Sokrates – vzorný občan alebo rozvracač aténskej demokracie

STATE
SOKRATES _ VZORNY OBCAN,
ALEBO ROZVRACAd ATENSKEJ DEMOKRACIE?
ANDRE,J KALAS. i\atedra filozofie a deiin fllozofie FiF UK, Bratislava
FILOZOFIN
Rod. 63. 2008 d. I
KALAS. A.: Socrates: E,n Exernplary Citizen. Or a Man Subverting Athenian
Democracy'?
FII-OZOFIA 63, 2008" Nol,p.2
'fhe papcr's aim is to explain the crucial aspects ofthe close relationship ofan Athenian
citizen of the classical era to his city-state. lt gives a brief historical outline of
the democralic institutions in Athens as established after Ephialtes' reforms of the
Athenian constitution in '162. Further. it exemplifies the political system in question
on Socrates'relationship to his citl'-state. as presented in Plato's O'ilor. Finally, it
considers the grounds of Socrates' being sentenced to death by the Athenian democratic
tribunal. arguing that the heroic death of Socrates was an inevitable consecluence
of his philosophical creed. to shich he adhered all his lif'e'
Keywords: Socrates - Athens - Democracy - City-state - Citizen - Civil obedience
Ciel'om n65ho prispevku je najsk6r podat' strudnir historick[r charakteristiku obdobia
2. polovice 5. storodia pred Kr. vAtdnach ana dobovych politickych in5titfci6ch uk|zaf ,
akd boli spolodenskd predpoklady vzniku Lizkeho prepojenia individudlneho dlovekaobdana
s politickym organizmom at6nskej polis. Tento historicky exkurz do tzv. zlateho
veku atdnskej demokracie bude pre n6s vychodiskom predstavenia aklfchsi dvoch tv6ri
filozofa a myslitel'a Sokrata. Na jednej strane uk6Zeme jeho plnokrvny YZI'ah, aZ bytostn6
prepojenie s .,politikorn" demokraticklfch At6n, na strane druhej zas jeho kritiku atdnskej
potis ajej in3titLlcii, ktorii bola podstatnim faktorom pri Sokratovom odsfdeni na smft'
v r. 399. Pok[rsime sa pribliZit' niektord str6nky a okolnosti procesu so Sokratom a vyslovime
niekol'ko opodstatnenych d6vodov, ktord umoZiujir lep5ie pochopit'odsirdenie Sokfata
na smrt' a ktor6 n6m ju pom6hajir pochopit' ako celkom prirodzene a z6konitd vyilstenie
jeho celoZivotndho myslitel'skdho a ,.osvietenskdho" diela.
1. Historicko-politickd charakteristika ,,zlat6ho veku6' at6nskej demokracie.
Atdnske politickd zriadenie po Efialtovych reform6ch vr.462 pred Kr. zvykneme nazyvat'
priamou antickou demokraciou Q,rlg,oxparia, )fip,o1, rcArreia). Jej vznik bol dani
Specitrckym vnftornym vyvojom AIen. zktorlfch sa po vit'aznych vojndch s Perzskou
ri5ou stdva ..imperi6lna" mocnost' s osobitnyrn spdsobom spravovania ,,veci verejnych"
(rd. m)trmd.), v ktorych m6 rozhodujfce slovo neurodzeny l'ud (DfiU,o). Politik Efialt6s
podas nepritomnosti svojho ,.antidemokratickdho" odporcu a aristokraticky zmySl'ajriceho
politika Kym6nar presadil v Atdnach frstavne zmeny, ktor6 podstatnim sp6sobom obme-
lKymonSaVtomdaseponiihl.alnapomocspart.anom.ktorl,'chsuZovalopovstanietamojSichotrokov
ftA,are;, e[)Ctrat1. Kyrn6novej povesti zaiste nepridalo totiilne fiasko a potupa. ktorou sa jeho
horliv6 iniciativa Sparte skondila: Spart'ania Kym6novej arm6de odkdzali. Ze jej pomoc uZ nepotrebujti.
Ddvodom v5ak podl'a historika Tuky,dida bolo to. Ze Spartania sa ob5vali zhubndho vplyvu..demokra-
?
dzili prar
lou. kde:
ku. ktore
polovice
prirudiek
kych hist<
Arec
v n6bo2er
nov Atdn.
ristavyi zr
kVm tzv. r
ci Stiitu, k
nymi zme
v n6boZen
nad irradnr
mal rozho
(ixxArloia)
k niektoryr
terizu.jme 1
rakter umo
Ludot
priamej ate
sebou dvoj
skych priiv
skom vfSkr
Atdn a najl
o najd6leZir
financidch,
cov. Snem
museli pri r
oblasti,a por
tick6ho" novd
spartskdho zri
2 v stld
t sol6n
dokiizal odvril
urodzeniimi r.,
zriadenie t-akti
v1'nosu z p6dl
pag tvorili pre
vlrnosmi p6dy
s rozvojom ob<
t Na1rnoc
snemom obhaj
v r. ,129. Desia
moc. ktord vSal
Filozofia 63. I

CIE?
FILOZOFIA
Rod. 63. 2008. d dzili pr6vomoci aristokratickdho Areop6gu ('Apero5 nct.yog =,.Areov vfSok" pod Akropolou,
kde zasadal). V nasledujtcom vyklade prezentujeme niekol'ko faktov z deiin staroveku,
ktord sri nevyhnutnd na pochopenie fungovania priamej atdnskej demokracie druhej
Subverting Athenian
the close relationship of an Athegives
a Urief historical outline-,of
after EPhialtes' reforms of the
the Political sYstem in 9u:st'o:
in Plato's Crllon' FinallY' it
to death bY the Athenian democwas
an inevitable conse-
all his life.
n - Civil obedience
charakteristiku obdobia
icklch in5titirci6ch ukSzat '
ia individu6lneho dloveka-
icky exkurz do tzv' zlateho
avenia akYchsi dvoch tvart
plnokrvnY vzl'ah' aZ bltostne
uhel zas jeho kritiku atenskej
odsirdeni na smrt
Drocesu so Sokratom a vvslopSie
pochoPif odsLrdenie Sok-
prirodzend a z6konit6 vYirste-
veku" at6nskej demokracie'
462 Pred Kr. nlkneme nazYrc)'rceia).
Jej vznik bol danY
vitaznYch vojndch s Perzs.kou
snrauouania ..veci verejnYch"
i'ud t)ryosl. Politik Efialtes
a aristokraticky zmliSl'aj riceho
oodstatnYm sPosobom obme-
suZovalo povstanie tamojiich otroe
fiurto aPotuPa, ktorou sa jeho
lkazali, Ze jej pomoc u2 nepotrebuju'
oUuuufi tftuUnefto vplyvu "demokra-
polovice 5. storodia pred Kr. Yych6dzat' budeme z vykladu Standardnych historickych
prirudiek ([5]. 540 - 559), pridom na niektorych miestach budeme citovat' aj diela antickych
historikov.'
Areopdg bol akousi aristokratickou radou s vyraznymi sfdnymi pr6vomocami
v niiboZenskych, ale aj inlirch zitleLitostiach. Skladal sa z bohatych aristokratickych obdanov
Atdn, ktori mali dostatok majetku na to, aby mohli v duchu Sol6novej oligarchickej
ristary3 zastilat'tie najvy5Sie verejnd funkcie. Areop6g teda tvorili p6vodne predov5etkymtzv.
eupatridi (3lnarelb^ar:.,majrlici urodzenych otcov"),..vyslirZili" najvy35i frradnici
St6tu, ktori sa nazyvali archonti (lippvreg : ,.vl6dcovia"). Efialtds presadenymi irstavnymi
zmenami vyrazne obmedzil stidne pr6vomoci areopdgu na jurisdikciu vyludne
v niiboZenskych zillelitostiach a vo veci vraLdy, pridorn kontroln6 pr6vomoc areop6gu
nad [rradnikmi pre5la natri najvyznamnejSie .,demokratickd" atdnske inStitfrcie, v ktorych
mal rozhodujfce slovo neurodzeny atdnsky l'ud ()frg,0). Boli to I'udovd zhromaZdenie
(ixil.r1oia). Rada 500 (AoJAd a apeladny (odvolaci) sitd ('ilAmia). Sk6r, neZ prejdeme
k niektorym procesu6lnym charakteristik6m priamej atdnskej demokracie, strudne charakterizujme
tieto jej tri nalvyznamnejSie inStitircie. Budeme pritom sledovat', ako ich charakter
umoZnil vel'mi 5irokri frdast'obdanov neurodzendho pdvodu na vl5de.
Ludovd zhromaiclenle (,,snem", ixxArloia) bol zdkladnou politickou in5titLiciou
priamej atdnskej demokracie. Tvorili ho vSetci plnoprdvni atdnski obdania. ktori rnali za
sebou dvojrodnt vojenskri sluZbu (irpe]eia) a neboli s[rdnym rozhodnutfm zbaveni obdianskych
pr6v. Na zasadnutiach snemu, ktor6 sa konali pribliZne 40-kr6t do roka na atdnskom
vf5ku Pnyx, sa vSak spravidla z praktickych ddvodov zfrdastiovali len obyvatelia
Atdn a najbliZSieho okolia. Snem mal rozsiahle zdkonodarne pr6vomoci a rozhodoval
o najd6leZitejSich oblastiach Zivota mesta, o vyhl6seni vojny, zahranidnych zmluviich,
financidch, o n6boZenstve, z6sobovani, pripadne o odmeiiovani vyznamnych jednotlivcov.
Snenr volil najvy55ich irradnikov mesta. tzv. stratdgov (o'rga'rr17oi: ..velitelia",). Ti
museli pri vol'be snem presvieddat'o svojej odbornej i politickej kompetencii v prislu5nej
oblasti,a podliehali jeho kontrole a na z6ver svojho rodndho p6sobenia predkladali snemu
tickdho" novdtorstva (vetorepotroria,), ktorlirn b1' u nich mohlo at6nske vojsko vyvolaf neZiaduce zmeny
spartskdho zriadenia (v eon eg i(e u) (Thuc1'dides: H is t or i ae I . 1 02. 1. 1 - I . 1 02.4. 1 ).
'V Sttdii uvddzame vlastnd preklady pas6Zi z diel antickjch autorov.
t Sol6n (6. stor. pred Kr.) bol at6nskym politikom. elegickjm b6snikom a zdkonodarcom. ktory
dokinal odvr6tit' obdiansku vojnu hroziacu Atdnam ako ddsledok konf'liktu medzi urodzenimi a neurodzenymi
vrstvami obyvatel"stva. Moc aristokracie zlomil presadenim lstavy. ktor6 aristokratick6
zriadenie fakticky nahradila oligarchick,vm. Obyvatel'stvo totiZ rozdelil podl'a majetku (spodiatku podl'a
v.vnosu z p6dy) do Styroch skupin. ktord mali odstupiiovand vojenskd povinnosti a politickLi moc. Areoprig
tvorili preto spodiatku prevaZne. ale nie vylucne, predstavitelia rodovej aristokracie s na.iviidSimi
v1'nosrni p6dy (tzv. rcvraxaorotrtlilp,yot - ,.s rodnym vynosom 500 medimnov"). ku ktorym sa postLlpne
s rozvojom obchodu a vyroby pridruZovali aj ..neurodzeni".iednotlivci.
r Najmocne.i5i muZ vtedajsich Atdn stratdg Perikles si teda musel svo,iu poziciu rok co rok pred
snemom obhajovat' od zadiatku svojej kariery v r. 443 aZ do smrti podas moru v obliehanych Atdnach
v r. 429. Desiati stratdgovia boli totiZ nielen velitelia, ale dasto vo svoiich rukdch koncentrovali vel'k[
moc. ktor6 viak bola pod plnou kontrolou l'udovdho zhromaZdenia.
Filozolia 63. I

