cciii. â cciv. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O V auguste minulého roka som mal tú ãesÈ a profesijné i profesionálne pote‰enie byÈ ãlenom odbornej poroty prestíÏnej prezentaãnej celo‰tátnej súÈaÏe realizovan˘ch stavieb na Slovensku Stavbu roka 2011. Pri tejto príleÏitosti som mal moÏnosÈ zúãastniÈ sa obhliadky stavieb prihlásen˘ch do tejto súÈaÏe realizovan˘ch na Slovensku v ostan˘ch dvoch rokoch, ako aj cestou vidieÈ rad in˘ch stavieb – novostavieb ãi rekon‰trukcií. Zanechalo to vo mne predov‰etk˘m ako v odborníkovi, ktor˘ roky pracuje a Ïije v Rakúsku, hlbok˘ dojem. Navy‰e som získal urãit˘ prehºad o úrovni slovenského stavebníctva, a t˘m aj moÏnosÈ ho medzinárodne porovnaÈ. Slovenské stavebníctvo prizmou rakúskeho odborníka Arch. Dipl.- Ing. Stanislaus DUKAT Je absolventom STU v Bratislave, Fakulta architektúry. Do roku 1982 pracoval ako architekt projektant v bratislavskom ·PTÚ a potom 5 rokov v AlÏírsku. Od roku 1987 pracuje a Ïije v Rakúsku. Tu absolvoval Technickú univerzitu v Grazi a majstrovské staviteºské skú‰ky – stupeÀ 1, 2. Je odborníkom v oblasti architektúry, developingu a poradca pre investiãné hospodárstvo v stavebníctve, ako aj ãlenom 4 odborn˘ch skupín zaoberajúcich sa v˘vojom nov˘ch stavebn˘ch materiálov a v˘robkov, poradca niekoºk˘ch známych investiãn˘ch skupín pre stavebníctvo v Rakúsku, Nemecku a ·vajãiarsku. Je ãlenom Architekturkammer für Salzburg und Oberösterreich so sídlom v Linzi, Bundeskammer der Architekten und Ingenieurkonsulenten so sídlom vo Viedni a Kammer der Gewerbliche Wirtschaft so sídlom v Salzburgu. Od roku 1987 je prezident burzového klubu v salzburgskej zemi. Má architektonick˘ ateliér a rad realizovan˘ch projektov budov – novostavby, rekon‰trukcie. V preambule ‰tatútu tejto súÈaÏe je: „...Prezentaãná celo‰tátna súÈaÏ realizovan˘ch stavieb na Slovensku sa vyhlasuje na podporu kvality komplexnej realizácie stavebného diela ako súãasÈ uceleného ‰tátneho systému zabezpeãovania kvality vo v˘stavbe a stavebníctve s cie- ºom dosiahnutia európskych ‰tandardov v reálnom ãase...“. PoloÏil som si otázku, ak˘ je reálny ãas pre slovenské stavebníctvo, aby dosiahlo európske ‰tandardy... Je medzinárodne porovnateºné V prvom rade ma zaujímalo porovnanie so stavbami, ktoré boli v rovnakom ãase realizované v Rakúsku, Nemecku alebo vo ·vajãiarsku, teda v krajinách, kde som osobne profesionálne trvalo aktívny. Musím kon‰tatovaÈ, Ïe som videl na Slovensku niektoré veºmi kvalitné realizácie stavieb, pri ktor˘ch je jasne ãitateºné, Ïe ako architekt, tak aj stavebník ãi developer spolu s hlavn˘m zhotoviteºom mali profesionálnu úroveÀ. Boli, samozrejme, aj slab‰ie realizácie, teda rovnako tak ako v Rakúsku ãi Nemecku. Postrehol som, Ïe slovenské stavebníctvo sa uberá v niektor˘ch smeroch úplne odli‰ne ako v krajinách západnej Európy, a práve tento aspekt by som si dovolil v dobrej viere z mojej úrovne hlb‰ie rozobraÈ. Teda, otázka znie: ako to so stavebníctvom na Slovensku z medzinárodného hºadiska vyzerá Aby som túto otázku mohol z môjho pohºadu profesionála a odborníka zodpovedaÈ, pomôÏem si exkurzom do novodobej histórie. KaÏdá doba je konfrontovaná svojimi