Časopis ASB 12/2020 (SK)

architektúra / stavebníctvo / biznis 

#219 

november 2020 

ročník 27 

2,60 € 

Klimatická kríza 

Čo nás čaká v roku 2050? 

Projekty a realizácie 

Budova, ktorá lieči 

Mrakodrap, ktorý dýcha 

Dom, ktorý hltá hmlu 

Materiály pre 3. tisícročie 

Inšpirácia prírodnými princípmi 

Green 

Klimatická kríza Projekty a realizácie Materiály pre 3. tisícročie Zelená architektúra

fermacell ® 

SUCHÉ PODLAHY 

OPTIMÁLNY 

ZÁKLAD 

PRE KAŽDÚ 

PODLAHU 

sadrovláknité 

podlahové prvky 

PODLAHOVÉ PRVKY fermacell ® 

sa vyrábajú buď v základnom prevedení ako spojené dosky, alebo ako dosky s nakašírovanou drevovláknitou doskou, minerálnou 

vatou, prípadne penovým polystyrénom. Dosky spĺňajú tie najnáročnejšie požiadavky na požiarnu ochranu, zvukovú aj tepelnú 

izoláciu. Sú vhodné pre všetky druhy podlahovín a pre podlahové vykurovanie. 

PREHĽAD VÝHOD 

> okamžitá pochôdznosť 

a pripravenosť k pokládke podlahoviny 

> ľahká manipulácia 

> jednoduchá a rýchla pokládka 

> vysoká zaťažiteľnosť 

> vhodné aj do vlhkých priestorov 

> nízka konštrukčná výška 

> jednoduché vyrovnanie nerovností 

> vynikajúca zvuková izolácia 

JAF HOLZ, dodávateľ materiálov fermacell ® 

DREVOSTAVBY 

> sadrovláknité dosky fermacell ® pre perfektnú suchú výstavbu stropov, 

stien a suchých podláh 

> fermacell ® Powerpanel TE pre vlhké priestory a podlahy 

> fermacell ® Vapor pre vytvorenie parobrzdnej vrstvy 

pri obvodových stenách 

> príslušenstvo 

FASÁDY 

> fermacell ® Powerpanel H 2 

0 pre vlhké priestory 

> fermacell ® Powerpanel HD - pre fasády s omietkovým 

systémom 

> príslušenstvo 

Dodávky konštrukčných materiálov spoločne s doskami fermacell ® : KVH | BSH | CLT | OSB | DHF | drevovláknité dosky 

JAF HOLZ Slovakia, s.r.o. 

ŠPAČINCE | ŽILINA | LIČARTOVCE | SIELNICA 

www.jafholz.sk

Technológie debnenia a lešenia 

na najvyššej úrovni 

Medzinárodné. Zodpovedné. Inovatívne. 

Vytvárame inovatívne riešenia šité na mieru pre akýkoľvek projekt. Dodávame 

systémové debnenie a lešenie s príslušenstvom a komplexnými službami počas 

celého trvania projektu. Už 50 rokov spájame zodpovedné rodinné podnikanie 

s líderstvom na globálnom trhu. 

PERI ponúka zaujímavé perspektívy či už pre Váš projekt, alebo pre Vašu kariéru. 

Debnenia 

Lešenia 

Inžiniering 

www.peri.sk

SLOVENSKÁ KOMORA 

STAVEBNÝCH INŽINIEROV 

Výhody pre členov komory 

HLAVNÉ ČINNOSTI SKSI 

• organizuje a vykonáva autorizačné skúšky a skúšky odbornej spôsobilosti 

pre stavbyvedúcich, stavebný dozor a energetickú certifikáciu, 

• vydáva oprávnenia na autorizáciu a odbornú spôsobilosť, 

• vedie zoznam autorizovaných inžinierov, register hosťujúcich osôb 

a evidenciu odborne spôsobilých osôb na výkon činnosti stavbyvedúceho, 

stavebného dozoru a energetickú certifikáciu, 

• uznáva odbornú kvalifikáciu v odbore stavebníctvo, 

• organizuje odborné vzdelávacie podujatia a prípravné semináre 

pre autorizovaných stavebných inžinierov a tým podporuje aj celoživotné 

vzdelávanie odborníkov v stavebnom sektore, 

• v rámci osvetovej, informačnej a poradenskej činnosti podporuje 

vydávanie odborných publikácií a časopisov, 

HLAVNÉ VÝHODY 

OCHRANA ČLENOV 

Iba viac ako 5 000 osôb je oprávnených vykonávať regulované 

povolanie. SKSI podporuje inžinierov, obhajuje, chráni ich práva 

a profesijné, sociálne a hospodárske záujmy. 

PROFESIJNÉ POISTENIE 

Vzťahuje sa na profesijné poistenie zodpovednosti za škodu podľa 

§ 12 zákona č. 138/1992 Zb. SKSI svojim členom zabezpečuje cez 

Rámcovú zmluvu výhodnejšie podmienky ako pri individuálnom 

poistení. Členovia si môžu dohodnúť aj udržiavacie poistenie 

a poistenie právnických osôb. Zároveň, ak by prišlo k poistnému 

plneniu, poisťovňa vychádza z výšky poistného v období projektovania, 

nie vzniku poistnej udalosti (nevzniká časový nesúlad). 

NORMY – SLUŽBA STN ON-LINE 

Fyzické osoby členstvom v komore získavajú online prístup k STN 

normám a môžu požiadať aj o tlač všetkých noriem. Členovia, ktorí 

profesijne využívajú normy a citujú z noriem nemusia ohlásiť alebo si 

vyžiadať povolenie na citovanie. 

CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE A ODBORNÉ PODUJATIA 

SKSI pravidelne pripravuje pre členov vzdelavacie aktivity 

a odborné podujatia buď bezplatne alebo so zľavou. Organizuje 

online vzdelávanie, odborné semináre a konferencie. Podporuje 

vzdelávacie aktivity partnerov. Členovia účasťou na vzdelávaní 

získavajú body v databáze. 

ĎALŠIE SLUŽBY PRE ČLENOV SKSI 

Špeciálna ponuka financovania osobných a úžitkových vozidiel 

do 3,5 t a technológii. Sprostredkúva pre svojich členov aj ďalšie formy 

poistenia, ktoré sú nad rámec profesijného poistenia.Ponúka aj 

benefity súvisiace s výkonom profesie v stavebnom odbore. 

www.sksi.sk 

ÚRAD SKSI 

BRATISLAVA 

Mýtna 29, 

810 05 Bratislava 

tel.: +421 906 101 901 

e-mail: sksi@sksi.sk 

REGIONÁLNA 

KANCELÁRIA 

BRATISLAVA 

Mýtna 29, 

810 05 Bratislava 

tel.: +421 906 101 920 

mobil: +421 901 914 575 

e-mail: sksiba@sksi.sk 

REGIONÁLNA 

KANCELÁRIA 

TRNAVA 

Hornopotočná 1, 

917 01 Trnava 

tel.: +421 906 101 930 

mobil: +421 901 914 576 

e-mail: sksitt@sksi.sk 

REGIONÁLNA 

KANCELÁRIA 

ŽILINA 

Vysokoškolákov 8556/ 33B, 

010 08 Žilina 

tel.: +421 906 101 950 

mobil: +421 918 159 384 

e-mail: sksiza@sksi.sk 

REGIONÁLNA 

KANCELÁRIA 

BANSKÁ BYSTRICA 

Kollárova 2, 974 01 

Banská Bystrica 

tel.: +421 906 101 940 

mobil: +421 901 914 578 

e-mail: sksibb@sksi.sk 

REGIONÁLNA 

KANCELÁRIA 

KOŠICE 

Južná trieda 93, 

040 01 Košice 

tel.: +421 906 101 960 

mobil: +421 901 914 579 

e-mail: sksike@sksi.sk

ReynaeRs aluminium 

Goes GReen! 

100 % recyklovateľný spotrebuje až 95 % menej energie ako primárna 

produkcia, ako materiál je ľahký a pevný. Hliník s nízkym obsahom uhlíka 

vyrábaný s energiou z obnoviteľných zdrojov ≈ 4-4,5 kg CO 2 

/kg hliníka. 

Reynaers nakupuje nízkouhlíkový hliník na zníženie počiatočného vplyvu 

na životné prostredie a tým ušetríme až 95 % energie v porovnaní 

s prvovýrobou = 0,5 kg CO 2 

/kg hliníka. Výhradne používame kvalitnú 

zliatinu hliníka 6060 = najlepšia pevnosť a odolnosť proti korózii. 

Certifikácia Cradle 2 Cradle Bronz bola dosiahnutá pre naše produkty. 

Priority našich produktov a služieb: 

• Bezchromátové ekologické práškovanie RAL, COATEX 

• Recyklovateľné materiály na balenie a transport 

• Elektronické spracovávanie dát a dokumentov, napr. žiadna tlač, brožúry, katalógy... 

• Nízka údržba konštrukcií, napr. 1 milión cyklických testov na otváravosť dverí 

• 10-ročná záruka – vysoká kvalita finálnych výrobkov a projektových riešení 

• Vyše 36 000 m 2 fotovoltických panelov v centrále v Belgicku, stratégia na zvýšenie účinnosti 

a zvýšenie percenta použitej obnoviteľnej energie 

• Štandardne eliminovaný bimetalický efekt, implementovať inovatívne riešenia a bezpečnosť 

• Redukcia vytvárania odpadu materiálu, napr. výber dĺžok z jedného druhu profilu, 

množstvá na mieru 

• Efektívnosť procesu: aplikácia výrobných techník s nízkym dosahom a znížením počtu krokov 

• Certifikáty BREAM, LEED, WELL, C2C, ISO, EDP – Vyhlásenie o environmentálnych výrobkoch 

• Predĺženie životnosti: spoľahlivosť a technická životnosť komponentov a materiálov 

s očakávanou ekonomickou životnosťou produktu. 

• Ecodesign: nadčasovosť tvarov a jednotný dizajn držadiel, kľučiek, minimalizmus 

• AVALON, BIM modely: vizualizácia projektov, simulácie budov, podpora projektov 

www.reynaers.sk | reynaers.cz/cs-CZ/cad-bim-knihovny | reynaers.com/avalon 

office@reynaers.sk | +421 2 55641231-2 | Facebook: Reynaers Aluminium Slovakia

#219 

architektúra / stavebníctvo / biznis 

november 2020, ročník 27, 2,60 € 

ASB 11 – 12/2020 

v predaji od 30. 11. 2020 

Vydavateľ: 

Jaga group, s. r. o. 

IČO 35705779 

Imricha Karvaša 2, 811 07 Bratislava 

Tel.: 02/50 200 200 

Predajná cena: 

2,60 € 

Vychádza: 

8x ročne + 2 špeciály 

Šéfredaktor: 

Ľudovít Petránsky 

Tel.: 02/50 200 270 

ludo.petransky@jaga.sk 

RedaktorKA: 

Alexandra Müllerová 

Tel.: 02/50 200 272 

alexandra.mullerova@jaga.sk 

Inzercia: 

Ľudmila Prekalová, 0903 592 378, ludmila.prekalova@jaga.sk 

Katarína Lipovská, 0903 288 511, katarina.lipovska@jaga.sk 

Jaroslava Omastová, 0903 245 665, jaroslava.omastova@jaga.sk 

Alena Přidalová, 0903 516 151, alena.pridalova@jaga.sk 

Veronika Uhrínová, 0902 982 999, veronika.uhrinova@jaga.sk 

Juraj Vilkovský, 0903 246 321, juraj.vilkovsky@jaga.sk 

Produkcia: 

Simona Kecková, simona.keckova@jaga.sk 

Fotograf: 

Miro Pochyba 

Jazyková úprava: 

Katarína Vilhanová 

Grafická úprava, DTP: 

Pavol Halász 

Tlač: 

Neografia, a.s. 

Predplatné: 

https://predplatne.jaga.sk 

Jaga group, s. r. o., Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava 42, 

02/50 200 283, fax: 02/50 200 210, predplatne@jaga.sk 

L. K. Permanent, s. r. o., P.O. BOX 4, 834 14 Bratislava 34 

Mária Škardová, 02/44 45 37 11, skardova@lkpermanent.sk 

Rozširuje: 

Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s. 

Kopírovanie alebo rozširovanie ktorejkoľvek časti časopisu sa 

povoľuje výhradne so súhlasom vydavateľa. Články nemusia 

prezentovať stanovisko redakcie. Vydavateľstvo nemá právnu 

zodpovednosť za obsah inzercie a advertoriálov. 

Spoločnosť JAGA GROUP používa redakčný systém 

s digitálnym archívom NAXOS ARCHIVE 2010 a obchodný 

systém CONTRACT FOR MEDIA 2010 od spoločnosti MEDIA 

SOLUTIONS, www.media-sol.com 

Na obálke: 

Axonometria kávovej fabriky Meama v Tbilisi, Gruzínsko 

Schéma: Khmaladze Architects 

Ďalšie číslo vyjde 16. 2. 2021 

ISSN 1335-1230, Registračné číslo MK SR: EV 496/08 

www.casopisasb.sk 

www.asb.sk 

Odborný časopis odporúčaný 

Slovenskou komorou stavebných inžinierov. 

Časopis ASB z verejných zdrojov 

podporil Fond na podporu umenia. 

Foto mesiaca 

6 

Ilúzia 

8 

Zašlá sláva industriálnej architektúry 

9 

Mlynské nivy otvorené 

Fokus 

10 

Klimatická kríza na Zemi: 

Čo nás čaká v roku 2050? 

14 

Od roku 2021 sa musia stavať domy 

v energetickej triede A0 

15 

Udržateľná výstavba: 

Environmentálna certifikácia budov 

16 

Rozhovor s Jánom Budajom, ministrom 

životného prostredia SR 

Projekty 

20 

Budova, ktorá lieči, Káhira, 

Egypt 

22 

Verejný priestor reagujúci na klimatické 

zmeny, Most, ČR 

26 

Mrakodrap, ktorý čistí vzduch, 

New York 

28 

Lapač hmly na výrobu pitnej vody, 

Ilam, Nepál 

30 

Najzelenšia budova na svete? 

Brisbane, Austrália 

32 

Slovák navrhol model, ktorý recykluje 

vesmírny odpad, Hamburg – Bratislava 

36 

Flešovky 

Realizácie 

38 

Harmónia s veľmi hmatateľnou podobou, 

Počátky, ČR 

obsah 

42 

Kávová fabrika s úctou k prírode, 

Tbilisi, Gruzínsko 

46 

Udržateľná mikroštvrť Lochten, 

Schaerbeek, Belgicko 

50 

Bankový dom v krajine, Praha 

Malá architektúra 

56 

Projekt zberača vody WaterHall, 

Sneung, Kambodža 

58 

Trstinová fasáda pre dom v Alpách, 

Mannheimer Hut, Rakúsko 

Dizajn 

60 

Reštaurácia SOHO BB, Banská Bystrica 

Seriály 

62 

Módne domy: Chanel, Paríž 

Konštrukcie 

68 

Retencia vegetačných striech 

70 

Najlepšia zelená strecha v ČR, Vítkovice 

72 

Materiály v architektúre pre 3. tisícročie 

76 

Inšpirácia prírodnými princípmi v architektúre 

84 

Novinky 

Aktuálne 

90 

Cena Dušana Jurkoviča 2020 

92 

Architektúra, ktorá využíva aj výskum zelených rias 

94 

Archwars: 7 odporúčaní na ceste k zelenej 

architektúre 

96 

Prehra architektúry: Tučniaky nelietajú 

4 ASB #219 obsah

editoriál 

Na Zemi nám bude 

ešte horúco 

Foto: Vero 

„Je to horšie, oveľa horšie, ako si 

myslíte. Pomalosť zmeny klímy je 

rozprávka, zrejme rovnako zhubná 

ako tá, podľa ktorej sa klíma 

vôbec nemení.“ Tieto vety nie sú 

z hororu o stave Zeme, ale úvod 

do vedeckej knihy Neobývateľná 

Zem – Život po oteplení (autor: 

D. Wallace-Wells). Hlas vedcov 

už ani zďaleka nie je len ojedinelý 

výkrik v arogancii nepočujúcich, 

ale čoraz viac rezonujúci názor 

na to, čo sa deje s našou planétou. 

Už dávno sa vraj malo biť na 

celosvetový poplach a pandémia 

s koronakrízou bude v tomto 

kontexte len nepríjemnejšou 

epizódou. Ani my v redakcii nie 

sme k týmto prudkým zmenám 

ľahostajní, mení sa aj nastavenie 

stavebníctva i projektovanie 

architektúry. Udržateľnej výstavbe 

sa, samozrejme, venujeme 

dlhodobejšie, ale na záver veľmi 

neobyčajného roka 2020 sme sa 

rozhodli zaodieť magazín ASB 

do zelena a komplexnejšie sa 

pozrieť na tému, z ktorej nám bude 

onedlho veľmi horúco. Začíname 

globálnym pohľadom klimatológa, 

pokračujeme rozhovorom 

s ministrom životného prostredia, 

naznačujeme, čo čaká a neminie 

legislatívu týkajúcu sa certifikácií 

budov, predstavujeme stavebné 

materiály pre 3. tisícročie a, 

pravdaže, ponúkame širokú paletu 

pripravovaných projektov a realizácií 

týkajúcich sa ekologickej výstavby. 

A na záver ešte návrat k spomínanej 

knihe. „Sila odplaty sa na nás zrúti 

skrz prírodu, ale škody na prírode 

sú len časťou príbehu: trpieť 

budeme všetci. Možno by sme 

mohli pokojne prísť o väčšinu toho, 

čo považujeme za ,prírodu‘, a ďalej 

si žiť ako doteraz. Problém je, že 

nemôžeme.“ 

Azda ešte dodám, že ani nechceme. 

Teda dúfam. 

editoriál 

ASB #219 5

Ilúzia 

Reford Gardens 

Zasklený poloreflexný objekt rovnostranného trojuholníka 

s rozmermi 610 × 610 × 610 cm nazvaný Réflexions 

colorées (Farebné reflexie) objíma zalesnenú časť parku 

Reford Gardens, vytvára intímne nádvorie a umocňuje 

vnímanie lesa. Objekt vytvoril kanadský architekt 

a umelec Hal Ingberg v rámci 4. ročníka Medzinárodného 

záhradného festivalu usporadúvaného v parku 

Reford Gardens. Ten sa nachádza 300 kilometrov severovýchodne 

od mesta Quebec v Kanade. Z určitého 

uhla pohľadu sa objekt zdá neviditeľný. Jeho odrážajúci 

povrch, pozícia návštevníka, meniace sa denné svetlo 

a ročné obdobie prinášajú nové optické klamy a zmenu 

vnímania reality. Objekt pomyselne prepája architektúru 

s prírodou a môže nás prinútiť k zamysleniu: Nakoľko 

je dnes človekom vytvárané prostredie šetrné k prírode? 

Nakoľko žijeme v ilúzii o trvajúcej odolnosti prírody? 

TEXT: JOLANA ŘÍHOVÁ, FOTO: LOUISE TANGUA, V2COM 

6 ASB #219 foto mesiaca

Ilúzia 


Zašlá sláva 

industriálnej 

architektúry 

Herten, Nemecko 

Činnosťou človeka vzniká kultúrna krajina. Čo však robiť, 

keď sa do nej vkradne nekultúra v podobe jaziev z jej 

zneužívania? Nemecké Porúrie je synonymom zašlej slávy 

industriálnej éry priemyselnej výroby. Okrem toho, že 

je jednou z najhustejšie osídlených oblastí, je tiež pretkané 

masívnymi brownfieldmi. Oblasť blízko nemeckého 

mestečka Herten pozostáva zo zvyškov bývalých baní 

a z niekoľkých háld. K riešeniu environmentálneho aj estetického 

problému sa postavili priamočiaro. Tam, kde 

krása nebola, ju jednoducho vniesli. Na halde Hoheward 

vytvorili rozsiahly landscape park pretkaný kilometrami 

chodníkov. Nepopierateľnou výhodou tohto rozhodnutia 

je fakt, že samotná halda je najvyšším bodom v krajine 

a súčasne slúži ako rozhľadňa. V parku sú inštalované 

aj veľkorozmerné umelecké diela, ako napríklad zobrazené 

Horizontobservatorium. V areáli je k dispozícii aj 

stála expozícia Nové horizonty – na ceste časom. 

Text: Alexandra Müllerová, Foto: ISIFA/SHUTTERSTOCK 

8 ASB #219 Zašlá sláva industriálnej architektúry

Mlynské nivy 

otvorené 

BRATISLAVA 

Od 18. 2. 2019 do 16. 11. 2020. Toľko trvalo uzavretie 

jednej z dopravných tepien Bratislavy – Mlynských nív. 

Tá meria tri kilometre, developer HB Reavis aktuálne 

odovzdal do užívania najexponovanejší 0,5 km úsek 

medzi Karadžičovou a Košickou ulicou a v spolupráci 

s hlavným mestom prináša viacero vylepšení: rozšírené 

chodníky, nové, bezpečnejšie, svetelne riadené priechody 

pre chodcov, bezpečnejšie ostrovčeky pre chodcov, 

viac zelene, ako aj presun obojsmernej cyklotrasy na 

severnú a južnú stranu ulice, ktorá bude spojazdnená 

neskôr. Súčasťou je aj komplexná výmena inžinierskych 

sietí, vybudovanie novej sútokovej komory a kvalitnejšie 

betónové povrchy. Výrazným prvkom ulice bude aj 

prvý podzemný kruhový objazd na Slovensku, ktorý by 

mal priniesť odľahčenie dopravy. Ten by však mali spojazdniť 

až s otvorením Stanice Nivy v septembri 2021. 

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, FOTO: MIRO POCHYBA 

Mlynské nivy otvorené 


16Fokus 

Analýzy, 

rozhovory, 

prehľady 

Klimatická kríza 

na Zemi: Čo nás 

čaká v roku 2050? 

10 

Od roku 2021 

sa musia stavať 

domy v energetickej 

triede A0 

14 

Udržateľná výstavba: 

Environmentálna 

certifikácia budov 

15 

Rozhovor 

s Jánom Budajom, 

ministrom životného 

prostredia SR 

K 

10 ASB #219 Fokus

KLIMATICKÁ KRÍZA NA ZEMI 

Čo svet čaká v roku 2050? 

Prečo sa z klimatickej zmeny stala kríza? Prečo je dôležité rozprávať sa o stupňoch? Prečo 

vedci už nepochybujú, že otepľovanie planéty spôsobuje človek? A ako to bude vyzerať 

v roku 2050? Čo bude spôsobovať rozpad štátov a pohyb miliónov ľudí za vodou? Aj o týchto 

otázkach píše klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. 

BRATISLAVA TEXT: JOZEF PECHO, SHMÚ, REDAKČNÁ ÚPRAVA TEXTU: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY 

Klimatická kríza? 

Presne neviem, kedy sa časovo začal 

termín klimatická kríza používať. Je 

zjavné, že posledné 2-3 roky existuje 

silné, najmä mládežnícke hnutie, 

ktoré začalo nasledovať Gretu Thunbergovú 

a začali počúvať, čo rozpráva. 

Myslím, že práve ona bola jedna 

z prvých, ktorá tento termín použila. 

Klimatológovia veľmi neprotestujú, 

lebo na tieto problémy poukazujú 

viac ako 30 rokov. Prognózy, ktoré 

zazneli ešte na konci 80. rokov minulého 

storočia, sa plnia v podstate do 

bodky. Treba povedať, že z hľadiska 

dosahov, ktoré sú v niektorých regiónoch 

naozaj veľmi nepríjemné, to už 

nadobúda rozmer, ktorý sa nedá pomenovať 

inak len ako kríza. 

Klimatická zmena vedie k extrémnym 

situáciám, ktoré nás oberajú 

o komfort, bezpečie. V mnohých 

regiónoch sa reťazí veľké množstvo 

nepredvídateľných situácií, ktoré sú 

kritické (požiare, rozsiahle suchá). 

To vedie k nepríjemným javom, ako 

je ohrozenie potravinovej bezpečnosti 

štátov (už viedla k rozpadu štátov 

a ich ohrozeniu) – a už to nie je 

kríza, ale „emergency“ (núdza). 

Problém je v tom, že trvá aj niekoľko 

desaťročí, kým sa v akademickej obci 

ustáli nejaký termín, a aj my sme mali 

čo robiť, aby sme svetovej verejnosti 

opísali, čo vlastne znamená zmena 

klímy. Dnes sa však zmena deje tak 

rýchlo a tak viditeľne, že už nemusíme 

toľko toho vysvetľovať a možno 

aj terminológia sa bude rýchlo penetrovať 

do vedomia bežných ľudí. 

Áno, bez nejakých obštrukcií tento 

stav voláme klimatická kríza. 

Šesť stupňov 

Zmena klímy nie je len o otepľovaní, 

ale o jej dosahoch – čo konkrétne zvyšujúce 

sa stupne Celzia znamenajú. 

Mark Lynas v knihe Šesť stupňov opisuje, 

čo sa môže stať po jednotlivých 

stupňoch. Na globálnych dohovoroch 

sa sleduje cieľ, aby sme neprekročili 

2-stupňové alebo 1,5-stupňové 

oteplenie do konca tohto storočia, ale 

vynára sa otázka, či by sme sa nemali 

držať iného indikátora. Napríklad 

celkovej koncentrácie CO 2 

a všeobecne 

skleníkových plynov. Podľa najnovších 

údajov observatória na havajskej 

sopke Mauna Loa je súčasná 

koncentrácia CO 2 

v atmosfére vyše 

415 ppm (množstvo CO 2 

v cm 3 v m 3 

vzduchu, tiež počet molekúl CO 2 

na 

milión molekúl vzduchu), teda oveľa 

vyššia ako v ktoromkoľvek okamihu 

za posledných 800-tisíc rokov, pred 

vývojom homo sapiens. 

Na prelome 80. – 90. rokov minulého 

storočia známy americký klimatológ 

James Hansen (v rokoch 1981 – 2013 

bol riaditeľom Goddardovho inštitútu 

pre kozmický výskum NASA) prišiel 

s teóriou, ktorá sa momentálne 

naplnila, že bezpečnou koncentráciou 

v atmosfére CO 2 

je 350 ppm a tú 

sme dosiahli v roku 1992. Svetová 

meteorologická organizácia potvrdila, 

že to číslo je naozaj veľmi relevantné 

– už sme ho predbehli takmer 

o 60 ppm a ja by som na vrcholnom 

samite už búchal po stole, lebo sme 

to prešvihli dosť výrazne. Lebo tých 

60 ppm sa len tak rýchlo v atmosfére 

nezbavíme a kým to poklesne, môže 

to trvať aj niekoľko storočí. A to aj 

v prípade, že by sme napríklad nechali 

plynúť fotosyntézu na planéte. 

14 °C – optimálna 

priemerná teplota 

na planéte, 

dnes je 15 °C. 

Áno, má význam rozprávať sa o konkrétnych 

stupňoch, ale treba to dávať 

do širšieho kontextu, pretože stupne 

sa ťažko vysvetľujú. Keď poviete ľuďom, 

že sa oteplilo o jeden stupeň 

Celzia, niektorí zajasajú, že je teplejšie. 

Ale keď začnete vysvetľovať tie 

dosahy – že 1 stupeň znamená, že sa 

predĺžili vlny horúčav v lete, čo znamená 

veľké nepríjemnosti – množia 

sa kolapsy a počet úmrtností. Až potom 

si ľudia začnú uvedomovať, že 

aj na 1 stupni záleží. A predikcie sú 

ešte horšie. Čím sú presnejšie modely 

a čím lepšie dáta do nich vstupujú, 

predpovede sú, žiaľ, pesimistickejšie. 

Keď sme kedysi odhadovali pesimistické 

3 stupne Celzia do konca storočia, 

tak dnes je už toto číslo na dolnom 

okraji tých optimistických. Keby 

sme sledovali ciele a záväzky krajín, 

ktoré sa dohodli v Paríži, a keby sa to 

prísne dodržiavalo na celej planéte, 

tak stále sa do konca tohto storočia 

oteplí o 3,5 stupňa Celzia. Musíme 

byť ešte výrazne prísnejší a Paríž 

nechať za sebou. Pokiaľ však stále 

budeme využívať fosílne palivá ako 

doposiaľ a systém nás bude hnať do 

veľkej nadspotreby a nadprodukcie, 

tak sa ku koncu storočia môžeme bez 

problémov ocitnúť pri ďalších 5 stupňoch 

oteplenia. A ako to vysvetliť ľuďom? 

Najčastejšie využívam poznatky 

paleoklimatológie. Pokiaľ by sme 

sa naozaj ocitli na 5 stupňoch, čiže 

celkovo 6 za toto storočie, budú také 

klimatické podmienky, ktoré na planéte 

panovali pred 35 miliónov rokov, 

a veľmi rýchlo sa posunieme do 

teplejšej a suchšej klímy. Z hľadiska 

rýchlosti 5 stupňov za storočie treba 

podotknúť, že prírodné ekosystémy 

vrátane oceánskych sa dokážu adaptovať 

maximálne na jednostupňové 

oteplenie za storočie. Pred nami je 

niečo, čo je 5-krát rýchlejšie a z hľadiska 

kontextu dosahov to bude čosi, 

čo planéta nezažila veľmi dlho. 

14 stupňov Celzia – optimálna 

priemerná teplota na planéte 

Možnože to nie je úplne najpresnejšie, 

ale ľudia to v takomto prirovnaní 

asi lepšie chápu. Keď má človek 

zvýšenú teplotu, začína sa cítiť dosť 

zle. No planéta nemá prirodzený termostat, 

pretože na nej bolo už aj oveľa 

teplejšie v histórii a život to prežil. 

Ide o to, ako rýchlo sa do teplého 

obdobia vrátime a ako rýchlo nadobudneme 

vyšší teplotný stav. Preto 

porovnanie s ľudskou teplotou nie je 

celkom korektné. 

Dôležité je ďalšie číslo – je ním priemerná 

globálna teplota na planéte, 

na ktorú sme momentálne dobre 

adaptovaní z hľadiska technológií 

aj infraštruktúry. Je to 14 stupňov 

Celzia, ale momentálne sme už na 

15 stupňoch Celzia a do konca tohto 

storočia to vyzerá na 21-22 stupňov 

Celzia. 14 stupňov Celzia je hranica, 

Jozef Pecho 

(*1981) 

Vyštudoval odbor fyzickej 

geografie a geoekológie na 

Prírodovedeckej fakulte UK 

v Bratislave, v špecializácii 

meteorológia a klimatológia. 

Pracoval pre Ústav fyziky 

atmosféry Akadémie vied ČR 

v Prahe, kde sa okrem vedeckej 

činnosti venoval tiež popularizácii 

meteorológie a klimatológie. 

Momentálne pracuje pre 

SHMÚ. Pravidelne publikuje 

v zahraničných i domácich 

odborných časopisoch. 

ku ktorej by sme sa mali prinavrátiť. 

Táto civilizácia zatiaľ dokázala fungovať 

v tom nastavení ako doteraz, 

ak si dokážeme odmyslieť prehnané 

využívanie fosílnych palív. Ak by sa 

14 stupňov udržalo aj počas ďalších 

storočí, tak by sme prežili – aj pokiaľ 

ide o poľnohospodárstvo, priemysel, 

dopravu či stavebníctvo. Keď sa posunieme 

do oveľa teplejších podmienok 

a zdá sa, že to bude veľmi rýchle, 

budeme musieť prehodnotiť všetky 

technické normy a postupy. Už sa to 

aj deje – architekti, stavbári, inžinieri 

sú nútení robiť tento druh nadpráce, 

inak povedané, na Slovensku sa 

idú prehodnocovať všetky technické 

normy – či už ide o zaťaženie snehom, 

zaťaženie vysokými teplotami, silou 

vetra, keďže bez nich sa nedajú stavať 

vysoké a komplexné budovy a stavby. 

To si už uvedomili aj ľudia, ktorí stavali 

projekt III veže v Bratislave. Po 

kolaudácii stavby zavesili lešenia, 

lebo tam boli problémy s obvodovým 

plášťom. Vraj to bolo stavané podľa 

iných noriem, ktoré neboli prísne. 

Len čo nemáte prísnu normu, tak je 

problém, že vám tam zateká alebo je 

tam príliš horúco. Samozrejme, v takejto 

budove nikto nechce kúpiť byt 

alebo sa odtiaľ odsťahuje. Sú to teda 

reálne ekonomické následky. 

KLIMATICKÁ KRÍZA NA ZEMI: Čo svet čaká v roku 2050? 


Najväčšou krízou 

bude potravinová 

nedostatočnosť 

civilizácie. 

Ak sa oteplí o 2 stupne, bude to 

koniec viacerých ekosystémov 

Myslím, že k tomu bodu sme už dosť 

blízko a vo vedeckej oblasti sa o tom 

hovorí už veľmi dlho. Bude veľký 

problém, ak sa dostaneme do oblastí, 

ktoré nám nie sú príliš známe 

z hľadiska historického vývoja druhu 

homo sapiens sapiens, ktorý sa 

vyvíjal najmenej posledných 100-tisíc 

rokov. Ukazuje sa, že pokiaľ presiahneme 

dvojstupňové oteplenie 

a dostaneme sa na oveľa vyššie hodnoty, 

tak každý ďalší stupeň bude 

znamenať nepredvídateľnú situáciu. 

Nehovorím len o dosahoch, ale bude 

to veľmi komplikovať aj krátkodobú 

predpoveď počasia. Atmosféra bude 

doslova nadopovaná energiou a už 

aj na Slovensku sa idú riešiť niektoré 

projekty, kde sa bude dávať do kontextu 

oteplenia nový systém predpovedí 

a výstrah. Ukazuje sa totiž, že 

čím je atmosféra chaotickejšia v dôsledku 

vyššej teploty, tým niektoré 

situácie aj na Slovensku prichádzajú 

častejšie ako v minulosti a sú veľmi 

málo predpovedateľné. To komplikuje 

aj prácu meteorológa, ktorý podľa 

modelu sa snaží pripraviť podklady 

pre predpoveď počasia. Už to ide inou 

cestou a komplikuje aj fungovanie 

spoločnosti. Ak dlhodobejšie nebude 

vychádzať predpoveď extrémnych javov, 

tak to ani nemusíte robiť. 

Oblasť nad 2 stupne Celzia bude 

konečnou pre mnohé prírodné ekosystémy. 

Najväčší skvost globálnych 

oceánov sú tropické koraly a o tie 

prídeme už pri oteplení o 1,5 stupňa 

Celzia. Možnože nevymrú do posledného 

koralu, ale obnova potrvá veľmi 

dlho a toto platí aj pre komplexný 

život ako taký. Ak sa teda na konci 

storočia ocitneme v tom horšom prípade 

pri 6-stupňovom oteplení, tak 

komplexný život môže mať z hľadiska 

adaptácie veľké problémy. Práve 

paleoklimatológia a história veľkých 

vymieraní druhov nám ukazuje, že 

obnova celého prírodného prostredia 

trvá aj niekoľko miliónov rokov. Príkladom 

je vymieranie na konci permu, 

pred asi 252 mil. rokov, spôsobené 

tiež dosť katastrofickou a veľmi 

rýchlou klimatickou zmenou. Vtedy 

to však bolo spôsobené intenzívnym 

vulkanizmom a do atmosféry sa dostalo 

nakoniec aj veľké množstvo 

metánu. To spôsobilo rýchlu zmenu 

klímy, ale nie tak rýchlu ako dnes. 

No už vtedy to malo na život takmer 

fatálne následky a podľa paleoklimatologických 

a paleontologických 

záverov trvalo dlhých 10 miliónov 

rokov, kým sa Zem zrevitalizovala. 

V každom prípade sú to dosť nebezpečné 

veci a každý stupeň nad číslom 

2 stupne je už veľmi nebezpečný. 

Je klimatická kríza dôsledkom 

ľudskej činnosti? 

Treba povedať, že táto teória je vybudovaná 

striktne na matematicko-fyzikálnom 

aparáte, tzn. je tam fyzikálna 

teória, ktorá už od čias Josepha 

Fouriera zo začiatku 19. storočia hovorí, 

že atmosféra obsahuje skleníkové 

plyny, ktoré dokážu zadržiavať 

teplo. Švédsky chemik Svante August 

Arrhenius na konci 19. storočia zistil, 

že pokiaľ sa bude zvyšovať množstvo 

CO 2 

a iných skleníkových plynov, 

ktoré majú výrazné absorp čné vlastnosti 

(z hľadiska ohrievania), tak sa 

bude ďalej otepľovať. Arrhenius pripravil 

jednoduchý radiačný model, 

v ktorom vypočítal, čo by znamenalo 

pre planétu zvýšenie koncentrácie 

CO 2 

. Už vtedy bola známa vtedajšia 

koncentrácia CO 2 

v zemskej atmosfére, 

ktorá sa pohybovala okolo 

280 ppm. On to navýšil na dvojnásobok 

– teda na 560 PPM – a vypočítal, 

o koľko stupňov by sa globálna teplota 

zvýšila v porovnaní so stavom na 

konci 19. storočia. Vyšli mu 3 stupne 

Celzia. Keď sa pozrieme na súčasný 

stav vedeckých poznatkov, zistíme, 

že Arrhenius sa až tak zásadne nemýlil. 

Práve táto hodnota oteplenia 

pri dvojnásobnej koncentrácii prirodzenej 

úrovne CO 2 

560 PPM sa dnes 

pohybuje medzi hodnotami 3,3 – 3,5 

stupňa Celzia. Sekol sa približne len 

o 0,5 stupňa Celzia. Zaujímavé je 

fungovanie tohto fyzikálneho mechanizmu 

a tesná súvislosť medzi narastajúcou 

koncentráciou CO 2 

a rýchlosťou 

otepľovania. Žiadny iný faktor 

– či už je to slnečná aktivita, alebo 

iné javy, napr. dlhodobá premenlivosť 

klímy, vulkanizmus či kozmické 

žiarenie – fyzikálne ani štatisticky 

nevysvetľuje, prečo tak rýchlo rastie 

teplota na Zemi. 

Máme výhodu, že už asi od 70. rokov 

minulého storočia máme k dispozícii 

dištančný monitoring globálnej 

teploty, pretože meteorológovia sa 

potrebovali pozrieť na planétu zhora, 

ako sa presúvajú hurikány, ako 

sa pohybuje oblačnosť, ako sa mení 

charakter zemského povrchu. Zistilo 

sa, že keď spriemerujete teplotu 

vzduchu zo všetkých meteorologických 

staníc na svete a dáte ju do 

porovnania s dištančným monitoringom 

družíc, celkom dobre to sedí. 

Satelity merajú ešte jednu oblasť – čo 

je pre mňa azda najsilnejší dôkaz, že 

za súčasným otepľovaním je hlavne 

človek a jeho aktivity. Satelity merajú 

teplotu vzduchu v rôznych vrstvách 

atmosféry podľa toho, ako zadržiavajú 

niektoré skleníkové plyny teplotu. 

Tieto vrstvy absorbujú časť tepelného 

vyžarovania zemského povrchu 

a tam, kde ho absorbujú, tam satelit 

nevidí takmer nič – vidí len akúsi 

„čiernu dieru“, chýbajúce spektrum. 

Tieto absorpčné pásy sa stále rozširujú, 

tzn. atmosféra čoraz viac pohlcuje 

teplo namiesto toho, aby ho vracala 

späť do kozmického priestoru. Vracia 

ho teda na zemský povrch a ten sa 

vo všeobecnosti rýchlejšie otepľuje. 

Toto je čisto fyzikálny dôkaz podporený 

tvrdými dátami, že absorpčná 

schopnosť atmosféry rastie a naozaj 

kumuluje čoraz viac tepla, ktoré sa 

dá prepočítať na konkrétny príklad 

– rýchlosť akumulácie tepla, či už 

oceánmi, alebo atmosféry v dôsledku 

zosilneného skleníkového plynu tak 

akcelerovala, ako keby išlo o ekvivalent 

štyroch hirošimských bômb. 

A takýto je energetický výkon každú 

sekundu. Na jednej stránke existuje 

kalkulačka, kde je vypočítané, aký je 

celkový energetický výkon otepľovania 

od roku 1998. V súčasnosti je to 

už na úrovni 3 miliárd hirošimských 

bômb – ide o celkové množstvo tepla, 

ktoré sa v dôsledku ľuďmi podmieneného 

otepľovania akumulovalo na 

Zemi (v atmosfére a v oceánoch) od 

roku 1998. A to pracujeme len s energetickým/tepelným 

výkonom otepľovania. 

Je to obrovské množstvo 

energie, ktoré sa akumuluje v planéte 

a postupne sa uvoľňuje aj z oceánov. 

Uhlíková neutralita do roku 2050 

Na prvom mieste je určite produkcia 

energie – primárnej alebo elektrickej, 

ktorá sa uvoľňuje na základe spaľovania 

fosílnych palív (uhlia, zemného 

plynu, ropy). Momentálna koncepcia 

EÚ je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu 

do roku 2050 a možno aj skôr. Často 

sa vedie diskusia o tom, že sa snažíme 

zbaviť uhlia, v ktorom je azda 

najviac koncentrovaný zdroj uhlíka, 

ale zároveň ideme na „ľahší“ zdroj, 

ktorým je zemný plyn. Ten momentálne 

zažíva svoj vrchol a bude sa asi 

využívať aj v budúcnosti. To však nie 

je tá najlepšia cesta, lebo jeden fosílny 

zdroj len nahrádzame druhým. 

Po energetike sú ďalším znečisťovateľom 

priemyselné odvetvia. Ako 

príklad uvediem produkciu cementu: 

už samotné pálenie vápna produkuje 

veľké percento CO 2 

. Čistý vápenec je 

takmer čistý kalcit, ktorý tiež obsahuje 

uhlík, takže pri chemických reakciách 

dochádza k uvoľňovaniu CO 2 

. 

Potom je to doprava, najmä letecká 

a námorná (presúvanie množstva 

tovarov naprieč oceánmi), potom 

automobilizmus – intenzita dopravy 

ide stále hore. Jeden z nepriamych 

dôsledkov ľudskej činnosti je odlesňovanie 

a zmeny využívania krajiny. 

Tým, že máme čoraz väčšiu populáciu 

a populácia je bohatšia, ľudia si dovolia 

kúpiť viac tovarov a potravín. Tak 

sa zvyšujú nároky, čo vytvára tlak 

na prírodné ekosystémy. Konečným 

dôsledkom celého je, že na uživenie 

potrebujeme viac poľnohospodárskej 

pôdy na úkor lesov. Samozrejme, 

s tým rastie aj plytvanie potravinami. 

Často sa šíria zmätočné informácie 

o tom, že veľké emisie pochádzajú 

aj z produkcie mäsa a potom vznikajú 

nie celkom korektné dokumenty, 

ktoré hovoria o tom, že keď prejdeme 

na vegetariánsku a vegánsku stravu, 

zachránime planétu a vyriešime celý 

problém. Toto nie je celkom pravda, 

aj keď z produkcie mäsa pochádza 

nezanedbateľné množstvo emisií uhlíka. 

Samozrejme, emisie tam vznikajú 

a je tam aj veľká emisia metánu 

(najmä pri kravách), len toto množstvo 

emisií je zatiaľ len menší zlomok 

toho, čo produkujú napr. elektrárne 

(energetika) alebo doprava. Stačí si 

dať vedľa seba čísla a porovnať ich. 

Kľúčový bude rok 2050 

Momentálne sa dostávame do etapy, 

keď sa môže stať čokoľvek a projekcie 

nám ukazujú, že rýchlosť otepľovania 

planéty už aj pred rokom 2050 môže 

presiahnuť 1 stupeň na 15 rokov. Toto 

už bude pravdepodobne veľmi nestabilné 

obdobie z hľadiska celkového 

otepľovania, môže sa stať, že v roku 

2050 bude už o viac ako 3 stupne než 

v akomkoľvek období dejín ľudstva. 

Asi to prinesie aj výrazný fenomén 

globálnej migrácie ľudí. Z mnohých 

tropických krajín Latinskej Ameriky, 

Afriky a Blízkeho východu sa vinou 

zmeny klímy stanú hot spoty (nestabilné 

regióny). Treba si uvedomiť, že 

tam žije obrovské množstvo ľudí. Dokonca 

aj Svetová banka počíta s tým, 

že okolo roku 2050 môže migrovať 

viac ako 1,5 miliardy ľudí. Problém 

je v tom, že pre také obrovské masy 

nie je na severnej pologuli v súčasných 

podmienkach už dosť miesta 

a pravdepodobne by sa tu ani neuživili. 

Však sme videli našu neochotu 

prijímať týchto utečencov aj napriek 

tomu, že to potrebujú. Môže teda 

z tohto vzniknúť veľmi nepríjemný 

scenár, kde konfrontácia chudobnejšieho 

a bohatšieho sveta môže vyústiť 

až do vojnového konfliktu. 

Ale vráťme sa na Slovensko. Už pri 

1,5- až 2-stupňovom oteplení je tu 

nežiaduci fenomén pre naše hospodárstvo 

– sucho. Nedostatok vody zatiaľ 

máme len dočasne, ale v budúcnosti 

môže prísť klimatický režim, 

ktorý u nás bude pripomínať skôr 

Stredomorie – ale skôr tú suchšiu ako 

vlhkejšiu oblasť. Sucho môže postihnúť 

neočakávane celú Európu a otázkou 

je, že ak EÚ alebo iný významný 

producent potravín bude zasiahnutý 

12 ASB #219 Fokus

extrémnym suchom a dlhodobou 

nedostupnosťou vodných zdrojov, 

odkiaľ budeme dovážať potraviny. 