sprdvu o svojej dinnosti. IJZ na tomto mieste pripominame d6leZitfi skutodnost'. Ze hlasovanim
snenru (.yerporoveiv : ,.zdvihat' ruku". hlasovat') na z6klade preukiizanej odbornej
sp6sobilosti boli nominovani len najvyS5i tradnici, vojenski velitelia a ini verejni dinitelia.
ktorych cinnost' si vyZadovala urditri odbornost'. Ostatnd ..niZ5ie" funkcie podliehali
tzv. losovaniu (Afigod, ktord kritizoval prdve Sokrates. Atdnsky snem bol teda ziikladnou
z6ruku ..priamej" demokracie, umoZiujtcej principi6lne kaZddmu obdanovi fidast' na
spr6ve veci verejny ch (ra roAtrrud,).
Rudu 500 (i ]ouAi, oi revraxhorar) bola vyznamnou politickou in5titfrciou klasickych
Aten. ktor6 zmieriovala t'aZkop6dnost' priamej demokracie. ak by t6 bola ponechan6
len na nepruZnd rozhodovanie l'udov6ho zhromaZdenia (ixxArtaia). Z jej n6zvu vyplfva,
Ze ju tvorilo 500 obdanov - po 50 .,deleg6tov" losovanych zkaldej z desiatich aticklfch
sprdvnych jednotiek nazyvanych fyly (cprr,rj : ..kmeh"). l.asadala dastejSie ako snem
a rozhodovala o beZnejSich a ..kaZdodennejSich" ziielilostiach mesta: prijimala poslov,
starala sa o finandne z|lelitos|i, spolupracovala s tiradnikmi a kontrolovala ich. VZid5inu
z tychto ziilelitosti vSak opZit' nepreroktvala celd Rada 500, ale len akysi jej ,,vfkonny
rybor". v ktorom sa po dobu desatiny roka(rpuraveia) striedali jednotlivd fily reprezentovand
spominanyrni 5O-timi deleg6tmi; ti sa podas vykondvania tejto funkcie lrpuraver)erv;
nazyvali ..prytanmi" (ngurd,ue6). Tento ,,vl6dny" rrybor pZit'desiatich prytanov. zasadajfrci
kaZdodenne nepretrZite aZ na sviatky. si kaZdy deii spomedzi svojich dlenov losoval akdhosi
..predsedu vl5dy", ktorlfm sa mohol stat' atdnsky obdan len raz za Zivot.5 Tento sofistikovanli
system spravovania veci verejnjch prepojenych s d6myselnym frzemnym dlenenim
Atiky umoZhoval na ziiklade losovania teoreticky kaZddmu obdanovi rozhodovat'
o tych najztwaZnej5ich otdzkach verein6ho charakteru.
Porotni' srid (fiAruia) bol akousi zdkladiou pre formovanie v5etkyfch d'alSich sridnych
dvorov. Tvorilo ho 6000 atdnskych obdanov star5ich ako 30 rokov, lyberanych
losovanim a rovnomerne zastfpenych zo vSetklich atickych rizemnych fyl V Atenach
neexistoval sysldm rerejnej prokuratriry. Zalobcom mohol byt' kaZdy sukromny obian"
pod6vajici Zalobu na indho obdana vo veci odporujircej at6nskym (demokratickym) z6konom
u prislu5neho archonta (niZ5i Liradnik zo star5ich dias). Tak naprfklad Sokrates sa
spolu s Eutyfronom na zadiatku Plat6novho dial6gu EUQJi'on stretiivajfr na Agore pri
kr6l'ovskej stoi. kde iiradoval tzv. archon-krfi' (Bac).eriq),' ktordmu bola doruden6obLaloba
z vraidy otroka, pod6van6 Eutyfronom na vlastndho otca, a obZaloba zbezboLnosli,
ktoni podal Meletos proti Sokratovi. Tento iradnik ustanovil s[rdny zbor, skladajrlci sa
zvydajne z 501 dlenov zradov..vel'kdho" porotn6ho stdu (ifiraia), a dohodol podrobnosti
sfdneho rokovania. Vo zvl65t' z|vainych pripadoch mohol sridit' aj cely porotny sud
(i)ruia) alebo aj cel6 l'udov6 zhromaZdenie (ixxArloia). At6nsky obdan sa musel na sfde
obhajovat's6m. Red. ktorfr si mohol dat'za poplatok zloLit' a1u sofistu, sa naudil naspa-
'Jednlrn z pr)tanov sa v roku 406 zhodou okolnosti stal aj Sokrates. Ako uvedieme d'alej. otvorene
sa postavil proti ndvrhu kolektivne sfdit'6smich niirnornych velitel'ov (orparr17oh, veliacich v bitke
pri Ariginirskl'ch ostrovoch.
oObdania. ktori sa Zivili tjm. Ze notorickl'uddvali injch spoluobdanov, pridom ich najdastejiie
vydierali. sa nazyvali sykotanti louNopiv'rat: ..ten. kto Zalu.ie na zlodeja fig"). Atdnska demokracia sa
proti nin.r br6nila jednak tyrn. 2e pokutovala obdana. ktorli z podanej 2aloby nesk6r upustil. atieL 2alobcu.
ktorj pri hlasovani sLidu neziskal viac ako piitinu hlasov.
' Plato'. Euthyphro 2 a 1 - 1.
4
mzit', aby ju rnohol osobne pre
cie obdana na verejnom dianf.
Teraz sa pok{rsime zhrnf
lepSie vynikne priama a vel'm
spriive veci verejnych. Sf to pr
l. Do vzidSiny z vel'kdho
viacdlennycho - boli radovi ot
Classical Dictionary uvitdza. 2
volenych v I'udovom zhromald
zdklade losovania.e Vol'bou sa
born Li Speci aliz1,ciu (stratdgovi
mov), do ostatnych,,rutinnych.
dokonca aj spominany jednodi
dostat' ktorykol'vek plnopriivnl
nepovaZoval za zat'aL. ale za p
v polis, s ktorou bol jeho Zivot i
2. Trito aktfvnu par.ticipiic
ktorymi boli riradnici ..od5kodi
totelovskom spise Al1nska usta
at6nski obdania za jednodiovri
jedna drachma - predstavujL,ica j
- mala 6 obolov:
.
8 Viacdlennd rirady (napr. spomir
sttpenie ka2d6 zdesiatich lzemrlvch I
nickych vyboroch garantovala tie2 sku
lzemny celok, ale skladala sa z rroch a(
jednu tvorilo vZdy niekoi.ko vnltrozen
(atdnsky,ch) aticklch najn iZSich spriivnr,
",.([13]. s. v. Democracy, Atheniar
tt' 2ivoI obdana klasick" ch Atdn s
re. Sveddia o tom skromne atinske prib,
doby.le v prikrom protiklade s honosni
do sukromia indir idualneho a rodinneh,
l-'ilozofia 63. I

;HT;iiH flffi'J ;i$l;:ilI :?'"1";
ili jH'"|*q ;a "'il J::xT,'''',:
Sokrates. At6nsky snem bol teda z6klad-
##;iti;.-tuzoe*' obdanovi irdast' na
a w zlamnoy nl":i"rl [T:il"J"]1ffi;
riamej demokracre',aK :
I ** n [r';T;J:.l, :?";:il i"I llit
i; x.;.;;T:t,:#[1";*1i*.
.:il ""iJiX""
H:i:'!ilJ ;;iii i.: vj konny
ffi r''ii ffi i*xir*n ::i:!iiii
llr ;.Y ilil::i'::'"":l)" *fti'; :* :l:
i atenskY obdan len raz
il';lim;**x':ilffi;r3ffi':5
:harakteru' v3etkych d alsich sud-
1ilH{J',i:*1H;1,:"f "*L{*:U
'""',:'fJ"}1Ti{ih.,,--#l**"*llgl:
l"*iliffi ffi:;:'#;]."p.'ri"l '"r'"'* '"
*"i;h',fmf ;:?'"Hi'4il;#
,. nu utuunen: :lli; :;K:ffi:l-:'"::ff;'::
::,H:ilf 'fiTl;llil'
i ffieei o;g:^:'
rH' ;;;ffi ryt" i, : :*#," .,l''-::JlH ;:i
";' :Xi:::),#:l-J,";;;,," naudi'I naspa.
l.ff [T*.if' ,li,i: i:T, ]#;]"::
f #':; "'ll'lii;
:ky udavali inych spoluobcanov' pridorn ich naidastejiie
'i:: ffi 'ffi"1"1;ru * ; -iJil'f i"ff 5""iffi1
riitinu hlasov'
miit,,abljumoholosobnepredniest',.Ajt6to-skutodnost.bolavyrazornaktilnelparticip6cie
obdana na verejnom diani, ktord si samo Ziadalo rozvoj sofistiky'
Ter.azsapokirsime'r',"1'.'niektordaspektypolitickdho?iyo:"mesta.naktorvcheSte
lepsieryniknepriamaavel,miintenzivnapar'ticip6ciaklasickdhoat6nskehoobdanana
rpta". ui.i verejnlfch. Sir to predovietklfm tieto faktory:
l. Do viidsiny ,.,"l,teno mnozstva at6nskych niudou -. tak jednodlennych' ako aj
viacclennj.ch, - boli ,Joui obdania jednotlivych demov pridel'ovani losovanim' oxford
Classical Dictionary uuiaru, Ze zpribliZne. t jOO atdnskych lradov (d"eX"h bolo len i00
volenych v I'udovom ,rrr"nl"to." i(inxArloia),pridom zvysnych 1100 bolo urdovanlrch na
z6kladelosovania.'Vol,bousaobsadzovalilentieirady.ktor6sivyZadovalivysok[rod.
bornir Specia ltztrciu t'i'*tgotlu' finT:11. [rradnici' vybory pre vystavbu hradieb a chrdmov),
do ostatnych ,,rriinnl.r,,, funkcii (dlenovia sirdov a Rady 500. z6konodarn6 vjbory'
dokoncaajspominanyjednodiovlf,,predsedavl6dy..)satedamoholnazdkladelosovania
dostat, ktorykol'vek plnopr6vny obdan. Tirto particip6ciu na spr6ve veci verejnych vsak
nepovazoval za zafa|. aie za privildgium, za obdiansku vlsadu a vlastn{i sebarealiz6ciu
;;it, t ktorou bol jeho Zivot tytostne spati'r0
2. Tirto aktivnu parlicip5ciu obcana na verejnom Zivote napom6hal ai systdm di6t'
ktorymi boli irradnici ..odskodnov ani,. zastratu dasu str6ven6ho v politike, V pseudoaristotelovskom
spise Attnska ustavcl sa dozved6me o konkrdtnych sum6ch' ktore dostavali
atdnski obdania za jednodiiovf irdast' na politike. Pre lepSiu predstavu pripominame' ze
jedna drachmu - pr.oriu*jirca jednodiiovu mzdu kvalifikovan6ho robotnika na Akropole
- mala 6 obolov:
u,ogo,popoiot Di qittov t' dfig"oE-rai5 p'ev,
d,Mo,g ixx)'r1riary Dpaylt"'4v' tn de xr'0t0'.7v1eat
' iltrerca ra dtxarrqpra rQetq ooor''qu;'
efl' i \oA'i trivre 6\oA.o'is
,of, Ai ,nrt"retiouotv ei5 oirrlorv i'$oMg
'rorrllSri", .
b"lxa npoorigevrat' hrerc' ei5
'okro,,
)'ap,0a,vouorv ivvi' iltglovreq rirraga5 ,
i,SoAoi'< '/xo'rro5, Predov5etky'rn
xai raparge'pluot xrl-Qllxa )tat
oi).ntny ilnerc' cipywv eig ZaAa4'iva
.dpa%trtv -
riq rllr'ipas' a}Ao9ira'r b' iv rqt'ravetq benrvortot
je l'ud plateny' - na
hlavnom zhromaZdeni dost6va 9
obolov. na ostatnych zasadnutiach
drachmu. SirdY su Platene troma
obolami, rada Piatirni. Ak jej dlen
je z fj'I,v. ktor6 pr6ve predsedii' m6
.ieden obolos okrem toho na stravu
a prid6va sa mu 10 obolov'
Z deviatich archontov dostiiva
kaZdf na stravu Po StYroch obo-
T0v
'Ek[at]ol't'0atiova trt'fiva, [i[t]av h ra
ii oi+,:,, ", ", ap (d4t' ev o t d'tr t' r F1 I re r p d'D a 5
loch, ale sami si vYdrZiavaju aj
flautistu a hl6satel'a' Spriivca poslany
na Salaminu dost6va drach-
ffianistratdgovia)rnalidasto10i.lenov.ab-vvnichmohlama1ze
stipenie kaLdit zot'iutitrt tiL*'ii"trt rl'i i'p';'''i' Rovnornernosf soci6lnej particip6cie na tychto urac
nickych vyboroch garantovalatieZ skutodnost, ze atlnsta f,"-la nebola obmedzen6 na jedinl'kompaktn
irzemny celok. ale skladala sa z troch administrativnJt*'nit6
jednotiek'.tzv' tritf i ('rg*rt)i1' z ktorl'c
jednu tvorilo vZdy niekol'ko *Jtrot.t.tich. druhu niekol'ko piimorskjch a tretiu niekol'ko
'restsklc
(at6nskych) atick,vch nujniZSitft tp'avnychlednotiek' nazfvan5ich demy'()frpar)'
titt jl. s. v. Democracy. Athenian' ll- Jnstiturions)'
r0
Zivot oueuna .asi.tiych Aten sa viidsinu diia odohraval na verejnom priestore. spravidla na ag
ouaouiu, ktor6 slfzili len na presp6vanl::.1:*'t-l:l
re. Sveddia o tom skromnJ""r"**;';,lu;,tv1."t',g
dobv ie v prikrom protitfuj. r^1,"nisnymiuitumi helenistickdho arimskeho dloveka' ktor-v sa uzatvat
Jo .ui-*iu indir idudlneho a rodinndho 2ivota'
filozofia 63" I

