnej politiky, v 

uÏ‰om zmysle zahraniãno-bezpeãnostnej politiky, 

alebo konkrétne napr. velenia ozbrojen˘m silám. 

Samozrejme, z ãlenstva v NATO vypl˘vajú kaÏdej 

krajine aj isté záväzky – tak, ako aj v prípade 

kaÏdej medzinárodnej organizácie, spôsob a rozsah 

ich plnenia v‰ak zostáva plne v kompetencii 

‰tátnych orgánov danej krajiny. Asi by bolo vhodné 

pri tejto príleÏitosti zdôrazniÈ, Ïe NATO nemá 

Ïiadne prostriedky ani kompetencie, ako si od 

ãlenskej krajiny nieão „vynucovaÈ“, ãi uÏ právnym, 

alebo in˘m spôsobom, ãím sa znaãne odli- 

‰uje napr. od Európskej únie. 

Pokiaº ide o v˘hody plynúce z ãlenstva v NATO 

pre Slovensko, na túto otázku sa dá odpovedaÈ veºmi 

struãne, ale aj veºmi obsiahlo. Pokúsim sa o to 

prvé. Ako ste sama v úvode uviedli, hlavn˘m cie- 

ºom Aliancie je zaistenie bezpeãnosti jej ãlenov 

prostredníctvom systému vzájomn˘ch záruk, medzi 

ktor˘mi má ústrednú úlohu záväzok ku kolektívnej 

obrane – v zmysle známeho 5. ãlánku Severoatlantickej 

zmluvy. âlenstvom v NATO má 

teda Slovensko zaruãenú svoju vonkaj‰iu bezpeãnosÈ 

do takej miery a za tak˘ch podmienok, do 

akej a za ak˘ch by to v súãasnosti nebolo moÏné 

dosiahnuÈ Ïiadnym in˘m spôsobom. 

Ale to nie je v‰etko, okrem ãlánku 5 má Severoatlantická 

zmluva napr. aj ãlánok 4, ktor˘ zaväzuje 

ãlenské krajiny k vzájomn˘m politick˘m 

konzultáciám, ktoré sa pritom nekonajú len vtedy, 

ak je ohrozená nezávislosÈ alebo bezpeãnosÈ 

niektorého zo spojencov, ale prebiehajú prakticky 

priebeÏne. Slovensko je tak súãasÈou konzultaãného 

a rozhodovacieho procesu, na ktorom sa 

posudzujú a rie‰ia najzávaÏnej‰ie otázky súvisiace 

s bezpeãnosÈou v celom severoatlantickom a v 

podstate aj eurázijskom priestore. In˘mi slovami, 

ãlenstvo v NATO nám, spolu s ãlenstvom v EÚ, 

garantuje, Ïe to uÏ nikdy nebude „o nás bez nás“. 

Napokon, ãlenstvo v Aliancii má nespochybniteºné 

v˘hody aj z ekonomického hºadiska. Spolu 

s uÏ spomínan˘m ãlenstvom v EÚ totiÏ definuje 

Slovenskú republiku ako stabilnú a bezpeãnú krajinu, 

spoºahliv˘ a bezpeãn˘ priestor pre zahraniãné 

investície, ãi akékoºvek iné aktivity podobného 

druhu. No a nezanedbateºn˘ je aj priamy hospodársky 

prínos, ãi uÏ vo forme budovania infra- 

‰truktúry zo spoloãn˘ch prostriedkov NATO, súvisiacej 

s bezpeãnosÈou a obranou ‰tátu, alebo z 

moÏností, ktoré sa otvorili pre slovenské firmy, aby 

sa uchádzali o kontrakty s NATO na poskytovanie 

sluÏieb najrozliãnej‰ieho druhu. 

Aké sú zásady Aliancie pri zabezpeãovaní spravodlivého 

a trvalého mierového usporiadania 

v Európe. Akú úlohu má pri Àom Slovenská republika 

Pri zabezpeãovaní trvalého a spravodlivého 

usporiadania v Európe aj v celom euroatlantickom 

priestore sa krajiny Aliancie riadia v prvom rade 

zásadou mierového rie‰enia v‰etk˘ch medzinárodn˘ch 

otázok, tak, ako to poÏaduje aj Charta Spojen˘ch 

národov, a v rámci nej tieÏ zásadou zdrÏania 

sa sily alebo hrozby silou v medzinárodn˘ch 

vzÈahoch tak˘mi spôsobmi, ktoré nie sú konzistentné 

s princípmi vy‰‰ie uvedenej Charty. 

ëalej je to princíp nedeliteºnosti bezpeãnosti 

ãlenov, ale tieÏ princíp práva kaÏdej ìal‰ej krajiny, 

aby si slobodne zvolila spôsob, ktor˘m sa 

Základn˘ princíp fungovania aliancie je zalo- 

Ïen˘ aj na vzájomnej spolupráci medzi suverénnymi 

‰tátmi. Ako sa zaãlenila na‰a republika 

medzi ãlenské ‰táty, ak˘ je jej prínos pre 

spoluprácu, ão sa pokladá za v˘znamn˘ krok 

na udrÏanie spolupráce 

Máte úplnú pravdu v tom, Ïe ãlenské krajiny 

Severoatlantickej aliancie medzi sebou spolupracujú 

v celom rade oblastí. Samozrejme ide v prvom 

rade o politickú, bezpeãnostnú a vojenskú oblasÈ, 

ako príklady by som uviedol uÏ spomínané 

politické konzultácie a koordináciu postojov na 

medzinárodn˘ch fórach, spoluprácu v oblasti obrannej 

politiky a obranného plánovania, ãi zabezpeãenia 

interoperability ozbrojen˘ch síl, ale 

veºká pozornosÈ sa v‰ak venuje aj spolupráci v obrannom 

priemysle, vo vede a v˘skume. 

Slovensko sa do t˘chto aktivít zapája podºa 

svojich záujmov a reálnych moÏností i kapacít, netajím 

v‰ak, Ïe osobne by som v tejto oblasti uvítal 

z na‰ej strany viac ambicióznosti. Napriek 

tomu sme uÏ doteraz dokázali prispieÈ, a to nie nepodstatnou 

mierou, na‰imi kapacitami a expertízou 

v tak˘ch oblastiach, ako sú napríklad protichemická 

ochrana, odmínovanie, ãi niãenie nevybuchnutej 

alebo nespotrebovanej munície. UÏ prv˘ch 

päÈ rokov pôsobenia v rámci Aliancie ukázalo, 

Ïe máme ão ponúknuÈ, chce to v‰ak aj z na- 

‰ej strany správne rozhodnutie v prav˘ ãas, dobre 

zvolenú ‰pecializáciu a napokon aj odhodlanie 

popasovaÈ sa s problémami, ktoré pri kaÏdej takejto 

ãinnosti skôr alebo neskôr prídu. DôleÏitá je 

tu totiÏ kredibilita krajiny a z nej vypl˘vajúca 

dôvera ostatn˘ch spojencov, Ïe dokáÏeme naplniÈ 

to, k ãomu sme sa zaviazali a v ãom na nás potom 

ostatní budú spoliehaÈ. 

Aliancia by mala zabezpeãovaÈ aj realizáciu 

vlastnej obrany kaÏdého ãlena, bez potláãania 

suverenity, aké sú skúsenosti 

Je to presne ako hovoríte, len by som to e‰te 

viac zdôraznil. âlenstvo v Aliancii nezbavuje 

33

N A T O 

Ïiadneho ãlena zodpovednosti za zabezpeãenie 

svojej vlastnej obrany a uÏ vôbec nie jeho suverenity 

v tejto oblasti. Naopak, oãakáva sa, Ïe kaÏd˘ 

spojenec vyvinie primerané úsilie na to, aby ão 

najviac zaistil vlastnú obranyschopnosÈ a v prípade 

potreby bol schopn˘ prispieÈ aj k obrane iného 

spojenca. PrimeranosÈ úsilia moÏno v tejto súvislosti 

pomerne objektívne meraÈ pomocou podielu 

celkov˘ch nákladov na zabezpeãenie obranyschopnosti 

krajiny na jej hrubom domácom 

produkte, priãom sa v‰ak berie do úvahy aj efektivita 

vynakladania t˘chto prostriedkov a samozrejme 

tieÏ celková ekonomická situácia v danej 

krajine a vo svete. Cieºom NATO nie je v Ïiadnom 

prípade ruinovaÈ ekonomiky jeho ãlensk˘ch krajín 

nadmern˘m poÏiadavkami na zbrojenie, na 

druhej strane by v‰ak ani nebolo správne, keby sa 

niektorá krajina takpovediac „vozila zadarmo“. 

Spoloãnú obranu treba chápaÈ ako nadstavbu individuálneho 

úsilia kaÏdého ãlena, ako záruku, Ïe 

Ïiaden spojenec nebude musieÈ ãeliÈ prípadnej 

agresii sám, ale môÏe rátaÈ s úãinnou a koordinovanou 

pomocou ostatn˘ch ãlensk˘ch krajín. 

DokáÏu konzultovaÈ medzi sebou spojenci aj 

otázky, ktoré ovplyvÀujú Ïivotné záujmy jednotliv˘ch 

krajín, nezostáva vzájomná komunikácia 

len na úrovni zo‰tylizovaného cieºa Do 

ak˘ch konkrétnych udalostí sa zapájame poãas 

ná‰ho ãlenstva v Aliancii 

Na túto otázku môÏem odpovedaÈ jednoznaãne 

kladne. Práve moÏnosÈ konzultovaÈ so spojencami 

akúkoºvek otázku t˘kajúcu sa tak˘ch Ïivotn˘ch 

záujmov, ako sú teritoriálna integrita, politická 

nezávislosÈ ãi vonkaj‰ia bezpeãnosÈ, je jedn˘m 

zo základn˘ch práv kaÏdého ãlena. Ale aby 

som to trocha oddramatizoval, takéto konzultácie 

prebiehajú v NATO prakticky neustále, na rokovaniach 

jej politick˘ch aj vojensk˘ch v˘borov a 

rozliãn˘ch pracovn˘ch skupín. Z nich na prvom 

mieste treba spomenúÈ Severoatlantickú radu, 

ktorá je najvy‰‰ím rozhodovacím orgánom Aliancie 

a ‰tandardne zasadá minimálne jedenkrát t˘Ïdenne 

v rámci formálneho rokovania a okrem 

toho e‰te raz alebo aj viackrát do t˘ÏdÀa sa jej ãlenovia 

stretávajú na neformálnych konzultáciách. 

A to je len Severoatlantická rada, okrem nej sa s 

podobnou frekvenciou pravidelne stretávajú napr. 

Politick˘ v˘bor NATO, Vojensk˘ v˘bor NATO a 

ìal‰ie v˘bory ãi pracovné skupiny, ktor˘ch je 

myslím stále vy‰e tristo. 

A môÏem vás ubezpeãiÈ, Ïe to nie sú nijaké nudné 

zasadnutia s nikoho nezaujímajúcimi formálnymi 

vystúpeniami a vopred pripraven˘mi závermi. 

Pravidlom je naopak Ïivá diskusia, vyjas- 

Àovanie si vzájomn˘ch postojov, ich presadzovanie 

a obhajoba a napokon hºadanie spoloãného stanoviska, 

alebo ak chcete kompromisu, pretoÏe aj 

o tom je medzinárodná politika. 

Slovensko si na t˘chto rokovaniach a stretnutiach, 

rovnako ako iné krajiny, presadzuje a obhajuje 

svoje národné záujmy. Ako príklad môÏem 

spomenúÈ na‰u stálu angaÏovanosÈ pri rie‰ení otázok 

bezpeãnostnej stabilizácie západného Balkánu, 

úsilie o podporu reformn˘ch procesov na 

Ukrajine, ãi úãasÈ na formulácii a realizácii politiky 

NATO voãi Rusku, ale nielen tieto. Spoloãne 

s mnoh˘mi rovnako zm˘‰ºajúcimi spojencami 

napr. dlhodobo hºadáme spôsoby ako zlep‰iÈ vzájomnú 

spoluprácu medzi NATO a EÚ na strategickej 

úrovni, alebo ako v rámci tzv. koordinovaného 

prístupu s in˘mi medzinárodn˘mi aktérmi 

komplexne rie‰iÈ problém stabilizácie a obnovy regiónov 

zotavujúcich sa z bezpeãnostn˘ch kríz a 

konfliktov. 

NapæÀa sa aj cieº ochrany proti agresii, je moÏné, 

podºa vás, zachovaÈ strategickú rovnováhu 

v Európe 

Ako som uÏ povedal, samotná existencia NATO 

a ãlenstvo krajiny v nej je pre Slovensko a ìal‰ích 

spojencov najlep‰ou ochranou proti potenciálnej 

agresii. Spoloãne sa snaÏíme, aby Severoatlantická 

aliancia bola naozaj funkãn˘m a spoºahliv˘m 

spojenectvom, ktoré uÏ len svojou vnútornou súdrÏnosÈou 

a samozrejme aj vonkaj‰ou silou odradí 

od prípadného útoku kaÏdého potenciálneho agresora. 

âo sa t˘ka takzvan˘ch konvenãn˘ch ãi tradiãn˘ch 

hrozieb, ktoré by mohli prichádzaÈ od 

in˘ch ‰tátov, myslím Ïe túto svoju odradzujúcu, 

resp. odstra‰ujúcu úlohu si NATO plní spoºahlivo 

a aj preto e‰te v podstate nemuselo nikdy pristúpiÈ 

k reálnemu naplneniu svojho záväzku t˘kajúceho 

sa kolektívnej obrany. 

Hovorím to zároveÀ s vedomím toho, Ïe uÏ raz 

v histórii Aliancia uplatnila ãlánok 5 dohody, na 

ktorej je zaloÏená, a to po teroristickom útoku na 

USA z 11. septembra 2001. Tu v‰ak ne‰lo o reakciu 

na „klasickú“ agresiu zo strany iného ‰tátu, ale 

o teroristick˘ útok ne‰tátneho aktéra – teroristickej 

organizácie, hoci podporovanej a ochraÀovanej 

talibansk˘m reÏimom vládnucim v tom ãase 

v Afganistane. Toto je zároveÀ do budúcnosti aj 

jedna z najväã‰ích v˘ziev pre Alianciu – ako dostatoãne 

ochrániÈ svojich ãlenov a ich obyvateºstvo 

pred takzvan˘mi asymetrick˘mi hrozbami, 

ak˘mi sú teroristické útoky, ktoré môÏu prísÈ od 

známych, alebo dokonca aj neznámych pôvodcov. 

A pokiaº ide o strategickú rovnováhu v Európe 

– a Rusko, ktoré máte pravdepodobne v tejto 

súvislosti na mysli, tu uÏ budujeme na‰u bezpeãnosÈ 

na in˘ch základoch, neÏ je klasická rovnováha 

síl. Základom na‰ich vzÈahov s Ruskom by 

malo byÈ strategické partnerstvo, vychádzajúce tak 

zo zhody na aspoÀ základnom súbore zdieºan˘ch 

hodnôt, ako aj z pomerne ‰irokej základne rovnak˘ch 

záujmov, vrátane hrozieb, ktor˘m musíme 

spoloãne ãeliÈ. 

·truktúry, ktoré sú v NATO vytvorené, by mali 

vedieÈ zabezpeãiÈ svojim ãlenom aj konzultácie 

a spoluprácu nielen vo vojenskej oblasti a v 

oblasti ochrany krajiny, ale aj moÏnú spoluprácu 

v politickej, hospodárskej, prípadne in˘ch 

nevojensk˘ch oblastiach, aká je skutoãnosÈ 

NATO ako politicko-vojenská organizácia má 

naozaj vytvorené ‰truktúry, ktoré jeho ãlenom 

dokáÏu zabezpeãiÈ konzultácie a spoluprácu predov‰etk˘m 

v politickej, obrannej a vojenskej oblasti. 

O niektor˘ch z nich som uÏ hovoril v súvislosti 

s predchádzajúcimi otázkami. Pokiaº ide o 

ostatné oblasti, ako napr. hospodárska alebo vedecká, 

aj tu existujú ‰truktúry a mechanizmy zabezpeãujúce 

potrebnú spoluprácu v t˘ch prípadoch, 

ktoré majú svoje priame alebo aj nepriame 

bezpeãnostné a obranné aspekty. Máme vytvorené 

v˘bory, skupiny a organizácie, ktoré koordinujú 

spoluprácu a zabezpeãujú potrebnú kompatibilitu 

v oblastiach obranného priemyslu, zásobovania 

potrebn˘mi uhºovodíkov˘mi palivami a in˘mi 

produktmi, ale aj v rôznych odvetviach vedy 

a v˘skumu – no a v neposlednom rade aj vzdelávania. 

V tom poslednom prípade môÏem spomenúÈ 

napr. Obrannú akadémiu NATO v Ríme, ·kolu 

NATO v nemeckom Oberammergau, ale tieÏ aj 

na‰u Akadémiu ozbrojen˘ch síl gen. M. R. ·tefánika, 

v ktorej v rámci Medzinárodného kurzu 

‰tábnych dôstojníkov poskytujeme ‰pecializované 

vzdelávanie pre ‰tábnych dôstojníkov z ãlensk˘ch 

krajín NATO, ako aj z krajín v rámci Partnerstva 

za mier. 

MoÏno hovoriÈ aj o riadení ozbrojen˘ch síl, 

prípadne logistickej podpore, ktorá je nevyhnutná 

na koordináciu a podporu ozbrojen˘ch 

síl 

Ak sa p˘tane na riadenie ozbrojen˘ch síl z 

úrovne stálych ãi aktuálne pre potreby konkrétnej 

operácie vytváran˘ch veliteºstiev NATO, tak tu treba 

zdôrazniÈ jednu základnú vec: NATO nemá niã 

také, ão by sa dalo oznaãiÈ ako spoloãné ozbrojené 

sily, ktoré by boli permanentne podriadené nejak˘m 

veliteºstvám Aliancie. Spoloãn˘mi vojensk˘mi 

„nástrojmi“ Aliancie sú práve jej spomínané 

veliteºstva a okrem nich e‰te niektoré vysoko 

‰pecializované prvky, ako napr. letka vybavená v˘straÏn˘m 

komunikaãn˘m systémom AWACS. 

Kontingenty ozbrojen˘ch síl jednotliv˘ch ãlensk˘ch 

krajín NATO podieºajúce sa na prebiehajúcich 

operáciách NATO prechádzajú do podriadenosti 

jeho príslu‰n˘ch veliteºstiev priamym rozhodnutím 

národn˘ch orgánov t˘chto krajín a po 

ukonãení vyslania do operácie sa pod národné 

velenie znova vracajú. Dokonca sa dá povedaÈ, Ïe 

spod neho nikdy úplne neodídu, pretoÏe kaÏdá krajina 

má prakticky kedykoºvek moÏnosÈ svoje jednotky 

z operácie stiahnuÈ a tieÏ obmedziÈ napr. rozsah 

úloh, ktor˘mi môÏu byÈ v operácii poverené. 

Samozrejme, Ïe tieto moÏnosti a obmedzenia sa 

uplatÀujú len v˘nimoãne, resp. v nevyhnutnej 

miere a s ohºadom na zachovanie funkãnosti vyslan˘ch 

síl, spomínam ich len preto, aby som objasnil 

princípy existujúceho systému. 

Samotná koordinácia síl v operácii sa teda naozaj 

dosahuje doãasn˘m podriadením vyslan˘ch 

jednotiek príslu‰nému veliteºstvu NATO, v rámci 

prípravy a v˘cviku sa v‰ak zabezpeãuje in˘mi 

mechanizmami, napr. rozsiahlymi ‰tandardizaãn˘mi 

programami, vzájomn˘m zlaìovaním obrann˘ch 

plánov, v˘cvikov˘ch postupov a podobne. 

âo si sºubujete od nástupu nového generálneho 

tajomníka Severoatlantickej aliancie, b˘valého 

dánskeho premiéra Andersa Fogha Rasmussena, 

ktor˘ sa nedávno ujal funkcie Malo 

by sa nieão zmeniÈ 

Je pravda, Ïe nástup nov˘ch ºudí do tak˘ch 

v˘znamn˘ch pozícií, akou je aj funkcia generálneho 

tajomníka NATO, b˘va vÏdy spájan˘ s ist˘mi 

oãakávaniami. Av‰ak e‰te predt˘m, ako konkrétne 

odpoviem na va‰u otázku, rád by som zdôraznil, 

Ïe predchodca súãasného generálneho tajomníka 

v tejto funkcii, Holanìan Jaap de Hoop 

Scheffer, z nej po vy‰e piatich rokoch odi‰iel s vysok˘m 

osobn˘m aj politick˘m kreditom a ako 

viem, aj s veºmi pozitívnym hodnotením zo strany 

v‰etk˘ch ãlensk˘ch krajín. Jeho funkãné obdobie 

sa prakticky úplne prekr˘valo s prv˘mi piatimi 

rokmi ná‰ho ãlenstva v Aliancii a aj na‰i najvy‰‰í 

‰tátni predstavitelia zhodne ocenili, Ïe organizáciu 

viedol tak˘m ‰t˘lom, ktor˘ jej zaistil potrebnú 

funkãnosÈ a jednotu a pritom umoÏnil dostatoãn˘m 

spôsobom vyjadriÈ a obhájiÈ svoje záujmy 

v‰etk˘m jej ãlenom, mal˘m aj veºk˘m, star˘m 

aj t˘m nov‰ím. 

S nástupom nového generálneho tajomníka sa 

viaÏe oprávnené oãakávanie, Ïe nadviaÏe na v‰etko 

pozitívne po svojom predchodcovi, priãom v‰ak 

prinesie do fungovania organizácie aj nové stránky 

a e‰te viac ho prispôsobí rastúcej dynamike 

dne‰ného sveta, ãi väã‰mi priblíÏi napríklad súãasnej 

mladej generácii. Predov‰etk˘m sa v‰ak od 

neho oãakáva, dokáÏe vyuÏiÈ pozitívny trend zlep- 

‰ovania transatlantick˘ch vzÈahov z uplynul˘ch 

mesiacov a rokov a Ïe pod jeho manaÏovaním 

NATO pokroãí ìalej vo svojej adaptácii na neustále 

sa meniace potreby a bezpeãnostné v˘zvy 

dne‰ného sveta. Rozhodnutie zo summitu v ·trasburgu/Kehli 

z apríla tohto roku o spracovaní novej 

Strategickej koncepcie NATO mu na to dáva veºmi 

dobrú príleÏitosÈ a aj siln˘ poãiatoãn˘ impulz. 

34

N A T O 

To, Ïe sa rodí nová integrovanej‰ia Európa, sa t˘ka aj euroatlantickej bezpeãnostnej ‰truktúry, v ktorej má NATO 

hlavnú úlohu. BliÏ‰ie o informáciách uÏ v rozhovore, v ktorom na otázky odpovedá vojensk˘ predstaviteº 

pri Vojenskom v˘bore NATO a EÚ generálmajor Jaroslav KUâA, redaktorke Anne Komovej. 

Strategická koncepcia Aliancie 

NATO úspe‰ne zabezpeãuje slobodu svojim 

ãlensk˘m ‰tátom uÏ niekoºko desaÈroãí. Po spoloãensko-politick˘ch 

zmenách vznikajú pravdepodobne 

aj nové modely spolupráce a vzájomného 

porozumenia, aké sú najnov‰ie aktivity 

Aliancie 

Vzhºadom na komplexnosÈ v˘ziev bezpeãnostného 

prostredia si Aliancia uvedomuje, Ïe dne‰né 

a budúce krízy nebude moÏné rie‰iÈ bez komplexného 

prístupu naprieã ‰irok˘m spektrom úsilia – 

politického, vojenského a ekonomického. Súãasná 

operácia v Afganistane potvrdzuje nutnosÈ skvalitnenia 

spolupráce Aliancie s medzinárodn˘mi 

organizáciami, predov‰etk˘m OSN, EÚ, OBSE, 

MMF a Svetovou bankou. 

Osobitné postavenie v komplexnom prístupe má 

spolupráca NATO a EÚ. Obe organizácie zdieºajú 

spoloãné strategické záujmy. Tu je dôleÏité 

uplatÀovaÈ komplementárny prístup vo vyuÏívaní 

‰pecifick˘ch civiln˘ch aj vojensk˘ch spôsobilostí, 

ktoré tieto dve organizácie môÏu poskytnúÈ v oblasti 

krízového manaÏmentu. Moderné operácie 

medzinárodného krízového manaÏmentu si vyÏadujú 

komplexné rie‰enia, v ktor˘ch je síce vojensk˘ 

nástroj najdôleÏitej‰ím, ale stále „len“ jedn˘m 

z mnoh˘ch potrebn˘ch nástrojov. V rámci 

strategickej spolupráce s EÚ by Aliancia mala 

hºadaÈ spoloãné v˘chodiská a ciele najmä v oblasti 

vojensk˘ch spôsobilostí, civilno-vojenskej spolupráce 

a budovania bezpeãnostného sektoru v 

potenciálnych zlyhávajúcich ‰tátoch. Vo svojej 

transformácii sa Aliancia bude musieÈ zameraÈ aj 

na prehodnotenie svojej úlohy vo vzÈahu k ‰ir‰iemu 

Strednému v˘chodu, Stredomoriu a Afrike. 

Tieto geografické oblasti predstavujú nielen bezpeãnostnú 

v˘zvu pre NATO, ale vzhºadom na ich 

strategickú dôleÏitosti aj nutnosÈ na vypracovanie 

spoloãne zdieºanej vízie prístupu k t˘mto oblastiam. 

Z posledn˘ch aktivít Aliancie povaÏujem za 

pozitívnu snahu o obnovenie spoluprácu NATO – 

Rusko na úrovni Rady NATO – Rusko. Po udalostiach 

z augusta 2008 do‰lo k praktickému zastaveniu 

dialógu medzi NATO a Ruskom. I keì roz- 

dielne názory na niektoré politické otázky pretrvávajú, 

skutoãnosÈ, Ïe NATO a Rusko ãelia rovnak˘m 

bezpeãnostn˘m v˘zvam prispela k pragmatickému 

prístupu v snahe o obnoveniu najmä vojenskej 

spolupráce v oblastiach spoloãného záujmu 

(boj proti terorizmu, proliferácia ZHN, protinarkotické 

a protipirátske aktivity). 

V kontexte strategick˘ch záujmov Aliancie je 

dôleÏité spomenúÈ spoluprácu NATO v existujúcich 

formátoch napr. v oblasti Stredomorského 

dialógu (MD) a Istanbulskej iniciatívy. Prehlbovanie 

spolupráce s krajinami Stredného v˘chodu vyhlásil 

nov˘ generálny tajomník NATO za jednu zo 

svojich priorít. V strategickom záujme Aliancie je 

taktieÏ hºadanie spôsobov na in‰titucionalizovanie 

spolupráce s tzv. kontaktn˘mi krajinami (napr. 

Austrália, Nov˘ Zéland, Japonsko, JuÏná Kórea), 

ktoré sa v ostatn˘ch rokoch stali v˘znamn˘mi 

partnermi NATO, osobitne v oblasti pôsobenia v 

Afganistane, ale napríklad aj v boji proti námornému 

pirátstvu v Adenskom zálive. 

âo povaÏujete v poslednom období za anajväã‰í 

úspech Aliancie pri rie‰ení konfliktu na 

Balkáne 

Balkán je pre NATO úspe‰n˘m príbehom, a to 

hneì z viacer˘ch dôvodov. Po rokoch etnicky motivovan˘ch 

konfliktov sa vìaka komplexnému úsiliu 

NATO, EÚ, OSN a ìal‰ích medzinárodn˘ch organizácií 

podarilo dosiahnuÈ stabilizáciu pomerov 

na Balkáne. Najlep‰ím dôkazom úspe‰ného pôsobenia 

NATO na Balkáne je tohtoroãné prijatie Albánska 

a Chorvátska za plnoprávnych ãlenov 

Aliancie. ëal‰ie krajiny Balkánu vyjadrujú odhodlanie 

staÈ sa ãlenmi NATO aj EÚ, ãím vyjadrujú 

pripravenosÈ prihlásiÈ sa k spoloãn˘m hodnotám, 

ktoré zdieºajú v‰etci ãlenovia t˘chto medzinárodn˘ch 

organizácií a prevziaÈ podiel zodpovednosti 

za bezpeãnosÈ nielen v tomto regióne, ale svojim 

pôsobením v operácii ISAF demon‰trujú odhodlanie 

zná‰aÈ aj bremeno zodpovednosti za bezpeãnosÈ 

vo svete. V posledn˘ch rokoch sme svedkami 

pozitívneho v˘voja bezpeãnostnej situácie aj 

v Kosove. Dlhoroãné úspe‰né pôsobenie vojakov 

NATO pri stabilizácii situácie v Kosove (medzi 

nimi aj slovensk˘ch vojakov) sa odzrkadºuje vo 

veºmi pozitívnom vnímaní KFOR miestnymi obyvateºmi. 

NATO je dnes jedinou medzinárodnou in- 

‰titúciou, ktorú bez v˘hrad re‰pektujú v‰etci obyvatelia 

Kosova aj úrady v Kosove. Dobré vzÈahy 

udrÏiava NATO aj s ostatn˘mi balkánskymi krajinami. 

Osobitn˘ záujem má NATO na dobrej spolupráci 

so Srbskom. Veliteº KFOR sa pravidelne 

stretáva s náãelníkom generálneho ‰tábu srbsk˘ch 

ozbrojen˘ch síl. Pre operáciu EÚ v Bosne a Hercegovine 

(Althea) dalo NATO k dispozícii vlastné 

taktické aj operaãné zálohy, vlastné veliteºské 

‰truktúry a umoÏnilo vyuÏívanie alianãn˘ch operaãn˘ch 

postupov. Spolupráca NATO a EÚ v oblasti 

medzinárodného krízového manaÏmentu sa 

t˘m dostala na kvalitatívne vy‰‰iu úroveÀ. To v‰etko 

v koneãnom dôsledku viedlo k situácii, ktorá 

umoÏÀuje udrÏateºn˘ ekonomick˘ aj spoloãensk˘ 

rozvoj krajín tohto regiónu. V takto priaznivej situácii 

mohlo NATO rozhodnúÈ, Ïe uÏ v tomto roku 

bude realizovaÈ postupné a koordinované zníÏenie 

poãtu bojov˘ch jednotiek KFOR v Kosove. Po 

tomto zníÏení poãtov by v KFOR mal pôsobiÈ iba 

mal˘ poãet vojakov, ktor˘ch úlohou bude monitorovanie 

situácie a spolupráca s medzinárodn˘mi organizáciami 

(EULEX) a s miestnymi in‰titúciami 

pri udrÏiavaní bezpeãnosti a voºnosti pohybu obyvateºstva. 

Je pote‰iteºné, Ïe Ozbrojené sily SR 

boli prostredníctvom pôsobenia slovensk˘ch kontingentov 

v Kosove aj v Bosne od poãiatku súãas- 

Èou tohto úspe‰ného príbehu. 

Aliancia mala hraÈ v˘znamnú úlohu pri konsolidácii 

a uchovávaní pozitívnych zmien z minul˘ch 

rokov, musí sa zaslúÏiÈ o spoloãnú bezpeãnosÈ, 

ão si ãasto vyÏaduje istú schopnosÈ predvídaÈ, 

je situácia v súãasnosti zloÏitá, alebo len 

zloÏitej‰ia ako niekedy , ako by ste ju zhodnotili 

Bezpochyby je celková situácia, v ktorej dnes 

NATO zaisÈuje kolektívnu bezpeãnosÈ svojich ãlenov 

oveºa komplexnej‰ia neÏ na zaãiatku 90. rokov. 

NATO vzniklo ako nástroj na rie‰enie problémov 

bipolárneho sveta. Obdobie bipolarity a vzájomného 

odstra‰ovania v‰eobecne známych a ãitateºn˘ch 

protivníkov sa skonãilo, resp. vyvinulo 

do komplexného multipolárneho systému medzinárodn˘ch 

vzÈahov. Pokraãuje roz‰irovanie Aliancie. 

Na tohtoroãnom summite boli do Aliancie 

prijaté uÏ spomenuté dve krajiny. Stále ostáva 

otvorená otázka prijatia ìal‰ích a‰pirujúcich krajín 

– Macedónska, Ukrajiny a Gruzínska. NATO 

sa angaÏuje v operáciách na strategickej vzdialenosti 

a transformuje svoje sily a spôsobilosti na 

nové bezpeãnostné v˘zvy. 

Kºúãov˘m princípom fungovania Aliancie je a 

naìalej zostáva zabezpeãenie kolektívnej bezpeãnosti 

svojich ãlenov. Hrozby a ohrozenia, ako terorizmus, 

‰írenie ZHN alebo hrozba zlyhávajúcich 

‰tátov zostávajú naìalej v platnosti, eminentnému 

ohrozeniu teritoriálnej integrity v‰ak Aliancia neãelí. 

Neznamená to v‰ak, Ïe jej obyvatelia sa môÏu 

cítiÈ v‰ade bezpeãne. KomplexnosÈ trendov vyvíjajúceho 

sa bezpeãnostného prostredia priná‰a so 

sebou nové v˘zvy a ohrozenia. NATO ako politicko-vojenská 

organizácia je okrem iného nútená zaoberaÈ 

sa (bude ovplyvÀovaná) negatívnymi následkami 

globalizácie (napr. dopady súãasnej finanãnej 

krízy na projektované zdroje na obranu 

krajín), otázkami energetickej bezpeãnosti, kybernetick˘mi 

hrozbami, asymetrick˘mi ohrozeniami, 

alebo aj klimatick˘mi zmenami. Stále nás znepokojujú 

dopady regionálnych, etnick˘ch a nábo- 

Ïensk˘ch konfliktov. Demografické zmeny, spolu 

s chudobou vyvolávajú masovú migráciu, ktorej 

Európa reálne ãelí. Konkrétne opatrenia na elimináciu 

tak˘chto v˘ziev vyÏadujú nasadenie síl a prostriedkov 

na strategick˘ch vzdialenostiach, mimo 

oblasÈ zodpovednosti NATO. 

Tieto skutoãnosti nasvedãujú tomu, Ïe Aliancia, 

ako nástroj bezpeãnosti svojich vlastn˘ch ãlenov, 

sa postupne adaptuje aj na nástroj pre potreby ‰ir- 

‰ej medzinárodnej komunity. 

Odborná, ako i ‰iroká laická verejnosÈ má tendenciu 

podceÀovaÈ moÏnosti vzniku katastrofick˘ch 

scenárov. Sledovanie bezpeãnostného horizontu 

a anal˘za budúcich hrozieb a ohrození sa javí 

byÈ nielen nutnosÈou, ale pre NATO, ako organizáciu 

s globálnou a‰piráciou aj prirodzenou trans- 

35

N A T O 

formaãnou úlohou. Komplexné analytické a plánovacie 

procesy Aliancie sú predurãené na anal˘zu 

hrozieb a identifikovanie prípadn˘ch operaãn˘ch 

implikácií, ako aj na navrhovanie vãasn˘ch 

opatrení. Opatrenia na elimináciu budúcich hrozieb 

v‰ak musia byÈ realizované uÏ dnes a nie „potom...“. 

Podºa vá‰ho názoru, aké sú základné v˘chodiská 

pre vypracovanie novej strategickej koncepcie 

a aké nové úlohy môÏu pre Aliancia v 

tomto kontexte vyplynúÈ 

NATO sa dnes opäÈ nachádza na kriÏovatke 

strategick˘ch rozhodnutí. Zaãiatkom 90. rokov sa 

adaptovalo na organizáciu, schopnú pretransformovaÈ 

poststudenovojnovú Európu. Teraz ãelí nutnosti 

pretransformovaÈ sa na bezpeãnostného aktéra, 

schopného brániÈ základné hodnoty a záujmy svojich 

ãlenov na globálnej úrovni. UdrÏiavanie „status 

quo“ je v prípade Aliancie väã‰ím rizikom ako 

konanie. Dilemou zostáva adaptácia Aliancie na 

nové podmienky pri zachovaní jej základn˘ch princípov, 

teda spoloãn˘ch hodnôt a záujmov, princípu 

konsenzuálneho prijímania rozhodnutí a najmä 

zdieºania spoloãného bremena. 

V˘chodiskom je vypracovanie kvalitatívne nového, 

inovatívneho strategického konceptu NATO. 

Základn˘m v˘chodiskom by malo byÈ vytvorenie 

konsenzu o podstate nov˘ch bezpeãnostn˘ch v˘ziev 

a definovanie adekvátnych opatrení. Toto si 

v‰ak vyÏaduje komplexné porozumenie budúceho 

bezpeãnostného prostredia. Charakter vzdialenej 

budúcnosti a jej moÏné bezpeãnostné implikácie 

sú ãasto limitované kontextom aktuálneho bezpeãnostného 

prostredia, najmä poznatkami zo súãasn˘ch 

konfliktov/operácií. Pre správne chápanie 

projektovan˘ch zmien v bezpeãnostnom systéme 

je v‰ak Ïiaduce odpútaÈ sa od imperatívov súãasnosti 

a pokúsiÈ sa o pohºad v dlhodobom horizonte. 

Len tak˘to prístup má potenciál poskytnúÈ ‰irokej 

bezpeãnostnej komunite v˘chodisko pre spoloãné 

porozumenie v˘voja budúceho bezpeãnostného 

prostredia a prijatia adekvátnych opatrení. 

V budúcnosti (mám na mysli horizont 15 a viac 

rokov) si operácie NATO budú vyÏadovaÈ nasadenie 

nov˘ch vojensk˘ch spôsobilostí, ktor˘mi Aliancia 

dnes nedisponuje alebo tak˘ch vojensk˘ch 

spôsobilosti, ktoré v dne‰n˘ch operáciách nie sú 

nasadené a teda ich rozvoj nie je podporovan˘ 

transformaãn˘m efektom operácií. Ak chce byÈ 

NATO skutoãne organizáciou s globálnou bezpeãnostnou 

a‰piráciou, musí maÈ adekvátne prispôsobenú 

‰truktúru a vlastniÈ poÏadované politické 

a vojenské spôsobilosti na rie‰enie vojensk˘ch 

resp. bezpeãnostn˘ch implikácií. 

KaÏdé prostredie podlieha istému v˘voju v 

ãase. Pre Alianciu boli posledné roky, dá sa povedaÈ, 

v‰eobecne pozitívne. âo si myslíte, dokedy 

sa stav nezmení, nehrozí riziko napríklad z 

pretrvávajúcej krízy 

Súãasné postavenie Aliancie v medzinárodnom 

bezpeãnostnom systéme je komplikované politickou 

neistotou v rozhodovaní o jej mieste a úlohách 

v budúcnosti. Táto skutoãnosÈ je zároveÀ sÈaÏovaná 

Èarchou prebiehajúcich operácií, ako aj implikáciami 

strategick˘ch ‰okov, z ktor˘ch sú negatívne 

úãinky prebiehajúcej ekonomickej a finanãnej 

krízy na vojenské rozpoãty asi najzreteºnej‰ie. 

Predmetné skutoãnosti majú vplyv na charakter 

vnímania ohrození a hrozieb, ktor˘m NATO ãelí. 

Negatívne dopady globálnej ekonomickej krízy 

sú uÏ badateºné aj na úrovni Aliancie. Ekonomické 

problémy ãlensk˘ch krajín sa odzrkadºujú 

aj v ich postojoch k niektor˘m zdrojovo nároãn˘m 

projektom a aktivitám v rámci Aliancie. Najdôle- 

Ïitej‰ie aktivity NATO, teda operácie a misie, v‰ak 

zatiaº nepocítili dopady ekonomickej krízy. To je 

zásluhou predov‰etk˘m ãlensk˘ch krajín, vrátane 

Slovenska, ktoré sa zhodli v tom, Ïe ich protikrízové 

opatrenia nebudú negatívne ovplyvÀovaÈ 

udrÏateºnosÈ síl nasaden˘ch v operáciách a misiách 

NATO. To, Ïe v ÈaÏkej ekonomickej situácii 

Slovensko dokázalo dokonca podstatne posilniÈ 

svoje pôsobenie v operácii ISAF je praktick˘m prejavom 

solidarity Slovenska so spojencami a ná‰ho 

odhodlania zdieºaÈ primeran˘ podiel na spoloãnom 

bremene plynúcom z tejto nároãnej operácie. 

Ak si má Aliancia zachovaÈ svoje opodstatnenie 

aj do budúcnosti, je potrebné, aby v‰etci spojenci 

dokázali vynakladaÈ adekvátne mnoÏstvo 

zdrojov na vybudovanie a udrÏanie potrebn˘ch 

spôsobilostí. Platí zásada, Ïe Aliancia bude na 

komplexné bezpeãnostné v˘zvy dne‰ka aj zajtraj‰ka 

pripravená iba do tej miery, do akej budú 

pripravené na tieto v˘zvy ozbrojené sily jej ãlensk˘ch 

krajín. 

Kritick˘m príspevkom NATO k euroatlantickej 

bezpeãnosti a stabilite sú je operácie, najmä 

operácia v Afganistane. Existujú nejaké v˘zvy 

v rámci koordinácie úsilia ãlensk˘ch krajín 

NATO 

Nástup nov˘ch hrozieb, medzi nimi hlavne medzinárodného 

terorizmu (a v ostatn˘ch mesiacoch 

aj námorného pirátstva) znamená, Ïe v ostatn˘ch 

rokoch do‰lo k podstatnému nárastu operaãného 

tempa Aliancie. Aliancia dnes vykonáva 5 vojensk˘ch 

operácií a misií v rôznych geograficky, klimaticky, 

kultúrne a hodnotovo odli‰n˘ch oblastiach 

sveta. Pod vlajkou NATO dnes pôsobí uÏ viac, neÏ 

80 000 vojakov. Pre porovnanie, v roku 1997 pôsobilo 

v operáciách a misiách NATO 12 000 vojakov. 

Za ostatn˘ch 13 rokov teda Aliancia 6-násobne 

zv˘‰ila svoju vojenskú angaÏovanosÈ pri 

rie‰ení kríz vo svete. Najväã‰iu v˘zvou pre celú 

Alianciu, aj pre kaÏdého jej ãlena vrátane Slovenska 

je bezpochyby operácia ISAF, kde sú vojaci 

pod vlajkou NATO po prv˘ krát v histórii Aliancie 

nasadzovaní do bojov˘ch operácií. KaÏd˘ deÀ 

musia vojaci, pôsobiaci v Afganistane ãeliÈ útokom 

ozbrojencov. A kaÏd˘ deÀ si pôsobenie NATO v Afganistane 

vyÏiada tú najvy‰‰iu cenu – Ïivoty a 

zdravie nielen vojakov NATO, ale aj príslu‰níkov 

ìal‰ích krajín, podieºajúcich sa na operácii ISAF. 

Pôsobenie NATO v zloÏit˘ch podmienkach 

dne‰n˘ch operácií a zároveÀ dynamika dne‰ného 

komplexného bezpeãnostného prostredia priná‰ajú 

so sebou aj v˘zvy v hºadaní konsenzu ãlensk˘ch 

krajín Aliancie v ãoraz zloÏitej‰ích otázkach strategického 

v˘znamu. Dôsledkom prudko rastúceho 

operaãného tempa Aliancie je enormn˘ nárast 

zdrojovej nároãnosti operácií NATO. Niektorí zo 

spojencov ãoraz ãastej‰ie zdôrazÀujú, Ïe dlhodobo 

poskytujú do operácií disproporãne veºk˘ podiel 

personálnych, finanãn˘ch aj vecn˘ch zdrojov. 

Preto sa v Aliancii objavujú aj hlasy na zv˘‰enie 

solidarity a rovnomernej‰ie zná‰anie bremena, ako 

aj na prehodnotenie spôsobu rozdeºovania zdrojov 

zo spoloãného financovania. 

Kto zohráva ústrednú zodpovednosÈ za bezpeãnosÈ 

a stabilitu v euroatlantickom priestore 

V‰etky krajiny majú v Aliancii rovnocenné postavenie. 

Konsenzuálne prijímanie rozhodnutí, ão 

je jeden zo fundamentov fungovania Aliancie, 

dáva kaÏdej ãlenskej krajine rovnaké právo spolurozhodovaÈ 

o kaÏdej otázke jej fungovania. ZároveÀ 

v‰ak znamená záväzok a zodpovednosÈ kaÏdej 

krajiny primerane prispievaÈ k bezpeãnosti a 

stabilite v euroatlantickom priestore. Pre Alianciu 

je dôleÏité, aby sa aj pri prijímaní komplikovan˘ch 

a závaÏn˘ch rozhodnutí dokázala oprieÈ o vnútornú 

kohéziu. Aliancia bude natoºko silná a efektívna, 

ako silná a efektívna bude jej jednota. Preto je 

potrebné, aby spojenci neustále hºadali a nachádzali 

spoloãnú reã pri vnímaní ohrození meniaceho sa 

bezpeãnostného prostredia a aby vzájomnú solidaritu 

vyjadrovali tak v slovách – teda v ich pripravenosti 

prijímaÈ kompromisy, ako aj v ãinoch – teda 

v ich pripravenosti primerane zdieºaÈ spoloãné 

bremeno. 

Demokracia a ºudské práva v Európe sú posil- 

Àované práve OBSE. V ktor˘ch oblastiach má 

v˘znamnú aktivitu 

OBSE je prakticky najväã‰ia regionálna bezpeãnostná 

organizácia so ‰irokou geografickou pôsobnosÈou, 

priãom rozsah jej ãinnosti zah⁄Àa politicko-vojenskú, 

ekonomickú, environmentálnu a humanitnú 

dimenziu bezpeãnosti. Práve vìaka svojej 

multipolarite je OBSE vhodn˘m nástrojom na 

rie‰enie ‰irokej bezpeãnostnej problematiky, vrátane 

kontroly zbrojenia, podpory budovania vzájomnej 

dôvery, otázok ºudsk˘ch práv a národnostn˘ch 

men‰ín, demokratizácie a rôznych ekonomicko-environmentálnych 

aktivít. 

Poznatky zo súãasn˘ch operácií naznaãujú, Ïe 

potenciál vojenského nástroja v rie‰ení komplikovan˘ch 

konfliktov je nedostatoãn˘. Súãasné bezpeãnostné 

prostredie sa vyznaãuje mnoÏstvom 

komplikovan˘ch bezpeãnostn˘ch hrozieb, ktoré si 

vyÏadujú komplexn˘ prístup k ich eliminácii. Z vojensko-politického 

hºadiska preto povaÏujem miesto 

a úlohu OBSE v oblasti bezpeãnostnej problematiky 

za veºmi v˘znamnú, a to najmä v oblasti 

komplexného prístupu v prevencie konfliktov, krízového 

manaÏmentu, budovania in‰titúcií a poskytovania 

podpory reforme bezpeãnostného sektora. 

OBSE vykonáva v danej oblasti mnoÏstvo aktivít, 

priãom veºmi dôleÏitá je napr. jej misia v Kosove 

a v Bosne a Hercegovine, ako aj jej aktivity v oblasti 

Kaukazu, Strednej Ázie a Afganistanu. 

âím by mohli byÈ po‰kodené bezpeãnostné záujmy 

NATO, aké sú riziká na ktoré netreba zabúdaÈ 

NATO vzniklo ako obranná organizácia. Realita 

súãasnosti, ale najmä projektovaná budúcnosÈ 

naznaãujú, Ïe miesto a úloha Aliancie bude musieÈ 

byÈ ponímaná v ‰ir‰om kontexte bezpeãnostného 

prostredia, nielen ako obranná organizácia. Ako 

som uÏ spomenul, otázky zabezpeãenia kolektívnej 

obrany zostávajú kºúãov˘m princípom fungovania 

Aliancie. Îijeme v‰ak v globalizovanej dobe 

kybernetick˘ch útokov a energetick˘ch ‰okov s potencionálnymi 

katastrofick˘mi následkami pre âK 

NATO. Tu je jednoznaãné definovanie kolektívnej 

obrany zatiaº veºmi problematické. Aliancia bude 

musieÈ pristúpiÈ na prehodnotenie podstaty kolektívnej 

obrany a k tomu prispôsobiÈ aj svoje vojenské 

spôsobilosti. Nasledujúce roky budú obdobím, 

kedy spoloãné vnímanie ohrození a skutoãná solidarita 

spojencov prejavená najprv v slovách 

(ochotou ku kompromisom a efektivitou dosahovania 

konsenzu) a potom aj v ãinoch (zdieºaním 

spoloãného bremena) musia predstavovaÈ základné 

v˘chodiskové princípy jej transformácie. Správne 

porozumenie miesta a úloh Aliancie je kritické 

pre jej ãinnosÈ. V tomto kontexte vnímam ‰irokú 

komunikáciu ohrození, ktor˘m Aliancia ãelí a 

úloh, ktoré Aliancia plní ako veºmi dôleÏitú. Kºúãov˘m 

z vojenského pohºadu bude najmä súlad 

medzi definovan˘mi ambíciami Aliancie a zdrojmi, 

ktoré budú na napæÀanie t˘chto ambícií k dispozícii. 

Disproporcia bude znamenaÈ, Ïe ambície 

Aliancie môÏu z veºkej miery zostaÈ nenaplnené. 

Aliancia si nemôÏe dovoliÈ zlyhanie – v hre nie 

je len jej kredibilita, ale aj kredibilita jej ãlensk˘ch 

krajín. 

36

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A 

S R 

O vydaní povolenia na obchodovanie s citliv˘mi tovarmi, medzi ktoré patrí aj vojensk˘ materiál, 

rozhoduje riaditeº Odboru riadenia obchodovania s citliv˘mi materiálmi Ministerstva hospodárstva SR 

Viktor LEHOTZK¯, ktor˘ v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér vysvetºuje niektoré podrobnosti o citliv˘ch 

materiáloch a ich pouÏití. Pripravila redaktorka Anna Komová. 

Aby sa eliminovalo riziko 

Na akom základe je zaloÏené vydanie povolenia 

na obchodovanie s vojensk˘m materiálom, 

netreba sa obávaÈ, Ïe rozhodnutie je 

v rukách jedného ‰tátneho orgánu a môÏe byÈ 

subjektívne a ºahko zmanipulovateºné 

Podmienky vydania povolenia na obchodovanie 

s vojensk˘m materiálom stanovuje zákon 

ã. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojensk˘m 

materiálom. Na rozhodnutí o vydaní povolenia 

sa zúãastÀujú okrem zástupcov Ministerstva 

hospodárstva SR aj predstavitelia ìal‰ích ‰tátnych 

orgánov. Konkrétne z Ministerstva zahraniãn˘ch 

vecí SR, Ministerstva obrany SR, Ministerstva 

vnútra SR, Národného bezpeãnostného 

úradu a Slovenskej informaãnej sluÏby. Pritom 

platí, Ïe povolenie MH SR vydá, okrem ìal- 

‰ích zákonom stanoven˘ch podmienok len v takom 

prípade, ak sú vyjadrenia t˘chto ‰tátnych 

orgánov kladné. Mechanizmus je nastaven˘ tak 

ako v in˘ch ‰tátoch EÚ. T˘mto spôsobom sa 

teda vyluãuje akékoºvek subjektívne posudzovanie 

Ïiadostí o vydanie povolenia na obchod 

s vojensk˘m materiálom. 

Netreba prispôsobovaÈ zákon o obchodovaní 

s vojensk˘m materiálom nov˘m skutoãnostiam, 

je aktuálny 

Slovenská republika je súãasÈou európskych 

ako aj medzinárodn˘ch ‰truktúr. Z ãlenstva v 

nich aj pre SR vypl˘vajú v tejto oblasti isté a 

presne definované záväzky. 30. júna 2009 nadobudla 

úãinnosÈ smernica Európskeho parlamentu 

a rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o 

zjednodu‰ení podmienok pre transfery v˘robkov 

obranného priemyslu v rámci Spoloãenstva. 

Transpozíciu do národnej legislatívy je Slovenská 

republika povinná urobiÈ najneskôr do 

30. júna 2011. Spomínané opatrenia sa budú 

teda uplatÀovaÈ od 30. júna 2012. âiÏe Zákon 

o obchodovaní s vojensk˘m materiálom sa bude 

musieÈ novelizovaÈ. Resp. bude prijat˘ nov˘ 

zákon, ktor˘ by v‰ak okrem zavedenia troch typov 

licencií, ako uvádza smernica, mal jasne definovaÈ, 

kto je v˘robca vojenského materiálu a 

kto vystupuje v úlohe sprostredkovateºa. Zv˘- 

‰iÈ a roz‰íriÈ sa má i oblasÈ sankcií a proces v˘konu 

priamej kontroly na území Slovenskej republiky. 

Ako je to pri vydávaní licencií napríklad na 

prepravu vojenského materiálu v rámci zahraniãnoobchodnej 

ãinnosti 

Oprávnená osoba, resp. právnická osoba s povolením 

na obchodovanie s vojensk˘m materiálom 

je v zmysle zákona povinná poÏiadaÈ o 

udelenie licencie na kaÏd˘ jednotliv˘ prípad 

zahraniãnoobchodnej ãinnosti s vojensk˘m materiálom 

osobitne. Teda aj na tzv. nakladanie s 

vojensk˘m materiálom v zahraniãí. 

Podané Ïiadosti o licenciu posudzujú len ãlenovia 

Stálej expertnej skupiny pre posudzovanie 

Ïiadostí o udelenie licencií na zahraniãnoobchodnú 

ãinnosÈ s vojensk˘m materiálom 

alebo sú zastúpené aj iné orgány 

Mechanizmus posudzovania Ïiadostí o udelenie 

licencií je dostatoãne transparentn˘. Ide o 

systém, na ktorom sa podieºajú ãlenovia ‰peciálnej 

komisie z viacer˘ch rezortov (MH SR, MZV 

SR, MO SR, MV SR, SIS, NBÚ). Komisia má 

viac ako 10 ãlenov. Navy‰e sme na MH SR pre 

zv˘‰enie transparentnosti a objektívnosti postupov 

zriadili Národn˘ tím technick˘ch expertov 

pre posudzovanie tovarov a technológií 

dvojakého pouÏitia a vojenského materiálu. 

Tento tím tvorí v súãasnosti cca 60 ãlenov. 

Kto v koneãnom dôsledku rozhoduje, a ão je 

pre vás ako riaditeºa Odboru riadenia obchodovania 

s citliv˘mi materiálmi záväzné, pri 

nedorozumení, alebo inak nejasn˘ch obchodoch 

Samotné vydanie rozhodnutia o udelení licencie 

je v súãasnosti v kompetencii Ministerstva 

hospodárstva SR. V rozhodovacom procese 

o udelení v˘voznej licencie je MH SR prísne 

viazané stanoviskom Ministerstva zahraniãn˘ch 

vecí SR. Bez v˘nimky kladn˘m alebo záporn˘m. 

KaÏd˘ obchodn˘ prípad s vojensk˘m 

materiálom je posudzovan˘ jednotlivo – prípad 

od prípadu. Preto nie je moÏné aplikovaÈ v‰eobecné 

pravidlo pre posudzovanie Ïiadostí o 

udelenie licencie. V prípade podanej Ïiadosti, 

ktorá nespæÀa zákonom stanovené náleÏitosti 

podºa § 15 zákona ã. 179/1998 Z. z. o obchodovaní 

s vojensk˘m materiálom, rezort konanie 

o udelenie licencie preru‰í a vyzve Ïiadateºa, aby 

odstránil nedostatky podania v zmysle zákona 

ã. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 

V ak˘ch prípadoch je potrebné ÏiadaÈ o licenciu 

pri tovare a technológiách dvojitého pouÏitia 

pri preprave v rámci Európskej únie 

Podmienky prepravy tovaru a technológií 

dvojakého pouÏitia v rámci ãlensk˘ch ‰tátov Európskeho 

spoloãenstva upravuje zákon ã. 

21/2007 Z. z. o tovare a technológiách dvojakého 

pouÏitia a o zmene a doplnení niektor˘ch 

zákonov. V zmysle § 22 ods.1 vy‰‰ie uvedeného 

zákona sa poÏaduje povolenie Ministerstva 

hospodárstva SR na prepravu tovaru dvojakého 

pouÏitia v rámci Spoloãenstva uvedeného prílohe 

ã. IV Nariadenia Rady (ES) ã. 1334/2000 

v znení neskor‰ích predpisov. Od 26. augusta 

2009 vstúpi do platnosti nové Nariadenie Rady 

(ES) ã. 428/2009, ktor˘m sa stanovuje reÏim 

Spoloãenstva na kontrolu v˘vozov, prepravy, 

sprostredkovania a tranzitu poloÏiek s dvojak˘m 

pouÏitím. Medzi takéto poloÏky patria napr. 

materiály osobitne navrhnuté na pouÏitie ako pohlcovaãe 

elektromagnetick˘ch væn alebo polyméry 

s vlastnou vodivosÈou alebo vybavenie a 

prístroje osobitne navrhnuté na elektrické spustenie 

náloÏí a prístrojov obsahujúcich energetické 

materiály. 

Nariadenie Rady EK umoÏÀuje jednotliv˘m 

ãlensk˘m ‰tátom prijaÈ národné úpravy, konkretizujte 

prosím, o aké úpravy ide a je moÏné 

ich prispôsobovaÈ podºa charakteru krajiny 

aj spôsobu pouÏitia 

V oblasti tovarov a technológií dvojakého pouÏitia 

bol na národnej úrovni prijat˘ zákon ã. 

21/2007 Z. z. o tovare a technológiách dvojakého 

pouÏitia a o zmene a doplnení niektor˘ch 

zákonov. Tento zákon nad rámec Nariadenia 

Rady (ES) ã. 1334/2000 vymedzuje orgány ‰tátnej 

správy v oblasti kontroly v˘vozu tovaru 

dvojakého pouÏitia a ich pôsobnosÈ (Ministerstvo 

hospodárstva SR, Ministerstvo zahraniãn˘ch 

vecí SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo 

vnútra SR, Ministerstvo zdravotníctva 

SR, Colné riaditeºstvo SR, Coln˘ kriminálny 

úrad a colné úrady, Slovenská informaãná sluÏba 

a Úrad jadrového dozoru SR). Zákon taktieÏ 

‰pecifikuje podmienky vydania medzinárodného 

dovozného certifikátu, v˘kon kontroly a 

sankcie pri poru‰ení zákona. 

Aké zásady platia pri vydávaní úradn˘ch 

povolení na dovoz a v˘voz civiln˘ch zbraní 

a priemyseln˘ch v˘bu‰nín, kto má kompetencie 

pri rozhodovaní o povolení 

Právnu úpravu tejto oblasti rie‰i aktuálne 

nov˘ zákon ã. 292/2009 Z. z. o obchodovaní s 

v˘robkami, ktor˘ch drÏba sa obmedzuje z bezpeãnostn˘ch 

dôvodov, ktor˘ nahradil uÏ pre 

dne‰nú prax neaktuálnu vyhlá‰ku ã. 15/1998 Z. 

z. o podmienkach udeºovania úradného povolenia 

na dovoz a v˘voz tovaru a sluÏieb. Ústredn˘m 

orgánom ‰tátnej správy kontroly obchodu 

s urãen˘mi v˘robkami a rozhodovacích právomocí 

v súvislosti s vydávaním licencií je v 

zmysle zákona ã. 292/2009 Z. z. Ministerstvo 

hospodárstva SR. Podobne ako pri licenciách na 

vojensk˘ materiál, aj podºa tohto zákona MH SR 

pri vydávaní licencií spolupracuje s in˘mi ‰tátnymi 

orgánmi, ktoré sú v tomto prípade roz‰írené 

aj o Hlavn˘ bansk˘ úrad. 

37

N Á R O D N Á R A D A S R 

BezpeãnosÈ aj prevencia 

Maastrichtská zmluva obsahuje aj ustanovenie o zodpovednosti Európskej únie za v‰etky otázky, ktoré sa t˘kajú 

bezpeãnosti. Nebezpeãenstvom ‰íriacim sa nielen po Európe, ale po celom svete je práve násilie v najrôznej‰ej 

podobe. Viac, aj o moÏnostiach prevencie sa doãítate v rozhovore, ktor˘ s poslancom NRSR a podpredsedom 

v˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ Jánom RICHTEROM pripravila redaktorka Anna Komová. 

Pracujete aj v parlamentnom v˘bore pre obranu 

a bezpeãnosÈ, ako vnímate úãinok zákona 

boja proti extrémizmu, kde sa prejavuje potreba 

zákona najãastej‰ie , je vôbec potrebn˘ 

v na‰ich pomeroch a medzinárodn˘ch vzÈahoch 

Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe zákon nadobudol 

úãinnosÈ 1. septembra 2009 je predãasné hovoriÈ, 

ak˘ úãinok bude maÈ novela Trestného zákona. V 

kaÏdom prípade ju povaÏujeme za progresívny 

krok, ão bolo pozitívne hodnotené aj na medzinárodnej 

úrovni. Novela sa tak stane v˘znamn˘m 

nástrojom v boji proti prejavom národnostnej, 

rasovej nezná‰anlivosti, ‰íreniu a propagácii ideológii, 

ktoré potláãajú základné práva a slobody obãanov. 

Veºk˘m pozitívom sú nové ustanovenia t˘kajúce 

sa definovania extrémistickej skupiny, 

extrémistick˘ch materiálov, trestn˘ch ãinov extrémizmu 

ako aj v˘roby, roz‰irovania a prechovávania 

extrémistick˘ch materiálov. Práve v t˘chto 

ãastiach sme aj my poslanci NR SR pociÈovali najväã‰ie 

nedostatky v policajnej praxi. 

Pracovné skupiny, ktorej ãlenmi sú zástupcovia 

z ministerstiev (napr. vnútra, spravodlivosti, 

obrany, Generálna prokuratúra a ìal‰ie) a mimovládnych 

organizácii (napr. ªudia proti rasizmu, 

Obãan a demokracia atì.) sa poãas rokovaní 

zhodli na tom, Ïe vypracovávaÈ samostatn˘ zákon, 

ktor˘ by v trestno-právnej rovine postihoval trestné 

ãiny, ktoré sú vymedzené v § 421, 422 Podpora 

a propagácia skupín smerujúcich k potlaãeniu 

základn˘ch práv a slobôd, § 423 Hanobenie národa, 

rasy a presvedãenia ako aj v § 424 Podnecovanie 

k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti 

by nebolo efektívne. Preto sa pristúpilo k 

tomu, Ïe Ministerstvo vnútra SR predloÏilo novelu 

platného Zákona ã. 300/2005 Trestn˘ zákon. 

Podºa mojich informácií nie je samostatn˘ zákon 

o boji proti extrémizmu v okolit˘ch krajinách. 

Existujú právne úpravy v trestn˘ch kódexoch, 

kde sú napríklad uvedené rôzne symboly, 

ktor˘ch pouÏívanie sa povaÏuje za trestné (Maìarsko, 

Nemecko – napr. hákov˘ kríÏ). 

Je podºa vás dostatoãne podporovaná aj prevencia 

proti násiliu alebo sa väã‰ina udalostí 

rie‰i aÏ následne po spáchaní napríklad trestného 

ãinu Na ão je prevencia zameraná 

38 

Slovensko je jedinou krajinou v strednej Európe, 

ktorá má zákon o prevencii, ãím jednoznaãne 

demon‰trujeme dôleÏitosÈ, ktorú tejto problematike 

prikladáme. Policajn˘ zbor sa venuje preventívnym 

aktivitám pri kaÏdom druhu trestnej 

ãinnosti, nielen pokiaº ide o násilnú trestnú ãinnosÈ. 

Na‰ou spoloãnou prioritou je pôsobenie na 

v‰etky cieºové skupiny, od detí, cez mládeÏ aÏ po 

dôchodcov. Treba v‰ak maÈ na pamäti, Ïe prevencia 

kriminality a protispoloãenskej ãinnosti je 

spoloãensk˘m javom, ktor˘ nie je len na pleciach 

polície a pokrok v tejto oblasti závisí aj od spolupráce 

obãanov a obãianskej spoloãnosti. Dôle- 

Ïitú úlohu v tejto otázke môÏu zohraÈ aj médiá. 

Prevencia je súãasÈou kontrolnej funkcie aj NR 

SR, najmä v˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ pri 

schvaºovaní policajnej legislatívy. 

Sú dostatoãne chránení aj policajti v uliciach, 

ak˘ je v˘sledok pri zvy‰ovaní kvality Ïivota 

policajtov, zlep‰ilo sa nieão v porovnaní s predchádzajúcim 

obdobím 

Oproti predchádzajúcemu obdobiu sme zaznamenali 

znaãn˘ posun v ãinnosti policajného 

zboru. Právna ochrana policajtov je na dobrej 

úrovni, ale v minulosti ch˘bal prirodzen˘ re‰pekt 

obãana voãi polícii. V súãasnosti dochádza k 

zlep‰eniu aj v tejto oblasti, keì obãan viac re‰- 

pektuje prácu polície. Poãas troch rokov sa kvalitatívne 

zlep‰ilo materiálne zabezpeãenie policajtov, 

ktoré je moÏno vidieÈ priamo v uliciach, 

sú to nové autá, uniformy a ìal‰ie pomôcky, ktoré 

policajti k v˘konu sluÏby pouÏívajú. ëal‰ím 

veºmi v˘znamn˘m opatrením je úplne nové platové 

ohodnotenie policajtov, ktoré vo veºmi veºkej 

miere pomohlo k stabilizácii a rozvoju policajného 

zboru a ìal‰í súbor opatrení v sociálnej 

oblasti, ktoré prácu policajta e‰te viac zatraktívnili. 

V tejto oblasti sa toho urobilo veºmi veºa pozitívneho. 

Po t˘chto legislatívnych úpravách mô- 

Ïeme nielen oãakávaÈ, ale aj ÏiadaÈ od policajtov 

efektívnej‰ie pôsobenie. T˘m aj zlep‰enie verejnej 

mienky na prácu Policajného zboru. 

Ako je to s legislatívou v rámci obrany a bezpeãnosti, 

ãomu sa treba viac venovaÈ, ak prihliadame 

na zv˘‰en˘ záujem turistov a dovolenkárov 

v rámci letn˘ch mesiacov 

Legislatíva súvisiaca s turistick˘m ruchom a 

ochranou turistov a dovolenkárov je z môjho 

pohºadu na postaãujúcej úrovni. Je to uÏ iba o jej 

samotnom uplatÀovaní v praxi a tieÏ o zohºadnení 

rozdielnosti medzi domovskou krajinou dovolenkára 

a na‰ou. 

