Lesník 2 2006 - Lesy SR š.p.

Lesník • 2 • 2006PozvánkyLevicképoľovníckehrySlovenský po3⁄4ovnícky zväzLesy Slovenskej republiky, .p.Národné lesníckecentrum ZvolenVýskumný ústav ivoèínejvýroby Nitratátna ochrana prírody SRtátna veterinárna správausporiadajú v rámciLEVICKÝCHPO1⁄4OVNÍCKYCH DNÍMilí kolegovia, dovo3⁄4ujeme si Vás pozva na10. KULTÚRNO - SPOLOÈENSKÝ VEÈERLESOV Slovenskej republiky, . p.,ktorý sa uskutoèní v piatok 17. februára 2006 o 17.00 hod.v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene.Bohatým kultúrnym programom Vás bude sprevádza hovorca.p. LESY SR Peter Gogola. Po slávnostnom otvorení a príhovoregenerálneho riadite3⁄4a Vám duu pohladí divadelné predstavenieLEN NIJAKÚ PANIKU. Spoloèenský veèer bude ïalej pokraèovahudbou a tancom, do ktorého Vám bude hra skupina PEDALLIVE.Príïte, zabavte sa, stretnite starých priate3⁄4ov a známych.Teíme na Vás vetkých.LESY SR, .p. OZ Námestovo Vás ako spoluorganizátor súae pozýva naII. roèník Novoských furmanských dní,ktoré sa uskutoènia 18.2.2006 od 10,00 hod. v obci Novo na Orave.Okrem troch hlavných disciplín, ktorými sú rýchlostný beh so saòami,zruènos v jazde so saòami s nákladom medzi bránkami a silový ah smcvýrezu, je pre návtevníkov pripravený bohatý sprievodný program.odborný seminárs medzinárodnou úèasouIVOTNÉPROSTREDIEA PO1⁄4OVNÍCTVOktorý sa uskutoènídòa 25. marca 2006o 9.00 hod.v Dome kultúryDruba v Leviciach4

AktuálneLesník • 2 • 2006Váené kolegyne a kolegovia!Pokladám si za èes, e som bol vymenovaný za generálneho riadite3⁄4a tátneho podnikuLESY SR. Moja profesijná kariéra je spätá s lesmi a prácu na tak významnom poste pokladámza ve3⁄4kú výzvu zúroèi svoje vzdelanie a doterajie pracovné skúsenosti. Budemrád, ak pochopíte tento môj príhovor ako výzvu k spolupráci, ktorej plody majú priniesprospech predovetkým lesom a 3⁄4uïom, ktorí sa o les starajú. Ob3⁄4úbenú a èasto pouívanúformulu o trvalo udrate3⁄4nom hospodárení osobne nevnímam ako frázu, je to len inak formulovanéposolstvo náho slávneho predchodcu Jozefa Dekreta Matejovie o zanechanímlesov potomkom, ktoré je naím záväzok voèi prírode i spoloènosti.Vo svojej práci chcem nadviaza na vetko pozitívne, èo vykonal doterají generálny riadite3⁄4Karol Vin. Je pred nami ete ve3⁄4mi ve3⁄4a práce a je isté, e mnohé problémy nemajú 3⁄4ahkéa jednoduché rieenia. Som pevne presvedèený, e spoloènými silami sa nám bude darikráèa správnym smerom. Prichádzam s tými najlepími úmyslami a spolieham sa na obrovský3⁄4udský potenciál, ktorý je ukrytý vo Vás, váení kolegovia. Prajem vám do nadchádzajúceho obdobia pevnézdravie, ve3⁄4a úspechov a nezlomnú vieru v úspech náho spoloèného diela.Lesu zdar!Ing. Igor Olajecgenerálny riadite3⁄4 .p. LESY SRVáené kolegyne, váení kolegovia!Prichodí mi poïakova sa za spoloène preité obdobie.Manaér prichádzajúci do nového prostredia vchádza vdy so zvedavosou a nesie si sosebou balíèekdovtedajích pouèiek a skúseností. Nie je múdre vletie do firmy a vetko obráti naruby,omnoho múdrejie je naèúva, nenecha sa vodi za nos a postupne si posklada mozaikufiremného ivota bez predsudkov.Èasto ste odo mòa poèuli, e chrbtová kos je priorita, ktorá neznáa nekorektné ohýbaniea som rád, e som vám poèas celých troch rokov mohol ís príkladom. Mnohokrát ste poèulii moju predstavu o ceste a cieli a teí ma, e ju mnohí dnes nielen vidíte, ale sa na òu ajsami vydáte, keï bude treba. Èasto som vám hovoril aj o jednote slov a èinov a vy sami simôete odpoveda na otázku, èi som vás presvedèil aj svojim vlastným konaním.Otvára oèi, ukazova smer a ís príkladom je skôr práca pre misionárov ako manaérov.Viem, e ste to mnohí pochopili a som presvedèený, e si to, èo ste mali monos vidie a spozna, nenecháte vzia.Vtlaèili sme spolu peèa zmeny a som rád, e ste mnohí boli pritom.Bolo mi cou spozna filozofiu storoèného rytmu ivota stromu a práce 3⁄4udí, ktorí sa oò starajú. Bolo mi cou porozumievaim obavám, pomôc a popritom nestrati z oèí smer správnej cesty.Bolo mi cou spolupracova s vami.A na záver tradiène z MATRIXU: Môem ti otvori dvere, ale vojs do nich musí u Sám!S úctouIng. Karol VinNové tvárevo vedeníš.p. LESY SRIng. Vladimír VíglaskýIng. 1⁄4ubomír VeselýVo tvrtok 9. februára generálny riadite3⁄4 Ing. Igor Olajec vymenoval na post obchodného riadite3⁄4a Ing. VladimíraVíglaského, doterajieho vedúceho Odboru obchodu a logistiky. Zároveò vymenoval na post organizaènéhoriadite3⁄4a Ing. 1⁄4ubomíra Veselého, doterajieho vedúceho Odboru drby. Generálny riadite3⁄4 poïakoval Ing. Ivane pilákovej,bývalej organizaènej riadite3⁄4ke a Ing. Dávidovi Némethovi, bývalému obchodného riadite3⁄4ovi za prácu vykonanúv prospech tátneho podniku LESY SR.5

Lesník • 2 • 2006Téma mesiacaPred rokom vstúpil do platnosti nový Etický kódex š.p. LESY SRZodpovednosť,profesionalita, slušnosťJozef MARKOIng. Ivana pilákováPred rokom, presnejie1. februára 2005, nadobudol úèinnosnový Etický kódex .p. LESYSR. Jeho príprava trvala nieko3⁄4-ko mesiacov, pripomienkovaliho lesnícke autority. Filozofiu,pravidlá a ustanovenia kódexuodkomunikovalo vedenie podnikuso zamestnancami na viacerýchstretnutiach, ktoré sa konali pocelom Slovensku. Zamestnancidostali monos upozoròova namoné poruenia etického kódexutelefonovaním na etickú horúculinku. V podniku bola zároveòustanovená deväèlenná etickárada, ktorej úlohou je riei podnetyna poruovanie etického kódexu.Jej predsedníèkou bola bývaláorganizaèná riadite3⁄4ka Ing. IvanaPILÁKOVÁ, ktorú sme poiadalio rozhovor.V úvodnom príhovore dokumentugenerálny riadite3⁄4 Ing. KarolVin povedal: Etický kódex, ktorýdríte v rukách, predstavuje istévyjadrenie celkovej filozofie náhopodniku. Je to filozofia slunosti,korektného prístupu, ale aj profesionálnehocitu a osobnej zodpovednostikadého z nás. Je poroku moné poveda, e LESY SRsú slunou firmou?- Na priamu otázku priamaodpoveï: myslím, e áno. Uvedomujemsi vak, e otázka i odpoveïproblematiku etiky, slunosti, korektnostia profesionality, respektíveich hodnotenia v rámci podnikudos zjednoduujú. Na jednej stranenás môe tei, e etický kódex, jehoúroveò, ako aj projekt jeho prípravya implementácie vysoko ocenilirenomovaní odborníci na riadenie3⁄4udských zdrojov. Na druhej stranekadý zamestnanec by si mal sámodpoveda na otázku, èi repektujev kadodennom pracovnom ivotecelkovú filozofiu etického kódexua vetky jeho ustanovenia. Vedenievenovalo ve3⁄4kú pozornos tomutoprojektu práve preto, aby neostaliba na papieri. Od zaèiatku nám iloo to, aby na prístupe kadého zamestnancak povinnostiam, ku kolegom,ale aj k obchodným partneroma vôbec ku vetkým osobám, s ktorýmiprichádza do kontaktu v mene.p. LESY SR, bolo cíti zodpovednos,profesionalitu a slunos.Spomenuli ste obchodnýchpartnerov. Máme od nich nejakúspätnú väzbu, ako vnímajú premietnutieetického kódexu do praxe,aké majú osobné skúsenosti z kontaktus naimi zamestnancami?- Pred pol rokom sme oslovilidesiatky firiem a organizácií. Voveobecnosti môem poveda, e ichreakcie boli pozitívne, nezaznamenalisme iadnu sanos na prístupnaich zamestnancov.A ako je to so sanosamizamestnancov? Vyuívajú intitútetickej horúcej linky?- Áno, vyuívajú. I keï sa dápoveda, e po tom, ako etický kódexnadobudol pred rokom úèinnos,tých podnetov bolo v prvých týdòocha mesiacoch viac ako je tomudnes. Jedným dychom je ale potrebnédoda, e etická rada sa zaoberalaiba nieko3⁄4kými podnetmi. Väèinasa toti po prvom preetrení ukázalaako neopodstatnená z h3⁄4adiska porueniaetického kódexu.Môete spomenú konkrétneprípady?- Nie, pretoe jedno z ustanoveníetického kódexu jasne hovorí,e etická rada, uvedomujúc si citlivostýchto problémov, zaruèuje absolútnudôvernos údajov o identiteosôb podávajúcich oznámenie o podozreníz poruenia etického kódexu.V tejto súvislosti chcem poveda,e mòa osobne mrzí, e prevaujúanonymné podania. Je mi 3⁄4úto, enám niektorí kolegovia nedôverujúa e nemajú v sebe dostatok odvahya cti, aby sa pod svoje sanostiako sluní 3⁄4udia podpísali. Pritomim skutoène môeme garantovadiskrétnos. Nebudem teda menovaosoby ani organizaèné jednotky, ktorýchsa sanosti týkali. Faktom aleostáva, e aj keï sa podozrenia z nekorektnýchpostupov na rôznychúrovniach po dôkladnom preetrenínepotvrdili, saovatelia boli o tomnáleite informovaní. Chcem týmpoveda, e kadému upozorneniu,sanosti èi oznámeniu venujemestále ve3⁄4kú pozornos. Iba tak môeosta etický kódex skutoène ivýmmateriálom, ktorý poloil spolu s novýmpracovným poriadkom základzmene podnikovej kultúry ako celku.A o túto zmenu nám v koneènomdôsledku ide.tandardným postupomkadého manamentu, ktorý chcenieèo meni k lepiemu je, e zabezpeèídostatoèné a relevantnézmapovanie súèasného stavu. Másúèasné vedenie dostatok informáciína to, aby vedelo, ako postupovav nastavovaní pravidielprogresívnej zmeny podnikovejkultúry?- Tých zdrojov, ktoré námukazujú, kde sú nae slabé miesta,je nieko3⁄4ko. V druhej polovici minuléhoroka bol zrealizovaný reprezentatívnyaudit internej komunikácie,ktorý nám vetkým ukázal prstomnielen na rezervy v samotnej komunikáciina rôznych úrovniach organizáciea riadenia podniku, ale ajna rezervy v samotnej kultúre riadenia,v zabezpeèení prevádzky komunikaènýmiprostriedkami, atï. Ïalejmáme k dispozícii hodnotenia nezávislejspoloènosti, ktorá odhalilabariéry v pochopení procesu zmiena spôsobov ich implementácie medzirôznymi organizaènými a riadiacimiúrovòami. Take presne vieme,èo a ako potrebujeme vylepi a viemeaj to, e ide o dlhodobý proces,za ktorým je mnostvo práce. Práce,ktorá sa týka kadého z nás.6

Téma mesiacaLesník • 2 • 2006Pán Rusko, èo viedlo vedeniepodniku k tomu, e sa rozhodlo urobizmeny i v tejto oblasti? Ako to fungovalopredtým a ako to vyzerá dnes?Zaènem jednou zaujímavoupríhodou, ktorá sa mi stala pred vyerokom. Obsadzovali sme pracovnú pozíciuna jednom z naich odtepnýchzávodov. Do posledného kola výberovéhokonania sa dostala kandidátka,staria pani z náho podniku, ktorámi so slzami v oèiach hovorila, e neverí,e má akúko3⁄4vek ancu uspie.Vraj sa povráva, e na generálnomzavádzame nové móresya ancu majú len mladí, vysoko-kolsky vzdelaní a draví 3⁄4udia.Pani nebola ani mladá, ani draváa dokonca bez vysokej koly. Alebola dobrá, spåòala nae predpoklady...akonkurz vyhrala.Okolo obsadzovania pracovnýchmiest v naom podnikua výberových konaní sa pochopite3⁄4nevytvárali mýty a legendy.Odpoveïou na otázku, preèotomu tak bolo, môu zodpovedaosobné skúsenosti naich zamestnancov.Obsadzovanie pracovnýchpozícií v naom podnikubolo ete pre pár rokmi poväè-ine bez tandardných a transparentnýchvýberových konaní.Realizovalo sa najmä prostredníctvomosobných kontaktovzamestnancov podniku, rodinnýchvzahov a priameho oslovenia vytipovanýchkandidátov. Výrazný bol vplyvpolitického pozadia, centrálneho aj regionálneho.Absentovali moderné metódypersonálneho hodnotenia, diagnostikya pod. Personalisti na odtepných závodocha pecialisti na generálnom riadite3⁄4stvemali pomerne malé skúsenostis výberovými konaniami, ich princípmi,metodikou a pouívanými postupmi.1⁄4udia v lesochRozhovor s vedúcim Odboru riadeniaľudských zdrojov RNDr. Ivanom RuskomKaždý má šancu!Jana GEROVÁUž sa pomaly stalo dobrým zvykom,že si pravidelne nachádzame v emailovejpošte oznámenia o výberových konaniachna rôzne pozície. Kedysi to tak nebolo.I toto je jedným zo signálov, že sa niečov procese obsadzovania pracovných pozíciív našom podniku zmenilo. Čo konkrétne,nato sme sa opýtali toho najkompetentnejšieho- RNDr. Ivana Ruska, vedúceho Odboruriadenia ľudských zdrojov.V súèasnosti je situácia úplneiná a výber kandidátov na pracovnépozície v naom podniku metodickygarantuje Odbor riadenia 3⁄4udskýchzdrojov. Z poh3⁄4adu zdrojov vyberámekandidátov z interného, ako aj z externéhoprostredia. Výber kandidátovrealizujeme interne vlastnou, medzinárodneakceptovate3⁄4nou metodikou.V kratke mono poveda, e celý proceszaèína pecifikáciou a odsúhlasenímpoiadaviek na vhodného kandidátas interným klientom (riadite3⁄4om OZ,vedúcim odboru ap.), do kompetenciektorého obsadzovaná pozícia patrí. Následnevo fáze h3⁄4adania vhodných kandidátovzverejòujeme inzerciu vo3⁄4nejpracovnej pozície v rôznych, prevaneelektronických médiách (celoslovenskýpracovný web portál, naa vlastná webstránka, intranet) a niekedy aj v rôznychperiodikách a inzertných týdenníkoch.A potom zaèína pomerne dlhýa nároèný proces samotného výberuvhodných kandidátov na základe uspomínanej metodiky.Na základe akých kritérií súkandidáti vyberaní na prísluné pozície?Áno, èasto dostávam otázku,na základe akých kritérií vlastne vyberámea pozývame kandidátov na osobnýrozhovor. Aj na tomto mieste by somrád povedal, e je to na základe ve3⁄4mipodrobného a precízneho pretudovaniaa posúdenia ivotopisov a iadostívetkých kandidátov. Kritériami súspåòanie základných kvalifikaènýchpoiadaviek (vzdelanie, prax, ovládaniepráce s PC, jazykové dispozície), motiváciakandidátov pre konkrétnu pracovnúpozíciu, úplnos údajov a v neposlednomrade aj formálna úprava ivotopisova sprievodných listov, ktoré takistodo znaènej miery svedèia o osobe uchádzaèa.Táto fáza je èasovo nároènáa ve3⁄4mi dôleitá. Skúste si len predstavisituáciu, e na jedno pracovnémiesto sa prihlási vye esdesiat uchádzaèov.Pochopite3⁄4ne, nie je v 3⁄4udskýchsilách absolvova kompletný, èasovonároèný proces pohovorov a testovaniaso vetkými. Preto do ïalieho kola vyberiemelen nieko3⁄4kých, spravidla 5 a8 kandidátov, s ktorými u pracujemeindividuálne. Samozrejme, niekedy sastane, e o pozíciu nie je ve3⁄4ký záujema vtedy pozývame na osobný rozhovorvetkých uchádzaèov spåòajúcich k3⁄4úèovékritériá. V tomto, u druhom kolevýberového konania posudzovaniekandidátov pozostáva v zásadez hodnotenia ich osobnostnýcha profesionálnych predpokladov,potenciálu a kompetenciína pozíciu. Realizujeme to formouosobných truktúrovanýchrozhovorov s kandidátmi, potomnasleduje peciálne osobnostnédiagnostikovanie vybranýchkandidátov osobnostné testy,rieenie prípadových túdií, modelovýchsituácií a pod. S jednýmkandidátom èasto strávimev tejto fáze aj dve hodiny. Totokolo výberového konania bývaväèinou vo forme interaktívnejdiskusie a vetci kandidáti majúmonos klás otázky zameranéna problematiku súvisiacus predmetnou pozíciou. Obyèajnesa toho zúèastòuje aj zadávate3⁄4výberového konania náinterný klient èi u riadite3⁄4OZ, alebo iný manaér náho podniku.Niekedy, najmä u nároènejích pozícií,nasleduje ete jedno tretie kolovýberového konania. V rámci neho jerealizovaný s kadým kandidátom etejeden truktúrovaný rozhovor so zameranímna odbornú problematiku, ktorýide znaène do håbky. Opätovne skúmamemanaérske predpoklady a iné dôle-ité parametre kandidáta.Závereènou fázou výberovéhokonania je analýza silných a slabýchstránok kandidátov, ich moností, resp.potenciálu na rozvoj a takisto analýzaprípadných rizík. Výsledky tejto analýzyslúia pre vnútorné porovnanie jednotlivýchkandidátov. Na základe nehovyberieme najvhodnejieho kandidátapre obsadzovanú pozíciu. Rád by somna tomto mieste zdôraznil, e podstatnýrozdiel oproti minulosti je práve v objektívnostia transparentnosti celého procesuvýberových konaní. A ete jednadôleitá vec: kadý má ancu!Na aké osobnostné charakteristikykladiete najväèí dôraz pri posudzovaníkonkrétnych kandidátov?Pri výberových konaniachvychádzame z tzv. kompetenènéhoprofilu obsadzovanej pozície, ktorý jeznámy. Nai zamestnanci a kandidátiho v zjednoduenej forme poznajú7

Lesník • 2 • 2006Téma mesiacaz mnohých inzerátov ponúk pracovnýchpozícií, kde sa nachádza v polokepoiadavky na kandidáta. Len v krátkosti.Nikdy neberieme do úvahy lenjednotlivé samostatné kompetencie, alevdy sa na kandidáta pozeráme akona celok, hodnotíme ho v súvislostiach.Odbornos samotná nestaèí, tak akonestaèia samotné kvalitné osobnostnépredpoklady bez odbornej kvalifikácie,èi bez praxe. Èasto nás zaujíma schopnoskandidáta pracova v tíme, jehomedzi3⁄4udské a komunikaèné spôsobilosti,schopnos pracova pod tlakoma v stresových podmienkach. Takistoberieme do úvahy aj jeho (jej) potenciálïalieho osobnostného a profesionálnehorastu, èo a to zdôrazòujem v iadnomprípade nie je otázka veku!No a na záver ete jedna otázka.Vimla som si, e pri obsadzovanívo3⁄4ných pracovných pozícií siahatenajmä po vnútorných zdrojoch. Kedypristupujete k výberu kandidátov ajz externého prostredia?Nový systém hodnoteniazamestnancov š.p. LESY SR– od Svätého Písmak modernému manažmentuIvan RUSKOBiblické podobenstvo o hrivnáchMocný mu odchádzal do ïalekej zeme, aby si odtia3⁄4 priniesol krá3⁄4ovskú hodnos,s ktorou bude spravova svoju zem. Zavolal si sluobníkov a zveril im majetok.Jednému dal pä hrivien, druhému dve a tretiemu jednu. Kadému pod3⁄4a jeho schopností.Len èo odiiel, 3⁄4udia, ktorí nechceli iadneho krá3⁄4a, vyslali posolstvo do ïalekejzeme, e nechcú tohto èloveka za krá3⁄4a.Keï sa po dlhej dobe vrátil pán sluobníkov ako krá3⁄4, zaèal úètova. Predvolalsi sluobníkov, ktorí spravovali jeho majetok. Prvý z nich povedal: Krá3⁄4, zveril si mipä hrivien a pozri, iných pä som nimi získal. Krá3⁄4 mu odvetil: Správne sluobníkdobrý, pretoe si mi bol verný v malej veci, bude vládnu nad desiatimi mestami.Pred krá3⁄4a predstúpil druhý sluobník: Pane, zveril si mi dve hrivny, ktoré mi vyniesliïalie dve hrivny. I jeho krá3⁄4 ocenil: Správne sluobník dobrý, bude vládnu nadtyrmi mestami, pretoe i ty si pre mòa pracoval.Nakoniec pristúpil ten, ktorý prijal jednu hrivnu: Pane, spoznal som, e si tvrdýèlovek a dokáe bra i to, èo si nezasial a prísne dbá na to, aby sa niè nestratilo.Preto som tvoju hrivnu ve3⁄4mi dobre ukryl a v poriadku ti odovzdávam, èo ti patrí.Krá3⁄4 mu odvetil: Si sluobník zlý, bez odvahy. Vedel si predsa, e beriem to,èo som nedal a beriem to, èo som nezasial. Preèo si aspoò peniaze neuloil a ja bysom si ich teraz vybral i s úrokmi?. Potom svojej druine povedal: Vezmite mu túhrivnu a dajte ju tomu, kto ich má desa. 1⁄4udia z jeho druiny vak namietali: Pane,ten ich u má najviac. Krá3⁄4 im odpovedal: Kto má viac, bude mu ete pridané. A ktonemá, bude mu odòaté i to, èo má.Potom nechal predvies svojich nepriate3⁄4ov, ktorí snovali úklady, aby s nimitie zúètoval. Nechceli ste ma za krá3⁄4a a tak sa tie stane. A vypudil neverných.(parafrázované pod3⁄4a Evanjelia sv. Lukáa 19, 11-27 a pod3⁄4a Evanjelia sv. Matúa 15, 14-30)Výberové konania realizujemeväèinou ako kombinované internéaj externé zároveò. Z pragmatickýchdôvodov. V minulosti sa nám niekedystávalo, e ani po dlhom internom výberovomkonaní sme nenali vhodnéhokandidáta a nakoniec sme tak èitak museli zalovi v cudzích vodách.Strácali sme tým skutoène drahocennýèas. Avak vdy, keï je to len moné,siahame po kandidátoch z naichvnútorných zdrojov, z podniku. Takistopovaujem za dôleité na tomto miestepripomenú, e vdy, keï nastanesituácia, e máme dvoch porovnate3⁄4-ných kandidátov jedného z podnikua druhého z externého prostredia,dáme prednos námu zamestnancovi.Hoci, nedá mi nespomenú, e vybratímkandidáta z naej firmy si tým spôsobímereazovú reakciu na jeho uvo3⁄4-nené miesto potom h3⁄4adáme náhradu.Niekedy sú to naozaj úsmevné situácie,ale aj o tom je práca s 3⁄4uïmi...Áno, na prvý poh3⁄4ad zdanlivonesúvisiace podobenstvo s modernýmspôsobom vedenia a rozvoja 3⁄4udí. Avakskúsme nájs mylienku, ktorá ich spája.Pozrime sa na príbeh bliie a polomesi zásadnú otázku. Aký je krá3⁄4, ktorýberie, èo nezasial, niektorých svojich3⁄4udí uprednostòuje a nemilosrdne zúètujes nevernými? Skôr, ako si na tútootázku odpovieme, zopakujme si tie najdôleitejiemanaérske fakty: Krá3⁄4 zaobchádza tvrdie s tými nelojálnymi,nevernými ne s tými menejvýkonnými. Kadý dostal rôzny poèet hrivien,uspie vak mohol i ten, èo dostal jednuhrivnu (ved3⁄4a vstupnej nerovnosti je rovnospríleitostí a anca uspie). Najlepí berie vetko (uplatnenieprincípu diferenciácie).Nu, a v týchto troch bodochmáme azda to najpodstatnejie z manamentuvýkonnosti.Ak sa hlbie zamyslíme nad príbehom,zistíme, e slovo, ktoré je týmspájajúcim ohnivkom je hodnotenie hodnotenie sluobníkov krá3⁄4a, v naommodernom svete pretransformovanédo podoby hodnotenia zamestnancov.Hodnotenie zamestnancov v naompodniku sa v týchto dòoch stáva aktuálnoutémou. ia3⁄4, niekedy tabuizovanoua mnohokrát úèelovo deformovanou.Aké sú teda fakty? Aké sú zásady a cielehodnotenia?Ciele hodnoteniaHodnotenie zamestnancov podporujefiremnú víziu, poslanie, hodnotya princípy a vedie k plneniu cie3⁄4ov, úloha dosahovaniu výsledkov. Je to ako keïrastie strom. Aby som mohol oberasladké plody, potrebujem dobré zakorenenie,zdravý kmeò, silné konárePoznáme filozofiu náho podniku? Akémá hodnoty, princípy, víziu a poslanie?Hodnotite3⁄4 a hodnotený sa spoluobzerajú za tým, èo bolo a dívajú sadopredu k tomu, èo bude. Ciele ich hodnotenísú: Monitorova výkon v minulosti vzh3⁄4adomk stanoveným cie3⁄4om (kontrola plneniacie3⁄4ov). Poskytova zamestnancovispätnú väzbuo tom, ako si v prácipoèína. Identifikova potenciálzamestnanca. Identifikova potrebyv oblasti rozvoja.8