Môže to mať za následok ohrozenie 

potravinovej bezpečnosti celý štátov 

a veľkých regiónov. V súčasnosti 

45 % potravín vyrobíme, zvyšok 

dovážame, pričom stratégia štátu by 

mala byť v tomto veľmi jasná a posilňovať 

potravinovú sebestačnosť 

a tým aj svoju bezpečnosť. 

Zanikanie globálnych ekosystémov 

Globálne prírodné ekosystémy zanikajú 

už aj teraz, teda aj pri 1-stupňovom 

oteplení. Preto sa obávam, že do 

roku 2050 uvidíme z tohto hľadiska 

veľmi negatívne veci. Veľmi ohrozené 

sú morské ekosystémy, či už 

v trópoch, alebo mimo nich, ako aj 

prírodné prostredie v Arktíde, ktorá 

je veľmi cenným ekosystémom. Známe 

druhy ako biely medveď, polárna 

líška či rôzne druhy tuleňov, ktoré sú 

závislé od tohto ekosystému, môžu 

do roku 2050 úplne vymrieť. Takisto 

sú veľmi ohrozené tropické pralesy, 

a to nielen odlesňovaním. Amazonská 

džungľa klimatickou zmenou už 

dnes veľmi trpí, pomaly sa tam vkráda 

dlhodobé sucho. Tento ekosystém 

je závislý od dažďovej vody – len čo 

tento cyklus priebežného dotovania 

vody sa odstrihne, tak sa transformuje 

na niečo iné. V roku 2050 bude 

pravdepodobne veľká časť Amazónie 

suchou savanou podobnou tej v Afrike 

a veru to nebude krásny „rajský“ 

dažďový prales ako ešte dnes. Čím 

rýchlejšie sa bude otepľovať, tým 

rýchlejšie sa táto transformácia udeje. 

Najväčšia kríza – potraviny 

Na našu existenciu v terajšej podobe 

budú nevyhnutné potraviny. Ako sa 

dnes vedú vojny o ropu a o energetické 

zdroje, tak môže vzniknúť globálnejší 

konflikt o vodu a potraviny. Pokiaľ 

tieto dve veci nebudete mať, tak 

dospejete do stavu, keď budete mať 

populáciu, ktorá bude chronicky hladná 

a hladný človek je veľmi agresívny. 

Pokiaľ svojim obyvateľom nedokážete 

dopraviť dostatočné množstvo potravín, 

tak spoločenská neposlušnosť 

môže vybuchnúť aj do veľkej revolúcie. 

Precedensy z histórie poznáme 

– je ňou napríklad Veľká francúzska 

revolúcia z konca 18. storočia, ktorej 

predchádzal hladomor v západnej Európe 

v dôsledku zmeny klímy. Vládna 

moc – vtedy monarchia už nedokázala 

ľuďom zabezpečiť dostatok potravín 

a tí vyšli do ulíc. A toto môže 

veľmi rýchlo nastať aj u nás. 

Počúvajte vedcov 

Aj ja som mal svojich predchodcov, 

napr. prof. Milan Lapin a ďalší, ktorí 

však mali asi trochu väčší problém 

presvedčiť verejnosť. V 90. rokoch 

klímu ešte nikto neriešil na politickej 

úrovni. Environmentálne aktivistické 

hnutia ešte len začínali vznikať, 

ale aj ony sledovali niečo iné – napr. 

environmentálne záťaže, odlesňovanie 

atď. Problémom č. 1 bola ozónová 

diera, čo už teraz nie je až také najpálčivejšie, 

hoci je to stále problém. 

S tým, ako rýchlo prichádzajú rôzne 

prejavy a dosahy klimatickej zmeny, 

situácia sa nám klimatológom paradoxe 

trochu zjednodušila. Dnes už 

nedá veľa práce niekoho presvedčiť 

o nutnosti riešiť túto situáciu, aj keď 

je pravda, že niektoré skupiny zo strany 

biznisu si neprajú jej rýchle riešenie. 

Povedal by som, že zástupcovia 

ministerstva životného prostredia 

na čele s J. Budajom, prezidentka 

Zuzana Čaputová i niektorí ďalší 

politici považujú klimatickú zmenu 

za dôležitý problém a sme otvorení 

tomu, aby sme to riešili čo najrýchlejšie, 

a to je veľmi dobrá správa. 

Verejnosť a dokonca aj niektorí politici 

už nemajú problém nás počúvať, 

načúvajú nám, a to je dobrá správa. 

Zatiaľ som sa nestretol s vysloveným 

útokom zo strany politikov, ktorí by 

túto situáciu dnes bagatelizovali. 

Čo bude o desať rokov? 

Vyhlásenie o tom, že máme 10 rokov, 

nie je celkom produktívne. Mali 

by sme sa držať princípu predbežnej 

opatrnosti a veriť, že aj v roku 2030 

– aj keby sa nič neudialo a klimatická 

zmena by sa ešte viac zviditeľnila 

a zrýchlila – tak ešte budeme mať čo 

zachraňovať. Aj keď bude pre niektoré 

druhy už neskoro, stále má 

zmysel niečo konkrétne robiť a bolo 

by veľmi kontraproduktívne a nešťastné, 

keby sme sa v tomto duchu 

v roku 2030 rozhodli, že hádžeme 

flintu do žita a už to nemá zmysel. 

Určite máme čo naprávať, máme čo 

riešiť a najbližšie desaťročie bude 

v tomto smere veľmi kľúčové. Klíma 

sa bude dostávať na popredné miesta 

a verím, že sa bude riešiť systematickejšie 

ako doposiaľ. Už je tomu 

naklonená aj politická moc, otázkou 

zostáva rýchlosť potrebnej transformácie. 

Z tohto pohľadu môžeme 

byť radi, že sme súčasťou väčšieho 

zoskupenia, ako je EÚ, ktorá má ambiciózne 

ciele, ale treba zvážiť, akou 

formou sa budú tieto ciele robiť, lebo 

nie všetko musí byť vyslovene dobre 

pre našu ekonomiku. 

Základ textu pochádza z podcastu denníka 

SME zo dňa 28. 10. 2020 s názvom 

Nepredvídateľné počasie a rozpad štátov. 

Čo svet čaká v roku 2050 (redakčná 

príprava K. Kozinková). Jozef Pecho ho 

pre potreby časopisu ASB doplnil a autorsky 

skorigoval. 

Vývoj globálnej teploty za 65 miliónov rokov 

Doplnenie popisov k obrázkom a grafom („Vývoj globálnej teploty za 65 miliónov rokov“) 

Doplnenie popisov k obrázkom a grafom („Zmena teploty vzduchu na Slovensku“); pozor, posielam update grafu do roku 20 

môžete Zmena ale teploty pokojne vzduchu použiť ten na pôvodný Slovensku do roku 2018 

Doplnenie popisov k obrázkom a grafom („Scenáre zmien ročnej teploty vzduchu pre vybrané regióny Slovenska“) 

Vývoj globálnej teploty na Zemi za posledných viac ako 65 miliónov rokov získaný na základe paleoklimatologickej rekonštrukcie a predpoklady Vývoj ročnej priemernej teploty vzduchu na meteorologickej stanici v Hurbanove v období od roku 1872 (do 2018 alebo 2019), vyjadrený 

ďalšieho Vývoj vývoja globálnej (vpravo) do teploty roku 2300 na podľa Zemi vybraných za posledných emisných scenárov viac RCP ako (2.6-8.5), 65 miliónov v porovnaní rokov dlhodobým získaný priemerom na základe 20. storočia paleoklimatologickej 

(1961-1990) rekonštrukcie a predpoklady ďalšieho vývoja (vpravo) do roku 2 300 podľa vybraných od roku 1872 (do 2018 alebo 2019) vyjadrený odchýlkou ročnej teploty vzduchu od štandardného 

odchýlkou Vývoj ročnej teploty ročnej vzduchu priemernej od štandardného teploty vzduchu klimatického na normálu meteorologickej 1961 – 1990 (Zdroj: stanici SHMÚ) v Hurbanove v období 

emisných scenárov RCP (2. 6. – 8. 5.) v porovnaní s dlhodobým priemerom 20. storočia (1961 – 1990). klimatického normálu 1961 – 1990. (Zdroj: SHMÚ) 

oplnenie popisov k obrázkom a grafom („Scenáre zmien ročnej teploty vzduchu pre vybrané regióny Slovenska“) 

Scenáre zmien ročnej teploty vzduchu pre vybrané regióny Slovenska 

pokladané Predpokladané scenáre scenáre zmien ročnej teploty teploty vzduchu pre vzduchu vybrané regióny pre na Slovensku vybrané do roku regióny 2100 podľa RCP2.6, na Slovensku 4.5 a 8.5 na základe do výstupov roku regionálnych 2100 klimatických podľa RCP2.6, modelov RCMs 4.5 EURO-CORDEX. a 8.5 na zákla 

[Zdroj: SHMÚ, CMIP5, EURO-CORDEX] 

pov regionálnych klimatických modelov RCMs EURO-CORDEX [Zdroj: SHMÚ, CMIP5, EURO-CORDEX] 

KLIMATICKÁ KRÍZA NA ZEMI: Čo svet čaká v roku 2050? ASB #219 13

UDRŽATEĽNÁ VÝSTAVBA 

Od roku 2021 sa musia stavať 

domy v energetickej triede A0 

Stavby domov patria k významným spotrebiteľom energie, pričom sa odhaduje, že spotrebúvajú až 

okolo 40 %. Už čoskoro ich výstavbu čakajú veľké zmeny. Od 1. 1. 2021 sa musia stavať domy v energetickej 

triede A0. Vyššia investícia do kvalitných materiálov a moderných technológií sa vráti v podobe ušetrených 

peňazí v rodinnom rozpočte. Cesta budúcnosti stavebníctva je využívať obnoviteľné zdroje energie. 

BRATISLAVA ZDROJ: DECEUNINCK, VAILLANT, WIENERBERGER, FotO: Deceuninck 

Ekologické bývanie s nižšími 

prevádzkovými nákladmi 

Dom s takmer nulovou potrebou energie 

sa vyznačuje vysokou energetickou 

hospodárnosťou, v ktorej potreba 

primárnej energie nesmie prekročiť 

54 kWh/m 2 za rok. Ak sa obávate, že 

sa vďaka tomu dom predraží, nemajte 

obavy. Aj keď do stavby nového domu 

budete musieť investovať trochu viac, 

vaše prevádzkové náklady sa znížia, 

konečná hodnota domu sa naopak 

zvýši a budete mať aj ekologickejšie 

bývanie. Kľúčové však je poznať 

prostredie a podnebie, v ktorom sa 

stavba bude nachádzať, jej orientáciu 

na svetové strany a mnoho ďalších 

dôležitých detailov. „Z tohto dôvodu 

odporúčam zveriť návrh domu do 

rúk skúseného architekta, ktorý vaše 

osobné preferencie prepojí s možnosťami 

pozemku, správne skombinuje 

materiály na výstavbu a vyberie 

vhodné technológie. Poradí vám, ako 

čo najlepšie minimalizovať tepelné 

straty domu a maximalizovať tepelné 

zisky, aby ste splnili energetické 

požiadavky normy,“ vysvetľuje Petr 

Sýs, technický a produktový manažér 

spoločnosti Deceuninck. 

Možnosť získania dotácie 

Ako možno dosiahnuť, aby ste mali 

dom s takmer nulovou potrebou 

energie? Takmer celú potrebu energie 

na prevádzku domu by mala pokryť 

energia z obnoviteľných zdrojov, odporúča 

sa aj centrálne riadené vetranie 

s rekuperáciou. Požiadavky novej 

normy splníte v prípade, že si zvolíte 

vhodný zdroj vykurovania. Môžu to 

byť solárne či fotovoltické panely, 

kotol na biomasu alebo tepelné čerpadlo. 

Okrem toho by ste mali dbať 

aj na dobré zaizolovanie obvodových 

stien a strechy, zabudnúť netreba ani 

na výber kvalitných okien. Na domy 

s takmer nulovou potrebou energie 

môžete získať aj štátnu dotáciu. Treba 

však splniť niekoľko podmienok. 

Dom sa musí nachádzať na území 

SR a mať kolaudačné rozhodnutie 

vydané najskôr k 1. 1. 2018. Celková 

podlahová plocha musí byť najviac 

200 m 2 a dom sa musí využívať výlučne 

na bývanie. To znamená, že 

to nemôže byť chata, záhradný dom 

ani miesto podnikania či sídlo firmy. 

Navyše nesmiete na stavbu získať 

žiadnu inú dotáciu. Ukončenie výzvy 

č. N3/2020 na predkladanie žiadostí 

o poskytnutie príspevku na rodinný 

dom s takmer nulovou potrebou 

energie bolo 16. 11. 2020, limitom 

bolo 160 žiadostí. Vyhlásenie výzvy 

č. N4 sa predpokladá v roku 2021. 

Okná a dvere s lepšími 

tepelnoizolačnými vlastnosťami 

Pri výbere okien a vchodových dverí 

si radšej dajte poradiť od projektanta, 

ktorý pozná parametre otvorových 

výplní a dokáže posúdiť, aké 

okná a dvere sú pre konkrétnu stavbu 

vhodné. Zároveň vie určiť, o aký typ 

stavby ide, i jej orientáciu na svetové 

strany, čo by okná mali spĺňať a pozná 

tiež podmienky montáže. Z hľadiska 

tepelných ziskov je optimálna 

orientácia okien na juh, minimalizovať 

by sa mali okná na severnej časti 

domu. Medzi najdôležitejšie parametre 

pri výbere okien a dverí pre 

budovy s takmer nulovou potrebou 

energie patrí hodnota súčiniteľa prechodu 

tepla U w 

. Nové okná by mali 

mať U w 

= 0,85 W/(m 2 .K), sprísňujú sa 

aj požiadavky na vchodové dvere, kde 

sa požadovaná hodnota stanovuje na 

U d 

≤ 2,0 W/(m 2 .K) pre dvere so zádverím 

i bez zádveria. Požiadavky platia 

pre okná s plochou aspoň 1,8 m 2 . 

Otvorové výplne menšej plochy, ktoré 

nespĺňajú požadované hodnoty, 

musia byť zhotovené z rovnakých 

komponentov ako okná spĺňajúce požiadavky 

normy. „Výsledné vlastnosti 

okna môže významne ovplyvniť aj 

zasklenie, ktoré zaberá najväčšiu plochu 

okna. Dajte si vypracovať projekt 

vrátane jeho energetickej koncepcie 

a na základe toho zvoľte vyhovujúci 

typ zasklenia. Odporúčam trojsklo, 

ktoré má lepšie tepelnoizolačné 

vlastnosti,“ zdôrazňuje P. Sýs. Pri zasklení 

si všímajte aj tzv. solárny faktor, 

ktorý udáva množstvo energie 

zo slnečného žiarenia prenikajúce 

do interiéru. Čím je hodnota vyššia, 

tým sa v zime znižuje potreba energie 

na vykurovanie. 

Tepelné čerpadlo využíva energiu 

z prírody 

Pri rodinných domoch s takmer nulovou 

potrebou energie je však najdôležitejšie 

vybrať si správny spôsob vykurovania 

a tiež prípravy teplej vody. 

„S určitosťou vieme povedať, že vstupná 

investícia do vykurovania síce bude 

vyššia, následne však treba očakávať 

nižšie prevádzkové náklady, pretože 

spotreba energie pri prevádzke domu 

výrazne poklesne. Pri dome s nulovou 

potrebou energie niektoré zdroje 

uvádzajú ušetrenie okolo 60 % a viac 

prevádzkových nákladov v porovnaní 

s bežným domom,“ uvádza Milan 

Mach, technický špecialista značky 

Vaillant. K akému typu vykurovania 

a prípravy teplej vody sa teda prikloniť? 

Existuje viacero možností, najvhodnejšie 

sa však ukazuje využitie 

tepelného čerpadla so zásobníkom 

teplej vody. V jeho prospech hovorí 

nízka potreba primárnej energie, ktorú 

dokáže veľmi efektívne čerpať z alternatívnych 

prírodných zdrojov tepla 

– zo zeme, z vody alebo zo vzduchu. 

Požiadavky na vonkajšie steny 

a strechu sa nemenia 

Zvýšiť energetickú hodnotu svojho 

domu môžete aj bez toho, aby ste 

museli spraviť hrubšie múry alebo 

zvýšiť hrúbku tepelnej izolácie. 

Optimálne je zveriť návrh domu do 

rúk skúseného projektanta, ktorý 

vypracuje tepelnotechnický výpočet 

a navrhne najvhodnejší murovací 

alebo tepelnoizolačný materiál. „Na 

trhu existujú moderné murovacie 

materiá ly s vynikajúcimi tepelnoizolačnými 

vlastnosťami, ktoré spĺňajú 

súčasné normové požiadavky na 

obvodové steny bez zateplenia a sú 

vhodné aj na stavbu domov s takmer 

nulovou potrebou energie. Stačia 

pritom aktuálne dostupné formáty 

murovacích materiálov. Zväčšovanie 

hrúbky obvodového muriva, a teda 

aj formátu murovacích materiálov 

nad 50 cm, nie je efektívne. Splnenie 

hlavného kritéria pre takmer nulové 

domy, ktorým je potreba primárnej 

energie, je oveľa efektívnejšie pomocou 

vhodných technických zariadení 

s využitím obnoviteľných zdrojov 

energie,“ vysvetľuje Ing. Gabriel 

Szöllösi, produktový manažér spoločnosti 

Wienerberger. 

Dom s takmer nulovou potrebou energie sa vyznačuje vysokou energetickou hospodárnosťou, 

v ktorej potreba primárnej energie nesmie prekročiť 54 kWh/m 2 za rok. 

L 

14 ASB #219 Od roku 2021 sa musia stavať domy v energetickej triede A0

UDRŽATEĽNÁ VÝSTAVBA 


Požiadavky na moderné stavanie sa nekončia energetickou úspornosťou, ale zahŕňajú 

tiež stránku sociálnu a environmentálnu. Dôležité je všetko to, čo má vplyv na užívateľa 

budovy i jeho okolia, preto sa starostlivo zvažujú použité suroviny a riziká pri likvidácii 

stavby. Jednoduchým spôsobom, ako dokázať, že stavba tieto moderné štandardy 

spĺňa, je niektorý z environmentálnych certifikátov. 

BRATISLAVA REDAKČNÁ PRÍPRAVA: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY 

LEED a BREEAM sú dva najrozšírenejšie 

globálne systémy environmentálnej 

certifikácie budov. BREEAM 

vznikol v roku 1990. Korene má vo 

Veľkej Británii a tiež najviac certifikácií. 

LEED vznikol o desať rokov 

neskôr v USA a má väčší medzinárodný 

záber. Relatívne novým certifikačným 

systémom je systém WELL, 

ktorý bol založený v roku 2014. 

BREEAM (Building Research 

Establishment Environmental 

Assessment Method) – vznikol 

v roku 1990 a je vyvíjaný britskou 

organizáciou BRE (British Research 

Establishment), ktorá sa venuje 

aj mnohým ďalším oblastiam od 

skúšobníctva v oblasti stavebných 

výrobkov až po otázky bezpečnosti 

vrátane požiarnych predpisov. BRE 

je rovnako certifikačnou autoritou. 

Budova sa hodnotí v rámci 

desiatich kategórií: Management, 

Zdravie, Energia, Transport, Voda, 

Materiály, Odpad, Využitie územia 

a ekológia, Znečistenie a Inovácia. 

Úrovne certifikátov BREEAM: 

Pass (30 – 45 %), Good (45 – 55 %), 

Very Good (55 – 70 %), Excellent (70 

– 85 %), Outstanding (85 % a viac). 

Druhy BREEAM certifikácie: 

BREEAM International NC 2016, 

BREEAM In-Use, BREEAM RFO, 

BREEAM Communities 

LEED (Leadership in Energy 

and Environmental Design) 

Americký systém vznikol v roku 

2000 a je vyvíjaný USGBC (US Green 

Building Council). Hodnotí budovy 

v oblasti navrhovania a výstavby 

environmentálne šetrných a udržateľných 

budov. Je založený na bodovom 

hodnotení niektorých faktorov, 

akými sú napríklad dosah na okolie, 

vplyv vybraných riešení na životné 

prostredie, úspory vody a energie, 

vhodný výber materiálov aj kvalita 

vnútorného prostredia. 

Generátor hodnotenia LEED umožňuje 

prípravu dokumentácie požadovanej 

na proces certifikácie LEED 

z hľadiska použitých izolačných 

materiálov. Systém LEED určuje predovšetkým 

to, ako stavebné objekty 

ovplyvňujú životné prostredie. Preto 

sa pri certifikačnom procese berú do 

úvahy rôzne aspekty. Od umiestnenia 

budovy, veľkosti a polohy pozemku 

cez spotrebu stavebných materiálov, 

elektrickej energie alebo vody, 

vnútorného vzduchu, a to s prihliadnutím 

na inovácie projektu a vplyv 

vybraných architektonických riešení 

na životné prostredie. 

Úrovne hodnotenia LEED: 

LEED Certified (40 – 49 bodov), 

LEED Silver (50 – 59 bodov), 

LEED Gold (60 – 79 bodov), 

LEED Platinum (80 – 110 bodov). 

Certifikácia budovy 

je dobrovoľný 

a transparentný 

dôkaz kvality 

„zelenosti“ budovy. 

Spoločné rysy BREEAM a LEED 

Systém LEED a BREEAM majú spoločných 

niekoľko rysov: venujú sa 

budovám vo fáze výstavby alebo prevádzky 

a hodnotia ich environmentálne 

kvality z podobných hľadísk, 

ako sú dosahy na ekosystémy, dosahy 

na klimatické zmeny, dosahy na 

hydrológiu a krajinu, spotreba neobnoviteľných 

energetických zdrojov, 

environmentálne aspekty použitých 

materiálov, kvalita vnútorného prostredia 

v budovách, procesy pri výstavbe 

a prevádzke a ďalšie. V každej 

oblasti sú presne definované tzv. kredity, 

za ktorých naplnenie sú prideľované 

body. Výsledné skóre (pri LEED 

prostý súčet, pri BREEAM spočítaný 

vážený priemer) znamená dosiahnutie 

určitej úrovne hodnotenia. 

DGNB (Deutsche Gesellschaft 

für Nachhaltiges Bauen) 

Nemecký hodnotiaci systém je považovaný 

za najkomplexnejší. Nehodnotí 

len jednotlivé kritériá, ale 

systém budovy ako celok. Environmentálne 

hľadisko udržateľnosti, 

sociálne hľadisko udržateľnosti, 

ekonomické hľadisko udržateľnosti. 

Preto je nazývaný certifikačným 

systémom tretej generácie – Blue 

buildings (modrá budova). Vznikla 

v roku 2007 v spolupráci s nemeckým 

ministerstvom pre dopravu, výstavbu 

a územný rozvoj. Ich cieľom bolo 

vytvoriť prostredie, ktoré je ekologicky 

prijateľné, šetrné k zdrojom za 

ekonomicky prijateľných podmienok 

a vytvára zdravú a komfortnú mikroklímu 

pre užívateľov. Nemecký certifikačný 

systém vychádza vo všetkých 

oblastiach so zreteľom na normy, zákony 

a smernice Európskej únie. 

WELL, Fitwel 

Certifikácie WELL (vznikol v roku 

2014) a Fitwel charakterizujú najvýraznejšie 

súčasný trend, pričom oba 

systémy sa zaoberajú vplyvom budov 

na ľudské zdravie, produktivitu a pocit 

pohody. Prvé zahraničné analýzy 

hovoria o tom, že WELL budovy dominujú 

lokálnym trhom z hľadiska priemernej 

výšky nájmu aj obsadenosti. 

Požiadavky WELL vychádzajú z medicínskych 

výskumov, takže sledujú 

vplyv budov na konkrétne orgány 

a ústrojenstvo. WELL obsahuje početné 

požiadavky na fyzikálne a chemické 

parametre budovy, ako sú koncentrácie 

mnohých zlúčenín vo vzduchu 

a vode, vlnová dĺžka umelého osvetlenia 

a jej vplyv na cirkadiálny rytmus, 

pokročilé filtre vzduchu, vody a podobne, 

nevyhýba sa ani ďalším náročným 

témam a oblastiam. WELL predstavuje 

výrazné rozšírenie kategórie 

IEQ (Indoor Environment Quality) 

v certifikácii LEED. Detailne rieši kvalitu 

vnútorného prostredia a vplyv 

budovy na zdravie a produktivitu. 

Nerieši energiu, spotrebu vody atď. 

Veľký rozdiel je, že WELL Rewiever 

(osoba poverená GBCI, Green Business 

Certification Inc.) príde zmerať 

kľúčové parametre a zhodnotiť, či sú 

splnené požiadavky, až potom možno 

získať WELL certifikát. V LEED 

takáto kontrola neexistuje. Ďalší 

rozdiel je, že LEED netreba obnovovať, 

WELL treba obnovovať každé tri 

roky. Výrazný rozdiel je aj vo výške 

poplatkov a v cene vyvolaných nákladov. 

LEED je na trhu dlhšie, je preto, 

prirodzene, podstatne lepšie zvládnutý 

a dodávatelia a projektanti sú 

naň podstatne lepšie prispôsobení. 

LEVEL(S) 

Európska komisia oficiálne uviedla 

Level(s) – európsky rámec pre 

udržateľné budovy. Level(s) sú významným 

krokom k udržateľnosti 

stavebného sektora a výrazným príspevkom 

pre Európsku zelenú dohodu 

(Euroapena Green Deal), Akčný 

plán pre cirkulárnu ekonomiku (Circular 

Economy Action Plan) a Vlnu 

obnovy (Renovation Wave) v oblasti 

stavebníctva. Level(s) by sa mali stať 

jednotným a spoločným rámcom pre 

výstavbu a renovácie budov v udržateľnom 

štandarde naprieč celou 

Európou. Level(s) pracuje so základnými 

parametrami udržateľnosti 

– meranie uhlíkovej stopy, posudzuje 

materiály, narábanie s vodou, 

zdravie a komfort v budove, vplyv 

na zmenu klímy – to všetko v celom 

životnom cykle budovy a pri hodnotení 

aj ekonomických parametrov. 

SKGBC ako hlavný ambasádor udržateľného 

stavebníctva na Slovensku 

víta uvedenie prvého celoeurópskeho 

nekomerčného systému pre hodnotenie 

udržateľnosti budov. „Je to veľká 

príležitosť aj pre legislatívu, ktorá v oblasti 

stavebníctva bude môcť zaradiť 

parametre udržateľnosti do všeobecne 

záväzných právnych predpisov a zvýšiť 

tak dôraz na prechod k udržateľnému 

stavebníctvu,“ povedal Pavol Kukura, 

predseda predstavenstva SKGBC. 

Zdroje: 

• WELL certifikácia a trendy v oblasti trvalej 

udržateľnosti. In: TZB Haustechnik 2/2019. 

• Zelená certifikácia budov. In: www.ytong.sk 

(online) 

• ISOVER Environmentálna certfikácia budov 

LEED &BREEAM. In: www.isover.sk (online) 

• Level(s) – Európsky rámec pre udržateľné 

budovy. In: www.skgbc.eu (online) 

• Certifikáty LEED, BREEAM, WELL 

a simulácie budov. In: www.salvis.sk (online) 



JÁN BUDAJ, MINISTER ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR 

„Klimatická zmena je hrozbou: 

Pre sucho a biedu sa pohnú stámilióny ľudí.“ 

Václav Havel v predslove k Tatarkovmu Démonovi súhlasu napísal, že nech už skutočný 

spisovateľ píše o čomkoľvek – láskou počínajúc a smrťou končiac – nemôže sa vyhnúť dejinám, 

a teda ani politike. Prečo Tatarka a prečo Havel v rozhovore s Jánom Budajom? Zasvätení 

vedia. S prvým ho spájalo priateľstvo do posledných chvíľ života autora legendárnej Obce 

božej, v ktorej Tatarka hľadal, čo ľudí spája. Aj s Václavom Havlom to bolo priateľstvo, ale 

aj búranie komunizmu v prvej línii počas novembra 89. Aj náš rozhovor s Jánom Budajom 

bol „tatarkovský“: diskutovať a otvárať myseľ na témy, ktoré ako keby boli v protiklade – 

architektúra – životné prostredie – politika. Slovami Jána Budaja, sú to dve strany tej istej 

mince a jedno aj druhé by malo byť pre ľudí a pre ich kvalitný život. 

BRATISLAVA TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, FOTO: PAVOL DEMEŠ 

Dominik Tatarka bol jednou z ikon 

protirežimového prostredia, zomrel 

však pol roka pred pádom komunizmu. 

Čo by ste pri našom rozhovore 

z neho vyzdvihli? 

Pomôžem si tým, čo som kedysi napísal 

v časopise Philologia: Tatarka bol 

majster v pochopení bežiaceho okamihu 

a atmosféry komunity, do ktorej 

práve vkročil, ale aj – ako sám hovoril 

– vnímal génia loci tohto kúta 

sveta a národa s jeho pastierskou, 

roľníckou aj zbojníckou žilkou v duši. 

Hoci sám bol výhonkom hádam až 

štvrtej, tej tenkej mestskej, ba veľkomestskej 

žilky, nerátal ju do počtu. 

Duša Slovenska mala v jeho videní, 

a možno má podnes, najmä tie tri 

spôsoby žitia a bytia (tzn. vnímania 

skutočnosti), pochádzajúce buď od 

voľnomyšlienkarskeho a tuláckeho 

pastiera, alebo od hrubého, ale vytrvalého 

sedliaka, alebo od zbojníčka, 

zlodejíčka a výtržníčka. Čo raz za čas 

buchne do stola, zatancuje aj vykríkne 

– hoci vie, že márne. 

Spomenuli ste mesto a veľkomesto. 

Nechýbal tento fenomén 

Slovákom? 

Slovenský príbeh, aj ten politický, je 

spojený s otázkou mestskosti. „Kde 

je ich mesto?“ spýtal by sa pozorovateľ. 

V čase nášho formovania ako 

politického národa sme neprevažovali 

v žiadnom z miest. Na rozdiel 

od takých Maďarov, ktorí bojovali za 

svoje uznanie voči Viedni najmä cez 

elity schopné tvoriť mestské sídla. To 

ukázali na tom, ako sa po roku 1867 

(teda po vyrovnaní) zmohla kedysi 

malá Buda. Koncom storočia tam 

stálo 20-krát väčšie, kozmopolitné 

mesto, s prvým metrom na kontinente 

(1898) a trotoármi konkurujúcimi 

Parížu. Na tomto príbehu vidno, 

ako súvisí zrod moderného národa 

s budovaním mesta. 

A Slováci? 

Slovenský živel bol v multietnickej 

habsburskej ríši reprezentovaný 

v nejednom hornouhorskom meste, 

ale v žiadnom nedominoval. Nádeje 

sa točili aj k Prešporku, za čias Katedry 

slovanských jazykov na tunajšom 

Evanjelickom lýceu to bolo nádejné 

jadro slovenskej elity. Ale Štúr nakoniec 

odišiel, katedra zanikla a namiesto 

svetu otvoreného Prešporku 

nám ostal iba romantický zapadákov 

Martin, kde žilo asi dvetisíc obyvateľov. 

Po nástupe maďarizácie slabol 

a mizol aj dovtedajší podiel Slovákov 

na správe a verejnom živote na Liptove 

alebo Turci. Ďalšia generácia sa už 

chodila nadýchať mestského života 

za hranice Horného Uhorska, do Prahy, 

Viedne, ale aj do Budapešti, ktorá 

sa stala nakoniec mestom s najväčším 

množstvom po slovensky hovoriacich 

obyvateľov (okolo 100-tisíc). 

V Bratislave/nahlas 

sme obžalovali 

režim z neschopnosti 

zvládnuť tvorbu 

a chod moderného 

mesta. 

Národ teda potrebuje na svoj zrod 

a rozvoj veľký priestor – teda veľké 

mesto? 

Biologický ani folklórny národ nie. 

Ale ten politický, ten sa bez mesta 

nezaobíde. Škoda, že Štúr to vzdal 

v Prešporku. Mal pozíciu aj inštitúciu 

– o takej Cathedra Slavica nemohla 

Praha v prvej polovici 19. storočia 

ani snívať. Keď prišiel na vtedajšie 

Slovensko český národný buditeľ 

František Rieger, napísal o svojom 

zážitku domov obdivné listy. Praha 

sa mu náhle zdala len „ospalou provinciou“ 

z okraja rakúskej ríše. Prešporok, 

ten bol doslova pri srdci ríše, 

pri Viedni. Mladý Rieger bol očarený 

Štúrom, všímal si na uliciach moderné 

oblečenie a vnímal, že spolok nadšencov 

pre slovenskú vec mal vďaka 

blízkosti Viedne dostatok najnovších 

kníh a informácií o svete a zo sveta. 

To v strednej Európe vždy zavážilo. 

O pár rokov už bolo všetko inak: Štúr 

a jeho žiaci odišli a tým sa skončil 

slovenský pokus o vplyv v hlavnom 

meste Horného Uhorska. 

Je teda tzv. slovenská otázka aj otázkou, 

či Slováci dokážu žiť v meste? 

Určite. Na lazoch a pri pastierskych 

ohníčkoch môžu vznikať balady 

a rozprávky. Politika a dejiny sa rodia 

aj píšu v mestách. Istý maďarský 

historik si ten rozpor v slovenskom 

príbehu povšimol a výstižne napísal, 

že bolestnú absenciu mesta mal 

Slovákom v 19. storočí nahrádzať 

spolok Tatrín. Mal, ale bola to chabá 

náhrada. Hoci nás nebolo v Hornom 

Uhorsku málo, po zrode Budapešti 

vychádzal najväčší náklad po slovensky 

písaných novín tam. 

Do Bratislavy sa však povedľa Maďarov 

drali aj Česi. 

Ale od Štúrovho odchodu, tzn. od decembra 

1843, muselo Dunajom pretiecť, 

ako sa vzletne hovorieva, ešte veľa 

vody. Trvalo 75 rokov, kým sa Slováci 

– ak hovoríme o prítomnosti v politickom 

zmysle – vrátili do Prešporku. 

Aj to iba na spojeneckých bodákoch 

a pod českým vedením. Nová pražská 

vrchnosť nariadila vziať starobylému 

Prešporku meno a nejaký čas s týmto 

mestom viedla boj. Hoci už pod menom 

Bratislava nieslo mesto „vinu“ 

za uhorskú minulosť. Dlhé roky bola 

Bratislava braná ako neistý okraj štátu, 

ktorý je ustavične terčom, nie bez 

vlastnej zásluhy, iredenty. Koncom 

30. rokov sa konečne počet Slovákov 

a Čechov v meste vyrovnal neslovanským 

„presburgerom“. 

To sa však už príbeh ČSR končil. 

Žiaľ, cez vojnu došlo k vyhnaniu 

bratislavských Židov, po vojne zasa 

Nemcov. A potom nasledoval sled 

trestaní mesta a mešťanov, čo ešte 

osta li, komunistickou vrchnosťou. 

Jej papalášom spravidla trčala z čižiem 

slama, o to vehementnejšie 

plnili ideologickú doktrínu, podľa 

ktorej bolo treba Bratislavu urobiť 

„robotníckym mestom“. Pod týmto 

tlakom tu bola otázka, či Bratislava 

kultúrne vôbec ostane mestom? Máte 

síce pravdu, že v 50. a 60. rokoch sa na 

tom podpisovala pražská komunistická 

vrchnosť, ale od 70. rokov už Bratislavu 

„budovali“ aj slovenskí politici. 

Kedy ste si to začali uvedomovať? 

To, že za komunistov sa k riadeniu štátu, 

a teda aj tohto mesta, dostali hlupáci, 

videl a vedel hádam každý, zvlášť 

z tej mojej, za normalizácie dorastenej 

generácie. Prvorepublikoví ľavicoví vizionári 

boli vtedy už dávno popravení, 

tí dubčekovskí demoralizovaní. Všade 

riadili vidiecke „robotnícke kádre“. Od 

15-16 rokov som vnímal likvidáciu 

podhradia, všadeprítomný bol úpadok 

ulíc historického jadra, verejných 

priestorov. Komunisti dali v tomto 

meste zbúrať viac než polovicu historického 

jadra, to bolo niečo nebývalé 

aj v kontexte toho podivného sveta 

nazývaného „socialistický tábor“. Pre 

kontext si treba uvedomiť, že v tých 

rokoch vrcholila obnova varšavského 

Starého mesta, zničeného za vojny. 

A my sme si vtedy zničili najstaršie časti 

mesta! Ako tínedžer som bol hrdý, 

že slovenskí architekti napísali proti 

tomu petíciu, tá spomienka mi ostala. 


Stále máme 

problém 

s kritickosťou 

a vnímaním reality. 

Dobre to vidno na 

postoji k politike 

a politikom: 

namiesto rozumu 

ich vyberáme 

podľa viery. 

Chceli ste sa stať architektom? 

To nie. Celý ten architektonicko-stavbársky 

svet ma fascinuje z celkom 

iného uhla pohľadu. Oni robia sochy, 

v ktorých žijú ľudia. Je to umenie, 

kultúra, ale nič v nej nie je akoby. Ak 

si chcem oddýchnuť a psychicky relaxovať, 

rád idem do stavebnín a prezerám 

si tam dômyselné predmety, 

zisťujem na čo slúžia, a tak. 

Relaxujete v stavebninách? 

Nemal by som to asi priznávať, však? 

Asi by som mal povedať, že relaxovať 

sa dá len v lese. Ale architektúra 

a stavby sú predsa tiež životným prostredím, 

sú „prírodou ľudí“. Tou, ktorú 

máme naozaj v rukách. Môžeme 

ju dokonca, na rozdiel od prírodnej 

prírody, aj zlepšiť. Napríklad Bratislava 

by mohla byť naším veľkým 

úspechom – hoci je stále nedokončená 

alebo aj práve preto. 

Prvýkrát som vás začal registrovať 

ako vysokoškolák prostredníctvom 

legendárneho samizdatu Bratislava/nahlas 

z druhej polovice 80. rokov, 

ktorý Václav Havel označil ako 

slovenskú Chartu 77. Vy ste boli jej 

editorom, autorom a redaktorom, 

pričom jej dôležitou časťou boli 

Prírodné zložky prostredia. Stále 

teda pokračujete na svojej ceste? 

V mojej generácii odporcov režimu 

sa nemohla neodraziť dráma mesta. 

Celú mladosť sme videli ničenie minulosti 

a naopak – budovanie nového, 

socialistického mesta. Napríklad 

rozširovanie škodlivých chemických 

výrob, ktoré doslova prešpikovali 

Bratislavu: CHZJD, Slovnaft, Kablovka, 

Gumonka, Matadorka a ďalšie. 

Raz ste povedali, že vo vašom osobnom 

príbehu bol zlomom plán komunistov 

zlikvidovať v Bratislave 

všetky historické cintoríny. Prečo? 

Odpor proti tomu, aby bagre zničili 

pomníky, vyryli kosti a dovŕšili tak 

dielo zničenia európskej minulosti 

Bratislavy, sa náhle stal spájajúcim 

momentom. Vtedy sa začal rodiť fenomén 

neskôr nazvaný občiansky 

aktivizmus. Spojil nás kultúrny a civilizačný 

spor so sovietizačným plánom 

komunistov. Boj o cintoríny bol 

bojom zdola, čo bol v tom vtedajšom 

totalitnom svete dosť zriedkavý jav. 

Ako sa to mohlo stať? 

No vidíte, aj mne sa to zdá čudné. Slovensko 

malo a v nejednej lokalite podnes 

má vidiecke, takpovediac postfeudálne 

občianstvo. Ideálom takého 

je nemennosť až nehybnosť. Politicky 

sa to prejavuje ako poslušnosť. Správanie 

takýchto ľudí je založené najmä 

na tradícii a rodinných väzbách. 

Slovensko bolo v mojej mladosti stále 

ešte väčšinovo rurálne, napriek vnúteným 

sovietskym „pokrokovým ideálom“ 

tu žila mimoriadne konzervatívna 

spoločnosť, ktorú po nastolení 

moci komunistov ovládol a znehybnil 

strach. V takejto zastrašenej spoločnosti 

sa zdali ostrovy slobodumilovných 

aktivistov odsúdené na totálne 

prevalcovanie, v lepšom prípade na 

emigráciu. Hoci vopred odsúdení na 

prehru, predsa len sme si vydobýjali 

právo žiť. A to žiť podľa seba. Z boja 

o uchovanie cintorínov sa po necelej 

dekáde zrodil ochranársky „nahlasizmus“. 

A zo skupiny Bratislava/nahlas 

bolo nakoniec jadro hnutia VPN. 

Ďalšou dôležitou oblasťou bola aj 

kvalita života. 

Áno, v mojej generácii už režim nikoho 

nenadchol tým, že vyrobil dosť 

ocele alebo vypestoval veľa zemiakov 

na obyvateľa. V Bratislave/nahlas 

sme obžalovali režim z neschopnosti 

zvládnuť tvorbu a chod moderného 

mesta – od kultúry cez ekológiu 

až po megasídlisko Petržalka, ktoré 

vtedy prezývali betónová džungľa. 

Bola tam najväčšia samovražednosť 

v rámci celej ČSSR. 

A v tomto kontexte môžem ísť do 

horúcej súčasnosti. Máte za sebou 

vyše pol roka vo funkcii ministra 

životného prostredia SR. Začnime 

najprv stavom envirorezortu, keď 

ste ho prevzali od svojho predchodcu. 

Kde boli rezervy? 

Hlavným problémom je predstieranie. 

Moji predchodcovia boli dlhé 

roky poruke požiadavkám Bruselu, 

prijímali rôzne záväzky, dosýta sľubovali. 

Ale činy odkladali. Národné 

parky sú len na papieri, ochrana biotopov 

prehráva s hospodárskymi záujmami, 

vzácne prírodné zdroje (ako 

napr. podzemná voda) sú čoraz ohrozenejšie, 

pre nadmerné odlesňovanie 

a klimatické zmeny prebieha v krajine 

vysychanie, dôsledkom čoho masovo 

hynú smrečiny. Veľký vnútorný 

dlh nám predošlé vlády zanechali 

v infraštruktúre Slovenska. Všade 

ostali neodstránené environmentálne 

záťaže, hoci viaceré sú rizikom pre 

zdravie a životy. Je to neuveriteľné, 

ale ešte aj v 21. storočí nie je v hlavnom 

meste dokončená kanalizácia. 

A ako je to s ňou inde? Ak to mám 

opísať stručne, Ficove garnitúry „vybývali“ 

Slovensko asi do tej podoby, 

v akej zanechal bývalý premiér svoj 

super byt v komplexe Bonaparte. Po 

nich potopa. 

Čo sa podarilo z vášho vnútorného 

dlhu naplniť? 

Za pol roka sa nedá dobehnúť desaťročia. 

Najprv som chcel, aby sa verejnosť 

vôbec dozvedela, že životné 

prostredie má problém. Niektorí sa 

až teraz prvýkrát dopočuli, že na Slovensko 

sa vozí na spálenie zahraničný 

odpad a dokonca jadrový odpad. 

Mnohí zdúpneli nad množstvom 

envirozáťaží, ktorých odstránenie 

odsúvali toľké vlády. 

Azda najvypuklejšie to platí aj o kritickom 

stave štátnych lesov. 

Veru, s úžasom sme po voľbách sledovali, 

ako NAKA zadržala 37 osôb 

z vrcholového manažmentu tohto 

štátneho podniku. Podobnú kriminalitu 

odhalila polícia hádam vo všetkých 

agentúrach, čo boli financované 

z európskych štrukturálnych fondov. 

Všade sa vytvorili dômyselné formy 

okrádania štátu. Aj v rezorte MŽP 

som na NAKA podal viacero oznámení. 

Odstraňovanie kšeftárskych 

skupín, napojených na zdroje štátu, 

nejde ľahko, pretože ich napojenie 

legislatívne zabezpečili samotní politici, 

ktorí mali hájiť verejný záujem. 

Viem, že podobné problémy sú aj 

v odpadovom hospodárstve. Ako 

ich riešite? 

Áno, problémy sú vo všetkom, čo sa 

nazýva odpadovým hospodárstvom: 

máme otvorených priveľa skládok, 

uskutočňujeme primálo separácie 

a aj to, čo sa vyseparuje, končí až pričasto 

opäť len na skládkach zmesového 

odpadu. Slovensko malo tento rok 

dosiahnuť viac než 50 % separovania 

druhotných surovín, ale nemáme ani 

40 %. Na spracovanie bioodpadu nie 

sme pripravení, ako kompostovať, to 

sme v mestách aj dedinách celkom 

zabudli... Takže s naším odpadovým 

hospodárstvom je to, ako keď vám po 

lumpáckom príbuznom ostane namiesto 

dedičstva len kopa nezaplatených 

dlhov. 

Nedávno ste prišli s iniciatívou na 

legislatívnu zmenu, ktorá má Slovensko 

zbaviť vizuálneho smogu. 

V rámci úspory papiera ste však 

spomenuli aj vydávanie niektorých 

JÁN BUDAJ, MINISTER ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR: „Klimatická zmena je hrozbou: Pre sucho a biedu sa pohnú stámilióny ľudí.“ 


Je tu aj pandémia 

ľahkovážnosti 

a hlúposti. Jej 

nenávistné vírusy 

sa chytajú najmä 

vo virtuálnom 

prostredí, kam sa 

utieka čoraz viac 

frustrovaných ľudí. 

magazínov zaoberajúcich sa „lifestylom“ 

ako nie celkom vhodné. 

Ako ste to mysleli, nie je to atak na 

slobodu vydavateľa? 

