August 2009 - ŽSR

AKTUALITYŠtefánik opäť na železničnej tratiPovstalecký pancierový vlak jediný na svetePýcha železničiarov ožila po 65 rokoch. Reč je o ťažkotonážnompancierovom vlaku Štefánik, ktorý kedysi bojoval pri StarejKremničke a verejnosť ho bude môcť opäť po rokoch vidieť naoslavách 65. výročia SNP. Veľkolepý projekt spojilvčerajšok a dnešok prostredníctvom železnicea bude obrovským lákadlom pre návštevníkovi priamych účastníkov bojov, ktorí poslednýaugustový víkend zavítajú do Banskej Bystrice.– Na porade organizačného výborupretekov malých parných rušňov smesi uvedomili, že termín pretekov v septembrije po okrúhlych oslavách výročiaSNP. Zrodila sa teda myšlienka prezentovaťpancierový vlak, – prezradilsvoje prvé plány s vojnovým vlakom PeterOravec, technológ špeciálnych činnostíz úseku služieb ZSSK CARGO. Lavínaokolo obnovy pancierového vlakusa teda touto myšlienkou spustila a realizáciabola na spadnutie. Obavy mal všaktím vlakových nadšencov hlavne o to, čivozne a ich presun z rôznych miest vydržia,a nezostanez nich lenkopa šrotu.Vlak bolototiž potrebnéposkladať zo štyrochvozňov, z ktorých každý sanachádzal niekde inde.Deň, ktorý neumrie, a Delový v hlavnejúloheDelový – mnoho rokov stál pod Zvolenskýmzámkom. Mimochodom, v sedemdesiatychrokoch minulého storočiabolp o u ž i -tý ako maketapri natáčaní filmuDeň, ktorý neumrie. Druhýguľometný, ale už originál,bol umiestnený v Múzeu SNP v BanskejBystrici a tretí v ŽOS vo Zvolene. Štvrtý,takzvaný tykadlový vozeň vytvorili železničiarskinadšenci nový. Aj napriek veľkýmobavám, vozne prekvapili aj najväčšíchskeptikov. – Najviac sme sa obávalio guľometný vozeň. Najmä toho, či saSymbol boja slovenského ľudu proti fašizmu, jeden z troch pancierových vlakov sa nachádzal vo Zvolene, v parku blízko centra mesta a železničnej stanice.Počas osláv SNP bude jazdiť na trati v okolí Banskej Bystrice.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/20094

NA NÁVŠTEVENa potulkách po SlovenskuNáš pôvodný redakčný zámer bol, že sina cestách po Slovensku počas letnýchmesiacov budeme všímať kvetinovúvýzdobu po staniciach a na stránkachŽ semaforu vám predstavíme tienajrozkvitnutejšie železničné stanice.Lenže hneď prvé stanice, kam sme zavítali,nás presvedčili zmeniť plány a nehovoriťo peknej kvetinovej výzdobe, ale poukázaťskôr na veci alebo situácie, ktoré najviactrápia domácich železničiarov, alebo násTak tento pohľad na železničnú stanicu ešte nenasvedčuje tomu, že historickábudova je vo veľmi zlom stave.najviac zaujali, ba až ohromili. Tak napríklad ako mňa „dostali“ sociálne zariadeniavýhybkárov v Nitre. Alebo Vlada, v čase jeho návštevy upútala zaujímavá debataželezničiarov v Kozárovciach, o pristátí UFA v blízkosti stanice...Nitra – mesto kráľa Svätopluka,vysokoškolákov i medzinárodnýchvýstav...V krajskom meste Nitra, štvrtomnajväčšom podľa počtu obyvateľov, jevstupnou bránou pre návštevníkov cestujúcichvlakom – železničná stanica.Rovnako ako nás aj ostatných cestujúcichtu čaká pekná kvetinová výzdoba.Oranžové rozkvitnuté kvietky v kvetináčochpozdĺž celej staničnej budovy,však nezakryjú jej ďalší stav.Zub času tu zanechal riadne svedectváo svojom kraľovaní. Veľa rokov sado budovy neinvestovali takmer žiadnefinančné prostriedky. Aj napriek vypracovanýmprojektom na rekonštrukciusa táto historická budova svojej obnovyešte nedočkala. Kráľ Svätopluk bylen krútil hlavou, ako v jeho meste vyzerástanica. A nielen on, ale i domáciželezničiari sú smutní z tohto zléhostavu staničnej budovy. Železnica akobytu zaspala.Mnohé veci sú už v havarijnom stavea oprava v nedohľadne. Nebyť prele-Okrem pekných kvietkov na stanici, o ktorésa starajú zamestnanci, „kvitnú“ žiaľ aj múry.A to nielen tieto vonkajšie, ale aj tie, v ktorýchpracujú železničiari.Ing. Marián Vaňo prednosta stanice by privítal,keby sa rekonštrukcia stanice začala čonajskôr. Zlepšili by sa podmienky nielen precestujúcich, ale aj pre zamestnancov stanice.A ešte keby sa na železnicu vrátili výkonya objemy prepravy ako v 80. rokoch, to by užmal dôvod na radosť.tu vrtuľníka s pápežomponad Nitruv roku 1995,tak aj strecha bymožno padala.Tú však čiastočnezrekonštruovali,i keď domácina to majúsvoj názor. Vrajna staré krovy nalepiťnovú krytinu,tak to je naozajiba pre peknýpohľad z vrtuľníka...V tom rokudostala budovai nový náter, ten však spolu s omietkouna viacerých miestach začal padaťhneď po maľovaní. Takto by sadalo hovoriť aj ďalších úskaliach staničnejbudovy, ale absolútnym „skvostom“pre nás bolo pracovisko – Výhybkárskestanovištie, kde neďaleko stanicepracujú v nepretržitej prevádzke výhybkári dozorca výhybiek. Dvaja ľudiav doprave, ktorí v lete či v zime používajúpočas 12-hodinových zmienlatrínu. A ako umývadlo im slúži plechovákrhla a vedro. Neďaleká unimobunkaje šatňou pre ženy i mužov, samozrejmebez vody a kúrenia. Zabudlisme sa spýtať, ako si ruky umývajú,keď je vonku pod nulou a voda zamrzne.Tak nabudúce... alebo prídemev zime.A čo dodať na záver? Ani zmrzlináruž nechce predávať na stanici osviežujúcustudenú pochúťku, vraj nemákomu, a to je dovolenkové obdobiea horúce leto...!Aj v Nitre sa píše rok 2009...Výhybkárske stanovište a sociálnepodmienky pracoviska,kde denne pracujú v nepretržitýchdvanásťhodinových zmenáchdvaja železničiari...ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/20096

NA NÁVŠTEVEŽelezničná stanica Štúrovo 31. júla o 19,30 hodine.V ŠtúroveKým Nitra pôsobila na pravé poludniepusto, v Štúrove sa to podvečer hemžilocestujúcimi s kuframi. Zrejme neďalekéznáme kúpalisko Vadaš láka aj navštevníkov,ktorí pricestujú do mestčkana juhu Slovenska aj vlakom. Zaujal nászvláštny pokoj a čistota na stanici. Výpravcavypravoval vlaky, operátorka hlásilaich príchody a odchody. Staničné mačiatkopospávalo na lavičke pred dopravnoukanceláriou. Kvety zdobili zábradliai priestory pred stanicou.Zaujala nás aj lávka pre chodcov ponadkoľajisko, ktorú odovzdali do prevádzkylen nedávno, v roku 2006. Stavburealizoval Mostný obvod Bratislava.Službukonajúci personál bol milý, vonkajšívýpravca i operátorka sú dlhoročnýmiželezničiarmi a ako sa nám priznali,železnicu by nevymenili za nič.Výpravca nás zreteľne upozornil, žesi máme dávať pozor pri fotení v koľajisku.Príjemnú atmosféru štúrovskej staniceumocnila čistota a zapadajúce slnko.VydraňAj tentoslimák opustilsvoju ulitu,nie preto,že by ho vyplašilvlak.Po tejto koľajitotiž jazdiavlaky naozajslimačímt e m p o m .Osobáky natrati Medzilaborce– Lupkow jazdia dvakrát za deňiba počas prázdninových mesiacov, ajto iba cez víkendy. Aj nákladné vlaky tudomáci nevideli už veľmi dávno. A takaj železničiari opustili, podobne ako slimáksvoju ulitu, bývalé výhybkárske stanovište.UFO v Kozárovciach?Úplne iné problémy mali počas našejnávštevy v Kozárovciach. Okrem toho, žei tu mali niekoľkodennú výluku z dôvodovrekonštrukcie železničnéhopriecestia, koncom júlasa neďaleko železničnéhopriecestia a Tlmačmi objavilv ovsenom láne obrazec, ktorývznikol pováľanými klasmi.Široký 68 metrov s obvodom275 metrov predstavujeobrovský kvet.Raritou je, že takýto obrazv poli sa na Slovenskuobjavil prvý raz. Dosiaľto boli iba kruhy. Nuž,a kým ufológovia konštatovali,že obraz nevznikolľudskou činnosťou, poľnohospodáriz družstva StarýTekov mohli iba konštatovať,že im vznikla škoda na úrode. Našichželezničiarov však oveľa viac zaťažovalproblém včas a kvalitne ukončiťvýluku a obnoviť prejazd motorovýmvozidlám po zrekonštruovanompriecestí.V Trnovci nad Váhom majú kvetinovýerb ŽSRPočas letných potuliek sme navštívilii železničnú stanicu Trnovec nad Váhom,ktorá sa nachádza na hlavnej trati Bratislava– Galanta - Nové Zámky. Kto sa zaujímao železnicu vie, že na tejto trati samedzi Trnovcom nad Váhom a stanicouŠaľa nachádza najdlhší železničný mostna sieti ŽSR s dĺžkou 445,790 metrov.Most vedie rovno bez oblúkov, ponaddve cesty a rieku Váh. K zaujímavostiampatrí i to, že bol postavený v roku 1874.Samotná železničná stanica patrí v súčasnostiurčite k najkrajším. Je čerstvopo rekonštrukcii, ktorá trvala na súčasnépomery neskutočne krátko, jeden rok.Stanica sa môže pochváliť aj nádhernouzeleňou.Na prvý pohľad by ste povedali, že tuje prednostom určite žena. Opak je pravdou,od roku 1998 tu „šéfuje“ Tibor Ševčík.Ako prezradil, nebyť dobrého a súdržnéhokolektívu výsledok by bol určiteiný. I keď dávno preč sú časy, keď podstanicu patrilo 80 zamestnancov. Dnesich je spolu s nesamostatnou stanicouTvrdošovce a zastávkou Jatov 23. Keďsme zisťovali, čím ešte sa táto stanica líšiod ostatných, prednosta po vyjadrení, žeje v podstate taká ako iné, však predsalen na niečo prišiel.Pôvodná železničná stanica sa nachádzalapresne oproti súčasnej, namiestach, kde je dnes parkovisko a vychýrenýmotorest s fantastickou kuchyňoua obsluhou, a tak nečudo, že sa tuchodia stravovať aj naši železničiari. Noa druhá zaujímavosť je, že zrejme ako jedináželezničná stanica na Slovensku máv malom parčíku pred výpravnou budovoukvetinový erb železníc.Dana SCHWARTZOVÁVladimír SALZERFoto: autori a STV7 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2009