Téma mesiacaLesník • 2 • 2006 Poskytova zamestnancovi príleitosprejedna svoje ambície so svojím nadriadeným. Zlepova výkon v budúcnosti (stanovovaniecie3⁄4ov a definovanie postupova podmienok ako ich dosiahnu). Pomáha robi rozhodnutia v oblastiodmeòovania.Èo vlastne budeme hodnoti (oblasti hodnotenia)Odmeòovanie(prémie)PracovnécieleMeranievýkonnostiÈOHodnotenievýkonnosti (èísel)výstup do...vyhodnoteniea plánmeranieRozvoj, vzdelávaniea odmeòovanie(osobnéohodnotenie)RozvojovécieleZhodnotenieúrovnekompetenciíAKO a ÈÍMHodnoteniekompetencií a prístupuPokia3⁄4 ide o výstup hodnoteniavýkonnosti do odmeòovania (prémie),v roku 2006 to nebude zatia3⁄4 na ostro.Pôjde o pilotné prvé kolo, cie3⁄4om ktoréhobude predovetkým odskúa a doladicelý systém. Reálny vplyv na odmeòovaniebude ma tento typ hodnotenia a odroku 2007. To sa vak netýka hodnoteniakompetencií a prístupu. Tento systémje u de facto známy a pouíval sazatia3⁄4 dobrovo3⁄4ne v rámci tvrroènýchhodnotení pre potreby rozde3⁄4ovania prémiív rámci tzv. balíkového systému.Efektívne hodnotenie sa zameriava Na to, ÈO robím a s akým výsledkom.To sú merate3⁄4né výstupy a výkony (trby,mnostvo, kvalita, rýchlos, nákladyapod.). Na to, AKO a ÈÍM dosahujem výsledky(ÈO). Ako a èím sú spôsobilosti(kompetencie) a prístup k práci, podnikua druhým 3⁄4uïom.Pre hodnotenie si môeme zobraako príklad futbalistu èi hokejistu.Je moné hodnoti jeho výkon nielenpod3⁄4a poètu strelených èi inkasovanýchgólov, poètu striel, poètu nevynútenýchchýb a pod. Niekto môe dosahova3⁄4ahko nadpriemerný výkon, ale napriektomu vieme, e má na viac. Má tedapredpoklady k ete vyej výkonnosti.Nieèo mu v tom alebráni. Zdroj takejtobariéry môe by v nejakompostoji, ktorý saprejavuje v pracovnomsprávaní je napríkladmenej zaangaovanýalebo dokoncavyvoláva napätie v tíme.Alebo naopak má vetky potrebnékompetencie a dobrý prístup k práci,napriek tomu sa mu nedarí dosahovatie správne èísla.Akým spôsobom budeme hodnotiHodnotenie zamestnancov sabude uskutoèòova formou pravidelnýchhodnotiacich pohovorov. Hodnotiacipohovor je otvorený rozhovormedzi hodnoteným a hodnotite3⁄4oms pevne danou truktúrou. V rámcipohovoru si zúèastnení vyjasnia svojevzájomné oèakávania oh3⁄4adne pracovnýchcie3⁄4ov a podmienok k ich splneniua poskytnú si spätnú väzbu.V úlohe hodnotených sú vetcizamestnanci náho podniku. Pred absolvovanímhodnotiaceho pohovorusa kadý hodnotený (pochopite3⁄4ne ajhodnotite3⁄4) musí zoznámi s Pravidlamihodnotenia, ktoré budú zverejnenéna intranete LESOV SR a musí sipretudova výukový kurz Hodnotiacipohovor v e-learningovej verzii - elek-tronický vzdelávací modul prístupnýna internetovskej stránke form.cz.hrm.trans-Hodnotený je aktívnym úèastníkomhodnotiaceho pohovoru a vovlastnom záujme by si pred jeho konanímmal pripravi svoje sebahodnoteniea návrhy svojich pracovných a rozvojovýchcie3⁄4ov, vrátane prípadných poiadaviekna potrebné podmienky k ichsplneniu.Hodnotite3⁄4om je vdy priamynadriadený hodnoteného zamestnancaa na hodnotiaci pohovor sa samozrejmezodpovedne pripraví. Hodnotite3⁄4mi súteda takmer vetci vedúci pracovníci.p. LESY SR. Hodnotite3⁄4 musí pred konanímhodnotiaceho pohovoru so svojimpodriadeným: Absolvova hodnotiaci pohovor sosvojim nadriadeným. Pozna dobre Pravidlá hodnotenia. By prekolený pre úlohu hodnotite3⁄4ana jednodòovom kurze hodnotenia.Hodnotite3⁄4 a hodnotený sa dohodnúna termíne pohovoru v dostatoènomèasovom predstihu a vyhradiasi naò cca 1 hodinu. Pohovor by sa malkona v takom prostredí, ktoré umoníjeho neruený priebeh.Po úvodnej èasti prejednajú úèastnícijednotlivé body v doporuèenom poradí Splnenie cie3⁄4ov uplynulého obdobia;tento bod bude väèinou prejednávanýa v druhom kole hodnotiacich pohovorov(teda v roku 2007) a neskôr u pravidelne. Stanovenie cie3⁄4ov pre nadchádzajúceobdobie. Dosiahnutá úroveò kompetencií Ïalí rozvoj a vzdelávanie hodnoteného.V priebehu alebo na záver pohovoruhodnotite3⁄4 a hodnotený vyplniaa spoloène podpíu prísluné formuláreako potvrdenie vzájomnej dohody. Formuláresú potom predloené na podpisnadriadenému hodnotite3⁄4a a následneodovzdané na Odbor riadenia 3⁄4udskýchzdrojov.V prípade, e nie je moné dôjsk dohode medzi hodnoteným a hodnotite3⁄4om,je spor postúpený nadriadenémuhodnotite3⁄4a.Termíny hodnotiacich pohovorovHodnotiace pohovory budú prebieharaz za rok v pravidelnom termínea to obvykle v marci (prvýkrát v marci2006), prièom prísluné formuláremusia by odovzdané Odboru riadenia3⁄4udských zdrojov najneskôr do koncamarca prísluného roku. Okrem tohosa doporuèuje uskutoèni ete tzv. kontrolnýpohovor v septembri, na ktoromje moné prediskutova stav plneniacie3⁄4ov, prípadne ich aktualizáciu.Systém hodnotenia v kockePovedali sme si, e hodnotíme predovetkým:Kompetenciea prístupVýkonnos a efektivita sú vzájomne prepojené.Hodnotenie pracovníkov je predovetkýmzamerané na rozvoj. V zásade existujú len dvemetódy rozvoja:Spätná väzbaObe metódy sú obsiahnuté v hodnotiacompohovore. Ten prebieha v kolegiálnom apartnerskom duchu je potreba vytvorikvalitné pracovné spoloèenstvo. Výstupomz takéhoto hodnotiaceho pohovoru sú tietodokumenty:Stanoveniea vyhodnotenie cie3⁄4ovHodnotenie kompetenciíDohoda o ïalom rozvojia vzdelávaníVýsledkyRiadenie sabudúcnosou(cie3⁄4mi)ZáveromPlne si uvedomujeme, e novýsystém hodnotenia zamestnancov môev poèiatkoch vyvoláva rozpaky, monoa obavy. Aj touto cestou vak chcemvetkým èitate3⁄4om teda budúcimhodnoteným a v mnohých prípadoch ajhodnotite3⁄4om poveda: tento systém nieje na vás, ale je pre vás. Bol vybudovanýpre vás, aby vám pomáhal vo vaejpráci, aby ste nestratili vieru v také hodnotyako slunos, korektnos a objektívnos.A ete nieèo tento systém smenevytvorili na mieru pre Alberta Einsteina,ani pre Supermana. Je vá!9

Lesník • 2 • 2006Téma mesiacaŠtartujeme program „Talent Manažment“– strategický projekt š. p. LESY SRNIČ PRE PRIEMERNÝCHA SLABÉ NÁTURY...Èo je to talent?Pojmom talent oznaèujeme peciálnezruènosti na podávanie výkonovv známej oblasti. Môu to by nadtandardnévýsledky a výkony. O talentenemusíme hovori len v súvislostis riadením 3⁄4udí, môu to by vetky pracovnéèi odborné oblasti, s ktorými satalent spája. Talent je niekto, kto si ajv neustálych zmenách dokáe flexibilneosvojova a zdokona3⁄4ova poznatkya schopnosti, orientuje sa na procesy,rieenia a výsledky a je pre to aj motivovaný.Pokia3⁄4 ide o rozvoj talentu,existujú rôzne stratégie a názory. Najèastejiepouívanými stratégiamirozvoja talentu sú konzervatívna stratégiatalentu (opiera sa o predpoklad,e rozhodujúce sú vedomosti, zruènosti,kompetencie), trhovo zaloená stratégiatalentu (opiera sa o predpoklad, eprostredie a trh sa menia tak rýchlo, evedomosti a zruènosti sú menej dôleiténe individuálna schopnos prispôsobisa novým okolnostiam a vizionárskastratégia talentu (opiera sa o fakt, enemusíte sa prispôsobi vývoju, ale ebudúcnos vytvárate na základe vaichsilných stránok). V talent manamentenaom podniku sa zameriame na stratégiutrhovo zaloenú, s orientáciou dobudúcnosti na vizionársku stratégiu.Cie3⁄4 projektu Talent manamentje vlastne jednoduchý - efektívnerozvíjanie 3⁄4udského potenciálu v naompodniku ako súèas naej firemnejkultúry.Talent a kompetencieV talent manamente spoloènostiLESY SR, . p. hovoríme o talentev spojení s tzv. kompetenèným modelom,ktorý bol pripravený na pôdeOdboru riadenia 3⁄4udských zdrojovv spolupráci s renomovanými odborníkmi,spoloènosami Motiv-P Brnoa Transform Olomouc. To znamená, ehovoríme o talente v spojení s odbornouspôsobilosou, produktovým vod-Ivan RUSKONa otázku, čo je filozofiou projektu „Talent Manažment“,si dovolím odpovedať parafrázovaním slov jednéhoz najvýznamnejších štátnikov 20. storočia, bývalého prezidentaSpojených štátov amerických Johna Fitzgeralda Kennedyho:nepýtajme sa len na to, čo môže urobiť táto firma prenás. Spýtajme sa aj samých seba, čo môžeme my urobiť prenáš podnik. A odpovedajme si rýchlo, pretože dnes sú užlen dva druhy firiem – tie rýchle, úspešné, ktoré sa neustálerozvíjajú a tie mŕtve...covstvom, zákazníckou orientáciou a organizaènou dokonalosouako základnými skupinami kompetencií v naom podniku. Kompetenènýmodel je chrbtovou kosou celého rozvoja zamestnancov.Nie, nemusíte si tie skupiny kompetencií pamäta. Nájdete ich nanaom intranete, kde sme kompetenèný model zverejnili.Vo svojej podstate kompetenèný model deifruje prácuzamestnanca a popisuje ju v merate3⁄4ných jednotkách správaniasa kompetenciách. Model je odpoveïou na otázku, èo od svojichzamestnancov oèakávame, aké kvality musia ma, aby boli úspenínielen dnes, ale aj v budúcnosti. V tomto zmysle má kompetenènýmodel strategický význam a bez neho býva rozvoj iba málo efektívny.Vïaka zadefinovaniu k3⁄4úèových kompetencií dochádza k pretlmoèeniustrategických plánov firmy do konkrétnych, merate3⁄4nýchèinností. To je pre úspech firmy mimoriadne dôleité. Okrem tohokompetencie pomáhajú vyjasni správanie podporujúce firemnéhodnoty a dôleité princípy, ktoré sa stávajú sa tandardom nadpriemernéhovýkonu, sústreïujú uèenie sa pracovníkov na to podstatné,sú bázou pre priebenú spätnú väzbu manaérom, podporujúvznik uèiacej sa organizácie. Aj vïaka nim 3⁄4ahie odlíime vynikajúcichod priemerných pracovníkov a vieme identifikova talenty.Priebeh projektu Talent manament1. fáza - náborPrvá fáza projektu zahàòa nábor záujemcov z radov naich zamestnancovdo tzv. banky talentov (talent pool). Po nábore bude nasledovakrátky predvýber úèastníkov do projektu. Prihlási sa môupotenciálni úèastníci sami, resp. môu by navrhnutí nadriadenýmia kolegami, ktorí ich povaujú za vhodných kandidátov na úèasv projekte. Táto fáza bude prebieha vo februári a marci 2006.2. fáza - posudzovanieDruhú fázu projektu bude tvori posudzovanie kandidátovformou tzv. Assessment Centre, ktoré sa budú realizova v marcia apríli 2006. Assessment Centre (hodnotiace centrum, AC) je v súèasnostinajspo3⁄4ahlivejou metódou hodnotenia a výberu 3⁄4udí. Jepostavená pre potreby objektívneho posúdenia potenciálu kandidá-10

Téma mesiacaLesník • 2 • 2006tov. Princípom AC je pozorovanie úèastníkov nieko3⁄4kými nezávislýmihodnotite3⁄4mi v rôznych situáciách o vymedzenom èase. Assessmentcentre ako metóda výberu pracovníkov je celodenný program. Úèastnícipoèas dòa prechádzajú v základe troma typmi situácií: Skupinové modelové situácie - vytvárajú optimálnu klímu k hodnoteniutoho, akým spôsobom úèastník dokáe spolupracovas ostatnými. Individuálne modelové situácie - tu je úèastník sám za seba a jekonfrontovaný s problémovými situáciami, ktoré postihujú charakterpracovného miesta. Psychodiagnostika - patria sem testy výkonu a testy osobnosti,oboje je dôleité pre odhad potenciálu (rozumové schopnosti a mieramotivácie).Výstupom je správa, ktorá poskytuje preh3⁄4ad o pouitýchmetódach a podrobný komentár k tomu, ako sa uchádzaè v tej ktorejsituácii správal, ako konal. Pri kadom z troch typov situácií je èiastkovézhrnutie a závery s vyzdvihnutím silných a slabých stránok.V celkovom hodnotení je potom výklad prejavov uchádzaèa naprieèvetkými situáciami.3. fáza - rozvojV apríli 2006 zaèneme sériu rozvojových a tréningovýchaktivít pre úèastníkov projektu Talent manament. V tretej fáze pôjdeo kombináciu interného a externého rozvoja úèastníkov projektu.Inými slovami, úèastníkom ponúkneme a zabezpeèíme kvalitnú káluvzdelávania, tréningov a ïalích rozvojových aktivít, ktoré budú zameranéna podporu ich silných stránok. Súèasou tejto fázy budú ajrozvojové aktivity vèlenené do samotného pracovného procesu prácav projektových tímoch, rotácie v rámci firmy rôzne stáe a v neposlednomrade aj kouèing ako mimoriadne zaujímavá a úèinná metódaosobného rozvoja. Uvedené aktivity potrvajú a do roku 2007.4. fáza - hodnotenieVýsledky rozvoja úèastníkov projektu zhodnotíme prostredníctvomtzv. Development Centre. Cie3⁄4omDevelopment Centre (rozvojové centrum, DC)je urèenie rozvojových kapacít naich zamestnancov úèastníkov projektu. A toto je aj náprípad pri talent manamente. DevelopmentCentre ako metóda rozvoja je takisto celodennýprogram. Zamestnávate3⁄4ovi umoòujetáto metóda identifikova potenciál vlastnýchzamestnancov. Na základe DC je mono urèivzdelávacie potreby jednotlivých pracovníkovalebo rozhodnú o ich ïalom vývoji a vlastnejpracovnej perspektíve. Samotným úèastníkomposkytne DC predovetkým monos bliiehosebapoznania a získania spätnej väzby.Správa z DC je detailným rozborom toho, ako sa úèastníkprejavoval v daných situáciách. Obsahuje výklad pozorovanéhosprávania spolu s diagnostickými metódami. Celkové hodnotenieje smerované do budúcnosti, obsahuje mnoho podnetov v zmysleodporúèaní. Správu dostáva do rúk nielen zadávate3⁄4, ale tie kadýz úèastníkov. Správa slúi k vypracovaniu vlastného plánu ïaliehorozvoja v rámci firmy.Tí najlepí úèastníci budú ma ancu postúpi do vyiehostupòa banky talentov, do tzv. pokroèilej úrovne (Advanced level),ktoré poznáme aj pod pojmom TOP rezervy.Realizaèný tímCelý projekt garantuje a organizaène zabezpeèuje Odborriadenia 3⁄4udských zdrojov, projektovým manaérom je RNDr. IvanRusko. Samozrejme, nezaobili by sme sa bez odborného zázemia,ktoré nám aj po dobrých skúsenostiachz projektu Outplacement poskytnepersonálno-poradenská spoloènosTrenkwalder Management Partners,s.r.o. Bratislava pod vedením renomovanejodborníèky PhDr. Lívie Osvaldovej,CSc. Okrem toho to budú u známikolegovia, psychológovia Mgr. BarboraKekeòáková a Mgr. Milo Goèik, ako ajmnohí ïalí.Preèo to vetko?Pochopite3⁄4ne, je na mieste otázkapreèo celý projekt spúame, èo sanapokon stane s jeho absolventmi.Nie je iadnym tajomstvom, e zaèínamepociova nedostatok kvalitných mana-érov na rôznych úrovniach riadeniaa v rozlièných odborných oblastiach ivotanáho podniku. A práve absolventiprojektu Talent manamentu budú tí,s ktorými budeme uvaova na mana-érske pozície a ktorým chceme da ancuvyou mierou prispie ku riadeniunáho podniku. To znamená zároveòaj morálny záväzok tak pre podnik,ako aj pre absolventov projektu. Nemávýznam realizova èasovo a finanène nároènýprojekt, dáva úèastníkom po mesiacochtestovania a rozvojových aktivítance a nádej na kariérny postup, ktorésa nebudú môc naplni. Bolo by to demotivujúcea neférové. Pretoe talent jeako padák funguje, iba ak sa otvorí a jepripravený na let.A ete mi napadájedna stará rímskazásada Quid proQuo, nieèo za nieèo.Vy poskytnetepodniku svoj talenta my vám poskytnemeancu na kariérnyrast.Záverom, skúste si,prosím odpovedana otázku:Chcete pracovať na vlastnom rozvojia zároveň sa spolupodieľať na smerovanípodniku Lesy SR?Vaša odpoveď je ÁNO?. Máme pre vásdobrú správu! Hľadáme medzi nami talentya možno ste jedným z nich...Prihlásiť sa môže každý, kto:...vidí a vyhľadáva príležitosti......prichádza s nápadmi......orientuje sa na riešenia......koho lákajú nové prístupy......prispieva k výborným a kvalitným výsledkom...Ak ste to vy...tak hľadáme práve vás!Ako, kedy a kde sa môete prihlási?Do projektu Talent manament sa môete prihlási do 28. februára 2006 vypísaním prihláky u Bc. Ru-eny Vaòousovej, Odbor riadenia 3⁄4udských zdrojov, tel.: 048 434 4272, e-mail: vanousova@lesy.sk. Prihlákybudú takisto k dispozícii v elektronickej forme na Intranete Lesov SR a na oficiálnej web stránke www.lesy.sk.Tak èo, naberiete odvahu...?11

