N Á R O D N Á R A D A S RMy sme navrhovali zavedenie väã‰inovéhovolebného systému, na‰a snaha v‰ak stro<strong>sk</strong>otalana odpore SMK a KDH. Osobne povaÏujem za‰kodu, Ïe sa nevieme zhodnúÈ aspoÀ na kombinovanomsystéme, kde by zo 150 poslancov 100vytváralo akúsi prvú komoru parlamentu, teda<strong>sk</strong>upinu poslancov volen˘ch na straníckych kandidátkacha ìal‰ích 50 poslancov by vytváralo komorualebo <strong>sk</strong>upinu poslancov zvolen˘ch za jednotlivéregióny. Bolo by to prejavom vy‰‰iehostupÀa demokracie, ktor˘ by zaruãoval väã‰í podielºudí z regiónov na moci v ‰táte. Nazdávamsa, Ïe to je cesta, ktorou by sa v budúcnosti parlamentarizmusna Sloven<strong>sk</strong>u mal a mohol uberaÈ.Otázne v‰ak je, ãi bude politická vôºa na jejpresadenie.O róm<strong>sk</strong>ej problematike sa toho u nás pohovoriloaÏ viac, neÏ kdekoºvek inde. âo by stek tomu v‰etkému e‰te dodali?Mám pocit, Ïe pomaly sa podarilo prelomiÈ ºadypôvodne odmietavého postoja k ná‰mu projekturóm<strong>sk</strong>eho úradu, pretoÏe koaliãná rada poverilakomisiu P. Csákyho, aby tak˘to projektspracoval. S úradom splnomocnenkyne vládypre tieto otázky sme sa dohodli, aby posúdiliprojekt ANO, ktor˘ sme predloÏili koaliãnej rade.Napokon sme sa dohodli na finálnej verziiprojektu, ktor˘ poãíta s t˘m, Ïe by mal vzniknúÈróm<strong>sk</strong>y úrad ako ústredn˘ orgán ‰tátnej správy.Ten bude maÈ svoje zastúpenie v Ko‰iciach, Pre-‰ove, Spi‰<strong>sk</strong>ej Novej Vsi, Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici a vRimav<strong>sk</strong>ej Sobote. Bude schopn˘ manaÏovaÈ tieãinnosti v teréne, o ktor˘ch sme v na‰om projektehovorili, Ïe dnes ch˘bajú. Bez úspe‰ného praktickéhodosahu do regiónov nie je totiÏ moÏné zpohºadu ‰tátu oãakávaÈ v rie‰ení róm<strong>sk</strong>ej problematikyÏiadne v˘sledky. Nezodpovedanou zostávazatiaº otázka, ako sa k tomu postaví koaliãnárada. Predpokladám v‰ak, Ïe keì to vzniklona odbornej pôde s gesciou podpredsedu vlády,tak minimálne dvaja koaliãní partneri totorie‰enie budú v˘razne podporovaÈ. No a na postojostatn˘ch dvoch budeme zvedaví...O pár t˘ÏdÀov sa u nás u<strong>sk</strong>utoãní referendumo vstupe do EÚ. Ak by ste boli na mieste obãanaSR – iba povrchne informovaného o praktick˘chdopadoch vstupu do únie – zúãastniliby ste sa ho?Urãite áno. Myslím, Ïe tu nebude Ïiaden problém,toto referendum nebude problémové. TúÏbadostaÈ sa medzi najvyspelej‰ie krajiny Európy,respektíve sveta, bude urãite prítomná voveºkej väã‰ine obyvateºov Sloven<strong>sk</strong>a. Som presvedãen˘,Ïe referendum bude úspe‰né a obãaniaSloven<strong>sk</strong>a povedia EÚ jednoznaãne áno.Nemyslíte si, Ïe obãania by mali byÈ o konkrétnychhospodár<strong>sk</strong>ych dopadoch aspoÀ poãasprv˘ch dvoch rokov lep‰ie informovaní?To