NA ODBORNÚ TÉMUÚIVP radí Vzory a návodypísomných rozkazovUž niekoľko rokov sa v odbornej rubrike ÚIVP radi stretávate s príspevkamina rôzne železničiarske témy. Niektoré boli zaujímavé, iné menej, určenélen pre určitú skupinu železničiarov. Všetky však boli poučné. Viaceríčitatelia nás žiadali, aby sme sa venovali aj písomným rozkazom. V tomto čísle si tedaobjasníme, čo musí písomný rozkaz obsahovať a čoho by sa jeho autor mal vyvarovať.Vnasledujúcich číslach časopisubudeme nepravidelne,striedavo s inými témami, uverejňovaťvzory písomných rozkazovk určitým situáciám, ktorénastávajú pri zabezpečovanívlakovej dopravy. Postupne budemerozoberať konkrétne situácie,ktoré sa v prevádzke opakujú,a kde je nutné použiť písomnýrozkaz. Výpravca osobne, aleboprostredníctvom určeného zamestnancatýmto rozkazom vyrozumievavodiča (vlakový personál)o dopravných opatreniach– zmenách v podmienkach najazdu vlaku, mimoriadnostiachpri prevádzkovaní dráhy a dopravy nadráhe, ktoré nebolo možné určeným spôsobomjednoznačne návestiť príslušnýminávesťami. Rozkaz musí byť stručný, jasnýa jeho obsah nesmie ohrozovať bezpečnosťdopravy. V dopravnej prevádzkeobčas nastanú mimoriadne situácie,o ktorých sa určení zamestnanci vyrozumievajúlen písomným rozkazom.V takom prípade je možné použiť aj dostupnételefonické alebo rádiotelefonickéspojenie, ale len ak je zabezpečené archivovaniezáznamu.Písomný rozkaz musí byť vždy podpísanýtým, kto ho napísal a aj tým, kto hoprebral. Predpis Ž1 pozná 7 typov písomnýchrozkazov (pozri Ž1 čl. 655). Dokoncaje možné napísať rozkaz aj na nepredpísanomtlačive, ak je dokument vyhotovenýpodľa predpísaného vzoru. Rozkazmusí mať určený počet rovnopisova prvopis (originál) sa vlepí do príslušnéhozväzku rozkazov. Na rozkazy jemožné používať aj predtlačené nálepkys jasným a stručným textom. Počet nálepiekmusí byť uvedený na všetkých listochrozkazu. Nálepky musia byť na rozkazenalepené chronologicky – v logickejpostupnosti. Nálepka s mimoriadnosťou,ktorá je pre jazdu vlaku aktuálnejšia, nesmiebyť umiestnená za nálepkou, ktoráinformuje o mimoriadnosti napríklado dvadsať kilometrov ďalej (obr. 1).Tento časový chaos by mohol mať zanásledok nedodržanie (prehliadnutie)časti rozkazu a mohol by viesť k vznikunehodovej udalosti. Taktiež nie je dovolené,aby boli nálepky do rozkazu poskladané,nalepené zvisle, alebo presahujúceformát rozkazu (obr. 2). Veľkosťpísma musí byť dostatočná – minimálne3 mm, aby bol rozkaz čitateľný.Ako prvý uvádzame vzor rozkazu,ktorý sa týka poruchy priecestia na cesteI. kategórie s priecestným zabezpečovacímzariadením svetelnýmdruhej kategórie so závorami spolus ďalšími potrebnými informáciami(pozri obr. 3).V tejto súvislosti je nutné pripomenúťsi, že nie všetky priecestias priecestným zabezpečovacímzariadením môžu byť upravenéspomenutým spôsobom. Priecestiemusí vyhovovať rozhľadovýmpomerom pri umiestňovaníprenosných výstražných kolíkova táto možnosť musí byť tiež uvedenáv konkrétnych Tabuľkách traťovýchpomerov (Tab. 1, stĺpec 7 – Poznámka„STOP“) (obr. 4). V prípadepotreby možno s touto skutočnosťou rátaťpri tvorbe a spracovaní ROV. Toto riešenieje z pohľadu dopravy ekonomickejšie,ako vlaky vyrozumievať rozkazom„Op“ alebo zabezpečiť stráženie priecestiaodborne spôsobilým zamestnancom.Vaše podnety na situácie, ktoré niesú celkom jasné, môžete zasielať aj anonymnena mailové adresy ÚIVP, prípadnecez návštevnú knihu na webovejstránke www.uivp.eu.Bc. Pavol SUCHOŇŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/20098

Cestujúci sa musia spoliehaťna zastarané informačné systémyV súčasnom období infoveku majú aj cestujúci vovestibuloch železničných staníc nárok na plnohodnotnéa aktuálne informácie o príchodoch a odchodoch vlakovýchsúprav. Najmä vo väčších staniciach sa tieto údajezobrazujú na tabuliach vizuálnych informačných systémov.Žiaľ, tie najväčšie prestupné uzly sú ešte stále odkázanéna zastarané zariadenia, ľudovo nazývané Pragotrony.zaujalo násV jedno piatkové ráno cestujúci na košickejstanici neveriacky hľadeli na „vyčistenú“ informačnútabuľu Pragotronu. „Utajené“ odchodyvlakových súprav mala na svedomí poruchazdroja riadiaceho počítača. Nuž pri 15rokoch nepretržitej prevádzky už mal nárokna slabú chvíľku.Nielen pravidelní cestujúci, vezúci sadennodenne do práce, ale v letnomobdobí aj stovky dovolenkárov chcú vedieť,či ich vlak nemešká, a na ktoré nástupištealebo koľaj súprava príde. V šiestichvýznamných staniciach však eštestále upriamujú svoje pohľady na údajezobrazované na tabuliach starých vizuálnychinformačných zariadení – Pragotronov.Tie boli vyvinuté pred vyše tridsiatimirokmi na princípe samostatnýchzobrazovacích jednotiek s otočnýmilistami. Požadovaný nápis sa zobrazujena dvoch listoch. Tie sú pretáčanékódovými motorčekmi, ktoré ovládajúimpulzy z citlivých relé riadiacejjednotky, alebo sú riadené počítačom.Za desiatky rokov nepretržitej činnostisú však už mnohé, najmä mechanickékomponenty opotrebované. Žilina,Košice, Zvolen, Nové Zámky, Trenčín čiŠtúrovo, to sú stanice, v ktorých údržbáriz OZT zázračne, bez typizovanýchnáhradných dielov, udržiavajú tieto morálnezastarané zariadenia v činnosti.– Najhorší stav je v Žiline. Tam je systém,ktorý má listy vyrobené z plastu.Tie už sú vplyvom tepla zdeformované,takže často sa zasekávajú v medzipolohe.Záchytné jazýčky na listoch zo styroflexusa lámu, a to spôsobuje ich vypadávaniez jednotiek. Pri hliníkovýchlistoch dochádza k ich zlepeniu, takžesa naraz preklopia dva listy a jednotkazobrazí zlú informáciu. K tomu sa pridávajúporuchy relé, zlomené kontaktytlačidiel, nefunkčné motorčeky. Samostatnoukapitolou sú zmeny v grafikone,keď sa musia prestriekavať nápisyna listoch určené pre smery a cielecesty. V tom prípade treba vybrať a rozobraťcelú listovú jednotku a príslušnátabuľa, alebo skupina tabúľ je mimoprevádzky aj niekoľko dní, – vypichujenajzávažnejšie problémy s údržbou PragotronovIng. Anton Danišek, prednostaSekcie OZT, RR ÚŽI Žilina. Dnes sa užv rámci modernizácie železničných tratía rekonštrukcií staníc projektujú a budujúnové hlasové a vizuálne systémy adekvátne21. storočiu. – Tie pracujú na bázeTáto tabuľa informačného systému na zvolenskomnástupišti nezobrazí korektné informácieo pristavenej vlakovej súprave. Listovéjednotky už slúžia ako zdroj náhradnýchdielov.svietiacich diód s vysokou svietivosťou,spoľahlivosťou a životnosťou. Riadiacipočítač s naprogramovaným grafikonomvlakovej dopravy ovláda automatickévyhlasovanie informácii dostaničného rozhlasu a súčasne ich zobrazujena informačných tabuliach. Nadiaľkovo obsluhovanej trati je počítačprepojený so zabezpečovacím zariadením,ktorý udáva aktuálnu polohu vlakuna trati, a od ktorého je závislé automatickévyhlasovanie v neobsadenýchdopravniach, – opisuje výhody novýchsystémov Ing. Vladimír Milošovič, vedúcireferent OZT z GR ŽSR, O 430. Projektyna výmenu Pragotronov v Žiline, Košiciach,Zvolene a Nových Zámkov sú užspracované. V Nových Zámkoch sa informačnýsystém vymení v rámci pripravovanejrekonštrukcie nástupíšť. Ostatnézariadenia by sa mali vymeniť v stavbeinvestorského odboru podľa finančnýchmožností investičného plánu ŽSR.(balky), foto: autorKošický Pragotron je schopný presmerovať aj poobedňajší vlak kategórieIC do Viedne. Listy preklopené navyše svojvoľne zmenili jeho cieľovústanicu na poľský Sanok.V žilinskej stanici je pristavený osobák do Čadce, cez polovičné KysuckéNové Mesto. Zmiznutie spodnej časti nápisu má na svedomí zdeformovanýplastový list. Odchod súpravy si cestujúci môže len domyslieť– v časovom intervale od 14.10 do 14.19.9 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2009

