cciii. â cciv. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

D I A L Ó G Y O A & M M litikov, komentátorov, politológov, viete si predstaviÈ, ão sa odohráva v jeho mysli Myslíte si, Ïe sa zamyslí nad t˘m a Ïe si poloÏí otázky: Robím to dobre tak, ako to robím Nechcem byÈ aj ja tak˘ populárny, ako je Radiãová, ktorá síce nemá toºko percent ako ja, ale mnohí vyspelí ºudia ju prijímajú veºmi pozitívne Myslíte, Ïe ho obãas mrzí, ak nemá vÏdy aj on takú úctu ako ona Myslím, Ïe je spokojn˘ s t˘m, ak˘ je, pretoÏe jeho spôsob komunikácie mu nedovolí ísÈ ìalej. Samozrejme, Ïe mu staãí byÈ tam, kde je. No komu by nestaãilo, keby o Àom v‰etky moÏné ratingové agentúry vydávali len tie najlep‰ie svedectvá, takÏe moÏno pomaly bude vedieÈ po voºbách zostaviÈ jednofarebnú vládu... Ja si len myslím, Ïe sa stala ‰koda, ak nevyhral aj predo‰lé voºby, ktoré boli v roku 2010, pretoÏe potom by sa videlo, kam Slovensko zaviedol s nejakou svojou koalíciou, aby si to, s prepáãením za v˘raz, vyÏral celé aÏ do konca. Ak teraz vyhrá, tak bude môcÈ povedaÈ: Áno, je tu, samozrejme, zle, veºmi zle, ale to ja len naprávam chyby t˘ch predo‰l˘ch. Viete, to sa vÏdy kaÏd˘ odvoláva na t˘ch, ão to domrvili pred ním. Navy‰e, kaÏdému robí dobre, Ïe je populárny, i keì niekedy tá popularita mnoh˘m ºuìom prekáÏa, veì vieme, do akej miery bol populárny Meãiar, i keì celá jeho popularita boli len babky-demokratky. Je dôleÏité vedieÈ de- ‰ifrovaÈ, z ãoho pochádza politikova popularita. KaÏd˘ z nich, ãi Iveta Radiãová, ãi Robert Fico, alebo aj ìal‰í, je zameran˘ úplne opaãne ako ostatní, a mÀa len veºmi trápi to, Ïe je to také polarizované, Ïe ten, kto má rád, kto obdivuje alebo zboÏÀuje, ão ja viem, Roberta Fica, nie je schopn˘, a tobôÏ ochotn˘, povedaÈ dobré slovo o Ivete Radiãovej. A preão nikto, kto by chcel vidieÈ Ivetu Radiãovú ako predsedníãku vlády alebo dokonca ako prezidentku, nemá jedného dobrého slova pre Roberta Fica KaÏd˘ z nich má urãité klady a takisto, ako v‰etci ºudia, aj zápory. Robert Fico nie je hlúpy ãlovek, je to vzdelan˘ ãlovek, a zrejme má aj dobr˘ch poradcov, ale ãi na nich dá, to málokto vie. To, ão si o Àom myslím ja, v ãom by mohol svoje vzdelanie a svoj rozhºad zuÏitkovaÈ, nepramení z ná‰ho nároku na neomylnosÈ. Myslíte si, Ïe napríklad Iveta Radiãová si dáva poradiÈ od svojich konzultantov Iste, veì aj preto je na teraj‰om vysokom a nesmierne zodpovednom poste, aby vedela posúdiÈ, ãi ja, alebo vy, alebo e‰te niekto in˘ je na to schopn˘ a kvalifikovan˘ a ãi stojí za to daÈ si od neho poradiÈ. Veì je naozaj natoºko inteligentná, aby to vedela. Ale niekedy, ãi uÏ z nejak˘ch emocionálnych dôvodov, Ïe má zl˘ deÀ, alebo ãi je to tak˘, ãi onak˘ vplyv, vÏdy je to komplex okolností, ktor˘ vám niekedy bráni utvoriÈ si v okamihu úsudok a na základe takej ãi onej rady sa rozhodnúÈ tak, alebo onak. V tom je to veºmi zloÏité a v tom je aj príãina toho, preão by som ja nikomu rad‰ej nechcel radiÈ, keby o to v˘slovne neÏiadal. Desiatky rôznych slovensk˘ch i zahraniãn˘ch televízií vysielajú stovky, prepáãte za v˘raz, mizern˘ch, ba priam hlúpych programov, bez my‰lienok, bez vkusu, bez nápadu. Myslíte, Ïe to môÏe maÈ zhubn˘ vplyv na ºudstvo Odolá duchovná podstata