V odpadovom hospodárstve vznikli 

nerovnováhy a chaos. Prvým, doslova 

záchranným opatrením bolo to spomínané 

určenie najnižších poplatkov 

za jednotlivé prúdy odpadov. Ide 

o poplatky, ktoré majú platiť výrobcovia 

do tzv. organizácií zodpovednosti 

výrobcov. Sú na budúcu recykláciu, 

keďže aj ten najžiaducejší výrobok sa 

raz stane odpadom. Platí to aj o časopisoch. 

Platili recyklačné poplatky 

doposiaľ a platiť ich musia aj po vydaní 

vyhlášky – pričom budú dokonca 

o niečo nižšie. Ale poplatky na recykláciu 

papiera, napr. aj „lifestylových“ 

časopisov, nemajú so slobodou slova 

ani slobodou podnikania nič spoločné. 

Už pri vytlačení sú budúcim 

odpadom, ktorého separovanie, zvoz 

a uloženie musí niekto zaplatiť. 

Máte vo vláde podporu pre svoje 

aktivity? 

Verím, že s touto vládou prichádza 

aj generačná zmena a že jej členovia 

cítia rovnako, ako to cíti nová generácia, 

že svet obracia list. Myslenie 

verejnosti ovplyvňuje aj skúsenosť 

s pandémiou COVID-19. Zrazu berieme 

vážnejšie aj varovania vedcov 

o dôsledkoch klimatickej krízy. Otázka 

životného prostredia už prestala 

byť vecou nejakých milovníkov prírody 

– stala sa otázkou prežitia ľudstva. 

Verím, že si to uvedomujú všetci ministri, 

lebo na odvrátení rizík klimatickej 

krízy musíme spolupracovať 

krížom cez rezorty. Éra predstieraných 

sľubov a žiadnych činov sa musí 

skončiť. Verím, že s týmto postojom 

budem mať vo vláde podporu. 

Táto vláda vyhrala voľby na základe 

proklamácie nekompromisného 

boja s korupciou. Darí sa jej to? 

Ak by Matovičova vláda zlyhala v antikorupčnom 

programe, stratila by 

historický dôvod, pre ktorý v spoločnosti 

vznikla atmosféra, dôsledkom 

ktorej boli voľby 2020. Myslím, že 

podozrenia z korupcie sa vyšetrujú 

a podozrivých zatýkajú. Je tu však 

aj nový moment – atak pandémie 

COVID-19. Ten je sprevádzaný veľkým 

hospodárskym poklesom, ktorý 

nám tvrdo pripomenul, že odstránenie 

korupcie je síce nevyhnutným, 

ale nepostačujúcim cieľom. Predošlé 

vlády 12 rokov odkladali väčšinu ťažkých 

reforiem, teraz je tomu koniec. 

Kríza nás núti robiť zmeny, úspory 

a reformy, aj keby sa nám nechcelo. 

Platí to aj o rezorte MŽP. Chcem 

v ňom nastoliť transparentnosť 

a „vygumovať“ korupčné zóny, ale 

súčasne predstavím reformné ciele, 

ktoré prenesú prax ochrany životného 

prostredia z rečičiek do reality. 

Pokračujme s plánom obnovy pre 

EÚ na roky 2021 – 2027, ktorý by 

mal naprávať škody, ktoré spôsobil 

COVID-19, reforma ekonomík 

a transformácia našich spoločností. 

Ktoré body a ako konkrétne sa 

môžu dotýkať stavebného sektora? 

Navrhol som vláde vytvorenie Rady 

vlády pre Európsku zelenú dohodu 

(Green Deal), v rámci ktorej chcem 

presadzovať mnohé opatrenia na 

zastavenie klimatickej krízy – napr. 

„ozelenenie“ bytov a domov. Rezort 

participuje aj na zásadných reformách 

stavebnej a územnoplánovacej 

legislatívy. Z hľadiska energetickej 

a uhlíkovej bilancie presadzujem 

komplexnú obnovu domov, pretože 

práve odtiaľ pochádza asi 40 % našej 

uhlíkovej bilancie. Naliehavá je napr. 

zmena spôsobov vykurovania (ale aj 

zateplenie či výmena okien). Z hľadiska 

zadržiavania vody treba spustiť 

masové budovanie záchytných 

jazierok alebo nádrží na dažďovú 

vodu (ale aj zelených striech a pod.). 

V oblasti stavebníctva sú zanedbané 

systémy odpadov a cirkulárnej ekonomiky, 

využívanie geotermálnej 

a veternej energie. A tak by som mohol 

pokračovať. 

Čoraz hlasnejšie sa hovorí o klimatickej 

zmene. Súvisí len s otepľovaním 

planéty? 

Primárne áno. Ale tento dôsledok 

je výsledkom zreťazenia mnohých 

faktorov, žiaľ, spôsobených aj ľuďmi. 

Logickým rozporom je už samotné 

zmnoženie počtu obyvateľov a limity 

základných prírodnín (voda, pôda, 

suroviny). Zem je iba jedna. Jedným 

z jej varovných odkazov je aj pandémia 

COVID-19. Z tohto pohľadu je 

úplne jedno, či oteplenie spôsobila iba 

ľudská činnosť, alebo aj iné faktory. 

Isté je, že ho musíme vziať na vedomie. 

Nič už nebude také ako predtým. 

Na Slovensku sa však tento problém 

často zľahčuje. 

Áno, ľudia si vlastne hovoria, že čo už 

je zlé na tom, že o nejakých 20 rokov 

bude v Poprade podnebie, aké bývalo 

v Komárne. A v Komárne ako v Stredomorí? 

No správa o klimatickej 

zmene značí niečo hrozivejšie: že na 

mnohých miestach Zeme sa zhoršia 

životné podmienky tak, že sa stanú 

neznesiteľnými. Pre sucho a biedu sa 

pohnú už nie dva-tri milióny blízkovýchodných 

migrantov, ale stámilióny 

ľudí ohrozených na živote. Dôsledky 

toho nás dostihnú ešte rýchlejšie, než 

nás dostihli dôsledky toho, že kdesi 

ďaleko ktosi ochorel na COVID-19. 

Ten malý vírus prišiel do Európy 

v priebehu dvoch mesiacov a odvtedy 

zmenil život celého sveta. Takto 

rýchlo k nám vtrhnú aj dôsledky klimatickej 

zmeny. Verím preto, že sa na 

spoločnej stratégii zhodnú Amerika, 

Kanada, Rusko, Austrália a, samozrejme, 

aj Európa a v nej naše Slovensko. 

Môžu a musia prispieť k odvráteniu 

katastrofických scenárov. 

S prudkým nárastom populácie na 

Zemi prichádza aj zmenšovanie 

vzdialeností. Čo to bude znamenať 

pre planétu? 

Áno, Zem sa prepojila – nie iba informačne 

alebo výmenou tovarov, 

žijeme doslova v jednom dome. Rovnako 

sa nás budú týkať mokré trhy 

vo Wu-chane, ako aj nedostatok vody 

v povodí Gangy. Ak sa strácajú ľadovce 

Himalájí a Hindúkušu, ktoré 

zásobujú rieky v podhoriach vodou, 

skončia sa ich pravidelné záplavy, od 

ktorých závisí úroda približne pre miliardu 

ľudí. To ich dá do pohybu. Nie 

za blahobytom, ale v mene záchrany 

života. Také masové presuny by sa neobišli 

bez vojen a násilia, preto treba 

zabudnúť na zľahčovanie klimatickej 

krízy. Zastavenie klimatickej krízy by 

nás malo spojiť, lebo ide o obranu stability 

a budúcnosti civilizácie. 

Ako vnímate výsledky prieskumov, 

že až tretina populácie je náchylná 

veriť konšpiráciám a nesúhlasí, že 

niečo ako COVID existuje, prípadne, 

že počas testovania a v budúcnosti 

počas vakcinácie nám s ňou 

zaočkujú čipy? Stále sa hľadajú 

zjednodušujúce skratky k vysvetleniu? 

Je to symptóm tejto doby? 

Je tu aj pandémia ľahkovážnosti 

a hlúposti. Jej nenávistné vírusy 

sa chytajú najmä vo virtuálnom 

prostredí, kam sa utieka čoraz viac 

frustrovaných ľudí. Kedysi sa slušný 

človek nebavil s niekým, kto vypisoval 

anonymy. Dnes slávi tento nemilý 

ľudský sklon – zloba a škodoradosť – 

hody. Práve ony ženú zisky najväčšiemu 

a možno aj najnebezpečnejšiemu 

komunikačnému vynálezu nového 

storočia, sociálnym sieťam. Spôsobili 

pandémiu beztrestnej zloby, s ktorou 

sa musia vyrovnať právne aj etické 

systémy spoločnosti, my všetci. 

JÁN BUDAJ 

(*1952) 

Narodil sa roku 1952 v Bratislave. 

Po ukončení strednej školy 

bol viackrát väznený, často 

vypočúvaný. Hoci sa mu neskôr 

podarilo začať štúdium matematiky 

a fyziky na Pedagogickej fakulte 

v Trnave, vo štvrtom ročníku ho zo 

štúdia vylúčili, podľa vtedajšieho 

režimu „nemal dostatočné politické 

predpoklady na povolanie učiteľa“. 

V 80. rokoch sa angažoval ako 

aktivista a organizátor širokého 

spektra protirežimových aktivít. 

Tieto aktivity vrcholili vydaním 

publikácie Bratislava/nahlas 

v septembri 1987. 

Ján Budaj bol najprv jeho 

koordinátorom a neskôr od januára 

1990 predsedom hnutia Verejnosť 

proti násiliu (VPN). V období 

novembra a decembra 1989 bol 

moderátorom mítingov na Námestí 

SNP a prvým mužom Nežnej 

revolúcie na Slovensku. V období 

zásadných politických zmien bol 

poslancom a prvým podpredsedom 

Slovenskej národnej rady (SNR), 

kde inicioval aj založenie Výboru 

SNR pre životné prostredie. Viedol 

VPN do volieb 1990, v ktorých 

toto hnutie zvíťazilo. V priebehu 

posledného dňa volieb však 

odstúpil z kandidátky, pretože 

z Federálneho ministerstva 

vnútra prišla v tomto období 

informácia, že jeho meno sa 

nachádza v evidenčných knihách 

spolupracovníkov Štátnej 

bezpečnosti. Až v roku 2007 sa 

v archívoch ÚPN našla oficiálna 

„Správa ŠtB o činnosti za rok 

1980“, kde sa konštatuje, že tajný 

spolupracovník vedený pod menom 

J. Budaj s ŠtB nespolupracoval, ale 

konal proti režimu. V rokoch 1991 

– 1993 bol Ján Budaj nezávislým 

publicistom a vydavateľom. 

Vydával periodiká, ktoré kritizovali 

nástup Mečiarovej vlády po 

roku 1992. Bol členom vedenia 

Slovenskej demokratickej koalície 

(SDK), ktorá v roku 1998 uspela 

vo voľbách a zostavila vládu. 

Od roku 2006 nepretržite pôsobil 

ako mestský poslanec hlavného 

mesta SR Bratislavy. V roku 2010 

založil stranu Zmena zdola. 

V parlamentných voľbách 2016 

kandidoval so svojou stranou na 

kandidátke hnutia Obyčajní ľudia 

a nezávislé osobnosti (OĽANO) 

a stal sa poslancom Národnej rady 

SR. Bol členom Výboru NR SR 

pre pôdohospodárstvo a životné 

prostredie a Výboru NR SR pre 

európske záležitosti. Vo voľbách do 

Národnej rady Slovenskej republiky 

vo februári 2020 bol zvolený za 

poslanca hnutia Obyčajní ľudia 

a nezávislé osobnosti ako predseda 

strany Zmena zdola. 21. marca 

ho prezidentka SR vymenovala za 

ministra životného prostredia SR. 


Ako sa dá proti tomuto brániť? 

Vakcínou je zdravý sedliacky alebo 

ešte lepšou – kritický rozum. Ale ako 

prvá pomoc stačí aj obyčajná slušnosť. 

Pomocou nej sa dá odmietnuť všetko, 

čo zo sociálnych sietí robí bezpečnostné 

riziko. Hriechom sociálnych 

sietí nie je to, že spájajú ľudí, ale to, 

že ich lákajú na možnosť beztrestne 

urážať, znevažovať a ponižovať iných 

ľudí. Sociálne siete sa týmto vytrhli 

z pántov našej kultúry. Akékoľvek 

tvrdenie na nich vyvoláva kontratvrdenie, 

ale je v ich podstate, že je ťažké 

odlíšiť lož od pravdy, a niet autority, 

ktorá by lož odmietla. Ten, čo na facebooku 

tvrdí, že Zem je guľatá, nájde 

podobne početnú skupinu stúpencov 

ako tí, čo hlásajú, že je plochá. Kto by 

si mohol kedysi predstaviť, že počas 

roka, v ktorom sme všetci zažívali 

riziko infekčne prenášanej choroby, 

proti ktorej nemáme liek, asi tretina 

ľudí uverí, že choroba nie je, respektíve, 

ak je, tak sa z nej netreba liečiť? 

Je masová iracionalita hlavným 

myšlienkovým prúdom súčasnosti? 

Rozšírenie iracionality je vždy dôsledkom 

zlyhania elít. To znamená 

ľudí, ktorých postavenie by ich malo 

zaväzovať k obrane rozumu a kultúry. 

Dobre to ukazuje fašizmus alebo aj 

naša skúsenosť s elitami počas nástupu 

sovietskej totality. Múdrejší ľudia 

než ja už dávno varovali, že ľudstvo 

začína mať problém s etikou elít a tiež 

s technológiami, ktoré vie stvoriť, ale 

nestíha sa im prispôsobiť. Svetoznámy 

astrofyzik Stephen Hawking 

odchádzal z tohto sveta s varovným 

proroctvom, že jediné, čím sa ľudstvo 

zahubí, budú jeho vlastné technológie. 

Hawking bol v tomto smere veľmi 

skeptický a dodal, že tento pokrok 

bude zničujúco nezastaviteľný. 

Sociálne a iné digitálne siete nie sú, 

samozrejme, ani zďaleka poslednou 

technologickou novinkou, ktorú „nestíhame“. 

Ale práve na nich by sme 

si mali uvedomiť, čo to „nestíhanie“ 

spôsobuje. Dnes sa zdá, akoby sme 

bez nich už ani nevedeli žiť, ale súčasne 

si s ich nevítanými dôsledkami 

nevieme poradiť. Technológie nám 

už neslúžia, ony nás menia. A to tak, 

ako potrebujú tí, čo na nich zarábajú. 

Ale náznaky manipulácie prostredníctvom 

virtuálnej bubliny boli už aj 

dávnejšie – napríklad za nacistického 

Nemecka. 

Áno, moderné komunikačné postupy 

a technológie ukázali svoju moc 

a riziká už v časoch Adolfa Hitlera. 

Z rozhlasu si nacisti urobili dokonalý 

manipulačný nástroj. Hitler 

cezeň stvoril prvú virtuálnu realitu. 

Nemcov ňou uchvátil do tej miery, že 

matky posielali ešte aj posledné dni 

vojny svojich 15-, 16-ročných synov 

na smrť. Žili v bubline, a keď praskla, 

stáli Nemci nad troskami svojho sveta. 

To bola strašná skúsenosť, ktorej 

jediným dobrým dôsledkom bola 

potom – a je podnes – povojnová nemecká 

racionalita. 

Ale my sme počas povojnových rokov 

ostali v bubline na neslobodnej 

strane železnej opony. Nie je jej 

následkom aj absencia kritického 

odstupu? 

Určite. Sovietsky systém budovaný 

u nás síce nebol národný socializmus, 

ale reflexia reality a kritické myslenie 

boli v komunistickom štáte práve také 

neželané ako vo fašistickom. Za ne 

sa zatváralo aj vešalo. S kritickosťou 

a vnímaním reality preto máme problém. 

Dobre to vidno na postoji k politike 

a politikom: namiesto rozumu ich 

vyberáme podľa viery. Raz sme verili 

Havlovi, potom naopak Mečiarovi, 

potom zase inému, vždy bolo počuť: 

volím ho, lebo „ho mám rád“, lebo „sa 

mi páči“. Až teraz, za Matoviča, panuje 

zhoda, že vládu treba podozrievať 

a kontrolovať. Konečne. 

Stavebníctvo 

nemusí byť prvkom 

prehlbujúcim 

klimatickú krízu. 

Pred nami je obnova 

starších domov 

a bytov, pri ktorej 

sa uplatní citlivosť 

k životnému 

prostrediu. 

Vráťme sa k architektúre. Aké obrazy 

sa vám pri nej vynárajú? 

Zbieram historické fotografie týkajúce 

sa dôležitých miest a zlomových 

momentov Bratislavy. Najprv to boli 

pohľadnice z erbovných miest mesta, 

čo už nestoja. Nakoniec som však 

zistil, že najcennejšie sú pre mňa 

náhodné fotky tvárí ľudí. Napríklad 

fotky ľudí, ktorí chodili, žiaľ, celkom 

ľahostajne, okolo búranísk keď padala 

Vydrica, synagóga, Zuckermandel. 

V tvárach tých ľudí nevidno ani 

náznak, že by vnímali tie búraniská 

ako niečo, čo sa ich týka. Ani náznak 

rozhorčenia alebo odporu proti rozhodnutiu 

vrchnosti. Ak by sa niečo 

podobné dialo v Bratislave dnes, tváre 

na fotkách by boli celkom iné. Občianstvo 

sa zmenilo, vrchnosť už nie 

je „fátum“. Dnes by sa občania svojho 

hlavného mesta zastali. To je zásadná 

zmena. Dobrá zmena. 

A ako vyzerá architektúra po rokoch 

vášho pozorovania Bratislavy? 

Architektúra, budovaná v rokoch 

mojej mladosti, bola architektúrou 

núdze. Panelové domy, najmä Petržalka, 

boli spočiatku iba nocľahárne 

ilustrujúce úpadok hodnoty jednotlivca. 

Po novembri 89 sa architektúra 

v Bratislave poľudštila, trochu aj ozelenela 

a opeknela. Veď kto by už dnes 

investoval do výstavby vyslovene šeredného 

sídliska? Pravda, nové časy 

priniesli fenomén bezohľadných developerov, 

ktorí urobili z niektorých 

štvrtí Bratislavy autoportréty vlastnej 

chamtivosti. Napriek tomu to už 

nemá tú hrozivú nekvalitu. Ľahostajnosti 

k ochrane životného prostredia, 

ako ju mali stavby pred päťdesiatimi 

rokmi, už zamedzujú zákony. Aj zlá 

súčasná architektúra je spravidla lepšia 

než čokoľvek z bývalej éry. 

Aká je vaša obľúbená stavba? 

Asi to je centrála VÚB, peknú architektúru 

nám tu nechala aj Zaha Hadid 

a verím, že ešte kde-čo uvidíme, 

veď bratislavský downtown ešte len 

tvoria. Z dávnejších „dominánt“ by 

som vyzdvihol Svetkovu budovu Slovenského 

rozhlasu. Škoda, že nebola 

nikdy dokončená a užívaná tak, ako 

mi opisoval. Viem, ako si vysníval život 

tejto architektúry, hádam to raz 

bude. Sú tu ešte iné odvážne stavby, 

ale Bratislava si môže dovoliť byť 

odvážnou. Horšie to je s dopravou 

a s urbanizmom mesta, ale to vám 

iste nehovorím nič nové. 

Životné prostredie s architektúrou 

je v súčasnosti previazané procesom 

EIA, čiže posudzovaním enviro 

dosahov danej stavby. Od budúceho 

roku bude už norma na novostavby 

prísnejšia, keď sa budú musieť 

stavať v energetickej triede A0. 

Architektúra a životné prostredie 

sú dvojičky, dve strany jednej mince 

zvanej ľudský svet. Domy – tieto 

obytné sochy, sa v okamihu vzniku 

stávajú súčasťou životného prostredia. 

Áno, ako ste povedali už v otázke, 

architektúra musí reagovať na 

požiadavky energetickej úspornosti. 

Opäť sa mi vynárajú domy spred 

50 rokov, keďže vtedajšie panelové 

domy boli výkričníkom energetického 

plytvania. Ešte aj drevenica 

našich prapredkov bola oproti nim 

vzorom energetickej úspornosti. 

Niekedy boli medzi panelmi medzery 

a do izieb fučalo. Ľudia si potom 

dali žiadosť o natlačenie plastickej 

hmoty, no na opravu sa dlho čakalo. 

A povestné umakartové „jadrá“? Odvtedy 

urobili stavebné technológie 

obrovský krok dopredu. Poradili si aj 

s panelákmi. Petržalka je dnes dobrá 

adresa, všade je veľa zelene. Ale tou 

zmenou nie je iba ochrana životného 

prostredia, aj energetická stránka architektúry 

sa priblížila k enviro požiadavkám. 

Na rade je debata o stavebných 

materiáloch. 

Takže zelená nádej aj pre stavebníctvo 

na Slovensku? 

Stavebníctvo nemusí byť prvkom 

prehlbujúcim klimatickú krízu, ale 

naopak. Verím, že je pred nami etapa 

veľkej obnovy starších domov 

a bytov, pri ktorej sa uplatní citlivosť 

k životnému prostrediu aj k ochrane 

klímy. Iste sa budú podporovať 

nové, ku klíme šetrné stavebné materiály 

a postupy. Nevyhnutné sú aj 

investície štátu do infraštruktúr, čím 

nemyslím iba naše „večné stavby“, 

diaľnice. Ak sa dobre využijú financie 

z fondu obnovy, o pár rokov môže byť 

náš pocit z krajiny dosť iný, lepší. Aj 

vďaka dobrej architektúre a nadchádzajúcemu 

„zelenému stavebníctvu“. 

JÁN BUDAJ, MINISTER ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR: „Klimatická zmena je hrozbou: Pre sucho a biedu sa pohnú stámilióny ľudí.“ 


36Projekty 

Pripravované 

projekty 

Budova, ktorá lieči, 

Káhira, Egypt 

20 

Verejný priestor 

reagujúci na klimatické 

zmeny, Most, ČR 

22 

Mrakodrap, ktorý čistí 

vzduch, New York 

26 

Lapač hmly na 

výrobu pitnej vody, 

Ilam, Nepál 

28 

Najzelenšia budova 

na svete? Brisbane, 

Austrália 

30 

Slovák navrhol model, 

ktorý recykluje 

vesmírny odpad, 

Hamburg – Bratislava 

32 

Flešovky 

Parku dominuje vodná plocha obkolesená chodníkmi a odpočinkovými plochami. 

Výhľady pacientov smerujú k jazeru a hustej zeleni. 


Foster + Partners Štúdia OSN predpokladá, 

že do roku 2030 bude až 60 % svetovej populácie 

žiť v mestskom prostredí. Odliv ľudí z vidieka do 

urbanizovaných oblastí so sebou prináša aj stres, 

vyhorenie a iné civilizačné choroby prameniace z vysokej 

koncentrácie obyvateľstva a nedostatku zelene. Ako 

eliminovať odcudzenie od prírody? Odpoveďou môže byť 

biofilický dizajn prítomný aj v poslednom počine ateliéru 

svetoznámeho architekta Normana Fostera. 

Káhira, Egypt Text: Alexandra Müllerová, Vizualizácie: Foster + Partners 

Pojem biofília (biophilia) spopularizoval 

zakladateľ sociobiológie Edward 

O. Wilson. Definoval ju ako genetickú, 

vrodenú potrebu človeka byť v kontakte 

s prírodou a s ostatnými živými 

organizmami. Závery štúdií a metaštúdií 

hovoria o tom, že ľudia v prírodnom, 

zelenom prostredí pociťujú radosť, 

cítia sa odpočinutí a majú nižšiu 

hladinu stresu. Dokonca sú dlhodobo 

zdravší a pozitívne naladení. Tento 

konceptuálny prístup je priam stvorený 

pre návrhy nemocníc a inšpirovalo 

sa ním aj anglické architektonické 

štúdio. Nemocničné zariadenie vzniká 

s finančnou podporou renomovaného 

egyptského chirurga Magdiho Yacouba 

a je zároveň súčasťou reťazca už 

stojacich kliník. Týmto spôsobom sa 

investor snaží vrátiť dôstojnosť do oblasti, 

v ktorej vyrastal. 

Pyramídy na horizonte 

Norman Foster, zakladateľ a výkonný 

riaditeľ Foster + Partners, vyhlásil: 

„Nové kardio centrum ponúkne najmodernejšie, 

bezplatné zdravotné 

zákroky Egypťanom, zvlášť tým znevýhodneným. 

Bujná a zelená oáza 

20 ASB #219 Projekty

Nezvyčajný tvar strechy vytvárajú prefabrikované škrupiny. Na prízemí je možný priamy vstup do záhrad. 

Pyramídy v Gíze tvoria pomyselný úbežník výhľadov. 

parkov pretkaných chodníkmi priamo 

podporuje zdravie. Vďaka svojmu dizajnu 

pasívnej stavby je príkladom 

trvalo udržateľnej budovy reagujúcej 

na miestny program.“ 

Nemocnica bude disponovať až 300 

lôžkami prispôsobenými potrebám 

pacientov, ich rodín a personálu, ktorý 

sa o nich stará. Najdôležitejším 

elementom je bujná zelená krajina 

a upokojujúce jazero, ktoré sa snaží 

optimalizovať celkový zážitok pacienta 

a skrátiť čas zotavovania. Výhľady 

nenechávajú nič na náhodu – na horizonte 

stoja pyramídy v Gíze. 

Spolupráca ako téma 

Nová nemocnica bude stáť v susedstve 

prestížneho mesta vedy 

a techniky Zewail, ktoré je súčasťou 

integrovanej zóny výskumu v oblasti 

zdravia a lekárstva. Prízemie zahŕňa 

komplexné diagnostické a liečebné 

zariadenia vrátane úrazového a pohotovostného 

oddelenia, veľkej ambulancie 

a rehabilitačného oddelenia. 

Niekoľko nádvorí vnáša do hlbokého 

pôdorysu prirodzené svetlo a zároveň 

pomáha pri orientácii. Kvôli minimalizácii 

vzdialeností medzi doktorom 

a pacientom a maximalizácii spolupráce 

výskumníkov a opatrovateľov 

boli chirurgické oddelenia a jednotky 

intenzívnej starostlivosti umiestnené 

vedľa seba. 

Na prvom poschodí je každá z ôsmich 

jednotiek intenzívnej starostlivosti 

navrhnutá tak, aby optimalizovala zotavenie, 

so súkromím, prirodzeným 

denným svetlom a s výhľadmi na jazero 

a zeleň. Nachádzajú sa tu aj učebne 

a vzdelávacie priestory pre študentov 

medicíny. V interiéri sú použité jemné 

a teplé farby inšpirované egyptskou 

históriou. Zelená terasa na druhom 

poschodí, inšpirovaná miestnymi tradíciami 

pobytu v exteriéri počas chladnejších 

častí dňa, poskytuje priestor 

na rozchod zamestnancov i návštevníkov. 

Pretkaná doplnkovými priestormi, 

ktoré zahŕňajú veľkú kantínu pre 

zamestnancov, detskú škôlku a spoločenské 

miestnosti pre brainstorming, 

vyznieva ako multifunkčný poloverejný 

areál. Jednolôžkové a viacposteľové 

izby pre pacientov na horných 

poschodiach zastrešujú skulpturálne 

škrupiny strešnej konštrukcie. 

Biofília lieči 

Nigel Dancey, vedúci štúdia Foster + 

Partners, uviedol: „Zameranie tohto 

projektu sa špeciálne sústredí na 

Nemocnica Magdiho Yacouba 

Miesto: Káhira, Egypt 

Investor: Magdi Yacoub 

Autori: Foster + Partners 

Počet lôžok: 300 

Začatie 

výstavby: 

09/2020 

poskytovanie najlepšej starostlivosti 

pacientom vďaka takmer ideálnemu 

prírodnému prostrediu na zotavenie. 

Spája najnovší výskum v oblasti biofílie 

a pozitívny vplyv prírody v prostredí 

ústavu. S naším priekopníckym 

riešením spolupráce nemocničného 

personálu umožní zdravotníckym pracovníkom 

poskytovať najlepšiu starostlivosť. 

“ Výstavba sa začala v septembri 

tohto roka. 



3. miesto – nové funkcie parku: komunitné záhrady a skleník. 

3. miesto – nové funkcie parku: scéna na kultúrne podujatia. 

Verejný priestor reagujúci 

na klimatické zmeny 

Ešte v septembri 2019 vyhlásilo severočeské mesto 

Most spoločne s nadáciou Proměny súťaž na obnovu 

významného, ale zanedbaného mestského parku Střed 

v centre Mosta. Parížsky ateliér fbcc so slovenským 

architektom Davidom Raškom, ktorý obsadil tretie miesto 

v tejto súťaži vyhodnotenej na jar tohto roku, priniesol 

nevšedný, ekologicky zameraný projekt. 

MOST, ČR REDAKČNÁ ÚPRAVA TEXTU: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, PODKLADY: ateliér FBCC 

Chátrajúci park s potenciálom 

mestotvornosti 

Mesto Most, ktoré vzniklo v povojnovom 

období po drastickej asanácii 

rovnomenného historického mesta 

pre ťažbu uhlia v českom pohraničí, 

sa dodnes vyrovnáva s redefiníciou 

svojej súčasnej identity. Most je výsledkom 

povojnového modernistického 

plánovania, ktoré so sebou prináša 

okrem zjavnej architektonickej a urbanistickej 

kvality aj množstvo problémov. 

Po postupnom útlme ťažby sú 

najmä sociálneho charakteru. Jedným 

zo symbolov nového Mosta je park 

Střed, významné krajinárske dielo 

architektov Otakara Kuču a Václava 

Krejčího z prelomu 60. a 70. rokov minulého 

storočia. Tento rozľahlý park 

s výraznou formou centrálnej fontány 

je predmetom dlhoročných diskusií, 

počas ktorých postupne chátral. Fontána 

už nebola sfunkčnená a z kedysi 

obľúbeného miesta trávenia času sa 

stal obávaný areál s povesťou nebezpečného 

miesta. No súčasne nestratil 

nič zo svojej priestorovej kvality, mestotvornosti 

a symbolickej roviny. 

Tím fbcc architecture pod vedením 

Hansa-Michaela Földeaka (v spolupráci 

s Urban Water, SVIS TCE, prof. Ing. 

arch. Petrom Vorlíkom z FA ČVUT) ako 


3. miesto – nová geometria rozvíjajúca pôvodný koncept. 3. miesto – zasadenie parku do modernistickej štruktúry mesta. 

3. miesto – princíp zavlažovania parku čerpanou spodnou vodou. 3. miesto – geometria ciest a vodných kanálov kopírujúca terén. 

účastník súťaže pristúpil k hľadaniu odpovedí 

na položenú otázku veľmi citlivým 

prístupom rešpektujúcim hodnoty 

existujúceho parku, jeho formy, kvality 

priestoru a výtvarného gesta Kučovej 

fontány. „Napriek všetkým kvalitám 

sme ako zásadný problém existujúceho 

parku identifikovali jeho programovú 

jednotvárnosť,“ hovorí za tím fbcc pre 

ASB David Raška, slovenský architekt, 

ktorý absolvoval Fakultu architektúry 

na pražskej ČVUT. „Jednotvárnosť je 

koncentrovaná na výraznú, ale ekonomicky 

neúnosnú fontánu, ktorá nepriťahuje 

dostatočný počet návštevníkov, 

ktorí by park urobili živým a tým aj bezpečným. 

Modernistické mesto, ktoré 

park obklopuje, je zložené zo solitérnych 

bytových domov ponorených v súvislej 

ploche mestskej vegetácie. Hranica 

parku a jeho kvalita oproti okolitému 

mestu nie je potom jasne definovaná, 

ako by to bolo pri klasickom meste.“ 

Téma vody 

Ako odpoveď na tento problém priniesol 

ateliér fbcc bohatú programovú 

náplň s ústrednou témou vody. Vody 

ako prírodného živla, vody v urbánnom 

prostredí a zdroja kvality pobytového 

priestoru. „K naplneniu tejto vízie sme 

pristúpili na základe absolútnej redefinície 

komunikácií v parku,“ približuje 

David Raška. „Staré trasy nahrádzame 

prehľadným systémom troch kriviek 

prechádzajúcich v severojužnom 

smere, kopírujúc sklon terénu. Tieto 

trasy nie sú samoúčelné: chodníky sú 

sprevádzané vodnými kanálmi s bohatou 

vegetáciou. Fungovanie fontány, 

vodná fauna a flóra v parku je zabezpečená 

systémom rekuperácie dažďovej 

vody. Nielen z územia parku, ale aj 

okolitých spevnených plôch. Takto reagujeme 

na akútne environmentálne 

otázky, ktoré nás vedú k hľadaniu prirodzených 

procesov v území, schopných 

zabezpečiť s pomocou rozvodu 

dažďovej vody zavlažovanie a príjemnú 

mikroklímu. Prebytočná voda z územia 

je zvádzaná do podzemnej vody.“ 

Fontána a okolitá vegetácia má potrebnú 

závlahu, kanalizačná sústava 

je odbremenená a spodná voda je 

postupne dopĺňaná. Architekti prepočtom 

určili, že sfunkčnenie fontány 

a závlaha navrhnutej vodnej vegetácie 

v kanáloch pozdĺž chodníkov by v lete 

vyžadovali vyčerpanie šesťkrát menšieho 

množstva spodnej vody, než by 

vedeli týmto systémom doplniť vo 

zvyšnom období roka do spodnej vody. 

K ekologicky citlivým opatreniam patrí 

aj definovanie bezzásahových zón 

Verejný priestor reagujúci na klimatické zmeny 


v miestach najhustejšieho stromového 

porastu a plôch s obmedzením kosenia 

pre vznik jedinečných lúčnych plôch 

so špecifickou faunou a flórou. Ateliér 

fbcc teda redukuje drahé a životné 

prostredie zaťažujúce systémy, jednoduchými 

zásahmi ich prenecháva prírode, 

ktorá navyše prináša parku nové 

pobytové kvality a atmosféry. 

Sociálny rozmer parku 

Druhou podstatnou osou uvažovania 

bol sociálny rozmer parku. Ten vo svojej 

podstate predstavuje demokratické 

miesto v mestskom priestore svojou 

prístupnosťou, slobodou aktivít 

a rovnosťou vyžadovaných obmedzení. 

„Do parku prinášame rôznorodé 

priestory aktivít, ktoré môžu oživiť 

okolitý priestor a vhodne doplnia monument 

fontány ako jemné a vzájomne 

si nekonkurujúce vrstvy,“ pokračuje 

David Raška. „Do okolia fontány sme 

umiestnili kaviarenský pavilón s terasou 

nad hladinou jednej z nádrží fontány. 

Na jej druhom brehu zase kruhovú 

scénu pre občasné komorné koncerty 

či divadlo s priľahlými stupňami amfiteátra 

nadväzujúceho na existujúcu 

konfiguráciu fontány. Priestorom vyžadujúcim 

najvýraznejšiu transformáciu 

bol pás územia oddeľujúci park od 

vedľa stojacej športovej haly. Tento 

prekvapujúco bohato oslnený severný 

svah sme využili na vznik komunitných 

záhrad pre obyvateľov mesta, ktorí sa 

s ich pomocou stávajú spolutvorcami 

podoby parku. Vytvárajú si k nemu 

osobný vzťah a tak sa podieľajú na 

jeho údržbe či sociálnej kontrole.“ 

Uvažovanie nad architektúrou sa v ateliéri 

fbcc neobmedzilo na jednorazový 

návrh, ale počíta s dlhodobým procesom 

tvorby a kultivácie priestoru. 

V tomto duchu jeho členovia ponúkli 

odvážnu predstavu zasadiť do tohto 

pásu súkromných záhrad pozdĺž veľkorysej 

pešej komunikácie objekt skleníka. 

Ten by sa mohol postupne utvárať 

od jednoduchej a pomerne lacnej konštrukcie 

po náročnú presklenú fasádu. 

Predstavuje pedagogický element 

parku, podnecujúci v obyvateľoch 

mesta, návštevníkoch parku a deťoch 

osobný vzťah a citlivosť k prírode, 

a bolo by na diskusii s mestom a aktivistami, 

aký konkrétny model by bol počas 

nasledujúcich rokov rozpracovaný. 

„Jednotlivé programové elementy sú 

sprevádzané zodpovedajúcimi verej- 

1. miesto – znovuzrodenie parku Střed v Moste by malo byť aj prostredníctvom ihrísk. 

1. miesto – výrazná terénna modelácia je zdôraznená terasami. 

1. miesto – workoutové ihrisko. 

1. miesto – herné prvky. 1. miesto – stupnica tvrdosti minerálov. 

1. miesto – terasy sú základným kompozičným prvkom parku. 


nými priestormi, ktoré môžu už s malou 

finančnou náročnosťou vytvárať 

výraznú kultúrnu a spoločenskú kvalitu,“ 

uzatvára Dávid Raška. „Tá sa môže 

podľa možností mesta a potrieb jeho 

obyvateľov postupne rozvíjať a skvalitňovať, 

pretože jednotlivé zásahy do 

priestoru sú nenáročné. Týmto návrhom 

by sme radi prispeli k prebiehajúcej 

diskusii o redefinícii pojmu verejný 

priestor vzhľadom na klimatické zmeny. 

Tiež ide o stratu kontaktu s prírodným 

priestorom a so sociálnymi výzvami, 

ktoré sú aktuálne nielen v Moste, ale 

v celom stredoeurópskom priestore.“ 

1.miesto 

Architekti – Rehwaldt Landscape 

Architects+ Atelier Hoffman 

Z hodnotenia poroty: 

Návrh redukuje pôvodnú fontánu architekta 

Kuču približne na tretinu, ale 

ponecháva jej priestorové rozloženie 

v nových objektoch, ktoré boli hodnotené 

veľmi pozitívne. Celkovo je územie 

riešené napriek polohe v centre 

veľkého mesta pomerne extenzívne. 

Zvolený koncepčný princíp je viac-menej 

nosný a umožňuje úpravy nielen 

k väčšej mestskosti a využiteľnosti 

parku, ale aj k funkčnej a inkluzívnej 

úžitkovosti pre rôzne skupiny obyvateľov, 

čo je v Moste výrazná téma. Krajinárska 

vrstva prirodzene a nenásilne 

dopĺňa architektúru. Skupiny stromov 

otvárajú a zatvárajú voľné plochy a návrh 

kompozične smeruje k čistému 

krajinárskemu riešeniu miesta s veľmi 

jemnými nuansami a akcentmi. 

2. miesto 

Land05 & gogolak+grasse 

Z hodnotenia poroty: 

Návrh ponecháva dominantný význam 

pôvodnej fontáne ako pamäti miesta, 

zároveň výrazne redukuje prevádzkové 

náklady. Prínosné je zdôraznenie južného 

vstupu do územia. Samotné nové 

objekty v parku a riešenie územia okolo 

dominantnej fontány sú však nepresvedčivé 

a jeho štruktúrovanie nebolo 

ozrejmené. Proklamáciu o následnom 

projektovom prístupe a zapojení antropológa 

porota vníma ako prínosnú. No 

uchopenie sociologickej roviny v podobe 

otvoreného procesu, v ktorom bude 

využitie vymedzenej časti územia postupne 

definované, vyznieva trocha nepremyslene 

a bez adekvátneho výstupu. 

Návrh reaguje na súčasné krajinárske 

trendy a citlivo ich zapája do projektu. 

2. miesto – tu sa môžu konať detské dni, prednášky, koncerty, svadby alebo výučba. 

2. miesto – v parku nechýba pomník padlým baníkom, trampolíny, palubovka a fontána. 2. miesto – zeleň, voda a udržateľnosť. 

2. miesto – park je fontána a fontána je park. 

Verejný priestor reagujúci na klimatické zmeny 


Koncepcia mrakodrapu Mandragora je inšpirovaná rastlinou mandragora, ktorá pripomína tvar ľudského tela. 

Mrakodrap, 

ktorý čistí vzduch 

RESCUBIKA CRÉATIONS Nielen prezidentské voľby 

rozdelili Američanov, dokáže to aj architektúra. Konkrétne 

projekt mrakodrapu v New Yorku s názvom Mandragora 

od parížskeho štúdia Rescubika Créations, ktorý má čistiť 

vzduch. Má mať výšku 737 m, čím sa stane najvyššou 

budovou v najľudnatejšom americkom meste. Pre 

niektorých megalomanské, pre iných senzačne zelené. 

NEW YORK TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, PODKLADY: RESCUBIKA CRÉATIONS 

Zachytávať emisie uhlíka z okolitej 

atmosféry a čistiť vzduch. To sú hlavné 

úlohy plánovanej výškovej stavby 

na ostrove Roosevelt Island situovanom 

na rieke East River v susedstve 

Manhattanu. Budúca stavba, ktorej 

začiatok výstavby ešte nie je známy, 

sa rozhodne nebude dať prehliadnuť. 

Nielenže o 196 metrov presiahne doteraz 

najvyššiu stavbu v New Yorku 

(One World Trade Center, Manhattan), 

ale impozantné sú aj čísla zelených 

technológií. Budova so 160 

poschodiami bude obsahovať 36 veterných 

turbín, 1 600 stromov, 24,5-tisíc 

štvorcových metrov rastlinných 

stien a 7-tisíc štvorcových metrov solárnych 

fasád. 

Ľudská podoba rastliny mandragora 

Ako uvádza architektonický portál 

Designboom, tvar obytnej budovy má 

podľa architektov symbolizovať vzťah 

človeka k prírode a ide o pripomienku 

toho, že musíme chrániť svoje životné 

prostredie a žiť v symbióze s planétou. 

Koncepcia mrakodrapu Mandragora 

je inšpirovaná rastlinou mandragora, 

ktorá sa v modernej medicíne používa 

na upokojenie pacientov pred operáciou. 

Má dužinatý rozvetvený koreň, 

ktorý rastie hlboko do zeme a často 

pripomína tvar ľudského tela. Z koreňa 

vyrastá veľká ružica listov, ktoré 

majú tmavozelené sfarbenie. A takto 

podobne vyzerá aj futuristický návrh 

mrakodrapu. 


Mandragora je nielen ambiciózny projekt s environmentálnym presahom, ale mal by ponúknuť obyvateľom New Yorku luxusné bývanie s terasami plnými zelene a súkromných bazénov. 

Projekt zeleného mrakodrapu taktiež pracuje s konceptom energetickej úspornosti, čo znamená zmenu životného štýlu a sociálnu premenu. 

Mesto budúcnosti 

Štúdio Rescubika Créations je známe 

svojimi odvážnymi a zelenými projektmi. 

Nedávno predstavilo svoju víziu 

nového mosta Pont Babylon v Paríži 

(inšpirácia Semiramidinými visutými 

záhradami v Babylone ako jedným 

z divov starovekého sveta), teraz zakladateľ 

štúdia Benoît Patterlini so 

svojimi kolegami prichádza s nemenej 

odvážnym konceptom zeleného super 

mrakodrapu pre New York. „Mala by 

to byť oáza pokoja vo svete betónu,“ 

dodáva Patterlini. „Chceme vytvoriť 

chrám ľudskosti. Mrakodrap Mandragora 

je pozitívnou víziou mesta zajtrajška, 

menej chaotickou a ničivou 

ako včerajšok.“ 

Mrakodrap je teda víziou mesta budúcnosti, 

čiže uhlíkovo neutrálnych 

stavieb – pričom Mandragora ide ešte 

ďalej, pohlcuje viac CO 2 

z atmosféry, 

než koľko ho samotná stavba vyprodukuje. 

Projekt zeleného mrakodrapu 

taktiež pracuje s konceptom energetickej 

úspornosti, čo znamená zmenu 

životného štýlu a sociálnu premenu. 

V prípade tohto bytového domu tak 

bude mať každá bytová jednotka 

miestnosť použiteľnú ako kancelária, 

v ktorej môžu ľudia pracovať z domu 

a nemusia pritom každý deň jazdiť do 

práce. To by malo viesť k zníženiu celkovej 

prevádzky v meste. Zodpovedá 

to newyorskému záväzku, ktorého súčasťou 

je zníženie dopravy. „Uhlíková 

neutralita tiež vyžaduje presun ľudí 

z áut do verejnej dopravy, na bicykle 

alebo na chodníky a prechod zo spaľovacích 

motorov na elektrický pohon,“ 

uvádzajú zástupcovia New Yorku na 

oficiálnom webe City of New York. 

MRAKODRAP MANDRAGORA 

Miesto: Roosevelt Island, New York 

Stav: koncepčná štúdia 

Návrh: Rescubika Créations 

Hlavný 

architekt: 

Benoit Patterlini 

Výška: 737 m 

Poschodí: 160 

Sochárske dielo 

Mandragora je nielen ambiciózny projekt 

s environmentálnym presahom, 

ale vizualizácie zverejnené štúdiom 

Rescubika naznačujú, že ponúkne obyvateľom 

New Yorku luxusné bývanie 

s terasami plnými zelene a súkromných 

bazénov v budove pripomínajúcej sochárske 

dielo. Pre New York, ktorý podobne 

ako množstvo ďalších svetových 

miest bojuje s vysokou mierou znečistenia, 

môže ísť o nový smer developerských 

projektov zohľadňujúcich životné 

prostredie. A možno pomôžu zvýšiť počet 

dní na klimatických hodinách, ktoré 

začali v auguste tohto roku na newyorskej 

Union Square odpočítavať zostávajúci 

čas do vypuknutia klimatickej krízy. 