SPRAVODAJSTVOMARSHAL triedivagóny bez porúchO výstavbe a oživení jedinečného elektronickéhospádoviskového zariadenia MODEST – MARSHAL v Čiernejnad Tisou sme sa už niekoľkokrát zmieňovali. Po rokujeho funkčnej činnosti zamestnanci odvetvia OZT spoločnes dodávateľskou firmou První Signální, a. s., vyhodnotilioverovaciu prevádzku tohto moderného zariadenia.Modulárneelektronickéstavadlo MODEST– MARSHAL, jediné v celejsieti ŽSR, je určené na riadeniespádoviska normálnehorozchodu v Čiernej nad Tisou.Jeho vonkajšiu časť tvoriarýchlobežné trojfázovéelektromotorické prestavníkyvýhybiek, návestidlá, koľajovéobvody, koľajové brzdy,ale aj senzory rýchlostia hmotnosti. Informáciez týchto periférnych zariadenívyhodnocuje vnútornáčasť zariadenia v stavadlovejústredni a zároveň ichzobrazuje na monitoroch obsluhy.Signalisti tak majú dokonalýprehľad o celkovomdianí v koľajisku spádoviska.Koľajové brzdy sú štandardneriadené automaticky– regulátorom rýchlosti. Tenprijíma informácie o pohybujúcom saodvese z meračov rýchlosti a hmotnosti.Podľa získaných údajov, požadovanejrýchlosti z koľajovej brzdy, ale tiež podľainformácie o zaplnení cieľových koľajínastavuje príslušný prítlak koľajovýchbŕzd. – Ich kryty už stihla poškodiť nezavesenáskrutkovka, ale aj uvoľnenýpluh na hnacom dráhovom vozidle.Kým zamestnanci odvetvia OZT spoločne s dodávateľskou firmoukontrolujú hydraulické časti koľajových bŕzd, signalistitriedia odvesy do ďalších skupín relačných koľají.Signalisti si rýchlo zvykli na komfortné ovládanie modernéhozariadenia pomocou dotykových monitorov, klávesnicea guľového ovládača. Kým Juraj Vaško obsluhuje spádoviskovézabezpečovacie zariadenie, Irena Kukóová ovládakoľajové brzdy. Zároveň sleduje monitor, ktorý ju informujeo vlakových súpravách a taktiež jej umožňuje vytvoriť triedenkupre vybraný vlak, sledovať a upravovať proces rozdeľovaniaodvesov na relačné koľaje. Núdzový pult s mechanickýmiradičmi umožňuje signalistom riadenie prevádzkyspádoviska aj v prípade výpadku elektroniky.Ináč sa počas roka overovacej prevádzkyvyskytli len bežné poruchy prvkov,ktoré sa vyskytujú pri hociktorom zariadení.Studené spoje, nedostatočnéspojenie konektorov, chybné elektrotechnicképrvky boli opravené, respektívenahradené dodávateľom aj zamestnancamiúdržby OZT. Diagnostika totižzaznamenáva všetky činnosti zariadenia,takže v prípadeakejkoľvek nehodovejudalosti, mimoriadnostialebo aj poruchy viemeihneď zistiť, či je príčinouchyba zariadenia,alebo nesprávna obsluha,– vysvetlil Ing. Ján Vojs,procesný líder Sekcie OZTKošice. Bezchybná funkčnosťzariadenia a kladnévyhodnotenie overovacejprevádzky sú totiž najdôležitejšímpredpokladomna zavedenie overovanýchčastí do trvalej prevádzkyŽSR.(balky)Foto: autorVšimli sme siNeželanávýzdoba kazíestetický dojemPrešovská stanica sa môžepochváliť jednými z najkrajšícha najelegantnejších nástupíšť.Nečudo, veď ešte relatívne voňajúnovotou a svojou prítomnosťoujednoznačne skvalitnili cestovanieverejnosti z metropoly Šariša.Punc krásy však kazia niekdeaž metrové útržky z čiernej plastovejpásky, visiace z konštrukciestriech nástupíšť. Určite mala pôvodnenejaký význam, no dnes jejzvyšky hompáľajúce sa vo vetre ibapriťahujú pohľady ľudí vyčkávajúcichna perónoch. A možno sa niektorípozastavia aj nad tým, či sana stanici nenájde jeden iniciatívnyželezničiar s rebríkom, ktorý bytúto neželanú výzdobu za pár minútodstránil.Veď estetický dojem zo staničnýchpriestorov sa dá vylepšiť častopomerne jednoducho a bez finančnýchprostriedkov.(balky)ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/200910

SPRAVODAJSTVOVymenené priecestie v KozárovciachZáver minulého mesiaca mali v železničnej staniciKozárovce veľmi rušný. Dôvodom bola komplexnárekonštrukcia železničného priecestia, spojenás výmenou koľajového roštu a odstraňovaním anomáliína bezstykovej koľaji.– Rekonštrukcia sa chystala približnetri roky. Po zaradení do plánukomplexných rekonštrukcií a hlavnýchopráv OR Košice, sme s nimi začaliaž toto leto 20. júla, – priblížil námsituáciu Ladislav Németh, koordinátorSMS Levice Atrakčného obvodu Zvolen.– Verím, že motoristi kvalitu priecestiaocenia. Keďže ide o jeho kompletnúvýmenu za nový typu CEPAK, muselisme po výmene koľajového roštua opravy výšky a smeru koľají vybudovaťbetónové základy pre betónovéprefabrikáty. Zároveň bolo potrebnévymeniť podvaly, jazyky a opornicevo výhybkách, – povedal Ladislav Németh.Rekonštrukciou boli dotknuté ajprvky zabezpečovacej techniky výhybky10 – 15. Práce na týchto zariadeniachzabezpečilo SMÚ OZT ZT Zvolen.Anton Andrášek, vedúci strediska:– Pri prácach na výhybkách bolopotrebné demontovať elektromotoricképriestavníky, ktoré sa po skončenívýlukových prác museli uviesť do prevádzkovéhostavu.Plán komplexnej rekonštrukcie sapodarilo stopercentne dodržať a v súčasnostiuž vodiči osobných a nákladnýchmotorových vozidiel nemusia pri cestedo Kozároviec používať obchádzky.Vladimír SALZER, foto: autorMontáž novej priecestnej konštrukcie Cepakzabezpečila firma BRS, zamestnancov ktorejsme zachytili pri ukladaní betónových prefabrikátovna betónový základ nového priecestia.Na rekonštrukčných prácach priecestia v Kozárovciachsa podieľali aj zamestnanci SMÚZT Zvolen, ktorých vidíme pri regulovaní prestavníkana výhybke.Železničné priecestie v objekte stanice Kozárovce prešlo koncom júla komplexnou rekonštrukciou.Jej súčasťou bola aj výmena podvalov, jazykov a oporníc vo výhybkách. Reguláciu hákovéhozáveru po výmene jazyka a opornice zabezpečovali zamestnanci SMÚ TO Levice.Renovácia koľajníc po novomZamestnanec firmy MÁV THERMIT KFT prinaváraní antikorového návarku.zaujímavou novinkou v rámciSo ŽSR sme sa stretli na úseku trateČata – Pastovce. O čo vlastne išlo? Následkomredukcie jázd vlakov nastávaproblém so zníženou spoľahlivosťoučinnosti koľajových obvodov vplyvomkorózie hláv koľajníc. Preto O 430GR ŽSR pripravil zámer zriadenia skúšobnéhoúseku renovácie koľajníc navarenímantikorového pásika na zvýšeniešuntovej citlivosti koľajnicovýchobvodov na PZS (priecestnom zariadenísvetelnom) km 0,830 a 1,275 v obvodeželezničnej stanice Čata. Práce zabezpečilapoddodávateľskou firmouMÁV THERMIT KFT firma Železničnéstavby, a. s., Košice. V prípade, že sa tentospôsob osvedčí, renovácia bude pokračovaťaj na ďalších tratiach.Anton ANDRÁŠEK, foto: autorTakto vyzerá detail antikorového návarku.11 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2009