ÈaÏiskov˘mi úlohami, zámermi a programami. Na‰i otcovia po 2. svetovej vojne museli znovu postaviÈ zbúrané a zniãené mestá, mnoÏstvo bytov bez ohºadu na spotrebu energie alebo ochranu Ïivotného prostredia. Toto boli v tom ãase nie ºahké ÈaÏiskové otázky t˘ch ãias a generácia pred nami ich musela rie‰iÈ, a to aj urobila. âo je v‰ak ÈaÏiskovou otázkou súãasnosti Je ich viac, aj na západe aj na v˘chode Európy. V stavebníctve je to nesporne v prvom rade otázka ochrany Ïivotného prostredia a veºmi ‰etrné zachádzanie s energiami. Dnes je uÏ v‰eobecne známe, Ïe zásoby fosílnej energie jednoznaãne spejú ku koncu. Ich nahradenie alternatívnymi zdrojmi je dlh˘ a z rôznych hºadísk nároãn˘ proces, a preto nevyhnutn˘m krokom je ‰etrenie energiami, a to najmä v odvetví stavebníctva. Viac ako 1/3 z celkovej spotreby energií spotrebujú budovy. Îe treba Àou naozaj zaãaÈ ‰etriÈ, sa odzrkadºuje aj v hlavn˘ch ‰tátnych programov˘ch zámeroch a politikách a nielen krajín EÚ, ktoré odborníci vrátane národohospodárov transformujú do prísnych zákonov. MoÏno to prezentovaÈ na komplexne takmer od základov zmenen˘ch stavebn˘ch zákonoch, napríklad v Rakúsku, v Nemecku, ·vajãiarsku atì. KaÏd˘ rok sa tieto zákony na základe skúseností z predchádzajúcich rokov a ich zloÏit˘ch anal˘z novelizujú ãi aktualizujú, ale najmä priam radikálne sprísÀujú. Pre stavebníkov ãi developerov, architektov, projektantov, zhotoviteºov stavieb a producentov stavebn˘ch materiálov a v˘robkov to znamená sprísÀovanie predmetn˘ch a dotknut˘ch noriem pre komplexnú realizáciu stavieb na v‰etk˘ch úrovniach investiãného procesu ich realizácie. A im nezostáva niã iné, ak chcú uspieÈ na stavebn˘ch trhoch svojich krajín ãi v zahraniãí, ako sa t˘mto normám a zákonom podriadiÈ. Aj EÚ vydala záväzné smernice, ktoré budú platiÈ od roku 2018 pre stavby verejnej správy – tam sa dajú dosiahnuÈ úspory najjednoduch‰ie – a pre v‰etky stavby s platnosÈou od roku 2020, teda aj pre stavby na Slovensku. To znamená podºa t˘chto smerníc, Ïe od tohto roku nesmie Ïiadna stavba spotrebovaÈ viac energie ako sama vyprodukuje! Môj prv˘ poznatok zo v‰etk˘ch 30 stavieb, ktoré som na Slovensku mal moÏnosÈ v auguste roku 2011 podrobne osobne ako ãlen spomínanej odbornej poroty s medzinárodnou úãasÈou obhliadnuÈ za prítomnosti zástupcov realizácie t˘chto stavieb – architektov, projektantov, zhotoviteºov a stavebníkov ãi developerov –, ani jedna (!) z nich nespæÀa ani to absolútne minimum, aby bola povolená, napr. v Rakúsku. Na porovnanie uvediem spolkovú krajinu Tirolsko (v srdci Álp): 50 % v‰etk˘ch realizovan˘ch stavieb v roku 2011 spotrebuje energie menej ako 15 kwh/m 2 /rok (medzinárodn˘ ‰tandard pasívneho domu) a od roku 2012, teda uÏ budúceho roku, bude musieÈ v zmysle novely príslu‰ného zákona dosiahnuÈ túto „magickú“ hodnotu 100 % v‰etk˘ch povolen˘ch a realizovan˘ch stavieb ãi rekon- ‰trukcií. In˘mi slovami, stavebné povolenie nedostane Ïiadna budova, ktorá nespæÀa kritériá energeticky pasívneho domu. Drvivá väã‰ina t˘chto obhliadnut˘ch stavieb na Slovensku v rámci predmetnej súÈaÏe mala vykazovanú spotrebu vy‰‰iu ako 80 kwh/m 2 / rok (!). Teda sú to novostavby ãi rekon‰trukcie v