clxxiv.–clxxv. číslo - home.nextra.sk

S L O V E N S K O - R U S K Á
S P O L U P R Á C A
vé situácie. Hodláme rozvíjaÈ dialóg so Slovenskom
aj v súvislosti s iniciatívou na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy o európskej bezpeãnosti,
s ktorou vy‰iel rusk˘ prezident Dmitrij A. Medvedev.
Rátame aj s t˘m, Ïe Slovensko prispeje k
formovaniu dialógu Severoatlantickej aliancie s
Organizáciou Zmluvy o kolektívnej bezpeãnosti
ODKB – vojensko-politick˘m zväzom Ruska,
Arménska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska,
TadÏikistanu a Uzbekistanu.
V akom ‰tádiu je rozvoj dvojstrannej spolupráce
pri modernizácii transportn˘ch vrtuºníkov
Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky
Téma rozvoja dvojstrannej spolupráce pri modernizácii
transportn˘ch vrtuºníkov Ozbrojen˘ch
síl Slovenskej republiky je v dvojstrann˘ch vzÈahoch
aktuálnou. Uskutoãnilo sa niekoºko rokovaní
o zabezpeãení technickej prehliadky, opravy,
modernizácie a abonentnej obsluhy slovensk˘ch
transportn˘ch vrtuºníkov Mi-17 a transportnobojov˘ch
vrtuºníkov Mi-24. No oficiálna objednávka
zo slovenskej strany na tieto projekty zatiaº
nedo‰la. Chceli by sme v tejto súvislosti zdôrazniÈ:
ruská strana je ochotná prerokovaÈ akékoºvek
návrhy k tejto otázke.
V januári sa Slovensko ocitlo medzi krajinami,
ktoré najviac postihla „plynová kríza“. Aké
sú, podºa vás, recepty na lieãenie tak˘chto problémov
Spolupráca v energetickej sfére je jednou z
najdôleÏitej‰ích opôr bezpeãnosti v Európe. My
konzekventne vystupujeme za rozvoj mnohoprofilového
partnerstva, majúc na pamäti záujmy
dodávateºov, odberateºov a tranzitn˘ch krajín v
tom ponímaní, Ïe dosiahnuté a právne zaistené
zmluvné záväzky budú strany plniÈ v plnom rozsahu.
S Ukrajinou máme dlhodobé kontrakty, v
ktor˘ch je presne stanovená cena za zemn˘ plyn
a tarify na jeho tranzit cez územie tejto krajiny.
Tieto dokumenty majú zabezpeãiÈ plynulosÈ dodávok
plynu európskym, medziin˘m aj slovensk˘m
odberateºom.
Pritom separátne „plynové“ dohody po línii
EÚ – Ukrajina dosiahnuté na jar tohto roka bez
ohºadu na záujmy na‰ej krajiny ako hlavného dodávateºa
„modrého paliva“ môÏu viesÈ k dezorganizácii
energetickej spolupráce. Ukrajinské plynovody,
po ktor˘ch prúdi takmer 80 percent objemu
tranzitu ruského plynu do Európy, sú technologicky
vzájomne prepojené s rusk˘m systémom
na prepravu plynu. Preto akékoºvek aktivity
na jeho modernizáciu nekoordinované s ruskou
stranou znamenajú zv˘‰enie technologick˘ch rizík
a moÏnosÈ porúch v dodávkach plynu na Ukrajinu
a do Európy, tieÏ aj na Slovensko.
Januárová „plynová kríza“ jasne ukázala –
Energetická charta nie je v stave garantovaÈ energetickú
bezpeãnosÈ Európy. Na prekonanie negatívnych
scenárov v budúcnosti rusk˘ prezident
Dmitrij A. Medvedev vystúpil s iniciatívou doplniÈ
dvojstranné rusko-ukrajinské dohody o komplex
celoeurópskych medzinárodnoprávnych záväzkov
a opatrení na kontrolu ich plnenia v‰etk˘mi
krajinami zúãastnen˘mi na energetickom dialógu
na svetadiele. MoÏno, Ïe spoloãn˘mi úsiliami sa
podarí „priviesÈ k rozumu“ aj Energetickú chartu.
TakÏe, na tejto dráhe treba vykonaÈ e‰te veºa
práce.
Rovnako ako Slovensko, Rusko v procese zabezpeãenia
energetickej bezpeãnosti vychádza z
nevyhnutnosti diverzifikácie ciest dodávok plynu
a in˘ch nosiãov energie. Projekty Severn˘ prúd a
JuÏn˘ prúd musia spoºahlivo zabezpeãiÈ odberateºov
rusk˘m plynom, zaruãiÈ spoºahlivosÈ jeho dodávok.