Mrakodrap, ktorý čistí vzduch 


Hmla sa môže stať zdrojom pitnej vody v mnohých odľahlých oblastiach, stačí „len“ vymyslieť spôsob, ako ju zachytiť. 

Lapač hmly na výrobu 

pitnej vody 

MARGOT KRASOJEVIĆ ARCHITECTS Nepál leží 

v subtropickom klimatickom pásme, no vďaka nadmorskej 

výške sa jeho scenérie menia od hustých dažďových 

pralesov po skalisté vysokohorské púšte. Východná 

provincia Ilam je domovom stoviek čajových plantáží 

a práve uprostred by mal vzniknúť Lapač hmly – kúpele 

a zavlažovacia stanica. 

Ilam, Nepál Text: Karolína Balášková, Vizualizácie, Projektová dokumentácia: 

Margot Krasojević Architects 

Chytanie hmly na získanie pitnej vody 

je prastará metóda. Využívali ju Inkovia 

v Andách, obyvatelia Kanárskych 

ostrovov aj južného Anglicka či na 

Ukrajine. Presahuje dokonca mimo 

nášho druhu – kvapôčky vody vie „uloviť“ 

aj mnoho púštnych druhov rastlín 

(Stipagrostis sabulicola) a dokonca aj 

hmyzu (Stenocara gracilipes). 

Nepálsky Lapač hmly z pera anglického 

ateliéru Margot Krasojević Architects 

by mal byť schopný vďaka svojmu 

dizajnu vyprodukovať 3- až 5-tisíc 

litrov čistej pitnej vody, no okrem podpory 

plantáží vytvorí ďalší turistický 

bod v krajine – wellness a spa. Jeho 

šéfka, architektka Margot Krasojević 

úzko spolupracovala so Zahou Hadid, 

učila na University of Greenwich 

a University of Washington a zaoberá 

sa trvalo udržateľnou architektúrou 

reagujúcou na momentálne environmentálne 

výzvy. 

Skladba 

Zberač má tri hlavné časti: rám budovy, 

polypropylénové siete a nádrže, 

ktoré zachytávajú nazbieranú a prefiltrovanú 

vodu. Záchytné nádrže sú 

tiež tri – najväčšia slúži ako protiváha, 

ktorá stavbu pomáha ukotviť v teréne. 

Menšie dve zbierajú vodu na zavlažovanie 

a dodávku pitnej vody a ako 

exteriérový kúpeľný bazén. Súčasťou 

stavby je zariadenie na ďalšiu distribúciu 

vody. 

Vodovodnú sieť tvoria solárne čerpadlá, 

potrubia, ventily a sústava zá- 


Jedna z nádrží bude fungovať ako bazén – okrem podpory poľnohospodárstva tak lapač vytvorí ďalšie pracovné príležitosti. 

Zachytená voda bude slúžiť na zavlažovanie polí. 

Rezy. 

sobníkov a potrubí. Táto sieť spája zavesené 

polypropylénové hmlové siete 

s filtrami, nádržou a bazénmi. Siete sú 

„prehodené“ cez sériu rámov, zapustených 

do stredu lokality. Ich ťažisko 

je zaklinené do skalného podložia. 

Cez siete a rúry sú „oblečené“ membrány, 

ktoré integrujú obývateľný 

priestor do priemyselných konštrukčných 

prvkov. 

Siete 

Väzba, pomocou ktorej sú utkané 

siete lapača, sa nazýva Raschel. V závislosti 

od smeru vetra je schopná 

zachytávať väčšinu drobných vodných 

kvapôčok nesených vo vzduchu. Pre 

maximálnu účinnosť preto bude lapač 

postavený na hrebeňoch hôr. Zachytená 

voda steká dolu do zberného 

žľabu, ktorý je vedený cez potrubnú 

sieť až do záchytných nádrží. Hmlové 

siete sa čistia pomocou elektrického 

prúdu, ktorý je schopný z nich odstrániť 

toxické plesne, mikroorganizmy, 

prach a iné zachytené čiastočky a tiež 

„demotivovať“ vtáky a iných potenciálnych 

obyvateľov, ktorým by siete 

pripadali ako ideálny domov. 

Flexibilita 

Keďže množstvo nazbieranej vody 

je ovplyvňované globálnymi aj lokálnymi 

výkyvmi počasia, bolo dôležité 

pracovať s presným umiestnením 

projektu. Siete sa budú na rám vešať 

postupne tak, aby bolo možné stavbu 

ideálne aklimatizovať na dané miesto 

a zároveň kopírovať existujúci terén. 

Výsledná štruktúra bude obkolesovať 

nádrže ako zavesený kokón. Rámy, na 

ktorých siete visia, sú vykonzolované 

do priestoru. Využívajú pevné skalné 

podložie predhoria Himalájí. Ukotvenie 

rámov je dynamické a ťažisko sietí 

sa nachádza nad terénom tak, aby sa 

mohli mierne natáčať a prispôsobiť sa 

prevládajúcim smerom vetrov. Celý 

lapač sa bude nepretržite mierne 

hýbať tak, aby kondenzovaná voda 

mohla odkvapkať zo sietí do zberných 

potrubí. 

Hmlová voda sa zhromažďuje v žľaboch, 

čo vedie k zvyšovaniu tlaku v kúpeľnej 

komore. Ten spolu so solárnymi 

čerpadlami vytláča vodu cez sieť vodovodných 

potrubí. Voda preteká cez 

Lapač hmly 

Miesto: provincia Ilam, Nepál 

Architekt: 

Margot Krasojević 

Architects 

Funkcia: 

Zdroj a distribúcia pitnej 

vody, Wellness 

Projekt: 2020 

filtre a zhromažďuje sa v bazéne a zavlažovacej 

nádrži. Aj keď veľká nadmorská 

výška znižuje tlak vzduchu pre 

vodné čerpadlo, v danom prípade zostáva 

gradient tlaku vody vysoký, pretože 

je blízko zdroja. Tento jav funguje 

ako pomocný prostriedok pre solárne 

čerpadlá, aby účinne uľahčil tok využitého 

prúdu voda okolo siete stavby. 

Lapač hmly na výrobu pitnej vody 


Dve najvyššie poschodia sú venované wellnessu a tráveniu voľného času. 


Koichi Takada Architects Uprostred rozsiahleho 

parku sa týči budova ašpirujúca na najzelenšiu na svete. 

Jej 30 poschodí má byť okrem rezidentov domovom aj 

pre 1 000 stromov a 20 000 rastlín, ktoré sú kombináciou 

vyše 250 druhov miestnej vegetácie austrálskeho štátu 

Queensland. K udržateľnosti tejto budovy však prispieva 

bujná zeleň len sčasti, zásluhu tiež majú stavebné 

materiály a dopredu plánovaný životný cyklus stavby. 

Brisbane, Austrália Text: Alexandra Müllerová, Vizualizácie: binyan studio, 

dokumentácia: Koichi Takada Architects 

Zvýšené prízemie tvorí séria masívnych 

stĺpov kónicky tvarovaných 

smerom k stropnej doske, zatiaľ čo 

ich štruktúrovanie má evokovať organický 

– drevený pôvod. Ich použitie 

je vzdialeným odkazom na lokálnu 

architektúru. Dom Queenslander 

bol nesený na stĺpoch s verandou po 

celej prednej fasáde. Bola to ideálna 

konštrukcia pri monzúnoch a s nimi 

súvisiacich záplavách, zatiaľ čo kryté 

predpolie chránilo pred neodbytným 

slnkom a vysokými teplotami. 

Turistické centrum 

Prízemie by malo po dokončení zahŕňať 

aj turistické centrum, kde sa 

návštevníci môžu dozvedieť viac 

o rastlinách na jeho fasáde, miestnej 

biodiverzite a dizajne budovy. Na ostatných 

poschodiach sa nachádzajú 

apartmány s vlastnými verandovými 

balkónmi a prístupom na vrchné – 

spoločenské podlažia. Posledné dve 

poschodia sú venované „priestoru 

na nadýchnutie“ uprostred mestskej 

džungle. Na nižšej úrovni sa nachádza 

plavecký a detský bazén, exteriérová 

telocvičňa, jasle, spoločenská miestnosť 

a priestor pre barbecue v obkolesení 

zelene. Na najvyššom poschodí to 

sú salónik s vinárňou, kino, pracovné 

priestory, súkromná jedáleň a herňa. 

Starostlivosť o les 

Starostlivosť o vegetáciu bude v réžii 

vlastníka budovy. V uzavretom obehovom 

hospodárstve sa bude na zavlažovanie 

využívať recyklovaná voda. 

Terasová a fasádna výsadba bude 

umiestnená v kontajnerových kvetináčoch 

polievaných automatizovaným 

zavlažovacím systémom. Asi 50 % 

odpadových vôd z budovy (z kuchýň, 

Urban Forest doslova oživí panorámu Brisbanu. Organické tvary stĺpov evokujú drevo. 


Zavlažovanie rastlín má na starosti automatický systém. 

Na fasáde aj v parku budú vysadené len miestne druhy rastlín. 

práčovní a toaliet) bude na mieste 

upravených a znovu použitých na zalievanie. 

Údržba vyrastených stromov 

a hustej vegetácie v kvetináčoch je 

dôležitá pre ďalší úspech projektu. 

Neprerušená ochodza po obvode budovy 

umožňuje údržbe ľahký prístup 

k zónam zelene na každom poschodí 

bez križovania súkromných priestorov. 

Kvetináče s nízkymi rastlinami sa budú 

dať zalievať ručne priamo z terasy. 

Materiály zajtrajška už dnes 

Zníženie environmentálnych dosahov 

stavebných materiálov na budovu je 

docielené prostredníctvom hodnotenia 

životného cyklu a analýzy hotspotov. 

Hlavná konštrukcia pozostáva 

z takzvaného zeleného betónu, respektíve 

betónu s nízkym obsahom uhlíka 

s najmenej 40 % znížením obsahu 

portlandského cementu v porovnaní 

s bežným materiálom. Jeho produkcia 

vyžaduje menej energie a je tiež 

lacnejší a trvácnejší. Sekundárne napínané 

betónové dosky znížia objem 

materiálu, a teda aj celkový obsah uhlíka 

v projekte. Betón bude dodávaný 

lokálne, aby sa minimalizovala energia 

vynaložená na prepravu. Minimalizácia 

zvyškového materiálu bola docielená 

modularitou a zjednotením typov 

obytných jednotiek, pridanou hodnotou 

je maximalizovaná efektivita 

pri preprave a výstavbe. Recyklovaný 

prírodný kameň a tehly z miestnych 

zdrojov vo verejných priestoroch 

projektu vnesú do bujného subtropického 

prostredia prirodzenú textúru 

a teplo. Drevo, ktoré bude použité 

pri stavbe, bude mať certifikát Forest 

Stewardship Council (FSC). Vnútorné 

povrchové úpravy a farby sú vyberané 

tak, aby sa vylúčil obsah prchavých 

organických zlúčenín a formaldehydu. 

„Urban Forest si dáva za cieľ zameniť 

bezmyšlienkovité používanie toxických 

stavebných materiálov za čistejšie 

a zdravšie alternatívy, ako napríklad 

zelený betón. Rovnako ako nám 

záleží na zdravšej výžive, naše odvetvie 

by malo byť agresívnejšie v jeho 

ozdravovaní, ak chceme poraziť klimatickú 

zmenu. Dúfame, že Urban Forest 

inšpiruje na masové rozzelenanie. 

Poďme znaturalizovať naše mestá,“ 

vyzýva hlavný architekt Koichi Takada. 

Obytná veža URBAN FOREST 

Miesto: Brisbane, Austrália 

Developer: ARIA Property Group 

Architekt: 

Koichi Takada 

Architects 

Počet obytných 

jednotiek: 

392 

Začiatok 

výstavby: 

2021 

Predpokladané 

ukončenie: 

2024 

Typický pôdorys podlažia. Pôdorys najvyššieho poschodia. 

0 5m 

LEVEL 6 FLOOR PLAN 


ASB #219 

0 

31 5m 

ROOFTOP AMENITIES FLOOR PLAN

Vizualizácia vesmírnej stanice R3-Debris. 

Slovák navrhol model, ktorý 

recykluje vesmírny odpad 

Začína sa biť na poplach. Na obežnej dráhe okolo našej 

planéty sú milióny kúskov odpadu rôznej veľkosti, ktoré boli 

vytvorené človekom, ale už neslúžia žiadnemu účelu. Majú 

potenciál ohroziť fungujúce umelé družice i pilotované 

kozmické lety. Mladý slovenský architekt Ivan Maťas (nar. 1990) 

riešil vo svojej diplomovej práci, ako tento odpad likvidovať. 

Svoju prácu obhájil na Technickej univerzite vo Viedni 

a s úspechom ju prezentuje na prestížnych svetových fórach. 

HAMBURG – BRATISLAVA TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY, PODKLADY: IVAN MAŤAS 

Listovanie v diplomovej práci Ivana 

Maťasa s názvom Cleaning up the 

Final Frontier (vo voľnom preklade 

Čistenie konečnej hranice) je takmer 

na 200 stranách zážitkom v kvalite aj 

vo výpravnosti. Je to naozaj príbeh 

o troch vesmírnych staniciach, ako 

o tom aj napovedá podtitul diplomovky 

– Orbital Debris as a Potential 

Resource: The Story of Three Space 

Stations (Úlomky na orbite ako potenciálny 

zdroj: Príbeh troch vesmírnych 

staníc). Medzi prvými pocitmi pri jej 

čítaní je asociácia na film Alfonsa Cuárona 

Gravitácia (2013), v ktorom je 

vesmírna loď zničená kúskami kozmického 

odpadu. „Áno, vo filme to bolo 

pôsobivé, ale tam to bolo zobrazené 

veľmi dramaticky, tak by to v skutočnosti 

celkom nefungovalo,“ usmieva 

sa Ivan Maťas. „Existujú však vedecké 

štúdie, v ktorých sa píše, že ak nezačneme 

odoberať aspoň päť veľkých 

kusov ročne, už nebudeme mať šancu 

skontrolovať celkový nárast úlomkov. 

Je to reálne nebezpečenstvo a na jeho 

eliminácii pracuje v súčasnosti množstvo 

vedeckých kapacít.“ 

Veľké upratovanie vo vesmíre 

Ako by vyzeralo veľké upratovanie 

okolo našej planéty? Robot sa navedie 

na správnu obežnú dráhu a vystopuje 

kus vesmírneho odpadu. Spustí 

navádzacie manévre, a keď sa priblíži, 

roztiahne štyri ramená a predmet chytí. 

Natočí sa k Zemi, odpad smerom 

k nej vypustí a ten sa spáli v zemskej 

atmosfére. Jeden kus je odstránený, 

ostávajú tisíce a tisíce ďalších. Robot 

spustí motory a vydá sa k ďalšiemu 

predmetu. Toto je približná predstava 

Európskej vesmírnej agentúry (ESA), 

ktorá chce v roku 2025 vypustiť prvú 

misiu. Tá z obežnej dráhy odstráni jeden 

kus vesmírneho odpadu. Misia 

vzniká v spolupráci so švajčiarskou 

spoločnosťou ClearSpace. Jej cieľom 

bude Vespa – stokilogramová vrchná 

časť rakety Vega určená na rozmiestňovanie 

družíc. Teleso je podľa ESA 

vďaka kužeľovitému tvaru vhodné na 

prvú misiu. Vespa by mala obiehať 

Zem vo výške asi 800 kilometrov. Robot 

ClearSpace-1 vystúpi na rovnakú 

dráhu, štyrmi ramenami uchopí časti 

rakety a navedie ju do atmosféry, kde 

spolu zhoria. 

Zrod vesmírnej stanice 

Ale naspäť k slovenskému architektovi 

a jeho diplomovke. „Pri jej zrode 

bola pre mňa dôležitá aj prednáška od 

Davida Nixona, anglického architekta, 

ktorý sa podieľal na dizajne ISS (International 

Space Station),“ približuje pre 

ASB Ivan Maťas. „Idea vesmírnej architektúry 

sa mi veľmi zapáčila a povedal 

som si, že musím využiť túto šancu. 

Téma diplomovky bola totiž slobodná 

a stačilo si nájsť príslušného profesora 

– konzultanta, ktorému bola tematika 


Model habitačného modulu v pomere 1 : 33. Výskumná a pracovná časť modulu. 

Privátna sekcia. Pracovná sekcia. Sociálna sekcia. 

blízka. Zvolil som si teda diplomovú 

prácu, v ktorej opisujem zrod vesmírnej 

stanice, ktorá by čistila vesmír.“ 

„Veľká časť z odpadu na orbite sú kovové 

komponenty súčiastky starých 

rakiet, ktoré sa dajú veľmi dobre recyklovať, 

čo je významný ekonomický 

aspekt, keďže dostať kilogram akéhokoľvek 

materiálu na obežnú dráhu 

stojí približne 20 000 dolárov,“ pokračuje 

slovenský architekt. „V prvotnom 

koncepte som teda vymyslel vesmírnu 

stanicu na recykláciu vesmírneho odpadu. 

Mal to byť veľký hangár s ľudskou 

posádkou. Keďže som to pripravoval 

na univerzite s architektonickým 

zameraním, mal byť v návrhu zdôraznený 

vzťah k človeku.“ 

Ivan Maťas prepracoval prvotnú verziu 

a využil poznatky firmy Made In 

Space, ktorá pracuje na robotoch s kapacitou 

tlačiť 3D štruktúry z kovu priamo 

vo vesmíre. Tým by sa obišlo dôležité 

kritérium ovplyvňujúce vesmírnu 

architektúru, ktorým je veľkosť rakiet. 

„Vesmírna architektúra je veľmi modulárna 

a každá súčiastka musí byť stavaná 

tak, aby sa vošla do rakety. Toto sa 

však dá preskočiť a môžu sa stavať 

väčšie objekty priamo vo vesmíre,“ 

zdôrazňuje Ivan Maťas. „Cieľom stanice 

bolo spracovať segmenty starých 

nefunkčných rakiet, ktoré sa mali 

v hangári zošrotovať, zmenšiť a následne 

posielať do solárnych pecí, kde 

by sa pri rôznych teplotách vytriedili 

rôzne kovy. Tak by vznikol nový materiál, 

ktorý by mohli využiť roboty na 

tlačenie ďalších 3D štruktúr.“ 

Štúdia realizovateľnosti 

Prvé dve verzie slovenský architekt 

odprezentoval ešte počas štúdia v roku 

2018 na kongrese IAC-International 

Astronautical Congress v Bremene. 

Dostával „feedback“, že nápad je dobrý, 

ale technológia nie je ešte tak ďaleko, 

aby sa dala vystavať veľká stanica 

s hangárom, kde by sa drvili rakety. 

„Okrem toho, obe verzie potrebovali 

veľké množstvo materiálu zo Zeme, čím 

sa stali ekonomicky nerentabilnými. 

Rozhodol som sa, že to urobím v menšom 

meradle a navrhnem výskumnú 

stanicu na vesmírny odpad. Tá by súbežne 

mohla začať recyklovať a zbierať 

materiál na výstavbu veľkého 

recyklačného hangára v budúcnosti,“ 

hovorí Maťas. „Samozrejme, stanica 

by mala stálu štvorčlennú posádku, 

ktorá by zodpovedala za výskum materiálu. 

Hlavnou časťou mal byť nafukovací 

modul s objemom 330 m 3 , 

dĺžkou 10 m a rádiusom približne 4 m. 

Ako predlohu som použil modul B-330 

firmy Bigelow Aerospace, ktorý sa vyrába 

v USA a ešte tento alebo začiatkom 

budúceho roka by mal mať prvý 

štart do vesmíru. 

Konzultantka diplomovky Dr.-Ing. 

Sandra Häuplik-Meusburger z Technickej 

univerzity vo Viedni bola náročná 

a trvala na tom, aby v návrhu všetko 

fungovalo a malo svoju logiku. A hoci 

Ivan Maťas nemal z pochopiteľných 

príčin kapacitu všetko prepočítavať, 

v koncepte to dotiahol tak, aby to čo 

najviac „sedelo“ aj v skutočnosti. „Dokonca 

som uvažoval, v akom poradí by 

sa to vo vesmíre stavalo,“ vysvetľuje 

Ivan Maťas. „Najprv bolo treba poslať 

prvú ruku pre robota, aby to tam mohol 

skladať, súbežne by išiel hore veľký 

modul v nenafúknutom štádiu, kde 

by sa pomaly nafúkol. Následne by 

prišli prví členovia posádky, ktorí by 

modul začali dotvárať zvnútra. Potom 

by sa pripojil ešte jeden modul, ktorý 

by začal chytať odpad.“ 

A materiál? Ako základ si vybral už 

spomínaný nafukovací Modul B-330. 

Konštrukciu si treba predstaviť ako 

vrstvu 50 rôznych látok. Nechýba keramika, 

kevlar a ďalšie odolné a ľahké 

„vesmírne“ materiály. V tejto vrstve je 

ešte aj hmota podobná špongii, ktorá 

je vo vákuu veľmi tenká, ale keď sa 

nafúkne, zhrubne a vytvára ochranu 

modulu aj proti malým úlomkom vo 

vesmíre. 

Vesmírna architektúra je bez 

gravitácie 

„Vesmírna architektúra má svoje špecifiká 

a najviac ma na nej lákalo, že 

netreba pracovať s gravitáciou a pri 

výpočtoch sa dá použiť všetkých šesť 

strán jednej miestnosti,“ hovorí Ivan 

Slovák navrhol model, ktorý recykluje vesmírny odpad 


03 Final Design 

Components 

6 

7 

03 Final Design 

8 

Components 

9 

3 

2 

4 

5 

6 

12 

2 

6 

10 

11 

Slovenský architekt Ivan Maťas. 

1 

2 

3 

4 

5 

6 

7 

8 

9 

10 

11 


Dreamchaser 

Solar array 

Radiators 

Habitation & work module 

Solar panels on inflatable layer 

Dragon cargo 

Dragon crew 

Stored rocket body 

Archinaut 

Node, airlock & shredding module 

Rocket body being processed 

Robotic arm 

1 

Komponenty vesmírnej stanice R3-Debris. 

3 

2 

1 

2 

3 

4 

5 

6 

7 

8 

9 

10 

11 


Dreamchaser 

Solar array 

Radiators 

Habitation & work module 

Solar panels on inflatable layer 

Dragon cargo 

Dragon crew 

Stored rocket body 

Archinaut 

Node, airlock & shredding module 

Rocket body being processed 

Robotic arm 

Maťas, ktorý zostrojil model v pomere 

1 : 33 pozostávajúci zo sprejovaného 

a čistého 3D tlačeného PLA 

(polyesterový výrobok z rastlinných 

materiálov), akrylového skla a z liatych 

polyuretánových elementov. „Architekt 

musí rozmýšľať v 3 D, lebo sa dá 

využiť celý objem miestnosti. Človek 

vo vesmíre má inú pozíciu tela a od 

toho sa odvíjajú aj mierky nábytku vo 

vesmírnom module. Treba premýšľať 

nad množstvom nových ergonomických 

a svetelných zákonitostí, ktoré 

fungujú inak ako na Zemi. Tento 

priestor takisto nemôže byť príliš zaprataný 

technológiou, aby sa v ňom 

dalo pohodlne pohybovať a saturoval 

ľudské potreby. Vnútro ISS alebo vesmírnej 

stanice MIR je dnes už takmer 

klaustrofobické. Kedysi, keď misie netrvali 

dlho, to bolo ešte v poriadku, ale 

Cleaning up the Final Frontier 

Ivan Matas 

dnes, keď trvajú aj rok, musia stanice 

vyzerať inak.“ 

Úspech v zahraničí 

Diplomovka zachytáva celý proces 

uvažovania, ako aj dvojnásobnú zmenu 

celkového konceptu. Výsledkom bola 

veľmi pozitívna reakcia odborníkov, 

ktorí tvrdili, že celý priestor pre posádku 

bol veľmi dobre vyriešený. Zároveň 

odporučili doriešiť, na čo by sa vesmírny 

odpad ako zdroj mohol využiť. Diplomová 

práca Ivana Maťasa je nominovaná 

na Archiprix International, kde 

sa predstavujú najlepšie diplomové 

práce, a budúci rok by mala byť prezentovaná 

na Technickej univerzite vo 

Viedni v rámci výstavy „Archdiploma“ 

a následne znovu na kongrese IAC, 

ktorý sa bude 2021 konať v Dubaji. 

„Verím, že si prácu niekto všimne a že 

sa tak problematika vesmírneho odpadu 

dostane aj medzi širokú verejnosť,“ 

dodáva Ivan Maťas, ktorý v súčasnosti 

pracuje v architektonickej kancelárii 

bof-architekten v Hamburgu. „Vesmírna 

architektúra je pomaly sa rozvíjajúce 

priemyselné odvetvie, ale s veľkým 

potenciálom v budúcnosti.“ 

Vesmírny odpad 

Výskyt: od 160 km do 2 000 km (nízka 

obežná dráha) 

• približne 3 500 nefunkčných satelitov 

• asi 5 400 telies väčších ako 1 m 

• asi 34 000 telies väčších ako 10 cm 

• vyše 130 miliónov telies väčších ako 

1 mm 

• rýchlosť úlomkov: okolo 28-tisíc km/h 

Počet družíc: necelých 2 000 

(Zdroj: SME, 10. 12. 2019) 

Cleaning up the Final Frontier 

Ivan Matas 

Kesslerov syndróm 

V roku 1978 americký astrofyzik Donald 

Kessler predpovedal, že začiatkom 

milénia bude množstvo kozmického 

odpadu exponenciálne rásť. 

Jeho predpoveď sa opiera o skutočnosť, 

že v priebehu času sa hromadí 

množstvo kozmického odpadu. Nefunkčné 

satelity ostávajú na obežnej 

dráhe. Ak do nich narazí meteorit alebo 

kozmický odpad, nastane takzvaný 

kaskádový proces. Ten odkazuje na 

kritický bod, v ktorom bude hustota 

kozmického odpadu taká vysoká, že 

jedna kolízia zapríčiní dominový efekt 

ďalších kolízií. „Toto je obrovský problém, 

pretože drobný kozmický odpad 

bude vznikať omnoho rýchlejšie, ako 

ho budeme schopní odstraňovať,“ dodáva 

Kessler pre portál techinsider.io. 

(Zdroj: TREND, 1. 2. 2016) 

Náčrt modulu. Náčrt komponentov stanice. Rez habitačného modulu. 


Váš partner pre komfort 

a energetickú účinnosť budov 

Budeme vás sprevádzať od prvotnej myšlienky až po každodenný chod budovy 

• Viac než 100 rokov skúseností 

• Celosvetovo aktívna spoločnosť 

• Záruka švajčiarskej kvality 

• Riešenia a poradenstvo šité na mieru 

• Služby, realizácia projektov a správa budov 

Sauter Building Control Slovakia spol. s r.o., Galvaniho 15/B, SK-821 04 Bratislava, Tel: +421 (0)2 6252 5544 

www.sauter.sk

Flešovky 

Reality 

a investície 

Beroun, Česká republika 

Rezidenčný projekt 

Berounská brána 

Druhá a zároveň záverečná etapa projektu Berounská 

brána developerskej skupiny Crestyl bola skolaudovaná 

a momentálne si svoje nehnuteľnosti preberajú 

noví majitelia. V ponuke ostalo už len niekoľko obytných 

jednotiek. Nezvyčajné typologické riešenie 

v obci Beroun bolo postavené v podobe 10 nízkopodlažných 

domov s celkovo 146 bytmi v kombinácii so 42 

radovými domami a dvojdomami. Byty sa dispozične 

rôznia – od 1 + kk až po 4 + kk. Veľkosť jednotlivých 

dvojpodlažných domov v radovej zástavbe sa pohybuje 

od 130 do 195 m 2 s dispozíciou 4 + kk. Súčasťou 

rezidenčnej zóny bolo aj vybudovanie dvoch parkov. 

Zóna sa nachádza neďaleko historického centra mesta, 

ktoré je od roku 1992 mestskou pamiatkovou zónou. 

Všetku občiansku vybavenosť možno nájsť v samotnom 

Beroune, mesto vďaka svojmu aktuálnemu rozvoju 

poskytuje aj dostatok pracovných príležitostí 

a možností na športové či kultúrne vyžitie. Beroun 

má tiež výborné cestné aj železničné spojenie s Prahou. 

Lokalita sa nachádza rozhraní dvoch chránených 

krajinných oblastí – Českého krasu a Křivoklátska. 

Jej okolie je pretkané množstvom turistických 

chodníkov a možnosti pre peší či cyklistický výlet sú 

takmer nekonečné. Spomenúť možno Koněpruskú 

jaskyňu, Karlštejn, Svatý Jan pod Skalou či Tetín. 

Zdroj: Crestyl 

Berounská brána 

Miesto: 

Developer: 

Počet bytových jednotiek: 

Beroun, ČR 

Crestyl 

142 bytov + 42 domov 

Bratislava IV 

Multifunkčný 

park Karlova Ves 

Vytvorenie multifunkčného parku na 

Karloveskej ulici zabezpečuje Metropolitný 

inštitút Bratislavy (MIB) 

v spolupráci s mestskou časťou Karlova 

Ves a magistrátom hlavného 

mesta. Pozemok v minulosti nemal 

žiadnu špecifickú funkciu, na mieste 

mestská časť Karlova Ves plánovala 

vybudovať park. Práce na stavbe nového 

parku by mali byť zrealizované 

v priebehu roka 2021. Celý park je riešený 

v horizontálnom rozmiestnení 

viacerých športových stanovísk. Park 

je obkreslený bežeckou dráhou, vnútri 

parku bude skejtpark s tribúnou na 

sedenie, cross-fit alebo parkúrová 

plocha. Na opačnom konci od skejtparku 

bude detské ihrisko so šmykľavkou 

alebo s malým tunelom pre 

najmenších. Skejtpark, ktorý je súčasťou 

parku, vzišiel z iniciatívy mestskej 

časti Karlova Ves a jej spolupráce so 

skejtbordovou komunitou. Zaujímavým 

prvkom v parku bude aj dažďová 

záhrada. Do parku sa bude vchádzať 

smerom od električkovej trasy cez sakurovú 

aleju, kde si obyvatelia a obyvateľky 

budú môcť oddýchnuť na 

novej bratislavskej lavičke, ktorej dizajn 

darovala Praha Bratislave spolu 

s ďalším jedinečným dizajnom nového 

mobiliára. Okrem lavičiek budú na 

promenáde pri parku napríklad stojany 

na bicykle podľa nového dizajnu. 

Zdroj: MIB 

PARK KARLOVA VES 

Miesto: Bratislava IV 

Metropolitný inštitút 

Investor: Bratislavy, mestská 

časť Karlova Ves 


2021 

dokončenie: 

Prešov 

Nový futbalový štadión 

Futbalový štadión je neodmysliteľnou súčasťou 

každého väčšieho mesta, inak to nie je ani 

v Prešove. Toto mesto má výnimočnú futbalovú 

tradíciu a už v roku 1889 vyrástol na prešovskej 

lúke prvý futbalový štadión na Slovensku. 

Miesto ostalo športu zasvätené i počas nasledujúcich 

dekád. Starý štadión však doslúžil a na 

jeho mieste v najbližších rokoch vyrastie nový, 

moderný futbalový stánok, ktorý bude slúžiť 

ako športovcom, tak aj fanúšikom. Víťazom 

obstarávania na výstavbu Futbal Tatran Arény 

sa stala spoločnosť AVA-stav, s.r.o., s najvýhodnejšou 

cenovou ponukou takmer 20 miliónov 

eur s DPH. Otázka však stále vzniká okolo financovania, 

keďže mesto Prešov a Prešovský 

samosprávny kraj prispejú zhodne po 5,5 milióna 

eur a Slovenský futbalový zväz prispeje 

dotáciou 2,4 milióna eur na tribúnu, zvyšok 

budú musieť ešte vyčleniť samosprávy. Nový 

naprojektovaný štadión má jedinečné architektonické 

vyhotovenie s kapacitou 6 500 divákov. 

Hlavná tribúna bude pozostávať zo štyroch 

nad zemných a jedného podzemného podlažia. 

Zdroj: mesto Prešov 

Nový futbalový štadión 

Miesto: 

Investor: 

Prešov 

Náklady: 20 mil. € 

Prešovský samosprávny kraj, 

Slovenský futbalový zväz 


Praha 10 

Hydropolis, 

osvetové 

centrum o vode 

Hlavné mesto Praha chce vybudovať 

v areáli Vinohradskej vodárne 

osvetové centrum Hydropolis Praha, 

ktoré ukáže verejnosti proces výroby 

a distribúcie pitnej vody. Projekt 

umožní prezentovať školám, škôlkam 

aj širokej verejnosti hospodárenie 

s vodou a stratégiu adaptácie 

na klimatickú zmenu modernou formou. 

Na stavbe budú spolupracovať 

mestská firma Pražská vodohospodárska 

spoločnosť (PVS) s prevádzkovateľom 

Pražské vodovody 

a kanalizácie (PVK) a tiež spoločnosť 

Veolia, ktorá vlastní väčšinu v PVK. 

Súčasťou projektu je rekonštrukcia 

historickej vodárenskej veže z roku 

1882 a celého vodárenského objektu, 

ktorý je v havarijnom stave. 

V priestoroch vzniknú multimediálne 

prednáškové miestnosti so zázemím 

s kapacitou vyše 220 miest, nová výstavná 

plocha pre dočasné expozície 

a v hornej časti veže bude vyhliadka 

na Prahu. Premenená bude aj plocha 

vodárenských budov, ktorá bude 

sprístupnená verejnosti a predstaví 

napríklad systém čistenia vody. 

Projekt má hotovú architektonickú 

štúdiu a dokumentácia pre stavebné 

povolenie je už rozpracovaná. Zámer 

schválila rada hlavného mesta. Celkové 

náklady predstavujú 200 milió- 

nov Kč, pričom polovicu zafinancuje 

PVS a druhú polovicu zas spoločnosť 

Veolia. Rekonštrukcia by mala byť 

začatá v roku 2022 a ukončená o dva 

roky neskôr. 

Zdroj: mesto Praha 

HYDROPOLIS PRAHA 

Miesto: Praha 10 

Pražská vodohospodárska 

Investor: 

spoločnosť a Veolia 


2024 

dokončenie: 

Bratislava V 

Nábrežná štvrť 

Nové Lido 

Projekt nábrežnej štvrte Nové Lido prinesie 

do územia určeného na rozvoj centra hlavného 

mesta na pravom brehu Dunaja, oproti dynamicky 

sa rozvíjajúcemu downtownu okolo 

Eurovey, rôznorodé možnosti trávenia voľného 

času, bývania a v Petržalke veľmi potrebné 

nové pracovné miesta. Obyvatelia Bratislavy, 

ako aj domáci a zahraniční návštevníci budú 

môcť korzovať zo Starého Mesta až na promenádu, 

pláž, námestie, bulvár a parky Nového 

Lida. Riešené územie má v dlhodobej stratégii 

hlavného mesta názov Celomestské centrum, 

čo vyjadruje jeho význam pre rozvoj Bratislavy 

ako metropoly na rieke. Urbanistická štúdia 

počíta s vybudovaním významnej spoločenskej 

stavby na mieste, kde sa stretáva hlavné 

námestie s centrálnym parkom štvrte. Vybudovanie 

plánovaného promenádneho mosta, 

umiestneného medzi Mostom Apollo a Starým 

mostom, spojí námestia nových mestských štvrtí 

Eurovea City a Nové Lido a prepojí tak mesto 

na oboch brehoch Dunaja vizuálne aj prevádzkovo. 

Štúdia pochádza z pera slovenského ateliéru 

Compass architekti v spolupráci s britskými 

Ian Ritchie Architects a so štúdiom Efterklang 

– škandinávskym špecialistom na akustiku kultúrnych 

podujatí a priestorov. Flexibilita centra 

dáva priestor rôznorodým funkciám, formám 

a žánrom od výstav cez čitárne a malé javiskové 

formy až po filmové predstavenia, premiéry 

a festivaly, veľké muzikály a koncerty. Rovnako 

môže slúžiť aj na firemné eventy, plesy, beánie, 

stužkové či venčeky. Menšie podujatia sa môžu 

organizovať aj na strešnej záhrade. 

Zdroj: JTRE 

NOVÉ LIDO 

Miesto: 

Investor: 

Štádium projektu: 

Bratislava V 

JTRE 

štúdia 

Flešovky 


50Realizácie 

Realizované projekty 

Harmónia s veľmi 

hmatateľnou 

podobou, 

Počátky, ČR 

38 

Kávová fabrika 

s úctou k prírode, 

Tbilisi, Gruzínsko 

42 

Udržateľná 

mikroštvrť Lochten, 

Schaerbeek, 

Belgicko 

46 

Bankový dom 

v krajine, Praha 

Harmónia s veľmi 

hmatateľnou 

podobou 

ARCHITEKTURA 1 Niekoľko storočí známy prameň 

s liečivými účinkami v českej Vysočine sa nachádza 

na mieste, kde má genius loci intenzívny, priam 

magický náboj. Nabáda spomaliť a hľadať vnútorný 

pokoj. Obľúbený rezort Svatá Kateřina pri obci 

Počátky, ktorý sa tu nachádza, je síce mladšieho 

dáta, no správa sa k prostrediu s úctou a pokorou. 

Ani najčerstvejší prírastok – ajurvédsky pavilón sa 

tomuto pravidlu nevzpiera. Navyše, jeho pôsobivé 

kontúry minulý rok zaujali porotu českej súťaže 

Stavba roka 2019 natoľko, že získal hlavnú cenu. 

POČÁTKY, ČR TEXT: DENISA SLANČOVÁ, FOTO: FILIP ŠLAPAL, 

PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: ARCHITEKTURA1 

38 ASB #219 realizácie

Duchovnú podstatu pavilónu výrazne podporil zvolený architektonický jazyk. 

Relaxačný bazén. 

Geometria nastoľuje vnútorný poriadok. 

Kým žulová platforma stavby predstavuje neurčitosť, objekt sa drží strohej pravidelnosti. 

Priamo do rezortu objatého lesom sa 

autom nedostanete. Z najbližšej obce 

s menom Počátky sa môžete lesnou 

cestičkou vybrať buď po svojich, alebo 

využiť služby hotelového shuttle 

busu. Výnimku vstupu do areálu majú 

elektromobily, ktoré sa v rezorte dajú 

dobíjať v troch staniciach. V zime sú 

objekty vykurované pomocou dreva 

a elektriny. Čisté ovzdušie a udržateľné 

princípy sú tu veľmi vážené 

komodity. Odpadová voda z rezortu 

nekončí v kanalizácii, má vlastnú čističku. 

Upratuje a čistí sa tu výlučne 

ekologickými prostriedkami, používa 

sa prírodná bielizeň. V hotelových 

izbách nie sú televízory ani rádiá. 

Svatá Kateřina sa k prostrediu správa 

nanajvýš ohľaduplne. Tomuto miestu 

právom patrí prívlastok druhé najzdravšie 

v Česku. Liečivý prameň, 

ozdravná sila Vysočiny, vizuálne 

upokojujúce prostredie a v nemalej 

miere aj nový pavilón spoluvytvárajú 

Rezy. Celková situácia. 

Harmónia s veľmi hmatateľnou podobou 


dokonalé podmienky na to, ako na 

chvíľu vypnúť, upokojiť sa a zostať 

iba s vlastnými myšlienkami. 

O hľadaní prienikov 

Ajurvédsky pavilón má umocňovať 

účinky staroindickej medicíny a zároveň 

vytvoriť oázu pokoja a meditácie. 

Nachádza sa tu spa a wellness 

priestor, terapeutické a masážne 

priestory a pracovňa ajurvédskeho lekára. 

Pri zakladaní stavby sa využil lokálny 

materiál – žula. Svahovitý terén 

vyrovnáva 105 monolitických pilierov 

a zároveň vytvára platformu pre jednopodlažný 

pavilón z dreva. Autor návrhu 

Jakub Tejkl z pražského ateliéru 

Architektura1 nám prezradil: „Vstupné 

požiadavky investora boli v zásade 

dve – aby to bola drevostavba a zároveň 

mal klient veľmi jasnú predstavu 

o prevádzkovom riešení interiéru. Už 

samotná funkcia pavilónu predurčila 

smerovanie môjho návrhu. Samozrejme, 

inšpiračné zdroje som hľadal aj 

v staroindickom architektonickom 

učení Vastu Shastra, no zároveň som 

sa snažil objaviť prieniky a spoločné 

korene medzi východnými a západnými 

kultúrami.“ 

Hľadanie vnútorného rytmu 

Ajurvéda aj Vastu Shastra kladú dôraz 

na život v súlade s prírodou a okolitým 

prostredím. Skelet pavilónu tvoria zvislé 

krížové stĺpy a vodorovné preklady. 

Archaická kompozícia krížového stĺpa 

a prekladu vytvára vnútorný rytmus 

stavby, v ktorom je každý interval 

skeletovej stavby svojím vlastným stredom. 

(Motív stredu je dôležitý princíp 

Pôdorys 1. PP. Pôdorys 1. NP. 

Večerný pohľad na vstupnú terasu. Situovanie bazéna symbolizuje motív stredu. 


z Vastu Shastra.) Tento princíp reprezentujú 

v pavilóne ešte dva akcentujúce 

elementy – otvorené átrium a bazénový 

priestor. Po vonkajšom obvode 

objektu sú situované galérie slúžiace 

na relax a intenzívny kontakt s okolitou 

prírodou. Tri strany pavilónu ponúkajú 

rôzne alternatívy pôsobivých scenérií – 

blízky les, otvorenú krajinu a uzavretú 

meditačnú záhradu. Veľké presklenia 

sú pritienené textilnými závesmi, ktoré 

sú umiestnené z vonkajšej strany pavilónu. 

Zároveň plnia funkciu akejsi opony 

lemujúcej výhľady do bezprostredného 

okolia. Textilné prvky, ktoré 

nádherne kontrastujú s materialitou 

základných stavebných prvkov – kameňom 

a drevom, sa hojne využívali aj v interiéri, 

kde ľahké závesy plnia funkciu 

optických bariér a deliacich priečok. 

Najčarovnejší je vo Svatej Kateřine 

východ slnka. Keď sa lúče prederú cez 

najvyššie vrcholky stromov, sálavá sila 

pokoja intenzívne prúdi do každého 

póru duše. Či sa vyberiete do lesa, 

alebo sa zastavíte na neďalekej čistinke 

s kruhom žulových monolitov, každý 

kút tu má silný spirituálny náboj. Nový 

ajurvédsky pavilón svojím obsahom 

i formou tieto účinky iba umocňuje. 

AJURVÉDSKE CENTRUM REZORT 

SV. KATEŘINA 

Miesto: 

Počátky, kraj Vysočina, 

ČR 

Investor: ŠÉM, a.s. 

Projektant: Ateliér Architektura1 

Autor: 

MgA. Jakub Tejkl 

Realizácia: 2016 – 2019 

Úžitková plocha: 1 700 m 2 

Pôdorys 2. NP. Pôdorys 3. NP. 

Stavba svojou materialitou a tvaroslovím reprezentuje dokonalú harmonickú rovnováhu. 

Harmónia s veľmi hmatateľnou podobou 


Kávová fabrika 

s úctou k prírode 

Khmaladze Architects Firma Meama 

je jednotka gruzínskeho obchodu s kávou. 

Inovatívna a dravá firma si zaslúžila sídlo, ktoré by 

bolo adekvátne jej mysleniu, ale zároveň funkčné, 

flexibilné a rešpektovalo zachovanie ekologických 

princípov. Návrh od ateliéru Khmaladze Architects 

už stihol získať ocenenie ArchDaily & Strelka 

Award 2019 v kategórii industriálnych stavieb. 

Tbilisi, Gruzínsko Text: Karolína Balášková, 

PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA: Khmaladze Architects, 

Foto: Giorgi Khmaladze, Nakani Mamasakhlisi Photo Lab 


Betónová lomenica sa počas dňa hrá so svetlom, no vďaka nej sa architektom podarilo dosiahnuť impozantné rozpony bez vnútorných stĺpov. 

Stavba je uzavretá smerom k diaľnici a otvorená dovnútra. 

Zelená strecha chladí, izoluje aj vyzerá skvele. 

Tbilisi, metropola Gruzínska, praje súčasnej 

architektúre. Mesto sa rýchlo 

rozrastá a dovolí architektom experimentovať. 

Nová centrála a výrobné 

priestory firmy Meama sa nachádzajú 

na pozemku síce na okraji mesta, ale 

tesne vedľa diaľnice spájajúcej centrum 

mesta s medzinárodným letiskom. Ide 

teda o lukratívnu polohu, ktorá si žiadala 

dostatočne reprezentatívnu stavbu. 

Reprezentatívna 

Meama je high-tech firma spájajúca 

všetky stupne spracovania kávy pod 

jednou strechou – okrem praženia 

výberových zŕn z celého sveta vyrábajú 

kapsuly aj vlastné kávovary. Jej 

systém Dropper je jediný kancelársky 

kávovar plne ovládateľný cez mobilnú 

aplikáciu. Je to aj jediná firma v Európe, 

ktorá vyrába kávové kapsuly pre 

Rez administratívnou časťou. Podlažia, zavesené do konštrukcie strechy, sú umiestnené v rôznych výškach. 

Kávová fabrika s úctou k prírode 


európsky (37 mm) aj americký (51 mm) 

trh. 

Sídlo firmy muselo vyhovovať niekoľkým 

rôznorodým programom: väčšia 

časť stavby je určená priamo výrobe 

a spracovaniu, menšia administratívnemu 

a kancelárskemu zázemiu. 