spomínan˘ch európskych krajinách absolútne stavebn˘mi úradmi nepovoliteºné! Pritom mi boli tieto stavby prezentované ako energeticky nenároãné, ão v Ïiadnom prípade, teda z hºadiska medzinárodného porovnávania, nesedí! Stavebné povolenie na Slovensku je e‰te stále moÏné udeliÈ stavbám, ktoré spotrebujú 140 kwh/m 2 /rok (!). Znamená to obrovskú finanãná záÈaÏ pre ‰tát, odliv kapitálu zo Slovenska a, samozrejme, pre uÏívateºov t˘chto stavieb poãas ich prevádzky. Toto je podºa platn˘ch zákonov v celom Rakúsku uÏ od 80. rokov minulého storoãia absolútne nemoÏné! V tejto súvislosti musím uviesÈ, Ïe na Slovensku takéto zrejme zatiaº nie ºahko kontrolovateºné plytvanie energiou spôsobuje odliv peÀazí zo ‰tátu smerom k veºk˘m dodávateºom fosílnej energie s jej nepriazniv˘m dopadom na zníÏenie pohody b˘vania lokálne zv˘‰enie 44
S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O zamorenia ovzdu‰ia a v koneãnom dôsledku aj zv˘‰enie masovej chorobnosti, a t˘m aj zv˘- ‰ené zaÈaÏenie zdravotníctva. Uvediem ìal‰í príklad: V najzápadnej‰ej spolkovej krajine Rakúska Vorarlberg od roku 2007 neudelili stavebné povolenie stavbám so spotrebou energie nad 15 kwh/m 2 /rok, v spolkovej krajine Salzburg je od roku 2012 max. spotreba 20 kwh/m 2 /rok (Landesgesetzblatt § 3 z 25. 03. 2011) atì. Vo ·vajãiarsku a Nemecku sú hodnoty spotreby energie podobné. Najmä Nemecko pracuje veºmi intenzívne na veºkom sprísnení kvôli odchodu od vyuÏívania jadrovej energie. Teda, Ïiaº, toto je môj prv˘ negatívny poznatok z realizovan˘ch novostavieb ãi rekon‰trukcií na Slovensku v rokoch 2010 – 2011 s t˘m, Ïe t˘chto 30 stavieb nespæÀa medzinárodné kritériá energetickej hospodárnosti budov. Pre mÀa ako odborníka v oblasti architektúry, developingu a poradcu pre investiãné hospodárstvo v stavebníctve, pohybujúceho sa a pracujúceho v krajinách EÚ, je to veºmi ÈaÏko pochopiteºné, resp. absolútne nepochopiteºné! Slovensko, zdá sa, jednoducho, „zaspalo“ v˘voj v ‰etrení energiami, na ão jednoznaãne dopláca uÏívateº t˘chto stavieb, a v koneãnom dôsledku ‰tát a tieÏ Ïivotné prostredie. A ako tento „nedostatok“ odstrániÈ Jednoduchou a r˘chlou zmenou zákona a absolútne nekompromisnou kontrolou dodrÏiavania t˘chto zákonov a záväzn˘ch nariadení a predpisov s vysok˘mi finanãn˘mi postihmi za ich nedodrÏiavanie a nepovoºovanie tak˘chto energiami plytvajúcich, teda vysoko energeticky nároãn˘ch stavieb nielen poãas ich stavebnej realizácie, ale aj poãas ich prevádzky. Len málo odborníkom, napr., na Slovensku, je známe, Ïe v Rakúsku 3 roky po skolaudovaní stavby sa robí stavebná a energetická kontrola, ãi budova naozaj spotrebovala vyrátané, teda projektované mnoÏstvo energie. Ak sú rozdiely tejto „prevádzkovej“ spotreby oproti projektovanej vy‰‰ie, tak sú projektanti prísne sankcionovaní! ëalej pri uvedení kaÏdej novostavby ãi rekon‰trukcie do uÏívania sú povinní architekt, developer a dotknuté firmy pouãiÈ ich budúcich uÏívateºov o správnom pouÏívaní modernej techniky. Toto pouãenie je dôkladne zaprotokolované a povinné archivovaÈ min. 10 rokov. Pí‰em aj o súbore dôle- Ïit˘ch krokov, ktoré ale v koneãnom dôsledku priná‰ajú Ïelateºn˘ pozitívny v˘sledok. ëal‰ím