Sú podºa vás zákony a novely zákonov prepracované 

tak, aby vyhovovali a vytvárali ão najväã‰iu 

bezpeãnosÈ Je nieão ão by ste za posledné 

obdobie v legislatíve najrad‰ej zmenili 

alebo novelou upravili 

V tomto volebnom období do‰lo k dosÈ zásadnej 

zmene z toho pohºadu, Ïe predkladané novely 

zákonov alebo zákony, v oblasti vnútornej 

bezpeãnosti, sú koncipované v úzkej spolupráci 

ministerstva vnútra, spravodlivosti a generálnej 

prokuratúry. V predkladan˘ch materiáloch sú 

zohºadÀované poznatky z praxe t˘chto rezortov 

a sú premietnuté v návrhoch. Otázka priority 

zv˘‰enia bezpeãnosti bola dôsledne uplatnená 

napr. v novom zákone o cestnej premávke, ktorého 

som bol spravodajcom. 

Vstup Slovenska do schengenského priestoru 

si vyÏiadal zv˘‰enú kvalitu obrany a bezpeãnosti, 

ale moÏno hovoriÈ aj o ochrane v tejto 

súvislosti, treba stále vynakladaÈ zv˘‰ené úsilie 

na kvalitu bezpeãnosti Zvládame proces 

po technickej stránke 

Technické zabezpeãenie v˘chodnej hranice si 

vyÏaduje neustálu starostlivosÈ, keìÏe ide o systémy 

(napr. kamerov˘ systém, RALEN a pod.). 

ktoré pracujú nepretrÏite, 24 hodín denne a tieÏ 

majú svoju ÏivotnosÈ. Samozrejme, Ïe dochádza 

k ich postupnému opotrebovaniu, a preto sú nevyhnutné 

investície do servisu, údrÏby. Okrem 

toho pripravujeme posilnenie technického zabezpeãenia 

stredného úseku v˘chodnej hranice, 

ktor˘ vzhºadom na nároãnosÈ terénu doteraz nebol 

chránen˘ Ïiadnym stacionárnym, ãi súvisl˘m 

detekãn˘m zariadením, ale skôr ºudskou silou. 

V súãasnosti ãakáme na schválenie tohto projektu 

ministerstvom financií. 

Má Slovensko dostatoãné finanãné zabezpeãenie 

aj odborné personálne na zv˘‰enú ostra- 

ÏitosÈ 

Finanãné zabezpeãenie vÏdy závisí od moÏností 

rozpoãtu. Ako bolo uvedené vy‰‰ie, v súãasnosti 

ãakáme na schválenie projektu technického 

zabezpeãenia stredného úseku v˘chodnej hranice 

ministerstvom financií, ktoré rozhodne, ãi sa 

peniaze nájdu alebo nie. 

Po personálnej stránke sú stavy policajtov postaãujúce. 

Do októbra tohto roku by ich malo byÈ 

na v˘chodnej hranici 886. Neustále prebiehajú 

‰kolenia policajtov, ãi uÏ jazykové alebo odborné 

v oblasti cestovn˘ch dokladov a pod. V súãasnosti 

prebieha kurz angliãtiny, ktor˘m pre‰lo 

zatiaº 36 policajtov, do konca roka by ich malo 

byÈ 100. Nároky na vedomosti policajtov neustále 

stúpajú. 

V akom stave je v súãasnosti, podºa vás oblasÈ 

vnútorného poriadku a bezpeãnosti na Slovensku, 

spolupracujete aj aktívne s príslu‰n˘m 

ministerstvom napríklad na návrhoch zákonov 

Podºa informácií, ktoré mám, dochádza poãas 

tohto volebného obdobia k poklesu nápadu trestnej 

ãinnosti a zvy‰uje sa poãet objasnen˘ch trestn˘ch 

ãinov. Je vidieÈ v uliciach viac policajtov, 

ão napomáha predchádzaniu trestnej ãinnosti a je 

cítiÈ väã‰iu bezpeãnosÈ v uliciach na‰ich miest. 

Tak ako som uÏ povedal, spolupráca pri novelách 

zákonov ako aj pri predkladaní nov˘ch zákonov 

je v súãasnej dobe v úplne inej kvalitatívnej rovine. 

Ak vznikne problém, v˘bor je operatívne informovan˘ 

podpredsedom vlády a ministrom 

vnútra R. KaliÀákom, prípadne prezidentom PZ 

SR J. Packom.


Úlohy spravodajského zabezpeãenia obrany Slovenskej republiky plní práve vojenské spravodajstvo. 

V˘bor NR SR pre kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva sa tieÏ zaoberá ich realizáciou, aj keì 

v rámci kontroly. âlen v˘boru Marián KOVAâÓCY pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej. 

Zamerali sme sa aj 

na vojenské spravodajstvo 

Ako sa pozeráte na terorizmus a jeho globálne 

rie‰enie, vieme ho do väã‰ej miery eliminovaÈ 

Vojenské spravodajstvo v rozsahu svojej 

pôsobnosti získava, sústreìuje a vyhodnocuje 

informácie dôleÏité na zabezpeãenie obrany 

Slovenskej republiky, obsahom ktor˘ch je 

aj terorizmus. Vojenské spravodajstvo v tejto 

oblasti plní záväzky s partnersk˘mi sluÏbami 

in˘ch ‰tátov, predov‰etk˘m ãlensk˘ch 

krajín NATO a EÚ. Takáto spolupráca prispieva 

ku globálnemu rie‰eniu a eliminácie 

hrozieb celosvetového terorizmu. 

Spomínate si na únik informácií, ktoré 

ohrozili Slovensko Aké sú moÏné následky, 

stáva sa to 

Poãas môjho pôsobenia vo v˘bore som sa 

nestretol s takouto skutoãnosÈou v podriadenosti 

Vojenského spravodajstva. Prípadné následky 

sú priamo spojené s ustanovenia §3 zákona 

NR SR ã. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovan˘ch 

skutoãností a o zmene a doplnení 

niektor˘ch zákonov, ktor˘ pojednáva o stup- 

Àoch utajenia a prípadn˘ch následkoch neoprávnenej 

manipulácie s utajovan˘mi informáciami. 

Existuje zákon, ktor˘ bliÏ‰ie ‰pecifikuje 

jednotlivé právomoci vojenského spravodajstva, 

ako ãasto sa zaoberáte jeho obsahom 

na v˘bore 

Áno existuje. Ide o zákon NR SR ã. 

198/1994 Z. z. o vojenskom spravodajstve v 

znení neskor‰ích predpisov. âinnosÈ OKV 

NR SR vychádza priamo z citovaného zákona 

a rokovania sú v súlade s jeho ustanoveniami. 

Viete o tom, ako sa jednotlivé úlohy koordinujú 

pri vzájomnej spolupráci s orgánmi 

in˘ch ‰tátov 

V uvedenom zákone sú definované oblasti, 

ktoré minister obrany SR predkladá kontrolnému 

orgánu. Koordinácia jednotliv˘ch 

úloh je v plnej kompetencii ministra obrany 

SR a v prípade potreby je vedená aj s orgánmi 

in˘ch ‰tátov, predov‰etk˘m s partnermi z 

NATO a EÚ. 

Do akej miery moÏno prostriedkami vojenského 

spravodajstva obmedziÈ práva a slobody 

obãanov 

Obmedzenie práv a slobôd obãanov vojensk˘m 

spravodajstvom je presne vymedzené 

v §15 zákona NR SR ã. 198/1994 Z. z. o vojenskom 

spravodajstve v znení neskor‰ích 

predpisov a v § 3 zákona NR SR ã. 166/2003 

Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávnen˘m 

pouÏitím informaãno-technick˘ch prostriedkov 

a o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov 

(zákon o ochrane pred odpoãúvaním). 

Stretávate sa na v˘bore aj s jednotliv˘mi 

úlohami, ktoré treba rie‰iÈ v rámci pôsobnosti 

vojenského spravodajstva. Prekvapilo 

vás nieão v poslednom ãase, prípadne ão 

by ste mohli vyzdvihnúÈ ako úspe‰né rie- 

‰enie konkrétnej úlohy 

OKV NR SR je informovan˘ o úlohách vojenského 

spravodajstva vrátane ich pravidelného 

vyhodnotenia. Poãas môjho pôsobenia 

vo v˘bore som sa nestretol so skutoãnosÈou, 

ktorá by ma v ãinnosti vojenského spravodajstva 

negatívne prekvapila. VyzdvihnúÈ by 

som chcel práve vysokú pripravenosÈ a profesionalitu 

práce príslu‰níkov vojenského 

spravodajstva. 

Dostávajú sa k vám aj informácie o aktívnych 

ãinnostiach in˘ch, cudzích spravodajsk˘ch 

sluÏieb, môÏete vychádzaÈ pri 

konkrétnych prípadoch kontroly 

Takéto informácie nie sú predmetom kontrolnej 

ãinnosti v˘boru, av‰ak môÏu byÈ obsahom 

Správy o plnení úloh vojenského spravodajstva, 

ktorú raz roãne predkladá minister 

obrany SR Národnej rade SR a samotnému 

v˘boru v rámci Správy o ãinnosti vojenského 

spravodajstva a o jeho v˘sledkoch. 

Dostávate aj informácie o úspechoch vojenského 

spravodajstva, ktoré vãasn˘m 

rie‰ením zabránili ohrozeniu Slovenska 

Tak ako som uÏ uviedol vy‰‰ie, aj v tomto 

prípade sú takéto informácie obsahom 

Správy o plnení úloh vojenského spravodajstva, 

ktorú raz roãne predkladá minister obrany 

SR Národnej rade SR a samotnému v˘boru 

v rámci Správy o ãinnosti vojenského 

spravodajstva a o jeho v˘sledkoch. 

Aká je spolupráca s in˘mi ‰tátnymi orgánmi 

pri zabezpeãovaní protiprávnej ãinnosti 

Spolupráca s in˘mi ‰tátnymi orgánmi pri 

zabezpeãovaní protiprávnej ãinnosti je v súlade 

s platnou legislatívou SR. 

Ako môÏe v˘bor NR SR pre kontrolu ãinnosti 

vojenského spravodajstva kontrolovaÈ 

vojenské obranné spravodajstvo a vojenskú 

spravodajskú sluÏbu Máte prístup 

aj do objektov, ako ãasto, dá sa usmerniÈ 

napríklad zam˘‰ºan˘ postup ãinnosti 

Kontrola ãinnosti vojenského spravodajstva 

sa realizuje v súlade s ustanoveniami zákona 

NR SR ã. 198/1994 Z .z. o vojenskom 

spravodajstve v znení neskor‰ích predpisov. 

âlenovia kontrolného orgánu majú právo v 

sprievode príslu‰níka vojenského spravodajstva 

vstupovaÈ do objektov a zariadení vojenského 

spravodajstva, priãom potreby vstupov 

sú v kompetencii v˘boru. UsmerÀovanie postupov 

ãinnosti vojenského spravodajstva 

kontrolnému orgánu neprináleÏí. Vojenské 

spravodajstvo riadi minister obrany SR. 

39


Politici a spravodajské sluÏby 

Odborné diskusie o problematike spravodajsk˘ch sluÏieb sa v˘raznej‰ie zaãali objavovaÈ po sprístupnení 

archívov, ktoré boli oznaãené ako prísne tajné. K práci spravodajsk˘ch sluÏieb a ich kontrole sa z postu 

podpredsedu V˘boru NR SR pre kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva vyjadrí aj podpredseda 

v˘boru Juraj LI·KA v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou. 

Do akej miery prikladáte v˘znam spravodajsk˘m 

sluÏbám na vnútropolitick˘ vplyv 

v ‰táte 

Viete, pri zbere informácii tajn˘mi sluÏbami 

v teréne, ãi uÏ v krãmách, v podsvetí, ale 

aj vysok˘ch spoloãensk˘ch a finanãn˘ch kruhoch 

sa veºa dozviete. Nieão je balast a nieão 

zasa pravda. Ak sa tieto informácie pouÏijú 

v prospech ‰tátu ako celku, je to v poriadku. 

Dajú sa v‰ak aj politicky zneuÏiÈ. Proti 

opozícii, ale aj proti vlastn˘m koaliãn˘m 

partnerom a to aj vlastn˘m straníckym kolegom. 

Dostávajú sa k politikom zo sféry spravodajsk˘ch 

sluÏieb – zostaÀme pri vojenskom 

spravodajstve – vÏdy kompletné, 

ucelené informácie, alebo sa ãasto stáva, Ïe 

musíte ÏiadaÈ o doplnenie 

Ak by mal minister obrany pocit, Ïe nedostáva 

od tajnej sluÏby komplexné informácie, 

o doplnenie by poÏiadal, a to prakticky okam- 

Ïite, nového riaditeºa, ktorého by po odvolaní 

doteraj‰ieho z funkcie ustanovil. 

Ako podpredseda v˘boru pre kontrolu ãinnosti 

vojenského spravodajstva sa aktívne 

zapájate do zloÏit˘ch problematík vojenského 

spravodajstva, máte vytvorené podmienky 

na svoju prácu, alebo sa stretávate 

aj s ÈaÏkosÈami, ktoré treba aktuálne 

odstraÀovaÈ, môÏete byÈ konkrétny 

Táto problematika je skutoãne veºmi zloÏitá. 

Mám moÏnosÈ posúdiÈ ju z dvoch strán. Na 

jednej strane ako b˘val˘ minister obrany, 

ktor˘ zo zákona priamo riadil vojenské spravodajstvo 

a na strane druhej ako ãlen parlamentného 

v˘boru na kontrolu ãinnosti vojenského 

spravodajstva. BohuÏiaº v˘kon kontroly 

tajn˘ch sluÏieb, vojensk˘ch aj SIS, je minimálny 

a takmer neexistuje. Zákon ju vymedzil 

prakticky len na v‰eobecné kontrolovanie 

rozpoãtov˘ch prostriedkov. O aktuálnych 

operáciách sluÏieb, ich plánovan˘ch akciách, 

alebo o prípadn˘ch reálnych hrozbách, ktoré 

by tajné sluÏby mali odhaºovaÈ sa parlament 

a ani jeho kontroln˘ v˘bor nedozvedia. A ak 

áno, tak je to buì z médií, alebo tak neskoro, 

Ïe tieto informácie pre parlament nemajú takmer 

Ïiadnu hodnotu. 

Vidíte problematiku vojenského spravodajstva 

ako zloÏit˘ fenomén demokratickej 

spoloãnosti, ão je jeho poslaním 

KaÏdé demokratické, ale aj totalitné zriadenie 

má svoje tajné sluÏby. Tak civilnú, ako 

aj vojenskú. Medzi ich najdôleÏitej‰ie poslanie 

patrí ochrana ústavného zriadenia, zvrchovanosÈ, 

územnú celistvosÈ a obranyschopnosÈ 

Slovenskej republiky. Medzi nie menej dôle- 

Ïité sem patria aj úlohy súvisiace s terorizmom, 

s obchodovaním s vojensk˘m materiálom, 

ãi prípadn˘m organizovan˘m zloãinom 

v rezorte obrany. Vojenské spravodajstvo v 

rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreìuje 

a vyhodnocuje informácie aj o aktivitách 

cudzích spravodajsk˘ch sluÏieb a skutoãnostiach 

spôsobil˘ch váÏne ohroziÈ alebo po‰kodiÈ 

vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej 

republiky. 

Dostatoãne aktuálne zasahuje vojenské 

spravodajstvo do udalostí a pôsobí aj na 

politické rozhodnutia exekutívy 

Najskôr budem reagovaÈ na druhú ãasÈ 

otázky. Ak tajné sluÏby získajú informácie o 

skutoãnostiach o ktor˘ch hovorím v odpovedi 

na va‰u druhú otázku, ihneì je informovan˘ 

minister obrany, predseda vlády, predseda 

parlamentu a prezident SR, prípadne pod- 

ºa povahy celá bezpeãnostná rada, vrátane 

vlády SR. Po vyhodnotení situácie by tieto orgány 

prijali okamÏité rozhodnutia. âi v‰ak tajné 

sluÏby vypátrajú v‰etky hrozby, ktoré existujú 

A ãi dostatoãne zasahujú do udalostí 

âitatelia si myslím odpovedia sami. SpomeÀme 

si na USA 11. septembra 2001, alebo 

Madrid v marci 2004. 

Majú politici na Slovensku v˘znamn˘ 

vplyv na spravodajské sluÏby 

BohuÏiaº, prakticky len jeden. Predseda 

vlády. A to je veºmi zle. Tajné sluÏby sú ºahko 

zneuÏiteºné. Napokon sme to uÏ zaÏili. V 

na‰ej histórii dvakrát. Za totality, ale uÏ aj po 

novembri 1989. 

Ak˘ má v˘znam a opodstatnenie existencia 

spravodajsk˘ch sluÏieb pre súãasnosÈ 

v rámci celosvetového pôsobenia 

Obrovsk˘. V prvom rade ide o boj s medzinárodn˘m 

terorizmom, ktor˘ kaÏdodenne naberá 

na sile. Objavujú sa stále nové formy, 

hrozby sú ãoraz viac sofistikovanej‰ie a nebezpeãnej‰ie. 

Objavujú sa takmer vo v‰etk˘ch 

kútoch sveta. Takisto má obrovsk˘ v˘znam 

zdieºanie informácii medzi spriateºen˘mi tajn˘mi 

sluÏbami. Omnoho efektívnej‰ie sa dá 

potom bojovaÈ nielen s terorizmom, ale aj s 

in˘mi formami organizovaného zloãinu. 

V ãom vidíte nezastupiteºnosÈ spravodajsk˘ch 

sluÏieb pre bezpeãnosÈ krajiny, nemala 

by sa zlep‰iÈ komunikácia medzi 

spravodajsk˘mi sluÏbami a vládou 

âo sa t˘ka komunikácie medzi tajn˘mi 

sluÏbami a vládou, nie je ão zlep‰iÈ. Tento kanál 

je ozaj veºmi r˘chly. Závisí v‰ak od predsedu 

vlády, o ãom chce zo získan˘ch informácií 

vládu ako celok informovaÈ a o ãom nie. 

Zvyãajne je toho veºmi málo. 

Myslíte si, Ïe sa na‰a úroveÀ spravodajsk˘ch 

sluÏieb dá porovnávaÈ so svetovou, 

majú politici dostatok kvalifikovan˘ch poradcov 

pre prácu so spravodajsk˘mi sluÏbami 

Pred desiatimi rokmi boli na‰e tajné sluÏby 

v medzinárodnej izolácii, preto sa to dalo 

len veºmi ÈaÏko porovnávaÈ. Práve spomínaná 

izolácia podºa odborníkov spôsobila, Ïe 

úroveÀ klesala. Dnes uÏ ale môÏem povedaÈ, 

Ïe na‰e sluÏby dosahujú svetové parametre a 

majú dobré meno. Toto kon‰tatovanie nie je 

len mojím hodnotením, sú to aj názory ministrov 

obrany a odborníkov z krajín EÚ a ìal- 

‰ích spriatelen˘ch zemí spred troch rokov. Na 

Slovensku existujú odborníci na túto oblasÈ, 

av‰ak súãasná situácia by si vyÏadovala viac 

tak˘chto vysokokvalifikovan˘ch odborníkov. 

40


S ãinnosÈou Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky je spojená aj práca poslancov, ktorí pracujú 

vo V˘bore NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ. Jedn˘m z nich je aj b˘val˘ minister obrany, poslanec 

za SDKÚ-DS, Martin FEDOR, s ktor˘m sa rozprávala redaktorka Anna Komová. 

Nedá sa spaÈ na vavrínoch 

V celom svete sa veºa hovorí o modernizácii 

armád, ako je to na Slovensku, nájdu, 

alebo na‰li sa finanãné zdroje na zabezpeãenie 

modernej obranyschopnosti ‰tátu 

Naozaj, finanãn˘ rámec je pri modernizácii 

rozhodujúcim ukazovateºom. Dôraz na 

operácie pod velením NATO a EÚ, ako i príprava 

jednotiek na plnenie ìal‰ích záväzkov 

vypl˘vajúcich z ãlenstva Slovenskej republiky 

v NATO a EÚ kladie zv˘‰ené nároky na 

personál, jeho prípravu, materiálne a predov‰etk˘m 

finanãné zabezpeãenie. Tu sme dokázali 

nastaviÈ kvalitn˘ systém v rámci zákona 

o ‰tátnej sluÏbe profesionálnych vojakov 

v roku 2005. Aj v období in˘ch ÈaÏk˘ch reforiem, 

ktoré boli nároãné na rozpoãet sme 

dokázali alokovaÈ pribliÏne 1,8 % z HDP na 

obranu. Zdá sa v‰ak, Ïe dne‰n˘ premiér povaÏuje 

obranu za zbytoãnosÈ. Rezort obrany 

prechádza naozaj zl˘m obdobím z hºadiska 

postoja predsedu vlády k tomuto rezortu. Odzrkadºuje 

sa to aj v historicky najniÏ‰ích percentách 

z HDP pre obranu v uplynul˘ch rokoch. 

V tomto roku mala obrana naplánované 

pod 1,5 % z HDP ão po nedávnych ìal‰ích 

zásadn˘ch ‰krtoch (100 mil. eur) tieÏ nebude 

pravda. Minister obrany to nemá ºahké a 

ja mu nezávidím. ËaÏko zabezpeãovaÈ zásadnú 

modernizáciu, keì tento rok nemôÏe 

ani poãítaÈ s t˘m, ão mal schválené minul˘ 

rok. A s najväã‰ou pravdepodobnosÈou situácia 

na budúci rok bude e‰te hor‰ia. Potom 

sa rezort uchyºuje k tendrom a uzatváraniu 

kontraktov aj bez toho, aby boli finanãne 

kryté. 

Ako si podºa vás na‰e ozbrojené sily plnia 

úlohu propagácie smerom k verejnosti, 

teda aká je informovanosÈ verejnosti o pôsobení 

ozbrojen˘ch síl 

Myslím si, Ïe ozbrojené sily si úlohu informovania 

smerom k verejnosti plnia primeranej 

miere. Aby verejnosÈ mala jasné a zrozumiteºné 

informácie, aké úlohy a poslanie na‰a 

armáda vykonáva. Takéto informácie sú dôleÏité, 

keìÏe sluÏba v ozbrojen˘ch silách je 

dobrovoºná. Na druhej strane „imidÏ“ ozbrojen˘ch 

síl po‰kodzujú ãasté pre‰ºapy z vnútra 

ministerstva alebo spochybÀovania zo strany 

populistick˘ch politikov. Som presvedãen˘, 

Ïe je potrebné klásÈ dôraz na obnovenie 

hrdosti sluÏby v ozbrojen˘ch silách a 

hrdosti verejnosti na príslu‰níkov OS SR a ich 

pôsobenie v zahraniãí. Je to zároveÀ aj predpoklad 

posilÀovania povedomia verejnosti v 

otázke bezpeãnosti SR. 

V OS SR bola aj veºká redukcia prevaÏne 

civilného personálu, myslím, Ïe sa uÏ skonãila. 

Sú adekvátne zmeny, ktoré nastali 

práve v spomínanej súvislosti Boli potrebné 

Posledné prepú‰Èania profesionálnych vojakov 

ako aj civilov z ministerstva nehodnotím 

pozitívne. Som totiÏ presvedãen˘, Ïe na 

zaãiatku ak˘chkoºvek zmien by mala existovaÈ 

predstava o tom, k akému cieºovému stavu 

sa chceme dostaÈ, k ãomu majú takéto 

zmeny slúÏiÈ. Prepú‰Èania uskutoãÀované v 

ostatnom období prebieha podºa môjho názoru 

Ïivelne, bez plánu, bez koncepcie. Len za 

úãelom u‰etrenia ist˘ch finanãn˘ch prostriedkov 

a to za akúkoºvek cenu. Je smutné, ak sa 

zaãne prepú‰ÈaÈ v ozbrojen˘ch silách na základe 

politickej objednávky napr. predsedu 

vlády. Bez hlb‰ej anal˘zy a stáva sa z toho 

kroku len „redukcia pre redukciu“. 

Severoatlantická aliancia nám odporúãala 

zefektívniÈ riadiace procesy v OS, prehodnocovali 

sa aj veliteºské posty 

Je pravda, Ïe vzhºadom na poãet vojakov 

máme stále priveºa veliacich ‰truktúr. Som zástancom 

vytvorenia jedného Spoloãného veliteºstva, 

namiesto teraj‰ích troch – veliteºstva 

pozemn˘ch, vzdu‰n˘ch síl a síl v˘cviku a 

podpory, ãím by zjednodu‰ilo velenie a riadenia 

OS SR. ZároveÀ by odpadli ìal‰ie medzistupne 

a ãlánky, ktoré by stratili opodstatnenie. 

Za úvahu stojí aj my‰lienka moÏného 

zlúãenia tohto Spojeného veliteºstva a Generálneho 

‰tábu OS SR. Takéto zmeny v‰ak 

musia vychádzaÈ z hlbokej a serióznej anal˘zy 

a ich schválenie by mala odobriÈ celá politická 

scéna. 

V akom zmysle a do akej miery môÏe 

ozbrojen˘m silám pomáhaÈ pri modernizácii 

práve zákon o predaji vojenského 

majetku 

Príjmy z predaja prebytoãného vojenského 

majetku, ãi uÏ hnuteºného alebo nehnuteºného 

nie sú z hºadiska rozpoãtu MO SR rozhodujúce. 

Okrem toho tieto príjmy sú príjmom 

‰tátneho rozpoãtu a nie automaticky 

príjmom MO SR. Pri predaji, resp. zbavovaní 

sa prebytoãného majetku je dôleÏité, Ïe odpadajú 

náklady na jeho stráÏenie, skladovanie, 

resp. udrÏiavanie a takto u‰etrené prostriedky 

je moÏné pouÏiÈ na iné úãely. 

Máte informácie, ako pokraãuje predaj 

nehnuteºného majetku v rezorte obrany 

UÏ dva roky v plánoch rozpoãtu ministerstva 

obrany svieti v poloÏke príjmov zjavne 

nadhodnotená suma. Nepodarilo sa ju ani 

zìaleka naplniÈ. Pridávajú sa nové a nové 

objekty, ktoré by sa mali odpredaÈ. Na druhej 

strane z rovnakého ministerstva poãúvame, 

Ïe odpredaje niektor˘ch nehnuteºností 

treba zastaviÈ, pretoÏe poãas finanãnej krízy 

príjmy z takejto privatizácie budú obmedzené. 

Iné nehnuteºnosti v‰ak zasa chcú odpredaÈ 

azda za kaÏdú cenu. OpäÈ mi tu ch˘ba jednoznaãná 

koncepcia, plán. 

V rámci kompetencií OS, ktoré sú spojené 

aj s plnením záväzkov Slovenska v rámci 

Severoatlantickej aliancie napríklad na 

prepravu nákladu, materiálu, ale aj poskytnutie 

pomoci v prípade prírodn˘ch 

katastrôf a pri humanitn˘ch krízach, je potrebná 

aj letecká doprava. Ako sú pre takéto 

prípady OS Slovenska zabezpeãené 

dopravn˘mi lietadlami 

Prevozy alebo doprava materiálu a techniky 

na väã‰iu vzdialenosÈ, napríklad na niektoré 

vzdialenej‰ie misie sa zabezpeãuje vyuÏitím 

tzv. strategickej prepravy, na ktorú sa finanãne 

skladáme s viacer˘mi krajinami v 

rámci spoloãného projektu. Na úrovni taktickej, 

ktorá zah⁄Àa aj moÏné vyuÏitie v prípade 

prírodn˘ch ãi in˘ch katastrof sa spoliehame 

na domáce, postupne v‰ak dosluhujúce, 

prepravné kapacity, ktoré v blízkom ãase 

bude treba nahradiÈ. Osobne som za uÏ‰iu me- 

41


dzinárodnú spoluprácu aj v tomto prípade, 

pretoÏe náklady na ich získanie a prevádzkovanie 

sú znaãné a zníÏiÈ túto nákladovosÈ sa 

dá len lep‰ou spoluprácou s viacer˘mi in˘mi 

krajinami. 

Hovorilo sa v parlamente aj o peniazoch, 

ktoré sú potrebné na modernizáciu softvérovej 

ãasti systémov napr. v oblasti delostreleckej 

v˘zbroje 

Modernizácia je nároãná na finanãné zdroje. 

Aj ja by som chcel, aby OS SR boli ‰piãkové 

v kaÏdom ohºade. Zdroje sú v‰ak limitované 

a treba robiÈ priority v rámci jednotliv˘ch 

modernizaãn˘ch programov a projektov. 

Softvérová ãasÈ delostreleck˘ch systémov 

nebola ‰pecificky rozoberaná, ale myslím, 

Ïe nebude patriÈ medzi prioritné modernizaãné 

projekty. 

Na obranu sa v tomto roku zo ‰tátneho rozpoãtu 

ráta len s 1,4 percentami HDP – je 

to spôsobené len finanãnou krízou Aká je 

skutoãnosÈ v úsporn˘ch opatreniach pre rezort 

OS, ktoré sú nevyhnutné, tak aby sa 

nenaru‰ila obrana ‰tátu 

Ako som uÏ spomenul, v˘‰ka rozpoãtu je 

súhrnom viacer˘ch faktorov. Vãítane politick˘ch 

priorít. BezpeãnosÈ a obrana by nemala 

byÈ z tohto pohºadu zaznávaná. Skutoãnos- 

Èou je, Ïe za posledné roky dochádzalo k neustálemu 

presúvaniu finanãn˘ch prostriedkov 

do nasledujúceho roku, kde sa potom 

zasa úãtovne vykázali. Reálne prostriedky, 

ktoré sú vyuÏité v danom rozpoãtovom roku 

sú potom niÏ‰ie ako tie verejne známe. Som 

veºk˘m kritikom plytvania finanãn˘ch prostriedkov 

na rôzne zvy‰ovania základn˘ch 

imaní ‰tátnych akciov˘ch spoloãností, podpory 

rôznych príspevkov˘ch a rozpoãtov˘ch 

organizácií a podobne. Sú to desiatky miliónov 

eur, ktoré teraz reálne ch˘bajú na modernizáciu. 

ZároveÀ sa rezort obrany nerozpakoval 

v˘razne zv˘‰iÈ náklady na personálne v˘daje 

ako údajne v˘znamn˘ podporn˘ prvok 

pri regrutácii a na strane druhej teraz dochádza 

k zastaveniu regrutácie celkom. TakÏe 

reálne úsporné opatrenia zatiaº nevidím a to 

ani v avizovanom prepú‰Èaní ìal‰ích profesionálnych 

vojakov. Zopakujem, ak majú byÈ 

úsporné opatrenia v takej citlivej otázke ako 

je obrana a bezpeãnosÈ, je nevyhnutne najskôr 

vedieÈ aké úlohy nebudú na‰e ozbrojené zloÏky 

plniÈ. 

Disponujete uÏ dnes aspoÀ ãiastoãn˘mi v˘sledkami 

opatrení, ktoré sa prijímali v minulom 

roku, teda v roku 2008 na efektívne 

vyuÏívanie rozpoãtov˘ch prostriedkov 

v Ozbrojen˘ch silách SR 

Disponujeme uÏ ucelenou informáciou ako 

sa míÀali peniaze na ministerstve obrany za 

minul˘ rok. Je zlé ak vieme, Ïe plánovan˘ rozpoãet 

vo v˘‰ke 1,41%z HDP bol sãasti viazan˘ 

v prospech in˘ch rezortov, akoby rezort 

obrany tieto nevedel efektívne vyuÏiÈ na zve- 

ºadenie ozbrojen˘ch síl. âasÈ rozpoãtov˘ch 

prostriedkov bolo viazan˘ch uznesením vlády 

napr. 250 mil. Sk na zabezpeãenie ‰tipendií 

Ïiakom stredn˘ch ‰kôl v zahraniãí a 80 mil. 

Sk na dofinancovanie cesty Nová Bystrica – 

Oravská Lesná. Chápem, Ïe tieto veci sú potrebné. 

âo v‰ak uÏ chápem menej, preão sú 

na rane stále vojaci a rezort obrany, ak treba 

peniaze pre iné rezorty. Zdá sa mi akoby sa 

rozpoãet MO SR stal finanãnou rezervou 

predsedu vlády. 

HumánnosÈ a profesionalita 

Poslaním kaÏdého by mala byÈ ochrana Ïivota, zdravia, majetku a rovnako vytváranie podmienok na 

pokojn˘ a duchapln˘ Ïivot. Hoci nastávajú situácie, keì ãlovek musí zvaÏovaÈ hodnoty a snaÏiÈ sa 

o minimalizovanie nepriazniv˘ch dopadov, netreba strácaÈ objektivitu a zmysel pre spravodlivosÈ. 

Aj poslanec Martin PADO – SDKÚ-DS, ktor˘ je ãlenom V˘boru NRSR pre obranu a bezpeãnosÈ sa 

pri svojej práci stretáva s nároãn˘mi úlohami. Viac v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou. 

Iste si kaÏd˘ pamätá na zásah proti kaza‰skej 

novinárke Bali-Marzec a v prvom rade na obvinenie 

voãi nej samej z útoku na verejného ãiniteºa. 

Ako vtedy, aj dnes minister vnútra tvrdí, 

Ïe v‰etko je v poriadku, niã sa nestalo. Ale ono 

sa stalo. âo sa t˘ka t˘ch materiálov. NuÏ písomnosti 

v prvej ãasti, teda tej, ktorá hovorí o 

príprave príslu‰níkov ÚOÚâ na zásah, tie sú 

presné, jasné a zrozumiteºné. No to je odborná 

záleÏitosÈ. Samotná dokumentácia o rokovaniach 

so zástupcami ãínskej ambasády a 

MZV SR, to uÏ je hor‰ie. Z tej sa dozviete akurát 

Ïe sa stretávali, Ïe ãínska strana chcela záruky 

o neru‰enom uvítacom ceremoniály, Ïe 

predstavitelia MV SR informovali o slobode 

prejavu v SR, Ïe následne âíÀania zv˘‰ili poãet 

sprievodu o 50 % teda z 200 na 300 a Ïe 

vlastne ani nevieme kto príde, pretoÏe zoznamy 

nie sú. Celé to vyzerá ako práca ‰tudenta 

spracovaná deÀ pred termínom odovzdania. 

Pracujete vo V˘bore NRSR pre obranu a 

bezpeãnosÈ a z vá‰ho postu sa zaujímate aj 

o zásah pred Prezidentsk˘m palácom, ão ste 

zistili z materiálov, ktoré ste si prevzali od 

ministra vnútra SR Róberta KaliÀáka sú v 

súlade so zákonom 

Áno, zaujímam sa oÀ, keìÏe v poslednom 

ãase je to minimálne uÏ druh˘ prípad s problémom 

uplatÀovania ºudsk˘ch práv na Slovensku 

pri slobodnom prejave vlastného názoru. 

Máte uÏ v‰etky materiály skompletizované, 

pretoÏe ch˘bali záznamy o 4 zadrÏan˘ch âí- 

Àanoch 

Nie, v‰etko nie. V podstate ch˘bajú nielen 

záznamy, ale aj zdôvodnenie predvedenia t˘ch 

4 âíÀanov. Dnes je to o to dôleÏitej‰ie, Ïe minister 

vnútra informoval, Ïe agresívni voãi 

Slovákom, boli slovenskí âíÀania, iní âíÀania, 

ako boli predvedení. NuÏ bude zaujímavé zistiÈ, 

preão polícia nepredviedla práve t˘ch, ktorí 

boli najagresívnej‰í, a ãi tí 4 neboli vybratí 

len náhodne. 

Preão sa tak v˘razne zaujímate práve o 

tento prípad, máte pocit Ïe akcia nebola 

správne nasmerovaná, z ãoho vychádzate 

Nezaujímam sa len o tento prípad, zaujímam 

sa vÏdy, ak je podozrenie, Ïe konanie polície 

nie je celkom v súlade so záujmami obãanov 

Slovenska, alebo dokonca, Ïe je v rozpore so 

zákonmi. Z tohto prípadu, z priebehu zásahu 

42


polície na HodÏovom námestí a následnej komunikácie 

ministra vnútra a ostatn˘ch zúãastnen˘ch, 

vrátane kancelárie prezidenta SR a 

veºvyslanectva âªR jednoznaãne vypl˘va, Ïe 

zmyslom celej akcie na HodÏovom námestí 

bolo zamedziÈ konaniu protestného zhromaÏdenia 

ale tak, aby nikto nemohol obviniÈ políciu 

SR z poru‰ovania ºudsk˘ch práv ão sa 

t˘ka slobody prejavu. Protest bol nakoniec 

rozpusten˘, hlavní aktéri pacifikovaní a predvedení 

na políciu a akcia úspe‰ne rozpustená. 

âo na tom, Ïe obãania a úãastníci boli napadnutí 

a polícia im nepomohla Len tak mimochodom, 

je veºmi zaujímavé, Ïe zábery bezpeãnostn˘ch 

kamier na HodÏovom námestí sa 

viac sústredili na tváre, a teda identifikáciu demon‰trantov, 

neÏ na identifikáciu útoãníkov. 

Spomeniete si e‰te na ìal‰ie aktivity, ktoré 

vám zobrali veºa ãasu, no problém sa podarilo 

vyrie‰iÈ, alebo aspoÀ objasniÈ 

Moje pôsobenie nie je len v tom, aby som 

sa zaujímal o jednotlivé prípady a tak zjednával 

nápravu, ak dôjde k chybe. Je to permanentná 

práca v tejto oblasti, upozorÀovanie na 

chyby a nedostatky, niekedy aj preventívnym 

spôsobom, aby nedo‰lo k pochybeniam, niekedy 

poukazovaním na veci, ktoré sa uÏ stali 

a treba tomu v budúcnosti zabrániÈ. Jedn˘m z 

najdôleÏitej‰ích krokov bolo zamedzenie 

schválenia ustanovenia o monitoringu pohybu 

osôb a vozidiel, v rámci prístupu SR do 

schengenského priestoru, ktoré malo umoÏniÈ 

v podstate nekontrolovateºné sledovanie pohybu 

osôb a vozidiel. Aj keì spôsob prezentácie 

tohto zámeru bol moÏno ne‰tandardn˘, priniesol 

ovocie, návrh nepre‰iel. Dalo by sa hovoriÈ 

aj o prípade Bali-Marzec, aj keì tu je v˘sledok 

nie veºmi lichotiv˘. Aj keì sa pán minister 

pani Bali-Marzec verejne ospravedlnil, 

samotné rozhodnutie In‰pekcie MV SR vo 

veci sÈaÏnosti Bali-Marzec na konanie a postup 

polície potvrdilo správnosÈ konania polície a 

teda nedalo za pravdu pani Bali-Marzec. 

S k˘m najãastej‰ie spolupracujete pri va‰ej 

práci a nachádzate spoloãnú reã. Treba obãas 

pre dobro veci viac vysvetºovaÈ 

âlovek potrebuje v mnoh˘ch veciach odbornú 

pomoc, pretoÏe ja nie som ani b˘val˘ a ani 

súãasn˘ policajt. Predsa len, niektoré veci sa 

z rôznych uhlov pohºadu javia rôzne. To, ão sa 

radovému obãanovi javí ako nepochopiteºné, 

z pohºadu príslu‰níka PZ je to nieão celkom 

iné. Za v‰etko staãí kauza garáÏ NR SR a veci 

následné. TakÏe mám extern˘ch poradcov, 

ºudí na ktor˘ch sa môÏem s dôverou obrátiÈ, 

no a rovnako tak kolegov poslancov, s ktor˘mi 

tieto veci komunikujeme. âi uÏ v klube, 

alebo vo v˘bore. BohuÏiaº, vo v˘bore je ten 

priestor na komunikáciu zúÏen˘ väã‰inou len 

na kolegov z opozície. Koaliãní, aj keì niekedy 

pri osobn˘ch rozhovoroch nám dajú za 

pravdu, pri rozhodovaniach sa uÏ správajú 

ináã. Ak si dobre spomínam, neplatilo to len 

v troch prípadoch. Pri uÏ spomínanom monitoringu, 

a dvakrát pri cestnom zákone. Ide to 

dokonca aÏ tak ìaleko, Ïe kolegovia z koalície 

nie sú schopní schváliÈ ani poslaneck˘ 

prieskum, na ktorom by bolo moÏné niektoré 

záleÏitosti vyjasniÈ. A to je zaujímavé, preto- 

Ïe ani my, ão poslaneck˘ prieskum navrhujeme 

nevieme, ako by sa ten prieskum skonãil, 

pretoÏe my sa snaÏíme o objasnenie situácie, 

o zistenie pravdy. BohuÏiaº, pre niektor˘ch 

kolegov pravda a snaha o objasnenie nemá v 

niektor˘ch prípadoch a situáciách veºkú cenu. 

Ako by ste hodnotili legislatívu, ktorá je 

prijatá pre prácu v oblasti bezpeãnosti a obrany 

Je dostatoãná, aktuálna 

Rozoberiem to z dvoch pohºadov. Najprv ão 

sa t˘ka pôsobenia V˘boru NR SR pre obranu 

a bezpeãnosÈ. Ak je tak˘ stav ako je teraz, z pohºadu 

opoziãného poslanca je v˘bor diskusné 

fórum, ale nie reálny kontroln˘ orgán. V minulosti 

bol predsedom V˘boru pre obranu a 

bezpeãnosÈ poslanec NR SR z radov opozície 

a koalícia mala post, alebo posty podpredsedu. 

Dnes sú predseda a aj dvaja podpredsedovia 

z radov koalície. To asi v rámci novej politickej 

kultúry ako vo svojom úvodnom vystúpení 

proklamoval predseda NR SR P. Pa‰- 

ka. No a ak vezmeme do úvahy hlasovací mechanizmus, 

a tu matematika nepustí, potom jedinou 

formou ako sa nejakému bodu, ktor˘ 

chcú opoziãní poslanci, venovaÈ je zvolanie 

mimoriadnej schôdze v˘boru. 

Druh˘ pohºad je na platné právne prostredie 

v oblasti bezpeãnosti. Pre objektívne posúdenie 

podmienok a stavu by bolo potrebné 

vykonaÈ anal˘zu úãinnosti a efektívnosti zákona 

o PZ a zmien, ktoré sa za posledn˘ch 10 – 

12 rokov stali a ich vplyvu na prácu Polície SR, 

nevynímajúc posúdenie efektivity spolupráce 

polície so spravodajsk˘mi sluÏbami. Je potrebné 

odborne a reálne zhodnotiÈ podiel parlamentu, 

vlády a BR SR na tvorbe bezpeãnostnej politiky 

SR a ich vplyvu v tejto oblasti. O tom, 

aká je situácia v koordinácii bezpeãnostnej 

politiky dostatoãne vypovedá aj pozornosÈ, 

aká je tejto oblasti venovaná v programovom 

vyhlásení vlády SR – pár viet a to je v‰etko. 

Ch˘ba koncepcia bezpeãnostnej politiky v 

kontexte EÚ, NATO, Schengenu, nov˘ch foriem 

spolupráce INTERPOLU, EUROPOLU, 

antiteroristickej aliancie, novej migraãnej a 

azylovej politiky a ìal‰ích vplyvov. 

Ch˘ba jasné vybalansovanie rovnováhy medzi 

efektivitou a kontrolou ãinnosti spravodajsk˘ch 

sluÏieb ako najväã‰ej v˘zvy pre kaÏdú 

demokratickú spoloãnosÈ. Na mieste je teda aj 

otázka, aká je vlastne kontrola spravodajsk˘ch 

sluÏieb v na‰ej republike Nebudem na to odpovedaÈ 

ja, odpovedaÈ by mali nezávislí odborníci 

v tejto oblasti, poviem len v‰eobecne známu 

vec, totiÏ, Ïe spravodajské sluÏby v porovnaní 

s in˘mi ‰tátnymi orgánmi sú najÈaÏ‰ie 

kontrolovateºné, a preto aj najmenej kontrolované. 

Kontrola by totiÏ znamenala prístup 

dovnútra sluÏby, z ãoho hrozí nebezpeãenstvo 

odkrytia jej ãinnosti. Spravodajské sluÏby 

nepodliehajú kontrole verejnosÈou, médiami, 

ãi samotn˘m parlamentom v takom rozsahu 

ako ostatné ‰tátne orgány. Preto sa domnievam, 

Ïe kontrola spravodajsk˘ch sluÏieb vy- 

Ïaduje osobitné pravidlá, a to veºmi tvrdé. 

âo by sa malo zmeniÈ, napríklad v myslení 

ºudí, aby dostatoãne humánne ale pravda- 

Ïe profesionálne pristupovali k závaÏn˘m 

problémom MoÏno je to viac filozofická 

otázka, ale v súãasnosti si treba zachovávaÈ 

zdrav˘ úsudok. 

Zrejme máte na mysli vzÈah obãan – polícia 

– poru‰ovanie zákona. Poviem pravdu, 

nerád by som sa venoval len policajtom, alebo 

vzÈahu obãan – policajt, ãi obãan – zákon, 

alebo inej kombinácii. Nechcem, aby to vyzeralo, 

Ïe dnes je najväã‰í problém medzi policajtmi. 

Chcel by som to poÀaÈ ìaleko ‰ir‰ie. 

Chcel by som hovoriÈ o t˘ch, ão riadia tento 

‰tát, o t˘ch, ktorí ovplyvÀujú myslenie ºudí, o 

t˘ch, ktorí nastavujú mantinely, hranice, o 

t˘ch, ão „vytvárajú ‰tandardy“ správania sa a 

tolerancie k jednotliv˘m javom. A to je práve 

to, ão najviac vyt˘kam nielen prezidentovi 

PZ SR a ministrovi vnútra SR vo vzÈahu k polícii, 

ale aj predsedovi vlády SR a jeho okoliu, 

ãlenom vlády, koaliãn˘m partnerom, vo 

vzÈahu k v‰etk˘m obãanom Slovenska. Treba 

povedaÈ, Ïe slovenská spoloãnosÈ sa vìaka 

tejto koalícii a jej pôsobeniu, neskutoãne zvulgarizovala. 

Do‰lo k najhor‰ím posunom z hºadiska 

spoloãnosti, totiÏ k posunu prahu citlivosti 

voãi najzávaÏnej‰ím spoloãensk˘m neduhom. 

To, ão je v beÏnej spoloãnosti neprípustné, 

zavrhnutia a odsúdenia hodné, sa v na- 

‰ej spoloãnosti stáva tolerovan˘m javom, nakoºko 

sa toho dopustili na‰i favoriti. Spomínam 

si, keì v minulosti obãania dokázali odpustiÈ 

‰tátny terorizmus, pretoÏe sa toho dopustili 

ich miláãikovia, ach favoriti. Spomínam si, 

Ïe v minulosti ºudia neskr˘vane tolerovali 

rozdávanie ‰tátneho, teda „spoloãného“ majetku 

blízkym a známym a vytváranie „domácej 

kapitálotvornej vrstvy“ z radov vyvolen˘ch. 

Dlho trvalo, k˘m sa pohºad obãanov aspoÀ trochu 

zmenil. Spomínam si, ako nedávno kaÏd˘ 

pre‰ºap, kaÏdé pochybenie bolo verejne 

pranierované nielen politikmi a médiami, ale 

aj obãanmi, ktor˘m bolo vtlaãené presvedãenie 

o najväã‰ej morálnej a spoloãenskej kataklizme, 

aká sa v tejto krajine stala a o panenskej 

ãistote a nevinnosti toho, ão môÏe prísÈ. 

Spomínam si aj na to, Ïe nik sa im za takéto 

postoje nevyhráÏal, nikto nikoho neposielal 

„DO BASY“. Aká je ale situácia dnes V tejto 

krajine najvy‰‰í predstavitelia obvinia obãana 

tejto krajiny z klamstva na základe vymyslen˘ch 

dôkazov. Jeden z najvy‰‰ích predstaviteºov 

krajiny sa pokúsi podvodom meniÈ 

zákony. Predseda vlády otvorene podporuje 

„stranícky klientelizmus“. Minister vnútra nepotrestá 

svojho podriadeného, ktor˘ zneuÏíva 

právomoc verejného ãiniteºa. Kontakty s podsvetím 

nie sú prekáÏkou pri v˘kone funkcie 

ministra. âlen vlády v demokratickej krajine 

je prichyten˘ pri klamstve a niã sa nedeje. 

Ten ist˘ ãlen vlády má antisemitské vyjadrenia 

a znova niã. Predseda vlády a minister 

posielajú svojich politick˘ch oponentov do 

basy a zase niã. To, Ïe jednotliví ãlenovia vlády 

obhajujú podvody a klamstvá nie je uÏ niã 

ãudné, veì preão by aj, keì to robil aj predseda 

vlády. A toto v‰etko obãania tejto krajiny 

tolerujú. Toto je to najväã‰ie zlyhanie predsedu 

vlády a celej vlády. No a v tomto duchu potom 

postupujú aj mnohí ‰tátni zamestnanci, 

niektor˘ch policajtov nevynímajúc. Preto dochádza 

k ãastej‰iemu zlyhaniu aj muÏov zákona, 

ako to b˘valo pred t˘m. Preto, práve preto, 

Ïe sa zníÏil prah citlivosti obãanov k tak˘mto 

prejavom, preto je aj postoj obãanov k závaÏn˘m 

problémom ºahostajnej‰í, niekedy si 

vidiac ão sa deje, rad‰ej nechcú spôsobiÈ problémy. 

TakÏe netreba veºa, treba priznaÈ Ïe „kráº je 

nah˘“. Treba sa na Ïivot v na‰ej krajine opäÈ 

pozeraÈ nezastret˘mi, nezaslepen˘mi pohºadmi 

a spoloãnosÈ sa opäÈ stane slobodnej‰ou, 

voºnej‰ou ale predov‰etk˘m ºudskej‰ou. 

43


Zmeny nastávajú aj pre Ministerstvo obrany SR a Ministerstvo hospodárstva SR, 

pretoÏe po schválení novely zákona o obchodovaní s vojensk˘m materiálom, ktorú poslanci NR SR 

podporili svojimi hlasmi, sa kompetencie presúvajú. Ako a preão, o tom uÏ viac v rozhovore s poslancom 

za SDKÚ-DS Petrom MARKOVIâOM, ktor˘ je aj ãlenom V˘boru pre kontrolu ãinnosti 

vojenského spravodajstva, a redaktorkou Annou Komovou. 

Zmena kompetencií 

Schválená novela zákona o obchodovaní s 

vojensk˘m materiálom presúva kompetencie 

z Ministerstva hospodárstva SR na 

Ministerstvo obrany SR, aké sú dôvody 

tejto novely 

Ministerstvo obrany SR je najdôleÏitej‰ím 

ústredn˘m orgánom v oblasti obrany a bezpeãnosti 

SR. Vzhºadom na nezastupiteºné postavenie 

tohto ministerstva v otázke obrany 

a bezpeãnosti je vhodné, aby sa kompetencie 

v oblasti udeºovania licencií na obchodovanie 

s vojensk˘m materiálom presunuli z Ministerstva 

hospodárstva SR na Ministerstvo 

obrany SR. To znamená, Ïe Ministerstvo obrany 

SR od novembra 2009 zaãne vydávaÈ povolenia 

na obchodovanie s vojensk˘m materiálom, 

udeºovaÈ licencie na jeho dovoz a v˘voz 

i na prepravu. T˘mto návrhom by sa mal 

cel˘ systém obchodovania zjednodu‰iÈ a mal 

by byÈ efektívnej‰í. 

âím sa obchodovanie s vojensk˘m materiálom 

odli‰uje od obchodovania s in˘m tovarom 

Obchodovanie s vojensk˘m materiálom 

patrí medzi ãinnosti, ktoré majú svoje ‰pecifiká. 

Je charakteristické svojimi zahraniãnopolitick˘mi 

a bezpeãnostn˘mi obmedzeniami. 

To znamená, Ïe táto problematika je upravená 

aj medzinárodn˘m právom a je ovplyv- 

Àovaná ãlenstvom SR v EÚ, NATO a OSN. 

Vojensk˘ materiál sa podºa zákona ãlení na 

rôzne kategórie, ako napr. strelivo, vojenské 

v˘bu‰niny, palivá a pod. Na povolenie podnikaÈ 

s vojensk˘m materiálom je potrebné 

získaÈ príslu‰né povolenie od ‰tátu. Je potrebné 

splniÈ zákonom stanovené podmienky. 

Licencie sa udeºujú na obdobie 5 rokov, podmienky 

sú pomerne prísne, vyÏaduje sa vyjadrenie 

orgánov, ako napr. Ministerstvo vnútra 

SR, Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí SR, 

NBÚ. 

Novela sa vzÈahuje aj na oblasÈ udeºovania 

licencií na dovoz a v˘voz vojenského tovaru, 

aké zmeny e‰te obsahuje 

Roz‰iruje sa okruh osôb oprávnen˘ch obchodovaÈ 

s vojensk˘m materiálom o zberate- 

ºov tohto materiálu. Zberatelia budú oprávnení 

nakupovaÈ vojensk˘ materiál len na území 

SR a len od oprávnen˘ch osôb, ktoré definuje 

zákon. Novelou sa definuje aj pojem zberateº 

vojenského materiálu, ktor˘ bude môcÈ 

nakupovaÈ a predávaÈ vojensk˘ materiál na 

území SR. A to len na základe povolenia na 

nákup alebo predaj tak˘chto predmetov. Zberateº 

bude musieÈ byÈ registrovan˘ v registri 

zberateºov vojenského materiálu. Register 

má viesÈ Ministerstvo obrany SR. 

Na MO SR tak pribudnú povinnosti, nové 

skutoãnosti si vyÏiadajú aj odborníkov pre 

prácu napríklad zabezpeãovania licenãného 

procesu, dá sa to aj dobre personálne 

zvládnuÈ podºa vás, pán poslanec 

V doloÏke finanãn˘ch, ekonomick˘ch, environmentálnych 

vplyvov, vplyvov na zamestnanosÈ 

a podnikateºské prostredie sa uvádza, 

Ïe navrhovaná úprava nebude maÈ vplyv 

na verejné financie, ani na zamestnanosÈ. 

Predpokladám, Ïe ministerstvo má dostatok 

odborníkov, ktorí zvládnu a budú vykonávaÈ 

nové kompetencie, ktoré im zákon prideºuje. 

Ako ãlen Osobitného kontrolného v˘boru 

NR SR na kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva 

budem pozorne sledovaÈ, ako sa Ministerstvo 

obrany SR vyrovnalo s nov˘mi 

úlohami a na prípadné nedostatky budem poukazovaÈ. 

Myslíte si, Ïe sa dostatoãne ochráni napríklad 

aj neÏelané ‰írenie vojenského tovaru 

a materiálu 

Ministerstvo obrany SR ako orgán ústrednej 

‰tátnej správy pre riadenie a kontrolu obrany 

Slovenskej republiky musí zabezpeãiÈ, 

aby nedochádzalo k neÏelanému ‰íreniu vojenského 

tovaru a materiálu. 

DokáÏe sa tieÏ prostredníctvom zmien 

kompetencií, zabezpeãiÈ dostatoãne dôsledné 

posudzovanie návrhov na doplnenie 

spoloãného zoznamu vojenského materiálu 

v rámci celej EÚ 

Ministerstvo obrany SR má nezastupiteºné 

postavenie pri tvorbe a realizácii spoloãnej obrannej 

a bezpeãnostnej politiky Európskej 

únie. Je vhodné, aby sa vydávanie povolení 

na obchodovanie s vojensk˘m materiálom a 

vykonávanie zahraniãnoobchodnej ãinnosti s 

vojensk˘m materiálom zjednodu‰ilo a najmä 

bolo transparentné! Ministerstvo obrany SR 

bude posudzovaÈ návrhy na doplnenie spoloãného 

zoznamu vojenského materiálu Európskej 

únie. Táto kompetencia má priamy vplyv 

na národnú obrannú politiku. 

Mení sa aj okruh osôb, ktoré sú oprávnené 

obchodovaÈ s vojensk˘m materiálom, v 

akom zmysle 

Zákon pozná dva okruhy osôb oprávnen˘ch 

obchodovaÈ s vojensk˘m materiálom. U právnick˘ch 

osôb pri‰lo k zmene. ObchodovaÈ s 

vojensk˘m materiálom môÏe právnická osoba, 

ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky 

a má povolenie na obchodovanie s vojensk˘m 

materiálom alebo právnická osoba, ktorá 

je v˘robcom vojenského materiálu a nevyváÏa 

ho z územia Slovenskej republiky a nevykonáva 

ani sprostredkovateºskú ãinnosÈ. 

ëalej je to fyzická osoba, ktorá je zberateºom 

vojenského materiálu. Táto osoba bude môcÈ 

nakupovaÈ a predávaÈ vojensk˘ materiál na 

území Slovenska len na základe povolenia na 

nákup alebo predaj tak˘chto predmetov. 

Nastávajú zmeny tieÏ pri dovoze vojenského 

materiálu, ãím sú limitované 

Návrh novely mení vydávanie t˘chto licencií 

povolení povolenia na obchodovanie s 

vojensk˘m materiálom, licencie na dovoz, 

v˘voz vojenského materiálu. Ministerstvo 

hospodárstva SR sa bude aj naìalej zameriavaÈ 

na ochranu vnútorného trhu a v˘voz tovaru 

nevojenského charakteru, Ministerstvo 

obrany SR bude zabezpeãovaÈ licenãn˘ proces 

pre dovoz, v˘voz a intrakomunitárnu prepravu 

vojenského materiálu a plniÈ úlohy súvisiace 

s urãovaním priorít medzinárodn˘ch 

orgánov a organizácií, ktor˘ch cieºom je zabránenie 

neÏelaného ‰írenia vojenského materiálu. 

Ako novela ovplyvní fyzické a právnické 

osoby, ktoré vlastnia vojensk˘ materiál a 

nie sú na to oprávnené 

Fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú 

oprávnené vlastniÈ vojensk˘ materiál budú 

môcÈ zlegalizovaÈ tento materiál pri podaní 

Ïiadosti o zápis do registra zberateºov. 

Sú kompetencie MO SR pre obchodovanie 

s vojensk˘m materiálom v súlade s právnou 

úpravou v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ 

Kompetencie, ktoré pre‰li na Ministerstvo 

obrany SR v súvislosti s obchodovaním s vojensk˘m 

materiálom sú v súlade len s niektor˘mi 

‰tátmi EÚ (napr. Slovinsko, Portugalsko, 

Francúzsko). 

44


BezpeãnosÈ by mala byÈ 

spoloãnou úlohou 

Pozvanie Slovenska do Severoatlantickej aliancie sa hodnotí ako obojstranne dobré strategické rozhodnutie. 

âlenstvo Slovenska v NATO viedlo aj k zvy‰ovaniu kompatibility a inetroperability Ozbrojen˘ch síl SR 

s ozbrojen˘mi silami ostatn˘ch spojeneck˘ch krajín. K tomu ãi je uspokojivé kon‰tatovanie, ktoré zaznelo na 

konferencii 5 rokov Slovenska v NATO, sa vyjadrí aj poslanec NR SR a ãlen V˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ 

Vladimír PALKO v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou. 

Ak˘ je vá‰ názor na na‰u ãinnosÈ v Severoatlantickej 

aliancii, na‰li sme v nej bezpeãnosÈ 

pre celé Slovensko 

Slovensko je spoºahliv˘m ãlenom aliancie. 

Dá sa povedaÈ, Ïe bezpeãnosÈ sme v nej na‰li. Na- 

‰li sme v nej aj nové povinnosti. K povinnostiam 

sme sa prihlásili e‰te v ãase, keì sme v NATO 

oficiálne e‰te ani neboli. Pred ôsmimi rokmi do- 

‰lo k útoku teroristov na USA. A Slovensko e‰te 

ako neãlen sa ponúklo pomôcÈ v operácii NATO 

v Afganistane. Na‰i vojaci sú tam doteraz, dokonca 

sme pred rokom nav˘‰ili ich poãty. V ãase, keì 

sme sa do NATO hlásili, väã‰ina obyvateºov videla 

zmysel ãlenstva v NATO v tom, Ïe NATO 

– to sú tí, ktorí nás ochránia, takÏe sa nebudeme 

musieÈ brániÈ sami. Málokto si uvedomoval, Ïe 

ãlenstvo v NATO môÏe znamenaÈ opak. A síce, 

Ïe my pôjdeme bojovaÈ za in˘ch. 

Pomohlo na‰e ãlenstvo v NATO ur˘chleniu 

transformácie a modernizácie Ozbrojen˘ch síl 


Pomohlo v tom zmysle, Ïe sme r˘chlej‰ie pokroãili 

od zbytoãne veºkej armády, zaloÏenej na 

povinnej vojenskej sluÏbe, k armáde profesionálnej. 

Mohli sme postupovaÈ podºa vzorov, ktoré 

uÏ boli inde odskú‰ané. NemoÏno si v‰ak súãasnú 

situáciu pochvaºovaÈ. Na‰e ozbrojené sily 

majú nenaplnené poãetné stavy. 

Ak˘ je vzÈah Ozbrojen˘ch síl Slovenska s 

ozbrojen˘mi silami spojeneck˘ch krajín, mô- 

Ïete, prosím, na vám známych konkrétnych 

príkladoch zhodnotiÈ a doplniÈ ìal‰ie perspektívne 

smerovanie v spolupráci a podpore 

Slovenskí vojaci majú dobrú povesÈ v zahraniãí, 

lebo sa zúãastÀovali viacer˘ch zahraniãn˘ch 

misií a ukázali, Ïe si vedia plniÈ svoje povinnosti. 

Slováci boli na Balkáne, v Iraku, na 

Cypre, na Blízkom v˘chode, v Afganistane. ÚãasÈ 

v tak˘chto misiách môÏe byÈ dobrou vizitkou i 

v budúcnosti. Treba v‰ak rozli‰ovaÈ medzi skutoãnou 

mierotvornou misiou a úãasÈou na zbytoãnej 

vojenskej intervencii, akou bola vojna v Iraku. 

NATO je organizácia, ktorá za 60 rokov dokázala 

svoju ÏivotaschopnosÈ, na ão musia 

byÈ OS SR pripravené aby dokázali opodstatnenosÈ 

ãlenstva v Severoatlantickej aliancii 

Îiadnemu ‰tátu NATO, a teda ani Slovensku, 

nehrozí napadnutie nejakou armádou znepriateleného 

‰tátu. Na to je NATO, a najmä USA, príli‰ 

mocné. USA sa v‰ak dostalo do konfliktu s militantn˘m 

islamom, ão vedie k zásahom NATO 

v niektor˘ch moslimsk˘ch krajinách. V tomto období 

sa Obamova vláda rozhoduje, ão s Afganistanom. 

Po ôsmich rokoch sa nedá povedaÈ, Ïe by 

sa podarilo nastoliÈ pokoj a prosperitu. Obama 

buì vycúva alebo nasadí e‰te väã‰iu silu. Skôr 

druhá moÏnosÈ je pravdepodobná. Potom sa pripravme, 

Ïe príde ÏiadosÈ o podporu tejto politiky. 

Slovenská republika podporuje vyváÏenosÈ 

medzi operáciami podºa ãlánku 5 Washingtonskej 

zmluvy – zaruãujúce kolektívnu bezpeãnosÈ 

‰tátov a ìal‰ími operáciami, ktoré stoja 

v ãlánku, na ão je dôleÏité zameraÈ pozornosÈ 

z pohºadu Slovenska, je to aj ochrana hraníc 

ãlensk˘ch ‰tátov NATO, alebo sú dôleÏitej‰ie 

iné bezpeãnostné opatrenia 

Ochrana hranice je zabezpeãená spoºahlivo 

policajn˘mi zloÏkami. V prípade nejakej humanitárnej 

katastrofy sa samozrejme nedá vylúãiÈ 

nasadenie armády na ochranu hranice. Îivot niekedy 

priná‰a i prekvapujúce pouÏitia armády. V 

roku 2004 bola armáda pouÏitá vládou na nastolenie 

poriadku v regiónoch v˘chodného Slovenska, 

keì tu boli rabovaãky obchodov Rómami. 

Myslíte si, Ïe Slovensko je zodpovedn˘ a spo- 

ºahliv˘ partner v Severoatlantickej aliancii 

Neutrpela e‰te na‰a povesÈ 

V zásade máme dobrú povesÈ. Máme predsedu 

vlády, ktor˘ sa rád tvári spurne. Robert Fico 

sa pred rokom vyjadril, Ïe predstavitelia USA by 

sa mali pred súdom zodpovedaÈ z útokov na Juhosláviu 

v roku 1999. âiny sú v‰ak dôleÏitej‰ie 

ako slová. Keì pri‰la ÏiadosÈ USA o nav˘‰enie 

poãtu slovensk˘ch vojakov v Afganistane, Fico 

splnil ich ÏiadosÈ na jednotku s hviezdiãkou. 

Myslím, Ïe zatiaº si ho Ameriãania môÏu pochva- 

ºovaÈ. 

Nezdá sa vám, Ïe je bezpeãnosÈ na Slovensku 

z pozície obyvateºov chápaná akosi prirodzene, 

akosi sa s Àou jednoducho poãíta, bez nejakého 

hlb‰ieho uvedomovania si ão v‰etko je 

treba pre bezpeãnosÈ urobiÈ 

Áno a ãiastoãne som to uÏ i naznaãil. Mladí ºudia 

uvítali zru‰enie povinnej vojenãiny, ale spojenie 

verejnosti s armádou sa t˘m akosi preru‰ilo. 

Preto som nedávno v parlamente navrhoval 

zavedenie dobrovoºnej vojenskej sluÏby ako doplnok 

profesionálnej armády. 

Bude sa Slovensko zapájaÈ aj do nového strategického 

konceptu Aliancie, z hºadiska bezpeãnosti 

a vzÈahov NATO s EÚ zo ‰trasbursko- 

-kehlského summitu 

Aliancia má problém s vypracovaním jasnej- 

‰ej vízie do budúcnosti. Vidno to i z toho, Ïe nie 

je jasné, ako ìalej s roz‰irovaním aliancie. Pokusy 

roz‰irovaÈ alianciu ìalej na v˘chod, napr. o 

Ukrajinu a Gruzínsko, vedú k men‰ím vojensk˘m 

konfliktom. Najprv si treba ujasniÈ samozrejmú 

vec, Ïe Rusko sa nebude donekoneãna prizeraÈ, 

ako sa jeden jeho sused za druh˘m stáva ãlenom 

NATO. NejasnosÈ vypl˘va i zo zmeny v Bielom 

dome, ktorá znamená, Ïe neokonzervatívne krídlo 

republikánskej strany uÏ neriadi zahraniãnú politiku 

USA. Obama mení kurz USA i ohºadne radaru 

a rakiet v âechách a v Poºsku. Pravdepodobne 

z toho nebude niã. 