EURÓPSKE ŽELEZNICEOdbor stratégie a vonkajšíchvzťahov informujeFrancúzska spoločnosť CorysTess dodá pre Francúzskeželeznice (SNCF) 5 vodičskýchsimulátorov pre elektrickéviacvozové jednotkyBombardier 3.06 používanév parížskej prímestskej doprave,ktoré budú uvedené doprevádzky od konca roka. Corys dodá jeden plne pohyblivýa štyri stolové simulátory pre oboznámenie sa viac ako 500vodičov s vlakom.Firma Atkins získala kontraktza 40 mil. libier nasignalizačné práce pre severolondýnskulinku, ktorá prechádzarozsiahlou modernizáciou.Kapacita bude zvýšenána tejto trase, ktorú budú využívaťaj návštevníci olympijskýchhier 2012.Belgická traťová spoločnosťInfrabel začína so školenímpersonálu na nových simulátorochpre prevádzkua zabezpečovacie zariadeniaod nemeckej firmy FunkwerkIT. Do konca roku 2012 budecelá sieť Infrabelu riadená z 31kontrolných centier využívajúc EBP systém od Siemensu.Mazovské železnice (KM)vyhlásili tender na 20elektrických vlakových jednotiek(emu). Víťaz tendra budezodpovedný za údržbu a školeniepracovníkov počas štyrochrokov. Dodanie je plánovanév roku 2011.Trenitalia poverila nemeckúspoločnosť IVU TrafficTechnologies uvedením softvéruna riadenie zamestnancovIVU.rail.crew v rámci celejsvojej siete. Softvér pomôžeplánovať rozpisy služieb,zoznamy zamestnancov a rozmiestneniepersonálu. 20 000 zamestnancov bude riadenýchtýmto softvérom, ktorý bude spustený do roku 2011.***Treno, talianska dcérska spoločnosť Compagnie des Wagon-Lits,získala národný kontrakt od Trenitalie na riadeniestravovacích služieb vo všetkých národných a medzinárodnýchvlakoch.3-ročný kontrakt vstúpil do platnosti 1. júla s možnosťoupredĺženia o ďalšie 2 roky.Rakúska vláda spolu so spolkovýmikrajinami a rakúskymispolkovými železnicamiOBB vynaložia 25 mil.eur na zvýšenie bezpečnostiželezničných priecestí. Lepšiezávory, výstražná svetelnásignalizácia a cestné dopravnéznačenie sú inštalované na najnebezpečnejšie priecestia.Rumunskémuosobnémuželezničnému dopravcoviCFR Calatori klesli príjmyo 10 % na 175 mil. leu(51,7 mil. USD) za prvé tri mesiacetohto roku.Švajčiarska železničná spoločnosťBLS zaznamenala 10 % nárast cestujúcichv osobnej doprave, ale tiež nárastcestovania so zľavnenými lístkami, čoznamená, že celkové príjmy ostali rovnaké.Tie tvorili 526,5 mil. eur.Konzorcium vedené talianskouspoločnosťou AnsaldoSTS získalo 4-ročný kontrakts možnosťou predĺženiao ďalšie 2 roky za 33 mil.eur od spoločnosti Adif, správcuželezničnej infraštruktúry,na údržbu signalizačného zariadeniana 460 km vysokorýchlostnej trati Madrid-Barcelona-francúzskahranica.***Španielske spoločnosti Comsa a Emte sa spájajú a vytvoria8. najväčšiu španielsku infraštruktúrnu skupinu s obratomviac ako 2,2 mld. eur.Ruský nákladný železničnýprepravca Freight Onea Fínske železnice (VR) podpísalidohodu o spoluprácina zvýšenie cezhraničnej prepravy tovaru medzi Ruskoma Fínskom a plánujú spoločné podnikanie v oblasti predajaa marketingu v nákladnej železničnej preprave.Talianske železnice (FS)a Slovinské železnice (SZ)plánujú prevádzkovať prímestskúdopravu v hodnote 100mil. eur medzi mestami Gorizia, Trieste a Koper.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/200912

SPRAVODAJSTVOLeto v železničnej prevádzkeMeteorológovia varujú pred globálnym otepľovanímRôzne správy o vplyve horúčav na železničnú prevádzkuz mnohých európskych železničných spoločností násnaviedlo spýtať sa našich zamestnancov, zodpovednýchza dopravu, ako je to počas letných mesiacov u nás,či ovplyvnili napríklad júlové horúčavy aj železničnúprevádzku na Slovensku.Zvyjadrení odboru dopravy i oblastnýchriaditeľstiev vyplynulo, že typicképroblémy, ako mali v Maďarsku čiv Chorvátsku, kde sa vplyvom horúčavdeformovali koľajnice sme doteraz nemali.V Malackách narobila šarapatu veternásmršť a na východe , ale i v Žiline, spôsobilnepríjemnosti so záplavami i podmývanímtratí dážď a silný vietor.Z pohľadu prevádzky a tým aj riadeniadopravy je viac-menej jedno, či ideo letné mesiace, alebo o iné ročné obdobie.Vždy je úlohou oddelení riadenia dopravyzabezpečiť prevádzku čo najkvalitnejšie.Rozdiel je v tom, že v letnýchmesiacoch cestujúcich pribúda, každénarušenie plynulosti dopravy je vnímanéz ich strany inak. Často čakanie navlaky v horúčavách, v prehriatych, väčšinouneklimatizovaných priestoroch zvyšujenervozitu a nespokojnosť.Železnice mrzí každé meškanie vlakov,nech je príčina akákoľvek. Najhoršiesú tie, ktoré sa nedajú odstrániť okamžite.V súčasnosti je najväčšie meškanievlakov na trati Žilina - Čadca. Žiaľ, modernizáciatohto traťového úseku prinášasvoju daň v podobe narušovania grafikonuvlakovej dopravy. Situácia je o tohoršia, že podobná modernizácia prebiehaaj na nadväzujúcom traťovom úsekuČD, a to v celom úseku od Čadce po ČeskýTěšín. Meškanie vlakov osobnej dopravyz dôvodu výlukových prác (zníženápriepustnosť pre obmedzenie rýchlostivlakov cez mostné provizóriá, popripracovných miestach) na tomto ramene,si vyžiadala prijať zo strany odboru dopravyv spolupráci so ZSSK ďalšie opatreniav osobnej doprave.Od 27. júla je časť osobných vlakovodrieknutá bez náhrady, časť nahradenáautobusovou dopravou, resp. 3 rýchlikyidú podľa vypracovaného výlukovéhoporiadku ako osobné vlaky. K uvedenýmopatreniam boli upravené aj čakacie časyv Žiline a Čadci.Plynulosť dopravy v lete doteraz narúšaliokrem porúch železničných zariadení,hnacích vozidiel, vozňov v značnejmiere aj požiare trávnatých porastovpopri železničných tratiach, požiare rušňov,vozňov, nehodové udalosti, nevoľnosti,zranenia, ale i úmrtia cestujúcich.Samostatnou kapitolou zostáva narastajúcipočet spadnutých stromov natrate s následným prerušením prevádzky.Ohrozená bezpečnosť dopravy ajs možnými dôsledkami by mala byť výzvoupre orgány štátnej správy, ale ajŽSR, pre intenzívnejšiu činnosť v rámciprevencie na odstraňovanie porastua stromov v ochrannom pásme dráhy.Varovania meteorológov o globálnomotepľovaní sú výstrahou, že veternésmršte a rôzne živelné pohromy sa môžustať bežnou súčasťou nášho života.S pohľadu letných mesiacov veľmipozitívne hodnotia zamestnanci odborudopravy GR ŽSR predovšetkým skutočnosť,že dosiaľ sa v sieti ŽSR nevyskytliteplotné prechodné obmedzenia traťovýchrýchlostí a evidentne po prijatíopatrení smerom k zberným surovinámsa znížil aj počet krádeží rôznych častíželezničných zariadení, ktoré vo veľkejmiere vedeli skomplikovať situáciu v prevádzke.Ak by sa k týmto pozitívnym faktorompridružili aj narastajúce výkony,nielen odbor dopravy, ale aj všetci železničiariby boli spokojní.Bc. Miroslav KOCNÁR,Odbor dopravy GR ŽSRANKETAAko zvládate vysoké letné teploty v práci?MonikaHORVÁ-THOVÁ,výpravkyňa,ŽSTTrnovecnadVáhom:- Patrím k ľuďom, ktorímajú teplo veľmi radi. To znamená,že ani súčasné horúčavymi absolútne neprekážajú.V mojej profesii je tiežmožnosť ukryť sa pred priamymslnečným žiarením. Čosa týka pitného režimu, je tohoršie. I keď sa ho v podstatesnažím dodržiavať, stále pijemveľmi málo tekutín.ZoltánPOLGÁR,traťovýrobotníkTO Šaľa:- Akot r a ť o v á kp r a c u j e mna železnici už 23 rok. Za tenčas som si na výkyvy počasiazvykol. Pri mojej práci smezažili nielen extrémne horúčavy,ale i poriadnu zimu. Vyberaťsi, či špekulovať, že terazje horúco, nemôžem robiť,sa nedá. Keď máme prácu,robíme za akéhokoľvekpočasia. Pitný režim sa snažímdodržiavať, zamestnávateľnám dáva lístky, za ktorési sami zakupujeme nealkoholickénápoje.RomanHRUŠKA,výpravcaŽelezničnástanicaNová Baňa- výhybňaTekovskáBreznica:- Nepatrím k ľuďom, ktoríby sa vyhovárali, že pri vysokýchteplotách nemôžu pracovať.Jednoducho, musímesa tomu prispôsobiť. Osobnemi horúčavy neprekážajú,nemám ani zdravotné problémy.Pitný režim dôsledne dodržiavame,náš prednosta JozefBúri sa o nás dobre stará,na pracovisko nám zabezpečildokonca na výber perlivéa neperlivé minerálky.JozefŠIMONČIČ,návestnýmajsterSMÚ ZTZvolen,pracoviskoLevice:- Kto by nepociťoval horúčavy?No ale, dá sa zvyknúťna všetko. Moja profesia vyžadujebyť predovšetkým v teréneza akéhokoľvek počasia.Pred horúčavami sa dá aspoňna chvíľku ukryť a potom pokračovaťv práci. Pitný režimmáme zabezpečený formoulístkov, za ktoré si kupujememinerálne vody.(al)Foto: Vladimír SALZER13 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2009