O aké oblasti hospodárskej spolupráce so Slovenskom
prejavuje záujem Ruská federácia v
najbliωej perspektíve
V podmienkach diverzifikácie trás dodávky
nositeºov energie z Ruska na Slovensko sa zdôraz-
Àuje hºadanie ciest a foriem spolupráce, ktoré by
v perspektíve zv˘‰ili stabilitu zabezpeãenia krajiny
uhºovodíkov˘mi surovinami a upevnili jej
energetickú bezpeãnosÈ. Slovenská strana pri‰la s
radom zaujímav˘ch návrhov, ktoré Gazprom, o.
a. s., prerokuje.
Rozvíja sa spolupráca v atómovej energetike.
Atomstrojexport, z. a. s., ktorá je ãlenom ‰tátnej
spoloãnosti Rosatom, sa zúãastÀuje na tendroch na
modernizáciu existujúcich a na v˘stavbu nov˘ch
energetick˘ch blokov slovensk˘ch jadrov˘ch elektrární
Jaslovské Bohunice a Mochovce. Táto spoloãnosÈ
sa zaoberá aj otázkami spracovania rádioaktívnych
odpadov slovensk˘ch atómiek.
V novembri minulého roka ‰tátna spoloãnosÈ
TVEL uzavrela zmluvu so Slovensk˘mi elektrár-
Àami na kompletné dodávky jadrového paliva pre
atómovú elektráreÀ Mochovce (bloky 1 a 2) a
Jaslovské Bohunice (bloky 3 a 4). Zmluva vstúpi
do platnosti v októbri 2010 a potrvá do roku
2015. Okrem toho bola podpísaná zmluva urãujúca
princípy spolupráce po roku 2015. V súlade
s Àou ‰tátna spoloãnosÈ TVEL bude maÈ moÏnosÈ
vyrábaÈ jadrové palivo pre v‰etky ãinné a v‰etky
atómové elektrárne Slovenska, ktoré sa plánujú
odovzdaÈ do prevádzky.
DôleÏit˘ je mnohostrann˘ projekt v˘stavby ‰irokorozchodnej
trate z Ko‰íc do Bratislavy a Viedne
a vytvorenie spoloãn˘ch logistick˘ch centier.
ZúãastÀujú sa na Àom Ruské Ïeleznice, o. a. s., a
Ïelezniãné spoloãnosti Slovenska, Rakúska a
Ukrajiny. V decembri 2007 bol podpísan˘ protokol
o zámeroch t˘kajúcich sa projektu v˘stavby
Ïeleznice a príslu‰n˘ plán – grafikon. Vypracúvajú
sa technicko-hospodárske podklady na poÏiadavky,
‰pecifikácie a nevyhnutné investície. V
septembri 2008 bola podpísaná rámcová dohoda
o spolupráci Rusk˘ch Ïelezníc, o. a. s., s Ministerstvom
dopravy, pô‰t a telekomunikácií Slovenskej
republiky a ìal‰ie dokumenty súvisiace s
konkrétnymi projektmi súãinnosti v Ïelezniãnej
doprave. Bolo zriadené zastupiteºstvo Rusk˘ch Ïelezníc,
o. a. s., v Bratislave. V novembri 2008 ruská
spoloãnosÈ Transkontejner a slovenská Ïelezniãná
nákladná spoloãnosÈ Cargo podpísali dlhodobú
zmluvu o prenájme nákladného terminálu v
Dobrej. Na objednávku Transkontejnera, o. a. s.,
bude slovenská Tatravagónka dodávaÈ najmodernej‰ie
podvozky na prepravu veºkotonáÏnych kontajnerov.
Pre Slovensko znamená ruská objednávka
– v prvej etape 300 vagónov – prístup na
perspektívny a mocn˘ trh, no a pre v˘chodoslovensk˘
región, kde sa podnik nachádza, vytvorenie
stoviek pracovn˘ch miest.
Ruské organizácie sú zainteresované na realizácii
radu vysokotechnologick˘ch projektov na
Slovensku. Na báze rusko-slovenského spoloãného
podniku sa pracuje na vytvorení Centra protónovej
terapie onkologick˘ch ochorení v RuÏomberku.
Îiaº, zmrazená je v˘stavba Cyklotrónového
centra v Bratislave, ktoré je viacprofilov˘m vysokotechnologick˘m
objektom umoÏÀujúcim Slovensku
staÈ sa vlastníkom radu unikátnych moÏností
v medicíne, nanotechnológiách, v oblasti
základného v˘skumu a in˘ch odvetviach.
Perspektívy má rozvoj priemyselnej kooperácie
v strojárstve vrátane automobilového a Ïelezniãného,
vo v˘robe obrábacích strojov a v stavbe
rieãnych lodí. Hodláme taktieÏ efektívnej‰ie vyuÏiÈ
existujúci potenciál na rozvoj vzájomnej turistickej
v˘meny.