je ºubozvuãná téma opozície. Predstavte si,Ïe by sme robili reformu zdravotníctva tak, Ïe bysme obãanom vysvetlili dopady reformy. To sapodºa mÀa nedá. Podºa môjho názoru ide o taknároãn˘ sofistikovan˘ proces, ktor˘ je natoºko‰pecifick˘, Ïe nie je ‰anca ºuìom ho vysvetliÈ.Obná‰a spolu nepopulárne aj populárne kroky ãirie‰enia a len málokomu by sa podarilo presvedãiÈtoho druhého, Ïe nepopulárne opatrenia musívydrÏaÈ, aby jeho deti mohli uÏívaÈ dobré koneãnév˘sledky. In˘mi slovami, ºudia sú ãasto sebeckía málokto sa nadchne, Ïe sa musí u<strong>sk</strong>rom-ÀovaÈ, aby sa ìal‰ia generácia mala lep‰ie. A teraznemyslím generáciu o 60 rokov, ale tú, kto-rá pracovne prirodzene vymieÀa kaÏd˘ch pribliÏne15 rokov ‰piãky vo vedení krajiny, v in‰-titúciách, vo firmách atì.Nazdávam sa, Ïe situácia v otázke vstupu doEÚ je podobná. IsteÏe, EÚ bude priná‰aÈ v prv˘chrokoch aj negatíva, ale to je vklad pre t˘ch,ktorí prídu po nás. Potom sa to s najväã‰ou pravdepodobnosÈoujednoznaãne prejaví. Av tom budenajväã‰í rozdiel medzi Sloven<strong>sk</strong>om pred vstupomdo EÚ a Sloven<strong>sk</strong>om po desaÈroãnom fungovanív EÚ. UpozorÀovaÈ v‰ak na konkrétneprechodné negatíva v situácii, keì je väã‰ina ºudípresvedãená, Ïe „áno, budú aj urãité negatíva,ale suma pozitív bude väã‰ia ako suma negatív“by bolo kontraproduktívne. A to z toho dôvodu,Ïe oveºa dôleÏitej‰ie sú kroky, ktoré je potrebnéurobiÈ a argumenty svedãiace v prospech uroben˘chkrokov moÏno ponechaÈ na ãas.TakÏe si nemyslím, Ïe by sme na‰im obãanommali dnes pripomínaÈ, Ïe vstup do EÚ bude maÈaj také a také negatíva. On ich bude maÈ, ale potommusíme nájsÈ priestor a pomerne hovoriÈ ajo pozitívach, ktoré sú podºa môjho názoru jednoznaãnev prevahe. No a niekto to môÏe ponímaÈtak, Ïe musí hovoriÈ o 30-ich percentách negatíva 60-ich percentách pozitív. In˘ chce hovoriÈlen o tom rozdiele, o 30-ich percentách pozitív,ktoré prevaÏujú, keì od pozitív odpoãítatenegatíva. Aja som <strong>sk</strong>ôr za tú druhú moÏnosÈ, abysme hovorili ºuìom koneãn˘ rezultát zo vstupuSloven<strong>sk</strong>a do EÚ o niekoºko rokov, a ten je jednoznaãnepozitívny. Podºa môjho presvedãeniatento rezultát prinesie najmä t˘m, ktorí prídu ponás, oveºa kvalitnej‰ie podmienky na Ïivot.Zástupcovia Európ<strong>sk</strong>ej komisie nás v‰ak neustález vlastn˘ch <strong>sk</strong>úseností upozorÀujú, Ïeje lep‰ie, keì sú obãania informovaní o dopadochkomplexne. V prípadoch keì neboli, do-‰lo a dodnes dochádza v niektor˘ch krajinách– napríklad v Rakú<strong>sk</strong>u – aj k otvoren˘m prejavomnespokojnosti, ãoho dôsledkom môÏebyÈ i vzrast popularity extrémistick˘ch síl.Nemyslím si, Ïe by to bolo moÏné tvrdiÈ.ªuìom sa nedá vysvetliÈ, Ïe sa budú maÈ hor‰ie.