27.08.2019 Views

50 rokov slovenského karavaningu

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Ing. Milan Minárik a kolektív<br />

<strong>50</strong> <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong><br />

<strong>karavaningu</strong><br />

2019


Výroba ● Predaj ● Servis ● Prenájom ● Príslušenstvo<br />

Vydať sa na cestu karavanom a objavovať svet v spoločnosti svojej rodiny a dobrej<br />

nálady, to je filozofia a cieľ spoločnosti Turčan-auto. Venujeme sa prestavbe dodávok<br />

na rodinné obytné automobily, predaju obytných áut a prívesov značiek Dethleffs,<br />

Laika a Sunlight, predaju príslušenstva, servisu a prenájmu obytných vozidiel.<br />

Individuálne prestavby<br />

Autorizovaný predajca<br />

TURČAN - AUTO s.r.o.<br />

Kráčiny 6, 036 01 Martin<br />

Slovenská republika<br />

www.turcan-auto.sk<br />

tel.:+421/43/4270446<br />

tel./fax:+421/43/4270445<br />

email: info@turcan-auto.sk


Ing. Milan Minárik a kolektív<br />

<strong>50</strong> <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong><br />

<strong>karavaningu</strong><br />

2019<br />

vydané s podporou<br />

Neprešlo jazykovou úpravou. Publikácia pre vnútornú potrebu SACC.<br />

Vyšlo v náklade 1000 ks.


Úvod<br />

Neuveriteľnou rýchlosťou uplynul čas odvtedy, čo sa v roku 1970 zrodila myšlienka<br />

usporiadať pravidelné zrazy karavanistov. Tieto poskytovali už vtedy široké možnosti na<br />

zoznamovanie sa s ľuďmi s rovnakými záujmami, ale v tej dobe aj možnosti pre vzájomnú<br />

spoluprácu či už po organizačnej, ale najmä technickej stránke. Zároveň umožňovali<br />

zoznamovať sa s často neznámymi kultúrnymi, historickými pamiatkami a prírodnými krásami<br />

našej vlasti.<br />

Po päťdesiatich rokoch je možné hodnotiť vtedajšiu snahu a rozhodnutie ako správne,<br />

predvídavé a pre rozvoj <strong>karavaningu</strong> na Slovensku veľmi prospešné. Za tých päťdesiat <strong>rokov</strong><br />

sme spoznali nové, často menej navštevované a menej známe miesta Slovenska, získali<br />

skúsenosti pri organizovaní väčších akcií a postupne priviedli do klubov nových záujemcov<br />

o túto činnosť.<br />

Nie je v našich silách a možnostiach uviesť menovite všetkých tých, ktorí sa zaslúžili<br />

o úspech jednotlivých zrazov. Poriadatelia sa zapájali do práce ochotne, obetavo a s vedomím,<br />

že ide o prospešnú prácu pre rozvoj <strong>karavaningu</strong>. Každý kto aktívne pomáhal pri príprave<br />

a organizovaní jednotlivých zrazov má iste dobrý pocit, že vykonal kus užitočnej práce pre<br />

splnenie tohto cieľa.<br />

Touto publikáciou vydávanou pri príležitosti konania jubilejného <strong>50</strong>. národného zrazu<br />

chceme aspoň čiastočne prispieť k tomu, aby aj táto časť histórie <strong>karavaningu</strong> na Slovensku<br />

od vzniku myšlienky poriadania národných zrazov po dnešok bola v rámci možností spracovaná<br />

a písomne zachytená pre budúcnosť.<br />

Poznámka k vydaniu 35 <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong><br />

Od založenia prvých klubov až po dnešok rezonuje otázka správneho písania caravan<br />

či karavan, club alebo klub. Počas tých 35 <strong>rokov</strong> sa menili pravidlá pravopisu u nás i v<br />

Čechách. V zahraničí sa píše “caravan club“. Dnes je Caravan club SR registrovaný takto bez<br />

ohľadu na to, či je správne písať klub s „c“ alebo „k”. Obdobne je to aj s písaním slova rely.<br />

Jestvuje organizácia s názvom, Europa Rally, hoci toto slovko sa môže písať rôzne. Ďalšou<br />

„nepresnosťou“ sú názvy klubov z minulosti. Boli to Autoklub Zväzarmu, caravan klub..., resp.<br />

Základná organizácia Zväzarmu, caravan club... atd’. Išlo vždy o ten istý klub, rozdielne názvy<br />

boli len prispôsobením sa požiadavkám. Taktiež prvé Národné zrazy boli zrazmi „caravanov“, až<br />

neskôr „caravanistov”. Toto uvádzame na vysvetlenie, že rozdielne názvy nie sú nedôslednosťou<br />

autorov. V hlavičke zrazu budeme používať označenie podľa pozvánky, všade inde budeme<br />

používať karavan klub, teda to staré píš ako počuješ.


Predslov k 35 <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong><br />

História väčšiny starých motoristických odborností, ktoré vznikali v prvej polovici minulého<br />

storočia, je zaznamenaná dosť zoširoka.<br />

Karavaning, hoci nie je športovou disciplínou v pravom zmysle slova, ale len<br />

„mototuristickou“, toto doteraz postrádal. Nelákal divákov na okruhy, ale zúčastňoval sa ho<br />

veľký počet nadšencov. Bol činnosťou pre celé rodiny. Karavaning sa u nás začal rozširovať pred<br />

35 rokmi, čo je už dostatočne dlhý „vek“ na akú-takú dokumentáciu.<br />

Karavaning vznikal v špecifických podmienkach, keď auto ako súkromný majetok<br />

nebolo také samozrejmé ako dnes. Väčšina ich majiteľov boli „motoristi“. Bavila ich jazda, robili<br />

si sami údržbu, menšie i väčšie opravy a mali snahu sa združovať. Aj to je jeden z dôvodov<br />

inklinovania k autoklubu. V západnej Európe to bolo ináč. Mnohé kluby boli napojené na<br />

kempingárov, iné boli celkom samostatné. U nás to boli kluby telovýchovných organizácií.<br />

Úzke naviazanie na autoklub, najmä do roku 1989, ale v určitej miere neskôr, viedla<br />

autorov k presvedčeniu, že je potrebné zdokumentovať, aspoň rámcovo, aj históriu u nás od<br />

čias, kedy sa jeho súčasťou stal i karavanIng.<br />

Predslov k <strong>50</strong> <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong><br />

S ohľadom na veľkosť nákladu predchádzajúcej publikácie a možnosť doplniť ju o<br />

fotografie sme sa rozhodli tak, aby ste dostali do ruky ako tak úplnú pamätnicu týkajúcu sa<br />

histórie národných zrazov karavanistov a tiež niečo k informáciám o pohyboch okolo. Naše<br />

poďakovanie patrí všetkým, ktorí nám dovolili nahliadnuť do svojich archívov a tak sa stať<br />

členmi nášho autorského kolektívu.


Ako sa to začalo<br />

Roku 1969 územie Československa zasiahlo silné kozmické žiarenie lúčmi, ktoré spôsobovali<br />

túžbu po karavane. Prejavovalo sa to tak, že začali vznikať skupiny nadšencov, uvažujúcich o<br />

stavbe vlastného prívesu. Niektorí odvážlivci už so stavbou aj začali, ba udiali sa i zázraky a vo<br />

vtedajšom „plánovanom hospodárstve“ sa pokúsili o výrobu i podniky. Zaujímavé je najmä to,<br />

že spočiatku sa tak dialo bez toho, aby títo konštruktéri o sebe vedeli. Niektorí „teoretici“ tvrdili,<br />

že takéto pokusy o stavbu obytných prívesov boli najmä dôsledkom „otvorených dverí na západ“<br />

roku 1968. Vtedy mnohí s prekvapením videli, že i malé autá sú schopné ťahať za sebou svoj<br />

domček. A nielen videli. Priviezli so sebou aj prvé prospekty. No, kto vie...?<br />

Prvé pozvanie znelo na stretnutie „priateľov stavby obytných prívesov, ktorých ja<br />

osobne poznám“. Stretnutie inicioval a zvolal Dušan Mikoláš z Banskej Bystrice na 19. apríla<br />

1969 na Tále.<br />

Pokračovaním tohto stretnutia bol zraz „Caravan šport“ na verejnom táborisku<br />

Podbanské v dňoch 23. - 24. mája 1970 na pozvanie Ondreja Cibáka z Liptovského Mikuláša<br />

(pod hlavičkou TJ - Lokomotíva Liptovský Mikuláš). Aj keď tieto akcie organizovali ešte jednotlivci,<br />

tu začínali vznikať prvé kontakty medzi slovenskými nadšencami pre tento druh „športu“.<br />

Súčasne sa začali objavovať vo vtedy najčítanejšom motoristickom časopise Svět<br />

motorů správy o založení I. Českého caravan klubu v Hradci Králové a o jeho akcii „caravan<br />

rallye“. Tieto impulzy podnietili záujemcov zamyslieť sa, ako si stavby svojich prívesov uľahčiť.<br />

Bolo jasné, že je potrebné nejako sa zoskupiť, zorganizovať. Vtedy však platilo, že súkromné<br />

zvolávanie a stretávanie je možno kvalifikovať ako „nedovolené zhromažďovanie sa“, čo<br />

bol vážny delikt. Dalo sa „dať“ do Telovýchovy alebo Zväzarmu. Zvíťazil Zväz pre spoluprácu<br />

s armádou, kde v tom čase boli začlenené autokluby. Tak vznikla 23. februára 1970 prvá<br />

samostatná organizácia s odbornosťou <strong>karavaningu</strong> na Slovensku „AMK SSR - Caravan klub<br />

Žilina“. Zástupcov klubu vyslali na „II. České caravan rallye stretnutie karavanov“ v dňoch 12.<br />

- 14. Júna 1970: akciu poriadal AMK Caravan klub Hradec Králové. Tak prišlo k zoznámeniu<br />

sa s karavanistami nielen z Čiech, ale i zo Slovenska, najmä z Bratislavy, ktorí sa tejto akcie<br />

taktiež zúčastnili. Tu sa dohodlo, že na jeseň v tom istom roku usporiada Žilina zraz, na ktorom<br />

by sa zúčastnili aj českí karavanisti. A tak sa 4. - 6. septembra 1970 uskutočnil I. národný zraz<br />

karavanov vo Vrátnej doline. Na tú dobu s pozoruhodnou účasťou - 88 osôb a 29 karavanov.<br />

Treba poznamenať, že založiť klub nebolo až také jednoduché. Mnohé schvaľujúce orgány<br />

vyslovovali názor, že načo taký „buržoázny vynález“, ako karavan, podporovať. Nakoniec sa<br />

ich podarilo presvedčiť, že je to „na výsosť prospešná vec“ v prípade evakuácie obyvateľstva,<br />

možnosť prebývať i v nepriaznivých poveternostných podmienkach a podobne. Ďalšie, na<br />

Slovensku vznikajúce kluby to mali už o poznanie ľahšie, ale i tak ešte nejakú dobu bolo treba<br />

vynaložiť veľký dôvtip, aby predkladané argumenty u nadriadených úradov prešli.<br />

Prečo sa združovať?<br />

Základný zámer pri vzniku klubov - bola pomoc pri stavbe prívesov. V tom čase vládla medzi<br />

záujemcami o túto oblasť absolútna neznalosť. Karavanisti, ktorí mali technické znalosti<br />

a boli zruční, sa snažili akýmkoľvek spôsobom pozbierať základné informácie ešte pred<br />

stavbou prívesu. Tí „šikovnejší“ sa hneď pustili do práce podľa vlastného rozumu a väčšina<br />

z nich dopadla zle. Ich výrobky, okrem iného, boli veľmi nebezpečné: k tomu napomáhala aj<br />

absolútna neznalosť schvaľujúcich orgánov. Najčastejšou chybou bola idea - vyrobiť karavan<br />

tak, aby vôbec nezaťažoval ťažné zariadenie vozidla a aby náprava prívesu bola uložená pod<br />

ťažiskom. Takéto prívesy sa pri dosiahnutí určitej rýchlosti náhle silno rozkolísali a pokiaľ<br />

vodič rýchlo nepribrzdil, príves sa prevrátil. Vzduchový náraz protiidúceho veľkého vozidla


spôsobil ten istý problém. Tieto prívesy po odpojení od vozidla sa často prevracali dozadu.<br />

Druhou krajnosťou boli prívesy s enormným zaťažením zadnej nápravy vozidla: lámali sa<br />

zadné poloosi, najmä pri Škodovkách typu MB. Ďalším kameňom úrazu bola hmotnosť<br />

prívesov. V počiatkoch sa o hliníkových plechoch na obal, či leteckej preglejke nikomu ani<br />

nesnívalo a tak sa hojne používal na stavbu oveľa ťažší sololit, ťažké profily na podvozok<br />

a pod. Väčšina karavanov vážila podstatne viac, ako bolo uvedené v dokladoch. „Úradná<br />

hmotnosť“ sa zvyčajne odvíjala od toho, aký karavan mohlo vozidlo staviteľa ťahať. Objavovali<br />

sa i ďalšie nebezpečné veci, ako napr. elektrická inštalácia prípojky na sieť a mnohé iné.<br />

Poddimenzované, či geometricky zle uložené nápravy, keď karavan „kľučkoval“, neboli<br />

zvláštnosťou. „Nevydarené“ karavany často vyvolali u áut typu ŠKODA 1000 MB nebezpečné<br />

rozkmitanie prednej nápravy. Tieto typy škodoviek trpeli na tento neduh aj bez karavanov, no s<br />

nimi sa situácia stávala obzvlášť nebezpečná. Taktiež tu boli otázky vhodného rozmiestnenia<br />

zariadenia v interiéri, okná, tesnenia atď. Výrobcovia vo svete mali v tom čase už jasno v<br />

týchto veciach, ale čo amatér, ktorý ide stavať svoj prvý príves? Ďalší, pre jednotlivca vážny<br />

a často nezvládnuteľný problém, bol „ÚRAD“. Individuálna stavba prívesov bola našťastie<br />

povolená. Celá záležitosť bola v kompetencii Ministerstva vnútra a schvaľovanie prívesov<br />

robili príslušníci SNB. O zážitkoch z týchto „schvaľovaní“ by sa dal napísať román. Dnes vie<br />

už málokto, že v sedemdesiatych rokoch sa karavan schvaľoval ku konkrétnemu autu a mal s<br />

ním zhodné evidenčné číslo. Teda karavan nebolo možné legálne si požičať. O legislatívnych<br />

otázkach karavanov rozhodoval pre celú republiku jeden muž na Ministerstve vnútra v Prahe.<br />

A slušne povedané, bola s ním „ťažká reč“. Aby bolo možné sa k nemu „dostať“, musel<br />

zapracovať Ústredný výbor Zväzarmu. Vtedy nemohol odmietnuť. Jediný, kto u neho vedel<br />

niečo dosiahnuť, bol predseda Technickej komisie karavanov, P. Tůma, ktorého spomíname<br />

v d‘alšej časti tejto publikácie. Jeden príklad: Vo vyhláške bolo uvedené, že na karavanoch<br />

nesmú byť okná z plexiskla, ale z nedefinovaného materiálu, prípadne z bezpečnostného<br />

skla. Spomínaný pán neoblomne tvrdil, že stať je prevzatá z vyhlášky EHK. Neplatil argument,<br />

že všetky karavany v Európe majú okná z plexiskla a že u nás vyrábaný pleximateriál má tie<br />

isté vlastnosti ako inde vo svete. Našťastie krátko nato sa rozhodlo, že výrobky vyrábané na


Slovensku budú schvaľovať slovenské orgány a schválenie bude platiť pre celú republiku.<br />

Ďalším šťastím bolo, že na Ministerstve vnútra na Slovensku mal problematiku schvaľovania<br />

na starosti Ing. Kočvara, ktorý bol odborník a ústretový človek. Karavanistom pomohol<br />

nesmierne. Na rozdiel od svojho proťajška z Česka chodil medzi karavanistov, diskutoval s<br />

nimi a poskytol veľa cenných rád. Karavanové okná sa začali robiť v Považských chemických<br />

závodoch v Žiline z vlastného plexiskla. Českí karavanisti získali metodiku skúšania týchto<br />

okien zo západu a my sme ju predviedli Ing. Kočvarovi. Ani jemu nebolo jasné, odkiaľ sa do<br />

našej vyhlášky dostala metodika skúšania okien z plexiskla. Preklad predpisu EHK, podľa<br />

ktorej sa zostavovala naša vyhláška, nebolo možné získať. MV vlastnilo jediný exemplár a<br />

ten bolo zakázané požičať. Nakoniec Ing. Kočvara pustil jedného z nás do svojej pracovne na<br />

ministerstve a po dlhých hodinách sa prišlo na to, že človek, ktorý robil text našej vyhlášky<br />

si zjednodušil prácu a nenamáhal sa uviesť iné skúšobné metódy okien. Uviedol metódu<br />

skúšania okien pre motorové vozidlá a tu samozrejme okná z pleximateriálu nemohli<br />

vyhovovať. Po tomto vyjasnení skúšobňa a MV mohli schváliť okná z plexiskla. Výroba okien<br />

sa zlegalizovala a výrobca ich musel označovať 8 SD. Tento príklad dokumentuje riešenie<br />

jedného problému a poukazuje na mravenčiu prácu a úsilie vtedajších karavanistov, ako aj<br />

silu a váhu ich organizácie. Veľkých problémov bolo samozrejme oveľa viac. Boli to napríklad<br />

otázky náprav, prevádzkových a parkovacích bŕzd, povolených hmotností atď. Informácie sa<br />

rýchlo dostávali do ostatných klubov. Vyšli veľmi užitočné knihy o stavbe prívesov. Jednu z<br />

nich zostavil autorský kolektív karavanistov a kniha vyšla v dvoch vydaniach, pričom finančné<br />

náklady hradil Ústredný automotoklub. Druhú, z vlastnej iniciatívy, napísal už nebohý Ing. Vl.<br />

Bodický z bratislavského CC. Niekoľko ďalších kníh zostavili českí autori.<br />

Na Slovensku bolo niekoľko autorít v oblasti stavby prívesov a okrem Ing. Bodického treba<br />

spomenúť tiež už nebohého Michala Minárika z CC Bánovce n/Bebr. Na niekoľkých miestach sa<br />

dali karavanisti dokopy a začali stavať naraz, mnohokrát v tzv. svojpomocných dielňach AMK.<br />

Väčšinou sa dohodli na jednom type a robili vlastne malú sériu. Malo to veľkú výhodu najmä<br />

pre menej remeselne zručných, pretože každý druh práce robil na stavaných karavanoch ten,<br />

kto tú-ktorú prácu najlepšie ovládal. Jednoduchšie bolo aj zabezpečovanie materiálu, náradia,<br />

prípravkov. Napríklad žilinskí karavanisti vyrobili valcovačku na hliníkový plech a ten valcovali<br />

pre tých, ktorí ho potrebovali. Takéto spoločné stavby prívesov prebiehali v karavan kluboch v<br />

Bánovciach n/Bebr., Nitre, Piešťanoch, Žiline. Výsledkom boli karavany, ktoré jazdia dodnes a<br />

často ich obdivovali aj západní karavanisti. Pochybovali, či naozaj ide o netovárenské prívesy.<br />

Názov „amatérska stavba“, ako to dnes označuje polícia v dokladoch, je nespravodlivý.<br />

Tieto riadky dokladujú, že voľba Zväzarmu pri zakladaní prvých klubov bola správna.<br />

Telovýchovná organizácia totiž nemohla a ani nemala záujem karavanistov v niečom takom<br />

podporovať.<br />

Vytváranie organizačného rámca<br />

Počas prvých spoločných stretnutí sa začala tvoriť aj budúca forma organizácie, už na československej<br />

úrovni. Zúčastneným bolo jasné, že je maximálne potrebné etablovať sa do<br />

rozhodujúcich orgánov AMK. Vzory však neboli. V susedných štátoch východného bloku (NDR,<br />

Poľsko, Maďarsko) nič podobné nejestvovalo. Vďaka kontaktom Milana Lesinského (predseda<br />

Caravan klubu Hradec Králové) sme mali informácie z tejto oblasti aj zo západných štátov. Tam<br />

síce kluby existovali, ale ich činnosť vôbec nebola zameraná na pomoc staviteľom prívesov, čo<br />

pre nás bolo v tom čase prvoradé.<br />

V autoklube nás zaradili do odbornosti mototuristika. Vtedy viedol už zabehnutú MTT<br />

aktivista Václav Hahn z Pruského. V začiatkoch nebrali funkcionári karavanistov veľmi vážne.<br />

Bolo to obdobie rozširovania osobných automobilov medzi obyvateľstvom a na popularite


získavali tzv. branno-orientačné súťaže. Boli to vlastne mini rely s itinerárom, nočnými etapami,<br />

kde boli povinné i branné prvky (streľba, hod granátom). Jazdili sa postupové kolá až po<br />

majstra republiky. Zo začiatku museli aj funkcionári karavan klubov absolvovať školenia<br />

a skúšky rozhodcov. V pomerne krátkom čase, hlavne vďaka prudkému nárastu karavan<br />

klubov, rozširovaniu členskej základne a aktivite ich funkcionárov sa v MTT vykryštalizoval a<br />

výrazne presadil karavaning na slovenskej i československej úrovni. Vznikli tzv. podkomisie pre<br />

karavanIng. Na Slovensku bol jej predsedom Viliam Dokupil z Nitry, v Čechách Miloslav Šott z<br />

Prahy a predsedom federálnej podkomisie bol Ing. Štefan Nagy zo Žiliny. Toto sa podarilo už v<br />

roku 1974. Pre úspešný rozvoj <strong>karavaningu</strong> boli vtedajší profesionálni pracovníci <strong>slovenského</strong><br />

i federálneho AMK veľkým šťastím. Na Slovensku to bol vedúci odboru motoristickej prípravy<br />

a športu pri Slovenskom ústrednom výbore Zväzarmu - Vlastimil Havlín, neskoršie aj tajomník<br />

Rady motorizmu - Mgr. Štefan Mihálik. Na federálnej úrovni to bol vedúci oddelenia motoristickej<br />

prípravy a športu ÚV Zväzarmu PhDr. Evžen Švanda a tajomníci Rady motorizmu Karel Jareš<br />

a Július Jakubec. Uvedení funkcionári, vrátane aktivistu V. Hahna trvale, až do rozpadu<br />

Ústredného AMK Zväzarmu, po všetkých stránkach podporovali karavanIng. Zástupcovia<br />

karavanistov sa dostali do všetkých rozhodujúcich orgánov autoklubu, vrátane najvyššieho -<br />

Ústrednej rady motorizmu. Všade sa presadili a mali výrazný vplyv na jednotlivé rozhodnutia. Ich<br />

vplyv pomohol zabezpečiť financie na všetky zasadnutia, školenia, dotácie na zrazy, okresné,<br />

celoštátne i medzinárodné. Za ich pomoci sa podarilo realizovať i niekoľko hromadných<br />

výjazdov do západných krajín, čo bolo vtedy nevídané. Vytvorila sa i Technická komisia na<br />

federálnej úrovni. Tá zohrala taktiež veľkú rolu. Jednala s inštitúciami, ktoré v tom čase jediné<br />

rozhodovali v ČSSR o legislatíve v technických otázkach - Ústav pre výskum motorových vozidiel<br />

a Ministerstvo vnútra. Predseda komisie bol Peter Tůma z Prahy, pracovník Metalex -u / ktorý sa<br />

zaoberal športovou úpravou súťažných automobilov, výrobou karavanov a podvozkov/. Výrazne<br />

pomohol vyriešiť veľa problémov a presadil naše zámery i vďaka svojim osobným kontaktom.<br />

Český podiel<br />

Históriu u nás nie je možné rozdeliť na slovenskú a českú. Ten rozvoj bol československý. Pri<br />

všetkej aktivite slovenských klubov a funkcionárov karavaning v Čechách bol rozšírenejší i<br />

technicky vyspelejší. V množstve klubov a veľkosti členskej základne v Čechách v porovnaní<br />

so Slovenskom zohral úlohu nielen rozdiel v počte obyvateľstva, ale aj odlišný pohľad Čecha a<br />

Slováka na spôsob trávenia voľného času. Aj karavany postavené v Čechách boli v priemere<br />

na vyššej úrovni ako karavany postavené na Slovensku. Českí karavanisti výrazne pomohli<br />

slovenským najmä technicky i materiálovo v počiatkoch hromadných stavieb a prevažujúcich áut<br />

Škoda MB: s minimom nadbytočného výkonu bola konštrukcia známej “skladačky” až geniálna.<br />

Jej autori - Ing. Mirek Urbánek a Ing. Jaroslav Urbánek z ostravského CC - ju dotiahli takmer<br />

k dokonalosti. Poradili si s nimi bez problémov i nízko výkonové autá bez výrazného zvýšenia<br />

spotreby paliva. Po rozložení na mieste poskytovali pohodlie neskladacieho prívesu, dokonca<br />

v zimných podmienkach. Naviac vyriešili i garážovanie jednoduchým zariadením, ktorým sa<br />

príves nadvihol v garáži nad auto. Pokiaľ bola posádka dobre zohratá a silno nepršalo, dal<br />

sa “postaviť” za pár minút. Jeho autori mali spracovanú i dokonalú dokumentáciu a dávali<br />

ju nezištne k dispozícii všetkým záujemcom. Podľa tohoto vzoru bolo postavených najviac<br />

karavanov v ČSSR. K dispozícii boli i ďalšie overené dokumentácie, napr. už menovaného P.<br />

Tůmu a ďalšie.<br />

Veľkou pomocou boli i stavebné diely prívesov. Českí karavanisti pretlačili do výroby v<br />

rôznych podnikoch viacero druhov spájacích zariadení / tzv . papuče / i vo forme nájazdových<br />

bŕzd. Zabezpečili dokonca výrobu špeciálnych trojhranných trubiek a gumových profilov, čo boli<br />

základné prvky / amatérsky ich nebolo možno vyrobiť/ moderných karavanových náprav, ktoré<br />

výrobcovia používajú doteraz. Vyvinuli a nechali schváliť tzv. Kyvadlovú hydraulickú brzdu. Táto


pracovala pri brzdení vozidla na princípe zotrvačného pohybu závažia, upevneného na kyvnom<br />

horizontálnom ramene. Z ramena sa pohyb prenášal na brzdový valec a následne kvapalinou do<br />

kolesových valčekov. Tá mala voči ostatným výhodu pri cúvaní. Nebolo treba nič riešiť.<br />

V Čechách bol prvý CC založený už v roku 1968 v Hradci Králové. Z českých<br />

karavanistov treba rozhodne spomenúť priekopníkov spoločných začiatkov : dlhoročného<br />

predsedu CC Ostrava Antonína Vojtěcha a jeho úspešnú nasledovníčku Zdeňku Kunčickú,<br />

členov uvedeného klubu bratov Urbánkovcov i Milana Kriegla. Z Prahy Petra Tůmu a z Brna Ing.<br />

Alojsa Peroutku, z Mladej Boleslavi Ing. Josefa Pálku a asi najzaslúžilejšieho česko<strong>slovenského</strong><br />

karavanistu, dlhoročného predsedu CC Hradec Králové Milana Lesinského. Títo a i mnohí ďalší,<br />

písali s nami históriu česko<strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong>, ktorý - ako tvrdia karavanisti, čo sa po<br />

roku 1989 dostali do mnohých kútov sveta, bol vo svete ojedinelý a nikde inde v takejto forme,<br />

aktivite a spôsobe organizovania, nejestvoval.<br />

Výjazdy za železnú oponu<br />

Dostať sa pred rokom 1989 na západ individuálne nebolo jednoduché. Okrem tých, ktorí<br />

cestovali do západných štátov na služobnú cestu, umelci, športovci, reprezentanti, bola pre<br />

obyčajného smrteľníka takáto cesta takmer nemožná. Hneď začiatkom roka bolo treba žiadať<br />

o tzv. devízový prísľub, ktorý „obyčajní“ ľudia nedostávali. Boli však takí, čo tam boli pravidelne.<br />

To však až tak neplatilo pre Juhosláviu, kde bol síce postup rovnaký, ale šanca bola väčšia.<br />

V Juhoslávii boli kempy, kde sa striedala slovenská pospolitosť opakovane, napríklad pre<br />

piešťanský klub to bol najmä Rovinj. Každá skupina mala svoj kemp kde to poznala a vedeli<br />

čo ako funguje. (V obmedzenom rozsahu to platí doteraz. Sú skupiny karavanistov, ktorí si rok<br />

dopredu rezervujú to svoje miestečko). Výnimky boli pri účasti na organizovaných návštevách<br />

napr. FICC, DCR a podobne.<br />

Do kategórie zázrakov preto patrí, že Ústredný automotoklub vybavil cez tzv. športové<br />

vízum výjazd dvanástim karavanistom do vtedajšieho Západného Nemecka. Po prvý raz<br />

roku 1986. To už bolo obdobie „perestrojky“ v Sovietskom zväze a jej vplyv sa pomaly začal<br />

prejavovať aj u nás. Karavanisti z Hradca Králové, najmä ich predseda Milan Lesinský, mali<br />

priateľský vzťah so západonemeckým klubom „Caravanfreunde Europa“. Bol to klub, ktorý<br />

mal členov nielen z Nemecka, ale i z Francie a Holandska. Niekoľkokrát do roka sa stretávali<br />

na rôznych miestach západnej Európy a začali chodiť i do Čiech. Na jednom takomto stretnutí<br />

v Kopidlně sme sa s nimi zoznámili i my zo Slovenska a vznikla myšlienka vybaviť výjazd do<br />

Nemecka. Oficiálne nás pozvali s tým, že náš pobyt uhradia. Vtedy platilo pravidlo, že je možné<br />

pozvať len konkrétny klub. Pozvánka znela na žilinský karavan klub a keď sme chceli, aby sa<br />

výjazdu mohli zúčastniť i zástupcovia iných klubov, títo sa museli prihlásiť za člena do Žiliny.<br />

Tak sa do Žiliny okrem Slovákov z Bratislavy a z Bánoviec n/Bebr. prihlásili za členov i z Hradca<br />

Králové, Mladej Boleslavi, Plzne a ďalších miest. Tak sa podarilo dostať v máji 1986 dvanástim<br />

posádkam i s rodinami na 5 dní do Weingartenu, menšieho, ale krásneho vinárskeho mesta,<br />

neďaleko Bodamského Jazera. Pre všetkých účastníkov to bol nezabudnuteľný zážitok. Okrem<br />

toho, že väčšina z nás bola po prvý raz za železnou oponou, hostitelia pre nás pripravili pekný a<br />

veľmi bohatý program. Určite najzaujímavejšia bola exkurzia v neďalekej fabrike na karavany a<br />

obytné autá ERIBA a plavba po Bodamskom jazere.<br />

V júni 1987, teda o rok, sa podarilo akciu zopakovať. Tentoraz znela pozvánka na<br />

