Slovenska slavistika vcera a dnes - Slavistický ústav Jána ...

Zo slavistickej jazykovedyKatedre ruského jazyka a literatúry. Jazykovedná slavistika sa rozvíjala od prvých dníexistencie Katedry slovenského jazyka a literatúry (1949), ako aj na samostatnej Katedreslovenského jazyka (1966) predovšetkým vďaka vedeckovýskumnej orientáciiprofesorov Jána Stanislava, Eugena Paulinyho a Rudolfa Krajčoviča, na ktorú neskôrkontinuálne nadviazal profesor Pavol Žigo. Kreovaním Katedry slavistiky a indoeuropeistiky(1964) popri možnosti intenzívnejšieho výskumu v oblasti porovnávacejslovanskej jazykovedy a literárnej vedy vznikla priaznivá situácia pre novú koncepciuštúdia slovanských filológií, čo sa v krátkom čase premietlo do konštituovania samostatnýchštudijných odborov bulharistiky a srbochorvatistiky.Zmeny politických systémov, následný rozpad Sovietskeho zväzu, Československaa postupná atomizácia bývalej federatívnej republiky Juhoslávie priniesliv uplynulých dvoch desaťročiach do života slovanských krajín nielen geopolitické,ale aj výrazné ekonomické a spoločenské zmeny. Pre slovenské vysoké školstvo, akoaj pre vedecko-výskumné pracoviská Slovenskej akadémie vied sa začali črtať možnostipre utváranie nových kontaktov a spoločných projektov s partnerskými inštitúciamiv zahraničí.Spomínané transformačné procesy znamenali pre slavistiku na Filozofickej fakulteUniverzity Komenského v Bratislave oproti predchádzajúcemu obdobiu nebývalémožnosti, najmä v oblasti učiteľských a študentských mobilít, ktoré sa na Katedreslovanských filológií rozvíjajú predovšetkým v dvoch smeroch: 1) na báze bilaterálnychmedziuniverzitných dohôd a 2) prostredníctvom aktivít programu Erasmus Mundus.V rámci bilaterálnej spolupráce katedra nadviazala kontakty s vysokoškolskýmislavistickými pracoviskami na týchto univerzitách: Univerzita sv. Klimenta Ochridskéhov Sofii, Masarykova univerzita v Brne, Univerzita v Záhrebe, Jagelovská univerzitav Krakove, Univerzita v Lodži, Sliezska univerzita v Katoviciach, Varšavskáuniverzita a Univerzita v Ľubľane. V rámci programu Erasmus Mundus má katedrarozvinutú sieť prednáškových a študentských mobilít s viacerými zahraničnými slavistickýmipracoviskami, sú to: Jagelovská univerzita v Krakove, Univerzita v Lodži,Sliezska univerzita v Katoviciach, Univerzita v Ľubľane, Lipská univerzita v Nemecku,Univerzita sv. Cyrila a Metoda vo Veľkom Trnove a Juhozápadná univerzita NeofitaRilského v Blagoevgrade. Tu treba zdôrazniť dve dôležité skutočnosti: Prvou jefakt, že takáto intenzívna medzinárodná spolupráca spojená s výmennými pobytmipedagógov a študentov by pred rokom 1989 nebola možná. Známe sú obmedzeniavycestovať do krajín bývalej Juhoslávie. K redukcii študijných pobytov dochádzalov závislosti od eskalácie napätia v medzinárodných vzťahoch, napríklad aj v období,keď bol v Poľsku roku 1981 vyhlásený výnimočný stav. Druhou skutočnosťou jefakt, že počet vymenovaných zahraničných partnerských pracovísk poukazuje na mimoriadnypotenciál a možnosti v oblasti medzinárodnej spolupráce, ktoré sa Katedraslovanských filológií snaží nielen upevňovať, ale aj rozširovať.Do vzniku Katedry slavistiky a indoeuropeistiky (1964), ktorá od roku 1987existuje pod modifikovaným názvom Katedra slovanských filológií, sa tzv. malé slovanskéfilológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského prednášali iba voforme lektorátov. Jediný študijný odbor, ktorý bolo možné študovať ešte pred vzni-95