ioraltivou. d,pc,purtioveg ei7 AfiAov
o^gay1tr1v rfig r1g,lqaE ixaorrlE ix A'fiAou
(Aal,Bd.vouot). Aap,Bd,vouor Di xai 6oar
d,trooriAAovrar d,pyai eiE Dd4.r'ov fi Zxipov ql
Afip,vov i "Ig,$pov eiE oirrlou apyJEov.
mu na deii. Rozhodcovia zavodov
sa stravujri vo vliidnej budove
(,,prytaeiu") podas mesiaca hekatombai6na,
ked' sa konajti panatenajsk6
sliivnosti, pridom za(ina16
Stvrtli deii prvej tretiny mesiaca."
Zdstupcovia mesta v Delskom
n6mornorn spolku dost6vajI od
ostrova Delos jednu drachmu
denne. Peniaze na stravu dost6vajt
aj dlenovia v5etklrch fradnych
funkcif vysielani na ostrovy
Samos, Skyros, Lemnos a Imbros.
Aristoteles et Corpus Aristotelicum: Athenaion Politeia 61.2.1 - 13
3. V Atdnach klasickdho obdobia boli atdnski obdania na rozdiel od prist'ahovalcov
Q.r,i.rorxoi)t2 oslobodeni od pravidelnych, tzv. priamych dani. Atendania povalovali za
prirodzend, Ze bohati obdania mali za povinnost' a dest' prispievat' akymisi .,sluZbami"
(Aetrougyiai) na najrozmanitejSie ziieLttosti tykajirce sa mesta: na stavbu vojnovych lodi
(rE"rlgapyia) alebo na vycvidenie zboru (yopr1/a) pre dramatick6 predstavenia. Zaujimavo
sa v Atdnach rieiila situiicia, ked' mal nejaky obdan pocit. Ze bolo naiiho uvalend finandnd
bremeno ne[rmernd jeho majetku. Vtedy mohol vyzvat'indho - podl'a jeho n|zoru bohat-
Sieho - obdana na|zv...vymenu" (avr[d'oor). Ta znamenala,2e vyzvany spoluobdan bud'
prislu5nri ..sluZbu" zaplatil, alebo si s dotydnlfm vymenili majetok a .,vymenu" potom
zaplatil vyzyvatel'. O Ziadnom re6lnom pripade vyimeny majetku v5ak nevieme, preto
v praxi zrejrne znamenala vyzva na..vymenu" (avri\oor) to, Le tryzvanlf obdan zrejme
s nev6l'ou - prebral finandnd bremeno na seba. In3tittit ,,vymeny majetku" (d,vriloory) teda
predstavoval vel'mi rjdinnlj' a spol'ahlivo fungujfrci mechanizmus, ktory zabezpetll 2e na
verejne vydavky najviac prispievali najbohat5i obdania mesta. Tento syst6m ..nepriamych"
dani je d'alSim d6kazom identifik6cie obdana s verejnym priestorom at6nskej polis.
4. Spomenieme aspoi dve d'alSie in5titricie ustanovene na ochranu atdnskeho demokratick6ho
zriadenia. Pwa z nich je radikrilnejSia a predstavuje drastickti str6nku vlddy
vzid5iny. Ide o tzv. ostrakizmus (drepinovli sfd) (6orpanop,6), zaloLeny podl'a tradicie
Kleistenom uZ na sklonku 6. stor. pred Kr. T6to in5titricia zabezpe(ovala, 2e raz za rok
mal kaldy atdnsky obdan na drepinu (6orpaxot) napisat' meno dloveka, ktory podl'a neho
ohrozuje demokratickd zriadenie mesta. Ostrakizovanli obdan - nezriedka i5lo aj o prominentnych
politikov - odi5iel na 10 rokov do vyhnanstva. Po ndvrate do Atdn sa vSak
stal plnopriivnym obdanom bez straty majetku. Druhou in5titfciou zameranou na ochranu
zriadenia bola tzv. obZaloba znezakonnosti (ypaEfi rapav6p,av). V principe i5lo o to, Ze
ktorykol'vek atdnsky obdan mohol na sneme podat' ,,obZalobu z nez6konnosti" na akdkol'vek
uznesenie, z6kon di niivrh zitkona indho obdana, ak sa mu zdalo, Ze odporuje demo-
" lde o ndboZenske sl6vnosti spojend s dramatickymi z6vodmi. pripadajrfrce pribliZne na ndS mesiac
august.
rr Prisfahovaleck6 daii sa priznadne nazyvala p'e'rolxrav.
6
kratickdmu zriadeniu mesrt
a jeho navrhovatel' postihn
dan podiivaj[rci obZalobu z
mokracie aj \ tom. ze si
a pdsoben i u profesiondlnyc,
S0Krates
kazkami, zamestn6vajicimi ve
nomick6 a soci6lne postavenie
vesl6ri s-hiZili chudobnf mesta.
prijmu.r3
ir Mestsk6 chudoba a remesell
k1 a neskor dokonca na predlzoran
tokratickd t strana zastd\ ajlca zdujm.
Filozofia 63. I

mu na deii. Rozhodcovia zdvodov
sa stravuju vo vlddnej budove
(..prytaeiu") podas mesiaca hekatombai6na.
ked' sa konaj{r panatenajsk6
sliivnosti. pridom zailnai'l.
Stvrty den prvej tretiny mesiaca'r'
Z6stuPcovia mesta v Delskom
n6mornom sPolku dost6vajI od
ostrova Ddlos jednu drachmu
denne. Peniaze na stravu dost6vajit
aj dlenovia vSetkich tiradnYch
funkcii vYsielani na ostrovv
Samos. SkYros. Lemnos a Imbros'
rtelicum: Athenaion Politeia 61,2,1 - 13
ki obdania na rozdiel od prist'ahovalcov
'iamych dani. Ateneania povaZovali za
i a iest' prispievat' akymisi ',sluZbami"
tce sa mesta: na stavbu vojnoin-fch lodi
ore dramatickd predstaven ia' Zauiimav o
an pocit, Ze bolo naiiho uvalen6 finandnd
ryzvat' in6ho - podl'a jeho n6zoru bohatznam.nalu,
2e vyzvany spoluobdan bud'
r vymenili majetok a .,vymenu" potom
: l"-ylmeny majetku v5ak nevieme, preto
i,vrilort) to, 2e tryzvany obdan - zreJme
r5titirt .,vymeny majetku" (d'vri\oo6) teda
ci mechanizmus, ktory zabezpeill,2e na
obcania mesta. Tento s)stdln "nepriaana
s verejnym priestorom at6nskej polis'
ustanovend na ochranu atdnskeho demoiia
a predstavuje drastickir strdnku vl6dy
| (6rrgaxto1t6), zaloleny podl'a tradicie
o in5titircia zabezpe(ovala, 2e raz za roK
napisat' meno dloveka, ktory podl'a neho
izovany obdan - nezriedka i5lo aj o provyhnanstva.
Po n6vrate do Atdn sa. v5ak
Druhou inStit[rciou zameranou na ocnranu
ta