âomu prispeje uÏ‰ia spolupráca medzi spojencami, 

myslíte si, Ïe spoloãn˘mi silami sa zvládne 

aj nebezpeãná situácia v oblasti terorizmu, 

pouÏitia jadrov˘ch zbraní, organizovaného 

zloãinu a ìal‰ích hrozieb ktoré sa ‰íria práve 

aj voºn˘m pohybom cudzincov 

âo sa terorizmu t˘ka, a zrejme máte na mysli 

ten islamského pôvodu, e‰te sme v Európe ani 

Amerike nezodpovedali filozofickú otázku, ão 

proti nám tí teroristi vlastne majú. Treba tvrdo a 

nekompromisne potieraÈ nelegálny obchod s jadrov˘mi 

materiálmi. Spravodajské sluÏby ‰tátov 

NATO, vrátane vojensk˘ch, tak robia. PouÏitie 

jadrov˘ch zbraní proti ‰tátu NATO zo strany 

iného ‰tátu je urãite men‰ie ako to bolo poãas studenej 

vojny. 

A na záver va‰e oãakávania do budúcnosti. 

Úloha EÚ v spoloãnej obrane bude stále viac 

narastaÈ a netreba sa tomu brániÈ. UdrÏíme v‰ak 

i transatlantickú väzbu na USA. Bude treba menej 

tlaãiÈ na Rusko a spolu s ním tlaãiÈ na Irán, 

aby nevyvíjal jadrové zbrane. 

Útok na Irán by bol zo strany Izraela alebo 

USA ne‰Èastn˘ a asi k nemu nedôjde. Keì USA 

úplne odídu z Iraku, o osud irackej demokracie 

sa môÏeme obávaÈ. Ukrajina a Gruzínsko sa nestanú 

ãlenmi NATO. 

45


Aj v súãasnosti, v období zaãlenenia Slovenska do Európskej únie, ako aj schengenského priestoru je 

nepochybne dôleÏitá úloha kontroly ãinnosti vojenského spravodajstva. Je dôleÏité zamyslieÈ sa nielen 

nad t˘m, kde sa slovenské spravodajské sluÏby dostali, ale aj nad ich prínosom. Konkrétnej‰ie 

v rozhovore s predsedom V˘boru NRSR na kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva 

Jozefom ·IMKOM a redaktorkou Annou Komovou. 

Spravodajské sluÏby 

a ich poslanie 

v demokratickej spoloãnosti 

Súãasné storoãie je poznaãené nárastom terorizmu 

a jeho následnej hrozby, akú úlohu 

má pri zabezpeãovaní ochrany práve 

vojenské spravodajstvo 

Vojenské spravodajstvo je ‰peciálna sluÏba, 

ktorá plní úlohy spravodajského zabezpeãenia 

obrany Slovenskej republiky, predov‰etk˘m 

t˘m, Ïe v rozsahu svojej pôsobnosti 

získava, sústreìuje a vyhodnocuje informácie 

dôleÏité pre obranu Slovenskej republiky 

v prostredí rezortu Ministerstva obrany. Dnes 

je v‰eobecne uznávané, Ïe informácie, ich 

kvalita, systém spracovania a vyuÏitie v˘konnou 

mocou ‰tátu tvorí jeden z pilierov 

efektívneho boja proti terorizmu. Preto je 

prirodzené, Ïe úloha informácií, ktoré získava 

pri plnení úloh vojenské spravodajstvo 

nadobúda in˘, dôleÏitej‰í charakter. Vojenské 

spravodajstvo veºmi intenzívne spolupracuje 

na v˘mene spravodajsk˘ch informácií v 

rámci EÚ a NATO. T˘mto spôsobom sa podstatne 

roz‰íril okruh informácií s ktor˘mi disponuje 

na‰e vojenské spravodajstvo a zv˘‰ila 

sa aj ich kvalita. Podºa mÀa úloha vojenského 

spravodajstva v boji proti terorizmu narástla, 

ão vyÏaduje od neho kvalitnej‰ie plnenie 

úloh ako aj vy‰‰iu pripravenosÈ ústavn˘ch 

ãiniteºov a ‰tátnych orgánov na vyuÏívanie 

t˘chto informácií. 

Od ãoho sa odvíja pôsobnosÈ vojenského 

spravodajstva a ak˘ charakter je pre jeho 

ãinnosÈ dominantn˘ 

PôsobnosÈ vojenského spravodajstva je 

daná predov‰etk˘m zákonom ã.198/1994 Z. 

z. o vojenskom spravodajstve v ktorom sú stanovené 

jeho základné úlohy, spôsob jeho organizácie 

ako aj kontrola plnenia t˘chto úloh 

a ostatnej ãinnosti. NajdôleÏitej‰ou úlohou vojenského 

spravodajstva v zmysle uvedeného 

zákona je získavanie informácií o ãinnosti 

ohrozujúcej ústavné zriadenie, zvrchovanosÈ 

a územnú celistvosÈ Slovenskej republiky. 

Medzi zákonom stanovené úlohy patrí aj získavanie 

informácií o terorizme. Podºa môjho 

názoru je pre ãinnosÈ vojenského spravodajstva 

dominantná zákonnosÈ, profesionalita 

a kontinuita v jeho ãinnosti. 

Máte aktuálne informácie ako sa darí pri 

plnení povinností práve vojenskému spravodajstvu, 

ão by ste odporúãali zmeniÈ pre 

lep‰ie zefektívnenie jeho ãinnosti 

Vojenské spravodajstvo riadi a za jeho ãinnosÈ 

zodpovedá minister obrany. V zákonom 

urãenom rozsahu mu môÏe písomne ukladaÈ 

úlohy vláda Slovenskej republiky, ako aj bezpeãnostná 

rada, ktorá je v súãasnosti poradn˘m 

orgánom vlády SR. Informácie o ãinnosti 

vojenského spravodajstva dostávam ja, aj 

ãlenovia Osobitného kontrolného v˘boru NR 

SR na kontrolu ãinnosti Vojenského spravodajstva 

pravidelne od ministra obrany ako aj 

od riaditeºov spravodajsk˘ch sluÏieb v rámci 

rokovaní v˘boru. V˘bor vyÏaduje v pravideln˘ch 

intervaloch hlavne informácie o plnení 

úloh a o ãinnosti v tak˘ch oblastiach, ktoré 

mu umoÏÀuje zákon. Platná legislatíva 

v‰ak umoÏÀuje aj urãité stupne voºnosti vo 

vyÏadovaní informácií o ãinnosti vojenského 

spravodajstva a aj tento priestor pre kontrolu 

pod mojím vedením v˘bor vyuÏíva. Na 

tomto mieste by som chcel pripomenúÈ hlavne 

to Ïe, informácie sú ãlenom v˘boru poskytované 

v podmienkach vzájomnej dôvery a 

profesionality. KaÏd˘ ãlen v˘boru si musí 

byÈ vedom˘ toho, ako môÏe a musí s touto informáciou 

nakladaÈ. V minulom roku ãlenovia 

v˘boru po prv˘ raz za dobu existencie 

kontrolného parlamentného orgánu uskutoãnili 

kontrolu vybran˘ch objektov vojenského 

spravodajstva. Táto kontrola umoÏnila 

ãlenom v˘boru vidieÈ plnenie úloh vojenského 

spravodajstva priamo v „teréne“. Kontrola 

mala veºmi pozitívny ohlas u ãlenov v˘boru 

a predpokladám, Ïe budeme tento priestor 

kontrolnej ãinnosti v˘boru ìalej roz‰irovaÈ. 

Pre zv˘‰enie efektivity ãinnosti vojenského 

spravodajstva by podºa môjho názoru pomohlo 

hlavne skvalitnenie spätnej väzby medzi 

poskytovaním a vyuÏívaním informácií, 

zvy‰ovanie profesionality, a zaistenie potrebnej 

kontinuity v sluÏbe. 

V ãom sa dosiahol najväã‰í pokrok v práci 

vojenského spravodajstva, je to práve v 

technike a komunikaãn˘ch technológiách, 

ktoré sa rozvíjajú takmer vo v‰etk˘ch oblastiach, 

alebo je pokrok pre vojenské spravodajstvo 

‰pecifick˘ 

Myslím, Ïe najväã‰í pokrok bol dosiahnut˘ 

v kvalite zapojenia sa príslu‰níkov vojenského 

spravodajstva do ‰truktúr EÚ a NATO. 

Ocenenie stavu vojenského spravodajstva 

bolo zo strany uveden˘ch in‰titúcií dokumentované, 

hlavne ponukou pozícií pre na- 

‰ich príslu‰níkov ako aj pozitívnym hodnotením 

ich ãinnosti zo strany zástupcov t˘chto 

in‰titúcií. Veì aj skutoãnosÈ, Ïe sme boli prvou 

krajinou „v˘chodného bloku“ v ktorej v 

minulom roku rokovala Spravodajská rada 

46


NATO, dáva urãitú odpoveì na túto otázku. 

Pokrok, ktor˘ je dnes v spoloãnosti zaznamenan˘ 

v technike a komunikaãn˘ch technológiách 

sa prejavuje aj vo vojenskom spravodajstve. 

Dokonca je moÏno povedaÈ, Ïe aj v 

tejto oblasti sú v˘sledky, ktoré nás dokonca 

v medzinárodnom rozsahu, stavajú na popredné 

miesta. Tu by som chcel znovu pripomenúÈ 

princíp kontinuity. Mám na mysli predov‰etk˘m 

kontinuitu v oblasti zdrojov. Je 

treba aby minister obrany spolu s riaditeºmi 

sluÏieb veºmi pozorne zvaÏovali kde a ako 

‰krtiÈ finanãné zdroje vojenskému spravodajstvu 

v ãase krízy, lebo technick˘ pokrok 

a personálny deficit nie je moÏné dostihnúÈ 

mávnutím ãarovného prútika. 

PoÏiadavka v˘konnej moci sa na spravodajské 

sluÏby, pravdepodobne, stále zvy- 

‰uje, existuje model, ktor˘m by sa zabezpeãil 

optimálny prenos objednávok 

Súãasné informácie, ktoré máme k dispozícií 

o jednotliv˘ch modeloch fungovania 

vojenského spravodajstva a jeho kontroly v 

‰tátoch EÚ a NATO dokazujú, Ïe neexistuje 

v‰eobecn˘ alebo jedin˘ správny systém. Jednotlivé 

‰táty majú také modely spravodajsk˘ch 

sluÏieb a ich kontroly, ktoré najviac 

zodpovedajú ich potrebám. Napriek tomu, 

je moÏno pozorovaÈ urãitú snahu v EÚ aj 

NATO o dosiahnutie kompatibility v spravodajsk˘ch 

systémoch, ão nakoniec vyÏadujú aj 

nové bezpeãnostné v˘zvy. Aj v Slovenskej republike 

máme svoj model, ktor˘ bol vytvoren˘ 

na základe zákona ã.198/1994 Z.z. Je 

moÏno polemizovaÈ o tom do akej miery sa 

zákonne ustanovenia v praxi napæÀajú, ale 

toto je neustály problém na diskusiu v kaÏdej 

politickej situácii a to tieÏ dokumentuje, 

Ïe hºadanie optimálneho modelu je proces. 

Tento mesiac mi bola doruãená od môjho 

belgického kolegu v˘roãná správa o fungovaní 

belgického modelu v roku 2008. Tento 

systém je pomerne odli‰n˘ od ná‰ho, ale momentálne 

ho podrobne ‰tudujem a som pripraven˘ 

na to, aby sme v spolupráci s ministrom 

obrany hºadali aj pomocou belgick˘ch skúsenosti 

moÏnosti zvy‰ovania efektívnosti ná- 

‰ho modelu vojenského spravodajstva. 

Ako sú zabezpeãené podmienky pre kvalitné 

vykonávanie spravodajskej ãinnosti 

bez ãasto neÏiaducich politick˘ch vplyvov 

Dá sa to vôbec 

Podmienky pre kvalitné vykonávanie spravodajskej 

ãinnosti bez politick˘ch vplyvov sú 

v prvom rade vytvorené zákonom. Politick˘ 

vplyv na niÏ‰ie stupne spravodajskej sluÏby 

je uskutoãÀovan˘ a moÏn˘ len na základe 

vplyvu politick˘ch strán cez jednotliv˘ch 

príslu‰níkov spravodajskej sluÏby. V tomto 

prípade je podstatné, aká je úroveÀ a kvalita 

osobnej zodpovednosti, lojality, profesionality 

a spravodajskej etiky konkrétnych príslu‰- 

níkov vojenského spravodajstva. Tu je pod- 

ºa môjho názoru treba hºadaÈ aj samotnú podstatu 

vojenského spravodajstva. 

Ako sa vykonáva kontrola a v akom rozsahu, 

aby sa zabezpeãila poÏiadavka diskrétnosti 

aÏ utajenosti, no zároveÀ aby sa 

spravodajské informácie mohli súãasne 

vyuÏívaÈ aj pre rozhodujúce potreby ‰tátu 

Vojenské spravodajstvo pracuje spravidla 

s utajovan˘mi a diskrétnymi informáciami a 

poskytovaÈ ich môÏe iba zákonom vymedzen˘m 

ústavn˘m ãiniteºom ako aj ‰tátnym orgánom, 

ak ich potrebujú pre zamedzenie protiprávnej 

ãinnosti. Spravodajská informácia 

je len indícia pre rozhodovanie, kontrolu informaãnej 

hodnoty poskytovan˘ch informácií 

môÏu realizovaÈ priamo ústavní ãinitelia 

a ‰tátne orgány, ktoré ju podºa zákona dostávajú. 

V tejto oblasti, existuje v˘znamn˘ faktor, 

ktorému pracovne hovoríme spätná väzba 

a tá ãasto vyvoláva pomerne dosÈ problémov. 

Osobne sa domnievam, Ïe napríklad, 

toto je oblasÈ ãinnosti vojenského spravodajstva, 

v ktorej by sa mal novelizovaÈ zákon 

ã.198/1994 Z. z. 

Nestalo sa pri va‰ej práci, pán predseda, Ïe 

príli‰né utajovanie informácií spôsobilo aÏ 

neÏelané zahmlievanie problémov 

Myslím si, Ïe toto je neustály problém s 

ktor˘m sa v priebehu v˘konu funkcie stretávali 

v‰etci predsedovia v˘boru a do urãitej 

miery sa stretávam aj ja. MôÏem v‰ak kon‰tatovaÈ, 

Ïe technické a finanãné zaistenie priestorov 

urãen˘ch pre manipuláciu s informáciami 

vy‰‰ieho stupÀa utajenia objektívne 

nútia ministra obrany k hºadaniu efektívnej 

cesty medzi stupÀom utajenia spravodajskej 

informácie a moÏn˘m zahmlievaním nedostatkov. 

Toto je dobr˘ faktor, ktor˘ pomáha 

eliminovaÈ uveden˘ problém na rozumnú 

mieru. Dokumenty, ktoré nám minister obrany 

do v˘boru predkladal v priebehu volebného 

obdobia ma skôr presvedãujú, Ïe moÏnosÈ 

zahmlievania problémov v spravodajskej 

sluÏbe pomocou utajovania dokumentov je 

dnes limitovaná na rozumnú mieru. 

Ako k vyuÏívaniu ãinnosti spravodajsk˘ch 

sluÏieb prispieva súãasná legislatíva 

Súãasnú legislatívu, ktorá vymedzuje postavenie, 

úlohy, organizáciu , riadenie a kontrolnú 

ãinnosti vojenského spravodajstva 

predstavuje mnou uÏ niekoºko krát citovan˘ 

zákon ã.198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve. 

Tento zákon je pomerne struãn˘, obsahuje 

iba 22 paragrafov, ale musím priznaÈ, 

Ïe je aj relatívne kvalitn˘. Z hºadiska kontrolnej 

ãinnosti voãi vojenskému spravodajstvu 

uvádza niektoré oblasti celkom exaktne a v 

niektor˘ch oblastiach ponecháva kontrolnému 

orgánu potrebn˘ stupeÀ voºnosti. Skúsenosti 

z jeho doteraj‰ej aplikácii ãlenmi v˘boru 

ukazujú, Ïe zákon napomáhal celkom dobre 

kon‰tituovaniu vojenského spravodajstva 

v podmienkach vytvárania nového ‰tátu – 

Slovenskej republiky. Dnes sme v‰ak plnoprávnymi 

ãlenmi EÚ aj NATO , nastali zmeny 

v bezpeãnostnom prostredí, reformovali 

sme niekoºkokrát ozbrojené sily SR, menia sa 

priority zahraniãnej politiky aj postavenie 

Slovenskej republiky v medzinárodnom rozsahu, 

máme pätnásÈroãné skúsenosti z aplikácie 

uvedeného zákona ako aj nové poznatky 

o modeloch kontroly spravodajsk˘ch sluÏieb 

‰tátov EÚ aj NATO. Tu je , myslím legitímne 

poloÏiÈ si otázku revízie existujúcej legislatívy. 

K nej je v‰ak potrebná politická vôºa, 

a tá ako sa ukazuje uÏ do konca tohto volebného 

obdobia nebude. 

Je moÏné vykonávaÈ kontrolu aj pri práve 

prebiehajúcich operáciách, alebo aÏ následne 

po archivovaní 

Podºa môjho názoru, ako aj podºa zhody, 

ktorú sme pri aplikácii uvedeného zákona vo 

v˘bore v tomto volebnom období dosiahli, je 

to moÏné. Je treba v‰ak pripomenúÈ, Ïe v tejto 

oblasti existuje veºká a niekedy aj rozporuplná 

diskusia medzi ãlenmi v˘boru ako aj 

medzi odborníkmi spravodajskej komunity v 

Slovenskej republike. Ide o rie‰enie rozporu 

medzi poskytnutím spravodajskej informácie 

z prebiehajúcej operácie a uvedomením si 

nositeºa tejto informácie o bezpodmieneãnom 

dodrÏiavaní zákonmi stanoven˘ch zásad 

manipulácie s Àou. A sme pri probléme nekoneãnej 

polemiky vzÈahu medzi imunitou poslanca 

Národnej rady Slovenskej republiky a 

jeho bezpeãnostnou previerkou. Skúsenosti zo 

zahraniãia ukazujú na rôzne moÏnosti rie‰enia 

uvedeného problému. Aj toto je podºa 

mÀa oblasÈ, ktorá by mohla byÈ o‰etrená presnej‰ie 

novelou súãasného zákona o vojenskom 

spravodajstve. 

Na ão je dôleÏité nezabúdaÈ, v celej ‰írke 

ãinností spravodajsk˘ch sluÏieb, ak sa sústredíme 

na etické hºadisko 

Myslím si Ïe hlavne na profesionalitu, lojalitu 

a morálne hodnoty príslu‰níkov vojenského 

spravodajstva. 

Sú spravodajské sluÏby na Slovenku dostatoãne 

finanãne zabezpeãené zo strany ‰tátu 

V predchádzajúcom období sa ukázalo, Ïe 

prideºovanie finanãn˘ch prostriedkov pre 

sluÏby bolo nastavené objektívne. Tento stav, 

mám pocit, sa v podmienkach súãasnej hospodárskej 

krízy zhor‰uje a dnes je vojenské 

spravodajstvo podºa mÀa, v oblasti prideºovan˘ch 

zdrojov, niekde na kritickej hranici. 

ZníÏenie rozpoãtovan˘ch prostriedkov vo 

vojenskom spravodajstve môÏe spôsobiÈ nielen 

limitovanie existujúcich programov vojenského 

spravodajstva, ale aj zniÏovanie miest 

príslu‰níkov vojenského spravodajstva a kumuláciu 

ich funkãn˘ch náplní. Tento trend by 

za urãit˘ch podmienok mohol zapríãiniÈ veºké 

aÏ nerie‰iteºné problémy v spravodajskej 

ãinnosti. 

Ak˘ je v˘znam a prínos dokonale fungujúcich 

spravodajsk˘ch sluÏieb pre bezpeãnosÈ 

demokratického ‰tátu a obãanov 

V˘znam a prínos dokonale fungujúcich 

spravodajsk˘ch sluÏieb pre bezpeãnosÈ demokratického 

‰tátu a obãanov je nezastupiteºn˘. 

Preto aj dnes v‰etky demokratické ‰táty disponujú 

spravodajsk˘mi sluÏbami a snaÏia sa 

o to, aby fungovali efektívne, profesionálne 

a aby bola zabezpeãená potrebná úroveÀ ich 

vonkaj‰ej kontroly. V podmienkach bezpeãnostného 

prostredia, ktoré nás obklopuje, je 

to urãite jedna z nevyhnutn˘ch podmienok 

existencie demokratického ‰tátu. Myslím si, 

Ïe je nespochybniteºné, Ïe dokonale fungujúce 

spravodajské sluÏby zvy‰ujú u obãanov pocit 

bezpeãnosti a to je stav, ktor˘ by si urãite 

Ïelal kaÏd˘ obãan Slovenskej republiky, kontrolné 

orgány aj príslu‰níci spravodajsk˘ch 

sluÏieb. Je to vrchol pyramídy, ku ktorému by 

sme sa v oblasti vojenského spravodajstva 

mali snaÏiÈ dostaÈ. 

47


Slovenská republika vstúpila do NATO v roku 2004. Zaãlenila sa tak do kolektívnej obrany 

a bezpeãnosti, a t˘m sa úlohy a ciele NATO stali pre nás záväzné. âo z toho vypl˘va pre Slovensko 

a ostatn˘ch ãlenov, si pripomenieme v rozhovore s poslancom NRSR a ãlenom V˘boru pre obranu 

a bezpeãnosÈ Emilom VESTENICK¯M a redaktorkou Annou Komovou. 

Ná‰ vstup bol bezpodmieneãn˘... 

Do akej miery môÏe ovplyvniÈ práca v 

NATO problémy konkrétnej krajiny, v ktorej 

je napríklad rozpútan˘ terorizmus. 

Mám na mysli Afganistan. Kedy je to moÏné 

aby sa zabránilo jeho ‰íreniu do celého 

sveta Dá sa to vôbec 

Vo svete zúri niekoºko teroristick˘ch vojen. 

Teda vojen veden˘ch formou teroristick˘ch 

útokov a úderov silami väã‰inou ne‰tátnych 

organizácií, s moÏnou skrytou podporou tajn˘ch 

sluÏieb neznámych ‰tátov, proti objektom 

in˘ch zvrchovan˘ch ‰tátov na jednej strane 

a bojov˘ch akcií regulárnych ozbrojen˘ch 

síl napadnut˘ch ‰tátov proti nim. Teroristické 

vojny sú vedené hlavne proti Izraelu, Indii, 

·panielsku, Ruskej federácii, USA, Spojenému 

kráºovstvu VB a Írska. 

Misia vojsk NATO a pridruÏen˘ch krajín do 

Afganistanu na základe mandátu Bezpeãnostnej 

rady OSN je jedna z aktívnych foriem 

vedenia vojny proti terorizmu vo svete, v takom 

slova zmysle ako je dnes terorizmus definovan˘. 

Jej základnou odli‰nosÈou od mnoh˘ch 

in˘ch, je prenesenie bojovej ãinnosti na 

územie ‰tátu, kde má terorizmus svoje domovské 

základne a pomerne vysokú a neb˘valo 

pevnú podporu obyvateºstva. Jej základná 

prednosÈ spoãíva v prechode od trpného 

zná‰ania obeti u‰tedrovan˘ch úderov v ãase 

ktor˘ si vyberal útoãník, k aktívnej ãinnosti 

brániaceho sa, prenesením bojov˘ch akcií na 

jeho vlastné územie. 

Pre poznanie pravdy ako v˘chodiska na 

prípravu protiteroristick˘ch opatrení, je v‰ak 

pri vyhodnocovaní príãin útokov uÏitoãné si 

v‰imnúÈ, Ïe v˘razne prevaÏujú teroristické 

útoky motivované dosiahnutím politick˘ch 

cieºov a teda to, ão my naz˘vame obviÀujúcim 

v˘razom terorizmus, môÏe byÈ len jednou 

z asymetrick˘ch foriem vedenia vojny, ktorú 

v politike povaÏujeme za oprávnenú, aj keì 

krajnú cestu za dosiahnutím cieºa. 

Pravda je taká, Ïe neÏijeme tak ako by sme 

chceli, ale Ïijeme tak ako musíme a to podºa 

podmienok, ktoré vznikli následkom tlaku teroristov. 

Politickí ãi náboÏenskí vodcovia 

uchyºujúci sa k metódam presadzovania svojich 

záujmov, ktoré my naz˘vame teroristick˘mi, 

bezohºadne diktujú svoju vôºu celému 

svetu. Máme tu zráÏku vôle ºudí, ktorí chcú 

pokojne ÏiÈ a vôle t˘ch, ktorí chcú presadiÈ 

svoje ciele cestou znemoÏÀovania a permanentného 

narú‰ania prirodzenej ºudskej túÏby 

po pokojnom Ïivote. Ide o konflikt vôlí politick˘ch 

subjektov, ktoré sú na jednej strane 

podporované silou rozvinutej ekonomiky, modernej 

techniky vyuÏívajúcej najnov‰ie poznatky 

aplikovanej vedy, informaãn˘ch technológií, 

vplyvu masmédií a na druhej strane 

zase vôlí majúcich in˘ pohºad na usporiadanie 

sveta, disponujúcich silami podstatne men- 

‰ích úãinkov pri uplatnení v otvoren˘ch stretoch, 

av‰ak odhodlan˘ch podstúpiÈ ºubovoºné 

obete na dosiahnutie svojho cieºa. Teroristické 

aktivity sa závaÏnou mierou dot˘kajú Ïivota 

kaÏdej otvorenej spoloãnosti po celom civilizovanom 

svete a hrozbou násilia ho 

ovplyvÀujú. 

Myslíte si, Ïe je správne aby mala Slovenská 

republika vojakov v Afganistane, doká- 

Ïeme posilniÈ bezpeãnosÈ a boj proti terorizmu 

práve takouto úãasÈou, nie je to priveºké 

riziko 

Slovenská republika je dnes, na základe 

svojho vlastného snaÏenia, nie z ãiehosi donútenia, 

ãlensk˘m ‰tátom NATO aj Európskej 

únie. Ná‰ vstup nebol bezpodmieneãn˘. Keì 

sme sa rozhodovali o vstupe zohºadÀujúc svoje 

potreby, ich záujem a vystihujúc v‰eobecn˘ 

rozvojov˘ trend, predsa sme si boli vedomí, 

Ïe ako rovnocenn˘ partner budeme musieÈ 

zná‰aÈ nielen v˘hody, ale aj prípadné nepríjemné 

následky takéhoto ãlenstva. Vzdali 

sme sa ãasti svojej suverenity, ãasti svojej 

slobodnej vôle v prospech záujmov svojich 

spojencov za ão sme získali mnohé v˘hody. 

V koneãnej bilancii podºa drvivej väã‰iny porovnávajúcich 

sme podstatne viacej získali 

ako stratili. KaÏd˘, kto vstupuje do nejakého 

partnerstva musí re‰pektovaÈ platné pravidlá 

a uÏ sa nemôÏe, ak chce zostaÈ nespochybniteºne 

solídnym partnerom, chovaÈ ako bezohºadn˘ 

individualista. O následkoch partnerstva 

sa rozm˘‰ºa a v získan˘ch intenciách 

rokuje, pred prijatím záväzku. KeìÏe sa uÏ 

pred rokmi vo veci rozhodlo, dnes hodnotiÈ je 

samozrejme prípustné, ale spochybÀovaÈ 

oprávnenosÈ rozhodnutia bez zvaÏovania pôvodn˘ch 

podmienok, bez ohºadu na následky 

opaãného rozhodnutia a bez videnia následkov 

v komplexnej mnoÏine je scestné. PozeraÈ 

sa na celé dianie z pozície úzko spektrálnej 

pozorovateºne a mútiÈ vodu len preto, Ïe 

mám príleÏitosÈ by bolo diletantské. Preto 

slovko z otázky správne, ani jeho opak nevystihujú 

podstatu stavu v ktorom sa práve nachádzame 

a na‰ich záväzkov v Àom. 

Terorizmus ako osobitá protispoloãenská 

forma presadzovania politick˘ch záujmov je 

tu, ãi chceme alebo nechceme. UÏ sa nám nanútil 

do takej miery, Ïe ho musíme re‰pektovaÈ 

ako fakt a ãeliÈ mu so v‰etkou rozhodnos- 

Èou, pretoÏe ak urobíme opak, spoloãnosÈ 

bude musieÈ zná‰aÈ e‰te väã‰ie ‰kody ako doposiaº. 

Preto v rozpore so zámerom va‰ej 

otázky tvrdím, Ïe priveºké riziko je nevidieÈ 

realitu hrozby, ktorej môÏeme byÈ vystavení. 

Priveºké riziko bude plynúÈ z ignorovania 

pravdy ktorá sa pri hodnotení terorizmu ukazuje. 

Priveºké riziko bude ak pri definovaní terorizmu 

dovolíme zamieÀaÈ jeho pravú podstatu 

s javovou stránkou, lebo uÏ v zaãiatkoch 

tak vytvoríme predpoklady na chybné anal˘zy, 

hodnotenia, závery, rozhodnutia i postupy. 

Napríklad zauÏívané prirovnávanie terorizmu 

k banditizmu, jeho porovnávanie s 

gangsterstvom, zloãinom proti trestnému právu 

síce jeho nositeºom v oãiach postihnutej verejnosti 

priÈaÏuje, ale je podºa môjho názoru 

príli‰ propagandistické v márnej nádeji, Ïe tak˘to 

postup uºahãí jeho odstránenie z medzinárodn˘ch, 

ãi vnútorn˘ch politick˘ch vzÈahov. 

Akákoºvek nepravda, ktorá sa votrie do definovania 

terorizmu a jeho podstaty, nech by 

bola ospravedlÀovaná ºubovoºn˘m dôvodom 

ãi ohºadom, nepomôÏe. Bude len útekom od 

skutoãnosti a povedie k nesprávnemu smerovaniu 

preventívnych a obrann˘ch nástrojov 

spoloãnosti a narastaniu ‰kôd a ãasov˘ch strát 

48


pri rie‰ení tejto pliagy. Myslím si, Ïe nik nemá 

právo hodnotiÈ terorizmus nepravdivo, podporovaÈ 

ho, ale ani skresºovaÈ a úãelovo prispôsobovaÈ 

jeho existenciu, podstatu a následky 

vlastn˘m politick˘m cieºom. 

Afganistan sa sám od seba pravdepodobne 

nedokáÏe dostaÈ spod nadvlády Talibanu. 

Ak˘mi prostriedkami a do ak˘ch rizík 

treba ísÈ, aby úradujúca vláda pochopila 

v˘znam zásahu v boji proti terorizmu pre 

celosvetovú bezpeãnosÈ 

Celosvetová bezpeãnosÈ by mala byÈ videná 

ako Ïiaduci v˘sledok sãítania vektorov 

snaÏení a záujmov jednotliv˘ch národov, ‰tátov, 

nad‰tátnych politick˘ch blokov a v˘znamn˘ch 

subjektov svetového diania. Je teda 

odli‰ná od skutoãného v˘sledku, ktor˘ bezpeãnosÈ 

sveta ako takú môÏe viditeºne ãi skryto 

ohrozovaÈ. Ohrozenie svetovej bezpeãnosti 

je dokonca pre mnoh˘ch aktívnych ãinite- 

ºov politiky cesta ako svoj cieº dosiahnuÈ, 

keìÏe ich zaujíma skôr vlastn˘ prospech neÏ 

cudzia bezpeãnosÈ. Verbálne propagované 

ciele vôbec, ale naozaj ani v najmen‰om nemusia 

súhlasiÈ s cieºmi skutoãne presadzovan˘mi 

a sledovan˘mi. Hovoríte o veºkej v˘znamnosti 

sily, ktorú Taliban na území Afganistanu 

má. Ale pravdou tieÏ je, Ïe Taliban v 

ìaleko väã‰ej miere pôsobí na vlastnom území, 

neÏ ozbrojené sily ‰tátov, ktoré tam zasahujú. 

Vznikol a bol organizovan˘, v‰estranne 

podporovan˘, vyzbrojovan˘, vycviãen˘ 

in‰truktormi od hlavn˘ch predstaviteºov dnes 

v Afganistane pôsobiacej ozbrojenej moci 

e‰te v ãasoch protiokupaãného boja s vojensko-politickou 

mocou vtedaj‰ieho Sovietskeho 

zväzu. Preto v tomto prípade celosvetová 

bezpeãnosÈ nie je vecou rizík ani prostriedkov 

ktor˘mi sa bude v Afganistane postupovaÈ, ale 

cieºov, ktoré sa budú zásahom sledovaÈ. Re‰- 

pektovanie záujmov domáceho obyvateºstva 

bude urãujúcim prvkom, ktor˘ rozhodne o 

sile rezistencie domáceho prostredia voãi zahraniãn˘m 

záujmom. Hovorím o domácom 

prostredí, pretoÏe bez jeho podpory Ïiaden Taliban 

ãi pod in˘m názvom sa formujúca sila 

odporu nebude maÈ v˘znamnú hodnotu. UÏ 

samotné odtrhávanie Talibanu od domáceho 

prostredia je scestné pretoÏe navodzuje predstavu, 

akoby Taliban bol pre Afganistan cudzorod˘m 

telesom. Táto organizácia by bez 

podpory miestneho obyvateºstva mala len 

veºmi krátku ÏivotnosÈ. Kalkulujte chladno, 

bez akejkoºvek predpojatosti. Taliban, napriek 

priamej prítomnosti a zásahom v˘konn˘ch 

spojeneck˘ch vojensk˘ch síl s nedostihnuteºnou 

technologickou prevahou, úzko 

spolupracujúcich s domácou vládou, vytrvalo 

odoláva aj ekonomickému i politickému tlaku 

takmer celého sveta. To je pozoruhodn˘ 

úkaz odolnosti nabádajúci skúmaÈ skutoãné 

príãiny jeho podstaty. 

Koºko vojakov je doteraz v Afganistane a 

z ktor˘ch ‰tátov Nie sú, pravdepodobne, 

v‰etci ochotní bojovaÈ aj v nepriazniv˘ch 

podmienkach, pretoÏe sú informácie, Ïe 

existujú národné v˘nimky. NezniÏuje sa 

t˘m bojaschopnosÈ a urãitá dôvera 

Podºa mne dostupn˘ch údajov v rámci operácie 

AISAF k zaãiatku júla 2009 oficiálne v 

Afganistane pôsobili vojenské misie 42 ‰tátov 

z celého sveta. Prakticky sa jedná o v‰etky 

ãlenské krajiny NATO a EÚ, ku ktor˘m sa 

e‰te pripojili Austrália, AzerbajdÏan, Gruzínsko, 

Ukrajina, Jordánsko, Nov˘ Zéland, Singapur 

v poãte vy‰e 60 000 osôb. âo sa poãtov 

zúãastnen˘ch vojakov t˘ka, tak v podstate 

deväÈ ‰tátov sveta, t.j. USA, Veºká Británia, 

Nemecko, Kanada, Francúzsko, Taliansko, 

Poºsko, Holandsko a Austrália zná‰a na svojich 

bedrách 87% tiaÏe celého zásahu v Afganistane. 

V˘znamnosÈ kontingentu mnoh˘ch 

ìal‰ích ‰tátov je svojím poãtom od 2 do 25 ºudí 

skôr symbolická. V praktickom slova zmysle 

moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe Afrika, Ázia a Latinská 

Amerika sa na zásahu v Afganistane 

ozbrojenou mocou nepodieºajú. 

HovoriÈ o národn˘ch v˘nimkách nie je namieste. 

KaÏd˘ národn˘ bezpeãnostn˘ kontingent 

v Afganistane má svoj mandát, ktor˘ mu 

urãuje rozsah pôsobností na ktoré je oprávnen˘ 

vychádzajúc z relevantn˘ch rezolúcií Bezpeãnostnej 

rady OSN s cieºom ako jednotná 

sila operujúcich vojsk NATO a pripojen˘ch 

ãastí ozbrojen˘ch síl in˘ch ‰tátov asistovaÈ afganskej 

vláde pri vytváraní bezpeãného a stabilného 

prostredia v krajine. IsteÏe to nie je 

úloha taká jednoduchá, bez komplikovan˘ch 

sprievodn˘ch javov, ani realizovateºná tak 

ºahko ako sa dá vysloviÈ. Udelen˘ mandát je 

v˘konnou zloÏkou moci kaÏdej zúãastnenej 

národnej strany e‰te uspôsoben˘ moÏnostiam 

a cieºom ‰tátu, ktor˘ zastupujú. Ak v domácom 

prostredí vysielajúcej krajiny nie je politick˘m 

problémom braÈ na seba zodpovednosÈ 

v plnom rozsahu moÏného v˘vinu situácie, 

pracuje sa vojakom v misii ºah‰ie. Ak je 

v‰ak predstaviteº ‰tátnej moci vysielajúceho 

‰tátu aÏ ohrozujúcou mierou mediálne napadnuteºn˘, 

spravidla sa rodia formulácie akãn˘ch 

smerníc ãi direktív s moÏn˘m nejednoznaãn˘m 

v˘kladom. Keì e‰te pripojíme 

moÏné následky pokynov z domáceho prostredia 

na preferovanie proteÏovan˘ch jedincov, 

vzniká pre zodpovedného funkcionára na tvári 

miesta dosÈ zloÏitá situácia. Tá skôr alebo 

neskôr vyústi do mimoriadnej udalosti za ktorú 

nikto nebude chcieÈ niesÈ osobnú zodpovednosÈ. 

A hoci ju zavinili mnohí, bude obvinen˘ch 

len pár bezmocn˘ch vykonávateºov, ktorí 

nemali ‰ance vykæznuÈ z chodu udalostí. 

Samozrejme, Ïe zlá povesÈ, ktorá takto vznikne 

sa napráva ÈaÏko. Ak máte na zreteli uÏ star- 

‰í, ale o niã menej nepríjemn˘ konflikt, ktor˘ 

postihol âechov, musím s vami súhlasiÈ, Ïe 

jeho následky sú dlhodobé. Ale nedá mi nekon‰tatovaÈ, 

Ïe v mnohom sa na jeho vzniku 

podpísali aj redaktori médií, ktorí ºahkováÏne 

hádzali tak˘mi slovami ako hrdinstvo, 

úãasÈ v boji, osobn˘ a ‰tátny záujem a neraz 

devalvovali ich v˘znam a skresºovali obsah. 

Verte mi, byÈ v Afganistane, zúãastniÈ sa bojovej 

operácie a bojovaÈ, to nie je to isté. Zámerne 

skresºovaÈ pravdivosÈ popisu situácie 

len preto, Ïe pravda vyzerá pre ãitateºskú verejnosÈ 

nedostatoãne príÈaÏlivo, sa vo svojich 

následkoch, po ãase vypomstí. Pripojil by 

som takú starú vojenskú múdrosÈ: Z diaºky nie 

je vÏdy jednoduché vãas rozoznaÈ, ãi vojak kriãí 

v bojachtivom tranze, zo strachu, alebo z 

túÏby po propagácii. 

UÏ dnes je jasné, Ïe Afganistan je nieão iné 

ako Bosna, kde tieÏ boli aj obete, no vojaci 

Aliancie v Afganistane zomierajú ãastej‰ie, 

dá sa s t˘m vôbec vyrovnaÈ 

Osobitosti príãin konfliktu, podmienky pôsobenia 

vojsk, modelovateºné moÏné politické 

v˘chodiská i predpokladané následky sú 

také odli‰né, Ïe je problematické vôbec porovnávaÈ 

Afganistan s ktoroukoºvek ãasÈou b˘valej 

Juhoslávie. Bolo by neúctivé, arogantné a 

degradujúce zrovnávaÈ v tejto súvislosti obete 

na ºudsk˘ch Ïivotoch ak uÏ nebudem hovoriÈ 

o stratách in˘ch. Straty a obete b˘vajú 

vÏdy na oboch stranách konfliktu. A kaÏdá 

strana ich hodnotí i preciÈuje po svojom. KaÏd˘, 

teda i ten v boji zomierajúci vojak, alebo 

dieÈatko, ktoré je na ne‰Èastie v danej chvíli na 

bojovom poli, má svoju matku, ktorú ja povaÏujem 

v tejto veci za oprávnen˘ symbol Ïia- 

ºu. A verte mi, Ïiadna matka si nepraje, aby 

stratila svojich blízkych, aby boli zabíjané jej 

deti. A je jedno, ãi je to matka ná‰ho vojaka, 

alebo matka vojaka nepriateºského. Preto by 

Ïiaden politik nikdy nemal maÈ jednostrann˘ 

prístup, keì rozhoduje o rie‰ení konfliktu 

ozbrojenou mocou, keì posiela svojich vojakov 

do vojny. V˘vin dlhodob˘ch následkov je 

pre nás nepredvídateºn˘. 

NATO je síce dôleÏitá organizácia, ale do 

akej miery je dôleÏit˘ vstup balkánskych 

krajín do radov NATO 

Nechcem byÈ príli‰ struãn˘, ale nemôÏem 

byÈ ani normálny pretoÏe mi nedávate dostatok 

priestoru na zhodnotenie takej komplikovanej 

otázky. Je to záleÏitosÈ mimoriadne v˘znamná 

politicky, ekonomicky, náboÏensky i 

vojensky pre prítomnosÈ i budúcnosÈ a to pre 

v‰etky zainteresované strany, teda nielen pre 

samotn˘ Balkán, ale aj pre nás, na‰ich spojencov 

a rovnako aj pre potenciálnych protivníkov. 

Je to v˘znamné pre rodiny i národy. PokraãovaÈ 

musíme ‰tátmi aj ich zoskupeniami 

ãi nadnárodn˘mi ekonomick˘mi ‰truktúrami. 

. Interval tej miery môÏe hraniãne zah⁄ÀaÈ 

aj vojnov˘ konflikt. KaÏd˘, kto si aspoÀ 

raz obzrie mapu Európy a priestorovo si ujasní 

polohu ãlensk˘ch ‰tátov NATO vrátane 

USA a Kanady bude pripraven˘ takúto struãnosÈ 

roz‰íriÈ. 

Ako by ste zhodnotili v˘znam Slovenska v 

boji proti terorizmu 

V podstate sú moje názory na vec z predchádzajúcich 

odpovedí zrejmé. 

Dokonca si myslím, Ïe existuje aj keì neveºká 

pravdepodobnosÈ, Ïe obãania Slovenskej 

republiky a jej objekty doma i vo svete môÏu 

byÈ cieºom teroristického útoku. Je to len otázka 

ãasu, miesta a spôsobu kedy sa o útok na 

nich pokúsia. Odradzujúcim faktorom môÏe 

byÈ obÈaÏnosÈ vykonania útoku ako aj jeho politická 

neodôvodniteºnosÈ a propagandistická 

vyuÏiteºnosÈ. A naopak, podnecujúcim momentom 

bude zanedbávanie obranyschopnosti 

republiky a nepripravenosÈ protipôsobiacich 

in‰titúcií voãi tejto forme politického 

násilia. MôÏe byÈ uplatnená aj hrozba pouÏitia 

zbraní hromadného niãenia ako veºmi úãinn˘ 

nástroj na vydieranie. V takej situácii by rukojemníkmi 

boli masy ºudí. Strach a panika by 

mohli dosiahnuÈ kolosálne rozmery. V podobn˘ch 

podmienkach nebude pre Ïiadnu vládu 

jednoduché pokraãovaÈ bez rozsiahlych 

ústupkov. Aj preto je potrebné sústrediÈ sa na 

‰irokú medzinárodnú spoluprácu s cieºom zameran˘m 

na prevenciu. Predov‰etk˘m v oblasti 

informaãnej a politickej. 

49


Du‰an JARJABEK má ako poslanec veºkú v˘hodu oproti mnoh˘m svojim kolegom. Ak sa niekomu 

nepozdávajú niektoré jeho politické v˘kony – venované najmä problematike kultúry, ale aj ‰irokej 

‰kále mediálnych otázok –, môÏe alebo uÏ dávnej‰ie si ho mohol obºúbiÈ ako speváka, ktor˘ obãas 

popri politickej práci aj úspe‰ne spieva na koncertoch alebo v médiách. Teraz v posledn˘ch rokoch 

sa ako poslanec Smeru-SD ãasto venuje niektor˘m podstatn˘m úlohám NR SR pri rie‰ení statusu 

a v˘voja elektronick˘ch médií, predov‰etk˘m verejnoprávnych, teda SRo a STV. Mimochodom, 

v rozhovore pre Sme.sk (december 2006), charakterizoval verejnoprávnosÈ takto: „Verejnoprávna je 

pre mÀa in‰titúcia, ktorá poskytuje obãanovi isté penzum verejnej sluÏby, priãom ju ten môÏe, 

ale nemusí vyuÏiÈ. A samotná verejná sluÏba sa toãí najmä okolo men‰inového Ïánru, napríklad 

publicistiky pre ‰tvorpercentného diváka.“ V tomto rozhovore uviedol aj to, ako sa on, známy 

barytón, striedavo alebo súbeÏne ãlen operety a opery NS a SND, dostal do politiky. Citát z tohto 

rozhovoru nám súãasne umoÏÀuje pripomenúÈ politika, ktor˘ sa v˘razne angaÏoval 

v ponovembrovom verejnom Ïivote – Romana Zelenaya – a na ktorého, ako je na Slovensku 

zvykom, sme r˘chlo uÏ zabudli: „Do politiky ma dostal dnes uÏ bohuÏiaº neÏijúci priateº Roman 

Zelenay. Stal sa totiÏ ‰tátnym tajomníkom ministra kultúry Slobodníka. Bolo vtedy treba rie‰iÈ 

ist˘ problém Komornej opery a SND. Zelenay ma vymenoval za svojho poradcu a keìÏe sa nám 

práca celkom darila, ministerstvo ma navrhlo do Rady STV“. V roku 1998 sa stal politikom 

HZDS, ale po vnútorn˘ch rozporoch z hnutia odi‰iel a neskôr sa stal ãlenom Smeru, ktor˘ mu 

vytvoril priestor, aby sa stal za túto stranu poslancom NR SR. ·éf poslaneckého klubu Miroslav 

âíÏ ho dokonca povaÏuje za pilier klubu a tvrdí (na rozdiel od niektor˘ch politológov, povedzme 

MeseÏnikova a Kusého): „Je to skúsen˘ politik, disciplinovan˘, má skoro stopercentnú úãasÈ na 

rokovaniach.“ (HN 16. 9.) Dokonca aj poslanec z opoziãnej SDKÚ-DS Tomá‰ Galbav˘ ho hodnotí 

pozitívne: „Ten mandát si kaÏdé volebné obdobie odkrúti na veºmi slu‰nej úrovni. Rozumie 

problematike mediálneho prostredia a kultúre.“ Publicista Ernest Weidler sústredil svoj dialóg 

s Jarjabkom najmä na aktuálnu tému, ktorou sú otrasy vo vedení SND. 

Máme veºk˘ch dejateºov kultúry, 

ktorí by si zaslúÏili sochy 

Na Slovensku majú ºudia divadlo radi, veì 

divadlo im aj za b˘valého reÏimu dávalo 

veºa pozitívneho. 

Chceli ste povedaÈ, Ïe je to fabrika na ilúzie... 

Niekedy je to fabrika na ilúzie, ale na ilúzie 

krásne, ãi e‰te skôr hodnotné. 

Divadlo je niekedy aj odraz toho, ão by sme 

chceli povedaÈ a môÏeme to povedaÈ iba v divadle 

v ist˘ch súvislostiach, a hoci je to ‰tylizované, 

predsa tomu rozumieme, najmä atmosfére 

divadla a teda aj ‰tylizácii, ão sa 

prejavovalo v b˘valom reÏime e‰te viacej 

ako teraz. BohuÏiaº – povedzme z hºadiska divadelníkov, 

ak to mám tak povedaÈ –, dnes uÏ 

je v‰etko dovolené, takÏe vlastne niet ão a preão 

‰tylizovaÈ. 

Vy ste spevák a spievanie v divadle má 

svoje zvlá‰tne ãaro, vie strhnúÈ povedzme 

pri brilantn˘ch sólov˘ch vystúpeniach v˘- 

50


born˘ch spevákov, ale ako keby tam zväã- 

‰a ch˘bal ten ºudsk˘ rozmer, ktor˘ sa dá 

viac vybadaÈ v ãinohre. Nebolo vám nikdy 

ºúto, Ïe nie ste ãinohercom 

Ja by som si dovolil s vami teraz máliãko 

nesúhlasiÈ ohºadne toho ºudského rozmeru, 

lebo, podºa mÀa, môÏe to byÈ ãasto práve naopak, 

pretoÏe konkrétne práve opera dokáÏe 

skutoãne zahraÈ na strunu diváka a vie ho nesmierne 

trafiÈ do sam˘ch hæbok, hlavne keì 

ide povedzme o národnú operu, o KrútÀavu, 

o Svätopluka, o Jáno‰íka, kde môÏete vidieÈ 

‰tylizovanie toho národného prejavu, napríklad 

v nejakej poná‰ke na folklór, alebo doká- 

Ïe prejaviÈ ãi povzbudiÈ na‰e národné sebavedomie, 

z ktorého plynie aj uvedomenie si 

seba samého – a zase v in˘ch prípadoch aj v 

in˘ch formách alebo Ïánroch hudby, ãi uÏ komornej, 

alebo koncertnej, alebo divadelnej. 

Keì si pustíte SuchoÀove Baãovské piesne, 

ão sú vlastne ‰tylizované ºudové pesniãky, 

zrazu si uvedomíte, Ïe to vyvolalo silné a veºmi 

zvlá‰tne emócie. Ja som zaÏil aj aplauz na 

otvorenej scéne, keì sa ºudia postavili a spievali 

poslednú pesniãku so mnou. Ide iste aj 

o to, na koho tá muzika natrafí, v akej situácii 

a v akej kon‰telácii nielen osobnej, ale 

moÏno aj spoloãenskej. TakÏe urãite táto muzika 

má v˘raznú komunikatívnu schopnosÈ, 

ktorá je, pochopiteºne, ohraniãená ist˘mi notami, 

a tie moÏno potom tvoria mantinely, ktoré 

máte na mysli, ale na druhej strane práve 

tie zase ponúkajú poslucháãovi a divákovi to, 

ão nie je v ãinohre. 

Pri tom, ão ste teraz vraveli, som pochopil, 

Ïe som sa asi zle vyjadril. Mne práve i‰lo 

o to, Ïe hudba a spev ãasto vyvolajú silnej- 

‰ie emócie, ako hovorené slovo v dialógoch, 

takÏe môÏe maÈ v sebe aj oveºa silnej- 

‰ie vzru‰enie neÏ ãinohra, ale v tej zase 

môÏe byÈ viacej slovami vyjadrenej jasnej 

filozofie alebo závaÏn˘ch postrehov. 

Máte pravdu v jednej veci, Ïe ãinohra je urãite 

v prvom pláne komunikatívnej‰ia, a keì 

idete napríklad do opery, je vhodné sa pripraviÈ, 

to znamená preãítaÈ si libreto, resp. obsah 

divadelnej hudobnej hry, na ktorú idete. A keì 

si ten obsah preãítate, ºah‰ie pochopíte, ão t˘m 

hudobn˘m dielom chcel skladateº alebo libretista 

povedaÈ, Naozaj je veºmi vhodné nájsÈ si 

10 minút pred t˘m, ako idete do opery, jej text 

alebo aspoÀ obsah a pozrieÈ sa, o ãom je Traviata 

alebo Piková dáma, a moÏno sa pozrieÈ 

aj na isté zatriedenie skladateºa, aby sme vedeli, 

ak˘ je rozdiel v ‰t˘le hudby medzi âajkovsk˘m 

a Verdim alebo Mozartom. Podºa 

mÀa je ideálne, keì poznáme Ïivotopisy t˘chto 

skladateºov a vieme, v akej dobe, preão a 

hlavne komu písali, ba dokonca aj to, na základe 

ak˘ch Ïivotn˘ch situácii. To uÏ je istá 

nadstavba a to uÏ si málokto takto preãíta, ale 

keì ovládate v‰etky tieto veci, tak zrazu zistíte, 

Ïe lep‰ie chápete autora aj v tom, preão 

svoje dielo napísal tak, a nie inak. 

To, ão sa odohralo na postoch generálnej 

riaditeºky a riaditeºov opery, ãinohry i baletu 

Slovenského národného divadla, malo 

podºa môjho názoru vyvolaÈ väã‰í ohlas aj 

odbornej, aj obãianskej verejnosti. Predsa 

len SND je jedineãná in‰titúcia a v˘razne 

ovplyvnilo históriu Slovákov v 20. storoãí 

nielen z kultúrneho hºadiska, ale aj 

spoloãenského a v tomto zmysle rozhodne 

aj národného. Samozrejme nechcem, aby 

sme my tu, v parlamentnom ãasopise, rozoberali, 

ãi bolo správne, Ïe niektorí vedúci 

ãinitelia kriticky vystúpili proti b˘valej 

generálnej riaditeºke Hroncovej, ãi bolo 

správne, Ïe ona následne odstúpila, my to 

asi nevyrie‰ime. 

Urãite to nevyrie‰ime, ale môÏeme sa baviÈ 

aj o t˘chto veciach. Ja ako ‰éf umeleckého 

poradného zboru riaditeºa opery o t˘ch veciach 

viem moÏno tro‰ku viacej a tak môÏem 

vysloviÈ svoj názor, hoci nie je s nik˘m konzultovan˘, 

ale urãite na tieto veci mám svoj 

názor. Sú to zhruba tri roky, ão sa Silvia 

Hroncová stala generálnou riaditeºkou SND 

a situácia okolo nej, pochopiteºne, nie je taká 

ãierno-biela, ako by sa podºa rôznych reãí 

mohlo zdaÈ. Ja z pozície ãlena umeleckého poradného 

zboru vnímam tie problémy, ktoré v 

divadle nastali v‰eobecne, ale aj jednotlivo v 

opere a v ãinohre, v súvislosti s istou centralizáciou, 

o ktorej sa uÏ veºmi veºa popísalo. 

Tá bola aj finanãná, aj personálna, a najmä 

problematické boli isté rozhodovacie právomoci, 

ktoré sa brali jednotliv˘m riaditeºom, 

takÏe nakoniec po rozporoch s vedením SND 

odstúpil nielen ‰éf opery, ale aj ‰éf ãinohry. 

Zrejme problémy v ºudskom komunikatívnom 

zmysle boli v‰ade rovnaké, a ‰peciálne 

v opere bol navy‰e e‰te aj ten problém, Ïe pani 

riaditeºka si vytvorila paralelnú ‰truktúru vedenia, 

ãím vlastne ako keby vyslovila nedôveru 

vedeniu, hoci to vedenie vzniklo práve 

na základe konkurzu, ktor˘ ona vypísala. Vedenie 

opery malo teda isté právomoci a na základe 

t˘ch právomocí malo aj istú zodpovednosÈ, 

a generálna riaditeºka priamo alebo 

nepriamo vstupovala alebo chcela vstupovaÈ 

do dramaturgick˘ch plánov, do hern˘ch plánov, 

do obsadzovacej politiky, ão sa jednoducho 

nerobí. Generálny riaditeº urãite nie je na 

to, aby rie‰il v‰etky problémy od zametania 

pred divadlom cez dramaturgické plány a poãet 

predstavení aÏ po ceny vstupeniek, na 

toto nie je generálny riaditeº. Je to manaÏér, 

ktor˘ má zmanaÏovaÈ okolo seba ºudí, aby 

práve tieto veci – a dobre – robili, a on ich 

kontroluje, ão si vyÏaduje vytvorenie systému. 

Ja tu v‰ak nechcem teraz predná‰aÈ, veì 

divadeln˘ zákon, ktor˘ existuje, má mnohé 

biele miesta, a tie sú napríklad v právnej subjektivite, 

pretoÏe ani opera, ani ãinohra ani balet 

ju nemajú, má ju len Národné divadlo ako 

celok. A je teda na istom dohovore jednotliv˘ch 

‰éfov baletu, ãinohry a opery s generálnym 

riaditeºom, aby sa vedeli dohodnúÈ na 

miere zasahovania a na ist˘ch kompetenciách, 

ão v‰ak nenastalo. 

MÀa v‰ak v tejto súvislosti zaujal zaujímav˘ 

jav, ktor˘ sa net˘ka len divadla, ale nevìaãnosti 

slovenskej verejnosti k svojim 

osobnostiam, teda k t˘m, ktorí majú alebo 

mali v˘znamn˘ podiel na nieãom dôleÏitom 

pre Slovensko, uÏ ãi sa to t˘kalo kultúry, 

ãi politiky, ãi ‰portu. Keì v Rakúsku zomrie 

nejak˘ 95-roãn˘ politik, tak v podstate 

v‰etci ‰éfovia popredn˘ch strán, aj úplne 

z opaãnej strany, ako bola jeho, a napriek 

tomu, Ïe vtedy, keì bol e‰te aktívne v politike, 

proti nemu bili veºmi ostro a nekompromisne, 

nezabudnú na to, ão za dlhé 

roky pre Rakúsko urobil: s veºkou úctou sa 

o Àom vyslovia, prídu na pohreb a poìakujú 

sa mu. Pani Hroncová mohla maÈ sto 

ch˘b pri vedení SND, ale predsa len to 

bola ona, kto sa priãinil o slávne otvorenie 

novej budovy SND a bola to ona, ktorá voviedla 

do nej v‰etk˘ch v˘znamn˘ch hostí. 

Tak moÏno zostane zapísaná aj do dejín 

slovenskej kultúry. TakÏe si myslím, Ïe 

keì odi‰la zo svojej funkcie v SND , mal nejak˘ 

popredn˘ politick˘ alebo kultúrny ãiniteº 

povedaÈ: Pani Hroncová, v kaÏdom 

prípade vám ìakujeme za to, Ïe SND je teraz 

v novej budove. 

Pán redaktor, veì toto, ão hovoríte, sa aj 

stalo. 

Áno Ale verejnosÈ o tom nevie. 

VerejnosÈ o tom asi ani nemôÏe vedieÈ, 

lebo sa to stalo skôr v takom internom kruhu. 

Keì minister kultúry prijímal jej demisiu, 

vo svojom vyjadrení jasne sformuloval, Ïe 

pani Hroncovú nikto z divadla nevyhodil a Ïe 

dokonca nehºadajme v tom ani Ïiadnu politiku, 

ale Ïe ona sama uznala za vhodné, keì 

‰éfovia dvoch najväã‰ích in‰titúcií SND, opery 

a ãinohry, odstúpili, aby sa vzdala svojho 

postu. Ja si totiÏ myslím, Ïe by sme v tejto 

chvíli urazili aj oboch riaditeºov, pána Smolíka 

aj pána Buãka, keby sme nejako odchod 

pani Hroncovej spájali s politikou – nie, toto 

nie je o politike. To naozaj súvisí so vzÈahmi, 

ktoré si pani Hroncová vytvorila k ‰éfom, 

resp. ‰éfovia k pani Hroncovej, a s niãím 

in˘m. Minister kultúry sa zachoval nesmierne 

korektne, lebo keì pani Hroncová priniesla 

abdikáciu, pán Maìariã sa jej poìakoval a 

abdikáciu prijal a nakoniec nepodcenil ani 

slovkom, Ïe pani Hroncová doviedla divadlo 

do novej budovy. Ale, pochopiteºne, ani to 

nepreceÀuje. 

Ja dokonca chápem, Ïe pani Hroncová ani 

nemá nejaké mimoriadne zásluhy na otvorení 

budovy SND, ale ide mi skôr o symboly 

pre slovensk˘ národ... 

Nikto v‰ak ani tie symboly neberie. A cel˘ 

ten jav, o ktorom hovoríte, súvisí s na‰ím 

vzÈahom k slovenskej histórii, a nie len k divadlu. 

Napríklad, myslím si, Ïe socha Milana 

Rastislava ·tefánika mala byÈ na inom 

mieste, ako pred divadlom. Máme dosÈ veºk˘ch 

dejateºov slovenskej kultúry, ãi v hudbe, 

ãi v ãinohre, ãi v opere, ãi na literárnom 

alebo na filozoficko-kultúrnom nebi, ktorí 

by si zaslúÏili, aby mali svoje sochy – z hºadiska 

historického a spoloãenského – práve 

pred novou budovou Národného divadla, a 

nestalo sa tak. O to dôleÏitej‰ie bude, aby napríklad 

nové Národné divadlo vd˘chlo do 

seba alebo cez seba istú dobu a históriu práve 

cez spomienky na t˘ch, ktorí sa zaslúÏili 

o to, Ïe vôbec Národné divadlo ako v˘znamnú 

kultúrnu in‰titúciu máme od jeho zaãiatku. 

Ja by som zaãal Bagarom, moÏno pani 

Meliãkovou, moÏno ìal‰ími veºk˘mi hereck˘mi 

osobnosÈami okolo pána Martina Gregora, 

Viliama Záborského atì. atì. Ale nehovorme 

len o ãinohre, pretoÏe nesmieme zabudnúÈ 

ani na operu, v ktorej v˘znamne úãinkovali 

páni a dámy Hoza, Blaho, Ki‰oÀová, 

âesániová, Hru‰ovská atì. atì., mohli by 

sme ich vymenovaÈ stra‰ne veºa. To sú v‰etko 

ºudia, ktorí tvorili základ ãinohry a opery, 

ktorá dnes vlastne Ïije z minulosti spojenej s 

51


úãinkovaním t˘chto ºudí. A vôbec – veì Hoza 

bol aj libretistom mnoh˘ch národn˘ch opier, 

ktoré my spievame s pôvodn˘m textom, teda 

s t˘m, v akom boli napísané, takÏe títo ºudia 

stále medzi nami Ïijú, a je na‰ou povinnos- 

Èou, aby ich so‰ky alebo busty boli vo foyer 

alebo, ja neviem, pred divadlom ãi na inom 

vhodnom mieste v divadle, a aby aj ony oÏivovali 

spomienky na t˘chto ºudí. Lebo – viete, 

ão je najtragickej‰ie Îe keì prídete na Vysokú 

‰kolu múzick˘ch umení, na niektoré 

konzervatórium alebo na Akadémiu umení v 

Banskej Bystrici, ÈaÏko tam nájdete budúceho 

herca alebo speváka, ktor˘ by vôbec vedel, 

kto bol Filãík, kto bol Zvarík, kto bol Gregor, 

kto bol Huba, kto bola pani Meliãková, 

nehovoriac uÏ ani o tej generácii, ktorá v slovenskom 

divadle nielen existovala, ale priamo 

excelovala pred niekoºk˘mi desaÈroãiami. 

A keby som sa sp˘tal dne‰n˘ch spevákov, kto 

bol Hoza, tak by asi málokto vedel povedaÈ. 

Ja by som nechcel byÈ príli‰ ironick˘, ale, 

bohuÏiaº, keby sme sa op˘tali na tieto veci 

mnoh˘ch poslancov, tí by tieÏ veºa nevedeli. 

Ja som si urobil v minulom volebnom období 

jeden prieskum – ale myslím si, Ïe je to 

v kaÏdom volebnom období rovnaké – a otázka 

toho prieskumu znela: Koºkokrát ste boli 

v divadle Alebo: Ako poznáte divadlo A viete, 

k ãomu som do‰iel K jednému tragickému 

ãíslu. Predt˘m, ako pri‰li do Bratislavy, 

asi 70 % nebolo nikdy v divadle a neboli ani 

na Ïiadnom koncerte. Niektorí skonãili maximálne 

pri náv‰teve v˘chovn˘ch koncertov, 

ktoré kedysi organizoval Slovkoncert. 

Nemohlo by politické zázemie, ktoré má 

svoje jadro v parlamente, urobiÈ nieão viac 

pre kultúru A nehovorím len o peniazoch, 

hoci tie sú veºmi dôleÏité a bez nich to v 

podstate nejde, ale vôbec dostaÈ kultúrne 

hodnoty do ‰ir‰ieho vedomia slovenskej 

verejnosti 

Urãite by mohlo, ale my sme paradoxne zaãínali 

z bodu nula. Veì za b˘valého âeskoslovenska 

sa paradoxne urobilo v rámci pôvodnej 

slovenskej tvorby, ãi uÏ hudobnej, ãi 

divadelnej, ãi literárnej, ìaleko viacej ako 

poãas tejto Slovenskej republiky. Ja som veºmi 

vìaãn˘ tomuto ministrovi kultúry, ktor˘ 

urobil fantastickú vec. On ako prv˘ minister 

po mnoh˘ch a mnoh˘ch rokoch zohnal do 

kultúry peniaze. V kultúre je navy‰e miliarda 

korún, ktorá nebola, a teraz je vìaka Maìariãovi 

a vìaka postoju tejto vlády. Ja nechcem, 

aby to vyznelo politicky, to vôbec, aj 

keì to tak na prv˘ krát vyznieva, ale naozaj 

je stra‰ne dôleÏité, aby sa v rámci grantového 

systému objavili peniaze na míÀanie v 

rámci pôvodnej slovenskej tvorby. Ja sám 

som sa zúãastnil v projektoch – Spomienky 

na minulosÈ, Matú‰ âák Trenãiansky, Cyril a 

Metod, ale musím spomenúÈ aj rôzne dotácie 

na pôvodné diela v rámci divadiel, ktoré dostali 

zelenú len preto, Ïe boli pôvodné a slovenské. 

Toto je skutoãne obrovsk˘ odpich 

oproti minulému obdobiu. Ja sa stra‰ne te‰ím, 

Ïe je to tak, a dúfam, Ïe táto perspektíva aj 

bude pokraãovaÈ. MoÏno so mnou nebudete 

súhlasiÈ, ale vidíte to aj ãi uÏ v súkromn˘ch 

televíziách, alebo vo verejnoprávnej – hoci nie 

v‰etko je vÏdy uÏ dobré –, Ïe znova sa vracia 

na obrazovky pôvodná slovenská tvorba. 

Samozrejme, môÏeme diskutovaÈ mnohokrát 

o jej kvalite a o jej sledovanosti, Ïe je taká alebo 

onaká, ale aj tá zlá pôvodná tvorba je 

ist˘m symptómom doby, v ktorej existuje. 

Slovenská televízia sa zaãala zaoberaÈ pôvodnou 

slovenskou tvorbou, ão za predchádzajúceho 

vedenia nebolo, aj keì opäÈ môÏeme 

diskutovaÈ o kvalite. A je tu e‰te ãosi dôleÏité: 

rozbehla sa filmová tvorba, sú tu rôzne 

koprodukcie a v nich Slovensko ãoraz v˘raznej‰ie 

rezonuje. Nech budú kritické slová 

na kinematografiu akékoºvek, dôleÏité je, Ïe 

sa robí a dôleÏité je, Ïe vznikajú nové projekty 

a z desiatich, ktoré sa uÏ dokonãili alebo 

chystajú, aspoÀ jeden bude urãite dobr˘. Pod- 

ºa mÀa sú to isté symboly doby, v ktorej vznikajú, 

a to aj v dobrom, aj v zlom. 