Súčasťou sú aj verejné priestory, 

priestory na uskutočňovanie ochutnávok 

a malá výstava o káve. To všetko 

je zabalené do reprezentatívneho balenia 

s dôrazom na budovanie firemnej 

identity, ktorá však bude úctivá 

k okolitej prírode. Navyše, zadanie od 

klienta znelo, že aj keď v podstate ide 

o fabriku, nesmie ako fabrika vyzerať. 

Inovatívna 

Odpoveďou architektov je zložená 

betónová obálka. „Centrom sídla firmy 

je výroba, ostatné programy sa 

prispôsobili jej. Výška priestorov sa 

tiež prispôsobuje strojom alebo vybaveniu, 

ktoré sa v nich nachádza,“ 

opisujú architekti. Aby bola stále zachovaná 

možnosť flexibilnej zmeny 

vo výrobe, potrebovali minimalizovať 

rozdelenie výrobnej časti. Geometria 

pripomínajúca zložený papier nie 

je iba dizajnovým rozhodnutím – zalomený 

tvar zvyšuje nosnosť, vďaka 

čomu dosiahli rozpon až 16 metrov. 

Obvodová stavba sa skladá z dvoch 

vrstiev betónu, medzi ktorými je izolácia. 

Jednotlivé podlažia, usporiadané 

v rôznych výškach, sú zavesené 

na oceľovej konštrukcii kotvenej do 

betónového stropu. Fasáda z pohľadového 

betónu je smerom na diaľnicu 

uzavretá, jej zvlnený povrch však počas 

celého dňa mení svoj vzhľad a ani 

v najmenšom nejde o „nudnú“ betónovú 

kocku. Svetlo do interiéru preniká 

vďaka trom átriám, ktoré fungujú ako 

svetelné šachty. Dopĺňajú ich svetlíky 

umiestnené v strategických miestach. 

Zelené átriá spríjemňujú prácu v kanceláriách. 

Pôdorys suterénu. 

Pôdorys úrovne hlavného vstupu. 

Svetlíky a átriá prepúšťajú do interiéru dostatok svetla. Pohľad do interiéru. 


Zelená 

„Veľkou výhodou pozemku bol borovicový 

les. Ten sme od diaľnice oddelili samotnou 

stavbou, ktorá funguje ako plot, 

a les sa stal záhradou. Kým od cesty vyzerá 

fabrika ako betónový monolit, smerom 

do záhrady je otvorená a zamestnanci 

aj návštevníci sa môžu tešiť zo 

spojenia s prírodou,“ hovoria architekti. 

„Stavba postupne viac a viac zapadne 

do svojho prostredia.“ Veľkým dielom 

k tomu prispeje aj zelená strecha s rozlohou 

3 680 m 2 . Výsadba z miestnych 

tráv a bylín navyše funguje aj ako dodatočná 

vrstva tepelnej izolácie, aj ako 

efektívne zachytávanie dažďovej vody. 

Funkčná 

Parkovanie a technické zázemie stavby 

je skryté v suteréne. Hlavný vstup tvorí 

len úzka štrbina v betónovej fasáde, ale 

lobby je impozantný priestor, rozvrstvený 

na viacerých úrovniach. Rampy 

a schodiská prevedú návštevníka do 

výstavných priestorov alebo na ochutnávku. 

Zeleň sa objavuje aj priamo 

v interiéri, akoby prerastala priamo cez 

podlahu, a kontrastuje s industriálnym, 

prísne technickým vzhľadom budovy. 

Súčasťou administratívnej časti stavby 

je aj výskumné a vývojové laboratórium. 

Fabrika, ktorá je trochu umenie, trochu 

park a trochu cvičenie zo statiky. 

Projekt Meama je príkladom, ako 

môže vyzerať industriálna architektúra 

tretieho tisícročia. 

Kávová fabrika Meama 

Miesto: Tbilisi, Gruzínsko 

Architekt: 

Khmaladze Architects – 

Giorgi Khmaladze 

Tinatin Sherazadishvili, 

Tím: Ana Khutsishvili, Maia 

Baghishvili – Goshadze 

Spolupráca: 

Capiteli, Kubikon, 

Casa Calda 

Plocha: 16 960 m 2 

Realizácia: 2019 

Pôdorys vo výške 3,15 m. Axonometria. 

Hlavný vstup. 

Kávová fabrika s úctou k prírode 


Udržateľná 

mikroštvrť 

Lochten 

Urban Platform Zahusťovanie miest je 

dôležité pre ich efektívne fungovanie. Ideálna 

cesta je revitalizácia brownfieldov, no riešiť treba 

aj hluché miesta v blokovej zástavbe. Modelový 

príklad revitalizácie a dotvorenia vnútrobloku 

uprostred belgického mesta je výsledkom súťaže 

z roku 2012 a spolupráce architektonického 

štúdia s osvieteným developerom so zameraním 

na zelenú architektúru. 

Schaerbeek, Belgicko Text: Alexandra Müllerová, 

Foto: Georges De Kinder, Projektová dokumentácia: Urban Platform 


Na mieste pôvodne stáli sklady dreva. Transformácia na obytnú funkciu zvýšila kvalitu celého susedstva. 

Schaerbeek je mesto ležiace v spádovej 

oblasti hlavného mesta na 

jeho severovýchode. Je to obľúbená 

lokalita bydliska ľudí pracujúcich 

v Bruseli, ale bažiacich po malomestskom 

živote. Od roku 1880 bol 

mestský vnútroblok na križovatkách 

Rue Des Coteaux a Rue Van Hoorde 

vyplnený skladmi spoločnosti obchodujúcej 

s drevom Lochten & Germeau. 

Niekoľko desaťročí, najmä po 

nástupe Jeana-Mathieua Lochtena 

do jeho vedenia v roku 1968, bol 

prosperujúci podnik významným 

zdrojom poskytujúcim prácu širokej 

škále „sociálne vylúčených“ ľudí. 

Táto myšlienka sa transformovala 

aj do projektu s primárne obytnou 

funkciou. Nasledovala súťaž o najlepší 

návrh s dôrazom na podporu 

socializácie a environmentality, ktorú 

vyhral bruselský ateliér Urban 

Platform. 

Uzavretie a vyplnenie 

„Cieľom nášho návrhu je integrovať 

hodnoty spoločnosti Lochten 

do udržateľného, pragmatického 

a vysoko racionálneho susedského 

projektu, ktorý je konkurencieschopný 

z hľadiska rozvoja nehnuteľností 

a ktorého imidž evokuje priemyselnú 

minulosť tohto miesta. Návrh sa pokúša 

generovať sociálnu dynamiku 

prostredníctvom vytvárania kvalitných 

spoločných priestorov, ako aj 

Čierny obklad zmierňuje použité drevo a biela omietka. 

Smerom do ulice je situovaný živý parter. 

Udržateľná mikroštvrť Lochten 


prostredníctvom flexibilných a rozmanitých 

funkcií,“ približujú projekt 

architekti. Na územie vedú dva vstupy 

zahŕňajúce esenciálne odkladisko bicyklov, 

z toho jeden je zároveň aj vjazd 

pre autá do podzemnej garáže so 76 

miestami. Architekti doplnili viacero 

hmôt, najdôležitejšou bola nárožná 

budova so zmiešanou funkciou, ktorá 

vnútroblok uzatvorila. Typologicky 

zmiešané územie vo svojom interiéri 

obsiahlo aj dva bytové domy a osem 

radových domov. 

Pasívny štandard bruselského 

memoranda 

Fasády sú kombináciou čierneho 

trapézového obkladu, dreva a bielej 

omietky. Použitie kovového plášťa 

evokuje priemyselnú architektúru 

a vytvára tak súčasný vnímateľný 

obraz lokality. „Obytné budovy boli 

navrhnuté ako jednoduché kompaktné 

jednotky, ktoré sa ľahko stavajú. 

Ich dizajn je založený na racionálnom 

štrukturálnom rámci, ktorý definuje 

ideálne proporčné priestory v minimálnej 

podlahovej ploche. To umožňuje 

navrhnúť ich energetický systém 

podľa požadovanej úrovne investícií 

(vrátane pasívneho systému) bez 

akejkoľvek zmeny základného princípu,“ 

opisuje princíp jeden z hlavných 

architektov Cédric Franck. Čo sa 

týka vybavenia, územie zahŕňa 3 obchodné 

priestory, 12 jednoizbových, 

31 dvojizbových a 5 trojizbových bytov, 

spolu s radovými domami je to 56 

obytných jednotiek. Všetky jednotky 

sú debariérizované a majú k dispozícii 

súkromný vstup do exteriéru – či už 

balkón, lodžiu alebo terasu. K dispozícii 

sú aj komunálne záhrady a detské 

ihrisko. Keďže všetky strechy sú 

Pohľad východný. 

Pozdĺžny rez. 

Pohľad západný. 

Priečny rez. 

Bytové domy sú prepojené lávkami a plošinami na stretnutia. Čierny plášť budovy je odkaz na priemyselnú minulosť. 


vegetačné, dve z nich sú dokonca 

verejne prístupné a uspôsobené na 

grilovanie. 

V rámci udržateľných štandardov sa 

dažďová voda zbiera a využíva v hospodárstve 

budovy, napríklad aj v spoločnej 

práčovni. Byty sú orientované 

tak, aby boli v každej fáze dňa osvetlené, 

teplo sa zhromažďuje. Niektoré 

obslužné priestory vznikli revitalizáciou 

už existujúcich budov. Tieto 

opatrenia vzišli z predchádzajúceho 

nariadenia Rady pre životné prostredie 

v Bruseli. 

Keď sa cesty spoja 

Jednotlivé objekty sú vzájomne prepojené 

rozsiahlou sieťou chodníkov, 

záhrad a ulíc na úrovni terénu a lávkami 

na úrovni poschodí. Spoločné 

trasy dávajú možnosť na potenciálne 

stretnutia a zabezpečujú intenzívnu 

sociálnu interakciu, pri každodennom 

vídaní sa dokonca aj sociálnu väzbu. 

Medzery medzi bytovými domami 

zvyšujú priehľadnosť z perspektívy 

chodca na ktoromkoľvek mieste vo 

vnútrobloku. Dôležité tiež bolo vytvorenie 

dvoch veľkometrážnych spoločných 

priestorov lemovaných zdieľanými 

funkciami a oživených terénnymi 

depresiami plnými rastlín, ktoré odvádzajú 

nadmernú vodu zo zrážok. 

Udržateľná mikroštvrť 

Lochten 

Miesto: Schaerbeek, Belgicko 

Investor: JCX Immo 

Architekti: Urban Platform 

Úžitková 

plocha: 

6 222 m 2 

Súťaž: 2012 


Typické podlažie bytových domov. Situácia. 

Pohľady do ulice slúžia ako orientačné body. 

Udržateľná mikroštvrť Lochten 



Bankový dom 

v krajine 

CHALUPA ARCHITEKTI Keď v roku 2007 

spoločnosť ČSOB otvorila prvú budovu nového 

sídla v pražských Radlicích navrhnutú architektom 

Josefom Pleskotom, šlo svojho času o unikátny 

prístup z pohľadu udržateľnosti a ohľaduplnosti 

k životnému prostrediu. O 10 rokov neskôr sa 

architektom Marekovi a Štěpánovi Chalupovcom 

podarilo s rešpektom a pritom progresívne 

navrhnúť a realizovať rozšírenie centrály rovnakej 

banky. Tá predstavuje vzácny a obdivuhodný 

príklad architektúry, ktorá sa skutočne prepája 

s okolitou krajinou, vytvára komfortné prostredie 

pre svojich zamestnancov a môže sa pochváliť 

energeticky šetrnou prevádzkou. 

PRAHA TEXT: JOLANA ŘÍHOVÁ, PROJEKTOVÁ DOKUMENTáCia: 

CHALUPA ARCHITEKTI, FOTO: FILIP ŠLAPAL, MARIE ŠANDOVÁ 

Bankový dom v krajine 


Nová budova SHQ kopíruje reliéf svahu 

Radlického údolia, do ktorého je 

umiestnená, a vďaka použitým materiálom 

a strešnej zeleni dokonale splýva 

s okolím. Zelené strechy slúžia ako 

prirodzená termoregulácia budov, zároveň 

fungujú ako miesto na stretávanie 

zamestnancov, odpočinok i šport. 

Pozoruhodná je energetická sebestačnosť 

nové budovy, ktorá tento 

rok získala medzinárodne uznávaný 

certifikát LEED Platinum v oblasti 

navrhovania a výstavby environmentálne 

šetrných a udržateľných budov. 

V rámci Českej republiky ním disponujú 

iba ďalšie dve budovy, pričom 

ČSOB sa môže pýšiť zatiaľ najvyšším 

počtom dosiahnutých bodov. V rámci 

EÚ patrí sídlo SHQ do prvej desiatky 

zo zhruba 100 „platinových“ budov. 

Nová centrála má najväčšiu sústavu 

geotermálnych čerpadiel v Česku. Dokopy 

177 zemných vrtov hlbokých 150 

metrov zaisťuje budove nielen vykurovanie, 

ale aj ochladzovanie. Systém 

s celkovou dĺžkou vyše 26 kilometrov 

slúži tiež ako zásobáreň energie – 

v lete sa do vrtov uloží teplo na zimu 

a naopak. Budova tak vôbec nepotrebuje 

klasickú kotolňu. SHQ je tiež ako 

prvá riadená pomocou 3D virtuálnej 

kópie fyzického modelu budovy. Tento 

systém umožňuje najefektívnejšie 

šetrenie energie. SHQ vykazuje podľa 

predpísaného vzorca 74 % úsporu 

energií v porovnaní so štandardnou 

budovou rovnakej veľkosti, t. j. iba 

štvrtinovú spotrebu oproti „priemernému“ 

domu. Dažďovú vodu zo svojich 

striech kampus zvádza do akumu- 

Pôdorys 1. PP. Pôdorys 1. NP. 

Budova je zasadená do svahu Radlického údolia a vďaka zeleným strechám splýva so svojím okolím. 


lačných nádrží a využíva ju na závlahu 

intenzívnych zelených striech a zelene 

v okolí budov. Podľa medzinárodnej 

certifikácie LEED Platinum ušetrí budova 

SHQ 47,06 % pitnej vody. 

Architektonické riešenie 

Základné východiská návrhu je možné 

uzrieť z dvoch perspektív – zvnútra 

a zvonka, oba pohľady sa navzájom 

ovplyvňujú. Vnútri budovy bolo zámerom 

autorov vytvoriť súčasné pracovné 

prostredie, a to s pestrou škálou rôznych 

charakterov pracovných miest. 

Namiesto bežného monotónneho spoločného 

halového priestoru navrhli architekti 

otvorený kontinuálny priestor 

skladajúci sa z veľkostne a charakterovo 

rôzne modulovaných, no meradlovo 

úmerných podpriestorov. 

Pri pohľade zvonka je zrejmý vzťah 

budovy s okolím. Budova je čo najtesnejšie 

integrovaná do svojho prostredia 

– Radlického údolia, ktoré má svoj 

unikátny prírodný charakter. Je koncipovaná 

ako klaster nízkych pavilónov 

zapustených do svahu. 

Vďaka tomu, že strechy pavilónov so 

záhradami terasovito zostupujú po 

svahu údolia, sú tak s údolím priamo 

zomknuté a sú jeho súčasťou. Je to jednak 

pokorné k prostrediu – krajine, ale 

zároveň to umožňuje transformovanú 

krajinu intenzívne používať. Vďaka 

tomu, že na strechách nie sú umiestnené 

žiadne technológie budovy (nachádzajú 

sa v suteréne), je možné strechu 

maximálne využiť práve ako pobytové 

záhrady, do ktorých sú komponované 

alternatívne pracovné priestory. 

Pôdorys 2. NP. Pôdorys 4. NP. 

Pohľad do átria. Pešia lávka sa v druhej polovici transformuje na tunel. 

Vďaka vysokej zeleni a intenzívnym krajinárskym úpravám sa návštevníkom zjavuje objem budovy postupne. 



Vegetácia v záhradách strechu zatieňuje, 

plocha krytiny sa nerozpaľuje a nevytvára 

sa tak tepelný ostrov v meste. 

Vegetačné súvrstvie zadržuje vodu 

v území a zároveň zásobuje vegetáciu 

vodou. Nejde o formálne prvoplánové 

prihlásenie sa k zelenej výstavbe. 

Prevádzkové a dispozičné riešenie 

Charakter vnútorných priestorov je 

stupňovaný, od poloverejného priestoru 

hlavnej dvorany v centre budovy cez 

dielčie polosúkromné centrá v halách 

krajných pavilónov až po charakter pokojných 

súkromných priestorov s trvalými 

pracoviskami po obvode budovy 

pri fasádach. Vnútorné priestory sú 

organizované vo fraktálových zostavách. 

Skladba priestorov sa v hierarchickej 

organizácii v budove opakuje so 

špecifickými odchýlkami. Rovnako tak 

autori v analogickej skladbe k súboru 

interiérov koncipovali zodpovedajúci 

rozvrh exteriérových pracovných 

priestorov na strešných záhradách. Terén 

strešných záhrad a kompozície výsadby 

boli komponované tak, aby po ich 

vzraste bol v záhrade vytvorený súbor 

viac i menej uzavretých či otvorených 

priestorov s rozdielnymi veľkosťami, na 

väčšie spoločné rokovania, oddelené 

konzultácie či zákutia pre individuálnu 

prácu. Vznikol súbor záhradných miestností 

pod šírym nebom. Po celý čas 

architekti sledovali zámer prepojenia 

priestorov zvnútra von a naopak, teda 

nielen to, aby vnútorné a vonkajšie pracovné 

priestory boli v rovnakej výškovej 

úrovni a boli tak poruke a jednoducho 

dosiahnuteľné. Chceli, aby budova bola 

transparentná a neuzatvárali ju vnútorné 

priečky. Aby cez ne bolo vidieť 

a priestory sa prepojili s vonkajšou krajinou. 

Aby krajina domom prechádzala. 

Severný pohľad. 

Východný pohľad. 

V centre budovy je situovaná hlavná dvorana, ktorá otvára prepojený priestor budovy. 


Systém chladenia a vykurovania budovy 

Železobetónové stropné dosky sú nielen 

zásadným konštrukčným prvkom, 

ale vďaka svojej tepelnej aktivácii slúžia 

veľké plochy ako sálavé systémy na vykurovanie 

a chladenie (BKT). Zásluhou 

ich akumulačnej schopnosti a tepelnej 

zotrvačnosti s malým tepelným spádom 

ide o výhodný systém. Energia na toto 

vykurovanie a chladenie je získavaná 

tepelnými čerpadlami zo systému zemných 

vrtov, v budove nie je konvenčná 

kotolňa. Vďaka automatickému systému 

otváravých častí fasády je možné 

vnútorne spojitý otvorený priestor 

väčšinu roka prirodzene vetrať priečne 

či vertikálne komínovým efektom. 

Rešpekt a pokora 

Nová budova banky vyjadruje názor, 

ako dnes vytvoriť pohodlné a inšpiratívne 

pracovné prostredie, taktiež 

zhmotňuje pokoru a úctu k susedom, 

v tomto prípade ku krajine údolia Radlic. 

V neposlednom rade vyjadruje názor 

na to, ako štrukturálne organizovať 

budovu vo veľkosti malého mestečka 

s jedným hlavným centrom, niekoľko 

čiastkových centier a rad rozdielnych 

typov pracovných priestorov. Budova 

je autorskou odpoveďou na zadania 

užívateľa v mieste a čase a predstavuje 

svedectvo svojej doby. 

CENTRÁLA SHQ ČSOB 

Miesto: Radlické údolie, Praha 5 

Architekt: 

Chalupa architekti – 

Marek a Štěpán Chalupovci 

Investor: ČSOB 

Dodávateľ 

stavby: 

HOCHTIEF CZ 

Realizácia: 2016 – 2019 

Podlažná 

plocha: 

65 220 m 2 

Model. 

Situácia. 

Foyer novej budovy. 

Rôzny charakter pracovných priestorov umožňuje sústredenie i spoluprácu. 

Charakter interiérov je graduálny. Po obvode budovy sú umiestnené trvalé pracoviská. 



58Malá architektúra 

Inšpiratívne 

projekty 

Projekt zberača vody 

WaterHall, Sneung, 

Kambodža 

56 

Trstinová fasáda 

pre dom v Alpách, 

Mannheimer Hut, 

Rakúsko 

Dostatok voľného priestoru sa núka na stretnutia a posedenia. 

Oba objekty sú polootvorené kvôli zabezpečeniu dostatočného vetrania. 


WaterHall 

Orient Occident Atelier Nie veľa krajín sa môže 

pýšiť vysokou kvalitou vody tak ako Slovensko. Ani si 

nevieme predstaviť, že najbližšia pitná voda by bola 

dostupná len v rámci miestneho jazera, a to tiež len 

každého pol roka. Hongkonskí architekti však túto 

situáciu vyriešili pomerne jednoduchou a nenákladnou 

intervenciou – zberačom vody konštruovaným 

z miestnych materiálov použitím autentických techník. 

Sneung, Kambodža Text: Alexandra Müllerová, 

Foto, dokumentácia: Orient Occident Atelier 

Sneung je odľahlá dedina nachádzajúca 

sa na okraji provinciálneho mesta 

Battambang, ktorú v minulosti počas 

vlády komunistickej strany Červených 

Kmérov spustošili nášľapové míny 

občianskej vojny. Obec využíva rieku 

Sangkae, neďaleké jazero a studne 

ako hlavné zdroje vody. Prístup k vode 

je však nespoľahlivý, keďže vodná plocha 

každého pol roka vysychá v rámci 

obdobia sucha a napĺňa sa počas obdobia 

dažďov. Studne sú kontaminované 

nečistotami z okolitých tovární. 

Badateľné je aj znečistenie plastovým 

odpadom spôsobené ustavičným používaním 

plastovej balenej vody. 

Sociálna architektúra v pravom 

zmysle slova 

Zrealizovaný experiment je fúziou 

dvoch funkcií – spoločenskej a inžinierskej. 

Srdcami dvojice objektov sú 

56 ASB #219 Malá architektúra

Lievikovitá strecha ústi do podzemnej nádrže. 

Filtračná miestnosť s čerpadlom má za úlohu dosiahnuť požadovanú kvalitu vody. 

Schéma systému zbierania a prečerpávania vody. 

Situácia. 

v prvom prípade lievikovitá strecha 

zbierajúca vodu z dažďových zrážok 

pomocou čerpadla, zatiaľ čo v druhom 

prípade ním je jednoduchý systém jej 

filtrovania. Pre život esenciálna budova 

sa zároveň stala stretávacím 

a stmeľovacím bodom. Interiéry sa 

transformujú do spoločenskej sály – 

spoločenského centra slúžiaceho 

aj na zhromažďovanie, každodenné 

stretnutia, oslavy a komunitné slávnosti, 

zatiaľ čo voda prináša život aj 

v metafyzickom zmysle. K obľúbenosti 

prispeli aj použité materiály – pálená 

tehla a betón v horúčavách udržujú 

príjemný chlad a na rozdiel od prírodných 

materiálov degradujú pomalšie. 

Koniec plastov 

Okrem toho, že objekt WaterHall je 

skonštruovaný uveriteľne udržateľným 

spôsobom, jeho funkcia vracia 

znevýhodnené komunity „naspäť na 

koňa“. Súčasťou návrhu bolo tiež riešenie 

problému znečisťovania plastovým 

odpadom. Bez dostupnosti 

pitnej vody boli miestni obyvatelia 

odkázaní na balenú vodu z obchodu, 

ktorej najlacnejšia alternatíva, samozrejme, 

prichádzala v plastovom balení. 

Dedinčania po novom používajú na 

zber a uschovanie prefiltrovanej vody 

keramické džbány a fľaše lokálnej 

výroby, čím sa eliminuje množstvo 

plastového odpadu a súvisiaceho 

znečistenia. 

Lokálne, ale súčasne 

„Počas navrhovacieho procesu sme 

skúmali a dokumentovali miestne stavebné 

techniky a metodiky remesiel, 

ktoré sme chceli použiť, ale vyjadriť 

súčasným jazykom. Veľmi dúfame, že 

projekt WaterHall sa transformuje na 

pilotný projekt, ktorý sa bude realizovať 

a uplatňovať po celom svete v lokalitách 

s obmedzenou pitnou vodou. 

V tom prípade sa však použité miestne 

stavebné techniky a remeselné 

realizácie zmenia v závislosti od geografie, 

no vždy jedinečným súčasným 

jazykom,“ približujú kreatívny proces 

architekti z Orient Occident Atelier. 

Záťažová skúška prišla tesne po 

dokončení projektu. Provincia Battambang 

zažívala najhoršie suchá za 

posledné roky a napriek tomu bolo 

možné získavať zo zberača vodu. Tento 

fakt značne prispel k obľúbenosti 

miestnej komunity a vznikol tak stretávací 

bod kultivujúci pocit spolupatričnosti 

miestnych. 

WaterHall je víťazom dotácie Hongkonského 

inštitútu architektov (HKIA) 

– Architect Community Project Fund 

2017. 


WaterHall 

Sneung, Battambang, 

Miesto: 

Kambodža 

Investor: obec Sneung 

Orient Occident Atelier – 

Kenrick Wong, Magic Kwan, 

Architekt: 

Fionne Chan, Harrison Lai, 

Jane Luk, Janet Tam 

Zastavaná 

60 m 

plocha: 

2 

Projekt: 2017 


Projekt zberača vody WaterHall 


Monolitická fasáda nového technického objektu ladí s drsným horským prostredím – namiesto betónu však študenti siahli po trstine. 

Trstinová fasáda pre dom 

v Alpách 

University of Stuttgart Čo vám napadne, keď sa 

povie trstinová strecha? Určite si hneď nespomeniete 

na alpské štíty. Práve trstina by sa však mohla stať 

materiálom, ktorý budeme aj v takýchto náročných 

podmienkach stretávať častejšie – je lacná, ekologická 

a svojím spôsobom aj krásna. Experiment v rakúskych 

Alpách predstavuje nový pohľad na tradičný a takmer 

zabudnutý stavebný materiál. 

Mannheimer Hütte, Voralberg, Rakúsko Text: Karolína Balášková, PROJEKTOVÁ 

DOKUMENTÁCIA, Foto: IBBTE, University of Stuttgart 

„Po dvoch rokoch výskumu a vývoja 

v Ústave stavebnej technológie a dizajnu 

(IBBTE) na univerzite v Stuttgarte 

sme v auguste 2019 postavili prvú 

stavbu s trstinovou fasádou vo vysokohorskom 

prostredí,“ hovorí Anke Wollbrink, 

kto rá spolu so svojím kolegom 

Arminom Kammerom projekt nazvaný 

SkinOver viedla. Zadanie pre študentov 

znelo: navrhnúť nový vzhľad menšej budovy, 

ktorá slúži ako vodáreň pre hlavný 

objekt horskej chaty Mannheimer 

Hütte. Chata sa nachádza v nadmorskej 

výške 2 600 m n. m. vo Voralbergu v Rakúsku. 

Existujúca stavba bola kamenná 

a už technologicky nevyhovovala potrebám 

obľúbeného turistického miesta. 

Ako na dizajn 

Návrh musel byť jednoduchý a primeraný 

použitiu aj umiestneniu vo 

vysokohorskom prostredí. Hlavné 

zameranie malo byť na samotný materiál, 

s jeho architektonickými a manuálno-technickými 

detailmi. Tím 

remeselníkov a študentov na dizajne 

pracoval spoločne. Integrácia skúseností 

majstrov bola nevyhnutná pre 

vývoj jednoduchých a vhodných detailov 

použitého materiálu. Okrem trstiny 

bolo ako hlavný konštrukčný materiál 

zvolené drevo s minimalizovaním 

použitia kovových spojov, ako základ 

boli použité existujúce kamenné múry. 

„Ako sme sa však dostali k trstine? Na 

začiatku projektu bol veľmi formálny 

prístup,“ opisuje Anke Wollbrink. 

„Uvedomili sme si, že pri projektovaní 

horskej chaty sa študenti snažili 

navrhnúť celú obálku stavby – fasádu 

aj strechu – z jedného materiálu, aby 

58 ASB #219 Malá architektúra

Drevený skelet stavby bol predpripravený. Trstinou z lokálnych zdrojov sa pokrývalo na mieste. 

Stavba je výsledkom spolupráce remeselníkov a študentov. 

Predný pohľad. 

Detail skladby steny. 

sa vytvoril monolitický dizajn, ktorý 

bude zapadať medzi alpské štíty. 

Takže sme následne preskúmali materiály, 

ktoré by sa dali použiť týmto 

spôsobom. Okrem kameňa, betónu, 

dreva a kovu sme znovuobjavili materiál, 

ktorý umožňuje takmer trojrozmerný 

dizajn analogický betónu. To 

nás hneď zaujalo a viedlo to k ďalšiemu 

výskumu a k myšlienke postaviť 

prototyp slamenej ,obálky‘.“ 

Prečo práve trstina? 

Zdá sa dokonalým obnoviteľným 

materiálom: rýchlo rastie, rýchlo sa 

spracováva s nízkou spotrebou energie 

a nízkymi emisiami, pestovanie 

ani spracovanie si nevyžaduje žiadne 

znečisťujúce látky. Je to udržateľný, 

obnoviteľný, uhlíkovo neutrálny zdroj, 

osvedčený generáciami používania. Na 

stavebné účely sa používa iba odumretá 

časť rastliny. „Okrem toho, že trstina 

zlepšuje kvalitu vody, vytvára aj hodnotný 

biotop, v ktorom nájde domov 

veľa druhov živočíchov,“ opisuje ďalej 

Anke Wollbrink. Odumretú časť rastliny, 

teda uschnutú stonku, každý rok 

nahrádza nová. Na konci života je trstina 

kompostovateľná a cyklus života 

v mokradiach sa môže začať odznova. 

Budúcnosť je v materiáloch 

Stavebníctvo patrí medzi najväčších 

znečisťovateľov životného prostredia. 

Ako môžeme pomôcť dosiahnuť 

ciele, ktoré sme si stanovili pre zelenú 

budúcnosť? Aké materiály by sme 

mali zvoliť pre naše budovy? „Spolu 

so študentmi sme našli spôsob, ako 

použiť materiál, ktorý po celé generácie 

preukazoval svoju efektívnosť, ale 

jedného dňa zmizol,“ hodnotí projekt 

Armin Kammer. „Pre študentov to 

bola vzrušujúca skúsenosť, pracovať 

so staronovým materiálom a preniesť 

ho do nášho moderného sveta. Ich entuziazmus 

nás prinútil, aby výskumní 

pracovníci išli ďalej a skúmali, ako 

si iné obnoviteľné materiály, ako je 

drevo a hlina, mohli nájsť cestu späť 

do súčasnej architektúry. Ktoré vlastnosti 

ich prinútili vrátiť sa k tomuto 

stavebnému materiálu a ako sa fasáda 

z trstiny môže poučiť z týchto skúseností 

a znova vstúpiť do nášho moderného 

stavebníctva.“ Počas nasledujúcich 

rokov sa tím projektu SkinOver 

vrátil na Mannheimer Hütte, aby 

zdokumentoval vlastnosti a správanie 

materiálu. Vďaka študentom sa možno 

trstina vráti späť do repertoáru architektonických 

materiálov. 

Vodáreň pre Mannheimer 

Hütte 

Mannheimer Hütte, 

Miesto: 

Voralberg, Rakúsko 

Armin Kammer, Anke 

Architekt: 

Wollbrink a študenti 

German Alpine 

Association, Section 

Mannheim of German 

Alpine Association, 

Spolupráca: 

Weichert Dachbau 

GmbH, Carpenter Müller, 

CUBO Architektur & 

Baumanagement 

Technická 

podpora: 


HISS REET 

Schilfrohrhandel, Bad 

Oldesloe 

Trstinová fasáda pre dom v Alpách 


60Dizajn 

Z domova 

aj zo sveta 

Reštaurácia 

SOHO BB, 


Strohosť interiéru prenechala priestor rozmanitosti podávaných jedál. 

Reštaurácia SOHO BB 

Grau, GutGut Reštaurácia Soho je známe gastronomické 

bistro z hlavného mesta. Počas svojich piatich rokov 

existencie si stihlo vybudovať fanúšikovskú základňu, ktorá 

sa s obľubou vracia do príjemného a zároveň sviežeho 

interiéru na rôzne ázijské pokrmy. Soho teda otvorilo dvere 

na ďalšej pobočke v srdci Banskej Bystrice, kde si novú 

prevádzku zobrali na starosť autori pôvodného interiéru. 

Banská Bystrica Text: Alexandra Müllerová, Foto: Matej Hakár, Dokumentácia: Grau 

Námestie Slovenského národného 

povstania je srdcom mesta a patrí 

k jeho najstarším častiam, čo dokazuje 

aj fakt, že dom, kde reštaurácia 

vznikla, pochádza z prvej polovice 

16. storočia. Ako to pri starých ľúbených 

stavbách býva, dom prešiel 

niekoľkými prestavbami a s tým súvisiacimi 

zmenami funkcií, nakoniec sa 

však vrátil k svojej pôvodnej gastronomickej. 

Pri poslednom facelifte 

získal druhé nadzemné podlažie 

a novú fasádu. 

60 ASB #219 Dizajn

Bodové svietidlá nad stolmi dopĺňajú líniové svietidlá na stenách. 

„Mystery box“ ukrýva sklad a schody do suterénu. 

Pôdorys. 

Názov podniku vo farbe rámu výkladu je rozumne umiernený. 

Axonometria. 

Kulisa pre gastronomické zážitky 

Hlavným zámerom architektov bolo 

prinavrátiť priestoru pôvodný charakter 

– génia loci, ktorý súperil s nepekným 

sadrokartónom po pôvodnom 

užívaní interiérov. Keďže sa ázijská 

kuchyňa vyznačuje živelnými jedlami 

plnými farieb, interiér ladili do umiernených 

tónov monochromatického 

spektra a vytvorili tak ich kulisu. 

Interiér je rozdelený na dva segmenty 

– svetlý reštauračný a tmavý obslužný. 

Jedálenskej časti dominuje oku lahodiaci 

pult z terazza, ktorému sekunduje 

box obložený čiernym smrekom. 

Ukrýva sklad a schodisko do pivničnej 

časti objektu. Strop je priznaný až na 

kosť – zahŕňajúc všetky nánosy náterov 

dôb minulých aj vzduchotechniku, 

zatiaľ čo steny boli omietnuté 

príbuznou farbou a podlaha zneutralizovaná 

štandardným cementovým 

poterom. 

Mobiliár z čiernej bukovej preglejky 

kontrastuje so svetlými stenami a vyniká 

svojou jednoduchosťou. 

Interiérové solitéry 

Celopresklenený výklad ponúka hlboký 

pohľad do interiéru, ktorý pripomína 

divadelnú scénu. Na nej sa vďaka 

premyslenej umiernenosti neobjavuje 

názov, ale účinkujúci v podobe interiérových 

solitérov – svietidiel. Kruhové 

lustre sú doplnené o líniové a bodové 

svietidlá. Intenzita nasvetlenia sa tak 

dá meniť podľa nálady a tvorí dôležitý 

element scénického interiéru. 


Námestie SNP, 

Miesto: 


Štefan Plakovič, 

Lukáš Kordík, Andrej Olah, 

Architekt: 

Filip Marčák, Alan Prekop, 

Jana Filípková, Matej Kurajda 

Návrh: 2020 

Realizácia: 2020 

Výmera: 258 m 2 



62Seriály 

Životný štýl 

v architektúre 

Módne domy: 

Chanel, Paríž 

S pavilónom putovala aj výstava interpretácií kabelky Chanel od 12 umelcov. 

Hlavný vstup do objektu zachytený na turné v Japonsku. 

Módne domy: Chanel 

Zaha Hadid Pre architektúru je príznačný fakt, že ju 

nemožno preniesť. Zaha Hadid svojho času navrhla objekt 

„Mobile Art“, ktorý očaril svojimi dynamickými krivkami 

mnoho jeho návštevníkov po celom svete. Precestoval 

totiž hneď niekoľko svetových metropol, kde komunikoval 

oslavu ikonickej tvorby jednej z najobľúbenejších módnych 

značiek vôbec – Chanel. 

Paríž Text: Alexandra Müllerová, Foto: Francois Lacour, Toshio Kaneko, 

Dokumentácia: Zaha Hadid 

Známa značka nesie meno po Gabrielle 

„Coco“ Chanel, ktorá napriek svojim 

skromným začiatkom vniesla do 

dámskej módy progresívne prvky 

jednoduchého kostýmu so sukňou 

a s nohavicami. Vytvorila populárne 

parfumy a nový štýl dámskej bižutérie. 

Z bezvýznamnej chudobnej modistky 

sa vypracovala na najprestížnejšiu 

módnu značku vo svete. Spoločnosť 

Chanel sa v roku 2007 rozhodla osláviť 

dedičstvo známej značky formou 

medzinárodnej výstavy vo svojskom 

pavilóne z dielne rovnako známej architektky 

Zahy Hadid. Témou výstavy 

i inšpiráciou bola notoricky známa 

prešívaná taška, ktorú Coco Chanel 

navrhla vo februári 1955. Ikonický objekt, 

ktorý je ustavične interpretovaný, 

sa stal súčasťou univerza značky 

spolu s inými legendárnymi výtvormi, 

ako napríklad malé čierne šaty, tvídový 

oblek, perlový náhrdelník, dvojfarebné 

topánky a, samozrejme, Chanel 

62 ASB #219 SERIÁL: Módne domy

Objekt hmotou kontrastuje s Inštitútom arabského sveta od Jeana Nouvela. 

Pavilón momentálne slúži rôznym expozíciám. 

Dynamické krivky mobiliára. Pôdorys pavilónu. 

Nº 5, parfum, ktorý je napriek vzniku 

v roku 1921 stále najobľúbenejšou 

vôňou na svete. 

Mobilné umenie 

Tvar pavilónu Chanel s rozlohou 

700 m 2 je oslavou detailov značky, 

ktorá je nezameniteľná pre svoje 

plynulé vrstvenie vynikajúcich detailov, 

ktoré spolu vytvárajú elegantný, 

súdržný celok. Výsledná funkčná 

a všestranná architektonická štruktúra 

pavilónu je sériou súvislých prvkov 

v tvare oblúka s nádvorím v centrálnom 

priestore. Umelé svetlo za 

priesvitným stropom obmýva steny, 

aby zdôraznilo „klenutú“ štruktúru, 

a pomáha pri vytváraní novej umelej 

krajiny pre umelecké inštalácie. Objekt 

pozostáva z dvoch samostatných 

hmôt predelených nádvorím. Toto 

je v prípade potreby možné prekryť 

a vznikne tak veľký spoločný priestor. 

Interiéry sú zásobované svetlom cez 

masívny svetlík. Reflexné materiály 

umožňujú rôznorodé náladové nasvietenie 

exteriéru. Dichotómia pôsobivej 

hmoty s ľahkosťou jej plášťa 

evokuje pocit tajomnosti. Interiéry 

ponúkajú zákutia rôznej mierky, čo 

umožňuje znovuobjavovanie priestoru 

a jeho nálad. 

Postavený za týždeň 

„Fascinujúcim aspektom Mobilného 

umeleckého pavilónu je výzva odkomunikovania 

intelektuálneho a fyzického 

na zmyslové – experimentovanie 

s nečakanými a pohlcujúcimi prostrediami 

pre túto globálnu oslavu ikonického 

diela Coco Chanel. Pavilón 

vnímam ako druh komplexného umeleckého 

diela, ktoré sa ustavične znovuobjavuje 

počas sťahovania z Ázie, 

do USA a Európy,“ uviedla Zaha Hadid. 

Pavilón spolu s putovnou výstavou 

cestoval do Hongkongu, Tokia 

a New Yorku. Pavilón bol špeciálne navrhnutý 

tak, aby ho bolo možné skonštruovať 

v priebehu jedného týždňa. 

Po ukončení bol darovaný do vlastníctva 

Inštitútu arabského sveta (IMA) 

v Paríži, kde je momentálne súčasťou 

stálej expozície. 

Chanel – Mobile Art Pavilón 

Miesto: 

Hongkong, Tokio, 

New York, Paríž 

Investor: Chanel 

Architekt: Zaha Hadid 

Úžitková plocha: 700 m 2 


Módne domy: Chanel 


Stanislav Pagáč, CTP Invest Slovakia 

„Vytvárame uzavretý ekonomický 

biofond priemyselného parku“ 

ASB Developerom roka 2020 v segmente priemyslu a logistiky sa stala spoločnosť 

CTP Invest Slovakia, ktorá je v počte prenajímateľnej plochy lídrom v tomto odvetví 

na Slovensku. To isté platí aj pre oblasť udržateľnej výstavby, pričom CTP sa od založenia 

v roku 1998 profiluje ako vlastník nehnuteľností developmentu, čo so sebou prináša 

dlhodobú spoločenskú zodpovednosť voči lokalite, komunite a životnému prostrediu. 

O aktuálnych otázkach týkajúcich sa zelenej výstavby v priemyselných parkoch sme sa 

porozprávali so Stanislavom Pagáčom, regionálnym riaditeľom CTP Invest Slovakia. 

FOTO: CTP Invest Slovakia 

Aké sú vaše kompetencie v rámci 

firmy? 

Mám na starosti Slovensko, čo zahŕňa 

riadenie celého výrobného portfólia. 

Nedávno mi pribudla funkcia 

finančného riaditeľa, čiže som ešte 

viac prepojený s operatívou. Do CTP 

som prišiel v roku 2008, keď už firma 

pôsobila na Slovensku. Vtedy sme 

robili prevažne akvizície pozemkov 

a skauting. 

Aké čísla sú za lídrom vo výstavbe 

a správe priemyselných parkov? 

Áno, chcem zdôrazniť, že sme developerom 

priemyselných parkov, nie 

hál. Vytvárame teda komplexné riešenie 

celého prostredia. Ale k číslam: 

za ostatných päť rokov sme akvizíciami 

a vlastnou výstavbou vytvorili 

celkovú prenajímateľnú plochu viac 

ako 450-tisíc štvorcových metrov. 

Tento rok máme vo výstavbe ďalších 

37-tisíc štvorcových metrov, čím sa 

priblížime k pol miliónom m 2 prenajímateľnej 

plochy. 

Ktorý park považujete za vlajkovú 

loď a prečo? 

Je ním Trnava, ktorá je lídrom na 

Slovensku v zelených riešeniach. 

Majú na to prispôsobené všeobecne 

záväzné nariadenia, ako aj upravený 

územný plán mesta. V meste je veľký 

podiel zelene, sú tam veľké požiadavky 

na zelené plochy a zároveň limitované 

počty parkovacích miest. To súvisí 

aj s naším podnikaním, a preto 

sa snažíme spolupracovať s miestnou 

samosprávou. Navyše, táto lokalita 

poskytuje výborné podmienky na 

vsakovanie vôd, a teda aj lepšie narábanie 

so spodnou vodou. Dokonca 

tam máme aj vlastnú čističku odpadových 

vôd, ktorú kontrolujeme. 

Záleží nám na zelených riešeniach 

a klienti naše parky vyhľadávajú. Je 

to veľký prínos riadeného parku. 

Ako vyzerá váš biznis model v priemyselnom 

developmente? 

Pri štandardnom biznis modeli sa 

developuje a predá, ale tým sa naruší 

kontinuita starostlivosti o lokalitu. 

Keďže CTP vlastní objekty 

a má vlastný interný tím na správu 

budov, záleží nám na kvalite a životnosti 

objektov, ako aj jeho flexibilite 

do budúcnosti. Technickým štandardom, 

ktorý dávame do architektúry 

a technických riešení, prekračujeme 

požiadavky platných noriem aj európskych 

smerníc, tak aby sme splnili 

požiadavky nájomcov aj o 10 rokov. 

Po odovzdaní 

objektov do užívania 

si ich ponechávame 

vo vlastníctve 

a vlastnými silami 

ich spravujeme. 

Aké máte konkrétne riešenia? 

Projektujeme uzavretý monoblok 

budov, čím sa nevytvárajú zbytočné 

vonkajšie plochy a prestupy. Na objekty 

používame izolačné materiály 

na báze minerálnej vlny, pričom 

objemovo prekračujeme normy. Na 

streche sú svetlíky, kde dávame výplňové 

materiály, ktoré tlmia tepelné 

zisky v lete – odpadá tak chladenie. 

Významným aspektom k životnému 

prostrediu sú fotovoltické panely, 

ktoré najmä na území ČR pokrývajú 

asi 30 % nášho portfólia, čiže približne 

milión štvorcových metrov. Na 

Slovensku a v ostatných krajinách je to 

zatiaľ pozadu, ale všetky naše objekty 

sú pripravené na montáž fotovoltiky. 

Žiaľ, aktuálne platná legislatíva 

nám ju neumožňuje inštalovať a využívať 

s ekonomickým prínosom pre 

našich nájomcov. K celkovej udržateľnosti 

výstavby prispieva aj fakt, že 

v celom našom portfóliu sú inštalované 

úsporné LED svetlá. Pri osvetlení 

sú totiž úspory na energiách skokovo 

najvýraznejšie – približne až 

o tretinu. Pri ďalšom znížení energií 

na objektoch je dôležitá aj racionálna 

inštalácia vrát na objektoch. 

Ako ste spomínali, vy svoje parky 

a objekty nepredávate, ale ich prenajímate 

a ďalej spravujete. Prečo? 

Áno, po odovzdaní objektov do užívania 

si CTP objekty ponecháva vo vlastníctve 

a vlastnými silami ich spravuje. 

Vykonáva údržbu, revízie, čistenie, 

ktoré si platia naši klienti. A prečo? 

