Dobrá novina - ecavbb.sk

Homília
Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo momentálnej situácie a ani z bezprostrednej
Jeho milosrdenstvo sa nekonèí; obnovujú sa skúsenosti. Je to vzdor, ktorý sa aj v tej
každého rána, ve¾ká je Tvoja vernos�. Hospodin najbezvýchodiskovejšej situácii pevne drží Božej
je môj údel, vraví moja duša, preto budem milosti.
oèakáva� na Neho. Dobrý je Hospodin voèi tomu, Je to prehnané, aby sme našu dnešnú situáciu
kto dúfa v Neho, voèi duši, ktorá Ho h¾adá. Dobre porovnávali so stavom poèas vojny, keï je všetko
je mlèky oèakáva� na pomoc Hospodinovu. Dobre v troskách, vládne hlad, utrpenie, ponižovanie,
je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti. Nech hocikomu hrozí vyhnanstvo. Veï predsa
sedí sám a nech mlèí, keï mu ho naloží! Nech nežijeme v takých èasoch. O nás skôr platí, že
skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej. Nech patríme k tým ¾uïom na zemi, ktorým sa v
nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti podstate vodí dobre. A predsa naša osobná
potupou. Lebo Pán nezavrhne naveky; ak aj situácia nemusí hneï znamena� , že žijeme
zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske... bezstarostný život. Zlyhania, sklamania, zrady,
Žalospevy 3, 22 – 32 pochybnosti a beznádej sa vlamujú aj do nášho
života – ¾udia, ktorých milujeme, umierajú;
Tieto slová znejú ako prekrásny kúsok radostnej vz�ahy, ktoré nám vo¾akedy dodávali životnú silu,
liturgie poèas slávnostných bohoslužieb. Ale nie sa odrazu stanú zá�ažou; oèakávania a nádeje
sú nimi. Nachádzajú sa v centre Žalospevov pre budúcnos� sa odrazu rozmrvia. Starosti nám
Jeremiášových. V strede mora mnohých nárekov môže robi� stále hroziaca kríza, možno až
a s�ažností. V strede sklamania nad stratenými chudoba. Vojny, teror, bombové atentáty,
snami a krièiacej nespravodlivosti. Tieto slová podpa¾aèstvo, neèakaná stre¾ba na verejnosti,
pochádzajú z obdobia, keï juh Svätej zeme – havárie, záplavy, zemetrasenia, silné búrky a
Júdea – bola obsadená nepriate¾mi a jej záplavové vlny, to všetko nás znervózòuje.
obyvatelia boli odvleèení do Babylonu. Zostali len Poèujeme to v správach, vidíme na vlastné oèi. A
ruiny. Jeruzalem je zbúraný, chrám – Boží potom skorumpovaní politici, úradníci, súdnictvo,
príbytok je v rozvalinách. Zbúrané nie sú len zdravotníctvo. Zdehonestovaná kultúra a
múry, ale aj identita celého Božieho ¾udu. A v morálka. Samota, nespokojnos�, sebaobviòovanie,
týchto troskách sa ozývajú Jeremiášove výèitky, dlžoby a tunelovanie. To všetko nám
žalospevy. môže spôsobova� starosti. Ko¾ko ¾udí si líha veèer
Nieèo viac ako 2500 rokov neskôr sa svet ešte do postele so strachom pred zajtrajškom, v noci
stále alebo opä� nachádza v troskách. Ten, kto sa preva¾ujú a ráno opä� vstávajú plní starostí.
prežil vojnu, alebo ten, kto na vlastnej koži prežil Predpokladám, že aj v dnešnom našom svete,
perzekúcie minulého režimu, bude istotne vedie� možno konkrétne v našej životnej situácii je
nieèo o tom, ako vyzerajú trosky – trosky budov, dostatok dôvodov na žalospevy.
trosky existencie, vyhnanstvo, donebavolajúca Ale vtedy žil niekto, kto tieto žalospevy prerušil.
nespravodlivos� . Uprostred mora žalostí znejú tieto slová ako nieèo
V asi podobnej situácii sa nachádzal jeden úplne cudzie. Akoby sa ten èlovek odrazu strhol.
èlovek, ktorý poznamenal: Hospodinove skutky Ako keby odrazu vykríkol: Stop! Preèo sa stále
lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa s�ažujem na to, èo ma �aží? Nerobím si to
nekonèí; obnovujú sa každého rána, ve¾ká je náhodou ešte �ažším? A sú tie moje s�ažnosti
Tvoja vernos�. To, èo tu odznieva je vzdor. Je to naozaj všetkým, alebo tým posledným, èo je ešte
vzdor viery, ktorá sa spolieha na Božiu vernos�. možné v mojej situácii poveda�? Bez toho, aby sa
Tento vzdor pravdaže nemôže vychádza� z jeho situácia zmenila, odrazu obracia svoje
3