003.1. ROZDELITEL’NÉ KÓDY 0310 ✒❩01 ❩❩❩7λ ✒ 01❅ 1 0 10❅❅❅❘✚ ✚✚✚❃❅ 1❅❅❅❘11Obrázok 3.1: Ohodnotený binárny stromDôkaz.Prenechávame čitatel’ovi.Pomocou kó<strong>do</strong>vého stromu je možné l’ahšie formulovat’ aj podmienku úplnosti kódu.Ako sme už ukázali, kód V z príkladu 3.1.2 nie je úplný; problémy spôsobujú postupnostizačínajúce dvojicou 11. Pri skúmaní kó<strong>do</strong>vého stromu kódu V zistíme, že z vrcholu 1vychádza len jedna hrana, ktorej je priradená hodnota 0. Ak túto hranu odstránime avrchol 1 stotožníme s pôvodným vrcholom 10, <strong>do</strong>staneme kó<strong>do</strong>vý strom T (V ′ ) prefixovéhokódu V ′ = {00, 010, 011, 100, 1010, 1011, 11000, 11001}.Kó<strong>do</strong>vý strom T (V ′ ) obsahuje ešte dva vnútorné vrcholy (11, 110) stupňa 1. Odstránenímhrán vychádzajúcich z týchto vrcholov, vrcholu 110 a stotožnením vrcholov 11 a1100 stromu T (V ′ ) <strong>do</strong>stávame kó<strong>do</strong>vý strom T (V ′′ ) prefixového kódu V ′′ = {00, 010, 011,100, 1010, 1011, 110, 111}. Pre kód V ′′ platí ∑ v i ∈V ′′ 2l(v i) = 1. Kód V ′′ je úplný. Každýbinárny 6 prefixový kód, ktorý nie je úplný, možno týmto spôsobom transformovat’ naúplný kód.3.1.5 Automatové dekó<strong>do</strong>vanie.Vel’kou prednost’ou prefixových kó<strong>do</strong>v je to, že okamžite po <strong>do</strong>čítaní posledného symbolukó<strong>do</strong>vého slova <strong>do</strong>kážeme určit’, o aké kó<strong>do</strong>vé slovo ide. (Pre porovnanie pripomínamesufixový rozdelitel’ný kód z príkladu 3.1.1, pre ktorý existovali správy, ktoré bolo možnédekó<strong>do</strong>vat’ až po prijatí posledného symbolu správy.) Prefixové kódy sa vd’aka možnostipriebežného dekó<strong>do</strong>vania správy nazývajú aj okamžitými kódmi alebo automatovýmikódmi. Ten druhý názov získali vd’aka tomu, že na ich dekó<strong>do</strong>vanie možno použit’konečný automat.6 Ako uvidíme neskôr, mnohé z vlastností nerovnomerných kó<strong>do</strong>v nezávisia od počtu znakov kó<strong>do</strong>vejabecedy. Transformácia prefixového kódu na úplný prefixový kód, ktorú sme popísali vyššie, podstatnevyužíva to, že kó<strong>do</strong>vá abeceda je binárna; a nedá sa priamo zovšeobecnit’ na prípad kó<strong>do</strong>vej abecedy sväčším počtom kó<strong>do</strong>vých symbolov.