cestujte s namiZubačkou za KristomBrazílske Rio de Janeiro je množstvom pahorkova rozsiahlym zálivom považované za najkrajšie mestosveta. Milióny ľudí pritiahne socha Krista či Cukrováhomoľa, veľkosťou očarí nádherná pláž Copacabana, aleaj štadión Maracana. Náhoda chcela, aby si tieto atrakciehlavného mesta samby v júni prezreli aj Ing. PeterZgebura zo Železničných telekomunikácií a Jozef Horváthzo Sekcie OZT Košice.Od stanice metra vedie mimoúrovňový ohradenýchodník až ku vchodu štadióna Maracana.Fanúšikovia sa tak vyhnú kontaktu s verejnosťoua obchodmi. Pamätná tabuľa uvádza,že po rekonštrukcii sa znížila kapacitahľadiska z 200-tisíc na súčasných 87-tisícmiest. Sprievodcovia zavedú návštevníkov dovšetkých častí štadióna. Vidno, že Brazílčaniadávajú do futbal všetko. Nielen obdiv, aleaj finančné a materiálne zázemie.Neodmysliteľnou dominantou Ria je aj Cukrováhomoľa. Žulový kopec nesmie chýbať nažiadnom zábere. Z vrcholu, na ktorý vás dovezielanovka, sa otvára úžasná panorámazátoky, mora, ale aj domčekov na svahochpahorkov.Obaja páni sa pred cestou poznali lenpo profesijnej stránke. – Pri jednomnašom stretnutí Peťo spomenul, že hľadáspolucestujúceho do Talianska. Podpicholsom ho, že to je už príliš tuctové,že by to chcelo čosi exotické. O týždeňdošiel s ponukou prehliadky Ria. Nemoholsom odmietnuť,– usmieva sa Jozef Horváthnad výberom lokality.Poznávací výlet ich spriatelil a leteckysa cez Mníchov a Madrid dostalido Ria. Rýchlo sa dostali do hotela,veď hneď na druhý deň čakalaatrakcia najzvučnejšieho mena – sochaKrista. – K majestátnemu dieluna vrch Corcovado premáva zubačka,podobná tej tatranskej.Na vyhliadkovej terasesa tlačilo množstvoľudí z celého sveta. Lakťamisme bojovali o kúsokmiesta, aby sme sazvečnili so sochou. Alescenéria Ria je nádherná.Nemali sme pocit,že tam žije 6 miliónovľudí. Mesto to veľmičlenité, rozdelenéIng. Peter Zgebura pod sochouKrista. Majestátne dielo je postavenéna 700 metrov vysokom vrchuCorcovado a je naozaj viditeľnéz každého miesta Ria.Copacabana nie je iba preslávená rozsiahlapláž s kremičitým bielym pieskom, ale ajpevnosť vybudovaná v roku 1914. Betónovýbunker skrýval delo s dostrelom 22 kilometrov,ktoré chránilo bývalé hlavné mesto Brazíliepred vstupom nepriateľov do Guanabarskejzátoky.žulovými kopcami s pôvodnými pralesmi,– opisuje zážitok z výšin Peter Zgebura.Cestovateľov očaril ajpohľad z Cukrovej homolena zátoku a malé domčekykrčiace sa na zelených svahoch.Teploty v rozmedzí 21 až 27 °C,krátke rukávy domorodcov a slniacesa čokoládové Brazílčanky na preslávenejCopacabane vôbec nenasvedčovalitomu, že tam práve vládnezima. Centrum mesta zasa pripomínalNew York. Plno bánk a firiem,na chodníkoch sa tlačili ľudia.Sila peňazí je však natoľkoveľká, že historickédomy zatieňujú vysokémrakodrapy. Slováci sivšimli aj pohodu miestnychobyvateľov a ichnezávislosť od času.Napriek obrovskej rozlohemesta neexistovalcestovný poriadokmestskej dopravy. Na autobus ste jednoduchozakývali a šofér sa v hustej premávkeprekľučkoval až na zastávku. Niekedybola označená len číslom linky a smerom,inokedy ste ju spoznali len podľa hlúčikaosôb so zdvihnutými rukami. – Z ľudíbolo cítiť ochotu pomáhať. Keď námniekto na ulici nevedel poradiť, neodbilnás. Oslovil inú osobu, ktorá si nás prebralaa tak to šlo, až kým sme získali potrebnúinformáciu. V autobuse sa zasado riešenia nášho problému ihneď zapojilivšetci cestujúci. Široký úsmev vodičaa jeho kývnutie hlavou bol zasa znak,že sme už v cieli cesty a máme vystupovať.A vztýčeným palcom ešte naznačil,že nám všetko vysvetlil, – opisuje búraniekomunikačných bariér Jozef Horváth.Našich kolegov prekvapil aj počin domorodca.Považoval za povinnosť doviesť cudzincovna príslušné miesto, hoci tým prišielo 20 minút svojho času. Brazílčaniasíce navonok vyzerajú zamračene, ale priprvom oslovení sa im rozjasní tvár spontánnymúsmevom.(balky)Foto: Ing. Peter ZGEBURA, Jozef HORVÁTHNa opačnom konci zátoky, v meste Niteróistojí UFO. Je to múzeum súčasného umenia,ktoré naprojektoval významný brazílsky architektOscar Niemeyer. Pri prehliadke umeleckýchdiel človek žasne, že za umenie sapovažuje aj zavesené ľanové vrecko s pečivom.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/200914

CESTUJTE S NAMIŽelezničné stanicev Iráne sú prísne stráženéDovolenkovať sa dá všelijako, napríkladaj spoznávaním kultúr ďalekých krajín. Irán medzibežne vyhľadávané lokality nepatrí. Vedomostinašinca o tejto republike sú väčšinou chabé,nevylepšujú ich ani prevažne negatívne správyz našich médií. Ani tie však neodradili trojicuslovenských železničiarov, ktorí v priebehu dvochtýždňov navštívili 7 miest v Iráne. Blízkovýchodnákrajina totiž skrýva aj nádherné poklady...Perlou Iránu je mesto Esfahan s očarujúcimi mešitami, záhradami a s jedným z najväčších námestína svete.V meste Kašan sú sprístupnené domy bohatých remeselníkov,obchodníkov a výrobcov kobercov. Bývalav ňom rodina so služobníctvom, teraz je v dome zriadenémúzeum.úpätia posvätnej hory Ararat voOd východnom Turecku odchádza12-miestny mikrobus smerujúci do centraniekdajšej slávnej Perzie. Je preplnený.Medzi dvadsiatimi cestujúcimi sa tlačiaaj traja cudzinci. Edmund Škreňo zo Železničnejenergetiky Bratislava, RadoslavBednarčik z TÚI Prešov a Trebišovčan PavolMusiejovszký zo ZSSK CARGO smerujúk hraniciam, aby sa podvečer dostali taxíkomdo iránskeho Tabrízu. Vyhladnutípo dvojdňovej ceste sa zastavili v reštaurácii.Tie sú pre Iráncov drahé, aj keď porciaza 3,5 € bola veľká. – Majú dosť obmedzenývýber, celé dva týždne sme s menšímivariáciami jedli „chelo kebab“. Toje kuracie jedlo marinované a pečenéna ražni, podávané s ryžou, pečenýmiparadajkami a cibuľou. A k tomu arabskýchlieb, ten jedia so všetkým, – opisujeRado miestnu gastronómiu. Do mestaZandžán, známeho výrobou nožov, saviezli autobusom. Cesta im plynula rýchlo,pretože pustá krajina je preťatá 6-prúdovýmidiaľnicami. Iránski vodiči nepoužívajúsmerovky ani spätné zrkadlá, klaksónomdávajú signál na odbočenie. Alehaváriu tam naši cestovatelia nevideli. –Ľudia boli milí, prívetiví, na ulici bežaliza nami, len aby sa pozdravili, podaliruku. Nemali sme pocit, že by nás chceliošmeknúť. Vysvetľovali, že im to zakazujeislam, takže sme sa cítili bezpečne.Najmä mladí študenti, čo vedeli trochapo anglicky, boli veľmi radi, pretoženiektorí sa prvýkrát rozprávali s cudzincom,– približuje Edo mentalitu Iráncov,ktorú pocítili aj v čajovniach. – Prihováralisa nám, opisovali najmähistóriu miest. Odhadovali,že sme z Ruska, alebo inéhovýchodoeurópskeho štátu. Boliz nás takí unesení, že ako hostiasme mali všetko zadarmo, –spomína Rado na čajovne s vodnýmifajkami. Alkohol je tamprísne zakázaný, za pašovanie súfyzické tresty. Aj naši železničiarimuseli dodržiavať určité pravidlá.Pri fotení žien je lepšie vypýtaťsi súhlas.V religióznych mestách ženyzahalené šatkami uhýbali pohľadmi,no v turistickým centráchzasa vyslovene po nich pozerali,zdravili ich. Pri ceste cezK originálnej atmosfére čajovní prispievala ajšpecifická zandžánska hudba. Hudobníkomvôbec neprekážalo, ak si ich nástroje na chvíľupožičala aj trojica železničiarov – EdmundŠkreňo, Pavol Musiejovszký, Radoslav Bednarčik(zľava). Žiaľ, ušiam ich tóny nelahodili.Obrusy sa môžu vyrábať aj pomocou pečiatoks rôznymi vzormi, ktoré sa namáčajú doprírodných farieb a pritláčajú na bielu látku.Starí majstri sú hrdí na svoju robotu, ťažko sas nimi zjednáva, v cene nepoľavia. Našim kolegomsa to podarilo.Teherán do Kašanu, mesta s domami bohatýchremeselníkov, si všimli, že mestskýautobus je v strede predelený. V prednejčasti sedeli muži, v zadnej ženy. Jeneprípustné, aby ste sedeli vedľa cudzejženy. Do najkrajšieho mesta v Iráne– Esfahanu, s očarujúcimi mešitamia záhradami, cestovali nočným vlakom.Kúpili si lôžka I. triedy, lenže ich miestaim obsadili domáci, aj napriek tomu, žeboli na meno. Sprievodca to vyriešil svojsky,ponúkol im svoje kupé, kde mali nakoniecväčšie pohodlie. Šesťhodinová trasav lôžkovom vozni ich vyšla na 2,5 €. Zaujímavosťouna iranských železniciach jeaj to, že železničné stanice sú prísne stráženéa cestujúci pri vstupe do staničnéhoobjektu prejde kontrolou cez rampy.Po výlete do Perzepolisu, sídla perzskýchkráľov, sa dostali do Širázu, mesta záhrada básnikov. Odtiaľ zasa leteli miestnou aerolinkouna ostrov Kiš v Perzkom zálive,blízko Dubaja. Samozrejme, letušky boliv čiernom a tváre si zakrývali šatkami. Popobyte pri mori sa letecky sa cez Teherána Istanbul vrátili na Slovensko. – Iráncisú citliví, keď ich nazvú Arabmi. Oni súPeržania, nasledovníci ríše, kde vzdelanosťa slušné spôsoby boli samozrejmosťouuž pred 2500 rokmi. Kým my mámeveľké medzery o ich živote, oni sa napriekobmedzeným možnostiam cestovaniavypytujú cudzincov na ich životnýštýl, – uzavrel Edo rozprávanie o zážitkochv Iráne.(balky)Foto: Edmund Škreňo, Radoslav Bednarčik15 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2009