CC Bratislava a opäť išli účastníci (asi 40) z celého Československa. Cesta viedla do „rodiska“<br />

automobilov Opel v Russelsheime. Naši karavanisti si pozreli výrobu automobilov Opel, typ<br />

Vectra a obrie letisko vo Frankfurte n/Mohanom. Posledný zájazd za „oponu“ sa uskutočnil<br />

koncom septembra 1989 do Garmisch-Partenkirchenu. A opäť bolo na čo sa pozerať. Okrem


múzea BMW v Mníchove to boli Alpy, Garmisch a jeho prekrásne bavorské okolie so zachovalými<br />

zámkami, výjazd na Zugspitz, ale aj pivný večer v Bayerhalle.<br />

Je zaujímavé, že do roku 1989, napriek viacerým pozvaniam, nemali naši hostitelia<br />

chuť prísť na Slovensko. Až potom, r. 1991, koncom augusta. Kempovali na táborisku CC Žilina,<br />

odkiaľ sa s nimi robili výlety na Oravu, do Malej Fatry a Žiliny.<br />

Do análov sa zapísali<br />

Počas nášho spoločného stretávania vzniklo mnoho príbehov, z ktorých spomenieme aspoň<br />

niektoré. Napríklad príbeh jedného karavanistu, ktorý staval príves /skladací/ v pivnici<br />

panelového domu. Vyrábal jednotlivé diely s tým, že ich v lete v garáži už len zostaví. Všetko<br />

išlo podľa plánu, len s panelom dverí sa stal drobný omyl. Dvere sa totiž po zmontovaní ocitli na<br />

nesprávnej strane, vľavo. Našťastie u skladacieho prívesu to až tak nevadilo. Druhý zasa staval<br />

príves v drevenom objekte. Mal vyrátané, ako po postavení dá príves von. Lenže zasa omyl a<br />

príves von nedostal. Pomohol si tým, že radšej rozobral jednu stenu objektu.<br />

Veľa príhod sa rozprávalo o “lietajúcich” strechách skladacích prívesov, ktoré majitelia pred<br />

jazdou zabudli upevniť. Dve z nich sa stali majiteľom prívesov, vyrábaných istý čas vo výrobnom<br />

družstve Veľké Rovné. Rodina z Čiech si kúpila príves u výrobcu a ťahala ho domov. Večer sa<br />

zastavili, aby prenocovali. Vtedy zistili, že nemajú strechu a nevedeli kedy, ani kde im uletela.<br />

Iná rodina s takýmto prívesom sa vydala na dovolenku na Balaton. V Komárne sa chceli<br />

colníci pozrieť do prívesu a potom zabudli zaistiť “dekel”. Prešli cez mesto a za mestom, keď<br />

zvýšili rýchlosť, blížil sa k nim policajt na motorke, strecha uletela a trafila policajta. Potom sa<br />

sťažovali, že ich vykázali z Maďarska.<br />

Iné príbehy sú z aktu “krstenia” nových karavanov. Pri jednom krste, krstitelia, ako<br />

vždy , pokropili nový príves. Lenže tekutina, ktorou krstili, sa nápadne podobala na brizolit a z<br />

prívesu nešla odstrániť. Majiteľa to dosť vzrušilo a krstiteľom hrozila fyzická ujma.<br />

Oživením každého stretnutia karavanistov bola prítomnosť “ ostravskej partie”.<br />

S nimi je spojených množstvo príbehov, z ktorých je ťažko vyberať. Z tejto partie bol známy jeden<br />

karavanista , o ktorom sa vedelo, že má “ antipolicajtskú” tvár. Pritom jeho tvár bola naprosto<br />

dobrácka, vystupoval vždy veľmi slušne a úctivo voči vtedajším “príslušníkom”, napriek tomu ich<br />

popudzoval. Bolo to dokázané. Stalo sa napríklad, že policajti išli nejaký čas za ním a sledovali<br />

jeho jazdu a prípadné priestupky. Po chvíli ho predbehli, zastavili a všetko mu zrátali. Keď ich<br />

on vyzval ”soudruzi, konejte si svou povinost”, tak hrozilo, že ho na mieste zastrelia. Inokedy<br />

sa stavil vo Vrátnej doline s priateľom - majiteľom Trabanta, že nedokáže jeho tisíckilogramový<br />

karavan dotiahnuť do Ostravy. On so svojim Mercedesom sólo, išiel prvý. Pred Terchovou ho<br />

zastavili policajti a ako zvyčajne sa na neho “vrhli”. Medzitým prešiel okolo nich nepovšimnutý<br />

trabík s obrovským prívesom. Mimochodom stávku vyhral trabantista.<br />

Karavanisti brali veľmi zodpovedne aj branný výcvik. Ak niektorý karavanista oznámil,<br />

že ide “cvičiť polohu ležiaceho strelca”, zainteresovaní vedeli, že si ide dať šlofíka.<br />

O podobných veselých príbehoch by sa dalo písať donekonečna. Chceme nimi len<br />

dokumentovať tú nezanedbateľnú stránku <strong>karavaningu</strong>, že skutočne predstavoval významný<br />

relax, fyzicky a hlavne duševný odpočinok.<br />

Koniec ÚAMK Zväzarmu<br />

Všetci občania, ktorí pred rokom 1989 holdovali motorizmu, či už ako pretekári, alebo len ako<br />

fandovia motorizmu a chceli byť členmi niektorého autoklubu, nemali inú voľbu, len Autoklub


Zväzu pre spoluprácu s armádou. Táto branná organizácia vychádzala zo svojho vzoru DOSAF,<br />

ktorý jestvoval vo vtedajšom Sovietskom zväze. Jej prvoradou úlohou bolo zvyšovanie brannej<br />

schopnosti. Fyzicky i ideologicky. Pod jej krídla patrili okrem motoristov letci, strelci, radisti,<br />

autoškoly, Autoturist a ďalší. Vyšší funkcionári Zväzarmu boli zvyčajne bývalí vojaci. Aj keď<br />

jednotlivé odbornosti mali vlastných „šéfov”, podliehali tomuto hlavnému veleniu a veľmi<br />

záležalo, ako ktorý „šéf” jednotlivých odborností dokázal presadiť svoju odbornosť i koľko získa<br />

peňazí. Vznikali problémy s autoklubmi zo západu, ktoré nechceli mať nič spoločné s brannou<br />

organizáciou. Preto sa v styku s týmito organizáciami nepoužíval oficiálny názov Ústredný<br />

automotoklub Zväzarmu.<br />

Členovia klubov brali svoje zaradenie do AMK Zväzarmu ako nutné zlo. Starší<br />

spomínali na Autoklub Československej republiky, ktorý mal svoje sídlo vo vlastnej budove<br />

v Prahe na Opletalovej ulici. Po roku 1948 ju zabral štát a pridelil Zväzarmu. V súkromných<br />

debatách sa často hovorilo, že by bolo dobré zbaviť sa Zväzarmu a vrátiť sa k samostatnosti.<br />

Táto možnosť r. 1989 nastala. Po novembrových udalostiach sa zišla v polovici decembra<br />

Ústredná rada motorizmu v Považskej Bystrici. Na veľké prekvapenie tých, ktorým išlo naozaj<br />

o motorizmus bez vedľajších úmyslov, neprišlo k zhode v osamostatnení a o zachovanie<br />

motorizmu ako takého. Naraz sa vykľulo niekoľko jednotlivcov, ktorí už boli pripravení a už aj<br />

urobili prvé kroky na získanie čo najväčšieho balíka z majetku organizácie, bez akéhokoľvek<br />

ohľadu na autoklub, zachovanie jeho jednoty a pod. Tu nastal začiatok delenia a vzájomných<br />

svárov odborností, ktoré i po rozdelení republiky pokračovali v Čechách i na Slovensku.<br />

Automotoklub po r. 1989<br />

Po rokoch, keď bola klubová činnosť motoristov zaznávaná, nastalo čiastočné oživenie v<br />

rokoch 1967 - 1968. Toto krátke obdobie však znova vystriedala doba, keď všetci motoristi<br />

museli byť organizovaní prostredníctvom Zväzarmu. Po nežnej revolúcii v roku 1989 vznikla pri<br />

automotoklube Priemstav Bratislava občianska iniciatíva, ktorá podala žiadosť o registráciu<br />

celoslovenskej nezávislej organizácie s názvom Slovenský automotoklub - SAMK. Prípravný<br />

výbor spracoval základné dokumenty, organizačný poriadok a programové vyhlásenie.<br />

Ministerstvo vnútra vydalo 10. januára 1990 registráciu a 12. januára toho istého roku sa<br />

konala Slovenská konferencia motoristov v Bratislave. Prítomní motoristi, zastupujúci kluby<br />

z celého Slovenska, sa vyjadrili pre odčlenenie motoristickej činnosti (automotoklubu) od<br />

Zväzarmu. Súčasne prijali memorandum slovenských motoristov a stanovili sa úlohy pre<br />

zvolanie prvého zjazdu. Na konferencii bol zvolený prípravný výbor. Prípravný výbor a následne<br />

riadne zvolení predstavitelia SAMK <strong>rokov</strong>ali s predstaviteľmi Zväzarmu a potom s ZTŠČ. Ukázalo<br />

sa však, že neznalosť problematiky samofinancovania a určenie nesprávnych priorít znamenalo<br />

odchod aktívnych klubov a funkcionárov z organizácie. Nedôslednosť pri deľbe majetku<br />

Zväzarmu znamenala, že SAMK zostal bez finančných zdrojov, nehnuteľností a podstatných<br />

aktivít. Táto situácia vyústila takmer k zániku organizácie. Ako vyplývalo z memoranda a<br />

materiálov, prijatých na Slovenskej konferencii motoristov, prípravou prvého zjazdu motoristov<br />

bol poverený desaťčlenný výbor, na čele ktorého stál Ing. Vasiľ Leščenko. Na prípravách sa<br />

podieľali aj pracovné skupiny, ktoré rozpracovávali jednotlivé oblasti motoristickej činnosti.<br />

Z celoštátneho hľadiska to bol zásadný krok, na ktorý čakali aj motoristi v Čechách.<br />

Na druhý deň po slovenskej konferencii sa uskutočnila konferencia motoristov v Pardubiciach.<br />

Vznikol prípravný výbor, ktorý pripravoval základy samostatnej českej motoristickej organizácie s<br />

názvom Český autoklub. Prípravné výbory oboch organizácií SAMK a ČAK sa stretli 25. januára<br />

1990 na spoločnom <strong>rokov</strong>aní. Obe delegácie sa zhodli na vytvorení spoločnej organizácie pod<br />

názvom Československý autoklub. Už vtedy bolo zastúpenie oboch organizácií rovnaké, bez<br />

akejkoľvek prevahy jedného subjektu. V zmysle celoštátnej konferencie motoristov sa vytvorilo


šesťčlenné vedenie, zložené z predsedov a podpredsedov z každého klubu. Za predsedu<br />

prípravného výboru zvolili Antonína Bergra a podpredsedami sa stali Roman Ječmínek a Vasiľ<br />

Leščenko. Nie všetci motoristi však prejavili záujem o činnosť v novovzniknutom klube. Časť<br />

zostala naďalej organizovaná v nástupníckej organizácii Združení technických a športových<br />

činnosti. Jedným zo zväzov, ktorý tvorili ZTŠČ, bol aj Ústredný automotoklub SR.<br />

Po roku 1998 sa udiali čiastočné zmeny v štruktúre a vedení organizácie. Členskú<br />

základňu a aktivity prevzal Autoklub Slovenskej republiky. Ten sa dnes stará o rozvoj všetkých<br />

aktivít. Nová organizácia nemala na čo nadviazať najmä pri získavaní zdrojov. Vedeniu AK SR sa<br />

podarilo z absolútnej nuly vybudovať aktívny a samostatný, nezávislý klub.<br />

Čas ukázal, že roztrieštenosť motoristov spôsobila problémy všetkým podobným<br />

organizáciám. Stojí za úvahu, či nie je čas na integráciu klubov alebo organizácii s podobným<br />

zameraním do jedného celku. Roztrieštenosť a nejednotnosť oslabuje vplyv verejnosti na vývoj<br />

motorizmu na Slovensku. Aj keď je absolútne jednotná organizácia už prežitok, spoločný postup<br />

by bol prospešný pre všetkých motoristov.<br />

Karavan klub po roku 1989<br />

Druhá etapa rozvoja čs. <strong>karavaningu</strong> začala písať svoju históriu<br />

6. januára 1990 stretnutím predstaviteľov jednotlivých karavan<br />

klubov v Hradci Králové. Stretnutie zorganizoval prvý český karavan<br />

klub z Hradca Králové. Tu sa rozhodlo o vystúpení karavan klubov<br />

zo Zväzarmu a vytvorení samostatnej organizácie s právnou<br />

subjektivitou a jednostupňovou organizačnou štruktúrou pri<br />

zachovaní národnej svojbytnosti jednotlivých českých, moravských a<br />

slovenských karavan klubov. Prediskutovala sa i možnosť vstupu do<br />

niektorej novovzniknutej motoristickej organizácie pod podmienkou,<br />

že táto bude akceptovať požiadavky karavanistov; <strong>rokov</strong>alo sa taktiež o možnosti vstupu do<br />

celosvetovej organizácie FICC. Celoštátne jednanie motoristov 13. 1. 1990 v Pardubiciach<br />

výrazne podporilo myšlienku odchodu zo Zväzarmu a vytvorenie novej motoristickej organizácie<br />

- Česko<strong>slovenského</strong> autoklubu, ktorý prijal prehlásenie čs. karavanistov v plnom znení. Tak<br />

bola novo vznikajúca karavanistická organizácia začlenená do ČSAK ako samostatný subjekt. V<br />

apríli roku 1990 bol v Ostrave založený Československý Caravan club, ako samostatná súčasť<br />

Česko<strong>slovenského</strong> autoklubu. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení boli schválené stanovy,<br />

organizačné zásady, program činnosti a boli zvolené orgány Čs. Caravan clubu. Do funkcie<br />

prezidenta zvolili Ing. Jána Bízika z CC Pardubice, do funkcie viceprezidentov - pre Čechy Ing.<br />

Jozefa Pálku z CC Mladá Boleslav, pre Moravu a Sliezsko Jozefa Mertu z CC Frýdek Místek, pre<br />

Slovensko Vladimíra Ščepka z CC Piešťany.<br />

Po rozdelení Československa a Česko<strong>slovenského</strong> caravan clubu v roku 1993 sa Caravan<br />

club SR 22. marca 1993 stal členom Federácie kempingu a <strong>karavaningu</strong>. Táto organizácia<br />

zabezpečovala činnosť turistických a mototuristických organizácií najmä na medzinárodnej<br />

úrovni. V tom čase to bola jediná organizácia, ktorá mala k našej činnosti najbližšie.<br />

Zabezpečovala účasť na svetovom stretnutí FICC, ale aj európske stretnutia ako Dunaj camping<br />

rallye. Nadviazala sa spolupráca s Autoklubom Slovenskej republiky a táto spolupráca trvá<br />

dodnes. V roku 1995 bol založený právny subjekt Caravan club Slovenskej republiky. Na<br />

Ministerstve vnútra SR boli stanovy tejto organizácie zaregistrované 16. mája 1995. Caravan<br />

club SR zriaďuje na rozvoj svojej činnosti základné organizačné články, miestne karavan<br />

kluby. V súčasnosti (r. 2004) jestvujú takéto karavan kluby v Bratislave, Piešťanoch, Trenčíne,<br />

Bánovciach n/Bebravou, Žiline a Nitre. Caravan club SR prevádzkuje autokemping Lodenica<br />

v Piešťanoch. Hlavným poslaním a úlohami klubu sú šport, mototuristika a pobyt v prírode,


informačné služby najmä v oblasti mototuristiky, spravovanie technických a ubytovacích<br />

zariadení, dopravná a technická výchova, poriadanie mototuristických podujatí. Zabezpečuje<br />

členstvo a spoluprácu s národnými a medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa<br />

motorizmom, mototuristikou a karavaningom.<br />

V roku 1995 bol Caravan club SR prijatý do najväčšej európskej karavanistickej<br />

organizácie - Europa rally. Toto prijatie sa uskutočnilo pri príležitosti usporiadania 34. Europa<br />

Rally v Rožňove pod Radhoštom v Českej republike. Prezidenta CC SR, Vladimíra Ščepka,<br />

zvolili za člena komitétu. Slovenský karavan klub poverili usporiadaním 37. Europa Rally v roku<br />

1998. Podujatia sa zúčastnilo okolo 400 posádok zo 16 štátov. Akcia sa vydarila. Prezident<br />

Europa Rally Roger Gales zaslal za toto podujatie CC SR oficiálne poďakovanie, najmä s<br />

ohľadom na výsledok prehliadky kempingu v roku 1997, keď videli stav kempingu a po roku<br />

sústredenej činnosti na oprave všetkých objektov, trávnika a ciest v kempingu. Po obavách<br />

s akými prichádzali do Piešťan v roku 1998, to čo tam videli bolo pre nich naozaj príjemným<br />

prekvapením. Aj pre nás to bolo poučením, smiali sme sa potom pri spomienke keď sme<br />

im hovorili, že kemping kosíme každý rok.. odvtedy sa kosil pred každou akciou. Vynovili sa<br />

všetky priestory, tie potom vydržali ako tak dlhé roky. To umožnilo aj opätovné poriadanie<br />

Europa Rally v roku 2010. Tiež za účasti všetkých klubov združených v CC SR a to Caravan<br />

club Žilina, Camping caravan club Trenčín, Caravan club Piešťany a Caravan club Bratislava.<br />

Prevádzka kempingu Lodenica vytvárala priestor na stretávanie karavanistov počas celého<br />

roka. Vlastníctvo kempingu bolo raz mestské, potom to bol okresný úrad. Jestvovala symbióza,<br />

že CC SR kemping udržiaval a spravoval a majiteľ inkasoval nájom za veľké akcie. Až prišlo ku<br />

zrušeniu okresných úradov a prevodom na Ministerstvo vnútra sa začala veľká hra o kemping.<br />

Vydržali sme to ešte dva roky a potom kemping ministerstvo zavrelo.<br />

Samotný CC SR mal rovnako búrlivé obdobie, z funcie prezidenta bol v roku 2011<br />

odvolaný Vladimír Ščepko a prezidentkou sa stala Michaela Pazderová. Rovnako prevzala<br />

prevádzkovanie kempingu Lodenica. V tomto čase sa ukázala sila a charakter karavanistov, keď<br />

behom týždňa vyzbierali niekoľko tisíc euro na záchranu kempingu na ďalšie roky. Po dlhých<br />

debatách a nedôvere sa karavanisti združení v Caravan clube SR rozhodli vstúpiť do SACC<br />

ako celok aj ako jednotlivé kluby. Hneď po tomto spojení nastala skúška ohňom, keď SACC<br />

organizovala 20. Dahlie rallye v Marakempe a všetky kluby sa podieľali na jej organizácii.<br />

Slovenská asociácia campingu a caravaningu<br />

To čo platilo o činnosti pod hlavičkou Zväzarmu, platilo aj pre rozvoj<br />

<strong>karavaningu</strong> v rámci ČSZTV. Neboli to len turistické organizácie,<br />

ktoré miestami prechádzali prirodzeným vývojom od mototuristiky<br />

ku <strong>karavaningu</strong>. Prípadne súbežnej existencii turistov, mototuristov<br />

a karavanistov. Nemalým prínosom telovýchovy bolo budovanie<br />

chatových osád, táborísk a od konca šesťdesiatych <strong>rokov</strong> aj budovanie<br />

kempingov. Určite najznámejším je Eurokemp FICC v Tatranskej<br />

Lomnici, v ktorom boli obidve naše akcie FICC ( 1974 a 1991). Jeho<br />

nešťastný koniec nebudem radšej spomínať. Rovnako napísaný<br />

krstný list v rámci účelových zariadení ČSZTV mal aj známy kemping<br />

Lodenica v Piešťanoch. Ten sa začal budovať pred rokom 1970 ako<br />

stavba v rámci “ akcie Z”, potom bola táto stavba už v pokročilom<br />

štádiu prevedená do bezodplatného užívania telovýchovy. S týmto kempingom je spojených<br />

veľa organizovaných akcií do roku 1990, ale najmä po “ prevzatí “ darovaním v prospech CC<br />

SR. Tu sa uskutočnili obidve slovenské akcie Europa Rally (1998 a 2010). Mnoho národných<br />

zrazov, Dahlie Rallye a ďalších klubových akcií. Vďaka nezištnej a obetavej činnosti karavanistov


združených v CC SR, vydržal do roku 2017, keď ho prevzalo Ministerstvo vnútra SR a deň po<br />

prevzatí ho úspešne zatvorilo. Na jeho osude je vidieť prepletanie histórie obidvoch organizácii,<br />

ktoré združovali karavanistov. Takže ďalší pomník <strong>karavaningu</strong> na Slovensku. Ale našťastie je<br />

tu aj niekoľko kempingov, ktoré z tej doby fungujú doteraz, či už v súkromných rukách, alebo<br />

ako obecné organizácie. Držme im palce, aby nenasledovali osud ich úspešných súputníkov.<br />

Samozrejme z tej doby si pamätáme aj organizované akcie pod hlavičku telovýchovy. Ako jedna<br />

z najúspešnejších doteraz prežila Rallye campingu a caravaningu. V roku 2018 bol už jej <strong>50</strong>.<br />

ročník v kempingu Gäceľ. Tu si pomôžeme citáciou z článku o Juliusovi Vágašim zo stránky<br />

cassovia z júna 2007<br />

“Na Slovensku združuje karavaning skutočne pestrú škálu ľudí, a to od bývalých členov<br />

Zväzarmu až po súčasnú generáciu, väčšinou príbuzných a priateľov pôvodných členov. Jedným<br />

z najvýznamnejších predstaviteľov <strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong> je dlhoročný prezident a od roku<br />

2003 čestný prezident Slovenského camping a caravaning clubu, Košičan Július Vágaši. V roku<br />

1966 vykonal doslova revolučný skutok, keď zo susedného Maďarska priniesol podklady pre<br />

návrat ČSSR do Medzinárodnej federácie kempingu a <strong>karavaningu</strong> FICC. Československo bolo<br />

v roku 1932 zakladajúcim členom tejto organizácie. Po druhej svetovej vojne nám však bolo<br />

členstvo pozastavené. Plnohodnotnými členmi sme sa opäť stali až v roku 1968, spomína J.<br />

Vágaši, ktorý spolu s miestnymi mototuristami, združenými v TJ Lokomotíva Košice, založil v<br />

tom istom roku aj najväčšiu mototuristickú akciu na Slovensku - Rally campingu a caravaningu.


„Prvý ročník sme usporiadali v Dedinkách na počesť opätovného prijatia Československa do<br />

FICC. Našim cieľom však bolo dostať k nám celosvetové stretnutie medzinárodnej federácie. To<br />

sa nám podarilo už o pár <strong>rokov</strong> neskôr, konkrétne v roku 1974, keď sme v Tatranskej Lomnici<br />

usporiadali 35. kongres a Medzinárodnú FICC Rally, a to v novovybudovanom Eurocampingu<br />

FICC. Ten dostal svoje meno práve po medzinárodnej federácii. Jej predstavitelia boli totiž s<br />

úrovňou a kvalitou Eurocampingu natoľko spokojní, že mu umožnili používať jej označenie,“<br />

prízvukuje Július Vágaši a dodáva, že medzinárodné stretnutie karavanistov sa tu uskutočnilo<br />

ešte raz, v roku 1991 v rámci 52. ročníka FICC Rally. Ešte predtým, v roku 1990, vznikol<br />

Slovenský camping a caravaning club (SCCC) a Július Vágaši bol zvolený za jeho viceprezidenta.<br />

Od roku 1994 bol prezidentom SCCC - celkovo tri funkčné obdobia po sebe až do roku 2003,<br />

keď mu na mimoriadnom kongrese udelili doživotný titul čestný prezident.”<br />

Po osamostatnení Slovenska, sa inštalovali orgány všetkých bývalých<br />

československých organizácií znovu. Slovensko, ako nástupnícky štát pokračovalo v FICC.<br />

Je určite zaujímavé, že členom FICC sú za Slovensko dve organizácie: Slovenská asociácia<br />

campingu a caravaningu a Federácia kampingu a <strong>karavaningu</strong>. V rámci histórie SACC je nutné<br />

k Julovi Vágašimu spomenúť prvého prezidenta Ľudovíta Szabadoša, po Julovi Vágašim bol<br />

prezidentom prof. Koloman Ulrich, po ňom dlhé roky Ing. Peter Turányi. V roku 2015 bol zvolený<br />

terajší prezident Ing. Jaroslav Mišura.<br />

Slovenský camping a caravaning club sa zmenil po IX. kongrese klubov na Slovenskú<br />

asociáciu campingu a caravaningu. Po zlúčení s Asociáciou autokempingov. SACC je od<br />

roku 2016, kedy sa do nej začlenil Caravan Club SR so svojimi klubmi, jedinou relevantnou<br />

organizáciou združujúcou organizovaných karavanistov na Slovensku a tiež okolo 40<br />

slovenských kempingov.<br />

Kto všetko stál pri založení FICC v roku 1932 vyplýva z prvej strany protokolu.<br />

Zaujímavosťou je to, že za Československo tam boli prítomní zástupcovia vodákov z Prahy, tí<br />

mali v tom čase možnosť cestovať po Európe.<br />

Karavan kluby na Slovensku<br />

Karavan kluby začali vznikať na Slovensku v roku 1970. Prvou lastovičkou bol klub v Žiline,<br />

ktorý vznikol 25. februára 1970. Ďalším bol karavan klub v Nitre. Na základe propagácie ich<br />

činnosti začali vznikať kluby aj v ďalších mestách. Niekde vzniklo postupne viac klubov, ich<br />

činnosť sa však často vzájomne prelínala. Nie všetkým sa však podarilo prežiť do súčasnosti.<br />

V krátkosti chceme predstaviť jednotlivé slovenské kluby a ich históriu. Z ďalej uvedených<br />

klubov jestvuje v súčasnosti desať: v Žiline, dva v Bratislave, Bánovciach nad Bebravou, dva v<br />

Piešťanoch, Trenčíne, Pezinku, Banskej Bystrici a v Košiciach.<br />

Caravan Club Žilina<br />

Caravan club Žilina, pod vtedajším názvom Auto moto klub SSR,<br />

Caravan club Žilina, je prvou organizáciou karavanistov na Slovensku.<br />

Po spomínaných stretnutiach „priateľov stavby obytných prívesov” na<br />

Táloch v roku 1969 a Podbanskom v roku 1970, sa žilinskí mototuristi<br />

na podnet Ing. Štefana Nagya rozhodli združiť „majiteľov a priateľov<br />

obytných prívesov” a tak vznikol 25. februára 1970 pri AMK ZO<br />

ZVZARM v Žiline karavan klub pod už uvedeným názvom: AMK SSR,<br />

Caravan klub Žilina. Zakladajúcimi členmi boli Ing. Nagy, Ing. Ďurana,<br />

Ing. Husár, Kozár, Mičenec, Martinove, Ing. Čapka. Za prvého predsedu si zvolili Ing. Štefana<br />

Nagya, tajomníkom bol Benedikt Husár. Vo funkcii predsedu sa potom postupne vystriedali<br />

Pavol Heinrich, Ing. Ferdinand Čapka, Ing. Vladimír Setey, Ernest Setey, Roman Nagy.


K najvýznamnejším členom klubu počas jeho histórie patrili Ilka Mičencová, Zdeněk Mičenec,<br />

Július Pokorný, Ing. Jozef Pokorný, Anton Žilavý. Klub prežíval maximálny rozkvet v rokoch<br />

1978 - 1985. Členská základňa mala v tom čase vyše 100 členov. Do roku 1985 sa v klube<br />

postavilo 65 karavanov a 3 obytné autá.<br />

Karavan klub Žilina je zakladateľom tradície národných zrazov - prvý usporiadal<br />

vo Vrátnej roku 1970 a potom bol postupne CC Žilina usporiadateľom 4. národného zrazu<br />

vo Vrátnej roku 1973, 10. v Turanoch roku 1979, 20. v Nitrianskom Rudne roku 1989<br />

a 27. národného zrazu vo Varíne roku 1996. Okrem toho bol klub zakladateľom tradície<br />

československých zrazov - prvý usporiadal vo Vrátnej roku 1973 súčasne so 4. národným<br />

zrazom SSR a neskôr, v roku 1979, usporiadal 5. československý zraz v ATC Trusalová -<br />

Turany spolu s 10. národným zrazom SSR. Treba tiež pripomenúť významnú poriadateľskú<br />

spoluúčasť CC Žilina pri organizovaní 35. Rally FICC v dňoch 1. - 10. augusta 1974 v<br />

Eurocampe v Tatranskej Lomnici.<br />

Klub ďalej usporiadal niekoľko medzinárodných táborov družby - 4.MTD v<br />

Turanoch roku 1982 a 7. MTD v Nitrianskom Rudne roku 1985. Caravan klub Žilina bol tiež<br />

priekopníkom zimného <strong>karavaningu</strong> na Slovensku - prvé stretnutie sa uskutočnilo na jar<br />

roku 1974 v ATC Vrátna za krásneho zimného počasia. Klub usporiadal tzv. zimné brannovýcvikové<br />

tábory karavanistov (zimné zrazy) v roku 1982 v Papradne-Podjavorníku a na<br />

prelome <strong>rokov</strong> 1983 - 1984 v štyroch častiach postupne vo Varíne, Podjavorníku, Mojtíne<br />

a na Donovaloch. Klub usporiadal tiež niekoľko akcií klubového, miestneho a krajského<br />

významu.<br />

Publikačná činnosť<br />

Klub vydával v rokoch 1972 - 1973 vlastný Spravodaj. Jeho redaktorom bol Ing. Šottník-<br />

Súľovec. Vydaných bolo 11 čísiel Spravodaja. Ing. Štefan Nagy bol spoluautorom prvej<br />

publikácie o stavbe karavanov v ČSSR - Přívěsy za osobní automobil (168 str., 109 obr.)<br />

- autorský kolektív Jakubec, Ing. Nagy, Tůma, Vojtěch, ktorú vydalo nakladateľstvo NADAS<br />

v Prahe v dvoch vydaniach, roku 1980 a 1983. Klub vydal, alebo sprostredkoval technické<br />

návody na stavbu karavanov, schválených typov spätných zrkadiel, v tom čase rozšírených<br />

strešných spojlerov a podobne.<br />

Ostatné aktivity a služby<br />

Od roku 1984 mal klub technika (bol ním Ing. Pokorný) s oprávnením skúšania a<br />

schvaľovania montáže nájazdových a kyvadlových bŕzd prívesov. Schvaľoval tiež zhodnosť<br />

individuálne vyrobených držiakov spätných zrkadiel a strešných spojlerov podľa schválenej<br />

dokumentácie, čo slúžilo ako schvaľovací podklad pre políciu. Tento platil pre celé územie<br />

SSR. Roku 1983 získal klub priestory na vybudovanie vlastného neverejného táboriska, 15<br />

km od Žiliny pri rieke Varínka na začiatku Vrátnej doliny, už v chránenej krajinnej oblasti<br />

Malá Fatra. V priebehu dvoch <strong>rokov</strong> sa vybudovalo za finančného prispenia Zväzarmu<br />

prekrásne táborisko, s upraveným terénom, oplotením, elektrickou prípojkou, osvetlením<br />

areálu, vlastnou studňou a suchými záchodmi. Kapacita táboriska bola 15 - 20 karavanov.<br />

Maximálne sa využívalo najmä cez prázdniny; členovia sem nasťahovali karavany, rozdelili<br />

si služby a skombinovali dovolenkujúcich s dôchodcami tak, že na táborisku boli vždy<br />

minimálne dve posádky, ktoré ho neustále strážili. Ostatní dochádzali na víkendy, no<br />

niektorí odtiaľ odchádzali denne do práce. Táborisko úspešne fungovalo do roku 1997,<br />

kedy záplavy strhli veľkú časť lesa a cesty a aj časť táboriska. Nasledujúci rok natiahli nad<br />

táboriskom vysokonapäťové vedenie, čo bol definitívny koniec. Tak ako sa mení život mení<br />

sa aj spôsob pozerania na svoju históriu. Nie všetko musí byť len strohá literatúra faktu.