Do akej miery ovplyvní globálna hospodárska
a finanãná kríza záujem rusk˘ch investorov o
Slovensko
Îiaº, objemy dlhodob˘ch investícií rusk˘ch podnikateºsk˘ch
‰truktúr do podnikateºsk˘ch projektov
na území Slovenska nezodpovedajú úrovni na-
‰ich vzÈahov. Príkladov v˘robnej kooperácie zatiaº
nie je veºa. Ruské firmy sa v podstate zaoberajú obchodno-sprostredkovateºskou
ãinnosÈou, ktorá si nevyÏaduje
znaãné investície kapitálu. Pritom leví podiel
na rusk˘ch investíciách prúdiacich na Slovensko
neprichádza zo samého Ruska, ale z poboãiek
rusk˘ch firiem, ktoré uÏ v Európe pôsobia.
Rezervy v rozvoji dlhodobej investiãnej spolupráce
sú nemalé. Vzrastá záujem rusk˘ch spoloãností
o reálny sektor ekonomiky Slovenska a o rozvoj
hospodárskej ãinnosti vo sfére v˘roby a slu-
Ïieb. Napríklad Letecká spoloãnosÈ JUTejr, o. a.
s., (ËumeÀ) zaregistrovala na Slovensku podnik so
100-precentn˘m rusk˘m kapitálom na poskytovanie
dopravn˘ch, montáÏnych a in˘ch sluÏieb na
vyuÏitie rusk˘ch vrtuºníkov. Práce sa nerobili iba
na území Slovenska, ale aj v in˘ch európskych krajinách:
v âesku, Poºsku, Nemecku, Slovinsku a
in˘ch. Sú perspektívy aj v realizácii energetick˘ch
projektov vrátane atómovej energetiky, vo sfére
vysok˘ch technológií, v doprave a infra‰truktúre
turizmu. Oãakávame, Ïe nové projekty sa odrazia
na odporúãaniach Medzivládnej komisie pre hospodársku
a vedecko-technickú spoluprácu medzi
Ruskou federáciou a Slovenskou republikou, ktorej
riadne zasadanie, ako som sa uÏ zmienil, je plánované
na október tohto roka v Moskve.
Dvojstranná spolupráca medzi dvoma krajinami
sa neuzatvára iba v obchodno-priemyselnej
oblasti. Rozvíja sa vo sfére kultúry, vedy, v˘skumu
alebo vzdelávania. Mohli by ste uviesÈ nejaké
príklady takejto spolupráce v poslednom
období
V oblasti kultúry by som chcel zdôrazniÈ, Ïe v
posledn˘ch rokoch hosÈovali na Slovensku po
dlhej prestávke mnohé svetoznáme ruské umelecké
kolektívy a umelci: Spevácky a taneãn˘ súbor
Ruskej armády A. V. Alexandrova, ruské divadlo
Tabatierka pod vedením O. Tabakova, súbory I.
Moisejeva, Ruská Roma, Ruskí kozáci, Moskovsk˘
cirkus na ºade. Úspe‰né boli v˘stavy súãasného
ruského umenia, diel ruskej avantgardy, ikon.
Ruskí interpreti vystupovali na Slovensku na sú-
ÈaÏiach v ‰portov˘ch tancoch, v rámci Kultúrneho
leta, na festivale súãasnej slovenskej a svetovej
drámy a in˘ch. PravdaÏe, Ïelali by sme si, aby
takéto zájazdy neboli epizodické, ale nadobudli
pravideln˘ charakter. Na tom musia seriózne popracovaÈ
obidve strany.
Spolupráca vo sfére vedy a v˘skumov prebieha
v rámci prijatého Programu rusko-slovenskej
vedecko-technickej a inovaãnej spolupráce na
roky 2008 – 2009. Realizujú sa spoloãné v˘skumy
vedcov moskovskej Lomonosovovej univerzity
a slovensk˘ch akademick˘ch ústavov hydrológie,
normálnej a patologickej fyziológie, univerzít
Novosibirska a Banskej Bystrice, Krasnojarskej
technologickej akadémie a Ekonomickej univerzity
v Bratislave, a taktieÏ in˘ch vysok˘ch ‰kôl a
vedeckov˘skumn˘ch ústavov.
Roz‰irujú sa v˘meny ‰tudentov a Ïiakov kvôli
‰túdiu a zdokonaºovaniu sa v ovládaní ruského
a slovenského jazyka.
Na záver chcem poznamenaÈ: v na‰ej spolupráci
so Slovenskou republikou sa urobilo veºa dobrého
v rozliãn˘ch oblastiach. Som presvedãen˘,
Ïe je to dlhodob˘m záujmom obidvoch krajín. No
v tomto aspekte sú aj znaãné rezervy, objektívne
a subjektívne ÈaÏkosti, ktoré musíme spoloãn˘mi
úsiliami prekonaÈ.
7