2. Sokrates - o,etal6n" dobr6ho at6nskeho obdana. Sokrates je exempliirnym pripadom
atdnskeho obdana klasickdho obdobia, ktory bot bytostne zviazany a identifikovany
so svojou polis, s jej in5titticiami a soci6lno-politicklfmi vlidobytkami, ktord sme sa
snaZili pribliZit'v predchddzajricom vj'klade. Analyticky sledovat'tfrto vyraznr,l liniu Sokratovho
Zivota v zachovanej pramennej literatrire v5ak nie je ciel'om naSej Stridie.
V zhutnenej podobe a na malom priestore sa v5ak Sokratov vzt'ah k mestu r,1'javuje
v Plat6novom dialogu Kritrjn, v ktorom sa Sokrates lfdi so svojimi priatel'mi a Ziakmi,
ked' vo vaz,eni dak6 na lykonanie popravy. Tii sa nem6Ze vykonat' sk6r, neZ sa vr6ti lod'
zo zhromaldenia n6morneho spolku zostrova D6los.'- Jadro dial6gu spodiva v Sokratovorn
zd6vodfiovani odmietnutia ponuky jeho priatel'ov na [rtek zvdzenia. Popri viacery;ch
..vedl'ajSich" d6vodo_ch, ktorymi sfr pre Sokrata vysoklf vek,'' nepriazniv6 ndsledky Lrteku
pre jeho priatel'ov,'o jeho finandn6 n6rodnost'," smutny aned6stojny Zivot vo vyhnanstve,r8
hanba pre rodinu, najmii deti, a uprednostiovanie nivoru odbornika pred mienkou
davu."'sa podstata jeho argument6cie odvija od mySlienky, Ze ritek zvdzenia by naruSil
jeho vzt'ah s mestom, ktordmu je bezvyhradne oddany. Pre Sokrata m6 postavenie dobrdho
obdana, zachovfxajuceho spravodlivost'dodrZiavanim zdkonov mesta, hodnotu vy55iu
neZ vlastny Livot.2o Na pribliZenie tohto Sokratovho postoja si dovol'ujeme uviest' Styri
charakteristiky Sokratovej ,.politickej poslu5nosti" tak, ako n6m ich pod6va Blackwellova
encyklopddia politickdho myslenia v hesle Sokrates.'' Jednotlivd charakteristiky dopliia-
zasa vystupovala proti vojne. Boj tichto dvoch frakcii zachytil v komddii l.lier dramatik Aristofanes.
ktory bol hovorcom aristokratickej prospartskej mierovej strany. AngaZovanosf tzv. starej atickej komddie
na aktu6lnych politickych tdmach srldobych Atdn je d'aliim d6kazom aktivnej participricie obdanov
na politickom dianf . Pre tplnost' dod6varne. Ze komicki autori helenistickdho obdobia (tzv. nov6 komedia)
v ddsledku zmenenych spolodenskych podrnienok na verejny priestor iplne rezignujri a obmedzujI
sa na sfdru sfkromia a rodinnych vzt'ahov.
'- Plato: ('rito 43c5 - 43d6.
't Plato: Crito 43610 - 11.
'o Plato: Crito 44e1 - 45a5.
't Plato: Crito 45a6 45b7.
r8 Plato: Crito 15b7 c4.
re Pre Sokratovu koncepciu tzv. etickdho racionalizmu je vel'mi ddleZitridiStinkcia medzi mienkou
davu (oi roA)'al nekritick6 vzidSina, luza) an6zorom odbornika (i hrairoi) sa vyrazne ukazuje aj vjeho
rozhovore s Krit6nom: Plato, Crito 46d-47d; 48a5 11. Kriticki. a2znevalujirci postoj Sokrata k t1'ranii
dernokratickej viidSiny sazra(i vjeho kon5tatovani:...eJ ibh ijt oJ g,,fi oot ou.y4ap,fioa, oJd iiv ileb
r6v viv rapivrav,i1 rdv noA)dv Diva7ttg riomg raibaE,fip,d,g p,oqpoAlrrrlrat, Deop,oJg xai Savd,rous
irnrllttrouoa xai yprl7tdrav d,,parploery (... dobre yedz.2e urdite ti neustripin.r ani vtedy. kcd'n6s bude
moc I'udu zastraSovat' ako deti eSte viac ako teraz. zosiela.jric na nds v2izenie. smrl istratu majetku.
Plato: (-riro 46c2 - c6).
20sokrates zddraziuje. Ze ftek zt'azenia znamen6 nespravodlivost. ktord Skodi duSi. oktori sa
mdnre starat'ovel'a viac neZ o telo a o zachovanie fizickdho 2ivota. Porovna-ime 'AMi, 7t"ei ixeivou 6"p'
'i11tiv lrcriv heqSagp,tvou,6 d ii)moy trtiv AaBd,rat, ri li bixarcv ivlv,rlorv; i1 EatAJregov,ilToripeSa
elvat rai mlpr"arog ixeivo, iirt zror lori rdv ,fig,erigav, repi 6 fi re d,ilxia Nai ,fi kxaraotlvrl loriv;
(Sokrates: Vari budeme m6ct'Zit'. ked'v niis bude skazeni to, do hubi ncspravodlivost'a domu prospieva
spravodlivosf'l Alebo to. doho sa tlka nespravodlivost' a spravodlivosf. pova2ujeme za menej ddle2itd
Porovna.j tieZ
nei telo - bcz ohl'adu na to. ktorf dast'znis to vlastneje. - Plato: Crito 17e6 '18a1).
Plato: Crito 48b4 10, kde Sokrates stotoZiuje dobri Zivot QJ, xaA|og (fiv) so Zivotom spravodlir'.rr
Qruaia; (fiv).
' t [3 f. s. v. Sokrates). Hoci interpretdcia. ktor6 vidi v dial6gu Krit6n prelav Sokratovej ..politickej
8
me cit6ciarni relevantn-v-ch pi
l. St6t sa prirovn6va k
dy. ktord im posky.tuje. ako a
2. yzt'ah obdana k St6tu
otroka k p6novi: ilovek nesr
zaobch|dzanim:
SW. Oi)as,ds iipa )ei d,\meiu.
KR. Oi Dfira.
S.W. OiD; aDmotjlteuou iipa d,vra,
titg o.i rroMoi oibvrar, inet\,i ye ot
):ei d)ueiv.
KR. Oi galverar.
S^W; fi A; Dfi; xaxoup7efi., i;ei, dt
,tl ou;
KR Oi )ei )fitrou, 6 ELxpareE.
SW. Ti Di; d,urrxaxougTeiu xax(o<
nciouovra, tLg oi noMoi ooo,r, 0h
oi )ixarou;
KR. Oibap,dE.
SW. Otire lipa d,ura\ueiu )ei oijre
rorelv oi)iva avspdrat, oit d,y 6t
posluSnosti... r.r hor uje tczarn. klore :
tat

obiana. Sokrates je exempl6rnym priry
bol bytostne zv\azany a identifikovaroliticklfmi
rydobytkami, ktore sme sa
vtickv sledovat'tfrto vyraznu liniu Sokn.
uiut nie .ie ciel'om na3ej Stfdie'
'Sak Sokratov vzt'ah k mestu vyjavuje
rtes lirei so svojimi priatel'mi a Ziakmi'
L nem6Ze vykonat' sk6r, neZ sa vr6ti lod'
ilos.ra Jadro dial6gu spodiva v Sokratolel'ov
na irtek z vrizenia' Popri viacerich
vsokv vek.r5 nepriaznivd ndsledky irteku
'smutn! aned6stojnli Zivot vo vyhnaniovanie
n6zoru odbornika pred mienkou
my5lienky, Ze irtek zvazenia by naru5il
ldan!. Pre Sokrata m6 postavenie dobreliavanim
z6konov mesta, hodnotu vySSiu
,uito pouolu si dovol'ujeme uviest'.Sfyri
i" tak, ako nat i.n pod6va Blackr'vellova
ates.21 Jednotliv6 charakteristiky doplna-
zachvtil v komddii il'ller dramatik Aristot-anes'
j;;;;y Angazovanost' tzv' starej atickej komd-
d alSim d6kazom aktivnej participacie gbjano.v
autori helenistick6ho obdobia (tzv' nova romer,l
verejnl' priestor fplne rezignuji a obmedzuju
izmu je vel'mi d6leZit6 diStinkcia medzi mienkou
lbornjka (6 ina'iut) sa vyrazne ukazuje aj vjeho
-rriii.ti. a7 znevaZujuci postoi Sokrata,lt tyTlii
.
i i'oSt ',jrr oi p.'i oot oL1xuQ'tltra' ou) av raet(o
)os ipAs p"a p 1'to)i-'rr' 1'ra t, D e otr'''oJg x ai 9av d'.'rou.;
,, Z. ti neustirpim ani vted1" ked n6s bude
"rei,.
oS.fl,i. na nds viizenie' smrl i stratu maietku'
:nd nespravodlivost' kto16,ikodi duSi' oktorf sa
:kdho Zivota. PorovnaJme: Ail'd' p''ei lxeivov il'Q'
'.'=l;
a! aino,o, irirrlo,r: i oa')'6rqov \'toilt'e\\
wv, repi 6 fi :e ao'txia xai 'i1 btxatoouvq eortv:
end to. do hubi nespravodlivosf a domu prospleva
,t' a sprrr ttdlir o:t'. po\ aTu.icmc za mcnci doleTitc
,;. i Plato: ( ) iro 47e6 - 48a l t' Poror naj ticz
j'zi""u ttA xil'lt1 (fiv) so Zivotom spravodlivlm
vidi v clial6gu Kritdn prejav Sokratovej "politickej
me cit6ciami relevantnych pashLi z Plat6novho dial6gu Krit6n:
l. StAt sa prirovn6va kotcovi:22 Obiania ho musia povinne poslirchat'tak pre vfhody.
ktord im poskltuje, ako aj preto. Ze sit od neho prirodzene a nevyhnutne z6visli:
Eipe y,i.p, ri i.yxaAdv 'i11tiv xai ri1 n6Aer
eTilLetQets qlras aTToLLuvat; 0u TTQaT)v
\
'
\l .
-
pev re eTevvflaapev qpeg, xa,t 0t rlp@v
€,AalJe rrlv pflreQa o,u 0 TarqQ xal
,t
e(pureutrev oe; Qqaoov 0uv, TourotE Tllt'@vt
ra6 volLaG TotS TeQt Tous 7a!'ou5, [LeLLeu
1,
rt as au xd,Aas exouotr;
Plato. Crito 50a8 - 50b5
2.Yzt'ah obdana kSt6tu je asymetricky takisto ako vzt'ah diet'at'a kotcovi alebo
otroka k p6novi: Clovek nesmie odpl6cat' ranu ranou, ale musi sa zmierit' s nerovnym
zaobch6dzanim:
SW. OJbap,iog iipa ),ei d)ue|v.
KR. OJ Dfira.
SW. OJD| d,bmolg,euov iipa avraDmeiv,
t)E oi roMoi oibvrar, iretD'i1 7e oit\ag'ioE
oEt aql){elv.
KR. Ot)