Lesník • 2 • 2006 Lesnícke spravodajstvoNová OD1 vyvolala diskusie a protichodné názoryO zmene kultúry riadeniaKeï koncom roka uzrel svetlolesníckeho sveta v naom tátnompodniku plán trieb na rok 2006(OD1), vyvolal zaujímavú polemikuo tom, èi je alebo nie je proces plánovaniaso softwarovou podporouE-les pre podnik prínosom. Na generálnomriadite3⁄4stve i odtepnýchzávodoch sa nali kolegovia, ktorýchprekvapila odchýlka plánovanej výkyaby zostavenej na jednotlivýchOZ s pomocou systému E-les a oèakávanejbilancovanej výky triebzostavenej na generálnom riadite3⁄4-stve. Boli toti presvedèení, e novýsystém plánovania, podporený informaènýmsystémom E-les ihneï,na prvý raz, bez manaérskychkorekcií vyp3⁄4uje v podobe OD1definitívne a presné èísla. Keïe satak nestalo, viacerí zapochybovalio zmysle doteraz vykonanej prácena vytvorení výrobno obchodnéhologistického systému zaloenomna poznaní reálnych zdrojov drevav porastoch a korektnom plánovaní.O presné èísla síce ilo, ale nebolikoneèné. Odchýlka za celú firmupredstavovala necelé 3% oproti bilancovanejpotrebe.Spätná kontrola odhalí rezervyJozef MARKOPodstata fungujúceho výrobno obchodného logistickéhosystému spoèíva v tom, e sachceme prispôsobi meniacim sapodmienkam na trhu. Ide nám o to,aby sme boli schopní v priebehuroka zareagova na zmeny v dynamickysa rozvíjajúcom prostredí,v ktorom sa menia poiadavkyzákazníkov, ceny dodávaných slu-ieb a podobne. Doteraz sme nedokázalizareagova na konkrétnupoiadavku zákazníka. Dnes uvieme, v akých porastoch aké drevinymáme. Takisto disponujemeaj informáciami o sortimentoch.A pretoe máme jednotnú sortimentáciuna stojato, dokáemeráta v sortimentácii aj s urèitouchybovosou objemov. Najdôleitej-ím prínosom systému je, e námdokáe spätnou kontrolou odhalirezervy. Ak si napríklad OLH, logistik,èi vedúci obchodu a logistikyurobia svoju prácu kvalifikovane,môete sa opýta: musí OLH ísznovu do porastov a natipova doLHKE iné údaje o porastoch? Musílogistik s vedúcim obchodu a logistikyinak rozvrhnú sortimentáciuvo VT2 alebo upravit cenníky?Odpoveï znie: nie. Pokia3⁄4 to nieje potrebné kvôli opodstatnenejkorekcii napríklad plánu OD1. Systémnám dáva monos správne sarozhodova, ktoré sú a ktoré nie súopodstatnené a moné následnékorekcie pôvodne plánovaných objemovv databáze E-les.Zmena doterajieho systémunám teda umoòuje prisprávnom prístupe manaérovna vetkých úrovniach riadeniazabezpeèi korektné plánovaniehospodárskeho výsledku a následnezamedzi nepremyslenémudorúbavaniu potrebných objemovdreva, hovorí Ing. Miroslav Borsek,vedúci Odboru manamentukvality a kontroly na generálnomriadite3⁄4stve .p. LESY SR, ktorý jespoluautorom novej koncepcie a implementácieprincípov procesnéhoriadenia v podmienkach transformovanéhotátneho podniku.Staèí sa vráti do nedávnej minulostia uvedomi si, e vo vetkýchmedzikrokoch toku informácií odsortimentácie na stojato, cez LHKE,VT2 a OD1 a po VYK (finálny dokumentdo celkového ekonomickéhoplánu podniku) nebola doteraz plnekompatibilná truktúra dát, ktoréboli navye viacnásobne zaokrúh3⁄4ované.Výsledný efekt práce s týmitodátami bol tak mimoriadne nepresný.Iba jeden príklad. V cenníkochbola doteraz cena stanovená predaný sortiment vo vetkých hrúbkovýchstupòoch rovnaká. Dnes súcenníky rovnako truktúrované pod-3⁄4a jednotlivých sortimentov a hrúbkovýchstupòov.Namiesto dvoch mesiacov dva dniNie je to iba o zmene systémupráce s dátami. Pravá podstatatransformácie riadenia spoèívav zásadnej zmene kultúry riadenia.Teda v prechode od rozhodovaniasa na základe skúsenostía pocitov k rozhodovaniu sa na bázepresných èísiel, presnej metodiky,konkrétnych faktov a údajov.Úspech spoèíva v zmene prístupumanaérov pri práci s týmito informáciamina vetkých úrovniachriadenia. LESY SR sú momentálnev prechodnom období, v ktorombude najdôleitejou úlohou nauèimanaérov pripravený systémmanaérsky pouíva. Tak, abydokázali v kadej èasti systémuna základe spätnej kontroly vèasidentifikova rezervy a nekorektnosti.Aby dokázali kadý mesiacprehodnoti plánované ukazovatelena základe aktuálnej situáciea aby boli schopní zareagova niev priebehu dvoch mesiacov, akotomu bolo doteraz, ale po dvochdòoch. Pretoe aj takúto efektivitunový systém skutoène umoòuje.Som presvedèený, e nový systémplánovania podporený softwaromE-les je efektivny a transparentný,nekorektnos môe spôsobi ibajeho nekorektné pouívanie mana-érmi. hovorí PhDr. Petr Balej z expertnejskupiny Transform.Pod3⁄4a bývalého generálnehoriadite3⁄4a Ing. Karola Vina a predchádzajúcehoobchodného riadite3⁄4aIng. Dávida Németha predstavuje3-percentná odchýlka plánovanýchtrieb v OD1 a oèakávanej bilancovanejvýky trieb v tomto roku úspecha vedenie ju chápe ako minimálnu.Systém a jeho prvé výsledky sú ve3⁄4-mi dobrým základom preto, aby bolivetci kompetentní manaéri postupneschopní systematicky nachádzarezervy a vylepova celú èinnosv rámci kontituovanéhovýrobno obchodnéhologistickéhosystému. Prvé výsledkya skúsenostiaj napriek tomu, evyvolali diskusiua protichodnénázory, jedno z n a è n eu k á z a l i ,e mámena èomstava.12PhDr. Petr Balej

Lesník • 2 • 2006 Lesnícke spravodajstvoLIK lakonický názov, pod ktorýmsi na prvý poh3⁄4ad mono len akonieèo predstavi. No tí 211 z vás, ktorí sav priebehu januára zúèastnili na koleniachLIK, by bez zaváhania odpovedali:LIK? No predsa lesné informaèné kancelárie!Ako to vetko prebiehalo, èo smeod vás zase chceli, to sa dozviete priamona mieste. Séria kolení toti pokraèujesvojou druhou fázou vo februári. Samotnýprojekt smepredstavili v decembrovomèísleLesníka, a pretosa k nemu akocelku u nebudemvraca. Skôrby som sa chcelateraz venova názorom a postrehom,ktoré odzneli v rámci diskusií na záverkadého stretnutia.Koneène, e sa zaèína prezentovapráca lesníkov vo verejnosti. Tobol jeden z prínosov lesných informaènýchkancelárií (LIK), ktorý identifikovalo99,99% z vás. Veï kto iný, ak nie my,èo najlepie poznáme les a vetko, èos tým súvisí, by mal informova o tom, èosa v òom deje? A nechceme informovalen o naej práci, získa si mladých 3⁄4udía prispie k zmene v myslení obyvate3⁄4-stva. Chceme hovori aj o charakteroch3⁄4udí, ktorí v lesníctve pracujú. Zvidite3⁄4nisa v oèiach verejnosti pozitívnym spôsobom,jednoducho - ukáza sa v lepomsvetle ako nás prezentujú médiá.Pri médiách by som sa etechcela na chví3⁄4u zastavi. Mnohí z vás poukazujetenato, e sa na generálnom riadite3⁄4stvemálo zaoberáme medializáciouv televízii a rozhlase. To, e LESY SR, .p.nie sú kadý deò v hlavnom spravodajstveMarkízy alebo verejnoprávnej STVVeď kto iný, ak nie my, čonajlepšie poznáme les a všetko,čo s tým súvisí, by mal informovaťo tom, čo sa v ňom deje?Ak sa nebudeme propagovať my,urobia to za nás iní – a inaktémou èíslo jedna, nemámemonos výrazneovplyvni. Ako sami istoviete, s naimi médiamije to bohuia3⁄4 tak, epokia3⁄4 sa niekde nestaneozajstná tragédia,nevenujú danej problematiketakmer iadnupozornos. A zaplati sinieko3⁄4ko miliónovú reklamnú kampaòtie nie je rieením. To ale neznamená, esa s daným stavom máme zmieri. Samiste poèuli, èo povedal môj kolega, JankoMièovský: Sname sa ovplyvni to, èomôeme. Za jeden halier si nekúpimeniè. Milión halierov to postaèí u nasluné autorádio. No a keï dáme dokopycelú miliardu halierov, nie je problémkúpi si Ferrari,o ktorom snívamecelý ivot.Keï sa na týmtak zamyslíte,môete poveda,e nemá pravdu?Zaènime tedaod tých halierov,ktoré predstavujú kadého jedného náv-tevníka, ktorého stretnete v lese. Vèera,dnes i zajtra.Naozaj postrehom z praktickéhoivota bolo poukázanie na skutoènos, enie vdy sú pracovníci prevádzky prítomnína lesnej správe. Aby sme zabránilinegatívnym dopadom vyplývajúcim z tejtoskutoènosti (sklamaní turisti), zhodlisem sa na nasledujúcom: treba umiestnipri vchode odtepných závodov a lesnýchspráv sklenenú vitrínu s mapoua textom: Lesná informaèná kanceláriaje otvorená len v prípade prítomnostiprevádzkových pracovníkov. Informácietýkajúce sa kultúrnych, historických,turistických, a najmä lesníckychzaujímavostí tohto regiónu vámradi poskytneme na telefónnomèísle... Táto istá informácia odzniei rozhlasovej relácii Rádiovíkend.V nej budú poèas celéhotohto roka postupne predstavenévetky odtepné závody a ich3 najzaujímavejiel e s n í c k ereálie. I touto cestouchceme informovaverejnoso tom, e v naompodniku existujeakýsi projekt LIK.Jana GEROVÁAby nás obyèajní smrte3⁄4nícivôbec nali, musia ma niekedy naozajz pekla astie. Èasto sme a príli ukrytí.A preto by veru nebolo na kodu, akoste sami poznamenali, oznaèi umiesteniesídiel OZ a LS informaènými ípkami,aby k nám návtevníci nali cestu.Slovenský národ je nevychovaný,to bolo kontatovanie jednéhoz vás. O tejto skutoènosti sme sa u ve-3⁄4akrát presvedèili na vlastnej koi. Nomnohí z vás ale vyjadrili presvedèenie, eprostredníctvom LIK je moné upozorninávtevníkov na zakázané èinnosti v lesea eliminova vandalizmus. Mono saraz vtipná poznámka kolegu z PovaskejBystrice Rómovia spravili výchovný zásahv poraste stane minulosou...Vzah verejnosti a .p. LESY SRje taktie predmetom overovania v rámcicertifikácie lesov, naèo nás upozornili kolegoviaz P. Bystrice a Trenèína. No a neza-búdajme ani na chaty a ostatnéubytovacie zariadenia, ktorýchnávtevnos mono stúpne ajvïaka projektu LIK.Nevýhody - ne! Tento názor nás sícenesmierne s JankomMièovským poteil, aleuvedomujeme si, e nievetci sa nato pozeráteiadrovnakýmokom, èo je ajpochopite3⁄4né. Väèinaz vás sa obáva toho,e prostredníctvomLIKu dôjde k zvýeniuu aj tak nadmernejzaaenosti prevádzkovýchpracovníkov. A èo nato Janko Mièovský?Zvýené zaaenie? Urèité áno,ale tvrdenie, e vás to pripraví o mnostvoèasu, je takpovediac extrémistické.Neostáva mi niè iné, len s ním súhlasi.ODTEPNÝ ZÁVODADCASnažme sa ovplyvniť to, čo môžeme.Za jeden halier si nekúpime nič. Miliónhalierov – to postačí už na slušnéautorádio. No a keď dáme dokopy celúmiliardu halierov, nie je problém kúpiťsi Ferrari, o ktorom snívame celý život.Veï to, e niekomu obèas venujem 5 minútsvojho èasu, poviem pár milých slov,usmejem sa, skrátka sa správam slune,nestojí a tak ve3⁄4a. To je vetko, èo od váschceme. Niè viac a niè menej. Viem, niekedyje aj 5 minú prive3⁄4a, keï nevieme, kdenám hlava stojí. Pokúsme sa ale tento ná10Informaná ná mapa 1: 100 00020ODTEPNInformaná mapa 1: 100 0014

Lesnícke spravodajstvo • ListáreňLesník • 2 • 2006Ý ZÁVODREVÚCA0vnútorný postoj zmeni a by k návtevníkomnaich lesov prístupnejí a 3⁄4udskejí.Nevýhody: zistíme postupomèasu. Myslím, e v týchto slovách je ozajve3⁄4ký kus pravdy. Nechajme sa prekvapi,èi u milo, alebo nemilo a neodsudzujmenieèo vopred na neúspech. Len prax nakoniecukáe, èi sa nae zámery neminuliúèinkom a èi celý projekt smeruje tam,Zvýšené zaťaženie? Určité áno,ale tvrdenie, že vás to pripravío množstvo času,je takpovediac extrémistické.ako sme si to na zaèiatku predstavovali.Finanèné a morálne ohodnotenie.Aj táto téma zaznela na kadom stretnutí.Zatia3⁄4 vám naozajnemôeme s3⁄4úbi niè.iadne tie korunkynavye. A morálne?Tým by na zaèiatkusnáïm o h o lby dobrý pocit kadého z nás, keï uvidíspokojnú tvár èloveka, ktorému sme právevenovali 5 minút svojho èasu.....V rámci závereènej diskusii smesa venovali aj otázke evidencie. Vetci dojedného sa saujete na rastúcu byrokraciua papierovaèky zo strany generálnehoriadite3⁄4stva. A preto sme sa na základe va-ich reakcií rozhodli upusti od formálnejevidencie. Projekt v priebehu roka 2006a zaèiatkom roka 2007 vyhodnotímev rámci osobných stretnutí a rozhovorov.A èo doda na záver? Sami stenapokon pochopili, e lesné informaènékancelárie by hlavne mali laickej verejnostibliie priblíi prácu lesníkov,o ktorej má väèina z nich znaène skreslenépredstavy. A najmä prispie k zlepeniuverejnej mienky o nás, lesníkoch.Foto: autorNadväzujem na èlánok uverejnenýv naom èasopise è.1/2006s názvom Vïaka vetkým, ktorí tamboli. Aj ná závod bol jedným z týchtrinástich OZ, ktoré vypomáhalina OZ Beòu v lesnom obvode Kriváòpri spracovaní kalamity. V èaseod 4. januára do 30. októbra 2005s mesaènou prestávkou pre vysokúsnehovú prikrývku, sa spracovaniakalamity zúèastnilo 22 THZv trojmesaèných turnusoch. Úvodnépráce, starosti a radosti pri oiveníkalamitného strediska preíval jehoprvý vedúci Ing. Marek Krajèo, ktorýv òom odpracoval 66 dní. Vystriedalho ïalí vedúci Ing. Milan Vágner,ktorý tam strávil 95 dní. Závercelej výpomoci riadil ïalí vedúci,Ing. Michal Ria, ktorý si na tomtoLO odpracoval 60 dní. Celkove boloodpracovaných 1434 dní. Medzi rekordérmiv dåke pobytu boli technikIng. Duan Gregor s 86 dòami,lesníci Jozef Janèoviè so 121 dòami,Frantiek Hríbik s 87 dòami, VladimírMalachovský s 84 dòami, IvanMajerík so 79 dòami, Jozef Slabéciuss 78 dòami, èi Igor Hromadaso 77 dòami. Moji kolegovia si zvyklina týdòovky. Èi u tridsiatnici,ale aj tí, o ktorých hovorímeako o nepouite3⁄4ných,teda takmer esdesiatnici.Vedenie závodu im zabezpeèiloubytovanie v perfektnezariadenej drevenici v Polomke.Jeden z tých iestichtýdòovkárov sa okremspracovania dát na poèítaèimusel stara aj o teplo domova.Nebolo to vak nièaké pri plynovom kúrení.Napriek monostiam stravovasa, varilo sa aj doma.Veï èo by to boli za horári,keby nevedeli vari? Myslímsi, e s ubytovaním bolivetci spokojní. Èo sa týka plneniapracovných povinností, s tým zasebolo spokojné vedenie závodu. Pretoboli na sklonku minulého roka títozamestnanci pozvaní na spoloènýobed, kde im riadite3⁄4 OZ Slovenská1⁄4upèa Ing. Vladimír Masica poïakovalza odvedenú prácu. Neboliv centre pozornosti médií, okoloPoďakovanie1⁄4ubo UHRÍNspracovania kalamity nebola nijakásenzácia, ale neboli ani ponosy z ichstrany na to, e boli týdòovkári. Èíslasú nezáivné, ale nedajú sa obís,pretoe ukáu nároènos a mnostvovykonanej práce. Bolo spracovaných37 500 m 3 hmoty, prièom harmonogramurèoval spracova 36 226 m 3 .Sústredená kalamita bola spracovanáv mnostve 32 518 m 3 , rozptýlenáv mnostve 4 982 m 3 . V prebierkovýchporastoch do 50 rokov bolospracovaných 2 068 m 3 , nad 50 rokov16 897 m 3 . Z uvedených èíselvidie, e polovica spracovanej hmotybola v predrubných porastoch.Bolo priblíených 37 050 m 3 hmotyv èlenení na pribliovacie prostriedkytakto: lanovkami 30 610 m 3 ,LKT 4 515 m 3 , UKT 450 m 3 , koòmi1 475 m 3 . Na spracovaní kalamitysa zúèastnilo 20 pracovných skupíns cca 90 pracovníkmi, ktorí pracovaliso 17 lanovkami, 2 koòmi, 1 UKTa 1 LKT. Z OM sa odviezlo priamoodberate3⁄4om 3 102 m 3 , na ná ESLopej kalamitný 33 703 m 3 . Vý-anos u ihliènatej gu3⁄4atiny I. aIII. A,B,C bola 63,82 %, èo je na úrovnivýanosti za celý OZ. Uvedenéúdaje, ktoré mi poskytli kolegoviaIng. Meniar, Ing. Chabada a Ing. Jackulík,ktorí za OZ riadili kalamitnéstredisko, nemajú slúi na nejakútatistiku, ale ako som u uviedol pre posúdenie splnenia úloh. Takete raz: vïaka vám kolegovia kalamitáriza nás vetkých. Ing. 1⁄4ubo Uhrin, OZ Slovenská 1⁄4upèa15

Lesník • 2 • 2006Reportáž z OZDnes z OZ Rožňava„Od nás je všade ďaleko“Jozef MARKOLesná správa Betliar s novoufasádou v centre obce dôstojnereprezentuje tátnych lesníkov.V Roòave ma víta mrazivéslneèné januárové ráno. Vo vkusnezmodernizovanej kancelárii riadite-3⁄4a Ing. Jána Vavreka mám monoshovori so vetkými vedúcimi úsekovna ústredí OZ s vedúcim lesníckejvýroby Ing. Otom Fehérom, vedúcimekonomiky Ing. tefanom Zubriczkýma vedúcim obchodu a logistiky Ing. JúliusomTiszom. A to ete netuím, ev priebehu dòa navtívim vetky tyrilesné správy a medzitým stihnem ajchutný obed v jedálni, ktorá je priamov budove OZ v centre mesta.Patria do kalamitnej top skupinyHneï na úvod sa dozvedám,e roòavský závod zasiahla veternákalamita v roku 2004 nie 19., ale u14. novembra. J. Vavrek nechápe,preèo vedenie podniku nezaradiloOZ Roòava k top päke kalamitnýchzávodov. V minulom roku sme vya-ili takmer 145 000 kubíkov, z toho133 000 kubíkov predstavovalospracovanie veternej a podkôrnikovejkalamity, èo je 92-percentnýpodiel. Prvé dva tri mesiace roka2005 sme sa doslova topili v zásobáchdreva, pretoe top zákazníciod nás odobrali iba 36 kubíkov!Pritom sme sa snaili spracova kalamituèo najrýchlejie, aby nedolok znehodnoteniu dreva. Ibae viacerízákazníci uprednostnili drevoz TANAP-u a ak by nebol uvo3⁄4nenýpredaj dreva na export, neviem, akoby to dopadlo. Naím pecifikom jeto, e od nás je vade ïaleko. Odvozdreva cez Dobinský kopec aleboÈertovicu nie je v zime pre odberate-3⁄4ov vôbec jednoduchý.Dnes u roòavskí lesnícimôu s pokojom v dui poveda, e minuloroènúkalamitu zvládli a napriekniím cenám dreva dosiahli jehovyie speòaenie. Pokojní ale nie sú,pretoe im hrozí ove3⁄4a nièivejia kalamita.Na teritóriu OZ majú by vyhlásenétri chránené vtáèie územia(CHVÚ) Slovenský kras, Muránskaplanina a Stolické vrchy, Volovskévrchy, ktoré pokryjú dve tretinyv súèasnosti obhospodarovanej plochy.Pre nás je najmenej prijate3⁄4nýnávrh zákazu vykonávania aiebv porastoch starích ako 50 rokovv èase od 15. marca do 31. júla.Ïalie obmedzenia sa týkajú tzv.ekologických funkèných priestorovv rámci budúcich CHVÚ, v ktorýchochranári navrhujú zákaz zasahovaniado lesných porastov a pokodzovaniavegetaèného a pôdnehoToto ostalo z krásnej dubinypo nájazdoch Rómovz Krásnohorského Podhradia.krytu, ako aj zákaz stavania lesnýchciest a zvánic. Budeme v nich núteníspráva sa ako v piatom stupniochrany, èo znamená bez zásahu.Je to vány problém, ktorý sa netýkaiba nás, ale celého slovenskéholesníctva. Ak sa nepodarí nájsna úrovni ministerstiev pôdohospodárstvaa ivotného prostrediarozumný kompromis, existencianielen náho závodu stratí opodstatnenie,kontatuje O. Fehér.Namiesto krásnych duboviba vysoké pneAj v teréne sa postupne presviedèam,e Roòavèania v lesníckychuniformách sa potýkajús problémami, ktoré sa zïalekanetýkajú iba ich. Sadáme do autaa mierime k jednému z najnavtevovanejíchhradov na Slovensku ku Krásne Hôrke. Malebný poh3⁄4adna dominantu irokého okolia vakpo chvíli úplne zneguje pocit rozhorèeniaa smútku. Nad rozrastajúcousa rómskou osadou za hradom totiprednedávnom rástli na dvesto hektárochkrásne dubiny. A dnes? Ostaliiba osamotené borovice, ktoré naichpoèerných spoluobèanov nezaujímajúa vitálne zmladenie duba s mnostvomasi sedemdesiat centimetrovvysokých dubových pòov, ktoré pripomínajúalujúce pamätníky vandalizmua bezoh3⁄4adnosti. S krádeami sisami nevieme poradi. Porasty strá-ila SBS-ka, ale aj jej èlenov skupinaRómov nieko3⁄4kokrát napadla. Terazto skúame s ochrankou znova, alezatia3⁄4 sa nikto do výberového konanianeprihlásil. Krádee dreva sa alemnoia a ak nebudeme postupovakoordinovane s políciou, tento trendnezastavíme. Oèakávame, e úèinnérieenie opä treba h3⁄4ada na úrovniministerstiev, aby bol prijatý rovnakýpostup v rámci celého Slovenskaa aby sa ním vetci riadili, domnievasa J. Vavrek. Pozeráme na tú spúa v dia3⁄4ke zrazu zapoèujeme dopadnúna zem ïaliu obe 3⁄4udskej svojvôle,ktorú sa nedarí potresta...Náladu mi vylepuje ïaliazastávka reportánej cesty po OZRoòava expedièný sklad v Betliari.Jediný ES na roòavskom závode jeaj rozvojovo-technickým riadite3⁄4omIng. Jánom tefánikom oznaèovanýako èíslo jeden v rámci podniku. Postupnezaèínam chápa preèo. U privstupe do jeho roz3⁄4ahlého areálu mavíta bzukot ako vo vèe3⁄4om úle. V pohybesú dve manipulaèné linky a esnakladaèov, ktoré sa preháòajú pospevnenej ploche a nakladacej rampes pristavenými vagónmi obratne, sebaistoa rýchlo. A to si predstavte,e ete nedávno sa tu 3⁄4udia a mechanizmypohybovali v hlbokom blate.16