Komunikácia medzi 

koalíciou a opozíciou 

je niekedy zbytoãne ostrá, 

ba aÏ nepriateºská 

V NR SR je nováãikom, ale mediálne patrí medzi najãastej‰ie citovan˘ch a do diskusií 

poz˘van˘ch poslancov ªudovej strany-HZDS. Odborne sa venuje najmä sociálnym otázkam, kde 

je jeho ãastá spolupráca s opoziãn˘mi poslancami návodom, ako aj napriek odli‰n˘m politick˘m 

dresom hºadaÈ rie‰enie pre obãanov. Niektoré jeho politické názory stoja za dôkladnej‰iu anal˘zu 

– prinajmenej postreh, Ïe „na‰e priority, na‰e schopnosti a na‰e preferencie a koneãné volebné 

percentá by sa viac prejavili v inej vládnej zostave, ako v teraj‰ej“ by mohol in‰pirovaÈ viacer˘ch. 

Predseda V˘boru NR SR pre sociálne veci a b˘vanie Jozef HALECK¯. 

Koalícia Smer-SD, ªS-HZDS, SNS má za sebou 

tri roky vládnutia – ão sa vám v NR SR 

podarilo, ão nie a ão by ste dnes robili inak 

Ako striedajúca nová koalícia sme sa ukázali 

ako dobrá, ba dokonca úspe‰ná alternatíva predchádzajúcej 

Dzurindovej koalície. VzÈahy medzi 

koaliãn˘mi stranami, i samotn˘mi poslancami, 

boli uspokojivé a kooperatívne. Prijali sa novely 

sociálnych zákonov, ktoré mali u obyvateºstva 

dobrú odozvu. Nepodarilo sa nám urobiÈ úpravy 

v dôchodkovom systéme tak, ako sme si to predstavovali. 

Väã‰ina zákonov v ekonomickej sfére 

bola prijatá tak, Ïe prispeli k efektívnemu fungovaniu 

hospodárstva. Dobré zákony predchádzajúcej 

vlády neboli neúãelne menené. Pokraãovalo 

sa v‰ak v neperspektívnej, konfrontaãnej 

úrovni komunikácie v slovensko-maìarsk˘ch 

vzÈahoch. Komunikácia s médiami je tieÏ neproduktívna. 

Práca poslancov a v˘borov bola síce 

bez väã‰ích problémov, ale na niÏ‰ej odbornej, 

kontrolnej úrovni, ako som oãakával. Celosvetová 

finanãná a hospodárska kríza sa zvláda v takom 

‰t˘le, Ïe to veºmi nezniÏuje preferencie 

koalície. Vytvorili sa predpoklady pre to, aby 

koalícia budúcej vlády bola zloÏená zo strán teraj‰ieho 

vládneho zoskupenia. 

Ako vnímate pôsobenie opoziãn˘ch poslancov 

Vznikli za tie tri roky aj situácie, keì ste 

s nimi Èahali za jeden povraz 

52


Koalícia pôsobí ako skúsen˘ a odborne vyspel˘ 

tím. V niektor˘ch prípadoch zbytoãne v‰ak volí 

príli‰ konfrontaãn˘ ‰t˘l. V sociálnom v˘bore 

som viackrát podporil niektoré opoziãné návrhy, 

ak boli dobré a prospe‰né, aj napriek kritike ministersk˘ch 

úradníkov a niektor˘ch koaliãn˘ch 

poslancov. Viaceré kontrolné správy a poslanecké 

prieskumy sociálneho v˘boru som presadzoval 

i s podporou opoziãn˘ch poslancov v˘boru. 

Koaliãná vzájomná podpora je mnohokrát príli‰ 

úzkostlivá, detská, nekon‰truktívna. Samozrejme, 

v rozhodujúcich a dohodnut˘ch prípadoch sa 

koaliãná dohoda dodrÏiava bez diskusie. 

Politická kultúra v NR SR zrejme nikdy nebude 

veºmi vysoká – lebo parlament je ten najdôleÏitej‰í 

ring, kde stoja súperi proti sebe 

zoãi-voãi. Ale predsa len, dá sa nieão robiÈ s povesÈou 

a pomermi v NR SR 

Politická kultúra ná‰ho parlamentu sa veºmi 

neodli‰uje od politickej kultúry in˘ch parlamentov. 

Obyãajne aj v in˘ch parlamentoch to tak 

b˘va. VÏdy sa nájdu jednotlivci, ktorí renomé 

parlamentu kazia. Niekedy konfrontácia medzi 

lídrami niektor˘ch politick˘ch strán opozície, 

ale aj koalície, je priostrá a nepáãi sa teda mnoh˘m 

ºuìom. Ale zostane to tak asi aj naìalej. 

Nemali by poslanci braÈ váÏnej‰ie aj v˘hrady 

verejnosti, najmä v otázke poslaneckej imunity 

a preukazovania pôvodu majetku 

Pokiaº sa raz ustanoví urãitá úroveÀ poslaneckej 

imunity, je ÈaÏké, ba aÏ nemoÏné, ju zníÏiÈ na 

novú úroveÀ. Preukazovanie pôvodu majetku 

tam, kde je odôvodnené podozrenie, Ïe dan˘ 

majetok bol nadobudnut˘ nelegálne, je namieste. 

Musí to byÈ v súlade s ústavou, je potrebné, 

aby túto povinnosÈ mali nielen politici a ‰tátni 

úradníci, ale aj ìal‰í. Je v‰ak nevyhnutné, aby za 

t˘m nebol iba politick˘ úmyseln˘ revan‰ a získavanie 

politick˘ch bodov, a bude to moÏné. 

Klub HZDS patrí k t˘m men‰ím – na rozdiel 

od minulosti, keì bol klub najväã‰í, ale s mal˘m 

koaliãn˘m potenciálom. Ako sa vám darí 

presadzovaÈ vlastné programové priority voãi 

silnej‰ím koaliãn˘m partnerom 

KeìÏe sme najmen‰í koaliãn˘ parlamentn˘ 

klub, presadzovanie vlastn˘ch priorít sa nám 

môÏe najviac dariÈ v rezortoch, ktoré nám boli 

prisúdené v koaliãnej zmluve a kde máme vlastn˘ch 

ministrov. Spokojn˘ som aj s prácou, ktorú 

sme odviedli v sociálnej sfére. Boli sme prinajmenej 

rovnocenní s poslancami Smeru v identifikácii 

sociálnych problémov, ich správnej formulácii 

a v koneãnom presadzovaní v parlamente. 

V koneãnom dôsledku pri prijímaní v‰etk˘ch 

zákonov musí byÈ súhlas a zhoda v‰etk˘ch koaliãn˘ch 

partnerov. 

Podºa môjho názoru, rôzne, takzvané kríÏové 

kontroly na úrovni dvoch ‰tátnych tajomníkov na 

kaÏdom ministerstve sú zbytoãné, neúãinné a 

niekedy aj ‰kodlivé. Keì ministerstvo pre koaliãnú 

stranu, tak od A aÏ po Zet, a potom plná zodpovednosÈ. 

No – a mám e‰te jeden zvlá‰tny názor, Ïe 

na‰e priority, na‰e schopnosti a na‰e preferencie 

a koneãné volebné percentá by sa viac prejavili 

v inej vládnej zostave, ako v teraj‰ej... 

Rok 2009 je supervolebn˘, máme za sebou 

prezidentské voºby, aj voºby do Európskeho 

parlamentu. Pri spätnom pohºade, ako vyhodnocujete 

prezidentské voºby, kde napokon 

v druhom kde zvíÈazil b˘val˘ popredn˘ 

ãlen HZDS 

Prezidentské voºby dopadli tak, ako sa dalo 

oãakávaÈ. Chybou alebo schválnosÈou bolo, Ïe 

koalícia nedokázala postaviÈ svojho vlastného 

kandidáta. Ale ani Smer nemal ambície koneãne 

si vyskú‰aÈ niektoré svoje popredné osobnosti. 

Z pána Ga‰paroviãa urobil prezidenta súboj 

s Meãiarom, a nie jeho osobnosÈ a politická 

v˘znamnosÈ. No, a v t˘chto jeho posledn˘ch 

prezidentsk˘ch voºbách podriadenosÈ Smeru. 

B˘valí ãlenovia HZDS sa ukazujú ako schopní 

a Ïiadaní politici pre Smer, nielen na centrálnej, 

ale aj na regionálnej úrovni. Na v˘chode, v 

okresoch, dokonca b˘valí predsedovia HZDS sa 

ujímajú popredn˘ch funkcií Smeru, takÏe zdá sa, 

Ïe personálne – nie Smer pohltí HZDS, ale opaãne... 

Aké sú momentálne vzÈahy medzi HZDS a 

hlavou ‰tátu Zdá sa, akoby u vás jestvovali 

dva postoje – kritick˘ u predsedu Vladimíra 

Meãiara a zhovievavej‰í, v ãasti poslaneckého 

klubu... 

Keby to aj tak bolo, tak by to bolo normálne 

a prirodzené. Ale nazdávam sa, Ïe tieto vzájomné 

vzÈahy sú primerané, korektné, a samozrejme 

urãité napätie pretrváva z nedávnej vzájomnej 

histórie. 

VráÈme sa e‰te k eurovoºbám – na jednej strane 

v nich dominoval Smer, ale na druhej strane 

ten v˘sledok bol z hºadiska súboja socialisti 

– ºudovci veºmi vyrovnan˘, dokonca tri 

opoziãné strany mali viac mandátov ako získal 

Smer. Signalizujú tieto eurovoºby nieão z hºadiska 

vnútropolitického zápasu medzi koalíciou 

a opozíciou 

Na eurovoºbách sa zúãastnilo málo voliãov, 

takÏe spoºahlivé závery sa nedajú robiÈ. ªS- 

HZDS zaznamenala v˘sledok ako v parlamentn˘ch 

voºbách. âo po udalostiach v HZDS v posledn˘ch 

rokoch moÏno povaÏovaÈ za úspech a 

prekvapenie. Ale Smer získal zjavne menej voliãov 

ako sú jeho trvalé preferencie, ão je zaujímav˘, 

aj keì nie prekvapujúci poznatok. Pri 

SNS sa ukázalo, Ïe regionálne v˘sledky sú podstatne 

slab‰ie ako pri centrálnych voºbách. Tam 

uÏ protimaìarská rétorika nezaberá. 

Pomery medzi socialistami a ºudovcami b˘vajú 

skoro vyrovnané. Teraj‰ia opozícia urobila 

chybu, Ïe stále a bezhraniãne blokovala vstup 

HZDS do Európskej ºudovej strany a odmietala 

spoluprácu. ªudová strana-HZDS medzit˘m 

vstúpila k európskym demokratom a osvedãuje 

sa ªS-HZDS spolupráca so Smerom. TakÏe na- 

‰im opoziãn˘m ºudov˘m stranám – SDKÚ, 

KDH, SMK – bude HZDS existenãne ch˘baÈ, ak 

budú chcieÈ ão i len uvaÏovaÈ o ìal‰om vládnutí. 

Mikulá‰ Dzurinda to síce ‰ikovne hneì pochopil, 

ale niektorí, dogmatickí, nevyzretí, kresÈanskí 

demokrati to pochovali, a asi na dlh‰í ãas. 

Neukázali eurovoºby aj nieão paradoxné, Ïe 

väã‰ina Európy sa v ãase krízy obracia ku 

konzervatívnym stranám a na Slovensku stále 

najv˘raznej‰ie boduje strana, ktorá je paternalistická 

a neviem, ãi nie aj socialistická 

Delenie politick˘ch strán na konzervatívne, socialistické 

a prípadne iné je akademické, v beÏnej 

politickej praxi nemusí to byÈ vhodné, správne 

a potrebné. Strana Smer-SD v predchádzajúcom 

období bola veºmi aktívna, cieºavedomá a 

veºmi ‰ikovne vyuÏila priestor, ktor˘ úpadkom 

SDª a KSS sa jej vytvoril a pohltila okolo seba 

v‰etko, ão sa dalo. V mnoh˘ch proklamáciách a 

sºuboch prekonala aj KSS. Po necitlivom a netaktickom 

vládnutí predchádzajúcej garnitúry si 

vytvorila predpoklady na vládnutie nielen na 

jedno alebo dve obdobia. Jej líder vie presne vycítiÈ, 

ão chcú ºudia poãuÈ, ão zaberá, ale aj ão urobiÈ, 

a vie aktívnym, útoãn˘m, jednoduch˘m spôsobom 

vÏdy vybiÈ súperovi jeho zbraÀ. Ale aj my- 

‰lienky a spomienky na b˘val˘ socializmus pre- 

Ïívajú svoju renesanciu. Opozícia Smeru voliãov 

nezoberie, ani SNS. Najskôr ªS-HZDS má potenciál 

postupne odoberaÈ svojich b˘val˘ch voliãov 

v Smere, a t˘m zmeniÈ nadmerné preferencie 

Smeru. Samozrejme, musí na to maÈ ºudí, my- 

‰lienky, postupy, a vyÏaduje si to e‰te urãit˘ ãas. 

Prirodzenej‰ie a lep‰ie vládnutie je, moÏno, ‰tyroch 

vyrovnan˘ch strán, ako jednej silnej a jednej 

alebo dvoch slab‰ích. 

V dávnej‰om období dominoval v prieskumoch 

verejnej mienky predseda HZDS Vladimír 

Meãiar. âím si vysvetºujete, Ïe dnes má 

Robert Fico, aj Smer, vysokú dôveru obãanov 

a HZDS akoby nedokázalo nadviazaÈ na vysokú 

popularitu z minulosti 

V bipolárnom politickom systéme udrÏaÈ si vysoké 

preferencie je moÏné, ale v multipólovom 

politickom systéme iba krátko a prechodne. V na- 

‰om parlamente, v súÈaÏi pribliÏne ‰iestich politick˘ch 

strán je moÏná vysoká dominancia iba na 

53


prechodn˘ ãas a za mimoriadnych politick˘ch 

alebo ekonomick˘ch podmienok. ªudová strana- 

HZDS v priebehu desiatich rokov splnila svoju 

základnú historickú úlohu, zaloÏila ‰tát a zrealizovala 

najÈaÏ‰iu ekonomickú úlohu, zmenu spoloãenského 

vlastníctva na súkromné. A to doká- 

Ïe stranu aj poriadne „spáliÈ“. Ale aj napriek 

tomu, pokiaº by Vladimír Meãiar dal sprivatizovaÈ 

energetické monopoly a banky na Západ, 

tak by moÏno vládol e‰te aj teraz. 

Politicky proces je cyklick˘, sínusoidn˘ proces. 

Raz sme hore a obyãajne, po dvoch funkãn˘ch 

obdobiach, sme dolu. Spoloãensko-ekonomická 

podstata politiky je sÈaÏená existenciou 

konfesijn˘ch a jednostranne nacionalistick˘ch 

strán. 

A Robert Fico, ako jeden z najtalentovanej‰ích 

súãasn˘ch politikov vystihol obdobie po vládnutí 

Mikulá‰a Dzurindu a vie veºmi dobre zbieraÈ 

a vyuÏívaÈ tromfy, ktoré mu prichádzajú do rúk. 

ªS-HZDS po ÈaÏkom prvom desaÈroãí, pri skôr 

ºavicov˘ch ako stredo-ºav˘ch voliãoch pre‰la 

do centristickej pozície. A stredové strany pri bipolárnom 

chápaní politiky, pri ºavicovo-pravicovom 

súperení, mávajú práve t˘ch 8 – l5 % voliãov. 

Je ich obyãajne viac. Samozrejme, pod jej 

popularitu sa v˘znamnou mierou podpísali aj 

známe premedializované personálne a ìal‰ie 

udalosti a tvrdenia minulej doby... 

Vidíte nejak˘ priestor na efektívnu komunikáciu 

s opoziãn˘mi stranami pri presadzovaní 

va‰ich návrhov, ako rie‰iÈ dopady krízy 

Predsa sa len zdá, akoby parlament sa vyh˘bal 

dôkladnej‰ej diskusii o ekonomickej kríze 

a jej dopadoch na zamestnanosÈ a v˘robu 

podnikov – nepovaÏujete to za problém 

Komunikácia medzi koalíciou a opozíciou je 

skutoãne niekedy ostrá, ba aÏ nepriateºská. Zbytoãne. 

Na‰a opozícia, a to je potrebné priznaÈ, má 

veºa skúsen˘ch odborníkov, preto aj jej návrhy, 

diskusie a postupy sú podnetné, pragmatické. Ja 

osobne s opoziãn˘mi poslancami spolupracujem 

rád tam, kde sa dá. Doteraz bola v na‰om parlamente 

taká prax vÏdy , Ïe koalícia uÏ z princípu 

odmietala opoziãné návrhy. 

Debaty o kríze koalícii nepomáhajú. ËaÏké je 

vymyslieÈ nieão nové, originálne, uÏitoãné. Opozícia 

stavia svoje postupy na daÀov˘ch a odvodov˘ch 

úºavách pre zamestnávateºov a koalícia 

skôr na podpore pre zamestnancov, Ïivnostníkov 

a ãiastoãne vytvára aj potrebné podmienky pre 

zamestnávateºov, skôr mal˘ch, ale aj väã‰ích. 

Podstata problému je v‰ak hlavne mimo nás, v 

USA, Európe, Nemecku. My krízové problémy 

môÏeme rie‰iÈ iba obmedzene a v podstate tak, 

ako sa rie‰ia. Koalícia ÈaÏko bude prijímaÈ odporúãania 

opozície, z obavy, Ïe by sa to mohlo povaÏovaÈ, 

za slabosÈ, neschopnosÈ koalície. Tak- 

Ïe spolupráca je ÈaÏká. 

V poslednom období akoby pribúdalo konfliktov 

medzi samotn˘mi koaliãn˘mi stranami, 

kde sa bl˘ska najmä medzi predsedami HZDS 

a SNS – ãím si ich vysvetºujete Nie je to aj 

t˘m, Ïe sa pomaly dostávame do predvolebného 

obdobia a strany si uÏ pomaly zaãínajú 

uvedomovaÈ, Ïe sa musia zaãaÈ od seba odli- 

‰ovaÈ 

Áno, aj predvolebné okolnosti uÏ pôsobia. 

Ale – predseda Meãiar sa vyjadruje skôr konkrétne, 

jasne, kon‰truktívne. Samozrejme podºa svojho 

videnia veci a skúsenosti, ale nie uráÏlivo. Z 

druhej stany sú to skôr simplexné, znevaÏujúce, 

neobsaÏné vyjadrenia. 

V Ïupn˘ch voºbách akoby sa dostala do izolácie 

SNS a regionálne koalície vznikajú najmä 

medzi Smerom a HZDS – ãím si tento jav 

vysvetºujete Má Smer v poslednom ãase bliÏ- 

‰ie k HZDS ako ku SNS 

Áno – je to tak. Smer jasne ukázal, Ïe má bliÏ- 

‰ie k HZDS ako k SNS. A to nielen pre serióznej‰iu 

politiku HZDS ako SNS na centrálnej 

úrovni, ale hlavne pre podstatne väã‰iu váhu 

HZDS na regionálnej a miestnej úrovni. HZDS 

má relatívne väã‰iu silu na miestnej a regionálnej 

úrovni ako na centrálnej, vládnej. A v neposlednom 

rade aj zo strategického hºadiska charakter 

SNS môÏe blokovaÈ iné moÏné centrálne 

koalície – kde HZDS môÏe hraÈ reálnu, ba priam 

rozhodujúcu úlohu. Hlavne pri potenciálnom zapájaní 

SMK alebo KDH do rôznych povolebn˘ch 

kombinácií. 

Aké sú ciele HZDS vo voºbách so samosprávnych 

celkov 

Nebudem hovoriÈ o v‰eobecn˘ch ekonomick˘ch 

a politick˘ch úlohách. Tie sú známe. Pokiaº 

budeme úspe‰ní s prínosní vo voºbách do VÚC 

spolu so Smerom, tak sa vytvoria podmienky na 

ìal‰iu hlb‰iu spoluprácu aj vo voºbách na miestnej 

úrovni, v mestách a dedinách. Samozrejme, 

má to urãit˘ vplyv aj na formovanie budúcej 

vlády. A strategicky sa t˘m vytvárajú podmienky 

a moÏnosti na dlh‰iu perspektívnu spoluprácu. 

Politika nie je o láske, ale o záujmoch a v˘hodnosti 

pre obidvoch. 

Pripú‰Èate moÏnosÈ predãasn˘ch volieb 

Nie. Predãasné voºby nevyhovujú ani HZDS, 

ani SNS, ani opozícii. 

O blíÏiacich sa parlamentn˘ch voºbách svedãia 

aj nové a staronové tváre v opoziãn˘ch 

stranách – Eugen Jurzyca, Vladimír TvaroÏka 

(SDKÚ), Anton Marcinãin, Jana ÎitÀanská 

(KDH), Rudolf Chmel (Most-Híd). Ako z toho 

hºadiska vyzerá nástup mlad˘ch politikov v 

HZDS 

Nové vedenie v HZDS je mladé, odváÏne, 

originálne, neurobila to ani jedna strana predt˘m. 

V‰etci majú viaceré vysoké ‰koly, aj v zahraniãí, 

ovládajú viaceré svetové jazyky a sú z akademického 

prostredia. Predpoklady ako vy‰ité na 

obraze. Predvolebné a volebné obdobie im dá príleÏitosÈ 

si to v‰etko vyskú‰aÈ aj v politickej praxi. 

Nie je dôvod, aby neboli úspe‰ní. 

Myslíte si, Ïe po budúcoroãn˘ch parlamentn˘ch 

voºbách bude zoskupenie koalície a opozície 

rovnaké ako doteraz Obyãajne predsedovia 

vlád dostali ‰ancu svoje funkãné obdobie 

zopakovaÈ, ãi uÏ to bol Vladimír Meãiar 

alebo Mikulá‰ Dzurinda... 

Teraj‰ia koalícia si poãas tohto volebného obdobia 

nielen upevÀuje svoje pozície, ale ich e‰te 

posilÀuje, ba blíÏi sa skoro k ústavnej väã‰ine. 

Teraj‰ia koalícia sa zopakuje nielen dvakrát. Aj 

keì v˘voj naberá smerovanie k dvojkoalícii v budúcej 

vláde, myslím si, Ïe nakoniec to bude skôr 

trojkoalícia. 

Slovensko- maìarské vzÈahy boli v poslednom 

ãase mimoriadne vyostrené. Ako hodnotíte 

stretnutie oboch premiérov Myslite si, Ïe 

môÏe to byÈ podnetom na „ nov˘ zaãiatok“ vo 

vzÈahoch oboch spoloãenstiev 

Slovensko-maìarské vzÈahy budú trvalé a cyklicky 

napäté. Sú totiÏ úãinnou a ºahkou politickou 

kartou. Napätie podporuje existencia a politická 

ãinnosÈ SMK a SNS v parlamente a vo 

voºbách. Maìarská karta je v‰ak nákazlivá karta 

aj pre ostatné koaliãné strany, hlavne Smer je 

v tom veºmi uãenliv˘ a aktívny. Tieto okolnosti 

ÈaÏko dovolia, aby slovensko-maìarské vzÈahy 

sa rie‰ili racionálne, obojstranne prospe‰ne. Opozícia 

v‰ak nevie a ani nemôÏe pre spojenectvo s 

SMK maìarskou kartou dobre a úspe‰ne narábaÈ. 

Preto stretnutie premiérov Slovenska a Maìarska 

je vÏdy potrebné a vhodné, ale veºké oãakávania 

z toho ja nemám. Budeme sledovaÈ e‰te 

veºa zaujímav˘ch situácií, rie‰ení a rozhodnutí, 

ktoré poÏadované veci podstatne nevyrie‰ia. 

54

D I A L Ó G Y O A 

& E W 

O ãom 

O tom, Ïe historická âína má so súãasnou málo spoloãného 

O veºk˘ch problémoch sveta, keby voºby vyhral ãínsky Hitler 

O smogu, ktor˘ tak zakr˘va modrú oblohu, Ïe slnko vôbec nevidieÈ 

O hrozbe pasivity, ktorá nebezpeãne visí nad ºuìmi 

O ekológii v Oliverovej domácnosti 

O romantike v âíne, na Bali a v Thajsku 

O tom, na ão potrebuje Oliver na cestách manÏelku 

O vplyve masarykovského ãecho-slovakizmu na prezidenta Havla 

O tom, ãi novembrové udalosti ’89 boli revolúcia alebo prevrat 

O rómskej kriminalite a pokrytectve demokratickej Európy 

V âíne je dnes 

vypoãítateºn˘ reÏim 

Veºkú ãasÈ tohtoroãnej letnej dovolenky ste 

preÏili v âíne. Zdá sa mi, Ïe v posledn˘ch rokoch 

sa z tejto obrovskej krajiny v nás uchovali 

najmä dve silné stopy. Jedna je z dotykov 

zo starovekou ãínskou kultúrou a filozofiou, 

ktorá si v Európe získala veºk˘ re‰- 

pekt, a druhá je z ortodoxného komunistického 

reÏimu, ktor˘ sa v tomto priestore Ázie 

veºmi pevne ukotvil a svojím dogmatizmom 

alebo svojou revoluãnosÈou predbehol aj komunizmus 

sovietsky. Viem, Ïe dva t˘Ïdne, 

ktoré ste v âíne preÏili, sú smie‰ne málo na 

to, aby ste o t˘chto spoloãensk˘ch rámcoch 

ãínskeho Ïivota hovorili nejako zasvätene, 

ale predsa len – ão preváÏilo vo va‰ich dojmoch 

poãas pobytu v âíne Stopy po obdivuhodnej 

starej kultúre, alebo ozveny reÏimu, 

ktor˘ vyvolal v druhej polovici 20. storoãia 

v celom západnom svete veºmi negatívne 

reakcie 

Mne bolo predov‰etk˘m tro‰ku smutno z 

toho, Ïe historická âína má so súãasnou veºmi 

málo spoloãného, je to ako keby i‰li nejako paralelne 

vedºa seba a vôbec sa neprepájali. Historická 

âína je asi v takom postavení, ako v 

podstate berieme históriu aj na Slovensku, totiÏ, 

Ïe nemá nejak˘ priamy súvis s na‰ím dne‰- 

n˘m Ïivotom: je to, ako keby niekto pri‰iel a 

chcel by vidieÈ ºudí Ïijúcich v dreveniciach alebo 

ºudí, ktorí chodia v krpcoch alebo v krojoch. 

Také situácie sa uÏ aj na Slovensku dnes naozaj 

dajú nájsÈ asi len na folklórnom festivale. A tak 

je to aj v âíne. Oni ukáÏu turistom Zakázané 

mesto a Veºk˘ ãínsky múr a rôzne pagody, ale 

to uÏ je naozaj len história, ktorá nemá takmer 

niã spoloãné so súãasnou âínou. Tam nevidíte 

behaÈ nejaké tie starodávne rik‰e, tam je ich vozov˘ 

park modernej‰í ako v Európe, samé mercedesy, 

audiny, alebo hneì vedºa hotela, kde 

sme b˘vali, bola predajÀa Masserati – a to bol 

pre mÀa dosÈ veºk˘ ‰ok, musím povedaÈ, keì 

som videl po ·anghaji behaÈ Porsche. Sú tam 

päÈprúdové cesty, ale aj na nich sa ledva pohnete, 

lebo je tam taká záplava áut. TakÏe vlastne 

s t˘m akoÏe komunizmom sme sa stretli vlastne 

len v jednom jedinom prípade na Námestí 

nebeského pokoja: asi dva dni predt˘m, ako 

sme tam pri‰li, boli nepokoje v nejakej oblasti, 

kde boli dokonca aj obete na ºudsk˘ch Ïivotoch, 

a oni sa zrejme báli, Ïe by sa mohla uskutoãniÈ 

nejaká demon‰trácia na Námestí nebeského 

pokoja – lebo tam sa väã‰inou odohrávajú 

– a tak si dávajú na to námestie veºk˘ pozor. 

TakÏe keì naÀ chcete vojsÈ, tak musíte absolvovaÈ 

takú kontrolu, ako b˘va na letisku, Ïe batoÏina 

musí ísÈ dokonca do detektora kovov, a 

nás – keì sme tam vtedy pri‰li – polícia v‰etk˘ch 

vyhnala a za hodinu vyãistila celé námestie, 

ktoré má 40 hektárov. Tak to bol tak˘ moment, 

keì sme si tro‰ku uvedomili, Ïe sme v totalitárnom 

‰táte. Ale inak v tej âíne, ktorú sme 

videli, z toho socialistického naozaj nie je niã. 

To u nás je väã‰í socializmus, nehovoriac o nejakom 

·védsku. Tam nie je bezplatné zdravotné 

zabezpeãenie, tam nie je bezplatné ‰kolské 

vzdelanie, okrem nejakej úplne základnej ‰koly, 

tam nie je Ïiaden dôchodok, niã – to je proste 

jeden absolútne tvrd˘ kapitalizmus, kde, 

keì sa o vás nepostará rodina alebo ak sa sám 

o seba nepostaráte, tak skapete. âiÏe cel˘ socializmus 

tam spoãíva len v tom, Ïe nebojujú 

medzi sebou rôzne mafie, ale pri moci je len 

jedna mafia, ktorá sa volá Komunistická strana, 

a to je cel˘ ich socializmus. No a teraz si mô- 

Ïeme poloÏiÈ otázku, ãi je to dobre alebo zle. Ja 

si myslím, Ïe preto do toho nikto ani veºmi ner˘pe, 

ani u nás a dokonca ani v Spojen˘ch ‰tátoch, 

okrem nejak˘ch aktivistov, pretoÏe si 

uvedomujú, Ïe keby v âíne bola taká normálna 

demokracia, na akú sme my tu zvyknutí, tak 

by sa veºmi ºahko mohlo staÈ, Ïe by sa k moci 

dostal – a práve v demokratick˘ch voºbách – ne- 

55


& E W 

jak˘ ‰ialenec, nejak˘ ãínsky Hitler, ktor˘ kedysi 

tieÏ vyhral demokratické voºby, no a svet by 

mal veºké problémy. Najmä keby si zaãal uplat- 

ÀovaÈ územné poÏiadavky povedzme na Japonsko, 

Rusko, Mongolsko a neviem na koho 

e‰te. Z toho by veºmi ºahko mohla vzniknúÈ ìal- 

‰ia svetová vojna, a preto – ja si myslím – nikto 

sa veºmi do toho ner˘pe. Proste v âíne je dnes 

reÏim, ktor˘ je vcelku vypoãítateºn˘, ktor˘ kooperuje 

so svetom a nerobí nejaké vylomeniny, 

aké moÏno robia niektoré iné ‰táty, priãom dosÈ 

rezolútne nedovolí, aby sa isté územia, také a 

onaké autonómne oblasti, ktoré k âíne patria, 

odtrhli. Ale to asi Ïiaden ‰tát nedovolí. A vtedy 

tam ãínska vláda zasahuje pomerne tvrdou 

rukou a vojenskou silou. Ale ak mám byÈ úprimn˘, 

ja by som mal väã‰í strach z toho, keby tam 

ºudia mohli zvoliÈ nejakého ‰ialenca, ão by s vysokou 

pravdepodobnosÈou aj zvolili, nejakého 

ãínskeho nacionalistického blázna, preto je lep- 

‰ie, keì je to tak, ako to je. Musím to tak povedaÈ, 

aj keì asi pán Ondrej Dostál a ìal‰í bojovníci 

za ºudské práva nebudú nad‰ení t˘mto mojím 

vyjadrením. 

Dnes uÏ je len málo civilizovan˘ch kútov sveta, 

kde by nena‰iel aj vyspel˘ kultivovan˘ 

Európan a Ameriãan nejaké oázy, ktoré by 

mu pripomenuli rozvinutosÈ jeho domova. 

A tak sa môÏem azda op˘taÈ: Vy by ste dokázali 

natrvalo, alebo na veºmi dlho ÏiÈ v 

âíne 

Asi nie. Jednak to mnoÏstvo ºudí, ktoré tam 

je, bolo pre mÀa ako jedináãika stra‰ne únavné 

a deprimujúce, lebo tam, kam sa pohnete, 

je v‰ade milión ºudí. Je prí‰erné to mnoÏstvo 

ºudí v âíne. A druhá, síce jednoduchá, ale veºmi 

nároãná vec na ºudskú psychiku je, Ïe tam 

nevidíte kvôli smogu modrú oblohu a nikdy nevidíte 

slnko ako také. Je tam teplo, je tam aj 40 

stupÀov, ale slnko je niekde za oblakmi, za tou 

neprirodzenou zmie‰aninou hmly a exhalátov, 

takÏe modrú oblohu nikdy nevidíte. Ja som tam 

bol naozaj len dva t˘Ïdne, aj to nie celé, a 

hrozne mi prekáÏalo, Ïe som nikde nevidel 

slnko, na ktoré sme my takí zvyknutí. 

Ako si v‰ak moÏno vysvetliÈ, Ïe komunistické 

‰piãky, ktoré tak rezolútne v mnoh˘ch 

smeroch riadia Ïivot v âíne, nie sú schopné 

prijaÈ nejaké rozhodnutie, ktor˘m by regulovali, 

teda obmedzili najmä dopravu, lebo 

veì práve tá tvorí podstatnú ãasÈ mestského 

smogu, ão je skutoãne mimoriadne nebezpeãné... 

Nie, nie, dnes to uÏ nie je celkom tak, Ïe by 

podstatnou zloÏkou smogu boli exhaláty z áut. 

Ako som pred chvíºou vravel, tam po mestách 

jazdí uÏ veºa modern˘ch áut, a práveÏe tie sú 

s katalyzátorom, a preto ovzdu‰ie v mestách 

veºmi neovplyvÀujú. Podstatou smogu sú elektrárne 

na uhlie, ktor˘ch je tam majú veºa – uhoºn˘ch 

elektrární je tam vraj desaÈ tisíc. 

Tak potom je zvlá‰tne, Ïe v‰emocn˘ Ústredn˘ 

v˘bor komunistickej strany sa nezaoberá 

t˘m, aby ão najviac obmedzil tieto elektrárne, 

uÏ aj pre katastrofálny stav tamoj- 

‰ích baní, ktor˘ spôsobuje ãasté havárie a 

banské ne‰Èastia. Alebo je to pre nich také 

úÏasne v˘hodné, Ïe sa toho nezrieknu, aj keì 

vedia, Ïe uhoºné bane a elektrárne im v podstate 

veºmi ‰kodia, aj zdravotne, ale – pod- 

ºa mÀa – aj politicky 

Tak ja osobne si myslím, Ïe sa t˘m zaoberajú, 

ale, viete, to je také, ako keby ste povedali 

Japoncom, ktorí asi tieÏ vedia, Ïe loviÈ veºryby 

nie je veºmi správne, aby ich nezabíjali, 

hoci je to pre nich ekonomicky v˘hodné. To je 

ÈaÏké. TakÏe presviedãaÈ âíÀanov, aby zatvorili 

alebo obmedzili uhoºné elektrárne a bane, 

je sizyfovsk˘ boj, pretoÏe oni povedia: No 

dobre, a z ãoho máme vyrábaÈ elektrickú energiu 

Oni skrátka povaÏujú za potrebnej‰í dostatok 

elektrickej energie, neÏ obmedzovanie 

smogu. V âíne je naozaj drav˘ kapitalizmus, 

kde ani ústredn˘ v˘bor nevie zakázaÈ ºuìom, 

aby pouÏívali elektrické spotrebiãe. Ako je to 

tam s vodn˘mi elektrárÀami, to neviem, ale 

sprievodca nám hovoril, Ïe s elektrárÀou, ão 

vybudovali niekde na rieke Jang-c’-Èiang, je 

veºk˘ problém, lebo tam sú iné podmienky 

ako u nás, je tam veºa bahna, ktoré tá voda nesie 

so sebou a bahno elektráreÀ v krátkom zase 

úplne zaplní. TakÏe mechanické prená‰anie 

skúseností z jednej krajiny do druhej asi nie 

vÏdy funguje: my tu máme Gabãíkovo – Nagymaros, 

tak teraz budeme hovoriÈ, nech si 

kaÏd˘ postaví vodnú elektráreÀ, lebo to je ãisté. 

Na rieke Jang-c’-Èiang to nejde, lebo tam je 

ílovitá pôda a tá to zaná‰a. Ten ist˘ problém 

majú v Egypte s Asuánskou priehradou, tá je 

vraj tieÏ naniã, lebo aj tam to bahno zaná‰a. A 

navy‰e to bahno potom ch˘ba na poliach a z 

toho je ìal‰í problém – Ïe úrodnosÈ je potom 

niÏ‰ia. TakÏe asi to nie je také jednoduché poradiÈ 

si s priehradami a elektrárÀami, ale Ïe sa 

v âíne nad t˘m zam˘‰ºajú, o tom som hlboko 

presvedãen˘. 

Pravdou je, Ïe cel˘ svet sa vo svojej pohodlnosti 

vyh˘ba radikálne rie‰iÈ ‰kodlivé veci, 

ktoré uÏ moÏno v blízkej budúcnosti váÏne 

ohrozia ºudí na celom svete. 

Nikto nie je schopn˘ zastaviÈ ÈaÏbu dreva z 

juhoamerick˘ch daÏìov˘ch pralesov, z t˘ch, 

ktoré vlastne v˘znamne dotvárajú ovzdu‰ie 

planéty, lebo je to jednoducho v˘hodné pre 

ºudí, ão tam Ïijú a oni vlastne dosÈ oprávnene 

povedia: Tak nám povedzte, z ãoho máme ÏiÈ 

A pritom sa hovorí, Ïe tam na t˘ch veºk˘ch územiach 

denne padne les takej veºkosti ako je Slovensko. 

Bude v‰ak moÏné ÏiÈ vo veºkej ãasti sveta uÏ 

o tak˘ch 10, 15 rokov, ak sa nejako nezakroãí 

Alebo ºudia sú natoºko, ja neviem, ºahostajní, 

alebo ich psychika je taká opantaná 

pasivitou, Ïe ani najväã‰ia hrozba, ktorá 

nad ºuìmi visí, neovplyvní ich du‰u a ich 

vôºu 

Ja sa obávam, Ïe v minimálnej miere. Nedá 

sa povedaÈ, Ïe by sa niã nekonalo, autá uÏ zìaleka 

tak nesmradia ako voºakedy, lebo sú katalyzátory, 

fabriky uÏ tak nesmradia ako kedysi, 

lebo dostali na komíny filtraãné zariadenia, 

takÏe aj keì je komín, tak sa z neho nevalí tak˘ 

prí‰ern˘ smrad ako za star˘ch ãias, a keì idete, 

ja neviem, do RuÏomberka, tak síce ten papier 

e‰te smrdí, ale zìaleka nie tak, ako zapáchal 

voºakedy a dokonca ani vodu nezneãisÈuje 

tak prí‰erne, ako kedysi dlhé roky, a ão sa 

t˘ka Slovnaftu, tak v Àom urobili úÏasné opatrenia, 

keì natiahli pod Slovnaft ‰tvorcové kilometre 

izolaãnej fólie, aby ropa nevnikala do 

pôdy, takÏe po t˘chto zásahoch môÏeme povedaÈ, 

Ïe Dunaj je dnes ãistá rieka a Ïe v Àom plávajú 

Ïivé ryby. Nedá sa teda hovoriÈ, Ïe by sa 

niã nerobilo, ale sú to len príli‰ malé kroky 

vzhºadom na to, Ïe svet je veºk˘ a v mnoh˘ch 

krajinách na Ïivotné prostredie ka‰lú. Poãul 

som, Ïe na mori vym˘vajú tankery morskou 

vodou, priãom sa do mora dostane toºko ropn˘ch 

extraktov, ako keby kaÏd˘ deÀ havaroval 

jeden tanker, ãiÏe táto ignorancia je oveºa ‰kodlivej‰ia, 

ako keì havaruje jeden veºk˘ tanker. 

V‰etci pí‰u o ekologickej katastrofe, ale o tejto 

ºudskej neohºaduplnosti, Ïe morskou vodou 

vym˘vajú tanker, sa takmer nehovorí. 

Vy by ste sa zriekli niektor˘ch prvkov moderného 

pohodlia, keby ste vedeli, Ïe majú 

negatívny dosah povedzme na va‰u dcéru, 

na va‰u manÏelku a na ostatn˘ch va‰ich 

najbliÏ‰ích 

Tak, ako ste to povedali, je to tro‰ku demagogicky 

postavená otázka. Ja si myslím, Ïe 

v˘chodiskom z ekologickej krízy nie je rozhodnutie, 

Ïe odteraz nebudem chodiÈ autom, ale len 

na bicykli, najmä keì si uvedomíme, Ïe autá 

sa budú e‰te viac vyvíjaÈ. Teraz som ãítal, Ïe 

uÏ na budúci rok sa má zaviesÈ do sériovej v˘roby 

elektromobil a Ïe kaÏd˘ ãlovek si ho 

bude môcÈ kúpiÈ, aj keì bude drah‰í. Viem si 

ºahko predstaviÈ, Ïe by som chodil elektromobilom, 

preão nie, veì je to tiché a veºmi príjemné 

jazdenie. Inak v âíne napríklad v‰etci policajti 

chodia po meste len na elektromobiloch, 

ktoré sú tam veºmi roz‰írené, takÏe som 

tam videl stokrát viac elektromobilov, ako u 

nás, lebo tam jazdia na nich nielen policajti, ale 

najmä v centrách miest aj rôzni dopravcovia. 

V tomto sú napríklad ìaleko pred nami. Samozrejme, 

v‰etko stojí peniaze, napríklad v˘roba 

tak˘ch pracích prá‰kov, ktoré by neboli také 

‰kodlivé, ako sú tie dne‰né. Alebo inou dobrou 

moÏnosÈou je, Ïe sa budú vyrábaÈ spotrebiãe s 

niÏ‰ou spotrebou elektriny. Skôr toto je reálne 

cesta k maximálnej ochrane prírody, Ïe sa budú 

vyrábaÈ prístroje, ktoré sú ekologicky ‰etrné, a 

Ïe ich bude ão najviac cenovo prístupn˘ch. 

ËaÏko niekoho obmedziÈ, aby nemal praãku. 

Druhá vec je, keì vidím aj kdekade v mnoh˘ch 

populárnych letoviskách, Ïe hotely so stovkami 

hostí vypú‰Èajú cel˘ ten bordel, ão tam 

vzniká, rovno do mora. Síce vyvedú nejakú 

rúru asi kilometer od pobreÏia, aby to nezasahovalo 

samotn˘ hotel, ale to niã nemení na 

veci, Ïe celé to svinstvo z hotela bez akejkoºvek 

ãistiãky vypustia do mora. V Grécku je to 

napríklad úplne beÏná prax. UÏ povedzme na 

Sardínii, kde som tieÏ bol, je nádherné more, 

lebo tam je vylúãená vec, aby niekto, kto chce 

postaviÈ hotel, nepostavil k nemu aj príslu‰né 

ãistiãky, takÏe vypú‰Èajú do mora len vodu, ktorá 

spæÀa nejaké parametre. Ja si myslím, Ïe prinajmen‰om 

v Európe by uÏ asi nemali dovoliÈ 

postaviÈ hotel bez ãistiãky, a teda aby v‰etok odpad 

len tak vypú‰Èali do vody. Ja si myslím, Ïe 

skôr toto je cesta k ãistote ovzdu‰ia a morsk˘ch 

vôd, neÏ to, Ïe teraz sa, obrazne povedané, 

v‰etci vrátime do jask˘À a budeme tam svietiÈ 

svieãkou. 

UÏ ãi tak, alebo onak, nie je také jednoduché 

zriecÈ sa niektor˘ch vymoÏeností... 

Ja osobne si naozaj nemyslím, Ïe v nejakej 

nadmernej miere zneãisÈujem prostredie, dokonca 

som si dal namontovaÈ aj solárne panely 

– a to dokonca aj bez ‰tátneho príspevku, na 

ktor˘ neviem, ãi mám nárok, ale som si ho neuplatnil, 

a napríklad celé leto máme teplú vodu 

56


& E W 

bez toho, Ïe by sme pouÏívali plyn. Ale na druhej 

strane, keby ste odo mÀa chceli, aby som 

v zime sedel bez kúrenia v chladnej miestnosti 

a aby som si nekúril, tak to odmietnem. Pritom 

aj v tomto prípade musím povedaÈ, Ïe 

som si zateplil dom dvanásÈcentimetrov˘m polystyrénom 

– a opäÈ bez ‰tátneho príspevku, 

ãiÏe izolaãná schopnosÈ tohto môjho domu je 

celkom slu‰ná, a teda v rámci mojich moÏností 

sa snaÏím nieão urobiÈ, aby som ‰etril svoje 

Ïivotné prostredie a svoje okolie, ale asi nie tak, 

Ïe budem chodiÈ len na bicykli a v zime budem 

sedieÈ bez kúrenia. 

Asi som otázku zle zo‰tylizoval, keì máte pocit, 

Ïe aj vás zaraìujem medzi nejak˘ch bezohºadn˘ch 

zneãisÈovateºov. Vôbec nie, preto- 

Ïe vás dlhé roky poznám. Ale nik, ani ja, ani 

vy, jednoducho e‰te stále neÏijeme nejako absolútne 

ekologicky. Usilujeme sa, ale aj tak 

asi nerobíme dosÈ. Veºkú kritiku si nezaslú- 

Ïime, ale nie je ºahké úplne vynechaÈ akékoºvek 

zneãisÈovanie Ïivotného prostredia. 

Ale aj tak nesmieme byÈ príli‰ skeptickí, 

pretoÏe zasa sú niektoré úÏasné moÏnosti, a aj 

sa vyuÏívajú. Akokoºvek to mnoh˘m bude 

znieÈ ãudne a neuveriteºne, ale Slováci si teraz 

stavajú vo veºkej miere domy v Rakúsku, lebo 

je to lacnej‰ie a asi aj z nejak˘ch in˘ch dôvodov 

je tam lep‰ie, neÏ stavaÈ u nás. Jeden môj 

známy mi pred niekoºk˘mi dÀami hovoril, Ïe 

si postavil v Rakúsku dom – a úplne ekologick˘. 

Vlastne nemá zaveden˘ ani plyn a teplo mu 

dodáva zem. Okolo domu má zakopané nejaké 

potrubie – uÏ neviem presne, ako to funguje 

– a vlastne je to na princípe obehového geotermálneho 

ãerpadla, ktoré vyciciava zo zeme 

teplo a tak˘m spôsobom mu vykuruje dom. Îasol 

som, keì mi povedal, Ïe celá jeho celoroãná 

spotreba energie ho vyjde na 20-tisíc korún. 

TakÏe robí sa pokrok aj v tomto smere a to je 

naozaj na úÏitok ãloveka, pretoÏe to je správna 

cesta: budem maÈ teplo, ale v podstate vôbec 

nebudem zneãisÈovaÈ prostredie, lebo vyuÏijem 

prirodzené teplo zemegule. Na druhej 

strane asi je najne‰Èastnej‰ia zase opaãná cesta: 

chcieÈ od ºudí, aby sa vrátili späÈ. Práve naopak, 

ja si myslím, Ïe treba ísÈ dopredu a vyuÏívaÈ 

najmodernej‰ie technológie, ktoré existujú, 

len my sme moÏno tro‰ku konzervatívni 

v tom, Ïe ich nepouÏívame, ba Ïe sa im bránime 

– a zase ‰tát robí moÏno tro‰ku málo pre 

to, aby ºudí motivoval k pouÏívaniu najnov‰ích 

technick˘ch vymoÏeností. E‰te aj teraz tá slávna 

kauza so zatepºovaním skæzla do nejakého 

‰kandálu, keìÏe v‰etky v˘robne boli napojené 

na toho politika, ktor˘ túto vymoÏenosÈ inicioval. 

Treba v‰ak v kaÏdom prípade hºadaÈ moderné 

technológie, solárne panely, zatepºovanie 

kaÏd˘m moÏn˘m spôsobom a pouÏívanie 

kotlov, ktoré majú vysokú efektívnosÈ – to je 

cesta, ako ‰etriÈ Ïivotné prostredie, a nie vracaÈ 

sa k Ïivotu v jaskyni. 

Ste rád, Ïe ste boli v âíne Splnilo sa t˘m nejaké 

va‰e dlhodobé silné Ïelanie Objavili ste 

nieão nové 

Ja som sa uÏ roky chcel ísÈ pozrieÈ do âíny, 

no stretol som sa tam s in˘m, ako som ãakal. 

Ale aspoÀ som bol uveden˘ do reality, ktorú by 

som bez náv‰tevy âíny nespoznal. Ja som ãakal 

tro‰ku viac romantiky, myslel som si, Ïe âí- 

Àania, podobne ako som to videl na Bali, alebo 

napokon e‰te aj vo Vietname alebo v Thajsku, 

tro‰ku Ïijú t˘mi svojimi typick˘mi tradíciami, 

a Ïe ãínsky Ïivot je ãínsky, teda in˘, ako povedzme 

americk˘. Ale zistil som, Ïe veºmi nie 

je. Toho ãínskeho okrem toho, Ïe tam jedia 

hady a chrobáky a ‰korpióny a neviem ão e‰te, 

je uÏ v ich Ïivote veºmi málo. Je to dravo sa rozvíjajúca 

krajina a ekonomika – bohuÏiaº, aj so 

v‰etk˘mi negatívami globalizácie – a podºa 

mÀa nebude dlho trvaÈ, Ïe uÏ sa úplne pominú 

aj nejaké ‰peciality medzi jedlami, a âíÀania 

sa uÏ tieÏ budú stravovaÈ v MacDonaldoch, ktor˘ch 

tam uÏ je, pochopiteºne, dosÈ, alebo v 

KFC, ktoré tam takisto sú, a Ïe to v‰etko bude 

smerovaÈ k tomu, Ïe zanedlho ãlovek nebude 

vedieÈ, ãi je v Bostone alebo v Pekingu. A to 

bolo tro‰ku smutné zistenie. 

Keì spomínate, Ïe tam jedia aj ‰korpióny a 

neviem aké ohavy, ãím to je, Ïe niektoré 

jedlá sa nám zdajú byÈ chutné, a iné zasa nechutné, 

ãi dokonca hnusné Z ãoho vypl˘va 

tento ná‰ diferencovan˘ vzÈah k jedlám 

Neviem, je to asi tradícia, vec zvyku a ãasto, 

samozrejme, aj nutnosti, ako je to povedzme 

v prípade âíny a Vietnamu. Napríklad v severnom 

Vietname jedia aj potkany, ão v juÏnom 

nejedia, a je to asi dané t˘m, Ïe severn˘ Vietnam 

bol kedysi chudobnej‰í ako juÏn˘, takÏe 

tí ºudia, veì im i‰lo o holé preÏitie, tak hºadajú 

akúkoºvek potravu, aby neumreli od hladu, 

ão je vcelku pochopiteºné. No a tie stravovacie 

návyky uÏ ostali. Ale v tom je zase tá ich 

kuchyÀa úÏasná, Ïe si obvykle nájdu tak˘ spôsob 

úpravy jedál, Ïe vlastne vôbec nepociÈujete 

zásadnú odli‰nosÈ ich jedál, a uÏ vôbec nie, 

Ïe to je nieão zlé. Jedli sme tam Ïabu, ale tak 

bola upravená, Ïe ja som ani nevedel, Ïe je to 

Ïaba. Keì som bol zase v Peru, tak som jedol 

morské prasiatko. Samozrejme, v takom prípade 

môÏe byÈ ãloveku ºúto, Ïe – chúìatko – u nás 

to deti zboÏne chovajú v klietkach a tam to jedia, 

ale to je len, povedal by som, psychologick˘ 

rozdiel, a oni to chovajú naozaj na jedenie, 

k˘m my na hranie. To je podobné, ako keby v 

inej krajine boli pobúrení nad t˘m, Ïe my jeme 

u nás kaãice, priãom kaãiatko je také milé 

zvieratko, takÏe by sa ãudovali, ako ho my 

môÏeme jesÈ. LenÏe my pokojne jeme kaãice, 

jeme sliepky, priãom kuriatko je tieÏ milé zvieratko. 

Jedol som aj hada, priãom had má úplne 

ãisté mäso, nie je v Àom ani gram masti, to je 

ako keby ste mali ãistú svieãkovú. Je to v‰etko 

vec zvyku. Môj otec napríklad cel˘ Ïivot nevládal 

zjesÈ ‰pagety, lebo jemu sa zdvíhal Ïalúdok, 

len keì ich videl, lebo mu pripomínali 

dáÏìovky. A ja ‰pagety milujem. 

Máte dobr˘ pocit sám zo seba, Ïe ste prekonali 

aj prirodzenú ºudskú pohodlnosÈ a Ïe ste 

precestovali takmer cel˘ svet od Ázie aÏ po 

JuÏnú Ameriku 

Musím povedaÈ, Ïe mne to dalo asi najviac 

zo v‰etkého, ão som preÏil. Boli to, podºa mÀa, 

najlep‰ie investované peniaze, pretoÏe takéto 

cestovanie ãloveku neuveriteºne otvorí obzor. 

Zrazu sa zaãínate na mnohé dôleÏité veci inak 

pozeraÈ, neÏ dovtedy, proste nie zo Ïabieho 

pohºadu, Ïe u nás je to tak a preto si myslíme, 

Ïe len to je dobré, ão je u nás a na ão sme zvyknutí. 

âlovek sa na svet zaãína pozeraÈ globálnym 

pohºadom, napríklad aj otázka chudoby po 

takomto cestovaní dostane in˘ zorn˘ uhol: keì 

u nás hovoria, Ïe tam a tam, v tom a tom regióne 

je chudoba, tak sa treba ísÈ pozrieÈ inde, 

aká je tam chudoba, a potom zrazu zistíte, Ïe 

tá takzvaná na‰a chudoba aÏ taká prí‰erná nie 

je. A na druhej strane kedysi sme o nieãom, ão 

bolo dobré, hovorievali, Ïe to je Amerika. Ale 

keì prídete do reálnej Ameriky a vidíte na Floride 

tie ich domy, tak sa prestanete ãudovaÈ, 

preão ich ten hurikán odfúkne – lebo to je z takého 

dreva pozbúchané v‰elijak˘mi sadrokartónmi 

a lepenkami, Ïe sa to nemá ako udrÏaÈ: 

keby tam bola normálne betónovaná a murovaná 

budova, tak by ju Ïiaden tajfún neodfúkol. 

Ale oni majú také domce, ktoré by sme my 

oznaãili skoro ako unimobunky. Oni to natrú 

krásne nabielo a celé to vyparádia a potom to 

vyzerá, Ïe oni si tam, v Amerike, Ïijú ako páni. 

A tak na druhej strane Slovák niekedy zistí, Ïe 

Amerika je tu, a nie v Amerike. 

Na kaÏdú túto va‰u cestu ide s vami aj va‰a 

manÏelka. Bez nej by tieto cesty po svete nemali 

tú hodnotu alebo v˘povednú silu, akú 

ju majú s Àou 

Musím povedaÈ, Ïe bez nej by prakticky ani 

neboli realizovateºné: keìÏe ja neviem po anglicky, 

tak by som sa vlastne nikde nevedel dohovoriÈ, 

a ona je teda tá, ktorá vybavuje v‰etko 

na letiskách a v hoteloch a komunikuje za 

nás so svetom. Kvôli tomu sa dokonca zaãala 

uãiÈ aj po ‰panielsky, lebo sme zistili, Ïe vo veºkej 

ãasti sveta, prakticky v celej JuÏnej Amerike, 

sa s angliãtinou veºmi nedá dohovoriÈ. Na 

‰panielãinu uÏ chodí asi piaty rok, takÏe nás uÏ 

v JuÏnej Amerike nepredajú. A naozaj som bol 

na Àu hrd˘, keì sme boli na posvätnom jazere 

Inkov – Titicaca –, kde Ïijú Indiáni, ão b˘vajú 

na plávajúcich ostrovoch. A keì nás viezli 

na ãlne z nejakého rákosia z jedného plávajúceho 

ostrova na druh˘, tak sa vedela s t˘m, ão 

vesloval, normálne rozprávaÈ o v‰etkom moÏnom, 

ão bolo úplne úÏasné, lebo si viem predstaviÈ, 

Ïe inak by sme tam len tak sedeli a ja by 

som sa zdvorilo usmial, potom by sa on usmial, 

potom by ukázal hore, Ïe slnko, a my by sme 

sa zase usmiali, lebo by sme nevedeli, ão hovorí, 

len by sme sa to ako-tak domysleli, a 

zase by sme sa na seba trápne usmievali. A teraz 

sme sa viezli tam niekde v ãertoch v Peru 

na ãlne a zrazu ona sa vie s nejak˘m Indiánom 

dohovoriÈ. Tak to bolo fantastické. Ja rozhodne 

nie som tak˘ veºk˘ jazykov˘ talent, ani 

tak˘ usilovn˘, ako ona, takÏe my z tohto hºadiska 

– najmä poãas na‰ich ciest – Ïijeme v 

symbióze: ja zarábam peniaze na cesty, a ona 

zaruãene dáva svoje jazykové schopnosti, ktoré 

umoÏÀujú, aby sme vôbec na niektoré miesta 

i‰li, lebo so slovenãinou – a to je, samozrejme, 

moja ìal‰ia skúsenosÈ – sa ãlovek ìaleko 

nedostane. 

V súvislosti s okrúhlym v˘roãím udalostí, 

ktoré v novembri 1989 podstatne zmenili 

spôsob vládnutia na Slovensku a v celom 

âesko-Slovensku, mnohí aktívni úãastníci 

spomínajú na to, ão sa odohralo, a do svojich 

spomienok vkladajú svoje pohºady na 

kºúãové situácie. Niektorí títo pamätníci s nevôºou 

hovoria o vtedaj‰om slovenskom nacionalizme. 

Málokto v‰ak uvaÏuje nad t˘m, 

aspoÀ ja o tom neviem, Ïe by uvaÏoval, ãi nezapôsobil 

negatívne aj ãesk˘ ‰ovinizmus a 

ãeské úsilie získaÈ v˘hodnej‰iu pozíciu vo federácii 

na úkor Slovenska. Aké sú v tomto 

zmysle va‰e spomienky 

V tom ãase, keì sa toto odohrávalo, som ro- 

57


& E W 

bil rozhlasov˘ program Dere‰, a vtedy som napísal 

do jedného dialógu – a uÏ asi nevymyslím 

niã múdrej‰ie, ako som vtedy povedal – Ïe ten 

vzÈah bol tak˘, ako keì dieÈa dospieva a chce 

sa osamostatniÈ. âiÏe obidvaja majú svoju 

pravdu, aj ten rodiã má svoju pravdu, keì povie: 

Tak toto je vìaka za to, Ïe som Èa vychoval 

Teraz jednoducho odíde‰ odo mÀa a koniec... 

Lebo ten rodiã je egoista a chcel by, aby 

to jeho decko zostalo pri Àom stále... A na druhej 

strane je decko, ktoré si logicky chce vytvoriÈ 

vlastné hniezdoãko a uÏ nechce byÈ s t˘mi 

svojimi rodiãmi, aj keì im je vìaãné za v‰elião, 

ão pre neho urobili. Napriek tej vìaãnosti 

nechce v‰ak ÏiÈ so svojimi rodiãmi donekoneãna. 

A aj to rozdelenie âesko-Slovenska bolo 

nieão takéto. PretoÏe nehovorme si, Ïe âesi a 

Slováci sú bratské národy, teda Ïe poãas spoloãného 

‰tátu nimi boli. Keì vzniklo âeskoslovensko, 

tak to bratské národy neboli: ãesk˘ národ 

bol naozaj nepomerne vyspelej‰í, ako bol 

slovensk˘, ãiÏe tam skutoãne bol skôr vzÈah rodiãa 

a dieÈaÈa. Napokon, preão sem chodili 

sem ãeskí uãitelia uãiÈ No lebo slovensk˘ch 

nebolo. Alebo ich bolo Ïalostne málo. âesi 

sem chodili vlastne ako v˘pomoc, ão sa aj podarilo, 

pretoÏe vìaka pomoci ãeského národa 

slovensk˘ národ vyspel alebo dospel. Ale v jednom 

momente si Slováci povedali, Ïe chcú ísÈ 

svojou cestou a pri tom práve vznikli tie nepekné 

veci, ktoré nám vyãítali âesi, a my zasa âechom. 

Ja si myslím, Ïe dnes rozdelenie âeskoslovenska 

uÏ nikto nespochybÀuje a Ïe, v podstate, 

ani neexistuje Ïiadna relevantnej‰ia sila, 

ktorá by sa doÏadovala obnovenia âeskoslovenska. 

To, Ïe sme sa rozi‰li, myslím si, veºmi 

zlep‰ilo ãesko-slovenské vzÈahy t˘m, Ïe 

vlastne kaÏd˘ si Ïijeme na svojom piesoãku a 

nehovoríme, Ïe âesi nás okrádajú, a zasa âesi, 

Ïe doplácajú na Slovákov. Je to v podstate ãisté 

a preto aj vzÈahy medzi âechmi a Slovákmi 

sú vynikajúce a bodaj by boli v‰etky vzÈahy 

medzi národmi také, ako sú práve medzi âechmi 

a Slovákmi. 

Ja keì ãítam tieto spomienky a keì sám 

spomínam na to, ako sme sa schádzali e‰te 

v spoloãnom ‰táte generálny riaditeº ·tefko, 

ìal‰í ãlen vedenia SRo Michal Berko a ja 

kaÏd˘ mesiac na tzv. riaditeºskej rade so 

‰éfmi federálneho a âeského rozhlasu, tak 

si vÏdy musím uvedomiÈ, Ïe pri komplikovan˘ch 

vzÈahoch s kolegami z Prahy nehrala 

jedinú úlohu ãeská „nadvláda“, ale aj 

ochota Slovákov podriaìovaÈ sa alebo niekedy 

aÏ poniÏovaÈ. ·tefko bol veºmi vyspel˘ 

manaÏér, a keì ho poãas smutne slávnej 

novembrovej noci 1994 po nástupe Vladimíra 

Meãiara cez noc do rána vyhodili, bol to 

naozaj nepochopiteºn˘ omyl niektor˘ch mocou 

opit˘ch meãiarovcov. Hoci sme pôsobili 

proslovensky, âesi sa ani raz neodváÏili povedaÈ, 

Ïe sme nacionalisti, ako sa to vtedy – 

a nielen z ãeskej strany – ãasto dialo. Usilovali 

sme sa ão najpremyslenej‰ie a najzmysluplnej‰ie 

práva Slovenského rozhlasu, a 

teda aj slovensk˘ch obãanov, chrániÈ, Pra- 

Ïania z nás hlupákov nerobili, lebo sme ich 

dobr˘mi argumentmi zväã‰a presvedãili, Ïe 

na‰e poÏiadavky sú oprávnené. Preto je nezmyselné, 

keì mnohí poprední slovenskí 

politici toho obdobia stále hovoria len o slovenskom 

nacionalizme, ale robia z môjho 

pohºadu závaÏnú chybu, keì práve viacerí 

z nich neskúmajú sami seba a najmä to, ãi 

ich malá citlivosÈ pri rie‰ení ãesko-slovensk˘ch 

vzÈahov a na oprávnené nároky obãanov 

SR nevyprovokovala to, ão oznaãili za 

nacionalizmus. A tak isto neskúmajú, ãi prezident 

Havel, ktorého sme si váÏili a dodnes 

váÏime ako hádam ‰iroko-ìaleko jediného 

kvalifikovaného reprezentanta „ãistej politiky“, 

v najzávaÏnej‰ích otázkach fungovania 

federácie nezlyhal. Slovenskí prohavlovci 

nevedeli presvedãiÈ prezidenta, Ïe v Prahe 

veºmi jednostranne ovplyvÀujú spoluna- 

Ïívanie Slovákov a âechov nielen slovenskí 

nacionalisti, ale aj ãeskí a presnej‰ie praÏskí 

‰ovinisti. 

Ja si myslím, Ïe Václav Havel vyrastal dosÈ 

pod vplyvom masarykovského ãecho-slovakizmu, 

ktor˘ vlastne bol vedomou a v zásade 

pozitívnou lÏou, keì vznikal spoloãn˘ ‰tát, 

lebo bez tejto lÏi by âeskoslovensko vôbec nebolo 

b˘valo vzniklo. Svetové mocnosti by po 

prvej svetovej vojne nikdy neboli súhlasili s 

t˘m, aby pre cirka tri milióny Slovákov vznikal 

‰tát, a to isté platí aj o ‰táte pre 5 miliónov 

âechov. Tak si Masaryk so ·tefánikom museli 

vymyslieÈ loÏ, Ïe existuje jednotn˘ ãeskoslovensk˘ 

národ, ktor˘ má osem miliónov obãanov, 

a aÏ potom mocnosti povedali: No dobre, 

keì vás je osem miliónov, tak si majte ‰tát! Ale 

to nebola pravda, Ïe existoval ãeskoslovensk˘ 

národ – a oni to v‰etci vedeli, Ïe to nie je 

pravda. Veì Slováci a âesi mali aj oddelené dejiny, 

my, Slováci, sme boli súãasÈou Uhorska, 

âesi boli súãasÈou Rakúska, preto sme prakticky 

ani nemali Ïiadne spoloãné dejiny, alebo len 

veºmi málo situácií by sme mohli zaradiÈ do 

spoloãn˘ch dejín. Len potom sa stalo to, ão uÏ 

je zlé, Ïe niektorí uverili tomu klamstvu a urobili 

z neho pravdu, takÏe potom sa uÏ naozaj 

dlho hovorilo o ãeskoslovenskom národe, ba 

boli aj v‰elijaké uãebnice ãeskoslovenãiny a 

podobné nezmysly. A tro‰ku mám pocit, Ïe 

Václav Havel pod vplyvom tohto ãechoslovakizmu 

sa stále nachádza. Dlho, myslím, nevedel 

pochopiÈ – a moÏno e‰te stále nevie –, Ïe 

âesi a Slováci sú dva národy s rôznou úrovÀou 

kultúrnosti vo svojom v˘voji a keì jeden národ 

dospeje – opakujem, v prípade slovenského 

národa sa to stalo z veºkej miery vìaka pomoci 

ãesk˘ch intelektuálov, a nebyÈ ãesk˘ch intelektuálov, 

tak slovensk˘ národ buì nedozreje 

nikdy, alebo dozreje omnoho neskôr, lebo kto 

by nám bol pomáhal, Maìari, alebo Rakú‰ania 

– ãiÏe, keì národ dozreje, chce byÈ samostatn˘. 

To nemoÏno naz˘vaÈ nacionalizmom, ak 

dospel˘ národ chce maÈ vlastn˘ ‰tát. Do‰lo k 

tomuto prí‰ernému omylu, Ïe vo chvíli, keì slovensk˘ 

národ chcel uplatniÈ svoje prirodzené 

právo, mnohí âesi to zaãali naz˘vaÈ nacionalizmom. 