:
t.l
TTAAXv UT AUT@y.
fi oirtog eI oaE)g rio're AiArlSiv oe 6rt
prtrQtg re xil rarp)g xai riov ilMov
4oy6vav atrd,vrav rrpttbreg|v ionv
trargig xai oeg,v|regov xai aTttiregov xai
iv g,ei(out p,olpq, xai raga %eoiE xai rap'
avSgr|nrotg rois toiv /youor, xai oipeohat
}.ei xai ud)).ov ireixety xai hanet)etv
/\t
TTATSMA XAAeTAtyOUOd,y '4 TAT1QA, XAt fl
/6r\1/
TTeEety fl Totetv o" at il€A€u!1, ){at TTaoxety
/ oP .
ea,, Tl 7tQoq-TaTTu TaJety ,tlouxto,y
dryavra...
Plato, Crito 51a7-51b5
3. ZiI' v meste, ktori m6Ze dlovek opustit', ale tak neurobi, znamen| tichy' srhhlas
s ieho z6konmi:
...6prg rpoayogeJog,ev rQ i{ouoiav
nenoryx/var' ASrlvaiav rQ BouAop,ivq,
itrerlav bonp,ao9fr xaiiTyl rd, iv rfi ndAet
trgaTp,ara xai i1g,d,E rdE vdp,oug, {t iiv
g,,) apioxag,ev ,i1g,eiE, i(eivat AaB6vra rd,
a,irol atrtivar ihrat dy BoiArlrat ...
... 6t d l)t Jltdv rapap,eivyl, l,pdtu 6v
rpinov ,i1g,eiE rag re DlxaE Dud,(apr,ev xai
rd)Ja r,)v ni,Au Drcuolgnv, 4jlr1 rpatrciv
roirov tbp,oAoyrlxivat lpyE ,i11tiv ti kv
,i1p,e|g xeAedogtv rotfioeu ralra...
vLtrtor... /potvro' "Eizri g,ot, it
26xpareg, ri iv vQ /ye6 mteiv; iiAAo rt
l0
Krit6n: Urdite to spravodlive nie je...
Sokrates: Nik teda nesmie pachat'zlo
ani nespravodlivost'ako odplatu zazlo od
inych - nech by bolo akokol'vek vel'ke.
Plato, Crito 49b8 - 49c6; 49c l0 -
Alebo ti tvoja mfrdrost'nedok6Ze odhalit'
to, Ze vlast'.je vaZenejSia. vzneSenejSia
a posviitnejSia neZ matka. otec di vSetci
ostatni predkovia'/ Ved' je v porovnani
s nimi vo vrid5ej [rcte tak u bohov" ako aj
u rozumnych I'udi. Ked' sa vlast' na nds
hnevf. treba.lej ustupovat'. ctit'si ju
a chl6cholit'vrid5mi ako otca. V takom
pripade ju m6me alebo presvieddat'. alebo
urobit'to, do prikazu.je. Treba pokorne
zndiat v5etko, do vlast'nariad'uje vytrpief...
... (scil. hovoria zdkony,) napriek tomu
verejne vyhlasujerne, Ze ktorernukol'vek
Atendanovi. ktor;i vysk[rSal a uvidel pomery
v meste a n6s. z6kon1', d6varne rnoZnost'
odist' so svojim majctkom kamkol'vck.
kam sa bude chciet' vyst'ahovat'.
v pripade, Ze sa mu nebudeme pddif... kto
z viis vSak zostane. hoci vidi. ako rozhodujeme
spor) a ako a.i v inom spravujeme
mesto. ten podl'a n6s uZ skutkom uzavrel
s nami zmluvu. Ze bude konat'v5etko to.
do budeme my nariad'ovat'.
Plato-Crito5ld2-51e4
4. NeposluSnost' vo vzt'ahu k akemukol'vek z6konu prameni z ducha neposlu5nosti
vo vzt'ahu k svstemu z6konov ako celku:
Zitkony (hovori Sokrates)... by sa spjtali:
Povedz mi, Sokrates. do zamySl'a5 vyko-
I I
i r.oira rip i'elcu e inrTeqe
ro,t/E re vog,ot E ,fig,aE atril.iot
oupTTaoay riu r6Au ri dv tr
Doxei oor of6v re
/t ixeivrlv rfiv tr6),u elyar xt
avarerptirpSar, iv fi dv ai yet
trtr1\iu iaTt1onu d,)J,d, Jtrd idu
re yi7t,avrat xai dmcpSeipav..
3. Sokrates - kritik,
sa pokrisime podat' z hl'adi
dokonca protikladnlr obraz
rozsudkom smrti. Z doho I
dostupnych prameriov v1,plr
sky charakter. Tak ho muse
Sokrates, ktory prevaZnf da
verzii - venoval vyvracaniu
zachoval Diogenes Laertsk.
vyhlasenie Zalohcu uloZene
miestom St6tneho archivu:
'H d' aurap,oola rfis )ixr1g :o
riv rp6rov. d,yaxeirat yd,p lrr ,
tprloi Qapo4ivag (FHG iii. 57t
MrlrQqu,p. "rale ilpatlaro xai
auraptoaaro M iArlroE Mei,firo
Zoupd,ret Za,ppov ioxou' A)an
duei ZaxparrlE, ois p,it, i1 n6,
SedE o0 vopci(au, irepa Di xarv
Darp,6vm eior1Tollt evaE. d,Duei )t
viouE )t arp%e ipau. ri1t r1p,a Sd,ua^
Ked' zhrnieme to. do nd
tnych miestach plat6n a Xen
teda podl'a Meleta kazi mldde
kritizu.jticich bohov2a, jednak
ofi ci6lne ..neautorizov?nej.. r,t
niiSho sktmania vSak budi zar
t' Platon. Apologia Socratis 2
" Platon" Apologia Socratis )
liu 1.1 .2.
Filozofia 63. I

.riton: Urdite to spravodlivd nie je"'
,okrates: Nik teda nesmie Pachat zlo
ni nespravodlivost' ako odplatu zazlo od
ny'ch - nech b,v bolo akokol'vek vel'ktj'
Plato, Crito 49b8 - 49c6; 49c l0 -
\lebo ti tvoja mirdrost'nedok6Ze odhalit'
o. 2e vlast' je v6ZenejSia. vzne5enejSia
r posviitnejSia neZ matka' otec di v3etci
rstatni predkovia? Ved'.ie v porovnant
; nimi vo viidsej icte tak u bohov' ako aj
u rozumnych I'udi. Ked sa vlasf na nas
hnev6, treba jej ustupovat'' ctit' si iu
a chlacholit' viidsmi ako otca' V takom
pripade ju miime alebo presvieddat'' alebo
uroUit to. do prikazuje' Treba pokorne
zn65af vSetko. do vlast' nariad'uje vytrpiet'...
I I
Plato, Crito 51a7 - 5lb5
'. ale tak neurobi' znamenA tichy sirhlas
... (scil. hovoria z6kony) napriek tomu
verej ne v,vhlasuj erne. Ze ktor6mukof vek
Atdndanovi. kton-.,1 vyskfsal a uvidel pomery
v mests a n6s. z6kon.v' d6vame moZnosi
odist' so svojim majetkom kamkol'vek.
kam sa bude chciet' v,vst'ahovat'
v pripade, Ze sa mu nebudeme p6dit'"' kto
z vas vSaf zostane, hoci vidi' ako rozhodujcme
spor\ a ako a.l v inom sprarujelne
r.rto, t.n podfa n6s uZ skutkom uzavrel
s nami zmluvu' Ze bude konat'v5etko to'
io budeme m.v nariad'ovat''
Plato, Crito 5 I d2 - 5l e4
,ek z6konu prameni z ducha neposlu5nosti
Z6kony (hovori Sokrates)"' b,v sa spytali:
Povedz mi. Sokrates. do zamySl'ai vyko-
fi rot)rr1t rQ ilqTE $ itnyeqelg Dmuafi
ro,Jg re vi,p,rrug 'i11t,d,g atroAioar xai
oug,trarav riv ntAu rd ilv !,iqog; i
Doxei oat oldv re
lt ixeivrlv rilv riAu elvar xai p,'i1
d,varerpd,cp\at, iv fi i)u a[ 7ev6p'evat )ixat
p,,,r1)i, ioyt)anrv dMd, Jti ibrcriov lixupoi
re yiy,tuvrat xai ilarpSeigavrati'
Plato. Crito 50a8 - b5
3. Sokrates - kritik, alebo rozvracai at6nskej demokracie? V nasledujricej dasti
sa pokrlsime podar' z hl'adiska predchddzajficeho v1'kladu altemativny a na prr"j pohl'ad
dokonca protikladny obraz Sokrata, ktoreho atdnskl' l'ud obvifluie. usvedduje a trestri
rozsudkom smr1i. Z doho vlastne Atdndania Sokrata vinili a za do ods{idili? Z veid5iny
dostupnych prameiov vyplyva. Ze obvinenie Sokrata malo na procese prevaZne n6boZensky
charakter. Tak ho museli vnimat' jednak sidasnici, jednak sfdni porotcovia. ale is6m
Sokrates, ktory prevaZnu dast' svojej obhajoby - ak verime jej Plat6novej a Xenof-6ntovej
verzii - venoval vyvracaniu obvineni z bezboZnosti. Pln[ verziu Zalobl' na Sokrata n6m
zachoval Diogenes Laertsky, tvrdiaci. Ze podl'a Favorina je origin6lne miestoprisaZni
vyhldsenie Zalobcu uloZene v Demetrinom chr6me v Atdnach. o ktorom vieme. Ze bol
miestom St6tneho archivu:
'H d' d,vrag,oola rfiE Dlxrlg rourov etxE
ri,v rphov' avaxeirar yap irt xai viv,
Ertoi @aBa.)pivos (FHG iii.578), iv r(t
Mqrpcbct "rd.De i'yqd,,ltaro xai
ds,rap,6oaro M iArlro5 MeA'l1rou II rc%eJg
Zaxpd,ret ZaEpovioxou' AAanexfiSev'
d,Duei Zaxparqg, o[)g p,iv 'i1 niA6 va1t,i(er
%edg oJ vog,l(r'tv, irepa Di xatvd,
tary,|wa eiorlTo,jp,evoE a\mei bi xai rdg
vious DmrpSe ipav. rlpr,r1g,a 9d,uaro6."
nat"? Ide ti o niedo ine neZ o to. aby si
tymto svojim zaml'Sl'anym skutkom zahubil
nas, ziikony'. a ccl6 mesto v miere. akej
si schopn!? Alebo si my'sli5. Ze eSte m62c
existovat'a neblt'v [rplnj'ch ruin6ch tak6
mesto, v ktorom vyncsen6 rozsudk,v nemaiir
platnosf a kde ich na vlastn[r piist' ruSia
a maria individudlni obdania?
MiestoprisaZne vyhldsenie Zalobl, ktore je
eSte aj dnes podl'a Favorina uloZen6
v chrdme matky Demetry. malo takuto
podobu: ..Meletos. syn Mel6ta z demu
Pitthos. zaLaloval Sokrata" sy'na Sofioniska
z Alopekv. a prisahou svoju Zalobu
odprisahal takto: ..Sokrates je vinny t;-'m.
Ze neveri v bohor'. v ktory;'ch veri mesto.
a zavddza pritom ind nov6 boZstv6. Vinny
je aj preto. lebo kazi ml6deZ. Navrhovan1,'m
trestom je smrl."
Diogenes Laertios. Vitae philosophorum 2.40^l - 7
Ked' zhrnieme to, do n6m o Zalobcovych obvineniach Sokrata hovoria na relevantnych
miestach Platirn a Xenot-6n. dost6rvame presnejSi obraz o obsahu Zaloby. Sokrates
teda podl'a Meleta kazi ml|deLjednak tym" Le diskutuje o ndzoroch prirodnych filozofbv
kritizujucich bohov'", jednak tym. Ze -vzyvanim ..daim6nia" si n6rokuje na poziciu akejsi
oflci6lne ..neautorizovanej" veStiarne." OpAf teda ide o n6boZenskd obvinenia. Pre udely
n65ho skrimania v5ak budir zaujimavd tie miesta v prameioch. kde sa hovori o politickych
lia 1.1 .2.
" Platon. Apologia Socratis 26d; Xenophon. lllemorubilia l.l-12 14.
25 Platon. Apologia Socratis 27c; Xenophon, ,lpologia Socratis 10.12 l3; Xenophon llfemorabi-
Filozofia 63. I ll

