ĽUBOMÍR STANČEK – Čnosti - Evanjelizacia

ĽUBOMÍR STANČEK – Čnostiodhadzoval to, čo činí kresťanskú nádej takou vzácnou, teda plnú dôveru v Bohai v neistote. 166ZáverMôžeme teda dúfať v nebeskú slávu, ktorú Boh prisľúbil tým, čo homilujú a plnia jeho vôľu. Každý z nás má vo všetkých situáciách dúfať, žes Božou milosťou „vytrvá do konca“ (Mt 10,22) a dosiahne nebeskú blaženosťako večnú odplatu od Boha za dobré skutky vykonané s Kristovou milosťou.V nádeji sa Cirkev modlí, „aby boli všetci ľudia spasení“ (1Tim 2,4), a vrúcne túžipo spojení s Kristom, svojím Ženíchom v nebeskej sláve (porov. KKC 1821).10 LÁSKA AKO ČNOSŤÚvod 167Láska je božská čnosť, ktoroumilujeme Boha nadovšetko pre nehosamého, a blížneho ako seba samého prelásku k Bohu. Ježiš urobil z lásky novéprikázanie. Tým, že miloval svojich „až dokonca“ (Jn 13,1), prejavil lásku, ktorú prijímaod Otca. Ak sa učeníci navzájom milujú, napodobňujú Ježišovu lásku, ktorú ajoni prijali. Preto Ježiš povedal: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás.Ostaňte v mojej láske“ (Jn 15,9). A ďalej hovorí: „Toto je moje prikázanie: Abyste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15,12).Láska ako ovocie Ducha a naplnenie Zákona vedie k zachovávaniuprikázaní Božích: „Ostaňte v mojej láske. Ak budete zachovávať mojeprikázania, ostanete v mojej láske“ (Jn 15,9-10).Ježiš Kristus umrel z lásky k nám vtedy, keď sme boli ešte „nepriatelia“(Rim 5,10). Pán nás žiada, aby sme podobne ako on milovali aj svojichnepriateľov, aby sme považovali za blížneho aj toho najvzdialenejšieho človeka,166 Porov.: ŠPIDLÍK, T.: Pramene svetla. 2000, s. 61 – 62.167 Porov.: LIKAVČAN, R.: Práca zo spirituálnej teológie. Spišská Kapitula : 2004.80