ºudí tomuto náporu úbohosti No, na toto by som nerád odpovedal, a to najmä z toho dôvodu, Ïe sa na toto naozaj nepozerám ani tro‰ku optimisticky. Problém vidím v tom, Ïe televízia, o nieão menej uÏ, dúfam, rozhlas, nás masírujú nekvalitn˘mi, nehodnotn˘mi programami. T˘ka sa to, Ïiaº, najmä programov zábavn˘ch alebo literárnodramatick˘ch, hoci väã‰inou sotva ich takto moÏno pomenovaÈ, lebo o literatúru tam nejde a o dramatick˘ útvar ãasto e‰te menej. Len, preboha, nehºadajme problém v ºuìoch, v divákoch, v masách, v národe. Je to veºk˘ omyl, alebo ãasto vedom˘ klam ºudí, ktorí dramaturgujú tieto programy alebo ktorí vedú masovokomunikaãné in‰titúcie, ãi je to tlaã, rozhlas i televízia, keì povedia: Toto ºudia chcú! Figu borovú. Naozaj veºká, ba priam absolútna väã‰ina ºudí chce ãokoºvek, ão im ukáÏete. To uÏ predo mnou povedal niekto in˘, Ïe keby ktorákoºvek televízia, vrátane, Ïiaºbohu, televízie verejnej sluÏby, ukazovala verejné popravy na námestí, tak to ºudia budú pozeraÈ. Druhá vec je, ktorá vrstva ºudí a s ak˘m koeficientom spokojnosti sa na to pozerá. Ja neviem, preão ºudia rad‰ej neãítajú, preão si nezoberú deti a nejdú s nimi na vychádzku do lesa, alebo preão si rad‰ej len tak nezdriemnu, to v‰etko by im slúÏilo viac a lep‰ie, ako keì sa nechajú uná‰aÈ trebárs len podvedome my‰lienkami ãi pochybn˘mi nápadmi, ktoré im priná‰ajú tieto naozaj bezduché, nehodnotné, hlúpe a ‰kodlivé, aÏ nebezpeãné vysielania. Neviem, ãi sa cítia byÈ existenãne odkázaní títo novodobí manaÏéri a pravdepodobne nevedomí a nedovzdelaní riaditelia a ‰éfovia programov iba na svoje masmédiá, alebo sú politicky motivovaní, keì takéto nieão umoÏÀujú, ale hádam nejak˘ politick˘ tlak nemôÏe existovaÈ trebárs v komerãn˘ch médiách. Tam v‰ak zase treba braÈ do úvahy to, Ïe pokiaº takáto televízia alebo tak˘to rozhlas v súkromn˘ch rukách neporu- ‰ujú zákon, tak môÏe vysielaÈ takreãeno v‰etko a nech si divák ãi poslucháã vyberá, ão chce. Hor‰ia vec je, Ïe uÏ si takmer nemá z ãoho vybraÈ. Áno, aj v USA – odkiaº k nám ãasto takéto smeti chodia, lebo ich tam fabrikujú – zamorujú ºudí brakom, z ktorého sme sa my pred 30 rokmi smiali a znevaÏovali sme ich. Stále vyrábajú bez zábran ak˘koºvek brak – ale pozor! Tam sú popri podradnej produkcii aj iné programy, tam sú aj iné vysielaãe a iné kanály. Nie sú vo väã‰ine, to je pravda, ale predsa len si môÏe divák vybraÈ. Ale ão si mám ja na Slovensku vybraÈ medzi Markízou a TV Joj Ako si ja môÏem vybraÈ A ako mám preferovaÈ televíziu verejnej sluÏby, keì ona mi takúto sluÏbu takmer neponúka a keì uÏ mnoÏstvo ºudí prestáva veriÈ v zm⁄tvychvstanie tejto tzv. verejnoprávnej televízie, priãom stále e‰te navzájom verejnoprávna a komerãná televízia medzi sebou sú- ÈaÏia v sledovanosti. âo je to za zvrátenosÈ, preboha SledovanosÈ je jediné kritérium vysielateºnosti programov pre ‰irokú verejnosÈ No dobre, tak moÏno v komerãn˘ch médiách je sledovanosÈ na prvom mieste, ale zastavme sa pri tom, ão má ten divák sledovaÈ iné, keì sa na neho valí naozaj len jeden seriál za druh˘m Ktosi mi hovoril, Ïe to má spoãítané – a zistil, Ïe denne sa u nás vysiela 30 seriálov! Prepánaboha, no nájde sa medzi t˘m aj nieão iné A do akej miery sú ºudia