1 Návrh na systémové riešenie poistenia majetku štátu v ...

Hnuteľný majetok nepoisťuje celkom desať kapitol (vrátane SIS). Podiel príjmov za všetkykapitoly štátneho rozpočtu z poistného plnenia z hnuteľného majetku k vynaloženýmvýdavkom na toto poistenie za hodnotené obdobie predstavuje 3,9%.Havarijné poistenie majú uzatvorené všetky kapitoly (s výnimkou SIS), pričom pri havarijnompoistení sa za všetky kapitoly štátneho rozpočtu dosahujú najvyššie príjmy z poistenia, t.j.23,2% vo vzťahu k vynaloženým výdavkom na toto poistenie za hodnotené obdobie.Prehľad výdavkov na poistenie majetku štátu a príjmov z poistného plnenia podľajednotlivých druhov poistenia za celé sledované obdobie rokov 2006-2010 je uvedený nižšie.v euráchnehnuteľný hnuteľný havarijnémajetok majetok poisteniespolupočet poistených rezortov 25 25 34 34výdavky na poistenie 6 738 039 20 929 031 13 942 034 41 609 104počet rezortov s prijatým poistnýmplnením17 13 31 31príjmy z poistenia 1 148 053 807 851 3 234 558 5 190 462návratnosť v % 17,04% 3,86% 23,20% 12,47%ZáveryKomerčné poistenie majetku má svoj význam tam, kde existuje vysoké potenciálne rizikovzniku škôd v pomere k vynaloženým nákladom podnikateľského subjektu alebo domácnosti.Štát ako najrozsiahlejší vlastník spravuje veľké množstvo majetku, avšak jeho výdavky napoistenie takéhoto majetku vysoko prekračujú prípadné príjmy z poistného plnenia.V posledných rokoch štát v priemere inkasoval poistné plnenie z poistenia majetku štátuv sume jeden milión eur ročne pri celkových ročných výdavkoch na chod štátu vo výške 10mld. eur. Na základe uvedeného nie je možné označiť výdavky vynakladané na komerčnépoistenie majetku štátu za hospodárne a efektívne použité verejné zdroje.Pre štátne inštitúcie nemá v podstate význam komerčne poisťovať im zverený majetok štátupre prípad vzniku škôd na majetku štátu (napr. proti požiaru, víchrici a iným prírodným živlom,odcudzeniu a pod.) V prípade jednotlivých organizácií síce existuje riziko škody prevyšujúcejprípadné vynaložené výdavky na poistenie, avšak z pohľadu štátu ako celku je takéto riziko vpodstate zanedbateľné. V prípade veľkých živelných udalostí aj tak štát uhrádza svojimorganizáciám vzniknuté škody na majetku, pretože komerčné poistenie majetku štátu takýtorozsah vzniknutých škôd nekryje (napr. povodne, víchrice).Z vyššie uvedeného vyplýva, že dlhodobo je pre štát nevýhodné sa komerčne poisťovať.Štátnou politikou by nemala byť podpora komerčného poistenia svojho majetku, ale podporaúčelnejšieho a hospodárnejšieho nasmerovania nezanedbateľných verejných zdrojov dooblastí, ktoré prinášajú bezprostredný úžitok pre obyvateľov štátu, ako je vzdelávanie,výstavba infraštruktúry, zdravotníctvo alebo iné prioritné oblasti štátnej politiky.Z hľadiska zvýšenia efektívnosti fungovania verejného sektora a zlepšenia stavu verejnýchfinancií sa navrhuje nasledovné systémové riešenie poistenia majetku štátu.Ministerstvo financií SR v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až2014 zaviaže výdavky kapitol štátneho rozpočtu vrátane transferu pre Ústav pamäti národaa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo výške 80% skutočne vynaloženýchvýdavkov príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu na poistenie majetku štátu v roku 2010(celková výška viazania 6 393 380 eur) a uvedené viazané výdavky bude rozpočtovať v rámci2