Pohľad súčasníčky v roku 2019: Ešte v minulom storočí sa skupina nadšencov<br />

v Žiline rozhodla, že vymenia stany, v ktorých trávili dovolenky , za prívesy. Samozrejme,<br />

že vtedy to mohli byť len prívesy vlastnoručne vyhotovené. Vymieňali si skúsenosti zo<br />

svojich stavieb a rozhodli sa, že si vytvoria vlastný klub CC Žilina. Úspešne nadviazali<br />

spoluprácu aj s inými klubmi v celom Československu. Realizoval rôzne stretnutia,<br />

vymieňali si skúsenosti a poznávali nové kraje a hlavne nových ľudí, rovnakých<br />

nadšencov.<br />

Roky plynuli, akcií pribúdalo a z mladých karavanistov sa postupne stávali dôchodcovia.<br />

Trochu pozabudli na výchovu svojich pokračovateľov. Iba Ing. Štefan Nagy, ktorý<br />

pôsobil aj vo federálnom <strong>karavaningu</strong> si vychoval svojho nástupcu Romana Nagya.<br />

Ten sa stal novým predsedom CC Žilina a pritiahol opäť mladšiu generáciu do klubu.<br />

Organizoval, alebo pomáhal organizovať úspešné podujatia v našom kraji. Spomeniem<br />

aspoň 35. národný zraz v Trusalovej, Dahlia rally vo Varíne, ale aj stretnutia v Súľove<br />

či na Slnečných skalách. Vzhľadom na pracovné povinnosti, venoval sa prestavbe a<br />

opravám karavanov, sa svojej funkcie vzdal. Novým predsedom sa stal Cyril Matejov.<br />

Keďže v minulosti mal obytnú Áviu a prevádzkoval kemp na Belej vedel, čo moderný<br />

karavanista potrebuje. Rozšírila sa členská základňa, spoločne sme podnikali mnohé<br />

výlety a poznávali nové destinácie. Uskutočnilo sa množstvo zrazov, kde sme predstavili<br />

náš kraj karavanistom aj z iných oblastí Slovenska a aj zo zahraničia. Boli to klubové<br />

stretnutia i národné zrazy. Mimoriadne vydarený bol 48. národný zraz a 60-te výročie<br />

campingu a caravaningu na Slovensku, ktoré sa konalo na Belej. Ale hlavne zásluhou<br />

nášho predsedu sa viacerým rozšírila karavanová sezóna aj na zimné mesiace.<br />

Nezabudnuteľné zostanú stretnutia na Silvestra, kde veselie a dobrá zábava pripravila<br />

všetkých zúčastnených na vykročenie do nového roka a novej karavanovej sezóny. A aby<br />

toto všetko neskončilo našim dôchodkom, snažíme sa prilákať aj mladú generáciu našich<br />

detí a vnúčat. Hovorí Ladislava Bátoryová.


Caravan club Nitra<br />

Prvými lastovičkami v Nitre boli mototuristi združení v AMK pri ČSAO Nitra pod vedením Ernesta<br />

Ocelku. Najväčšiu organizačnú iniciatívu vyvíjal Viliam Dokupil, ktorý sa stal predsedom<br />

podkomisie pre karavaning v SÚV Zväzarmu. Karavan klub vznikol z AMK pri ČSAO pod<br />

pôvodným názvom AMK SSR - Autotourning club Zobor pri ČSAO Nitra. Jeho prvým predsedom<br />

sa stal Ernest Ocelka, postupne sa v tejto funkcii vystriedali Viliam Dokupil, J. Pintér, M. Nemec.<br />

Klubu zostal postupne verný iba Viliam Dokupil, ktorý v súčasnosti klub v Nitre aj vedie ( stav<br />

2004. v roku 2018 zomrel). Členská základňa bola podobne, ako v iných kluboch, početná.<br />

Členovia postavili v rámci klubu 18 prívesov; teraz /2004/ už členskú základňu tvoria traja verní<br />

členovia. Nitriansky karavan klub bol usporiadateľom 2. národného zrazu karavanov v Jelenci<br />

roku 1971, 6. národného zrazu v Piešťanoch roku 1975, 9. národného zrazu v Maníne roku<br />

1978, 15. národného zrazu v Skýcove roku 1984, 22. národného zrazu na Zelenej vode roku<br />

1991 a napokon 28. národného zrazu v Poľnom Kesove roku 1997. V snahe o medzinárodnú<br />

spoluprácu karavan klub v Nitre bol zakladateľom série medzinárodných zrazov pod názvom<br />

Medzinárodný tábor družby, z ktorých usporiadal prvé dva ročníky: na Táloch a v Radošinej v<br />

priestore táboriska Čertova pec v rokoch 1977 a 1978.<br />

Okrem toho klub usporiadal viacero akcií klubového a miestneho významu. Klub<br />

sa venoval tiež technickej činnosti v oblasti <strong>karavaningu</strong>. Mal oprávnenie na montáž ťažných<br />

zariadení a na typovanie bŕzd prípojných vozidiel. Napriek úspešnej činnosti klub zanikol.<br />

ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava, caravan club<br />

Základné kamene tejto organizácie kládli Ing. Marián Beňák, Ing. Zdeno Pinkava, Vasiľ<br />

Leščenko, Tibor Straka a niektorí ďalší. Ťažisko práce bolo spočiatku v oblasti dopravnej výchovy<br />

detí a mládeže. Táto myšlienka vŕtala už dlhší čas v mysliach niekoľkých členov bratislavského<br />

Rallye klubu, ktorý dosahoval dobré výsledky v oblasti mototuristického športu, avšak na<br />

realizovanie dopravnej výchovy na pôde tejto organizácie neboli ani materiálne, ani kádrové<br />

podmienky. Počas kryštalizovania činnosti pribúdali postupne ďalšie zväzarmovské odbornosti<br />

- medzi nimi i mototuristika a jej najmodernejšia forma - karavaning. Zrodil sa aj názov ZO<br />

Zväzarmu AMK Mladosť, ktorého autorom bol jeden zo zakladajúcich členov, PhDr. Michal<br />

Szabó. Písal sa 28. december 1974. Predsedom AMK. sa stal Ing. Marián Beňák, predsedom<br />

odboru <strong>karavaningu</strong> Ing. Zdeno Pinkava. Pre činnosť odboru <strong>karavaningu</strong> bolo príznačné,<br />

že karavanisti nie sú iba pasívnymi konzumentmi tejto formy mototuristiky, ale aj staviteľmi<br />

amatérskych konštrukcií obytných prívesov a usporiadateľmi podujatí v oblasti <strong>karavaningu</strong>.<br />

Jeden z najagilnejších členov, Ing. Vladimír Bodický, bol dokonca autorom publikácie Abeceda<br />

<strong>karavaningu</strong>, ktorá vyšla roku 1983 vo vydavateľstve Alfa. Z tejto publikácie sa potenciálny<br />

karavanista mohol dozvedieť všetko potrebné nielen o stavbe obytných prívesov, ale aj o<br />

bezpečnej jazde s nimi, ich využívaní na zimnú turistiku, či karavanistickom príslušenstve.<br />

Z množstva vydarených podujatí možno pripomenúť klubové zrazy na Sojákoch, ale<br />

tiež viacero národných zrazov, z ktorých v poradí 5. národný zraz roku 1974 v Bratislave bol<br />

usporiadaný ešte pred oficiálnym vznikom CC Mladosť pod hlavičkou AMK Rallye klub Bratislava<br />

- odbor caravan. Klub potom usporiadal v poradí 8. národný zraz na Slnečných jazerách v Senci<br />

roku 1977, 11. na Jahodníku roku 1980 a 16. národný zraz na Bukovej už pod hlavičkou ZO<br />

Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava. Bol tiež poriadateľom 9. medzinárodného tábora družby<br />

roku 1985 v priestoroch Autodromu Brno.<br />

Svoju činnosť AMK Mladosť ukončil v decembri 1991 po privatizácii detského ihriska<br />

Mladosť. Na protest proti tomu zakladajúci členovia skončili s karavaningom a ostatní prešli<br />

dočasne do CC Piešťany. Počas celej činnosti AMK i odbor <strong>karavaningu</strong> viedli tí istí predsedovia -<br />

Ing. Beňák a Ing. Pinkava.


Caravan club Bánovce nad Bebravou<br />

Začiatky <strong>karavaningu</strong> v Bánovciach n/Bebr. sa viažu až k rokom<br />

1959 -1960. Vtedy si Ján Baláž postavil skladací obytný príves<br />

vlastnej konštrukcie so zdvíhacou strechou. Informáciu o tom<br />

priniesli aj Technické noviny. Ďalším, ktorý dokončil roku 1965<br />

skladací obytný príves panelovej konštrukcie, bol Michal Minárik:<br />

prvý sa s ním zúčastňoval vtedajších turistických a mototuristických<br />

zrazov. Tak sa dostal aj na spomínané stretnutie na Podbanskom<br />

v roku 1970, čo bolo podnetom na postavenie ďalších dvoch, už<br />

pevných obytných prívesov, ktoré postavili Michal Minárik a Melichar<br />

Supek. Tieto príklady sa stali základom postupného rozvoja organizovaného <strong>karavaningu</strong> v<br />

Bánovciach n/Bebr., dušou a nestorom ktorého bol Michal Minárik: okolo neho sa združili<br />

záujemcovia o túto činnosť. Dňa 19. mája 1975 odoslali list na podkomisiu pre karavaning<br />

pri NKMT v Bratislave so žiadosťou o registráciu Karavan klubu ZO Zväzarmu pri OZ Tatra<br />

Bánovce n/Bebr. Tento dátum možno považovať za deň vzniku a založenia Caravan klubu v<br />

Bánovciach nad Bebravou.<br />

Zakladajúcimi členmi boli Michal Minárik, Ing. Milan Minárik, Ing. Arnošt Gröpl,<br />

Ing. Jozef Majský, Pavel Fojtík a Rudolf Bittara. Predsedom klubu sa stal Ing. Arnošt Gröpl,<br />

tajomníkom Ing. Milan Minárik, od roku 1996 funkciu predsedu vykonáva Ing. Milan Minárik.<br />

Členská základňa od založenia klubu postupne rástla až do <strong>rokov</strong> 1987 - 1989,<br />

kedy klub dosiahol najväčší rozkvet: mal 32 aktívnych členov a priaznivcov tohto odvetvia, 24<br />

z nich malo obytný príves vlastnej výroby. Po roku 1989 mnohí zanevreli na klubovú činnosť.<br />

Život klubu sa naďalej darí udržiavať vďaka pomoci a aktívnej podpore priateľov členov<br />

klubu. Z nich je potrebné spomenúť najmä Mariána Hubinského, ktorý je akýmsi technickým<br />

pracovníkom a moderátorom pri jednotlivých akciách, Ota Krumpolca s jeho nevyčerpateľnými<br />

nápadmi a tiež Ing. Ľudovíta Kiripolského: bez jeho pomoci si členovia klubu svoju činnosť<br />

nevedia predstaviť. Program jednotlivých zrazov poriadaných klubom, detské súťaže, zábavné<br />

súťaže pre dospelých a pod., ochotne a nezištne zabezpečuje Centrum voľného času v<br />

Bánovciach n/Bebr. s Mgr. Miriam Kiripolskou. Menovaných uvádzame preto, že hoci nie sú<br />

vlastníkmi obytných prívesov, pre činnosť klubu vykonali viac, ako veľa takzvaných členov.<br />

Karavan klub Bánovce n/Bebr. usporiadal niekoľko významných akcií. Postupne<br />

usporiadal 7. národný zraz karavanistov na Jankovom vŕšku roku 1976, 12. národný zraz<br />

v Striebornici roku 1981, 17. národný zraz na Duchonke roku 1986, 24. národný zraz v<br />

areáli termálneho kúpaliska v Bánovciach n/Bebr. r. 1993 a 29. národný zraz karavanistov<br />

na tom istom mieste roku 1998. Okrem týchto klub usporiadal - ako najväčšiu svoju akciu<br />

- 5. medzinárodný tábor družby v roku 1983 v areáli ATC Duchonka, ale aj množstvo akcií<br />

miestneho a klubového významu.<br />

Po roku 2004 CC Bánovce n. Bebr. poriadal ešte 36. národný zraz karavanistov v<br />

roku 2005 v Chalmovej na termálnom kúpalisku. V roku 2011 vstúpil klub aj do SACC, kedy<br />

pôsobil s tzv. dvojitým členstvom v CC-SR aj SACC. Od roku 2012 zostal CC Bánovce n.B. iba<br />

členom SACC, funkciu predsedu odvtedy zastáva Jozef Kučera.<br />

Od roku 2011 poriada CC Bánovce n. Bebravou, tradičné májové stretnutia vždy v<br />

posledný víkend mesiaca máj. Tieto sa poriadali v Poľnom Kesove, po zrušení tohoto ATC v<br />

campingu Na ostrove v Trenčíne, ATC Nitrianske Rudno a od roku 2017 na TK Vincov les v<br />

Sládkovičove. Členská základňa sa pohybuje v súčasnosti okolo 12 posádok.


Caravan club Piešťany<br />

Na zakladajúcej schôdzi 9. januára 1977 bol v Piešťanoch založený<br />

Karavan klub Piešťany. Organizačne patril pod AMK Zväzarmu v Piešťanoch.<br />

K zakladajúcim členom patrili Rudolf Bednárik, Vladimír Ščepko,<br />

Vendelín Lučanský a Alexander Fabián. Prvým predsedom bol Rudolf<br />

Bednárik. Ďalším predsedom sa stal Vladimír Ščepko, ktorý klub viedol<br />

až do roku 2001, kedy ho vo funkcii vystriedal Miroslav Sulák. Vladimír<br />

Ščepko potom zastával funkciu prezidenta CC SR. Dušou technickej skupiny<br />

piešťanského klubu bol Ing. Ján Moravec, ktorý je tiež autorom viacerých projektov obytných<br />

prívesov, a tiež zaujímavej koncepcie nápravy karavanu na báze zadnej nápravy Trabanta. Známe<br />

sú aj jeho „verandy“ k prívesom.<br />

Klub vlastnil svojpomocnú dielňu, ktorú členovia využívali najmä na stavbu prívesov.<br />

Okrem toho klubu patrilo táborisko v rekreačnej oblasti Výtoky pri obci Moravany nad Váhom.<br />

Tu trávili karavanisti celé prázdniny aj s deťmi, tie nechali na starosť p. Čahojovej a tá sa o ne<br />

postarala, kým sa rodičia vrátili z práce. To sa opakovalo niekoľko <strong>rokov</strong>. Je škoda, že po roku 1989<br />

sľubne sa rozvíjajúce táborisko CC Piešťany v dôsledku spoločenských pohybov bolo opustené a<br />

činnosť sa začala sústredovať do kempingu Lodenica. Nedobrý osud postihol i svojpomocnú dielňu.<br />

Caravan klub Piešťany mal v čase jeho najväčšieho rozmachu okolo 34 členov ( rodín !). Povestné<br />

v tej dobe boli motoristické burzy, keď návštevníci burzy v strede mesta preverili parkovací systém<br />

mesta. Posledná burza sa konala v roku 1989 v Kempingu Lodenica.<br />

Karavan klub Piešťany usporiadal 13. národný zraz karavanistov na Výtokoch roku<br />

1982, 21. národný zraz v ATC Sĺňava v Piešťanoch roku 1990, 25. národný zraz opäť v Piešťanoch<br />

roku 1994, 31. národný zraz na tom istom mieste roku 2000 a 34. národný zraz karavanistov v<br />

Topoľníkoch roku 2003. Aktívne sa podieľal na usporiadaní 30. národného zrazu v Piešťanoch,<br />

poriadaného CC SR roku 1999, Klub bol usporiadateľom 6. medzinárodného tábora družby roku<br />

1984 v Piešťanoch.


Po roku 1989 sa stalo veľa zmien, jednou z nich bola aj<br />

zmena loga klubu. V čase keď vznikal CC SR tvoril sa pre novú<br />

organizáciu znak, ten je v tej forme ako vznikal aktuálny aj teraz.<br />

Toto logo vzniklo modifikáciou klubového znaku Caravan clubu<br />

Piešťany nahradením znaku mesta Piešťany štátnym znakom, a<br />

tiež si z neho vzali vzor niektoré ďalšie kluby, tie však už zanikli,<br />

napríklad CC Nitra (viď titulná strana 28. národného zrazu).<br />

Z väčších medzinárodných akcií spomíname aktívnu účasť<br />

pri poriadaní 37. Europa Rally 1998 a 5. Dahlia rallye 2001 v ATC Lodenica v Piešťanoch.<br />

Členovia klubu a jeho vedenie sa významnou mierou podieľali na organizovaní a prácach pri<br />

obnove a úprave ATC Lodenica v Piešťanoch, ktorý prešiel do užívania CC SR.<br />

Aj po roku 2004 piešťanský karavan klub pravidelne organizoval jednak klubové<br />

akcie a tiež spolupracoval na všetkých akciách CC SR v kempingu Lodenica v Piešťanoch, kde<br />

sa organizovala väčšina národných a medzinárodných akcií pod gesciou CC SR. Každoročne<br />

to bolo stretnutie počas OLKS v Piešťanoch / otvorenie letnej kúpeľnej sezóny/ vždy v prvú<br />

sobotu mesiaca jún. V roku 2010 to bola účasť na poriadaní Europa Rally v Piešťanoch.<br />

Po Mirovi Sulákovi sa predsedom klubu stala Michaela Pazderová, ktorú po zvolení za<br />

prezidentku CC SR vystriedal Ing. Peter Rajkovič. Ten po roku vo funkcii odstúpil pre iný pohľad<br />

na činnosť klubu, ako mali ostatní členovia klubu a vystriedal ho terajší predseda výboru Ing.<br />

Jaroslav Mišura. Karavan klub má stabilne okolo 35 posádok. V roku 2016 sa piešťanský<br />

karavan klub začlenil do Slovenskej asociácie campingu a caravaningu. Hneď v tomto roku sa<br />

jeho členovia aktívne podieľali na organizovaní 20. Dahlie rallye v Marakempe. Pre posledné<br />

obdobie sa stala veľmi populárnou rozlúčka so sezónou spojená so zabíjačkou. Bohužiaľ v<br />

roku 2017 bola rozlúčka so sezónou aj rozlúčkou s kempingom Lodenica. Na záver zaznela od<br />

VÁH RIVER BANDU mýtická Tam u nebeských bran.<br />

Klub zorganizoval v roku 2016 retro zraz na Výtokoch, ale už to nie je ono. Príroda<br />

tam zdivela a my sme spohodlneli. Takže Výtoky zostali už len spomienkou na 20 <strong>rokov</strong><br />

príjemných zážitkov.<br />

Je nutné pripomenúť aj také drobnosti ako jarný klubový zraz s natáčaním 35.<br />

epizódy Nebíčko v papuľke, kde náš nielen karavanistický kuchár Jaro Michalec v roku 2012<br />

“učil” Jara Žideka variť karavanistický guláš, čo dostal ako darček ku svojej šesťdesiatke.<br />

Tiež je nutné spomenúť, že mnohí naši členovia boli ocenení za svoju činnosť na celoštátnej<br />

úrovni.


Caravan club Handlová<br />

Pôvodný názov karavan klubu v Handlovej bol Caravan club ZO Zväzarmu AMK Baňa Handlová<br />

a vznikol roku 1978. Prvým predsedom bol Vladimír Tomka, ďalšími zakladajúcimi členmi boli<br />

Miroslav Gazdík, Ing. Igor Reiff, Jáni, Škultéty, Paxner, Hatala, Švec, Gajdoš, Cingel. Neskôr<br />

funkciu predsedu na krátky čas prevzal Ing. Reiff a po ňom sa stal predsedom Miroslav Gazdík.<br />

Prvé zrazy začal karavan klub organizovať už od roku 1979 pri príležitosti Dňa baníkov<br />

na Remate neďaleko Handlovej. Tieto klubové zrazy sa potom konali každý rok v septembri.<br />

Klub organizoval stretnutia karavanistov v Blatnici, Trusalovej, Piešťanoch, na Kurinci a zimné<br />

na Javorine. Najvýznamnejším podujatím, ktoré klub organizoval, bol 7. medzinárodný tábor<br />

družby roku 1985 v Nitrianskom Rudne. Karavan klub využíval dielne AMK Baňa Handlová na<br />

bežné opravy karavanov, a pre svojich členov sa tu vyrábali držiaky spätných zrkadiel.<br />

Klub zanikol roku 1990, keď väčšina členov svoje karavany predala.<br />

Caravan club Trenčín<br />

Históriu a vznik karavan klubu Trenčín začal písať Walter Heptner,<br />

keď ako člen karavan klubu Hradec Králové začal roku 1979<br />

organizovať záujemcov o karavaning a mototuristiku. Chcel osloviť<br />

záujemcov o túto činnosť, a tak prišiel s myšlienkou získať prehľad<br />

vlastníkov karavanov pomocou dopravného inšpektorátu. Ten mu<br />

poskytol prehľad všetkých vlastníkov prívesov za osobné autá<br />

v celom okrese. Na základe týchto informácií rozoslal pozvánky<br />

na prvú schôdzu, na ktorej sa zúčastnili záujemcovia o činnosť<br />

v karavan klube. Na ďalších schôdzach sa začal formovať klub,<br />

ktorý informácie o činnosti spočiatku získaval od susedných klubov v Bánovciach n/Bebr.<br />

a Žiline. Klub založili roku 1980 pod vtedajším názvom Strojsmalt - karavan klub Trenčín.<br />

Predsedom sa stal Walter Heptner. Prvou spoločnou akciou klubu bola účasť na klubovom<br />

stretnutí v Striebornici pri obci Uhrovec. Stretnutie poriadal karavan klub Bánovce n/Bebravou.<br />

Po počiatočnom nadšení členov klubu prišlo obdobie útlmu činnosti a to najmä z dôvodu<br />

pracovného zaneprázdnenia hlavného organizátora, Waltera Heptnera. Iniciatívy sa ujal Fabián<br />

Lexman, ktorý sa roku 1982 stal predsedom klubu. Pod jeho vedením klub obnovil svoju<br />

činnosť. Klub sa rozrastal aj o záujemcov mimo Trenčína - z Nového Mesta n/Váhom a Dubnice.<br />

V tom čase mal klub 22 členov.<br />

Prvou významnejšou akciou bolo usporiadanie klubového stretnutia, ktoré sa<br />

uskutočnilo na jeseň roku 1983 v ATC Lodenica na Ostrove v Trenčíne s bohatým kultúrnym<br />

a zábavným programom, spojeným s premietaním filmov, návštevou galérie, trenčianskeho<br />

hradu a hrami pre deti. V období česko<strong>slovenského</strong> karavan klubu sa predseda a technik<br />

klubu pravidelne zúčastňovali školení technikov a valných zhromaždení. Tu získavali informácie<br />

o činnosti jednotlivých klubov, technických novinkách a predpisoch, o svojpomocnej stavbe<br />

karavanov. Aj toto prispelo, že v klube sa postavilo 18 karavanov a 2 obytné automobily. Z<br />

príslušenstva to boli spojlery, držiaky spätných zrkadiel, sklápacie schodíky ku karavanom,<br />

formy na výrobu blatníkov a zadných panelov.<br />

V roku 1987 poverili klub usporiadaním 18. národného zrazu. Aby zvládli túto úlohu,<br />

klub zorganizoval týždeň vopred na mieste konania zrazu - na Zelenej vode - 1. okresné<br />

stretnutie ako generálku pred národným zrazom. Tieto zrazy sa potom konali každoročne až do<br />

roku 1991. V ďalších rokoch karavan klub Trenčín organizoval 23. národný zraz karavanistov<br />

roku 1992 a 33. národný zraz roku 2002 vždy v ATC Zelená voda pri Novom Meste n/Váhom,<br />

aktívne pomáhal pri organizovaní 30. národného zrazu, ktorý poriadal CC SR r. 1999 v


Piešťanoch, ale najmä sa veľkou mierou podieľal na organizácii 38. Europa Rally 1998 a 5.<br />

Dahlia rally 2001 v ATC Lodenica v Piešťanoch. Členovia klubu sa zúčastňovali na prácach pri<br />

obnove a úprave ATC Lodenica v Piešťanoch, ktorý prešiel do užívania CC SR. Karavan klub<br />

Trenčín organizoval automobilové burzy, ktoré finančne významne pomohli rozvoju činnosti<br />

klubu. Pre aktívnych členov klubu sa z týchto prostriedkov zakúpili napr. jednotné kombinézy,<br />

čiapky, kravaty a košele. Aby klub mohol podnikať a získavať finančné prostriedky, vedenie sa<br />

rozhodlo vytvoriť občianske združenie s názvom Caravan camping club Trenčín. Boli vypracované<br />

stanovy a združenie zaregistrovali na MV SR 3. novembra 1997.<br />

Predseda Fabián Lexman ukončil r. 2000 svoju činnosť a novým predsedom sa stal<br />

Milan Kolibár st. Od r. 2003 vykonával funkciu predsedu Ivan Sučan až do roku 2010, keď bol<br />

za predsedu klubu zvolený Ľubomír Kotras. Klub sa následne venoval nielen svojim pravidelným<br />

klubovým akciám, ale aktívne spolupracoval na väčšine akcií CC SR v kempingu Lodenica<br />

Piešťany, okrem toho poriadal samostatne 45. a 49. Národný zraz karavanistov. Dnes má klub<br />

64 členov v 32 posádkach. Predseda klubu Ľubomír Kotras od roku 2011 pracoval v prezídiu<br />

Dahlie rally a od roku 2018 je prezidentom tohoto medzinárodného združenia. Klub patrí vďaka<br />

svojim členom medzi najlepšie prezentované na internete.<br />

Caravan club Ružomberok<br />

Karavan klub v Ružomberku vznikol roku 1979 pod názvom ZO Zväzarmu pri BZVIL Ružomberok<br />

na podnet vtedajšieho predsedu ZO Zväzarmu Kolomana Feketeho. Zakladajúcimi členmi boli<br />

Ing. Peter Filipp, akad. maliar Milan Gromnica, Rudolf Bednár, Dušan Hruška, Milan Prokain,<br />

MUDr. Ľubo Javorka, Ing. Miroslav Bulla. Predsedom sa stal Ing. Peter Filipp. Klub už v r. 1979<br />

spolupracoval s Caravan klubom Žilina pri usporiadaní 10. národného zrazu karavanistov v<br />

Turanoch. Najväčšou akciou usporiadanou ružomberským klubom bol 3. Medzinárodný tábor<br />

družby v roku 1981 vo Vavrišove. V nasledujúcich rokoch klub usporiadal viacero klubových<br />

zrazov, väčšinou v ATC Vavrišovo, napr. roku 1983 začal s tradíciou tzv. kondičných zrazov<br />

karavanistov, spojených s výstupom na Kriváň. Tieto akcie sa poriadali každoročne až do sezóny<br />

1988 - 1989, kedy klub zanikol.


Caravan club Nové Zámky<br />

Karavan klub Nové Zámky vznikol na podnet niekoľkých nadšencov<br />

<strong>karavaningu</strong> v roku 1980. Klub mal oficiálny názov Caravan Club ZO<br />

Zväzarmu Tesla Nové Zámky. Predsedom sa stal Oto Jakabovič, jeho<br />

zástupcom Ladislav Červenák, ktorý neskôr prevzal funkciu predsedu.<br />

Karavan klub mal 21 členov. Usporiadateľsky najvýznamnejšou akciou<br />

karavan klubu Nové Zámky bolo poriadanie 14. národného zrazu roku<br />

1983 v Diakovciach. Klub usporadúval pravidelné zrazy pri príležitosti<br />

MDD v Diakovciach alebo v ATC Komoča. Členovia sa zúčastňovali v<br />

hojnom počte zrazov, poriadaných inými klubmi, aktívni boli najmä<br />

na národných zrazoch. Pretože karavan klubu sa nepodarilo napriek<br />

viacerým pokusom získať vlastné priestory pre svoju činnosť, stretávali<br />

sa často najmä s kolegami z karavan klubu Piešťany v areáli vo Výtokoch pri Moravanoch n/<br />

Váhom. Postupne členovia klubu z N. Zámkov prešli do tohto klubu, čím karavan klub Nové<br />

Zámky v roku 1988 zanikol.<br />

Caravan club Rimavská Sobota<br />

V roku 1982 sa priaznivci <strong>karavaningu</strong> majitelia karavanov, združili v Rimavskej Sobote<br />

okolo MUDr. Júliusa Bugára za účelom výmeny skúseností, prípadne spoločného trávenia<br />

víkendov a dovoleniek. Títo záujemcovia v roku 1983 požiadali o registráciu cestou<br />

Zväzarmu pod názvom Caravan club Rimavská Sobota. Predsedom klubu sa stal MUDr.<br />

Július Bugár, konateľom JUDr. Ladislav Klein, technikom Július Stanko. Klub mal 36 členov.<br />

Najvýznamnejšou akciou organizovanou týmto klubom, bol medzinárodný<br />

tábor družby v roku 1986 v areáli ATC Kurinec. Posledný júnový víkend klub pravidelne<br />

organizoval Gemerský zraz karavanistov, taktiež v ATC Kurinec. Konal sa pravidelne v rokoch<br />

1984 - 1991. Po zániku Zväzarmu po roku 1989, v čase „organizačných zmätkov” okolo<br />

začlenenia <strong>karavaningu</strong>, v júni 1990 členská schôdza rozhodla, že klub nebude predbežne<br />

vstupovať do žiadnej organizácie a zatiaľ bude jestvovať ako samostatné združenie<br />

priateľov <strong>karavaningu</strong> bez štatutárnej registrácie. Pre pasivitu členstva a iné záujmy sa táto<br />

organizácia rozpadla a po poslednom Gemerskom zraze karavanistov v dňoch 21. - 23.<br />

júna 1991 Karavan klub Rimavská Sobota zanikol.<br />

Caravan club CHZJD Bratislava<br />

Karavan klub Bratislava, pod vtedajším názvom ZO Zväzarmu AMK<br />

CHZJD n.p. Bratislava - Caravan club bol založený v roku 1986<br />

ako druhý “zväzarmovský” klub v Bratislave / po AMK Mladosť/.<br />

Predsedom klubu sa stal Milan Frlaus, ktorý túto funkciu vykonával<br />

až do januára roku 2003. Na založení klubu a jeho dlhoročnom<br />

fungovaní mal obrovskú zásluhu Milan Frlaus. Počas trvania<br />

klubu sa členská základňa menila len veľmi málo, čo svedčí o<br />

jeho zdravom jadre a oduševnení túto činnosť vykonávať i pri neustále sa zhoršujúcich<br />

ekonomických podmienkach. V tejto situácii treba spomenúť aj niektorých význačných<br />

zaslúžilých členov klubu, najmä známeho publicistu z odboru psychológie, Dr. Ľudovíta<br />

Dopšoviča a zakladajúcich, ale dodnes aktívnych členov - Anežku a Ľobomíra Havířových, z<br />

ktorých pani Anežka vedie kroniku klubu so sprievodným slovom a fotodokumentáciou.<br />

Priemerný počet členov klubu počas jeho trvania bol približne 15 aktívnych<br />

posádok využívajúcich karavany vlastnej výroby. Po roku 1990 a spoločenských zmenách<br />

prišlo k premenovaniu klubu na Caravan Club Bratislava, už bez väzby na CHZJD.