obvineniach Sokrata. Tieto Zaloby mohli by' implicitne zahmutd v ..kazeni mlddeZe''. do
by v-vsvetl'ovalo. predo o nich explicitne hovori len Xenof6n na dvoch miestach
v Spomienkach nq Sokrata'.
AAAL, vi Aia, 6 xarrjTogog icpT1,
Jtrepopd,v itroier rdtv xa%eorrbtav vdptal
a/
Tau€ ourovTa,E, AeTav @5 paQav etq T1us
p,iv rfig ndAea,t5 iigyovrag d,til xud4tou
xaStotavat, xupegvilrp Di p,rl\iva \iAeo
ypfia\at xual.r,eurQ p,r1)i rixrovt g,r1d
aitArlrfi u,rtd ii d,Ma roraira, d, ra)J(,t
iAd,rrov aE B)aBaE d4taprauhtrteva m r ei
rdv trepi riv ni).u d4,apravop,ivav' rdq
\r , 1 ,
0e rotouTous A070us eratQetv e(p'tl Tout
v ioug xara,ppoveTv rfiE xaSeortitorlg
noAtreiaE xai rotelv PmlouE.
A))' iqrl 7e 6 xar'fi7opog, Daxparet
61tA,rlrd, Tevotreiva Kprciag re xai
'AAnBrd,D,aE rAeiora xaxa r'|v riAu
itrorrlod,rrlv. Kprciag lttu yap riov iu rfi
LAryapyiq, nivrav n),eovexr io-rardE re
xai l&atdrarog iTivero, 'AAnBil,),r1g di
ai,riov iv rfi Drlg,oxparig, rdvrav
d,xgariorari,g re xai,jSgordrarog.
Namdjveru, Zalobca tvrdil. Ze svojich
spolubesednikov priviidzal k pohfdaniu
ustanovenymi zdkonmi. ked' hovoril. Ze je
vraj hl{ipe vyberat' fradnikov vl6dnucich
v meste na z6klade l6su. Podl'a neho si
vra.i nikto nechce na z6klade losovania
volit'kormidelnika. ale ani tes6ra di flautistu.
Podobne vraj postupujeme aj pri
inych odboroch. ktore n6m v pripade
zlyhania sp6sobuiir ovel'a menSiu Skodu,
neZ ked' zlyh6 riadenie rnesta. Podl'a Zalobcu
podnecovali tak6to Sokratove slovd
v ml6deZi pohfdanie legitimnym demokratickjm
zriadenim a vyvol6vali u ne.i
okrem toho n6silnd spr6vanie.
Xenophon, Memorqbilia 1.2.9. 1-l 0.l
Zalobca vSak tvrdil" 2e Kritias
a Alkibiades spdsobili mestu tie najvtidSie
Skody prfvc preto, lebo sa stali Sokratovy1'rni
Ziakmi. Kritias bol najchamtivejSi
a najn6silnejSi spomedzi v3etkfch prorninentov
oligarchick6ho reZimu. Alkibiades
zas nad vSelklimi vynikal svojou neviazanost'ou
a spupnost'ou za demokracie.
Xenophon. Memorabilia 1.2.12.1-1 ^2.13,1
Druhd uvadzana politick6 Laloba musi b1't' podl'a Hansena len zmienkou o Sokratovych
vzt'ahoch s dvoma previnilcami proti atenskej de^mokracii z obdobia spred
r. 403, ked' bola po vit'azstve demokracie udelend amnestia'o na v5etky politick6 a n6boZenskd
prediny vykonan6 pred tymto rokom. Nejde zrejme preto o Zalobu v pravom
slova zmysle. ale len o akysi podporny argument. Jadro politickei Zaloby proti Sokratovi
je preto podl'a tohto autora obsiahnute v prvom Xenof6ntovom texte a musi sa ti'kat' Sok-
26
V pohnutjch iasoch pclopondzskei vojny bola v Atdnach dvakr6t zvrhnut6 demokracia
403 pred Kr.. Druhi prevrat. podas ktordho bola ustanovend
a nastolend oligarchia - v r. 4l I a v r. 404 -
tzv. vl6da tridsiatich ty'ranov QI rptd,xovra 'rJpavvot). ktorej dlenorn bol aj spominanl' Kritias. mal len
kr6tke trvanie a po zvrhnuti tohto reZirnu bola v r. 403 vyhl6sen6 antnestia na v5etky predchddzajrice
politicki i n6boZenskd zlodinl'. Fakt vyhl6senia tejto amnestie podl'a Hansena nesmierne komplikuje
skutodnost. Ze Sokrata v r. 399 odsfdili na trest smrti. Podl'a tohto autora ddvodom bolo najmii to. Ze
hlavnj Zalobca v tomto procese Anltos bol horlivl"m zdstancom amnestie ([8]. 7 - 8).
t2
ratove-j verejnej kritik1,, atenst
rok 399 pred Kr.. ked,sa odot
Sokrates vrstupuje na v
spartskej (konzervativnej. ted
Tak moZno ch6pat' jeho kritit
tovej spr6v1, hovoriacej o ton
spodiva v tom, Ze uradv s[
1x),t1parah.:- Aj v plaronoron
tika Atendanov tlmoden6 Sok
spartsky sp6sob zivota.28 lde
miest v prameioch. Napriklad
k legendamemu spartskemu zi
yi thnodia atdnske z6kony. s kr
presveddenie o dobrych zdkonr
Z6kladnou otiizkou v5ak
depodobnost'ou nedok6zali tol
Sokratov slovny obdiv k Spartr
ho atenskeho ohcana nejako..l
ny". nie skutkovy charakter. pr
rodi po Sokratovom odsrldenf r
kovia potrestali Sokrata za sl
o poruSenie slobodl' vyjadrova
kladnych hodndt demokratick
vel'avravne z.dorazhuje Ocmo,
a samostatnosti proti Filipovi I
dovolend chviilit' z6kony a ust
ktokol'vek. 12
Predo napriek proklamov
zniest' Sokratovu kritiku svoihc
so Sokratom sa odohrdval ro r"
tes tak iasto obdivoval. a Ze
z r.4ll a404. Je tu a.i fakt, Ze
tela a Isokrata, ktori si zabrilnar
verejne, a to vSetkl,m na odiach
vom pripade neboli nebezoednd
medzi vSetkymi. eo sa unlrali n
17 Isocrates. panathenaictts 153
28 Sokrates tu vlastne len tln-rod;
l'udi lenivjch. zbabeljch. t6ravich a r
vanie niektorych Stdtn),ch uradov (trtto
oznadu.je za ..11,'ch. do maj[ dokalide
(Plato,,Gorgias 5 I 5e).
-' Xenophon, Apologia Socratis
'" Plato: Crito 52e5 _ 6.
rr FJypereides. fi. 59 (Sauppe).
'- Demosthenes: Adversus Leptir
Filozofia 63. I

olicitne zahrnute v .-kazeni ml6deZe"' co
vori len Xenof6n na dvoch miestach
Namojveru. Zalobca tvrdil. 2e svojich
soolubesednikov privddzal k pohfdaniu
ustanovenl'mi z6konmi, ked' hovoril' Ze ie
vral hlfipe vyberat' iradnikov vl6dnucich
v meste na z6klade l6su. Podl'a neho si
r ra.i nikto nechce na zdklade losor ania
voiit' kormidelnika. ale ani tesdra di flautistu.
Podobne vraj postupujeme aj pri
inich odboroch. ktorc ndm r pripade
zt;-hania sp6sclbujri ovel'a menSiu Skodu'
n.Z k.d' zlyh6 riadenie mesta' Podla Zalobcu
podnecovali takdto Sokratove slov6
v ml6dcZi pohfdanie legitimnlm dcmokratickim
zriadenim a vyvokivali u nej
okrem toho ndsilne sPravanie'
Xenophon. Memorabilia l'2'9'l-10'l
Lalobca vSak tvrdil. Ze Kritias
a Alkibiades spOsobili mestu tie naiviid5ie
5kod1'pr5ve preto. lebo sa stali Sokratovirni
ziakmi. Kritias bol najchamtivejSi
a najndsilnejii spomedzi vSetkich promineniov
oligarchick6ho reZimu' Alkibiades
zas nad vSetkj rni v1 nikal sr ojou ncviaza-
nost'ou a spupnost'ou za demokracie'
Xenophon. Memorabilia 1.2'12'1-1,2'13'l
llt' oodl'a Hansena len zmienkou o Sokraoii
atdnskei demokracii z obdobia spred
lelend amnestia26 na v5etk,v politicke a n5rm.
Nejde zrejme preto o Zalobu v pravom
rent. Jadro politickej Zaloby proti Sokratovi
n Xenof6ntovom texte a musi sa ty'kat Sok-
bola v At6nach dvakr6t zvrhnutd demokracia
I Kr.. Druhr pre\ rat. poeas kloreho bola ustanor cna
). ktorej dienom bol a.! spominan-v Kritias' mal len
403 vyhl6sen6 amnestia na v5etky predchidzajuce
:o amnestie podl'a Hansena nesmierne komplikuje
rti. Podl'a tohto autora ddvodom bolo najmii to' Ze
r z6stancom amnestie ([8'|. 7 - 8)'
1-
ratovej vere'inej kritiky atdnskej demokracie od obdobia od udelenia amnestie v r. 403 po
rok 399 pred Kr., ked' sa odohr6val proces so Sokratom ([8]. I I - I 2).
Sokrates vystupuje na viacerych miestach v prameiioch ako z6stanca a obdivovatel'
spartskej (konzervativnej, teda ..nedemokratickej") fstavy a tamojSieho sp6sobu Zivota.
Tak moZno chiipat'ieho kritiku systemu losovania irradnikov v Atdnach vo svetle Isokratovej
spr6r,y hovoriacej o tom, Le zikladny rozdiel medzi spartskou a atdnskou tstavou
spodiva v t-o-m, Ze rirady sf v Sparte volene (afqerafi, v Atdnach vyberand losovanim
@Ar1garafi.'' Aj v Plat6novom Gorgiovi Sokratov partner Kallikles poznamen6va, Ze kritika
Atdndanov tlmodenii Sokratom je odozvou redi tych, ktori obdivujir a napodobujI
spartsky spdsob Zivota.28 ldeov6 spriaznenost' Sokrata so Spafiou zaznieva aj z inlch
miest v prameiioch. Napriklad v Xenof6ntovei Apol6gii prirovndva Sokrates svoju osobu
k legend6rnemu spartsk6mu z6konodarcovi Lykurgovi.2o Podobne v Plat6novom Kritonoyi
tlmodia atdnske zdkony, s ktorymi tu vedie SokratesJiktivny dial6g (pozri vy5Sie). ieho
presveddenie o dobrych zdkonoch v Sparte a na Krdte.''
Z6kladnou ot6zkou v5ak pre n6s zost6va otdzka. predo Atdndania s najviid5ou pravdepodobnost'ou
nedokiizali tolerovat' v r6mci ..demokratickej" slobodl slova (zrapgrloial
Sokratov slovny obdiv k Sparte. Je totiZ takmer istd. Ze ak sa Sokrates z hl'adiska radoveho
atdnskeho obdana nejako ,.previnil" proti mestu, toto previnenie malo urdite ..verbdln1'",
nie skutkovy charakter. Potvrdzuje n6m to rednik Hypereid6s. ktory niekol'ko desat'rodi
po Sokratovom odsudeni v Reii proti Autokleovi Atentanom pripomina. Ze ich predkovia
potrestali Sokrata za slov6 (iri ),6706 ixiAa(ov).'' Zo strany Atdndanov tu i5lo
o poru3enie slobody vy.jadrovania (trapprloia\, ktor6 bola podl'a v5etkeho jednou zo zakladnych
hodndt demokratickyich Aten. Slobodu m1'Slienok a ly.jadrovania v At6nach
vel'avravne zddraziuje Demostends, na Zivot a na smrt' oddany atdnske.j demokracii
asamostatnosti proti Filipovi II, ked' v.iednei zo svoiich redi hovori, Ze v Sparte nie je
dovolene chv6lit' z6kony a fstavu Atin, hoci v Atdnach spartskir irstavu mdZe chv6lit'
ktokol'vek. 32
Predo napriek proklamovanej demokratickej slobode slova nedok6zali Atdndania
zniest' Sokratovu kritiku svojho zriadenia? Urditfm vysvetlenim je zaiste fakt, Ze proces
so Sokratom sa odohr6val vo v-vpiitej situ6cii po prehratei voine so Spartou, ktoni Sokrates
tak dasto obdivoval. a Ze Atdny mali za sebou dva antidemokraticke prevraty
z r.411 a404. Je tu aj fakt, Ze Sokrates na rozdiel od Plat6na a do istej miery od Aristotela
a Isokrata. ktori si za br6nami svojich Skdl slobodu slova beztrestne ..uZivali". pdsobil
vereine. a to v5etkym na odiach. Hansen v tomto kontexte poznamen6va, Ze ..v Sokratovom
pripade neboli nebezpednd.jeho n6zory na demokraciu. ale Sirenie takychto n6zorov
medzi vSetkymi, do sa unirvali nav5tevovat' jeho kaZdodenne diskusie na Agore" (t81,2l).
27 lsocrates. Panathenaicus 153 154.
28 Sokrates tu vlastne len thnodi n6zor. ktory podul od in1,ch. totiZ Ze Perikles urobil z Atdndanov
l'udi lenivjch, zbabelych. taravych a chamtivfch. a to tim, Ze ako prvy zaviedol sl,stdm didt za vlkonzivanie
niektodch St6tnych iradov (l.ttoSorpopia). Gorgias tu vz6pati z6stancov spartskdho spdsobu Zivota
oznaduje za ..tjch. do majti dokalideni uSi" (oi ra i,,ra xareay|re) pre z6l'ubu Spart'anov v boxe.
(Plato, Gorgia.s 5 1 5e).
2e Xenophon. Apologia Socratis 15.
'to Plato: Crito 52e5 - 6.
lt --
'' Hrpereides. li 5q (Sauppe).
i2 Demosthenes: Adversus Lerttinem 105 - 6.
Filozofia 63. I l3