Reportáž z OZLesník • 2 • 2006V rokoch 2002 a 2003 preielES rekontrukciou za viac ako20 miliónov korún a dnes tu dokáuchlapi vymanipulova mesaène10 000 kubíkov dreva,hovorí s hrdosou v hlase O. Fehéra vedúci ES Ondrej Karasdodáva, e za niektoré mesiace jeto aj 12 000 a 14 000 kubíkov.Pochva3⁄4uje si prenajatie nakladaèov.Ich nájomcovia sa snaia dobrezarobi a odvádzajú poctivú robotu.Obaja moji sprievodcovia sa zhodujúna tom, e pokia3⁄4 v uplynulých rokochbola manipulácia na ES najuímmiestom na roòavskom závode, dnesich u tento problém netrápi.ES vak trápi obyvate3⁄4ov Betliara,konkrétne elezniènej ulice, ktorák nemu vedie. Nevedia strávi, e ruchna ich ulici sa poèas kalamity znásobil.U v tomto roku má by ale dokonèenáobchvatová komunikácia ku skladu,take ich, aj dos intenzívne medializovanánespokojnos, bude zaehnaná.Nae problémy tým ale nekonèia.Obyvatelia inej ulice v Betliari, ktorouzváame drevo z kalamitnýchporastov a je pre nás jedinou pouite3⁄4noukomunikáciou, poiadali petícioustarostu, aby bola na koncochich ulice osadená znaèka zakazujúcapohyb áut s hmotnosou nad desaton. To by pre nás znamenalo katastrofu,pretoe náhradné rieeniejednoducho neexistuje. Èakajú násïalie zloité rokovania, povzdychnesi J. Vavrek a spolu sa snaíme vido myslenia dotknutých Betliarèanov.Mono by chceli, aby lesníci preváalidrevo vzduchom. Ale to by im zasavadilo, e im môe kedyko3⁄4vek padnúna hlavu, no nie?Venujme sa iba lesníctvu!Neïaleko ES v Betliari súdve ve3⁄4ké lesnícke bytovky a riadite3⁄4OZ Roòava pri poh3⁄4ade na ne upozoròujena problematiku bytovéhofondu .p. LESY SR. V praxi námchýba jednotná metodika správy a odpredajasluobných bytov. Veï ak smedokázali uvies do ivota jednotnúVedúci LS Niná Slaná Ing. V. Farkaovský (vpravo)poèas vysvet3⁄4ovania pri mape, prizerá sa Ing. O. Fehér.organizaènú truktúru, preèo nie sústanovené rovnaké pravidlá a postuppre vetky OZ aj v tejto oblasti? A keïu sme pritom, naèo sú nám vlastnesluobné byty? Pod3⁄4a môjho názoruby sme sa mali zbavova vetkého, èonás zaauje a venova sa iba lesníctvutak, ako je to tandardné v kadejretrukturalizovanej firme, otvorenehovorí riadite3⁄4 roòavského závodu.Nakrátko si spomeniem na èasy strávenév koických eleziaròach, kdev rokoch 1999 a 2000 vtedají prezidentGabriel Eichler kládol dôrazna oèistenie podniku od zaaujúcichpasív i aktív a sústredenie sa na jadropodnikania, teda hutníctvo. Na slováJ. Vavreka môem teda reagova ibasúhlasným prikývnutím.Kadá minca má ale dve stranya v prípade prenájmu èi odpredajatátneho majetku zvlá. Kolegoviaz Roòavy majú naporúdzi hneï trinajvypuklejie prípady megalomanskýareál oprávarenských dielní urèenýchna generálkovanie LKT-èiek precelé bývalé Východoslovenské tátnelesy priamo v Roòave, ve3⁄4ký areál bývaléhopionierskeho tábora Záleákpri Betliari a ve3⁄4kokôlku, ktorú vaku dnes majú na krku v OZ Semenoles.Pozostatky socialistických èiasdnes dokáu visie na krkoch 3⁄4udí,ktorí sa snaia by dobrými hospodármiako aké balvany a zbavi saich nie je vôbec 3⁄4ahké. Inej cesty aleskutoène niet a lesníkov z Roòavyteí, e napríklad Záleák u má nádejnéhokupcu.Ako som u spomenul v úvode,postupne si podávam ruky s vedúcimLesnej správy v Krásnohorskom PodhradíJánom Bukovinským, vedúcimLS Roòava Ing. tefanom Mankom,vedúcim LS Betliar Ing. Jozefom Trojanoma vedúcim LS Niná SlanáIng. Vojtechom Farkaovským, ako ajs ich kolegami na lesných správach.Pýtam sa, ako ide ivot, èo im chýbaalebo prekáa a napriek spomenutýmproblémom a mnohým iným, ktorémusia denne zvláda a ktoré sa mijednoducho do èlánku tohto rozsahunemôu zmesti, nevidím v ichtvárach skepsu alebo podrádenosz toho, e ich vytrhávam z pracovnéhorytmu, e ich niekto z generálnehoriadite3⁄4stva zdruje odroboty. Utvrdzujem sa v poznaní,e túto prácu nemôu 3⁄4udiarobi iba pre peniaze.Po3⁄4ovnícky raja jedineèný projektA tento pocit vo mneumocní na záver zaujímavéhodòa O. Fehér. Na Nive ma vyváado zrekontruovaného zverníkav porastoch nad Betliarom, ktorý mározlohu úctyhodných 1 696 hektárov,pretkáva ho 28 kilometrov po3⁄4ovníckychchodníkov a oplotený je 30-timikilometrami pletiva. Rekontrukciazverníka si vyiadala náklady vo výke3 mil. Sk a jeho kolaudácia prebehlaRiadite3⁄4 OZ RoòavaIng. J. Vavrek pri poèítaèi nadhospodárskymi výsledkami závodu.v septembri minulého roka. Po3⁄4ovníksa môe v èlenitom teréne pohybovacelý deò a vôbec sa nedostanek plotu. Tí, ktorí tu u mali monoszapo3⁄4ova si, sa chcú vráti, zasväcujema do výnimoènosti tohto kúskapo3⁄4ovníckeho raja O. Fehér. Výnimoènýje aj najväèím po3⁄4ovníckym projektomsúèasného Slovenska, ktorýspoèíva v cielenom kríení dvoch najkvalitnejíchpopulácií jelenej zveri Karpatského jeleòa z teritória OZBardejov, OZ Vranov a OZ Sobrancea Po3⁄4anského jeleòa z kraja pod Po3⁄4anou.Odchyt jedincov je rozplánovanýna tri roky s cie3⁄4ovým stavom odchytu60 kusov. Prvých 25 kusov u preloaklimatizáciou a je vypustených vozverníku. Ja ale na vlastné oèi obdivujemeleganciu u3⁄4achtilých danielov.A domov si odnáam nielen krásny estetickýzáitok, ale aj nezabudnute3⁄4nýa cenný dojem z toho, e som deò strávilso zaujímavými 3⁄4uïmi s lesníckymsrdcom na pravom mieste.Nová manipulaèná linka sa na ES Betliarnezastaví 24 hodín denne.17

Lesník • 2 • 2006Ľudia a lesyLesnícke generácie GarajovcovSkýcov je pravdepodobne jediná obec v Európe, ktorá je odostatného sveta oddelená plotom. Nie jedným, ale hneï dvomi. Tenve3⁄4ký, dlhý pribline 100 km (!!) ohranièuje vonkají obvod zvernicezaloenej ete v roku 1906 ktorýmsi arciknieaom. Vnútorný, ove3⁄4amení, vytvára okolo obce val chrániaci záhrady jej obyvate3⁄4ov. A právetoto ostro vymedzené územie v pohorí Tríbeè akoby do ve3⁄4kej mieryvymedzilo aj ivotné osudy lesníckeho rodu Garajovcov. Zdá sa vámPeter Garajto meno akosi povedomé? Nemýlite sa, profesor Peter Graraj, ktorýkedysi prebral od nezabudnute3⁄4ného Lajka Bancíka tafetu po3⁄4ovníckehovzdelávania adeptov lesníctva na Lesníckej fakulte vo Zvo-Ing. Milan Garajlene, do tohto rodu priamo patrí. Zakladate3⁄4om lesníckej dynastie,Ing. Milan Garaj ktorú dnes navtívime, je Peter GARAJ (1924-1997), otec a starý otecnaich kolegov - Ing. Milana GARAJA, seniora (1952) a Ing. MilanaGARAJA, juniora (1979), oboch pracovníkov OZ Topo3⁄4èianky.Horáreò Kraje na samote pri Skýcove je miestom, kam sa Milan Garaj (sr) v spomienkach vracia ve3⁄4mi èasto...„Ľutujem každý východ slnka...“....bolo to miesto, kde sa asi nedalonesta po3⁄4ovníkom. Spolu s bratomPetrom sme u tudovali na lesníckejkole v tiavnici, keï nám otec pred Vianocamiposielal súrne odkazy: Ponáh3⁄4ajtesa domov, treba mi odpo3⁄4ova ete15 kusov.....! Verte, e ten posledný smena Silvestra aj zloili! Ono to môe vyzeraaj trochu ve3⁄4kopansky, keï poviem,e od mladosti mám ulovené stovky kusovzveri, ale pravda je presne opaèná.V otcovom a tuím neskôr ani v mojomivote v podstate neexistoval vo3⁄4ný deò,tie stovky kusov bolo treba vdy aj spracovaa znies, väèinou na vlastnomchrbte. Ve3⁄4mi èastý býval aj otcov pokynna kontrolu oplotenia zvernice:Milanpä kilometrov na3⁄4avo, Peter napravo!A lo sa, v kadom èase. Hora bola ivotomnáho otca a naím vychovávate3⁄4om.Spomínam si na mnoho nádhernýchokamihov. Ale aj na strach, keï som saako chlapec vracal lesom z kina domova v pätách ma vytrvalo prenasledovalpríerný krek. Kto pozná správaniemladých sovièiek, vie, o èom hovorím...Cestou do koly som musel neraz poèka,kým preli diviaky, niekedy som sa radejaj na strom vykriabal...Vysoká nám chodilapod okná a hnané diviaky aj do dvoravbehli... S bratom sme súaili v poèteulovených líok, pri cene 500 korún zakus sme si vedeli slune privyrobi...Alebo aj v poète nazbieraných jeleníchzhodov, ktoré odovzda v èo najväèompoète na polesie vdy patrilo k otcovej hrdosti.Mali sme veru vïaka tomu dobrúkondíciu, ja som bol napríklad majstromokresu v behu na lyiach...Po3⁄4ovníctvo sa asi muselo stavaou celoivotnou pecializáciou....Nie celkom. Prvéroky po skonèení fakultysom absolvoval v taxáciína poboèke Lesoprojektuv Pieanoch. Toto obdobiebolo pre mòa mimoriadneuitoèné, myslím,e by iadnemu lesníkovinezakodilo, keby sa s taxáciouzoznámil nielen na skúke. Ve3⁄4amúdrych lesníckych fíg3⁄4ov ma tam nauèilaininierka Hudecová, veobecne známakolegyòa z Prievidze. Revidovali sme spolupokusné plochy pre profesora Halaja,ktoré sa stali podkladom pre populárnerastové tabu3⁄4ky. Po príchode detí sa miiadalo u sa trocha usadi a tak som po-iadal o miesto na podniku v Topo3⁄4èiankach.Netrvalo dlho a dostal som ponukuna funkciu vedúceho lesnej správy v itavanoch.Mal som vtedy 29 rokov...Pokia3⁄4 si spomínam, funkciesprávcov sa v tom èase takým mládencomve3⁄4mi nerozdávali...Je pravda, e som bol asi nairoko- naïaleko najmladí správca. Vydralsom vak na tom mieste do roku 1998,teda sedemnás rokov a myslím, e somtam zanechal kus dobrej práce. Spoèiatkuma starí horári kadejako skúali, nozáklady z Lesoprojektu som mal dobréa repekt kolegov som si získal rýchloa myslím, e celkom prirodzene. Viac akomoji horári ma vak preveroval sám lesníckyivot. Pamätáte na grafiózu duba?Roky sme sa borili s touto kalamitou,ktorá sa na Slovensku prvýkrát prejavilapráve na správe v itavanoch. Identifikovalju vtedy profesor Stolina, ktorýma v tých èasoch aj dos prehováral, abysom priiel na kolu. Aj som mu s3⁄4úbil, ajsa mi z tej prevádzky u akosi nechcelo...Na správe sme boli aktívni aj v zavádzaníJán MIÈOVSKÝnových technológií. Ako prví sme odskú-ali ryhový zalesòovací stroj, ktorý k námpriiel priamo z Olomouca. Vypracovalisme preò vlastné výkonové normy. Malisme vtedy obrovské úlohy v zalesòovacínelesných pôd, a tak stroj, pomocouktorého dvaja 3⁄4udia zalesnili 5 000 kusovnamiesto klasických 300 denne, bolna nezaplatenie. A keï sme prili nato, ezalesòovaciu ryhu musíme ete dotlaèi,aby sadenice preili aj prípadné dlhiesucho, dosahovali sme aj vysokú ujatos.Skúsenosti z Lesprojekty som uplatnil ajpri trasovaní zvánic, pretoe správa bolaslabo sprístupnená. Poznáte to, ak zvánicuzle vymeriate, u to nikdy nenapravíte...Práca s 3⁄4uïmi mala aj svoje úskalia,neraz som musel siahnu k radikálnymopatreniam pri rieení absencií. Najväè-ou satisfakciou pre nás vetkých vakboli previerky plnenia LHP, kde sme vdyprechádzali vo výbornej kvalite.Vyuívali ste tam aj svoje skúsenostiz po3⁄4ovníckej mladosti?Sprvu ani nie, nebolo ve3⁄4mi kde.No po èase sa nám podarilo vytvori4 600 ha revír Pohronský Inovec a tennám umonil realizova sa aj v tomtosmere naozaj do sýtosti. Jedného 53 -roèného kolegu, ktorý nikdy dovtedynepo3⁄4oval, to vtedy tak chytilo, e si ajpo3⁄4ovný lístok spravil i puku kúpil.Trofejovou kvalitou a adenzitou jelenejzveri v tom období sme prekonávali aj18Horáreò na skýcovskej samote.Starý pán pri práci.

Ľudia a lesyLesník • 2 • 200610 500 hektárovú zvernicu! Bolo by tomalo iste dobré pokraèovanie, no èasrevíru bola na cirkevných pozemkocha tá ich prenajala Majskému a koniec uasi poznáte...Preili ste vo funkcii revoluènédoby, èo nebolo bené. Preèo vaesprávcovanie v roku 1998 skonèilo?Neskonèilo, preiel som za správcuna LS Hruov, pod ktorú patrila Ve3⁄4kázvernica, v ktorej kedysi pôsobil otec. Myslím,e bol záujem vyui práve moje po3⁄4ovníckeskúsenosti na jej záchranu. Podarilsa nám tam kus práce a to, èo sa odo mòaoèakávalo, som splnil. Zvernica zaèala dosahovadobré výsledky. Bolo to vak opäbez vo3⁄4ných víkendov a dovoleniek...Urèite to bol zvlátny pocit vrátisa na miesto pôsobenia svojho otca.Aký vlastne bol?Lesu dal svoj ivot i duu. Upoèas prechodu frontu robil ako lesnýpraktikant partizánom v týchto lesochspojku. Po vojne absolvoval tátnu horárskukolu v Humennom a potom bolplných 40 rokov lesníkom na rôznychúsekoch vo Ve3⁄4kej zvernici. Osobnesprevádzal ve3⁄4a po3⁄4ovných hostí, nechýbalimedzi nimi prezidenti, ve3⁄4vyslancii známi herci. Spomínam si na Dubèeka,ako mu chutilo kyslé mlieko naej mamya ako sa otcovi po smutnom návratez Moskvy zdôveril, e to tam bolo etehorie, ako sa písalo v novinách... Otecmal ve3⁄4mi rád 3⁄4udí, bol to vak zároveòpedant, mal napríklad krásne písmo.Snail sa by vo vetkom èestný abysem mohol namiesto mòa hocikto z vásnastúpi, hovorieval nám. koda, e somv otcovom pôsobisku pobudol len 6 rokov,darilo sa nám tam a bolo by bývaloete èo dorobi... V roku 2003 som vakpreiel za správcu do Jed3⁄4ových Kostoliana vlani som sa opä vrátil na správuTopo3⁄4èianky do itavian, tentoraz akotechnik. Akoby sa kruh uzavrel...Hovoríte to trochu sklamane...V mladích rokoch. Okrem Milana Garaja seniora(uprostred) môete spozna aj prof. Kodríka(druhý sprava) a prof. Garaja (prvý z3⁄4ava).M. Garaj s parádnou trofejou.Nedivte sa. Vdy som robil naplno,myslím, e som dosahoval aj primeranévýsledky, aj osobné audity somúspene absolvoval a teraz sa cítimnevyuitý. Povinnosti technika zvládampo3⁄4ahky a vèas, LHP poznám odpredui zozadu, abu mám vyznaèenú dávnopred termínom a projekty v poriadku, nodostatoène ma to neuspokojuje. Nie jeto trocha hazard s 3⁄4udským kapitálom...?Mono správny èas vyui svojeskúsenosti, poradi a pomôc kolegom......aj to tak robím, no niekedy mi topripadá zvlátne. Keï u mám pri uzávierketítky v rukách, nedá mi to a pozriemsi vetko, prièom niekedy musímzasiahnu tam, kde to hospodári neèakajú...Viete, ten nový systém s obvodmi preOLH a lesníka je vymyslený dobre a aksi tí dvaja rozumejú, dokáu ve3⁄4mi ve3⁄4a.Lene mnohí hospodári na svoju roluete nedorástli. Ak je niekto dobrým lesníkom,to ete neznamená, e je aj dobrýmOLH. Veï niektorí OLH si nevediasami ani abu správne vyznaèi. A o prácis poèítaèom ani nehovorím...A asinajväèia pliaga je v tých malých eseróèkach,ktoré si viacerí hospodári pozakladalina dodávanie lesníckych prác....???...teda, aby som bol presný, nieoni, ale ich rodinní prísluníci. Ale výsledokje rovnaký, zvádza to k únikomkvality i financií...To znie dos váne...Ale je to pravda. Neberte to vakako kritiku dodávate3⁄4ského systému,ten je v poriadku. Ide o hospodára, ktorýby mal by vedomostne aspoò na úrovnitechnika správy a ktorý sa musí venovanaplno len lesu. Teraz, keï dostalmonos vyuíva auto, niè mu nebrániv tom, aby doslova vedel, kde mu akýhrubý strom rastie. Lene pozor, z auta saspráva ani obvod riadi nedá! Kto tak chces preh3⁄4adom robi, musí po správe absolvovastovky kilometrov jedine po svojich.Stretávam sa s názorom, e mesaènékilometre urèené pre hospodárova lesníkov na auto ve3⁄4mi nestaèia.U vás áno?Myslím, e v priemere staèia a jeto pre zvládnutie úloh ve3⁄4mi potrebné.Veï horári u v minulosti vynosili do lesana svojich súkromných autách kopu peòazí.Dobre, e je to koneène dorieené..Rovnako aj mobilná sie...Ako nazeráte na smerovaniepodniku?Zmeny, ktoré v podniku nastali,museli prís a je to tak aj v poriadku.Azda by sme len mali by citlivejí privytváraní obvodov i správ a viac repektovaich lesnícke danosti. Ak má dnesjedna správa roènú abu 18 000 kubíkov,druhá 36 000 a tretia 48 000, tak tonie je najastnejie rieenie z h3⁄4adiskanároènosti. A zamyslie sa treba aj nadlesníkmi, ktorí dnes vypisujú odvoznélístky od iestej do iestej. Ale to sa dá pridobrej vôli vyriei. Dôleité pre úroveònaej práce je aj to, e dos z tých, ktorínechceli alebo ani nevedeli robi, u odilo.Lebo lesníka v uniforme kadý hneïvidí a hodnotí. A ak chceme, aby bol v poriadkupodnik, tak musíme by v poriadkupredovetkým sami. A chce to u ajtrocha rozvahy. Lebo les rastie pomaly...Deti robia kolegovi Garajovive3⁄4kú rados. Po smutnom zásahuosudu povaoval ich výchovu a vzdelanieza svoju prvoradú povinnos. Milansi vybral otcovu cestu. Dnes pracujena ústredí topo3⁄4èianskeho závodu akoreferent technickej prípravy výroby.Netají, e je to azda len doèasne...Váim si monos získava skúsenostiv terajej funkcii, no láka ma tovon, do prevádzky. Verím, e sa mi to razpodarí. Mám ve3⁄4a záitkov s otcom i starýmotcom a neviem si iný ako lesníckyivot ani predstavi. Prax som si u trochaodskúal aj poèas túdia, keï som polroka pracoval v Nemecku v rámci programuLeonardo. Venovali sme sa tam ochranelesa, najmä premnoeniu mníky, alei netopierom. Ve3⁄4a od nás vyadovali, novytvorili nám výborné podmienky. Nemcisú fakt dobrí organizátori. Pracovali smeso pièkovou technikou, no priiel èas ajna klasiku. Keï raz napríklad zlyhalajedna druica a nedalo sa pri vytyèovaníplôch poui GPS, predviedol som kolegom,ako si pomôc obyèajnou trasírkoua buzolou. Moderná technika je dobrávec, ale niekedy je v praxi dobré ovládaaj osvedèené postupy...Raz som musel dlhiu dobu strávi v èiniaku. Viete si to predstavi od balkóna cez izbu do kuchyne a zasenaspä, ako v klietke... Nevedel by som tak i. Odkedy som v mladosti spoznal prekrásne lesné rána, 3⁄4utujem kadývýchod slnka, ktorý prespím....! Hora je vdy krásna. V dadi, hmle i víchrici. Som rád, e aj syn sa rozhodol tak isto.Máme obaja k hore ve3⁄4kú úctu. Lieèi duu.19