Z usporiadaných akcií spomeňme poriadanie 19. národného zrazu na Bukovej r. 1988,<br />

a ďalej 26. národný zraz v Borskom sv. Jure r. 1995 a 32. národný zraz na tom istom mieste r.<br />

2001, ale aj aktívne spolu organizovanie 30. národného zrazu v Piešťanoch r. 1999, 37. Europa<br />

Rally v roku 1998 a 5. Dahlie rallye 2001 v ATC Lodenica Piešťany, klubové zrazy , ale najmä<br />

veľkonočné zrazy a zrazy na ukončenie sezóny koncom septembra resp. v októbri, spojené s<br />

pečením prasiatka na ražni. Okrem oficiálnych podujatí sa členovia pravidelne stretávajú na<br />

klubových rybárskych stretnutiach / prevažná časť sú rybári/ na Teplom Vrchu, v Sekuliach, na<br />

Bukovej či Bodíkoch. V roku 2001 sa predsedom klubu stal Silvester Mikuš. Za obdobie čo bol<br />

vo funkcii, klub uskutočnil 3 klubové zrazy v Chorvátsku, niekoľko národných zrazov a začala sa<br />

písať história Veľkonočných zrazov v kempingu Thermalpark Dunajská Streda. Klub poriadal 39.<br />

národný zraz v ATC Lodenica Piešťany a podieľal sa na ďalších národných zrazoch poriadaných<br />

pod hlavičkou CC SR. Členovia klubu sa výraznou mierou podieľali na obnove a úprave ATC<br />

Lodenica v Piešťanoch, ktorý prešiel do užívania CC SR.<br />

V roku 2011 sa predsedom klubu stal Ľudovít Thier, ktorý pokračoval v tradícii<br />

poriadania Veľkonočných zrazov a pod jeho vedením klub zorganizoval aj úspešný 46. národný<br />

zraz v Dunajskej Strede. Členovia klubu sa zúčastňujú aktívne výjazdov na medzinárodné akcie.<br />

Klub Mototuristiky, Campingu a Caravaningu Turist Union Bratislava<br />

Spomienky súčastného predsedu klubu Ing. Jána Ducka<br />

Oddiel Telovýchovnej Jednoty Turist Union Bratislava vznikol v roku<br />

1966, boli to roky konania Zjazdov, spartakiád ideologicky podchytených<br />

stretnutí, turisti získavali odznaky zdatnosti a tí starší motorizovaní<br />

súťažili o odznak mototuristu, plnili sa podmienky pre cvičiteľov, jazdili sa<br />

hviezdicové jazdy, jazdy zručnosti a cieľové jazdy. Bolo toho veľa bolo to<br />

poučné a zaujímavé, skrátka pekné zážitky a spomienky.<br />

Klub KMCC TU Bratislava má veľmi dlhú a bohatú históriu. Od svojho založenia patril<br />

medzi najaktívnejšie karavanistické kluby, jeho členská základňa bola široká, čo bolo vidieť<br />

aj pri účastiach na karavanistických podujatiach. Po desiatich rokoch existencie klubu bola<br />

členská základňa tvorená 125 členmi. Na Rallye FICC vo Vysokých Tatrách v roku 1974 sa<br />

zúčastnilo 30 členov a rok predtým v Portugalsku sa zúčastnilo 8 členov.<br />

Chcem sa však v spomienkach zamerať hlavne na vznik podujatia, ktoré dlhoročne<br />

patrilo medzi tradičné, populárne vrcholové podujatie. V roku 1976 sa členovia Klubu<br />

mototuristiky Campingu a Caravaningu Turist Union Bratislava združení okolo Laca Szabadoša<br />

rozhodli zorganizovať 1. Ročník Interšport rallye - INTERRALLYE v bratislavskom Zrkadlovom<br />

háji. Pri vzniku tohto podujatia nemohli tušiť, že položili základný kameň akcie, ktorá bude<br />

patriť medzi najpopulárnejšie a najnavštevovanejšie stretnutia karavanistov. Druhé stretnutie<br />

organizátori naplánovali v obľúbenej rekreačnej bratislavskej oblasti v Modre Harmónii.<br />

Nasledujúce dva zrazy sa konali pod zrúcaninami hradu Pajštún v Borinke, čím sa ukončila a<br />

zmenila ideová náplň tohto podujatia, do programu vsunúť účasť na medzinárodnej výstave<br />

športových, turistických potrieb a cestovného ruchu, ktorá sa z Bratislavy presunula do<br />

Brna. Keďže okolie Bratislavy nemalo dobré zázemie pre turistiku a kempovanie, bolo treba<br />

nájsť dobrý námet a hlavne miesto pre pokračovanie stretnutí mototuristov a karavanistov.<br />

September už tradične patril dňu tlače, rozhlasu a televízie, tak sa podarilo získať na<br />

spoluprácu, gesciu a propagáciu novinárov píšucich o cestovnom ruchu. K tomu jesenné<br />

počasie, možnosť predĺženia kúpania a regenerácie organizmu v termálnych kúpaliskách<br />

predurčil areál termálneho kúpaliska v Diakovciach na realizovanie bohatých programov zrazov.<br />

Program Interrallye nikdy nebol len o neaktívnom oddychovaní, ale hlavne o rôznych aktivitách.


Účastníci zrazov a bolo ich toľko, že pri presunoch musela asistovať dopravná polícia ( vtedy<br />

VB - verejná bezpečnosť), plnili rôzne disciplíny, napríklad sa vyhodnocovala cieľová jazda, jazda<br />

zručnosti, alebo jazda vďaky. Veľkým lákadlom boli športové súťaže detí a dospelých, populárne<br />

boli volejbalové súťaže, turistika, cykloturistika a aj spomienkové premietanie diapozitívov. Bolo<br />

dobrým zvykom si nájsť príležitosť aj na odovzdávanie rôznych ocenení a uznaní.<br />

Interrallye sa z obľubou zúčastňovali členovia našich a zahraničných klubov, ale aj<br />

klubov ktoré sú dnes už len spomienkou. Prím čo sa týka účasti mali členovia klubov CM TJ<br />

Lokomotíva Pezinok, mototuristi z MTJ Piešťany, TJ ČH Bratislava, TJ Biela Stopa Kremnica,<br />

kluby z Holíča, Banskej Bystrice, Nitry, Košíc, ale aj z ostatných klubov na Slovensku.<br />

Od roku 2000 sa účastníci Interrallye stretávali hlavne v areáli termálneho kúpaliska<br />

Vincov les Sládkovičovo. V posledných siedmich rokoch sa koná Interrallye v peknom modernom<br />

kempingu Camping Park Karpaty Kuchyňa, kde sme v príjemnom prostredí Karpát pripravovali<br />

podujatia plné športu, príjemných ľudí a zábavy. Zamerali sme sa hlavne na deti a mládež, tu<br />

nájdu detské súťaže detské spievanky a veľa nových športovo súťažných aktivít.<br />

Momentálne v spolupráci s Campingom Park Karpaty Kuchyňa pripravujeme už 44.<br />

ročník podujatia Interrallye 2019.<br />

MCCC BUĎ FIT Piešťany<br />

V aktívnom odbore turistiky Telovýchovnej jednoty Tesla Piešťany sa<br />

v roku 1984 vytvorila skupinka nadšencov, štyri rodiny Beleščáková,<br />

Tuchscherová,Hromádková a Nahálková,<br />

ktoré založili sekciu Mototuristiky, Campingu a Caravaningu a začali<br />

praktizovať mototuristické aktivity pod vedením prvého predsedu<br />

Dušana Nahálku. V roku 1990 sa klub pretransformoval na Camping<br />

Caravaning Club Mestskej Telovýchovnej jednoty Piešťany a hlavnou<br />

jeho náplňou je mototuristika s pešou turistikou, kempovaním a<br />

karavaningom, pričom s pribúdajúcimi rokmi sa činnosť obohatila o<br />

cykloturistiku, lyžiarsku turistiku a iné športové, spoločenské a kultúrne aktivity. Klub sa v roku<br />

2017 premenoval na MCCC BUĎ FIT Piešťany. Do názvu klubu sa tak dostalo pomenovanie<br />

najznámejšej akcie klubu : Rallye Buď Fit, ktorého takmer tri desiatky ročníkov klub organizoval.<br />

Členovia klubu sa vo veľkej miere aktívne zúčastnili napríklad aj na 52. FICC rally v Tatranskej<br />

Lomnici v roku 1991. Členská základňa klubu je zameraná na rodiny, ustálený počet členov sa<br />

dlhodobo pohybuje okolo 30, dnes už prevažne ľudí v dôchodkovom veku, pričom na podujatí sa<br />

pravidelne zúčastňujú aj deti a vnúčatá členov (s nimi nás je cca 84).<br />

Raritou, ktorú praktizuje klub je každoročná rotujúca funkcia prezidenta klubu,<br />

voleného na výročnej členskej schôdzi. Takže v tejto funkcii sa už minimálne jedenkrát<br />

vystriedali všetci muži. No aby to nebolo také strohé, pomôžeme si úvahou jedného z<br />

prezidentov klubu a jeho syna pri príležitosti 25 <strong>rokov</strong> trvania klubu /rok 2009/:<br />

Andrej Sládkovič: Marína (185)<br />

A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť <strong>rokov</strong>?<br />

Ružových tvárí hlaď jará?<br />

Či údov sila? Či strmosť k<strong>rokov</strong>?<br />

Toto sa všetko zostará!<br />

Mladosť je túžba živá po kráse,<br />

je hlas nebeský v zemskom ohlase,<br />

je nepokoj duší svätý,


je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,<br />

je kvetín lásky rajská záhrada,<br />

je anjel v prachu zaviaty!<br />

Dvadsaťpäť <strong>rokov</strong>... Znie to až neuveriteľne. Priznám sa, že som napísanie tohoto krátkeho príhovoru<br />

stále odkladal. Prečo? Pretože hovoria o tom všetkom výsledky: státisíce (dohromady možno aj milióny)<br />

najazdených kilometrov, stovky spoločne prežitých dní, nespočetné množstvo mototuristických akcií (a<br />

to nielen na Slovensku), ktorých sme sa zúčastnili, desiatky spokojných ľudí a pritom iba jedna havária<br />

(aj tú som mal ja v Maďarsku, ale nič vážne). Načo potom nejaké reči? Ťažko sa mi hľadali slová. Na<br />

pomoc som si preto zobral Sládkovičovu Marínu. Nechcem sa vyhovárať na pracovnú zaneprázdnenosť,<br />

aj tak by mi to nikto neveril. Jednoducho nechcelo sa mi spomínať, pretože to je už dvadsaťpäť <strong>rokov</strong>…<br />

Veľmi jasne sa mi vybavuje pred očami tá situácia z pred dvadsaťpäť <strong>rokov</strong>… Zišli sme sa na Čertovej<br />

peci a niektorí sme sa stretli prvý raz v živote, niektorí sa poznali aspoň z videnia, z Tesly, alebo zo<br />

záhradkárskej osady. Boli sme ešte mladí: Laco, Dáška, Vlado, Evka, Miloš, Miki, Danka, Dušan,<br />

Zdenka, Ľubo a Jolka. Nesmiem zabudnúť, že sme mali so sebou aj našich desať, vtedy ešte malých<br />

detí. Dnes už všetko dospelákov, z ktorých mnohí už majú svoje svoje rodiny, svoje deti, svoje starosti<br />

a radosti. Vtedy sme mali všetci iba škodovky a stačili nám na prenocovanie tri stany. Vyrážali sme<br />

na našu prvú mototuristickú akciu, predĺžený víkend v Maďarsku. Jedna noc v Miškolci a ďalšie dve v<br />

Egri (takže dvakrát postaviť a dvakrát pobaliť stany)… Mladosť je túžba živá po kráse... Dvadsaťjedna<br />

osôb, päť škodoviek a tri stany. Keďže sa nám to zapáčilo, nasledovala jedna akcia za druhou. My sme<br />

sa rozrastali o nových a nových členov. Podstatné je, že väčšina tých, ktorí sa k nám pridali to s nami<br />

vydržali. Čo si zaželať? Ďalších takých krásnych dvadsaťpäť <strong>rokov</strong>… Či údov silu? Či strmosť k<strong>rokov</strong>? Toto<br />

sa všetko zostará! Ale tie krásne spomienky zostanú.<br />

No aby bol pohľad objektívnejší ešte pohľad, vtedy už dospelého syna:<br />

O bagandži s kolieskami, vtákovi ojojákovi a ďalších dôležitých veciach.<br />

Keď sa začala písať história piešťanského mototurizmu, bol som čerstvý školák. Kým moji spolužiaci<br />

odchádzali na víkendy so svojimi rodičmi na vlastné chaty, my sme naplnili kufor našej embéčky a<br />

vyrazili. Boli to časy, o ktorých raz budem hovoriť svojej dcére a ona bude neveriacky počúvať - ako je<br />

možné, že ste nechodili do Viedne či niekam na Západ, keď to nie je až tak ďaleko. My sme chodili a<br />

poznávali svet okolo nás, kam nás vtedajší režim pustil, do sveta a kraja <strong>slovenského</strong>, českého, občas<br />

aj maďarského či poľského. Raz sme šli do Košíc, raz do Žiliny, raz na Pílu... nikdy dvakrát za rok na<br />

to isté miesto. Mototurizmus ma od mala viedol k poznávaniu toho, čo je v mojom okolí, ale aj o niečo


ďalej. Hoci dnes už pri cestách za poznávaním a oddychom používam aj iné dopravné prostriedky,<br />

viem, že základ mi vštepili rodičia. V mojej hlave je týchto dvadsaťpäť <strong>rokov</strong> ako fotoalbum plný<br />

farebných spomienok - Buďfit - ková bagandža s kolieskami, „roboti“ s rybárskymi stoličkami v Egri,<br />

naše klubové „uniformy“ ušité z padákoviny, nočné kúpania v Diakovciach, jazda v kolónach, oberanie<br />

čučoriedok na Kysuciach, moravské koláče s bielym vínom v Strážnici, litrové pivné krígle v Mníchove<br />

v čerstvo otvorenom kapitalistickom Nemecku, pamätných každoročných sto jarných kilometrov<br />

so zbieraním pečiatok na každom hrade, hranie kariet na zadnej kapote auta pri čakaní na colnú<br />

kontrolu na poľsko - československých hraniciach, „povinná“ halušková zástavka na Sverepci pri<br />

každej ceste na východ a kultové ringo a ojoják. Je toho ešte oveľa viac. Je toho viac, ako predstavujú<br />

krabice plné klasických, to znamená nedigitálnych fotografií. U každého ten obraz. Nie náhodou sú<br />

tieto fotografie odložené pri rodinných. Nemuseli sme sa tak ani oslovovať, ale „duch mototurizmu“<br />

z nás spravil rodinu. Naši rodičia, spolu so všetkými ujami a tetami nám dali veľa - a to nielen<br />

skúsenosti, ale aj príklad, ako narábať s voľným časom. Môj otec mal v čase začiatku písania histórie<br />

piešťanského klubu mototuristov presne toľko, čo mám teraz ja . Klub je a bude jedna z vecí, pre<br />

ktorú ho budem obdivovať a vážiť si. Stál pri vzniku čohosi veľkého a pozitívneho. A som presvedčený,<br />

že rovnaký pocit v sebe držia aj ostatní z nás, „mladých“. Za nás, mladých Vám, otcovia a mamy,<br />

ďakujeme.<br />

Ľubomír Tuchscher mladší.<br />

Camping caravan club za Koníčkom Pezinok<br />

Klub založili v roku 1997 rodiny Peškovcov, Štelárovcov, Prochácovci a<br />

Andelovci. Predchádzajúca dlhoročná skúsenosť v Telovýchovnej jednote<br />

Pezinok bola inšpiráciou k založeniu klubu orientovaného na karavanIng.<br />

Po zbieraní skúseností a po nultom ročníku v roku 1999, v roku 2000 klub<br />

usporiadal 1. ročník Malokarpatského zrazu caravanistov na Rozálke. Postupne<br />

sa zväčšoval počet účastníkov a vznikla neprerušená tradícia úspešných<br />

jesenných zrazov spojených s vinobraním v meste Pezinok. V roku 2019 to bude<br />

už 19. ročník. Klub úspešne rástol a po maxime 110 členov má dnes 78 členov. Pri organizovaní<br />

akcií sa všetci aktívne zapájajú do práce, čo je pravidelne oceňované návštevníkmi počas každého<br />

stretnutia. Okrem jesenného zrazu club organizuje každoročne niekoľko stretnutí pre svojich členov<br />

v rôznych kútoch Slovenska. Členovia vlastniaci karavany / je ich spolu 19/ sa pravidelne zúčastňujú<br />

akcií ktoré sú poriadané na Slovensku aj v zahraničí. Celú dobu klub vedie Paľo Andel. Klub je od<br />

vzniku členom SACC.


AMCCC TJ Lokomotíva Košice<br />

Auto-Mototuristický Camping Caravaning Club - Lokomotíva Košice<br />

bol založený 13. januára 1958. Zakladajúcimi členmi boli Július<br />

Vágaši, Buday, Kolibár, Maľák a Koloman Vágaši. Za dlhoročnej<br />

činnosti sa vypracoval na popredné miesto v tomto športe.<br />

V rokoch šesťdesiatych boli spolu budovatelia štadióna TJ<br />

Lokomotívy Košice, ako aj strediska na Dedinkách, vybudovali<br />

vlastné garáže a boli zaradení do reprezentačného družstva<br />

Československa. V roku 1972 sa podieľali na organizovaní<br />

3. národného zrazu v Tatranskej Lomnici. Získali najvyššie ocenenia, tak doma ako i v<br />

zahraničí. V roku 1966 doniesli podklady na vstup do Svetovej organizácie F.I.C.C. (Federation-<br />

International Camping a Caravaning Clubu). Zúčastnili sa od roku 1966 väčšiny svetových rallye<br />

na viacerých kontinentoch, kde sa umiestnili na popredných miestach. V sedemdesiatych<br />

rokoch získali v mototuristike na súťažiach bronzové, strieborné a najviac zlatých ocenení. V<br />

rokoch osemdesiatych v celoštátnej súťaži vybojovali „Zlatú plaketu“ Česko<strong>slovenského</strong> zväzu<br />

telesnej výchovy. Získali cvičiteľov-trénerov III., II. a I. triedy. Členovia vybojovali výkonnostné<br />

triedy I., II. a III.. Usporiadali viac ako <strong>50</strong> ročníkov Zimné i letné zrazy rally, desiatky ročníkov<br />

Memoriálu Kolomana Vágašiho (jedného zo zakladateľov AMCCC) a veľa ročníkov Memoriálu<br />

Ľudovíta Benického na Dedinkách. Od roku 1990 AMCCC Lokomotíva Košice pokračuje v<br />

tradíciách mototuristického camping-caravaningového športu, organizuje akcie-rally tak doma<br />

na Slovensku ako i do zahraničia v rámci Európskej únie. Jej členovia sa aktívne zapájajú do<br />

života karavanistov na Slovensku aj na medzinárodnej scéne - aktívny je najmä Július Vágaši.<br />

Cenným prínosom je tiež dlhodobá dokumentačná činnosť. K veľkým úspechom klubu patrí aj<br />

výstava v roku 2017 vo Východoslovenskom múzeu o ktorej je na stránkach múzea napísané:<br />

Výstava pripomínajúc históriu Auto mototuristického caravan camping clubu Telovýchovnej<br />

jednoty v Košiciach mapuje šesťdesiat <strong>rokov</strong> vývoja motorizovanej turistiky v metropole<br />

východného Slovenska - od skromných motocyklových začiatkov v päťdesiatych rokoch až po<br />

automobilisticko - karavaningovú súčasnosť motoristických nadšencov vedených Júliusom<br />

Vágašim. Hoci sa košickí nadšenci motošportu združovali už od začiatku <strong>50</strong>. <strong>rokov</strong> 20. storočia<br />

v rámci Zväzarmu, za začiatok svojej činnosti považujú prelom <strong>rokov</strong> 1957/1958, kedy boli<br />

nútení sa osamostatniť, pričom útočište našli pod „krídlami“ Telovýchovnej jednoty Lokomotíva<br />

v Košiciach. Od januára 1958 boli mototuristi oficiálne zaregistrovaní ako Oddiel mototuristiky<br />

odboru turistiky (OM OT) TJ Lokomotíva Košice. Prakticky od počiatku začali rozvíjať svoju<br />

spoluprácu so zahraničnými partnermi - najprv z Poľska, pričom neskôr kruh zahraničných<br />

partnerov ešte rozširovali ako dosvedčuje aj vystavený<br />

materiál na výstave. Netradičná výstava v autorskom podaní<br />

dlhoročného predsedu AMCCC TJ Lokomotíva v Košiciach<br />

Júliusa Vágašiho, ktorému Východoslovenské múzeum<br />

poskytlo svoj priestor prezentuje význam klubu pre rozvoj<br />

mototurizmu na východnom Slovensku, pričom návštevníci<br />

sa budú môcť oboznámiť s činnosťou klubu, ktorý v rámci<br />

svojej existencie viackrát zmenil svoj názov pokým v roku<br />

1993 získal názov pod ktorým ho poznáme dnes. Históriu<br />

klubu dokumentujú v rámci výstavy vystavené plakety,<br />

poháre a rôzne iné ocenenia, ktoré počas svojej histórie<br />

AMCCC TJ Lokomotíva v Košiciach získali jeho členovia.<br />

Lákadlom pre motoristických nadšencov budú iste vystavené<br />

kusy motoriek Jawa 2<strong>50</strong> a Manet 90. Zaujímavé sú aj<br />

ukážky reprezentačných dresov klubu a rôzne suveníry zo<br />

zahraničných súťaží - napr. z ďalekého Japonska.


Camping Caravaning Club Wagon Slovakia Zdravotník<br />

9. 12. 1981 vo Fakultnej nemocnici na Rastislavovej ulici v Košiciach<br />

vznikla Telovýchovná Jednota Zdravotník, ktorú založila skupina<br />

nadšencov. Tvorilo ju volejbalové družstvo žien, windsurfing, futbal,<br />

šachový oddiel, maratónci a odbor turistiky s dvoma oddielmi - pešia<br />

turistika a oddiel mototuristiky campingu a caravaningu (OMCC).<br />

Zakladajúcimi členmi TJ Zdravotník boli: Dr. Letkovský, Dr. Poništ, pani<br />

Rambousková, p. Orban, Dr. Grocký, p. Pavlov, Ing.Krón, Dr. Magyar, Dr.<br />

Posluch, Dr. Mézeš. Vedením oddielu MCC bol poverený pán František<br />

Nedvěd, ktorý za výdatnej pomoci vtedajšieho predsedu mestskej<br />

organizácie mototuristiky campingu a caravaningu pána Júliusa Vágašiho rozbehol činnosť<br />

tohto oddielu. Najväčší rozvoj zaznamenal oddiel pod vedením tandemu p. Vladimíra Jankoviča<br />

a tajomníka Emila Hajoša, kedy vznikli základy každoročných akcií, ktoré s menšími obmenami<br />

tvoria základný pilier činnosti až do dnešných dní. Akcie ako Veľká noc v prírode, Deň detí,<br />

ZPvCP (skrátene - Zdravotnícke rallye), Splav Hornádu, klubové dovolenky, poznávanie Košíc,<br />

jednodňové výlety do okolia a Mikuláš sú neodmysliteľnou súčasťou činnosti klubu. V roku 1994<br />

v rámci celospoločenských zmien oddiel získava právnu subjektivitu, mení názov na Camping<br />

a Caravaning Club Zdravotník (CCC Zdravotník) a mení logo. Na čele klubu stojí prezident<br />

a viceprezident - ako inak s jednohlasnou podporou členskej základne opäť tandem Jankovič<br />

- Hajoš. Klub sa stáva členom Národného automotoklubu (NAMK) a členom Slovenského<br />

Camping a Caravaning Clubu (SCCC), kde jeho funkcionári zastávajú rôzne funkcie v prezídiu.<br />

Klub pokračuje v dobrých tradíciách klubu, jeho akcií sa zúčastňujú členovia iných klubov z<br />

celého Slovenska, ale nezriedka privítajú aj zahraničných hostí. Vo svojom najlepšom období<br />

má klub až okolo 1<strong>50</strong> registrovaných členov. Členovia klubu spolupracujú aj s organizátormi<br />

iných motoristických podujatí, najmä pri organizovaní Majstrovstiev Slovenska a Majstrovstiev<br />

Európy v Rally pri podujatiach, akými sú napr. Rally Košice, Rally Matador Tatry, Rally<br />

Prešov, Rally Snina, Gemer-Malohont Rally Rimavská Sobota, Mikona Rally Bratislava alebo<br />

Suzuky Autosalon Rally Nitra, kde zastávajú rôzne organizačné funkcie pri príprave a riadení<br />

rýchlostných skúšok, riadení dispečingu a iné dôležité úlohy zabezpečujúce bezpečnosť na trati.<br />

September roku 2008 bol pre činnosť klubu ďalším míľnikom. Svojej funkcie prezidenta klubu<br />

sa vzdal p. Klika Jiří. Dočasným vedením bol odsúhlasený výbor klubu až do konania najbližšej<br />

VČS, ktorá sa konala 16. 12. 2008. Na nej bol zvolený za prezidenta klubu p. František Egri a<br />

jeho pravou rukou - viceprezidentom p. Emil Hajoš. Za svoju činnosť a propagáciu <strong>karavaningu</strong><br />

doma i v zahraničí klub dostal v roku 2008 od vedenia SACC „POCHVALNÉ UZNANIE za rozvoj<br />

<strong>karavaningu</strong> a kempovania v regióne východného Slovenska“. Klub po búrlivom období v<br />

roku 2011 mení názov na Camping Caravaning Club Wagon Slovakia Zdravotník, v skratke<br />

CCC WGSKE Zdravotník. Po odchode p. Františka Egriho z funkcie prezidenta klubu bol na<br />

Výročnej členskej schôdzi 14. 12. 2011 zvolený nový výbor klubu na čele s p. Emilom Hajošom<br />

a viceprezidentom p. Petrom Danielisom. Za účelom skvalitnenia práce a zvýšenia členskej<br />

základne klubu, výbor klubu zvážil ponuku hlavného sponzora spoločnosť Wagon Slovakia<br />

Košice, na zlúčenie košických karavanistických klubov. Po viacerých jednaniach s TJ Turist<br />

klub Košice dospel k dohode, že členovia Turist klubu, ktorý budú mať záujem, vstúpia do CCC<br />

WGSKE Zdravotník, ako riadny členovia klubu. Táto fúzia sa uskutočnila dňa 11. 12. 2013, kedy<br />

sa konala riadna výročná členská schôdza klubu. Aby sme zabezpečili zastúpenie novoprijatých<br />

členov na riadení klubu , členská schôdza zvolila nový výbor na čele s Emilom Hajošom a s<br />

viceprezidentmi Jaroslavom Manákom a Slávkou Capovou. Príchodom nových členov sa zvýšila<br />

aj aktivita v klube. Začali pribúdať nové návrhy na aktivity, ktoré novozvolený výbor klubu aj<br />

zrealizoval. K tradičnému Zdravotníckemu rallye campingu a caravaningu pribudlo Zimné rallye<br />

campingu a caravaningu , Bowlingový turnaj, výlety za termálnou vodou. Pribúdaním detí sa<br />

obnovujú akcie so zameraním na deti a mládež. Zvýšila sa účasť našich členov na vrcholových


podujatiach a zrazoch iných klubov, ako sú Dahlie rallye, Národný zraz karavanistov SR,<br />

Rallye Campingu a Caravaningu, Europa Rally, Adria rallye, Národní sraz AČR ČR, podujatia<br />

Maďarského a Poľského <strong>karavaningu</strong>, či účasť na svetových zrazoch FICC. Klub sa aktívne<br />

podieľa aj na činnosti v rámci mesta Košice. Zapájal sa svojimi akciami do projektu „Košice -<br />

Európske hlavné mesto kultúry 2013, Košice - Európske mesto športu 2016 a aktívne prispieva,<br />

v rámci svojich možností, k rozvoju kempingu a kempovania v meste Košice a jeho okolí.<br />

Množstvo nových podujatí a potreba omladzovať vedenie klubu, prinútil výbor klubu, aby rozšíril<br />

svoje rady, čo predniesol na Výročnej členskej schôdzi v decembri 2015 a navrhol vytvoriť<br />

nové komisie. Členská schôdza tento návrh akceptovala a schválila vytvorenie mládežníckej<br />

komisie s predsedom Ing. Jaroslavom Manákom a športovo-kultúrnu komisiu s predsedom<br />

Richardom Bakšim. A tí sa chopili svojej príležitosti. Svojou mierou prispeli k úspešnému<br />

priebehu významného medzinárodného podujatia 20. Dahlie rallye v Liptovskom Trnovci, ktoré<br />

organizovala Slovenská Asociácia Campingu a Caravaningu a získali skúsenosti, ktoré využili pri<br />

organizácii 22. Dahlie rallye v Haligovciach, ktoré organizoval náš Wagon Slovakia Zdravotník.<br />

Klub za svoju činnosť od SACC získal titul „KLUB ROKA 2016 a 2018“ .<br />

Camping Caravaning Club TJ Sokol Gajary<br />

Patrí medzi najmladšie kluby na Slovensku a vznikol v rámci Telocvičnej<br />

Jednoty Sokol Gajary ako jeden z jej oddielov a síce ako turistický a<br />

cykloturistický oddiel v roku 2007. Predchádzala mu existencia a fungovanie<br />

karavan klubu Strojár Malacky, ktorý v rámci zmien na prelome 80-tých a<br />

90-tých <strong>rokov</strong> pozvoľne zanikol. Myšlienka vzniku bola dohodou niekoľkých<br />

karavanistov, ktorí dovtedy fungovali buď v tomto klube, v iných kluboch<br />

v rámci Slovenska, alebo individuálnych karavanistov a za predsedu bol<br />

zvolený p. Vladimír Fajták, skúsený karavanista, nositeľ tradície <strong>karavaningu</strong> na Slovensku<br />

a spoluzakladateľ už spomínaného niekdajšieho klubu Strojár Malacky v 70-tých rokoch


minulého storočia. Klub bol založený a začal svoju činnosť ustanovujúcou členskou schôdzou<br />

v januári 2007 počtom 10 členov a v tomto roku sa stal aj členom SCCC (dnešná SACC).<br />

Od roku 2010 klub organizoval každoročne Sokolský zraz campingu a caravaningu v dá sa<br />

povedať domovskom kempingu ATC RUDAVA Malé Leváre. Celkovo tu usporiadali 7 ročníkov<br />

zrazu. V roku 2011 p. Fajták požiadal o uvoľnenie z postu predsedu klubu a na toto miesto<br />

bol zvolený Michal Mikulička, ktorý klubu predsedá dodnes. V súčasnosti je v rámci klubu<br />

organizovaných 35 dospelých členov v 18 posádkach. Vedenie TJ Sokol Gajary a karavan<br />

klubu sa už dávnejšie pohrávalo s myšlienkou splavovania rieky Morava v rámci svojich<br />

aktivít a vznikol nápad vybudovania základne pre splavovanie a popritom samozrejme<br />

pre klub aj kempovanie. Postupnými aktivitami a poctivou prácou nie len členov klubu a<br />

sympatizantov, ale aj techniky, klub zverený pozemok vyčistil, vykosil, odstránil náletové<br />

a náplavové dreviny, zrealizoval terénne úpravy a v 1.5.2014 tu usporiadali prvý zraz z<br />

názvom „Odomykanie vody na rieke Morava“. Odvtedy je tento zraz už tradíciou a spolu<br />

s retro prvomájovým sprievodom je akciou, na ktorej sa stretáva kopec karavanistov a aj<br />

návštevníkov, nekaravanistov zo Záhoria a okolia. Od roku 2017 kedy robili zatiaľ posledný,<br />

7. zraz v ATC Rudava, je Odomykanie vody s retrosprievodom na rieke Morave v termíne okolo<br />

1.mája každoročne hlavnou karavanistickou akciou - Sokolským zrazom. Okrem tohoto zrazu<br />

na tomto mieste organizuje klub aj zamykanie vody vždy na jeseň každý rok a samozrejme sa<br />

tu pravidelne stretáva niekoľkokrát za rok v rámci pracovných aktivít klubu pri zveľaďovaní<br />

tohto miesta, ale aj len relaxačných stretnutí s priateľmi a kolegami karavanistami. V<br />

priebehu času klub postupne vybudoval v rámci areálu spevnené plochy, vjazd do vody<br />

pre člnky so schodiskom, mólo na nastupovanie do plavidiel, posedenie s prístreškom,<br />

ohnisko s lavičkami a veľa iného. Je to výborné východiskové miesto na splav rieky, ale pre<br />

karavanistov aj hlavne na cykloturistiku. Vedie tadeto rozsiahla sieť cyklotrás či už po našej<br />

strane hraníc, či po strane Rakúska.