zmasírovaní, vidíte na tom, Ïe keì nejakí dvaja tureckí herci prídu do Bratislavy, tak sa tam tisícky ºudí naÏenú a chcú sa s nimi fotiÈ a chcú ich vidieÈ a chcú ich autogram. To je v poriadku, nech sa masám splní ich Ïelane, ale preão nie je takto Ïiadan˘ trebárs, ja neviem, Ladislav Chudík, alebo iní ºudia, ktorí priná‰ajú aj nejaké hodnoty a ktorí vedia vyprovokovaÈ ºudí aj k mysleniu a k zam˘‰ºaniu sa, ão seriál nikdy nerobí a zrejme ani nebude schopn˘ robiÈ. Vo verejnoprávnej televízii skutoãne ch˘bajú ºudia, ktorí by dali programu ducha. E‰te aj v komunistickom období si straníci uvedomovali, Ïe popri dozore nad ideológiou treba, aby sa programov˘ ‰éf postaral aj o akú-takú vyspelosÈ toho, ão sa vysiela, aby to pôsobilo aspoÀ trochu múdro. Na to ako keby sa teraz aj vo verejnoprávnej STV ka‰lalo. Tam, ako ste správne povedali, nemôÏe byÈ jedin˘m a najmä rozhodujúcim kritériom sledovanosÈ programov, teda poãet divákov, ale nieão musí byÈ, ão rôznymi spôsobmi obohacuje obãanov. A aby sa to podarilo dosiahnuÈ, musia byÈ na ãele STV programoví pracovníci, ktorí majú chvályhodn˘ prehºad nielen o televízii, ale aj o v‰etkom v spoloãnosti – a majú nadnormálnu morálku a charakter. Povedzte mi v‰ak jediného dramaturga v STV, ktor˘ vyhºadáva autorov a spolupracuje s nimi pri vytváraní programov! Takého kreatívneho ãloveka tam teraz niet, aspoÀ ja nepoznám jediné meno. Ch˘bajú mi také dramaturgické osobnosti, ako boli Boris Filan, S˘kora alebo Maru‰iak. Kde sú tieto osobnosti Nemám teraz na mysli ich samotn˘ch, lebo veì kaÏd˘ má svoju dobu, a niektorí uÏ, Ïiaº, ani nie sú medzi nami, ale kde sú iné osobnosti s ich úrovÀou Kde sú fundovaní recenzenti, kritici To nikoho Ïiadna adekvátna ‰kola nevychovala Nikto nemá takúto schopnosÈ, ako ich predchodcovia, a najmä nikto nemá takúto ambíciu Alebo práve t˘chto schopnej‰ích nikto nechce Kedysi pred 10 rokmi narobil v STV veºa ‰kody Richard Rybníãek. A pritom ho vysoko vyzdvihli, lebo STV posudzovali veºmi povrchne. Pritom práve on nepotreboval v STV nijak˘ch dramaturgov. On bol v‰etko. On bol hádam aj kameraman, aj reÏisér, aj v‰etko. Jednoducho zastavil prísun fundovan˘ch profesionálov. Presne tak. A odvtedy sa to v STV Èahá. Odvtedy je tam, Ïiaºbohu, nastavená takáto norma. Absolútne tam nieto niãoho takého, ão by vás i mÀa donútilo pozeraÈ slovenskú televíziu. Zato je mnoÏstvo programov˘ch manaÏérov, od ktor˘ch sa v Ïivote nedá zistiÈ, ão vytvorili, ão priniesli, lebo to, ão povedia, sú v‰etko len prázdne slová. Bol by som veºmi rád, keby ma ktokoºvek na akomkoºvek fóre presvedãil o opaku a ukázal mi, povedzme, programového ‰éfa, ktor˘ priviedol do tejto in‰titúcie schopn˘ch produkãn˘ch a predo- 60
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E v‰etk˘m vychoval schopn˘ch dramaturgov, lebo bez dramaturga, pre Ïivého boha, niet programu. A pritom v koneãnom dôsledku v˘sledkom spolupráce, organizovanej kvalitn˘m dramaturgom s tvoriv˘mi snahami a nielen úradníãenia, je program, ktor˘ teraz, v tomto období, v STV sotva nájdete. TakÏe nieto nikoho, kto by sa chystal zdvihnúÈ na‰u televíziu na nejakú porovnateºnú úroveÀ s civilizovan˘m svetom. A navy‰e sa zabúda na to, ão sa uznávalo ako úÏasn˘ prínos