Lesník • 2 • 2006PoľovníctvoKormoránykontra...Karol VOLENTIERU celé roky odoberám èasopisPo3⁄4ovníctvo a rybárstvo. Napriektomu, e zaèali vychádza ajïalie èasopisy v uvedenej oblasti,ktoré sú na vysokej odbornej, alehlavne ilustraènej úrovni, vdy sadá nieèo vybra aj z toho náho pôvodnéhoa starého po3⁄4ovníctva. Rádsi preèítam príbehy zo ivota, nohlavne odborné èlánky týkajúce sapo3⁄4ovníckej, ale aj rybárskej problematiky.Obyèajne sú venované na-im hlavným druhom po3⁄4ovnej zveri,jej obhospodarovaniu a kvalite trofejí,ktorá má klesajúcu tendenciu.Sú vak aj témy, ktoré nie jemoné vyèerpa v jednom èlánku,dotýkajúce sa problematiky, ktoráprekraèuje rámec po3⁄4ovníctva a rybárstvaa zasahuje aj do ïalíchoblastí. Takáto problematika bolana stránkach èasopisu rieenánapríklad v súvislosti s krkavcom,kedy museli lesníci a po3⁄4ovníci poukázaaj na dopad vysokého stavukrkavcov na hluchániu zver.V poslednej dobe sa objavujúèlánky o kormoránoch, ktorýchpopulácia neustále rastie a zaèínasa u prejavova aj na poèetnosti rybejosádky na jednotlivých vodnýchplochách èi tokoch. Hlavne zimnérozírenie kormoránov, keï sa títopresúvajú do oblastí mimo svojichhniezdisk, ohrozuje rybiu populáciumeních vodných tokov, pretoe priJozef HiklMYSLIVECKÉ STOPYsvojej poèetnosti dokáu dokonaleprelovi celé úseky týchto tokov,v ktorých håbka vodného ståpca neposkytujerybám dostatoèné monostiúniku. A aj ryby, ktorým sa podaríuniknú, sú väèinou nato3⁄4ko poranené,e ich preitie je prinajmenomdiskutabilné. Osobne sa vôbec neèudujemrybárom, e sa im takýto stavnepozdáva. Dokáem vak pochopiaj ochranárov, ktorí sú zásadne protiredukcii populácie kormoránov.Ale chráni treba aj iné vzácne druhyivoèíchov. Som presvedèený, ehlucháòovi prospieva, e krkavecu nie je chránený celý rok.U by som ale mohol prezra-di, kde celý tento môj èlánok smeruje.Kormorány sa toti dostávajúa do oblastí, kde svojím predaènýmtlakom zniujú potravinovú základòuinému vzácnemu ivoèíchovi, ktorýmje vydra. V minulostisa ivotný priestor vydrya kormorána praktickyneprekrýval. V dnenejdobe tomu tak u asinebude. Pod3⁄4a mojichpozorovaní, ale aj pod-3⁄4a rozprávania kolegovkormorány prenikajú ak horným tokom naichriek do lipòového, ale ajdo pstruhového pásma.Boli dokonca videné aj naväèích potokoch. Ako saasi zaènú správa vydry,keï vo svojom vodnomprostredí nebudú nachádzadostatoèné mnostvosvojej prirodzenejpotravy? Zaènú rozirovasvoj areál ako to robí medveïalebo vlci? Ako bude vydrám vyhovovanové prostredie? Akú náhradnúpotravu budú vyh3⁄4adáva, keï sú bytostneviazané na konzumáciu rýb?Nedostaneme sa do situácie ohrozeniavydrej populácie, ktorá je naSlovensku aj bez uvedených vplyvovnie práve optimálna? Osobne somnaposledy videl vydru v regulovanejèasti Hrona priamo v meste BanskáBystrica. e by to bolo jej prirodzenéivotné prostredie, o tom dos pochybujem.Nechcem týmto tvrdi, e vetkymoje úvahy sú v tomto oh3⁄4adesprávne, ale mono sa tento èlánokdostane do rúk aj takým 3⁄4uïom, ktorísa nad uvedenou problematikouzaènú váne zamý3⁄4a. Ing. Karol Volentier je manaérpre rozvoj zamestnancov a personálneprocesy, GR .p. LESY SRMapa rozírenia Kormorána v Európe.DO VAŠEJ KNIŽNICEAutor tejto knihy nachodil nekoneènékilometre po po3⁄4ovníckych chodníkoch,preil stovky hodín na loveckýchposedoch, stretol sa s vlkmi, kancamii nádhernými srncami. Navtívil itnýostrov, Ve3⁄4kú Fatru i Slovenský raj. Príhody,ktoré tam zail, sa vpísali do jeho srdcaa sám ich povauje za stopy vlastnéhopo3⁄4ovníckeho ivota. Vetky sú pútavéa prekvapivé, èi u ide o nevídaný baletvysokej zveri, záhadné údery na noènejlúke v predveèer jelenej ruje, súboj kancas mohutným medveïom a mnohé ïalie.Týmito slovami sa prihovára vydavate3⁄4na zadnej strane kniky, ktorá jeïalím dielom z pera náho kolegu JozefaHikla. Je to u druhá kniha, ktorá muvyla v Èechách opä sa potvrdzuje, edoma nie je nikto prorokom.Knihu vydalo vydavate3⁄4stvo Víkendv roku 2005.20

PoľovníctvoLesník • 2 • 2006Zajíc je jen začátekKarel HROUZEKPodøipské zájmové sdruenínájemcù honiteb (dále Sdruení)v souèasné dobì zastupuje ètyøiatøicetmysliveckých sdruení a spolkù hospodaøícíchna témìø ètyøiaètyøiceti tisícíchhektarech honebních pozemkù rozkládajícíchse od hranic s mìlnickým apo hranice s mosteckým okresem. Jeto témìø prakticky - kromì dvou honiteb- celá èást litomìøického okresu najih od Labe. Èleny jsou honitby Ledèicez mìlnického okresu a na druhé stranìTøtìno z Lounska a Øísuty z Mostecka.Tato oblast vdy patøila drobnézvìøi. Zmìna zemìdìlské výrobycelkovì, a pøedevím druhová skladbaz uplynulých patnácti let, silnì zasáhlado stavu populace koroptví, baantù,zajícù a dalích druhù, nejen mysliveckyobhospodaøované volnì ijící zvìøe.Vlivy negativnì pùsobící na celé populacese silnì projevily na výrazném poklesujejich stavù.V období mezi zimou a jaremloòského roku se zvýil poèet nalezenýchpadlých zajícù. Na první pohledbyli v dobré výivové kondici. Protojsme na náklady Mìstskéko úøaduRoudnice nad Labem jich nìkolik zaslalido státního veterinárního ústavuna pitvu. Ta prokázala silné zamoøeníparazity, kteøí také byli dùvodem úhynù.Co s tím? Léèit? Nikdo to v takovémrozsahu nezkusil, ale nejhorí je, kdyse nedìlá vùbec nic. A tak jako prvoøadýcíl sdruení, vznikajícího na podnìtstátní správy myslivosti, vyvstala záchranazajeèí populace.Zde je tøeba poznámka. Prvotnímúèelem a pøedmìtem èinnostiSdruení je rozvoj krajiny Podøipska(dnes od Øípu pøes Zajeèí, hrad Házenburk,a po Koálov ve Støedohoøí)s cílem tvorby a udrování vyrovnanéhoivotního prostøedí a péèe o zvìøa ostatní ivoèichy v daném rajonu,pøedevím se zamìøením na jejichzdravotní stav a optimalizaci jejich poètu.To, e jako pilotní akce pøila léèbazajícù, je skuteènì jen náhodné.Soubìnì s organizaèní pøípravouformálního vzniku Sdruení jibìely vlastní terénní práce. V prvnífázi to byl pøedevím sbìr a laboratornívyetøení uhynulých zajícù respektivejejich trusu. Skuteènost pøedèila nejhorípøedpovìdi. Z pøiblinì dvou setvzorkù jen u dvou nebyla prokázánasilná invaze parazitù.Je tøeba øíci, e vedení mìstaRoudnice n. L. a Krajského úøadu Ústeckéhokraje vyslyelo ádost o pomoc.Zastupitelstvo Ústeckého krajeschválilo pro Sdruení pøíspìvek na léèivopro zajíce a jejich dùslednou veterinárníkontrolu ve výi témìø 370 tisíckorun. Byly to dvì tøetiny z celkovéhorozpoètu této akce pro loòský rok.Zbývající tøetinu uhradili jednotlivíèlenové Sdruení výrobou zajeèíchkrmných linek a jejich zásobováním,prakticky okamitì od ní, pøedevímovsem. V souèasné dobì je krmných linek(sestávajících ze slaniska, krytéhokorýtka s moností pøedloení mrkvea krmné øepy, v pøípadì potøeby i zdrojevody nepøístupného pro spárkatouzvìø) rozmístìno pøes pìtapadesát.Asi tak od poloviny øíjna bylo totìchto krmeleèkù pøedkládáno pro tytoúèely vyrobené granulované krmiva.Kadý myslivec ví, e dostat zajíce kekrmeleèkùm není vùbec jednoduché.Jenome jinde jim medikamentovanékrmivo zatím neumíme pøedloit. Trochunám nahrála souèasná zima, kteréje pøeci jenom trochu pøimìla podívatse ke krmným linkám.S prvním pøedkládáním sezaèalo tìsnì pøed Silvestrem, v polovinìledna se opìt sbíral z okolí linekzajeèí trus k laboratornímu vyetøenína úèinnost pøedloených protiparazitárníchléèiv tak jak je navrhli veterináøiv èele s doc. K. Bukovjanem.Zároveò jsou pøedkládány dalí léèiva,tentokrát proti kokcidiím. Takena vyhodnocení této první etapy sna-ení myslivcù o záchranu základu prorozvoj zajeèí populace je tøeba poèkatjetì alespoò dva mìsíce. Ono dvakrátvyetøit trus od vech krmeleèkù pøedstavujehodnì pøes tisíc laboratorníchvyetøení, a to není za hodinu.Akce zajíc ji bìí a nic ji u nezastaví.Pobìí i nadále, poèítá se s tím,e léèiva budou pøedkládána minimálnìdvìma dalím generacím. Také bymìla být výraznì upravena druhováskladba dosud hrùznì zaplevelenýchneúivných ploch a dalích lademleících polí, luk a mezí. V souèasnédobì jsou vak ji zpracovávány za pomocivìdeckých a výzkumných pracovipodklady pro dlouhodobý výhledrozvoje vyrovnané optimálnì sladìnékrajiny v zájmu zemìdìlské výrobyi volnì ijících zvíøat. Významnì pøitompomáhá Ing. Frantiek Havráneks Institutem ekologie a chovu zvìøe, èidoc. Miloslav Vach s lesnickou fakultouzemìdìlské univerzity v Praze.Ing. Karel Hrouzek, státní správamyslivosti mìsta Roudnice n. L.Láskavé hry prírodyPeter GOGOLADrsná i zároveò krásna príroda ukrýva mnohé tajomstvá. Otvorme dverenaich bytov a pozrime sa na jedno z nich. Na tajomstvo poèiatku nového ivota,na tajomné, láskavé hry prírody...Srdce kadého milovníka prírody zaplesá pri zhliadnutí tohto DVD. Jehoautor Ing. Duan Krajniak preukázal nielen znalosti po3⁄4ovníka, ale i citlivé okokameramana. Jeho audiovizuálne dielo má 55 minút a zachytáva poèiatok novéhoivota niektorých hlavných druhov po3⁄4ovnej zveri. Má tyri èasti: zajaèianaháòaèka, srnèia láska, jelení rev a danielí spev. Nápaditý a sviei strih, nenásilnýa zároveò pouèný komentár, dobrý výber hudby to vetko dáva tomuto,i keï amatérskemu dielu, charakter profesionálne zvládnutého dokumentu.A ve3⁄4a vypovedá i o samotnom autorovi: tá pravá po3⁄4ovnícka váeò, to nie je vá-eò lovca. Je to predovetkým láska, pokora a úcta k múdrej matke prírode.21

Lesník • 2 • 2006 Zo zahraničia • Lesná pedagogikaLESNÉHOSPODÁRSTVOV ÈESKURozloha 7,88 mil. haLesnatosť 34,9%(2,75 mil.ha)Z toho lesyHospodárske 75,4%Ochranné 3,1%Zvláštneho určenia 21,6%Zásoba celková 657,6 mil.m 3256,5 m 3 /haZastúpenie drevínIhličnaté dreviny spolu 76,7%sm bo sc jd dg56,7% 13,3% 5,1% 1,3% 0,3%Listnaté dreviny spolu 23,3%bk db jl jv ost.7,3% 5,7% 1,7% 1,3% 7,3%Ťažba ročná ∅ 15,6 mil. m 35,9/haPrírastok ročný ∅ 17,2 mil. m 3Vlastnícke pomery Štátne 60,0%Obecné 15,4%Družstevné 1%Ost. súkromné 23,3%Obchod s drevomImport644 mil.USDZ toho Rezivo 9,2%Velkopl. mat. 15%Celulóza 12%Papier a lepenky 63%Ostatné 0,8%Export1,840 mil. USDZ toho Rezivo 11,6%Velkopl. mat. 67,6%Celulóza 5,5%Papier a lepenky 14,4%Ostatné 0,9%Zdroj: FAO, FAOSTAT, Zelená správa 2004Rubriku pripravuje Ing. Berta ONDRIŠOVÁLesnícky skanzen je unikátnouuèebnou pomôckou, aká na Slovenskunemá páru. Na trase necelých troch kilometrovmá kadý návtevník jedineènúpríleitos dozvedie sa ve3⁄4a zaujímavéhoo lese a práci lesníkov. Je viac ne pravdepodobné,e skôr èi neskôr sa Lesníckyskanzen stane cie3⁄4om kolských výletoviakov a tudentov z celého Slovenska. Prenetrpezlivcov, ktorí nechcú èaka do májana otvorenie novej sezóny v skanzene,máme rieenie: u dnes je moné prejssi areál Lesníckeho skanzenu. A nemusíteani cestova do Vydrovskej doliny. Staèí sisadnú k novej spoloèenskej hre VÝLETDO LESNÍCKEHO SKANZENU.Hra vznikla so zámerom poskytnúlesným pedagógom predmet, ktorý bybol vhodným a dostatoène atraktívnymSpoločenskáhra pre malýchi veľkýchPeter GOGOLAdarom pre kolektívy detí úèastníkov lesnýchvychádzok. Hra je taktie vhodnoucenou do rôznych súaí pre deti. Je vizuálneatraktívna a umoòuje hravým spôsobompoznáva les, rastliny a ivoèíchov,lesnú techniku a prácu lesníkov.Princíp hry je jednoduchý. Hraciefigúrky sa pohybujú po hracom plánepod3⁄4a èísla hodeného na kocke. Po trasesú farebne odlíené políèka, na ktorýchsi hráèi berú z kôpok hraciekarty s otázkami bo obrázka-alemi.Správneodpovede súna kartáchmaskované fa-rebnou potlaèoua dajú sa preèítapo priloení farebnejfólie. Za správnuodpoveï si hráèkartu ponechá, keïodpovienesprávne,vracia ju do hry. Cie3⁄4omhry je nazbiera èo najviachracích kariet.Autorom námetuje Peter Gogola, spoluautoromtextovej èasti hryje Ján Mièovský. Grafiku excelentnýmspôsobom navrhlavýtvarníèka Silvia Kováèiková.Kolektív tvorcov verí, e spoloèenskáhra Výlet do Lesníckehoskanzenu si nájde svojich priaznivcovmedzi demi vo veku od sedemdo sedemdesiatsedem rokov.Bilancialesnejpedagogikyv roku 2005Peter GOGOLAProjekt lesnejpedagogiky v tátnompodnikuLESY SR sav uplynulomrokuv ý r a z n eposunul k naplneniustanovenýchcie3⁄4ov.Systematickáa cie3⁄4avedomápráca s demia mládeou unie je len zbonýmprianím, ale reálnouancou formovavzah verejnosti k lesu.e to nie je 3⁄4ahkéani jednoduché, tonajlepie vedia sami lesní pedagógovia.Dôleité je, e nechýba dobrá vô3⁄4aa podpora vedenia podniku.22

Lesná pedagogikaLesník • 2 • 2006V prvom polroku sa zavàilaprvá, pilotná etapa projektu lesnejpedagogiky. Uskutoènila sa na OZRevúca a priniesla cenné skúsenosti.Zásadný vplyv na úspech pilotnejetapy mala skutoènos, e sám riadite3⁄4OZ Ing. Igor Viszlai je lesník s prirodzenýmtalentom pre prácu s verejnosou.Nemenej významnou skutoènosoubol fakt, e naiel schopných a èinorodýchspolupracovníkov v radoch zamestnancovOZ, Ing. Evu Vavrekovúa Stanislava Nováka. V priebehu rokak nim pribudli Ing. Zuzana Boroováa Ladislav Mlynaroviè. Uskutoènilispolu 8 vychádzok pre 7 kôl v regiónea zúèastnilo sa nich 192 detí. Lesní pedagógovianadobudli uitoèné skúsenosti,nadviazali kontakty so kolamia uèite3⁄4mi a urobili kus poctivej práce.Nielen revúcki lesníci sa pustilis vervou do práce s mládeou. Ajna OZ Trenèín(Ing. Jaroslava Hatalováa Ing. ZuzanaMihálová) a OZPovaská Bystrica(Ing. Alena Ka-áková a Ing. EvaGabovièová) sa aktivizovalièerstvovykolení lesní pedagógovia.Keïe sú to napospol eny lesníèky, skúsili to s najmladouvekovou kategóriou a ve3⁄4mi úspene.Spomínané povaskobystrickéa trenèianske kolegyne pripravili prenajmeních návtevníkov výstavy Po-3⁄4ovníctvo a príroda v Nitre v májiuplynulého roku záitkovéhry v areáli výstaviska.V septembri na výstaveDrevo & les 2005sa nitrianske výstaviskoopähemilod e m i .Tentokrátbolprogram ete bohatí.Trenèianski, povaskobystrickía revúcki lesnípedagógovia spojili sily a postaralisa o Lesnú kolu pre150 iakov zo7 tried druhého, tretieho a tvrtéhoroèníka zo Z na Beethovenovejulici v Nitre.Druhá etapa realizá-Cieľom v roku 2006je dosiahnuť, aby na každomOZ pracovali aspoň dvaja vyškolenílesní pedagógovia. To je základnýpredpoklad pre systematickú,cieľavedomú a sústavnú prácus deťmi a mládežou.cie projektu lesnej pedagogiky sa zaèalav septembri. Riaditelia jednotlivýchodtepných závodov vytipovali v radochsvojich zamestnancov lesníkov,ktorí majú pre prácu s demi osobnostnépredpoklady.Na kadom OZbolo cie3⁄4om získaaspoò dvoch,no na niektorýchzávodoch sa na-li aj piati. Vetciadepti sa stretliv Banskej Bystrici8. septembra.Na tomto stretnutí sa zúèastnila ajpracovníèka vtedajieho Ústavu prevýchovu a vzdelávanie pracovníkovlesného a vodného hospodárstva voZvolene Ing. 1⁄4udmila Maruáková, ktoráorganizuje kurzy lesnej pedagogiky.Sedemdesiat prítomných lesníkova lesníèok sa dozvedelo o cie3⁄4och projektu,o náplni práce a o organizáciia termínoch kurzov lesnej pedagogiky.Kadý OZ dostal pre potreby lesnýchpedagógov literatúru manuál a publikáciuHráme sa a uèíme v lese.V priebehu jesenných mesia-cov sa uskutoènili dva kurzy lesnejpedagogiky, absolvovalo ich 20 lesníkova lesníèok: Ing. Juraj Rományik(OZ Palárikovo), Ing. Zuzana Mihálová(OZ Trenèín), Mgr. 1⁄4udovít Ivan (OZSlovenská 1⁄4upèa), Ing. KatarínaDávidová, Ing. Ivan Braeò (OZ arnovica),Ing. Milo Vaòo, Ing. Ján Naï(OZ Krupina), Ladislav Mlynaroviè,Branislav Gdovin (OZ Revúca), MarianSmerek, Ing. Matin Slovák, Ing. JánBorèík (OZ Roòava), Eva Jevèinová(OZ Bardejov), Michal Dobranský,Ing. Marcel Fiala (OZ Vranov), Ing.Mária Oberhauserová (OZ Koice),Ing. Vladimíra Ondráová (OZ LiptovskýHrádok), Ing. Martina Paluová(GR), Ing. Jozef Ropjak (OZ Bardejov),Ing. Ján Václavík (OZ Èierny Balog).Celkový poèet vykolených lesnýchpedagógov tak stúpol na 43. Cie-3⁄4om v roku 2006 je dosiahnu, abyna kadom OZ pracovali aspoò dvajavykolení lesní pedagógovia. To je základnýpredpoklad pre systematickú,cie3⁄4avedomú a sústavnú prácu s demia mládeou.Foto: archív redakcie23