Zrazy karavanistov<br />

V počiatkoch tvorili zrazy karavanistov fenomén, ktorý zohral významnú úlohu pri rozvoji<br />

<strong>karavaningu</strong> na Slovensku. Kto ich nezažil, dnes si to vie len ťažko predstaviť.<br />

Z technického hľadiska to boli doslova „ pojazdné výstavy“ či „dni novej techniky“. Dnes<br />

úplné samozrejmosti sa vtedy objavovali ako nevídané novinky. Procesie záujemcov<br />

išli od prívesu k prívesu a oboznamovali sa s novými prívesmi, porovnávali rôzne<br />

riešenia pevných i skladacích prívesov. Študovali sa podvozky, prvé lastovičky pri<br />

riešení brzdenia, stavebné materiály, riešenie interiérov. Objavili sa prvé chladničky,<br />

plynové kúrenia, čerpadlá na vodu a pod. Ďalší významný prínos zrazov bol spoločenský.<br />

Väčšina skalných z rôznych klubov sa navzájom spoznala na priateľskej úrovni, vrátane<br />

celých rodín. Na stretnutiach vznikala fantastická atmosféra, prebiehali spoločenské<br />

zábavy, rôzne súťaže, i deti sa vždy cítili vynikajúco a tešili sa na zrazy. Väčšina zrazov<br />

sa poriadala v kempingoch, kde bola možnosť ubytovania aj v chatkách. Toto hojne<br />

využívali nielen adepti <strong>karavaningu</strong>, ale i priatelia, ktorí na karavan nepomýšľali.<br />

Zrazy, najmä národné a medzinárodné mali veľmi pestré a bohaté programy. Často tu<br />

vystupovali rôzne folklórne súbory. Umožňovala to štedrá dotácia od Autoklubu ako aj<br />

výhoda, že Zväzarm vlastnil mnoho kempingov. Prostriedky sa úspešne darilo získavať<br />

i z inzerátov v bulletinoch od národných podnikov, kde členovia karavan klubov mali<br />

priateľov a priaznivcov vo vedení. Športová činnosť spočiatku zahŕňala rôzne súťažné<br />

jazdy, najmä jazdu zručnosti s karavanom. Neskôr sa od jazdy s karavanom upustilo,<br />

najmä keď sa rozšírilo používanie prístreškov a po súťaži ich bolo treba znova postaviť.<br />

V takých prípadoch usporiadateľ na jazdu zručnosti požičiaval nákladný vozík. Aj<br />

turistická činnosť bola veľmi bohatá. V zaujímavých lokalitách zabezpečil usporiadateľ<br />

niekoľko trás- náročných i menej náročných - ktoré mohli účastníci absolvovať s<br />

kvalifikovanými sprievodcami. Obľúbené boli aj poznávacie programy, ktoré sa väčšinou<br />

absolvovali objednanými autobusmi. Smerovali na historické miesta na hrady a zámky,<br />

do jaskýň a pod. Tým, že sa tieto zrazy robili na rôznych miestach republiky, výrazne sa<br />

rozširoval obzor karavanistov a značnou mierou prispievali propagácii nášho cestovného<br />

ruchu.<br />

Národné zrazy<br />

O fenoméne stretnutí a zrazov karavanistov sme hovorili už v predchádzajúcej časti. Toto<br />

všetko platilo v plnej miere aj pre národné zrazy. Zámerom usporiadateľov národných<br />

zrazov v začiatkoch organizovaného <strong>karavaningu</strong> bolo propagovať túto činnosť a na<br />

stavbu karavanov podchytiť čo najviac záujemcov. To minimum, čo v tej dobe ponúkal<br />

trh, nebolo často ani na úrovni amatérskych prívesov / i keď aj tu jestvovali výnimky/.<br />

Inou otázkou bola dostupnosť týchto tzv. továrenských prívesov pre potenciálnych<br />

záujemcov, nehovoriac už o možnosti dovozu zo zahraničia. Voľbou miesta usporiadania<br />

zrazu usporiadatelia zrazu chceli umožniť účastníkom spoznávať rôzne kúty nášho<br />

krásneho a turisticky bohatého Slovenska. Zrazy sa preto vždy nekonali iba v ATC či<br />

na verejných táboriskách, ale v niektorých prípadoch aj v improvizovaných priestoroch<br />

- v rekreačných strediskách, alebo v areáloch kúpalísk - kde bolo treba zabezpečiť zo<br />

strany usporiadateľa základné technické a hygienické podmienky. Pre jednotlivé zrazy<br />

sa vypracovávali tzv. zvláštne ustanovenia - propozície, kde sa uvádzal poriadateľ,<br />

termín, miesto konania akcie, organizačný výbor, čestné predsedníctvo / funkcionári<br />

nadriadených orgánov, sponzori/ a ostatné organizačné záležitosti. Súčasťou bolo aj<br />

uvedenie hromadnej poistky podujatia, ktorú mal uzatvorenú Zväzarm pre svoje akcie.<br />

Tieto podliehali schvaľovaniu nadriadeného orgánu- spravidla AMK Zväzarmu. Termín<br />

poriadania národných zrazov sa postupne ustálil - až na malé odôvodnené výnimky -


spravidla na koniec mája, alebo na mesiac jún. Bolo to nakoniec aj z toho dôvodu, že v<br />

letných mesiacoch sa takáto akcia nedala v ATC usporiadať pre kapacitne naplnené ATC.<br />

Len pre ilustráciu - v tej dobe špičkový ATC Duchonka bol na na letnú sezónu každoročne<br />

naplnený rezerváciami prakticky už v januári, čo dnes znie dosť neuveriteľne pri kapacite<br />

3000 miest na 20 hektárovej rozlohe kempingu. Pre účastníkov zrazov sa vydávali<br />

bulletiny, ktoré obsahovo vychádzali zo schválených propozícii. Okrem organizačných<br />

záležitostí a dôležitých informácii pre účastníkov obsahovali spravidla aj popis miesta<br />

zrazu s blízkymi pamätihodnosťami a prírodnými zaujímavosťami a možnosťami ich<br />

návštevy či už formou turistických, cyklistických alebo automobilových výletov. Bulletiny<br />

poskytovali usporiadateľom aj možnosť príjmov z reklám podnikov uvádzaných v nich.<br />

Jednotlivé zrazy boli tiež čiastočne dotované z vyšších orgánov AMK a Zväzarmu. Dotácia<br />

bola obyčajne poskytovaná formou úhrady nákladov spojených s organizáciou podujatia,<br />

napr, technického zabezpečenia, prenájmu priestorov, zabezpečenie sprievodného<br />

programu a pod. Súčasťou zrazov spočiatku bola aj tzv. „Jazda vďaky“ spojená s<br />

položením venca k rôznym pamätníkom hrdinov vojny, účastníkom SNP a podobne.<br />

Peknou tradíciou národných zrazov sa stala aj zrazová vlajočka pre účastníkov / škoda,<br />

že v posledných rokoch sa táto už vždy nedodržuje/. Určitou tradíciou v začiatkoch bolo<br />

aj „obdarovanie“ účastníkov nejakým drobným upomienkovým predmetom - často to<br />

boli rôzne svietidlá, tácky so zrazovou potlačou, suveníry - jednoducho tým, čo bolo v<br />

možnostiach usporiadateľa získať od sponzorov. Po roku 1989 sa pomery v <strong>karavaningu</strong><br />

zmenili - karavaning začal stagnovať z dôvodov iných záujmov členov a čiastočne aj pre<br />

pasivitu členstva vzhľadom na okolnosti „organizačných zmätkov“. V tejto čiastočne<br />

zmenenej klíme sa našťastie poriadanie národných zrazov podarilo udržať. Začali sa<br />

objavovať karavany z dovozu, amatérska stavba sa stala nereálnou a postupne zanikala.<br />

Tým sa čiastočne zmenila aj náplň zrazov - to najpodstatnejšie - stretávať sa s priateľmi<br />

s rovnakými záujmami, však zostalo. Zvýšili sa nároky na výber miesta národných zrazov,<br />

komerčná stránka čiastočne začala prevládať nad pôvodnými myšlienkami a zámermi<br />

- spoznávať nové, nepoznané atraktívne miesta Slovenska. V poslednom čase sa však<br />

začala prejavovať aj nová, pozitívna stránka poriadania národných zrazov a to tá, že do<br />

organizovania zrazov sa čoraz viac zapájajú aj majitelia a prevádzkovatelia kempingov,<br />

z ktorých mnohí sú aj aktívni karavanisti, ktorí danej problematike rozumejú a ktorým<br />

za ich prínos pre karavaning treba poďakovať. Treba zdôrazniť, že i keď sa náplň zrazov<br />

čiastočne v priebehu <strong>rokov</strong> menila, čo je pochopiteľné, usporiadatelia vždy pracovali na<br />

dobrovoľníckej báze s vedomím, že robia niečo pre priateľov s rovnakým „postihnutím“.<br />

Plne to vystihol a zdôraznil vo svojom novoročnom príhovore pre rok 2018 prezident<br />

SACC Ing. Jaroslav Mišura, ktorý povedal - a teraz citujem: „ Všeobecne je nutné<br />

povedať, že pokiaľ budeme mať medzi sebou ľudí, ktorí sú ochotní pracovať v prospech<br />

ostatných preto, že im to robí radosť, potom sa nemusíme báť o náš karavanIng.<br />

Dúfam, že takáto „choroba“ bude čo najviac infekčná “. Pripomeňme si teraz jednotlivé<br />

zrazy tak, ako „šli roky“. Údaje sú z dostupných poskytnutých podkladov jednotlivých<br />

klubov, archívu autorov a tiež z osobných spomienok pamätníkov. Popisy jednotlivých<br />

národných zrazov uvádzame v autentickom znení, ako sa uvádzali v informačných<br />

materiáloch, pozvánkach, prípadne bulletinoch vydávaných pri príležitosti zrazov, teda<br />

tak, ako to bolo zaužívané v tom čase. Sú to historické fakty, ktoré svojim spôsobom<br />

dokumentujú vývoj <strong>karavaningu</strong> na Slovensku a vypovedajú o tom, ako sa karavanisti<br />

svojou prispôsobivosťou a vynaliezavosťou snažili o „ prežitie“ aj v tých časoch, keď<br />

nie vždy, všade a všetci na každom mieste boli naklonení rozvoju tejto činnosti. Taktiež<br />

usporiadatelia sú uvedení podľa názvov organizácií tak, ako sa v tom ktorom roku menili<br />

názvy klubov.


0. ZRAZ - „CARAVAN ŠPORT“<br />

22. - 24. 5. 1970<br />

Miesto: Podbanské - verejné táborisko<br />

Poriadateľ: TJ Lokomotíva Lipt. Mikuláš „Caravan šport“<br />

Usporiadateľom tohto „prípravného“ zrazu bol Ondrej Cibák z Liptovského Mikuláša, ktorý<br />

záujemcov pozval do krásneho a malebného prostredia Podbanského pod majestátny Kriváň.<br />

Pre zaujímavosť uvádzame citát z pozvánky na tento zraz, v ktorom je vystihnutá podstata a<br />

poslanie tohoto i rodiacej sa tradície budúcich zrazov karavanistov:<br />

Vážení priatelia!<br />

Možno mnohých Vás prekvapí táto skromná pozvánka na dá sa<br />

povedať na naše pomery novú akciu - mnohých možno ani nie. Nech<br />

je už akokoľvek, obraciame sa na všetkých majiteľov obytných<br />

prívesov, ale aj tých, ktorí sa chcú stať ich majiteľmi, aby sa rozhodli<br />

prísť do krásneho a malebného prírodného prostredia Podbanského<br />

pod majestátny Kriváň, aby sme spoločne utvorili jednu veľkú<br />

rodinu, podebatovali, poučili a navzájom si pomohli. Už vopred sa<br />

tešíme, že v tichých zákutiach dravej Belej vyrastie veľká dedina<br />

CARAVAN.<br />

Dovidenia!<br />

V programe zrazu bolo zoznámenie sa účastníkov, prehliadka<br />

prívesov, výmena skúseností s amatérskou stavbou obytných<br />

prívesov. Nezabudlo sa ani na informácie o novinkách zo zahraničnej literatúry a časopisov<br />

k uvedenej problematike, ale ani na informácie o možnostiach nákupu materiálov na stavbu<br />

prívesov - o dôležitých veciach pre ďalší rozvoj <strong>karavaningu</strong>.<br />

V sobotu večer bolo spoločné posedenie pri vatre, v nedeľu sa mohli účastníci zúčastniť na XXII.<br />

ročníku medzinárodného Tatranského slalomu na rieke Belej, prípadne sa zúčastniť vychádzok<br />

do okolia.<br />

1.národný zraz karavanov<br />

4. - 6. 9. 1970<br />

Miesto: ATC Vrátna dolina, Terchová<br />

Poriadateľ: AMK SSR - Caravan klub Žilina<br />

Účasť: 29 karavanov, 88 účastníkov Účastníci prvého národného<br />

zrazu karavanov sa stretli v krásnom prostredí Jánošíkovho kraja<br />

vo Vrátnej doline v pohorí Malej Fatry. Predsedom organizačného<br />

výboru zrazu bol Ing. Štefan Nagy, tajomníkom Ladislav Koucký.<br />

Naplánovaný program nenarušilo ani nepriaznivé počasie.<br />

Program pozostával z turistických akcií krásnym jánošikovským<br />

krajom, výmeny skúseností zo stavby karavanov, jazdy s<br />

prívesom. Organizované boli tiež súťaže pre deti a mládež. Po<br />

prvý krát sa súťažilo v jazde zručnosti s karavanom, spojenou s<br />

brannými prvkami. Vyhodnotenie a odovzdávanie cien bolo pri<br />

večernom kultúrnom programe, v ktorom vystupoval folklórny<br />

súbor Rozsutec. Po zapálení vatry kultúrny program pokračoval<br />

tancom pri hudbe žilinskej posádky. Každý účastník zrazu dostal<br />

vlajočku podujatia. Krátku reportáž z prvého národného zrazu<br />

vysielala Československá televízia 17. septembra 1970 v relácii<br />

„Motoristi, na minútku“.


2. národný zraz karavanov<br />

14. - 16. 5. 1971<br />

Miesto: ATC Jelenec<br />

Poriadateľ: AMK SSR - Autotourning club Zobor pri ČSAO Nitra<br />

Zraz sa poriadal pod Tríbečskými vrchmi v ATC Jelenec, ktorý je súčasťou<br />

rekreačnej oblasti pod zrúcaninou hradu Gýmeš pri obci Jelenec v<br />

blízkosti cesty Nitra - Zlaté Moravce. Riaditeľ zrazu bol Ladislav Citáry, 1.<br />

zástupcom Ľudovít Zimerman, 2. zástupcom Ernest Ocelka a tajomníkom<br />

Viliam Dokupil. Súčasťou programu boli turistické výlety do okolia, súťaž<br />

detí a dospelých, nechýbala ani jazda zručnosti s karavanom. Večer<br />

bol spoločenský večierok pri táboráku. Novinkou bola súťaž o najlepší<br />

amatérsky robený karavan, tzv. „caravan salon“. Hodnotila sa váha,<br />

vzhľad, úprava interiéru, celková vybavenosť, modernosť konštrukcie<br />

karosérie a modernosť konštrukcie podvozka - pérovanie, brzdenie,<br />

pripájacie zariadenie a stabilita pri kempovaní. Usporiadateľ zabezpečil<br />

pre všetkých účastníkov servisné služby pomocou testovacieho prístroja.<br />

Reportáž o tomto zraze priniesol časopis AutoMoto č. 23 z 9. júna 1971.


3. národný zraz karavanov<br />

1. - 9. 7. 1972<br />

Miesto: Tatranská Lomnica - ATC Tatranec<br />

Poriadateľ: Automotoklub Zväzarmu Košice-juh<br />

Zraz sa poriadal v prekrásnom prostredí Vysokých Tatier v Tatranskej Lomnici,<br />

v ATC Tatranec. Súčasťou zrazu bola cieľová jazda účastníkov. Zraz bol<br />

spojený s celoslovenským preborom v jazde s karavanom a jazdou zručnosti.<br />

Riaditeľom zrazu bol Miroslav Krbaťa, predseda usporiadajúceho klubu,<br />

zástupcom Július Vágaši a tajomníkom Štefan Tár. Okrem športovo-branného<br />

a turistického programu boli pre účastníkov pripravené rôzne služby,<br />

napríklad testovanie automobilov testovacím prístrojom Paltest, prípadne<br />

drobné opravy za pomoci cestnej služby AMK. V priebehu zrazu sa uskutočnili<br />

súťaže pre deti a mládež, výstava detskej kresby a burza odznakov a vlajok.<br />

V sobotu večer bolo posedenie pri táboráku spojené s vyhodnotením<br />

preboru. V nedeľu sa účastníci mohli vybrať na prehliadku okolia, prípadne<br />

sa zúčastniť spoločnej návštevy Symbolického cintorína obetí Tatier na<br />

Popradskom Plese, spojenej s položením venca. Stretli sa tu aj Ing. Pinkava a<br />

Vilo Dokupil.<br />

4. národný zraz karavanov<br />

8. - 10. 6. 1973<br />

Miesto : ATC Vrátna dolina<br />

Poriadateľ: AMK SSR - Caravan club Žilina a TJ ZVL Žilina<br />

Účasť 56 karavanov, 267 účastníkov<br />

Tento zraz bol poriadaný<br />

z poverenia Ústredného<br />

Automotoklubu Zväzarmu ČSSR<br />

tiež ako 1. Československý<br />

zraz karavanov. Účastníci sa<br />

stretli opäť v krásnom prostredí<br />

Jánošíkovho kraja - vo Vrátnej<br />

doline v Malej Fatre. Zraz sa<br />

konal v rámci “ Okresných<br />

telovýchovných slávností 1973”<br />

pod záštitou odboru obchodu a cestovného ruchu ONV Žilina. Riaditeľom zrazu bol Ing. Štefan<br />

Nagy, tajomníkom Ing. Jaroslav Ďurana, hlavným usporiadateľom Zdeněk Mičinec. Súčasťou<br />

programu bola turistika, branno športové hry pre deti a mládež, uskutočnil sa i prebor karavanov<br />

v jazde zručnosti. Nechýbal ani bohatý kultúrny program, spojený s premietaním filmov s<br />

mototuristickou tématikou. V technickej časti programu prebehli rôzne prednášky, teoretická


a praktická činnosť. Odborné prednášky boli na tému: používanie plynových spotrebičov v<br />

karavane, voľba vhodných mazadiel, voľba vhodných pneumatík, úprava motorov. Katedra<br />

cestnej dopravy VŠD v Žiline predviedla účastníkom zrazu meranie brzdnej dráhy motorového<br />

vozidla bez prívesu a z prívesom. Výrobné družstvo Montáža Žilina zabezpečilo servis pre<br />

motorové vozidlá účastníkov, Mototechna n.p. Žilina predávala súčiastky. Počas zrazu prebehla<br />

tiež výstavka výrobkov pre motoristov. Predstavili sa tu Gumárne n.p. Púchov, i Benzinol n.p.<br />

Žilina, so svojimi výrobkami. ČTO Hvězda Nový Bohumín vystavovala obytný príves.<br />

V sobotu večer bolo vyhodnotenie súťaží a odovzdávanie cien, táborák a vystúpenie folklórnej<br />

skupiny. Pokračovaním večerného programu bolo i posedenie pri tanečnej hudbe. V nedeľu<br />

mohli účastníci navštíviť Múzeum Jánošíkovskej tradície a národopisu v Terchovej.<br />

5. národný zraz karavanov<br />

1. - 9. 6. 1974<br />

Miesto: Bratislava<br />

Poriadateľ: AMK Rally Bratislava - odbor caravan<br />

Napriek snahe autorov sa nepodarilo získať podklady z tohto zrazu.<br />

6. národný zraz karavanov<br />

23. 25. 5. 1975<br />

Miesto: ATC Slňava I - Piešťany<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring club Nitra<br />

Zraz sa konal v ATC Sĺňava I v Piešťanoch na ľavom brehu vážskej vodnej<br />

nádrže Sĺňava v blízkosti kúpaliska. Súčasťou zrazu bol národný prebor<br />

spojený s jazdou zručnosti s karavanom.


7. národný zraz karavanov<br />

4. - 6. 6. 1976<br />

Miesto: Jankov Vŕšok<br />

Poriadateľ: AMK ZO Zväzarmu Tatra Bánovce n/ Bebravou.<br />

Účasť: 17 karavanov<br />

Zraz sa uskutočnil na úpätí Strážovských vrchov, v malebnom prostredí<br />

Jankovho Vŕšku nad obcou Uhrovec, v blízkosti Bánoviec n/Bebravou pri<br />

známom pamätníku SNP, pri príležitosti 25. Výročia založenia závodu<br />

Tatra v Bánovciach n/Bebravou. Riaditeľom zrazu bol Michal Minárik,<br />

tajomníkom Ing. Milan Minárik, vedúcim súťaží Ing. Arnošt Gröpl.<br />

Program zahŕňal súťaž pre deti a prebor karavanov, ktorý pozostával z<br />

viacerých disciplín - hodu granátom, streľby, topografie a testov z pravidiel<br />

cestnej premávky a jazdy zručnosti s prívesom. Vyhodnotenie zrazu a<br />

odovzdanie cien prebehlo po spoločnej večeri<br />

v hoteli Partizán na Jankovom Vŕšku, po<br />

ktorom nasledoval spoločenský večierok s<br />

programom, na ktorom vystúpil aj kúzelník.<br />

Súčasťou programu zrazu boli turistické vychádzky do okolia.<br />

Usporiadanie zrazu v blízkosti Bánoviec n/Bebravou prispelo značnou<br />

mierou na propagácii <strong>karavaningu</strong> v tejto oblasti, čo sa prejavilo<br />

v nasledujúcich rokoch. Reportáž z tohoto z razu ako “ reportá ž<br />

o rozvíjajúcej sa zväzarmovskej činnosti - <strong>karavaningu</strong>” priniesla<br />

Československá televízia vo zväzarmovskej relácii ”Vlna Z” 1. 7. 1976.<br />

8. národný zraz karavanistov<br />

10. - 12. 6. 1977<br />

Miesto: Senec - Slnečné jazerá<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava<br />

Zraz sa uskutočnil v priestore ATC na severnej strane Slnečných jazier v Senci,<br />

na brehu jazera s dobrou možnosťou kúpania. Riaditeľom zrazu bol Ing. Zdenko<br />

Pinkava, tajomníkom Július Bálint. V programe zrazu nechýbali tradičné súťaže<br />

pre deti a dospelých, výstava a vyhodnotenie<br />

detských kresieb na tému „karavanizmus“,<br />

vyhodnotené boli najvzdialenejšia posádka a<br />

najaktívnejšia účasť klubu na zraze. Súčasťou<br />

boli tiež ukážky športového potápania a jazdy<br />

na plachetnici. Vyhodnotenie zrazu prebehlo<br />

po spoločnej večeri, ktorá pokračovala<br />

spoločenským posedením.


9. národný zraz karavanistov<br />

26. - 28. 5. 1978<br />

Miesto: ATC Manín<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring club<br />

Nitra Zraz sa uskutočnil neďaleko Považskej Bystrice, v Manínskej<br />

vrchovine pri Manínskom potoku v doline, ktorú skrášľujú dve tiesňavy -<br />

Manínska a Kostolská - v ATC Zväzarmu Považských strojární. Riaditeľom<br />

zrazu bol Ing. M. Karlubík, CSc.,<br />

tajomníkom Viliam Dokupil, hlavným<br />

poriadateľom V. Hahn. Na programe<br />

bol prebor karavanistov, nechýbali<br />

súťaže pre deti účastníkov. Večer<br />

prebehla spoločná večera s<br />

posedením a vyhodnotením zrazu. V<br />

nedeľu sa uskutočnili organizované<br />

výlety do Manínskej tiesňavy a na Súľovské skaly.<br />

10. národný zraz karavanov<br />

7. - 9.9. 1979<br />

Miesto: ATC Trusalová - Turany<br />

Poriadateľ AMK SSR Caravan klub Žilina v spolupráci so<br />

ZO Zväzarm - Caravan klub pri BZVIL Ružomberok<br />

Účasť: 135 karavanov, z toho 89 z ČSR a 46 zo SSR, 510 účastníkov,<br />

z toho 348 dospelých a 162 detí<br />

Tento jubilejný národný zraz organizovaný z poverenia ÚRM ČSSR a<br />

ÚRM SSR Zväzarmu bol súčasne i 5. celoštátny zraz karavanov ČSSR.<br />

Uskutočnil sa v ATC Trusalová - Turany, v kraji bohatom na tradície, v<br />

blízkosti najmalebnejšieho pohoria našej vlasti - Malej Fatry. Súčasťou<br />

zrazu boli výlety do okolia - na Šútovský vodopád, výstup na Chleb, ale aj<br />

návšteva Matice Slovenskej, Národného cintorína a Národného múzea v<br />

Martine. Riaditeľom zrazu bol Ing. Ferdinand Čapka, zástupcom Ing. Rudo<br />

Šottník-Súlovec, tajomníkom Zdenek Mičenec. Hlavnými poriadateľmi boli<br />

Ing. Vladimír Šebo a Ing. Peter Filipp. Súťažilo sa vo viacerých kategóriách<br />

branno - športových súťaží mládeže i dospelých. Prebehla aj výtvarná súťaž<br />

detí a nechýbala ani vatra a v sobotu večer spoločenské posedenie. Pri<br />

príležitosti zrazu boli vydané dva odznaky, visačka z plexiskla a tradičná<br />

pamätná vlajočka zrazu. Priebeh zrazu je zachytený na 12 - minútovom<br />

ozvučenom farebnom filme.