kvalitn˘ch televíznych programov pre slovenskú kultúru a kultúrnosÈ: televízia e‰te ani nie tak dávno bola silnou zálohou slovenského divadelníctva... Veì koºkokrát bola jeho v˘kladnou skri- Àou. A to bolo obojstranné. Televízia predvádzala jedineãn˘ch hercov a ìal‰ích umelcov ºuìom priamo v ich domácnostiach, takÏe ich obãania poznali – nie v‰ak len ako symboly popularity, ale aj, a najmä, ako v˘raz kreativity. A divadlá tieÏ rástli z nadobudnutej profesionality, spájajúcej televízne i divadelné herectvo. Dneska, bohuÏiaº, sa herci v televízii len kazia – vzhºadom na to, ão STV úplne rovnako ako komerãné televízie svojou v˘robou produkujú. Na záver – aj vzhºadom na to, o ãom sme dnes hovorili – sa mi vnucuje ako pointa otázka: Nemáte niekedy chuÈ byÈ obãanom nejakého iného ‰tátu, neÏ je Slovenská republika Takúto konkrétnu chuÈ v konkrétnom ãase na konkrétnom mieste nemám, ale vôbec by mi nerobilo problémy, keby som mohol byÈ obãanom v‰etk˘ch ‰tátov, aspoÀ v‰etk˘ch európskych. Ja som vysloven˘ Európan, mne Amerika nevyhovuje, ale asi by ma to nesmierne obohatilo, keby som mohol bliÏ‰ie ÏiÈ s tou ãi onou kultúrou, severskou, juÏnou, západnou, v˘chodnou. Ale Ïe by som z nejakého spoloãensko-politického dôvodu chcel maÈ napísané v cestovnom pase, Ïe som obãan toho ãi onoho ‰tátu, to nepokladám za dôleÏité a samozrejme to nie je ani moÏné, veì ja som necítil potrebu emigrovaÈ ani v ãase totalitnom. Ale to nebolo preto, Ïe by tu bolo v‰etko v poriadku, ale z toho dôvodu, Ïe sa o tom v podstate z dôvodov zaloÏenia rodiny ÈaÏ‰ie rozhodovalo. ªah‰ie sa to rozhodovalo, ja neviem, moÏno nenáleÏite porovnávam, Havlovi bez detí, áno, ale je nieão iné, keì uÏ máte nejakú tú zodpovednosÈ. Navy‰e, myslím, sa priãinila o to aj malá politická rozhºadenosÈ moja osobná. Urãite sme nemali tak˘ rozhºad, hlavne politicko-spoloãensk˘, ak˘ získavajú dnes uÏ aj celkom mladí ºudia, a to nielen zásluhou televízie, internetu a ostatnej modernej techniky, ktorú máme k dispozícii, teda toho, ão sa vtedy nedalo nijako získaÈ, ale vìaka prúdu v‰estrann˘ch informácií a záÏitkov. S Milanom Markoviãom uvaÏoval Ernest Weidler Filisterstvo na ‰kolách November a december sú v najvy‰‰ích roãníkoch stredn˘ch ‰kôl aj mesiacmi v‰estranného vyvrcholenia niekoºkoroãného ‰túdia – a tieto dva mesiace sú aj obdobím stuÏkov˘ch. Neviem, kde má svoj pôvod táto tradícia, ale je to akési zábavné vygradovanie toho, ão mladí ºudia v najvy‰‰ích roãníkoch preÏili. Samozrejme, je to väã‰inou finanãne dosÈ nároãné stretnutie maturantov, ich uãiteºov a rodiãov. Ak sa dôraz kladie na prezentáciu tvoriv˘ch schopností ºudí, ktorí sa aj takto stávajú dospel˘mi, je to udalosÈ dokonca hodnotná a prezentujúca takpovediac druhú tvár pomerne vyhranenej skupiny mládeÏe. âaká sa, aké v˘kony budú schopní predviesÈ, ako v ‰tylizovanej podobe vyjadria svoj názor na samotnú ‰kolu, na vyuãovanie v ich triede, a teda aj na uãiteºov – a akú spomienku si na svoje ‰tudentské pôsobenie uchovajú. Pravda, stuÏková si vyÏaduje aj prostredie, ktoré toto celonoãné podujatie zarámcuje – re‰tauráciu, salón alebo iné spoloãensko-klubové zariadenie. A oãakáva sa, Ïe prítomn˘ch uspokojí aj veãera a iné stravovacie chody, ktoré