ªuìom treba jednoznaãne vysvetºovaÈ, Ïe po hor-‰om príde lep‰ie. To je ìaleko ºah‰ie vysvetliteºné,obhájiteºné a tieÏ zdôvodniteºné.Osobne si pamätám, Ïe presne to isté nám tvrdilikomunisti od roku 1946 asi do roku 1980...Nerád by som porovnával socializmus s EÚ.Sºub sám o sebe nie je zl˘, ak sa naplní. Ide leno presvedãenie a riziko toho, kto sºubuje. Predvstupom do únie predsa nebudeme nikoho stra‰iÈrétorikou, ão v‰etko môÏe nastaÈ, pretoÏe politicimusia vidieÈ aj v horizonte niekoºk˘ch desiatokrokov. A to obãan, ktor˘ má svoje denné starosti,naozaj vedieÈ nemusí a ãasto ani nechce.Ak je dnes pozitívna nálada smerom k EÚ, takju treba vyuÏiÈ a nie zneuÏiÈ. Treba ju vyuÏiÈ nato, aby sme ten krok spoloãne v‰etci urobili, a toaj za cenu, Ïe niektorí budú moÏno päÈ rokov nespokojnía poãet zástancov vstupu do EÚ z pohºaduuÏ vykonaného sa zníÏi. Ale to je vÏdy akceptovateºnériziko, pretoÏe sme presvedãení, Ïepo piatich, a moÏno uÏ po troch rokoch poãetpriaznivcov integrácie – aj nástupom novej generácies nov˘mi prístupmi k vlastnému Ïivotua k správaniu sa ‰tátu – v˘razne stúpne. A to jeasi cieº.Vstupom do EÚ sa SR vzdá znaãného poãtusvojich kompetencií. V prípade, Ïe obãan samá zodpovedne rozhodnúÈ v otázke, ãi sa staÈaj obãanom iného ‰tátneho útvaru – sú‰tátia– nemal by presne a detailne vedieÈ, ão z tohopre neho vypl˘va?Kto to chce vedieÈ, môÏe si to nájsÈ na internetealebo kdekoºvek inde. Prístupová zmluva má‰esÈtisíc strán, takÏe ão je to z hºadi<strong>sk</strong>a obãanapresne a detailne vedieÈ, ão ho ãaká, respektíveão to pre neho vypl˘va? VysvetliÈ, ako dopadliprístupové rozhovory v kaÏdej z tridsiatich kapitolsa jednoducho nedá. Napríklad ja sám z 30kapitol 20 rozumiem slabo, trom dobre, dvomveºmi dobre a piatim vôbec nie.Skutoãne neviem, ako ‰tyrom miliónom ºudído detailov vysvetliÈ, ão znamená vstup Sloven<strong>sk</strong>ado EÚ. Treba veriÈ, Ïe politici, ktorí o tomrozhodujú, majú v tom jasno. Napokon dostalina to mandát, je to ich zodpovednosÈ, ich politickávízia, s ktorou predstupovali pred obãanov.Nikto pred voºbami nehovoril, Ïe do EÚ nepôjdeme,v‰etci sme jednoznaãne hovorili o vstupe.Tak, ako mnoh˘m ºuìom nemoÏno do detailova dopodrobna vysvetliÈ v‰etko, ão sa ich vÏivote t˘ka, lebo sa to, jednoducho, kapacitnespracovaÈ a urobiÈ nedá, tak aj pokiaº ide o EÚsi to musí vedieÈ zdôvodniÈ sám pre seba a presvoje okolie kaÏd˘ politik a kaÏd˘ obãan.Pod presnou a detailnou informovanosÈouobãana som zrejme nemohol maÈ na mysli celúagendu prístupového procesu, ale v‰etkopodstatné, ão pre obãana z existencie v inom‰tátnom útvare vyplynie. Napokon, pre kohosa robili dopadové ‰túdie SAV, ktoré si objednalavláda?Asi pre politikov a pre vládu, aby sa vedelisprávne rozhodnúÈ. Neviem si predstaviÈ, ako bysme kolektívne – ‰tyri milióny ºudí – ‰tudovalidopadové ‰túdie vstupu