32 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDYDefinícia 3.1.3. Konečný automat je usporiadaná šestica A = (Σ i , Σ o , Q, Φ, Ψ, q), kdeΣ i je vstupná, Σ o výstupná abeceda, Q, je konečná množina stavov, Φ : Σ i × Q → Q jeprecho<strong>do</strong>vá funkcia, Ψ : Σ i ×Q → Σ o je výstupná funkcia a q je počiatočný stav konečnéhoautomatu A.Konečný automat si môžeme predstavit’ ako zariadenie so vstupnou a výstupnoupáskou, riadiacou jednotkou, čítacou a zapisovacou hlavou, obr. 3.2. Vstupná páskaje rozdelená na políčka, v kaž<strong>do</strong>m políčku je zapísaný symbol vstupnej abecedy. Po<strong>do</strong>bneje výstupná páska rozdelená na políčka a v políčku je zapísaný jeden zo symbolov výstupnejabecedy, alebo je políčko prázdne. Čítacia hlava sa pohybuje po vstupnej páskezl’ava <strong>do</strong>prava, v kaž<strong>do</strong>m kruku číta jeden symbol z políčka vstupnej pásky a po prečítanísa presunie o jedno políčko <strong>do</strong>prava. Zapisovacia hlava v kaž<strong>do</strong>m kroku zapisujena políčko výstupnej pásky jeden symbol výstupnej abecedy a posunie sa o jedno políčko<strong>do</strong>prava, alebo nezapíše nič a zostáva na tom istom políčku aj v nasledujúcom kroku. Automatzačína pracovat’ v počiatočnom stave q a skončí, ked’ prečíta celý vstup zo vstupnejpásky.Pri dekó<strong>do</strong>vaní binárnych prefixových kó<strong>do</strong>v pomocou konečného automatu bude vstupnáabeceda Σ i = {0, 1}, výstupná abeceda sa bude zho<strong>do</strong>vat’ so zdrojovou abece<strong>do</strong>u;Σ o = Σ S a precho<strong>do</strong>vú a výstupnú funkciu definujeme pomocou tabul’ky. Ilustrujemedekó<strong>do</strong>vanie binárnárneho prefixového kódu na príklade.Príklad. Uvažujme kód V ′′ z predchádzajúceho príkladu. Predpokladáme, že kó<strong>do</strong>véslová slúžia na zápis prvých písmen anglickej abecedy:a 00 e 1010b 010 f 1011c 011 g 110d 100 h 111Vstupná abeceda konečného (dekó<strong>do</strong>vacieho) automatu A je binárna: Σ i = {0, 1}, výstupnáabeceda Σ o = {a, b, c, d, e, f, g, h, λ}, množina stavov Q = {q, q 0 , q 1 , q 01 , q 10 , q 11 , q 101 } aprecho<strong>do</strong>vá a výstupná funkcia sú uvedené v tabul’ke. Počiatočným stavom je q.stav vstup0 1q q 0 , λ q 1 , λq 0 q, a q 01 , λq 01 q, b q, cq 1 q 10 , λ q 11 , λq 10 q, d q 101 , λq 101 q, e q, fq 11 q, g q, hJe daná binárne kó<strong>do</strong>vaná správa 010011111. Ukážeme, ako ju automat A dekóduje.Kvôli jednoduchosti budeme pozíciu čítacej hlavy na vstupnej páske a stav automatu Azapisovat’ tak, že stav automatu zapíšeme pred symbol, ktorý v danom kroku automatA číta. Symboly, ktoré by sa zapisovali na výstupnej páske budeme zapisovat’ pod dekó<strong>do</strong>vanéslová binárnej správy.
- Page 1 and 2: Úvod do teóriekódovaniaDaniel Ol
- Page 4 and 5: Obsah1 Úvod 32 Základné pojmy a
- Page 6 and 7: OBSAHv7.3 Jednoduché kódy odhal
- Page 8 and 9: Kapitola 1ÚvodThe fundamental prob
- Page 10 and 11: 3nia v teórii kódovania vyžaduje
- Page 12 and 13: Kapitola 2Základné pojmy a označ
