Slovenska slavistika vcera a dnes - Slavistický ústav Jána ...

Slovenská slavistika včera a dnesTieto iba naznačené, ale mnohoraké aktivity Katedry slovanských filológií sa prienumerácii produktivity pracoviska z hľadiska organizovania vedeckých podujatí čikvantity lingvisticky orientovaných vedeckovýskumných výstupov dostanú do celkominého svetla zverejnením počtu kmeňových pracovníkov, ktorí sa ako pedagógovia i akobádatelia venujú slavistickým jazykovedným témam. Sú iba štyria: v oblasti chorvátskej(a slovanskej) jazykovedy pracuje jeden člen katedry, rovnako ako v oblasti poľskej jazykovedy.Jazykovednej bulharistike sa síce venujú dve pracovníčky, to však paradoxneviedlo k tomu, že prednášky a seminárne cvičenia z bulharskej literatúry zabezpečovalvždy externista, v súčasnosti ich už niekoľko rokov vedie zahraničný lektor.Počet pedagógov ešte vo väčšej miere ako v minulosti závisí od počtu študentov.Záujem o štúdium tzv. malých slovanských filológií tradične nie je veľký. To by naKatedre slovanských filológií (ako aj na iných slavistických vysokoškolských pracoviskách)mohlo viesť k stavu ohrozenia existencie jednotlivých filológií kvôli súčasnémupresadzovaniu kvantitatívneho modelu hodnotenia úspešnosti študijných programov.Ciele, ktoré si stanovili organizátori sympózia Štúdium slovanských filológií na Filozofickejfakulte Univerzity Komenského v Bratislave ešte v apríli 1996 sú preto stáleaktuálne, pričom do popredia vystupuje najmä snaha nielen štúdium slovanských filológiízachovať, ale pokúsiť sa študijné programy prispôsobiť požiadavkám odboruaj doby tak, aby oslovili potenciálnych uchádzačov. Nielen slovenská, ale aj západnáslavistika sa nachádza na križovatke. Napriek tomu vždy existujú riešenia: Ako príkladmožno uviesť modifikovaný študijný program ruské a východoeurópske štúdiá, ktorýsa stal súčasťou ponuky Katedry ruského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte UKv Bratislave potom, keď dramaticky klesol záujem o učiteľské štúdium ruského jazykaa literatúry. Po úvodných rozpačitých začiatkoch sa dnes tento študijný program tešímedzi absolventmi stredných škôl veľkému záujmu.Po roku 1993 sa na Filozofickej fakulte UK v Bratislave hrozba zániku slavistickýchštudijných disciplín intenzívne nepociťovala. Aj preto, že fakultu viedli taképrezieravé osobnosti, ako napríklad docent Ivan Slimák (rusista – filológ), profesor JánPauliny (arabista – filológ), docent Anton Eliáš (rusista – filológ) alebo profesor PavolŽigo (slovakista, slavista – filológ), ktorý ako prodekan fakulty pre vedu a výskumpodporoval všetky aktivity Katedry slovanských filológií, bol vždy ochotným recenzentomslavisticky zameraných publikácií či posudzovateľom postupových prác, stálpri zrode viacerých slavistických medzinárodných podujatí a pod.Ani o slovenskú slavistiku netreba mať obavy, pokiaľ nad jej budúcnosťoubudú bdieť také osobnosti, akými sú organizátori 1. kongresu slovenských slavistov,na ktorom si stanovili cieľ zmapovať jej stav po roku 1993.Použitá literatúraBehýlová, J. – Smetanová, Y.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistova slavistov (2001–2005). Bratislava: Veda 2009.Dobríková, M.: Na sedemdesiate narodeniny docenta Emila Horáka. In: Slovenská reč, roč. 73, 2008,č. 2, s. 117-119.104