SR do EÚ.Napríklad môÏem zodpovedne posudzovaÈ,ako pozitívne ãi negatívne prognózujú dopadové‰túdie na‰u energetiku po vstupe do EÚ?MôÏem byÈ objektívny pri tak˘ch ‰pecifick˘choblastiach, ako je pre mÀa problematika jadrov˘chpalív a jej kompatibilita s normami pre Ïivotnéprostredie a podobne? V tom sa musím spo-ºahnúÈ na odborníkov príslu‰n˘ch ministerstieva ‰pecializovan˘ch orgánov ‰tátnej správy, Ïe toão vyjednali, vyjednali dobre.5
S L O V E N S K O – U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C AJe vlastne obdivuhodne nepochopiteºné, ako málo vieme o krajine, ktorá je na‰ím bezprostredn˘m susedom,aj keì hranica, ktorá nás spája, nemá ani 100 km. Raz sme boli jej povinn˘m obdivovateºom, keìÏe bolasúãasÈou Soviet<strong>sk</strong>eho zväzu, hoci – retrospektívne si uvedomujem — aj vtedy sme o nej vedeli hanebne málo.Teraz zasa sme k nej veºmi opatrní, lebo ju stále povaÏujeme za pozostatok soviet<strong>sk</strong>eho impéria, priãomzabúdame, Ïe v istom zmysle sme ním vlastne aj my. Samozrejme, jeden rozhovor nemôÏe veºa zmeniÈ na tejtoabsurdnej situácii. Ale predsa len dialóg publicistu Ernesta Weidlera s mimoriadnym a splnomocnen˘mveºvyslancom Ukrajiny v SR Jurijom Olexandrovyãom RYLAâOM môÏe priniesÈ zainteresovan˘m ãitateºomParlamentného kuriéra ‰irokú ‰kálu zaujímav˘ch politick˘ch kon‰tatovaní, osoÏn˘ch najmä pre geopoliticképoznanie v˘chodnej Európy, a Európy vôbec, a ekonomick˘ch faktov, uÏitoãn˘ch najmä z podnikateº<strong>sk</strong>éhohºadi<strong>sk</strong>a. Veºmi podnetná aj pre na‰e anal˘zy je napríklad diplomatova úvaha o v˘voji vzÈahov za uplynulé rokyod rozpadu Soviet<strong>sk</strong>eho zväzu po dne‰ok, predov‰etk˘m v súvislosti s postojom Ru<strong>sk</strong>a k roz‰irovaniu EÚo ‰táty z b˘valého komunistického bloku. Alebo jeho odpoveì na Ïurnalistovu otázku, ãi má v‰eslovan<strong>sk</strong>á ideaÏivnú pôdu na Ukrajine, ktorá je v strede slovan<strong>sk</strong>ého sveta.Ukrajina máv‰etky predpoklady staÈ sasiln˘m európ<strong>sk</strong>ym ‰tátomDne‰ná Ukrajina má vzhºadom na rôznorodépolitické ambície a trendy svojich susedovveºmi zaujímavé postavenie. Na západe máspoloãnú hranicu s Poº<strong>sk</strong>om, âe<strong>sk</strong>om aMaìar<strong>sk</strong>om, ktoré uÏ sú ãlenmi NATO, a soSloven<strong>sk</strong>om, ktoré je váÏnym kandidátom naãlenstvo v Aliancii, priãom v‰etky 4 krajiny samajú na budúci rok staÈ ãlenmi Európ<strong>sk</strong>ejúnie. Na severe a v˘chode susedí s Bieloru<strong>sk</strong>oma s Ru<strong>sk</strong>om, ktoré majú zrejme iné zahraniãnopolitickéambície a záujmy. Aké dlhodobétrendy a ciele má v tomto zmysleUkrajina? Kam sa chce zaradiÈ, ak sa vôbecchce niekam zaradiÈ?V súlade s úlohami, ktoré vyt˘ãil prezidentUkrajiny Leonid Kuãma v minuloroãnom