Lesník • 2 • 2006Zaujme vásNAŠE DREVOKeď sme pre vás pripravovali tématický blok názorov, informácií a hodnotení do februárového vydaniačasopisu Lesník, dali sme mu názov NAŠE DREVO. Vyjadruje v prenesenom význame skutočnosť, žekaždý zamestnanec sa svojím dielom práce, skúseností, vedomostí a profesionality podieľa nielen na kvalitekonečného produktu, ale aj na tom, aby bolo čo produkovať. Výsledkom práce všetkých zamestnancovš.p. LESY SR je teda „naše drevo“ a nás by mohlo a možno aj malo zaujímať, ako sa predáva, za aké ceny,do akých krajín, aký je vývoj obchodovania s drevom, akí su naši najväčší obchodní partneri a aké finálneprodukty sú z nášho dreva vyrábané. Veríme, že na nasledujúcich stranách dostanete odpovede na tietootázky a že to bude pre vás pútavé čítanie.Dopyt po výrobkochz dreva prudko rastieNa trhu s drevomzostreniekonkurencieJozef MARKOAko sa tátnemu podnikuLESY SR darí obchodova s koneènýmproduktom a výsledkom prácejeho zamestnancov? Aký trendv obchodovaní s naím drevomsme zaznamenali a akýoèakávame? Na tietoa ïalie aktuálneotázky námodpovedal predchádzajúci obchodnýriadite3⁄4 .p. LESY SR Ing. DávidNÉMETH.Na úvod obligátna otázkana prelome rokov. Aké sú výsledkypredaja dreva za uplynulý rokz h3⁄4adiska objemu, cien a priemernéhospeòaenia?- Predaj dreva v roku 2005bol výrazne ovplyvnený kalamitou.Na trhu s drevom sme umiestnilio 820 000 m 3 ihliènatého dreva viacako v roku 2004. Na druhej stranepresunom aieb do kalamitnýchporastov bol predaj listnatéhodreva v porovnaní s rokom 2004o 100 000 m 3 nií. Vzh3⁄4adom k tomu,e sme zaèiatkom roka 2005 zastabilizovalis ve3⁄4kými odberate3⁄4miceny dreva, pokles cien nebol dramatický.Priemerné speòaenie ihliènatéhodreva pokleslo o 75 Sk, najväèípodiel na tomto poklese mala gu3⁄4atina(pokles o 150 Sk), ceny vlákninysa prakticky nemenili. V priebehuroka sme zaznamenali urèité výkyvyv harmonograme spracovaniakalamity, na èo sme ako obchodnícimuseli reagova. Z lesníckeho, ale ajz obchodného h3⁄4adiska povaujemrýchlejie spracovanie kalamity zapozitívne. Musím vak zdôrazni, eúzka spolupráca v plánovaní a koordináciiaieb a predaja bola etenevyhnutnejia ako v tandardnomroku.Vývoj cien bol pre jednotlivésortimenty rôzny. Ako som u vyiespomenul, v ihliènatých gu3⁄4atinovýchsortimentoch dolo v priebehuroka k zníeniu cien v priemereo 150 Sk z dôvodu relatívneho prebytkudreva na trhu. Spracovate3⁄4-ské kapacity na ihliènatú vlákninuv stredoeurópskom priestore sapostupne rozirujú, èo pri tandardnýchroèných abách budeznamena zostrenie konkurencie ajv tomto segmente.Predznamenali ste moju ïal-iu otázku týkajúcu sa zákazníckynajiadanejích a nedostatkovýchsortimentov. Ako vidíte z tohto uhlapoh3⁄4adu súèasnú situáciu na trhus drevom?- Otázka nedostatku aleboprebytku sortimentu závisí od vyrovnanostiponuky a dopytu. Vzh3⁄4adomna princípe trvalo udrate3⁄4ného rozvojaa hospodárenia v lesoch je elasticitaponuky nízka. Znamená to, e akdopyt po výrobkoch z dreva prudkorastie, les nie je schopný pokry takýtonárast a zákonite dochádza k nedostatkuna trhu. V súèasnosti naSlovensku, ale aj v Európe dochádzak tomuto javu prakticky vo vetkýchsortimentoch. Je to dobrá správa prelesníkov, keï výnosy zo storoènej starostlivostio les môu by plnohodnotnevrátené do zve3⁄4aïovania mladéholesa pre budúce generácie.Poïme k zákazníkom. Akoby ste charakterizovali súèasnúklientelu náho podniku a zákazníkov,na ktorých sa .p. LESY SRprioritne orientuje?- V zásade existujú dva typysprávania sa zákazníkov. Prvé jetakzvané spotové, burzové správaniesa, keï zákazník kupuje drevoprevane od dodávate3⁄4ov, u ktorýchzískava najvýhodnejie podmienky.Druhý typ zákazníka sa orientujena stabilitu a kontinuitu dodávok.LESY SR, .p. sa svojou obchodnoupolitikou orientujú na takýchto zákazníkova naou prioritou sú stabilné,korektné, stredno a dlhodobévzahy práve s takýmito zákazníkmi.Tento typ obchodných vzahov zniujevolatilitu extrémnych výkyvov natrhu a zabezpeèuje stabilitu dodávok.Musím vak zdôrazni, e takýtozákazník musí ma primerane silnúfinanènú stabilitu a zabezpeèenévlastné trhy. A takýchto firiem je24

Zaujme vásLesník • 2 • 2006na Slovensku bohuia3⁄4 zatia3⁄4 málo.Niekedy aj korektný zákazníkani pri najlepej vôli nedokáedlhodobo garantova poadovanústabilitu. Ako sme pripravení na to,aby nám potom nerástli poh3⁄4adávkypo lehote splatnosti?- V zmluvnom systéme smeurobili niektoré zmeny, ktorými budemezniova riziká vyplývajúcez obchodných vzahov s nestabilnýmizákazníkmi. Zavádzame systémhodnotenia zákazníkov a nástrojena zabezpeèenie platieb ako napríkladúverové limity, bankové zárukya podobne.Niektorí domáci spracovateliadreva, zatíujúci sa znaèkouZväz spracovate3⁄4ov dreva, kritizujúnau obchodnú politiku, ktorávraj uprednostòuje zahraniènýchklientov?- V spoloènej Európe by maliby tieto pojmy domáci a zahranièní- neaktuálne. V skutoènosti ajnapriek kritike niektorých spracovate3⁄4ovna Slovensku LESY SR, .p. svojouobchodnou politikou podporujúv rámci svojich moností spracovate-3⁄4ov dreva na Slovensku. Kým v roku2002 bol podiel exportu LESOV SRna celkových dodávkach pribline22%, v roku 2005 to bolo u len nieèocez 8% a vývoj má naïalej klesajúcutendenciu. Ustúpili sme aj od vzahovs firmami, ktoré drevo z LESOVSR obchodujú ïalej do zahranièia.Aký vývoj obchodovanias drevom oèakávate na slovenskomtrhu a trhu okolitých krajín?- Ako som u spomenul, rok2006 bude z h3⁄4adiska poiadaviektrhu nedostatkový.Oèakávam zostrenie konkurencienielen medzi spracovate3⁄4midreva na Slovensku, ale aj v celomstredoeurópskom priestore. Zaèínamecíti dokonca medziodvetvovúkonkurenciu medzi energetikou,celulózo-papierenským priemysloma klasickými piliarmi.Na trhu sa udria tí, ktoríbudú vyrába kvalitne, efektívne alebosa budú vedie odlíi od konkurencie.Èím vyia pridaná hodnotavýroby, tým väèie ance na úspech.Rok 2006 má by pod3⁄4avedenia v .p. LESY SR aj rokomimplementácie nového výrobno-obchodnéhologistického systému.- Urèite. Prvý úspech v implementáciivýrobno-obchodnéhologistického systému predstavujezavedenie elektronickej evidenciea plánovania zdrojov. S vysokou presnosoupoznáme nae zdroje dreva,ktoré budeme v roku 2006 aia predáva. Je to vak len zaèiatok.Intenzívne pracujeme na dobudovanícelého systému, pomocou ktoréhobudeme vedie optimalizovaabu, manipuláciu a prepravu drevavzh3⁄4adom k terénnym podmienkam,rozloeniu odvozných miest a expediènýchskladov, dopravným vzdialenostiama samozrejme poiadavkámzákazníkov. Celý tento proces nebudezameraný na extrémne zvyovanietrieb, ale na maximalizáciu maremedzi nákladmi a výnosmi. Môemetak zvyova investície napríklad dolesnej infratruktúry a mnohýchïalích aktivít, ktoré boli v minulostizanedbávané.Zrkadielko,zrkadielko,povedz že mi...Jana GEROVÁNato, aby sme skutočnemohli chodiť spávať s vedomím,že práca, ktorú sme odviedli, bolanaozaj na vysokej profesionálnejúrovni, nestačí len náš pocit uspokojenia.K tomu je nevyhnutnáspätná väzba od našich obchodnýchpartnerov. A sú to práve oni,ktorí nám nastavia spätné zrkadloa povedia, či je to skutočne tak.Opýtali sme sa preto na ich názorna spoluprácu s naším podnikom,na včasnosť, kvalitu a rozsah dodávok,ale aj prístup zamestnancovLESOV SR, š.p. v obchodnom styku.Zaujímalo nás aj to, kde vlastnedrevo zo štátneho podniku LESYSR končí. No a z týchto prozaickýchdôvodov sme im položili nasledujúcedve otázky:Aký je záujem vaej firmyo drevnú hmotu z LESOV SR, .p. a doakej miery sú vae poiadavky uspokojované?Ing. PAVOL HLAVÁÈ,riadite3⁄4 spoloènosti Smreèina Hofetex,a.s.V súèasnom období je záujemnaej spoloènosti o drevnú hmotuz produkcie váho podniku pokrytýbezo zvyku. Uzavretá roèná zmluvanám zabezpeèuje potrebný objemhmoty na pokrytie plánovaného objemuvýroby. Jej doterajie plnenie jebez problémov. Podotýkame vak, esurové vlákninové drevo nie je jedinýmvstupným drevným materiálompre nau výrobu. Dodávky sú tie vovyhovujúcej kvalite a prístup zamestnancovváho podniku na vetkýchstupòoch riadenia hodnotíme v tomtoobdobí kladne.Ako isté negatívum vak pociujemefakt, e sme doteraz nedokázali vovzájomných obchodných rokovaniachpokroèi k dlhodobým zmluvnýmvzahom, èo znaène komplikuje naeinvestièné zámery a vnáa do nichzvýené riziko. Naím záujmom jeuzatvára zmluvy na obdobie 2 a 5 rokov.Mrzí nás aj skutoènos, e sa námnepodarilo dohodnú na obchodovanív mene EÚ, v Euro.ANTON VOLOIN, výkonný riadite3⁄4 a èlenpredstavenstva Slovwood Ruomberok,a.s.Slovwood Ruomberok a.s.-spoloènos zabezpeèujúca nákupdrevnej hmoty pre Mondi BusinessPaper SCP má samozrejme vzh3⁄4adomna roènú spotrebu cca. 1,7 mil. m 3suroviny vhodnej na výrobu celulózyzáujem o èo najväèí objem dodávokdreva (hlavne listnatého) z podnikuLESY SR, .p.Èosa týkaspolupráces va-ím podnikom, tá je na vysokej úrovni,prístup vaich zamestnancov je ústretovýa plnenie zmluvných dodávokv èase aj kvalite je nadtandardné.Ing. ZSOLT SZELECKY, manaér nákupudreva Smurfit Kappa túrovo, a.s.Z podniku LESY SR, .p. pujeme skupinu mäkkých listnáèovnaku-(topo3⁄4, vàba, osika, jela), prièom k spracovávaniujele sme sa opä vrátili povye piatich rokoch. Typickou drevinoupre nás je breza a druhým rokom spracovávamehrabovú vlákninu, ktorej podielna celkovej spotrebe sa postupnezvyoval a na súèasných 20%.So tátnym podnikom LESYSR sme pred dvomi rokmi podpísalirámcovú zmluvu na dodávku drevnejhmoty. Na tento rok nám zmluvne garantujetedodávku 127 tis. m 3 drevnej25

Lesník • 2 • 2006Zaujme váshmoty, èo je vak iba 39% naej celkovejpotreby. Smurfit Kappa túrovo,a.s. v tomto roku potrebuje 327 tis. m 3drevnej hmoty. Pri pecifikovaní po-adovaných objemov sme vychádzali(v prípade brezy a topo3⁄4a) z reálnychdodávok v minulosti. Fakt, e LESYSR, .p. nie sú ochotné zaviaza sak dodávkam vyích objemov, vnímameako zákazník negatívne. Taktieje pre nás rozèarovaním, e ponukana dodávku drevnej hmoty naej firmev tomto roku nedosahuje ani beztaknízku úroveò zazmluvnených objemov,ktoré sú zakotvené v rámcovejzmluve. Dodávky mäkkých listnáèovklesli o jednu tretinu, dodávky brezyo polovicu Pre nau výrobu nevyhnutnepotrebujeme topo3⁄4 a brezu, nodokáete nám doda iba 7% naej potrebybrezového vlákna, prièom v minulýchrokoch to bolo podstatne viac.Nahradi spomínané dreviny iným,napríklad gu3⁄4atinovým sortimentom,nie je pre nás vzh3⁄4adom na podstatnevyie ceny gu3⁄4atiny schodnou cestou.Aj na pozadí tohto vývoja satéma zakladania plantáí rýchlorastúcichdrevín stáva èoraz dôleitejou.Aj na pozadí tohto vývoja sa témazakladania plantáží rýchlorastúcich drevínstáva čoraz dôležitejšou.Moderné lesné hospodárstvo by malobra do úvahy reálne potreby celulózo-papierenskéhopriemyslu na Slovensku,ktorý je jedným z k3⁄4úèovýchodberate3⁄4ov. Èo sa týka logistiky, z poh3⁄4aduzákazníka je na kodu veci, eboli zruené expedièné sklady a drevosa do naej firmy dováa z rôznychmiest. Výhodou expedièných skladovbolo, e drevná hmota sa sústredilana jednom...mnohí súkromní dodávatelia a Štátnelesy TANAP-u uprednostňujú exportpred domácimi odberateľmi.mieste. Dnes jevhodná drevnáhmota roztrúsenápo viacerýchmiestach, èo zvyuje nároky na jej dopravu.Pokia3⁄4 ide o vèasnos dodávok,tá je teraz viac závislá na poèasí. Stretávamesa s tým, najmä tu na junomSlovensku, kde lesné cesty nie sú spevnené,e sa k vyaenému drevu nie jemoné dosta kvôli daïu, odmäku,snehu, hladinám riek a podobne.Kvalitu dreva pokladáme za vyhovujúcu.Radi by sme vak LESY SR,.p. vnímali ako partnera, ktorý by podporovaldomácich spracovate3⁄4ov dreva,prièom by bral do úvahy aj vysokúpridanú hodnotu, ktorú celulózo-papierenskýpriemysel spracovávanímdrevnej hmoty vytvára.Ing. MILAN BENCO, riadite3⁄4 spoloènostiRettenmeier Tatra Timber s.r.o.Spoloènos Rettenmeier ra Timber s.r.o. si a do roku 2003Tatzabezpeèovalanákup gu3⁄4atiny hlavnecez súkromných dodávate3⁄4ov. Av roku 2004 sa pre nau spoloènosstali LESY SR,.p. rozhodujúcimdodávate3⁄4om drevnejhmoty. Objemdodávok v danomroku predstavoval30% z celkovej potreby.V roku 2005tvorili dodávky od tátneho podnikuLESY SR 60 % z celkového objemu nákupudrevnej suroviny v naej spoloènosti.Ich objem bol vak ovplyvnenýkalamitou, ktorá postihla Tatry.Mnostvo spracovanej drevnejhmoty kadým rokom zvyujeme. V roku2006 plánujeme spracova drevnúsurovinu v objeme 600 tis.m 3 , z tohos vaím podnikom máme zmluvnezabezpeèené dodávky vo výke 35 %.Tento objem vak nepostaèuje, èímje plánovaný porez gu3⁄4atiny v naejspoloènosti ohrozený z dôvodu nedostatkusuroviny. Aby k uvedenej situáciinedolo, potrebovali by sme odtátneho podniku LESY SR zmluvnezabezpeèi dodávky drevnej hmoty dovýky 60% roènej potreby.So zabezpeèovaním zmluvnéhoplnenia sme spokojní. Kvalita, termínyaj objemy dodávok sú realizovanév zmysle zmlúv,aj keï zmluvnedohodnuté objemynepostaèujúna pokrytievetkých potriebnaej spoloènosti. Sklz v dodávkachnastáva v mesiaci január, èo je doznaènej miery zrejme ovplyvòovanépoveternostnými podmienkami (najmäve3⁄4a snehu).Napriek tomu, e je pod3⁄4anáho názoru na Slovensku pre domácichspracovate3⁄4ov dreva dos, ichvýroba je èasto ohrozená nedostatkomdrevnej hmoty. K uvedenej situáciidochádza najmä z dôvodu, e mnohísúkromní dodávatelia a tátne lesyTANAP-u uprednostòujú export preddomácimi odberate3⁄4mi. Tento jav povaujemeza ve3⁄4mi nepriaznivý a jepotrebné ho riei.Karola Volková, konate3⁄4ka spoloènostíAmico Drevo, P.F.A. a SlovincomAkceptujeme aj zvýšenie cienoproti roku 2005. Myslíme si,že vzhľadom k tomu, že kalamitaje už z väčšej časti spracovanáa na trhu je nedostatok drevnej hmoty,je tento nárast zodpovedajúci.Poiadavky naich ností na dodávky drevnej hmoty súspoloècca150 000 m 3 ihliènatých výrezovSM/JD roène v kvalite III.A,B,C a cca45 000 m 3 roène v listnatých (topo3⁄4ovýchvýrezoch),z toho 10 000 m 3v kvalite III.B,Ca zvyok v kvaliteI,II,III A.Èo satýka ihliènatejgu3⁄4atiny, pokladámevzájomnú spoluprácu v poslednýchrokoch za uspokojivú. Mômedokonca kontatova, e sa postupomèasu stále zlepuje, a to èo sa týka pravidelnostia kvality dodávok i spolupráces vaimi pracovníkmi v organizácii logistiky.Dodávky váho podniku pokrývajúna rok 2006 cca 65% naej potreby, èovnímame pri súèasnej situácii na trhus drevnou hmotou ako dostaèujúce. Akceptujemeaj zvýenie cien oproti roku2005. Myslíme si, e vzh3⁄4adom k tomu,e kalamita je u z väèej èasti spracovanáa na trhu je nedostatok drevnejhmoty, je tento nárast zodpovedajúci.Èo sa týka topo3⁄4ovej gu3⁄4atiny, je situáciapodstatne komplikovanejia. Ete vaknemáme uzavretú otázku dodávok narok 2006, take zatia3⁄4 sa k tomu neviemezodpovedne vyjadri.S akými výrobkami sa presadzujetena tuzemských a zahraniènýchtrhoch v najväèej miere? Doktorých krajín a aký podiel produkcievyváate?P. HLAVÁÈ:Naa spoloènos jejediným slovenskýmproducentom drevných izolaènýchmateriálov. Drevovláknité izolaènédosky a panely z nich vyrobené takmervýluène exportujeme, a to 90 a 95 %výroby, predovetkým do krajín Európskejúnie a vajèiarska.Nae izolaèné panely sa pou-ívajú ako ekoizolácia predovetkýmv drevostavbách, ale aj v objektoch26

Zaujme vásLesník • 2 • 2006z iných stavebných materiálov, kde jekladený vysoký dôraz na ekológiu.Ing. 1⁄4UBOMÍR HRUKA,riadite3⁄4 Odboru predajaMondi Business Paper SCP, a.s.Spoloènos MondiBusinessPaper SCP sa najúspenejie presadzujes predajom offsetových a kopírovacíchpapierov. Tie vyrábamev zákazníckych alebo vlastných obaloch- Maestro a IQ rada. Export tvorív naom podniku okolo 95% a vyváameprakticky do celého sveta.Z. SZELECKY:Sme jedinýmslovenským,ale aj stredoeurópskymvýrobcom flutingu (papierna zvlnenú vrstvu vlnitých lepeniek)a ako jediní v Európe prevádzkujemebezsírnu technológiu varenia polocelulózySAQ. Fluting vyváame v najväèejmiere do èlenských tátov Európskejúnie a v menej miere do zámoria. Naexport smeruje pribline 94% naej produkcie.Na Slovensku dodávame tentovýrobok naej dcérskej spoloènostiSmurfit Kappa Obaly túrovo, a.s., ktoráje najväèím slovenským výrobcomvlnitých lepeniek a obalov z nich.M. BENCO:Naa spoloènos sozahraniènou úèasouumiestòuje svoje produkty najmäna zahranièné trhy. A 95 % produkcieputuje na export, z toho asi 35 %do Nemecka, asi 40 % do Talianska,zvyok do Rakúska, vajèiarska, Èeska,Po3⁄4ska a panielska. Snahou dobudúcnosti je vo vyej miere pokrývavýchodoeurópske trhy Po3⁄4sko, Maïarsko,Ukrajinu èi Rusko. Vyváamehlavne stavebné produkty suenérezivo vo vetkých rozmeroch a kvalitáchpod3⁄4a poiadaviek odberate3⁄4ova trojvrstvové alovacie dielce. Medzived3⁄4ajie produkty patrí károvka,laty, tiepky, piliny a kôra. Tohto rokupoèítame s ete efektívnejím vyuitímbiomasy tiepok, pilín a kôry akodruhotných produktov pri výrobe rezivana výrobu tepla a elektriny.K. VOLKOVÁ:Naimi výrobkami súlepené nosníky (rovnéaj oblúkové), alovacie dielce, vé stredy, dåkovo nad-laovkopájanélamely a pelety.Tieto výrobky sú urèenédo stavebníctva a nábytkárskehopriemyslu, èiu v kategórii polotovarovalebo hotových výrobkov.Viac ako 90% naej produkcieje urèenej na exportdo krajín Európskejúnie (Taliansko, Rakúsko,Èeská Republika).Anketa k aukciám dreva na OZBarometrepredajnostia cien drevaO aké drevo majú kupujúcinajväčší záujem?Aké objemy dreva ročne predá vášOZ na aukciách?Aké najcennejšie kusy bolina vašich aukciách predané?Do akých krajín a aké výrobkysú z nich podľa vašichvedomostí vyrábané?ANDREJ MACHOVIÈ, koordinátordodávok dreva OZ Smolenice:1. Najväèí záujem na aukciách jeo dub, buk, javor a èereòu.2. OZ Smolenice predá roène cca 500 -1000 m 3 dreva na aukciách.3. Najcennejí predaný sortiment bol:I. trieda akosti v drevine javor a èereòa.4. Najèastejie putuje drevo z aukcií dotýchto krajín: Rakúsko, Nemecko, ÈR.Zaujímavé výrobky - husle z javora.pri ich vzniku), tak u objem okolo 300 -400 m 3 je na hornej hranici monostíOZ (v hodnotení OZ s roènou aboucca do 120 000 m 3 ). Ak je pre nás ukazovate3⁄4maximalizova finanèný efekt (tak,ako sa to vo väèine prípadov dnes deje),tak na aukcii môeme nájs drevnúhmotu od kvality - výber z III. AB tr. ak.a po sortimenty I. tr.ak. A ak na aukciupripravíme nedostatkovú hmotu (v súèasnostidub), tak je efekt z aukcie jezaruèený. Potom ete ostáva si poloiotázku, èi ide o aukciu sortimentovzvlátnej akosti.... Týmto spôsobomdosahujeme stav, e len málo spracovate3⁄4ovsortimentov najvyej akostisa zúèastòuje na aukciách. Pre týchtonemá zmysel chodi pre pár kusov. Nákupteda zabezpeèujú rôzne obchodnéspoloènosti, ktoré robia servis pre spracovate3⁄4ov,ale zároveò ponúkajú niieceny.3. Najcennejie sortimenty: dub za23 555 Sk/ m 3 s dåkou 4,9 m, priemerom73 cm, objemom 1,76 m 3 a dub za22 446 Sk/m 3 s dåkou 6,0 m, priemerom68 cm a objemom 1,87 m 3 .4. Rakúsko, panielsko, Nemecko, Taliansko,Maïarsko, Po3⁄4sko a Èesko. Výrobapanelovej dýhy.PAVOL PENIAKO, vedúciobchodu a logistiky OZ PrievidzaIng. VLADIMÍR LUKOKA, vedúciobchodu a logistiky OZ Topo3⁄4èianky 1.Jednoznaène je najväèí záu-jem o dub od kvality III. A vyie, ale vo1. Veobecne prevláda najväèí záujemo dreviny, ktoré sú na trhu nedostatkové.Ide o dreviny: javor (hlavne horský), èereòa,orech, dub, buk a ovocné dreviny.OZ Topo3⁄4èianky sú nosné drevinyna aukciách dub a buk. Okremtoho pripravujeme na aukcie aj vhodnéveobecnosti je záujem o listnatú tu nad priemer 30 cm vo vetkých dre-hmovinách.2. Na aukciách predávame roène cca2000 - 2500 m 3 dreva, vrátane drevainých subjektov ( 500 m 3 ). Objem je stabilizovaný.sortimenty iných drevín je3⁄4a, agát, 3. Najvyie dosiahnuté ceny zajaseò a u na zaèiatku spomínané èereòaa javor. Tie sú vak ve3⁄4mi málozastúpené.2. OZ organizuje roène dve aukcie na jar a na jeseò. Na jednu aukciu jepripravované cca 350 400 m 3 drevnejhmoty. Pri hodnotení mnostva hmoty,ponúkanej na aukciách, sa OZ znaènerozchádzajú. Myslím si, e táto otázkasúvisí s tým, èo povaujeme za vhodnúhmotu na aukciu. Ak chceme aukciuprezentova ako predaj sortimentovnajvyej akosti (èo bolo cie3⁄4om aukciím 3 u jednotlivých drevín za celú dobuorganizovania aukcií:dub - 53 409,- Sk, buk - 11 000,- Sk, javor- 35 515,- Sk, èereòa - 23 000,- Sk,jela 1 690,- Sk, brekyòa - 65 790,- Ska nakoniec perlièka breza - 5 217,- Sk.4. Najväèí objem pod3⁄4a naích vedomostíkonèí na Slovensku a v Èechách,ide o priemernú a slabiu hmotu. pièkovédrevo konèí v Nemecku, Rakúsku,panielsku a na poèudovanie v poslednejdobe aj v Po3⁄4sku. Najraritnejí výrobok,o ktorom vieme, sú palubné dosky27