- Page 14 and 15: 2.1. ABECEDY, SLOVÁ A JAZYKY 75. A
- Page 16 and 17: 2.2. ÚDAJE, INFORMÁCIA A KOMUNIK
- Page 18 and 19: 2.2. ÚDAJE, INFORMÁCIA A KOMUNIK
- Page 20 and 21: 2.2. ÚDAJE, INFORMÁCIA A KOMUNIK
- Page 22 and 23: 2.2. ÚDAJE, INFORMÁCIA A KOMUNIK
- Page 24 and 25: 2.3. KÓDOVANIE 17Uvažujme napr. b
- Page 26: Čast’ IKódovanie zdroja19
- Page 29 and 30: 22 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDY3
- Page 31 and 32: 24 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDYD
- Page 33 and 34: 26 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDY2
- Page 35 and 36: 28 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDYD
- Page 37: 30 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDYp
- Page 41 and 42: 34 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDYa
- Page 43 and 44: 36 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDYJ
- Page 45 and 46: 38 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDYP
- Page 47 and 48: 40 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDY
- Page 49 and 50: 42 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDYH
- Page 51 and 52: 44 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDY
- Page 53 and 54: 46 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDYp
- Page 55 and 56: 48 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDYP
- Page 57 and 58: 50 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDY
- Page 59 and 60: 52 KAPITOLA 3. NEROVNOMERNÉ KÓDY
- Page 61 and 62: 54 KAPITOLA 4. METÓDY KOMPRESIE Ú
- Page 63 and 64: 56 KAPITOLA 4. METÓDY KOMPRESIE Ú
- Page 65 and 66: 58 KAPITOLA 4. METÓDY KOMPRESIE Ú
- Page 67 and 68: 60 KAPITOLA 4. METÓDY KOMPRESIE Ú
- Page 69 and 70: 62 KAPITOLA 4. METÓDY KOMPRESIE Ú
- Page 71 and 72: 64 KAPITOLA 4. METÓDY KOMPRESIE Ú
- Page 73 and 74: 66 KAPITOLA 4. METÓDY KOMPRESIE Ú
- Page 75 and 76: 68 KAPITOLA 5. KÓDOVANIE ZVUKU A O
- Page 77 and 78: 70KAPITOLA 6. KOLMOGOROVSKÁ ZLOŽI
- Page 80 and 81: Kapitola 7Základné princípysamoo
- Page 82 and 83: 7.2. GEOMETRICKÁ INTERPRETÁCIA SA
- Page 84 and 85: 7.2. GEOMETRICKÁ INTERPRETÁCIA SA
- Page 86 and 87: 7.3. JEDNODUCHÉ KÓDY ODHAL’UJÚ
- Page 88 and 89:
7.4. HAMMINGOV KÓD 81kódové slov
- Page 90 and 91:
7.4. HAMMINGOV KÓD 83Kontrolné su
- Page 92 and 93:
Kapitola 8Lineárne kódyPredchádz
- Page 94 and 95:
8.1. ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI LINERÁR
- Page 96 and 97:
8.1. ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI LINERÁR
- Page 98 and 99:
8.1. ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI LINERÁR
- Page 100 and 101:
8.2. DEKÓDOVANIE LINEÁRNYCH KÓDO
- Page 102 and 103:
8.3. REED-MULLEROVE KÓDY 953. vypo
- Page 104 and 105:
8.3. REED-MULLEROVE KÓDY 97žed
- Page 106 and 107:
8.3. REED-MULLEROVE KÓDY 99Všimne
- Page 108 and 109:
Kapitola 9Cyklické kódyLineárne
- Page 110 and 111:
103kde β ij ∈ GF(q m ), i = 1 .
- Page 112 and 113:
9.1. POLYNOMICKÝ POPIS CYKLICKÝCH
- Page 114 and 115:
9.2. MATICOVÝ POPIS CYKLICKÝCH K
- Page 116 and 117:
9.3. KÓDOVANIE POMOCOU CYKLICKÝCH
- Page 118 and 119:
9.4. DEKÓDOVANIE CYKLICKÝCH KÓDO
- Page 120 and 121:
9.4. DEKÓDOVANIE CYKLICKÝCH KÓDO
- Page 122 and 123:
9.4. DEKÓDOVANIE CYKLICKÝCH KÓDO
- Page 124 and 125:
9.5. ERROR TRAPPING DEKÓDOVANIE 11
- Page 126 and 127:
9.6. GOLAYOV KÓD 1199.6 Golayov k
- Page 128 and 129:
9.6. GOLAYOV KÓD 121Matica H je zr
- Page 130 and 131:
9.6. GOLAYOV KÓD 123Koeficienty u
- Page 132 and 133:
9.7. DOKONALÉ A KVÁZIDOKONALÉ K
- Page 134 and 135:
Kapitola 10Bose-Chandhury-Hocquengh
- Page 136 and 137:
10.1. BINÁRNE BCH KÓDY OPRAVUJÚC
- Page 138 and 139:
10.1. BINÁRNE BCH KÓDY OPRAVUJÚC
- Page 140 and 141:
10.1. BINÁRNE BCH KÓDY OPRAVUJÚC
- Page 142 and 143:
10.3. HRANICA BCH KÓDOV 135To znam
- Page 144 and 145:
10.4. PETERSON-GORENSTEIN-ZIERLEROV
- Page 146 and 147:
10.4. PETERSON-GORENSTEIN-ZIERLEROV
- Page 148 and 149:
10.4. PETERSON-GORENSTEIN-ZIERLEROV
- Page 150 and 151:
10.4. PETERSON-GORENSTEIN-ZIERLEROV
- Page 152 and 153:
10.4. PETERSON-GORENSTEIN-ZIERLEROV
- Page 154 and 155:
10.5. INÉ METÓDY DEKÓDOVANIA BCH
- Page 156 and 157:
10.5. INÉ METÓDY DEKÓDOVANIA BCH
- Page 158 and 159:
10.5. INÉ METÓDY DEKÓDOVANIA BCH
- Page 160 and 161:
10.5. INÉ METÓDY DEKÓDOVANIA BCH
- Page 162 and 163:
10.5. INÉ METÓDY DEKÓDOVANIA BCH
- Page 164 and 165:
10.6. ZVLÁŠTNOSTI DEKÓDOVANIA BI
- Page 166 and 167:
10.7. REED-SOLOMONOVE KÓDY 159Ked
- Page 168 and 169:
Kapitola 11Modifikácie samoopravn
- Page 170 and 171:
163kontrolnej matice o také dva no
- Page 172 and 173:
Kapitola 12Prínos kódovaniaKed’
- Page 174 and 175:
167ratio), SRN a ako sa ukáže nes
- Page 176 and 177:
169kód t coding gainHammingov(7, 4
- Page 178 and 179:
Kapitola 13Shannonova teorémaSamoo
- Page 180 and 181:
173Položíme v Čebyševovej nerov
- Page 182 and 183:
175pretože to, že d(x i , y) > t
- Page 184 and 185:
177Pripomíname, že t = ⌊nq +
- Page 186 and 187:
Kapitola 14Hranice parametrovsamoop
- Page 188:
Čast’ IIIMatematické základy t
- Page 191 and 192:
184
- Page 193 and 194:
186 KAPITOLA 15. ALGEBRAOperácia
- Page 195 and 196:
188 KAPITOLA 15. ALGEBRAdovne:+ 0 1
- Page 197 and 198:
190 KAPITOLA 15. ALGEBRAPoznámka.
- Page 199 and 200:
192 KAPITOLA 15. ALGEBRAFaktorová
- Page 201 and 202:
194 KAPITOLA 15. ALGEBRAPríklad. U
- Page 203 and 204:
196 KAPITOLA 15. ALGEBRA15.2.1 daj
- Page 205 and 206:
198 KAPITOLA 15. ALGEBRADôkaz.Bude
- Page 207 and 208:
200 KAPITOLA 15. ALGEBRAVeta 15.3.3
- Page 209 and 210:
202 KAPITOLA 15. ALGEBRAmnožiny ko
- Page 211 and 212:
204 KAPITOLA 15. ALGEBRANo stupeň
- Page 213 and 214:
206 KAPITOLA 15. ALGEBRA1. Rád (po
- Page 215 and 216:
208 KAPITOLA 15. ALGEBRAZ toho, že
- Page 217 and 218:
210 KAPITOLA 15. ALGEBRANa konštru
- Page 219 and 220:
212 KAPITOLA 15. ALGEBRAprvok minim
- Page 221 and 222:
214 KAPITOLA 15. ALGEBRAZ toho vypl
- Page 223 and 224:
216 KAPITOLA 16. ENTROPIA A MNOŽST
- Page 225 and 226:
218 KAPITOLA 16. ENTROPIA A MNOŽST
- Page 227 and 228:
220 ZOZNAM OBRÁZKOV
- Page 229 and 230:
Indexabeceda, 5zdroja, 9zdrojová,