poznatkom z osobnej obhliadky poroty bytov˘ch domov je extrémne nízka (ãesÈ v˘nimkám) profesionálna úroveÀ developerov. Neviem, ãi je na Slovensku známe, Ïe developer, napr., v Salzburskej spolkovej krajine si musí urobiÈ ‰kolu developera, ktorá trvá niekoºko semestrov. Uãia sa tu v‰etky súvisiace predmety, ako stavebné zákony, financovanie, súkromne právo, stavebne kon‰trukcie atì. Po jej absolvovaní musí kaÏd˘ developer zloÏiÈ majstrovské skú‰ky, aby mohol túto profesiu vykonávaÈ a dostane na Àu certifikovanú koncesiu. Ja osobne som musel ako stavebn˘ inÏinier a architekt (diplomy získané na rakúskych univerzitách) e‰te absolvovaÈ tieto skú‰ky, aj keì mám v Rakúsku zloÏené ìal‰ie skú‰ky Baumeistra (staviteº), rakúsky diplom a skú‰ky civilného inÏiniera. Toto je jednou z ciest - vzdelanie a certifikované vedomosti -, ktorú, po mnohoroãn˘ch skúsenostiach v odvetví stavebníctva a v˘stavby nielen v Rakúsku, odporúãam slovenskému stavebníctvu, aby reálny ãas na dosiahnutie európskych ‰tandardov nebol pridlh˘ a zv˘‰ila sa v˘konnosÈ tohto odvetvia, ako hovorí aj preambula ‰tatútu súÈaÏe Stavba roka. Treba si aj na Slovensku uvedomiÈ, Ïe stavebná realizácia budovy ãi inÏinierskej stavby nie je iba kvalitn˘ urbanistick˘ a architektonick˘ koncept ãi projekt, pekná fasáda, dobra funkcia a kvalitne uskutoãnenie remeseln˘ch prác... Je to e‰te nieão dôleÏité navy‰e, a to hºadanie optimálneho rie‰enia jednej z ÈaÏiskov˘ch úloh tejto doby vo v‰etk˘ch vyspel˘ch krajinách sveta, ekológia a úspora energií. Ale ão mne osobne sa na Slovensku páãi, to sú budovy z ich zaujímav˘m architektonick˘m v˘razom, hmotovo-priestorov˘m rie‰ením a doplnením veºmi odváÏnymi modern˘mi prvkami, ktoré charakterizujú na‰u dobu... Tak isto stavebné realizácie zhotoviteºov – stavebn˘ch firiem – pouÏívaním pokrokov˘ch technológií, modern˘ch stavebn˘ch materiálov a v˘robkov, sú vo väã‰ine prípadov na patriãnej kvalitatívnej úrovni. Nedá mi e‰te nespomenúÈ projektovanie budov z hºadiska ich prevádzkovej nároãnosti. Tu vidím veºké rezervy aÏ nedostatky v neekonomickej dispozícii budov, vo veºk˘ch nevyuÏit˘ch teda stratov˘ch plochách a nízkej skutoãnej vyuÏiteºnosti pôdorysov, ão spôsobuje nízka úroveÀ odbornosti nielen developerov, ale aj, Ïiaº, architektov a projektantov. Jednoznaãne sa dá na takmer v‰etk˘ch stavbách preãítaÈ obrovsk˘ pozitívny potenciál slovenského stavebníctva, ktoré musí svoje priority v zmysle poÏiadaviek doby nasmerovaÈ správnou cestou, a je predpoklad, Ïe to urãite v reálnom ãase zvládne. DopomôcÈ k tomuto reálnemu ãasu si môÏe aj vyuÏitím skúseností z okolit˘ch rozvinut˘ch európskych krajín odborníkmi, ktorí pre‰li transformáciami celo‰tátnych energetick˘ch úspor aj v odvetví stavebníctva a v˘stavby vrátane prísnej ochrany Ïivotného prostredia. Arch. Dipl.