Napriek tomu v5etkemu v5ak zost6va faktom, Ze Sokrates sa aZ do sedemdesiateho roku
svo-jho Zivota frspe5ne vyh1,'bal akdmukol'vek obvineniu tak zbezboLnosti, ako a1 zrozvracania
Stdtu. Hansen v tejto suvislosti pripomina fsmevnli Popperov vyrok hodny zam;-slenia.
Ze keby bol Sokrates obdanom v jednej z Plat6novych ut6pii. urdite b1,'sa nedo-
Zil sedemdesiatkl,'([2]. 194 195; cit. podl'a [8]. 2l).
Zd6 sa, Ze jedn1,'m z rozhodujircich argumentov v procese so Sokratom bolo pouk6zanie
na to. Ze mnohi zjeho paftnerov v debat6ch na agore sa neblaho presldvili jednak
n6boZenskl'mi prehreSkami. jednak zradou a antidemokratickymi aktivitami, vyrazne
Skodiacirni mestu. Z ve['k6ho mnoZstva previnilcov. ktori sa stykali so Sokratom. spomeime
v tejto stivislosti len Xenof'ontom uv6dzandho Alkibiada, ktory sa okrem znesvdtenia
mystdrii a pov6l'ania s6ch Herma dopustil a.j vlastizrady proti Atdnam. Z opadneho
politickdho t6bora zasa poch6dzal Kritias, Plat6nov blizky pribuzn,, kton-,i bol nesl6vne
znamy irdast'ou vo vl6de tzv. tridsiatich tyranov podas oligarchickdho prevratu v r. 403.''''
Je pravdepodobne. Ze Atdndania srjrdili mravny charakter Sokrata podl'a jeho partnerov
a sympatizantov rozhovorov. ktore viedol.ra Pri definitivnom hlasovani v5ak zrejme rozhodol
sp6sob. akym sa prezentoval Sokrates pri obhajobe. Sudcov si totiZ znepriatelil
svoiim pySnym wstupovanim (g,e7a).r17opia)" a bohorovnym presveddenim nielen
o vlastnej nevine. ale ai o z6sluh6ch o mesto. zaklore by vraj mal byt'odmeneny doZivotnym
stravovanim v prytaneiu (iu rpuraveiqo oirrlo6).'o
Otazkou v5ak ost6va, predo sa tieto politicke obvinenia zrozvracania demokratickdho
reZimu (xard,Auary roi d,l1p,ou) nedostali do Plat6nove.j ani do Xenofcintovej Apot1gie.
V1'svetlenie opiit'ponrika Hansen, ked' hovori, Ze na sfde sa podl'a Xenof-6ntovej Apol6gie
objavujLi po ofici6lnej Sokratovej obhajobe akisi jeho obhajcovia (ouvaTopedovreg,
ouvTlyopot)''' zradov priatel'ov. ktori s najviidSou pravdepodobnost'ou h6jili Sokrata zodivodipolitickym
obvineniam prednesenym Anytom a Lyk6nom (t81, l4). Tieto dve osoby
museli b1't' podl'a Plat6novej Apot6gie Meletovi spoluZalobcovia.38 Hoci n6m presn6
postupnost' sridneho procesu nie ie tplne jasn6.''' s najviid5ou pravdepodobnost'ou tychto
" Porovnaj napr. Aischinovo svedectvo: Potom ste 1,y. Atdndania. zabili sofistu Sokrata. ked'Ze
zjavne vvchor"al Kritia..jedndho ztridsiatich. ktori zvrhli demokraciu ("Etre8 ilteig, 1o 'ASrlvaiot,
2toxpd'r,1v 1.tiv it,zorgor)v dnexrelvare, Srt Kprciav iqd,vrl tretradeuxtit"

ie Sokrates sa aZ do sedemdesiateho roku
rbvineniu tak zbezboLnosti' ako ai z'roz'
rina usmevny Popperov vyrok hodni zaej
z Plat6novfch utopii. urdite by sa nedo-
i1,21).
entov v procese so Sokratom bolo pouk6-
6ch na agore sa neblaho presl6vili iednak
Lantidemokratickymi aktivitami' vyrazne
rilcov. ktori sa stykali so Sokratom' spozandho
Alkibiada, ktory sa okrem znesva-
,l aj vlastizrady proti Atenam' Z opadndho
.6ntr blizky pribuznl- ktorl bol neslavnc
v poeas oligarchickeho pre\ratu r r' 403'
y charakter Sokrata podl'a jeho patlnerov
ii d.finitiunom hlasovani v3ak zrejme rozpri
obhaiobe. Sudcov si totiZ znepriatelil
,)tt a boiorovnym presveddenim nielen
a ktor6 by vraj mal by odmeneny doZivotllrt)."
cke obvinenia z tozvracania demokratick6-
Plat6novei ani do Xenof-6ntovei Apol6gie'
, Le na side sa podl'a Xenof6nlovej A,pol6rbe
akisi jeho obhajcovia (auvaTogeulvres'
ou pravdepodobnost'ou h6ji1i Sokrata zo(iy,tom
a Llkonom (181. l4l' Tieto dve osoby
.roui ,poluzulobcovia.r8 Hoci nam presnir
6,3e s najviid5ou pravdepodobnost'ou rychto
n ste \,-y, Atdndania. zabili soflstu Sokrata' ked'Ze
,olrhli d.tokrociu ("8rc8 J1t'eiE, it 'AStlvaiot'
riav ioavn netratDe'x"''g, lva riv rptdxovra rti'tv
173, I - 4).
\ischinovei Reii proti Timarchovi: Po ddkladnom
Aischin.sleho piiut.l'ou a nasledovnikov ako d'alSi
;;;;;j dr6tt Fdrir, rorciriE iortv oiotres fiDerat
). (Aeschines. in"'fimarchtutt 152' 14)' Ai v starom
,di - ,.rnnouut' l'uriov6 ..mirdrost"'" v1'!adrenA u nfs
'ada".
Oru.nuj. najmii Xenof6n (Apolttgiu Socratis | - 2)'
aneiu pozri Pozn. 48.
i re ai.,rol xai rdv ouva'yopeubvrav (ptL@v aurE
rnof6ntovej Apol6gie asi takdto: I' Sokratovaobhakim
obvineniam: i. Sokratovi obha-icovia ho br6nia
im; 3. hlasovanie o Sokratovej vine vjeho,neprostrest
smrti; 5. Sokrates si v druhej redi navrhu'!e ako
rvanie v prytaneiu, neskdr pokutu 0'5 miny' ktoru na
dvoch Melctovych spoluZalobcov Sokrates vo svojich obhajovacich rediach vdbec neoslovoval.
Iivoju red adresuje len Meletovi, ktoreho Laloba sa s najviidSou pravdepodobnost'ou
tykala len n6boZenskych predinov (T eoErl d,oe|eia).4o Na politickd obvinenia
odpoved6 Sokrates pri svojej obhajobe len nepriamo. Opisuje dve udalosti zo svojho Zivota,
ktor6 dokazujt ieho obdiansky postoi tak za demokracie. ako aj za oligarchickeho
prevratu v r. 403 pred Kr. Najsk6r hovori o svojom odv6Znom postoji pri nez6konnom
procese s atinskymi velitel'mi, ktori mali byt' kolektivne sirdeni za to, Le po n6momom
vit'azstve pri Arginuskych ostrovoch (406 pred.Kr.) nestihli pre birrku pozbierat'zmora
tel6 zabitvch atenskych vojakov z trosiek lodi."' Druh6 udalost', o ktorej tu Sokrates hovori,
sa tjka jeho rozhodnutia nepredviest' zo Salaminy pred nez6konnl, sud vl6dy ..tridsiatich
tvranov" obdana Le6nta:
i,yt)t yaq, 6 iiv)qeE 'ASrlvaior, iiMqv p'iv
apy,)v oi\ep,iaL TraTTorE io€a iv li1 ilAet,
iBoJAeuoa )i' xai iruyev 'fipr,6v rl euLrl
'Avrroyig rpuravedouoa 6re [g,e|E rdE
bixa orgarrlTdg rdg oJx d,veAopt'iuouE
rais ix rfig vaug,ayiag iBouAe,joaoSe
td I
aJQaouS ){8tvetvl TaQav2p@s' @s er TE
inipq yq6vq nd,ou iltiu iDo(ev. rii i'ra
ltivoE riov rgurave