posolstveNajvy‰‰ej rade ná‰ho ‰tátu Európ<strong>sk</strong>a voºba.Konceptuálne princípy stratégie sociálnehorozvoja Ukrajiny na roky 2002 – 2011, eurointegraãnésmerovanie je jednou zo základn˘ch priorítukrajin<strong>sk</strong>ej zahraniãnej politiky. Ale je potrebnéuvedomiÈ si, Ïe Ukrajina bude vstupovaÈdo Európ<strong>sk</strong>ej únie v takej miere, ako bude EurópavstupovaÈ na Ukrajinu – ide o európ<strong>sk</strong>e‰tandardy politickej kultúry, spoloãen<strong>sk</strong>˘ch apracovn˘ch vzÈahov, samotného spôsobu mysleniaa Ïivota. Budeme v Európe, keì sa filozofick˘európ<strong>sk</strong>y ‰tandard stane presvedãením adennodennou praxou na‰ich obãanov, ktorí sachcú pripojiÈ k pokrokovej a prekvitajúcej civilizácii.Takisto je dôleÏité poukázaÈ na to, Ïe rok2002 vojde do na‰ej histórie ako rok vyhláseniazámeru Ukrajiny vstúpiÈ do NATO. Chcem zdôrazniÈ:tento zámer bude podporen˘ posilnenímcieºavedomej organizaãnej a politickej aktivityv tomto smere. Prijali sme rozhodnutie vstúpiÈdo NATO a verejne sme to deklarovali. Informovalisme o tomto rozhodnutí vedenie NATO.Nበzámer je absolútne pochopiteºn˘. âo sa t˘katermínu vstupu, to nie je otázka jedného dÀa.Ako je známe, Sloven<strong>sk</strong>o a rad ìal‰ích krajín ãakalidesaÈ rokov po podaní prihlá‰ky, k˘m dostalipozvánku na vstup do aliancie. CelkovoãinnosÈ na eurointegraãnom smerovaní musí byÈzameraná na to, aby sa medzi jednotnou Európoua jej „susedmi“ neobjavil ìal‰í Berlín<strong>sk</strong>ymúr, ktor˘ by zmenil nበ‰tát na zónu medzi integrovanouEurópou a integrovan˘m eurázij<strong>sk</strong>˘msvetom. Na druhej strane predsedníctvoUkrajiny v SN· vytvára moÏnosti pre posilnenievplyvu Ukrajiny na formovanie zóny voºnéhoobchodu v postsoviet<strong>sk</strong>om priestore na princípochWTO, ão prispeje k intenzifikácii vzájomn˘chhospodár<strong>sk</strong>ych vzÈahov, v˘mene kapitálu,tovarov a sluÏieb pracovn˘ch síl. Chcem taktieÏosobitne podãiarknuÈ, Ïe podpísanie Vyhláseniaprezidentov Bieloru<strong>sk</strong>ej republiky, Kaza‰<strong>sk</strong>ejrepubliky, Ru<strong>sk</strong>ej federácie a Ukrajiny o posilneníintegraãn˘ch procesov a formovaní jednotnéhoekonomického priestoru nielenÏe nie je vrozpore s na‰ím snaÏením, ale naopak dopæÀana‰u snahu o prirodzené zbliÏovanie s Európou.Osobitne v˘znamn˘ je pre nás rozvoj kon‰truktívnehodialógu so Spojen˘mi ‰tátmi americk˘mi,zameraného na potvrdenie princípov strategickéhopartnerstva, odstránenie bariér na cestedvojstrannej spolupráce. Veì jedine spoloãn˘postup v boji proti hrozbe svetového terorizmua roz‰irovaniu zbraní hromadného niãenia z násurobia spoºahliv˘ch partnerov a trval˘ch spojencov.Som hlboko presvedãen˘ aj o tom, Ïeukrajin<strong>sk</strong>á diplomacia má na programe aktívnej-6
Change language