Priãom obãas to skæzlo aÏ do roviny 

pocitov koloniálnej mocnosti, ãiÏe nieão podobné 

ako pociÈovali Angliãania voãi Indii: 

oni aÏ tak milovali Indiu, Ïe ju chceli maÈ pre 

seba. A analógia s Britániou verzus India – je 

dosÈ presná, lebo v Indii nikdy neexistovali nejaké 

veºké sentimenty za Britskou rí‰ou, ale v 

Anglicku sú veºké sentimenty Indiou. Aj tu sa 

skôr objavujú sentimenty za âeskoslovenskom 

na ãeskej strane neÏ na strane slovenskej. V âechách 

rôzni pesniãkári pí‰u songy, ako rozbili, 

zrejme Slováci, hymnu, a Ïe „my máme 

rádi slovenské Táátry a máme rádi hezká slovenská 

dûvãata,“ ão je skôr sentiment koloniálnej 

rí‰e za stratenou kolóniou. Na‰Èastie tieto 

nálady sú uÏ veºmi na ústupe a existovali skôr 

krátko pred rozdelením a tesne po Àom. 

Niektorí ºudia sa zdráhajú oznaãiÈ novembrové 

udalosti, ktoré radikálne zmenili reÏim, 

za revolúciu. Vy máte nejaké vyhranené pomenovanie 

pre vtedaj‰ie zmeny, alebo vám 

staãí to jedno slovo Keì poviete novembrová 

revolúcia, hneì viete, o ão ide, nie 

Tak vieme, o ão ide, ale t˘m, Ïe som potom 

o tom ãítal rôzne knihy, úplná jednoznaãnosÈ 

sa mi z toho vytratila, pretoÏe bolo tam niekoºko 

podozriv˘ch okolností. Dnes uÏ napríklad 

vieme, Ïe m⁄tvy ‰tudent ·míd, ktorého smrÈ 

vtedy vlastne vytiahla ºudí do ulíc pod heslom, 

Ïe „deti si zabíjaÈ nenecháme“, bol agent ·tB 

Îivãák, ktor˘ musel vedieÈ – a aj to vedel –, akú 

náladu to vyvolá, Ïe keì bude predstieraÈ 

m⁄tveho ‰tudenta zabitého komunistickou políciou. 

Napokon, aj na ãele ‰tudentov, ktorí 

i‰li po Národnej triede a ktor˘ch potom surovo 

zbili, tieÏ vraj kráãali nejakí e‰tébáci, ktorí 

ich doviedli presne tam, kde ich esenbáci 

zmlátili. Zhodou okolností bola v tom dave aj 

sesternica mojej manÏelky a tá nám neskôr 

hovorila, Ïe oni by boli najrad‰ej v‰etci poutekali, 

ale tí policajti ich prosto obkºúãili a úniku 

nebolo. 

A to v‰etko sa dialo v deÀ, v deÀ v˘roãia zavraÏdenia 

medika Jana Opletala. Ten sa v roku 

1939 zúãastnil na veºkej protinacistickej demon‰trácii, 

kde ho váÏne zranili a on zakrátko 

zomrel. Tento deÀ sa slávil aj za komunizmu, 

a práve v tak˘to deÀ komunisti si dávali veºmi 

pozor, aby niã také neurobili, ão by sa dalo vysvetliÈ 

proti nim. A keì to predsa urobili 17. novembra, 

tak to nemohla byÈ náhoda. Ja osobne 

si myslím, Ïe gorbaãovovské vedenie v 

spolupráci s progorbaãovovsk˘mi zloÏkami 

KGB chceli zvrhnúÈ vtedaj‰í komunistick˘ jake‰ovsk˘ 

reÏim a toto zorganizovali. Ak si 

e‰te pamätáte prvé heslá, tak tie boli: „Dubãek 

na hrad!“ Tam nebolo o Havlovi ani slova. AÏ 

potom v istom momente toho pripravovaného 

‰tátneho prevratu, alebo ako by sme to nazvali, 

sa to niekde zlomilo a namiesto „Dubãek na 

hrad!“ sa objavilo „Havel na hrad!“. âiÏe vtedy 

sa to t˘mto reformn˘m komunistom alebo 

ão to boli – gorbaãovovskí perestrojkovci – vymklo 

nejako z rúk. âi uÏ v tom hrali zase úlohu 

nejaké iné rozviedky, to ÈaÏko povedaÈ, ale 

vtedy sa to vlastne zmenilo zo socialistickej revolúcie, 

ktorá mala zachovaÈ socialistick˘ re- 

Ïim, len – ako sa vtedy hovorilo – v posunutej 

polohe ako socializmus s ºudskou tvárou, a 

vtedy sa to zmenilo na, takpovediac, koniec komunizmu. 

Údajne prv˘, kto vyslovil tézu, Ïe 

treba zru‰iÈ IV. ãlánok ústavy o vedúcej úlohe 

Komunistickej strany, bol Milan KÀaÏko, tvrdil 

mi to Stano Danãiak, ktor˘ sa vtedy dosÈ úzko 

pohyboval okolo VPN – a Ïe keì to Havel poãul, 

skoro vraj z nôh spadol, lebo to bolo také, 

ako keby ste pri‰li do katolíckeho kostola a povedali, 

Ïe Pán Boh neexistuje. âeské Obãianske 

fórum malo skôr taktiku postupného zvy- 

‰ovania poÏiadaviek, ale to, Ïe by sa malo zaãaÈ 

zru‰ením vedúcej úlohy KSâ, to bol ‰ok. 

Priznám sa, Ïe aj ja, keì som to vtedy poãul, 

tak som si hovoril: „Ten sa zbláznil, v‰ak ho zavrú!“ 

Dnes nám to pripadá beÏné, ale vtedy to 

znelo naozaj tak, ako som povedal s t˘m kostolom. 

Údajne je to teda KÀaÏkova zásluha, Ïe 

sa vyslovila zásadná vec o zru‰ení IV. ãlánku 

ústavy. To si dne‰ní mladí ani nevedia predsta- 

58


& E W 

viÈ, aká to bola vtedy principiálna zásada: na 

vedúcej sile Komunistickej strany vtedy stál 

cel˘ reÏim, lebo vtedy nerozhodovala vláda alebo 

parlament, tie boli len také bábky, také predæÏené 

ruky, ktoré splnili rozhodnutia Komunistickej 

strany. âiÏe keì KÀaÏko do‰iel s touto 

tézou, tak vtedy nastala vlastne uÏ demokratická 

zmena. Dovtedy to bol len komunistick˘ 

prevrat v rámci komunistického reÏimu. 

TakÏe aj z va‰ich slov vypl˘va, Ïe by sme to 

mali naz˘vaÈ novembrov˘ prevrat... 

No minimálne to malo dve fázy: prvá fáza 

bol prevrat organizovan˘ pravdepodobne gorbaãovovskou 

komunistickou tajnou sluÏbou v 

súãinnosti s na‰imi zloÏkami ·tB, teda t˘mi, 

ktorí tieÏ uÏ videli, Ïe jake‰ovsk˘ reÏim je neudrÏateºn˘, 

ale druhá fáza bola, keì sa to zlomilo 

a zrazu z „Dubãeka na hrad!“ sa stalo „Havel 

na hrad!“ To uÏ bolo odstránenie reÏimu, 

ale do akej miery to máme naz˘vaÈ „revolúciou“, 

to naozaj neviem, lebo veì ak si spomínate, 

na tribúnach sa nikde nehovorilo o privatizácii 

alebo Ïe fabriky budú v súkromn˘ch rukách. 

Zaznievali tam skôr otázky, preão, ja 

neviem, si komunistickí funkcionári dajú deti 

voziÈ do ‰koly ‰estotrinástkou, alebo preão ich 

manÏelky vyuÏívajú podnikové rekreaãné zariadenia 

vo väã‰ej miere ako beÏní pracujúci, 

alebo preão Biºak b˘va vo vile, a nie v PetrÏalke 

v paneláku. Toto boli postuláty, ktoré zneli 

z tribún. 

SúãasÈou mnoh˘ch vidieckych obcí a miest 

sú aj osady, v ktor˘ch b˘vajú Rómovia. Rómovia 

Ïijú v absurdn˘ch sociálnych a hygienick˘ch 

podmienkach – ale na druhej strane 

niektorí z nich útoãia najmä na bezbrann˘ch 

star‰ích Slovákov. A aj ich zabíjajú 

alebo ÈaÏko zraÀujú. V niektor˘ch médiách 

sa objavila takáto struãná charakteristika situácie 

v ·ari‰sk˘ch Michaºanoch, kde sa na 

zaãiatku augusta stretli v‰etky ‰tyri zainteresované 

skupiny, Rómovia, slovenskí domáci 

obyvatelia, Slovenská pospolitosÈ a napokon 

aj polícia: „ªudia na strane slovensk˘ch 

nacionalistov! Polícia na strane cigánskych 

kriminálnikov!“ 

Ja som to v‰etko veºmi pozorne sledoval, 

lebo – myslím si – hoci to moÏno tak ani nevyzerá 

– je to jeden z najzávaÏnej‰ích momentov, 

ktoré sa tu udiali za posledné roky a 

moÏno aj desaÈroãia, pretoÏe reálne tu môÏe 

dôjsÈ k prudkému vzostupu hnutia, ktoré bolo 

doteraz prakticky na okraji spoloãnosti. Kotleba 

a jeho PospolitosÈ sa síce najmä v médiách 

spomínali, ale nikdy nezískali, pokiaº viem, ani 

pol percenta nejak˘ch sympatizantov. A teraz 

sa môÏe paradoxne staÈ to, Ïe minimálne na komunálnej 

úrovni získajú niekoºko starostov, 

lebo sºúbia, Ïe oãistia mestá od Rómov. A ako 

uspejú v parlamentn˘ch voºbách, to sa ani nedá 

predpokladaÈ, ale môÏeme tu‰iÈ, Ïe tam, kde je 

rómska komunita, tak tá nerómska bude z veºkej 

ãasti voliÈ Kotlebu a jeho stranu, ktorú tento 

líder Pospolitosti mieni zaloÏiÈ. Mne to stra‰- 

ne pripomína Hitlerov nástup k moci, lebo Hitler 

– keìÏe nemeck˘ národ neboli takí blázni, 

ak˘ch z nich neskôr robili – tieÏ nepredstúpil 

s nejak˘mi plánmi na vraÏdenie, ale do‰iel s 

plánom na poriadok, ktor˘ v tom ãase v Nemecku 

nebol. A Kotleba tieÏ prichádza s t˘m, 

Ïe chce, aby bol poriadok a, samozrejme, ÈaÏko 

vyãítaÈ obyvateºom ·ari‰sk˘ch Michalian, 

Ïe chcú poriadok, lebo naozaj je pravda, Ïe vyãíÀanie 

rómskej komunity tam musí byÈ asi prí- 

‰erné, také prí‰erné, Ïe to si my tu v Bratislave 

ani nevieme predstaviÈ: tam nemôÏu veãer 

vyjsÈ na ulicu, nemôÏu nikde niã nechaÈ, lebo 

hneì im v‰etko ukradnú a zniãia, a dokonca 

tam do‰lo aj k vraÏde kvôli pár korunám. To 

v‰ak svedãí o tom, Ïe pokiaº táto normálna demokratická 

spoloãnosÈ, alebo ako by sme ju nazvali, 

niã nebude robiÈ s rómskou kriminalitou, 

tak ako na tácke dá voºn˘ priestor hnutiam 

typu slovenskej Pospolitosti, ktorá ho veºmi 

rada okamÏite obsadí a môÏe ho obsadiÈ tak 

r˘chlo, Ïe sa v‰etci budeme ãudovaÈ, ão sa to 

vlastne stalo. To, ão sa odohralo v Nemecku, 

Ïe tam vtedaj‰ie mocnosti dopustili reparáciami 

takú biedu a tak˘ neporiadok, chaos a morálny 

úpadok, ak˘ nikde inde vtedy nebol, bolo 

prvotnou príãinou, preão sa tam Hitler dostal 

k moci. Keby tam bolo dobre a keby fungovali 

poriadok a morálka, tak Hitler nemá nijakú 

‰ancu. 

A nekomplikuje situáciu slovenskej vlády 

povedzme aj pokrytectvo, ktoré vládne v 

celej demokratickej Európe, a teda aj v Európskej 

únii, keì sa takmer nemôÏe povedaÈ 

ani len spojenie rómska kriminalita, aby 

nikto neuráÏal Rómov za to, Ïe nejako v 

negatívnom zmysle zv˘razÀuje ich etnickú 

skupinu LenÏe naozaj nie sú v‰etci ºudia 

rovnakí a asi je v záujme veci exaktne charakterizovaÈ 

rôzne ºudské skupiny. 

Ja si myslím, Ïe naozaj treba veci pomenovaÈ 

prav˘m menom, a keì je to rómska kriminalita, 

tak treba povedaÈ, Ïe je to rómska kriminalita, 

lebo keì to nepovieme, tak je to farizejstvo. 

Za to, Ïe niekto povie o niekom, Ïe 

je Cigán, tak to je proste hneì nejak˘ preãin, 

ale ten obrovsk˘ problém, ktor˘ tu je a vypl˘va 

z problematickej koexistencie s Rómami, 

nikto nerie‰i, kaÏd˘ od toho uteká. To je v‰ak 

práve to nebezpeãné, to je to stra‰né, Ïe takto 

sa otvárajú dvere extrémistick˘m hnutiam. 

Ako môÏe niekto vyãítaÈ obãanom ·ari‰sk˘ch 

Michalian, Ïe chcú normálne ÏiÈ, alebo, ja neviem, 

obyvateºom Letanoviec, KeÏmarku a 

kde v‰ade takáto silná rómska komunita Ïije 

pokope Kto môÏe obyvateºom Krompách zazlievaÈ, 

Ïe chcú normálne ÏiÈ, Ïe nechcú, aby 

sa museli báÈ pustiÈ von svoje dieÈa, lebo by ho 

mohli prepadnúÈ, alebo sa nechcú báÈ, Ïe im 

ukradnú alebo zniãia auto. ªudia v t˘chto mestách 

tieÏ majú právo na normálny Ïivot. A potom 

som sa tam doãítal v jednom ãlánku, Ïe v 

celom sabinovskom okrese existuje jedna, slovom 

i písmom jedna policajná hliadka na cel˘ 

okres, ãiÏe keby sa nieão dialo a niekto by zavolal 

na policajnú stanicu, tak policajti dôjdu 

najskôr ak za ‰tyri hodiny a to, ão tam potom 

e‰te vykonajú, to ani nechcem poãuÈ. TakÏe sa, 

samozrejme, nemoÏno ãudovaÈ obãanom v ·ari‰sk˘ch 

Michaºanoch, ak sa oborili na policajtov, 

Ïe zrazu dôjde do ich dediny tisíc policajtov, 

ale keì bolo treba nieão u nich ochrániÈ, 

tak nebol ‰iroko-ìaleko ani jeden... Ja si dokonca 

myslím, Ïe moÏno by bolo dobré sa zamyslieÈ 

– ako voºakedy bola pomocná stráÏ VB – 

aj nad nejakou pomocnou stráÏou polície, v 

ktorej by neboli platení ºudia, len by mali nejaké 

právomoci a mohli by byÈ medzi nimi aj 

príslu‰níci z rómskej komunity. Napríklad som 

v tom ãlánku ãítal, Ïe tam ukradli televízor nejakí 

15-roãní v˘rastkovia a potom tam pri‰iel 

tréner futbalového muÏstva a poÏiadal svojich 

hráãov, aby oznaãili t˘ch, ktorí to vykonali. 

A on im zobral ten televízor a dokonca ich 

e‰te aj akoÏe prefackal. TakÏe naozaj ani tí Rómovia 

nie sú v‰etci zlí a nie sú v‰etci kriminálnici, 

ono aj im niektor˘m moÏno záleÏí na 

tom, aby obec nemala zlé meno, a tobôÏ v tejto 

situácii. Ak v‰ak bude rómska kriminalita 

pokraãovaÈ v takej miere a tak˘m tempom, 

ako teraz, tak sa zradikalizujú pomery medzi 

bielou, ãiÏe slovenskou skupinou, a medzi Rómami, 

Ïe to uÏ nik neutí‰i, a potom najväã‰ie 

problémy budú maÈ – ako vidno v Maìarsku 

– práve Rómovia. Tam, u na‰ich susedov, uÏ 

dochádza dokonca aj k vraÏdám Rómov. Tak- 

Ïe keì tá provokácia Rómov bude pokraãovaÈ 

a naìalej budú páchaÈ kriminalitu bez ak˘chkoºvek 

zábran, tak naozaj Kotleba a jemu podobní 

budú maÈ dvere otvorené aj s ich metódami, 

o ktor˘ch doteraz e‰te vôbec netu‰íme. 

To uÏ nebudú len pochody, to budú proste 

úplne iné aktivity a úrady nebudú vedieÈ niã 

urobiÈ, lebo – uvidíte – na komunálnej úrovni 

Kotlebovci obsadia veºkú ãasÈ verejnej správy. 

Budú maÈ moÏno 40 %. Samozrejme, aby sme 

boli úplne objektívni, musíme dodaÈ, Ïe postavenie 

Rómov tieÏ nie je jednoduché, keì oni 

vlastne nemajú z ãoho ÏiÈ, takÏe ich kradnutie 

je skutoãne ãasto motivované pudom sebazáchovy. 

A tak uÏ tu niekde, na tomto bode, by 

mal nastúpiÈ ‰tát, aby na‰iel úãinn˘ spôsob, ako 

umoÏniÈ Rómom preÏiÈ aj bez toho, aby kradli, 

lebo oni, obávam sa, ãasto kradnú naozaj 

preto, aby neumreli od hladu. 

A keì hovoríte o t˘ch vysok˘ch percentách, 

ktoré by mohol Kotleba so svojimi spolupracovníkmi 

získaÈ – nezaslúÏia si Dzurinda, 

Fico a ìal‰í najslávnej‰í politici, aby sa im 

toto stalo s ich p‰trosou politikou Aby ich 

teda Kotleba porazil alebo aspoÀ vytlaãil z 

popredn˘ch miest Iná vec na druhej strane 

je, ãi si zaslúÏia obãania Slovenska, aby 

to bol práve pán Kotleba, kto sa cez súãasn˘ch 

pasívnych alebo aj pohodln˘ch politikov 

pretlaãí do popredia 

Práve preto by si naozaj mali uvedomiÈ tí politici, 

ão sú pri moci alebo ão sa chcú k nej vrátiÈ, 

Ïe strunu moÏno napínaÈ len do istej miery, 

lebo v niektorom momente zrazu – a moÏno 

neãakane – praskne, pretoÏe sa nedá donekoneãna 

skú‰aÈ, ão e‰te ºudia vydrÏia. A keì to 

praskne, tak môÏe dôjsÈ k masakre, pri ktorej 

sa mnohí ºudia naozaj vyvraÏdia. A potom sa 

budeme ãudovaÈ, ão sa to vlastne stalo, preão 

tí mierumilovní ºudia siahli po zbrani. Tá situácia 

tam, na v˘chodnom Slovensku, je naozaj 

prí‰erná, ja to tro‰ku poznám, lebo v rámci re‰- 

titúcií sme dostali nejaké pozemky okolo Letanoviec 

a Spi‰sk˘ch Toma‰oviec a tam, ako 

viem, poºnohospodárske druÏstvo vlastne niã 

nemôÏe robiÈ, lebo v‰etko, ão zasadia, je okam- 

Ïite rozkradnuté. Sadia len také plodiny, ktoré 

sa nedajú zjesÈ. TakÏe treba chápaÈ aj tamoj- 

‰ích obyvateºov, Ïe takto nechcú ÏiÈ. A aj Rómov, 

Ïe nechcú zomrieÈ od hladu. Len kto tento 

rozpor vyrie‰i skôr, neÏ dôjde k veºkej tragédii 

S Oliverom Andrásym 

uvaÏoval Ernest Weidler 

59

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E 

Karty do Ïupn˘ch 

a parlamentn˘ch volieb 

sa postupne odkr˘vajú 

Pred uÏ tretími voºbami do vy‰‰ích samosprávnych 

krajov (2001 a 2005) ne‰kodí si 

pripomenúÈ niekoºko zaujímav˘ch a vlastne 

aj signifikantn˘ch ãísel. Prvého kola prv˘ch 

volieb v roku 2001 sa zúãastnilo 26 percent 

voliãov, v druhom kole prv˘ch volieb, keì sa 

volili predsedovia vy‰‰ích územn˘ch celkov, 

poãet voliãov klesol na 22 percent. 

Spomínan˘ trend pokraãoval aj v roku 

2005 – poslancov samosprávnych krajov volilo 

o 300-tisíc voliãov menej (z 1 077 828 

klesol poãet na 771951 voliãov), keì sa prvého 

kola volieb zúãastnilo 18 percent oprávnen˘ch 

osôb voliÈ. V druhom kole, keì sa volili 

iba Ïupani, pri‰lo k volebn˘m urnám o ìal- 

‰ích 300-tisíc voliãov menej – úãasÈ bola tesne 

nad hranicou 11 percent (474-tisíc voliãov). 

Zdá sa, Ïe ãísla vypovedajú o jednom – 

obyvatelia samosprávnych krajov nepovaÏujú 

svoju úãasÈ vo voºbách do orgánov VÚC 

za mimoriadne zmysluplnú (porovnateºne 

nízka úãasÈ je uÏ len v eurovoºbách, ktor˘ch 

sa v tomto roku zúãastnilo takmer dvadsaÈ 

percent voliãov). 

Klesajúca úãasÈ je napokon typická pre 

v‰etky slovenské voºby – rozdiel je iba v 

úrovni, na akej je tento pokles zreteºn˘. Fakticky 

sa vytvorili dve kategórie volebn˘ch aktov 

– v prvej sú voºby do NR SR (1990 – 

95,39, 1992 – 84,20, 1994 – 75,65, 1998 – 

84,24, 2002 – 70,06, 2006 – 54,67) dvojkolové 

prezidentské voºby (1999 – 73,89 a 

75,45, 2004 – 47,94 a 43,50, 2009 – 43,63 a 

51,67), a voºby do samosprávy obcí (2002 – 

49,51, 2006 – 47,65), kde úãasÈ neklesla pod 

40 percent, a v tej druhej voºby do Európskeho 

parlamentu (2004 – 16,96, 2009 – 19,64) 

a do samosprávnych krajov (v˘sledky sú v 

úvode textu), kde sa dvadsaÈpercentná hranica 

stáva váÏnou v˘zvou. 

Situácii nenapomohli ani volebné koalície 

kríÏom-kráÏom, zahmlievajúce zmysel politickej 

ãinnosti ako programovej a principiálnej 

aktivity. Ak si uvedomíme a skonkrétnime 

politické pozadie aspoÀ ôsmich Ïupanov 

– Vladimír Bajan (nezávisl˘ kandidát), Tibor 

Miku‰ (ªB, ªS-HZDS, P SNS, ZSNS), Pavol 

Sedláãek (ANO, ªS-HZDS, P SNS, ZSNS), 

Milan Belica (ASV, KSS, ªB, ªS-HZDS, P 

SNS, ZSNS), Juraj Blanár (ANO, HZD, SNS, 

Smer), Milan Murga‰ (HZD, KDH, SNS, 

Smer, SZS), Peter Chudík (HZD, SNS, Smer) 

a Zdenko Trebuºa (HZD, Smer) –, musí byÈ 

jasné, Ïe obãanovi zostáva dosÈ nepochopiteºné, 

ako a na základe ak˘ch kritérií a hodnôt 

sa vlastne robí politika na strednej úrovni. PokúsiÈ 

sa zaznamenaÈ politickú príslu‰nosÈ na 

úrovni kandidatúry poslancov je nad rámec 

akokoºvek rozsiahleho textu – priãom samostatnou 

kapitolou by boli nezávislí kandidáti, 

ktorí v posledn˘ch voºbách získali takmer 

desaÈ percent poslaneck˘ch mandátov. IsteÏe, 

stranícke vedenia tvrdia, Ïe politika v regiónoch 

sa odli‰uje od politiky na celoslovenskej 

úrovni, faktom v‰ak je, Ïe ak napríklad v Národnej 

rade „si idú po krku“ tí istí poslanci, 

ktorí dohodujú spojenectvá v jednotliv˘ch 

samosprávnych krajoch, strácajú principiálne 

súboje vo vrcholovej politike do veºkej 

miery dôveryhodnosÈ – a je obãanom viac ako 

jasné dávnej‰ie tvrdenie, Ïe politika je predov‰etk˘m 

o záujmoch. A celkom nechápu, preão 

by túto dichotómiu sºubov a ãinov mali 

podporovaÈ vo svojom voºnom ãase. T˘m 

skôr, ak sa im celkom nedarí pochopiÈ zmysluplnosÈ 

politiky na úrovni samosprávnych 

krajov a nie je im celkom jasné, ãomu sa venujú 

predsedovia a poslanci samosprávnych 

krajov. 

Tohtoroãné voºby do samosprávnych krajov 

majú navy‰e v porovnaní s minulosÈou 

e‰te jeden nezanedbateºn˘ hendikep – budú uÏ 

tretími voºbami v tomto supervolebnom roku 

– a ak zapoãítame dve kolá prezidentsk˘ch 

volieb, pôjde o ‰tvrt˘ a piaty volebn˘ akt, ão 

je dosÈ aj na takého obyvateºa Slovenska, 

ktor˘ povaÏuje voºby za obãiansku povinnosÈ 

a nie za otravné rozhodnutie bez väã‰ieho 

zmyslu. 

Na obranu obãanov Slovenska sa dá povedaÈ, 

Ïe priveºmi im záujem o tieto voºby neuºahãili 

ani samotní poslanci a predsedovia samosprávnych 

krajov, ktor˘m sa ani v druhom 

funkãnom období nepodarilo dostaÈ do povedomia 

väã‰iny obãanov ako relevantn˘ch a 

kompetentn˘ch predstaviteºov jednej úrovne 

spravovania vecí verejn˘ch. 

Îupné voºby v sebe nesú aj niekoºko bezprecedentn˘ch 

trendov – najhlavnej‰ím a najviditeºnej‰ím 

poznatkom tohto predvolebného 

obdobia je postupná izolácia Slovenskej 

národnej strany jej dvoma koaliãn˘mi partnermi. 

Smer-SD a ªudová strana-HZDS tvoria 

volebnú dvojiãku takmer vo v‰etk˘ch krajoch 

– v˘nimkou sú odli‰ní kandidáti na post predsedu 

samosprávneho kraja v Nitrianskom a 

Trnavskom kraji (ão je do veºkej miery spôsobené 

t˘m, Ïe Smer si osvojil Ïupanov – odídencov 

z HZDS, ão Meãiarovo hnutie nezvykne 

odpú‰ÈaÈ). O dôvodoch sa dá ‰pekulovaÈ 

a hoci sa priam núka vysvetlenie, Ïe za 

postupnou koaliãnou marginalizáciou SNS 

sú pre‰ºapy jej predstaviteºov v niektor˘ch 

vládnych rezortoch, regionálna politika si za 

uplynulé obdobie vydobyla do istej miery 

autonómne postavenie a na vytváranie regionálnych 

zoskupení majú vplyv aj regionálne 

záujmy. Napokon, ist˘m reprezentatívnym 

modelom je nitrianska koalícia, ktorá sa vy- 

60


medzila nielen voãi SNS, ale aj, ãi predov‰etk˘m 

voãi SMK, lebo politici KDH, SDKÚ, 

Smeru a HZDS si uÏ uvedomili, ak˘ fatálny 

dopad na v˘sledky volieb má kombinácia 

volebného systému a roztrie‰tenosti slovensk˘ch 

politick˘ch strán proti jednotnej ponuke 

pre maìarskú men‰inu. A ako sa mohli v 

minulosti len s údivom pozeraÈ, do akej miery 

si víÈazní poslanci v Nitrianskom kraji 

osvojili a presadzovali metódu „víÈaz berie 

v‰etko“, ktorú tak zápalisto odsudzovali na 

celoslovenskej úrovni. 

V t˘chto voºbách v‰ak budeme po prv˘ raz 

svedkami aj maìarsko-maìarského súboja, 

keì t˘ch ist˘ch voliãov sa bude usilovaÈ nielen 

Csákyho SMK, ale aj Bugárov Most-Híd. 

V˘sledky Nitrianskeho kraja budú signifikantné 

pre ìal‰iu budúcnosÈ Mostu, ktor˘ sa 

uÏ síce úspe‰ne presadzuje v prieskumoch verejnej 

mienky a doÈahuje sa na Csákyho 

SMK, ale kto by uÏ nevedel, Ïe ‰edivá je teória, 

ale veãne zelen˘ je strom Ïivota. V kaÏdom 

prípade, projekt slovensko-maìarského 

zmierenia podºa vzoru Bugár + Chmel si 

zaãína získavaÈ pozornosÈ voliãov, znechuten˘ch 

ustaviãn˘m napínaním svalov na slovenskej 

aj maìarskej strane, a má, zdá sa, najväã‰iu 

‰ancu zv˘‰iÈ poãet dlhodob˘ch parlamentn˘ch 

matadorov zo ‰iestich na sedem. 

Toto sa nedá povedaÈ o Palkovej a Miklo‰kovej 

skupine odídencov z KDH – podºa v‰etkého 

nad‰tandardné vyhranenie sa voãi spoloãnosti 

nie je na Slovensku cestou do reálnej 

politiky. Otázna je z tohto hºadiska Sulíkova 

Sloboda a solidarita – ktorá sa pokú‰a 

viac ãi menej vydarene skæbiÈ racionálne rie- 

‰enie aktuálnych problémov s viac-menej 

populistickou marketingovou stratégiou, ktorú 

jej zaãínajú niektorí analytici a komentátori 

vyãítaÈ – akoby harmónia (symbióza) 

obsahu a formy nemohla nadobudnúÈ aj takúto 

viac-menej kontroverznú podobu. napokon, 

nemusíme ísÈ aÏ k jezuitskému „úãel svätí 

prostriedky“, staãí nám literárnoteoretick˘ 

postreh, Ïe v umeleckom diele niã nie je také 

dôleÏité, ako estetick˘ záÏitok (prenesené do 

politick˘ch reálií vstup do Ïupného parlamentu). 

Tu sa plynulo dostávame k situácii na najvy‰‰ej 

vrcholovej úrovni – napokon, parlamentné 

voºby budú ‰tvrt˘m volebn˘m aktom 

v priebehu pätnástich mesiacov a nazdávaÈ sa, 

Ïe ich nebudú ovplyvÀovaÈ predchádzajúce 

rozhodnutia voliãov, by bolo nekompetentné. 

Prinajmenej o prezidentsk˘ch voºbách sa dá 

skon‰tatovaÈ niekoºko axióm – maìarská karta 

má na Slovensku e‰te stále vysokú hodnotu; 

ak sa súãasÈou volebného súboja stane 

zmyslupln˘ konflikt, pozitívne ovplyvní volebnú 

úãasÈ; ak sa opoziãné strany dokáÏu 

zhodnúÈ na spoloãnom postupe / programe / 

osobe, stáva sa ich súboj s koaliãnou ponukou 

oveºa rovnocennej‰ím, aj keì je jasné, Ïe 

projektovaÈ poznanie z duelu Ga‰paroviã – 

Radiãová na Fico – Dzurinda by bolo mimoriadne 

skreslené. 

O doteraj‰ích parlamentn˘ch voºbách sa 

viac-menej dá povedaÈ, Ïe do znaãnej miery 

odráÏajú dlhodobú prevahu „protireformn˘ch“ 

strán nad „reformn˘mi“ stranami (1992 

– 58:20, 1994 – 57:30, 1998 – 50:43, 2002 – 

49:44). Voºby v roku 1990 sa e‰te touto dichotómiou 

nedajú charakterizovaÈ –navy‰e 

úspech „reformistov“ do veºkej miery spôso- 

bil fakt, Ïe na kandidátku VPN sa dostalo viacero 

populárnych exkomunistov (toto rozhodnutie 

vyvolali obavy z úspechu KDH, 

ktoré na jar 1990 dosahovalo aÏ poloviãnú 

podporu voliãov). 

Ak sa napriek uveden˘m ãíseln˘m pomerom 

dvakrát (1998, 2002) podarilo „reformn˘m“ 

stranám zostaviÈ vládu, bolo to v roku 

1998 spôsobené t˘m, Ïe Weissova SDª sa pod 

vplyvom prevládajúceho antimeãiarizmu v 

spoloãnosti postavila na stranu „reformn˘ch“ 

strán, v roku 2002 zasa t˘m, Ïe po vzniku 

HZD a rozpadnutí SDª a SNS sa ich „pozostalé 

dvojiãky“ nedostali do Národnej rady a 

ch˘bajúcich 13 percent voliãov tejto päÈky a 

úspech Aliancie nového obãana pod vedením 

mediálneho bossa Pavla Ruska, ktorá sa po prvom 

pokuse o presadenie v slovenskej politike 

stala súãasÈou vládnej koalície, umoÏnili 

Mikulá‰ovi Dzurindovi druhé funkãné obdobie 

v pozícii predsedu slovenskej vlády. 

Pomer medzi „reformn˘mi a protireformn˘mi“ 

stranami sa zásadne nemení ani v súãasnosti 

– napríklad podºa posledného prieskumu 

agentúry Focus je pomer síl strán súãasnej 

koalície a opozície (spolu so Sulíkovou 

Slobodou a solidaritou a Bugárov˘m 

Mostom) 54:40. 

Podºa tohto prieskumu, uskutoãneného 2. 

– 8. septembra na reprezentatívnej vzorke 

1039 respondentov, by Smer-SD volilo 35,3 

percenta voliãov, SDKÚ-DS 13,4 percenta, 

KDH 11,2 percenta, SNS 8,6 percenta, SMK 

6,2 percenta, ªS-HZDS 6,1 percenta a Most- 

Híd 5,8 percenta. Nad tri percentá sa e‰te dostali 

KSS (3,3) a Sloboda a solidarita (3,2). 

(Samozrejme, situácia sa po voºbách zvykne 

meniÈ a zásadné vyhlásenia z predvolebného 

boja dostávajú poriadne zabraÈ a ich ÏivotnosÈ 

b˘va znaãne efemérna.) 

Ak by sa v‰ak potvrdili trendy voliãsk˘ch 

preferencií z posledného roka, bolo by veºmi 

otázne, ãi by Smeru staãila na vládnutie iba 

jedna strana, ão je dlhodob˘ cieº Ficovej strany, 

ktor˘m sa jej vedúci predstavitelia ani 

netaja. UÏ spomínaná marginalizácia ãi vytes- 

Àovanie Slotovej strany z koaliãn˘ch rokovaní 

teda nemusí byÈ definitívnym rie‰ením. 

O svojej predvolebnej stratégii a povolebnej 

taktike v‰ak zaãínajú uvaÏovaÈ aj opoziãné 

strany, ktoré v prieskumoch dlhodobo Èahajú 

za krat‰í koniec povrazu a ak nenastane 

zásadná zmena v preferenciách, väã‰ina z 

nich si pobyt v opozícii jednoducho zopakuje. 

Z tohto hºadiska by asi bolo luxusom nechaÈ 

prepadnúÈ hlasy Bugárovho Mostu a Sulíkovej 

SaS – ktoré môÏu získaÈ prinajmenej 

8–9 percent. Zrejme preto sa ozval podpredseda 

KDH Daniel Lip‰ic s my‰lienkou zjednocovania 

ãi kooperovania opoziãn˘ch strán 

a ponúka na diskusiu vlastne tri varianty vytvárania 

volebného modelu, ktor˘ by mohol 

byÈ porovnateºn˘ so Smerom: buì predvolebná 

koalícia, alebo spoloãná kandidátka veºkej 

a malej strany, alebo predvolebn˘ dvojblok 

SaS a Most. Ako to uÏ b˘va v prípade Daniela 

Lip‰ica, nie je v opozícii prorokom (dokonca 

ani v materskej strane KDH) a pravica 

bude zrejme nútená tesnej‰ie kooperovaÈ aÏ 

vtedy, keì bude k tomu prinútená. Predseda 

SDKÚ Dzurinda sa dlhodobo negatívne vymedzuje 

voãi men‰ím stranám a naposledy 

vytiahol proti ich vzniku dokonca argument 

nezodpovednosti, keì na otázku redaktorky 

Sme (Podpredseda KDH Lip‰ic si myslí, Ïe 

pravica by nemala dopustiÈ prepad hlasov 

Sas a Mosta. Hovorí o rôznych formách vrátane 

predvolebnej koalície. âo si o tom myslíte) 

dokonca povedal: „Predov‰etk˘m, Ïe 

trie‰tenie stredoprav˘ch strán nie je v záujme 

voliãov tohto politického spektra. ZároveÀ zakladaÈ 

nové strany je právo kaÏdého obãana, 

ale ruka v ruke s t˘m ide aj zodpovednosÈ. 

Kºúãov˘mi adresátmi otázky, ão s t˘m, by 

mali byÈ tí, ktorí sa pre ten krok odhodlali.“ 

âo neznamená niã iné ako to, Ïe líder najsilnej‰ej 

opoziãnej strany oãakáva zodpovednosÈ 

od kaÏdého s v˘nimkou seba samého – 

a Ïe uvaÏovaÈ o zjednocovaní pravice podºa 

vzoru ºavice je pred volebn˘m v˘praskom v 

roku 2010 jednoducho predãasné. A Ïe zostaviÈ 

väã‰inovú vládu bude zrejme moÏné iba 

za cenu dvoch zmierení – Roberta Fica s Jánom 

Slotom alebo Mikulá‰a Dzurindu a Jána 

Figeºa s Vladimírom Meãiarom. 

Róbert Kotian 

61


Politické ‰piãky a ich 

zadné kolieska – novinári 

Je roz‰írené tvrdenie, Ïe médiá a ich novinári 

sú stráÏnymi psami demokracie. A v‰eobecne 

sa uznáva, Ïe v˘znamn˘m predpokladom, aby sa 

dal nejak˘ ‰tát povaÏovaÈ za demokratick˘, je absolútne 

nezávislá justícia a slobodná Ïurnalistika 

v neobmedzen˘ch médiách. BeÏn˘ obãan ako 

jednotlivec z rôznych profesijn˘ch i sociálnych 

skupín – ten známy ãlovek-milión z románu J. C. 

Hronského „Jozef Mak“ – je dosÈ bezbrann˘ a 

novinári sú jeho najväã‰ou nádejou, Ïe nezostane 

celkom osamoten˘ a vystaven˘ napospas ‰tátnej 

moci, byrokratom, v‰elijak˘m ‰ikanovateºom 

a finanãn˘m Ïralokom. Ak vládni ãinitelia – a v 

celom období po novembri ´89, keì sa zaãal 

tvoriÈ plnohodnotn˘ modern˘ slovensk˘ ‰tát – 

hºadajú moÏnosti, ako obmedziÈ slobodné mediálne 

aktivity, mali by predsa len viac braÈ do úvahy 

tieto základné v˘chodiská postavenia Ïurnalistov 

v spoloãnosti a ich v˘znam. Najmä ak berú 

váÏne, Ïe obãan je základn˘m stæpom demokratického 

‰tátu a Ïe sa to musí aj nejako prakticky 

prejaviÈ. Pritom ak porovnáme korektnosÈ, bezúhonnosÈ 

a ãisté ruky politikov, novinárov, privatizérov, 

r˘chlo zbohatnut˘ch majiteºov nie najlep‰ie 

manaÏovan˘ch firiem alebo ãlenov dozorn˘ch 

a správnych rád, publicisti rozhodne nepatria 

k t˘m, ktorí by museli maÈ zlé svedomie. Napriek 

rôznemu osoãovaniu sa za dlhé roky neukázalo 

a nepotvrdilo, Ïe by práve oni mali za nechtami 

najväã‰iu ‰pinu – a mnohí nemajú vôbec nijakú. 

1 

Uveìme 2 príklady odli‰n˘ch dôvodov a potom 

aj dôsledkov vstupu médií medzi ‰tátne orgány 

a obãana. 

Jednou z najdôleÏitej‰ích politick˘ch úloh ministra 

dopravy je dosiahnuÈ ão najr˘chlej‰ie dokonãenie 

diaºnice naprieã Slovenskom. Je to Ïivotne 

dôleÏitá povinnosÈ a jej splnenie netrpezlivo 

oãakávajú ‰tátne i súkromné firmy, aby dosiahli 

neru‰enú dopravu surovín, vyroben˘ch tovarov 

a aj zamestnancov na ich pracoviská; ãakajú 

naÀ tisíce individuálnych súkromníkov pre 

pohodlnej‰iu a bezpeãnej‰iu dopravu na svojich 

osobn˘ch autách; a v neposlednom rade od jej 

splnenia závisí aj úspech na‰ej investiãnej politiky, 

v ktorej je jedno z tajomstiev rastu na‰ej ekonomiky 

– zahraniãní majitelia a záujemcovia o 

zriadenie tovární u nás po star˘ch cestách k nám 

neprídu. 

A oproti tomuto obrovskému spoloãenskému 

a politickému „pre‰u“ je tu zdanlivo bezv˘znamná, 

ale najmä bezmocná 4 – 6-ãlenná rodina 

so zanedbateºn˘mi príslu‰níkmi – a na celej 

trase iste aj viac podobn˘ch rodín –, ktorá roky 

alebo aj desaÈroãia Ïila vo veºmi zl˘ch pomeroch 

a tak si po ÈaÏk˘ch mesiacoch tvrdej driny postavila 

mal˘ rodinn˘ dom so záhradkou. LenÏe 

moÏno e‰te prv, neÏ jeho múry stihla naplniÈ rodinn˘m 

teplom, pri‰li úradníci s dekrétom oznamujúcim 

im, Ïe sa budú musieÈ presÈahovaÈ, aby 

uvoºnili kus pozemku pre pár kilometrov stavby 

storoãia. To je jedna z t˘ch chvíº, keì má alebo 

chce vstúpiÈ do deja novinár a pomôcÈ znechutenej, 

otrávenej, deprimovanej rodine skúmaÈ, 

ãi úradníci postupovali citlivo, s porozumením 

pre nepatrné obãianske práva malej skupinky, 

zdanlivo úplne zanedbateºného ºudského kruhu. 

A ãi nemohli vybraÈ nejak˘ in˘ variant diaºniãnej 

trate, ktor˘ by obi‰iel a nezniãil celoÏivotnú 

nádej 4 – 6-ich „obyãajn˘ch“ ºudí. Iste, bola by 

to mimoriadna veºkorysosÈ ministra VáÏneho, 

keby reportáÏ prijal bez urazenosti, pozorne a s 

chuÈou podporiÈ hºadanie v˘chodiska. Ale preão 

by mala byÈ nemoÏná 

Nedávno parlament prijal zákon, ktor˘ skomplikoval 

star˘m ºuìom a ich príbuzn˘m moÏnosÈ 

nájsÈ si miesto v takom domove dôchodcov, 

kde by im v ÈaÏiv˘ch posledn˘ch dÀoch Ïivota 

bolo aspoÀ trocha znesiteºne. Poslanci znemoÏnili 

slobodn˘ v˘ber a podmienili ho súhlasom 

zasa len úradníkov, tentoraz zo samosprávy. Nechceme 

na tomto mieste hodnotiÈ, z ak˘ch dôvodov 

to spravili, ale nebolo to veºmi humánne 

rozhodnutie, keìÏe bráni aspoÀ trochu zoptimalizovaÈ 

Ïivot v domove, ktor˘ uÏ sám o sebe nemôÏe 

byÈ celkom domovom – a núti star˘ch ºudí 

e‰te viac prijaÈ pobyt v zariadení, ktoré ich bude 

znechucovaÈ, lebo úradníci nemajú povinnosÈ 

zisÈovaÈ, ãi dôchodca bude b˘vaÈ blízko alebo ìaleko 

od jeho vnukov, blízko alebo ìaleko od 

miest, ktoré sú s ním od detstva bytostne späté. 

MôÏe byÈ ‰kodlivé, ak sa novinár zainteresuje do 

tak˘chto prípadov a pomáha príbuzn˘m úspe‰ne 

zviesÈ súboj s byrokratmi za ºudské právo starého 

ãloveka doÏiÈ ako-tak slu‰ne svoj Ïivot Má 

sa ministerka Tomanová cítiÈ dotknutá, ak sa objaví 

ãlánok alebo reportáÏ, ktorá kriticky posúdi 

neprívetivé administratívne rozhodnutie Alebo 

má pod vplyvom emotívnej mediálnej iniciatívy 

sama seba preradiÈ na vy‰‰í stupeÀ humánnosti 

Ani poslanci, ktorí prijali zákon bez ‰tipky 

ºudskosti, teda s nav˘sosÈ byrokratick˘m rie‰ením 

seniorského utrpenia pri doÏívaní ich posledn˘ch 

rokov, neprejavili dostatoãnú mieru sociálnej 

solidarity. A pokiaº ide o novinárov, tí dokonca, 

domnievame sa, neboli v tomto prípade primerane 

kritickí, ale skôr ne‰kodní a vlaÏní. O to 

viac práve na tomto nehumánnom vzÈahu politikov 

a málo humánnom postupe Ïurnalistov veºmi 

zreteºne vidieÈ, ako sa prekr˘vajú ich profesionálne 

záujmy, ale aj povinnosti. VzÈahy medzi 

ºuìmi a k ºuìom sú veºk˘m úskalím pri dosahovaní 

vysokej humanistickej úrovne slovenskej 

spoloãnosti. A práve ona je úctyhodn˘m 

zmyslom v‰etk˘ch snáh kaÏdého ãloveka, ktor˘ 

má nejakú zaradenosÈ do verejného priestoru. 

Politici i novinári ju nepochybne majú. 

2 

Ak Robert Fico zrekapituluje svoju aktívnu politickú 

ãinnosÈ najmä uÏ vo funkcii premiéra, 

môÏe sa erudovan˘m, vyspel˘m novinárom poìakovaÈ, 

Ïe svojimi rozumn˘mi anal˘zami jeho 

bohatej ãinnosti a aj jeho názorov mu aspoÀ do 

istej miery zabránili, aby vykonal v‰etko, ão pred 

voºbami, ale uÏ aj pri realizácii svojho vládneho 

programu sºuboval a Ïe ãiastoãne zrevidoval svoju 

starosociálnodemokratickú agendu a Ïe teda 

nezru‰il v‰etko, ão Dzurindova vláda vykonala. 

SR by dnes, poãas nepríjemnej globálnej krízy, 

bola na tom veºmi zle, keby sa bolo napríklad nejako 

radikálne h˘balo daÀov˘m systémom a keby 

bol nahradil v‰etky Dzurindove a Miklo‰ove reformy 

ustrnut˘m systémom, ktor˘ sÈaÏuje mnoh˘m 

in˘m európskym ‰tátom modernizovaÈ svoju 

ekonomiku. A nebyÈ investigatívnych Ïurnalistov, 

mnohí jeho ministri, ale aj poslanci by si 

dovolili oveºa viac protiºudov˘ch a najmä klientelistick˘ch 

zásahov do svojej politiky, neÏ ich od 

toho odradil strach z mienkotvorn˘ch médií. Ktovie, 

do akej uÏ nezadrÏateºnej miery a do nenapraviteºn˘ch 

káuz by sa boli rozrástli zniãujúce 

tendre a ‰tát ochudobÀujúce emisné predaje, keby 

neboli rozvírili verejnú mienku kvalitne zdokumentované 

ãlánky a relácie zodpovedn˘ch Ïurnalistov. 

Vládna koalícia – i samotn˘ predseda vlády – 

sa domáha viditeºnej‰ieho príklonu STV, SRo i 

tlaãe k svojej politike a ideológii. Bolo by v‰ak 

uÏitoãné, keby sa v pamäti vrátila o dve desaÈroãia 

dozadu, keì vznikali ako huby po daÏdi stranícky 

zamerané noviny. KDH, VPN i HZDS si 

od nich veºa sºubovali (a v STV mal vtedaj‰í premiér 

Meãiar pravidelne vyhraden˘ nielen priestor, 

ale aj sebe naklonen˘ch moderátorov na to, aby 

mohol verejnosti povedaÈ, ão povaÏoval za silné 

ozrejmovanie politickej reality obãanom). Za 

krátky ãas v‰etky tieto médiá absolútne zlyhali 

a nesplnili predstavy, no najmä propagandistické 

poÏiadavky lídrov a sekretariátov zainteresovan˘ch 

politick˘ch subjektov. VerejnosÈ, Slovensk˘ 

denník, Slovenská republika i Nov˘ deÀ 

zanikli, keìÏe záujem o ne bol mal˘ a abonentov 

stále ubúdalo. A ani elektronické médiá nezaznamenali 

dostatoãn˘ záujem verejnosti o jednostranné 

agitaãné vystúpenia koaliãn˘ch lídrov. 

MôÏeme chápaÈ politick˘ záujem povedzme 

Smeru-SD o isté infikovanie verejnosti svojimi 

nápadmi a ãinmi, a v demokracii ich nemoÏno vylúãiÈ, 

ale rozhodne by Robert Fico potreboval vyspelého 

znalca mediálneho vplyvu na obãanov, 

ktor˘ by mu pomohol nájsÈ spôsob, ako zachovaÈ 

aj dostatoãnú mieru názorovej nezávislosti 

úãinkujúcich publicistov, a ako súãasne – citlivo 

a rozváÏne – predkladaÈ verejnosti niektoré zámery 

a ideologické princípy koaliãn˘ch strán. Rú- 

62


baním hlava-nehlava sa to nedarí a sotva aj môÏe 

dariÈ. 

Dá sa to v tejto súvislosti povedaÈ e‰te aj tak, 

Ïe Fico vytvoril nielen medzi novinármi a sebou, 

ale vôbec aj medzi intelektuálmi a svojou osobou 

nezmyselnú, neodôvodnenú a ‰kodlivú priepasÈ, 

takÏe v podstate nemá okolo seba nikoho, s k˘m 

by sa mohol pokojne porozprávaÈ a nazbieraÈ impulzy 

aj pre múdre a úãinné reakcie na kritické 

v˘pady. Prv˘ ãesko-slovensk˘ prezident T. G. 

Masaryk zhromaÏdil okolo seba na zámku v Lánoch 

skupiny intelektuálov, priãom súãasÈou t˘chto 

stretnutí boli aj debaty s humanistick˘m spisovateºom 

Karlom âapkom, ktoré zav⁄‰ili knihou 

„Hovory s TGM“. Trúfam si povedaÈ, Ïe keby 

Fico viedol s maximálne kultúrnym a inteligentn˘m 

literátom podobné dialógy, nikdy by nepotreboval 

pouÏívaÈ obãas aÏ vulgárne v˘razy, aby 

uspokojil svoju du‰u. „Hovory...“ neboli kritické 

dialógy, ale rozkr˘vali pred 4-násobn˘m prezidentom 

mnohé dôleÏité a podstatné javy zo Ïivota 

spoloãnosti, priãom – navy‰e – jeho samotného 

povaÏovali za ãloveka ãestného a skromného. 

Keby bol Fico – ale aj Dzurinda – viac filozofom 

a politikom, neÏ je, veºmi by ho samého 

znevaÏovalo, ak by za vrchol svojich snáh pova- 

Ïoval iba hol˘ pragmatizmus, ktor˘m sa teraz 

hrdí. Zlé prostredie alebo okolie, v ktorom nemajú 

miesto Marián Le‰ko alebo Milan Lasica, ho 

ìaleko odvádzajú od nadhºadu na jednotlivé udalosti. 

Je po krk ponoren˘ do ich bahna a preto sa 

hnevá na t˘ch, ktorí sa mu – a zaruãene nie v‰etci 

zlomyseºne – pokú‰ajú vysvetliÈ, aké je toto 

bahno klzké a ‰pinavé. Keì bude v tomto trende 

pokraãovaÈ, uvedomuje si, kam aÏ dospeje Do 

akej bezv˘chodiskovej politickej pozície 

3 

Pred rokmi sme do Parlamentného kuriéra zaradili 

rubriku fejtónov od autorov s úplne rozdielnymi 

názorov˘mi v˘chodiskami. Aj t˘m spôsobom 

sme chceli re‰pektovaÈ pluralitu v maximálnej 

úplnosti. A tak pravidelne vedºa seba bolo 

moÏné ãítaÈ úvahy generálneho biskupa ev. a. v. 

cirkvi Fila, komentátora z ºavicového denníka 

Pravda Daga Dani‰a, pravicového literáta Milana 

·útovca – a keìÏe sme chceli maÈ aj texty od 

pisateºa blízkeho Smeru-SD, a na voºnom autorskom 

trhu sme ho nena‰li, tak sme sa bez ohºadu 

na dogmatické tézy a predpisy rozhodli pre 

historika Du‰ana âaploviãa zo známej kultúrnej 

rodiny. Bol dokonca poslancom Smeru, ale veºmi 

vhodne dopæÀal zostavu autorov, preto sme – 

v súlade s profesionálnym editorsk˘m záujmom 

ná‰ho ãasopisu – prijali toto rozhodnutie. Zdá sa, 

Ïe takto to pochopili aj vtedaj‰í poprední politici 

– predseda NR SR Hru‰ovsk˘ (KDH) a premiér 

Dzurinda (SDKÚ). Ani raz nenamietali proti 

âaploviãovej úãasti v na‰ej pestrej zostave. 

Na jar 1994 som sa stal vedúcim vnútropolitického 

oddelenia v kancelárii prezidenta Michala 

Kováãa, ale e‰te stále mi vtedaj‰í riaditeº SRo 

Rezník ponechal ako externému spolupracovníkovi 

moju dlhoroãnú kontaktnú reláciu „Noãné 

dialógy“. KeìÏe sa blíÏili voºby, kaÏd˘ t˘ÏdeÀ 

som vysielal s niektor˘m predsedom parlamentnej 

politickej strany. Na jún som mal naplánovaného 

aj predsedu HZDS Meãiara. Najprv som sa 

op˘tal prezidenta, ãi mu nebude prekáÏaÈ moje 

vysielanie s jeho vtedy uÏ najväã‰ím nepriateºom 

– ale Kováã bol neopakovateºne veºkorys˘, tak- 

Ïe nijaké námietky nevyslovil. Hoci vtedaj‰ia 

Meãiarova sekretárka Anna Nagyová Meãiara od 

úãasti v mojej relácii prezidentovho zamestnanca 

odradzovala, Meãiar mi zrejme dôveroval a 

pri‰iel. Pred záverom vysielania – naÏivo! – sa 

mi poìakoval za moju korektnosÈ a objektívnosÈ. 

Mal som veºmi dobr˘ vnútorn˘ pocit – Ïe 

som si zrejme uchoval svoju profesionálnu ãesÈ, 

na ktorej mi veºmi záleÏalo. Mimochodom, keì 

v in˘ veãer bol mojím hosÈom vtedaj‰í predseda 

KDH Ján âarnogursk˘, dosÈ som s ním polemizoval 

napríklad o tak˘ch citliv˘ch otázkach, ako 

bol zákaz interrupcií. A vtedy som získal svoj 

azda najsilnej‰í moderátorsk˘ záÏitok. Na linke 

bola práve neodbytná poslucháãka a âarnogursk˘ 

bol uÏ viditeºne z nej unaven˘. Zrazu sa – 

priamo cez mikrofón – obrátil na mÀa, svojho 

oponenta (!), povedal mi, Ïe uÏ nevie, ako má panej 

odpovedaÈ a poÏiadal ma, aby som ja reagoval 

na jej ataky zaÀho. Zrejme pochopil, Ïe keì 

zaãnem hovoriÈ akoby v jeho koÏi, urobím v‰etko 

pre to, aby som ão najlep‰ie reprezentoval jeho 

a nie moje názory, priãom jasne vyãlením moje 

náhºady a tie, ktor˘mi „obhajujem“ môjho hos- 

Èa-politika. Nedá sa tak ºahko vysvetliÈ, v ãom 

bola mágia vtedaj‰ieho „zástupného“ vysielania 

za predsedu KDH, ale ‰lo to, lebo som presne vedel, 

ako to mám ão najnezaujatej‰ie zrealizovaÈ. 

Táto trochu osobná pasáÏ sa preto objavuje v 

tomto texte, Ïe chce upozorniÈ kaÏdého ambiciózneho 

politika, aby si vzÈahy k novinárom neformoval 

prízemne a povrchne. Kto má profesionálnu 

hrdosÈ, a Ïurnalista vzhºadom na svoju komunikáciu 

s verejnosÈou by ju mal maÈ v maximálnej 

miere, nemôÏe sa zníÏiÈ k tomu, aby svoj text 

deformoval a politika úmyselne znevaÏoval (alebo 

neoprávnene velebil). MôÏem byÈ koºko chcem 

k Ficovi kritick˘, keì ho raz ãeské ºavicové osobnosti, 

napríklad b˘val˘ premiér Milo‰ Zeman, 

oznaãia za skvelého politika, nedá mi pocit profesionálnej 

zodpovednosti ãitateºovi Monitora to 

zamlãaÈ. Zo známej‰ích novinárov nepoznám jediného, 

ktor˘ by klamal alebo skresºoval fakty, len 

aby politika publicistickou rafinovanosÈou dehonestoval. 

·koda, Ïe si mnohí politici neuvedomujú, 

akí sú trápni, keì novinárov osoãujú. 

4 

ZaslúÏi si pozornosÈ (a moÏno aj nejaké zov- 

‰eobecnenie), Ïe ani jeden z troch doteraj‰ích relevantn˘ch 

premiérov samostatnej SR sa nevyhol 

mocenskému vzÈahu k médiám i konkrétnym 

publicistom. Svoju moc (s ktorou sa povinne 

musí spájaÈ aj zodpovednosÈ) nedokázali v sebe 

vÏdy potlaãiÈ a s t˘mto mocensk˘m pocitom 

sami seba zrejme utvrdzovali v tom, Ïe aj médiá 

a ich zamestnanci sú ich vlastníctvom. Treba povedaÈ, 

Ïe vygenerovaÈ citliv˘ vzÈah politikov k 

Ïurnalistom, aby nebol ani arogantn˘ ãi obãas 

diktátorsk˘, ale ani posluhovaãsk˘ a vtierav˘, nie 

je jednoduché. Dá sa to vtedy, keì je v Àom ão 

najviac prirodzenosti a re‰pektu – najmä k novinárom, 

ktorí si ho svojou vyspelosÈou a objektívnosÈou 

zaslúÏia. Pri mojich osobn˘ch aktivitách 

sa to podarilo s Franti‰kom Miklo‰kom, keì bol 

predsedom SNR. Na‰e stretnutia som chápal ako 

isté úprimné a aÏ priateºské konzultácie, uÏitoãné 

pre obidvoch, pretoÏe sme obaja na svojich postoch, 

vo svojej práci potrebovali hodnoverné informácie 

z jeho i môjho prostredia, ale aj politick˘ 

a novinársky pohºad na aktuálne situácie. Na- 

‰Èastie – preto aj na‰e stretnutia a v˘meny názorov 

boli moÏné –, aj keì som viedol s najvy‰‰ím 

slovensk˘m ústavn˘m ãiniteºom (vtedy ním predseda 

SNR bol) profesionálny dialóg, vedel som, 

Ïe Miklo‰ko je natoºko inteligentnou osobnosÈou, 

Ïe mu môÏem klásÈ akokoºvek nepríjemné otázky, 

neurazí sa, ale mi na ne podºa moÏnosti 

úprimne odpovie. 

Väã‰ina slovensk˘ch politikov si v‰ak neuvedomuje, 

Ïe ich netaktná komunikácia povedzme 

so Ïurnalistami má dlhodobé a ìalekosiahle dôsledky 

a Ïe sa takpovediac na ich spôsoby nezabúda 

– nielen priamymi úãastníkmi, ale ani ‰ir- 

‰ou verejnosÈou. Vladimír Meãiar bol zväã‰a, 

keì poviem veºmi jemne, nevºúdny a neprívetiv˘ 

(veì sa stalo, Ïe smerom k novinárovi vymr‰til 

aj päsÈ). Tento jeho obraz nedotknuteºného (a 

preto s obºubou dot˘kaného) sa pevnej‰ie vryl do 

pamäti, neÏ by si to moÏno on sám dnes e‰te Ïelal. 

A má to aj svoje praktické dohry. Neraz v poslednom 

ãase má z koaliãn˘ch lídrov ãasto najkon‰truktívnej‰ie 

a spoloãensky najuÏitoãnej‰ie 

názory a návrhy. Ale stopy po jeho niekdaj‰ej impertinencii 

akosi automaticky bránia v tom – a ani 

nie kvôli predsudkom, ale skôr z nedôverãivosti, 

pretoÏe minulé správanie a prejavy sa nedajú 

vymazaÈ –, aby ho novinári, najmä tí, ão si ho pamätajú 

z doby, keì bol premiérom, nejako v˘raznej‰ie 

vyzdvihli alebo s uznaním prijali jeho 

dne‰nú politickú líniu. 

Podobne chladne v‰ak reagujú aj na Mikulá- 

‰a Dzurindu, lebo mnoh˘m sa hlboko vrylo do pamäti, 

ako odmerane vystupoval, keì bol premiérom. 

Preboha, pochopiteºne nechcem, aby sa politik 

správal ako slu‰ne vychované chlapãa v bielych 

panãuchách, ale skôr mám na mysli poÏiadavku, 

aby si zachoval, keì uÏ cíti potrebu byÈ 

ironick˘ alebo aj útoãn˘, dôstojnosÈ. V nekoneãn˘ch 

diskusiách o poste predsedu v SDKÚ- 

DS sa mnohí novinári pridávajú k povrchn˘m politológom 

a in˘m expertom, keì vo svojich anal˘zach 

nástojãivo Ïiadajú Dzurindu, aby koneãne 

uvoºnil miesto niekomu mlad‰iemu, hoci nie 

je vôbec isté, ãi je niekto, kto by namiesto neho 

uÏ teraz dokázal úspe‰ne viesÈ aj stranu, aj celú 

opozíciu. Ale vzÈah k nemu z minulosti zostal veºmi 

rezervovan˘ a preto ho bez váhania, ale aj zva- 

Ïovania mnohí posielajú do politického dôchodku. 

Meãiarove a Dzurindove skúsenosti by mali 

byÈ váÏnym mementom aj pre súãasného premiéra. 

ByÈ vo vysokej ústavnej funkcii si vyÏaduje 

nekompromisnú sebadisciplínu. Politik na vplyvnom 

poste nemá byÈ ani nudn˘ a nezáÏivn˘, ale 

ani zúrivo posadnut˘. NemôÏe, ako nedávno Robert 

Fico na ãlánky o náv‰teve jeho syna v drahej 

súkromnej ‰kole, reagovaÈ s prepiatou mierou 

rozhorãenosti. UÏ to mnoh˘m vyrazilo dych, 

Ïe okamÏite – z podnetu, ktor˘ sa dot˘kal osobne 

jeho a jeho rodiny – oznámil, Ïe „nechá sprísniÈ 

tlaãov˘ zákon“ (HN 18. 9.). A navy‰e, keby 

uvaÏoval o znení t˘chto svojich slov s chladnou 

hlavou a odstupom, moÏno by si uvedomil, Ïe 

nemá takú ústavnú právomoc, aby len tak, keì si 

zmyslí, nechal meniÈ zákon. Najprv ten návrh 

niekto musí napísaÈ a ak to má byÈ vládny návrh, 

musí ho predloÏiÈ vláde a daÈ ho Àou schváliÈ. Potom 

ho musí vláda zaradiÈ do legislatívneho procesu 

a nakoniec ho musí hlasovaním prijaÈ NR 

SR. Lebo tak, ako sformuloval premiér svoj zámer, 

jednoznaãne zaútoãil na princípy demokracie 

v SR. Otázka v‰ak môÏe znieÈ e‰te aj inak: âo 

je povinnosÈou spoloãensko-politick˘ch médií 

Nie je Àou aj kontrola verejn˘ch ãiniteºov 

A e‰te jedna okolnosÈ, o ktorej sa síce nehovorí, 

ale nemusí byÈ zanedbateºná. Aj politik by 

mal myslieÈ na zadné kolieska. Ako dokazujú Meãiar 

a Dzurinda, z politiky sa ÈaÏko vystupuje. A 

ani jeden zo sluÏobne najstar‰ích predsedov strán, 

Ján âarnogursk˘, hoci je dnes advokátom, nezriekol 

sa úplne prinajmen‰om komentovania politiky. 

Nejde o to, aby sa medzi politikmi a novinármi 

vytvorili vzÈahy plné podliezavosti, to by 

asi ani ne‰lo, ale aby to boli vzÈahy korektné a aby 

sa politik, keì zostúpi o stupeÀ niÏ‰ie, neÏ na ktorom 

bol v ãase najväã‰ích úspechov, mohol spo- 

ºahnúÈ, Ïe najkvalitnej‰í novinári nebudú braÈ 

do úvahy pov˘‰enectvo, ktoré ten ãi onen politik 

predvádzal – a Ïe posúdia politika podºa objektívnych 

kritérií, a nie podºa svojich súkromn˘ch 

záÏitkov a pocitov. 

63


Ficove protiÏurnalistické zákroky (teda aj 

Ïaloba na denník Sme za karikatúru Shootyho) 

boli veºmi ne‰Èastné. Novinári nie sú nepriateºmi 

ani ‰tátu, ani tejto vlády, ani Ïiadneho 

v˘znamného politika. Ak vláda alebo 

justícia zlikvidujú niektoré mienkotvorné médiá, 

a najmä tie, ktoré majú pomerne ‰irok˘ 

ohlas aspoÀ u ãasti solídnej verejnosti (z nej vynímam 

extrémistov), musia si uvedomiÈ, akú 

‰kodu slovenskému spoloãenstvu spôsobia. 

Osvedãená tlaã, televízie a rádiá sú dôleÏitou 

protiváhou v‰etkej tej nemravnosti, ktorá sa 

na obãanov SR valí, takÏe ºudia tento zdroj informácií, 

anal˘z a zaujímav˘ch podnetov existenãne 

potrebujú. To nie je len nejaká bezv˘znamná 

hraãka. Je to jeden z dôleÏit˘ch kºúãov, 

ktor˘m sa zamykajú dvere od rôznych foriem 

diktatúry a otvárajú k demokracii. Karikaturista 

Shooty, komentátori Le‰ko a Kotian alebo 

moderátori diskusnej relácie „V politike“ 

na TA3 sú moÏno takí dôleÏití ako minister obrany 

Ba‰ka alebo predseda NKÚ Jasovsk˘. 

A e‰te treba dodaÈ zdanlivú maliãkosÈ. Pod- 

ºa mojich skúseností je na väã‰ine karikatúr 

z posledn˘ch ãias najãastej‰ie nakreslen˘ práve 

Robert Fico. A on je zrejme aj najãastej‰ím 

objektom analytick˘ch a kritick˘ch ãlánkov. 