Lesník • 2 • 2006Zaujme vásdo Mercedesov z dubu a masívny nábytokz brekyne.Ing. JOZEF IVANKO,logistik OZ ilina1. Vo veobecnosti je najväèí záujemo tvrdé listnáèe, najlepie zo vetkýcha za najlepie ceny sa vak predávajavor horský (hlavne fládrový). Ve3⁄4midobre sa predáva aj èereòa, hlavnevyích hrúbkových stupòov.2. Ná OZ predá na aukciách roène cca.100 m 3 . Nako3⁄4ko nie sme tak kvalitovoani objemovo ve3⁄4ký listnatý závod akonapr. Prievidza alebo P. Bystrica, aukciísa zúèastòujeme len symbolicky v rámcitýchto odtepných závodov. Z drevínponúkame na aukciách hlavne javor,jaseò, buk, èereòu a smrekovec.3. Najcennejie sortimenty, aké bolipredané: v roku 2004 javor horský0,89 m 3 79 110,- Sk a v roku 2005 tiejavor horský 1,40 m 3 42 560,- Sk.4. Pokia3⁄4 vieme, nae drevo u skonèilov Nemecku, Rakúsku a Po3⁄4sku.Ing. MARIAN TISOVÈÍK,logistik OZ Èierny Balog1. Najväèí záujem je o kvalitné výrezyI. a II. triedy akosti drevín javor, jaseò,buk, smrek a smrekovec.2. V roku 2005 ná OZ kvôli spracovaniukalamity aukciu nerobil. V predchádzajúcomroku 2004 sme týmtospôsobom predali 250 m 3 .3. Podarilo sa nám preda 1,2 m 3 javoraza cenu a 55 000 Sk/m 3 a pribline5 m 3 javora za cenu 20 000 28 000 Sk/m 3 .4. Drevo z naich aukcií putovalo doRakúska.Ing. JÁN KOREÒ, vedúciobchodu a logistiky OZ Sl. 1⁄4upèa1. U náho OZ je najväèí záujemo kvalitné výrezy, najmä javora horského.2. Aukcie dreva organizujeme od roku2003. V roku 2004 sme na troch aukciáchpredali 338 m 3 dreva, v minulomroku to bolo znova na troch aukciách u689 kubíkov.3. Najvyiu predajnú cenu najkvalitnejiehosrtimentu sme dosiahlina aukcii konanej v dòoch 3.- 4.3. 2004u javora, ktorý sa predal za 77 777 Sk/m 3 .4. Drevo z aukcií sa vyváa do Rakúskaa Nemecka. Najkvalitnejie sortimentysú spracovávané pre potreby lodnéhopriemyslu.Ing. JOZEF MARAÈEK, vedúci obchodua logistiky OZ arnovica1. Najväèí záujem je jednoznaèneo drevinu javor, aj keï v poslednomobdobí zaèína zrejme trochu ochabova.Potom nasleduje buk a dub.2. Predané objemy v jednotlivých rokochsú nasledovné: 2003 145 m 3 ,2004 1776 m 3 a 2005 1490 m 3 .V roku 2003 sme zaèínali a získavaliprvé skúsenosti. V uplynulých dvochrokoch boli tieto objemy viac-menejdané výskytom kvalitnej drevnej hmotyvhodnej na aukcie v porastoch, urèenýchv tom ktorom roku na vykonanieabového zásahu. Predpokladáme, eaj v nasledujúcich rokoch sa budú ponúkanéobjemy pohybova roène medzi1500 a 2000 m 3 .3. Najcennejie na aukciách je, e dokáemedosiahnu vysoké speòaeniedreva. Na poslednej aukcii v novembriminulého roka predstavovala vyvolávaciacena za predané mnostvo 620 m 3nieèo vye 2,1 mil. Sk a dosiahli sme koneènúcenu za toto mnostvo o viac ako2 milióny vyiu.4. Drevo konèí hlavne v krajinách akoRakúsko a Nemecko. V poslednom obdobísa im rovnocenným stalo Po3⁄4sko.Na Slovensku sa z aukène predanejhmoty spracuje mizivé percento.Ing. PAVOL KRÁ1⁄4, vedúci obchodua logistiky OZ Kriváò1. Na aukcii sa zúèastòujú ne obchodní partneri zaujímajúci saprevaosortimenty výberovej kvality prevanelistnatých drevín dub, buk, javor, jaseò,èereòa, agát, z ihliènatých drevín jezáujem obmedzený na drevinu smrekovec,prípadne borovicu.2. Trend predaja dreva na aukciáchje u OZ Kriváò narastajúci. V r. 2004bolo predané na jednej aukcii 380 m 3 ,v r. 2005 prebehli aukcie v dvoch termínochna jar a na jeseò, kde sme predalispolu 573 m 3 . V roku 2006 máme záujemzvýi mnostvo dreva realizovanéhona aukciách na 800 -1000 m 3 .3. Medzi najcennejie dreviny realizo-vané na naich aukciách patrí javor,buk, respektíve dub. Pred dvoma rokmisa nám podarilo preda výrez javora(2,01 m 3 ) za 48 240,-Sk, v minulom rokuvýrez buka (2,79 m 3 ) za 87 260,- Sk.4. Ide hlavne o obchodníkov zo zahranièia(Rakúsko, Po3⁄4sko), tie zástupcovobchodných firiem zo Slovenska. Asi30% podielom nakupujú spracovateliazo Slovenska.Ing. MILAN SÝKORA, vedúci obchodua logistiky OZ Rimavská Sobota1. Najväèí záujem na naich aukciáchje o kúpu kvalitných sortimentov v drevináchèereòa, orech èierny, javor horský,ale aj dub a buk.2. Ná závod zaèal realizova predajdreva formou aukcií v roku 2004.V tomto roku bolo na tyroch aukciáchpredané 1669 m 3 dreva, v nasledujúcomroku 2005 sme zrealizovali predajdreva na piatich aukciách, kde bolo predané2355 m 3 dreva.3. Pri predaji boli dosiahnuté najlepiespeòaenia nasledovne: javor horský- 30 875 Sk/m 3 , dub zimný - 22 890Sk/m 3 , èereòa vtáèia - 16 400 Sk/m 3a buk lesný - 13 650 Sk/m 34. Na aukciách sa zúèastòujú aj odberateliazo zahranièia z Rakúska,Maïarska, Po3⁄4ska, ale drevo nakúpenéna naich aukciách tuzemskými odberate3⁄4miputuje aj do Èiech, panielska,Talianska èi Nemecka.Ing. JANA GOÈALTOVSKÁ, vedúcaekonomiky OZ Revúca1. Z celkového mnostva aukciovéhodreva bolo v minulom roku najviacvydraených výrezov v drevine dub(706,72 m 3 ), buk (369,24 m 3 ), javor(65,61 m 3 ), zvyok predstavovali drevinyjaseò, èereòa, brest, jela a z ihliènatých smrekovec.2. V roku 2005 OZ Revúca usporiadaltri aukcie dreva, na ktorých bolovydraených 1820 kmeòov v celkovomobjeme 1208,26 m 3 . Vydraená cenabez DPH predstavovala 8 515 607,- Sk,28

Zaujme vásLesník • 2 • 2006priemerné speòaenie 7 048,- Sk/m 3 .Úspenos predaja dosiahla a 98,4%(nevydraených bolo len 19,03 m 3 ). Dokoncana poslednej aukcii zostal nevydraenýlen 1 kmeò (0,83 m 3 ), èo svedèío tom, e vystavované aukciové výrezysú zhodnocované zainteresovanými pracovníkmivysoko odborne a ve3⁄4mi zodpovedne.Aukcie na OZ Revúca sa nerobiaz povinnosti, ale zo srdca, na výsledkykadej sa netrpezlivo èaká, veï aj toto jejedna z ciest, ktorá prispieva k zlepeniuhospodárenia na OZ. Pre porovnanieuvediem aj výsledky z roku 2004, kedysme sa s aukciami vo vlastnej réii praktickyrozbiehali. Vtedy bolo vydraenýchna troch aukciách 758,54 m 3 , vydraenácena predstavovala 5 457 889,-Sk, priemernéspeòaenie 7 195 Sk/m 3 . Úspenospredaja dosiahla 88,2%.3. V roku 2004 sa nám podarilo vydra-i 1 ks javora horského za 65 422,- Sk(1,82 m 3 ). Pri analýze výsledkov aukciísa pýtame sami seba: Aká je u niektorýchklientov pri vydraení kmeòov mimoriadnejkvality taktika nákupu? Doakej výky sú a ochotní ís v ponuke?Kde konèia tieto vysoko zhodnotenésortimenty? Doteraz nevyrieeným rébusompre nás zostávajú u niektorýchklientov opakujúce sa ponuky, konèiaceskoro vdy rovnakým dvoj- respektívnetrojèíslom (najèastejie sa opakujúpäky alebo sedmièky).4. Hoci niektorí klienti nie sú pri aukciáchpríli zhovorèiví, dozvedáme sa,e vysoký záujem je o rezonanèné javorovévýrezy na výrobu hudobnýchnástrojov, výrezy duba sa pouívajúna sudárenské výrobky, buk na výrobunábytkárskej dýhy. Drevo z aukciínajèastejie putuje do krajín naichnajbliích susedov (Èechy, Rakúsko,Po3⁄4sko, Nemecko, Maïarsko), aby sapotom mnohokrát v podobe finálnychvýrobkov objavilo na naom trhu.Ing. JÚLIUS TISZA, vedúci obchodua logistiky OZ Roòava1. S aukciami dreva sme zaèali v roku2002 a doteraz sme ich zorganizovalicelkovo pä. Najväèí záujem je o dub,jaseò, buk, javor a brest.2. Celkovo sme na spomenutých piatichaukciách dreva ponúkli na predaj1 177 m 3 dreva, predali sme 1 008 m 3 ,èo predstavuje takmer 86-percentnúúspenos. V minulom roku sme predalina aukcii 265 kubíkov dreva, rokpredtým 125 kubíkov.3. Ak berieme do úvahy najvyiu cenuza meter kubický, tak najcennejí predanýbol javor horský s dåkou 3,2 ma priemerom 54 cm, ktorý sme predaliza 29 030,- Sk. Z h3⁄4adiska najviac navýenejceny za kus bol najhodnotnejíopä výrez javora horského s vyvolávacoucenou 2 310,- Sk, ktorý bol predanýza 13 370,- Sk.Ing. MIROSLAV LELÁK, vedúciobchodu a logistiky a 1⁄4ubomír Hlipala,koordinátor dodávok OZ Preov4. Drevná hmota vydraená na na-ich aukciách smeruje predovetkýmdo Po3⁄4ska, Rakúska, Èeskej republikya Slovinska a je pouívaná na výrobudýh krájaných aj lúpaných, na výrobuhudobných nástrojov a v drevine smrekovecna výrobu ind3⁄4ov.Ing. DANIEL RIMARÈÍK, vedúciobchodu a logistiky OZ Bardejov1. Aukcie dreva na OZ Preov nizujeme od roku 2000. Za obdobieorga-uplynulých rokov bolo zorganizovanýchcelkovo jedenás aukcií dreva. Celkomza uvedené obdobie bolo na aukciáchponúknutých 3 160 m 3 . Najväèí záujemzo strany kupujúcich je o drevinydub, buk, javor, jaseò, èereòa, príp.smrekovec a borovica, predovetkýmv sortimentoch I. a III. triedy akosti.V ponímaní OZ aukcia dreva predstavujevrchol lesníckej a obchodnej èinnostia na jej príprave od výroby a po obchodefektívne spolupracuje celý odbornýpersonál. Rozhodne aj v budúcnostisa s touto formou predaja na naomOZ poèíta. Aukcia dreva je zároveò ajakýmsi barometrom predajnosti drevaa cien dreva na trhu, s ktorým monoïalej efektívne pracova. Kupujúci sitento spôsob predaja rýchlo osvojili, èoje v koneènom dôsledku výhodné preobe strany a predaj dreva je týmto spôsobomtransparentnejí.2. V r. 2004 ná OZ zorganizoval tyriaukcie dreva, kde bolo na predaj ponúknutýchcelkovo 1 064 m 3 drevnejhmoty hlavne v drevinách dub, buk,jaseò a javor. Z uvedeného mnostvabolo predaných 972 m 3 , èo je 91,35 %úspenos predaja. V r. 2005 boli na OZzorganizované tri aukcie dreva, prièomk dispozícií bolo celkom 952 m 3 drevnejhmoty, taktie v drevinách dub, buk, jaseò,javor a èereòa.Predaných bolo 939 m 3 , èo predstavuje98,63% úspenos predaja.3. Najcennejím sortimentom v r. 2004bol kmeò v drevine javor horský v objeme1,43 m 3 , ktorý bol predaný v cene38 191 Sk. Najdrahím sortimentompredaným na aukciách v minulomroku, bol výrez v drevine dub v objeme2,17 m 3 , ktorý bol predaný v cene29 896 Sk.1. OZ Bardejov zaèal s aukèným dajom dreva u v roku 2002 ako jedenprezprvých na Slovensku. Odvtedy sa konajúpravidelne 2x roène s objemompredaného dreva do 500 m 3 .2. Typickými aukènými drevinami sújavor, èereòa, dub, doplnené o najkvalitnejievýrezy buka. U tradiène je toz naej strany iroká ponuka najmäjavora, a to aj rezonanèných a oèkovýchkusov, ale v poslednom období aj kvalitnejèerene.3. Najdrahie predané sortimentyna kadej aukcii presahujú cenu 30 tis.Sk/m 3 a boli to vdy výrezy javora.Na poslednej aukcii v novembri 2005bol najdrahím oèkový javor vydraenýza 38 222 Sk/m 3 . Vo februári 2005 bolnajdrahí dýharenský javor za 31 111Sk/m 3 . Vo februrári 2004 to bol dýharenskýjavor za 37 211 Sk/m 3 . Ceny najdrahíchkusov èerene presahujú 20000 Sk/m 3 , duba a buka 14 000 Sk/m 3 .Na jednotlivých aukciách sa navýeniecien oproti cenníku pohybovalo od 400do 800 tis. Sk. V priemere sa cena 1 m 3navyovala o 50 90 %.4. Drevo z aukcií náho závodu putovalookrem Slovenska pre koneènýchspracovate3⁄4ov v týchto krajinách:J.Kórea, Izrael, Anglicko, Taliansko,Slovinsko, Nemecko, Rakúsko, Èeskoa Po3⁄4sko. Pravidelne sa na aukciách zúèastòujúpecialisti na výrobu hudobnýchnástrojov, ktorí sú schopní kúpiaj len jeden kmeò s ve3⁄4mi vysokou cenovouponukou a odviez si ho na vlastnénáklady aj na vzdialenos 500 km.Ing. JOZEF STAKO,riadite3⁄4 OZ Sobrance1. Ná OZ uskutoènil od apríla 2002celkovo jedenás aukcií dreva a uspelisme na nich s drevinami dub, buk, javora èereòa.2. V uplynulých dvoch rokoch smena jednotlivých aukciách ponúkali objemydreva od 200 do takmer 400 kubíkov.Úspenos predaja sa na kadejz nich blíila k sto percentám. Navýeniekúpnej ceny v porovnaní s cenouvyvolávacou predstavovalo v jednomprípade a viac ako 1,2 mil. Sk.Podarilo sa nám napríklad predavýrez javora s objemom 1,17 m 3 za54 659,- Sk alebo výrez buka s objemom3,44 m 3 za 46 640,- Sk.29

Lesník •2 2 •2006PozvánkaNavtívteOZ RevúcaIgor VISZLAISpo3⁄4ahlivým poznávacím znamenímstredného Gemera sú jeho nevednéprírodné krásy, bohatá história a srdeèní3⁄4udia. Do tejto vzácnej mozaiky nepochybnepatria aj tunajie lesy. Na zaèiatku bysom si pomohol týmito vetami z propagaènéhomateriálu lesných informaènýchkancelárií. Chcel by som vás nimi pozvana návtevu regiónu, kde lesníctvo písalosvoju významnú históriu, kde je mnostvoprírodných zaujímavostí a krás, kdeje kus národných dejín, ale aj zaujímavejsúèasnosti.Málo známou, ale o to významnej-ou osobnosou slovenského lesníctvav 19. storoèí bol bezpochyby 1⁄4udovítGreiner. Rodák z Nemecka pôsobiaci akoriadite3⁄4 Coburgovských lesov a majetkovv Jelave uplatnil novú organizáciu lesovrozdelením lesného fondu medzi devä lesnýchúradov, v rokoch 1833 a 1838 zaèals vytváraním lesníckych máp a u pred150 rokmi vytvoril prvý lesný hospodárskyplán pre celok Muráò. Zostrojil aj tzv.Greinerov výkomer, ktorým dokázal, enajvyím vrcholom Tatier je Gerlachovskýtít. Na poèes 1⁄4udovíta Greinera jena jeho hrobe v Jelave upravený obeliska na mestskom úrade pamätná tabu3⁄4a.Jeho pôsobenie v lesoch Gemera byurèite vedeli potvrdi aj stromy, ktorýchvek sa odhaduje na pribline 200 rokov. Jeto pamätný dub na Berci, ktorého obvodv prsnej výke je úctyhodných 690 cm a topo3⁄4sivý pod Perpeom s obvodom 697 cma výkou 37 m. Dendrologicky zaujímavouje najniie poloená lokalita prirodzenesa vyskytujúcej borovice horskej kosodrevinyna Slovensku vo výke 725 m n.m.v Hrdzavej doline. No a prís návtevníkovina stredný Gemer a nevidie Muránskuplaninu, to je ako prís do Prahy a nevidieorloj. Bralo Cigánka s najvyie poloenýmstredovekým hradom Muráò, 1⁄4adovájama, bralo Poludnica èi iné krasovéútvary zanechajú v 3⁄4uïochnezabudnute3⁄4nézáitky.Na jark v i t -núceafrany, prvosienky holé, poniklece, ale ajkandíky, pozdejie driádky a rôzne orchidejelákajú turistov ís ïalej a ïalej a vdychovaten jedineèný vzduch presýtenývôòami typickými len pre tento kraj. A èorastie naozaj len na Muránskej planine, jejej endemit - lykovec kríèkovitý. Ani maliarnedokáe namiea jedineènú ruovú farbujeho kvietkov.Nemenej zaujímavou èasou územiaOZ Revúca je aj západný okraj Národnéhoparku Slovenský kras. Keèovské krapyso svojou teplomilnou vegetáciou sú takisto zriedkavosou v rámci Slovenska. Kunim sa vak dostanete len tak, e prejdeteokolo jaskyne Domica. Preto verím, e juneobídete, ale budete ma astie a pri jejprehliadke sa budete môc poplavi na pramicipo rieèke Styx, ktorá ju vyerodovala.Je najznámejou a najkrajou jaskyòouSlovenského krasu a spolu s jaskyòouAggtelek na maïarskom území tvorí 21 kmdlhý jaskynný systém, ktorý sa dostal aj nazoznam prírodných pamiatok UNESCO.Ponúkam aj prechádzku po náuènomchodníku, ktorý bol vybudovanýza pomoci pracovníkov tátnych lesov.Nenároèný, 3,3 km dlhý náuèný chodníkDrienok severným okrajom Drienockéhokrasu návtevníkov oboznámi s prírodnýmidanosami okolia, vysvetlí pestovanielesov od obnovy po rubnú abu s vyuitímprirodzeného zmladenia, urobí exkurzdo histórie ochrany prírody, ale zavedie ichaj na hrad Drienok z konca 13.storoèia, kujaskyni aj priepasti. Vybudované odpoèívadloponúka monos zregenerova priopekaèke, vyanti sa v potoku, èi len takv lone prírody relaxova.Z historických pamiatok okremspomínaného Muránskeho hradu dávamdo pozornosti rímsko-katolícky kostolz polovice 13.storoèia prestavaný v roku1750 na rotundu s románskymi nástennýmima3⁄4bami v iveticiach. Gotický kostolv obci Rybník z 13.storoèia s gotickýmima3⁄4bami zo 14.storoèia je nezvyèajný tým,e kostol je postavený nad obcou a zvonicapriamo v obci. Z èias zaèiatku dobývaniaa spracovávania elezných rúd je pecz roku 1871 v obci Èerveòany, ktorá patrímedzi najzachovalejie technické pamiatkysvojho druhu na Slovensku. No a samozrejme,e nemôem zabudnú na Prvéslovenské gymnázium v Revúcej, kde saod jeho zaloenia v roku 1862 vyuèovalov slovenskom jazyku. Dnes je v historickejbudove sprístupnená pamätná izba. Zrúcaninyhradov Drienok, Ráko, Jelavaa Gemer majú svoju históriu a spomínamich pre inpiráciu na ïalie výlety.A èo súèasnos? Vau pozornosupriamim na malé, ale krásne upravenékúpele Èí, kde pomocou jódovo-brómovejvody problémy s pohybovým ústrojenstvoma cievne ochorenia ustupujú podrukami skúsených terapeutov.Nebol by som dobrý lokálpatriot,keby som nespomenul priam stredoeurópskujedineènos, akou chov chladnokrvnýchkoní plemena norik muránskehotypu je. Zabezpeèuje ho ná odtepný závodv Stredisku chovu koní. Toto plemenos ve3⁄4mi dobrou povahou a ochotou pracovaje chované pre potreby lesnej prevádzky,ale aj lesoturistiky a hipoterapie. Odjari a do neskorej jesene ich môete stretnúna lúkach Muránskej planiny a preháòajúcesa stádo koní po Ve3⁄4kej lúke jeaj v zime nezabudnute3⁄4ná demontráciakrásy a u3⁄4achtilosti.Mnostvo turistických chodníkov,ktoré popretkávali celý región, vás zavedúna najvyí vrch Slovenského Rudohoria- rozloitú Stolicu, èi dominantu regiónu vrch Kohút, povesami opradený elezník,prielomom rieèky Muráò, plochým chrbtomTàstia, historickou cestou Márie Széchyz Fi3⁄4akova na Muránsky hrad. Hustúsie tvoria chodníky po celej Muránskejplanine. Za jeden deò sa to jednoduchovetko stihnú nedá, preto vám dávamdo pozornosti chaty v správe Odtepnéhozávodu Revúca, ktoré sú tak pre nároènej-ích, ale aj pre tých, ktorí vyh3⁄4adávajú eteromantiku bez elektriny a teèúcej vody.Chaty na Studni, Priehaline, Maretkinej,Lopunom, Kyprove, Dlhom diely, Tvrdo-ove, Lapi aj Stránskej sú k dispozíciiceloroène.Na záver si opä pomôem citátomz mapy LIK: Otvárame priestor nielenpre priblíenie jedineèných prírodnýchscenérií, lesných porastov èi jednotlivýchstromov, ale aj èo najiriu spoluprácu s verejnosou.Nu, vstúpte do chrámu prírodya vnímajte jej podmanivú krásu.Nech sa páèi!30Bliie informácie o ubytovacíchmonostiach OZ Revúca získatena www.lesy.sk (turizmus), na e-mailovejadrese lesyrv.stav@lesy.sk alebona t.è. 058/488 01 45.