Takto máme nastavený ekonomický 

development. Predaním síce získa developer 

okamžite výnos, ale my si ho 

rozložíme v čase. Je to iný pohľad na 

ekonomiku developmentu, ktorý sa 

nám osvedčil. Dlhodobá držba vytvára 

úplne iný vzťah ku klientom. Klienti 

zostávajú s nami a dôverujú nám. 

Rastú s nami a my zase s nimi. 

Robíte popri splnení európskych 

smerníc aj niečo navyše? 

Tento rok sme v rámci celej skupiny 

certifikovali systémom BREEAM In 

Use všetky objekty, ktoré sú skolaudované 

a používané. Všetky objekty na 

Slovensku sú certifikované na stupni 

Very Good a tie, ktoré sa stavajú, na 

stupni Excellent. Certifikát BREEAM 

ide nad rámec všeobecných smerníc, 

lebo zohľadňuje regionalitu, pôvod 

materiálu, dodávateľov, ako aj vplyv 

na životné prostredie počas prevádzky 

budovy vrátane spracovania odpadu, 

odpadovej i dažďovej vody. 

Nad rámec smerníc idete aj s výsadbou 

stromov v parkoch. 

Áno, za ostatné 3 roky sme v našich 

parkoch vysadili 998 stromov 

Stanislav Pagáč 

a 10-tisíc štvorcových metrov kríkov. 

So stromami počítame už pri plánovaní 

parku. Vyvárame uzavretý ekonomický 

biofond parku, v ktorom sú 

aleje stromov a menšie parčíky, ale 

aj oddychové miesta pre zamestnancov. 

To všetko ide na naše náklady. 

Ako ešte znižujete záťaž na životné 

prostredie? 

Snažíme sa o synergickú koncentráciu 

toku ľudí a tovaru. Viac nájomcov 

na jednom mieste znižuje trieštenie 

toku tovarov, ale aj využívanie 

autobusov a áut, ktoré sa tak môžu 

zdieľať. Toto platí aj pri logistike, 

pričom vyhľadávame lokality, ktoré 

majú prístup k železnici. To platí pri 

našom parku v Bratislave a v Trnave. 

Ako je známe, železnica predstavuje 

oveľa menšiu záťaž na životné prostredie 

a je to doprava budúcnosti. 

Čo máte aktuálne na stole? 

Koncom minulého roku sme akvirovali 

park v Košiciach pri letisku 

a tento rok tam začíname pre klienta 

budovať objekt. V Trnave dokončujeme 

dva objekty a v Bratislave-Devínskej 

Novej Vsi máme rozostavaný 

ďalší objekt. Našou výkladnou skriňou 

v budúcnosti bude CTP Bratislava 

City, kde budeme klásť zvýšený 

dôraz na zelené riešenia. Chceme 

tam použiť aj zelené strechy, hoci je 

to technická výzva. A ešte čosi – do 

roku 2023 si CTP dalo záväzok byť 

uhlíkovo neutrálny v prevádzke. 

64 ASB #219 Stanislav Pagáč, CTP Invest Slovakia

Vidíme lesy... 

V CTP berieme udržateľnosť vážne. 

Nestačí o nej hovoriť, ale my aj 

konáme. 

Sme najväčší priemyselný developer 

v strednej a východnej Európe. Udržateľnosť 

pre nás znamená prevziatie zodpovednosti 

za dopady našich činností na životné 

prostrenie a kvalitu života v obciach, 

v ktorých sa nachádzajú naše priemyselné 

parky a kancelárske budovy. 

Preto sa CTP zaväzuje certifikovať celé 

portfolio podľa štandardu BREEM In-Use do 

polovice roku 2020. Všetky naše budovy budú 

priebežne posudzované s ohľadom na využitie 

energie a celkovú efektivitu prevádzky počas 

celej doby ich životnosti. 

Zavádzali sme taktiež meranie 

uhlíkovej stopy našej spoločnosti. 

Veľké úsilie vkladáme do 

kontinuálneho merania dopadov 

aktivít našej spoločnosti na životné 

prostredie a podnikáme kroky 

k ich zníženiu pomocou zlepšenia 

procesov alebo zmiernenia ich 

dopadov inými prostriedkami. 

Aby sme pomohli redukovať 

našu uhlíkovú stopu a chrániť 

prirodné zdroje, v Českej 

republike sme kúpili 

1 milión m2 lesa neďaleko 

Mladej Boleslavi. Plánujeme 

lesy aj v ďalších krajinách, 

v ktorých pôsobíme. Naším cielom je 

pozitívne pôsobiť na miestnej úrovni a 

zároveň prispieť k globálnemu zníženiu 

hladiny CO2. 

...a stromy tiež 

ctp.eu 

We do care!

Štátny fond rozvoja bývania 

aké novinky sa očakávajú pri podpore 

financovania výstavby nájomných bytov? 

V súčasnosti upravuje postavenie Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) zákon 

č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, 

na základe ktorého ŠFRB financuje priority štátnej bytovej politiky schválené vládou 

Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. 

text: Štátny fond rozvoja bývania, foto: miro Pochyba 

Výstavba nájomných bytov má nielenže 

demografický, ale rovnako tak 

aj ekonomický rozmer. V súčasnosti 

však výstavba nájomných bytov 

naráža na rôzne úskalia. Hlavnými 

problémami sú nedostatok pozemkov 

vhodných na výstavbu nájomných 

bytov, chápanie nájomného bytu ako 

menej hodnotnej komodity v porovnaní 

s bytom. 

kto sa môže uchádzať o finančnú 

podporu? 

Najvýznamnejšími žiadateľmi o podporu 

na výstavbu nájomných bytov sú 

obce a mestá. Rovnako sa môžu uchádzať 

o podporu aj samosprávne kraje. 

Počas posledného obdobia eviduje 

ŠFRB zvýšený záujem o nájomné byty 

v podnikateľskom sektore, vychádzajúci 

aj zo zmien prijatých v legislatíve, 

ktoré priniesli zatraktívnenie tohto 

produktu v súkromnej sfére, a teda 

v podnikateľskom prostredí. 

novinky pri podpore financovania 

výstavby nájomných bytov 

Prvou a zásadnou zmenou pri financovaní 

výstavby nájomných bytov 

prostredníctvom ŠFRB je nový spôsob 

zabezpečenia úveru zakladanou 

nehnuteľnosťou. V predchádzajúcom 

období Štátny fond rozvoja bývania 

akceptoval zabezpečenie úveru nehnuteľnosťou 

v minimálnej hodnote 

1,3-násobku požadovaného úveru. 

Novinkou je možnosť zabezpečenia 

čiastkovým zakladaním rozostavanej 

stavby, čím sa vytvára príležitosť 

pre nových žiadateľov o úver, ktorí 

nemajú možnosť predložiť zabezpečenie 

v požadovanej výške, ale môžu 

ručiť zhotovovanou financovanou 

nehnuteľnosťou a pozemkom. 

Čo všetko musí žiadateľ o podporu 

Šfrb zachovať? 

K základným parametrom, ktoré 

musí žiadateľ o podporu ŠFRB na výstavbu 

nájomného bytu pri výstavbe 

tohto typu bývania zachovať, patria 

požiadavky týkajúce sa zatriedenia 

stavby do energetickej triedy, čo 

súvisí aj s vlastnosťami samotných 

konštrukcií. Podlahová plocha bytu 

v bytovom dome môže byť najviac 

80 m 2 , ak je však žiadateľ obec, maximálna 

priemerná podlahová plocha 

bytu musí byť do 60 m 2 . Ďalšou 

podmienkou je, že byty musia byť 

zhotovené v určitom štandarde. Pri 

bežnom štandarde musí byť byt vybavený 

kuchynskou linkou, hygienickým 

zariadením, vykurovaním atď. 

Ak je žiadateľom právnická osoba, 

lokalita nájomného bytu musí byť 

v katastri mesta alebo v katastri obce 

priamo susediacej s mestom. 

novela zákona o Šfrb 

s účinnosťou od 1. 1. 2021 

Návrh novelizácie zákona o ŠFRB, 

ktorý v septembri 2020 schválila 

vláda SR a ktorý čaká na schválenie 

v Národnej rade SR (s účinnosťou od 

1. januára 2021), obsahuje veľa pozitívnych 

zmien. Tie by mali uľahčiť, 

zrýchliť prideľovanie úveru a predovšetkým 

otvoriť bránu viacerým 

potenciálnym záujemcom o nájomné 

byty. 

Jednotlivé návrhy by sa mali dotknúť 

aj týchto zmien: 

• navrhuje sa zvýšenie limitu úveru 

poskytnutého ŠFRB na nájomné 

bývanie; 

• navrhuje sa zvýšenie limitu poskytnutia 

podpory v kategórii domovov 

sociálnych služieb, čo je špecifická 

forma bývania pre staršiu kategóriu 

spoluobčanov; rovnako tak 

aj pre hendikepovaných občanov 

a ľudí odkázaných na pomoc iných; 

• zníženie administratívnej náročnosti 

pri podávaní a schvaľovaní 

žiadostí. 

kde záujemcovia robia pri 

žiadostiach najčastejšie chyby? 

Záujemcovia o finančnú podporu 

ŠFRB robia pri podávaní žiadostí tieto 

najčastejšie chyby: 

• nedodržanie maximálnej podlahovej 

plochy bytu (PP bytu) – do 

plochy bytov sa v bytovom dome 

zarátavajú aj balkóny, lodžie a terasy 

(podlahová plocha jednotlivého 

bytu nesmie presiahnuť 80 m 2 ), 

do podlahovej plochy bytu v rodinnom 

dome sa tieto plochy nezarátavajú; 

• pre obce a mestá je nevyhnutné dodržanie 

max. limitu oprávnených 

nákladov stavby na štvorcový meter 

podlahovej plochy bytu (výška 

oprávnených nákladov sa určuje 

podľa energetickej triedy daného 

bytu); 

• v kúpnej zmluve a zmluve o budúcej 

kúpnej zmluve je mnohokrát 

nejednoznačne stanovená kúpna 

cena, bývajú zahrnuté neoprávnené 

náklady; 

• projektová dokumentácia nie je 

overená stavebným úradom; 

• nedostatočne spracovaná projektová 

dokumentácia, nesprávne 

vypočítané výmery jednotlivých 

bytov a pod. 

66 ASB #219 reklamný text: Štátny fond rozvoja bývania

ĎAKUJEME PARTNEROM CE ZA AR 2020! 

VYHLASOVATEĽ POD ZÁŠTITOU ORGANIZAČNÍ PARTNERI 

PREZIDENTKY 

SLOVENSKEJ REPUBLIKY 

MINISTRA DOPRAVY A VÝSTAVBY 

SLOVENSKEJ REPUBLIKY 

PRIMÁTORA HLAVNÉHO 

MESTA SR BRATISLAVY 

STAROSTKY MESTKEJ ČASTI 

BRATISLAVA - STARÉ MESTO 

HLAVNÍ PARTNERI 

Z VEREJNÝCH 

ZDROJOV PODPORIL 

HLAVNÝ PARTNER 

PROJEKTU 

PARTNERI 

PRODUKTOVÍ PARTNERI 

PARTNER MOBILITY 

GENERÁLNI MEDIÁLNI PARTNERI 

HLAVNÍ MEDIÁLNI PARTNERI 

MEDIÁLNI PARTNERI

Konštrukcie 

Relaxačná strešná záhrada, 2019, Praha. Realizácia a foto: Aleš Kurz. 


Oceľ, betón a sklo. Moderné materiály, ktoré boli definované už v minulom storočí ako 

nositelia architektonického tvaroslovia moderného staviteľstva. Súčasťou tejto definície je však 

aj navrátenie zelene do miest, odkiaľ sme ju budovami vytlačili, pomocou vegetačných striech. 

TEXT: JOSEF HOFFMANN, FOTO: ARCHIV ISOVER 

Materiály, 

konštrukčné 

systémy 

Retencia 

vegetačných striech 

68 

Najlepšia zelená 

strecha v ČR, 

Vítkovice 

70 

Materiály 


pre 3. tisícročie 

72 

Ruka v ruke s modernými budovami sa 

vkráda do miest tzv. tepelný ostrov. 

Fenomén, ktorý mení jadrá miest na 

neobývateľné priestory. Za jeden z činiteľov 

tohto fenoménu je považovaný 

markantný úbytok zelených plôch, 

ktoré vďaka odparovaniu vody prirodzene 

ochladzujú svoje okolie. Práve 

tu nachádzajú vegetačné strechy 

svoje uplatnenie ako jeden z prvkov 

opatrení miest proti zvyšujúcemu sa 

trendu tepelných ostrovov. 

Zelené strechy 

Vegetačnú strechu môžeme vnímať 

mnohými spôsobmi. Pobytový 

priestor pre grilovaciu párty s jedinečným 

výhľadom na mesto či útočisko 

pre hmyz a ostatnú faunu pred 

stresom z našej civilizácie a chemickými 

postrekmi. 

Z pohľadu mesta ide o prinavrátenú 

zelenú plochu, ktorá v sebe zadržuje 

vodu a následným vyparovaním ju 

vracia do malého kolobehu vody. Ide 

o uzavretý cyklus, pri ktorom sa vyparená 

voda vracia späť do svojej zdrojovej 

krajiny zrážkami alebo jej inými 

podobami. Napriek svojmu názvu má 

malý kolobeh vody na svedomí väčšinu 

zrážok dopadajúcich do krajiny. 

Preto nadmernou urbanizáciou a odvodom 

vody z krajiny ubúda množstvo 

vyparovanej vody a o to menej je jej aj 

v tomto kolobehu. Následne ubúdajú 

zrážky a narúša sa tepelný aj vodný režim 

krajiny. Je to však situácia, ktorú 

vnímame posledné roky nielen v mestách, 

ale aj v krajine mimo mesta. Situácia 

je navyše umocnená polohou 

Českej republiky ako „strechy“ Európy, 

preto od nás voda len odteká. 

Problematika zelených striech 

Problematika by sa zdala vyriešená – 

vegetačné strechy znižujú odtok vody 

do kanalizácie, vodu zadržujú a následne 

ju odparovaním vracajú do ma- 

Inšpirácia 

prírodnými princípmi 


76 

Vidiek Predmestie Obchodná 

zóna 

Diagram znázorňujúci tepelný ostrov. 

Centrum Obytná zóna Park Predmestie Poľnohospodárske 

plochy 

68 ASB #219 konštrukcie

Porovnanie priemerných hodnôt materiálov používaných 

do vegetačných striech 

Materiál 

Hrúbka 

(mm) 

Množstvo 

vody 

(l/m 2 ) 

Plošná 

hmotnosť 

mokrá 

(kg/m 2 ) 

Pomer 

objemu vody 

k hmotnosti 

(l/kg) 

Akumulačná 

textília 

6 6 7 0,86 

Nopová fólia 50 17 19 0,89 

Bežný extenzívny 

minerálny 50 20 70 0,29 

substrát 

Dosky 

z recyklovaného 50 35 44 0,80 

polyesteru 

Hydrofilná 

minerálna vlna 

50 45 50 0,90 

Víťazná vegetačná strecha roku 2019. Termosnímka víťaznej strechy. Extenzívna vegetačná strecha so zvýšenou hydroakumuláciou 

spôsobenou hydrofilnou minerálnou vlnou. 

lého kolobehu vody. Aké jednoduché. 

Zdanie však klame a dôvodov je hneď 

niekoľko. 

Návrat vody do malého kolobehu 

je možný, pokiaľ súvrstvie vegetačnej 

strechy vodu obsahuje. S tým sa 

spájajú dva protichodné parametre 

vegetačnej strechy – hydroakumulácia 

a drenážna schopnosť. Často do 

vyvažovania týchto parametrov vstupuje 

zaťaženie od súvrství. Dalo by sa 

povedať, že najlepšie riešenie je také, 

ktoré zadrží najviac vody, dostatočne 

ju odvádza a pritom váži málo. Prírodné 

zákony nám však neumožňujú vyberať 

si len tie lepšie parametre, ale 

iba celý ich súbor, ktorý je málokedy 

optimálny. Preto sa pri návrhu vegetačnej 

strechy balansuje medzi týmito 

tromi protichodnými parametrami. 

Dostatok vody vo vegetačných strechách 

však neovplyvňuje len malý kolobeh 

vody – voda priamo ovplyvňuje 

kondíciu rastlín a ochladzovací efekt. 

Vyparením jedného litra vody rastlinami 

sa odoberie približne 0,7 kWh energie 

z okolia. Pokiaľ uvažujeme o menšom 

strome, ktorý za hodinu odparí 

okolo 10 litrov vody, získame od neho 

chladiaci výkon približne 7 kW zodpovedajúci 

dvom bežným klimatizačným 

jednotkám používaným v izbách 

hotelov a pod. Klimatizačné jednotky 

v honbe za spríjemňovaním vnútorného 

prostredia budovy presúvajú 

tepelný diskomfort mimo budovy, kde 

ho vnímame pri návrate domov. A to 

je, samozrejme, možné obmedziť kvalitným 

návrhom objektu. Menší strom 

môže spotrebovať na chladenie okolo 

200 litrov vody (ďalej je potom nutné 

počítať i vodu na biologické pochody). 

V prípade bežného umiestnenia stromov 

v teréne si poradia samy, zatiaľ 

čo na streche je nutné, aby súvrstvie 

dokázalo také množstvo vody akumulovať, 

inak ho musíme umelo dopĺňať. 

Počas posledných dvoch horúcich liet 

sa však nepríjemne často stávalo, že 

vegetačné strechy vyschli a následne 

sa začali prehrievať. 

Výpočet potreby vody 

Vezmime si najrozšírenejší typ vegetačnej 

strechy – extenzívnu. Vegetačnú 

vrstvu tvoria hlavne xerofilné 

rastliny (suchomilné) rodu Sedum 

(rozchodník) a Sempervivum (skalnica). 

V letných mesiacoch tieto rastliny 

spotrebujú na vyparovanie okolo 30 l 

vody na štvorcový meter. Priemerný 

mesačný zrážkový úhrn v roku 2019 

bol podľa ČHMÚ 52 mm zrážok (1 mm 

= 1 l/m 2 ). Súčiniteľ odtoku c určuje, 

aké veľké percento vody zo strechy 

odteká a koľko zostáva. Podľa ČSN 

75 6760 má extenzívna strecha koeficient 

c = 0,7, čo indikuje 70 % odtoku. 

Podľa nemeckej normy FLL je súčiniteľ 

0,5. Rozdielnosť hodnôt je možné 

badať v rôznej metodike a rozvoji na 

poli vegetačných striech. 

Zjednodušene, súčiniteľ odtoku c sa 

meria v krytej hale na skúšobnej lavici. 

Na lavici je realizované vegetačné súvrstvie, 

ktoré je následne maximálne 

nasýtené vodou. Súvrstvie sa nechá 

24 hodín „odkvapkať“, respektíve 

nechá sa vytiecť prebytočná voda. 

Potom sa aplikuje normový dážď. Po 

24 hodinách sa aplikuje normový zrážkový 

úhrn s dĺžkou trvania 15 minút. 

Podľa FLL sa aplikuje 0,03 l.s -1 .m -2 , 

čo zodpovedá 27 mm. Obdobnú hodnotu 

nájdeme pre územie ČR v ČSN 

75 6760, v tabuľke č. 10, pre strechy 

a plochy ohrozujúce budovu zaplavením. 

Lenže, podľa dát ČHMÚ, je 

možné dívať sa na dažďové úhrny aj 

z pozície periodicity, teda ako často 

sa daná zrážka objavuje. Napríklad 

pre Jihlavu zrážka s početnosťou 5x 

do roka predstavuje 4,8 mm a zrážka 

s početnosťou raz za 5 rokov predstavuje 

18,9 mm. Iné hodnoty je možné 

sledovať pre rôzne polohy v rámci ČR. 

Ak uvažujeme pri extenzívnej vegetačnej 

streche súčiniteľ odtoku 0,5, 

z priemernej mesačnej zrážky nám 

na streche ostáva 26 l/m 2 . Tým vzniká 

v súvrství vegetačnej strechy deficit 

vody 4 l/m 2 . 

Dá sa polemizovať nad tým, že zrážky 

môžu byť rozložené do väčšieho 

časového horizontu v mesiaci alebo 

že voda sa odparuje aj z povrchu 

substrátu. Z tohto pohľadu polemiku 

devalvuje zahraničný vedecký článok 

Evapotranspirace modrých a zelených 

střech [1]. Článok hovorí o reálnom 

meraní extenzívnych vegetačných 

striech počas niekoľkých rokov. Vrstva 

substrátu 40 mm s nopovou fóliou 

s výškou 30 mm generovala ročný 

deficit 51 l/m 2 pre suchomilné rastliny 

a 121 l/m 2 pre traviny. Pokiaľ by sme 

rozložili 51 l/m 2 do mesiacov, dostávame 

sa na mesačný deficit 4,25 l/m 2 . To 

približne zodpovedá vyššie uvedenému 

technickému prístupu. 

Návrh hydroakumulácie 

Nielen pre extenzívnu vegetačnú 

strechu je nutné navrhovať dostatočnú 

hydroakumuláciu, pre strechy 

polointenzívne a intenzívne ide 

prakticky o nutnosť. Preto sa javí ako 

najjednoduchšia cesta sčítať hydroakumulačné 

vlastnosti jednotlivých 

vrstiev vegetačnej strechy a dostaneme 

celkovú hodnotu hydroakumulácie. 

Lenže ani to nie je pravda. 

Nielenže tieto hodnoty nie sú vždy 

deklarované, ale často si súčet hydroakumulácií 

vrstiev odporuje s údajmi 

dodávateľov systémov, dokonca niekedy 

súčet prevyšuje dvojnásobok 

deklarovaných hodnôt dodávateľom. 

Navyše hydroakumuláciu ovplyvňuje 

sklon a vegetácie. 

Ďalším problémom sú deklarované 

hodnoty hydroakumulácie materiálov, 

ktoré sa merajú laboratórne a v rôznych 

krajinách, a výsledok teda nezodpovedá 

hodnotám pre bežný reálny 

stav v ČR. Preto je vhodné kombinovať 

rôzne materiály naprieč trhom 

a reflektovať požiadavky rastlín na dostatok 

vlahy. Pri výbere musí hrať rolu 

pomer medzi sledovanými hodnotami 

– hydroakumulácia, zaťaženie, cena. 

Vízia do budúcna 

Odbor vegetačných striech sprevádza 

ľudstvo už od staroveku. Moderná 

súčasnosť prináša nové výzvy 

k poznaniu, ktoré netreba ignorovať. 

Predovšetkým v oblasti hydroakumulácie 

panujú mnohé polopravdy a ich 

účelové vysvetlenie podľa situácie. Vedecké 

poznanie nám dáva exaktné, nespochybniteľné 

a hlavne porovnateľné 

parametre. Je nutné porovnávať jablká 

s jablkami, a nie hrušky a jablká, keď sa 

to práve hodí. Skladby by mali vždy byť 

posudzované a hodnotené ako celok 

pre lokálne podmienky (nielen) Českej 

republiky. Jedine tak je možné technicky 

porovnávať a konštruktívne vyberať 

vhodné skladby vegetačných striech. 

Literatúra: 

[1] Cirkel, D. G. – Voortman, B. R. – Van Veen, T. 

– Bartholomeus, R. P.: Evaporation from (Blue-) 

Green Roofs: Assessing the Benefits of a Storage 

and Capillary Irrigation System Based on 

Measurements and Modeling. Water 2018, s. 10. 



Nehostinná strecha sa vďaka rozumne spracovanej vegetačnej vrstve zmenila na oddychový priestor. 

Najlepšia zelená strecha v ČR 

Český modulárny pavilón získal pred piatimi rokmi na 

Svetovej výstave EXPO 2015 v talianskom Miláne bronzovú 

medailu za architektúru. Dočasne zmontovanú stavbu 

jej tvorca – vizovická spoločnosť KOMA MODULAR 

– previezol späť do Zlínskeho kraja. V roku 2018 obnovila 

firma na polyfunkčnej administratívnej budove zelenú 

strechu, ktorá zvíťazila medzi verejnými projektmi 

v tohtoročnom ročníku súťaže Zelená strecha roku. 

Po globálnom ohlase sa tak modernému riešeniu dostalo 

ďalšieho ocenenia aj v tuzemsku. 

VIZOVICE, ČR TEXT: JANA ŠIMEČKOVÁ, FOTO: KAHIM STAVBY, ZDENĚK SENDLER, RADKA TÁBOROVÁ 

Dielo ateliéru Chybík + Krištof teraz 

slúži ako administratívna budova 

a verejné výstavné centrum. Zelená 

strecha na niekdajšom českom pavilóne 

ponúka posedenie a bylinkovú 

záhradu s výhľadom na areál firmy, 

prírodu i Vizovice. Slúži ako oddychová 

a prezentačná zóna. Projektanti ju 

rozdelili na základe dvoch hlavných 

princípov – centrálne plochy tvorené 

trvalkovým kobercom, ktoré môžu byť 

aj pochôdzne, a okolitý zelený prstenec, 

ktorý vychádza z blízkej okolitej 

krajiny a pri pohľade na ňu nadväzuje. 

„Farebný koberec je zložený prevažne 

zo sortimentu rozchodníka doplneného 

materinou dúškou, klinčekom, 

pažítkou a krókusmi pre zvýšenie 

farebného kvitnúceho efektu na jar. 

Obvodové výsadby boli navrhnuté 

ako zmes trvaliek, tráv a cibuľovín. 

Majú pôsobiť prirodzene a harmonicky, 

a to predovšetkým v prostredí 

Valašska. Kompozícia je postavená na 

kvitnúcich trvalkách a trávach, ktoré 

podporujú charakter okolitej krajiny,“ 

uviedla spoluautorka projektu zelené 

strechy Radka Táborová. 

Práve umiestnenie do okolia bolo jedným 

z hlavných cieľov tímu architektov 

z ateliéru Chybík + Krištof, Olgoja 

Chorchoja a Zdeňka Sendlera. Princíp 

strechy totiž vychádzal zo štúdie 

celého areálu spoločnosti KOMA, 

ktorú vytvorili. „Naň nadväzuje údolie, 

v ktorom firma plánuje ďalšie 

investície. Vznikol teda veľmi zaujímavý 

krajinársky komplex, ktorý by 

sa mal následne realizovať,“ vysvetlil 

druhý z projektantov zelenej strechy 

Zdeněk Sendler. Najmä pri pohľade 

z kvitnúceho strešného koberca juhovýchodným 

smerom prepájajú rastliny 

na streche človeka s krajinou a eliminujú 

rušivé vplyvy okolitej zástavby. 

Práve vysokú úroveň architektonického 

riešenia ocenili hodnotitelia 

súťaže Zelená strecha roku 2020. 

„Takéto riešenie približuje verejnosti 

možnosti uplatnenia zelených striech 

aj na ľahkých montovaných objektoch,“ 

vysvetlil predseda odbornej 

poroty, krajinársky architekt Samuel 

Burian. S kolegami ocenil aj úžitkovú 

hodnotu s relaxačnou funkciou. „Strecha 

poskytuje oázu, kde možno spočinúť 

v zeleni, ako kvitnúcu, tak vlniacu 

sa. Kde všetko žije, bzučí, hrá nespočetnými 

farbami. Kam si radi pôjdete 

zapáliť cigaretu, zjesť desiatu alebo 

kde zrealizujete dôležitú obchodnú 

schôdzku s klientom. Takýto bol zámer 

a hádam sa podarilo zrealizovať 

ho,“ doplnila Táborová. 

Veľmi komplikovaná bola samotná 

realizácia strechy. Šesť firiem, ktoré 

generálny dodávateľ stavby oslovil, 

zákazku pre zložité zadanie odmietlo. 

Kompletnú dodávku na kľúč po mesiacoch 

rokovaní a technických návrhoch 

zrealizovala spoločnosť KAHIM 

stavby, s. r. o. A to od A až po Z len 

s vlastnými kapacitami. „Spája sa tu 

staviteľstvo s prírodou, rôzne materiály 

a my sme jednou z mála firiem 

u nás, ktorá je schopná zastať všetky 

časti realizácie. Bežné firmy si pozývajú 

na jednotlivé veci subdodávateľov, 

potom je však problém napríklad 

s reklamáciou. My riešime celú stavbu 

komplexne,“ vysvetlil konateľ firmy 

Matek Matěj. Investor s projektantmi 


Sedenia na terase ozvláštňuje umelecká inštalácia. 

Strecha je prístupná po celej ploche. 

Vegetačnú vrstvu tvorí zmes rozchodníkov, trvaliek a tráv. 

Pôdorys 4. NP. 

riešil odvodnenie strechy, kde bol použitý 

systém gravitačného odvodnenia 

s poistným prepadom. Zaujímavý 

je systém nakladania s dažďovou vodou. 

Jej prebytok po nasýtení drenážnej 

hydoakumulačnej rohože odteká 

potrubím do nádržky. Z tej je voda 

potom špeciálnym radom len pre úžitkovú 

vodu vytláčaná čerpadlom späť 

na strechu, kde slúži v období sucha 

na zálievku. 

Firma sa musela popasovať s obmedzenou 

nosnosťou modulárnej stavby, 

ktorá bola pôvodne určená na iný 

účel využitia, totiž nepočítala s takým 

statickým zaťažením. Preto do skladby 

zelenej strechy navrhla firma pred 

nivelizáciou podkladu penosklo, ktoré 

je ľahkým a nenasiakavým materiálom 

a plní požiadavky požiarnej odolnosti. 

Tým sa zadosťučinilo požiadavke statiky 

a zamedzilo sa prípadným nežiaducim 

prehybom nosných oceľových modulov, 

čo by mohlo poškodiť stavbu. 

V Česku je stále málo zvyčajná a používaná 

hydroizolačná, veľkoplošná, 

plne vulkanizovaná membrána EPDM. 

Jej výhodou je vysoká životnosť, minimálne 

50 rokov. Ďalšou výhodou 

EPDM je, že zostáva pružné do –45 °C 

a môže sa bez problémov natiahnuť 

viac ako o 300 % pri prípadných pohyboch 

budovy a teplotnej dilatácii. 

Pre tento typ stavby to bolo najvhodnejšie 

riešenie. Keby bol použitý iný 

druh hydroizolácie, napr. PVC, asfaltový 

pás, mohlo by dôjsť pri dilatácii 

budovy k jej poškodeniu. Membrány 

sa vyrábajú vo veľkých formátoch, 

minimalizuje sa tým početnosť spojov. 

Maximálny rozmer membrány je 

15 × 30,5 m, EPDM dodala a nainštalovala 

spoločnosť Kahim stavby, ktorá 

sa zaoberá aj odbornými školeniami. 

Meniť sa pri septembrovej výstavbe 

musela čiastočne aj navrhnutá rôznorodá 

skladba rastlín. Upravovala 

sa podľa toho, ktoré druhy boli v tom 

čase na trhu. Pochôdzne plochy sú pokryté 

parenou borovicou alebo pororoštmi 

na teleskopických podstavách. 

Podľa staviteľov ide v kombinácii so 

špecificky riešenou stavbou o mimoriadne 

dielo v rámci celej strednej 

Európy. A to napríklad aj v kombinácii 

s baťovskými prvkami interiéru od Olgoja 

Chorchoja, ktorý zmenil výstavné 

priestory na účely administratívnej 

budovy. Súčasťou budovy sú aj umelecké 

diela od Lukáša Rittsteina a Barbory 

Šlapetovej. Baťovské myšlienky 

vďaka osvietenosti majiteľa v areáli 

firmy KOMA pretrvávajú. Napríklad 

tá nespokojnosť s malými cieľmi. V jej 

duchu teraz krajinárski architekti 

s ateliérom Chybík + Krištof spolupracujú 

na ďalších podobných riešeniach 

v celom parteri. „V tomto prípade ide 

o niečo oveľa podstatnejšie, ako je 

strecha na objekte, ide o vlastný objekt, 

jeho susedov, ktorí vznikajú, o ten 

celok a energiu, ktorá z toho miesta 

vyžaruje,“ dodáva Zdeněk Sendler. 

Technické riešenia: 

Tepelná izolácia – EPS 200 vrátane 

spádových klinov 

Drenážna a nivelačná vrstva – 

penové sklo REFAGLASS so zrnitosťou 

8 – 16 mm, hrúbky 20 – 45 cm 

Koreňovzdorná vrstva – súčasť 

hydroizolácie – EPDM fólie 

Drenážna a hydroakumulačná vrstva 

– NOPHADRAIN ND 4 + 1h 

Vegetačná vrstva – strešný substrát 

extenziv Premium hr. 10 cm, strešný 

substrát intenziv Premium – hr. 45 cm 

Vegetácia – zmes rozchodníkov 

(Sedum), trvalky, trávy, popínavé 

rastliny 

Vegetačná strecha 

na polyfunkčnej budove 

KOMA MODULAR 

Miesto: Vizovice 

Investor: KOMA MODULAR, s. r. o. 

Autori projektu 

budovy: 

Autori projektu 

zelenej strechy: 

Chybík + Krištof 

Architects & Urban 

Designers 

Zdeněk Sendler, 

Radka Táborová 

Lukáš Rittstein, 

Umelecké diela: 

Barbora Šlapetová 

Zhotoviteľ: KAHIM stavby, s. r. o. 

Ďalší 

zhotovitelia: 


Plocha 

vegetačnej 600 m 2 

strechy: 

Pozemné staviteľstvo 

Zlín, a. s. 

Najlepšia zelená strecha v ČR 


Materiály 


pre 3. tisícročie 

Aké budú materiály tretieho tisícročia? Už dnes 

vidieť, že množstvo architektov či projektantov 

berie tému trvalo udržateľnej výstavby veľmi 

vážne. Ich prioritou však nie je len pracovať 

s materiálmi, ktoré sú v súlade s touto filozofiou, 

ale čoraz častejšie vidieť snahu navrhovať stavby, 

ktoré rešpektujú základné prírodné princípy. 

Výber materiálov: Ing. arch. Adam Havel, odborný konzultant matériO 

Prague, Redakčná úprava: Andrea Dingová, FOTO: archív výrobcov 

(Foto: Nicole Mamati) 


01 

02 

03 

04 

01 Ignorance is Bliss by Agne 

Kucerenkaite 

Glazúry vyrábané z kalov z čistiarní 

odpadových vôd. Agne Kucerenkaite 

upozorňuje na hromadenie ťažkých 

kovov v pôde a vo vode, zároveň prichádza 

s funkčným a krásnym spôsobom 

ich využitia. Rozsiahle oblasti 

v okolí bývalých tovární sú znečistené 

množstvom ťažkých kovov. Autorka 

v priebehu svojho výskumu nazhromaždila 

vzorky kalov v čistiarní vôd 

a od spoločností, ktoré sanujú pôdu. 

Odpadový kal, s ktorým pracuje, môže 

obsahovať popri železe napr. mangán, 

hliník, horčík, bárium, zinok alebo 

meď. Množstvo kovov a konkrétne 

zloženie závisí od lokality, odkiaľ kontaminovaný 

materiál pochádza. 

02 Solid Textile Board by 

Really 

Pohľadové dosky z textilného odpadu. 

Vyrobené z odrezkov poťahových 

látok vlastnej výroby dánskej firmy 

Kvadrat a odpadu z priemyselných 

čistiarní. Textilné vlákna sa nadrvia 

na homogénnu zmes a zmiešajú sa 

so špeciálnym spojivom, aby dosky 

získali väčšiu odolnosť. Vlákna sa 

nefarbia, a tak môžu byť viditeľné 

drobné farebné odchýlky v jednotlivých 

doskách. Pohľadové dosky sú 

vhodné do interiéru, dajú sa veľmi 

dobre strojovo opracovávať a ich produktovým 

súrodencom sú akustické 

plstené panely. 

03 Ercconcrete® 

Betón zo stavebnej sutiny od pražskej 

spoločnosti ERC-TECH. Recyklované 

plnivo zo stavebného a demolačného 

odpadu, ako sú tehly, strešné krytiny, 

sanitárna keramika alebo bežný 

cementový betón, nahrádza až 100 % 

prírodného kameniva. Použitie kameniva 

z druhotných surovín šetrí prírodné 

nerastné zdroje. Môže dosiahnuť 

rovnaké kvalitatívne parametre ako 

betón s prírodným kamenivom. 

04 Brokisglass 

Tavené farebné sklenené dosky z odpadových 

črepov sklárne v Janštejne, 

ktoré nachádzajú využitie v architektúre 

aj dizajne. Skláreň upcykluje na 

tento inovatívny materiál zvyškových 

črepov z fúkaných sklenených produktov, 

ktorých vyprodukuje mesačne až 

20 ton. Črepiny vrstvené z viacerých 

farieb nie je možné bežne opäť pridávať 

do skloviny, pretože by znehodnotila 

farbu a ďalšie vlastnosti taveného 

materiálu. 

05 Packwall 

Dosky z použitých nápojových kartónov 

vyrábané českým výrobcom 

lisovaním za tepla. Nápojové kartóny 

sú tvorené z polyetylénu, hliníka a papiera. 

Majú o polovicu nižšiu nasiakavosť 

ako dosky na báze dreva. Sú tak 

výbornou alternatívou k OSB doskám. 

Môžu mať transparentnú finálnu vrstvu 

a vytvárať tak nápadný pohľadový 

obklad. 

06 Silicastone 

Materiál pripomínajúci kameň Silicastone 

od Alusid je vytvorený z recyklovaného 

odpadového skla a keramiky 

slinutím za vysokej teploty a tlaku. 

Kombináciou skla a samostatne nerecyklovanej 

keramiky vzniká úplne 

nový materiál bez obsahu živice. 

Odolný proti UV žiareniu, nemení 

farbu. Štandardizované rozmery, jednoduché 

rezanie, vhodný do interiéru 

aj exteriéru. 

07 Mogu 

Kompozitný materiál z vedľajších 

produktov poľnohospodárstva, prerastený 

a spojený podhubím, ktoré je 

následne stabilizované vysokou teplotou. 

Vhodný ako obalový materiál, 

tepelná alebo akustická izolácia. 

08 Ekopanely 

Pevná stavebná doska na zabudovanie 

do drevostavieb z ekologického 

materiálu – čisto lisovaná slama a recyklovaný 

kartón. Vhodná na zhotovenie 

priečok, podhľadov, vnútorného 

a vonkajšieho opláštenia. 

09 POLIMIX 

Húževnatý penový materiál od českej 

firmy Yate zo zváranej recyklovanej 

polyetylénovej drviny vyrábaný 

recykláciou výrobného odpadu. Využitie 

v stavebníctve nachádza ako 

tepelná alebo akustická izolácia. V súčasnosti 

nachádza využitie na výrobu 

terčov na lukostreľbu. 

10 Totora by Juan Fernando 

Hidalgo Cordero 

Materiál vyrobený z rýchlorastúceho 

tŕstia z oblasti jazera Titikaka. Presné 

ukladanie stoniek tŕstia je dosiahnuté 

pomocou vibrovania. Podobá sa na 

MDF dosky. Vyrába sa iba z pazderia 

tŕstia, ktoré sa pôsobením tlaku a tepla 

lisuje do formy. Primárne je určený 

na vnútorné použitie, pretože nemá 

nanesenú žiadnu ochrannú vrstvu. 

Mechanická odolnosť dosky je podobná 

drevovláknitým doskám, ale je bez 

akéhokoľvek spojiva. 



05 06 07 

08 09 10 

11 12 13 

11 Re3-Glass 

Bežne sa recykluje predovšetkým 

obalové sklo. Projekt Telesilla Bristogianni 

& Faidra Oikonomopoulou na 

TU DELF skúma, ako využiť iné typy 

skla, ktoré bežne končia ako odpad 

(laboratórne, z obrazoviek, zo zrkadiel). 

Výsledkom výskumu sú sklenené 

tvárnice (tehly) s inteligentnou 

geometriou, ktoré nepotrebujú na 

murovanie maltu, takže stenu možno 

v prípade potreby rozobrať a tvárnice 

sa neznehodnotia. 

12 POLYBET 

Technológia využívajúca odpadové 

termoplasty v kombinácii s plnivom 

vyvinutá za spolupráce vedcov u Latvijas 

Universitāte (Riga, Lotyšsko) 

a ČVUT Praha. Premieňa vstupné 

suroviny na dekoratívne a stavebné 

dielce. Vývoj je podporovaný Technologickou 

agentúrou ČR. Spojivo 

vo forme hrubo triedeného odpadového 

plastového materiálu (celé, 

nevymývané, netriedené PET fľaše, 

plastové obaly a ďalšie druhy plastového 

odpadu) sa drví na frakciu 2 až 

20 mm. Plnivo (piesok, kamenivo, 

drvené sklo a pod.) sa zahrieva, suší 

a homogenizuje so spojivom v miešacom 

reaktore. Sypká zmes sa potom 

slimákovým extrudérom temperuje 

na teplotu topenia daného termoplastu 

a ako tavenina sa privádza do 

jednotlivých lisovacích foriem, kde 

dochádza k finálnej tvarovej úprave 

a chladeniu. 

13 BUXKIN 

Materiál vytvorený z odpadu z obuvníckeho 

priemyslu. Zvyšky koží sa 

rozomelú a opäť spoja latexom a akustickým 

podkladom (vlnenou plsťou). 

Keďže koža je odolný materiál s dobrými 

akustickými vlastnosťami a odolný 

proti ohňu, ide o skvelý materiál na 

interiérové využitie. 

14 Prosolve370e by Elegant 

Embellisments 

Dekoratívne architektonické moduly, 

ktoré môžu účinne znižovať 

znečistenia ovzdušia. Sú pokryté 

vrstvou superjemného oxidu titančitého 

(TiO 2 

), ktorý predstavuje nano 

fotokatalytickú verziu konvenčného 

TiO 2 

bežne používaného ako pigment. 

Táto technológia účinne redukuje 

látky znečisťujúce ovzdušie na 

neškodné množstvo oxidu uhličitého 

a vody, je aktivovaná okolitým denným 

svetlom a vlhkosťou. Moduly 

možno využívať na fasády alebo ich 

napr. umiestniť na miestach s vysokou 

premávkou (tunely, križovatky...). 

Materiál bol použitý napr. na 

fasáde nemocnice Manuel Gea Gonzalesa 

v Mexiku. 

15 PrettyPlastic® Tiles by 

Bureal SLA & Overtreders W 

Plastový fasádny obklad vyrobený 

z odpadového PVC zo stavebného 

sektora – okenné rámy, dažďové zvody 

a žľaby a pod. Každý obklad je vyrobený 

z materiálov zozbieraných zo 

stavieb po celom Holandsku, ktoré sa 

triedia a drvia na 5 mm kúsky. Takto 

spracovaný materiál putuje do Belgicka 

do spoločnosti Govaplast, ktorá sa 

zaoberá výrobou recyklovaných materiálov. 

Obklad je dostupný v rôznych 

odtieňoch sivej. 

16 The Coolest White by 

UNStudio & Monopol Colors 

Materiál, ktorý reaguje na jednu z výziev 

vyvolaných klimatickými zmenami, 

ktoré budú čoraz častejším 

orieškom pre budúcich architektov 

a urbanistov – prehrievanie metropol. 

Dnes v mestskom exteriéri prevažujú 

tmavé odtiene. The Coolest White je 

špeciálne vyvinutá biela farba, ktorá 

odráža slnečné lúče, vďaka čomu sa 

budova až tak neprehrieva. Je veľmi 

odolná, vydrží údajne niekoľko dekád. 

17 POPbeton 

Materiál vlastnosťami podobný betónu 

na báze alumosilikátového 

polyméru. Namiesto portlandského 

cementu je ako spojivo použitý odpadový 

materiál z veľkých teplární – 

úletový popolček. Pritom nahradenie 

portlandského cementu predstavuje 

pomerne veľkú tému, pretože jeho 

výroba generuje veľké množstvo CO 2 

v kombinácii s veľkou celosvetovou 

spotrebou. Ide o zaujímavú alternatívu 

k cementovému betónu. Vyvinutý 

v spolupráci ČVUT FSv a VŠChT FChT. 


14 15 16 

17 18 19 

20 21 22 

18 Shimmering Wood 

Štrukturálna farba z nanokryštálov 

z celulózy pochádza z výskumu Noora 

Yau, Aalto University. Najžiarivejšie 

farby v prírode, ako sú farby na pávom 

perí alebo motýlích krídlach, vytvárajú 

mikroskopické nanoštruktúry. 

Na rozdiel od tradičných pigmentov 

alebo farbív táto farba vychádza iba 

z fyzikálnej štruktúry materiálu bez 

potreby chemických zlúčenín. Lesklé 

alebo trblietavé efekty, ktoré dnes 

prevládajú v móde a dizajne, sa zvyčajne 

vytvárajú pomocou toxických 

pigmentov, materiálov na báze plastov 

alebo kovových fólií. Táto štrukturálna 

farba predstavuje udržateľnú 

alternatívu k tradičným farbám. Je 

netoxická a vyrobená zo 100 % dreva 

v ekonomicky životaschopnom procese. 

Na slnku nevybledne. 

19 Organoid® by Organoid 

Technologies 

Tenké povrchové materiály lisované 

z lokálne dostupných tráv, kvetov, 

obilných otrúb, škrupín a ďalších prírodných 

materiálov z okolia rakúskeho 

pohoria Wildspitze ležiaceho v Severnom 

Tirolsku. Dôraz sa kladie na environmentálne 

šetrnú výrobu. Široké 

spektrum produktov. Okrem doskových 

materiálov a akustických panelov 

firma Organoid Technologies momentálne 

ponúka aplikáciu ich povrchovej 

vrstvy na už hotový výlisok z dyhy alebo 

ohýbaného dreva. Prípadne možno 

vyrobiť výlisok z ich zmesi v celom 

objeme. 