Pri diletantskom posudzovaní by to mohol 

byÈ ìal‰í argument proti negativistickej jednostrannosti 

médií na adresu premiéra a jeho 

politického zoskupenia. LenÏe asi dôleÏitej‰í a 

aj správnej‰í je druh˘ aspekt. Fico, práve svojou 

agilnosÈou, svojou obºúbenosÈou v prieskumoch 

verejnej mienky a svojimi vystúpeniami 

k väã‰ine závaÏn˘ch spoloãensk˘ch a politick˘ch 

javov vlastne musí byÈ aj v hypertrofickej 

pozornosti v‰etk˘ch, ktorí sa o spomínan˘ch 

javoch chcú zmieniÈ. Ministri Ra‰i 

alebo Lajãák dávajú oveºa menej príleÏitostí. 

Je to tak: Fico sa prepracoval do ist˘ch v˘- 

‰ok a teraz sa nezmyselne a nepremyslene 

spú‰Èa do bezperspektívnych níÏin. 

Ernest Weidler 

Je e‰te ãas 

Stretla som na kopci muÏa. Je to ãlovek známy, 

úspe‰n˘ a spoloãensky váÏen˘. Stál pred svojím 

pekn˘m domom a díval sa dolu, na druh˘ breh 

Dunaja, na ‰katuºky petrÏalsk˘ch panelákov 

„Bojím sa. âo sa stane, keì sa tá PetrÏalka jedného 

dÀa pohne, lebo aj ona bude chcieÈ b˘vaÈ na 

Slavíne“ povedal zadumane. 

Má sa ten muÏ báÈ 

Je ãas!- pí‰e anonymn˘ autor na stránke Slovenskej 

pospolitosti. 

Po dvadsiatich rokoch demokracie v˘chodného 

strihu, po dvadsiatich rokoch rabovanie ‰tátnej 

pokladnice, po dvadsiatich rokoch politick˘ch 

‰arvátok, ktoré uÏ nikoho - okrem aktérov 

- nezaujímajú, po dvadsiatich rokoch panstva mediokracie 

a Àou vyrában˘ch umel˘ch problémov, 

sa ãosi deje. 

Noviny sú plné správ, komentárov a reportáÏí 

o neprispôsobiv˘ch ºuìoch. Analytici mydlia 

svoje za a proti. Pisatelia ani nezbadali, Ïe ich 

„anal˘zy“ uÏ dávno nikoho nezaujímajú. Pí‰u 

sami pre seba a svojich priateºov. Zatiaº sa cítia 

víÈazne. Odpor obyvateºstva je skryt˘. 

Slovenská pospolitosÈ v‰ak uÏ chystá politickú 

stranu Na‰e Slovensko. 

Je ãas, pí‰u autori petície za zaloÏenie strany. 

A zatiaº to kdesi dolu buble, z podhubia vyrastú 

voliãi. Tak, ako vyrástli uÏ v Maìarsku. Tak, 

ako vyrastú v‰ade, kde si mediálna a politická 

‰piãka Ïije svoj Ïivot a ºudia „tam dolu“ zase 

svoj. Tak, ako to bolo na konci reÏimu jednej 

strany. 

V slovensk˘ch kinách má premiéru Bratislavafilm. 

Nízkorozpoãtov˘ skoro dokument, nakrúten˘ 

s príspevkom Ministerstva kultúry SR, ako 

hlása úvodn˘ titulok. Námet, scenár, kameru aj 

réÏiu má iba dvadsaÈ dva roãn˘ Jakub Kroner. Zahral 

si aj jednu z postáv. Zobrazil príbeh ºudí vysypan˘ch 

zo ‰katuliek petrÏalsk˘ch panelákov. 

Film má podºa prísnych estetick˘ch kritérií iste 

veºa nedostatkov. No oko roztrasenej kamery zachytáva 

surovú realitu, ktorá tu je, aj keì o nej 

nikto nikde nepí‰e a neberie ju váÏne. Hlavnou 

postavou filmu Bratislavafilm je sídlisko. Hociktoré, 

nie iba to bratislavské. V Àom dospievajúce 

deti, ktoré neãítajú, nechodia do divadiel, na 

koncerty, ani do ‰koly. Vyrástli nadivoko, práca 

v ich Ïivote nehrá rolu. Ich zárobkom sú drobné 

krádeÏe a predávanie drog. Vedia dobre utekaÈ, 

vedia dobre klamaÈ telom. Proti sebe majú cel˘ 

ostatn˘ svet, ktor˘ s nimi nepoãíta. Preto si urvú, 

ão sa dá. Nemajú miesto na slnku, pre nich sa 

u‰iel len underground, ten skutoãn˘, nie nastylovan˘ 

na Pohode. Podzemie plné pästí, úderov, v˘krikov. 

Silnej‰í vyhráva. Rafinovanej‰í poráÏa. 

Tieto deti sídliska nemajú nijakú budúcnosÈ. Ich 

jedin˘m spôsobom preÏitia je fyzická sila a 

um⁄tvenie citov. Zatiaº e‰te kriãia, vypú‰Èajú z 

takmer detsk˘ch úst hrubé v˘razy, ktoré sa im stávajú 

barliãkou na po amputovan˘ch citoch. Zatiaº 

si skú‰ajú svaly v pouliãn˘ch bitkách. Veºa 

ut⁄Ïia, veºa rozdajú. Raperi to za nich v‰etk˘ch 

vykriãia v noãnom klube. To je ich domov. Tam 

dolu, v podzemí. 

âo sa stane, keì jedného dÀa zistia, Ïe sú pripravení 

urvaÈ si svoje miesto aj hore, na slnku 

Keì im niekto zavelí: Je ãas! 

Videla som pozvánky na Bratislavafilm: „Naseriete 

nás, keì neprídete“. Má to pôsobiÈ na mlad˘ch, 

lebo je to o nich. No – neviem. Vedºa mÀa 

v kinosále potenciálne hrdinky filmu. V blikotajúcej 

tme telefonovali, písali esemesky, chichotali 

sa. Keì som si znechutene odsadla, bavili sa ví- 

Èazne na môj úãet. Nepoãkali, aby sme si videli 

do tváre, odi‰li poãas premietania titulkov. Film 

bol o nich. Bavili ich scénky s Banánom, tie poznajú 

z televíznej Mafstory. A e‰te Zuza Fialová 

a ªubo‰ Kosteln˘. Ale inak – nuda. Preão by sa 

mali pozeraÈ na kino, keì sídliskov˘ príbeh poznajú 

naspamäÈ 

Ale tento film je dôleÏit˘. Bez ohºadu na formálne 

nedostatky. Niet v Àom jediného ‰Èastného 

ãloveka. âo sa stane, keì ne‰Èastie, nespokojnosÈ, 

preÏívanie zo dÀa na deÀ, dÏungºa vzÈahov 

vybuchne Ten muÏ, (zaslúÏene) ‰Èastne Ïijúci v 

peknom dome pri Slavíne, v obavách hºadí na druh˘ 

breh Dunaja. Ochráni ho múr, ochráni ho polícia 

Súdy Väzenia 

Neprispôsobiv˘ch ºudí vídame na televíznych 

obrazovkách ãasto. Redaktori cestujú za nimi do 

osád a ukazujú ich stra‰nú biedu. LenÏe neprispôsobiví 

ºudia neÏijú len v rómskych osadách. Sídliská 

sú ich plné. Chudobn˘ch. Materiálne, ale najmä 

duchom. Ich kultúrou je nekultúra, hrubosÈ. 

Vety, ktoré vypú‰Èajú z úst, sú ich prvá zbraÀ. 

Identifikaãná karta. Ich slovník pozostáva z niekoºk˘ch 

podstatn˘ch mien, niekoºk˘ch prídavn˘ch 

a niekoºk˘ch slovies. Publikovateºné sú iba 

spojky vo vete. Ale tí ºudia sa medzi sebou rozprávajú. 

Tí ºudia spolu Ïijú. Vylúãení. Bez nádeje. 

Mnohí humanisti sa stavajú na ich stranu. Mnohí 

správne pomenúvajú príãinu ich vylúãenia. 

Chudobu. 

Ale kde sa tá chudoba berie, na to nemá odvahu 

odpovedaÈ takmer nikto. 

Na‰e Slovensko, rodiaca sa strana so svojím 

mart˘rom Mariánom Kotlebom, ukazuje prstom 

na Cigánov. Zajtra ukáÏe na inú vrstvu obyvateºstva 

– moÏno politickú. A ºudia, obyãajní slu‰ní 

ºudia, takí ako Krompa‰ania, ktorí po prv˘ raz od 

novembra 1989 spontánne vy‰li do ulíc, mu uveria. 

Lebo cítia ohrozenie práve od tejto skupiny 

obyvateºstva. Márne sú snahy humanistov ukázaÈ 

na biele goliere, ktoré ozbíjali ºudí omnoho rabiátnej‰ie 

a dokonalej‰ie ako celá rómska populácia. 

Tie osady, tá ‰íriaca sa plazivá chudoba a z nej vypl˘vajúca 

agresivita je tu, vedºa nich. Viditeºná. 

Vily, drahé autá, lietadlá, smotánková spoloãnosÈ, 

jachty a dobre uloÏené úãty sú ìaleko a najmä 

podávané tak zábavne. Ako v nejakom filme. 

Krompa‰ania, Michaºanãania, Turzovãania... nie 

sú nijakí extrémisti. Cítia sa iba opustení. Chodievam 

popri rómskych osadách na Spi‰i uÏ celé roky 

do svojho rodného mesta. VÏdy mám strach, aby 

sa nieão nestalo. Malé bosonohé deti tam korzujú 

bez dozoru po ceste plnej áut. Ako málo ch˘ba, 

aby sa stalo ne‰Èastie! Moja ‰vagriná, huslistka, 

uãí v Krompachoch hudbu. Za veºmi malé peniaze. 

S neprispôsobiv˘mi má more záÏitkov – 

najmä po sociálnych dávkach, keì je ich pln˘ autobus. 

Naposledy jej priloÏili pi‰toº na krk. To nie 

sú v˘mysly, to je realita. 

Nijaké násilie nikde na svete nikdy niã nevyrie‰ilo. 

PotlaãiÈ áno, to sa na chvíºku dá. Ale vyrie‰iÈ 

nie. 

Je ãas! - hovoria blázni jazykom ºudí. 

A ja neviem, ãi je e‰te ãas zastaviÈ ich, bratia. 

Slovensko (a Maìarsko a âesko a ...) má problém, 

ktor˘ dozrieva. A nie je to problém etnick˘ 

ani národnostn˘. 

Gabriela Rothmayerová 

64

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K 

„Zmyslom, podstatou a cieºom zákona o ‰tátnom jazyku je zabezpeãiÈ 

v‰etk˘m obãanom Slovenskej republiky, aby vo verejnej sfére mali 

dostupné v‰etky informácie, ktoré potrebujú, vo svojom ‰tátnom jazyku. 

Z toho vypl˘va aj to, Ïe Slováci nebudú nútení na území Slovenska vo 

verejnom styku ovládaÈ jazyk Ïiadnej národnostnej men‰iny,“ povedal 

minister kultúry Marek Maìariã, v úvode rozpravy o novele zákona 

o ‰tátnom jazyku. âo má tento zákon spôsobiÈ národnostn˘m 

men‰inám, o to sa viedol na rokovaní NR SR spor mimoriadne 

zásadn˘ a de facto bez moÏnosti dohody slovenskej väã‰iny 

s maìarskou men‰inou. âi tieto spory nakoniec uhladia metodické 

pokyny, ktoré majú byÈ hotové do konca roka, je veºmi, veºmi otázne. 

Rozprava 

k novele zákona 

o ‰tátnom jazyku 

I. ZÁMER PREDKLADATEªA 

Marek Maìariã, minister kultúry SR 

Novela zákona o ‰tátnom jazyku má utvoriÈ 

také legislatívne podmienky, ktoré umoÏnia zabezpeãiÈ 

uplatÀovanie ‰tátneho jazyka vo v‰etk˘ch 

sférach verejného styku na celom území 

Slovenskej republiky. Zmyslom, podstatou, cie- 

ºom zákona o ‰tátnom jazyku je zabezpeãiÈ v‰etk˘m 

obãanom Slovenskej republiky, aby vo verejnej 

sfére mali dostupné v‰etky informácie, 

ktoré potrebujú vo svojom ‰tátnom jazyku. Z 

toho vypl˘va aj to, Ïe Slováci nebudú nútení na 

území Slovenska vo verejnom styku ovládaÈ jazyk 

Ïiadnej národnostnej men‰iny. Popritom, 

zdôrazÀujem, zákon o ‰tátnom jazyku nezasahuje 

negatívne do jazykov˘ch práv národnostn˘ch 

men‰ín. ZdôrazÀujem to, pretoÏe v diskusiách o 

novele ãasto dochádzalo k myln˘m interpretáciám 

najmä v súvislosti s jazykov˘mi právami 

národnostn˘ch men‰ín. PouÏívanie men‰inov˘ch 

jazykov upravujú iné právne predpisy. 

Zákon o ‰tátnom jazyku v‰ak nevyluãuje zo 

svojej pôsobnosti ani jazyky národnostn˘ch 

men‰ín a predloÏená novela zákona dokonca 

roz‰iruje priestor pri ich uplatnení vo viacer˘ch 

oblastiach verejného Ïivota. 

Po schválení tejto novely pribudnú príslu‰níkom 

men‰ín také zákonné moÏnosti pouÏívania 

ich materinského jazyka, ktoré doteraz neboli v 

na‰om právnom systéme zakotvené. 

Novela zákona o ‰tátnom jazyku má utvoriÈ 

také legislatívne podmienky, ktoré umoÏnia zabezpeãiÈ 

uplatÀovanie ‰tátneho jazyka vo v‰etk˘ch 

sférach verejného styku na celom území 

Slovenskej republiky. Zmyslom, podstatou, cie- 

ºom zákona o ‰tátnom jazyku je zabezpeãiÈ v‰etk˘m 

obãanom Slovenskej republiky, aby vo verejnej 

sfére mali dostupné v‰etky informácie, 

ktoré potrebujú vo svojom ‰tátnom jazyku. Z 

toho vypl˘va aj to, Ïe Slováci nebudú nútení na 

území Slovenska vo verejnom styku ovládaÈ jazyk 

Ïiadnej národnostnej men‰iny. 

Popritom, zdôrazÀujem, zákon o ‰tátnom jazyku 

nezasahuje negatívne do jazykov˘ch práv 

národnostn˘ch men‰ín. ZdôrazÀujem to, preto- 

Ïe v diskusiách o novele ãasto dochádzalo k 

myln˘m interpretáciám najmä v súvislosti s jazykov˘mi 

právami národnostn˘ch men‰ín. PouÏívanie 

men‰inov˘ch jazykov upravujú iné 

právne predpisy. 

Zákon o ‰tátnom jazyku v‰ak nevyluãuje zo 

svojej pôsobnosti ani jazyky národnostn˘ch 

men‰ín a predloÏená novela zákona dokonca 

roz‰iruje priestor pri ich uplatnení vo viacer˘ch 

oblastiach verejného Ïivota. 

Po schválení tejto novely pribudnú príslu‰níkom 

men‰ín také zákonné moÏnosti pouÏívania 

ich materinského jazyka, ktoré doteraz neboli v 

na‰om právnom systéme zakotvené. 

Podºa na‰ej ústavy je slovensk˘ jazyk ‰tátnym 

jazykom Slovenskej republiky a v tejto úlohe si 

plní nenahraditeºnú funkciu jednotného dorozumievacieho 

prostriedku na území Slovenskej 

republiky. KeìÏe ‰tát vytvára vo vzdelávacom 

systéme podmienky na to, aby ho mohli ovládaÈ 

v‰etci obãania je v˘znamn˘m prostriedkom ich 

vzájomného dorozumievania bez ohºadu na sociálnu, 

náboÏenskú ãi národnostnú príslu‰nosÈ. 

Integraãnú úlohu ‰tátneho jazyka ako základného 

dorozumievacieho prostriedku v rámci 

‰tátneho útvaru vyzdvihli aj tvorcovia ‰védskeho 

jazykového zákona. 

V dôvodovej správe k návrhu zákona uviedli. 

Úlohou ‰védãiny v spoloãnosti je, aby ju osoby 

pôsobiace a b˘vajúce vo ·védsku ovládali v 

takej miere, aby sa mohli zúãastÀovaÈ na spoloãenskom 

Ïivote, zachovaÈ si svoje práva a plniÈ 

si svoje povinnosti. Na plnohodnotné spolu podieºanie 

sa na spoloãenskom Ïivote je potrebn˘ 

prístup k jazyku, ktor˘ je spoloãn˘, ktorému 

obyvatelia majúci bydlisko v danej krajine ro- 

OD 1. JÚNA DO 31. JÚLA 2009 

1. júna – V˘roky predsedu maìarskej 

opoziãnej strany FIDESZ Viktora Orbána 

budú hlavnou témou mimoriadnej schôdze 

Národnej rady SR, ktorá sa bude konaÈ z 

iniciatívy koaliãn˘ch poslancov. Orbán v 

sobotu 23. mája na spoloãnom mítingu s 

Pálom Csákym v Ostrihome uviedol, Ïe v 

eurovoºbách ide o to, koºko maìarsk˘ch 

poslancov bude v Bruseli obhajovaÈ záujmy 

„Maìarov z Karpatskej kotliny“. „Toto 

rozhodnutie urãí na päÈ rokov váhu Maìarov 

v Európskom parlamente,“ zdôraznil. 

KaÏdého slovenského Maìara, ktor˘ pôjde 

voliÈ, bude podºa Orbána „s oãakávaním“ 

sledovaÈ Maìar spoza hraníc. 

2. júna – Najsilnej‰ou politickou stranou 

na Slovensku ostáva aj naìalej Smer-SD, 

ktorému by v parlamentn˘ch voºbách odovzdalo 

hlas 46,4 percenta voliãov. Druhé 

miesto by obsadila SDKÚ-DS, ktorá by získala 

15,9-percentnú podporu. Brány parlamentu 

by prekroãila aj SNS, ktorú by volilo 

11,8 percenta obãanov. Pre KDH by sa 

rozhodlo 9,4 percenta op˘tan˘ch. Nasleduje 

ªS-HZDS s 7,8-percentnou podporou 

voliãov. Pelotón parlamentn˘ch strán uzatvára 

SMK, vo voºbách by ju podporilo 6,0 

percent obãanov. 

2. júna – Opozíciu rozdeºujú názory na 

v˘roky predsedu maìarskej opoziãnej strany 

FIDESZ Viktora Orbána. Vypl˘va to z 

vyjadrení lídrov opoziãn˘ch strán SDKÚ- 

DS, SMK a KDH, ktoré prezentovali dnes 

na tlaãovej konferencii v Bratislave po ich 

spoloãnom stretnutí. Zatiaº ão SDKÚ-DS 

a KDH sa zhodujú na tom, Ïe niektoré vyjadrenia 

Viktora Orbána sú nevhodné, 

predseda SMK Pál Csáky si to nemyslí. 

„Podºa môjho názoru Viktor nepovedal niã 

také, ão by stálo za nejakú zmienku z ktorejkoºvek 

strany,“ poznamenal Csáky. 

2. júna – Zvolanie mimoriadnej schôdze 

Národnej rady (NR) SR na stredu 3. júna 

je podºa opozície iba pokus o prekr˘vanie 

‰kandálov vlády a vyburcovanie emócií 

pred sobotn˘mi voºbami do Európskeho 

parlamentu. Vyhlásil to dnes po stretnutí 

opoziãn˘ch strán SDKÚ-DS, KDH a SMK 

v Bratislave predseda SDKÚ-DS Mikulá‰ 

Dzurinda. 

3. júna – V ãase, v ktorom by slovenské 

politické strany mali zaujaÈ spoloãn˘ 

postoj proti nebezpeãn˘m hrám organizovan˘m 

predsedom maìarskej opoziãnej 

strany FIDESZ Viktorom Orbánom a predsedom 

SMK Pálom Csákym, politici 

SDKÚ-DS a KDH utekajú z Národnej rady 

(NR) SR. „PretoÏe ich viaÏe vazalstvo k 

SMK a nechcú premárniÈ Ïiadnu príleÏitosÈ 

po‰kodiÈ Slovensku, aby po‰kodili súãasnú 

vládu SR,“ vyhlásil dnes na pôde parlamentu 

predseda vlády SR Robert Fico. 

„Keì ide o národné záujmy Slovenskej republiky, 

SDKÚ-DS a KDH ako slovenské 

politické strany vÏdy zlyhajú,“ kon‰tatoval. 

3. júna – Zámerom dne‰nej mimoriadnej 

schôdze parlamentu je podºa predsedu 

poslaneckého klubu SMK Gyulu Bárdosa 

prekryÈ nemohúcnosÈ vládnej koalície pomocou 

maìarskej karty. Povedal to dnes vo 

svojom vystúpení v pléne. Bárdos svoj 

65


Ágnes Biró (SMK) 

V úvode by som chcela trocha zareagovaÈ na 

úvodné slová pána ministra. Pán minister, dobre 

viete, Ïe zákony, ‰peciálny zákony neupravujú 

také oblasti ako oblasÈ kultúry. Je jedine zákon 

o ‰tátnom jazyku, ktor˘ dosahuje a pouÏívanie 

jazykov národnostn˘ch men‰ín upravuje 

v tejto oblasti. Preto si myslíme, Ïe je potrebné, 

aby sme sa k tomuto zákonu vyjadrili aj z toho 

pohºadu, ak˘ bude maÈ dosah na nás, na národnostné 

men‰iny. UÏ pri prvom ãítaní som vás vyzvala 

k diskusii v presvedãení, Ïe budeme viesÈ 

odborn˘ dialóg. Odborn˘ dialóg v záujme nieãoho 

a nie proti niekomu. Dúfala som tieÏ, Ïe v 

tejto diskusii názor men‰iny nebude odsunut˘ na 

vedºaj‰iu koºaj, veì zákon o ‰tátnom jazyku má 

závaÏn˘ dosah na pouÏívanie jazykov národnostn˘ch 

men‰ín. 

Adresovala som túto v˘zvu najmä k vám poslancom 

z koalície, keìÏe v programovom vyhlásení 

vlády bol okrem cieºa chrániÈ slovenãinu 

ako ‰tátny jazyk zahrnut˘ aj cieº, rozvíjaÈ multietnick˘ 

a multikultúrny charakter spoloãnosti. 

Tieto dva ciele nie sú protichodné. Ak právo jedn˘ch 

neslúÏi na obmedzenie práva in˘ch. 

Keì si spomínate, úloha ochrany slovenãiny 

vyplynula z dvoch materiálov predloÏen˘ch ministerstvom 

kultúry na rokovanie vlády e‰te v 

roku 2007. Tieto materiály poukázali na najmarkantnej‰ie 

problémy v pouÏívaní ‰tátneho jazyka, 

ale predov‰etk˘m na klesajúcu jazykovú 

úroveÀ písomného a ústneho prejavu v masovokomunikaãn˘ch 

prostriedkoch, na uprednost- 

Àovanie cudzích slov, najmä anglicizmov a amerikanizmov 

na úkor domácich v˘razov, na ãast˘ 

v˘skyt jazykov˘ch ch˘b a na neuspokojivú jazykovú 

úroveÀ textov legislatívnych noriem a na 

neuspokojivú jazykovú úroveÀ v ãinnosti ústredn˘ch 

orgánov ‰tátnej správy. 

Boli teda spytovaním svedomia t˘ch, ktorí pôsobia 

v najv˘znamnej‰ích verejn˘ch funkciách, 

t˘ch, pre ktor˘ch je jazyk základn˘m nástrojom 

v˘konu povolania. K˘m dôraz v t˘chto materiáprejav 

zaãal pozdravom prítomn˘ch a 

„úãastníkov na predvolebnom mítingu 

vládnych strán Národnej rady (NR) SR“. 

Podºa neho totiÏ „dne‰né zasadnutie parlamentu 

je na to, aby ºudia zabudli na premrhané 

miliardy nástenkov˘m tendrom, 

na krádeÏ formou utajeného predaja emisn˘ch 

kvót, klientelizmus na ministerstve 

‰kolstva a na to, aby sa zakrylo pred voliãmi, 

kto ozaj ‰kodí Slovensku“. 

7. júna – Nezávisl˘ poslanec Národnej 

rady SR Béla Bugár je presvedãen˘, Ïe na 

rokovania s vedením SMK, na ktoré ho 

chce e‰te vyzvaÈ líder strany Pál Csáky, je 

uÏ neskoro. Uviedol to dnes pre TASR s 

t˘m, Ïe odídenci (Bugár, Gábor Gál a László 

Nagy vystúpili v apríli z poslaneckého 

klubu strany, pozn. TASR) z SMK uÏ Csákyho 

„prekukli“. 

7. júna – PäÈ mandátov, ktoré podºa odhadu 

predsedu Národnej rady (NR) SR 

Pavla Pa‰ku získal vo voºbách do Európskeho 

parlamentu (EP) Smer-SD, znamená 

podºa jeho slov jednoznaãné volebné ví- 

Èazstvo tejto strany. V relácii TV Markíza 

Na telo t˘m reagoval na vyhlásenia predsedu 

SMK Pála Csákyho, podºa ktorého tri 

ãlenské strany Európskej ºudovej strany 

(EPP), SDKÚ-DS, KDH a SMK úhrnn˘m 

ziskom ‰esÈ mandátov prekonali jediného 

zástupcu Strany európskych socialistov 

(PES), Smer-SD. VíÈazom volieb do Európskeho 

parlamentu sa na Slovensku stala 

so ziskom 32,01 percenta hlasov strana 

Smer-SD, ktorá tak v EP obsadí päÈ mandátov. 

Na druhom mieste skonãila SDKÚ- 

DS (16,98 percenta, dva mandáty), nasleduje 

SMK (11,33 percenta, dva mandáty) 

a KDH (10,87 percenta, dva mandáty). Po 

jednom kresle obsadia ªS-HZDS (8,97 

percenta) a SNS (5,55 percenta). Volebná 

úãasÈ sa vy‰plhala na 19,64 percenta (platn˘ 

hlas odovzdalo 826 782 obãanov). 

7. júna – Poslanci Národnej rady (NR) 

SR Béla Bugár, László Nagy, Gábor Gál a 

Tibor Bastrnák opustili dnes rady ãlenov 

SMK. Pre TASR to uviedol Béla Bugár. 

„Dnes sa definitívne uzatvára dvojmesaãné 

obdobie na‰ich snáh o kompromis a 

dohodu so Stranou maìarskej koalície,“ 

vyhlásil. 

9. júna – Nová strana Most-Híd bude 

otvorená na spoluprácu na v‰etk˘ch úrovniach 

a pre v‰etk˘ch obãanov. Na dne‰nej 

tlaãovej konferencii to uviedol jeden z jej 

zakladateºov Béla Bugár. Ako pripomenul, 

zakladajú ju síce Maìari, ale ide len o 

prv˘ krok v procese jej vzniku. DôleÏit˘m 

je kreovanie orgánov strany. „Chceme v 

tomto procese dokázaÈ, Ïe národnosÈ nemô- 

Ïe byÈ prekáÏkou,“ dodal Bugár s t˘m, Ïe 

chcú potvrdiÈ, Ïe Maìari a Slováci vedia 

spolupracovaÈ. 

15. júna – NeúãasÈou drvivej väã‰iny 

ãlenov vládnej ªS-HZDS na dne‰nej inaugurácii 

prezidenta SR Ivana Ga‰paroviãa 

zrejme do‰lo zo strany hnutia k nedoceneniu 

situácie. Po slávnostnej schôdzi Národnej 

rady SR, na ktorej Ga‰paroviã zloÏil 

prezidentsk˘ sºub a vstúpil do svojho druhého 

funkãného obdobia, to vyhlásil predseda 

poslaneckého klubu Smeru-SD Miroslav 

âíÏ. Líder ªS-HZDS Vladimír Meãiar 

zumejú a ktor˘ vedia pouÏívaÈ. Vo ·védsku je tak˘to 

spoloãn˘ jazyk ‰védãina, ktorú je moÏné 

pouÏívaÈ vo v‰etk˘ch oblastiach Ïivota. 

Návrh ‰védskeho jazykového zákona ‰védsky 

parlament schválil 28. mája 2009. Ako vidieÈ legislatívne 

zakotvenie postavenia ‰tátneho jazyka 

sa vo ·védsku nepokladá za tému patriacu do 

minulého storoãia. Spomínam to aj preto, aby 

som vyvrátil tvrdenia, ktoré tu odzneli pri prvom 

ãítaní k novele zákona, Ïe vyspelé demokracie 

ako napríklad ·védsko nepotrebujú vo svojej legislatíve 

zakotvovaÈ ‰tátny alebo úradn˘ jazyk. 

Je pravdepodobné, Ïe príklad ·védska budú 

nasledovaÈ aj ìal‰ie krajiny, ktoré zatiaº jazykové 

zákony nemajú. Napríklad Nórsko, kde ministerstvo 

kultúry v apríli tohto roku pripravilo 

po rokovaní parlamentu k jazykovej správe za 

roky 2007 aÏ 2008 správu, ktorej súãasÈou je návrh, 

aby sa pripravil jazykov˘ zákon legislatívne 

zakotvujúci nórãinu ako hlavn˘ a národn˘ jazyk 

v Nórsku. 

Tie ‰táty Európskej únie, ktoré uÏ jazykové zákony 

prijali, dôsledne dbajú o ich uplatÀovanie 

a priebeÏne ich aktualizujú. V‰ade tam, kde platí 

zákon o ‰tátnom jazyku, sú ustanovené aj osobitné 

orgány alebo in‰titúcie, ktoré zabezpeãujú 

praktick˘ v˘kon dohºadu nad dodrÏiavaním 

jazykového zákona. V Slovinsku je to in‰pektorát 

ministerstva kultúry a Medzirezortná komisia 

vlády Slovinskej republiky. V Poºsku rada pre 

poºsk˘ jazyk, v Loty‰sku Centrum pre ‰tátny jazyk 

priãlenené k ministerstvu spravodlivosti, v 

Litve ·tátna komisia pre liptovsk˘ jazyk a ·tátna 

jazyková in‰pekcia Litovskej republiky pôsobiaca 

pri ministerstve kultúry, v Belgicku Stála 

komisia pre jazykov˘ dohºad, v Rumunsku vykonáva 

dohºad nad zákonom ministerstvo kultúry, 

v Estónsku Jazyková in‰pekcia. Vo Francúzsku 

na udrÏiavanie zákona o ‰tátnom jazyku 

dohliada cel˘ rad ‰pecializovan˘ch in‰titúcií. 

Podot˘kam, Ïe súãasÈou viacer˘ch jazykov˘ch 

zákonov sú aj sankãné ustanovenia, ktoré 

umoÏÀujú orgánom dohºadu uloÏiÈ pokutu bezprostredne 

po zistení poru‰enia zákonn˘ch ustanovení 

to znamená bez akéhokoºvek predchádzajúceho 

upozornenia. 

V Slovinsku sa v˘‰ka pokút za poru‰enie 

ustanovení jazykového zákona pohybuje v rozpätí 

od 6 259 do 62 593 eur. Najvy‰‰ia navrhovaná 

sankcia v materiáli, ktor˘ je predmetom 

dne‰ného rokovania, teda nedosahuje ani spodnú 

v˘‰ku sankcie ukladanej v Slovinskej republike. 

Okrem toho sankãn˘ mechanizmus, tak 

ako je navrhnut˘ v predloÏenej novele zákona o 

‰tátnom jazyku, má predov‰etk˘m preventívny 

charakter, pretoÏe pred uloÏením pokuty poãíta 

s písomn˘m upozornením, ãím utvára dostatoãn˘ 

priestor na nápravu bez akéhokoºvek finanãného 

postihu. 

Z toho, ão som doteraz povedal, by malo byÈ 

dostatoãne jasné, Ïe zmyslom novely zákona 

nie je ukladanie pokút, ale úsilie prispieÈ k celkovému 

zlep‰eniu pouÏívania ‰tátneho jazyka a 

uplatÀovania platnej právnej normy. 

Základn˘m dôvodom na prípravu predloÏeného 

návrhu zákona bola potreba zv˘‰iÈ úãinnosÈ 

platného zákona o ‰tátnom jazyku a prispieÈ tak 

k upevneniu pozície slovenského jazyka ako 

‰tátneho jazyka v Slovenskej republike. 

Ministerstvo kultúry ako ústredn˘ orgán ‰tátnej 

správy má zákonnú povinnosÈ dohliadaÈ na 

dodrÏiavanie ustanovení zákona o ‰tátnom jazyku, 

av‰ak súãasné znenie mu neumoÏÀuje vykonávaÈ 

úãinn˘ dohºad. Tento dohºad v‰ak neznamená 

postihovanie individuálnych jazykov˘ch 

prejavov. ªudia teda nebudú trestaní za pravopisné 

chyby alebo za to, Ïe hovoria nespisovne. 

Dohºad neznamená ani um⁄tvenie súãasnej podoby 

jazyka. V § 11 sa jasne hovorí, Ïe sa nevyluãuje 

pouÏívanie inojazyãn˘ch nov˘ch termínov, 

pojmov, ako aj pouÏívanie nespisovn˘ch jazykov˘ch 

prostriedkov, inak povedané, zákon o 

‰tátnom jazyku pripú‰Èa pouÏívanie v˘razov zo 

v‰etk˘ch vrstiev jazyka, aj slangov˘ch aj nov˘ch 

preberan˘ch z cudzích jazykov. 

Popritom novela upravuje tie ustanovenia zákona, 

ktoré by mohli spôsobovaÈ neopodstatnené 

prekáÏky v pouÏívaní in˘ch jazykov popri 

‰tátnom jazyku. Do textu zákona sa dopæÀajú odkazy 

na predpisy, ktoré upravujú pouÏívanie 

in˘ch jazykov v konkrétnej oblasti verejného styku 

tak, aby sa ich platnosÈ zákonom o ‰tátnom 

jazyku potvrdila. A aby sa mohli uplatniÈ aj z 

hrozby poru‰enia zákona o ‰tátnom jazyku v‰ade 

tam, kde zákon vyÏaduje povinné pouÏitie 

‰tátneho jazyka. 

T˘m, ktorí tomu nechcú rozumieÈ, to poviem 

e‰te aj inak. Vo vzÈahu k men‰inov˘m jazykom 

sa plne re‰pektujú v‰etky zákonné práva na ich 

pouÏívanie zakotvené v osobitn˘ch predpisoch. 

II. AKO NOVELU ZÁKONA HODNOTIA 

POSLANCI 

66


loch ministerstvo kládlo na ochranu ãistotu jazyka 

ako kultúrnej hodnoty, vládny návrh zákona 

sa zrodil uÏ z inej filozofie, v ktorom jazyky 

domovsk˘ch národnostn˘ch men‰ín sú vnímané 

ako ohrozovatelia nielen ‰tátneho jazyka, ale 

aj integrity ‰tátu. 

Dámy a páni, Slovenská republika je suverénny 

zvrchovan˘ ‰tát. Územnú celistvosÈ, ktorého 

jazyky nemôÏu poru‰iÈ, ‰tátny jazyk, teda jazyk 

slovensk˘ a jazyky národnostn˘ch men‰ín sú 

prejavom kultúrneho bohatstva na‰ej spoloãnosti. 

I v‰etk˘ch nás. Koºko jazykov vie‰, toºkokrát 

si ãlovekom, poúãa nás i múdre staré 

slovenské príslovie. 

Slovenská republika ako zvrchovan˘ ‰tát je 

ãlenom aj spoloãenstva slobodn˘ch a demokratick˘ch 

krajín, je ãlenom tak˘ch organizácií európskych 

‰tátov ako je UNESCO, OBSE, ãi 

Rada Európy. Ratifikovalo viacero medzinárodn˘ch 

dokumentov, zmlúv a dohôd, v zmysle 

ktor˘ch Európa oãakáva prijatie opatrenia pre 

rozvoj viacjazyãnosti, vrátane zachovania, ochrany 

a podpory pouÏívania men‰inov˘ch a regionálnych 

jazykov na svojom území. 

A práve v tejto súvislosti pripomínam, Ïe na 

stole vláde leÏia odporúãania V˘boru ministrov 

Rady Európy prijaté po ukonãení prvého monitorovacieho 

cyklu implementácie záväzkov Slovenskej 

republiky vypl˘vajúce z ratifikácie Charty 

regionálnych alebo men‰inov˘ch jazykov. V 

odporúãaniach sa Slovenskej republiky navrhuje 

okrem iného, „aby preskúmala poÏiadavku, 

podºa ktorej pouÏívatelia regionálnych alebo 

men‰inov˘ch jazykov majú predstavovaÈ aspoÀ 

20 % obyvateºov obce pre uplatnenie záväzkov 

v oblasti správnych orgánov a aby preskúmala 

obmedzenia v pouÏívaní regionálnych alebo 

men‰inov˘ch jazykov, ktoré vypl˘vajú zo zákona 

o ‰tátnom jazyku“. To bol citát z odporúãania 

V˘boru ministrov Rady Európy. 

Tieto odporúãania Rady Európy v‰ak vláda ignoruje 

a v druhej správe o implementácii charty, 

ktorú predloÏila koncom roka 2008, v ãase, 

keì uÏ pripravovala novelu o ‰tátnom jazyku 

uviedla, Ïe zákon o ‰tátnom jazyku „neupravuje 

pouÏívanie men‰inov˘ch jazykov, teda ani 

ich neobmedzuje“. O tom, Ïe zákon o ‰tátnom 

jazyku neupravuje pouÏívanie men‰inov˘ch jazykov, 

ubezpeãil pán predseda parlamentu pán 

Pavol Pa‰ka aj pani Katalin Szili zaãiatkom tohto 

roka na jar pani predsedníãku Národného 

zhromaÏdenia Maìarskej republiky, keì tá vyslovila 

obavy z moÏného sprísnenia zákona o 

‰tátnom jazyku. Pán predseda prisºúbil, Ïe poãas 

rozpravy bude osobne, nie je tu, dohliadaÈ na 

to, aby novelou neboli oklie‰tené práva národnostn˘ch 

men‰ín. Sú to jeho slová. Vtedy pani 

Katalin Szili a nielen ona vyjadrenie pána predsedu 

prijala ako nespochybniteºnú garanciu a povedala: 

„Slovo pána predsedu je pre mÀa zárukou.“ 

A nielen ona verila t˘mto slovám. 

Dnes mám v‰ak váÏne obavy a som sklamaná, 

Ïe slovo pána predsedu moÏno uÏ v ãase, keì 

to vyriekol, boli po záruke. Veì zákon o ‰tátnom 

jazyku, o ktorom Národná rada pojednáva, nielen 

zasahuje do pouÏívania jazykov národnostn˘ch 

men‰ín, ale napriek tvrdeniu aj pána ministra, 

oklie‰Èuje ich práva. 

Slová pána podpredsedu vlády pána Du‰ana 

âaploviãa, ktoré tieÏ budem citovaÈ: „Tento návrh 

novely zákona nie je roben˘ len pre väã‰inov˘ 

národ v tomto ‰táte, ale predov‰etk˘m pre 

men‰iny“, sú uÏ bliÏ‰ie k pravému úmyslu ministerstva 

kultúry. 

VáÏená snemovÀa, ak je zákon roben˘ predov‰etk˘m 

pre men‰iny a nie proti men‰inám, 

chcem tomu veriÈ. Nech je nám dovolené vysloviÈ 

obavy, svoje obavy, nech je nám dovolené 

efektívne sa zapojiÈ do prípravy rozhodnutí, ktoré 

sa budú t˘kaÈ identity ãlenov na‰ej národnostnej 

komunity. Nech je nám to dovolené aj napriek 

tomu, Ïe pán minister adresoval nám námietku, 

cituje zase jeho slová: „jedine Strana maìarskej 

koalície robí to, ão robí neustále, otvára 

aj na báze tohto zákona problematiku práv národnostn˘ch 

men‰ín“. 

Ak sa zákon t˘ka národnostn˘ch men‰ín, tak 

SMK robí len to, na ão dostala mandát od svojich 

voliãov, teda zastupovaÈ a brániÈ záujmy a 

práva národnostn˘ch men‰ín. Súãasne chcem odmietnuÈ 

i to, Ïe na‰a strana by bola jediná, ktorá 

poukázala na nezmyselnosÈ a zbytoãnosÈ zákona 

i jeho novely. 

Uvediem tu len tri názory. Názory t˘ch najpovolanej‰ích. 

Po prvé, jazykovedca profesora 

Slavomíra Ondrejoviãa, riaditeºa Jazykovedného 

ústavu ªudovíta ·túra SAV, ktor˘ sa vyjadril 

v tom zmysle, Ïe nechápe dôvody, ktoré viedli 

ministerstvo kultúry k návrhu novely zákona o 

jazyku v predloÏenej podobe a tvrdí, Ïe slovenãina 

nikdy nebola v takej dobrej kondícii ako je 

teraz. Po druhé názor vedúceho katedry slovenského 

jazyka a literatúry z Pedagogickej fakulty 

Trnavskej univerzity René Bílika, ktor˘ je toho 

názoru, Ïe kºúãom k zv˘‰eniu jazykovej kultúry 

je zmena obsahu a foriem vzdelávania v materinskom 

jazyku. A nakoniec pripomínam aj 

krédo profesora Jána Horeckého, jedného z najv˘znamnej‰ích 

zjavov novodobej slovenskej jazykovedy 

na Slovensku: „Keì chcete ºudí vychovávaÈ 

k láske k jazyku, nesmiete to robiÈ cez 

represie.“ 

K t˘mto názorom uÏ pripájam uÏ len jeden 

hlas zo zahraniãia, a to predstaviteºa OBSE komisára 

pre slobodu a médiá Miklósa Harasztyho, 

ktor˘ zo svojho pohºadu a len zo svojho pohºadu 

ako komisára pre slobodu a médiá povedal, 

Ïe zákon v ãasti t˘kajúcej sa médií je diskriminujúci 

a nie je v súlade s príslu‰n˘mi normami 

a ‰tandardami OBSE. 

A ão na to ná‰ premiér Pán premiér pri prijímaní 

programového vyhlásenia vlády sºuboval, 

citujem: „Len vláda môÏe prijaÈ nejaké rozhodnutie, 

ktoré buì pomôÏe alebo po‰kodí. Garantujem 

kaÏdému, Ïe táto vláda nebude prijímaÈ 

Ïiadne rozhodnutia, ktoré by niekomu ‰kodili.“ 

Dovoºte mi na príklade niekoºk˘ch ustanovení 

zákona poukázaÈ na to, ako sa tieto sºuby 

pána premiéra plnia. Slová pána premiéra ministerstvo 

kultúry asi nebralo váÏne, keì zmenilo 

a doplnilo § 1 súãasne platného zákona a roz‰írilo 

okruh povinn˘ch osôb aj o fyzické osoby. 

Podºa platného znenia zákona o ‰tátnom jazyku 

zákon neupravuje pouÏívanie jazykov národnostn˘ch 

men‰ín a etnick˘ch skupín. Podºa novely 

uÏ ustanovenie znie tak, Ïe „ak tento zákon 

neustanovuje inak“. Teda jej cieºom je upraviÈ aj 

pouÏívanie jazykov národnostn˘ch men‰ín. Tak 

toto ustanovenie je zjavn˘m poru‰ením status 

quo a je v rozpore s chartou, podºa ktorej „pouÏívaÈ 

regionálny alebo men‰inov˘ jazyk v súkromnom 

a vo verejnom Ïivote sa povaÏujú za 

nescudziteºné právo“. 

ëal‰iu poÏiadavku na vládu Slovenskej republiky, 

t. j. zlep‰iÈ moÏnosÈ vysielania tlaãov˘ch 

médií vo v‰etk˘ch regionálnych a men‰inov˘ch 

jazykoch, sformuloval V˘bor ministrov rady 

Európy v r. 2007, vo svojom odporúãaní, av‰ak 

totiÏ práve na dne‰n˘ deÀ zvolal zasadnutie 

poslaneckého klubu v Modre. 

16. júna – Koaliãní partneri majú aj naìalej 

rozdielny názor na vznik ·pecializovaného 

trestného súdu v Pezinku, ktor˘ 

by mal nadviazaÈ na ãinnosÈ ·peciálneho 

súdu. Predseda Smeru-SD a premiér Robert 

Fico ocenil po dne‰nom rokovaní Koaliãnej 

rady kon‰truktívny prístup partnerov 

k tejto otázke. ZároveÀ berie na vedomie 

názor ªS-HZDS, ktorá avizovala, Ïe v prípade, 

ak zákon prejde v parlamente, sa 

opätovne obráti na Ústavn˘ súd SR. 

16. júna – Zmluva o predaji nadbytoãn˘ch 

emisn˘ch kvót firme Interblue Group, 

ku ktorému vlani pristúpilo ministerstvo Ïivotného 

prostredia, sa ru‰iÈ nebude. Návrh 

uznesenia od SDKÚ-DS, aby parlament 

odporuãil vláde zru‰iÈ tento dokument totiÏ 

dnes na pôde zákonodarného zboru nezískal 

dostatoãnú podporu. Nepre‰iel ani 

návrh tohto najsilnej‰ieho opoziãného subjektu, 

aby vláda na základe uznesenia Národnej 

rady (NR) SR predloÏila parlamentu 

podrobnú správu o tom, ako boli emisie 

predávané a ako plánuje s nimi nakladaÈ ìalej. 

Opoziãní poslanci takto reagovali na 

pondelkové úplné zverejnenie zmluvy, na 

základe ktorej Slovensko spoloãnosti Interblue 

Group predalo 15 miliónov ton emisií 

oxidu uhliãitého za 5,05 eura (152 Sk). 

16. júna – Väã‰ina prítomn˘ch poslancov 

Národnej rady SR (105 zo 134 prítomn˘ch) 

dnes zahlasovala za to, Ïe vládny návrh 

zákona o ·pecializovanom trestnom 

súde (·TS) v Pezinku bude prerokúvan˘ v 

skrátenom legislatívnom konaní. Proti boli 

prítomní poslanci ªS-HZDS (traja sa 

zdrÏali, jeden nehlasoval), väã‰ina ãlenov 

SNS sa zdrÏala, za návrh hlasovali v‰etci 

prítomní ãlenovia Smeru-SD a zástupcovia 

opoziãn˘ch strán. 

16. júna – Predseda Zahraniãného v˘boru 

Národnej rady (NR) SR Boris Zala 

(Smer-SD), predseda V˘boru NR SR pre 

nezluãiteºnosÈ funkcií Gábor Gál (nezávisl˘) 

a predseda ºudskoprávneho v˘boru 

László Nagy (nezávisl˘) sa vzdali svojich 

funkcií. 

17. júna – PoslankyÀa Tatiana Rosová 

(SDKÚ-DS) sa na druh˘ pokus stala predsedníãkou 

V˘boru Národnej rady SR pre 

vzdelanie, mládeÏ vedu a ‰port. Rozhodli 

o tom dnes ãlenovia zákonodarného zboru 

v tajnej voºbe, keì kandidátke najsilnej- 

‰ej opoziãnej strany odovzdali 101 hlasov 

zo 134 prítomn˘ch. 

17. júna – Prípadná koalícia najsilnej- 

‰ích parlamentn˘ch strán Smeru-SD a 

SDKÚ-DS, ktorá by teoreticky vzi‰la z 

volieb do NR SR v roku 2010, by bola katastrofálna. 

Pre TASR to vyhlásil líder ªS- 

HZDS Vladimír Meãiar. O vytvorení tejto 

dvojkoalície sa zaãalo hovoriÈ aj po tom, 

ão europoslankyÀa za Smer-SD Monika 

Fla‰íková-BeÀová oznaãila takto zloÏenú 

vládu za najlep‰iu moÏnosÈ. Rokovania so 

v‰etk˘mi stranami pripustil aj podpredseda 

Smeru-SD Marek Maìariã. Naopak, líder 

SDKÚ-DS Mikulá‰ Dzurinda dnes deklaroval, 

Ïe jeho strana nepôjde do vlády, 

v ktorej bude Smer-SD. 

17. júna – Premiérovi Robertovi Fico- 

67


vi sa zdá smie‰ne, Ïe líder SDKÚ-DS Mikulá‰ 

Dzurinda zostavuje vládu rok pred 

parlamentn˘mi voºbami. „Veì nakoniec 

nikdy Ïiadne voºby nevyhral,“ upozornil na 

dne‰nej tlaãovej konferencii. ëalej túto 

tému nechcel komentovaÈ, keìÏe, ako poznamenal, 

vládny kabinet sa na svojom 

dne‰nom rokovaní venoval oveºa váÏnej- 

‰ím veciam. Dzurinda dnes vyhlásil, Ïe tri 

roky vládnutia Roberta Fica a Smeru-SD 

ukázali, Ïe ide o politiku, ktorú nestaãí 

korigovaÈ, ale treba zásadne zmeniÈ. 

17. júna – Predsedu vlády Roberta Fica 

v súãasnosti uÏ netrápi otázka, t˘kajúca sa 

predaja emisn˘ch kvót. Ako dôvod uviedol 

to, Ïe tento produkt uÏ v podstate vypadol 

z trhu a limity CO 2 sa vôbec nepredávajú. 

Problém nevidí ani v tom, Ïe by ich ministerstvo 

Ïivotného prostredia (MÎP) nemohlo 

predaÈ v˘hodnej‰ie inému kupujúcemu 

ako firme Interblue Group. Tá si totiÏ 

na základe zverejnenej zmluvy vyhradila 

opãné právo kúpiÈ od MÎP do konca 

roka 2012 aj voºné kvóty, ktoré nie sú 

predmetom medializovaného kontraktu. 

Premiér poznamenal, Ïe podºa informácií 

z ministerstva to MÎP z právneho hºadiska 

nespôsobí Ïiadny problém. ZároveÀ vyslovil 

presvedãenie, Ïe rezort Ïivotného 

prostredia sa pokúsi umiestniÈ emisné limity 

ão najv˘hodnej‰ie. „Dnes je táto téma 

tak verejná, Ïe si nikto na ministerstve nedovolí 

urobiÈ nieão, ão by mohlo vytváraÈ 

obraz, Ïe to bolo nev˘hodné pre SR. Táto 

téma je za nami,“ upozornil na dne‰nej 

tlaãovej konferencii. 

18. júna – Poslanca Národnej rady SR 

naìalej nebude moÏné trestaÈ za v‰etky 

priestupky. âlenovia zákonodarného zboru 

totiÏ dnes nepodporili návrh novely zákona 

o priestupkoch od Tomá‰a Galbavého 

(SDKÚ-DS), ktor˘ s takouto moÏnosÈou 

sankcionovania t˘chto ústavn˘ch ãiniteºov 

poãítal. Galbav˘ sa domnieva, Ïe jedin˘ 

spôsob, ako dospieÈ k zrovnoprávneniu poslancov 

s in˘mi obãanmi, je ustanovenie, 

podºa ktorého v prípade ãlena zákonodarného 

zboru moÏno prerokovávaÈ kaÏdé jeho 

konanie, ktoré je priestupkom. V súãasnosti 

totiÏ moÏno poslancov potrestaÈ len 

vtedy, ak sa odmietnu podrobiÈ vy‰etreniu 

na zistenie alkoholu alebo inej návykovej 

látky v krvi v súvislosti s dopravnou nehodou, 

na ktorej sa zúãastnili ako vodiãi. 

18. júna – Novoprijat˘ zákon o ·pecializovanom 

trestnom súde (·TS) zohºad- 

Àuje v‰etky skutoãnosti, ktoré boli oznaãené 

ako nesúladné s Ústavou SR a umoÏÀuje 

kontinuálne pokraãovanie prejednávan˘ch 

trestn˘ch vecí na ·peciálnom súde 

(·S). V reakcii na dne‰né schválenie zákona 

o ·TS v parlamente to uviedol predseda 

·S Michal Truban. „Hlasovanie väã‰iny 

poslancov Národnej rady zohºadnilo 

poÏiadavku obãanov,“ povedal TASR Truban. 

Na Slovensku vznikne ·TS so sídlom 

v Pezinku. Rozhodli o tom dnes poslanci 

Národnej rady SR, keì 119 hlasmi podporili 

vládny návrh zákona o vzniku tejto in- 

‰titúcie. Právna norma bude úãinná v deÀ, 

keì v Zbierke zákonov vyjde nález Ústavného 

súdu (ÚS) o zru‰ení ·peciálneho 

súdu (·S). Zriadenie ·TS podporili v‰etci 

vládny návrh aj toto odporúãanie prehliada. Podobná 

záÈaÏ zrejme bremeno, vypl˘va aj z ods. 

6 § 5 zákona, ktor˘ vyÏaduje dvojjazyãné uvádzanie 

programov kultúrnych podujatí národnostn˘ch 

men‰ín, organizované príslu‰níkmi a 

pre príslu‰níkov národnostn˘ch men‰ín. 

Z pohºadu men‰ín táto povinnosÈ neznamená 

niã iné, ako zákonom nútiÈ ãasÈ obãanov, aby si 

dvojmo vypoãuli ten ist˘ text, na úkor ãasu urãeného 

pre samotn˘ kultúrny program, priãom 

kaÏd˘, kto sa zúãastní takého podujatia, ak má 

skutoãn˘ záujem spoznaÈ kultúru, tej, ktorej národnostnej 

men‰iny, musí predpokladaÈ, Ïe podujatie 

sa koná v jazyku men‰iny. Poradn˘ v˘bor 

pre Rámcov˘ dohovor o ochrane národnostn˘ch 

men‰ín, v dokumente posudok Slovenska 

upozornil, Ïe táto povinnosÈ môÏe „vyvolaÈ mraziaci 

efekt, ktor˘ sa dot˘ka legitímnych aktivít 

men‰ín“. 

Problematick˘ a konfliktn˘ pre Ïivot men‰ín 

bude aj nov˘ ods. 7 § 5 zákona, ktor˘ okrem uÏ 

naznaãen˘ch problémov – kategorizácia obãanov, 

mraziaci efekt, odradenie od pouÏívania 

men‰inového jazyka – indikuje aj ústavou zakázanú 

cenzúru, a to v prípade schvaºovania nápisov 

ministerstvom kultúry na pamätníkoch, pomníkoch, 

pamätn˘ch tabuliach. TotiÏ v zákone 

niet záruky na to, Ïe úradníci budú nápisy hodnotiÈ 

len z jazykového hºadiska. Obávam sa preto 

toho, Ïe pamätné tabule a pomníky uÏ nebudú 

poctou t˘m, ktorí prispeli svojím Ïivotom a 

dielom do kultúrneho dediãstva národnostnej 

men‰iny, aj do kultúrneho dediãstva tohto ‰tátu, 

ale pomníkmi novodobého kultúrneho barbarizmu, 

ktoré budú hlásaÈ podradnosÈ kultúry 

men‰ín na Slovensku. 

Budú zamestnanci ministerstva kultúry jazykovo 

tak zdatní, pán minister, Ïe budú vedieÈ vydávaÈ 

kvalifikované stanoviská k textom v in˘ch 

jazykoch Budú va‰i zamestnanci ministerstva 

ovládaÈ v‰etky jazyky domovsk˘ch národnostn˘ch 

men‰ín a e‰te niekoºko svetov˘ch jazykov, 

lebo bez toho tie stanoviská asi vydaÈ nebudú vedieÈ. 

Ods. 7 § 5 zákona, ale môÏe byÈ zdrojom aj 

ìal‰ieho napätia pre moÏnú v˘kladovú nejasnosÈ 

slova pomník. Pre tento zákon, pretoÏe ak v na- 

‰ej legislatíve platí zásada, Ïe ak zákon neobsahuje 

legálnu definíciu slova, vychádza sa z jeho 

v‰eobecného v˘znamu. Slovo pomník podºa 

krátkeho Slovníka slovenského jazyka je aj náhrobn˘ 

kameÀ, a v tomto v˘zname o Àom pojednáva 

aj niekoºko ìal‰ích zákonov. Ako napr. zákon 

o pohrebníctve, ãi Trestn˘ zákon. Preto staãí 

niekoºko horlivcov a v zmysle zákona o ‰tátnom 

jazyku budú vyÏadovaÈ dvojjazyãné náhrobné 

kamene aj na veren˘ch cintorínoch. 

VáÏené kolegyne a kolegovia, na‰e v˘hrady 

pretrvávajú aj voãi ustanoveniu ods. 4 § 8 novely 

zákona, ktoré ministerstvo kultúry prezentuje 

ako roz‰írenie práv národnostn˘ch men‰ín. 

Správa v˘boru expertov o uplatÀovaní charty na 

Slovensku, zo 16. januára 2006 poukázala na to, 

Ïe ustanovenie aj súãasne platného zákona, je v 

rozpore s chartou bod 288 aÏ 289. V˘bor expertov 

preto vyzval slovenské orgány, aby formálne 

zabezpeãili, aby zariadenia sociálnej starostlivosti 

ako sú nemocnice, domovy dôchodcov a 

ubytovne, mohli prijímaÈ a poskytovaÈ starostlivosÈ 

príslu‰n˘m osobám v jazyku národnostnej 

men‰iny, aj keì ovládajú slovenãinu. A aby 

prijali ‰truktúrovanú politiku zameranú na zabezpeãenie 

tejto moÏnosti v praxi, vo v‰etk˘ch t˘ch 

oblastiach, kde sú osoby hovoriace jazykom národnostnej 

men‰iny prítomné v dostatoãn˘ch 

poãtoch, na úãel tohto zákona. 

Úprava tohto ustanovenia v novele zákona a 

kon‰tatovanie, Ïe sa t˘m napæÀa ustanovenie ãl. 

13 ods. 2 písm. c) charty, vyznieva pre nás priam 

cynicky, najmä vtedy, ak novou úpravou ustanovenia 

jazyk národnostnej men‰iny môÏe byÈ pouÏit˘ 

ako prostriedok komunikácie, medzi pacientom 

alebo klientom a personálom zdravotníckych 

a sociálnych zariadení, len v prípade ak sociálne, 

ãi zdravotné zariadenie v obci, kde poãet 

príslu‰níkov národnej men‰iny je aspoÀ 20 %, ak 

pacient alebo klient neovláda ‰tátny jazyk, ak ãlenovia 

personálu náhodou ovládajú jazyk národnej 

men‰iny. UÏ som o tom hovorila, Ïe úlohou 

a poslaním t˘chto zariadení je lieãiÈ. LieãiÈ a zachraÀovaÈ 

Ïivoty a zdravie ºudí a úlohou ‰tátu je 

rie‰iÈ súãasn˘ alarmujúci stav zdravotníctva a zabezpeãiÈ 

‰tandardné sluÏby pre v‰etk˘ch pacientov 

a nie to, ak˘m jazykom sa v zdravotníckych 

a sociálnych zariadeniach hovorí. 

Voºba komunikaãného jazyka medzi pacientom, 

klientom a personálom t˘chto zariadení, by 

mala byÈ vecou dotknut˘ch osôb. Nie je to teda 

reálne roz‰írenie práv národnostn˘ch men‰ín, 

ako to tvrdí ministerstvo, ale práve naopak, právo 

nebude právom, len vecou náhody, odvahy, 

ºudského charakteru. 

Záverom veºmi krátko by som sa chcela vyjadriÈ 

k ustanoveniam § 9 a § 9a zákona o dohºade 

a o pokutách. Keì som si preãítala tieto 

ustanovenia, popri ich nezmyselnosti a nejasnosti 

v súvislosti s mechanizmom a procesn˘mi 

podmienkami udeºovania pokút, vrátane moÏnej 

a vysoko pravdepodobnej subjektivizácii pri 

rozhodovaní úradníkov ministerstva, pomyslela 

som si, nie sme na tom aÏ tak zle, ak na túto 

neºahkú prácu staãia dvaja ‰tátni zamestnanci, 

osoby poverené v˘konom dohºadu, ktoré budú 

sedieÈ v Bratislave na ministerstve kultúry. Vzápätí 

mi napadla otázka, Ïe kde zoberieme t˘chto 

dvoch novodob˘ch supermanov a jazykov˘ch 

géniov, ktorí ovládajú v‰etky men‰inové a niekoºko 

svetov˘ch jazykov, veì bez toho nie je 

moÏné preskúmaÈ dvoj a viac jazyãné nápisy, oznamy 

z hºadiska obsahovej totoÏnosti s textom 

v ‰tátnom jazyku. Tieto osoby poverené dohºadom 

budú musieÈ byÈ jazykovo zdatnej‰í ako 

konzílium jazykovedcov jazykovedného Ústavu 

ªudovíta ·túra SAV, aby mohli rozhodovaÈ 

o tom, ktoré jazykové prostriedky sú v súlade s 

kodifikovanou podobou ‰tátneho jazyka, ktoré 

inojazyãné odborné termíny sú v slovenskom 

texte e‰te prípustné a ktoré nespisovné jazykové 

termíny boli alebo funkãné v texte. 

A kto t˘mto úradníkom zabezpeãí prácu No 

dozaista celá plejáda dobrovoºn˘ch udavaãov, 

neprajníkov, rozhnevan˘ch susedov, ktorí budú 

oznamovaÈ, kto kedy sa preriekol, ãi prehovoril 

t˘m alebo on˘m jazykom. Budeme dávaÈ pokuty 

úradníkom, ktorí prehovoria v Ko‰iciach, 

Bratislave jazykom men‰iny, dáme pokutu starostovi 

napr. obce Sáb, v obci s 98,9-percentn˘m 

zastúpením men‰iny, ak vyhlási oznam, dnes 

vykupujem zeleninu pred kultúrnym domom, v 

opaãnom poradí jazykov. 100 eur, teda tá najniÏ- 

‰ia sadzba asi sa dostane aj personálu Detského 

domova v Leviciach, ak sa budú prihováraÈ napr. 

osirel˘m deÈom v ich materinskom jazyku a nadácie 

by mali zaãaÈ so zbierkou peÀazí, lebo pokuta 

ich neminie, ak majú na rová‰i pamätnú tabuºu 

venovanú napr. Imre Madáchovi, s textom 

v maìarãine, väã‰ím písmom ako písmo v ‰tátnom 

jazyku. 

68


BohuÏiaº, pán poslanec, toto v‰etko nie je v 

súlade s ustanoveniami novely zákona. To znamená, 

ak budú pokuty, tak budú pokutovaní 

v‰etci úradníci, ktorí hovoria jazykom men‰iny, 

v t˘ch obciach a mestách, kde poãet men‰iny nedosahuje 

20 %. Pozrite si to. 

Dámy a páni, mám silné pochybnosti, ãi tento 

zákon prispeje k integrácii men‰ín a k prehæbeniu 

ich pozitívneho vzÈahu k slovenskému jazyku, 

ako to predkladateº v dôvodovej správe, 

predpokladá ministerstvo kultúry. Som si v‰ak 

celkom istá, Ïe tento zákon nenapraví neuspokojivú 

úroveÀ ich ãinností ústredn˘ch orgánov 

‰tátnej správy, ani nezastaví klesajúcu jazykovú 

úroveÀ prejavu v masovokomunikaãn˘ch prostriedkoch. 

O jeho zbytoãnosti ma presvedãila 

aj dôvodová správa vtedy, keì vymenovala niekoºko 

právnych noriem, ktoré majú dohºad a 

podºa ktor˘ch moÏno sankcionovaÈ nedodrÏiavanie 

zákona o ‰tátnom jazyku uÏ aj v súãasnosti. 

Je to napríklad zákon o ochrane spotrebiteºa, 

zákon o reklame, zákon o potravinách, zákon o 

vysielaní a retransmisii. Podot˘kam, Ïe podºa novely 

pod dohºad ministerstva kultúry nebudú 

patriÈ printové médiá, agentúrne spravodajstvo 

a súdnictvo. PoloÏme si teda otázku, ãím táto novela 

v skutoãnosti je. Novela v skutoãnosti je, a 

to vyjadril najpresnej‰ie profesor Miroslav Kus˘, 

ktor˘ povedal, Ïe tento zákon je sústreden˘m 

útokom slovenskej administratívy na najcitlivej‰iu 

stránku etnickej identity národnostnej 

men‰iny na jej materinsk˘ jazyk. 

Marek Maìariã verzus Ágnes Biró 

Dámy a páni, rokujeme o zákone o ‰tátnom 

jazyku. Nerokujeme o zákone o pouÏívaní jazykov 

národnostn˘ch men‰ín. To chcem povedaÈ 

predov‰etk˘m moÏno nezainteresovan˘m poslucháãom 

a divákom, pretoÏe mohli nadobudnúÈ 

tento dojem. Veºmi ÈaÏko sa reaguje na veºa 

zavádzajúcich a niektor˘ch aj absurdn˘ch tvrdení 

pani poslankyne Biró. Apelovala na odborn˘ 

dialóg pri prijímaní tohto zákona. Ten odborn˘ 

dialóg som viedol od zaãiatku, dôkazom je aj to, 

Ïe som akceptoval, alebo prijal pozmeÀujúce návrhy, 

pripomienky, ktoré formulovala verejnosÈ. 

Tak isto aj niektoré návrhy, ktoré formulovali poslanci 

za SMK v gestorskom v˘bore. A viedol 

som aj politick˘ dialóg na túto tému. Nikdy 

som sa nesnaÏil tento zákon spolitizovaÈ a vÏdy 

mi i‰lo o to, aby sa dosiahol ten základn˘ cieº, 

ktor˘ som tu aj spomínal, aby tento zákon zabezpeãil 

v‰etk˘m obãanom Slovenskej republiky 

aby vo verejnej sfére mali dostupné v‰etky informácie 

ktoré potrebujú v ‰tátnom jazyku. A popri 

tom, zákon roz‰iruje oblasti pouÏívania jazykov 

národnostn˘ch men‰ín. A keìÏe teda vystúpenie 

pani poslankyne bol práve o tomto, a naozaj 

sa ÈaÏko vyvracajú niektoré zavádzajúce 

reãi, inak najabsurdnej‰iu povedal v nejakom 

médiu odídenec z SMK pán Bugár, Ïe Záhoráci 

budú dokonca pokutovaní za to, Ïe budú hovoriÈ 

po záhorácky. Tak ja si dovolím teraz preãítaÈ 

a bol by som veºmi rád, aby ste to pozorne 

poãúvali, najmä poslanci SMK, aké pribudnú 

schválením tohto zákona nové zákonné moÏnosti 

pre men‰inové jazyky. E‰te dovoºte jednu poznámku. 

V rade pre men‰iny, v‰etci zástupcovia 

národnostn˘ch men‰ín pozitívne prijali tento 

návrh s v˘nimkou predstaviteºa maìarskej národnostnej 

men‰iny. TakÏe, po prvé § 4 ods. 3. 