CESTUJTE S NAMI/z redakčnej poštyCestujeme všade tam,kam vedú koľajnice...Keďže ma v Ž semafore zaujala rubrika Cestujte s nami,chcem sa aj ja, ako „štrekársky“ cestovateľ podeliť sosvojimi zážitkami z precestovaných lokalít. Za svojhopôsobenia na železnici od roku 1970 som sa zúčastňovali organizoval zájazdy s lôžkovými vozňami, ktoré patriliželezničiarom. Veľmi účinne mi pomáhal dlhoročný priateľTomáš Gremeň, ktorý zvyčajne s nami na tieto zájazdy ajcestoval a bol zároveň vedúcim príslušného vozňa. Dnesmôžem povedať, že tieto cestovateľské aktivity boli veľmivydarené a pri potulkách v rámci Európy i krajín bývaléhoSovietskeho zväzu som získal veľa priateľov z celéhoSlovenska. Boli to cestovatelia – železničiari, ktorí sa razpridali a neskôr sme už spolu plánovali cesty.V Istanbule...Ešte aj teraz sa mi vrývajú do pamätiúsmevné zážitky z huncútstiev, ktorésom pri niektorých zájazdoch popáchal.A keď sa stretneme a reč sa zvrtnei na ne, pospomíname napríkladna to, ako som v Istanbule na trhochvšetkých upozorňoval na zlodejov. Prijednom stánku stála skupinka našincov,ku ktorým som sa potajomky priblížil,zozadu pristúpil blízko k jednému,strčil mu do vrecka nohavíc a ...Nastal súboj s rukou zlodeja vo vreckua zadržaním pomyselného zlodejaa súboj tela za chrbtom s ešte neviditeľnýma nezistením zlodejom. Až pochvíli „zlodej“ povolil a keď to vystrašenýkolega zbadal, komu patrí ruka užs uľahčením povedal: – Tibor, ty si takýJednou zo zastávok turistov, železničiarov, bolo najsevernejšiemiesto Nórska, kam vedie železnica – Narvik.somár, však som mohol infarkt dostaťod preľaknutia...Môžete si predstaviť, že vozeň natejto trase – Bratislava – Budapešť– Istanbul– Atény a späť bol tak vyťažený,najmä na ceste domov, že sme sabáli, či vôbec prejdeme cez hranice bezproblémov. A to množstvo kožušín, zlataa podobne... tŕpli sme, aby sme to nemuselioželieť po zásahu colníkov. Ale,našťastie, vždy sme dobre skončili.ŠkandináviaZačal som „pikoškou“, ale za veľmivydarený zájazd považujem tzv.škandinávsky okruh, ktorý zanechalvo mne presvedčenie, že nám, našincom,ešte veľa chýba vo vzťahu k prírode.Zážitkom na tomto zájazde bolinaloďovacie manévredo trajektu v Sasnitze,následne pokračovaniev trasedo Stockholmu, odkiaľsme sa v nocilodnou spoločnosťoupreviezli do Helsínk.Nástup na loďa jej útroby zanechaliobrovské dojmynajmä u tých,ktorí sme prvýkrátcestovali loďou takéhokalibru. Každýsme ju prirovnávalik slávnemu Titanicu.Vybaveniekasínami, obchodmi,stravovacímizariadeniami, herňami,zábavnýmiStockholm, ranná káva, ako inač vo vlaku...atrakciami rôzneho typu či diskotékami,jednoducho všetko ako na ulici veľkomestasa nachádzalo na niekoľkýchposchodiach úžasného plavidlá.Pri návšteve škandinávskych miestnás inšpirovalo množstvo krásnychmomentov, ale každý skonštatoval,že sú to veľkomestá na mape Európya právom sa považujú za najčistejšie.Všade vládol poriadok, čistota... dokoncapri vstupe na olympijský štadión PaulaNurmiho v Helsinkách sme priamov areáli, na miestach pre divákov, v betónovomhľadisku našli tzv. stálych divákovv podobe rozkvitnutých stromov,ktoré obdivovali ladné pohyby pretekárov,pripravujúcich sa na preteky. U násby takto posadené stromy určite padliza obeť ak nie betónovej výstavbe, takdivákom. A tu stáli sťa nemí svedkoviaúspechov fínskych olympionikov. Môžemsa pochváliť, že mnohí z nás smesi na tartanovej dráhe tohto historickéhoštadióna aj zabehali.No a čo uchvátilo mňa? Prešli smecelé Švédsko, dostali sme sa do najsevernejšiehomiesta kam vedie železnicav Nórsku do Narviku, a môžem zodpovednepovedať, že počas tejto trasy nebolovidieť žiadne smetisko či skládku.Dominovali upravené mestá, mestečká,dediny. Krajina sťa vymaľovaná zelenoua jagajúcim sa slniečkom. Naozajsom závidel severanom túto prekrásnuscenériu.Železnicou do Moskvy, Rotterdamu,Kodane, Kyjeva...K svojím cestovateľským skalpommôžem priradiť napríklad aj mestá ako– Moskva, Kyjev, Leningrad, Rostov priŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/200916

Done, Budapešť, Varšava, Krakov, Sofia,Belehrad, Bukurešť, Istanbul, Atény,Rím, Benátky, Miláno, Paríž, Strasbourg,Stuttgart, Mníchov, Drážďany,Berlín, Barcelonu, Malagu, Monte Carlo,Amsterdam, Rotterdam, Utrecht,Zürich, Stockholm, Helsinki, Orebro,Malmö, Trelleborg, Kodaň. Všetky tietomestá a ich krajiny som samozrejmenavštívil ako inak, vlakom. Vlakomsme cestovali aj na rodinné dovolenkya navštívili sme mnohé lokality či užv Chorvátsku, Rumunsku, Grécku, Taliansku.Španielsko i Slovenský rajAle azda najlepšia dovolenka bolav Španielsku, konkrétne lokalita španielskehopobrežia, blízkosť Gibraltáru.Veľmi na mňa zapôsobila rytmomnočného bezstarostného životavo víre tanca a popíjania rôznychdrinkov na každom kroku. Samozrejmesom písal o lokalitách v rámci Európy,ale vlakom mám precestovanéaj takmer celé Slovensko. Najkrajšiezážitky mám z dovoleniek so svojimiblízkymi hlavne z lokality prekrásnehoSlovenského raja. Túry prielomomHornádu ešte s malými deťmi nachrbte, to zanechalo svoje čaro spomienoknajmä u nich. Na tieto zážitky spomínajúuž teraz vo svojich 30 rokoch.Teší ma, že aj môj syn, ktorý pokračujev rodovej tradícii – práci na železnici,ide v mojich šľapajach ajv dovolenkových a cestovateľskýchaktivitách.Tibor ŠEVČÍK,prednosta ŽST Trnovec nad VáhomFoto: autorZdenníka a fotoaparátu Petra Ďurčákazo Závodu služieb železníc, ktorýtentoraz zorganizoval pre železničiarovnáročnú trasu Julskými Alpami, najjužnejšoučasťou Álp v Európe. Na neobyčajnécesty nášho kolegu by sme potrebovaliviac priestoru, ako sa zmestído časopisu, ale dnes prinášame aspoňzopár záberov z Julských Álp. Ktovieaké postrehy nám privezie Peter z Nórska,kam cestoval iba pár dní po návratezo Slovinska.CESTUJTE S NAMI/z redakčnej poštySlovenskí železničiarina najvyššom vrchu SlovinskaJedenásť slovenských železničiarov na najvyššom vrchu Slovinska, Triglavského NP a bývalej Juhoslávie– Triglave (2864 m). – Nepokorili sme ho, ale vystúpili naň s pokorou. Dva prsty na mojejruke hovoria jasnou rečou, už som druhý raz na tomto kopčeku za 3 roky, – konštatuje Peter Ďurčák(prvý zľava).Ledvica – najväčšie zo siedmich Triglavskýchjazier.Louvre je najnavštevovanejším múzeom nasvete, pred niekoľkými rokmi ho navštívil ajIng. Tibor Ševčík.Štvrtý deň.Odvážlivci pripravení vyškriabať sa na vrcholTriglavu pri chate Dom Planika (2408 m) –náš druhý nocľah, vpravo náš cieľ – Starý pánTrihlavý (2864 m).Zostup hrebeňovkou na Malý Triglav. VľavoTriglavsky dom na Kredarici (2515 m) – najvyššiepoložená chata v Slovinsku, pri nej dokoncapostavená aj kaplnka.17 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2009

AJ TOTO SME MYO prísnych pravidláchbol seminár i petanqueV Strečne sa počas dvoch dní 6. a 7 . augusta stretlizamestnanci ÚIVP z celého Slovenska. Dôvodombol seminár pre inšpektorov, ktorého cieľombolo oboznámiť sa s novelizovaným zákonomo dráhach a s pripravovanou vyhláškou ministerstvadopravy o odbornej spôsobilosti, zdravotnejspôsobilosti a psychickej spôsobilosti zamestnancovpri prevádzkovaní dopravy a dopravy na dráhe.O novinkách na túto tému zamestnancov ÚIVPinformoval Ing. Dušan Dundek z O 510, GR ŽSR.Tam, kde to nebolo jasné, pomohol meter...Informácie boli zamerané na vplyv novejlegislatívy na interný predpis ŽSROk 2 Výcvikový a skúšobný poriadokŽSR, ktorý bude musieť byť v stanovenomprechodnom období novelizovaný.Otázky z radov inšpektorov boli smerovanénajmä na aktivity, ktoré realizujeinštitút (získanie, udržiavanie a overovanieodbornej spôsobilosti). Novelizáciea zmeny v zákonoch prinesú aj množstvozmien v riadiacich aktoch ÚIVP. Tiesa budú týkať skúšobných poriadkov, povinnýchškolení, testovýchotázok, ale i e-learningovéhovzdelávania. Hospodárskevýsledky za prvý polroka ciele na ďalšie obdobie boli ďalším bodomseminára.Strieborné gule im učarovaliPo seminári sa pobyt zamestnancovÚIVP už ďalej neniesol v duchu zákonova predpisov, i keď prísne pravidládodržiavať bolo treba i naďalej. Lenžeuž nie vo veciach pracovných, ale právenaopak, pri relaxe. Tým bol pre takmerstovku inšpektorov turnaj petanque.Keďže strieborné gule a táto hra im učarovalauž pred rokom, zorganizovali druhýročník o putovný pohár riaditeľa ÚIVPv petanqu.– Som rád, že sme sa opäť stretliv pomerne vysokom počte. Okrem semináramáme možnosť si zasúťažiťa trochu zrelaxovať. Väčšina však oceňujeaj osobné stretnutia a možnosť neformálnychrozhovorov, keďže mámepracoviská po celom Slovensku a mnohíkolegovia nemajú veľa príležitosti navzájomné stretnutia, – povedal PhDr.Pavel Díte, riaditeľ ÚIVP.Na seminári, ale i na petanqu sa zúčastnili ajkolegovia z ČD, DVI (Dopravní vzdelávací institút).Pri rozlúčke nám ešte riaditelia spoluzapózovali. Zľava: PhDr. Milán Matoušek, generálnyriaditeľ DVI, a PhDr. Pavel Díte, riaditeľÚIVP.Keďže išlo o druhý ročník, väčšinauž pravidlá poznala, a tak jednotlivésúboje prebiehali pomerne rýchlo.Tam, kde to nebolo jednoznačné,pomohol meter alebo rozhodcovia.Najlepšie si s guľami počínali Zvolenčania:Miroslav Šimko a Stanislav Racko,inšpektori pre školenie, ktorí si vygúľaliprvenstvo. A tak si od minuloročnýchvíťazov zo Žiliny prevzali putovnýpohár. Hlavný organizátor podujatia Ing.Milan Debnár, vedúci SIP Strečno, sa tešína ďalší ročník, na ktorom sa predpokladá,že inšpektori budú zaobchádzať s guľamiuž ako profesionáli.Po vyhlásení výsledkov ešte spoločné fotoa prianie, aby sme sa o rok stretli opäť.Hľadáme spolužiakov! OZVITE SA!Písal sa 1. január 1996 a my sme sa po prvýkrát stretli na výpravcovskomkurze v Gelnici.Už sa píše rok 2009 a poniektorí sme sa stretli už päťkrát. Vo Zvolene, na Oravea v Súľovských skalách. Boli sme celkom dobrá partia, takže stále je na čo spomínať,a o čom sa porozprávať. Nie na všetkých však máme kontakt, preto chcemeprostredníctvom Ž semaforu, aby ste sa nám ozvali aj ostatní spolužiaci - výpravcovia.Neváhajte a ozvite sa! Budeme sa tešiť na ďalšie spoločné stretnutia. Ako zastarých čias. Pripájame aj spoločnú fotografiu z poslednej stretávky z 10. júna tohto roku.Kontakt: Ivana e-mail: Rožky e-mail: , mobil: 0905 389522ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/200918