vydrÏia aÏ do rána. Samozrejme, aj samotn˘ podnik, kde sa stuÏková absolvuje, aj jedenie a pitie, ktoré sa podáva, majú svoju finanãnú hodnotu, a tá neb˘va vÏdy nízka. Aktívni Ïiaci alebo ich rodiãia dávno vopred – niekoºko mesiacov pred samotnou akciou – zaãnú zbieraÈ nemalé ãiastky, za ktoré majitelia podniku pripravia pre úãastníkov stuÏkovej pohostenie. A tu je kameÀ úrazu. Ak túto organizaãnú povinnosÈ strhnú na seba ‰tudenti z bohat‰ích rodín alebo dokonca samotné matky dobre situovan˘ch Ïiakov (je to zvlá‰tny jav, ale sú to naozaj ãasto skôr matky neÏ otcovia), ich sociálna necitlivosÈ môÏe náladu v triede, ktorá organizuje stuÏkovú, zmraziÈ nielen na bod mrazu, ale aj hlboko pod tento bod. Namiesto toho, aby rozváÏne vybrali podnik, kde sa udalosÈ uskutoãní, a takisto aby triezvo a s ist˘m nadhºadom zostavili menu s viacer˘mi chodmi a zostavu nápojov, ktoré sa budú piÈ, ich voºba sa uskutoãní v súlade s finanãn˘mi moÏnosÈami boháãskych rodín, bez ohºadu na v‰eobecnú primeranosÈ finanãnej hodnoty v˘davkov kaÏdého Ïiaka. A tak neraz dosiahnu tieto platby ãiastku, ktorá v˘razne presahuje nielen potrebu pompéznosti veºkolepej stuÏkovej, ale najmä moÏnosti sociálne menej zdatn˘ch rodiãov. Ka‰le sa na trpkosÈ v du‰i tejto obvykle ‰irokej skupiny ‰tudentov a boháãi takpovediac diktujú tempo stuÏkov˘ch. Nejednému úãastníkovi tohto grandiózneho zenitu ‰tudentsk˘ch rokov zhorkne pocit sklamania a poníÏenia v ústach ako blen, ão, samozrejme, majetn˘m ani trochu neprekáÏa. S bohorovnou samozrejmosÈou oãakávajú, Ïe chudobní sa prispôsobia im, „pánom“, a nijako nemienia zníÏiÈ svoje nároãné, ba priamo prepiate poÏiadavky. Obraz 61
Page 1:
1. lobistický časopis na Slovensk
Page 4 and 5:
E D I T O R I Á L ZanechaÈ po seb
Page 6 and 7:
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Page 8 and 9:
S V E T F I N A N C I Í V roku 199
Page 10 and 11:
S L O V E N S K O - N E M E C K Á
Page 12 and 13: S L O V E N S K Á E N E R G E T I
Page 14 and 15: A U T O M O B I L O V ¯ P R I E M
Page 16 and 17: T E L E K O M U N I K A â N ¯ U R
Page 18 and 19: Ú R A D V L Á D Y S R Stále sa d
Page 20 and 21: V L Á D A S R nie sú úplne jasn
Page 22 and 23: C O L N É R I A D I T E ª S T V O
Page 24 and 25: C O L N É R I A D I T E ª S T V O
Page 26 and 27: I T A S European schoolnet European
Page 28 and 29: I N F O R M A â N É T E C H N O L
Page 36 and 37: M I N I S T E R S T V O F I N A N C
Page 38 and 39: M I N I S T E R S T V O V N Ú T R
Page 44 and 45: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 48 and 49: S L O V E N S K O - R A K Ú S K Á
Page 52 and 53: MINISTERSTVO ·KOLSTVA, VEDY, V¯SK
Page 56 and 57: B A N Í C T V O N A S L O V E N S
Page 58 and 59: B A N Í C T V O N A Ïe do‰lo k
Page 60 and 61: D I A L Ó G Y O A & M M lijak˘ch
Page 64 and 65: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 66 and 67: S U P E R M O N I T O R vaním jedi
Page 68 and 69: S U P E R M O N I T O R Na Slovensk
Page 70 and 71: S U P E R M O N I T O R vlastnosÈ,
Page 72 and 73: S U P E R M O N I T O R v˘ch infor
Page 74: S U P E R M O N I T O R nou, ktorá
show all

cciii. â cciv. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

cciii. â cciv. ÄÃslo - home.nextra.sk