Zavádza sa dvojjazyãnosÈ pri vedení ìal‰ej dokumentácie 

v ‰kolách s vyuãovacím jazykom národnostnej 

men‰iny, t. j. ìal‰ia dokumentácia sa 

bude viesÈ aj v men‰inovom jazyku. Doteraz, 

dvojjazyãne sa mohli viesÈ iba tie dokumenty, 

ktoré tvorili súãasÈ pedagogickej dokumentácie. 

Pre‰iel pozmeÀujúci návrh schválen˘ v gestorskom 

v˘bore. Po druhé § 5 ods. 1 písm. b) v 

regionálnom a lokálnom rozhlasovom vysielaní 

sa umoÏÀuje vysielaÈ iba v jazykoch národnostn˘ch 

men‰ín bez povinnosti zabezpeãiÈ znenie 

v ‰tátnom jazyku vrátane Ïivého vysielania 

bez simultánneho tlmoãenia. Doteraz platila povinnosÈ 

odvysielaÈ celú reláciu v regionálnom a 

lokálnom rozhlasovom vysielaní, ak bola uvedená 

v men‰inovom jazyku aj v ‰tátnom jazyku. 

Tak isto pre‰iel pozmeÀujúci návrh v gestorskom 

v˘bore. Po tretie § 5 ods. 1 písm. a) a písm. j). 

Zavedením jednotného reÏimu pre televízne vysielanie 

sa umoÏnilo vyuÏitie titulkov aj v regionálnom 

a lokálnom televíznom vysielaní ako aj 

Ïivé televízne vysielanie a Ïivé celo‰tátne rozhlasové 

vysielanie so simultánnym prekladom. 

Doteraz platila povinnosÈ odvysielaÈ celú televíznu 

reláciu v regionálnom a lokálnom vysielaní 

aj v ‰tátnom jazyku bez moÏnosti pouÏitia titulkov. 

Îivé vysielanie zákon neumoÏÀoval. Je to 

vo vládnom návrhu zákona. Po ‰tvrté § 5 ods. 2. 

Zru‰ila sa povinnosÈ slovenského dabingu pri au- 

prítomní poslanci koaliãného Smeru-SD, 

opozície a takmer celá SNS (proti bol len 

Rudolf Puãík). Strana Vladimíra Meãiara 

ªS-HZDS sa hlasovania väã‰inou zdrÏala, 

za nov˘ súd bola len Zdenka Kramplová. 

âinnosÈ ‰pecializovaného súdu tak plynulo 

nadviaÏe na ·S, ktorého vznik ÚS oznaãil 

za protiústavn˘. Po novom v‰ak na 

sudcov ·TS ãakajú viaceré zmeny. Ich príplatok 

ku mzde sa zníÏi zo ‰esÈnásobku 

priemerného platu v národnom hospodárstve 

na dvojnásobok, samotná mzda ostane 

na úrovni 1,3-násobku platu poslanca 

NR SR. 

18. júna – Najsilnej‰ia vládna strana 

Smer-SD zaviedla voºnosÈ partnerov v parlamentnom 

hlasovaní s k˘mkoºvek a kedykoºvek. 

Vyhlásil to dnes líder ªS-HZDS 

Vladimír Meãiar ako reakciu na v˘sledok 

hlasovania o ·pecializovanom trestnom 

súde (·TS), ktor˘ pre‰iel najmä vìaka hlasom 

Smeru-SD a opozície. „Je to problém, 

lebo podºa koaliãnej dohody ak je medzi 

stranami nesúlad, má zaãaÈ konanie, aby sa 

odstránil, a toto konanie nebolo. Zaviedol 

sa precedens, Ïe ktokoºvek sa kedykoºvek 

môÏe spájaÈ s opozíciou, a to nie je dobré,“ 

podãiarkol Meãiar. 

24. júna – Zabezpeãenie vy‰‰ej ochrany 

uãiteºov pred agresivitou udelením statusu 

chránenej osoby sleduje zákon o pedagogick˘ch 

zamestnancoch, ktor˘ na 

dne‰nom zasadnutí schválili poslanci Národnej 

rady SR. Ministerstvo ‰kolstva pôvodne 

navrhovalo daÈ pedagógom status 

verejného ãiniteºa, plénum v‰ak napokon 

schválilo pozmeÀovací návrh ªudmily 

Mu‰kovej (ªS-HZDS), ktor˘ zaviedol pre 

uãiteºov in‰titút chránenej osoby. Samotná 

právna norma tieÏ od novembra zadelí pedagógov 

do ‰tyroch kariérnych stupÀov, 

ktoré budú vyjadrovaÈ mieru ich profesionálnych 

kompetencií a zároveÀ rie‰iÈ aj 

ich finanãné ohodnotenie. 

25. júna – Predstavitelia opoziãnej SMK 

tak, ako na aprílovej schôdzi Národnej 

rady SR, aj dnes Ïiadajú cez procedurálny 

návrh nepokraãovaÈ v rokovaní o vládnom 

návrhu novely zákona o ‰tátnom jazyku. 

Poãas rozpravy k tejto právnej norme to 

uviedla poslankyÀa SMK Ágnes Biró. Domnieva 

sa totiÏ, Ïe zákon, ktor˘ zavádza 

prísnej‰í dohºad nad pouÏívaním slovenãiny, 

je ako tak˘ zbytoãn˘. „Novela je v 

skutoãnosti sústreden˘m útokom slovenskej 

administratívy na najcitlivej‰iu stránku 

etnickej identity národnostnej men‰iny, 

na jej materinsk˘ jazyk,“ povedala. 

25. júna – Minister Ïivotného prostredia 

Viliam Tursk˘ (SNS) zrejme bude musieÈ 

Národnej rade SR predloÏiÈ správu o 

realizovan˘ch predajoch emisií a spôsobe 

v˘beru kupca v procese uzatvárania zmluvy. 

Iniciatívu troch opoziãn˘ch strán 

SDKÚ-DS, KDH a SMK dnes podporil aj 

Vladimír Meãiar a v‰etci prítomní ãlenovia 

jeho ªS-HZDS, zdrÏala sa len Zdenka 

Kramplová. Návrh, ktor˘ predniesol Pavol 

Fre‰o (SDKÚ-DS), tak získal podporu 75 

poslancov zo 140 prítomn˘ch. 

25. júna – Osmiãka b˘val˘ch ãlenov 

opoziãn˘ch strán SDKÚ-DS a SMK chce 

vytvoriÈ Klub nezávisl˘ch poslancov Ná- 

69


rodnej rady SR. Vypl˘va to z návrhu, ktor˘ 

predloÏili na schválenie parlamentnému 

plénu. âlenmi klubu sa majú staÈ Béla Bugár, 

László Nagy, Zsolt Simon, Gábor Gál, 

Tibor Bastrnák (v‰etci b˘valí ãlenovia 

SMK), Martin Kuruc, Juraj Li‰ka a ªubo‰ 

Micheº (v‰etci traja predt˘m SDKÚ-DS). 

25. júna – ªudová strana – Hnutie za demokratické 

Slovensko bola vÏdy proti 

tomu, aby sa zradcovia politick˘ch strán 

zdruÏovali a vytvárali kluby. Aj preto nepodporí 

poÏiadavku osmiãky b˘val˘ch ãlenov 

opoziãn˘ch strán SDKÚ-DS a SMK, 

ktorí chcú vytvoriÈ Klub nezávisl˘ch poslancov 

Národnej rady (NR) SR. Vyhlásil 

to dnes na pôde parlamentu poslanec NR 

SR za ªS-HZDS Ján Kovarãík. 

26. júna – Majetok ‰iestich parlamentn˘ch 

strán dosiahol v minulom roku v˘‰ku 

10,25 milióna eur (308,93 mil. Sk). Vypl˘va 

to z Informácie o predloÏení v˘roãn˘ch 

finanãn˘ch správ politick˘ch strán a politick˘ch 

hnutí za rok 2008, ktorú prerokoval 

parlament. V˘roãné správy referujú o 

celkovom majetku, príjmoch a v˘davkoch 

strán za dan˘ rok. Podºa v˘roãn˘ch správ 

za minul˘ rok bol najbohat‰ou stranou 

Smer-SD, ktorého celkov˘ majetok predstavoval 

2,86 milióna eur (86,09 mil. Sk). 

Strana v minulom roku dosiahla príjmy 

vo v˘‰ke 2,03 mil. eur (61,079 mil. Sk), jej 

v˘davky boli 2 009 858,59 eura (60,55 

mil. Sk). Od darcov získal Smer-SD dovedna 

6 207,26 eura (187 000 Sk). Majetok 

SNS predstavoval v minulom roku 2,41 

mil. eur (72,73 mil. Sk). Celkov˘ majetok 

strany Vladimíra Meãiara predstavoval 

1,13 mil. eur (34,1 mil. Sk). Z opoziãn˘ch 

strán bola v roku 2008 najbohat‰ia SMK, 

ktorej celkov˘ majetok sa vy‰plhal na 2,11 

mil. eur (63,71 mil. Sk). Majetok vo v˘‰ke 

866 859 eur (26,12 mil. Sk) vlastnila strana 

Mikulá‰a Dzurindu. KresÈanskí demokrati 

prijali finanãné dary vo v˘‰ke 14 638 

eur (441 000 Sk) a celková suma ich majetku 

bola 902 144 eur (27,18 mil. Sk). 

30. júna – DodrÏiavanie pravidiel ‰tátneho 

jazyka bude od septembra 2009 pod 

prísnej‰ím dohºadom ministerstva kultúry. 

Poslanci Národnej rady SR dnes 79 hlasmi 

zo 136 prítomn˘ch schválili ‰iroko diskutovanú 

vládnu novelu zákona o ‰tátnom 

jazyku, ktorá okrem iného opätovne zavádza 

sankcie za nedodrÏiavanie spisovnej 

slovenãiny. Pokuty, ktoré sa budú udeºovaÈ 

za nedodrÏiavanie nov˘ch pravidiel, môÏu 

dosiahnuÈ v˘‰ku aÏ 5 000 eur (150 630 Sk). 

Práve sankcie, ktor˘m predchádza písomné 

upozornenie, majú podºa ministra kultúry 

Mareka Maìariãa (Smer-SD) zabezpeãiÈ 

vymoÏiteºnosÈ zákona. Proti návrhu 

v rozprave vystupovali najmä poslanci 

opoziãnej SMK, ktorí sú presvedãení, Ïe 

zákon oklie‰Èuje jazykové práva národnostn˘ch 

men‰ín a Ïiadali preto nepokraãovaÈ 

v rokovaní o tomto bode. 

30. júna – Na základe novelizovaného 

zákona o ‰tátnom jazyku by Albert Einstein, 

ktor˘ sa nikdy poriadne nenauãil angliãtinu, 

hoci predná‰al v USA, mohol byÈ 

na nejakej slovenskej univerzite nanajv˘‰ 

vrátnikom. V reakcii na dne‰né schválenie 

novely z dielne Ministerstva kultúry (MK) 

diovizuálnych dielach pre deti do 12 rokov vysielan˘ch 

v rámci televízneho vysielania v jazykoch 

národnostn˘ch men‰ín. Doteraz platila povinnosÈ 

slovenského dabingu pre v‰etky takéto 

diela. Je to vo vládnom návrhu zákona. Po piate 

§ 5 ods. 5. UmoÏÀuje sa pôvodné vydávanie 

príleÏitostn˘ch kultúrnych tlaãovín v men‰inov˘ch 

jazykoch, ak je zabezpeãené aj znenie v 

‰tátnom jazyku. Doteraz sa mohli vydávaÈ tieto 

tlaãoviny len v ‰tátnom jazyku a znenie v men- 

‰inovom jazyku mohli byÈ len prekladom zo 

‰tátneho jazyka. PozmeÀovací návrh pre‰iel v 

gestorskom v˘bore. Po ‰ieste § 5 ods. 6. Kultúrne 

podujatia národnostn˘ch men‰ín sa môÏu 

uvádzaÈ najskôr v men‰inovom jazyku, aÏ potom 

môÏe nasledovaÈ ich uvedenie v ‰tátnom jazyku. 

Doteraz platila povinnosÈ uviesÈ kultúrne 

podujatie národnostn˘ch men‰ín najprv v ‰tátnom 

jazyku. Je to vo vládnom návrhu zákona. 

Po siedme § 5 ods. 7 a § 8 ods. 6. UmoÏÀuje sa 

pôvodná tvorba textov na pamätníkoch, nápisoch 

a oznamoch urãen˘ch pre verejnosÈ v jazyku 

národnostn˘ch men‰ín, ak je zabezpeãené 

aj znenie v ‰tátnom jazyku, t. j. nevyÏaduje 

sa, aby text v men‰inovom jazyku bol prekladom 

pôvodného textu v ‰tátnom jazyku. Doteraz 

tieto texty mohli vznikaÈ len v ‰tátnom jazyku 

a inojazyãn˘ text musel byÈ prekladom zo 

‰tátneho jazyka. PozmeÀujúci návrh pre‰iel v 

gestorskom v˘bore. Po ôsme § 8 ods. 2 a 3. 

UmoÏÀuje sa vyhotovovaÈ písomné právne úkony, 

finanãnú a technickú dokumentáciu a ìal‰ie 

dokumenty uvedené v ods. 3 aj v men‰inovom 

jazyku. Znenie je tam v inom jazyku. Je to vo 

vládnom návrhu zákona. Po deviate § 8 ods. 4. 

UmoÏnila sa komunikácia pacientov a klientov 

zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v ich 

men‰inovom jazyku v obciach, kde Ïijú príslu‰níci 

men‰ín. Doteraz mohli pacienti komunikovaÈ 

v men‰inovom jazyku len vtedy, ak neovládali 

‰tátny jazyk. Je to vo vládnom návrhu 

zákona. Okrem toho, dámy a páni, sa prepojením 

odkazom so zákonom o pouÏívaní národnostn˘ch 

men‰ín dosiahlo, Ïe nijaké ustanovenie 

zákona o ‰tátnom jazyku sa nemôÏe dostaÈ 

do rozporu s ustanovením zákona o pouÏívaní 

jazykov národnostn˘ch men‰ín, ãím sa jednoznaãne 

garantuje re‰pektovanie pouÏívania jazykov 

men‰ín v úradnom styku v celom zákonnom 

rozsahu tak, ako je upravené v zákone o pouÏívaní 

jazykov národnostn˘ch men‰ín. Toto je 

moja odpoveì na demagógiu, ktorú tu ‰írila 

pani poslankyÀa Biró. 

Rafael Rafaj (SNS) 

Predov‰etk˘m by som chcel povedaÈ, keby 

bolo na Slovenskej národnej strane, tak by staãili 

v zákone prvé dva paragrafy. V‰etko ostatné 

je zbytoãné. Paragraf 1, ako je uvedené, ‰tátnym 

jazykom je slovensk˘ jazyk, § 2, ‰tátny jazyk 

má prednosÈ pred ostatn˘mi jazykmi pouÏívan˘mi 

na území Slovenskej republiky. V‰etko 

ostatné je zbytoãné. Je to politikum. Ak niekto 

pochopí, ão je v prv˘ch dvoch paragrafoch, nemusí 

sa rozãuºovaÈ ani Strana maìarskej koalície, 

pravdepodobne ani opozícia a nikto in˘. 

BohuÏiaº, prvá poslankyÀa Biró udala ako 

dirigent falo‰n˘ tón, falo‰n˘ tón tejto diskusie a 

snaÏí sa posunúÈ diskusiu nie o európskych trendoch, 

‰tandardoch, ochrany a úpravy v pouÏívaní 

integrujúcich ‰tátnych alebo úradn˘ch jazykoch, 

pretoÏe cel˘ svet sa integruje nielen navzájom, 

ale aj v rámci svojich národn˘ch území. Je 

mi ºúto, Ïe dochádza rovnako k posunom v˘kladu 

medzinárodn˘ch dokumentov, ktoré majú 

buì relevantn˘ alebo len odporúãací charakter, 

napríklad spomínanej charty, kde sa jednoznaãne 

hovorí, Ïe pouÏívanie in˘ch jazykov okrem 

oficiálnych, v na‰om prípade ‰tátneho, sa nesmie 

diaÈ na úkor jazyka ‰tátneho. Je mi ºúto, ale aj 

to, ão povedal pán minister pred chvíºou a vysvetºoval 

pozmeÀujúce návrhy, ktoré, bohuÏiaº, 

pre‰li do spoloãnej správy ná‰ho v˘boru, znamená 

poru‰enie tohto, znamená nielen ústupok, 

ale aj istú v˘nimku nepotrebnosti buì pouÏívania 

alebo osvojenia si ‰tátneho jazyka, keìÏe ‰tátny 

jazyk by mal nasledovaÈ povedzme aÏ na 

druhom mieste. Dokonca sme tu poãuli, Ïe naão 

rovnak˘m, rovnakou veºkosÈou písma a podobné 

odstavovanie ‰tátneho jazyka na vedºaj‰iu ko- 

ºaj. S t˘m rozhodne, kategoricky nemôÏem súhlasiÈ, 

pretoÏe by i‰lo o poru‰enie spomínaného 

odseku 2 prvého paragrafu, ‰tátny jazyk má 

prednosÈ pred ostatn˘mi jazykmi pouÏívan˘mi 

na území Slovenskej republiky. Pravdepodobne, 

ak by pre‰iel tento pozmeÀujúci návrh, bolo by 

to v kolízii s ústavnosÈou a norma by musela ísÈ 

na ústavn˘ súd. 

Je úplne ‰tandardné, Ïe aÏ na malú v˘nimku 

z roku 2007 po desiatich rokoch spoloãenskej 

praxe táto snemovÀa opäÈ otvára zákon o ‰tátnom 

jazyku. Ako vyspelá demokracia aj Slovenská 

republika nepochybne má svoju jazykovú 

politiku a krédom tejto politiky, alebo ist˘m 

programov˘m dokumentom je dokument, ktor˘ 

sa schválil v roku 2001 a s názvom Koncepcia 

ochrany ‰tátneho jazyka v praxi. TakÏe ‰tát 

má právo dohºadu, v˘kladu, aj kontroly v rámci 

jazykovej politiky. 

·tátny jazyk je nepochybne t˘m najdôleÏitej- 

‰ím integrujúcim jazykom. UÏ na zaãiatku pán 

minister citoval zo ‰védskej praxe, kde sa jednoznaãne 

zdôrazÀuje a hovorí o ‰védãine ako o 

hlavnom jazyku, ostatné sú vedºaj‰ie. TakÏe pokiaº 

niekto uvaÏuje v kontexte, naão ‰tátny jazyk, 

vraj je potrebná bilingválnosÈ alebo viacjazyãnosÈ. 

Pravdepodobne by chcel meniÈ aj fyzikálne 

zákony, napadlo ma gravitácia Zeme a 

gravitácia Mesiaca a teraz, príde niekto z men- 

‰inového Mesiaca a on povie, Ïe on sa nebude 

podriaìovaÈ gravitácii Zeme, pretoÏe on má 

vlastné zákony v tejto slneãnej sústave. No asi 

by tu bolo veºa karambolov, keby si kaÏd˘ jazdil 

po vlastnej dráhe. âiÏe základom spoloãnosti 

je vÏdy poriadok, je vÏdy priorita, ale je súãasne 

aj súhra a tá v právnom poriadku Slovenskej 

republiky je, pretoÏe máme prijat˘ aj zákon 

o pouÏívaní jazykov men‰ín. 

Chcel by som zdôrazniÈ, Ïe toºko citovaná 

charta nekoncipuje vzÈah medzi ‰tátnymi jazykmi 

a regionálnymi alebo men‰inov˘mi jazykmi 

v oblasti kompetencií, alebo tam, kde dochádza 

k vzájomnému antagonizmu. Predstavuje interkultúrny 

a multilingválny prístup, v ktorom má 

kaÏdá kategória jazykov svoje správne miesto. 

My dnes hovoríme o tom najdôleÏitej‰om, integrujúcom 

jazyku, ktor˘m je ‰tátny jazyk Slovenskej 

republiky a ním je slovenãina. 

Ak sa tu zdôrazÀovalo, Ïe ãi je slovenãina v 

ohrození, rovnako môÏem poloÏiÈ otázku, ktor˘ 

men‰inov˘ jazyk na území Slovenskej republiky 

je v ohrození, alebo má kategóriu takzvan˘ch 

vymierajúcich jazykov. Podºa mÀa ani jeden. 

Chcem tieÏ zdôrazniÈ, Ïe nález ústavného 

súdu z 18. októbra 2005 odmietol takzvanú pozitívnu 

diskrimináciu s t˘m, Ïe ak je v právnom 

predpise zakotvené odli‰né zaobchádzanie s odli‰n˘mi 

jednotlivcami, musí existovaÈ legitímny 

70


dôvod pre takúto diskrimináciu. Nevidím dôvod, 

aby boli udeºované v˘nimky v pouÏívaní slovenãiny 

ako ‰tátneho jazyka na celom území Slovenskej 

republiky tak, Ïe by muselo dôjsÈ k jeho obmedzeniu, 

k obmedzeniu pouÏívania, alebo k 

zmene priority tak, ako o tom hovorí § 1 ods. 2. 

Chcem tieÏ povedaÈ, Ïe ochrana ‰tátneho jazyka 

je konformná aj z pohºadu medzinárodn˘ch 

dokumentov a je legitímnym dôvodom na zásah 

do slobody prejavu a dokonca práva na súkromie. 

·tát podºa odporúãaní OBSE, myslím t˘m 

odporúãanie z Oslo, môÏe vyÏadovaÈ, aby sa ‰tátny 

jazyk pouÏíval v t˘ch sektoroch ekonomickej 

aktivity, ktoré sa dot˘kajú práv ostatn˘ch, 

alebo vyÏadujú v˘menu a komunikáciu s verejn˘mi 

orgánmi. 

Podstatné pre nás je, Ïe je garantované ‰pecifické 

postavenie ‰tátneho jazyka a Ïe medzinárodno-právne 

dokumenty takéto v˘nimoãné 

postavenie aj re‰pektujú a dokonca aj rie‰ia jeho 

prednostné pouÏívanie. Väã‰inou je to ponechané 

v kompetencii jednotliv˘ch ‰tátov. 

âiÏe táto novela ‰tátneho jazyka, pouÏívanie 

‰tátneho jazyka vlastne upravuje jednotn˘ dorozumievací 

prostriedok aj v tej sfére, ktorú obsahuje 

kaÏdá právna norma a to je dohºad a súãasne 

aj re‰pekt alebo vynútiteºnosÈ právnej normy. 

Aby sme nezostali osamotení v diskusii, v Bulharsku 

je uãenie sa bulharského jazyka a jeho pouÏívanie 

právom, ale aj povinnosÈou bulharského 

obãana. My tu vôbec nehovoríme o nejak˘ch 

povinnostiach. To je zvlá‰tne. A tam, kde 

bola povinnosÈ, tak ju, povinnosÈ v rovine v‰eobecnej 

zniÏujeme ju len na úroveÀ adresnú, kde 

je úplne logické, Ïe v Ozbrojen˘ch silách Slovenskej 

republiky alebo zloÏkách musí byÈ komunikaãn˘ 

jazyk Slovenskej republiky ako ‰tátny 

jazyk. Neviem si predstaviÈ, Ïe by niekto odpovedal 

„nemtudom“. 

ëalej, Rakúsko v ústave v ãlánku 8 nemeck˘ 

jazyk je bez ohºadu na zákonné práva jazykov˘ch 

men‰ín ‰tátnym jazykom republiky. Oficiálnym 

jazykom v Rumunsku je podºa ãlánku 

13 rumunsk˘ jazyk. A mohli by sme tak˘mto 

spôsobom citovaÈ ìal‰ie a ìal‰ie citácie z ústav 

alebo z konkrétnych ustanovení zákonov ‰tátov 

Európskej únie alebo in˘ch, in˘ch ‰tátov, kde 

rovnako, ako na Slovensku je v ich právnom poriadku 

prijat˘, prijatá norma, ktorá upravuje pouÏívanie 

‰tátneho jazyka. 

Franti‰ek Miklo‰ko (KDS) 

Veºmi sa mi páãilo vystúpenie pána poslanca 

Rafaja a jeho obrana suverénnej Slovenskej republiky, 

pokiaº ide o ‰tátny jazyk kodifikovan˘. 

Chcel by som v‰ak poloÏiÈ otázku, Ïe preão Slovenská 

národná strana a pán poslanec Rafael Rafaj 

neprotestovali vtedy, keì ãínski súdruhovia 

bili Slovákov na HodÏovom námestí a nepouÏívali 

pritom pri t˘ch rozkazoch kodifikovan˘ 

slovensk˘ jazyk, ale pouÏívali ãínsky dialekt, 

ktor˘ sa pouÏíva na potláãanie demon‰trácie v 

cudzine. 

Páni poslanci SNS, bráÀte slovenskú suverenitu 

tam, kde treba, nie tam, kde sa naparujete. 

UÏ zaãínate byÈ veºmi únavní. 

Pavol Abrhan (KDH) 

Ja by som chcel podporiÈ pána poslanca Nagya 

v tej ãasti, keì predkladá návrh na vypustenie 

bodu 25 § 9, to znamená, t˘ch sankãn˘ch 

opatrení. V DoloÏke o posúdení vplyvov v odhadoch 

vplyvu na verejné financie sa uvádza, Ïe 

návrh zákona zakladá nároky na v˘davkovú 

ãasÈ ‰tátneho rozpoãtu v súvislosti s predpokladan˘m 

zriadením dvoch nov˘ch ‰tátnozamestnaneck˘ch 

miest. Tieto mzdové prostriedky sú 

v odhadovanej v˘‰ke 32-tisíc eur. KeìÏe návrh 

zákona obsahuje aj sankãn˘ mechanizmus s 

ukladaním pokút, moÏno predpokladaÈ, Ïe 

schválenie novely zákona o ‰tátnom jazyku 

bude maÈ ist˘ pozitívny vplyv na ‰tátny rozpoãet. 

To znamená, Ïe prostredníctvom t˘chto 

sankcií predpokladáte, Ïe sa vyberie viac ako 

32-tisíc eur, ão znamená, viac ako milión slovensk˘ch 

korún. Som presvedãen˘, Ïe touto 

cestou je moÏné rie‰iÈ poru‰ovanie zákona pri 

stavebnom konaní, Ïe je moÏné rie‰iÈ v cestnej 

premávke, ale nie je moÏné rie‰iÈ vo vzÈahu, poru‰ovanie 

zákona vo vzÈahu k národnostn˘m 

men‰inám. Lebo takúto právnickú alebo fyzickú 

osobu uloÏíte pokutu, ona ju nezaplatí. Budú 

organizovaÈ zbierky národnostné men‰iny na zaplatenie 

takejto pokuty, budete ich exekvovaÈ, 

alebo ak˘m spôsobom budete potom postupovaÈ 

Bude to zlep‰ovaÈ, alebo zhor‰ovaÈ súãasnú 

situáciu. Preto som presvedãen˘, Ïe zavedenie 

sankcií nie je vhodn˘ mechanizmus pri komunikácií 

s národnostn˘mi men‰inami a pri 

ochrane ‰tátneho jazyka. 

Etc., etc. 

IV. A POTOM SA HLASOVALO 

Pavol Pa‰ka, predseda NR SR (SMK) 

Hlasujeme o postúpení do tretieho ãítania na 

prerokovanie ihneì. 

(Hlasovanie.) 134 prítomn˘ch, 79 za, 32 proti, 

23 sa zdrÏalo. 

Sme v treÈom ãítaní a otváram rozpravu. P˘tam 

sa, ãi chce niekto vystúpiÈ Nie. Vyhlasujem 

rozpravu za skonãenú a budeme hlasovaÈ. 

Hlasujeme. 

(Hlasovanie.) 136 prítomn˘ch, 79 za, 30 proti, 

26 sa zdrÏalo, 1 nehlasoval. 

Kon‰tatujem, Ïe sme schválili návrh novely 

zákona o ‰tátnom jazyku. 

V. A POTOM TO DOSTALO SKUTOâNÉ GRÁDY 

Prijatie zákona o ‰tátnom jazyku vyvolalo 

negatívne reakcie v Maìarsku, a schválnosti a 

prieky sa stali pracovn˘mi metódami na oboch 

brehoch Dunaja – aj keì sa v Komárne pripravovala 

oslava uhorského kráºa ·tefana a komár- 

Àansk˘ primátor pozval len maìarského prezidenta, 

aj keì slovenská strana odporuãila maìarskému 

prezidentovi nechodiÈ, aj keì maìarsk˘ 

prezident pre‰iel na komárÀanskom moste 

iba po ‰tátne hranice ako persona non grata... 

A potom sa v maìarskom prihraniãnom mesteãku 

Szecsény stretli premiéri Robert Fico a 

Gordon Bajnai a prijali spoloãné vyhlásenie: 

„Uvedomujúc si spoloãnú zodpovednosÈ voãi 

obãanom svojich krajín a za vzájomné hºadanie 

rie‰ení otvoren˘ch otázok a usilujúc sa o zintenzívnenie 

dvojstrann˘ch vzÈahov; 

Opierajúc sa o spoloãné hodnoty, právne záväzky 

a demokratické princípy, vypl˘vajúce zo 

spoloãného ãlenstva Slovenskej republiky a Maìarskej 

republiky v Európskej únii a NATO; 

OpäÈ potvrdzujúc dôleÏitosÈ dodrÏiavania a 

implementácie v‰etk˘ch ustanovení o dobrom susedstve 

a priateºskej spolupráci medzi Slovenskou 

republikou a Maìarskou republikou, pod- 

SR to vyhlásil predseda SMK Pál Csáky. 

2. júla – Voºby do orgánov samosprávnych 

krajov (VÚC) a ich predsedov sa na 

Slovensku uskutoãnia v sobotu 14. novembra 

2009 a prípadné druhé kolo 28. novembra. 

Termín hlasovania dnes oznámil 

predseda Národnej rady SR Pavol Pa‰ka 

(Smer-SD). Prípadné druhé kolo bude musieÈ 

Pa‰ka vyhlásiÈ opätovne, av‰ak len 

pre tie kraje, kde ani jeden z kandidátov na 

predsedu VÚC nezíska absolútnu väã‰inu 

odovzdan˘ch hlasov. V súãasnosti má 

osem samosprávnych krajov 412 poslancov, 

no aÏ do termínu 65 dní pred voºbami 

je moÏné rozhodnúÈ o zmene ich poãtu. 

KeìÏe v tomto prípade ide o väã‰inov˘ 

volebn˘ systém, mandát získa ten poslanec, 

ktor˘ v danom volebnom obvode 

získa od voliãov najviac hlasov. 

4. júla – Predseda vlády SR a líder Smeru-SD 

Robert Fico a líder SDKÚ-DS a 

poslanec NR SR Mikulá‰ Dzurinda vedú 

rebríãek ‰éfov parlamentn˘ch strán z hºadiska 

finanãného zárobku v roku 2008. 

Fico v majetkovom priznaní uvádza príjem 

z v˘konu verejnej funkcie takmer 1,4 milióna 

Sk (46 471 eur), Dzurinda vy‰e milióna 

Sk (33 194 eur). Expremiér deklaroval 

aj tzv. iné príjmy vo v˘‰ke 92 600 Sk 

(3 074 eur), Fico má v tejto kolónke nulu. 

Tretím v rebríãku straníckych lídrov pod- 

ºa v˘‰ky vlaÀaj‰ieho zárobku je ‰éf SNS 

Ján Slota. Z v˘konu verejnej funkcie zarobil 

726 000 Sk (24 099 eur) a z in˘ch príjmov 

ìal‰ích 128 250 Sk (4 257 eur). Zvy‰- 

ní predsedovia, Vladimír Meãiar (ªS- 

HZDS), Pavol Hru‰ovsk˘ (KDH) a Pál 

Csáky (SMK) zarobili zhodne po 726 000 

Sk bez ak˘chkoºvek in˘ch zárobkov. V 

poloÏke hnuteºn˘ a nehnuteºn˘ majetok 

nepri‰lo v porovnaní s rokom 2007 k v˘raznej 

zmene v prípade Fica, Dzurindu, 

Hru‰ovského a Csákyho. Slotovi pribudlo 

lietadlo DIAMOND DA 42, osobn˘ automobil 

a úspory, Meãiarovi zase medializované 

‰tyri domy a viacero pozemkov. Z celého 

zákonodarného zboru v‰ak rebríãek 

príjmov vedie v súãasnosti uÏ nezávisl˘ poslanec 

Gábor Gál. Jeho zárobok za v˘kon 

verejnej funkcie dosiahol 786 000 Sk 

(26 090 eur) a iné príjmy sa vy‰plhali aÏ 

na vy‰e tri milióny Sk (99 582 eur). Odídenec 

z SMK totiÏ vykonáva popri poslaneckej 

aj advokátsku ãinnosÈ. Na druhom 

mieste skonãil jeden z najväã‰ích parlamentn˘ch 

absentérov, nezávisl˘ poslanec 

ªubo‰ Micheº. Za v˘kon verejnej funkcie 

mu patrilo 605 000 Sk (20 082 eur), priãom 

menej mala len Monika Smolková (Smer- 

SD). Iné príjmy sa v‰ak uÀho vy‰plhali aÏ 

na takmer tri milióny Sk. Zarobil ich ako 

‰éf medzinárodného oddelenia ukrajinského 

futbalového klubu ·achtar Doneck a 

futbalov˘ rozhodca. Cez milión korún v 

poloÏke „iné príjmy“ sa celkovo dostalo 15 

zákonodarcov, priãom je medzi nimi jediná 

Ïena. Ide o ãlenku SDKÚ-DS Katarínu 

Cibulkovú s in˘m zárobkom dosahujúcim 

takmer 1,2 milióna Sk (39 833 eur). Opoziãná 

poslankyÀa sa podobne ako Gál venuje 

aj advokátskej ãinnosti. Nulov˘ in˘ 

príjem deklarovalo celkom 64 poslancov. 

6. júla – Ak predseda vlády Robert Fico 

71


(Smer-SD) nemyslel váÏne svoje slová o 

tom, Ïe sa podºa jeho názoru predseda SNS 

Ján Slota v politike „nabalil“, mal by sa lídrovi 

národniarov ospravedlniÈ. Ak svoje 

slová myslel váÏne, mal by SNS vyhodiÈ 

z vládnej koalície. Na dne‰nej tlaãovej 

konferencii to v reakcii na premiérove vyjadrenia 

v relácii Slovenského rozhlasu 

(SRo) Sobotné dialógy (4.7.) vyhlásil predseda 

KDH Pavol Hru‰ovsk˘. 

8. júla – Minister Ïivotného prostredia 

Viliam Tursk˘ má poslancom do 25. júla 

doruãiÈ správu o predaji emisn˘ch limitov. 

Opoziãní poslanci sa podºa jej obsahu rozhodnú, 

ãi budú v lete iniciovaÈ mimoriadnu 

schôdzu Národnej rady (NR) SR, na 

ktorej by ju prerokovali. Pre TASR to povedal 

poslanec SDKÚ-DS Pavol Fre‰o. 

11. júla – Nezávisl˘ poslanec Národnej 

rady SR Béla Bugár sa podºa oãakávania 

stal predsedom novovzniknutej politickej 

strany Most-Híd. Jasnou väã‰inou o tom 

dnes rozhodli delegáti ustanovujúceho snemu 

tohto subjektu. Delegáti zároveÀ rozhodli, 

Ïe podpredsedami strany sa stali 

Rudolf Chmel, Edit Pfuntner a Zsolt Simon. 

20. júla – Vláda SR ani predstavitelia 

koalície sa nenechajú vydieraÈ v súvislosti 

so schválenou novelou zákona o ‰tátnom 

jazyku a do pouÏívania slovenãiny si Slovensko 

nedá „kafraÈ“. Na tlaãovej konferencii 

to vyhlásil predseda vlády SR Robert 

Fico (Smer-SD) ako reakciu na dne‰né vyhlásenie 

maìarského parlamentu, ktor˘m 

Ïiada SR zru‰iÈ schválenú novelu zákona 

o ‰tátnom jazyku. 

27. júla – Najsilnej‰ou politickou stranou 

na Slovensku ostáva aj naìalej Smer- 

SD, ktorému by v parlamentn˘ch voºbách 

odovzdalo svoj hlas 47,8 percenta voliãov. 

Druhé miesto by obsadila SDKÚ-DS, 

ktorá by získala 15-percentnú podporu. 

Brány parlamentu by prekroãila aj SNS, 

ktorú by volilo 12,1 percenta obãanov. Vypl˘va 

to z prieskumu volebn˘ch preferencií, 

ktor˘ realizovala Agentúra MEDIAN 

SK od 8. júna do 5. júla 2009. Pre KDH by 

sa rozhodlo deväÈ percent op˘tan˘ch. Nasleduje 

SMK so 6,5-percentnou podporou 

voliãov. Pelotón parlamentn˘ch strán uzatvára 

ªS-HZDS, vo voºbách by ju podporilo 

6,4 percenta obãanov. 

31. júla – Poslanci Európskeho parlamentu 

(EP) zarobia mesaãne asi o 5656 eur 

(170 393 Sk) viac ako poslanci Národnej 

rady (NR) SR. Podºa nového ‰tatútu poslancov 

EP upravujúceho ich postavenie a 

financie dostanú totiÏ europoslanci mesaãne 

v hrubom pribliÏne 7 665 eur (230 915 

Sk). V˘‰ka mesaãného základného platu 

poslancov NR SR e‰te pred zdanením pritom 

predstavuje mesaãne v porovnaní s poslancami 

EP „iba“ 2009 eur (60 523 Sk). 

K základnému platu národn˘ch poslancov 

patria aj ìal‰ie príplatky. Na úhradu v˘davkov 

spojen˘ch s v˘konom funkcie poslanca 

tak dostáva zákonodarca pau‰álne náhrady. 

Pre bratislavského poslanca je ich 

v˘‰ka 1 406,30 eura (42 366 Sk) a pre mimobratislavského 

1 607,20 eura (48 419 

Sk). 

(rk) 

písanej 19. marca 1995 v ParíÏi si Ïelajú vyhlásiÈ 

nasledovné body: 

1. Je v spoloãnom záujme Maìarska a Slovenska 

uvoºniÈ politické napätie medzi oboma krajinami, 

ktoré poãas uplynul˘ch pár t˘ÏdÀov vytvorilo 

Ïivnú pôdu pre niektoré znepokojujúce incidenty. 

Obe strany upriamujú pozornosÈ v‰etk˘ch 

zodpovedn˘ch politick˘ch strán na sociálne 

riziká a vyz˘vajú obãanov Maìarska a Slovenska 

k tolerancii a vzájomnému porozumeniu. 

2. Predsedovia vlád Slovenskej republiky a 

Maìarskej republiky si uvedomujú, Ïe bilaterálne 

vzÈahy by mali byÈ budované na základe vzájomnej 

dôvery, transparentnosti a pragmatického 

a kon‰truktívneho bilaterálneho dialógu. 

Predsedovia vlád Slovenskej republiky a Maìarskej 

republiky vyuÏijú v‰etky dostupné mechanizmy 

a formy spolupráce, vrátane ìal‰ích kontaktov 

na úrovni predsedov vlád, aby zabránili 

ak˘mkoºvek krokom, ktoré by mohli negatívnym 

spôsobom ovplyvniÈ vzájomné vzÈahy. 

3. Predsedovia vlád Slovenska a Maìarska vyjadrili 

poºutovanie nad okolnosÈami plánovanej 

náv‰tevy prezidenta Maìarskej republiky Lászlóa 

Sólyoma v Komárne 21. augusta 2009, hoci 

na právne aspekty záleÏitosti si zachovávajú 

vlastn˘ názor. S cieºom vyhnúÈ sa podobn˘m situáciám 

v budúcnosti, poveria obe strany príslu‰n˘ch 

expertov vypracovaním princípov a 

pravidiel, ktoré budú v budúcnosti zohºadnené. 

Obe strany potvrdzujú re‰pektovanie voºného 

pohybu osôb ako základného princípu EÚ a 

zdôrazÀujú dôleÏitosÈ voºn˘ch neobmedzen˘ch 

kontaktov medzi obãanmi Európskej únie. 

4. Predsedovia vlád Slovenska a Maìarska 

potvrdzujú medzinárodné záväzky Slovenskej 

republiky a Maìarskej republiky v oblasti re‰- 

pektovania a uplatÀovania práv osôb patriacich 

k národnostn˘m men‰inám, ktoré Ïijú na 

Slovensku a v Maìarsku, ako aj v‰etky záväzky 

vypl˘vajúce zo o dobrom susedstve a priateºskej 

spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maìarskou 

republikou z roku 1995. 

5. Obe strany akceptujú posudok a v‰etky odporúãania 

Vysokého komisára OBSE pre otázky 

národnostn˘ch men‰ín t˘kajúce sa novely zákona 

o ‰tátnom jazyku SR a vítajú komisárov zámer 

zohraÈ aktívnu podpornú a monitorovaciu 

úlohu pri implementácii jeho odporúãaní. Slovenská 

strana potvrdila, Ïe pri implementácii novely 

bude úzko spolupracovaÈ s úradom Vysokého 

komisára. Strany v tejto súvislosti zintenzívnia 

prácu dvojstrannej Zmie‰anej komisie pre záleÏitosti 

men‰ín, ktorá sa má schádzaÈ pravidelne 

a na ktorú budú na základe dohody oboch 

strán priz˘vaní zástupcovia úradu Vysokého komisára. 

6. V nadväznosti na obsah Spoloãného vyhlásenia 

predsedov vlád podpísanom na ich stretnutí 

v Komárne v novembri 2008 obe strany súhlasia 

prijaÈ prísne opatrenia proti extrémistick˘m 

fenoménom a skupinám, v‰etk˘m formám 

xenofóbie, intolerancie, ‰ovinizmu a nacionalizmu 

a v‰etk˘m prejavom násilia a ich exportu do 

in˘ch krajín. Obe strany pouÏijú v‰etky právne 

prostriedky, aby zabránili obãanom Ïijúcim v ich 

krajinám ‰íriÈ nenávisÈ, xenofóbiu, intoleranciu, 

zneuÏívanie alebo diskrimináciu. Obe vlády urobia 

v‰etko pre to, aby zabránili extrémistick˘m 

Ïivlom získaÈ priestor, s osobitn˘m dôrazom na 

zakázané a stíhané polovojenské organizácie. 

Obe strany sa zhodli, Ïe v priebehu dvoch mesiacov 

zváÏia vytvorenie spoloãnej policajnej 

skupiny poverenej vy‰‰ie uveden˘mi úlohami, a 

za t˘mto úãelom zaãnú rokovania na expertnej 

úrovni. 

7. Obe strany potvrdzujú zámer ur˘chliÈ implementáciu 

14-bodového pracovného plánu 

prijatého predsedom vlády Maìarskej republiky 

a predsedom vlády Slovenskej republiky stretnutí 

v júni 2007. Pre plnú implementáciu cieºov 

tohto programu treba pripraviÈ detaily harmonogramu 

spoloãnej práce. Túto úlohu vykonajú 

urãení ãlenovia oboch vlád do 30. septembra 

2009. 

8. Predsedovia vlád zdôrazÀujú potrebu zvolaÈ 

v krátkom ãase zasadania v‰etk˘ch zmie‰an˘ch 

komisií na implementáciu Zmluvy o dobrom 

susedstve a priateºskej spolupráci medzi 

SR a MR s cieºom preskúmaÈ moÏnosÈ, predbeÏné 

podmienky a ciele budúceho spoloãného zasadania 

oboch vlád. 

9. Obe strany zváÏia moÏnosÈ vytvorenie Rady 

pre maìarsko-slovenskú spoluprácu ako nepolitického, 

nezávislého konzultaãného orgánu na 

podporu spolupráce medzi oboma krajinami. 

Rada vydá kaÏd˘ rok správu o v˘voji vzÈahov a 

predloÏí odporúãania na zlep‰enie vzÈahov oboch 

krajín. Rada by mala dozeraÈ na plánovan˘ 

Fond maìarsko-slovenskej spolupráce, ktorého 

cieºom je podpora projektov, ‰tipendií a ‰tudentsk˘ch 

v˘menn˘ch programov, ako aj kultúrnych, 

umeleck˘ch a ‰portov˘ch podujatí zameran˘ch 

na podporu maìarsko-slovenského spoluÏitia 

a spolupráce. 

10. Predsedovia vlád súhlasili, v súlade s horeuveden˘mi 

politick˘mi cieºmi a Základnou 

zmluvou medzi Maìarskom a Slovenskom a v súlade 

s európskymi hodnotami, poveriÈ ministrov 

zahraniãn˘ch vecí vypracovaním posilneného 

balíka spolupráce, ktor˘ bude do dvoch mesiacov 

predloÏen˘ na posúdenie predsedom vlád 

a bude o. i. obsahovaÈ: 

– Detaily o Rade pre maìarsko-slovenskú 

spoluprácu a Fonde maìarsko-slovenskej spolupráce; 

– Zoznam projektov spolupráce v oblasti energetickej 

bezpeãnosti oboch krajín; 

– Plán zlep‰enia cestn˘ch a Ïelezniãn˘ch spojení; 

– Rámcovú dohodu o nov˘ch mostoch na riekach 

Dunaj a Ipeº; 

– Spoloãn˘ balík opatrení na zníÏenie nezamestnanosti 

v pohraniãn˘ch regiónoch; 

– PouÏívanie pripravovanej uãebnice o spoloãnej 

histórii a pokraãovanie spoloãného historického 

v˘skumu aj po jej publikácii; 

– Plán spolupráce na posilnenie integrácie 

Rómov v oboch krajinách, ão je závaÏnou otázkou 

v oboch krajinách 

11. Predsedovia vlády sa dohodli na prevzatí 

zá‰tity nad dôstojn˘m pripomenutím si 15. 

v˘roãia podpísania Zmluvy o dobrom susedstve 

a priateºskej spolupráci medzi SR a MR z 19. 

marca 1995 v ParíÏi.“ 

A potom si toto stretnutie, ktoré sa mohlo 

staÈ ìal‰ím nov˘m zaãiatkom v slovensko-maìarsk˘ch 

vzÈahoch, zaãali v oboch krajinách 

vysvetºovaÈ odli‰ne – napríklad podºa predsedu 

zahraniãného v˘boru maìarského parlamentu 

za opoziãn˘ FIDESZ Zsolta Németha „Fico vytrel 

s Bajnaim podlahu“ – a z jedného bodu, najdôleÏitej‰ieho 

z hºadiska jazykového zákona, t. 

j., Ïe sa obe strany budú riadiÈ odporúãaniami 

vysokého komisára Kunta Vollebaeka, zostal o 

niekoºko dní len bzukot múch. 

(rk) 

72

S U P E R M O N I T O R 

SUPERMONITOR 

a (medzit˘m) minikomentáre 

11. júla 2009 – 21. augusta 2009 

Povodne sa u nás v poslednom ãase opakujú takmer 

kaÏd˘ rok. S rovnakou pravidelnosÈou ministerstvo 

Ïivotného prostredia vÏdy opakuje, Ïe nie je iná 

cesta, neÏ ozdravenie a re‰pektovanie krajiny. A v meziãase 

sa na to opäÈ pravidelne zabudne a zasa sa stavia 

na zelenej lúke a povoºujú sa domy ãi supermarkety 

v záplavov˘ch oblastiach. 

âesk˘ minister Ïivotného prostredia 

Ladislav Miko. Blog.aktuálnû.cz. 11. 7. 

(V âR patriãn˘ minister aspoÀ napí‰e pár riadkov 

s v˘strahou. Slovensk˘ ani to.) 

*** 

AÏ keì sa v âR ujali vlády odborníci, sa v plnom 

svetle vyníma v porovnaní s ich triezvym rokovaním 

a konaním primitívna bezobsaÏnosÈ ideologick˘ch 

kli‰é straníckych vlád. VecnosÈ a zrozumiteºnosÈ jazyka 

premiéra Fischera a ministra financií Janotu sa 

príkro lí‰i od v˘padov stranick˘ch lídrov typu b˘valého 

premiéra Paroubka. 

Novinár Karel HvíÏìala. 

âesk˘ rozhlas 11. 7. 

(Zhoda okolností, ktorá donútila âechov vytvoriÈ 

tzv. úradnícku vládu zostavenú z ºudí povaÏovan˘ch 

za odborníkov – premiér pracuje ako ‰éf 

‰tatistikov –, odhalila, na akú nízku úroveÀ klesli 

politici, ktor˘ch nominovali do funkcií ministrov 

stranícke centrály.) 

*** 

Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 11. 7. 

(MôÏeme ich zaradiÈ medzi tie, ktoré sme uÏ opravili. 

Tam budú akurát pasovaÈ...) 

*** 

Kresba: Bobo Perneck˘. Pravda 11. 7. 

(Ani krok ìalej! Máte cestovn˘ pas alebo investície) 

*** 

NáboÏenstvo ponúka na problémy na‰ej doby 

uspokojivej‰iu odpoveì neÏ sekularizmus. ªudia 

budú vÏdy chorí, vÏdy budú trpieÈ a umieraÈ. A preto 

budeme potrebovaÈ náboÏenstvo. 

Ameriãan Robert Royal, autor internetovej stránky 

CatholicThing.org. T˘ÏdeÀ 13. 7. 

(Podobné tvrdenia veºmi znehodnocujú kresÈanské 

náboÏenstvo, ale i samotného Boha. Ak je Boh, 

nie je preto, Ïe Ho ºudia potrebujú, ale jednoducho 

preto, Ïe je. A ak je, pozemské utrpenie ºudí 

ho môÏe len veºmi málo znepokojovaÈ. Je len zanedbateºnou 

ãiastoãkou existencie ãloveka, preto- 

Ïe Boh má iste oveºa závaÏnej‰ie úlohy a záujmy.) 

*** 

V súvislosti s t˘m, ako v posledn˘ch 20 rokoch 

niektorí obãania menili svoje ãlenstvo v politick˘ch 

stranách, zahniezdili sa v médiách a vo verejnosti termíny 

„prezliekaãi kabátov“ alebo „prebehlíci“. Súvisí 

to s chápaním politick˘ch strán ako ideov˘ch ãi 

mravn˘ch in‰titúcií alebo katedrál. Strany sú v‰ak len 

zoskupením ºudí, ktorí majú podobné ciele. Ak v strane 

prevládnu zmeny pôvodn˘ch cieºov, ãlen ju opustí. 

Známym príkladom je Winston Churchill, ktor˘ 

bol konzervatívec, potom liberál a nakoniec sa vrátil 

ku konzervatívcom. 

Senátor Jifií Dienstbier. 

Hospodáfiské noviny 13. 7. 

(Ak politik prestal maÈ vnútorné spojivo s pôvodnou 

stranou, ãestnej‰ie je ju opustiÈ.) 

*** 

Gott je veºmi mil˘, aÏ neuveriteºne skromn˘ ãlovek. 

VyÏaruje z neho nieão éterické a charizmatické, 

ãím oslovuje veºké mnoÏstvo ºudí. 

Speváãka Zuzana Smatanová. HN 14. 

7. 

(Aj mnohí politici by mohli dosiahnuÈ éterickosÈ, 

keby boli skromnej‰í a keby svoje v˘roky a v˘povede 

ãastej‰ie prefiltrovali cez svoje vnútro. Keby 

sa domysleli – a Gott to robí –, ãi ºudia budú 

môcÈ pozitívne vnímaÈ ich verejné vystúpenia.) 

*** 

âlenmi mediálnych rád sú nezávislí odborníci a 

nie laickí zástupcovia ºudu, keìÏe mediálna problematika 

si vyÏaduje vysokú kompetenciu. V Nemecku 

parlament ãlenov len formálne schvaºuje. Poãas 

funkãného obdoba sú neodvolateºní, odvolaÈ ich 

môÏe tak ako riaditeºa len súd. Mechanizmus v˘beru 

je tak˘, aby sa médiá verejnej sluÏby mohli pova- 

ÏovaÈ za jeden z pilierov demokratického ‰tátu. U nás 

verejnoprávne médiá nemáme, ãiÏe ani demokraciu. 


Blog.aktuálnû.cz 14. 7. 

(BBC sa uÏ v roku 1927 zmenila z company na 

korporáciu zo strachu pred podliezaním masovému 

verejnému vkusu, a práve rady mali dodrÏiavanie 

t˘chto zásad chrániÈ. âo v‰ak môÏu chrániÈ 

slovenské rady poskladané z ºudí, ktorí o TV 

a rozhlase takmer niã nevedia.) 

*** 

Väã‰ina kritikov sa zhodne na tom, Ïe Gottove Vianoce 

v Zlatej Prahe sú vôbec najlep‰ou platÀou. 

Star‰í si pripomenú Gottovo úãinkovanie v Babiãkinej 

krabiãke, nadmieru úspe‰nom TV programe, v 

ktorom Bohdalová uvádzala zºudovené mestské piesne. 

Keì v nej Gott zaspieval Toãte se pardálové, bolo 

to jedno z prv˘ch v˘znamn˘ch rozhodnutí jeho kariéry. 

Hudobn˘ publicista Josef Vlãek. 

HN 14. 7. 

(V atmosfére ãesk˘ch mestsk˘ch ‰lágrov je neopakovateºná 

emocionalita. V slovenskej pop-hudbe 

sa v podstate tento Ïáner nikdy neobjavil. Je to nenahraditeºná 

absencia.) 

*** 

Príroda Afganistanu je krásna, ãistá, nepo‰kvrnená. 

A predsa, keì som tam, myslím najmä na smrÈ. 

Lebo som jej tam videl uÏ veºmi veºa. âasto rozm˘- 

‰ºam, ako veºmi riskujem, veì veci okolo mÀa vybuchujú, 

strieºa sa z pu‰iek, pi‰tolí, tankov. A ãasto 

sa cítim ako idiot, lebo keby som zomrel, pokazil by 

som Ïivot svojej priateºke, svojej rodine. V‰etci by 

smútili. 

Vojnov˘ fotograf, ktor˘ pôsobí 

v Afganistane, John D. McHugh. 

HN 15. 7. 

(Je správne, aby sme pri pohºade na skrvavenú 

m⁄tvolu vojnovej obete mysleli len na Àu, keì z 

nej bol e‰te Ïiv˘ ãlovek, a na jeho príbuzn˘ch, alebo 

by sme mali aspoÀ desatinu pozornosti v my- 

‰lienkach venovaÈ aj ãloveku, ktor˘ desiv˘ záber 

vytvoril A na to, ão riskuje on, aby nám ten obrázok 

sprostredkoval) 

*** 

Veºa sa písalo o finanãnej kríze a oveºa menej o 

morálnej kríze na‰ej doby. Tá finanãná pominie v 

krat‰om ãase ako tá ºudská. Kráº himalájskej krajiny 

Bhután tvrdí, Ïe skutoãn˘m meradlom úspe‰nosti 

národa nie je hrub˘ domáci produkt, ale „hrubé domáce 

‰Èastie“. 

Úspe‰n˘ finanãník Peter Kri‰tofoviã. 

HN 15. 7. 

(Namiesto filozofov dnes vyslovujú my‰lienky so 

siln˘m nábojom úspe‰ní finanãníci.) 

*** 

Filozofiu a ãín‰tinu som i‰la ‰tudovaÈ preto, lebo 

som mala pocit, Ïe to, ão mi vtækali odmaliãka, nie 

je pravda. Bola som kritická nielen voãi politickému 

systému, ale aj voãi katolicizmu, oficiálne odpovede 

ma neuspokojovali. Bola som kritická voãi jed- 

73


n˘m aj druh˘m, a tak som odsudzovala aj cirkev za 

v‰etky zloãiny, ktor˘ch sa dopustila. 

Sinologiãka (odborníãka na „âínu“) 

Marina âarnogurská. Slovo 15. 7. 

(Kto sa v priebehu desaÈroãí intímne zoznámil s 

ãínskou históriou, a najmä kultúrou i filozofiou, 

nemôÏe dne‰nú doãasnú komunistickú epizódu v 

Pekingu chápaÈ ako rozhodujúcu okolnosÈ pre 

svoj vzÈah k prenesmiernej âíne.) 

*** 

Podºa stúpencov slobodného trhu úlohou vlády je 

stanoviÈ jasné pravidlá a regulácie, a potom nechaÈ 

firmy, nech plávajú alebo sa utopia samy. Na druhej 

strane neomerkantilisti povaÏujú prepojenosÈ vlády 

a biznisu za kºúãovú podmienku dobrého hospodárskeho 

v˘konu a sociálnej harmónie, pretoÏe ekonomika 

potrebuje ‰tát, a ten zasa namazáva kolesá biznisu. 

Profesor ekonómie na Harvardovej univerzite 

Dani Rodrik. HN 15. 7. 

(Vláda svoju zdatnosÈ preukáÏe aj t˘m, Ïe si stanoví 

takú taktiku, ktorá bez ohºadu na neoklasikov 

a neomerkantilistov pomôÏe podnikateºom 

postaviÈ pevné základy úspe‰ného manaÏovania 

svojich firiem a t˘m sa postará obãanom o stabiln˘ 

Ïivot.) 

*** 

Politické strany pred nadchádzajúcimi voºbami do 

snemovne pochopili, Ïe obãania im hlas nedajú ºahkováÏne. 

A ak by sa zasa mali daÈ napáliÈ, mnohí sa 

rad‰ej na voºbách nezúãastnia. 

Komentátor Ivan Hoffman. 

Deník.cz 15. 7. 

(Kríza by mala aj v SR ão najviac obãanov priviesÈ 

k realistickej úvahe, komu majú daÈ svoj 

hlas, ak chcú maÈ aspoÀ malú nádej, Ïe politici ich 

nenapália a Ïe koneãne prestanú tak okato a trápne 

myslieÈ iba na seba, na svojich blízkych a na 

svojich kamarátov.) 

*** 

„Nie je ºahké rozhodnutie odísÈ z dozornej rady 

OKD,“ povedal europoslanec To‰enovsk˘. Samozrejme, 

Ïe nie. Rada sa vlani zi‰la 5x. To‰enovsk˘ za to 

dostal 3,2 milióna Kã. 

Publicista Petr Holec. 

Reflex 16. 7. 

(Svet musí postihnúÈ e‰te jedna veºká finanãná 

kríza, zhubnej‰ia ako teraj‰ia. Alebo toºko kríz, 

k˘m sa z finanãného prostredia úplne nestratia 

zvlãilci, ktorí zhrabnú za deÀ toºko státisícov, 

koºko nezarobí 40 poctivo pracujúcich beÏn˘ch 

zamestnancov. Ani kapitalizmus nemôÏe narábaÈ 

s absolútnou sociálnou disharmóniou.) 

*** 

Kresba: Marián Kamensk˘. Trend 16. 7. 

(Hºa, slovenská vláda práve rie‰i korupciu a rómsku 

problematiku.) 

*** 

Signatári listu, ktorí podpísali b˘valí politici ‰tátov 

strednej a v˘chodnej Európy prezidentovi Obamovi, 

vystupujú ako vyslanci Európy, ktorí si nev‰imli, 

Ïe existuje nieão také ako EÚ. 

Süddeutsche Zeitung 17. 7. 

(Váã‰ina európskych politikov sa e‰te bytostne nestotoÏnila 

s t˘m, Ïe ako ãlenovia EÚ by mali uÏ byÈ 

viac európski neÏ národní – a Ïe aj s USA by mali 

menej komunikovaÈ individuálne, a viac alebo 

v˘hradne s vedomím, Ïe reprezentujú 27 ‰tátov 

EÚ.) 

*** 

Celosvetová kríza sa prehlbuje, nezamestnanosÈ 

rastie, miliónom hrozí hlad. Keì sa v‰ak zi‰li v júni 

v Lond˘ne politici ‰tátov G20, aby rie‰ili hospodársku 

krízu, to, ão tam zjedli a vypili, stálo britsk˘ch da- 

Àovníkov pol milióna libier. Séria recepcií pre úradníkov 

a politikov vy‰e 66 000 libier. Pre 220 poradcov, 

nosiãov aktoviek a asistentov boli k dispozícii 

‰védske stoly. 

Poslanec KSâM Zdenûk Mar‰íãek. 

Haló noviny 17. 7. 

(Tak˘to text pôsobí g˘ãovite a banálne, ale ão sa 

dá robiÈ, keì práve on vyslovuje drsne realisticky 

a právom obÏalobne jednu z najÈaÏ‰ie znesiteºn˘ch 

právd o dne‰om svete a o t˘ch, ão ho vedú 

ako politici, finanãníci, podnikatelia a iné VIP 

osobnosti. 

*** 

Znovuzvolen˘ ‰éf âT Jifií Janeãek sa vo svojom 

víÈaznom projekte prezentoval bezmála ako apo‰tol, 

ktor˘ priná‰a ãerstv˘ vietor do zatuchnut˘ch priestorov 

nevetraného molocha. Toho, ktor˘ doteraz 6 rokov 

on riadil! Voºba potvrdila, Ïe Rada âT je prapodivn˘m 

konglomerátom ºudí, ktorí majú v podstate 

nulové kompetencie na to, aby dohliadali na verejnoprávnu 

TV. K˘m sa v‰ak bude o meno ‰éfa VP in- 

‰titúcie licitovaÈ v zákulisn˘ch rokovaniach, ÈaÏko sa 

do konkurzu prihlási niekto nezávisl˘ s víziou, ktorá 

o hlavu prev˘‰i Janeãkovu. 

Konzultant Jan Gregor. 

Respekt.cz 17. 7. 

(V rôznych radách, aj mediálnych, za ‰tedré ‰tátne 

peniaze sedia – a niekedy si ani tú námahu nedajú, 

aby tam sedeli – ºudia, ktorí majú priam 

drzosÈ hlasovaÈ o nieãom, ão ich nielenÏe nezaujíma, 

ale o ãom nemajú ani najmen‰ie tu‰enie. Ako 

vidno aj z ãeského príkladu, je to globálne celosvetové 

naniãhodníctvo.) 

*** 

Chlapík, ktor˘ napchal do garáÏe 34 star˘ch a chor˘ch 

ºudí, inkasoval od nich takmer 4 milióny za rok. 

Honosne svoju garáÏ naz˘val penziónom a keì sa o 

jeho „sociálne sluÏby“ zaãali zaujímaÈ úradníci, penzión 

zmenil na obãianske zdruÏenie a ukázal kontrolám 

dlh˘ nos. Lebo na OZ, ktoré dáva starcom len 

strechu nad hlavou a teplú polievku, ministerské 

kontroly nedoãiahnu. Prefíkan˘ podnikateº vie, preão 

svojmu k‰eftu oficiálne nehovorí zariadenie sociálnych 

sluÏieb. Prudko by mu totiÏ stúpli v˘davky 

na personál, zariadenie a stravu. 

Publicistka Slávka Sele‰ová. 

Pravda 17. 7. 

(Staroba je z mnoh˘ch hºadísk vyvrcholením ºudského 

Ïivota. V civilizovanej krajine by sa mala 

spoloãnosÈ – ‰tát –, ak z objektívnych dôvodov nemôÏe 

rodina, postaraÈ o to aby to bol ãas pozitívneho 

vyuÏitia posledn˘ch síl a sumarizácie doteraj‰ích 

desaÈroãí. Meãiarov rozjaren˘, Dzurindov 

polokresÈansk˘ a ani Ficov sociálny reÏim nevykonali 

takmer niã, aby slovenskí seniori na 

sklonku Ïivota preÏili dôstojn˘ odchod zo sveta.) 

*** 

âeská strana sociálne demokratická vypustila 

predvolebn˘ balónik: po víÈazn˘ch voºbách mieni zaviesÈ 

daÀ z majetku nad 2 milióny, ak vlastník nebude 

schopn˘ dokázaÈ riadny spôsob jeho nadobudnutia. 

Dotyãn˘ by potom musel zaplatiÈ daÀ 76 %. A 

ak by ho odsúdili, pri‰iel by o v‰etko, ão nepreuká- 

Ïe ako legálne získané. 

Komentátor Martin Zvûfiina. 

Lidové noviny 18. 7. 

(Má svoju logiku, ak sa práve sociálni demokrati 

pokú‰ajú presadiÈ zákon, ktor˘ by potrestal 

jedny z najväã‰ích podvodov ponovembrovej éry. 

Ale je rovnako zákonité, Ïe sa im to nemôÏe podariÈ: 

·vindliari sa nedelia na pravicov˘ch ãi ºavicov˘ch 

– spoloãne robia v‰etko pre to, aby sa neprijala 

legislatíva, ktorá by im u‰kodila. A sú natoºko 

prefíkaní, Ïe vãas vymysleli spôsoby, aby 

svojimi podvodmi Ïiaden zákon neporu‰ili.) 

*** 

Aj teraz, keì zv˘‰ili náklad UN z 10 000 na 40 

000, chodí nám stále iba 1 v˘tlaãok na celú ‰kolu. UN 

v‰ak nerie‰ia problémy uãiteºov, len prezentujú názory 

ministra. 

Riaditeº gymnázia v ·ali Vladimír Urban. 

Pravda 18. 7. 

(E‰te aj za socializmu boli obdobia, keì sa Uãiteºské 

noviny usilovali priná‰aÈ spoloãensky uÏitoãné 

a Ïurnalisticky plnohodnotné texty, ktoré obohacovali 

„du‰u“ pedagógov. Najmä vtedy, keì boli 

redaktormi Milan Markoviã a Stanislav ·tepka. 

Ak v ãase krízy nejde o zostupovanie do hlbín du‰í 

uãiteºov a Ïiakov a o modernizáciu ãi europeizáciu 

vzdelávania, ale len, ãi najmä, o záujmy ministra, 

z vlastenectva sa stáva biznisová chytristika.) 

*** 

Odkedy môÏe sociálne sluÏby poskytovaÈ aj niekto 

in˘ ako ‰tát, vytvárajú sa prekáÏky, aby civilná sieÈ 

sociálnych zariadení príli‰ nerástla. To sa ukázalo pri 

schvaºovaní zákona, keì poslanci rozhodli, Ïe obãan 

si nemôÏe vybraÈ zariadenie, kde chce byÈ, ale urãí 

mu to úrad. Keby si vybraÈ mohol, r˘chlo by sa ukázalo, 

ktoré sú dobré a ktoré zlé. 

B˘valá ministerka sociálnych vecí 

Helena Woleková. Sme 18. 7. 

(Politická taktika a politici za Àou skrytí jednoducho 

likvidujú sociálny cit.) 

*** 

Parlamentu v ·trasburgu sa obãas vyãíta, Ïe nie 

je normálnym politick˘m telesom. Je v tom kus 

pravdy. Europoslanci nemajú právo navrhovaÈ zákony 

a funkcie v sneme sa odvíjajú od dohody medzi 

ideologick˘mi oponentmi. Za podpredsedu zvolili sociálneho 

demokrata Rouãku. S âechmi sa totiÏ na 

úzkej spolupráci dohodli Slováci zo strany Smer. 