Názory • Postoje • KomentáreLesník • 2 • 2006Stále tá istá pesničkaNetreba ve3⁄4mi lovi dlho v pamäti, aby sièlovek spomenul na rétoriku, akou komentovaliniektorí predstavitelia Zväzu spracovate3⁄4ovdreva obchodnú politiku . p. LESYSR, ktorú presadzoval manament podnikuKomentárpod vedením bývalého generálneho riadite3⁄4aKarola Vina. Drevári nevedeli prís Vinovina meno, a najviac naò kydali práve tí, ktorísa svojou platobnou disciplínou nemohlive3⁄4mi chváli. Neèudo. Namiesto oèakávanéhotajtrlíka sa v kresle generálneho riadite-3⁄4a objavil èlovek, ktorý neváhal doslova nahodinu vyhodi obchodného riadite3⁄4a, keïzistil, e nehrá voèi podniku fér. Chrbtovákos sa v ponímaní niektorých predstavite-3⁄4ov ZSD nenosí. Qui bono?Celý cirkus èasom utíchol a len obèassa ozval urazený bývalý predseda ZSD,ktorý vade bol, vetko videl a od vetkéhomá k3⁄4úèe. Pravý a nefalovaný slovenskýVevedko.Rozhodnutie Karola Vina rozlúèi sas postom generálneho riadite3⁄4a prekvapiloiste mnohých, predstavite3⁄4ov ZSD vak samozrejmenie. Ich reakcia bola promptnáa doslova jasnovidecká: oni to vedeli a èakali!Transformácia á la Vin bol trapas a ministerimon spolu s Vinom sú amatéri. Ó, vïakaza to, e ste národu otvorili oèi, ctihodníkapitáni drevospracujúceho priemyslu.Pardón, odpuste. Troku som sa nechalstrhnú. Ostaòme vo vecnej rovine.Dovo3⁄4te mi vyjadri sa k replikám, ktoré odzneliv januári na tlaèových konferenciáchZSD vo Zvolene a Bratislave. Take peknepo poriadku:Zo Slovenska sa vlani vyviezla zhrubapolovica vyaeného dreva.- LESY SR exportovali v uplynulom rokucca 8% svojej produkcie. Ak by vetci ostatnívlastníci lesov vyviezli celú svoju produkciu,Zmena a kontinuitaPoznámkaPeter GOGOLAi tak by to nemohlo by 50%. Páni, èo stemali v 3⁄4udovej kole na vysvedèení z matematiky?Slovenské drevárske podniky vediaspracova vetko domáce drevo.- Chvalabohu! Koneène máme spracovate-3⁄4a na ihliènatú vlákninu! Ale váne: a preèopotom ZSD po veternej kalamite v novembri2004 nedokázal vypracova projekt na spracovaniekalamitného dreva? Na zasadnutívládneho výboru pre obnovu Tatier za torozhodne pochválený nebol. Zabudnuté?Protimonopolný úrad SR síce vydalrozhodnutie, e 60 % produkcie môe predávapodnik a zvynú èas musia realizovaodtepné závody, toto rozhodnutie sa vaknedodriava.- Opak je pravdou, objem centrálne kontrahovanýchdodávok v uplynulom roku bol58%.Expert drevárskeho zväzu Ivan Kolenka:Staèilo, keby bola vláda nala sto miliónovkorún na vybudovanie tzv. mokrých skladovdreva. Keby bol tát pomohol, drevo sa nemuselovyviez a mohlo sa v nasledujúcichdvoch rokoch spracova na Slovensku.- Je prekvapujúce, e páni, ktorí sa vehementnedoadujú férového trhovéhoprostredia chcú od tátu, aby zasahovala tým niekoho zvýhodòoval. Asi si nevimli,e vstup Slovenska do Európskej únieznamenal vstup do ekonomického prostredia,kde je vo3⁄4ný pohyb kapitálu, tovarua sluieb. Slovko export u zaváòa archaizmoma ekonomický priestor Európy jeve3⁄4ké ihrisko, na ktoré si musíme zvyknú.Globalizácia ekonomiky bude znamena pohlcovaniemalých ve3⁄4kými, spájanie malýcha boj o preitie. ancu majú len silní a ve3⁄4kíhráèi, schopní investova do progresívnychtechnológií a s prístupom na trhy.A takto by som mohol pokraèova vetuza vetou. Je smutné, keï páni, ktorí súmanaéri, odborníci alebo vysokokolskípedagógovia (teda inteligentní a vzdelaní 3⁄4udia)balamutia verejnos donebavolajúcimi odpuste za výraz táraninami.Zmena na top manaérskej pozícii musí nevyhnutne znamena zmenu vízie,ne-strategických cie3⁄4ov a smerovania firmyalebo odboèenie z nastúpenej cesty. Prvévyjadrenia nového generálneho riadite3⁄4a.p. LESY SR Ing. Igora Olajca ukazujú,e táto zmena éfa podniku nebudeo prehodnocovaní a revidovaní toho, èosa podarilo urobi. Nebude o návrate spä,nebude o spochybòovaní úsilia a snahyzretrukturalizova a transformova podnikna tandardne fungujúcu firmu sovetkým, èo k tomu patrí.Ak nový generálny riadite3⁄4 verejneocenil prácu odstupujúceho Ing. K. Vinaa vetko to, èo sa podarilotátnym lesníkompod jeho vedením zatakmer tri roky dosiahnupred zástupcamimédií, nelo len o zdvorilostnéfrázy, ktorésa zvyknú pri výmenestráí vravie. Ing. Olajec doteraz pôsobilna pozícii predsedu Dozornej rady .p.LESY SR a v priebehu uplynulých iestichmesiacov získal dostatok relevantnýchinformácií o hospodárení podniku, o významea kontexte realizovaných a pripravovanýchzmien v procesnom riadení,v príprave a nastavení výrobno-obchodnéhologistického systému, ako aj o ïalíchaktivitách podniku. Dostatok na to, abypovedal svoje hodnotenia s plnou vános-ou a so znalosou veci.Táto skutoènos je zároveò zárukoutoho, e zmena zachová minimálne na obdobiedo konania parlamentných voliebkontinuitu, teda pokraèovanie a nadviazaniena to, èo u máme zvládnuté. A to jepre ná podnik a pre jeho zamestnancovv tomto èase to najdôleitejie.Jozef MARKOPrečo mámrada lesLUCIA HABLOVIÈOVÁdramaturgièka relácieSmotánka na TV Markízaa riadite3⁄4ka súae Miss 2006K prírode a lesu mám ve3⁄4miblízky vzah aj napriek tomu, e somtypický mestský èlovek. Narodila somsa v Bratislave, kde dodnes ijem a pracujem,ale napriek tomu kadú vo3⁄4núchví3⁄4u trávim mimo mesta. Vyhovujemi prostredie vidieka, vôòa a pokojlesa, rytmus ivota, akým ijú 3⁄4udiav meních mestách. Prázdniny somkadoroène trávila u mojej babièkyneïaleko mesta Topo3⁄4èany, v malej dedinkeTesáre. Mono tam zaèala mojaláska k prírode a vidieku. Dodnes sarada túlam lesom, aj keï som sa upárkrát stratila na Kysuciach, cestouna drevenice známych hercov MaaLandla a Mariána Geiberga a vtedy minaozaj nebolo vetko jedno... Mono jeto náhoda, ale lesu vïaèím aj za jednuz mojich lások. Minuloroènú dovolenkusom trávila neïaleko Vrátnej dolinya rozhodla som sa ís si pozrie moje ob-3⁄4úbené lyiarske stredisko Ve3⁄4ká Raèav lete. Hneï, ako som vystúpila z lanovky,som zbadala malého vychudnutéhopsíka túlajúceho sa medzi 3⁄4uïmi. Chytilma za srdce tak, e od tej chvíle som unemyslela na niè iné. Po dvoch dòocha napínavej pátracej akcii som sa pretoho úboiaèika vrátila a hoci bol vivavýa nedôverèivý, dodnes je mojímneoddelite3⁄4ným spoloèníkom, vnáa mido ivota rados a bez neho si u túlanielesom ani neviem predstavi.31

Lesník • 2 • 2006 Krížovka • HumorUveUvU?veríteDrevospracujúci kombinát Dubina a. s. má nový výrobný program. V spolupráci s auto-mobilkou v Mladej Boleslavi pripravujú uvedenie nového motorového vozidla s drevenoukarosériou na slovenský trh. Vozidlo bude ma názov KODA Dreva. Ako povedal riadite3⁄4Dubiny Peter L., rozsiahla investícia do modernej technológie je dôkazom ivotaschopnos-ti firmy, kvalitného manamentu a v neposlednom rade korektných vzahov s hlavným dodávate3⁄4om drevnej suroviny . p. LESY SR. A k3⁄4úè k takýmto vzahom? Jednoznaène základom je dobrá platobná disciplína, dodal Peter L.Rubriku pripravuje: Ferko TárajkoPríde mu zo sluobnej cesty,pobozká synèeka a pýta sa:Neprila mi nejaká pota?(Odpoveï tvorí tajnièku)Tajnièka kríovky z októbrového èísla Lesníka znie: Ani nie, ale polámalsi mi vetky cigarety vo vrecku. Z korepodenèných lístkov s vylútenoutajnièkou sme tentokrát vyrebovali Ivanu Hladilovú z Banskej Bystricej,Ing. Andreja Hochela z Revúcej a Jozefa Polakovièa z Trstenej. Víazom posielameknihy z produkcie vydavate3⁄4stva IKAR. K výhre im blahoeláme a prajemepríjemné chvíle pri èítaní.redakciaMedveï sa rozhodol, e spravív lese poriadok a zatrhne alkohol.Ako tak ide po lese a kontroluje,stretne opitého zajaca, ako ide polúke a vyspevuje si.Zajac, ak sa to bude opakova,dostane!Na druhy deò ide znovu polese, ale zajaca nikde. Ako sa takprediera krikmi, leí tam zajacopitý namol.Zajac, u sa nebudem vyhrá-a, ale nabudúce a rovno roztrhám!Na tretí deò ide znovu polese a zajaca zase nemôe nájs.Ako tak ide okolo potoka, pozeráa èo je to, z potoka trèia zajaèieui. Chytí ich a vytiahne zajacas f3⁄4akou v labe zasa namol. Tennaòho pozrie kalným poh3⁄4adoma hovorí:Medveï, v lese si rob, èo chce,ale nás ryby nechaj na pokoji !Uteèú policajný a túlavý pesdo lesa. Zrazu klap! klap! zacvakliich pasce na medvede.Èo budeme robi? - pýta saten policajný pes túlavého.Neviem ako ty, ale ja si zachránimaspoò holý ivot, povedaltúlavý pes a odhryzol si túzacvaknutú nohu.Uuuuu to típe, musím si toihneï ís vymoèi do rieky, príïza mnou, keï bude hotový, povedaltúlavý pes a odbehol. Èakáhodinu, dve, nemôe sa policajnéhopsa stále doèka, tak sa vyberienaspä. Tam na neho alostneprehovorí policajný pes:Prosím a, ako si to spravil?Ja u som si odhryzol tri nohya stále ma tá pasca drí!32

HobbyRybársky receptárLesník • 2 • 2006Pstruhové v burgundském víneTohle je velmi starý recept - perla v mé sbírce! Nejdøív jsem si ho jenom se zalíbením èetl, pak mi to nedaloa zkusil jsem - ohromující výsledek! Nai pøedkové to s rybama umìli. Pokadé, kdy mì vìdecké povinnostipøinutí vyzkouet nìjaký rybí recept, si uvìdomím, jak málo se u nás (myslím u nás doma) ryby jedí a jak bynám (myslím nám vem) prospìlo, kdybychom je po vzoru naich pøedkù podávali èastìji.SUROVINY: 3-4 pstruzi, sùl, cibule, bobkový list, 4 dl burgundského vína, 2 housky (emle)POSTUP: Trhni a okrab tøi nebo ètyøi pstruhy a rozkrájej je vdy na ètyøi kusy. Osol je pak a mùe nechati je leetiasi hodinu. Osu je potom atkou, polo do nádoby, oblo rozkrájenou cibulí a bobkovým listem, polij je ejdlíkemburgundského vína a vaø je znenáhla pod poklicí ètvrt hodiny. Mezitím rozkrájej dvì housky, vykrájejz nich srdéèka a usma je v rozpáleném pøeputìném másle. Urovnej pstruhy na mísu, polij jeomáèkou a zastrkej mezi nì usmaená srdéèka.Vá Petr NovotnýPoznámka redakcie:Burgundské víno v recepte môete nahradi rulandským je to tá istá odroda, alepestovaná u nás (originálne burgundské je odroda pestovaná vo Francúzsku).RUBRIKU PRIPRAVUJE PROF. ING. LADISLAV PAULE, PhD.Filatelistické okienkoKeď som videl v časopise Lesník prvé pokračovanie„Filatelistického okienka“, skrsla vo mne myšlienkapodeliť sa s čitateľmi o krásu známok s motívmistromov, lesa a lesného hospodárstva, ktoré vydalipoštové správy v zahraničí. A tak, milí čitatelia, vámponúkam dnes prvé pokračovanie dvanásťdielnehoseriálu Filatelistického okienka na tému les. Ako inak,začneme formáciami lesných ekosystémov od trópovpo boreálnu oblasť.Druhovo najbohatším lesným ekosystémom sútropické pralesy, ktoré sa tiahnu na oboch stranáchrovníka, tak v Afrike, ako aj v Južnej Amerike a Ázii.Na túto oblasť nadväzuje na južnej strane oblasťsaván, na severnej strane sú to púšte s chudobnoudrevinovou vegetáciou. Tá v Európe prechádza dooblasti Stredomoria (s druhovo bohatými formáciamisuchých lesných ekosystémov hraničiacich s krovitýmimacchiami), pokračuje lesmi mierneho pásmaa končí druhovo chudobnú boreálnou oblasťou.prof. Ing. Ladislav Paule, PhD.,Lesnícka fakulta Technickej univerzity, ZvolenCHILEKANADARUSKOČÍNA33

Lesník • 2 • 2006Pre deti1. HádankaToto zviera patrí medzi párnokopytníky. Je veravé, Ahoj kamaráti,erie vetko, èo nájde v lese bukvice, alude, polite mi správnehuby, lesné plody. Telo má pokryté srsou èiernej odpovede. Jednéhofarby. Nos má predåený do rypáka. Samec márieite3⁄4a odmenímvyènievajúce oèné zuby, ktoré sú zvyèajne zahnuténahor ako hákovité kly.darèekom.Èasto sa zdruuje do èried. Samica máva 6 a 8pozdåne pásikavých mláïat, ktoré dva týdne po narodenístarostlivo opatruje vo vystlanom leovisku.hAko sa volá toto zviera? Skús ho nakresli!2. Pozná listnaté stromy a ich listy? Spoj èiarou obrázokstromu s obrázkom vetvièky. Pod obrázok stromu doplò,ako sa volá.g3. Nájdi 10 odliností.gjg4. Vystrihni a poskladaj obrázok.hkhMoja adresa je: Veverièka Ryka, LESY SR .p., Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica.34Teím sa na vás nabudúce. Dovtedy ahoj!

Spoločenská kronikaLesník • 2 • 2006JUBILUJÚCI ING. JÁN BEŇAHodnotenie èloveka má vychádza z toho, èo dáva,nie z toho, èo je schopný získa.Albert EinsteinDni letia jeden za druhým a ani sa nenazdáme a je za nami ïalí rok, desaroèie. Ve3⁄4-mi hektická doba...Napriek tomu vetkému sa ete predsa len dokáeme pozastavi a uvedomisi skutoènos, e práve jeden z nás, ná kolega, sa v týchto dòoch doíva významnéhoivotného jubilea.Áno, jubilantom je riadite3⁄4 Odtepného závodu Trenèín Ing. Ján Beòa,ktorý oslávil 6. februára tohto roku svoje 60. narodeniny.Ve3⁄4mi ako je napísa výstiným spôsobom pár riadkov o osobnosti, ktorá oficiálne riadi Odtepný závodTrenèín od 01.08.2003. Na jednej strane tvrdý, nekompromisný, so správnou dávkou tvrdohlavosti a temperamentu,vyadujúci plnenie úloh na 100%. No na strane druhej charizmatický, vnímajúci, poèúvajúci a citlivý k problémomsvojich kolegov.Poèas svojej profesijnej kariéry vyzrel a získal mnohé uitoèné skúsenosti a zruènosti. Nevyhýbal sa animanuálnej práci a cez rôzne referentské funkcie sa dostal a do významných riadiacich pozícií v oblasti lesníckejèinnosti. Je naim staronovým riadite3⁄4om, pretoe v èase predchádzajúceho organizaèného èlenenia Západoslovenskýchlesov, .p Bratislava, Odtepného lesného závodu Trenèín, zastával post riadite3⁄4a od 01.01.1995 a do reorganizácie,ktorá prebehla k do 30.06.1997.To, e Ing. Ján Beòa predstavuje akceptovanú a rozh3⁄4adenú osobnos v irokej lesníckej verejnosti, je zrejméi pod3⁄4a toho, e bol zvolený za jedného z èlenov Dozornej rady, .p. LESY SR.Spolu s ostatnými èlenmi vedenia OZ Trenèín si zobral na plecia aké bremeno, ktoré sa týkalo uskutoèneniaorganizaèných zmien na naom OZ v minulom roku. Tým sa stal v oèiach mnohých, dnes u bývalých zamestnancov,nepopulárnym. V tomto prípade vak nelo o uvedomovanie si popularity, resp. úspenosti, ale o zachovaniea ïalí rozvoj jedného z prosperujúcich odtepných závodov.Záverom, v mene spolupracovníkov a kolegov OZ Trenèín, prajeme Ing. Jánovi Beòovi pri príleitosti jehoivotného jubilea plnos zdravia, ve3⁄4a pracovného elánu, optimizmu a dobrých rozhodnutí, pod ktoré sa podpíepredovetkým jeho 3⁄4udský rozmer. Intuitívnos a ivotná odvaha nech mu naïalej ukazujú ten správny smer k zabezpeèovaniuprosperity OZ Trenèín.SRDEÈNE BLAHOELÁME!Životné jubileáF e b r u á r 2 0 0 6 i v o t n é j u b i l e á50 rokovNový Bohumil nar. 3. 2. 1956, vedúci LS, LS Nitrianske Rudno OZ PrievidzaIng. Chudovská Irena nar. 10. 2. 1956, finanèník OZ Povaská BystricaReutík Pavol nar. 10. 2. 1956, lesník, LS Oravská Polhora OZ NámestovoIng. Figmik Anton nar. 10. 2. 1956, abár LS, LS Hronec OZ Èierny BalogIng. Zelem Mikulá nar. 28. 2. 1956, vedúci LS, LS Giraltovce OZ BardejovIng. Krupa Juraj nar. 17. 2. 1956, vedúci obchodu a logistiky OZ Vranov nad Top3⁄4ou60 rokovIvanics Ervín nar. 20. 2. 1946, lesník, LS Ve3⁄4ký Meder OZ PalárikovoMarko Jozef nar. 6. 2. 1946, lesník, LS Duchonka OZ PrievidzaGilan Milan nar. 22. 2. 1946, lesník, LS Nitrianske Pravno OZ PrievidzaIng. Beòa Ján nar. 6. 2. 1946, riadite3⁄4 OZ OZ Trenèínvantner Matej nar. 17. 2. 1946, OLH, LS Krám OZ Èierny BalogHako 1⁄4ubomírj nar. 7. 2. 1946, abár, LS 1⁄4uboreè OZ KrupinaGaraj Michal nar. 2. 2. 1946, vedúci LS, LS Stará Voda OZ KoiceSopko Martin nar. 15. 2. 1946, vedúci LS, LS Jasov OZ KoiceMilan melko nar. 13. 2. 1946, pestovate3⁄4 LS, LS Niná Slaná - OZ RoòavaKolektív zamestnancov OZ TrenèínIng. Helena Turská35

Tlačová konferencia š. p. LESY SRNástup nového generálneho riaditeľa v tak významnom podniku, akým LESY SR bezpochyby sú, nemôžeuniknúť pozornosti médií. A keďže nie je dôvod nič tajiť, naopak – rozhodol sa minister pôdohospodárstvaZsolt Simon predstaviť novovymenovaného generálneho riaditeľa Ing. Igora Olajca na tlačovej konferenciizorganizovanej v deň jeho nástupu do funkcie. A tak sa vo štvrtok 2. februára veľká zasadačka v budovegenerálneho riaditeľstva zaplnila novinármi. Minister Simon využil príležitosť a poďakoval prítomnémuodstupujúcemu generálnemu riaditeľovi Ing. Karolovi Vinšovi za prácu vykonanú v prospech podniku a zaželalmu veľa úspechov na novom pôsobisku. „Pred nástupom Karola Vinša na post generálneho riaditeľa vykazovaliLESY SR zisk štyroch miliónov pri dotáciách vo výške dvesto miliónov, čo je vlastne strata stodeväťdesiatšesťmiliónov. Vďaka Vinšovi sa tento pomer obrátil a fakt, že LESY SR hospodária bez dotácií so ziskom, je predovšetkýmjeho zásluha“, povedal na tlačovej konferencii minister Simon.Novovymenovaný riaditeľ Ing. Igor Olajec na zvedavé otázky novinárov o smerovaní podnikuodpovedal kvalifikovane, so znalosťou problematiky. Koniec koncov – jeho pôsobenie na poste predsedudozornej rady š. p. LESY SR bolo dobrou „prípravkou“ pre postup na post generálneho riaditeľa.„Reštrukturalizácia na nižších stupňoch riadenia, čiže na odštepných závodoch, je dokončená, čakánás na ústredí firmy. Spracovateľom dreva treba vysvetliť, že keďže sme vlani spracovávali kalamitnédrevo, na domácom trhu ho bolo o jeden milión kubíkov viac. Dôležité je vyrovnať sa s prebytočnýmdubióznym majetkom, na ktorého údržbu a ochranu vynakladá dnes štátny podnik enormné náklady“,charakterizoval nový generálny riaditeľ Ing. Igor Olajec hlavné zámery na najbližšie obdobie.Peter Gogola