Železnica je môj životKeď sme sa pri našich pravidelných služobných cestách stretávali,reč sa vždy krútila okolo práce. Ing. Ján Magura, vedúci SMÚ ŽTS TOTrebišov z Trebišova, patrí, ako sa hovorí k „starej poctivej generácii“,pre ktorú bola načas a v riadnej kvalite vykonaná práca zákonom. Časvšak uteká a keď v kalendári prišiel dátum 17. júl, pre Jána Maguru tobol posledný deň v práci.nasledujúceho dňa, ako s úsmevomOd dodal, nastúpil už ako dôchodca natrvalú dovolenku. Pre našich dlhoročnýchčitateľov nie je meno Ing. Jána Maguru neznáme.Vždy, keď sa čosi okolo trebišovskýchtraťovákov dialo, v redakcii sme tovedeli. Ako jeden z mála (žiaľ), vedúcichnám dával vedieť, kedy, kde a aká stavbaich čaká a vždy mal radosť, keď sa nastránkach nášho Ž semaforu objavil článoka fotografie z prác, ktoré zabezpečovali„jeho“ ľudia. Stále tvrdil, že si to za vykonanúprácu zaslúžia.Ing. Ján Magura pracoval na železniciod 4. júla 1966. Už ako chlapec mal jasnúpredstavu, čo chce a bude v živote robiť,opravovať koľajnice. Po skončení stavebnejpriemyslovky, kde vyštudoval odborTrať a traťové hospodárstvo, nastúpil naTraťovú dištanciu ČSD v Trebišove. Dnessa môže pochváliť nádhernými 43 nepretržiteodpracovanými rokmi ako traťovák.Čo pre neho znamenali? – Bol to celý môjživot, – prezrádza na seba Ing. Ján Magura.– Práci som venoval všetok, často aj voľnýčas, občas aj na úkor rodiny. Aj toutocestou patrí poďakovanie mojej manželke,ktorá sa starala o chod rodiny a výchovudetí. Práci traťováka som venoval celé svojesrdce, či už ako začínajúci majster, aleboAJ TOTO SME MYako prevádzkový, alebo technický námestníkna Traťovej dištancii, taktiež aj ako jejnáčelník a až do ostatného dňa v práci akovedúci SMÚ ŽTS TO Trebišov.Veľa by vedel hovoriť o svojej práci,o bežných opravách, ale aj o výnimočnejsituácii na širokom rozchode, kde pred časombolo potrebné naraz neodkladne vymeniť1100 poškodených koľajníc. Príhodje veľa, dobrých, ale i zlých. Na tie určitečasom zabudne a v pamäti mu ostanú lentie dobré. Tak, ako Ing. Ján Magura ostanev pamäti spolupracovníkov, kolegov, kamarátov.Vladimír SALZER, foto: autorHasiči v akciiHasičské útvaryprotipožiarnej ochranyželezníc zaznamenali odzačiatku roka do konca júla590 výjazdov k požiarom,chemickým haváriám,technickým zásahoma asistenčným prácam.* Dňa 15. júla ohlásili únik nebezpečnejlátky zo železničnej cisterny. Namiesto bola vyslaná HJ ŽSR z Košíc, ktorápri prieskume zistila, že ide o kyselinu sírovú.Zasahujúci hasiči museli pri zásahupoužiť autonómne dýchacie prístroje RA-CAL a ochranné plynotesné obleky. Unikajúcalátka bola okamžite zachytená dozbernej nádoby a miesto kde unikla, posypalisorpčnou látkou. Keďže sa cisternanachádzala pod trolejovým napätím, bolopotrebné premiestniť ju, až potom sa začalos ochladzovaním cisterny vysokýmtlakom. Dôvodom úniku látky boli nedostatočneutiahnuté skrutky na prírube plniacehohrdla, ktoré boli počas zásahu dotiahnutéa chýbajúce skrutky doplnené.* Na operačné pracovisko ZHÚ- Čiernanad Tisou ohlásili 5. júla o 17.13 požiarv meniarni. Po príchode na miesto zásahubolo zistené, že išlo o požiar elektrickýchprístrojov a rýchlovypínačov. Pred príchodomHJ bola vypnutá elektrická energiaa požiar bol lokalizovaný pracovníkmimeniarne. Na likvidáciu požiaru použiliprenosný snehový hasiaci prístroj.V mieste požiariska sa nachádzalo veľmislabé zadymenie, preto nebolo nutné použiťautonómne dýchacieprístroje. Veliteľ zásahunariadil prirodzené odvetrávanie.* Dňa 23. júla ohlásiliúnik nafty na ZHÚ Košice– HS Poprad. Veliteľzásahu po vykonaníprieskumu rozhodol premiestniťcisternu mimotrolejové vedenie a začaťju ochladzovať vodou. Tým sa teplotacisterny, prevážajúca naftu, znížila. Poochladení cisterny, hasiči cisternu pomocouuvoľnenia poklopu nádrže odvzdušnili.Príruba poklopu nádrže a príruba vypúšťaciehoventilu boli dotiahnuté tak,aby nedošlo ku ďalšiemu úniku nafty. Nautesnenie bol použitý tesniaci tmel. Utesnenácisterna bola odovzdaná.* Hasičov zo Zvolena privolali 13. júlak požiaru rušňa (viď fotografia). Keďže sanachádzal pod trolejovým napätím, na prvotnýzásah hasičská jednotka použila hasiaceprístroje C02 a zariadenie AIFEX. Povypnutí vedenia boli nasadené dva vysokotlakovéprúdy vody a jeden prúd s penovýmzmáčadlom. Počas zásahu nebolnikto zranený.* Dňa 26. júla hasičskú jednotku z Bratislavyvyslali k ohlásenému výskytu bombyna železničnej stanici Trnava. Po príchodena miesto zásahu hasiči v súčinnostis ostatnými zložkami vykonali rad opatrení.Našťastie išlo iba o planý poplach,ktorý preveril pripravenosť a akcieschopnosťnašich hasičov.Ing. Juraj FABIÁNFoto: Anton ANDRÁŠEKAby stavbárinezablúdili...Určite ste to už na staniciach videli.Po nástupišti utekajú ľudia obťažkaníbatožinou, ktorí pred chvíľou vystúpiliz došlého meškajúceho vlaku. Majúnaponáhlo, pretože ich čaká ďalší prípoj,stojaci pri inom peróne. K urýchlenémuprestupu ich vyzýva aj staničný rozhlas,pretože vlak je už pripravený na odchod.V stresovej situácii sa cestujúci musiazorientovať v podchode, nabrať správnysmer k ohlásenému nástupišťu a nastúpiťdo pristavenej súpravy. To všetkov priebehu desiatok sekúnd. V podchodebratislavskej hlavnej stanice by k lepšejorientácii mali napomáhať aj reliéfnesmerovky k nástupištiam. Mali, lenže...Nevedno, či otrasy z vlakových súprav,alebo lepkavé prsty „tiežcestujúcich“čísla jednotlivých nástupíšť trochapreriedili. Vlastne, ostalo už len jediné– štvrté.Paradoxne, práve to, ktoré je momentálnepre rekonštrukciu uzavreté. Cestujúcimbežiacim k vlakom je síce táto informáciananič, ale možno uľahčuje pohybstavbárov po stanici, najmä aby trafilinar o z o -stavanéš t v r t én á s t u -pište...(balky)19 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2009

elaxFOTO HÁDANKAVy sa pýtate,my odpovedámeDeje sa na vašom pracoviskualebo v okolí niečo, na čo bybolo dobré upozorniť alebopoukázať aj prostredníctvomčasopisu Ž semafor?Správna odpoveď júlovej fotohádanky je:Železničná stanica Kapušany pri Prešove.Víťazom sa stal a vecnú cenu získava: Jozef MAČO z Demjaty.Blahoželáme!Ak poznáte správnu odpoveď na dnešnú fotohádanku, napíšte nám ju a zaradíme vás do žrebovania.Víťaza odmeníme, preto nezabudnite v odpovedi uviesť svoje meno a adresu pracoviska.Dnes naša otázka znie: Viete, kde je to?Foto: Dušan ANTALÍKNapíšte nám na adresuredakcie Ž semafor,Štefánikova 60, Košicealebo zavolajtena tel. číslo 910 – 3203,aleboE-mail: zsemafor@zsr.skKontakty na jednotlivýchredaktorov nájdete v tiráži.Na otázky, ktoré sme dostalidoteraz, budeme odpovedaťpo získaní všetkých potrebnýchvyjadrení v nasledujúcom čísle.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/200920