Îurnalistka Katefiina ·afafiíková. 


(Treba uznaÈ, Ïe Smer-SD koná ako stranícky 

subjekt veºmi cieºavedome a v tomto zmysle moÏno 

predpokladaÈ, Ïe sa aj v európskych ‰truktúrach 

prebije na popredné pozície a získa nejaké 

politické úspechy.) 

*** 

74


Ak by sa vybudovala základÀa na Mesiaci, bola 

by logickou medzistanicou pre cesty na Mars a k asteroidom 

– ak sa niekedy podobné cesty uskutoãnia. 

Kozmické projekty sú totiÏ nákladné, takÏe skeptick˘ 

tón je namieste. NASA v ãase vrcholenia projektu 

Apollo dostávala 4 % z federálneho rozpoãtu. 

Dnes dostáva 0,6 %. 

Kozmick˘ fyzik Ladislav Roth (72); 

podieºal sa na programe Apollo. 

Pravda 18. 7. 

(Dostáva sa ãlovek na hranicu svojich vesmírnych 

moÏností kvôli hlúpym peniazom, alebo ho 

ProzreteºnosÈ chráni pred hrôzami, aké by ho 

mohli ãakaÈ hore v Neznáme) 

*** 

PoÏadujeme, aby sa zníÏili právomoci zástupcov 

zamestnancov pri riadení firiem. Veì riziko podnikania 

v plnej miere nesú manaÏéri. Navy‰e, odborárski 

funkcionári majú v porovnaní so zamestnancami 

neprimerané v˘hody. K˘m zamestnanci majú 2-mesaãnú 

v˘povednú lehotu, funkcionári aÏ polroãnú. Poãas 

krízy, keì vykonávajú len prácu odborára, je to 

neúnosné. 

Martin Ho‰ták v mene Podnikateºskej aliancie 

Slovenska. HN 20. 7. 

(Práve kríza mala vyprovokovaÈ funkcionárov, 

aby pre odbory vypracovali serióznu koncepciu 

úãinnej ochrany zamestnancov v ich ãasto dosÈ 

bezúte‰nom postavení, keì sú takmer bezmocní. 

Ale gradujúca kríza ukázala skôr, Ïe odborárski 

bossovia robia v‰etko pre ochranu seba sam˘ch 

a len veºmi málo pre ÈaÏko skú‰an˘ch ºudí.) 

*** 

Energiu, ktorú pri koncerte vkladám do svojej 

hudby, cítiÈ v mojich improvizáciách, ale odkiaº sa 

tam objavila, je pre mÀa uÏ dlho záhada a stále aj záhadou 

zostáva. âlovek sa môÏe nauãiÈ poskladaÈ 

noty tak, aby dávali zmysel, môÏe vyuÏívaÈ rytmy a 

postupy hry na svojom nástroji, ale preão je niektorá 

chvíºa taká silná a iná nie, to zostáva tajomstvom. 

Jeden z najuznávanej‰ích dÏezov˘ch 

saxofonistov dne‰ka Chris Potter. 

Pravda 20. 7. 

(Ak je Boh najväã‰ím tajomnom pre ãloveka, 

musí ním byÈ aj v‰etko, ão je boÏské.) 

*** 

Pred 40 rokmi sa dobytie Mesiaca oslavovalo ako 

zaãiatok novej éry. Dnes môÏeme smutne konstatovaÈ, 

Ïe nová éra nepri‰la. ªudstvo sa z Mesiaca vrátilo 

rovnaké, ako tam odletelo. 

Komentátor Ivan Hoffman. 

Deník.cz 21. 7. 09 

(Je to veºmi smutn˘ poznatok: Ani cesta za Bohom 

nevyprovokuje ãloveka, aby sa stal BoÏím tvorom. 

Jeho pripútanosÈ k Zemi – ãi fyzická, ãi emocionálna 

– je úÏasne silná.) 

*** 

SledovaÈ dodrÏiavanie pravidiel spisovného jazyka 

vysielateºmi mala rada vo svojej agende aj doteraz. 

Novinkou sú len sankcie. Tie sa môÏu vy‰plhaÈ 

aÏ na 6638 eur. Bude sa v‰ak posudzovaÈ, ãi sa dodrÏiava 

spisovná norma slovenãiny takpovediac v 

globále. 

Predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu 

Milo‰ Mistrík. Sme 21. 7. 

(Jazykov˘ zákon by zaiste vyvolal menej obáv, 

keby obãania a in‰titúcie mali istotu, Ïe pouÏitú 

slovenãinu budú hodnotiÈ takí ºudia, ako je Milo‰ 

Mistrík, syn v˘znamného jazykovedca Jozefa 

Mistríka, ktor˘ vedel, Ïe jazyk je jav veºmi Ïiv˘ 

a surové zásahy do jeho pouÏívania mu môÏu 

nielen ublíÏiÈ, ale ho aj zniãiÈ.) 

*** 

ªudstvo doteraz dosiahlo 7 historick˘ch vynálezov: 

vzt˘ãenú chôdzu, oheÀ, koleso, peniaze, tlaã, 

elektrinu, internet. Prinesie 21. storoãie ôsmy Autor 

predpokladá, Ïe to bude moÏnosÈ manipulovaÈ so 

Ïivotom, jeho dæÏkou a chorobami. UÏ podali návrh 

patentu na vytvorenie umelého Ïivého organizmu. Vedou 

20. storoãia bola fyzika, bude vedou 21. storoãia 

biológia Väã‰inu odhalia digitálne informácie. 

Rozdiel medzi dobrom a zlom bude v‰ak pokraãovaÈ. 

Ján âarnogursk˘ recenzuje knihu poºského 

ekonóma Grzegorza Kolodka. HN 21. 7. 

(Nebude príli‰ veºk˘m zveliãením, ak povieme, Ïe 

v kaÏdej oblasti ºudskej existencie v priebehu tisícroãí 

ãlovek rastie, len v etike absolútne stagnuje, 

ãiÏe stojí na mieste.) 

*** 

Obºúben˘ bonmot vraví, Ïe v reálnom socializme 

obãania predstierali prácu a ‰tát predstieral, Ïe ich za 

to platí. V reálnom kapitalizme sme sa posunuli do 

inej roviny: obãania predstierajú, Ïe platia neúmerne 

vysoké dane a ‰tát predstiera, Ïe im za ne poskytuje 

kvalitné sluÏby. 

Prognostik Vladimír BaláÏ, SAV. 

Sme 21. 7. 

(A kvalitné sluÏby ‰tátu závisia 1. od profesionálnej 

a morálnej zdatnosti najvy‰‰ích funkcionárov, 

teda ãlenov vlády, resp. ich poradcov; 2. od modernej 

politickej filozofie, ktorou sa vláda riadi a 

ktorá nie je len taktikou na ohlupovanie ºudí.) 

*** 

Zdá sa, Ïe rasisti zaãínajú stále viac a viac obsadzovaÈ 

verejn˘ priestor. NadávaÈ na „cigánov“ sa stáva 

novou spoloãenskou módou, ktorá priná‰a politické 

body, popularitu, vy‰‰í náklad tlaãe, peniaze z 

predan˘ch platní, karmu... 

Aktivista v boji za ºudské práva 

Zdenûk Ry‰av˘. blog.iDNES.cz 21. 7. 

(Farizejstvo a podliehanie módnym vlnám je odporn˘ 

prvok povahy ãloveka. DesaÈroãia sa hovorilo 

o Rómoch, priãom nik sa neodváÏil slovo Cigán 

ani vysloviÈ, a dnes vyliezajú z brlohov zbabelí 

rasisti, ktorí nielen vykrikujú: Cigán! ale 

rovno ich vraÏdia a pália.) 

*** 

Kresba: Fedor Vico. HN 21. 7. 

(A viete, ako akurátne hneì zapadne medzi tamoj- 

‰ích úradníkov) 

*** 

Eufória, ktorá sprevádzala nástup Baracka Obamu 

do funkcie prezidenta, sa vytráca. Väã‰ina Ameriãanov 

si opäÈ myslí, Ïe ich krajina je na zlej ceste. 

Obamu v‰ak stále podporuje 55 % ºudí. Stále viac 

ºudí v‰ak pochybuje o tom, ãi sa mu podarí splniÈ ciele, 

ktoré si stanovil. Rastie pocit, Ïe si toho naloÏil 

na seba veºa a snaÏí sa v‰etko vyrie‰iÈ v príli‰ krátkom 

ãase. 

Autori prieskumu in‰titútu GfK. 

Pravda 22. 7. 

(Ak Ficovi nejde len o moc, ale aj o dobré meno 

kvalitného politika, mal by si vziaÈ pouãenie z v˘voja 

verejnej mienky o mimoriadne populárnom 

americkom prezidentovi.) 

*** 

KaÏdú chvíºu nám niekto dá povinnosÈ zo zákona 

nieão robiÈ. Napríklad zisÈovaÈ ‰tatistické údaje, 

ktoré uÏ ‰tátne úrady majú k dispozícii. 

Viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu 

Juraj Borgula. HN 22. 7. 

(Jedn˘m z najväã‰ích prekliatí komunikácie verejnosti 

s úradmi je to, Ïe byrokrati e‰te stále 

majú moÏnosÈ a moc nariaìovaÈ „stránkam“, 

aby si v‰etko zisÈovali samy. Keby sa ministrovi 

Jahnátkovi podarilo preniesÈ v‰etko úradné vybavovanie 

na t˘ch, ktorí sú za to zo ‰tátneho rozpoãtu 

platení, stal by sa moÏno jedin˘m ãiniteºom 

vlády, ktor˘ by uskutoãnil takú zmysluplnú reformu, 

akú moÏno prirovnaÈ k Miklo‰ov˘m daÀov˘m.) 

*** 

Zoznam ekologick˘ch katastrof je ãoraz dlh‰í. 

Globálne otepºovanie, zneãistené oblasti, málo pitnej 

vody, nedostatok r˘b. Na prvé miesto dávame roztápanie 

sa arktick˘ch ºadovcov. 

T˘Ïdenník Newsweek 22. 7. 

(Ak budú extrémne v˘kyvy poãasia pokraãovaÈ, 

dôjde k vysychaniu povrchu a zaãnú aj vymieraÈ 

Ïivoãí‰ne druhy. A potom narastú nepokoje v 

rámci boja o zdroje nerastn˘ch surovín, náleziská 

ropy a drah˘ch kovov. Na‰a planéta bude ãoskoro 

vyzeraÈ tragicky.) 

*** 

Keì som písal svoj román, mal som stresujúce obdobie 

a potreboval som sa odreagovaÈ. Tak som si v 

noci s veºk˘m pôÏitkom pú‰Èal záznamy z rokovaní 

NR SR. A pripadalo mi to také zábavné, Ïe som sa 

cel˘ ãas smial. Tí ºudia vôbec nevedeli hovoriÈ. Zdalo 

sa mi, Ïe to je nejaké postmoderné divadlo. Îe rozhodne 

o tomto treba nieão napísaÈ. A zrazu som tam 

presne videl v pozadí niekoho, kto im na‰epkáva, kto 

im hovorí, ão povedaÈ. 

Spisovateº Peter Kri‰túfek (1973), 

autor satirického románu „·epkár“. 

Sme 22. 7. 

(Pritom je trpkou realitou a nie umeleck˘m v˘myslom, 

Ïe poslancom ãasto na‰epkáva niekto, ão 

majú nielen hovoriÈ, ale aj ako majú hlasovaÈ. 

Toto dirigovanie gestami alebo prstami je v‰ak 

nielen smie‰ne, ale aj v protireãení s princípmi 

parlamentarizmu.) 

*** 

Prieskumníci verejnej mienky hrajú v Paroubkovom 

politickom univerze podobnú rolu ako ve‰tci a 

proroci v starovek˘ch spoloãnostiach. Politik má 

v‰ak verejnosÈ presviedãaÈ a ovplyvÀovaÈ, a nie jej 

liezÈ do zadku. 

Komentátor Bohumil DoleÏal. 

lidovky.cz 23. 7. 

(VysvetºovaÈ ºuìom, ão je správne, si vyÏaduje nielen 

dar reãi a vysokú mravnú úroveÀ, ale aj to, aby 

75


vysvetºujúci sám vedel, ako vedeli kedysi proroci, 

ão sú hodnoty ºudského Ïivota.) 

*** 

·tát sa zmieta v kríze a k˘m súkromn˘ sektor ‰etrí, 

vláda nepochopiteºne peniaze vyhadzuje. Dokazujú 

to aj platy ‰tátnych manaÏérov. Îijú si vysoko 

nad pomery. Ich roãné platy spolu s odmenami dosahujú 

miliónové sumy. V‰etko sú to kamaráti a 

známi politikov. 

Novinárka Ingrid Drozdíková. 

Îurnál 23. 7. 

(Nehumánna a nespravodlivá politika nie je kompatibilná 

ani s kresÈanstvom, ani s marx-leninizmom, 

ani so sociálnou solidaritou. Je len storoãia 

kon‰truovaná na báze zboÏstvenia slobody trhu, 

a ten sa zboÏstvoval pod neznesiteºn˘m tlakom 

egoizmu. Nik v‰ak nikdy nevymyslel niã ºudsky 

efektívnej‰ie, neÏ je mravnosÈ a láska k blíÏnemu. 

Îiadne ekonomické teórie, ani najvy‰‰ieho rangu, 

nemôÏu maÈ u politikov prednosÈ pred re‰pektovaním 

humanistick˘ch princípov.) 

*** 

Kresba: Alan Lesyk. Pravda 23. 7. 

(Boj s komármi – nech sa naz˘vajú akokoºvek, 

hoci aj novinári – musí byÈ dôsledn˘!) 

*** 

Keì sa robí socha, nikdy nie je hotová, len raz treba 

prestaÈ. Keby som mohol, tak na v‰etkom robím 

e‰te rok alebo dva. 

Sochár Tibor Bártfay (87). 

Plus 7 dní 24. 7. 

(TvorivosÈ je neohraniãen˘ prúd silnej energie a 

tá zakladá nekoneãnú reÈaz dejín ºudstva. V tom 

má korene aj ãlovekova nikdy sa nekonãiaca nesmrteºnosÈ.) 

*** 

ªudu sa páãi nemravné konanie, fascinujú ho 

klamstvá, zlodejina, lesklé hraãky mocn˘ch – domy, 

autá, lietadlá, jachty, nad˘chané kravaty, nevkusné 

topánky. Nefascinuje nás utrpenie blíÏnych. Slovensk˘m 

vládnucim zlodejom v‰ak dochádza dych. 

Najmä od strachu, Ïe si to ºud predsa len v‰imne a 

uÏ ich nezvolí. To musí byÈ pre populistov hrozná 

predstava. 

V˘tvarník Fero Guldan. 

Sme 24. 7. 

(Zatiaº v‰ak dochádza dych opozícii a intelektuálom.) 

*** 

Predseda âSSD schytal v˘prask za svoj návrh, Ïe 

by si politici mali zníÏiÈ platy. Vraj je to populizmus. 

S tak˘mto pohºadom si v‰ak politici svoje tuãné v˘hody 

nezru‰ia nikdy. Nech s návrhom príde ktokoºvek, 

tlaã aj politickí oponenti ho obvinia, Ïe nadbieha 

voliãom. 

Publicista Milo‰ âermák, 

Ekonomick˘ deník E15 24. 7. 

(Stalo sa to uÏ viackrát aj v NR SR. Bolo by v‰ak 

zaujímavé, keby tí, ão takto odmietajú „populizmus“, 

museli predloÏiÈ protinávrh, ako dosiahnuÈ 

zníÏenie platov a rôznych náhrad politikov, aby 

to nebolo populistické, ale v súlade povedzme s potrebou 

‰etriÈ, a predov‰etk˘m s naliehavou potrebou 

vytváraÈ sociálne spravodliv˘ ‰tát.) 

*** 

UÏ 25 rokov rastie finanãn˘ sektor r˘chlej‰ie neÏ 

ekonomika ako celok. V roku 2006 podiel zisku finanãn˘ch 

spoloãností na celkovom zisku americk˘ch 

firiem sa raketovo zv˘‰il na 40 % z 10 % v roku 1980. 

Vôbec neprekvapuje, Ïe prudko vzrástli vo finanãnom 

sektore mzdy. 

Riaditeº London School of Economics 

Howard Davies. HN 24. 7. 

(Od konca 20. storoãia sa finanãné transakcie 

príli‰ osamostatnili a nadradili nad v‰etko ostatné, 

„z bankovníctva sa stala sliepka zná‰ajúca zlaté 

vajcia“, ako pí‰e finanãník Haldane, bez toho, 

aby za ich ziskom bolo aj nieão hmotné a reálne 

uÏitoãné. Financie sa zmocnili sveta i ºudí – a tak 

sa aj stali jedn˘m z najsilnej‰ích motorov niãivej 

krízy.) 

*** 

Bohatí Briti budú musieÈ zaplatiÈ adekvátny podiel 

zo svojich príjmov, aby pomohli krajine zníÏiÈ 

vysok˘ ‰tátny dlh. Briti s najvy‰‰ími zárobkami, 

teda tí, ão zarábajú roãne nad 150-tisíc libier, budú 

musieÈ zaplatiÈ 50-% daÀ z príjmu. Musíme dokázaÈ 

beÏn˘m ºuìom, Ïe proces zniÏovania ‰tátneho dlhu 

bude spravodliv˘ a podieºaÈ sa na Àom bude kaÏd˘.“ 

Predseda britskej Konzervatívnej strany David 

Cameron. BBC 25. 7. 

(Nespravodlivé sociálne pomery nútia politikov aj 

v modern˘ch ‰tátoch EÚ ãoraz viac ignorovaÈ 

delenie na ºavicu a pravicu a proste hºadaÈ úãinné 

neideologické rie‰enia.) 

*** 

Ďuri, kuchárkou nechcem byť, 

chcem byť hovorkyňou. 

Kresba: Vlado Javorsk˘. Tele plus 25. 7. 

(Dobre, Silvia, veì zbojnícki kapitáni vÏdy mali 

hovorkyne.) 

*** 

Známy slovensk˘ spisovateº Vojtech Zamarovsk˘ 

bol od 60. rokov agentom ·tB. Keì potreboval v˘jazdné 

doloÏky pre seba alebo svoju rodinu, ãi ‰lo o 

sluÏobnú cestu, dovolenku alebo ‰tudijn˘ pobyt jeho 

dcéry, e‰tebáci to okamÏite zariadili. Jeho priateº, historik 

Pavel Dvofiák, je presvedãen˘, Ïe Zamarovsk˘ 

bol viazan˘ len formálne, priãom nikomu neublíÏil: 

Publicista Marek Vagoviã. 

Sme 27. 7. 

(Ak sa chceli poãas komunizmu intelektuáli spoloãensky 

presadiÈ, ak chceli maÈ aspoÀ minimálnu 

slobodu povedzme pri cestovaní do zahraniãia, 

museli sa zriecÈ mnoh˘ch prvkov svojej mravnej 

identity. Dnes môÏeme len uvaÏovaÈ, aká vysoká 

bola táto cena.) 

*** 

Akoby tu od základu bolo nieão zlé, choré. Pri pohºade 

na reálny klientelizmus, korupciu, vulgarizovanie 

politiky, podvody, klamstvá mocn˘ch sa beÏného 

ãloveka zmocÀuje ãoraz väã‰ia bezmocnosÈ, 

bezradnosÈ a nechuÈ a kladie si otázku, ãi sa oplatí 

byÈ ãestn˘m v takejto krajine. Minister ‰kolstva nezmyselne 

zv˘‰i náklad Uãiteºsk˘ch novín a verejnosÈ 

sa dozvie, komu patrí firma, ktorá ich tlaãí a roz‰iruje. 

âo si o takejto krajine pomyslieÈ 

KÀaz a publicista Ján Krstiteº Balázs. 

Sme 27. 7. 

(Najzaujímavej‰ia by bola odpoveì od samotného 

ministra.) 

*** 

PozorovaÈ zvieratá si vyÏaduje obrovskú trpezlivosÈ, 

ale za odmenu vidíte krásne veci. Napr. v období 

ruje sú kamzíky neuveriteºne neÏné k svojim 

partnerkám. 

Barbara Chovancová, OZ ZachráÀme 

tatranského kamzíka. Îena.sme.sk 27. 7. 

(Zato medzi ºuìmi sa dnes zdá, ako by sa za kaÏdú 

cenu chceli neÏnosti zrieknuÈ.) 

*** 

Komunisti sú znovu ochotní zopakovaÈ svoje 

ospravedlnenie obãanom. Nie v‰ak ako pokánie ãi verejné 

priznanie, Ïe majú zlé svedomie, ktoré si chcú 

– aspoÀ ãiastoãne – preãistiÈ. Pre ich „otváranie 

du‰e“ je typická úãelovosÈ. Snaha nieão získaÈ (koneãne 

miesto vo vláde), a nie nájsÈ seba a t˘ch, „ktor˘m 

sme ublíÏili“. V beÏnej reãi sa tak˘ postup oznaãuje 

ako pretvárka. 

Komentátor Petr Fischer. 


(Najnepríjemnej‰ie v‰ak je, Ïe celej politike a v 

kaÏdej strane dominuje pokrytectvo.) 

*** 

Îivotn˘ ‰t˘l hedonisticky zameran˘ch postkres- 

Èanov sa Ïivote prejavuje v odmietaní hojnej‰ieho potomstva, 

lebo v˘chova detí si vyÏaduje obeÈ doslova 

kaÏdodennú. PrednosÈ dostáva kariéra, kaÏdoroãné 

pláÏe, nezáväzné striedanie partnerov. A aby 

sa predi‰lo nechcen˘m deÈom, je pri ruke legálny potrat. 

Novinár Michal Semín. 

iHNed.cz 29. 7. 

(Hedonizmus – starogrécke uãenie povaÏujúce 

slasÈ a rozko‰ za cieº a najvy‰‰ie blaho Ïivota – má 

v‰ak málo spoloãn˘ch znakov s kresÈanskou vieroukou. 

SlasÈ najmä cirkvi vyuÏívajú ako rámec 

desiatok hriechov. Boh v‰ak sotva dal ãloveku 

rozko‰ na to, aby ho mal za ão súdiÈ a posielaÈ do 

pekla, ale skôr na to, aby bolo ãloveku dobre.) 

*** 

Hlavn˘m dôvodom, preão chodím dávaÈ krv do 

76


Hainburgu v Rakúsku, je, Ïe som tam pod lekárskym 

dohºadom a Ïe za kaÏd˘ odber mi zaplatia ako náhradu 

v˘davkov 20 eur. 

Bratislavsk˘ dôchodca Vojtech Nôta. 

Pravda 29. 7. 

(V SR je najmä v lete veºk˘ nedostatok darcov, ale 

SR je veºmi humánna – je „proti obchodovaniu s 

krvou,“ ako uviedla hovorkyÀa ministerstva zdravotníctva. 

A rezort Ïiadne zmeny ani neplánuje, 

aj keby bez krvi zomreli desiatky pacientov.) 

*** 

âeskí poslanci ãerpajú náhrady na dopravu, hoci 

jazdia zadarmo. Na tom by nebolo niã zaujímavé, aj 

keì desiatky miliónov, ktoré t˘m roãne vyteãú z 

rozpoãtu, sú celkom pekná ãiastka. Ale skutoãn˘ 

‰kandál je aÏ v tom, ako reagujú na túto neprístojnosÈ 

poslanci. Nikto predsa neporu‰uje Ïiaden predpis, nariadenie 

ãi zákon, správa sa teda úplne legálne; a “robia 

to v‰etci“, takÏe postup poslancov je z hºadiska 

zabehnut˘ch poriadkov legitímny. 

Publicista Petr Fischer. 


(Zákony formálne usmerÀujú ãlovekovo konanie. 

Ale známku kvality dáva charakteru ãloveka jeho 

morálny cit. Spoloãensky cenn˘m ãlovekom je 

ten, kto sa riadi v‰eobecne uznávan˘mi etick˘mi 

princípmi. Preto ak sa v ministrovom sluÏobnom 

aute vozili jeho rodinní príslu‰níci, politik moÏno 

nespáchal trestn˘ ãin, ale jednoducho konal neslu‰ne.) 

*** 

Kresba: Shooty. Sme 29. 7. 

(Dri‰ºakoviny sú priam ideálnym koncentrátom 

verejnoprávnosti v slovenskom prevedení. Aj preto 

práve túto reláciu riaditelia STV rad radom 

priam zboÏÀujú. Preão by ju inak stále drÏali v 

prime-time) 

*** 

Pre súãasnú slovenskú vládu je téma vzÈahov s 

Maìarskom vìaãnej‰ia ako rie‰enie kaÏdodenn˘ch 

problémov: Premiér Fico dosahuje rekordnú popularitu. 

Jazykov˘ zákon mu pomáha pred blíÏiacimi 

sa voºbami vyhnúÈ sa témam korupcie a hospodárskeho 

úpadku. 

Britsk˘ t˘Ïdenník The Economist 30. 7. 

(Briti v precíznej skratke plnohodnotne charakterizovali 

slovenskú politiku.) 

*** 

Ak nav‰tívim koncert národnostnej men‰iny a 

nebudem rozumieÈ, odídem. Je to jednoduché. Preão 

by do toho mal zasahovaÈ ‰tát Naão tu treba nejaké 

zákony Sú to súkromné podujatia a v slobodnej 

spoloãnosti si ich môÏete robiÈ v akomkoºvek jazyku. 

Na druhej strane, men‰iny sa musia uãiÈ oficiálny 

jazyk a re‰pektovaÈ hranice. To sa v‰ak stane 

len vtedy, ak sa budú cítiÈ v krajine doma. Nesmú maÈ 

pocit, Ïe sú niekto, proti komu ‰tát prijíma zákony. 

Nemeck˘ poslanec EP z frakcie ºudovcov Michael 

Gahler. Plus 7 dní 31. 7. 

(Gahlerov múdry postoj evokuje otázku: âo urobili 

Fico a Maìariã, i Dzurinda a Hru‰ovsk˘ pre 

to, aby sa tu Maìari cítili ako doma, príjemne a 

bezpeãne) 

*** 

Znaãnej ãasti obãanov rôzne spôsoby verejného 

prania ‰pinavej bielizne idú uÏ dosÈ na nervy, priãom 

údery pod pás sú prakticky normou. ·kandály rozpútavajú 

rivalizujíce stranícke centrály, aj keì si 

moÏno nie vÏdy uvedomujú, do akej nebezpeãnej hry 

sa vydávajú a Ïe jedin˘m hmatateln˘m v˘sledkom 

je stále stúpajúca znechutenosÈ obãanov z politiky. 

Publicista Ondfiej Konrád. 


(KeìÏe sú politici neschopní hovoriÈ pravdu o 

verejn˘ch javoch úderne a plasticky, niã iné im nezostáva, 

ako pouÏívaÈ ‰pinavé grify a dúfaÈ, Ïe e‰te 

je veºa ºudí, ktorí naletia na kaÏdú falo‰nosÈ a 

mnohé tvrdenia majú radi práve vtedy, keì vedia, 

Ïe sú lÏivé.) 

*** 

Napriek tomu, Ïe kaÏdá spoloãnosÈ nimi opovrhovala, 

luxusné prostitútky mali vÏdy väã‰ie v˘sady ako 

poãestné Ïeny. Je to uÏ skrátka tak – dobré dievãa sa 

dostane do neba a zlé v‰ade. Prostitúcia bola v antickom 

Grécku jedin˘m moÏn˘m povolaním pre 

Ïeny, ktoré si chceli udrÏaÈ alebo získaÈ slobodu. 

Najslávnej‰ie hetéry väã‰inou boli b˘valé otrokyne, 

ktoré si museli svoju slobodu tvrdo vykúpiÈ. Okrem 

talentu zvádzaÈ a nev‰ednej fyzickej krásy museli byÈ 

nadpriemerne inteligentné a vzdelané, aby dokázali 

duchaplne konverzovaÈ. 

Publicistka Zuzana ·ujanová. 

TV oko 31. 7. 

(Nie je farizejstvom opovrhovaÈ Ïenami, ktoré 

predávajú svoje telo, a nie t˘mi, ktoré na úãet svojich 

manÏelov kupujú vily, hoci ten nevie dokázaÈ, 

odkiaº peniaze nabral) 

*** 

MôÏe‰ ÏraÈ, ale nesmie‰ pritom mºaskaÈ – znela 

ironická rada skorumpovan˘m politikom reálneho socializmu 

v husákovskej âSSR. TakÏe zneuÏívanie 

funkcií a korupcia nie sú Ïiaden vynález súãasnej 

doby, ale tiahnu sa skoro urãite uÏ od star˘ch Egyp- 

Èanov. Veì aj kaÏd˘ faraón musel obãas nechaÈ niekoho 

pre v˘strahu za spreneveru a korupciu popraviÈ. 

Aj dnes by mali niekoho aspoÀ vykúpaÈ v ko‰i 

vo Vltave, ako kedysi nepoctiv˘ch praÏsk˘ch pekárov. 

Publicista Jifií Hermánek. 

lidovky.cz 1. 8. 

(Lumpi sú v‰ak dnes viac chránení neÏ tisíce slu‰- 

n˘ch a poctiv˘ch ºudí.) 

*** 

Chápem a úplne tolerujem pribliÏne 100-roãnú 

snahu Slovákov o vytvorenie vlastného teritória. Súãasne 

obviÀujem maìarskú politiku, Ïe to nepochopili. 

Nepochopili, lebo bola ohrozená integrita maìarského 

‰tátu. Zostali necitliví voãi in˘m snahám, 

ktoré chceli obnoviÈ vlastnú integritu. Ale i keì chápem, 

ão preão bolo, to neznamená, Ïe to nemôÏem 

kritizovaÈ. 

Poslanec Miklós Duray (SMK). 

Sme 3. 8. 

(VyráÏa dych, Ïe jedin˘, kto chápe, preão mnohí 

Slováci reagujú podráÏdene na rôzne komplikácie v 

ich vzÈahu k Maìarom na juÏnom Slovensku, je práve 

politik, ktor˘ sa zdá byÈ koncentráciou maìarského 

‰ovinizmu. O to je ãudnej‰ie, Ïe sám zbytoãne túto 

slovenskú precitlivenosÈ dráÏdi a dáva SNS moÏnosÈ 

vyuÏívaÈ ju pre svoju politiku.) 

*** 

Málokto si uvedomuje rôzne aspekty uÏitoãnosti 

‰portu, hoci európske in‰titúcie im venujú stále viac 

podpory. Anal˘zy financovania ‰portu ‰tátom sú 

prekvapujúce. Je dokázané, Ïe ‰portové prostredie generuje 

v ‰tátoch EÚ aÏ 3, 7 % HDP a zamestnáva aÏ 

5,45 % pracovnej sily. ëalej je známe, Ïe kaÏd˘ dolár 

investovan˘ do ‰portu u‰etrí 4 doláre v zdravotníctve. 

Univerzitn˘ pedagóg Libor Vítek. 

Blog.aktuálnû.cz 3. 8. 

(Len je otázka, ãi miliardy vynaloÏené na stavbu 

reprezentaãného ‰tadióna futbalového a hokejového 

moÏno povaÏovaÈ za investíciu do ‰portu, 

alebo do súkromného biznisu.) 

*** 

Podºa Pitharta drÏitelia moci rezignovali v roku 

1989 tak ºahko hlavne preto, Ïe faktickú ekonomickú 

moc, ktorá je dôleÏitej‰ia ako politická, uÏ dávno 

mali v rukách kapitáni priemyslu a zvy‰ok ovládala 

‰edá ekonomika. Nové politické elity, ktoré sa 

ujali moci po novembri 1989, boli chudobné a neskúsené, 

a preto sa – keì vypudili z politiky disent 

– museli nevyhnutne napojiÈ na majiteºov skutoãnej 

moci, aÏ napokon postupne s nimi splynuli a stratili 

akékoºvek zábrany, takÏe im ani neschádza na 

myseº, Ïe konajú nieão nepatriãné. 



(âeské zdroje anal˘z Novembra ’89 sa zdajú byÈ 

plnohodnotnej‰ie, neÏ slovenské.) 

*** 

Slobodn˘ trh je súãasÈou základnej slobody v 

beÏnom Ïivote. Kapitalizmus je v‰ak tieÏ krut˘. 

Vìaka demokracii, sociálnemu zápasu a odborov˘m 

zväzom spolu s politick˘mi snahami sociálnej 

demokracie sa nehumánnosÈ systému ãiastoãne 

zmäkãila. Ale ak sa ponechá len na seba, je nestabiln˘. 

Niã sa dosiaº nevyrie‰ilo a nezamestnanosÈ trvalo 

rastie. Ak v‰ak máme maÈ systém, v ktorom si 

môÏu polep‰iÈ takmer v‰etci, nemôÏu bohatí neustále 

bohatnúÈ. 

B˘val˘ francúzsky premiér a líder 

Socialistickej strany Michel Rocard. 

HN 5. 8. 

(Preto nie je zanedbateºná otázka, ão urobili slovenskí 

sociálni demokrati nie preto, aby sa niektorí 

náhodne vybraní nemajetní mali nepatrne 

lep‰ie, ale preto, aby plebejci e‰te viac nechudobneli 

aÏ na úroveÀ Ïobrákov a aby sa miliardári 

bezhraniãne nevzmáhali) 

*** 

V makete kozmickej lode sme sa 6 dobrovoºníci 

zúãastnili na simulovanom 105-dÀovom lete na 

Mars. Poãas cesty sa síce niã mimoriadne nestalo, ale 

aj tak sme si nevedeli poradiÈ s trvalou psychickou 

záÈaÏou, ktorá vypl˘vala z toho, Ïe sa kaÏdodenné 

ãinnosti stále opakovali. Hlavn˘m problémom misie 

bola jej monotónnosÈ. 

Nemeck˘ vojensk˘ inÏinier Oliver 

Knickel. Sme 6. 8. 

(Mnohí ºudia roky Ïijú monotónne. Ale aÏ pobyt 

v extrémnych podmienkach alebo vo zvlá‰tnych 

okolnostiach im túto jednotvárnosÈ pripomenie a 

zaÈaÏí ich psychiku.) 

*** 

77


Uvítal by som, keby sa politická kultúra vrátila aspoÀ 

do doby krátko po revolúcii. I vtedy sa síce kradlo, 

‰vindºovalo a robili sa pochybné k‰efty. Ale pristihnutí 

sa aspoÀ trochu hanbili. Niektorí boli dokonca 

aj potrestaní. Voliãmi sa nepoh⁄dalo tak verejne 

a navy‰e sa sem-tam podarilo urobiÈ aj nejaké dobré 

veci. Ale dnes od lídrov strán akoby sme poãuli 

len jednu odpoveì: „Chcite, ão chcete. A my vám to, 

ão budeme chcieÈ, splníme.“ 

Glosátor Ale‰ Baloun. 

blog.iDNES.cz 6. 8. 

(Politici sú stále vy‰‰ie nad obãanmi. Nie inteligenciou, 

ale aroganciou.) 

*** 

V druhom najväã‰om poºskom meste LodÏ budú 

maÈ Ïiaci na stredn˘ch a základn˘ch ‰kolách 13 hodín 

rodinnej v˘chovy. Budú sa uãiÈ, Ïe predmanÏelsk˘ 

sex nie je nijak v˘nimoãne príjemn˘ záÏitok a 

navy‰e im pri Àom hrozia rôzne choroby. Magistrát 

a cirkev dúfajú, Ïe potom zaãnú v meste spontánne 

vznikaÈ kluby sexuálnych abstinentov. 

Komentátorka Miriam Zsilleová. 

Sme 6. 8. 

(Cirkvi namiesto toho, aby vieru v Boha oslobodzovali 

od nánosov ºudskej slepoty a aby Bohu 

vracali Jeho grandióznosÈ, stále viac ju zaÈaÏujú 

prízemn˘mi predstavami o BoÏej malichernosti. 

Ani kÀazi – a vo veºkom mnoÏstve – nere‰pektujú 

prikázania BoÏie o mravne bezúhonnom Ïivote, 

lebo prirodzenosÈ sexuálnych potrieb je silná, 

ale cirkvi deprimujú ãloveka zlovoºn˘mi naháÀaãkami 

proti najkraj‰ím záÏitkom.) 

*** 

V strednej Európe sa preceÀuje rola jednotlivcov 

pri páde komunizmu a zabúda sa na celkovú vyãerpanosÈ 

vtedaj‰ích komunistick˘ch reÏimov. Od zaãiatku 

som obhajoval nepopulárny koncept, Ïe komunizmus 

nebol porazen˘, ale Ïe skolaboval a proste 

sa rozpustil. Niektorí ºudia nie sú z tejto interpretácie 

‰Èastní, pretoÏe zásadne umen‰uje ich rolu v celom 

procese. 

Prezident âR Václav Klaus. 


(Naozaj stojí za pov‰imnutie, koºkí ºudia posúvajú 

priebeh udalostí a ich vysvetlenie podºa svojho 

osobného zámeru a pohºadu.) 

*** 

Beatnici (v San Francisku) túÏili po tom, aby sa 

ich poézia dostala medzi ºudí. Keì to ne‰lo konvenãn˘mi 

cestami cez vydavateºov kníh, zaãali svoje 

básne ãítaÈ v dÏezov˘ch kluboch. Zaujali divákov a 

potenciálnych ãitateºov svojím expresívnym prejavom 

a celou osobnosÈou. Básne prispôsobovali Ïivému 

publiku – dæÏkou, rytmikou ãi refrénmi. 

Redaktorka Eva Andrejãáková. 

TV oko 7. 8. 

(·koda, Ïe sa zabúda na to, koºk˘ch mlad˘ch 

Slovákov beatnici vzru‰ili do hæbky du‰e.) 

*** 

Obrovsk˘ pokles dôveryhodnosti justície má svoje 

príãiny. Bez vnútornej katarzie sa justícia v‰ak nedostane 

v rebríãku vy‰‰ie, tak ako sú anglickí sudcovia, 

ktorí majú dôveru 80 % obyvateºstva. Zrejme 

dospela do ‰tádia, keì si nevie sama pomôcÈ, a tak 

do rie‰enia problémov v justícii bude musieÈ vstúpiÈ 

politická moc. 

B˘val˘ predseda ÚS, 

profesor európskeho práva Ján Mazák. 

Plus 7 dní 7. 8. 

(Mazák aj po rokoch môÏe maÈ dobr˘ pocit z 

úcty, ktorú si získal ako predseda Ústavného súdu 

– a v zloÏitom období. Slovenská justícia si v‰ak 

nezapí‰e ako svojich pozitívnych formovateºov 

expremiéra Meãiara, najmä za jeho amnestie, a 

ani exministra a teraj‰ieho najvy‰‰ieho sudcu 

Harabina za jeho egocentrické vstupy do tohto 

rozhodujúceho rezortu pre osud demokracie v 

SR.) 

*** 

Kresba: Danglár. Pravda 7. 8. 

(E‰te ‰Èastie, Ïe hviezdy to neberú tak citlivo, ako 

závodné stráÏkyne v Národnej rade.) 

*** 

Veºkú rezervu vo vzÈahu k Cigánom má cirkev. 

Chodí sa na misie do sveta a doma máme toºko problémov! 

Problém Cigánov je v‰ak problém celej 

Európy. 

Fotograf Tibor Huszár (57). 

Pravda 8. 8. 

(EÚ i cirkev sú v‰ak v súãasnosti veºmi hluché k 

najhlb‰ím problémom Európy.) 

*** 

Sú Vianoce, ãlovek má tehotnú manÏelku a dva 

milióny ºudí vidia v TV reklame bulváru ãíre klamstvo. 

Vraj opú‰Èam tehotnú manÏelku s milenkou. Nenechal 

som to tak, lebo to presiahlo v‰etky únosné 

hranice. Súd uznal, Ïe bulvár vym˘‰ºal a odsúdili ho 

na smie‰ne od‰kodnenie. Dovedna 150-tisíc Kã. A 

vydavateº v tom roku investoval len do TV reklamy 

136 miliónov! 

âesk˘ spisovateº Michal Viewegh. 

Pravda 8. 8. 

(SpravodlivosÈ v akomkoveºk smere je ãoraz zvrátenej‰ia 

a nespravodlivá.) 

*** 

O politike uÏ nedokáÏeme ani hovoriÈ, len na Àu 

nadávaÈ. Málokto povie, Ïe volil svojho obºúbenca. 

Najãastej‰ie poãujeme, Ïe si vybral „najmen‰ie zlo“. 

Publicista Milo‰ âermák. 

Ekonomick˘ deník E15 10. 8. 

(Najmen‰ie zlo nie je pritom v˘kvetom spomedzi 

obãanov, ale ãasto sú to tí, ktorí niã iné nedoká- 

Ïu lep‰ie urobiÈ, neÏ hlasovaÈ v parlamente a maÈ 

za to dobre zaplatené.) 

*** 

Keì prezidentov tajomník Jakl tvrdí, Ïe po voºbách 

tu bude vládnuÈ veºká koalícia ODS a âSSD, 

správne upozornil, Ïe veºké strany hrajú divadlo, 

keì sa tvária, Ïe sa nezhodnú. 

Komentátor Zbynûk Petráãek. 

Lidové noviny 11. 8. 

(Veºké strany hrajú divadlo, nech sa tvária na 

akúkoºvek tému.) 

*** 

Vyspelé demokracie preÏívajú vìaka tomu, Ïe 

rozvíjajú in‰titúcie ako slobodná tlaã, skutoãne nezávisl˘ 

súdny systém a efektívny zákonodarn˘ zbor, 

v‰etky slúÏiace ako zábrana proti korupcii, ktorá 

podnecuje cynizmus a obmedzuje rast v ktorejkoºvek 

krajine. 

Americk˘ viceprezident Joe Biden. 

HN 11. 8. 

(Je dnes súdny systém v SR nezávisl˘ Je parlament 

efektívny SlúÏi v‰etko ako zábrana proti 

korupcii Ak musíme povedaÈ skôr nie neÏ áno, 

musíme pochybovaÈ aj o tom, Ïe SR je dnes aspoÀ 

zaãínajúca, nieto e‰te vyspelá demokracia.) 

*** 

PápeÏ by mal vyjsÈ z Vatikánu a prejsÈ sa, aby videl, 

ako vyzerá dne‰ná rodina. Zdá sa mi ‰ialené, ak 

katolícka cirkev nechce uznaÈ, Ïe milióny ºudí chcú 

ÏiÈ inak, ako predpisuje ona. 

·panielsky reÏisér Pedro Almodóvar – po 

BuÀuelovi najslávnej‰í. Sme 12. 8. 

(PápeÏ v‰ak nechce vidieÈ nielen to, ako vyzerá rodina, 

ale ani to, ako vyzerá cirkev.) 

*** 

O 20 rokov Európu uÏ vraj nespoznáme, v‰etky 

krajiny sa budú hemÏiÈ mohamedánmi. Keì v‰ak bujnú 

islamofóbiu porovnáme so serióznou anal˘zou 

t˘Ïdenníka Newsweek, dostaneme in˘ obraz. Moslimovia 

nie sú jednoliatym blokom s univerzálnou kultúrou, 

morálkou a zvykmi. A najmä potomkovia prisÈahovalcov 

strácajú k náboÏenstvu svojich predkov 

vzÈah. 

Publicistka Silvie Lauder. 

Respekt.cz 12. 8. 

(Väã‰ina moslimov naozaj neprichádza do európskych 

krajín preto, aby tu terorizovala kres- 

Èanov a ateistov, ale preto, aby sa sami zbavili re- 

Èazí svojho arabského prostredia, lebo aj pre nich 

je príÈaÏlivé pohodlie moderného európskeho sveta.) 

*** 

Reklama sa ãoraz viac zaãína podobaÈ na akúsi novodobú 

formu terorizmu. NemoÏno pred Àou uniknúÈ, 

je v‰ade. Preru‰uje na‰e obºúbené filmy v TV, 

zahlcuje e-mailové a po‰tové schránky a prostredníctvom 

bilbordov zacláÀa vo v˘hºade. UÏ len ãakám, 

kedy bude pri v˘stupe na KriváÀ na samom vrchole 

ãnieÈ reklama napríklad na orosen˘ pohár piva. 

Publicista Michal Feik. 

Slovo 12. 8. 

(Keby mali kÀazi zaãaÈ bojovaÈ proti dne‰n˘m 

najzákernej‰ím ‰kodcom ºudsk˘ch du‰í, bolo by 

to nad ich sily. MoÏno uÏ na agresivitu reklám nestaãí 

ani sám Hospodin.) 

*** 

Od prevratu v roku 1989 sa v politickom zákulisí 

stále dookola rie‰i problematika uplatnenia ãlenov 

strany v najrôznej‰ích pozíciách ‰tátneho aparátu. 

MoÏnosÈ získaÈ dobre platené miesto sa vyÏaduje. 

Predsa na to tu sme, aby sme „svojich“ uprednostnili 

pred „cudzími“. 

Pedagóg Miloslav ·tûrba. 

Britské listy 13. 8. 

(V SR sme uÏ stranícke rozdeºovanie dobre platen˘ch 

príjemn˘ch postov opäÈ naplno a neoddiskutovateºne 

zaviedli ako v˘raz spravodlivej a 

úplne prirodzenej tradície.) 

78


*** 

SR by mohla byÈ roãne bohat‰ia o 5 % HDP, ak 

by dokázala zaãleniÈ Rómov do spoloãnosti. ZaãaÈ 

treba pri vzdelaní – ale, ako sa zdá, SR oznaãuje kaÏdé 

ôsme rómske dieÈa za mentálne zaostalé a umiest- 

Àuje ho do ‰peciálnej ‰koly, z ktorej je cesta na strednú 

‰kolu zarúbaná. 

Ekonóm Anton Marcinãin. 

HN 13. 8. 

(Rómska problematika je iste komplikovaná. 

Mnohí v‰ak zabudli, Ïe sa politikmi nestali preto, 

aby mali ºah‰iu prácu, lukratívne podmienky 

a veºmi dobré zárobky, ale preto, aby veºmi cie- 

ºavedome a premyslene rie‰ili najzloÏitej‰ie problémy 

spoloãnosti.) 

*** 

Predseda Okresného súdu Soroãina podal trestné 

oznámenie na redaktorov SME pre ãlánok o Àom. A 

polícia v Michalovciach zaãala trestné stíhanie vo 

veci pre trestn˘ ãin ohovárania. 

Îurnalistka Monika Tódová. 

Sme 14. 8. 

(Sudcovi S., ministerke spravodlivosti i predsedovi 

Súdnej rady ponúkame niekoºko európskych 

podnetov. Nemeck˘ filozof Habermas upozornil: 

„Fungujúce slobodné médiá sú nutnou podmienkou 

demokracie.“ V Hamburgu vy‰la charta zabezpeãujúca 

slobodu slova v EÚ aj s t˘mito bodmi: 

„Vo v‰etk˘ch médiách je nezávislá Ïurnalistika 

chránená pred v‰etk˘mi druhmi represie.“ 

„Právo novinárov zbieraÈ a roz‰irovaÈ informácie 

a názory nesmie byÈ niãím ohrozené, obmedzené 

a nesmie podliehaÈ trestu.“ 

*** 

Keì si zoberieme, Ïe médiá dokáÏu za 24 hodín 

spraviÈ z hocikoho hereckú hviezdu, tak sa ani niet 

ão ãudovaÈ, Ïe sa hodnoty zrelativizovali. 

Národnostn˘ herec Attila Mokos. 

TV oko 14. 8. 

(Ak sa potlaãia vnútorné danosti umelca a z tvorivej 

osobnosti sa urobí bezduch˘ ‰a‰o, treba sa 

obávaÈ hlbokého pádu do priepasti chamtivosti a 

ºahk˘ch zárobkov.) 

*** 

NedokáÏem pochopiÈ, ako mohla SR na poslednú 

chvíºu zru‰iÈ svoju ponuku na zriadenie regionálneho 

úradu Populaãného fondu OSN pre v˘chodnú 

Európu v Bratislave. Zvlá‰tna na celom prípade je 

najmä skutoãnosÈ, Ïe organizácia bola vraj ochotná 

hradiÈ v‰etky náklady z vlastného vrecka. To oficiálnu 

argumentáciu ministra Lajãáka úplne spochybÀuje. 

Ten totiÏ vyhlásil, Ïe SR prestíÏny úrad odmietla, 

lebo si ho nemohla dovoliÈ financovaÈ. 

Europoslanec Eduard Kukan. 

Plus 7 dní 14. 8. 

(Vysvetlenie sa asi skr˘va v komentári publicistky 

Mihoãkovej: „Zriadenie UNFPA by mohlo 

prekáÏaÈ iba ak ultrakonzervatívnej katolíckej 

krajine. Pre vládu v takom ‰táte by boli slová ako 

sexuálna v˘chova, kondómy, antikoncepcia a rodová 

rovnosÈ urãite stra‰iakom. To v‰etko sú 

témy, ktor˘m sa Populaãn˘ fond OSN venuje.) 

*** 

Sú kaviarne, na ktor˘ch sa podpísali dejiny, a sú 

aj také, v ktor˘ch sa dejiny tvorili. A sú aj také, ktoré 

si dokázali stvoriÈ svet samy. 

Dramatik a reÏisér 

Silvester Lavrík (1964). Sme 15. 8. 

(V Bratislave najmä ·tefánka bola domovsk˘m 

prístavom vitálneho básnika Jána Smreka a v 

Prahe sa vináreÀ Viola stala divadlom poézie.) 

*** 

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus august 

(V tomto prípade uzavreli zvlá‰tnu dohodu: v˘- 

Ïivné platí Slovensko Meãiarovi.) 

*** 

UdrÏiavanie impéria USA nie je kontraproduktívne 

len v ekonomickom zmysle a v zmysle opäÈ rastúcej 

nepopularity USA na medzinárodnom fóre, ale 

dlhodobo zhor‰uje aj vzÈahy so spojencami. Znásil- 

Àovanie a ìal‰ie formy sexuálneho násilia – napr. v 

Japonsku – tvorí len vrchol ºadovca, ktor˘ je produktom 

beztrestnosti príslu‰níkov americk˘ch ozbrojen˘ch 

síl. 

Sociológ Karel Dolej‰í. 

Britské listy 15. 8. 

(Zrejme ani Obama nedorástol na to, aby z USA 

urobil veºmoc nielen ekonomicky a vojensky, ale 

aj morálne.) 

*** 

V 20. storoãí sme preÏili dva reálexperimenty, 

ktoré zasiahli celú planétu. ·tátny socializmus skrachoval 

aj preto, Ïe existovala alternatíva neregulovaného 

trhového kapitalizmu. âisté uãenie trhového 

kapitalizmu skrachovalo, no bez toho, Ïe by existovala 

alternatíva. 

Nemeck˘ sociológ Ulrich Beck. 

Sme 15. 8. 

(Beckov postreh je závaÏn˘. K˘m socializmus nemal 

– a ani nepotreboval – alternatívu, keìÏe 

mohol zaniknúÈ bez veºkej ‰kody pre ºudstvo, 

kapitalizmus vyrástol na fenomén, ktor˘ má závaÏné 

chyby, ale dáva moÏnosÈ, aby ºudstvo niekam 

pozitívne napredovalo.) 

*** 

Za 4 mesiace – odkedy útoãníci vo Vítkove podpálili 

9-ãlennej rómskej rodine strechu nad hlavou, 

priãom najÈaÏ‰ie zranenia s popáleninami 3. stupÀa 

utrpela 2-roãná Natálka, aÏ po ‰tvrtkové zat˘kanie – 

policajti odviedli obrovsk˘ kus práce. 

Publicista Petr Kambersk˘. 


(O justiãne vyspelom ‰táte moÏno zaãaÈ hovoriÈ 

aÏ vtedy, keì sa polícii podarí ão najskôr vy‰etriÈ 

väã‰inu zloãinov, ale najmä spoloãensky najcitlivej‰ích. 

Kedy budeme môcÈ aj my pochváliÈ 

policajtov, prokurátorov i sudcov za ‰piãkov˘ v˘kon 

spravodlivosti pri vy‰etrovaní pravdepodobne 

extrémisticky motivovanej vraÏdy ‰tudenta 

Tupého) 

*** 

Ak si kúpite dom za viac ako 10 miliónov Kã, prípadne 

inú vec za 2 milióny, budete musieÈ daÀovému 

úradu zdokumentovaÈ, kde ste na to vzali peniaze. 

Ak úrad zistí, Ïe ste si na tak˘to majetok nemohli 

zarobiÈ, zdaní vám ho 76 %. To je jeden z pilierov 

predvolebného programu âSSD. Ich návrh v‰ak 

môÏe byÈ základom aj pre ná‰ zákon o preukazovaní 

pôvodu majetku. 

Îurnalista Miroslav Kern. 

Sme 17. 8. 

(Nad‰enie nad pozitívnym podnetom rie‰enia pôvodu 

majetku chamtiv˘ch zbohatlíkov brzdí vedomie, 

Ïe Smeru-SD korigovanému ªS-HZDS a 

SNS sa nepodarilo podobn˘ zákon presadiÈ v 

ãase, keì by bol moÏno dosiahol úãinn˘ efekt. Ak 

v‰ak bude prijat˘ aÏ v roku 2010, tí, ktor˘ch by 

sa mal t˘kaÈ, si dávno preãistia svoje majetkové 

pomery.) 

*** 

V‰etko, ão je dobré, sa zrodilo ako odpoveì na nejakú 

krízu. Ale teraj‰ia globálna kríza sa lí‰i od ostatn˘ch 

t˘m, Ïe sme ju nezaãali braÈ dostatoãne váÏne. 

KaÏdá kríza je príleÏitosÈou na nejakú zmenu a na pochopenie 

limitov ná‰ho správania, a to sa, bohuÏiaº, 

nepodarilo. 

Filozof Václav Bûlohradsk˘. 


(NajuÏ‰ím profilom medzi slovensk˘mi intelektuálmi 

sú zrejme filozofovia. Takmer ich nieto, hoci 

práve ich názorové vstupy do spoloãenského priestoru 

by boli veºmi osoÏné.) 

*** 

SpoloãnosÈ, ktorej nestabilita je spojená s veºk˘mi 

sociálnymi rozdielmi, nesie v sebe zárodok veºk˘ch 

napätí. A konfliktov. Zo SR sa normálna krajina 

nestane, ak sa vo verejnom diskurze k slovu dostávajú 

v takej miere ºudia, ktor˘ch osobnostná a intelektuálna 

v˘bava je v príkrom protireãení k základn˘m 

charakteristikám normálnosti a elementárnej 

slu‰nosti. 

Vysoko‰kolsk˘ pedagóg Miro Kocúr. 

Sme 17. 8. 

(KaÏdá zrelá vláda musí zrevidovaÈ svoju politiku, 

ak vedie k sociálnym deformáciám.) 

*** 

Cesta k novému vzopätiu na‰ej ekonomiky a k modernej 

informaãnej spoloãnosti spoãíva v hºadaní 

nov˘ch my‰lienok vo sfére základného v˘skumu (aj 

15-20 rokov hºadania môÏe byÈ neplodn˘ch, a zrazu 

zaÏiari objav) s následnou realizáciou aspoÀ niektor˘ch 

z nich (v˘voj nov˘ch liekov stojí miliardy dolárov 

a trvá 5 rokov i dlh‰ie). Rozhodne sa musíme 

nauãiÈ uvaÏovaÈ s veºkou perspektívou – a na dlh‰í 

ãas, neÏ je jedno volebné obdobie. 

Îurnalista Karel Pacner. 

MFD 17. 8. 

(Pre mnoh˘ch politikov v‰ak majú dobré v˘sledky 

v prieskumoch verejnej mienky vy‰‰iu hodnotu 

neÏ objavenie lieku proti rakovine.) 

*** 

·kandinávsky model je oprávnene obdivovan˘ 

najmä pre dlhodobú udrÏateºnosÈ ‰tedrého sociálneho 

systému a nízku mieru nerovnosti. Za tento stav 

vìaãia severské ‰táty trvalo udrÏateºnej vysokej produktivite. 

K formovaniu ‰tátu zabezpeãujúceho relatívne 

sociálne istoty prispelo aj politické a kultúrne 

prostredie. 

Ekonomicko-politick˘ analytik 

Michal Ra‰o. HN 17. 8. 

(Zámerne sme vyzdvihli ako podmienku pre sociálnu 

solidaritu aj kultúrne prostredie.) 

79


*** 

Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 17. 8. 

(âesk˘ expremiér Topolánek iste ani netu‰í, Ïe je 

jedna vec, ktorá ho hlboko spája so slovensk˘m 

politikom Jánom Slotom: práve tie jachty, ktoré 

brázdia juhoeurópske moria – a drobn˘ fakt, Ïe 

tí, ão im ich poÏiãali na príjemné jazdy, sú viac alebo 

menej bohatí sponzori uÏitoãn˘ch politikov.) 

*** 

Terãom násilia neonacistov vo Vítkove sa nestal 

rómsky úÏerník ãi rómsky mafián. Nie. Útok smeroval 

na rodinu, o ktorej neonacisti vedeli asi len to, 

Ïe b˘va v dome s mal˘mi deÈmi. Podobné brutálne 

a súãasne zbabelé útoky nemajú „brániÈ bielu spoloãnosÈ“, 

ako neonacisti radi tvrdia, ale majú len im sam˘m 

priniesÈ pote‰enie z t˘rania bezbrann˘ch obetí. 

Politológ Jan Charvát. 

MFD 18. 8. 

(Aj tu sa teda pod vzne‰en˘mi ideami skr˘vajú len 

v˘buchy najniÏ‰ích ºudsk˘ch pudov.) 

*** 

Pí‰em neustále, Ïe tu nie je rómska otázka, ale spoloãensk˘ 

problém, ktor˘ sa dá vyrie‰iÈ len dlhodob˘mi, 

komplexn˘mi programami. V 1999-om sme s 

2 rómskymi skupinami uskutoãnili 7-mesaãné kurzy, 

na ktor˘ch sme vy‰kolili rómskych zdravotníckych 

asistentov a asistentov pre vedenie domácnosti. 

V‰etci úspe‰ne zloÏili skú‰ky, vrátili sa domov a 

naìalej ostali nezamestnaní, lebo v rámci komplexného 

rie‰enia situácie by bola potrebná taká úprava 

zákona, o ktorej väã‰inová spoloãnosÈ nechce ani poãuÈ 

– pozitívna diskriminácia. 

Psychiater Péter Hunãík. 

Sme 18. 8. 

(Slovenské vlády len trápne habkajú, zatvárajú 

oãi a u‰i a Rómov nechávajú napospas extrémistom.) 

*** 

Ruskí poslanci na prastarú otázku – ão je lep‰ie: 

byÈ alebo javiÈ sa – dávajú jednoznaãnú odpoveì: 

samozrejme javiÈ sa. Dnes Rusko uÏ nemá sovietsku 

moc, aby presadzovalo svoj vplyv vo svete pod 

heslom :Nemusia nás milovaÈ, hlavne, aby sa báli.“ 

Zostalo len zboÏné Ïelanie zachovaÈ zdanie bohatstva 

a sily, aj keì to tak v skutoãnosti nie je. 

Publicista Jefim Fi‰tejn. 

Neviditeln˘ pes 19. 8. 

(A tak aj pre ponovembrovú SR je najdôleÏitej- 

‰ie, aby sa javila ako sociálne solidárna.) 

*** 

Podiel ºudí ohrozen˘ch rizikom chudoby medzi 

rokmi 2005 a 2008 vzrástol u dôchodcov zo 7 na 10 

%. Naopak, u pracujúcich postupne klesal – z 9 na 

6 %. 

Matematik Róbert Vlaãuha. 

Slovo 19. 8. 

(âísla dokazujú, Ïe za oboch kresÈansk˘ch Dzurindov˘ch 

vlád, ale aj poãas sociálne demokratickej 

Ficovej sa seniorom Ïije stále ÈaÏ‰ie a aj hor- 

‰ie.) 

*** 

ÚãasÈ headlinera ná‰ho festivalu, poºskú kapelu 

Behemoth, sme museli zru‰iÈ. Exposlanec za KDH 

Gabura bol striktne proti tomu, aby vystúpila, keìÏe 

chceli trhaÈ Bibliu. Najprv trval na tom, aby sme zru- 

‰ili celú akciu. Nechceli sme ísÈ do konfliktu, to sa 

do festivalovej atmosféry nehodí, a tak sme, hoci nás 

to stálo dosÈ peÀazí, vystúpenie Behemoth zru‰ili. 

Hovorca festivalu Minikvas v Modre Tomá‰ 

Holetz. Pravda 19. 8. 

(Trhanie Biblie sa mnoh˘m kresÈanom nemusí 

zdaÈ vkusné, ale zasahovaÈ mocensky do podujatia 

mlad˘ch ºudí pripomína maniere komunistick˘ch 

tajomníkov a moslimsk˘ch AhmadínedÏádov.) 

. 

*** 

Nebezpeãenstvo veºkej koalície je v tom, Ïe odbúrava 

kontrolu vládnej moci men‰ími stranami. V 

Rakúsku sa síce variant veºkej koalície ãasto opakuje, 

ale tam aspoÀ dobre fungujú uÏ od Rakúsko- 

Uhorska nezávislé súdy, ktoré dokáÏu zabrániÈ najväã‰ím 

excesom. Na‰a situácia, minimálne od vtedy, 

ako máme tzv. justiãnú mafiu, je iná. 

Novinár a spisovateº Karel HvíÏìala. 

Neviditeln˘ pes. 20. 8. 

(Znovu a znovu vidíme, aké ÈaÏké dôsledky má nedostatoãná 

nezávislosÈ justície.) 

*** 

Dlhodobé konflikty v Darfúre, v Kongu, na okupovan˘ch 

územiach Palestíny a v Somálsku naìalej 

ovplyvÀujú milióny ºudí. Len humanitárna operácia 

v Darfúre, ktorá sa povaÏuje za najväã‰iu na svete a 

trvá uÏ piaty rok, si vyÏaduje pomoc pre 4,75 milióna 

ºudí. 

Námestník generálneho tajomníka OSN 

John Holmes. Sme 20. 8. 

(Zvrátené sociálne rozdiely vo vyspelej kapitalistickej 

a teda aj kresÈanskej spoloãnosti sú podºa 

predstaviteºov civilizovan˘ch komunít prirodzené 

a nevyhnutné. Väã‰ine boháãov v‰ak prekvapujúco 

nezáleÏí na tom, Ïe sa nedostanú do raja, 

hoci ich JeÏi‰ upozornil, Ïe skôr Èava prejde cez 

ucho ihly neÏ boháã do kráºovstva nebeského.) 

*** 

Kradnúť sa nemôže. 

Pred voľbami 

Kresba: Pavel Jakubec. HN 20. 8. 

(Na takúto predpoveì je krátky aj najfrekventovanej‰í 

meteorológ pán Iºko.) 

*** 

Ak verejné obstarávania vyhrávajú sociálne podniky 

prepojené na vládne strany a ak v 4 podnikoch 

boli zmanipulované a ministerstvo nevidí dôvod, 

aby im financovanie zastavilo, potom najv˘raznej‰í 

projekt vlády na zvy‰ovanie zamestnanosti zlyháva 

vo svojej podstate. 

KÀaz a publicista Ján K. Balázs. 

Sme 20. 8. 

(Je Tomanová viac ministerkou sociálne odkázan˘ch 

ãi v podnikaní dobre podkut˘ch) 

*** 

Treba zastaviÈ niãenie pralesov vzhºadom na to, 

koºko je v nich naviazaného uhlíka. Preto treba vytvoriÈ 

dobre financovan˘ globálny fond na pomoc 

krajinám, ako je Brazília a Indonézia, ão umoÏní chrániÈ 

daÏìové pralesy a poskytnúÈ alternatívnu obÏivu 

t˘m, ktorí v súãasnosti profitujú z v˘rubu a spaºovania 

stromov, teda z ich niãenia. 

Predseda Rady pre zahraniãnú politiku 

USA Richard N. Haas. 

HN 21. 8. 

(Ná‰ úzky nadhºad nám bráni, aby sme vnímali 

cel˘ svet ako jeden celok a aby sa nás aspoÀ trochu 

dotkli závratné problémy prírody a ºudstva 

v celom ich rozsahu. Nové technológie nesmierne 

uºahãia ãloveku jeho kaÏdodenn˘ Ïivot – a úÏasné 

prírodné komplikácie i neznesiteºné ºudské 

vzÈahy mu tento Ïivot veºmi strpãia.) 

*** 

Ak 21. august 1968 znaãil koniec pokusu o liberalizáciu 

spoloãnosti a zaãiatok normalizácie, tak 

21. augusta 1990 zamatová revolúcia prestala byÈ zamatová. 

Na Václavskom námestí prezident Havel 

vystúpil s prejavom, ktor˘ bohuÏiaº ukonãil v‰etky 

pokusy o politiku národného porozumenia. Za vinníkov 

atmosféry v‰eobecného nepokoja a nespokojnosti 

oznaãil tzv. staré ‰truktúry a fakticky vyzval k 

druhej etape revolúcie, v ktorej rozkrádanie verejného 

majetku, korupcia, arogancia, lÏi a agresivita dosiahli 

neuveriteºné rozmery. 

Právnik Lubomír Ledl. 

Haló noviny 21. 8. 

(Skôr naopak, Havlove slová uÏ boli príli‰ slabé 

na to, aby zabránili stále dravej‰ím a drzej‰ím star˘m 

‰truktúram meniÈ nielen ãeskú, ale iste aj slovenskú 

scénu verejného Ïivota na Ïumpu, v ktorej 

sa slu‰ní ºudia topia a zadú‰ajú.) 

*** 

V auguste 1968 zhasol socializmus sovietskeho 

typu. Zadusili ho aktom agresie. Reformn˘ komunizmus 

nepriniesol veºa nového, ale aspoÀ sa tu demokraticky 

nieão rie‰ilo. Pre niekoho je Dubãek len obyãajn˘m 

komunistom. Ale nie, pokúsil sa o nieão, ão 

pohlo dejinami. 

Historik Stanislav Sikora, SAV. 

HN 21. 8. 

(Je zaráÏajúca dogmatická strnulosÈ, s ktorou 

niektorí kresÈanskí demokrati poh⁄davo odmietajú 

historické postavenie Dubãeka. Nik nevniesol 

toºko prvkov demokratickosti a slobodymilovnosti 

do slovensk˘ch dejín ako dovtedaj‰í komunista 

Dubãek.) 

Vyberajú a komentujú 

Anna Weidlerová a Ernest Weidler 

80

clxxiv.âclxxv. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

clxxiv.âclxxv. ÄÃslo - home.nextra.sk