11. národný zraz karavanistov<br />

13. - 15. 6. 1980<br />

Miesto: ATC Jahodník<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava<br />

Miesto zrazu ATC Jahodník, bolo v Malých Karpatoch, v rekreačnej<br />

oblasti Jahodník pri meste Smolenice. Riaditeľom zrazu bol Ing. Zdenko<br />

Pinkava, tajomníkom Ing. Vladimír Bodický. Na zraze sa vyhodnocovala<br />

najaktívnejšia klubová účasť, ale aj najvzdialenejší a posádka.<br />

Uskutočnili sa súťaže detí a dospelých<br />

a ocenené boli detské kresby na<br />

tému ”karavanizmus”. Účastníci<br />

spoločne navštívili jaskyňu Driny.<br />

Večer bol táborák a premietali sa filmy.<br />

Taktiež pripravili inštruktáž o výrobe<br />

a používaní mazadiel n.p. Slovnat<br />

Bratislava.<br />

12. národný zraz karavanistov<br />

29. - 31. 5. 1981<br />

Miesto: Striebornica - priestor pionierskeho tábora ROH Tatra v Uhrovci<br />

Poriadateľ: Caravan Club ZO Zväzarmu Tatra Bánovce n/Bebravou<br />

Účasť: 53 karavanov, 186 účastníkov<br />

Za miesto usporiadania tohto zrazu usporiadateľ zvolil priestor PT ROH<br />

Tatra v rekreačnej oblasti Striebornica - v doline Strážovských vrchov s<br />

prírodným kúpaliskom, rekreačnými strediskami, s možnosťou výletov<br />

do okolia - Uhrovec, Uhrovský hrad, Bánovce n/Bebravou, Jankov Vŕšok,<br />

Múzeum Ľudovíta Štúra, ktoré boli v programe zrazu. Riaditeľom zrazu<br />

bol Michal Minárik, členmi organizačného výboru boli Ing. Arnošt Grôpl,<br />

Ing. Milan Minárik, Pavel Fojtík, Rudolf Bittara, Oto Krumpolec, Marián<br />

Hubinský. Nechýbali tradičné súťaže pre deti<br />

a dospelých, súčasťou bol i nohejbalový turnaj<br />

zmiešaných družstiev (muži - ženy) jednotlivých<br />

klubov. Vyhodnocovala sa najvzdialenejšia posádka<br />

a najaktívnejšia účasť klubu - v tejto sa zohľadňovala vzdialenosť zo<br />

sídla klubu, počet účastníkov príslušného klubu a tiež počet účastníkov<br />

klubu na jendotlivých súťažiach zrazu. Usporiadali a vyhodnotili výstavu<br />

detských kresieb na tému karavanIng.


13. národný zraz karavanov<br />

11. - 13. 6. 1982<br />

Miesto: Výtoky - priestor pionierskeho tábora „Mladý stavbár“<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Karavan klub Piešťany<br />

Zraz sa uskutočnil v blízkosti Piešťan,<br />

v doline nad obcou Moravany n/<br />

Váhom, v priestore PT „Mladý<br />

stavbár“. Riaditeľom zrazu bol Rudolf<br />

Bendárik. Počas zrazu tradične<br />

prebehli branno - športové súťaže<br />

detí a dospelých, ako aj jazda<br />

zručnosti s karavanom. Nechýbala<br />

ani tombola pri spoločenskom<br />

večierku a výstava ručných prác<br />

účastníkov a najmä účastníčok: výtvarné práce, výšivky, krajky<br />

a podobne. Uskutočnila sa tiež „Burza dobrých nápadov a<br />

materiálu“ zo stavby karavanov.<br />

14. národný zraz karavanistov<br />

10. - 12. 6. 1983<br />

Miesto: ATC Diakovce - termálne kúpalisko<br />

Poriadateľ: Caravan klub ZO Zväzarmu Tesla Nové Zámky<br />

Účasť: 114 karavanov<br />

Štafetu usporiadateľov národných zrazov prevzal ďalší<br />

slovenský klub, za miesto poriadania si zvolil atraktívne<br />

prostredie termálneho kúpaliska v Diakovciach, medzi obcami<br />

Diakovce a Horné Saliby. Riaditeľom národného zrazu bol Otto<br />

Jakabovič, tajomníkom Ladislav Červenák. Hlavnou „činnosťou“<br />

účastníkov bolo kúpanie v termálnom kúpalisku. Nechýbali<br />

však ani súťaže detí i dospelých, večer bolo spoločenské<br />

posedenie s tombolou, ktorému predchádzala večera -<br />

„gulášpárty“ - ako perličku uvádzame citát z bulletinu: „...<br />

guláš bude možné zakúpiť za 6,- Kčs...“. Konala sa tiež jazda<br />

zručnosti s automobilom a vyhodnotili najaktívnejšiu účasť<br />

klubov.


15. národný zraz karavanistov<br />

15. - 17. 6. 1984<br />

Miesto: Skýcov<br />

Poriadateľ: Caravan club Mestskej ZO Zväzarmu v Nitre<br />

Zraz sa uskutočnil v areáli Domu brannej výchovy v Skýcove, v peknom kopcovitom, zalesnenom<br />

prostredí. Prístupová cesta do areálu nad obcou Skýcov mala extrémne stúpanie. Na toto<br />

upozorňovala už informačná tabuľa usporiadateľov pod úpätím stúpania s nevšedným príkazom<br />

zaraďte prvý prevodový stupeň! No i tak prudké stúpanie bolo nad sily niektorých slabších<br />

vozidiel s prívesmi. Našťastie usporiadatelia počítali i s touto eventualitou a k dispozícii pre takéto<br />

prípady bolo silnejšie ťažné vozidlo - traktor. Riaditeľom zrazu bol JUDr. Ján Bradáč, tajomníkom<br />

Viliam Dokupil, hlavným poriadateľom Ing. Marián Nemec. V sobotňajšom programe nechýbala<br />

návšteva pamätnej siene partizánskej obce Skýcov, súťaže detí a branná súťaž rodín - rodinný<br />

Dukelský pretek brannej zdatnosti, kde sa celé rodiny zapájali do plnenia branných, športových<br />

a topografických úloh. V okolí areálu bolo možné zbierať huby a záujemcom poradil odborník z<br />

tejto oblasti - autor viacerých kníh o hubách. Konala sa tiež výstavka fotografií, detskej kresby,<br />

premietanie diapozitívov účastníkov a pre deti sa premietali filmy. Večer nechýbala vatra, beseda s<br />

účastníkom partizánskeho odboja: opekala sa i slaninka. Na zraze sa konala medziklubová súťaž<br />

vo volejbale. Vyhodnotený bol tiež najvzdialenejší, najmladší a najstarší účastník a jednotlivé kluby<br />

podľa počtu a aktivity rodín s prepočtom vzdialenosti do miesta zrazu.<br />

16. národný zraz karavanistov<br />

14. - 16. 6. 1985<br />

Miesto: ATC Buková-Hrudky<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK Mladosť Bratislava


Zraz sa uskutočnil v menej známom, ale krásnom prostredí Malých Karpát pri vodnej nádrži<br />

Buková. Riaditeľom bol Ing. Zdenko Pinkava, tajomníkom Ing. Vladimír Bodický, hlavným<br />

usporiadateľom Silvester Mikuš. Ani tu nechýbali detské súťaže. Pre dospelých bol pripravený<br />

tzv. POMZ - peší orientačný mikrozávod, ktorý prekazilo nepriaznivé počasie. Večer sa premietali<br />

filmy. Spestrením programu pre účastníkov boli ukážky cyklotrialového a trialového umenia<br />

našich popredných reprezentantov. Zaujímavá bola návšteva jaskyne Driny a výstup na hrad<br />

Ostrý kameň. Vyhodnocovala sa najvzdialenejšia posádka a najaktívnejšia klubová účasť na<br />

zraze.<br />

17. národný zraz karavanistov<br />

20. - 22. 6. 1986<br />

Miesto: ATC Duchonka<br />

Poriadateľ: 2. ZO Zväzarmu, Caravan klub pri n. p. Tatra Bánovce n/Bebravou<br />

Účasť: 87 karavanov, 299 účastníkov<br />

Zraz sa uskutočnil v rekreačnej oblasti Duchonka neďaleko Topoľčian,<br />

pri priehrade pod prekrásnym brezovým lesíkom s možnosťou kúpania,<br />

člnkovania, rybolovu a ostatných vodných športov, v ATC, ktorý v tom<br />

čase patril k najlepším kempingom v rámci celej ČSSR. Riaditeľom<br />

zrazu bol Ing. Arnošt Gröpl, tajomníkom Ing. Milan Minárik, členmi<br />

organizačného výboru Pavel Fojtík, Karol Žiško, Karel Plička, Rudolf<br />

Bittara. V amfiteátri autokempingu mohli účastníci sledovať po dva<br />

večery filmové predstavenia. V programe okrem tradičných súťaží pre<br />

deti a dospelých nechýbal ani rodinný branno-orientačný mikrozávod<br />

s mnohými náučnými, ale i zábavnými úlohami. V sobotu večer bola<br />

beseda s účastníkmi Rallye Paríž - Dakar z kopřivnickej Tatry, spojená<br />

s premietaním diapozitívov. V nedeľu predviedli bánovskí modelári ukážky zo svojej činnosti<br />

- najmä automodelári a leteckí modelári boli stredobodom pozornosti detí. Aj tu vyhodnotili<br />

najvzdialenejšiu posádku a najaktívnejšiu klubovú účasť.<br />

18. národný zraz karavanistov<br />

19. - 21. 6. 1987<br />

Miesto ATC OSCR Zelená voda,<br />

Nové Mesto n/Váhom<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu, Karavan klub<br />

Trenčín<br />

Na scénu národných zrazov vstúpil ďalší<br />

slovenský klub - Karavan klub Trenčín. Za<br />

miesto konania svojho premiérového národného<br />

zrazu si zvolil ATC na Zelenej vode na Považí<br />

pri Novom meste n/ Váhom. Zvolené miesto


umožňovalo účastníkom kúpanie, surfovanie na jazerách Zelená voda, ale i výlety na beckovský a<br />

čachtický hrad. Predsedom organizačného výboru bol Fabián Lexman, podpredsedom Ing. Slavomír<br />

Kubínyi, tajomníkom Walter Heptner. V oficiálnom programe boli súťaže detí a dospelých, súťaže z<br />

dopravnej výchovy, premietanie filmov a tombola. Nechýbal ani táborák a diskotéka.<br />

19. národný zraz karavanistov<br />

10. - 12. 6. 1988<br />

Miesto : ATC Buková - rekreačná oblasť Hrudky<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK CHZJD n.p. Bratislava - Caravan klub<br />

Účasť: 61 karavanov, 248 účastníkov<br />

Usporiadaním 19. národného zrazu karavanistov bol poverený novovzniknutý<br />

bratislavský karavan klub pri CHZJD. Zraz sa už druhý krát uskutočnil pri<br />

vodnej nádrži potoka Hrudky v rovnomennej<br />

rekreačnej oblasti v Malých Karpatoch.<br />

Riaditeľom organizačného výboru bol Milan<br />

Frlaus, tajomníkom Rastislav Kešjar, hlavným<br />

usporiadateľom Ľubomír Havíř. Program<br />

zahrňoval loptové hry, člnkovanie, surfovanie,<br />

ukážky zväzarmovskej činnosti a armády.<br />

Večer bol kultúrny program pri táboráku.<br />

20. národný zraz karavanistov<br />

16. - 18. 6. 1989<br />

Miesto: ATC Nitrianske Rudno<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu Caravan klub Žilina<br />

Jubilejný 20. národný zraz karavanistov bol situovaný do Strážovských<br />

vrchov, do ATC Nitrianske Rudno na brehu rovnomennej priehrady, ktorý<br />

bol budovaný ako účelové športovo-turistické zariadenie pre rozvoj<br />

vodných športov. Riaditeľom organizačného výboru bol Ing. Štefan Nagy,<br />

hlavným usporiadateľom Ing. Vladimír Setey. Tradičný<br />

program bol doplnený o zaujímavý kvíz družstiev<br />

jednotlivých zúčastnených klubov v prírodnom<br />

amfiteátri ATC. Z ukážok zväzarmovskej činnosti<br />

najviac upútali parašutisti. Okrem nich sa tu predstavili<br />

rogalisti, motokrosári, bikrosári, modelári, potápači a<br />

kynológovia so svojimi štvornohými miláčikmi. Zaujímavý bol autobusový<br />

výlet do Bojníc, spojený s prehliadkou ZOO Bojnice a výlet na Jankov Vŕšok.<br />

No najzaujímavejším a pre všetkých zúčastnených nezabudnuteľným a<br />

neopakovateľným zážitkom bol zájazd do Handlovej, spojený s návštevou<br />

a prehliadkou podzemnej bane, miesta, kde sa dá nezainteresovanému<br />

dostať len veľmi ťažko.<br />

21. národný zraz karavanistov<br />

29. 6. - 1. 7. 1990<br />

Miesto: ATC Sĺňava II - Lodenica Piešťany<br />

Poriadateľ: Caravan klub Piešťany<br />

Účasť: 74 karavanov<br />

Už po druhý raz sa účastníci národného zrazu stretli v kúpeľnom meste Piešťany, na brehu<br />

vodnej nádrže Sĺňava, ale tentokrát na pravom brehu Váhu v ATC Lodenica. Areál poskytoval<br />

bohaté možnosti na rybolov a vodné športy, ale aj možnosť navštíviť samotné mesto Piešťany


s jeho kúpeľnými priestormi a bohatým kultúrnym programom. Jeho prehliadka bola súčasťou<br />

programu zrazu. Riaditeľom zrazu bol Alexander Fabián, zástupcom Ing. Ján Mitošinka,<br />

tajomníkom Zuzana Michalcová, hlavným poriadateľom Vladimír Ščepko. Program zrazu<br />

obsahoval súťaže pre deti i dospelých, večer posedenie pri guláši a spoločenský večierok.<br />

Účastníci sa mohli zúčastniť výletu loďou po Sĺňave.<br />

22. národný zraz karavanistov<br />

21. - 23. 6. 1991<br />

Miesto: ATC Zelená voda<br />

Poriadateľ: Nitra<br />

Z tohto zrazu sa taktiež nepodarilo zachovať podklady. Autori publikácie sa<br />

všetkým ospravedlňujú.<br />

23. slovenský národný zraz karavanistov<br />

19. - 21. 6. 1992<br />

Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto n/Váhom<br />

Poriadateľ: Caravan club Trenčín<br />

Po roku sa národný zraz opäť vrátil na to isté miesto<br />

na Považí, do ATC na Zelenej vode pri Novom Meste<br />

n/Váhom. Predsedom organizačného výboru bol<br />

Fabián Lexman, podpredsedom Ing. Jozef Kyselica,<br />

tajomníkom Milan Kolibár. Aj tu prebiehali športové<br />

súťaže dospelých a detí v rôznych kategóriách,<br />

okrem toho usporiadali tombolu s množstvom<br />

zaujímavých cien, večer posedenie pri guláši,<br />

táboráku a spoločnej zábave. Účastníci mali<br />

možnosť absolvovať výlety do okolia na hrad Beckov či Čachtice.<br />

Spestrením bola účasť zástupcu firmy PV Caravan z Přerova s ponukou<br />

materiálov a doplnkov pre stavbu a vybavenie obytných prívesov.<br />

24. národný zraz karavanistov<br />

18. - 20. 6. 1993<br />

Miesto: Termálne kúpalisko Pažiť, Bánovce n/Bebravou<br />

Poriadateľ: Caravan kub Bánovce n/Bebravou<br />

Účasť: 32 karavanov, 106 účastníkov, z toho 72 dospelých a 34 detí<br />

Snaha zviditeľniť sídlo klubu - mesto Bánovce n/Bebravou a jeho prímestský<br />

rekreačný areál s termálnym kúpaliskom, viedol usporiadateľov k voľbe<br />

tohoto miesta, i keď určite nemohlo poskytnúť účastníkom také podmienky,


ako ATC. Zraz sa uskutočnil pod záštitou primátora mesta Bánovce n/Bebravou: predsedom<br />

organizačného výboru bol Ing. Milan Minárik, členmi Ing. Arnošt Gröpl, Pavel Fojtík, Karol<br />

Žiško, Jozef Richter. Skoro neprekonateľný problém spôsobilo počasie, týždeň pred zrazom<br />

krupobitie a každodenné lejaky hrozili nespôsobilosťou terénu v areáli kúpaliska. V piatok ráno<br />

však vyšlo slnko a tak nepriaznivé počasie ovplyvnilo negatívne iba účasť na zraze. Spôsobilo<br />

to určité zmeny a obmedzenia v plánovanom programe. Konali sa iba súťaže pre deti, tombola<br />

a večer diskotéka. Kúpanie v termálnom kúpalisku sa stalo „hlavnou náplňou“ činností na<br />

zraze. Účastníci mohli využiť tiež možnosti člnkovania, surfovania, prípadne rybolovu na blízkej<br />

priehradnej nádrži.<br />

25. národný zraz karavanistov<br />

24. - 26. 6. 1994<br />

Miesto: ATC SÍňava II - Piešťany<br />

Poriadateľ: Caravan klub Piešťany<br />

Účasť: 56 karavanov<br />

Po štyroch rokoch sa zraz opäť vrátil do Piešťan, do<br />

ATC Sĺňava II. Program zrazu bol zameraný najmä na<br />

odpočinok účastníkov, možnosti venovať sa prírode,<br />

rodine, ale aj zabaviť sa pri rôznych súťažiach. Preto<br />

v programe nechýbali súťaže pre deti a dospelých, i<br />

posedenie pri guláši.<br />

26. národný zraz karavanistov SR<br />

23. - 25. 6. 1995<br />

Miesto ATC Tomky - Borský svätý Jur<br />

Poriadateľ: Caravan klub Bratislava<br />

Karavanisti sa stretli v krásnom prostredí Záhoria na<br />

západnom Slovensku v rekreačnej oblasti Tomky, blízko<br />

malebnej dedinky Borský sv. Jur, pri vodných nádržiach<br />

Horná a Dolná Studená voda. Predsedom organizačného<br />

výboru bol Milan Frlaus. Program bol zameraný na<br />

oddych, načerpanie nových síl, vychádzky do prírody,<br />

kúpanie, návštevy okolitých dediniek. Nechýbali tradičné<br />

súťaže detí i dospelých, tombola a posedenie pri vatre.<br />

27. národný zraz karavanov<br />

14. - 16. 6. 1996<br />

Miesto: ATC Varín<br />

Poriadateľ: Caravan klub Žilina<br />

Jánošíkov kraj uvítal účastníkov národného zrazu po viac ako dvadsiatich rokoch, tentoraz pri<br />

obci Varín, na sútoku Varínky a Váhu pod Malou Fatrou. Predsedom organizačného výboru


ol Ernest Setey. V programe zrazu boli športové súťaže, nechýbala tombola a táborák. Veľké<br />

možnosti individuálneho programu poskytovalo okolie vhodné na turistiku. Zaujímavosťou bola<br />

blízka chovná stanica pstruhov, kde bolo možné ryby zakúpiť.<br />

28. národný zraz karavanistov<br />

20. - 22. 6. 1997<br />

Miesto: termálne kúpalisko Poľný Kesov<br />

Poriadateľ: Caravan klub Nitra v spolupráci s ostatnými klubmi SR<br />

Areál termálneho kúpaliska Poľný Kesov leží neďaleko Nitry. Toto<br />

miesto privítalo účastníkov národného zrazu po prvýkrát. Predsedom<br />

organizačného výboru bol Viliam Dokupil, členmi zástupcovia ostatných<br />

klubov SR. Vzhľadom na charakter priestoru - termálne kúpalisko - bol zraz<br />

orientovaný najmä na oddych. Ťažiskom programu sa tak stalo kúpanie v<br />

termálnych bazénoch a oddych.<br />

29. národný zraz karavanistov<br />

19. - 21. 6. 1998<br />

Miesto: Termálne kúpalisko Pažiť, Bánovce n/ Bebravou<br />

Poriadateľ: Caravan klub Bánovce n/Bebravou, v spolupráci s CVČ Bánovce n/Bebravou<br />

Účasť: 40 karavanov, 108 účastníkov<br />

Vzhľadom na kladný ohlas na 24. národný zraz, sa účastníci stretli opäť v areáli termálneho<br />

kúpaliska Pažiť v Bánovciach n/Bebr., i keď v jeho čiastočne zmenenej podobe. Predsedom


organizačného výboru bol Ing. Milan Minárik, členmi Pavol Fojtík, Otto Krumpolec, Ing. Ľudovít<br />

Kiripolský, Jozef Richter, Marián Hubinský. S karavan klubom pri príprave a organizácii<br />

zrazu aktívne spolupracovalo CVČ (Centrum voľného času). Centrum zabezpečilo spestrenie<br />

slávnostného otvorenia zrazu vystúpením mažoretiek. Taktiež pripravilo súťaže pre deti. V<br />

programe bolo kúpanie a tombola. Mladí účastníci sa večer zabavili na diskotéke FUN Rádia<br />

- Red Bull Párty v priestore areálu kúpaliska. Účastníci mohli opäť využiť možnosť člnkovania<br />

alebo rybolovu na blízkej priehrade.<br />

30. národný zraz karavanistov<br />

2. - 5. 7. 1999<br />

Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />

Poriadateľ: Caravan klub SR - CC Piešťany, Trenčín, Bratislava, Nitra, Žilina, Bánovce n/Bebr.<br />

Účasť: 83 karavanov, 225 účastníkov<br />

Jubilejný 30. národný zraz sa konal z rozhodnutia prezídia CC SR<br />

ako spoločná akcia všetkých slovenských klubov. Každý klub prispel<br />

v rámci svojich možností pri príprave a organizácii zrazu, i keď<br />

ťažisko zostalo na najpočetnejších kluboch - CC Piešťany, Bratislava<br />

a Trenčín. Riaditeľom - koordinátorom organizačného výboru bol<br />

prezident CC SR Vladimír Ščepko. Zraz sa konal v ATC Lodenica<br />

- kempingu CC SR v tichom prostredí lesoparku mesta Piešťany<br />

na brehu vodnej nádrže Sĺňava. Slávnostné otvorenie sa konalo<br />

za prítomnosti viacerých pamätníkov <strong>slovenského</strong> <strong>karavaningu</strong>.<br />

Súčasťou programu okrem súťaží detí a dospelých bolo opekanie<br />

„zrazových špecialít“. Nechýbala tombola a posedenie pri dychovke<br />

so spoločenskou zábavou. V kultúrnej časti vystúpila country kapela<br />

Váh River Band a pre mladších bola pripravená diskotéka.


31. národný zraz karavanistov SR<br />

2. - 4. 6. 2000<br />

Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />

Poriadateľ: Caravan club Piešťany a CCC MTJ Piešťany<br />

Účasť: 90 karavanov, z toho 75 zo SR<br />

Zraz sa po roku vrátil do ATC Lodenica. Predsedom organizačného<br />

výboru bol Vladimír Ščepko. Termín zrazu sa prispôsobil konaniu<br />

každoročnej veľkolepej kultúrnej akcii v meste, ktorou je otvorenie<br />

kúpeľnej sezóny. Začínala sa v sobotu.<br />

Centrum mesta i pešia zóna prekvitala<br />

aktivitami, spojenými s otváraním sezóny.<br />

Na svoje si prišli fanúšikovia ľudovky,<br />

country hudby, populárnej hudby i milovníci<br />

výrobkov tradičných slovenských remesiel.<br />

Účastníci mohli sledovať i slávnostný<br />

sprievod pri príležitosti otvorenia sezóny.<br />

V samotnom areáli zrazu prebehli súťaže<br />

detí, dospelých, spoločenský kvíz o ceny,<br />

posedenie pri guláši a pive, prípadne inom moku. Večer hrala do tanca<br />

a na počúvanie hudba. V ATC sa predstavili účastníkom zrazu piešťanskí<br />

veteránisti so svojimi motocyklami a automobilmi.<br />

32. národný zraz karavanistov SR<br />

15. - 17. 6. 2001<br />

Miesto: ATC Tomky - Borský sv. Jur<br />

Poriadateľ: Caravan klub Bratislava<br />

Po šiestich rokoch opäť privítala účastníkov rekreačná oblasť na Záhorí - Tomky<br />

pri Borskom sv. Juri. Predsedom organizačného výboru bol Milan Frlaus,<br />

tajomníkom Jozef Šulek, technické zabezpečenie mal na starosti Maroš Filo<br />

a Tibor Volek. Organizátori pripravili pre účastníkov okrem možnosti stretnutia<br />

širokej rodiny karavanistov program, pozostávajúci zo športových súťaží detí a<br />

dospelých, zábavného kvízu s cenami a spoločenského<br />

večera. Spestrením najmä pre deti bola možnosť<br />

vyskúšať si jazdu na koni priamo v areáli.<br />

33. národný zraz karavanistov<br />

21. - 23. 6. 2002<br />

Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto n/Váhom<br />

Poriadateľ: Caravan Camping Club Trenčín<br />

ATC Zelená voda na Považí pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej<br />

nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom, sa po desiatich<br />

rokoch opäť stal miestom konania zrazu karavanistov. Riaditeľom organizačného výboru bol Ivan


Sučan, technické zabezpečenie mal na starostí Dušan Černický, Vojtech Petrovský a program<br />

zabezpečoval Ing. Jozef Kyselica. Rozsiahle umelé jazero, areál plážového kúpaliska, ponúkali<br />

možnosť kúpania, člnkovania, windsurfingu a rybolovu. Poriadateľ okrem toho pripravil súťaže,<br />

spoločenský kvíz, posedenie pri hudbe i podávanie gulášu a piva. Zaujímavá bola výstavka a<br />

predvádzanie vozidiel Mercedes, kde najväčšiu pozornosť pútal Smart.<br />

34. národný zraz karavanistov<br />

13. - 15. 6. 2003<br />

Miesto: ATC termálne kúpalisko Topoľníky<br />

Poriadateľ: Caravan klub Piešťany<br />

Účasť: 95 karavanov<br />

ATC Topoľníky sa rozkladá v malebnom prostredí chránenej krajinnej oblasti Klátovského<br />

ramena, ktoré je súčasťou Malého Dunaja - v bezprostrednej blízkosti rovnomennej obce.<br />

Nachádza sa tu i náučný chodník, ktorý umožňuje spoznať faunu a flóru dunajských ramien.<br />

Riaditeľom organizačného výboru bol Miroslav Sulák. Pre účastníkov boli k dispozícii 24 hodín<br />

denne tri bazény s liečivou termálnou vodou s teplotou 38°C. Prebehli súťaže detí, dospelých,<br />

spoločenský kvíz o ceny. Podával sa guláš a večer hrala účastníkom do tanca a na počúvanie<br />

hudba. Akcia termínovo nadväzovala na 42. Europa Rally v Maďarsku, čo značne prispelo k<br />

vysokej účasti karavanistov z ČR, takže celková účasť takmer 100 karavanov po viacerých<br />

„slabších“ rokoch potešila a prekvapila samotných poriadateľov.<br />

35. národný zraz karavanistov<br />

11. - 13. 6. 2004<br />

Miesto: ATC Trusalová - Turany<br />

Poriadateľ: CC Žilina Účasť: 32 karavanov, z toho 23 zo SR, 9 z ČR<br />

Účastníci sa zišli v ATC Trusalová v Turanoch v krásnom prostredí pod Malou Fatrou. ATC<br />

sa nachádza na trávnatej ploche so skupinami stromov. Cez ATC preteká potôčik s malým<br />

vodopádom. V programe boli už tradične súťaže detí a dospelých, tombola, či posedenie pri<br />

hudbe. Pripravené boli aj autobusové zájazdy na termálne kúpalisko Bešeňová a do známej


Demänovskej doliny. Pre malý záujem z dôvodu nižšej účasti na zraze sa tieto na škodu veci<br />

nakoniec neuskutočnili. Usporiadateľ zabezpečil pre účastníkov váženie karavanov „ bez<br />

dôsledkov“. Mnohí z tých čo toto využili boli dosť prekvapení, keď celková hmotnosť ďaleko<br />

prevýšila údaje uvedené v dokladoch. Súčasťou zrazu bol aj predaj karavanového príslušenstva<br />

firmou SCT Žilina. S veľkým záujmom nielen detí, ale aj dospelých sa stretli ukážky modelárov<br />

rôznych odborností. V priestore zrazu bola nainštalovaná aj výstavka venovaná tomuto<br />

jubilejnému zrazu - napr. vlajočky z predchádzajúcich zrazov. Predsedom organizačného výboru<br />

bol Roman Nagy.<br />

36. národný zraz karavanistov<br />

17. - 19. 6. 2005<br />

Miesto: ATC pri Termálnom kúpalisku Chalmová Poriadateľ: CC Bánovce nad Bebravou<br />

Účasť: 73 karavanov Usporiadanie niekoľkých predchádzajúcich zrazov v areáli termálnych<br />

kúpalísk sa stretlo s kladným ohlasom, preto usporiadateľ zvolil tentokrát ATC Chalmová<br />

priamo v areáli termálneho kúpaliska, ktoré sa nachádza neďaleko osady Chalmová v katastri<br />

obce Bystričany, a ktoré ponúka k dispozícii okrem vonkajších bazénov aj kryté relaxačné<br />

bazény. Program okrem kúpania v termálnej vode bol tradičný -súťaže detí, dospelých, tombola.<br />

Súčasťou bola aj prezentácia firmy TURČAN AUTO s.r.o. Martin spojená s prehliadkou ich<br />

výrobkov a predajom karavanového príslušenstva. Predsedom organizačného výboru bol Ing.<br />

Milan Minárik, ale výraznou mierou sa k organizácii pripojili okrem členov poriadajúceho klubu<br />

aj nečlevia - priatelia karavanistov.


37. národný zraz karavanistov<br />

9. - 11. 6. 2006<br />

Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom<br />

Poriadateľ: Caravan Camping Club Trenčín Účasť: 84 karavanov<br />

Po štyroch rokoch sa účastníci národného zrazu opäť zišli pri jazerách Zelená voda v blízkosti<br />

Nového Mesta nad Váhom. Poriadateľ pripravil pre účastníkov už tradičný program: súťaže,<br />

tombolu, posedenie pri hudbe a nechýbalo ani podávanie gulášu. Riaditeľom zrazu bol<br />

Ivan Sučan, k príprave a priebehu zrazu sa svojou mierou pričinil prakticky každý člen tohto<br />

početného klubu.<br />

38.národný zraz karavanistov<br />

8. - 10. 6. 2007<br />

Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />

Poriadateľ: CC Bratislava<br />

Účasť: 103 karavanov, z toho 72 zo SR, 17 z ČR, 6 z Poľska a 8 bolo neorganizovaných v<br />

karavan kluboch<br />

Účastníci sa zišli v známom prostredí v lesoparku mesta Piešťany, v blízkosti vodnej nádrže<br />

Sĺňava. Využívanie tohto ATC pre poriadanie národných zrazov bolo pre CC SR výhodné<br />

vzhľadom ku skutočnosti, že jeho prevádzkovateľom bol samotný CC SR a tak vlastne<br />

účastnícke poplatky zostávali takpovediac „doma“. Okrem individuálnych vychádzok či už do<br />

mesta Piešťany, alebo blízkeho okolia nádrže Sĺňava bol pre účastníkov pripravený aj športový<br />

a kultúrny program. Zaujímavosťou bola poprvýkrát usporiadaná medziklubová súťaž vo varení<br />

gulášu. Predsedom organizačného výboru bol Silvester Mikuš.


