Buček, M.; Rehák, Š.; Hudec, O. et all - Ekonomická fakulta

industrial districts). 27 Ich pôvodný výskum bol prvotne zameraný na analýzu
imigrácie do USA a výskum nelegálnych pracovných trhov, ktoré boli súčasťou
ich výskumných prác o globálnych zmenách v štandardizovanej masovej
produkcii. Výskum ich však zaviedol do Talianska, kde skúmali znaky
existencie nelegálnych pracovných trhov. To, čo však v skutočnosti našli, boli
dynamické malé firmy, ktorých zakladatelia mali hlboké praktické zručnosti, ale
boli bez formálneho vzdelania. Boli to pôvodne pracovníci pôvodných veľkých
firiem, ktorí si založili vlastné firmy a svoje know-how presúvali na svoje deti.
Ich deti však získavali aj formálne vzdelanie a identifikovali svetové
technologické trendy. Po neúspechu zamestnať sa vo veľkých firmách sa vrátili
do rodinných firiem a umožnili vznik flexibilnej špecializácie, vyhľadávanie
trhových medzier špeciálnych produktov na svetových trhoch. Súčasťou
výskumu bola prehliadka tovární, kde sprievodcovia rozprávali históriu firmy.
Ako konštatuje PIORE (2006, s. 19) „formálne interview so sprievodcom po
továrni by nezachytilo hrdosť otca na úspechy jeho syna, pretože tá sa niesla
v tóne jeho hlasu a v jeho pohľade viac, ako v tom, čo rozpráva.“ Nová teória
flexibilnej špecializácie, ktorú položili na základe svojich zistení, vznikla
intuitívne na základe zistení z Talianska. Tento príklad ukazuje, že prípadové
štúdie nie sú len empirickými dôkazmi existujúcich teórií, ale sú aj základom
pre budovanie nových teórií, a dokonca, ako konštatuje PIORE (2006), na
základe prípadových štúdií je možné budovať aj matematické modely. Príbehy,
ktoré získavali výskumníci, boli rozprávané z pohľadu respondentov, ktorí
popisovali svoju motiváciu a správanie. Takýto prístup sa považuje za lepší ako
podsúvanie teórií, ktoré samotní respondenti odmietnu, pretože necharakterizujú
ich správanie. Naratívne techniky otvoreného interview sú často zaujímavejšie
ako špecifické otázky v dotazníkoch. Výhoda otvorených interview je, že
respondenti odpovedajú aj na otázky, ktoré by výskumník inak nepoložil.
Príbehy sa neanalyzujú, ale interpretujú, v tomto prípade zohrávajú dôležitú
úlohu predchádzajúce vedomosti výskumníkov. Sú idiosynkratické, závisia od
schopnosti jednotlivých výskumníkov získať prekvapivé zistenia, rozpoznať
existujúce vzory a organizovať ich do teórie.
2.1.2 Spoľahlivosť a presnosť v kvalitatívnom výskume
Aj kvalitatívny výskum musí spĺňať dve kritériá, ktoré vyžaduje výskum
ako taký – spoľahlivosť a presnosť. Vo všeobecnosti môžeme spoľahlivosť
definovať ako precíznosť merania, teda schopnosť dosiahnuť rovnaké výsledky
aj po opakovaní merania pri dodržaní podobných podmienok. Presnosť sa
odkazuje na presnosť merania, teda stupeň, do akého reprezentujú výsledky
merania skutočný stav. Ukazuje teda na pravdivosť, do akej naše meranie
27 pozri Piore, M., Sabel, M. 1984. The Second Industrial Divide:Possibilities For Prosperity. New York: Basic
Books.
147