tvár ŽSRSlávka HAŠKOVÁ311. V ŽSR pracujem od roku 2007,pracovala som ako dozorkyňavýhybiek v ŽST Haniska pri Košiciacha od tohtoročného júlapracujem na AO Spišská NováVes ako samostatná správna zamestnankyňa.2. Som dievča do koča aj do voza,a to nie len v domácnosti, spoločnosti,ale aj v práci. Nič, čo nie jev rozpore so zákonom, mi nie jecudzie.3. Rada sa vzdelávam (aj samostatne),veľa čítam, mám rada veselúspoločnosť, prírodu, šport,a všetko čo „žije“.4. V súčasnosti som na novom pracovisku,takže nemám ešte veľkýprehľad, ale kolektív ma prijaldobre, a tak niet čo riešiť! Alemožno čas ukáže...TVÁR ŽSR5. ROČNÍK SÚŤAŽE!Súťaž je uzavretá!Dnes predstavujeme poslednú skupinu súťažiacich piatehoročníka Tvár ŽSR. V septembrovom čísle uvidíte kompletnúzostavu súťažiach, v októbri zverejníme rozhodnutie porotyi výsledky hlasovania. Zároveň predstavíme víťazovv ženskej i mužskej kategórií. Hlasovanie bude trvaťdo 1. októbra.HLASUJTE! Pošlite hlas svojej favoritke či favoritovia zabezpečte im postup do finále.Podmienky hlasovania:Hlasujte telefonicky, e-mailom alebo písomne na známekontakty redakcie (sú v tiráži). Napíšte alebo nadiktujtesvoje meno, priezvisko a adresu pracoviska. Zaradíme vás dožrebovania o malý darček, ktorý vám odovzdajú víťazi.Svojím hlasom rozhodnete o čitateľských víťazoch v ženskeji mužskej kategórii, ale i o tom, ktorí dvaja postúpia do finálea prežijú víkendový pobyt v Strečne.O ďalších finalistoch rozhodne porota, ktorú predstavímev nasledujúcom čísle.333432Anna PALLEROVÁĽubica FOLTÍNOVÁMonika KANDRÍKOVÁ1. Železničiarkou som od roku1981. Začínala som ako operátorka,vypravovala som vlaky a odroku 1991 som inšpektorkou preškolenie na ÚIVP, IV Košice.2. Som optimisticky naladený ľudomil.Neznášam hádky, zlú atmosféru...3. Milujem slnko, vodu, vzducha všetky aktivity s tým spojené.Rada si zahrám kolky, bowling,ale i futbal. A veľmi rada tancujema čítam knihy.4. Prísne by som potrestala zamračenýcha nahnevaných ľudí. Najmätých, ktorí sú už pred vstupomna pracovisko zlostní a zlúnáladu šíria aj počas dňa, častobezdôvodne.1. Od roku 2008 pracujem v ŽSRako dozorkyňa výhybiek v železničnejstanici Sklené pri Handlovej.2. Som rodinný typ, veselej povahy,mám rada humor.3. Rada jazdím na motorke, mámrada prírodu, knihy a rada varím.4. Priala by som si rekonštrukciustaníc a sociálnych zariadení prekolegov v stanici a na odbočkeDolná Štubňa.1. Od roku 2005 pracujem na ÚIVPv Bratislave na oddelení ľudskýchzdrojov a riadenia kvalityako odborný referent starostlivostio zamestnancov.2. Som športový typ a nemám radapesimistických ľudí.3. Rada športujem, súťažím, chodímna turistiku a tancujem.4. Mám okolo seba dobrých ľudía budem rada, keď mi to tak dlhovydrží.1. V ŽSR pracujem od roku 1990. Svoju kariéru som začal ako signalista,neskôr ako výpravca vlakov. V súčasnostipracujem ako vedúci referentšpecialista na odbore stratégie a vonkajšíchvzťahov GR ŽSR.2. Charakterizovať sám seba je dosť náročné,preto túto úlohu prenechámmôjmu okoliu.3. Vo svojom voľnom čase sa najradšejvenujem športu. Určite si nenechámujsť príležitosť zahrať si futbal či hokej,alebo si zacvičiť vo fitnesscentre.Ing. František4. Na svojom pracovisku som spokojný,NEMETHmomentálne nepovažujem za potrebnéniečo zmeniť.35ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/200922

TVÁR ŽSR1. V ŽSR pracujem od 15. 7. 2007 vo funkcii,ktorá vonkoncom nie je všedná. Somtotiž jediná archivárka v rámci ŽSR.2. Som typický kozorožec. Spoľahlivá,systematická, ale aj trošku tvrdohlaváa konzervatívna.3. Rada čítam, najmä detektívky a historickéromány, tiež si pozriem aj dobrý film.Mám rada nenáročné túry, ktoré spájams obľúbenou grilovačkou.4. Zmodernizovať vybavenie archívua tiež vybudovať bádateľňu pre bádateľov,aby mohli študovať v lepšíchpodmienkach.Mgr. DašaVELIKOKOVÁ361. Na železnici som od roku 1998, v súčasnostipracujem ako výpravkyňav Čečejovciach.2. Ťažko charakterizovať samu seba...,ale som v pohode a snažím sa s každýmvychádzať dobre, a vždy s úsmevom.3. Lyže, bicykel, korčule, voda, ale najmäpieskovisko. Chystám sa na druhúmaterskú a na vysokú, bude to veselé...4. Bolo by toho veľa, ale sme super kolektív,len akosi máme na seba máločasu.37Monika SUCHARDOVÁ38394041Bc. DominikaKAĽAVSKÁJana DETVAJOVÁĽudmila MIŠINOVÁIng. VieraHOLUBOVÁ1. Na železnicu som bola prijatázhruba pred rokom ako absolventkaVŠ. Pracujem na ÚIVPBratislava, pracovisko psychológievo Zvolene. Po skončení absolventskejpraxe nastupujem dokurzu pre výpravcov.2. Snažím sa byť vo všetkom originálna.3. Najradšej trávim čas s priateľmibuď v prírode, alebo si idemeniekde posedieť. Mám rada hudbu.4. Zatiaľ som nezistila žiadne nedostatky.1. V ŽSR pracujem od roku 1990,v súčasnosti ako systémová špecialistkana oddelení ľudskýchzdrojov a služieb na Železničnejenergetike v Bratislave.2. Myslím si, že som spoločenskýtyp, úprimný človek a snažím sanerobiť druhým to, čo nechcem,aby iní robili mne.3. Mám rada pohyb. Rekreačnehrávam bedminton, bowlinga občas si zalyžujem.4. Menšie úpravy by sa určite zišli,inak nemám čo meniť.1. V ŽSR pôsobím 11 rokov, v súčasnostiako odborná referentkaGR ŽSR, O 140.2. Som spoločenská, veselá, v kolektíveobľúbená, starostlivá,rada sa učím nové veci.3. Spievam a milujem operu, venujemsa záhradke a môjmu psíkoviGerimu, vo voľnom čase učímv detských jasličkách a skypujemso svojou vnučkou Miškou a neuveríte,ale aj rada upratujem.4. Priala by som klimatizáciu dokancelárie a prácu by som si vedelapredstaviť aj bez fabasoftu.1. Keď sa starý rok s týmto rokomstretol, nastúpila som na odborstratégie a vonkajších vzťahovGR ŽSR ako vedúca referentka –špecialistka na oddelení vzťahovso štátom.2. Ako by som sa charakterizovalasa dozviete, keď ma spoznáteosobne.3. Moje záľuby „sú jasné“: SAP-modulFI, CO a BW, Fabasoft a Intranets IRA.4. Lepší, veselší, priateľskejší a hlavnepracovitejší kolektív som eštenevidela, tak niet čo meniť?42434445Emília HRIADEĽOVÁJana HRIVŇÁKOVÁIveta ONDÁKOVÁBc. IvanaJANČÁROVÁ1. Na železnici pracujem od roku1987 v Železničnej stanici Oslany,ako dozorkyňa výhybiek.2. Som priateľská, mám rada humora rada sa zasmejem, často ajna sebe.3. Z každého rožka troška. Záhrada,domáce práce, orientálny tanec,občas bicykel.4. Čo by som zmenila? Je toho viac,ale nemám takú moc.1. Na železnici pracujem od roku1988 nepretržite ako signalistkav Železničnej stanici Zvolen.2. Som rodinný typ, ktorý nevydržídlho sedieť a stále musím niečorobiť.3. Rada varím, upratujem, starámsa o dcéru a svoju polovičku.4. Nič by som nemenila, naopak,bola by som rada, keby nám nezrušiliZvolen – východ.1. V ŽSR pracujem od roku 2004,ako vedúca kuchyne v SIP Strečno.2. Som veselej povahy, optimistickynaladená, spoločenská.3. Mám rada prírodu a väčšinu voľnéhočasu venujem svojim deťom.4. Pracujem vo výbornom kolektíve,ale vedela by som aj čo-tozmeniť.1. Na ÚIVP pracujem od roku 2002ako vedúca referentka controlingu.2. Nič ľudského mi nie je cudzie.3. Mám veľa koníčkov, ktoré terazmusia ustúpiť pred skončenímštúdia na VŠ.4. V súčasnej dobe si človek musívážiť to, čo má a ja sa snažím sito vážiť.23 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/2009

FOTO mesiacaZašlite do redakcie svoje fotografie a staňte sa takautorom obálky Ž semafor.Dnes je obálka vytvorená zo štyroch zaujímavýchfotografií, ktoré nám zaslali naši kolegovia.Haf, konečne prichádza aj ten môj.Martin BALKOVSKÝLeto v úrade, úrad v lete aleboklimatizácia na Klemensovej 8 v BratislaveJaroslav KNÍŽŽalúzie v rušni...Ktovie, či si tieto holubyhrkútajú o železnici?Štefan MORÉ