9audtrou pr,iu g,iAet, ei g,,i1 aTpom6repov fiv
eireiv, ot)d ttrraiv, roi )i g,rl\iv ll,Drxov g,r1d
d,vhorcy ep7d,(eoSat, roJrou )i ri rd,y
p,iAet. ilti 7ap ixeivrl i1 apy,i1 olx
i(irArt(ev, oijraE ioyupa oioa, t6ore ll,Dudv
n lpTd,oarSat, il"),' lneD,) ix rfis 96Aou
i(fiASop,ev, oi trtiv rirrapeE (ryovro eig
ZaAatrtiua xai ilTayov Aiovra, i.yr) Di
,i,x6pq, atutov o'ixale. xai iboE iiv ild,
raira atriSavou, ei p,,) i d,exi ).td, rayiav
xareAtlS,rl. xai rot)rav Jg,iv ioovrar noMoi
p,aprupeg.
minskeho obdana, aby ho mohli zabit'.
Mnoho takichto veci totiZ prikazovali aj
mnohym inym v snahe zapliest'dim viac
I'udi do svojich zlodinov. Vtedy som nie
slovom, ale dinom dokazal, Ze mi ani
Stipku - ak to m6Zem tak expresivne
povedat' - nez\leii na vlastnom Zivotc
di smr1i. ale vyludne na tom" ab1' som
neurobil nid nespravodlivd ani nid bezboZn6.
Ani t6to vl6da ma nedok6zala
napriek svojej vel'kej moci zastraSit'
a donritit' k tomu, aby som vykonal
niedo nespravodlive. Ked' sme totiZ
vySli z rotundy. ti Styria odi5li na Salaminu
a priviedli Le6nta. ja som sa v5ak
pobral domov. A urdite by ma boli preto
aj zabili. ak by vtedajSi reLim nebol tak
rychlo zvrhnutli. Mdm aj mnohy'ch. ktori
v6m tieto udalosti ochotne dosveddia.
Platon. Apologia Socratis 32a9 - 32el
Po prezentovani viacerych pramenny'ch miest na zaver na5ich uvah o Sokratovom
vzt'ahu k atenskej polis konStatu.jeme, Ze tento filozof predstavoval vlinimodny intelektu-
6lny' i I'udsky fenomen svojej doby. Vlinimodnost' Sokratovho my5lienkovdho i humanistickdho
posolstva v5ak nedokiizalijeho sfdasnici vstrebat'ani pochopit'. Naopak, hektick6
atenska demokracia sa citila po prehratej vojne so Spartou a dvoch antidemokratickych
prevratoch Sokratovou kritikou ohrozen6, do vyirstilo do ieho nespravodliveho odsfdenia
a priam mudenickej smrti. Z6ver Sokratovho Zivota, akokol'vek n6s poburuje nespravodlivost'
rozhodnutia atdnskeho ..demokratickeho" tribun6lu a absurdnost' celdho tohto nedorozumenia,
sa n6m po bliZ5om preskilmani historickych, psychologickych a hodnotovych
skutodnosti zd6 prirodzenfm a svojim spdsobom nevyhnutnym zavf5enim Sokratovho
Zivotndho diela. Sokratovo martyrium je krajnym vyjadrenim vzoroveho vzt'ahu grdckeho
obdana k mestskdmu 5t6tu. s ktorym sa podl'a slov popul6rneho historika M. Granta ,,jeho
obdania stotoZiovali do tej doby nevidanym a pre dneSndho dloveka aZ neznesitel'nym
spdsobom" I7l, l7).
LITERATIJRA
I I ADSCHINES'. [n Timarchum. Ed. Y . Martin and G. de Budd. Paris: Les Belles Lettres 1927.
[2] ARISTOTELES ET CORPLTS ARISTOTELICUM: .4thenaion Politeia. Ed. H. Oppermann. Leipzig:
Teubner 1928.
[3] Blacfuellova encyklopedie politickdho m1;ilen[. Sestavili D. Miller. J. Colemanov6. W. Connolly.
ot lde o Radu 500, o ktorej sme hovorili vyi5ie.
ot ISlo o kruhovri stavbu na agore lSiAo). kde sa stravovali pr1'tani (nguraveiot) a ktle dodasne sid-
lila oligarchick6 chunta ..tridsiatich tyranov''.
16
A. Ryan. (Basil Blackrvell 19g7.
Principal 2000.
[1] DEMOSTHENES: _4dversas le7
l5l Dejiny prat,iku a staroydku (1. i,
[6] Df OGENIS LAERTil Vitae phit
[7] GRANT. M.: Zrozctti R,,cku 1Tlt.
2006.
[8] HANSEN. M. II.: The Trial of S
Meddelelser Z,/. Copenhagen: Th
[9] HYPEREIDES: F ragmenru. Ed.
[0] ISOCRATES: Panathenaicus (r
1962.
fl ll PLATONIS Opera. Ed. J. Burr
[ 2] POPPER . K.: The Open Society
|31 7'he Oxford Clossical Dictionar
I,ress 2000.
I I 4] I'HUCYD tDl-.S : H is t oriae. Ed.
[5] XENOPHONTIS: Apologia Soc
I I 6] XENOPHONTIS: Memorabil iu
Pozn6mka autora: Tento prisp
dardny'm vedeckvm Strjdi6m tvoriaci
v ramci projektu yb)GA Sokrotika. S
druhii v r6rnci projektu yEGA Antic,
stiiasnost'. a. 1 11681107.
Mgr. Andrej Kala5. phD.
Katedra filozofie a de.jin filozofie FiF
Gondova 2
818 0l Bralislava l6
SR
e-mai I : and re-j_kalastoyahoo. com
Filozofia 63, I

minskeho obdana. aby ho mohli zabit''
Mnoho takychto veci totiZ prikazovali aj
mnohym inli'm v snahe zapliest'dim viac
I'udi do svojich zlodinov' Vtedy som nte
slovom. ale dinom dokiizal. Ze rni ani
Stipku -ak to mOZcrn [ak expresir ne
povedat' - nezlleLi na vlastnom Zivote
ci smrri. ale rllucne na tom' ahr sotn
neurobil nid nespravodliv6 ani nid bezboZnd.
Ani t6to vl6da ma nedok6zala
napriek svojej vel'kej moci zastra5it'
a donftit' k tomu' abY som vYkonal
nieio nespravodlive. Ked' sme totiZ
v,v5li z rotundy, ti Styria odiSli na Salaminu
a priviedli Le6nta' ja som sa vSak
oobral domov. A urdite by ma boli preto
aj zabili. ak by vtedajSi reLim nebol tak
rychlo zvrhnutlf. M6m aj mnohych' ktori
v6m tieto udalosti ochotne dosveddia'
Platon, Apologia Socratis 32a9 - 32el
miest na z6ver na5ich uvah o Sokratovom
r filozof predstavoval vy'nimodny intelekturost'
Sokiatovho mySlienkoveho i humanisici
vstrebat' ani pochopit'. Naopak, hektick6
ne so Spartou a dvoch antidemokratickfch
vy'irsti lo do j eho nespravodl iveho odsLiden ia
:ivota. akok-ol'vek n6s poburu.ie nespravodli-
'' tribuniilu a absurdnost' cel6ho tohto nedostorickjch,
psychologick,vch a hodnotovych
rbom nevyhnutnym zavf5enim Sokratovho
rjm vyjadrenim vzoroviho vzt'ahu grdckeho
stou piputameho historika M' Granta,'ieho
a pre dne5n6ho dloveka aZ neznesitel'nym
'
G. de Budd. Paris: Les Belles Lettres 1927'
Athenaion Politeia. Ed. H. Oppermann Leipzig:
F
Sestavili D. Miller. J. Colemanov6' W Connolll"
sa stravovali prytani (npuraveiov) akde dodasne sid-
A. Ryan. iLtasil Blacknell 1987. 1991). Prel. J. Kuchtor,6, I. Luk65. J. Ogrockd. Brno: Barrister&
Principal )100.
[4] DEMOSTj iENES: Adyersus Leptinem. Ed. S. II. Butcher. Oxlbrd: Clarendon Press 1907.
[5] Ddjiny pr'tvdku a starovdku (1. iast). J. Pedirka a kol. Praha: St6tni pedagogickd nakladatelstvi 1979.
[6] DIOGENiS I-AERTII Vitae philosophortmt.Ed. H. S. Long. Oxfbrd: Clarendon Press 1964.
[7] GRAN1.M.:ZrozeniRecka('lheRiseoftheGreeks. 1987).Prel.C.Cisai.Praha: BB/arl s.r.o.
2006
[8] HANSEN, M. H.: The Trial of Socrates from the Athenian Point of Viei,i. ln: ftistorisk-/ilosoJiske
ivleddelelser /1. Copenhagen: The Roy'al Danish Acadernr of Sciences and Letters I 995. p. I - 36.
[9] HYPEREIDES: Fragmenta. Ed. C. Jensen. Leipzig: Teubner 1917.
[0] ISOCRATI.S: Panathenaicus (orat. l2).Ed. C. Mathieu and E. Brimond. Paris: Les Belles Lettres
1962.
I l] PLATONIS'. Opera. Ed. J. Burnet. Oxfbrd: Clarendon Prcss 1900 (repr. 1967).
[2] POPPER, K.: The Open Society and its Enemies 1. Routledge 1945.
[13] I'he Orford Classical Dictionary,. Ed. S. Hornblorver. A. Spawlbrth. Oxtbrd: Oxfbrd Universitl'
Press 2000.
[4] THUCYDIDES'. Historiae. Ed. I{. S. Jones and J. E. Ponell. Oxfbrd: Clarendon Press 1942.
[5] XENOPIIONTIS: lpologia Socratis. Ed. E. C. Marchanl. Oxfbrd: Clarendon Press 1921.
[6] XENOPIIONTIS: trfemorabilia. b-.d. E,. C. Marchant. Oxfbrd: Clarendon Press 1921.
Pozn6mka autora: Tento prispelok svojim rozsahom (cca 28 normostr6n) zodpovedd dvom Standardnym
vedecklm Stfdi{im tvoriacim.jeden obsahovo nedelitel'ny celok. Prvd z nich bola realizovanii
v riimci projektu VEGA Sokratika: Sokratovska tradicia m,vs/enia od antixy\ po suiasnost'- (. 112499105.
druh6 v r6rnci projektu YEGA Antickd koncepty dentokracie o slobody a ich /ilozoJicka relevancia pre
siriasnost'. a. I I 1684107.
Mgr. Andrej KalaS. PhD.
Katedra filozofle a dejin filozofie FiF UK
Gondova 2
81801 Bratislava l6
SR
e-mai I : andrej_kalasl@yahoo. com
Filozofia 63. I t7