20 Sunflower „polystyrene“ 

by STV 

Štúdio holandského dizajnéra Thomasa 

Vaillyho v spolupráci s chemickými 

inžiniermi z vysokej školy v Touluse 

vyvinulo niekoľko materiálov zo zvyškov 

z produkcie slnečníc. Aby sa vyhli 

syntetickým spojivám a toxickým látkam, 

mohli na vývoj materiálov použiť 

iba vedľajšie produkty slnečníc, žiadne 

iné prísady a suroviny. Napr. tzv. 

koláč, ktorý ostane zo semienok po 

lisovaní oleja, možno použiť ako krmivo 

pre zvieratá alebo sa dá premeniť 

na lepidlo na báze vody, prípadne sa 

môže zahriať, zlisovať a vytvoriť tenký 

materiál podobajúci sa na kožu. 

Podobne kreatívne možno zachádzať 

aj s ostatnými zvyškami slnečníc. 

Z vlákien v stonkách možno lisovať za 

tepla tvrdé dosky (hobra, drevovláknitá 

doska), zatiaľ čo z vody po zmiešaní 

s uvedeným lepidlom zo semienok 

možno vyrobiť ľahký kompozitný materiál, 

ktorý môže slúžiť ako prírodná 

alternatíva k polystyrénu. Ďalšou alternatívou 

je slnečnicový lak na ochranu 

lepených spojov. 

21 Chip[s] Board by Rowan 

Minkley & Robert Nicoll 

Ekologicky šetrná alternatíva k MDF 

doskám alebo k drevotrieske (chipboard) 

z odrezkov zemiakov, ktorú 

vyvinula dvojica Rowan Minkley a Robert 

Nicoll z Londýna. Na rozdiel od 

MDF dosiek je tento materiál biologicky 

rozložiteľný a neobsahuje formaldehyd 

alebo iné toxické živice či 

chemikálie. Kompozitný materiál spájaný 

lepidlom zo zemiakových šupiek 

v kombinácii s vláknami zo zemiakov, 

z bambusu, dreva alebo chmeľu a lisovaný 

za tepla na robustné dosky. 

22 Cellvation® & Recell® 

by KNN Cellulose 

Materiál z regenerovanej celulózy 

z toa letného papiera získaný z čistiarní 

odpadových vôd. Ako plnivo je vhodnou 

surovinou na prípravu biokompozitov 

pre množstvo priemyselných 

odvetví. Dá sa dobre miesiť s biopolymérmi 

ako PLA a PHA. Je vhodný pre 

štandardné vstrekovacie lisy. Dá sa použiť 

napríklad na výrobu izolácie pre 

stavebníctvo, do asfaltových zmesí na 

vozovky alebo pre poľnohospodárstvo. 

Prehľad vznikol za podpory matériO Prague 

centra pre inovatívne materiály, ktoré je 

súčasťou medzinárodnej siete matériO. 

Od roku 2011 pomáha svojim klientom 

z radov výrobných podnikov, vysokých 

škôl, dizajnérskych architektonických 

štúdií a módnych návrhárov orientovať sa 

v problematike inovatívnych materiálov 

a technológií. Súčasťou centra je viac ako 

3 000 fyzických materiálových vzoriek. 

Spolu s ostatnými pobočkami vytvára aj 

on-line databázu, ktorá obsahuje viac ako 

8 300 materiálov. Venuje sa usporadúvaniu 

seminárov, prednášok a výstav. matériO 

Prague vzniklo vďaka grantu Európskej 

únie Transfer of Innovation. 



Adam Havel, matériO Prague 

Inšpirácia prírodnými princípmi 


Za ostatné roky sa vývoj materiálov posunul enormným spôsobom. A to nielen 

v rovine zvýšenej produktivity práce, ale aj využitia obnoviteľných prírodných 

zdrojov. O samohojiteľnom betóne, ktorý na zacelenie trhlín využíva baktérie, 

a ďalších priekopníckych myšlienkach pretavených do materiálov využívaných 

v architektúre a stavebníctve sme sa porozprávali s Ing. arch. Adamom 

Havlom, odborným konzultantom matériO Prague. 

TEXT: Andrea Dingová, FOTO: matériO Prague 

Trvalá udržateľnosť si postupne 

získava svoje miesto aj v architektúre 

a stavebníctve. Nasledujú 

tento trend všetky generácie architektov 

a projektantov alebo ide 

skôr o ojedinelé prípady? 

Nenazýval by som to trendom. Za 

zmysluplnejšie považujem vnímať 

tieto premeny prichádzajúce v reakcii 

na klimatické zmeny a následky 

nášho bezohľadného správania na 

Zemi ako nevyhnutné budúce smerovanie, 

ak chceme ďalej prežiť. Som 

rád, že sa konečne začína niečo diať 

aj vo svete architektúry a stavebníctva, 

aj keď v porovnaní s inými odvetviami 

to ide veľmi pomaly. Táto 

problematika sa dotýka všetkých 

generácií architektov a projektantov 

a tých, ktorí to vo svojej práci 

zohľadňujú, môžeme nazvať „uvedomelými“. 

Trúfam si tvrdiť, že medzi 

mladšou generáciou sa nájde viacero 

jedincov reflektujúcich túto tému 

ako medzi tou staršou. Považujem to 

však za logické. 

Ako sa filozofia zachovania planéty 

pre budúce generácie odráža v prístupe 

k návrhu a výrobe materiálov 

určených pre architektúru a stavebníctvo? 

Ak by som mal hovoriť o odraze tejto 

filozofie v prístupe k návrhu a k výrobe 

materiálov naraz a byť stručný, 

najvýstižnejšie by potom bolo slovo 

NEPLYTVAŤ. 

Ak by ste to porovnali v globálnom 

meradle, je o tento typ materiálov 

a environmentálne riešenia celosvetový 

záujem alebo to je skôr 

záležitosť starého kontinentu? 

Tieto budovy a materiály sa objavujú 

celosvetovo, možno s výnimkou niektorých 

štátov, v ktorých si potrebu 

začať stavať inak nechcú pripustiť 

alebo je to pre nich nevýhodné, často 

z ekonomických dôvodov. Tieto štáty 

majú tendenciu ďalej voliť cestu bezohľadnosti. 

Naopak, napríklad v Holandsku, 

ktorému hrozí, že zmizne 

pod morskou hladinou, prichádzajú 

zmeny vo výrobe materiálov a naprieč 

celým stavebníctvom (vrátane 

nevyhnutných legislatívnych zmien) 

promptne, v porovnaní so zvyškom 

sveta takmer bleskovo. 

Problematika 

trvalej 

udržateľnosti sa 

dotýka všetkých 

generácií 

architektov 

a projektantov. 

V súčasnej trvalo udržateľnej architektúre 

sa začínajú objavovať 

organické štruktúry a tvary. Tu sa 

dostávajú k slovu materiály inšpirované 

prírodnými princípmi – biomimicry. 

Len by som si dovolil spresniť, že 

neexistuje priama súvislosť medzi 

architektúrou s organickou formou 

a prístupom biomimicry, či už v oblasti 

vývoja materiálov, alebo samotného 

návrhu budovy. Organické 

tvary a biomimicry sa môžu stretnúť 

na jednej realizácii bok po boku, ale 

ide o individuálne príklady, nie pravidlo. 

Jednoducho, nejde o to isté. 

Ani by som si nedovolil tvrdiť, že pre 

súčasnú udržateľnú architektúru sú 

charakteristické organické tvary. 

Budova s pravouhlým pôdorysom 

a so sedlovou strechou môže byť udržateľnejšia 

ako budova v tvare kameňa. 

S veľkou pravdepodobnosťou 

by to tak aj bolo, a to pre náročnosť 

výroby. No teraz už len špekulujem. 

Samozrejme, že by to záviselo od 

množstva ďalších okolností a aspektov 

obidvoch návrhov. 

Majú tieto materiály svoje miesto 

aj vo vašej knižnici? 

Áno, v našej knižnici máme aj materiály 

tohto druhu. Medzi ne patria 

napríklad voštinové panely, ktoré 

sú dnes už bežne dostupné, ale nie 

všetci vedia, že sú inšpirované včelími 

plástmi. Vďaka použitiu šesťuholníkových 

komôrok v konštrukcii 

panelov dosahujú vysokú pevnosť 

pri nízkej hmotnosti. Ďalej tu máme 

preglejku, ktorej jednotlivé vrstvy sú 

spájané netoxickým lepidlom rastlinného 

pôvodu inšpirovaným byssovými 

vláknami slávky jedlej, super 

hydrofóbny náter so samočistiacim 

efektom založeným na lotosovom 

efekte, sklo s textúrou inšpirovanou 

pavúčou sieťou, ktorá je neviditeľná 

pre ľudí, ale viditeľná pre vtákov, 

a teda dokáže predchádzať narážaniu 

vtákov do veľkých zasklených 

plôch, či materiály so štrukturálnymi 

farbami, ktoré nedefinuje žiaden 

pigment. 

Architekti a projektanti sa dokonca 

vydávajú na cestu experimentálnej 

architektúry inšpirovanej mikroorganizmami, 

ako sú napr. riasy. 

Jedna z vašich prednášok, ktoré organizujete 

v rámci seminárov, je zameraná 

na customizáciu a programovateľnosť 

produktov pomocou 

mikroorganizmov. Čo sa pod touto 

tajomnou skladbou slov skrýva? 

Väčšinou ide o pridanie mikroorganizmov 

do materiálu použitého na 

výrobu produktov. Za vopred definovaný 

čas alebo v konkrétnych 

podmienkach sa tieto mikroorganizmy 

v produkte prebudia k životu 

a produkt pozmenia. Skúsim 

to priblížiť na koncepte športovej 

obuvi Bioevolution Shoe od výrobcu 

Ing. arch. Adam Havel 

V matériO Prague sa venuje 

príprave seminárov a rešeršiam 

v oblasti inovatívnych technológií 

a pokročilých materiálov pre 

architektúru a stavebníctvo. Je 

absolventom Fakulty architektúry 

na ČVUT v Prahe a profesionálne 

ho ovplyvnila trojročná prax 

vo Švajčiarsku, kde sa venoval 

predovšetkým rekonštrukciám 

starých osobitých horských domov. 

Popri pôsobeniu v matériO sa 

dlhodobo zaujíma aj o použitie 

tradičných stavebných materiálov, 

ako sú vápno, kameň, drevo a surová 

oceľ, v súčasnej architektúre aj pri 

obnove historických budov. 

Puma, aby to bolo zrozumiteľnejšie. 

Ide o topánky s mikroorganizmami 

vo zvršku, ktoré ožívajú pri opakovanom 

vystavení vyššej teplote 

a vlhkosti, teda na miestach, kde sa 

noha ich nositeľov viac potí. Svojou 

aktivitou na daných miestach selektívne 

odstránia časť zvršku topánky 

a urobia ho priedušnejším. Jednoducho 

prispôsobia strih topánky na 

mieru svojmu nositeľovi. Takýchto 

priekopníckych konceptov sa objavuje 

čím ďalej, tým viac vo všetkých 

odvetviach. V architektúre ide napríklad 

o využitie mikróbov na čistenie 

mestského ovzdušia alebo fotosyntetizujúce 

fasády na báze rias, ktoré 

rozkladajú oxid uhličitý a generujú 

kyslík. V matériO Prague môžete 

vidieť napríklad vzorku samohojiteľného 

betónu, ktorý na zacelenie 

trhlín využíva baktérie, či akustickú 

a tepelnú izoláciu spájanú podhubím. 

76 ASB #219 Konštrukcie

ReKlamný text: mmcité+ 

Kombinácia materiálu, výtvarné spracovanie a recyklovaný materiál. Tak možno opísať riešenie pre Lidl. Vlastné logo a ďalšie grafické prvky. Oplotenie areálu závodu Biocel Paskov zo skupiny Lenzing. 

Panely noba. 

Keď čierna je vlastne zelená. 

Využili sme 183 000 pneumatík 

Protihlukové steny, v ktorých konštrukcii je využitý recyklát 

z vyradených pneumatík. To je len jeden z produktov 

spoločnosti mmcité+ z Bílovic pri Uherskom Hradišti. Vlani 

ich pozdĺž ciest a železníc postavili vyše 19 000 štvorcových 

metrov – vďaka tomu viac než 183 000 kusov pneumatík 

neskončilo v spaľovni či na skládke. Nejde pritom o žiadne 

náhradné riešenie. Protihlukové steny z recyklovanej gumy 

spĺňajú najprísnejšie kritériá stanovené normami. 

Bílovická spoločnosť mmcité+ projektuje 

a stavia vlakové a autobusové 

nádražia, zastávky či stanice. Dodáva 

terminály, zastrešenia, prístrešky 

i mobiliár. Zaradiť do portfólia produkt 

na elimináciu hluku tak bol logický 

krok. Dovtedy bežné riešenia, 

predovšetkým v podobe prefabrikovaných 

betónových dielcov, však 

nenapĺňali predstavy firmy. „Snažíme 

sa do dopravnej infraštruktúry vnášať 

dizajn. Hľadali sme preto materiál, 

ktorý bude ako pridanú hodnotu ponúkať 

i možnosť výtvarného spracovania. 

Individualizácia je totiž cestou, 

ako rešpektovať okolitú krajinu či zástavbu,“ 

vysvetľuje majiteľ spoločnosti 

mmcité+ a dizajnér Radek Hegmon. 

Vlani v Bíloviciach spotrebovali na 

výrobu panelov na protihlukové steny 

s obchodným názvom noba 1 190 

ton recyklátu z gumy. V roku 2018 to 

pritom bolo 520 ton, čo zodpovedá 

počtu 80 000 plášťov z osobných vozidiel. 

Medzi najvýznamnejšie vlaňajšie 

realizácie patrí inštalácia pozdĺž 

D48 v úseku Rybí – Rychaltice, Slánská 

ulica v Prahe, obchvat Příboru či úsek 

cesty I/11 medzi Ostravou a Opavou 

známy ako predĺžená Rudná. Práve 

pri poslednej uvedenej stavbe, sprevádzkovanej 

na sklonku roku 2019, 

sa použitie protihlukových stien z recyklovanej 

gumy ukázalo ako kľúčové. 

Aj vďaka výberu nového panelu noba 

plus 100 sa totiž podarilo odblokovať 

vlečúci sa spor medzi investorom 

a odporcami stavby. Na tento úsek 

bolo potrebných 147 ton granulátu 

z pneumatík, čo zodpovedá 33 000 

osobných pneumatík. 

Riešenie naprieč meradlami 

Možnosť výtvarného spracovania, 

rýchla a nenáročná výstavba plus nadpriemerné 

akustické parametre – to 

sú dôvody, prečo panely noba mieria 

z diaľnic a zo železníc aj na cesty, do 

firiem a hlbšie do mestských centier. 

Možnosť aplikácie loga a ďalších grafických 

prvkov, navyše v kombinácii 

s použitím recyklovaného materiálu, 

stojí napríklad za zákazkou pre skupinu 

Lenzing. Šlo o oplotenie pre jej 

podnik Biocel v Paskove. Ďalším príkladom, 

pri ktorom hral rolu ekologický 

prínos panelov noba, bola zákazka 

pre reťazec Lidl, konkrétne predajňu 

v Benešove. Bonusom bola možnosť 

využiť korporátne farby a kombinovať 

materiály, a to vrátane transparentných 

plôch. 

Systém noba sa dá použiť aj na odhlučnenie 

detských ihrísk. Jednu z takýchto 

zákaziek spoločnosť mmcité+ 

realizovala napríklad v meste Šaľa. 

www.mmciteplus.cz 


S modulárnym systémom vzniká nosná rámová konštrukcia budovy ako stavebnica. 

Stavby ako stavebnice 

Udržateľnejšiu a ekologickejšiu výstavbu máme na 

dosah. Pomocou nových technológií máme možnosť 

stavať trvácnejšie budovy, predlžovať ich životný 

cyklus a pripraviť ich na jednoduchú a lacnú prestavbu 

v budúcnosti. Materiály, prírodné a ľudské zdroje musíme 

na ceste k nižšej uhlíkovej stope využívať efektívnejšie 

a každý krok v procese návrhu a výstavby musíme 

podrobiť dôkladnému skúmaniu: naozaj sú naše tradičné 

a overené postupy to najlepšie, čo máme k dispozícii? 

Dominantné stavebné materiály sa 

za uplynulých 100 rokov nezmenili: je 

to betón a oceľ. Technologicky sme 

neprišli na žiadny zásadný pokrok už 

od druhej svetovej vojny. Posunulo 

sa však naše chápanie toho, ako tieto 

materiály lepšie kombinovať, „spriahať“ 

ich najlepšie vlastnosti tak, aby 

sme dosiahli naozaj efektívny spôsob 

výstavby. Dlhoročný výskum a testovanie 

rôznych možností priniesli riešenia, 

ktoré môžeme začať okamžite 

využívať nielen pri výstavbe nových 

budov, ale aj pri prestavbe tých existujúcich. 

Veľký kus práce v tomto 

smere spravili vo Fínsku, kde spoločnosť 

Peikko zdokonalila modulárny 

systém výstavby s využitím oceľových 

komponentov. Vyrába ich aj v modernom 

závode v Kráľovej nad Váhom. 

modulárny systém 

Kto chce stavať rýchlo, bezpečne 

a efektívne, musí poznať výhody modulárneho 

systému výstavby. Oceľové 

stĺpy a nosníky sa pri ňom spájajú 

štandardizovanými – prevažne skrutkovými 

– spojmi a na nosnú rámovú 

konštrukciu sa následne ukladajú 

komponenty zvoleného stropného 

systému. Môžu to byť dutinkové alebo 

filigránové panely, dreveno-betónové 

spriahnuté panely alebo iný stropný 

systém. Po zmontovaní sa všetky komponenty 

vylejú betónom, vďaka čomu 

vznikne spriahnutá oceľovo-betónová 

konštrukcia, ktorú netreba podopierať, 

a dokončené podlažie je okamžite 

prístupné pre ďalšie nadväzné práce. 

Je to ako detská stavebnica – s tým 

rozdielom, že v tomto prípade nemáme 

k dispozícii uniformné komponenty, 

z ktorých sa dá v podstate postaviť iba 

„škatuľa“ v rôznych veľkostiach. Každý 

jeden diel konštrukcie je vyrobený 

presne na mieru podľa modelu BIM. 

Napríklad k rovnému nosníku, ktorý je 

najbližšie k fasáde, môže byť priamo 

vo výrobe privarené oceľové debnenie 

vytvarované na mieru. Na stavbe sa potom 

už len vyleje betónom bez nutnosti 

tvarovania, debnenia a podopierania. 

Tvar budovy tak môže spĺňať aj tie 

najodvážnejšie predstavy architektov. 

Udržateľnosť ako koncept 

V rámci Európskej zelenej dohody 

(Green Deal) sa Slovensko zaviazalo 

k tomu, že do roku 2050 budeme mať 

bezuhlíkové a bezodpadové hospodárstvo. 

Musíme preto prísť na to, ako pomocou 

nových technológií robiť veci 

trvácnejšie. Krok za krokom budeme 

musieť materiály využívať efektívnejšie. 

Aj stavby by sme mali stavať nie 

s výhľadom 10 rokov, keď sa nám vráti 

investícia, ale aby to bol kapitál, ktorý 

vydrží najbližších 200 rokov. Budova 

môže slúžiť aj ako zásobník materiálov 

pre budúcnosť. Ak bude každá budova 

podrobne zdigitalizovaná, bude sa 

môcť o 50 rokov pokojne rozobrať 

a využiť niekde inde – budeme presne 

vedieť, kde je aká skrutka a spoj. 

Trendom je v rámci cirkulárnej ekonomiky 

stavať budovy ako z lega. 

Budova z oceľových nosných prvkov 

a prefabrikovaného betónu sa dá 

zmontovať aj rozobrať a previezť na 

iné miesto. Technologicky je to možné, 

ale legislatíva a obchodné modely 

na to ešte nie sú nastavené. Vo Fínsku 

napríklad už musia všetky verejné 

zákazky preukázať, že minimálne 20 

percent hrubej stavby budovy sa dá 

znovu použiť. Pri cirkulárnej ekonomike 

je dôležitejšie znovuvyužitie ako 

recyklácia. Je jednoduchšie rozobrať 

priečky v budove, ako rozobrať či 

zbúrať budovu celú a postaviť ju inde. 

Budovy budúcnosti by mali byť nielen 

modulárne, ale aj polyfunkčné. Mali 

by byť čo najjednoduchšie a vizuálne 

prvky by mali byť len na fasáde či na 

priečkach, ktoré sa dajú odmontovať. 

kde sa hodí modulárna stavba 

Modulárny systém je vhodné nasadiť 

najmä pri výstavbe budov, ktorých 

kapacitu alebo spôsob využitia bude 

potrebné časom meniť. Môže to byť 

napríklad nemocnica. Sme svedkami 

toho, ako môže vzniknúť nárazová potreba 

okamžite navýšiť kapacity zdravotníckych 

zariadení. V modulárnej 

stavbe sa vďaka veľkým otvoreným 

priestorom dá jednoducho a rýchlo 

spraviť „reprofilizácia“ a napríklad 

z veľkých otvorených oddelení spraviť 

doplnením vnútorných priečok izolačky. 

Podobne by sa dali stavať školy, ich 

veľkosť by sa menila podľa počtu detí, 

pretože nikto nevie, koľko detí bude 

v konkrétnej lokalite žiť o 20 rokov. 

Skelety budov vytvárané modulárnym 

systémom DELTABEAM® Frame od 

spoločnosti Peikko nijako neobmedzujú 

zmenu funkcie. Systém vytvára veľké 

otvorené priestory, v ktorých sa môže 

vnútorná dispozícia a spôsob využitia 

zmeniť aj niekoľkokrát počas životného 

cyklu a technickej životnosti budovy. 

Zaujal vás modulárny systém a chceli by ste 

vedieť viac? Kontaktuje špecialistov Peikko, 

ktorí sú pripravení prekresliť a prepočítať už 

existujúce projekty s využitím komponentov 

DELTABEAM®. www.peikko.sk/deltabeam 

alebo infosk@peikko.com 

78 ASB #219 reklamný text: Peikko

AKO RÝCHLO 

MÔŽE VYRÁSŤ 

ZELENÁ BUDOVA? 

Vďaka systému nosnej rámovej konštrukcie DELTABEAM® 

Frame zo spriahnutých oceľových stĺpov a nosníkov 

DELTABEAM®, dokážu stavbári napredovať rýchlejšie než 

tradičným spôsobom. Stavajte s ekologickejšou alternatívou 

nosníkov DELTABEAM® Green, ktorá znižuje emisie až o 50% a 

šetrite nielen náklady, ale aj životné prostredie. 

Kontaktujte nás na: infosk@peikko.com a nechajte si svoj 

projekt prepočítať špecialistami Peikko.

architekt Pavol Paňák: 

„o osud tehly sa nebojím“ 

Zaujímalo nás, prečo architekt Pavol Paňák vyzdvihuje tehlu ako 

stavebný materiál. Porozprávali sme sa s ním, prečo predpovedá tehle 

nezastupiteľné miesto v našej architektúre aj v budúcnosti. 

Foto: tomáš manina 

Čo môžem očakávať, ak sa rozhodnem 

postaviť si dom a mojou prioritou 

je trvácnosť? 

V takom prípade rozhodne nemôžete 

očakávať lacnú a rýchlu výstavbu. 

Také myslenie je krátkodobé a bez 

vyhliadky. Stavať rýchlo a lacno je 

veľká pasca. Človek si musí vidieť ďalej 

od nosa. 

nie sú problémom financie? Ľudia 

radšej ako do hrubej stavby investujú 

skôr do zariadenia kuchyne. 

Rozhodnutie stavať dom robíte raz 

v živote. Ide o príliš vážne rozhodnutie 

kapitálovo sa zaťažiť. Nemal by 

som ho znehodnotiť tým, že to urobím 

lacno a rýchlo. Dnes máte možnosť 

požičať si viac peňazí, aby ste si postavili 

drahší dom. Musíte si však byť 

vedomý toho, že sa ho oplatí postaviť, 

veď užívať ho budete nielen vy, ale aj 

vaše deti a ich deti. Solídne postavený 

dom je odolný mnohým zmenám. 

ako ľudia vnímajú tehlový dom? 

Tehla má dve elementárne vlastnosti, 

pre ktoré bude stále žiadaná. Má 

výborné stavebno-fyzikálne vlastnosti. 

A je veľmi skladobná. Z neveľkého 

formátu tehly dokážete vlastne 

spraviť čokoľvek. Je to taká stavebnica. 

V tom je jej potenciál a sila. Tieto 

dve vlastnosti sú rozhodujúce. 

nezmení tento pohľad súčasný 

trend ľahkých konštrukcií? 

Dnes je módne postaviť korpus domu 

z menej trvácneho materiálu, dať 

naň tepelnú izoláciu a omietnuť ho. 

Taký dom síce postavím rýchlo a iste 

aj lacnejšie. Je to však veľký rozdiel. 

Dom má slúžiť desaťročia. Elementárny 

fyzický komfort, ktorý tehlová 

stavba ponúka, nikdy nevykompenzujete 

takýmito rýchlymi náhradkami. 

Tehla ponúka v tomto smere 

to najkvalitnejšie bývanie. Stavebno-fyzikálna 

vlastnosť tehly je veľmi 

komplexná. A v tej veľkej komplexnosti 

spočíva jej čaro. 

Je ukážkou týchto jedinečných 

vlastností aj tehlový strop na prístavbe 

vašej chalupy v Čachticiach? 

Na tejto prístavbe som použil tehly, 

ktoré som pôvodne vybúral pri 

prestavbe starej tehliarskej pece 

na ateliér. Tehla pod strechou má 

nesmierny význam. Ťažký krov mi 

umožňuje vetrať, koľko potrebujem, 

a teplota vnútri sa nezmení. To si 

pri dnešných ľahkých krovoch, bez 

ohľadu na hrúbku tepelnej izolácie, 

nemôžete dovoliť bez toho, aby vám 

teplota radikálne neklesla. 

Pavol Paňák 

Čo by ste ešte vyzdvihli na tehle? 

Ďalšia dôležitá vlastnosť tehly je, že 

dokáže naplniť aj istý druh kultúrnej 

ambície – z tehly môžete postaviť 

úplne jednoduchý dom a zároveň veľmi 

ozdobný. A pritom pracujete stále 

s tou istou tehlou. Môžete stavať 

dom s ornamentmi, motívmi alebo si 

postavíte úplne racionálnu debničku. 

mali ste možnosť byť súčasťou poroty 

medzinárodnej súťaže brick 

award. ako s tehlou pracujú architekti 

v iných krajinách sveta? 

Bolo nesmierne zaujímavé vidieť 

špičkové výkony z celého sveta na 

jednu tému. Bol som nadšený, keď 

som videl, ako s tou istou tehlou 

pracujú geograficky rozličné regióny 

a pomocnou nej reflektujú vlastnú 

kultúru. To, že tehla dokáže saturovať 

rozdielne identity a naplniť istý 

druh kultúrnej ambície, je jednou 

z jej univerzálnych vlastností. 

má teda tehla ako stavebný materiál 

svoje opodstatnenie aj v budúcnosti? 

O osud tehly sa nebojím. Dokedy sa 

bude stavať, dovtedy tu bude tehla. 

Má univerzálne vlastnosti. Dokáže 

naplniť ambíciu originality. Ľahko sa 

s ňou manipuluje. Nepotrebujete mať 

technologické zázemie, aby ste z nej 

postavili dom. Stačí malta a tehla. 

Doslova ručná práca. 

aké sú architektonické kvality tehly? 

Tehla má nevyčerpateľnú ponuku vo 

výraze architektúry, a to nielen vo 

výraze povrchu. Ponúka rôzne štruktúry 

a farby. Tehla je super. 

Článok vznikol v spolupráci 

so spoločnosťou Wienerberger 

80 ASB #219 reklamný text: Wienerberger

Viete, čo sa deje 

s vaším vzduchom, 

keď zavriete okná? 

Carrier – tvorca zdravej klímy. 

VZDUCHOTECHNIKA 

CHLADENIE 

VYKUROVANIE 

www.climaport.sk 

Každodenná dávka informácií, ktoré vás 

nenechajú chladnými 

www.asb.sk 

Bitka o národné kultúrne 

a kongresové centrum pokračuje 

Urbanistická štúdia Nového Lida počíta s vybudovaním 

NKKC na mieste, kde sa stretáva hlavné námestie 

s centrálnym parkom štvrte. Viac na www.asb.sk 

architeKtúra 

V Horskom parku stojí vila 

v energetickej triede A0 

Aj táto stavba je príkladom, že úspora energií nemusí 

uberať z estetickej kvality budovy. 

Viac na www.asb.sk 

štýl 

Ako sa z čínskeho obytného lesa 

stalo mesto duchov 

Z miestnej ekologickej senzácie sa rýchlo stalo 

neobývateľné mesto. Čo v projekte Quyi City Forest 

Garden nevyšlo? Viac na www.asb.sk 

urbanizmus 


Spoločnosť xella dokáže 

ušetriť čas a náklady vďaka 

novému konceptu služieb 

blue.sprint 

Blue.sprint je koncept zastrešujúci všetky služby, ktoré 

od počiatku uľahčujú, zefektívňujú a zrýchľujú stavebné 

projekty. Zahŕňa pomoc investorom a developerom 

pri optimalizácii výberu materiálu, konzultácie pre 

projektantov, prípravu digitálnej databázy produktov 

a bezproblémové objednávkové a dodávateľské reťazce 

vďaka riadeniu a monitorovaniu dodávok na čas. 

Výhodou všetkých týchto služieb je, že na seba nadväzujú 

v celom cykle projektu. Od fázy plánovania cez výrobu, 

dodávku a realizáciu až po udržateľnosť a prevádzku. 

ako funguje BIm plánovanie – 

stavba a jeho digitálne dvojča 

V systéme BIM je budova najprv postavená 

digitálne, potom je podľa 

tohto modelu vykonaná ako skutočná 

stavba. S jeho pomocou sú steny 

zobrazené so všetkými relevantnými 

informáciami, teda technickými dátami, 

životnosťou, požiarnou odolnosťou, 

únosnosťou a podobne. Detailný 

model budovy je tiež obohatený o informácie 

a pripomienky od všetkých 

účastníkov projektu (projektanta, architekta, 

projektového manažéra, dodávateľa 

a ďalších účastníkov konania) 

v priebehu celého procesu plánovania. 

Na rozdiel od klasického 3D CAD dizajnu 

sú jednotlivým stavebným komponentom 

v BIM okrem technických 

vlastností priradené aj náklady a čas 

spracovania. V rámci tejto špecifikácie 

sú jednotlivým súčastiam priradené aj 

ďalšie informácie, ako sú náklady na 

údržbu a možnosti recyklácie. Virtuálna 

budova v modeli BIM tak sprevádza 

skutočné dvojča od pôvodnej myšlienky 

projektu cez výstavbu a prevádzku 

až po možnú demoláciu a recykláciu, 

čím poskytuje pridanú hodnotu pre 

celý hodnotový reťazec. BIM skrátka 

umožňuje vykonávať stavebné projekty 

rýchlejšie, výhodnejšie a včas. 

aké služby blue.sprint zahŕňa 

V projektovej fáze z akýchkoľvek 

digitálnych podkladov (PDF, DWG, 

IFC) vám v Xelle spracujú BIM model 

muriva, digitálne „dvojča“ stavby. Ak 

projektujete v BIM, môžete využiť 

BIM knižnicu s produktmi celého Xella 

sortimentu. V rámci služby blue.sprint 

môžete využiť napríklad kontrolu kolízie 

v nadväznosti stien, návrh optimalizácie 

riešenia projektu vrátane 

cenovej ponuky a výkazu materiálu. 

Po stránke výroby je možné získať 

plány kladenia a montáže stien z veľkoformátových 

výrobkov na základe 

odsúhlaseného 3D modelu a vyrobia 

vám tiež stenové panely na mieru. 

Všetky dodávané prvky nájdete prehľadne 

vo výkaze zhrnuté po stenách, 

podlažiach aj za celý objekt. Dôležitá 

je tiež optimalizácia dodávok materiálu 

– ten je vďaka blue.sprint dodávaný 

na čas podľa harmonogramu. Plán 

dodania sa prispôsobí vášmu typu dopravy 

a vykládky podľa potrieb stavby 

a výrobca v rámci celkového konceptu 

blue.sprint zaistí tiež zvoz paliet. Ak 

sa v rámci spolupráce s dodávateľom 

rozhodnete aj pre veľkoformátovú 

výstavbu a použitie montážnej techniky, 

ktorú vám zapožičia, ušetríte 

čas, spotrebovaný materiál a náklady. 

Preškolí vás personál pre prácu 

s technikou a po celú dobu projektu 

máte k dispozícii odborného manažéra. 

V neposlednom rade je potrebné 

spomenúť, že Xella je optimálny 

dodávateľ aj z ekologického hľadiska 

– dlhodobo sa zameriava na zachovanie 

prírodných zdrojov, zníženie emisií 

a spotreby energií, čím prispieva k získaniu 

certifikácií budov v systémoch 

LEED/BREAM. 

82 ASB #219 reklamný text: xella

S PODPOROU 

pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky 

MEDICÍNA A VEDA 

NOMINOVANÍ 

BORIS KLEMPA A PAVOL ČEKAN 

virológ Boris Klempa a molekulárny biológ Pavol Čekan 

sa významne podieľajú v boji proti pandémii COVID-19 

na Slovensku vývojom série certifikovaných PCR testov 

na detekciu vírusu SARS-CoV-2 

ALEXANDRA BRAŽINOVÁ 

popredná slovenská, medzinárodne uznávaná 

epidemiologička. Aktívne sa podieľa v epidemiologickom 

výskume pandémie a vyhľadávaní 

kontaktov osôb infikovaných vírusom 

SARS-CoV-2. 

PETER ŠIMKO 

rektor SZU, prednosta Kliniky úrazovej 

chirurgie SZU a UNB, hlavný odborník 

MZ SR pre úrazovú chirurgiu. V roku 2020 

zavŕšil projekt profesora Simana Princípy 

chirurgie. 

7. FEBRUÁR 2021 

hlavní organizátori 

generálny partner 

exluzívni partneri 

hlavní partneri 

spoluorganizátor 

hlavní mediálni partneri 

mediálni partneri 

reklamní partneri 

partneri

Novinky 

Misy Ming zo smaltu 

Ming je synonymom jemnej rafinovanosti. Konvexné línie 

vytvárajú zmyselnú siluetu, zatiaľ čo neutrálne farby biela 

a čierna zostávajú v pozadí a ponúkajú rozmanité dizajnové 

možnosti. Či už klasicky jednoduchá kúpeľňa, alebo 

experimentálne stvárnenie – klasická elegancia novej misy 

Ming ponecháva priestor na vízie, ktoré premieňajú kúpeľne 

na útočisko, ktoré poskytuje trvácne potešenie. Misy je 

možné zaobstarať so 4 povrchovými úpravami: lávová čierna 

matná, čierna, alpská biela lesklá a alpská biela matná. 

Zdroj: www.kaldewei.cz 

Inovatívne štýlové vypínače 

Nové zásuvky a vypínače SEDNA nespĺňajú len funkčné požiadavky pre moderné bývanie, 

ale kombinujú inovácie a originálny dizajn. Rad SEDNA Design ponúka štyri moderné 

farebné vyhotovenia, SEDNA Elements upúta vzhľadom prírodných materiálov 

ako drevo, kov, kameň, kov či sklo. Okrem dizajnu však prinášajú aj množstvo šikovných 

riešení – univerzálne rámčeky pre jeden až päť prístrojov vedľa seba, mechanizmus, 

vďaka ktorému vypínač prilieha aj k nerovnej stene, a najmä veľmi jednoduchú montáž 

bez jedinej skrutky. Do rámika môžete okrem zásuviek a vypínačov nainštalovať aj 

USB nabíjačky, držiaky na telefóny, automatické spínače svetiel s detektorom pohybu, 

termostaty, spínače na žalúzie a mnoho iných funkcií pre modernú domácnosť. 

Zdravá budúcnosť 

Spoločnosť Kingspan pracuje na dlhodobom programe udržateľnosti. Prostredníctvom 

programu Net Zero 2020 sa spoločnosť snaží dosiahnuť nulovú spotrebu energie 

na prevádzku všetkých využívaných budov. Cieľom programu Planet Passionate 

2030 je využívať viac obnoviteľnej energie, minimalizovať uhlíkovú stopu a zaistiť 

bezemisnú dopravu pre všetkých zamestnancov, nulový vývoz odpadu na skládky, 

maximálne využitie recyklovaných materiálov a efektívne nakladanie s dažďovou vodou. 

Súčasťou programu je aj podpora čistenia svetových oceánov.Tieto opatrenia 

povedú nielen k zníženiu dosahu činnosti skupiny Kingspan na našu planétu, ale aj 

k zvýšeniu environmentálnych prínosov výrobkov Kingspan. 

Zdroj: www.kingspaninsulation.sk 

Dodávateľ pre diaľnicu D3 

Spoločnosť Amberg Engineering Slovakia s.r.o. bola vyhodnotená ako úspešný uchádzač 

vo verejnej súťaži na stavbu: Diaľnica D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Za 

zmluvnú cenu 1 436 768 € bez DPH spoločnosť naprojektuje štvorpruhovú, smerovo 

rozdelenú komunikácia kategórie D 24,5/100 (80) dĺžky 9 700 m. Základným cieľom 

stavby diaľnice je vybudovanie modernej a kapacitnej pozemnej komunikácie pre 

bezpečné a plynulé vedenie prevažne tranzitnej automobilovej dopravy v predmetnom 

území. Vybudovaním diaľnice sa dosiahne plynulejšie, rýchlejšie a bezpečnejšie 

prepojenie najväčších kysuckých priemyselných centier s krajským mestom Žilina. 

Zdroj: www.amberg.sk 

Zdroj: www.mojvypinac.sk 

Postupy prác s Multiporom 

Minerálne dosky Multipor sú jednými z najpopulárnejších stavebných riešení pre 

vnútorné zatepľovanie, vďaka ktorému netreba zasahovať do vzhľadu fasády napríklad 

pri historických budovách. Pretože v prípade Multiporu ide o systémové, difúzne 

otvorené riešenie, je nutné, aby sa hlavne pri interiérových aplikáciách dbalo na 

správne vykonanie detailov. Výrobca preto prináša edukačné videá znázorňujúce 

spôsob realizácie. Videa sú určené nielen individuálnym stavebníkom a stavebným 

firmám, ale môžu slúžiť aj ako podklad pre architektov, projektantov na tvorbu 

technických správ a postupov. Videá je možné sledovať na Youtube výrobcu Ytong 

Slovensko a radi ich tiež poskytnú regionálni technickí poradcovia. 

Zdroj: www.ytong.cz 

Nový lak 

s 3D efektmi 

Novú dimenziu v efektoch práškových náterov 

prináša produkt Tiger Drylac® série 68. Ide 

o 3D metalízu, ktorá umožňuje rovnaký vnem 

efektu z rôznych uhlov pohľadu, podobne 

ako u tekutých lakov. Samozrejmosťou sú brilantné 

a jasné farby a odtiene. Tiger Drylac® 

prináša nové dizajnové možnosti pre architektov. 

Veľkou devízou je výborná konštantnosť 

šarží a jednoduché spracovanie produktu, 

čo dovoľuje bezproblémovú účasť viacerých 

lakovní na projekte s minimálnym vplyvom 

typu aplikačného zariadenia. Produktový dizajn 

TIGER Drylac® séria 068 je certifikovaný 

podľa prísnych štandardov kvality, ako sú 

GSB a QUALICOAT, a je dlhodobo testovaný 

na stavebných projektoch v poveternostne 

náročných oblastiach po celom svete. 

Zdroj: www.tiger-coatings.com 

84 ASB #219 Aktuálne

Miroslav Janda, Viessmann Slovensko 

„Značka musí byť uveriteľná.“ 

Základnými zásadami pre úspešné riadenie firmy a budovanie značky sú podľa slov Ing. Miroslava 

Jandu, generálneho riaditeľa spoločnosti Viessmann Slovensko, úprimnosť a čestnosť. 

V spoločnosti Viessmann pôsobíte 

už 20 rokov, čo je veľmi dlhý čas. 

Pamätáte sa ešte na svoj prvý deň? 

Áno, na takéto dni sa nezabúda. Z veľkej 

priemyselnej energetiky som bol 

zrazu v oblasti hlavne zameranej na 

teplárenstvo a rezidenčnú sféru, noví 

ľudia, nové výzvy, to ma naozaj baví. 

Mám na to len samé dobré spomienky. 

Čo tvorí gro činnosti firmy 

Viessmann? 

Máme široký produktový program 

a prakticky pokrývame všetky oblasti 

od rodinných domov až po veľké 

mestské a priemyselné celky. Či 

už hovoríme o plynových kotloch, 

tepelných čerpadlách, solárnych 

a fotovoltických systémoch, podlahovom 

vykurovaní, radiátoroch, rozdeľovačoch 

vykurovacích okruhov 

pre súkromnú sféru, alebo o plynových 

kotloch, veľkých teplovodných, 

horúcovovných či parných zdrojoch, 

či veľkých solárnych a fotovoltických 

systémoch pre komerčnú sféru. 

Ku všetkým týmto zariadeniam 

poskytujeme komplexné technické 

poradenstvo tak pre odborné montážne 

firmy, ako aj pre projektantov. 

V našej akadémii vyškolíme ročne 

viac ako tisíc odborníkov. Poslednou 

časťou nášho portfólia je komplexný 

servis našich zariadení, ktorý poskytujeme 

celoplošne na Slovensku. 

Servisný systém máme prepracovaný 

do posledného detailu. Vidíme 

všetky pripojené zariadenia do siete, 

ich prevádzkový stav, všetky prichádzajúce 

zákazky, výjazdové vozidlá. 

Uvedenie tohto projektu do praxe 

považujem za veľký úspech a splnenie 

niečoho, čo sa v minulosti mohlo 

zdať ako science fiction. Snažíme sa, 

aby naša celá odbytová štruktúra 

bola naozaj na profesionálnej úrovni. 

Žijeme v dobe koronakrízy a možno 

aj akéhosi reštartu. Aký dosah má 

táto situácia na vaše výsledky? 

My, ako firma patríme k tým essential, 

ktoré zabezpečujú pre obyvateľstvo 

teplo a elektrickú energiu. 

A to je dôvod, prečo aj v období koronakrízy 

pracujeme naďalej veľmi 

intenzívne. Samozrejme, tomu zodpovedajú 

výsledky firmy, keď sme 

v porovnaní s minulým rokom zaznamenali 

rast. Preto sme aj v tejto 

zložitej situácii nemuseli siahať po 

žiadnych záchranných balíčkoch. 

Čo je najdôležitejšie pri budovaní 

firmy a značky? Je v tom nejaký 

rozdiel? 

Určite je v tom rozdiel. Budovanie 

firmy a značky vnímam ako trochu 

niečo odlišné. Predovšetkým v takejto 

korporátnej firme ako sme my. Pri 

budovaní firmy je podľa môjho názoru 

absolútne najdôležitejší tím ľudí, 

ich potenciál, pozitívna energia, ktorú 

prenášajú na firmu. Pri budovaní 

značky potom uveriteľnosť. Značka 

musí mať zmysel, náboj, atraktivitu, 

musí dokázať ľudí niečím zaujať 

a prilákať. Musí mať niečo za sebou, 

jednoducho nejaký vyšší zmysel. No 

toto všetko funguje len vtedy, keď to 

je pre ľudí uveriteľné a nejakým spôsobom 

uchopiteľné. 

Ide teda o určité spojené nádoby, 

keď sú ľudia vlastne nositeľmi 

značky. 

Áno, tieto dva aspekty spolu nevyhnutne 

súvisia. Pretože každý človek 

z tímu by mal byť akýmsi ambasádorom 

značky. A to sa aj snažíme 

dosiahnuť. 

Čo vás v živote najviac formovalo 

a posunulo? 

Doštudoval som v roku 1989. Prvé 

veľké zamestnanie som získal 

v 90. rokoch, stavali sme veľké energetické 

celky v oblasti priemyslu, 

elektrární. V tom čase prebiehala 

v energetike veľká ekologizácia, realizovali 

sme projekty na odsírenie 

spalín, budovali nové kompresorové 

stanice, nahrádzala sa para. Bolo to 

úžasné, aj keď trochu divoké obdobie 

(90. roky). Postavili sme krásne 

veci a veľa som sa naučil, získal veľa 

skúseností. Ako 33-ročný som potom 

prišiel do spoločnosti Viessmann, nemeckého 

korporátu, ktorý mi predovšetkým 

počas prvých rokov poskytol 

špičkové ďalšie vzdelávanie či už v oblasti 

manažmentu, alebo marketingu. 

Aké predpoklady musí mať človek 

na to, aby sa stal generálnym riaditeľom 

takejto firmy? 

Dôležitá je pozitívna energia a veľký 

zmysel pre zodpovednosť. Byť schopný 

ľudí motivovať, zoradiť si svoje 

priority a pozerať sa ďaleko do budúcnosti. 

Sám seba vnímate skôr ako lídra 

alebo ako manažéra? 

Dnes sa určite viac vnímam ako líder, 

ale je to stav, do ktorého som sa 

dostal postupom času. Na začiatku, 

pred tými 20 rokmi, bolo vo firme pár 

ľudí. Vtedy som musel firmu naozaj 

riadiť, byť v operatíve, riadiť procesy, 

všetko manažovať. V tom čase som 

bol manažér. Ako firma postupne 

rástla, bolo potrebné okolo seba integrovať 

stredný a vyšší manažment. 