39. národný zraz karavanistov<br />

6.-8.6.2008<br />

Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />

Poriadateľ: CC Piešťany, Účasť: 101 posádok, 78 Slovensko, 23 Česko<br />

Účastníci sa opäť (z už uvedených dôvodov) zišli v známom prostredí piešťanského lesoparku v ATC<br />

Lodenica. Zraz bol poriadaný v termíne otvorenia letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch.<br />

V sobotu sa účastníci vo veľkom počte zúčastnili v slávnostnom sprievode pri príležitosti konania<br />

tejto akcie dokonca ako samostatná zložka sprievodu pod hlavičkou CC SR. Spestrením programu<br />

bolo vystúpenie mažoretiek v podaní senioriek z Ligy proti rakovine. V ATC boli potom pre účastníkov<br />

poriadané tradičné súťaže detí a dospelých, večer posedenie pri hudbe skupiny Wandet s Evkou<br />

Jurišovou, nechýbala tradičná tombola. Predsedom organizačného výboru bol Miroslav Sulák.<br />

40.národný zraz karavanistov<br />

12. - 14. 6. 2009<br />

Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />

Poriadateľ: Caravan club SR Účasť: 86 karavanov, z toho 60 zo SR, 19 z ČR, 2 z Poľska,<br />

5 boli neorganizovaní<br />

Tento národný zraz sa opäť uskutočnil v prostredí lesoparku mesta<br />

Piešťany v ATC Lodenica. Keďže sa jednalo o jubilejný 40.národný zraz,<br />

prezídium CC SR rozhodlo, že na jeho organizovaní sa budú podieľať<br />

všetky kluby zaregistrované v CC SR. Každý klub dostal svoje úlohy.<br />

CC Bánovce nad Bebravou<br />

zabezpečoval prezentáciu a s<br />

tým spojené činnosti, domáci CC<br />

Piešťany technické zabezpečenie<br />

a „stravovanie“, CCC Trenčín<br />

mal na starosti tombolu a CC<br />

Bratislava pripravoval súťaže pre<br />

deti a dospelých. Organizačný<br />

výbor sa skladal z predsedov jednotlivých kubov,<br />

koordinátorom bol prezident CC SR Vladimír Ščepko.


41.národný zraz karavanistov<br />

1. - 3. 10. 2010<br />

Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />

Poriadateľ: Caravan club SR<br />

Účasť: 68 karavanov, z toho 61 zo SR, 6 z ČR a 1 neorganizovaný<br />

Podľa skúseností z predchádzajúceho ročníka na príprave a organizácii sa<br />

podieľali všetky kluby CC SR. Úlohy boli rozdelené podobne: CC Bánovce<br />

nad Bebravou mal na starosti prezentáciu, CC Piešťany technické<br />

zabezpečenie a „stravovanie“ a CC Bratislava súťaže detí a dospelých.<br />

Tentokrát chýbala tradičná tombola. Zraz sa konal v netradičnom<br />

jesennom termíne na začiatku októbra zároveň ako rozlúčka so sezónou.<br />

Bolo to z toho dôvodu, že v obvyklom termíne v mesiaci jún poriadal CC<br />

SR v ATC Lodenica významnú medzinárodnú akciu - Európa rallye.<br />

Organizačný výbor národného zrazu bol opäť zložený z predsedov<br />

jednotlivých klubov pod vedením prezidenta CC SR Vladimíra Ščepka.<br />

42. národný zraz karavanistov<br />

3. - 5 .6. 2011<br />

Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />

Poriadateľ: Caravan club SR<br />

Účasť: 104 karavanov, z toho 80 zo SR, 21 z ČR a 3 boli neorganizovaní<br />

Zraz bol znova poriadaný všetkými klubmi CC<br />

SR s miernymi zmenami- CC Bánovce nad<br />

Bebravou opäť mal na starosti prezentáciu,<br />

CC Piešťany technické zabezpečenie, CCC<br />

Trenčín tombolu a premiérovo CC Žilina<br />

súťaže. Zraz sa poriadal v termíne otvorenia<br />

letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch, ktoré<br />

tiež ponúkalo účastníkom bohatý kultúrny<br />

program. Tradičného sprievodu pri tejto<br />

príležitosti sa zúčastnili tiež členovia CC<br />

SR ako samostatná zložka vrátane ukážky<br />

karavanu. V priestore zrazu sa podával guláš, pivo či vinea, v sobotu<br />

sa piekli prasatá, ktoré sa podávali večer pred posedením pri hudbe.<br />

Organizačný výbor bol opäť zložený z predsedov jednotlivých klubov<br />

pod vedením Ľubomíra Kotrasa.


43.národný zraz karavanistov<br />

4. - 8. 7. 2012<br />

Miesto: ATC Belá - Kamence<br />

Poriadateľ: Caravan club SR spoločne so Slovenskou asociáciou campingu a caravaningu /<br />

SACC/ Účasť: 86 karavanov<br />

Tento zraz bol situovaný do ATC Belá - Nižné Kamence. ATC sa tiahne pozdĺž riečky Varínka<br />

medzi obcami Belá a Terchová v krásnom prostredí v tesnej blízkosti Národného parku Malá<br />

Fatra. Po prvýkrát bola na tomto zraze snaha o organizovanie národných zrazov v súčinnosti<br />

dvoch karavanistických organizácii - CC SR a SACC.<br />

44. národný zraz karavanistov<br />

31. 5. - 2. 6. 2013<br />

Miesto: ATC Lodenica a ATC Pullmann Piešťany<br />

Poriadateľ: CC SR<br />

Prvýkrát v histórii národných zrazov sa tento ročník konal súbežne<br />

v dvoch campingoch a to v ATC Lodenica v lesoparku na pravom<br />

brehu rieky Váh a zároveň v ATC Pullmann na ľavom brehu rieky Váh.<br />

Program bol vzájomne prepojený, zabezpečená bola autobusová<br />

preprava účastníkov medzi obidvomi campingami.


45. národný zraz karavanistov<br />

20. - 22. 6. 2014<br />

Miesto: ATC Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom<br />

Poriadateľ: Caravan Camping Club Trenčín<br />

Účasť: 68 karavanov, z toho 43 zo SR a 25 z ČR<br />

Vzhľadom k nevyjasneným majetkovo - právnym problémom v ATC Lodenica<br />

sa miesto zrazu muselo zmeniť. Opäť sa vrátilo k tradičnému poriadaniu<br />

národných zrazov jednotlivými klubmi. Tohoto sa zhostil CCC Trenčín a<br />

zvolil osvedčenú lokalitu na Považí medzi Malými Karpatami a Považským<br />

Inovcom - ATC Zelená voda s jazerami známymi ako jedny z najčistejších<br />

na Slovensku. Okolie zároveň poskytovalo účastníkom príležitosti na<br />

pešiu turistiku a tiež cykloturistiku. Preto okrem tradičných súťaží detí a<br />

dospelých bol súčasťou programu cyklovýlet na Čachtický hrad, ktorého sa<br />

zúčastnilo 19 účastníkov. Bol tiež pripravený autobusový výlet do Trenčína.<br />

V sobotu ako obyčajne bol podávaný guláš a večer spoločenské posedenie<br />

pri hudbe. Hlavným poriadateľom bol Ľubomír Kotras.<br />

46. národný zraz karavanistov<br />

3. - 6. 4. 2015<br />

Miesto: ATC Thermalpark Dunajská Streda Poriadateľ: CC Bratislava<br />

Účasť: 1<strong>50</strong> karavanov, z toho 33 zo SR, 52 z ČR a nezvykle veľa neorganizovaných - 65<br />

Tento ročník sa uskutočnil v nezvyčajnom termíne - počas veľkonočných<br />

sviatkov. Poriadateľ zvolil tento dátum a miesto konania národného zrazu<br />

na základe úspešných veľkonočných stretnutí poriadaných CC Bratislava,<br />

ktoré majú bohatú tradíciu a veľký ohlas. ATC je súčasťou areálu termálneho<br />

kúpaliska, ktoré poskytuje okrem vonkajších bazénov s termálnou vodou<br />

tiež vnútorné. Pre tých, ktorých kúpanie omrzelo, bola možnosť navštíviť<br />

neďaleké vodné dielo Gabčíkovo, či už na bicykli, alebo autom. V rámci zrazu<br />

bolo pripravené zábavné popoludnie pre deti, pre<br />

dospelých zase posedenie pri hudbe s vylosovaním<br />

tomboly. Podávaná bola tiež tradičná veľkonočná<br />

kapustnica. V priebehu zrazu bola prezentácia firmy<br />

TURČAN AUTO, ktorá ponúkala pre účastníkov karavanové doplnky. Prebehla<br />

tiež burza - „blší trh“- karavanových dielov a doplnkov. S veľkým záujmom<br />

sa stretli tiež ukážky výcviku psov a ich nasadenia v rôznych akciách.<br />

Program spestrili aj lety balónom, ktorých sa mohli záujemcovia zúčastniť. Z<br />

dôvodu „šoférskeho pondelka“ prebehla už v nedeľu veľkonočná šibačka a<br />

oblievačka. Predsedom organizačného výboru bol Ľudovít Thier.


47. národný zraz karavanistov<br />

3. - 5. 6. 2016<br />

Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />

Poriadateľ: CC Piešťany<br />

Účasť: 123 karavanov, 81 Slovensko, 42 Česko<br />

47. národný zraz karavanistov sa konal v kempingu Lodenica v Piešťanoch, tak ako sa stalo<br />

tradíciou poslednej doby, bol zraz spojený s otvorením letnej kúpeľnej sezóny v meste Piešťany.<br />

Tento slávnostný rámec plný kultúrneho programu v meste samotnom bol doplnený hudobným<br />

večerom v kountry tóne pod taktovkou skupiny blízko spojenej s týmto prostredím, aj samotným<br />

klubom Váh River Band. Samozrejme nechýbala tradičná tombola. A novinkou bolo spoločné<br />

opekanie špekáčok a slaniny, čo najmä pre deti bolo veľkým lákadlom. S ohľadom na bohatý<br />

program v sobotu sa detské súťaže konali v nedeľu a tešilo sa na ne viac ako <strong>50</strong> detí, čo bolo<br />

voči predchádzajúcim zrazom zásadné obohatenie. Zraz prebiehal nielen v príjemnej atmosfére<br />

kempingu, ale aj za pekného počasia. Predsedom organizačného výboru bol Ing. Jaroslav Mišura.<br />

48.národný zraz karavanistov<br />

9. - 11. 6. 2017<br />

Miesto: ATC Belá - Kamence<br />

Poriadateľ: CC Žilina<br />

Účasť: 125 posádok<br />

Miesto zrazu bolo zvolené pod Malou<br />

Fatrou v kraji nádhernej prírody,<br />

folklóru a zvykov, v kraji legendami<br />

opradeného zbojníka Juraja Jánošíka.<br />

Zraz sa niesol v duchu osláv 60.<br />

výročia campingu a caravaningu na<br />

Slovensku. Záštitu nad ním prevzal<br />

predseda žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Krásny kraj a<br />

okolité zaujímavosti lákali na výlety. Boli to hlavne blízka obec Terchová,<br />

Vrátna dolina, Stará Bystrica so známou raritou-orlojom, alebo skanzen<br />

Vychylovka s úvraťovou lesnou železnicou. Samotný priestor zrazu<br />

poskytoval tiež bohatý program. Vystúpil tu folklórny súbor, prebehli súťaže detí a dospelých<br />

a vylosovaná bola tiež tombola. O občerstvenie bolo tiež náležite postarané- predávali sa<br />

bryndzové halušky, guláš, grilované špeciality. Dôležitou súčasťou zrazu bol slávnostný program


venovaný spomínanému 60. výročiu campingu a caravaningu na Slovensku. V jeho rámci boli<br />

ocenené osobnosti, ktoré svojím počínaním či už v minulosti ale aj v súčastnosti významnou<br />

mierou prispeli a prispievajú k rozvoju campingu a caravaningu na Slovensku. Všetci ocenení<br />

si prevzali pamätnú medailu vydanú k tomuto výročiu a drobný spomienkový darček. „Dušou“<br />

organizačného výboru bol Cyril Matejov.<br />

Aby bola splnená aj informačná funkcia, tak prikladáme skrátený abecedný zoznam ocenených<br />

karavanistov: Pavol Andel, Janka Balcarová, Pavel Barth, Tibor Bátory, Ladislava Bátoryová,<br />

Ladislav Beleščák, Igor Cap, Milan Černák, Martina Černáková, Ján Ducko, Emil Hajoš, Dagmar<br />

Heptnerová, Pavol Jalovičár, František Kaňanský, Jiří Klika, Jozef Kopiar, Miroslav Koprna,<br />

Ľubomír Kotras, Peter Kovarovič, Jozef Kučera, Jaroslav Manák st, Cyril Matejov, Zuzana<br />

Michalcová, Jaroslav Michalec, Michal Mikulička, Silvester Mikuš, Milan Minárik, Jaroslav<br />

Mišura, Marta Mlíchová, Štefan Nagy, Michaela Pazderová, Augustín Peško, Emília Pešková,<br />

Vojtech Petrovský, Miroslav Prokop, Jozef Pullmann st, Peter Rajták, Miroslav Slaný, Ivan Sučan,<br />

Miroslav Sulák, Ľudovít Szabadoš, Valéria Szafková, Vladimír Ščepko, Peter Ševčík, Ondrej<br />

Štrbák, Jozef Šulek, Ľudovít Thier, Ľubomír Tuchscher, Peter Turányi, Koloman Ulrich, Július<br />

Vágaši, Radoslav Vicen, Vojtech Viravecz.<br />

49. národný zraz karavanistov<br />

8.-10.6.2018<br />

Miesto: Športový areál Zamarovce<br />

Poriadateľ: Camping Caravaning Club Trenčín<br />

Účasť: 86 karavanov, z toho 57 zo SR, 27 z ČR a 2 z Maďarska<br />

Miestom konania bol športový areál v obci Zamarovce<br />

v blízkosti Trenčína na pravom brehu rieky Váh, ktorý<br />

poskytoval pekný výhľad na samotný Trenčiansky hrad.<br />

V programe zrazu bol výlet na blízke pútnické miesto<br />

Skalka, ktorého sa zúčastnilo 39 účastníkov. Pripravený<br />

bol aj výlet do Trenčína spojený s prehliadkou mesta a<br />

plavbou výletnou loďou po Váhu. Výletu sa zúčastnilo 55<br />

ľudí. Nechýbali ani „dračie lode“, plavby na ktorých sa<br />

zúčastnilo 40 účastníkov. Cyklovýlet do okolia absolvovalo<br />

11 účastníkov. Prebehli tiež tradičné súťaže detí a dospelých, nechýbalo ani zlosovanie<br />

sponzorských darov a posedenie pri hudbe. Organizačný výbor viedol Ľubomír Kotras.


<strong>50</strong>. národný zraz karavanistov<br />

17. - 19. 5. 2019<br />

Miesto: Camping Belá-Nižné Kamence<br />

Poriadateľ: CC Žilina<br />

Účasť: v čase prípravy tohoto materiálu je prihlásených 137 posádok.<br />

Kapacita kempingu je naplnená. Tento<br />

jubilejný národný zraz sa poriada v regióne<br />

v ktorom sa odohral prvý národný zraz v<br />

roku 1970 a poriada ho ten istý Caravan<br />

Club Žilina. Zraz sa koná pod patronátom<br />

p. Jurinovej, županky ŽSK, s výraznou<br />

podporou samosprávneho kraja. Počas<br />

kultúrneho programu v sobotu budú ocenení<br />

niektorí karavanisti, ktorí sa za posledných<br />

<strong>50</strong> <strong>rokov</strong> významne podieľali na rozvoji<br />

karavanistického života na Slovensku. Pevne<br />

veríme, že aj po zraze budete môcť konštatovať, že zraz bol úspešný a<br />

Cyril Matejov so svojím tímom ho zvládol. Či sa vám páčil, to je už na<br />

vás. Pre pripomenutie toho kto bol odmenený tak vám predkladáme<br />

abecedný zoznam navrhnutých na vyznamenanie, niektoré<br />

vyznamenania sú in memoriam, ale práca čo vykonali je stále s nami:<br />

Pavel Andel, Mária Andelová, Vladimír Auder, Janka Balcerová, Tibor<br />

Bátory, Ladislava Bátoryová, Igor Cap, Klárika Csolei, Jozef Čarnoky,


Jarmila Černáková, Pavel Droba, Ján Ducko, Marián Galáni, Dagmar Galániová, Milan<br />

Goruša, Arnošt Gröpl, Emil Hajoš, Milan Hoffreiter, Vladimír Hromádka, Milan Hudec,<br />

Vladimír Jankovič, František Kaňanský, Imrich Kmeť, Viera Kopečná, Vladimír Kopečný,<br />

Lubomír Kotras, Dušan Kubica, Jozef Kučera, Jozef Kyselica, Janka Kyselicová,<br />

Miroslav Macánek, Veronika Malová, Jaroslav Manák st., Cyril Matejov, Zuzana<br />

Michalcová, Jaroslav Michalec, Michal Mikulička, Silvester Mikuš, Milan Minárik,<br />

Jaroslav Mišura, Roman Nagy, Štefan Nagy, Oľga Petrovská, Vojtech Petrovský, Jozef<br />

Schmidt, Miroslav Slaný, Ivan Sučan, Miroslav Sulák, Eva Suláková, Vladimír Ščepko,<br />

Marta Ševčíková, Ľuba Šišková, Mária Španková, Karol Štelár, Ondrej Štrbák, Marta<br />

Tanzerová, Ľudovít Thier, Peter Turányi, Július Vágaši, Mária Viravczová, Ján Vlnka.<br />

Medzinárodné zrazy na Slovensku<br />

Cestovanie spojené s pobytom v prírode a poznávaním kultúrnych a historických<br />

pamiatok jednotlivých krajín má dlhoročnú tradíciu. Individuálny prístup k cestovaniu<br />

postupne prerástol aj do organizovaných skupinových pobytov, vznikali rôzne<br />

združenia záujemcov o tento druh odpočinku a regeneráciu síl. Vyvrcholením snaženia<br />

bolo založenie Medzinárodnej federácie campingu a caravaningu FICC (Federation<br />

Internationale de Camping et de Caravaning) v roku 1932. Jedným zo zakladajúcich<br />

členských štátov bolo aj Československo. Druhá svetová vojna však prerušila jej<br />

činnosť. Pre československých karavanistov bola prestávka ešte dlhšia členom FICC<br />

sa Československo opäť stalo až v roku 1968. Pod názvom Rally FICC sa každoročne<br />

uprostred leta organizuje v niektorom (vždy inom) členskom štáte najväčšie podujatie<br />

tohto druhu na svete. Hostiteľskou krajinou bolo aj Československo v roku 1974<br />

pri 35. Rally FICC a v roku 1991 pri 52. Rally FICC, keď sa vyznavači <strong>karavaningu</strong><br />

z celého sveta zišli na Slovensku, pod štítmi Vysokých Tatier v Eurocampe FICC<br />

v Tatranskej Lomnici. Mnohí mototuristi si obľúbili i jarné stretnutia a pri jednom<br />

takomto stretnutí v luxemburskom Remichu roku 1961 vzniklo neziskové združenie<br />

pod názvom Komitet Europa Rally. Jeho hlavným poslaním je získavať mototuristov so<br />

stanmi, obytnými prívesmi a obytnými automobilmi, ktorí majú záujem o zjednotenú<br />

Európu, na každoročné stretnutie počas Turíčnych sviatkov na podujatie pod názvom<br />

Europa Rally a pričiniť sa o rozvoj priateľských vzťahov ľudí z rôznych krajín Európy.<br />

V Komitete je združených trinásť štátov Európy vrátane SK, kde máme dvoch<br />

zástupcov. Europa Rally sa stala po Rally FICC najvýznamnejšou akciou <strong>karavaningu</strong><br />

v Európe, ktorá sa v roku 1998 konala na Slovensku ako 37. Europa Rally a v roku<br />

2010 49. Europa rally. V krátkosti sa chceme dotknúť i histórie medzinárodných<br />

táborov družby, ktoré boli obdobou Dahlia rallye, Adria rallye, Europa rally, či iných<br />

mezdinárodných akcií, obmedzených na krajiny východného bloku, i keď aj týchto<br />

zrazov sa z času na čas zúčastnili hostia aj zo západnej Európy. Tu treba oceniť<br />

usporiadateľov týchto akcií, pretože nebolo vôbec jednoduché pripraviť program na<br />

7 - 8 dní pre účastníkov zrazu tak, aby väčšina z nich bola spokojná. Tiež nebolo bez<br />

problémov dosiahnuť uvoľnenie členov organizačného štábu zo zamestnania nielen<br />

na zabezpečenie hladkého priebehu takejto akcie, ale aj na jej samotnú prípravu.<br />

Poslaním a cieľom týchto medzinárodných akcií poriadaných na Slovensku, bolo<br />

ukázať účastníkom prírodné krásy našej vlasti, oboznámiť ich so súčasným životom<br />

našich ľudí v kontexte s minulosťou. Preto aj program zrazov bol bohatý a pestrý:<br />

prevládala turistika, folklór, kultúra a zábava. Na stretnutiach vznikali príjemné a<br />

veselé zážitky, nezabudnuteľné spomienky a v neposlednom rade i nové priateľstvá.<br />

Dobrou organizáciou a úprimnou pohostinnosťou organizátorov si získavali srdcia<br />

všetkých účastníkov.


35. Rally FICC 1974<br />

Eurocamp Tatranská Lomnica 1 . - 10. 8. 1974<br />

Usporiadanie 35. Rally FICC v roku 1974 schválil kongres FICC<br />

4. augusta 1971 v Taliansku. V roku 1974 bolo členmi FICC<br />

27 štátov, z východného bloku Československo, Poľsko<br />

a Maďarsko, ktoré usporiadalo Rally FICC roku 1966 v<br />

počte okolo 7000 účastníkov (Svět motorů č. 29/1974). S<br />

usporiadaním a priebehom tohoto rely súviselo niekoľko<br />

zaujímavých vecí. Spomeňme, že v roku 1974 u nás vládla<br />

hlboká „normalizácia”. Takúto akciu musela bezpodmienečne<br />

schváliť strana a vláda. Uprostred socialistického tábora sa<br />

malo zísť veľké množstvo ľudí z kapitalistickej cudziny. A bolo<br />

im treba ukázať, že je tu raj. Preto sa vybudoval honosný areál<br />

Eurocampu FICC a dobudovali sa už jestvujúce zariadenia v<br />

jeho blízkosti. Výstavba čohokoľvek v tom období trvala dlhé<br />

roky, ale tzv. vládne úlohy predsa len išli rýchlejšie. Podniky<br />

stavali na príkaz. Ale ani to sa neobišlo bez problémov, všetko<br />

sa dokončovalo na poslednú chvíľu. Tak to bolo aj tentoraz.<br />

Veľa objektov sa nedokončilo, alebo len provizórne. Najhoršie<br />

dopadli plochy určené na kempovanie. Zasiata tráva by už<br />

nebola vzišla, tak sa použil nový hit - nastreľovaná tráva. Je<br />

nepravdepodobné, že by bola schopná prežiť kempovanie.<br />

Stalo sa však, čo nik nečakal. Tesne pred zahájením a<br />

príjazdom väčšiny účastníkov sa nad oblasťou prehnala<br />

prudká víchrica s prívalom vody a veľkú časť plochy, určenej<br />

na kempovanie, premenila na bahno. Plochu nebolo<br />

možné použiť. Orkán bol taký silný, že rozmetal aj časť<br />

pojazdných stánkov nabitých do prasknutia nedostatkovým<br />

tovarom. Práve tovar v stánkoch bol ďalší potemkinovsko<br />

- propagačný ťah. Potravinárske obchody najmä s mäsom<br />

a ovocím v roku 1974 väčšinou zívali prázdnotou. Čerstvý<br />

chlieb a rožky boli iba občas. Tam bolo všetko. Aj sviečková,<br />

aj krátke karé, aj južné ovocie, i čerstvé pečivo. Zázrak!<br />

Len to malo malý háčik. Areál relly bol prísne uzavretý a<br />

dalo sa tam dostať len s preukazom účastníka. A na druhej<br />

strane areálu všetky potravinárske obchody široko ďaleko<br />

zívali prázdnotou. Ani to málo, čo tam inokedy bývalo, teraz<br />

nebolo. Nuž, ale to už „kapitalisti”, ani západní novinári<br />

nevideli. Priestor Rally FICC - Eurocamp Tatranská Lomnica,<br />

to bol počas zrazu novoveký Babylon siedmich tisícok ľudí<br />

zo štyroch kontinentov. Pre všetkých mali usporiadatelia<br />

pripravených tlmočníkov a všetci sa vydali za krásou<br />

našich horských velikánov, za kultúrnymi pamiatkami i na<br />

autobusové zájazdy do vzdialenejších miest. Aj na večery<br />

bolo pripravené množstvo rozptýlení. Vo veľkom stane<br />

hrali rôzne tanečné skupiny a spievali Marcela Laiferová,<br />

Helena Vondráčková a Josef Laufer, skupina Plavci, dychová<br />

hudba a tancoval súbor Magura. Táborom v tábore bolo<br />

mládežnícke mestečko TOM (turistické oddiely mládeže),<br />

kde bolo 1421 mladých v 647 stanoch. Počas zrazu sa


uskutočnilo niekol’ko súťaží, napríklad súťaž zručnosti. Predposledný deň mal vyhradený<br />

gumárenský podnik Barum, n. p., ktorý predvádzal spoľahlivosť svojich výrobkov na ceste i v<br />

teréne. Pre zaujímavosť uvádzame niekoľko čísel - organizačné náklady rely si vyžiadali 2 milióny<br />

Kčs, bolo tu 20 platených pracovníkov, okrem nich ďalších 60 členov technického personálu<br />

a 3<strong>50</strong> zamestnancov v obchodoch a pohostinstve. Dobrovoľných pracovníkov bolo 340. Zrazu<br />

sa zúčastnilo 7068 osôb z 26 štátov zo štyroch kontinentov - z Európy, Afriky, Ázie, Ameriky - z<br />

toho z vtedajších kapitalistických štátov 2589 osôb, zo socialistických (okrem ČSSR) 668 osôb).<br />

Karavanov bolo 982, stanov 1906. Zahraniční účastníci nešetrili slovami chvály a uznania a<br />

zrejme to neboli len zdvorilostné frázy. Údaje sú prevzaté z časopisu Svět motorů č. 37/1974<br />

(článok Deset dní radosti).<br />

Z dnešného hľadiska je nutné pochváliť prípravu tejto svetovej<br />

akcie, na 30 <strong>rokov</strong> nám dala nádherný kemping, ktorý bol<br />

svedkom viacerých ďalších akcií. Neopakovateľná bola príprava<br />

upomienkových predmetov, okrem bohatej ponuky tlačovín to<br />

boli napríklad klobúky s logom akcie pokiaľ som sa s nimi stretol<br />

tak v troch variantách, jeden taký som videl pred pár rokmi aj na<br />

svetovom stretnutí v Portugalsku, séria odznakov - jeden motív v<br />

troch farbách, biela, modrá a červená. Dnes sa s takou ponukou<br />

na svetových stretnutiach nestretávame.<br />

52. Rally FICC 1991<br />

Eurocamp Tatranská Lomnica<br />

28. 7. - 4. 8. 1991<br />

V období príprav spôsobila organizátorom najväčší<br />

problém kríza v Perzskom zálive. Ku dňu uzávierky<br />

prihlášok na svetové stretnutie karavanistov počítač<br />

zaznamenal iba okolo 1000 prihlášok z pôvodne<br />

očakávaných 8000. To veštilo malú katastrofu.<br />

Nakoniec sa obrovské táborisko zaplnilo viac ako<br />

6000 účastníkmi z 29 krajín. Rally FICC v roku 1991<br />

predchádzalo stretnutie karavanistov v Prahe na<br />

Strahovskom štadióne, ktorý sa na týždeň premenil<br />

na obrovský kemping. Ten poskytol prístrešie viac


ako <strong>50</strong>0 obytným vozidlám a karavanom s cca 1200 účastníkmi, ktorí odtiaľ pokračovali do<br />

Vysokých Tatier na 52. Rally FICC. Priebeh rely vo Vysokých Tatrách sprevádzala nepriazeň<br />

počasia. Od piatku (26. 7.) neustále pršalo, a ešte na slávnostné zahájenie v nedeľu 28.7. sa<br />

účastníci schádzali v nepretržitom daždi (Svět motorů č.<br />

35/1991).<br />

37. Europa Rally 1998<br />

ATC Lodenica Piešťany<br />

28. 5. - 2. 6. 1998<br />

Toto najvýznamnejšie stretnutie<br />

karavanistov Európy sa v roku<br />

1998 poriadalo po prvýkrát na<br />

Slovensku. Slovenská republika<br />

je jedným z najmladších členov<br />

Komitet Europa Rallye, ktorého<br />

členom je CC SR od roku<br />

1995, Stretnutie sa uskutočnilo v svetoznámom kúpeľnom<br />

meste Piešťany, v ATC Lodenica na brehu Sĺňavy. Účastníci<br />

stretnutia prichádzali vo štvrtok 28. mája 1998. Už od piatku<br />

prebiehal veľkolepý program. V piatok to boli výlety do okolia za<br />

poznaním kultúrnych a historických zaujímavostí a prehliadka<br />

exponátov Veterán klubu Piešťany. V podvečer sa konal večer<br />

talianskej delegácie budúceho usporiadateľa RE 1999 a po ňom<br />

medzinárodný večer s hudbou do tanca a na počúvanie v areáli


prírodného amfiteátra v ATC. V sobotu sa začali medzinárodné športové súťaže. Predstaviteľov<br />

jednotlivých národných organizácií prijal prednosta OU a primátor mesta Piešťany. Oficiálne<br />

otvorenie 37. Europa Rally bolo v sobotu 30 mája popoludní. Na ňom sa predstavili všetky<br />

národné delegácie, predpoludním sa účastníci predviedli v sprievode v rámci otvorenia letnej<br />

kúpeľnej sezóny. Vďaka pochopeniu vtedajšieho vedenia mesta, bola táto pre ložená jediný<br />

raz v celej histórii, o týždeň skôr, aby mohla byť súčasťou stretnutia karavanistov z Európy.<br />

Sprievod bol obohatením otvorenia sezóny a zároveň táto akcia zvýraznila úroveň stretnutia.<br />