- Ing. Stanislaus DUKAT Centrum vedecko-technick˘ch informácií SR Centrum vedecko-technick˘ch informácií SR (CVTI SR) je národné informaãné centrum a ‰pecializovaná vedecká kniÏnica so zameraním na jednotlivé technické odbory a vybrané oblasti prírodn˘ch, ekonomick˘ch a sociálnych vied. In‰titúcia bola zaloÏená v roku 1938 pod názvom Ústredná kniÏnica V·T, priãom vÏdy patrila k priekopníkom v zavádzaní nov˘ch kniÏniãn˘ch informaãn˘ch technológií. Poãas svojej viac ako 70-roãnej histórie niesla najdlh‰ie názov Slovenská technická kniÏnica. Zmena názvu do súãasnej podoby v roku 1996 priniesla aj roz‰írenie ‰tandardn˘ch kniÏniãn˘ch sluÏieb o nové aktivity. Rozvoj nekniÏniãn˘ch sluÏieb sa naplno rozbehol od roku 2007. V súãasnosti je poslaním CVTI SR prispievaÈ k rozvoju vedy a techniky na Slovensku najmä budovaním a prevádzkou komplexn˘ch informaãn˘ch systémov pre v˘skum a v˘voj. CVTI SR zabezpeãuje prevádzku a rozvoj Centrálneho informaãného portálu pre v˘skum, v˘voj a inovácie (CIP VVI), Centrálneho registra evidencie publikaãnej a umeleckej ãinnosti (CREPâ/CREUâ), Centrálneho registra závereãn˘ch a kvalifikaãn˘ch prác (CRZP) a naÀ napojeného Systému na odhaºovanie plagiátov pre potreby slovensk˘ch akademick˘ch a v˘skumn˘ch in‰titúcií, tzv. antiplagiátorského systému (APS). ëal‰ou v˘znamnou aktivitou je budovanie národnej infra‰truktúry na podporu transferu technológií a poskytovanie sluÏieb v oblasti patentov˘ch informácií (stredisko PATLIB). Okrem t˘chto aktivít implementuje CVTI SR tri národné projekty spolufinancované zo ‰trukturálnych fondov EÚ v rámci Operaãného programu V˘skum a v˘voj a dva medzinárodné projekty (OP Stredná Európa a OP Juhov˘chodná Európa), ktoré sú zamerané na zabezpeãenie komplexn˘ch podporn˘ch slu- Ïieb pre vedeckú komunitu na Slovensku. CVTI SR Lamaãská cesta 8/A 811 04 Bratislava tel: +421 2 69253 102 e-mail: cvti@cvtisr.sk
Page 1: 1. lobistický časopis na Slovensk
Page 4 and 5: E D I T O R I Á L ZanechaÈ po seb
Page 6 and 7: E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9: S V E T F I N A N C I Í V roku 199
Page 10 and 11: S L O V E N S K O - N E M E C K Á
Page 12 and 13: S L O V E N S K Á E N E R G E T I
Page 14 and 15: A U T O M O B I L O V ¯ P R I E M
Page 16 and 17: T E L E K O M U N I K A â N ¯ U R
Page 18 and 19: Ú R A D V L Á D Y S R Stále sa d
Page 20 and 21: V L Á D A S R nie sú úplne jasn
Page 22 and 23: C O L N É R I A D I T E ª S T V O
Page 24 and 25: C O L N É R I A D I T E ª S T V O
Page 26 and 27: I T A S European schoolnet European
Page 28 and 29: I N F O R M A â N É T E C H N O L
Page 36 and 37: M I N I S T E R S T V O F I N A N C
Page 38 and 39: M I N I S T E R S T V O V N Ú T R
Page 44 and 45: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 48 and 49: S L O V E N S K O - R A K Ú S K Á
Page 50 and 51: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 52 and 53: MINISTERSTVO ·KOLSTVA, VEDY, V¯SK
Page 56 and 57: B A N Í C T V O N A S L O V E N S
Page 58 and 59: B A N Í C T V O N A Ïe do‰lo k
Page 60 and 61: D I A L Ó G Y O A & M M lijak˘ch
Page 62 and 63: D I A L Ó G Y O A & M M litikov, k
Page 64 and 65: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 66 and 67: S U P E R M O N I T O R vaním jedi
Page 68 and 69: S U P E R M O N I T O R Na Slovensk
Page 70 and 71: S U P E R M O N I T O R vlastnosÈ,
Page 72 and 73: S U P E R M O N I T O R v˘ch infor
Page 74: S U P E R M O N I T O R nou, ktorá

cciii. â cciv. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

cciii. â cciv. ÄÃslo - home.nextra.sk