Jednoducho, s rastom sa postupne 

stalo dôležitejšie interné prostredie, 

ktoré si vyžaduje koučovanie, a teda 

skôr lídra. Musíte ukazovať cestu, ísť 

príkladom tak, aby zamestnanci firmu 

postupne rozvíjali. 

Čo sa vám najviac osvedčilo pri riadení 

ľudí? 

Na prvom mieste je podľa mňa úprimnosť, 

potom uveriteľnosť správania 

a schopnosť jednoznačne a za každú 

cenu dodržať svoje slovo. Potom som 

presvedčený, že idú veci ľahko. 

Na čo ste najviac hrdý zo svojho 

profesionálneho života za ostatných 

20 rokov strávených v spoločnosti 

Viessmann? 

V podstate sa teším z každého vyhraného 

tendra, zo všetkých projektov. 

Aj napriek tomu, že ide o miliónové 

projekty, je pre mňa veľkou satisfakciou 

úplne niečo iné. Je ním náš 

nadčasový servis, ktorý považujem 

za niečo výnimočné. Nie je totiž jednoduché 

rozbehnúť v tejto oblasti 

vysokoprofesionálny servis s úplne 

celoplošným pokrytím na Slovensku, 

s možnosťou diaľkovej správy a v súlade 

s korporátnymi smernicami, 

teda pri splnení všetkých súvisiacich 

predpisov. Nepamätám si, že by 

niektorý z projektov vyžadoval viac 

energie, nasadenia a presadzovania. 

Ale výsledok stojí za to. 

Ing. Miroslav Janda 

generálny riaditeľ spoločnosti 

Viessmann Slovensko 

Prečo je Viessmann lídrom na trhu? 

Tu sa stretávajú dve veci. Jednou je 

produktová línia Viessmann. Na trhu 

máme produkty, ktoré sú vysoko 

nadčasové, etalónom kvality a vysokej 

technologickej úrovne. Druhá vec 

je tím ľudí, ktorý je pre mňa od začiatku 

kľúčový. Vždy som sa snažil, 

aby sme na každé jedno miesto obsadili 

toho najlepšieho človeka a aby 

zároveň sedel aj svojou chémiou. 

Vďaka tomu sa nám podarilo vytvoriť 

firmu, v ktorej je naozaj výborná 

atmosféra, kde máme zabehnutý inovačný 

manažment a prinášame ustavične 

nové veci. Podarilo sa nám dostať 

do firmy DNA, ktorá ženie ľudí 

dopredu a ktorých práca baví. 

Na čo sa tešíte do budúcnosti? 

Našou misiou je vytvárať životný 

priestor pre budúce generácie 

a s tou to myšlienkou sa absolútne 

stotožňujem. Pevne verím, že sa toto 

naše snaženie pretaví do reality a že 

v priebehu niekoľkých rokov budú 

hrať alternatívne zdroje energie absolútny 

prím. Verím, že sa dožijem 

toho, keď všetky zariadenia budú 

pod diaľkovým dohľadom a bude 

možné všetko nastavovať digitálne. 

Už dnes máme totiž technológie na 

to, aby sme splnili emisné a energetické 

ciele pre roky 2030 a viac. Stačí 

len existujúce technológie presadiť 

v bežnom živote. V nasledujúcich rokoch 

sa teším na to, že budem vyvíjať 

veľké úsilie, aby sme presadili zelené 

videnie sveta, aj keď my sme v zásade 

plynári a stále je to náš hlavný biznis. 

Aj napriek tomu sme dokázali zmeniť 

myslenie a nastaviť DNA smerom 

k obnoviteľným zdrojom. Pretože to, 

čo sme ako ľudstvo spôsobili planéte 

za ostatných 50 rokov, musíme nejakým 

spôsobom napraviť. 

reklamný text: Viessmann Slovensko 


Investícia do profilu 

sa vráti v životnosti 

a tepelnom komforte 

Cena býva pri výbere okna jedným z rozhodujúcich 

kritérií. Hneď za otázkou „Koľko som ochotný zaplatiť?“ 

sa však vynára otázka, ktorá je z dlhodobej perspektívy 

ešte dôležitejšia – chcem produkt lacný alebo kvalitný? 

Kvalitu plastových okien ovplyvňujú 

predovšetkým tri veci – použité izolačné 

dvojsklá či trojsklá, kovanie a profil 

použitý na ich výrobu. Práve profil hrá 

dôležitú úlohu, pretože nesie ťažké 

sklá, slúži na uchytenie kovania a má 

rovnako podiel na hlukovej izolácii. Pri 

výbere preto treba prihliadať v prvom 

rade na triedu okenného profilu, z ktorého 

je plastové okno vyrobené. V prípade 

okien z profilov triedy A skutočne 

platíte za kvalitu, ale vyššia cena sa 

vám vráti v životnosti a tepelnom komforte. 

A za čo vlastne platíte? Odpoveď 

hľadajme s využitím normy „STN 

EN 12608 – Profily z nemäkčeného 

polyvinylchloridu (PVC-U) na výrobu 

okien a dverí“. Tá definuje jednotlivé 

profily vrátane parametra, na ktorý 

výrobcovia profilov B a C pri obhajobe 

kvality svojich výrobkov často „zabúdajú“. 

Ide o hrúbku stien, od ktorej závisí 

stabilita a životnosť okna. 

rozhodujú desatiny milimetra 

Európska norma STN EN 12608 rozdeľuje 

profily na triedy podľa šírky vonkajšej 

steny takto: 

• trieda A (hrúbka vonkajšej steny 

3,0 mm; tolerancia ± 0,2 mm), 

• trieda B (hrúbka vonkajšej steny 

2,7 mm; tolerancia ± 0,2 mm), 

• trieda C (hrúbka vonkajšej steny 

2,5 mm; bez tolerancie). 

Ponúka sa, samozrejme, otázka, či je 

rozdiel 0,3 mm medzi triedami A a B 

v hrúbke vonkajšej steny taký podstatný. 

Odpoveď môžeme hľadať vo 

výsledkoch záťažových testov, ktoré 

vykonáva vo svojom testovacom stredisku 

spoločnosť VEKA, výrobca profilov 

najvyššej triedy A. Toto centrum 

v nemeckom Sendenhorst sa podieľa 

na vývoji nových produktov aj stálej 

kontrole kvality vyrábaného portfólia. 

„Naše testovacie centrum v Nemecku 

nevykonáva iba testy komponentov 

a materiálov okien a dverí, ale podieľa 

sa aj na vývoji a výrobných postupoch. 

Vďaka centru môžeme našim zákazníkom 

garantovať parametre a vysokú 

kvalitu našich profilov triedy A a dokumentovať 

ich výhody,“ hovorí Milan 

Klepsa, hlavný zástupca spoločnosti 

VEKA pre ČR a SR. 

Preverené viac ako 25 záťažovými 

testami 

Na základe meraní a záťažových skúšok 

v spomínanom centre je možné 

na ilustráciu rozdielov medzi triedami 

A a B použiť napríklad nosnosť a pevnosť 

rohov – pričom zvárané plochy 

profilov triedy A preukazujú o 20 % 

vyššie hodnoty. Tento rozdiel je daný 

predovšetkým celkovou hmotou materiálu 

použitého na výrobu, pri ktorej 

sa na okno s rovnakou priehľadnou 

Profily spoločnosti VEKA sú zásadne vyrábané len v najvyššej triede A, ktorú určuje európska norma STN EN 12608 a ktorých kvalitu VEKA 

pravidelne kontroluje. 

Vo svojom testovacom centre VEKA pravidelne vykonáva viac ako 25 záťažových skúšok 

profilov aj okien či dverí z nich vyrobených. 

plochou spotrebuje v profile triedy B 

až o 14 % menej materiálu. Podstatne 

lepšie vychádza profil triedy A aj v prípade 

testov tvarovej stálosti. Priehyb 

a krútenie sú až o 12 % nižšie ako pri 

triede B. Zaujímavý je aj výsledok porovnávania 

uchytenia kovania – na vytrhnutie 

skrutiek je pri profile triedy 

A potrebné vynaložiť až o 20 % viac 

sily. Spomínané testovacie centrum 

VEKA sa zameriava aj na overenie dlhodobej 

funkcionality otvárania okna. 

Pri tomto teste sa testuje mechanická 

záťaž okna opakovaným otváraním 

a zatváraním. Skúšaný produkt musí 

dosiahnuť triedu 2 podľa požiadaviek 

normy DIN EN 12 400 a vydržať 

10 000 cyklov bez poškodenia, 

deformácií alebo straty funkčnosti. 

Podobne sa testuje vertikálna záťaž 

a statické krútenie, čím sa overuje 

odolnosť proti nesprávnej manipulácii 

zo strany užívateľa podľa normy DIN 

EN 14608. Záťaž tu pôsobí kolmo na 

vonkajší voľný roh rámu krídla a okno 

nesmie stratiť nič zo svojej schopnosti 

otvárania a zatvárania, a tiež nesmie 

dôjsť k uvoľňovaniu spojov, tvaroviek 

či tesnenia. Okná sa testujú aj na vodoodolnosť, 

keď sa v jednotlivých 

krokoch testuje po 0,5 m prienik vody. 

Pri záťažovom teste je hladina vody 

udržiavaná 24 hodín s maximálnou 

odchýlkou 20 mm a prítokom, ktorý 

neklesne pod 240 litrov. 

86 ASB #219 reklamný text: Veka

HALY A VIACÚČELOVÉ OBJEKTY AVG 

HALY 

VÝROBNÉ SKLADOVÉ ŠPORTOVÉ 

AUTOSALÓNY A SERVISNÉ STREDISKÁ 

NÁKUPNÉ A OBCHODNÉ OBJEKTY 

ADMINISTRATÍVNE BUDOVY 

A CIVILNÉ OBJEKTY 

A V G S Y S T E M 

KONTAKT 

Bratislava: 0915 838 572, 0918 885 204 

Banská Bystrica: 0915 833 516 

Košice: 0915 838 574 

w w w. a v g - g r o u p . c o m 

Vyžiadajte si cez registráciu na našej web stránke alebo prostredníctvom e-mailu 

katalógy s podrobnejšími informáciami, ktoré doručíme poštou na vašu adresu. 

info@avg-group.com 

/halyafasady 

Exkluzívna novinka! 

kOmpletný 

prehlad 

stavebníctvO 2020 

292 

strán 

rebríčky | analýzy | predikcie 

Objednávajte: 

e-mailom na: knihkupectvo@jaga.sk 

ONLINE na: www.jagastore.sk 


energetické zhodnotenie 

rekonštrukcie štvorcového 

domu podľa renovactive 

Koncept rekonštrukcie typického štvorcového domu 

RenovActive bol navrhnutý v troch variantoch, ktoré 

majú rozdielne ekonomické, ale aj energetické nároky. 

Z energetickej triedy D sa rekonštrukciou stal dom 

energetickej triedy A1. 

Rodinný dom, ktorý spoločnosť VE- 

LUX rekonštruovala podľa konceptu 

RenovActive, bol postavený medzi 

rokmi 1966 a 1970. V pôvodnom stave 

boli v rodinnom dome použité dvojité 

okná s jednoduchým zasklením. Vnútorné 

aj vonkajšie povrchové úpravy 

stien, stropov a podláh časom zdegradovali. 

Pôvodná strecha bola valbová, 

pričom drevený krov aj strešná krytina 

tiež časom zdegradovali. 

tri varianty rekonštrukcie 

V rámci konceptu RenovActive boli 

vypracované tri varianty rekonštrukcie 

budovy. Vo všetkých troch 

variantoch boli vykonané rovnaké 

vnútorné úpravy, konkrétne boli zhotovené 

vnútorné sadrové omietky, 

nové podlahy, sadrokartónové stropy 

a namontovali sa nové vnútorné dvere. 

Takisto sa vo všetkých variantoch 

ráta s vonkajšími úpravami, konkrétne 

so zateplením obvodovej konštrukcie, 

zateplením a s rekonštrukciou šikmej 

Variant ŠTANDARD 

Výmena pôvodných okien za plastové okná Velux 

s izolačným trojsklom 

Tepelná izolácia obvodovej steny: 160 mm 

Tepelná izolácia strechy: 320 mm 

Zdroj tepla: plynový kondenzačný kotol 

Príprava teplej vody: ZO 120 l 

Prirodzené vetranie 

Variant ŠTANDARD PLUS 

Výmena okien za plastové okná Velux s izolačným 

trojsklom 


Tepelná izolácia strechy: 320 mm, tepelná izolácia 

podlahy: 100 mm 

Zdroj tepla: plynový kondenzačný kotol, podlahové 

vykurovanie, ekvitermická regulácia teploty 

vykurovacej vody 

Prirodzené vetranie, krbová vložka 

Variant PREMIUM 

Výmena okien za plastové okná Velux s izolačným 

trojsklom 


Tepelná izolácia strechy: 400 mm, tepelná izolácia 

podlahy: 120 mm 

Zdroj tepla: tepelné čerpadlo vzduch-vzduch 

Fotovoltické panely a solárne kolektory 

Príprava teplej vody: ZO 120 l 

Rekuperácia vzduchu, krbová vložka 

strechy aj s výmenou okien. Vo všetkých 

troch variantoch sa počíta s nákladmi 

na rekonštrukciu potrubných 

rozvodov, konkrétne na výmenu rozvodov 

vykurovania a teplej vody a ich 

zateplenie. 

Vzorová rekonštrukcia 

renovactive v Šali 

Rekonštrukciou, ktorej autorom je architektonická 

kancelária Doršic Doršicová, 

sa v roku 2019 premenil starší 

štvorcový dom na moderný rodinný 

dom energetickej triedy A1 vhodný pre 

menšiu rodinu. Rekonštrukcia prebehla 

podľa variantu ŠTANDARD PLUS. 

Podstatnou časťou rekonštrukcie je 

zaizolovaná obálka domu. Obvodové 

steny sa zateplili minerálnymi fasádnymi 

doskami Knauf SMART wall 

200 mm, čím sa dosiahol parameter 

U = 0,144 W/(m 2 . K). Podlaha sa izolovala 

minerálnou izoláciou Knauf PTS 

120 mm, výsledkom je R = 3,19 (m 2 . K)/W. 

Taktiež sa vymenili staré dvojité okná 

za moderné Slovaktual STANDARD 

s plastovými profilmi Aluplast energeto 

5 000 (U g 

= 0,6 W/(m 2 . K)). 

Vzhľadom na zlý stav pôvodného krovu 

bol vyhotovený nový, podkrovie bolo 

zobytnené. Strecha sa zateplila ekologickou 

minerálnou tepelnou izoláciou 

Unifit v hrúbkach 100 mm nadkrokvová, 

180 mm medzikrokvová, 80 mm 

pod krokvami. Výsledkom je strecha 

s hodnotou U = 0,102 W/(m 2 . K). Do 

podkrovia boli doplnené strešné okná 

VELUX s hodnotou U g 

= 0,6 W/(m 2 . K). 

Smerom do dvora sa vytvorili väčšie 

zasklené plochy, prízemie prešlo 

aj dispozičnými zmenami. V centre 

domu vzniklo schodisko s galériou, 

ktorá slúži na prevetranie interiéru. 

K domu bola pristavaná drevená terasa, 

ktorá slúži na relax a oddych. 

Rekonštruovaný dom má zabezpečené 

vykurovanie jednookruhovým 

systémom s kotlom Bosh Condens 

WST na 120 l. Vykurovanie možno regulovať 

pomocou inteligentného systému 

Bosh CT 200 a radiátorovými 

termostatickými hlavicami. Dopĺňajú 

ho kachle Schiedel Sirius a komínový 

systém Smooth Air. 

www.renovactive.sk 

Vzorová rekonštrukcia RenovActive v Šali prebehla v roku 2019 podľa variantu ŠTANDARD PLUS. 

Energetické posúdenie jednotlivých variantov rekonštrukcie 

Celková Primárna 

Vykurovanie Teplá voda 

Variant 

energia energia 

Emisie CO 2 

kWh/(m 2 . a) kg/(m 2 . a) 

Pôvodný stav 

Štandard 

Štandard plus 

Premium 

353,0 

G (>258) 

63,9 

B (43–86) 

53,7 

B (43–86) 

40,8 

A (

Korunná pevnôstka po rekonštrukcii s použitím Kooltherm® K5. 

tepelnoizolačné dosky 

aj pre najnáročnejšie 

rekonštrukcie 

Kooltherm® K5 – tepelnoizolačná doska z tuhej fenolickej 

peny s uzavretou bunkovou štruktúrou obojstranne 

opatrená textíliou na báze skla – je neoceniteľný produkt 

nielen pri novostavbách, kde šetrí cenné stavebné miesto 

a vpúšťa do interiéru viac svetla, ale aj pri rekonštrukciách. 

Súčiniteľ tepelnej vodivosti tejto dosky sa v závislosti od jej 

hrúbky pohybuje okolo λ D 

= 0,021 W/(m . K), čo umožňuje 

použitie až polovičnej hrúbky tepelnej izolácie oproti 

izolantom na báze minerálnej vlny alebo polystyrénu. 

Ide teda o najtenší izolačný materiál 

na trhu, ktorý si napriek svojim rozmerom 

zachováva prvotriedne tepelnoizolačné 

vlastnosti. Práve to umožňuje 

tvorbu omnoho užšieho ostenia 

a parapetu, zároveň tak nedochádza 

k masívnemu nárastu hrúbky steny ani 

k efektu tzv. zapustených okien. Menšia 

hrúbka tepelnej izolácie rovnako 

umožňuje vernejšie dodržať tektoniku 

a všetky členenia historicky cenných 

fasád, čo je podmienkou každej 

úspešnej rekonštrukcie pamiatkovo 

chráneného objektu. Skrátka a dobre 

– zateplený objekt si zachová svoj ráz, 

proporcie aj vizuálnu podobu. 

Ostro sledované rekonštrukcie 

Príkladom takéhoto pamiatkovým úradom 

posväteného riešenia je niekoľko 

úspešných realizácií dodatočného zateplenia 

pamiatok funkcionalistickej 

architektúry v Bratislave – komplexu 

UNITAS a hlavne obytného domu 

Nová doba. Vydarené rekonštrukcie 

však nemusíme hľadať len za našimi 

hranicami, ako ukážka môže poslúžiť 

napríklad Veľký delostrelecký sklad 

Použitie Kooltherm® K5 pri rekonštrukcii Korunnej pevnôstky. 

v Korunnej pevnôstke v Olomouci – 

budova, ktorá pre časté striedanie 

vlastníkov mnohokrát menila aj svoj 

účel, čo sa negatívne prejavilo na celkovom 

technickom stave objektu. 

S rekonštrukciou schátraného objektu 

sa začalo v roku 2008, keď ho zakúpil 

olomoucký múzejný spolok. Rekonštrukcia, 

samozrejme, prebiehala pod 

ostrozrakom pamiatkarov, keďže objekt 

je súčasťou Mestskej pamiatkovej 

rezervácie Olomouc. 

Pre bezchybnú aplikáciu systému 

ETICS bola súdržná časť pôvodnej jadrovej 

omietky zachovaná a zvyšné nevyhovujúce 

časti boli zhotovené nanovo. 

Ako tepelný izolant bola použitá termoizolačná 

doska Kingspan Kooltherm® K5 

kontaktná fasádna doska hrubá 50 mm. 

Zásadným technickým dôvodom použitia 

tejto dosky bola tepelnoizolačná 

schopnosť umožňujúca splnenie požiadaviek 

na tepelnú ochranu budov 

pri veľmi malej hrúbke izolantu, ďalej 

zanedbateľná nasiakavosť a dostatočná 

tvarová stabilita a odolnosť proti 

biologickým činiteľom (plesne, huby, 

hmyz, vtáky atď.) vďaka uzatvorenej 

materiálovej štruktúre a zosilnenej 

textilnej povrchovej úprave. 

rekonštrukcie bežné i netypické 

Použitie mimoriadne tenkej izolácie sa 

však neobmedzuje len na pamiatkovo 

chránené objekty a novostavby, práve 

naopak. Tepelnoizolačné dosky Kingspan 

Kooltherm® K5 možno využiť 

v prípade akejkoľvek rekonštrukcie. 

Ich prednosti však jednoznačne vyniknú 

práve v komplikovaných prípadoch 

obnov, pre ktoré silnejšie izolácie 

skrátka nie sú to pravé. 

Príkladom takejto (nie celkom) jednoduchej 

rekonštrukcie môže byť bytový 

dom Augustínova, Praha. Ako celý rad 

bytových domov v Českej republike aj 

tento disponuje malými balkónmi, pri 

ktorých rozhoduje každý centimeter 

plochy. Zateplenie klasickým EPS či minerálnou 

vlnou by preto znamenalo výrazné 

zmenšenie užitočného priestoru 

balkónu, čo kládlo veľký tlak na výber 

vhodného izolantu – teda takého, ktorý 

objekt spoľahlivo zateplí a zároveň 

zachová maximálnu možnú užitočnú 

plochu balkóna. Aj tu preto vynikli 

prednosti fasádnych dosiek Kingspan 

Kooltherm® K5, teda malá hrúbka 

a veľká tepelnoizolačná schopnosť. 

A ešte bonus: vďaka tepelnej izolácii 

malej hrúbky rovnako väčšina obyvateľov 

nezaznamenala zmenu v prirodzenom 

osvetlení miestnosti! 

Viac informácií nájdete na 

www.kingspaninsulation.sk. 

Použitie Kooltherm® K5 pri rekonštrukcii BD Augustínova. 

BD Augustínova počas rekonštrukcie. 

reklamný text: kingspan 


96Aktuálne 

Z domova 

aj zo sveta 

Cena Dušana 

Jurkoviča 2020 

90 

Architektúra, ktorá 

využíva aj výskum 

zelených rias 

92 

Archwars: 

7 odporúčaní 

na ceste k zelenej 

architektúre 

94 

Prehra architektúry: 

Tučniaky nelietajú 

Cena Dušana 

Jurkoviča 2020 

Cena Dušana Jurkoviča 2020 bola v polovici 

novembra udelená za prístavbu k chalupe 

v Čachticiach, ktorej autorom je Ing. arch. Pavol 

Paňák z ateliéru Architekti B.K.P.Š. V 56. ročníku 

jednej z najprestížnejších architektonických cien 

na Slovensku posudzovala medzinárodná porota 

19 návrhov, z ktorých vybrala päticu nominovaných. 

BRATISLAVA ZDROJ: SPOLOK ARCHITEKTOV SLOVENSKA, REDAKČNÁ ÚPRAVA: 

ĽUDOVÍT PETRÁNSKY 

Cenu Dušana Jurkoviča 2020 získala prístavba k chalupe v Čachticiach. Foto: Tomáš Manina 

90 ASB #219 aktuálne

Bachledka – vrcholová vybavenosť. Foto: BoysPlayNice Dom pre brata. Foto: Pavol Šilla 

Polyfunkčný dom – Konventná ul. Foto: Tomáš Manina 

Lodenica Karloveské rameno. Foto: Martin Hörmann 

Porota rokovala on-line 23. októbra 

2020 v zložení: Bohdan Lisowski (Poľsko), 

Kamil Mrva (Česko, predseda 

poroty), Balázs Marián (Maďarsko), 

Štefan Moravčík (Slovensko), Vít Halada 

(Slovensko), Štefan Mitro (Slovensko) 

a Peter Dunajovec (Slovensko). 

Spolok architektov Slovenska (SAS) 

usporiadal v priebehu novembra a polovice 

decembra k cene výstavu, na 

ktorej sa v Galérii SAS na Panskej ulici 

15 v Bratislave prezentovali všetky prihlásené 

diela. Z tohtoročnej ceny, ktorej 

spoluorganizátorom bol vzhľadom 

na on-line rokovanie aj ARCHINFO, sa 

pripravuje prezentačné video publikované 

na architektonických portáloch. 

Cena Dušana Jurkoviča je najstarším architektonickým 

ocenením na Slovensku, 

ktoré bolo založené koncom roka 1963. 

Po prvý raz sa cena udeľovala v roku 

1964 za diela, ktoré vznikli v rokoch 1962 

až 1963. Spočiatku sa súčasne oceňovali 

architektonické realizácie, projekty, 

publikácie a osobnosti za celoživotné 

dielo. V roku 1990 bola Cena Dušana Jurkoviča 

nanovo definovaná a vznikla samostatná 

Cena Emila Belluša za celoživotné 

dielo, v roku 2003 pribudla Cena 

prof. Martina Kusého za vydavateľskú, 

teoretickú a publicistickú činnosť. 

CENA DUŠANA JURKOVIČA 2020 

PRÍSTAVBA K CHALUPE 

V ČACHTICIACH 

Autor: Pavol Paňák, Architekti BKPŠ, 

spol. s r. o. 

Návrh: 2019 


Z komentára autora: Rozšírenie je 

v skutočnosti novou obytnou izbou 

pristavanou k domu dávneho tehliara. 

Je situovaná v areáli zaniknutej dedinskej 

tehelne a slúži ako víkendové 

bývanie. Pôvodný spustnutý dom bol 

gánkového vidieckeho typu a bol obnovený 

v roku 1995. Tehly so značkami 

použité v konštrukcii krovu sú dávnymi 

produktmi práve tejto bývalej tehelne. 

Prístavba je tiež osobitnou poctou 

remeselnej kultúre tehliarstva. 

NOMINÁCIE NA CENU DUŠANA 

JURKOVIČA 2020 BEZ URČENIA 

PORADIA 

BACHLEDKA – VRCHOLOVÁ 

VYBAVENOSŤ 

Malá Poľana, Hrebeň Spišskej Magury, 

Ždiar-Bachledova dolina 

Autori: Juraj Benetin, Miroslava 

Gašparová, Matej Grébert, Roman 

Janata, COMPASS ARCHITEKTI 

Projekt: 2019 


DOM PRE BRATA 

Šidlovec, Prešov 

Autori: Pavol Šilla, Silvia Šillová 

Projekt: 2018 


POLYFUNKČNÝ DOM – 

KONVENTNÁ ul. 

Bratislava 

Autori: Martin Kusý II., Pavol Paňák, 

Martin Kusý III., Architekti B.K.P.Š., 

spol. s r. o. 

Projekt: 2011 


LODENICA KARLOVESKÉ 

RAMENO 

Bratislava 

Autori: Martin Hörmann, Richard 

Kastel, Peter Kopecký 

OFFICE110 architekti 


CENA EMILA BELLUŠA 2020 

Prezídium Spolku architektov Slovenska 

udelilo v tomto roku Cenu Emila Belluša 

doc. Ing. arch. Ivanovi Gürtlerovi, PhD., 

za celoživotný výnimočný prínos v oblasti 

architektonickej a urbanistickej 

tvorby, v pedagogickej práci a kultúrno-spoločenskej 

angažovanosti za zvýšenie 

kreditu architektúry na Slovensku. 

CENA PROF. MARTINA KUSÉHO 


Cena sa udeľuje za významný prínos 

v oblasti vedy, teórie a prezentácie slovenskej 

architektúry. Tento rok ju získali: 

doc. Ing. arch. Andrea Bacová, PhD., 

za významnú odbornú a publikačnú 

činnosť v oblasti architektúry, za činnosť 

šéfredaktorky časopisu ARCH, 

za prezentáciu a popularizáciu slovenskej 

architektúry doma aj v zahraničí. 

prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD., 

za významnú činnosť v oblasti historiografie, 

najmä výskumu dejín architektúry 

19. storočia; za popularizáciu dejín 

slovenskej architektúry a jej významných 

tvorcov, osobitne M. M. Harminca. 

Cena Dušana Jurkoviča 2020 


Architekti Šebo Lichý 

Architektúra, ktorá využíva 

aj výskum zelených rias 

Ateliér Architekti Šebo Lichý sa počas 15-ročnej existencie stal 

rešpektovaným ateliérom, ktorý v prepojení s vlastnou developerskou 

firmou ITB Development získal viacero prestížnych architektonických 

ocenení. Do svojej tvorby zároveň aplikuje poznatky „zelenej architektúry“, 

o čom svedčí aj využitie experimentálneho výskumu zelených rias. 

BRATISLAVA TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY 

Architektúra ako vzrušujúca hra 

„Architektúra je vzrušujúca hra, ktorá 

nás baví,“ uvádza sa na webovej 

stránke ateliéru. Čo to presne znamená? 

„Každý projekt vnímame ako 

novú šancu pohrať sa so zadaním, 

vymyslieť nový prístup a stratégiu, 

čo automaticky generuje trochu iné 

projekty,“ hovorí pre ASB Tomáš 

Šebo, ktorý ateliér založil v roku 

2005 spolu s Igorom Lichým. „Aj 

preto sa naše projekty navzájom líšia 

a nedá sa z nich celkom vyčítať ich 

rukopis. Nechceme opakovať formy, 

aj keď sú úspešné. To by bola pre nás 

nuda, hoci niektorých základných 

princípov sa nechceme vzdať.“ 

K takým patrí napríklad aktívny prístup 

ku klientovi. Autori mu dávajú 

možnosť prejaviť sa na architektúre 

projektu. Azda najviac sa to ukázalo 

pri bytovom dome Nový háj v Petržalke, 

kde si mohli klienti až do hrubej 

stavby poposúvať balkóny, okná, 

dvere či priečky. „Oni ovplyvňovali 

architektúru a my sme ich podnety 

potom zapracovali,“ dodáva Igor 

Lichý. „Práca nebola len dizajn samotný, 

ale aj nastavenie systému, 

ktorý by reálne fungoval. Rola architekta 

sa pri Novom háji mierne pootočila 

a práve toto sú postupy, ktoré 

nás pri tvorbe bavia.“ 

Farebne i tvarovo rozihraný Nový 

háj bol úspešný aj komerčne a zaslúžene 

získal cenu v kategórii Bytové 

domy v súťaži CE.ZA.AR 2015. Aj pri 

otázke najobľúbenejšieho projektu 

autorov by sa ocitol na popredných 

miestach. „Spokojní sme aj s Domom 

medzi stromami, ktorý sa dostal 

medzi nominantov na Cenu Dušana 

Jurkoviča za rok 2014,“ dodáva Tomáš 

Šebo. „A hoci medzi projektom 

a realizáciou uplynulo čiastočne aj 

zásluhou našich úradov sedem rokov, 

majitelia sú spokojní – a to najviac 

poteší. Pri tomto projekte zároveň 

nemáme intenzívny pocit, že by sme 

niečo mali meniť. Určite aj preto, že 

vieme, prečo sme to tak navrhli.“ 

Tento výskum má 

určite nádej aj na 

sériovú výstavbu. 

Tomáš Šebo, Architekti Šebo Lichý 

V roku 2007 prišiel do spoločnosti 

Ivan Rolný, ktorý mal skúsenosti 

z bankového prostredia. Ivan Rolný: 

„Paradoxne sme zistili, že kríza je 

motorom inovácií. Sami sme videli, že 

nás namotivovala, aby sme stále skúšali 

niečo nové. Počas stavebného boomu 

sme sa až divili, ako sa darí uspieť 

niektorým projektom s priemernými 

riešeniami. Tým, že sa dnes všetko 

predá, developeri nie sú nútení inovovať. 

My inovujeme preto, že to tak cítime 

a chceme, nie preto, že musíme.“ 

Výsledok je kolektívne dielo 

V AŠL sa nevedie diskusia o tom, čo je 

kvalitná architektúra, ale skôr o tom, 

kto je ich klient, pre koho to robia, čo 

chcú daným projektom povedať a aké 

sociálne väzby chcú na konkrétnom 

mieste vytvoriť. Ako uvádzajú vedúci 

členovia, v tíme je vyvážená dynamika 

a funguje najmä vďaka personálnej 

rovnováhe. Zásadné rozhodnutie 

robia vždy spolu a zároveň sa dopĺňajú, 

lebo sa na problém pozerajú z rozličných 

hľadísk expertízy. Igor rieši 

projektovo-organizačné veci, Tomáš 

projektovanie, Ivan má na starosti 

financovanie, predaj a marketing. Tomáš 

Šebo a Igor Lichý sú lídri architektonickej 

kancelárie, ale nenárokujú 

si rozhodujúce slovo. Daný projekt 

je síce pridelený konkrétnemu architektovi, 

ale jeho dizajn vzniká na mítingoch 

počas diskusie, na ktorej sú 

aj štyria, piati architekti. Projekt je 

pre nich kolektívne dielo, ktorým sa 

hľadajú najlepšie riešenia a obhajujú 

nápady. Projekt sa tak postupne posúva 

a kryštalizuje do výsledku. 

„Na dizajnové mítingy sme začali prizývať 

aj Imra Vaška, ktorý je z iného 

architektonického pólu a venuje sa aj 

experimentálnej architektúre. Je to 

svieži, nezávislý pohľad na naše veci 

a často je veľmi presný,“ upozorňuje 

Tomáš Šebo. Developerská sekcia generuje 

čoraz viac práce na stoloch architektov, 

a preto sa ateliér rozrastá. 

Nedávno sa uskutočnila reorganizácia 

architektonickej časti firmy, v ktorej 

je v súčasnosti takmer dvadsať ľudí. 

Vytvorili sa tri ateliéry, pričom v každom 

je senior architekt s tímom mladších 

kolegov a nechýba ani stavebný 

inžinier. Kancelária spolupracuje so 

šiestimi externými architektmi, ako 

aj s osvedčenými profesistami. 

Život v ateliéri 

Dôležitou súčasťou života v ateliéri 

sú pravidelné študijné cesty po európskych 

mestách, na ktoré chodia 

jeho členovia hľadať inšpiráciu. Z ostatných 

rokov spomeňme cesty do 

Amsterdamu, Londýna, Rotterdamu, 

Madridu, Berlína, Ľubľany, Mníchova 

či Prahy. 

„Inšpirácia a vzdelávanie nás posúvajú 

ďalej a umožňujú nám vidieť za 

horizont. Byť súčasný, byť aktívny je 

pre nás samozrejmosťou,“ hovorí Tomáš 

Šebo. „V tomto nám pomáhajú 

zahraničné študijné cesty a poskytujeme 

možnosť architektom, ale aj developerom 

byť ich súčasťou a vidieť 

rôzne návrhy a typy developmentov 

s kvalitnou architektúrou, ale aj finančne 

veľmi racionálnymi riešeniami. 

Práve tu vznikajú diskusie 

a polemiky, ako sa dá ísť ďalej, a my 

následne vieme inšpirácie z týchto 

študijných ciest pretaviť do našej 

práce a rozhodovania pri kreativite 

vzhľadom na finančnú náročnosť 

rôznych riešení. Myslím, že sa nám 

to v architektúre darí.“ 

Zelený prístup 

Spomenutý prof. Imro Vaško je zároveň 

mentorom projektu Photosynthetic 

landscape realizovaného 

v Ateliéri A3, ktorého autorkou je 

Veronika Miškovičová, doktorandka 

architektúry na pražskej UMPRUM. 

Profesor Vaško zdieľa filozofiu ateliéru 

Architekti Šebo Lichý „zeleného 

prístupu“ a ráta s tým, že 

Photosynthetic Landscape sa stane 

východiskom pre aplikovanie rias 

v konkrétnych projektoch. „V galerijnom 

priestore manifestujeme krásu 

novej štruktúry, ktorá má svoju tektoniku, 

konštrukciu aj estetické kvality,“ 

hovorí prof. Vaško. „Je to inými 

slovami 3D pergola, ktorá vytvára 

a zastrešuje externý priestor, kde na- 


Z inštalácie Photosynthetic landscape Veroniky Miškovicovej prezentovanej v rámci festivalu Ars Electronica v pražskej Galérii Pragovka 

(september 2020). Foto: Eva Rybářová 

miesto popínavého viniča je zelené 

médium, rozhýbané v rúrkach. Snažíme 

sa ho testovať a sledovať, ako pôsobí 

na ľudí. Zisťujeme pri tom, že to 

nie je iba stroj, výrobňa fotosyntézy, 

ale plnohodnotná architektúra, ktorá 

môže mať aj svoje estetické kvality.“ 

Príroda ako vzor 

Isté je, že nech už bude mať prvok 

akúkoľvek podobu, bude reprezentantom 

užitočnej krásy. Riasy môžu 

oxid uhličitý čerpať zo štyroch poschodí 

podzemného parkoviska a fotosyntézou 

produkovať čistý kyslík 

a tým sa ich účel nekončí. „Odčerpávanie 

zašpineného a znehodnoteného 

vzduchu by mohol byť najväčší, no 

nie jediný benefit. Ďalším je napríklad 

produkcia biomasy, nové riešenia 

pre závesné fasády či biopestovanie 

nových foriem. Toto všetkomôže 

počas nášho výskumu vzniknúť,“ vysvetľuje 

profesor Vaško. „Planétu 

a vlastne aj architektúru zachráni 

jedine to, ak sa stavebníctvo začne 

prispôsobovať alebo napodobňovať 

správanie prírody. Takáto biomaterializovaná 

architektúra, o ktorú sa 

snažíme, predstavuje spôsob, ako sa 

z prírody poučiť. Nie ju kopírovať, ale 

využívať z nej odpozorované poznatky 

a vhodne ich transformovať do 

architektúry.“ 

Ešte zdravšie a krajšie Čerešne 

Prvým plánovaným projektom, ktorý 

bude ťažiť zo zistení výskumu, sa stanú 

dúbravské Čerešne fine living, ktoré 

ateliér Architekti Šebo Lichý realizuje 

spolu s developerskou firmou ITB 

Development. „Čerešne sú náš najväčší 

projekt a chystáme sa vytvoriť 

vstupnú bránu do celého komplexu. 

Zdravé prostredie je presne to, o čo sa 

tam snažíme, preto si od tohto výskumu 

veľa sľubujeme,“ hovorí architekt 

Tomáš Šebo. „Tento výskum má určite 

nádej aj na sériovú výstavbu. Keď sa 

to správne nastaví, malo by to ísť aj 

do fasád interiérov, pričom schopnosť 

viazať CO 2 

je väčšia ako pri stromoch.“ 

Na konkretizáciu zeleného prvku 

z rias, ktorý raz bude súčasťou areálu 

Čerešní, je však zatiaľ ešte priskoro. 

„Pre nás je to stále jedno veľké dobrodružstvo 

a úplne nová téma, ktorá 

nás ako nadšencov trvalo udržateľných 

postupov v architektúre prirodzene 

nadchla,“ dopĺňa architekt 

Igor Lichý. „Ešte nevieme, čo presne 

z toho vznikne, o to je to pre nás zaujímavejšie. 

Možno zastávka MHD či 

zavesený baldachýn? Sám som zvedavý, 

ako sa to vyvinie.“ 

(Článok bol vytvorený v spolupráci 

s ateliérom Architekti Šebo Lichý). 

„Zelené“ riešenia vníma ateliér Architekti Šebo Lichý ako súčasť konceptu. Sídlom ateliéru je 

WALLENROD v Bratislave. Foto: Peter Petergáč 

V rámci študijnej cesty do Amsterdamu navštívili členovia ateliéru Architekti Šebo Lichý aj 

ateliér NL Architects. Foto: AŠL 

Architekti Šebo Lichý: Architektúra, ktorá využíva aj výskum zelených rias 


Archwars 

Facebook 

7 odporúčaní na 

ceste k zelenej 

architektúre 

Poznáte to. Ráno zapnete správy a prvé, čo 

na vás vyskočí, je stav svetovej klímy. A ako 

jej treba pomáhať. A ako sa to dá robiť veľmi 

jednoducho. Potom vyjdete von a vidíte, že 

sused už zarezáva, certifikát LEED na najlepšej 

ceste do jeho poštovej schránky. V tomto 

momente si možno poviete, že nemá zmysel 

snažiť sa a že konkurencia je privysoká. Opak 

je pravda! Zelená architektúra je pre každého 

a pomocou niekoľkých malých „zlepšovákov“ 

si môžete vydobyť obdiv na celej ulici. 

Text: Alexandra Müllerová, 

Zdroj: www.pinterest.com/architecturememes/ 

Regulácia emisií 

Vaša domáca spaľovňa už nemusí byť ekologickou 

hrozbou pre celú Podunajskú nížinu. 

Vzhľadom na fakt, že vykurovať ju časom už 

nebude treba, môžete množstvo vypúšťaného 

dymu regulovať jednoduchou a zároveň estetickou 

prestavbou komína. Toto riešenie odporúča 

11 z 10 Pištov z Chminianskych Kostolian. 

Tolkien v záhrade 

Veľké a bujné stromy sú výbornou ochranou 

pred prehrievaním a regulovaním vonkajšej teploty 

v letných mesiacoch. Inšpiráciu môžete nájsť 

v knihách J. R. R. Tolkiena, keď sa ako efektívni 

pomocníci ukázali bájni Enti. Príliš dobré vzťahy 

s drevinami však môžu viesť k neštandardnému 

správaniu a ku konzumácii oplotenia. 

Bezpečnosť pri práci 

Lacná pracovná sila v podobe členov domácnosti 

je veľmi praktická, no treba ju využívať 

s rozumom. Pri prehnanej iniciatíve vašich miláčikov 

by mohol niekto zavolať slobodu zvierat. 

Práca s presídľovaním stromov z blízkeho 

hájika do vašej záhrady je ťažká psychologická 

hra, ktorá by mala ostať na vašich pleciach. 

94 ASB #219 Aktuálne

Pozor na formu 

Svetlíky sú výborný spôsob, ako doviesť svetlo do tmavého interiéru. 

Okrem svetla sa doň dostáva aj teplo, čo znižuje potrebu vykurovania. 

Tzv. freudovský svetlík má nezvyčajný tvar, sériovo sa 

nevyrába a je nutné projektovať ho na mieru. Na revanš však dostanete 

príjemný svetlý interiér a insignifikantný pocit menejcennosti. 

Využívanie lokálnych 

materiálov 

Ak na vašich zimných pneumatikách 

nie je dezén to, čo 

býval, je najvyšší čas využiť 

ich inak než na brázdenie závejov. 

Preto nenechajte svoje 

kaučukové bohatstvo ležať 

v skrini a zapojte ho do naplnenia 

vyš šieho dobra v podobe 

základov vášho letného sídla. 

Odpo rúča sa použitie na rovine, 

keďže vo svahu je spotreba 

väčšia a je nutné vlastniť viac 

automobilov. Samozrejme, 

vhodné sú aj letné varianty. 

Používanie nepotrebného 

Keďže vytvorenie mora na území 

Maďarska nebolo Európskou úniou 

schválené, môžete svojim nepotrebným 

bárkam, plachetniciam 

a v istých prípadoch aj remorkérom 

vdýchnuť nový život. Architektúra 

nového objektu je kompletne v réžii 

výrobnej haly, takže máte o starosť 

menej. Pri prestavbe je vhodné 

zapojiť všetku pracovnú silu 

vrátane rodinných príslušníkov, 

domácich i hospodárskych zvierat. 

Inšpirácia 

každodennými objektmi 

Ak usúdite, že najlepší nápad 

je obrátiť sa na profesionála, 

a ocitnete sa v architektonickom 

ateliéri, nezúfajte! Počas 

kreatívneho procesu sú vítané 

všetky nápady. Chcete zamaskovať 

vstavanú veternú turbínu? 

Žiadny problém. Čo vyzerá 

ako veterná turbína? Pohľad po 

miestnosti a hľa! Reproduktor. 

archwars 


Prehra architektúry 

Berlín 

Tučniaky nelietajú 

Trpkú príchuť malo na konci októbra otvorenie dlho 

avizovaného letiska Willyho Brandta v hlavnom meste 

Nemecka. Tak to už raz býva, keď sa ukončenie 

projektu odkladá 9 rokov a nakoniec sa stihne v najzbytočnejšom 

období – uprostred pandémie s pozatváranými 

hranicami. Okrem iného sa počas nedodržaných 

šiestich termínov uvedenia do prevádzky tiež 

predražilo najmenej o 6 miliárd eur (celkové náklady 

boli vyše 10 miliárd eur). Táto suma sa pravdepodobne 

bude navyšovať, keďže výstavba Terminálu 2 ešte 

nie je ukončená. Nové Brandenburské letisko Willy 

Brandt je situované na juhovýchodnom okraji mesta 

v susedstve jeho predchodcu – Berlin-Schönefeld. 

To bolo včlenené do nového areálu ako Terminál 5. 

Aby toho nebolo málo, otvorenie sprevádzal štrajk 

klimatických aktivistov z iniciatívy Am Boden bleiben 

(Zostaňme na zemi). Tí, prezlečení za tučniaky, 

sa zhromaždili pred vstupnou halou Terminálu 1, kde 

zo strechy spustili transparent s nápisom „Flieger 

stoppen statt Klima schrotten“ (Namiesto ničenia 

podnebia radšej zastavte lietadlá). Približne po hodine 

proti nim zasiahla polícia. 

Text: Alexandra Müllerová, Foto: ISIFA/SHUTTERSTOCK 


jedinečný 

časopis 

o architektúre, 

stavebníctve 

a biznise 

Prečo si ho 

PredPlatiť? 

• v každom vydaní nájdete 

kvalitné odborné analýzy 

a články 

• každé číslo získate 

so zľavou 28 % 

nezmeškáte žiadne číslo 

• časopis dostanete až 

do schránky 

ako si ho PredPlatiť? 

Online: www.predplatne.jaga.sk | e-mail: predplatne@jaga.sk

aj vaše peniaze 

môžu zarábať 

už viac ako 

20 rokov 

pomáhame vašim 

investíciám rásť 

www.penzijna.sk

Časopis ASB 12/2020 (SK)

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?