Po otvorení nasledoval koncert dychových hudieb, ochutnávka pív a iných krajových špecialít a<br />

veľký zábavný program pod názvom „Poznajme sa“. Na nedeľu bola pre účastníkov pripravená<br />

ekumenická bohoslužba a popoludní prebehlo finále športových súťaží. Potom program<br />

pokračoval koncertom dychových hudieb a tanečným večerom. V pondelok popoludní, po<br />

zasadnutí komitétu RE, sa 37. Europa Rally oficiálne skončila.<br />

49. Europa Rally 2010<br />

ATC Lodenica Piešťany<br />

20. 5. - 24. 5. 2010<br />

319 posádok s počtom 648 osôb<br />

V dňoch 20. - 24. 5. 2010 prebehlo v campingu Lodenica<br />

Piešťany 49. Europa Rally. Štatistika jednotlivých krajín je<br />

nasledovná: Belgicko 15, Chorvátsko 5, Česko 21, Fínsko<br />

6, Francúzsko 41, Nemecko 66, Grécko 1, V.Británia<br />

9, Maďarsko 16, Taliansko 25, Holandsko 11, Nórsko<br />

3, Poľsko 10, Slovinsko 11, Švajčiarsko 43, Slovensko<br />

36 posádok. Počasie zo začiatku neprialo, čo narobilo<br />

kopec vrások organizátorom s umiestňovaním karavanov,<br />

no za výdatnej pomoci traktora obsluhovaného Petrom<br />

Ščepkom to však zvládli na výbornú. Nasledujúce dni sa počasie s nami skamarátilo, vykuklo<br />

nám slniečko, ktoré navodilo správnu atmosféru <strong>karavaningu</strong>, karavanisti “nakopli” bicykle<br />

a vydali sa na výlety do okolia Piešťan. Ostatní využili ponuku mestského vláčika, ktorý ich


povozil po Piešťanoch, ďalší sa vybrali na výlety do Trenčína, Trenčianskych Teplíc, Bojníc a<br />

Bratislavy. Večerný program zastrešovala každý deň iná kapela, čo malo úspech medzi všetkými<br />

zúčastnenými, ktorí sa zabavili a nadväzovali nové priateľstvá s karavanistami iných krajín.<br />

Slávnostné otvorenie, no najmä záverečný ceremoniál nenechal medzi karavanistami snáď<br />

jedno oko suché, pretože tam si mohol každý uvedomiť o čom vlastne celý karavaning je, čo pre<br />

nás znamená a verím za všetkých, že stretnutí s karavanistami sa budeme naďalej zúčastňovať<br />

a doprajeme si tak spoznávanie nielen nových krajín ale i nových ľudí spojených s týmto pre<br />

niekoho nevšedným koníčkom. Zdravím týmto všetkých karavanistov, ktorí prispeli svojou<br />

prácou k úspešnému priebehu celého 49. Europa Rally, za čo patrí všetkým úprimná vďaka.<br />

5. Dahlie Rallye 2001<br />

ATC Lodenica Piešťany<br />

6. - 9. 9. 2001<br />

Účasť: 76 karavanov, z toho 38 zo SR, 26 z ČR, 8 z Poľska, 4 z<br />

Maďarska, celkom181 účastníkov<br />

Toto stretnutie karavanistov sa uskutočnilo opäť v kúpeľnom meste<br />

Piešťany, v ATC Lodenica na brehu Sĺňavy. Príchod účastníkov bol<br />

plánovaný na štvrtok a piatok. V sobotu prebiehali súťaže detí i<br />

dospelých. Hostia sa mohli zúčastniť peších túr, cykloturistiky po okolí<br />

alebo prehliadky kúpeľného areálu v Piešťanoch. V sobotu večer sa<br />

konal „Country bál“. V nedeľu, po zasadnutí prezídia združenia Dahlia<br />

Rallye, 5. Dahlia Rallye slávnostne ukončili. Viac účastníkov využilo<br />

návštevu Piešťan a pobyt si predĺžilo aj po skončení rellye.<br />

11. Dahlie Rallye<br />

ATC Varín 6. - 10. 9. 2007<br />

Celkom 131 posádok,272 účastníkov Slovensko 46, Česko 39,<br />

Maďarsko 23, Poľsko 23 posádok<br />

11. ročník Dahlie Rallye organizoval Slovenský camping a caravaning<br />

club v kempingu Varín. Pre návštevníkov bol pripravený bohatý<br />

program Camera Camper - súťažná prehliadka fotografií a filmov o<br />

<strong>karavaningu</strong>, splav Váhu a prehliadka hradu Strečno, výlet lanovkou<br />

na Grúň a tiež medzinárodný<br />

turnaj o Jánošíkov pohár<br />

v petangu. Napriek<br />

nepriaznivému počasiu sa<br />

program viac menej darilo<br />

plniť vďaka veľkému stanu,<br />

ktorý priviezli a zapožičali<br />

karavanisti z Maďarska-


prezident Gyurki. A tak sa vlastne stali svedkom výnimočnej udalosti, keď sa petangový turnaj konal<br />

pod strechou, víťazom sa stali maďarskí karavanisti. Tradične boli vyhlásené kategórie víťazov,<br />

najmladším účastníkom bolo 4 ročné dieťa z Maďarska, najstarším bol p. Pitter zo Šumperku. Počet<br />

posádok vytvoril nový doterajší rekord.<br />

16. Dahlie Rallye 2012<br />

ATC Piešťany 6. - 9. 9. 2012<br />

138 posádok, 306 účastníkov Slovensko 72 / Česko 44 / Maďarsko 3 /Poľsko 19<br />

Usporiadateľom 16. ročníka Dahlie Rallye bol Caravan Club<br />

Slovenskej republiky v spolupráci s CCC Trenčín, ktorý riadil<br />

prípravu a priebeh stretnutia. Miestom konania bol kemping<br />

Lodenica. V príjemnom prostredí za pekného počasia sa<br />

účastníci stretali po výletoch do okolia opätovne pod stanom,<br />

ktorý zapožičal prezident maďarského CCC p. Gyurki. Už tradične<br />

sa v sobotu o zábavu postaral Váh River Band. Predsedom<br />

organizačného výboru bol Ľubomír Kotras.<br />

20. Dahlie Rallye 2016<br />

ATC Marakemp Liptovský Trnovec 1. - 5. 9. 2016<br />

224 posádok, celkom 521 účastníkov Slovensko 108,Česko56,Nemecko 10, Maďarsko 13,<br />

Poľsko 17, Slovinsko14 , Ukrajina 1 posádka<br />

Pre Dahlie Rallye v napätom<br />

období vzťahov v rámci DR,<br />

bola poriadaním jubilejného<br />

20. ročníka poverená<br />

Slovanská asociácia<br />

campingu a caravaningu.<br />

Pre usporiadanie bol vybratý<br />

Marakemp, na brehu<br />

Liptovskej Mary. Účastníci sa stretli z rekordného počtu<br />

krajín v rekordnom počte posádok a tiež v rekordnom počte<br />

účastníkov. Kultúrny program a výlety organizoval kemping.<br />

Bohatý a nápaditý kultúrny program bol organizovaný<br />

k spokojnosti všetkých účastníkov, výlety síce občas<br />

zahaprovali, ale našťastie sa skončili bez strát. ( Aj keď sa<br />

našli takí, čo sa dokázali stratiť). K výbornému hodnoteniu<br />

akcie prispelo najmä krásne počasie. Úspešný priebeh<br />

jubilejnej rally primel ku zmene nálad prezídia DR a našli sa<br />

poriadatelia ďalších ročníkov. K nepríjemným momentom<br />

patrila negatívna skúsenosť s tým, že napriek dobrému


počasiu neprišlo viac ako 20 prihlásených posádok, najmä z Česka. Poďakovať treba všetkým<br />

klubom, ktoré sa podieľali na organizácii stretnutia pod vedením predsedu organizačného<br />

výboru Jaroslava Mišuru.<br />

22. Dahlie Rallye 2018<br />

ATC Goralský Dvor, Haligovce<br />

30. 8. - 3. 9. 2018<br />

114 karavanov, 316 účastníkov Slovensko 40, Česko 29, Maďarsko 6,<br />

Chorvátsko 1, Poľsko 38 posádok<br />

Krátko po sebe bolo Slovensko organizátorom ďalšieho ročníka<br />

Dahlie Rallye. Tentokrát to bol ATC Goralský dvor spolu s CCC<br />

Wagonservis Zdravotník Košice. Pre mnohých stále exotická<br />

oblasť Slovenska sa stala na 5 dní domovom pre 316 účastníkov<br />

nádhernej akcie. Okrem ukážkového počasia, to bol najmä<br />

očarujúci program počas celej akcie, bezkonkurenčný otvárací<br />

večer je s čistým svedomím možno nazvať festivalom folklóru.<br />

Rovnako boli zvládnuté výlety a športové súťaže detí a dospelých.<br />

Inšpiratívne bolo pracovné nasadenie jednak klubu, ale aj celej rodiny majiteľa kempingu, ktorí<br />

sa z úspechom chopili aj uvádzania celého programu. Treba povedať, že mnohí Slováci objavili<br />

až teraz krásu goralskej krajiny a ich kultúru. No a zahraniční návštevníci neboli mnohí schopní<br />

pochopiť mohutnosť nášho folklóru, rozličnosť nárečí, jazyka a krojov. Prelomom bolo v rámci<br />

prezídia DR ukončenie práce doterajšie prezidenta p. Vaňuru, ktorému všetci zaďakovali za<br />

jeho prácu a zvolenie nového prezidenta p. Kotrasa z Trenčianskeho camping caravan clubu.<br />

Najmladším účastníkom bola jednoročná Júlia Džupajová zo Žiliny a najstarším 87 ročný<br />

Boguslaw Komarowski z Poľska. Organizačný štáb viedol JUDr. Igor Cap.


1. medzinárodný tábor družby<br />

Miesto: ATC Tále<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring klub Nitra<br />

2. medzinárodný tábor družby<br />

17. - 23. 7. 1978<br />

Miesto: Radošina - ATC Čertova pec<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu - Mestský autotouring klub Nitra<br />

Medzinárodný tábor družby sa poriadal v ATC Čertova pec v blízkosti cesty Topoľčany<br />

- Piešťany v krásnom prostredí pohoria Považský Inovec. Jeho poloha umožňovala<br />

využívať možnosti kúpeľného mesta Piešťany s tichým odpočinkom v lone prírody, ale<br />

aj vhodné výlety do všetkých oblastí západného Slovenska. Náplňou programu okrem<br />

súťaží detí a dospelých bolo kúpanie v Piešťanoch, ale aj výlety do Bratislavy, na Červený<br />

Kameň, Smoleníc, do Trenčína, Trenčianskych Teplíc, ale aj Nitry, Topoľčianok a Mlyňan.<br />

Každý večer bol táborák spestrený vystúpeniami účastníkov tábora. Okrem súťaží boli<br />

vyhodnotené najaktívnejšie kluby a najvzdialenejší účastník. Riaditeľom zrazu bol<br />

Ing. M. Karlubík, tajomníkom Viliam Dokupil, hlavným poriadateľom D. Libant.<br />

3. medzinárodný tábor družby<br />

6. - 12. 7. 1981<br />

Miesto: ATC Vavrišovo<br />

Poriadateľ: Caravan klub pri BZVIL Ružomberok<br />

Účastníci sa stretli v prekrásnom horskom prostredí Vysokých Tatier v ATC Vavrišovo. Pre<br />

všetkých bol pripravený bohatý a pestrý program z oblasti turistiky, folklóru, kultúry a<br />

zábavy. Počas pobytu všetkých sprevádzali postavičky Spejbla a Hurvínka so špeciálnym<br />

programom. Každý sa mohol denne zúčastniť výletov po pripravených turistických trasách<br />

za krásami Vysokých a Nízkych Tatier. Ojedinelým zážitkom pre zúčastnených bol organový<br />

koncert v drevenom kostolíku v Palúdzke. Pre deti sa denne premietali kreslené filmy a<br />

grotesky v priestoroch materskej škôlky, kde mohli rodičia pod dozorom ponechať svoje<br />

ratolesti počas turistických výletov. V obrovskom stane každý večer vystupovali folklórne<br />

skupiny, hudobno-zábavné skupiny, kubánska tanečná skupina a bolo možné zatancovať<br />

si na diskotéke. Nechýbala módna prehliadka a predaj textilu a textilných výrobkov z<br />

produkcie BZVIL Ružomberok. S veľkým záujmom sa stretli ukážky rogalistov a najmä<br />

štarty a lety teplovzdušných balónov členov Balón klubu Praha. Riaditeľom organizačného<br />

výboru zrazu bol Ing. Peter Filipp, k členom štábu patrili Dušan Hruška, Ing. Domin Filipp,<br />

Rudolf Bednár, akad. Maliar Milan Gromnica, Milan Prokain a ďalší.<br />

4. medzinárodný tábor družby<br />

5. - 11. 7. 1982<br />

Miesto: ATC Trusalová-Turany<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu Caravan klub Žilina<br />

Zraz sa konal pod záštitou OV Zväzarmu v Žiline, Martine a ZO Zväzarmu v Turanoch<br />

v krásnom prostredí pod Malou Fatrou. V programe zrazu boli mototuristické výlety<br />

do Liptova, Martina, k Šútovskému vodopádu, na Oravu a po trasách pod Malou<br />

Fatrou. Každé popoludnie sa konali súťaže detí. Konali sa diskotéky a večery pri<br />

vatre s harmonikou. Nechýbala ani prednáška na tému „Krásy Malej Fatry“ doplnená<br />

premietaním diapozitívov a filmom. Zrazu sa zúčastnilo 53 karavanov, z toho 44<br />

karavanov z ČSSR, 6 z bývalej NDR a 3 z Poľska. Riaditeľom organizačného výboru bol<br />

Ing. Vladimír Setey, členmi organizačného štábu boli Ing. Jozef Pokorný, Ing. Štefan Nagy,<br />

MVDr. Dušan Brezány, Zdeněk Mičinec a ďalší.


5. medzinárodný tábor družby<br />

4. - 10. 7. 1983<br />

Miesto ATC Duchonka<br />

poriadateľ: ZO Zväzarmu, Caravan Klub pri OZ Tatra Bánovce nad Bebravou<br />

Zraz bol v rekreačnej oblasti Duchonka pri priehrade v brezovom lesíku, s možnosťou kúpania,<br />

člnkovania, rybolovu a ostatných vodných športov. Konal sa pod záštitou OV KSS v Topoľčanoch.<br />

Tento nápad usporiadateľov sa spočiatku zdal divný, ale keď všetko úspešne prešlo<br />

komplikovaným schvaľovacím procesom, ukázalo sa to ako vynikajúci ťah, ktorý otváral dvere<br />

pri príprave zrazu aj na tých najneprístupnejších miestach. Vďaka tomu bolo možné dodržať<br />

plánovaný program a k vydarenému podujatiu výrazne prispelo aj krásne letné počasie počas<br />

celého týždňa. Predsedom Organizačného výboru bol Ing. Arnošt Gröpl, tajomníkom Ing. Milan<br />

Minárik, členmi Rudolf Bittara, Pavel Fojtík, Oto Krumpolec, Marián Hubinský, Michal Minárik.<br />

Program pripravili v spolupráci s vedením ATC, kde v amfiteátri autokempingu premietali každý<br />

večer film, resp. vystupovala hudobná skupina- počas zrazu to boli Fešáci, malokarpatská<br />

kapela a bábkové divadlo pre deti. Pri slávnostnom otvorení vystupoval folklórny súbor Tatrovák,<br />

pri ZK ROH Tatra, v Bánovciach nad Bebravou. Súčasťou programu boli súťaže, deň zábavy a<br />

hier pre deti a dospelých, ukážky zväzarmovských činností, autobusové zájazdy do blízkeho či<br />

vzdialenejšieho okolia - Bánovce nad Bebravou, Uhrovca, Bojníc, Piešťan. Pre účastníkov zrazu<br />

bola k dispozícii pojazdná predajňa závodu Zornica z Bánoviec so svojimi výrobkami. S veľkým<br />

záujmom sa stretla exkurzia do Pivovaru v Topoľčanoch, spojená s ochutnávkou piva. Na zraze<br />

sa zúčastnilo 112 karavanov, z toho 72 ČSSR a 40 z bývalej NDR, čo spolu predstavovalo 370<br />

účastníkov, ktorí hodnotili priebeh celej akcie kladne.<br />

6. medzinárodný tábor družby<br />

1. - 8. 7. 1984<br />

Miesto: ATC Lodenica Piešťany<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu AMK, Karavan klub Piešťany<br />

Zraz sa uskutočnil v známom kúpeľnom meste Piešťany na pravom brehu vodnej nádrže SÍňava<br />

v ATC Lodenica. V programe preto nesmela chýbať prehliadka Piešťan a kúpeľného areálu,<br />

náučná vychádzka pod názvom „Piešťanské sochy, parky a fauna“, ale ani kúpanie v termálnych<br />

kúpaliskách a plavba loďou po Váhu. Súčasťou programu boli aj autokarové výlety do okolia<br />

a turistické výstupy na Bezovec a hrad Tematín. Jeden deň bol venovaný branno-športovým<br />

súťažiam, konal sa tiež Deň Zväzarmu s ukážkami činností jednotlivých odborností a Deň<br />

vodných športov na jazere. Každý večer sa premietali filmy, na začiatku zrazu bol „Večer<br />

priateľstva s hudbou“ - ako zoznamovací večer a na záver rozlúčkový, spojený s vyhodnotením<br />

zrazu. Spestrením pre účastníkov boli aj módne prehliadky výrobkov Trikota Vrbové a výrobkov<br />

družstva Piešťanka. Riaditeľom zrazu bol Ing. Ján Moravec, členmi organizačného výboru<br />

Vladimír Ščepko, Milan Adamec, Ing. Jaroslav Mišura, Vladimír Vránsky a ďalší.<br />

7. medzinárodný tábor družby<br />

1. - 7. 7. 1985<br />

Miesto: ATC Nitrianske Rudno<br />

Poriadateľ: ZO Zväzarmu pri ULB, k. p., Baňa Handlová, Karavan klub Handlová<br />

Medzinárodný tábor družby sa uskutočnil v ATC Nitrianske Rudno v doline riečky Belanka pri<br />

priehrade Nitrianske Rudno, ktorá je zo západu tiesnená Rokošským masívom Strážovských<br />

vrchov a z východu horami Malej Magurky. Toto miesto poskytuje možnosť vodných športov,<br />

je východiskom pre pešiu turistiku, ale aj zájazdov do okolia. Toto všetko bolo ťažiskom<br />

programu medzinárodného tábora družby, ktorého súčasťou boli vodné športy, vychádzky do<br />

okolia priehrady, turistické pochody cez Rokoš na Jankov vŕšok. Konali sa autobusové zájazdy<br />

do Prievidze, Bojníc s prehliadkou zámku a ZOO, za ľudovou architektúrou do rázovitej obce


Čičmany. V rôznych disciplínach súťažili deti i dospelí, konalo sa branno - športové popoludnie<br />

s ukážkami zväzarmovských činností. Vždy večer boli “ Večery priateľstva” s hudbou, kultúrnym<br />

programom a vystúpeniami folklórnych súborov, prípadne premietanie filmov. Riaditeľom zrazu<br />

bol Ing. Igor Reif, predsedom organizačného výboru Vladimír Tomka, tajomníkom Miroslav<br />

Gazdík.<br />

8. medzinárodný tábor družby<br />

6. - 13. 7. 1986<br />

Miesto: ATC Kurinec pri Rimavskej Sobote<br />

Poriadateľ: Karavan klub Rimavská Sobota<br />

Napriek tomu, že Karavan klub v Rimavskej Sobote neporiadal počas svojej existencie ani<br />

jeden národný zraz karavanistov, organizátori tento zraz zvládli veľmi dobre. Program bol<br />

pestrý: konali sa rôzne súťaže, hry, vystúpenia folklórnych súborov, ukážky hasičského cvičenia,<br />

rybárske preteky. Zaujímavé boli výlety za krásami prírody v okolí - aragonitová jaskyňa Domica,<br />

Krásna Hôrka, Betliar. Na zraze bolo 124 karavanov - okrem ČSSR tu boli hostia z bývalej NDR,<br />

Maďarska a NSR.<br />

9. medzinárodný tábor družby<br />

17. - 24. 7. 1985<br />

Miesto: Autodrom Brno<br />

Poriadateľ: AMK ZO Zväzarmu Mladosť Bratislava v spolupráci s TJ Spoj, Karavan klub Brno<br />

Usporiadateľ zvolil za miesto konania zrazu areál Autodromu Brno, ktorej<br />

prvú etapu výstavby dokončili v roku 1987, kedy sa tu konali majstrovstvá<br />

sveta športových automobilov a prototypov na okruhu. Dnes sa tu každoročne<br />

konajú preteky série MS motocyklov - GP Česka. Areál sa nachádza blízko<br />

Brna, vhodný ako východiskový bod na výlety do Moravského krasu, Slavkova,<br />

Znojma a iných zaujímavých oblastí Moravy. Tieto výlety patrili do programu<br />

zrazu. Po celý týždeň prebiehali súťaže detí a dospelých, premietali sa<br />

filmy, konali sa „špekáčkové párty“ pri táborovom ohni, alebo spoločenské<br />

posedenia. Zaujímavým spestrením bola prehliadka trate Veľkej ceny ČSSR<br />

okružná jazda po trati svojimi vozidlami. Nezabudnuteľnou atrakciou bola<br />

jazda obytných Ávií po okruhu VC. Po nej nasledovala automobilová súťaž -<br />

jazda zručnosti s prívesom, jazda zručnosti bez prívesu, jazda pravidelnosti, skúška akcelerácie<br />

a brzdenia na úseku 200 m - to všetko na trati Veľkej ceny. Návštevníci zrazu uvítali možnosť<br />

zajazdiť si po trati Veľkej ceny so zapožičaným vo zidlom Škoda Rapid v športovej úprave, od<br />

Brnocaru, a tiež boli k dispozícii jazdy na novinke s produkcie Škody Favorit. Pre všetkých bolo<br />

sklamaním, že deň pred zrazom na okruhu rozbili Škodu 130RS, ktorú tiež požičiavali na skúšobné<br />

jazdy. Riaditeľom organizačného výboru bol Ing. Zdenko Pinkava, tajomníkom lng. Vladimír<br />

Bodický, hlavným usporiadateľom JUDr. Václav Kudela, k ďalším členom organizačného štábu<br />

patrili Ing. Peter Míl, Ing. Ema Milová, Silvester Mikuš, Ľudovít Polgár a ďalší.


Rallye campingu a caravaningu<br />

V roku 1968 sa začala písať na Slovensku história stretnutí pod týmto názvom. Prevažnú časť<br />

organizátorov na začiatku je možné zaradiť ako členov telovýchovných organizácií. Nemáme<br />

možnosť zhodnotiť túto časť histórie campingu a caravaningu na Slovensku, ale pre informáciu<br />

uveďme aspoň prehľad jednotlivých ročníkov.<br />

Ročník Dátum / Miesto<br />

Poriadateľ<br />

1. 21. - 23.06. 1968 / Dedinky OMCCC OT Lokomotíva Košice<br />

2. 10. - 12.07. 1970 / Dedinky OMCCC OT Lokomotíva Košice<br />

3. 08. - 11.07. 1971 / Tatranská Lomnica OMCCC OT Lokomotíva Košice<br />

4. 06. - 09.07. 1972 / Tatranská Lomnica OMCCC OT Lokomotíva Košice<br />

5. 19. - 22.07. 1973 / Ružín KMCC ZTMV ŠZTV Košice<br />

6. 28. - 30.06. 1974 / Tatranské Matliare OMCCC OT Lokomotíva Košice<br />

7. 08. - 11.05. 1975 / Zrkadlový háj TJ Turist Union Bratislava<br />

8. 11. - 13.06. 1976 / Jelenec OMCC OT TJ Elitex Nitra a TJ TU Ba<br />

9. 16. - 19.06. 1977 / Tále KMCC ZT SKV ČSZTV Banská Bystrica<br />

10. 15. - 18.06. 1978 / Podlesok OMCC OT TJ Lokomotíva Košice<br />

11. 08. - 10.06. 1979 / Duchonka OMCC OTTJ Elitex Nitra<br />

12. 04. - 09.06. 1980 / Diakovce TJ Turist Union Bratislava<br />

13. 19. - 21.06. 1981 / Mošovce OMCC OT TJ Kremnica<br />

14. 01. - 04.07. 1982 / Snina OT TJ Lesy Ulič<br />

15. 24. - 26.06. 1983 / Margita Ilona OMCC OTTJ Elitex Nitra<br />

16. 08. - 11.06. 1984 / Piešťany KM ZT SÚV ČSZTV Bratislava<br />

17. 06. - 09.06. 1985 / Ružín TJ Turist Klub Košice<br />

18. 30.06 - 06.07. 1986 / Štúrovo OMCC OT TJ Rapid Bratislava<br />

19. 18. - 21.06. 1987 / Jelenec OMCC OTTJ Strojár Nitra<br />

20. 30.06 - 03.07. 1988 / Tatranská Lomnica KM ZT SÚV ČSZTV Ba<br />

21. 23. - 25.06. 1989 / Ružiná KM SZT ČSZTV Banská Bystrica<br />

22. 29.06. - 01.07. 1990 / Tále P SCCC TJ Lokomotíva Pezinok<br />

23. 26.07 - 06.08. 1991 / Tatranská Lomnica P SCCC Bratislava<br />

24. 26. - 28.06. 1992 / Lipiny CCC TJ Lokomotíva Pezinok<br />

25. 28. - 31.05. 1993 / Vincov les P SCCC Bratislava<br />

26. 26. - 29.08. 1994 / Nemecká CC Banská Bystrica<br />

27. 01. - 07.07. 1995 / Jasov CCC Zdravotník Košice<br />

28. 04. - 07.07. 1996 / Donovaly SCCC B, Bystrica, CC SR<br />

29. 03. - 06.07. 1997 / Zlaté Piesky KM CC Turist Union Bratislava<br />

30. 26. - 28.06. 1998 / ATC Podlesok AMCCC Lokomotíva Košice<br />

31. 27. - 29.08. 1999 / ATC Tále CCC Banská Bystrica<br />

32. 05. - 09.07. 2000 / Mária Veľaty CCC Zdravotník Košice<br />

33. 04. - 08. 07. 2001 / ATC Jasov AMCCC Lokomotíva Košice<br />

34. 23. 25.08. 2002 / ATC Kováčová CCC Banská Bystrica<br />

35. 19. - 21.09. 2003 / Eurokamp FICC AMCC Lokomotíva Košice<br />

36. 27. - 29.08. 2004 / Eurocamp FICC AMCC Lokomotíva Košice<br />

37. 01. - 04.09. 2005 / Eurocamp FICC SCCC a FICC Invest a.s.<br />

38. 29.08. - 01.09. 2006 / Eurocamp FICC SCCC<br />

39. 06. - 10.09. 2007 / ATC Varín SCCC<br />

40. 28.08. - 01.09. 2008 / Eurocamp FICC SACC<br />

41. 10. - 12.07. 2009 / ATC Haligovce SACC<br />

42. 29.07. - 01.08. 2010 / ATC Nižné Kamence SACC<br />

43. 14. - 18.07. 2011 / ATC Haligovce SACC


Ročník Dátum / Miesto<br />

Poriadateľ<br />

44. 04.07. - 08.07. 2012 / ATC Nižné Kamence SACC<br />

45. 29.08. - 01.09. 2013 / Intercamp Tatranec, Tatranská Lomnica SACC<br />

46. 08.08. - 10.08. 2014 / Maracamp, Liptovský Trnovec SACC<br />

47. 07.08. - 09.08. 2015 / ATC Rudava, Malé Leváre CCC Gajary<br />

48. 17.07. - 19.07. 2016 / ATC Nižné, Kamence SACC<br />

49. 14.07. - 16.07. 2017 / RO Kurinec, Rimavská Sobota SACC<br />

<strong>50</strong>. 13.07. - 15.07. 2018 / ATC Tília, Gäceľ SACC<br />

51. 12.07. - 14.07. 2019 / ATC Bystrina, Demänovská dolina SACC<br />

Záverom<br />

Táto pamätnica národných zrazov vznikla pri príležitosti konania jubilejného <strong>50</strong>. národného<br />

zrazu. Obsahovo nadväzuje na účelovú publikáciu „35 <strong>rokov</strong> <strong>slovenského</strong> caravaningu“ od<br />

autorov Ing.Milan Minárik, Ing. Štefan Nagy a kol, vydanú v roku 2004. Tiež sme sa pokúsili<br />

dnešným karavanistom priblížiť „zákulisie“ pri poriadaní národných zrazov v ich počiatkoch.<br />

Ako bolo spomenuté v predošlom, informácie sme čerpali z rôznych zdrojov, preto sa<br />

ospravedlňujeme za možné nepresnosti, ktoré mohli vzniknúť nesprávnou interpretáciou<br />

poskytnutých materiálov, resp. spomienok. Rovnako sme nemohli zachytiť všetky aktivity čo<br />

sa týka <strong>karavaningu</strong> na Slovensku v tej dobe. Veď boli tu akcie viacerých klubov, ktoré majú<br />

tradíciu niekoľko desaťročí, ale aj medzinárodné akcie typu DCR. A to už nemôžeme zabudnúť<br />

na účasť našich karavanistov na svetových stretnutiach FICC temer nepretržite od roku 1966,<br />

ktorá je bohatá najmä v poslednom období, návštevy Europa Rally, alebo aj Adria Rally.<br />

Do pamätnice sme sa tentokrát snažili doplniť k jednotlivým zrazom dostupné fotografie,<br />

ktoré sa podarilo získať z archívov pamätníkov <strong>karavaningu</strong>, z ktorých mnohí už odišli do<br />

„karavaningového“ neba. Do budúcna si dávame za úlohu dostať túto pamätnicu na internet a<br />

doplniť jednotlivé akcie viacerými fotografiami. Na to budeme potrebovať aj vašu pomoc.<br />

A ešte prosba pre budúcnosť, pomôžte budúcim zostavovateľom takejto pamätnice<br />

uchovávaním vzácnych archiválií. Lebo ako sme zistili, čas sa nedá vrátiť. Všetkým týmto -<br />

žijúcim aj tým čo nás už opustili - patrí veľká vďaka za ich príspevok nielen k zdokumentovaniu<br />

histórie národných zrazov, k zdokumentovaniu histórie <strong>karavaningu</strong> na Slovensku ale najmä<br />

za ich prácu, ktorú vykonali pre slovenský karavaning. Rovnako treba poďakovať SACC a<br />

sponzorom za pomoc a podporu.


AUTOMATY PRO SPRCHY | SPRCHOVÉ ARMATURY | DVEŘNÍ AUTOMATY<br />

PRAČKOVÉ AUTOMATY | SERVISNÍ A VÝDEJNÍ STOJANY<br />

KABINKOVÉ SANITÁRNÍ SYSTÉMY | VÝLEVKY<br />

AZP Brno s.r.o.<br />

U sýpky 555<br />

Rajhradice<br />

+421 902 109 468<br />

✉ azp@azp.cz<br />

www.azp.cz

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!